A RGUMENTAN LNIE A ROVNE PRESVEDENIA VPROSPECH EXISTENCIE BOHA

Jn Letz
Abstrakt. Autor skma hlavn argumentan lnie v prospech existencie Boha, a to a posteriori aj a priori odvodnenia. Ukazuje, e najvyie presvedenie meme dosiahnu kombinciou rznych rovn, od racionlno-vedeckej, filozoficko-metafyzick a existencionlne-osobn a k religiznej. alej ukazuje, e m viac je presvedenie informovan a komplexn, tm viac sa otvra horizont mystiky. Vzahuje sa to na zkladn prce argumentanch lni a priori a aposteriori, ktor vaka ich vntornmu spojeniu mu presvedivo prekona argumentan skok od relatvnej rovne vertiknej transcedencie k absoltnej. Abstract. Argumentation lines and levels in favour of the existence of God. The author examines the main lines of argumentation in favour of the existence of God, both a posteriori lines and lines of a priori reasoning. It shows that the highest conviction be achieved by connection of different levels of conviction, from the rational-scientific, philosophic-metaphysical through and existential-personal to the religious level. He further shows that the more is conviction informed and complex, the more is opening up a horizon of mystery. It refers to the groundwork of a priori and a posteriori argumentation lines, which, thanks to their internal linking can be convincingly overcome argumentative leap from the relative level of vertical transcendation up to the absolute one.

Vnaej tdii pristpime klohe argumentcie vprospech existencie Boha (alej len argumentcie) tak, e budeme ma vprvom rade na zreteli vsledok, cie tejto argumentcie aten bliie charakterizujeme ako rove presvedenia. Pjdeme nm teda oto, ukza, kakm rovniam presvedenia sa d dospie jednotlivmi typmi i konkrtnymi cestami argumentcie. Argumenty tu chpeme ako opercie mysle (tzv. argumentovanie), ktor ved od domnienky o nejakej pravde k presvedeniu o nej. V naom prpade argumenty v prospech existencie Boha s operciami mysle, ktormi sa dospieva od predpokladu existencie Boha kuritej istote jeho existencie, teda kpresvedeniu onej. Presvedenie tu chpeme ako shlas naej mysle stm, e Boh existuje, inmi slovami, ako shlas naej mysle sexistenciou Boha, ktor bola poznan ako pravdiv. rovne presvedenia vprospech existencie Boha Z teoreticko-poznvacieho hadiska kad presvedenie je zaloen na rozumovo zdvodnenej istote. Toto presvedenie vak me ma rozlin istotov rovne, poda toho, i je zaloen na istote vedy, filozofie alebo teolgie vychdzajcej zBoieho zjavenia. Tak na prvej rovni presvedenie o existencii Boha dosiahnut vedeckm poznanm ne-

_3_

dospieva vbec kistote, ale nanajv len kpravdepodobnosti. Vzmysle neho sa existencia Boha ukazuje ako najpravdepodobnejia a vemi uiton hypotza. Na rozdiel od toho na druhej rovni presvedenie dosiahnut na zklade filozofickho poznania, opierajce sa ovyie rozumov ametafyzick poznanie, u vedie kuritej zkladnej rozumovej istote, no samo osebe ete neposta na to, aby sa lovek snm stotonil, t. j. aby jeho myse anielen ona, ale aj va acel lovek k nemu plne prinula. Myslenie takhoto filozofa zvyajne osciluje od presvedenia o existencii Boha k pochybovaniu o nej, a jej neuznaniu. Na alej, tretej rovni, filozoficky poznvajci lovek, uplatujci predovetkm existencilne, personlne a in formy angaovanho poznvania, dosiahne presvedenie oexistencii Boha vyej istoty, ktor nazvame existencilnou istotou. Vom celou svojou mysou iexistenciou bez vhrad prine k pravde o existencii Boha, ktor u nie je pre len pravdou ako takou, pravdou pre vetkch, no osobitne pravdou pre neho samho. Existencilna istotov rove takhoto presvedenia m u charakter viery, ktor budeme nazva filozofickou vierou. lovek prisviedajci existencii Boha na rovni filozofickej viery u neme oBohu pochybova bez toho, aby tm neutrpela cel jeho existencia. Negcia existencie Boha ztejto rovne vedie knegcii jeho identity a k detrukcii duchovnej osobnosti. A konene, na tvrtej rovni, lovek dospieva kpresvedeniu nie na zklade svojho poznvania, ale na zklade slobodnho prijatia ponuky Boha. Boh sm sa mu darva svojou existenciou, ktor nekonene presahuje existenciu tohto akadho loveka. Je to zzrak Boej kenzie, Boieho sebazdelenia pre loveka. Valom nebudeme bliie otejto rovni presvedenia hovori a toto presvedenie nazveme ako nboensk vieru, ktor je presvedenm s najvyou monou rovou existencilnej istoty. Pravda, lovek me aj svoju nboensk vieru rozvikla, dokonca aj strati, o me vies kete vm deformcim jeho duchovnosti icelej existencie. Dleit je si uvedomi, e tieto tyri rovne presvedenia Boha sa nijako nevyluuj, ba naopak, s osobitm spsobom navzjom komplementrne. Pritom prv tri presvedenia s sce vemi potrebn, ale nie nevyhnutn na to, aby lovek bol obdarovan Bohom adospel knboenskej viere.1 Nerozliovanie, i stotoovanie tchto rovn presvedenia vedie kvnym omylom, ktor pretrvvaj aj vsasnej diskusii oargumentovan vprospech existencie Boha, ako aj votzke vzahu medzi vedou avierou.
1

_4_

Ktomu ete treba doda dleit poznmku. Vnaej vahe sme zmerne neuvaovali alie obsahov prvky votzke Boha, ktor vypovedaj nie len o tom, e Boh existuje, ale aj ako existuje. Tto bytnos Boha mono vprvom priblen vprpade argumentcie vprospech jeho existencie neuvaova. Budeme ma vak stle na zreteli zsadu, e argumentcie nm otvraj priestor pre poznanie bytnosti Boha, ato, m tto argumentcia smeruje kvyej istotovej rovni presvedenia, tm je tento obsah bohat sa pre ns vznamnej.

Teoreticky rozoznvame 15 monch kombinci rovn presvedenia astrune si ich tu rozoberieme. 1. Uznvame len jednu rove presvedenia zo tyroch rovn (singularistick postoje); mu nasta tyri prpady: a) Ke uznvame len prv rove presvedenia skzavame do racionalizmu, scientizmu aprobabilizmu, aplatnos presvedenia podmieujeme platnosou vedeckej terie, na ktor sa toto presvedenie vzahuje. Tak naprklad vprpade pravdy oexistencii Boha argumentcie dospievaj kzveru, e meme na zklade rozumu nanajv tvrdi, e zo vetkch teri oexistencii Boha je najviac pravdepodobn t, e Boh existuje. Prpadne aj to, e m bude nae vedeck poznanie obsiahlejie a hlbie, tm s vou pravdepodobnosou to budeme mc tvrdi. No nikdy to nebudeme mc tvrdi sistotou. b) Ke skzneme len na druh rove presvedenia a na zklade akceptovania iba filozoficko-metafyzickho presvedenia sa dopame dvoch vekch jednostrannost: jednak vtom, e nerepektujeme alebo zahujeme poznatkov vchodisk vedy, a jednak v tom, e neuznvame, alebo dokonca bagatelizujeme ich prnos pre nov kvalitu, najm spoloensk presvedivos nboenskej viery. Toto vedie k neprpustnmu intelektualistickmu filozo fizmu. c) Ke skzneme iba na tretiu rove presvedenia dosiahnut len na zklade existencilno-personlneho poznania. Vtomto prpade podcenme vznam racionlneho myslenia i vznam nboenskej viery. To vedie k neprpustnmu existencilnemu filozofizmu. d) Ke skzneme len na tvrt rove presvedenia a absolutizujeme vznam nboenskej viery pre dosiahnutie istho presvedenia oexistencii Boha adostvame sa do mylnho nzoru, e nepotrebujeme na to ani vedeck, ani filozofick predstupe. Tento postoj vedie k nboenskmu fideizmu. 2. Uznvame dve rovne presvedenia zo tyroch (dualistick postoje): a) Ke uznvame len prv adruh rove presvedenia, t. j. vedeck afilozoficko-metafyzick, skzneme do vedecko-metafyzickho dualistickho postoja, teda do laickej nenboenskej jednostrannosti, v ktorej sa neuznva vznam nboenstva pre potvrdenie a porozumenie existencie Boha, teda predpoklad sa, e nboenstvo nie je nijakm prnosom votzke Boha; rovnako sa neuvauje existencilno-filozofick istota. b) Ke uznvame len prv atretiu rove presvedenia, t. j. vedeck aexistencilno-filozofick. V tomto prpade presvedeniu dvame len filozoficko-existencilny zklad a vypomhame si vedeckmi argumentmi. c) Ke uznvame len prv atvrt rove presvedenia, t. j. vedeck a nboensk, dostaneme sa do scientisticko-nboenskho

_5_

dua listickho postoja, vktorom vedecky podloen presvedenie mus by fundovan iba nboenskm presvedenm i vierou. Takto postoj sa ned obhji najm pred tmi, ktor neuznvaj nboensk presvedenie. d) Ke uznvame len druh a tretiu rove presvedenia, t. j. metafyzicko-filozofick aexistencilno-filozofick. Vtakomto postoji istotov zklad presvedenia nespoluvytvrame na vedeckom anboenskom postoji, o rozhodne nepostauje. e) Ke uznvame len druh atvrt rove presvedenia, t. j. meta fyzicko-filozofick a nboensk; takto skzneme do metafyzicko- n boenskho dualistickho postoja, v ktorom nedokeme existenciu Boha ajej porozumenie obhji vsasnom vedeckom svete, kee samotn filozofick anboensk argumenty vom s ako obhjiten. f) Ke uznvame len tretiu atvrt rove presvedenia, t. j. existencilno-filozofickho a nboenskho. V tomto prpade sa za existenciu Boha neargumentuje racionlnou vedeckou a metafyzickou cestou, askza sa do subjektivizmu. 3. Uznvame tri rovne presvedenia zo tyroch rovn (trialistick postoj): a) Ke uznvame prv, druh atretiu rove presvedenia, t. j. vedeck, filozoficko-metafyzick aexistencilno-filozofick. Vtomto prpade argumentcia napriek jej mylienkovej komplexnosti sa neotvra nboenskmu presvedeniu a ostva len na rovni filozofickej viery dopanej vedeckmi argumentmi. b) Ke uznvame prv, druh atvrt rove, t. j. vedeck, filozoficko-metafyzick anboensk. Ide otradin postoj, vktorom sa hne od filozoficko-metafyzickho presvedenia prechdza knboenskej viere. Chba v om filozoficko-existencilne a filozoficko-personlne sprostredkovanie. c) Ke uznvame prv, tretiu a tvrt rove presvedenia, t. j. vedeck, existencilno-filozofick a nboensk. Ide v sasnosti opomerne ast postoj, vktorom sa prejavuje snaha o vylenie filozoficko-metafyzickej argumentcie a objektivita vyplvajca ztejto argumentcie sa nahrdza len vedeckou objektivitou, ktor vak je vdy budovan na pravdepodobnej istote. d) Ke uznvame druh, tretiu a tvrt rove, t. j. filozoficko-metafyzick, existencilno-filozofick anboensk. Vtomto prpade absentuj relevantn argumentcie vychdzajce najm znajnovch poznatkov vedy.

_6_

4. Uznvame vetky tyri rovne presvedenia (kvadrailistick postoj): Tto posledn alternatva je naozaj univerzalistick aje jedine sprvna, lebo berie do vahy vetky aspekty problmu. Vyznauje sa jednotnm gnozeologickom vchodiskom spolonm pre dosiahnutie

vetkch tyroch rovn presvedenia. Za primrnu povauje sksenos prevzat ztradcie Zpadu, ato je jednak vonkajia sksenos, vychdzajcu zo zmyslovch dajov, no konzekventne vyjadren a vmetafyzickom prstupe, spracovan predovetkm na zklade tomistickej tradcie, ajednak vntorn sksenos, rovnako vlastn tejto tradcii, ktor poukazuje na existencilny a personlny rozmer loveka. Toto rozren vchodisko zdrazoval aj bl. Jn Pavol II. [4, s. 61]. Imy zastvame stanovisko, e vchodiskov sksenos pri veden argumentcie vprospech existencie Boha m by rozren oexistencilno-personlny rozmer. M s teda otzv. integrlnu sksenos, ktor nem len rozmer racionlny, metafyzick, ale aj personlny aexistencilny, vaka tomu je tie otvoren prijatiu Boieho zjavenia. Z takto profilovanej sksenosti vychdza z vekej asti tradcia Zpadu, osobitne tradcia idovsk akresansk. rovne presvedenia vpoznan Boha ns ikeby ilo len opoznanie jeho existencie pouuj tie o tom, e kad takto rove je nepostaiten a odvolva sa na vyiu rove, a metarove presvedenia. To loveka oprvuje k tomu, aby svoje presvedenie na kadej rovni fundoval vierou. Najm votzke existencie Boha, ako aj votzke poznania tajomnho obsahu Boha, je zsadne dleit si uvedomi, e neexistuje nijak isto racionlne viem, e Boh existuje, ale toto vedenie vo svojom skrytom zklade sa vdy opiera o urit vieru primeran tomuto vedeniu, teda o verm, e viem, e Boh existuje. Ba m sa dostvame na vyiu akomplexnejiu rove presvedenia ojeho existencii, tm sa pre ns otvra ete tajomnejia metarove, ktor ns oprvuje kete hlbej apevnejej viere. Preto filozofick presvedenia vprospech existencie Boha nemaj za cie len relatvne uspokoji nroky naej mysle, atm tie potvrdi nau dstojnos inteligentnch osb, ale aj ete vmi nm otvori horizont Boieho tajomstva. Argumentan lnie vprospech existencie Boha Uveden tri rovne presvedenia vyplvaj ztroch lni argumentcie vprospech existencie Boha, ato: a) Lnia vedecko-racionlnej argumentcie, ktor sa uber v inten cich sasnch poznatkov vied. ou sa otvra existencia Boha ako najpravdepodobnejia hypotza. b) Lnia filozofickej argumentcie prvho stupa (inteligibilno-metafyzickej), uplatovan najm vrmci tradinch asasnch metafyzk, metodologicky zdokonaovanch aspresovanch vdobytkami sasnej logiky, hermeneutiky a fenomenolgie. ou sa dospieva kpresvedeniu oexistencii Boha ako rozumovo-inteligibilnej istote, ku ktorej me dospie kad do uritej miery kultivovan anepredpojat udsk rozum. c) Lnia filozofickej argumentcie druhho stupa (exitencilno-personlnej), vychdzajcej zprevane vntornej sksenosti kulti-

_7_

vovanch osobnost a udskch spoloenstiev, opierajcich sa oich personlnu, dialogick, existencilnu iduchovn sksenos, ktorou sa dospieva nielen krozumovo istmu, ale aj existencilne asubjektovo istmu presvedeniu oexistencii Boha, ktor je presvedenm zfilozofickej viery. Toto existencilne angaovan apersonlne prehben presvedenie me posli ako vhodn predstupe presvedenia o existencii Boha z nboenskej viery. V presveden o existencii Boha z nboenskej viery sa na rozdiel od predchdzajcich presveden uplatuje absoltny istotov nrok, vysoko prevyujci relatvnos udskho rozumu. Vetky tri rovne presvedenia s pre loveka nevyhnutn. udsk existenciu na tomto svete, prejavujcu sa vrozmanitch oblastiach, toti nemono plnohodnotne zvldnu len nboenskou, pre ns kresanov najm evanjeliovou vierou. Poaduje sa integrcia nboenskej viery vexistenciu Boha avbec viery ako takej do samotnej sekulrnej innosti azodpovednosti vetkch ud, osobitne kresanov, ato na zklade ich vecnho poznania, sksenosti, sudku aprofesionlnej kompetencie [8, s. 201]. Pre tto lohu s nevyhnutn tak presvedenie zfilozofickej viery, ako aj presvedenie na zklade vedy. Vrelnom loveku sa zlievaj vetky tieto rovne presvedenia do jedinho celku. V tomto zmysle povaha a hbka istoty presvedenia o existencii Boha je u kadej kultivovanej osobnosti (vedca, umelca, filozofa, teolga apod.) vsledkom jedinenej synkrcie vetkch tyroch rovn presveden. Veden tmto predporozumenm teraz priblime hlavn argumentan lnie vprospech existencie Boha. Nebudem tu podrobnejie hovori ojednotlivch argumentoch. Na zklade viac ako tiscronej filozofickej tradcie sa vyprofilovali tri argumentan lnie vprospech existencie Boha: 1. Lnia kozmologickch argumentov, ktor vychdza z podmienenosti sksenostne poznatenho scna aspytuje sa na nepodmienenos anevyhnutnos prvho, najvyieho dvodu. Pomocou pravdy oexistencii Boha sa vnich odpoved na zkladn metafyzick otzku: Preo je bytie, anie ni? 2. Lnia teleologickch argumentov, ktor vychdza zporiadku aelnosti prrodnho scna aspytuje sa na existenciu rozumu, ktor je toho dvodom. Pomocou pravdy o existencii Boha ako inteligentnej bytosti odpoved na otzku: Preo je primrny kozmos, anie chaos? Obe tieto argumentan lnie vychdzaj z relnej existencie akognitvnej dostupnosti prrodnho scna, v jeho jednotlivosti a v ubovonom celku [1, s. 274 276]. 3. Lnia antropologickch argumentov, ktor vychdza z faktu existencie loveka a vma si pritom predovetkm jeho bytie, myslenie, konanie, ako aj cel jeho ivot. Na zklade vonkajej empirickej, ako

_8_

aj vntornej sksenosti zisuje presah, ie transcendovanie vetkho, o je loveku vlastn (myslenie, konanie, bytie, ivot ako celok). Tm odpoved na otzku: preo je loveku vmi vlastn transcendencia ako imanencia? Teraz bliie rozvedieme jednotliv argumentan lnie. Kozmologick argumentan lnia vychdza zrieenia tohto zkladnho problmu: To, o je podmienen, neme ma vkonenom dsledku dvod vnieom podmienenom, apreto predpoklad nieo, o je nepodmienen. Analogicky meme nahradi dvojicu podmienen/nepodmienen dvojicami kontingentn/nevyhnutn, relatvne/absoltne, konen/nekonen, asn/ven, imanentn/ trascendentn apod. Argumenty uplatovan vtejto lnii maj ontologick zklad; vychdzaj ztchto ontologickch diferenci: podstaty aprpadku: Na tejto diferencii sa zaklad Aristotelov argument z pohybu: Existuje pohyb. To, o sa pohybuje je hban od druhho; mus teda existova prv, ktor je nehybn pohybujci; ltky aformy: Na tejto diferencii sa zaklad argument zkontigentnosti: Existuje scno, ktor vnik azanik. o takto existuje, me existova vkonenom dsledku len vaka takej prine, ktor nie je inkom, ktor je prinou sebe samej aje nevyhnutn; existencie aesencie: Na tejto diferencii sa zaklad argument zkonenosti sv. Toma Akvinskho asv. Jna Dunsa Scota: Existuje konen scno. Konen vzhadom na svoje bytie a konenos vyaduje nejak prinu. Vkonenom dsledku mus existova tak scno, ktor je dvodom bytia akonenosti kadho konenho scna. Teleologick argumentan lnia vychdza ztoho, e kad poriadok i kad elovos vo svete prrodnch scien nem dostaujci dvod vtchto scnach, lebo tento poriadok aelnos s vnich len relatvne, ale m dvod vnieom, vktorom je absoltny poriadok aelnos. Prroda je urovan prrodnmi ciemi (elmi), ktor maj rozumov zklad asvojou rozumovosou presahuj rozumovos kadho prrodnho scna. Atakmto zkladom me by len Boh. Prrodn scno je samo osebe kontituovan teleologicky. Entelechia ivho scna zabezpeuje rozvinutie, ktor mu zodpoved. Sinnos prrodnch scien ukazuje, e s sasou poriadku, ktor siaha a po kozmick rozmery. Rozumovo teleologick poriadok prrodnch scien nemono vysvetli znich samch, ale doaduje sa relnej existencie absoltnej elovej priny, ktor je za existenciou tchto prrodnch scien. Mus teda existova najvyia aabsoltna inteligencia, ktor je za kadm prrodnm scnom aumouje vprrode existenciu ikoexistenciu kozmosu ichaosu, no ktor prve cez kozmos poukazuje na najvy poriadok vtejto absoltnej inteligencii.

_9_

Kozmologick ateleologick argumenty poukazuj na to, e: Boh ako nehybn hbate je nad kadou formou pohybu prrodnch scien, existuje nevyhnutne, zo seba a nepotrebuje k svojej existencii ni in, je nekonenm bytm, a to nie v zmysle jeho rozsiahlosti, ale jeho hbky, kvality, ako zdroj vetkho poriadku aharmnie m charakter najvyej inteligencie, teda je najvyou absoltnou anekonenou bytosou. Antropologick argumentan lnia vychdza zfaktu existencie loveka a vma si pritom predovetkm jeho bytie, myslenie, konanie, ako aj cel jeho ivot. Zisuje na zklade vonkajej empirickej, ako aj vntornej sksenosti presah, ie transcendovanie vetkho, o je loveku vlastn (myslenie, konanie, bytie, ivot ako celok). Tto argumentan lniu rozpracovali v20. storo transcendentlni tomisti, no najm Maurice Blondel. Vychdza ztchto zisten: Vnaom myslen je viac ako nae aktulne myslenie: Kad mylienkov kon, kad poznatok predznamenva nejak aliu skutonos, uvdza do hry in, vyie schopnosti ako tie, zktorch sa zdalo, e jedine pvodne pochdza. Teda reflexia je nejako obsiahnut v percepcii, rozum v reflexii, afirmcia nekonenho v konenom rozume. Pre myslenie je teda prznan to, e neostva len vsebe, neuzatvra sa anepovauje sa za nieo definitvne, ale sa presahuje. Plat to vak pre naozaj ivotn myslenie, a nie pre myslenie neivotn, ktor sa uzatvra do seba, upevuje sa vo formulch, ktor povauje za definitvne [3, s. 171 176; 4, s. 285]. V naom byt je viac ako nae bytie: Zkadodennej sksenosti vieme, e sme bytosti kontingentn, ktor nemaj sam vsebe dostaujci dvod svojej existencie, no na druhej strane sme bytosti vustavinom dian a sebapresahovan. Tto situcia je mon len vaka tomu, e mme hlbok povedomie svojej nedostatonosti, ktor pochdza z naej bytostnej asti na absoltnej a dokonalej realite [5,s.165n, s. 172n]. Vnaom konan je viac ako nae konanie: Vo vetkom, o chceme akonme, je prtomn to, o chce akon tak, e je nadraden tomu, o je chcen akonan. Inmi slovami, naa chcejca va, implicitne prtomn vnaej chcenej vli, siaha vdy za nau chcen vu, ato silou jej prirodzenho, univerzlneho, neprekonatenho vzmachu, ktor nememe vyvin sami zo seba, pretoe on sm ns kontituuje. Tento ns presahujci vzmach je transcendentlnou podmienkou monosti vetkho nho chcenia akonania [6, s. 338, 371]. Tieto parcilne argumenty meme zhrn do jednho argumentu takto: Vsamotnej imanencii nho ivota sa vade ukazuje nevyhnutn presah, trancendencia, poukazujca na existenciu Transcendencie samej. Meme to interpretova aj tak, e v ns spova

_ 10 _

nieo, o nie sme my, o sa ako nejak priepas od ns oddeuje, no bez oho sa nememe sami seba vysvetli azdvodni. Ato je to, o lovek nazva Boh. Spomeme si tu na sv. Augustna: Deus superior summo meo, Deus interior intimo meo Boh vy ako to, o je najvyie vo mne, Boh mne vntornej ako to, o je najvntornejie vo mne. Pri tejto argumentcii na rozdiel od klasickej argumentcie sa: vychdza primrne zloveka, ato zloveka ako celku, zjeho inte riority iexteriority; neuzatvra zkontingentnho na nevyhnutn resp. zpodmienenho na nepodmienen, z relatvneho na absoltne, z konenho na nekonen, zasnho na ven, z imanentnho na transcendentn apod. ako na viac-menej vonkaj cie, nachodiaci sa oproti, ale usiluje sa ukza, e nevyhnutn istm implicitnm spsobom je u prtomn vkontigentnom. Tmto dialektick argumentcia sa dopa aprehlbuje analektickou. To, o sa m dokza, nie je plne cudzie vpredmete dokazovania, ale je v om implicitne istm spsbom u obsiahnut. Potom dokazovanie sa stva analektickm procesom vberovho zahrovania a explicitovania toho, o bolo pvodne vimplicitnom obsiahnut skryt. V tomto prstupe je Blondel zajedno naprklad s J. Marchalovou transcendentlno-tomistickou argumentciou, vzmysle ktorej objektvne meme myslie apoznva vlastne preto, lebo vkadom sde, pri ktorho zklade je existencilny sd, je implicitne prtomn cie naej argumentcie Boh, ku ktormu vetkm nam myslenm apoznvanm ako k poslednmu cieu smerujeme. Teda cel vvoj nho myslenia v jeho dejinch i u kadho jednotlivca je ak sa uskutouje vpozitvnom zmysle explikciou existencie Boha zjeho implicitnho obsiahnutia vmyslen do jeho explicitnho a objektvneho vyjadrenia myslenm. Proti vetkm uvedenm argumentom sa namieta, e neodvodnene prechdzaj od relatvnych prejavov transcendencie evidentne sksenostne zistench vrealite sveta ivudskom ivote kabsolutizcii tejto transcendencie porozumenej ako transcendencia osebe, Boh. Ide tu evidentne o skok v naom uvaovan, od scien existujcich v pecifickej jednote aktu apotencie ksamotnmu aktu bytia bez akejkovek potencie. Ukzalo sa, e tento problm je aj krucilnym problmom aprirneho ontologickho argumentu vprospech existencie Boha u sv. Anselma zCanterbury ajeho nasledovnkov. V rmci postultu plnej dokonalosti je oprvnene prtomn predikt relnej existencie, lebo vinom prpade by nelo odokonalos. Takto postup je plne logick.2
2

Bliie pozri [2, s. 455 456]. Boha mono oprvnene spja snajvyou dokonalosou (proti pochybnosti vyslovenej Benyovszkym), ve Bohu ako remu Aktu nie je vlastn nijak potencia ateda nijak nedokonalos.

_ 11 _

Zobsahu toho, o je absoltne dokonal, meme legitmne usudzova na jeho existenciu. Vyplva to zo zsadyrelnej diferencie medzi bytm abytnosou platnej pre kad relne scno. Znej vyplva, e vkonenom scne sa jeho bytie plne neprejavuje vjeho bytnosti, preto aj zobsahu pojmov konench scien nemono usudzova na ich existenciu. Nie je to vak tak vjednom ajedinenom prpade nekonenho scna, vktorom dochdza ku koincidencii bytnosti abytia, t. j. ke bytie sa plne prejavuje vbytnosti abytnos je plne obsiahnut vbyt. V prpadenekonenho scna mono legitmne usudzova zjeho absoltnej dokonalosti na jeho absoltnu existenciu. m je teda dokonalejie relne scno, tm plnie aadekvtnejie vypoved svojou bytnosou osvojom byt, a vprpade nekonenho scna, vlimitnom prpade absoltnej dokonalosti, je tto vpove plne adekvtna a absoltna. To meme poveda aj tak, e u Boha je jeho bytnos toton s jeho bytm, teda bytie abytnos Boha s navzjom konvertabiln. Treba si ete uvedomi, e vtomto limitnom prpade koincidencie bytia bytnosti ide u o nekonen bytie anekonen bytnos, ktor nadobdaj odchodn vznam ako vprpade konenho bytia akonenej bytnosti. Take v prpade Boha meme hovori o scne len neadekvtne, per analogiam. Zver Tieto tri naznaen argumentan lnie treba chpa ako jeden lniov zvzok, ktor konverguje kjednmu cieu: kevidentnmu sprtomneniu existencie Boha vnaej mysli, ako aj jej emergencie znej. Preto vetky argumenty vprospech existencie Boha treba chpa vich jednote avzjomnom podporovan, lebo tm sa umocn ich argumentan sila apresvedivos. lohou argumentov vprospech existencie Boha je potvrdi existenciu Boha vo vedeckom ifilozofickom presveden, atm prehbi filozofick vieru vBoha. Ich lohou teda vonkoncom nie je nejakm spsobom nahradi nboensk vieru vBoha. Okrem toho sa plnia nimi aj tieto iastkov lohy: Njs aracionlne usporiada rozlin svedectv udskch mysl isamotnej prrody oexistencii Boha. Oisti tvrdenia udskch mysl o existencii Boha od rozmanitch subjektvnych projekci, nepresnost adeformci. Zostavi tieto argumenty do syntetickho celku, vktorom sa preuke ich dialektick sptos avsledn presvedivos. Racionlne ich ospravedlni, atak oslobodi problm existencie Boha od podozrenia ziracionalizmu, mysticizmu asubjektivizmu.

_ 12 _

Filozofick argumenty v prospech existencie Boha s nanajv potrebn, ba a nevyhnutn, no napriek tomu pre loveka vonkoncom nepostauj. A to najm z toho dvodu, e Boh je pre ns evidentne

nepochopiten a skryt, a pokia sa nm uom neodkryje a nezdel v zjaven, ostva pre ns plne neprstupn. Vetky vedeck afilozofick argumenty nm toti: vdostatonej miere nepribliuj Boha ako ivho, plne ns oslovujceho a neposkytuj nm Boha tak, aby mohol by ekvivalentn nmu vlastneniu Boha. Takto Boh filozofov stle unik naej existencii anememe poda neho zmysluplne i. Apreto Boh vzhadom na to, e ho mme skr vnma ako subjekt, anie ako objekt nho poznania, je ten, ktor sa sm me vyjavi nmu poznaniu, plnie sa odkry a zjavi pre ns vo svojej nesmiernosti a tajomnosti. Ato je cesta, ktor vedie knboenskej viere vBoha. Literatra
[1] ANZENBACHER, A.: vod do filosofie. Praha, Sttn pedagogick nakladtelstv, 1990. [2] BENYOVSZKY, L.: vod do filosofickho mylen. Praha, Ale enk, 2007. [3] BLONDEL, M.: La Pense, zv. I. Paris, Alcan, 1934. [4] BLONDEL, M.: La Pense, zv. II. Paris, Alcan, 1934. [5] BLONDEL, M.: L' tre et les tres. Paris, Alcan, 1935. [6] BLONDEL, M.: L'Action II. Paris, Alcan, 1937. [7] CSONTOS, L.: Zkladn antropologick lnia vencyklike Jna Pavla II. Trnava, Dobr kniha, 1996. [8] SUTOR, B.: Politick etika. Trnava, Dobr kniha, 1999. Prof. Ing. Jn Letz, PhD., psob na Filozofickej fakulta TU, kde zaloil arozvinul Katedru filozofie. V sasnosti ako emeritn profesor psob vberovmi prednkami zpredmetov vod do filozofie, Teria poznania, Metafyzika a ontolgia. Filozofick antropolgia aFilozofia Transcendencie. Bda najm vtchto smeroch: otzka jednosti, mnohosti aidentity filozofie, princpovo-experiencilne kontituovanie metafyzk, rovne sebareflexie kresansky inpirovanej filozofie, kreano-evolun gnozeolgia, vzah medzi vedou avierou, experiencilno-evolun a kreano-evolun antropolgia, teria bosko-stvorenskej koaktivity, koncept kreano-evolunej, kenotickej a pneumatickej antropolgie, filozofia jednoty osoby aosobnosti, transcendentlno-personalistick koncept slobody.

_ 13 _