EKOLGIA PEAZ

OBSAH

Predslov Bernarda Lietaera

vod a zhrnutie

1. kapitola

Komerne produkovan peniaze

2. kapitola

3. kapitola

4. kapitola

Peniaze produkovan umi

Peniaze produkovan ttom

Jedna krajina, tyri meny

5. kapitola

Prloha I

alie kroky

Ako funguj vmenn mechanizmy

Prloha II

Bibliografia

Prloha III

O autorovi

Prloha IV

alie informcie

Kniha po prv raz vyla v roku 1999

Predslov
od Bernarda Lietaera

Existuj tyri dvody, preo sa oplat Douthwaiteovu "Ekolgiu peaz" ta:

1. Do peanej problematiky vna vemi potrebn prehadnos. Pi sa mi

jednoduchos iestich otzok, ktormi ns sprevdza jednotlivmi peanmi
systmami. Uahuje to porovnvanie vhod a nevhod peanch systmov,
ktor popisuje.

2. Pri skman peanch systmov pouva terminolgiu zrozumiten aj laikovi.

To nie je samozrejmos. Ako ilustruje ironick poznmka Johna Kennetha
Galbraitha: "Pri tdiu peaz - viac ako v inch odvetviach ekonmie - sa
zloitos pouva na zakrvanie pravdy alebo uhbanie pred ou, nie na jej
odhalenie."1

3. Nti ns prema o nemyslitenom: o monosti, e nae dobre znme

nrodn meny mu by v skutonosti zastaral. Vo veku globalizcie,
informanej revolcie a planetrneho ekologickho ohrozenia.

4. Autor ponka niekoko monch vchodsk pre tvorbu novch peanch

systmov, ktor nm mu pomc s niektormi vekmi vzvami sasnosti.
Zvl aktulne s dve veci, ktormi sa zaober:

-- potreba novej rovnovhy medzi globlnymi a loklnymi ekonomikami;

-- otzka efektvnosti vyuvania energie foslnych palv.

Hovori o loklnych mench uprostred globalizanho virvaru sa me niekomu

zda krtkozrak a nepodstatn. Lene nie je. Obnova komunt sa nedostva do
rozporu s trendom smerujcim ku globlnej civilizcii, ale je jej nevyhnutnm
doplnkom. Prve kvli globalizanmu trendu je oraz dleitejie posilova
loklne spoloenstv. Namiesto teoretickej argumentcie uvediem dve prpadov
tdie z Japonska, ktorho ekonomika je jednoznane orientovan globlne.

Dva kov problmy, s ktormi sa Zpad bude musie oskoro vysporiada starnutie populcie a potreba novch regionlnych rozvojovch stratgi - sa
Japonsko rozhodlo riei zavedenm loklnych mien ako doplnku k svojej nrodnej
mene. Oba prpady vysvetuj, o o Douthwaiteovi ide.

Japonsko m jednu z najrchlejie starncich populci rozvinutho sveta. Do roku

2005 dosiahne obyvatestvo nad 65 rokov 18,5 % z celkovho poctu obyvateov
(situcia, v ktorej bude Nemecko do roku 2006 a Vek Britnia s Franczskom do
roku 2016.)

Skupina 300 neziskovch organizci vytvorila pecilnu menu nazvan Hureai

Kippu (doslovne "poukazy vzjomnej opatery"). Ztovacou jednotkou je jedna
hodina sluby. udia poskytujci tieto sluby mu zbiera kredity na "te
asovch spor zdravotnej starostlivosti", z ktorho mu erpa v prpade
potreby, naprklad ke sami ochorej. Tieto kredity funguj ako doplnok k
normlnemu programu zdravotnho poistenia, za ktor sa plat v jenoch. Okrem
toho mnoh uprednostuj prevdzanie asti alebo aj vetkch Hureai Kippu
kreditov na svojich rodiov, ktor mu i aj v inch astiach krajiny. Na
uskutoovanie takchto prevodov vznikli dve skromn elektronick ztovacie
centr. Pritom sa urobil jeden zvl dleit objav. Pretoe poskytovan kvalita
starostlivosti je vyia, star udia uprednostuj sluby poskytovan umi
platenmi v Hureai Kippu pred umi platenmi v jenoch.

Druh prpadov tdia je mono ete vznamnejia. Ministerstvo zahraninho

obchodu a priemyslu Japonska nedvno vyhlsilo, e budcnos japonskej
rozvojovej stratgie bude zaloen na pecializovanch regionlnych
ekonomikch typu "Sillicon Valley", a e najlepm nstrojom na stimulciu
takchto regionlnych rozvojovch skupn s miestne "ekopean" systmy.
Vsledky tyroch pilotnch projektov na otestovanie tohto prstupu s natoko
presvediv, e do konca roku 1999 sa zavedie viac ako 40 takchto systmov.
Do tchto experimentov s zapojen aj niektor z najvch japonskch
spolonost (napr. NTT a Oracle Japan).

Tieto dva prklady poukazuj na to, e v tejto problematike teria aleko zaostva
za praxou. udia hadaj nov postupy v peanej oblasti a dosahuj pritom
preukzatene pozitvne vsledky. Na druhej strane si vina politikov stle ete
neuvedomuje potencil tchto vynlezov, ktor by mohli vrazne prispie k
vyrieeniu ich problmov. Problematiku nekonvennch peaz sasnosti by som
prirovnal k letectvu v asoch, kedy bratia Wrightovci podnikli svoje prv lety. Prv
stavitelia nevedeli, preo ich komplikovan stroje lietali, ale lietali. A trvalo vye
tyri roky, km sa New York Times vbec zmienili o tejto udalosti (aj to len preto,
lebo prezident USA bol viackrt svedkom predvdzania tchto strojov). Napriek
tomu nikto nespochybuje, e leteck priemysel navdy zmenil n spsob ivota

na tejto plante. (Kto vak mohol tui, e leteck priemysel pome rozpta
nboensk vojnu? Pozn. vyd.)

Shlasm teda so vetkmi mylienkami, ktor s tu prezentovan? Sm

Douthwaite dokonca pripa, e neoakva od kadho, aby shlasil so
zvermi, ku ktorm dospel".

Aj ke s nm naprklad shlasm, e je dleit prepoji pean problmy s

energetickou udratenosou, pochybujem o ivotaschopnosti prostriedkov, ktor
navrhuje. (Preo neprileni k energii cel k tovarov a sluieb, kryjcich jeho
Energiou Kryt Pean Jednotky (EBCU) - potom by energia nemusela by
jedinm prostriedkom sliacim na krytie tejto meny? To by zmierovalo dopady
cenovej nestability EBCU vyvolanej okrem inho aj technologickmi inovciami v
oblasti dodvky energie.)

Takisto mm vhrady voi jeho zvl benevolentnmu pohadu na inflciu.

Inflcia m kladn inky, o ktorch sa Douthwaite zmieuje, iba ak sa vyskytne
neoakvane, ke naprklad nie je redukovan inflanmi oakvaniami. Inmi
slovami, zabudovanie inflcie do systmu me zahubi akkovek uitonos,
ktor by mohol prinies.

Tieto vhrady s vak zanedbaten v porovnan s mojou vrelou podporou dvoch

Douthwaiteovch kovch zverov:

v protiklade s presvedenm viny ekonmov peniaze nie s neutrlny

prostriedok. Preto mu existova rozlin pean systmy, ktor by nm mohli
vznamne pomc pri rieen niektorch najdleitejch problmov vrtane
ekologickej udratenosti;

Iba rozsiahla diskusia o tchto otzkach v rmci informovanej verejnosti

zaist, e sa zmeny v peanom systme uskutonia sprvnym spsobom.
Parafrzujc vrok o vojne a generloch, peniaze s prli dleit na to, aby boli
ponechan iba bankrom a ekonmom...

Kee verejnos je mimoriadne rafinovane informovan o povahe nho

peanho systmu a poda vetkho ani vina expertov never, e by mohla
existova nejak in monos, je ivotne dleit zaa diskusiu o inkoch
rozlinch peanch systmov na spolonos. V tomto smere je tanie
Douthwaitovho prspevku obzvl uiton, pretoe je polemick.
Brusel, oktber 1999

Bernard Lietaer je bval profesor Medzinrodnch financi v belgickom Louvaine. P rokov

psobil ako vedci oddelenia organizcie a plnovania v Nrodnej banke Belgicka so zameranm na
elektronick platobn systmy a navrhovanie a implementciu Ecu. V sasnosti vyvja
medzinrodn obchodn systmy pre komunitn peniaze. Jeho kniha Budcnos peaz" vyla
zaiatkom roku 2001.

vod a zhrnutie

Vina ud si mysl, e existuje iba jeden typ peaz, pretoe s inm sa ete
nikdy nestretla. Vedia o zahraninch mench, ale tie celkom sprvne povauj v
podstate za rovnak druh peaz, ako s tie, ktor pouvaj v ich vlastnch
krajinch. Takisto poznaj eky, kreditn a platobn karty, zmenky a niekoko
alch foriem peaz, ale aj tie - op sprvne povauj iba za verzie bankoviek
a minc, uren na pecilne ely. Peniaze s peniaze, myslia si, bez ohadu na
to, ak maj formu. Iba niekok, ktor poznaj histriu peaz, alebo s lenovia
Miestneho vmennho obchodnho systmu (Local Exchange Trading System LETS), vedia, e to tak nie je. Aspo potencionlne existuje vea rozlinch typov
peaz a kad typ me ovplyvova ekonomiku, udsk spolonos a prrodn
prostredie inm spsobom.

Aj vina ekonmov je presveden, e existuje iba jeden typ peaz. Ak o tom

vbec premaj. Pretoe, citujc dvoch sociolgov, tto profesia sa "napodiv
nezaujma o tto tmu a obmedzuje sa iba na diskusie o cene, vzcnosti zdrojov
a ich rozdeovan, no o peniaze ako tak neprejavuje iadny zvltny zujem."1
David Hume, jeden zo zakladateov ekonmie, povaoval peniaze za "olej
umoujci kolesm hladk a ahk pohyb"2 a tento nzor pretrvva dodnes.
Dobre znma ekonomick uebnica Paula A. Samuelsona definuje ekonmiu ako
"tdium o tom, ako udia a spolonos vyuvaj vzcne produktvne zdroje za
pouitia peaz alebo bez nich."3

Inmi slovami: ekonmovia povauj peniaze za katalyztor, ktor uahuje a

urchuje ekonomick interakcie, ku ktorm by dochdzalo tak i tak. Prirodzene
sa zaujmaj o mnostvo peaz, ktor sa dostane do obehu, pretoe to
ovplyvuje tempo, akm me ekonomika postupova a nsledne uruje, i
nrodn dchodok rastie alebo kles. Avak zd sa, e iba mlokto z nich vbec
pripustil, e pouitie konkrtneho typu peanho katalyztora me ovplyvni
vsledok ekonomickej interakcie. Vina z nich nepripa, e keby sa pouili in
formy peaz, vsledky by mohli by plne in. Jedinmi ekonmami, ktor sa
vbec pozeraj tmto smerom, s bu marxisti alebo lenovia hnutia Social
Credit, ktor - s prihliadnutm na podstatu ich presvedenia - maj svoje dvody

analyzova a kls otzku o pvode peaz dslednejie ako typick predstavitelia

ich profesie. Poslednmi znmymi ekonmami, ktor sa zaujmali o rzne formy
peaz a ich vplyvy, boli Maynard Keynes, Henry Simons a Irving Fischer v
tridsiatych rokoch 20. storoia4, ie v dobe, kedy bol pean systm
jednoznane nefunkn.

Tto prca uke, e histria je preplnen prkladmi peanch systmov

fungujcich na vemi odlinch zsadch ako s zsady systmu, ktor poznme
v sasnosti. Ak by tieto systmy pretrvali, vyprodukovali by kultry odlin od
dnenej neudratenej, nestabilnej globlnej monokultry. Tto prca bude
demontrova fakt, e rozdielne pean systmy ovplyvuj svet rozdielnymi
spsobmi. Ekolgia je definovan ako "tdium sstavy vzahov jednotlivho
organizmu s jeho prrodnm prostredm."5 Preto kad, kto nevha povaovat
peniaze za organizmus, me povaova tto knihu za ekolgiu peaz. Niektor
osvietenej ekonmovia to pravdepodobne aj radi urobia. Profesor Paul Ormerod,
ktorho knihy v znanej miere zamerali pozornos verejnosti na tto problematiku
pe, e "konvenn ekonmia sa mli, ke sa dva na ekonomiku a spolonos
ako na stroj, ktorho sprvanie - bez ohadu na jeho zloitos - je v konenom
dsledku predvdaten a ovldaten. Prve naopak, udsk spolonos je ovea
viac podobn ivmu organizmu - ivmu tvorovi, ktorho sprvanie me byt
pochopen iba pozorovanm komplexnch interakci jeho jednotlivch ast."6

Ak teda chceme i ekologickejie, malo by zmysel zavies tak pean systmy,

ktor by nm to uahili. Vimnite si mnon slo. Nejde iba o to, aby pean
systm, ktor je vsledkom historickch zhd okolnost, bol nahraden nejakm
vedomm systmom. Pretoe kad pean systm vedie k inm dsledkom,
pravdepodobne budeme potrebova sasne tri alebo tyri pean systmy,
ktor by viedli ku kombincii takch vlastnost, ktor by sme si priali, aby
spolonos mala.

Otzky
Mladch urnalistov uia, e v kadom lnku, ktor napu, musia odpoveda na
es otzok: kto?, o?, kedy?, kde?, preo? a ako? Tto prca kladie rovnak
otzky pri kadom type peaz, ktor analyzuje: komerne vytvoren peniaze,
peniaze vytvoren umi, peniaze vytvoren vldou.

1. Kto vydal peniaze? Bol to tt, finann intitcia alebo samotn pouvatelia
peaz?
2. Preo to urobili? Bol to spsob zdaovania, kvli zisku pre svojich akcionrov
alebo jednoducho vytvorenie vmennho prostriedku?

3. Kde boli peniaze vytvoren? V oblasti, kde sa maj pouva? Alebo inde,
take budci pouvatelia museli predva tovar alebo sluby mimo svojej oblasti,
aby zskali dos peaz, ktor by im umonili obchodova medzi sebou?
4. o dva peniazom ich hodnotu? S kryt zlatom alebo inou komoditou,
nejakm druhom prsubu alebo vbec nim?
5. Ako boli peniaze vytvoren? umi, ktor sa zadili voi nejakej centrlnej
organizcii? Alebo sa pouvatelia jednoducho dohodli poskytova si navzjom
ver?
6. Kedy boli peniaze vytvoren? Bolo to uroben raz, niekokokrt alebo
postupne ako sas systmu vytvrania a zniku sliaceho potrebm obchodu
medzi umi?

Polome aj siedmu otzku:

7. Ako to funguje (fungovalo)? Ekonomick uebnice hovoria, e peniaze maj

tri zkladn funkcie, take fungovanie meny musme hodnoti z hadiska kadej z
nich. Inmi slovami povedan, mali by sme preveri, do akej miery jednotliv
druhy peaz slia ako:

A. Prostriedok platby alebo vmeny. Dobr platobn prostriedok uahuje

uom nakupovanie a predvanie. To znamen, e mus by veobecne
akceptovaten a ma vhodn pomer hodnoty a vhy, aby mohol ahko prebieha
transfer medzi kupujcim a predvajcim. Tie mus by deliten, aby sa dal
pouva tak pri mench ako aj vekch transakcich. A zatia o mus by k
dispozcii v dostatonom mnostve kadmu, kto chce kupova alebo predva,
mus existova aj nejak limit jeho mnostva, aby udia mali v neho stlu dveru
a akceptovali ho.

B. Uchovvate hodnt. Peniaze s dobrm prostriedkom na uloenie hodnt,

ak niekto, kto ich zska, ich me kedykovek poui na nkup rovnakho
mnostva tovarov a sluieb, bez ohadu na to, i to bude budci mesiac, budci
rok, alebo ke pjde do dchodku.

C. Ztovacia jednotka. Je pean jednotka dobrm prostriedkom na vedenie

finannch zznamov a udvanie ceny? udia si bene ved ty a udvaj ceny
v mene, ktor pouvaj najastejie, alebo v asoch neistoty i vysokej inflcie
namiesto toho mu poui in menu. Poas inflcie v Nemecku na zaiatku
dvadsiatych rokov obchodnci naprklad udvali ceny a viedli zznamy v
americkch dolroch, hoci ich zkaznci platili v markch.

Me sa sta, e tieto tri funkcie peaz sa dostan do vzjomnho konfliktu.

Naprklad, ke prudko klesaj ceny, vlastnos peaz ako "uchovvatea hodnt"
sa stva praliv a udia zan hromadi o najviac peaz s vedomm, e
neskr si za ne bud mc nakpi ovea viac. Toto je samozrejme v rozpore s
vlastnosou peaz fungova ako efektvny prostriedok vmeny. Prehlbuje sa tm
nedostatok peaz, o sauje normlne obchodovanie. V tridsiatych rokoch 20.
storoia museli obchodnci dokonca vymyslie pecilne platidlo (napr. vajiarsky
Wirtschaftsring), aby si mohli medzi sebou vyrovnva ty. Ak na druhej strane
ceny stpaj, ich dritelia sa usiluj ich o najrchlejie min, o vedie k ete
vraznejiemu zvyovaniu cien. Pri pohade na tieto rozpory sa zd
nepravdepodobn, e by krajiny, ktor sa obmedzuj na pouvanie iba jednej
formy peaz, mohli oakva, e vetky tri funkcie peaz bud nleite splnen.

Expozcia
Prv tri kapitoly tejto knihy vysvetuj, ako s vlastnosti peaz determinovan
spsobom ich vytvrania a uvdzania do obehu. 1. kapitola (Komerne
produkovan peniaze) vysvetuje, e komern banky vytvraj takmer vetky
peniaze, ktor pouvame a uvdzaj ich do obehu tak, e nm umouj si ich
od nich poia. Potom skma nsledky tohto dos udnho systmu, medzi ktor
patr chronick nestabilita sasnej ekonomiky a nensytn potreba rastu.

2. kapitola (Peniaze produkovan umi) sa zaober asnmi peniazmi, ktor si

udia vytvorili, aby ich pouvali medzi sebou. K nim patria potvrzenky
americkho tabakovho vekoskladu, popsan hlinen dotiky predstavujce
mnostvo egyptskej penice, tesan kamene v junom Pacifiku, ktor vak boli
prli ak na nosenie. Do tejto kategrie patria aj nhrdelnky mul a dnen
LETS. Prznan pre tieto platidl je to, e s vytvran iba vtedy, ke dan
spolonos m zdroje, zvyajne udskej prce, ktor chce lepie vyuva.

3. kapitola (Peniaze produkovan ttom) popisuje, ako v priebehu storo tto

forma peaz asto spsobovala vnu inflciu, pretoe bola pouvan ako
systm vberu dan. Naprklad Henrich VIII. pridval do striebra, z ktorho vyrbal
svoje mince vek mnostv medi, take ich mohol vyrba viac. Vsledkom bolo
zdvojnsobenie cien a vzbura... Napriek tomuto neslvnemu precedensu v tejto
kapitole diskutujeme o nvrhu, e by vldy mali vytvra akkovek alie
mnostvo peaz, ktor ich krajiny potrebuj, a dvali ich do obehu. Ak by sa
tento systm zaviedol v Britnii, umonil by znenie dan o 16 %.

4. kapitola (Jedna krajina, tyri meny) sa poka spoji vetky tieto svislosti
vytvorenm viacrovovho, multimenovho systmu, ktor by uahil svetu
prechod k trvalej udratenosti, a to zlepenm spsobu, akm ekonomika
rozdeuje vzcne zdroje medzi sasn a budce genercie. Navrhuje

medzinrodn ztovaciu menu, ktorej hodnota by vychdzala z prva emitova

sklenkov plyny. Tto mena by bola prostrednctvom vmennho trhu mien
prepojen na nrodn meny, ktor by boli pouvan iba na obchodovanie a
neoakvalo by sa od nich uchovvanie hodnoty z dlhodobho hadiska. Na
uchovvanie hodnoty by boli zaveden pecilne meny. A nakoniec miestne
meny by mali dleit lohu, kee by neboli pouvan iba na prekonanie
loklneho nedostatku nrodnej meny, ale aj na zhromaovanie prostriedkov na
zvltne ely.

iadny konsenzus
Najdleitejou rtou tejto knihy je jej draz na tri veci.

1. Vetky peniaze by mali by vytvoren ich pouvatemi alebo v ich zastpen a

nie intitciami, ktor chc z tejto innosti profitova.

2. Ak maj by vetky tri kov funkcie peaz adekvtne naplnen, musia by

sasne pouvan rozlin typy peaz.

3. Medzinrodn ztovacia mena, ku ktorej by sa vzahovali vetky ostatn

druhy peaz, mus vyjadri dostupnos - a zrove chrni skutone vzcny
zdroj... Inak povedan, ak etrme peniaze, mali by sme etit aj to, o je ivotne
dleit, ako je integrita prrodnho sveta.

Tto kniha teda nie je neutrlnou, poloviatou sprvou o nejakom vynrajcom sa

konsenze v oblasti menovej reformy. Napsa nieo tak by bolo nemon; zd sa,
e pean reformtori sa nevedia zhodn na niom inom ako na veobecne a
dlhodobo uznvanej dohode, e by peniaze nemali dva do obehu banky, ale
vldy. Namiesto toho je tto prca pokusom zisti, preo sasn ekonomick
systm tak katastroflne zlyhva, ke nem zabezpeen hospodrsky rast.

Taktie navrhuje ako by sa mohol pean systm reformova tak, aby sa tento
nedostatok, ktor nm oividne stoj v ceste k dosiahnutiu udratenho sveta,
odstrnil.

Neoakvam, e kad bude shlasi so zvermi, ku ktorm som dospel. Jeden

mj priate, ktorho nzory si cenm, napsal: "Psob to dojmom vemi
podnetnej, vahy provokujcej prce. Pochopil som, e to znamen: Zaiel si
prli aleko. Najm, ke jeho list pokraoval: "Asi riskuje, ke publikuje
definitvne nvrhy, tak, ako v tejto knihe, lebo je mon, e oskoro ich bude
chcie podstatnm spsobom zmeni." Inmi slovami som zaiel prli aleko a
neskr budem chcie ustpi. Rozhodol som sa prija toto riziko. Vetky idey, o

ktorch diskutujem, s vo vvoji, a ak sa zmenia vaka diskusii vyvolanej touto

prcou, ich zverejnenie bude stt za to.

itatelia by nemali cti potrebu plne porozumie kadmu odstavcu predtm,

ako pjdu alej; hoci dfam, e to doku. Ak po pretan tejto knihy pochopia
naliehavos potreby zsadnej retrukturalizcie systmu tvorby peaz a bud
nejakm spsobom cti smer, ktorm by sa mala ubera, plne to posta.

Vysoko si cenm pripomienky a podnety tch, ktor tali rukopis tejto prce...
Vetci venovali svoj vzcny as a um odpovediam, ktor mi pomohli text vrazne
vylepi. Zvl chcem poakova Alanovi Armstrongovi, Jamesovi Brugesovi,
Davidovi Flemingovi, Frances Hutchinsonovej, Nadi Johanisovej, Brianovi
Lesliemu, Bernardovi Lietaerovi, Barbore Panvelovej (a jej priateom Billovi,
Andrewovi a Elizabeth), Jamesovi Robertsonovi, Emerovi O Siochruovi a Alexovi
Wilksovi. Uvtal by som aj pripomienky od ostatnch itateov.

Richard Douthwaite
Cloona, Westport, rsko
oktber 1999

1. kapitola
Komerne produkovan peniaze

Zanime teda prvou z otzok, ktor sme si poloili v vode a nahliadnime jej
prostrednctvom na ten typ peaz, ktor poznme najlepie: ben nrodn
mena. Vea ud bude prekvapench, e odpoveou na otzku ,,kto ju tvor" nie je
"vlda" ani "nrodn banka krajiny", ale "komern banky". Tento fakt vak nie je
iadnym tajomstvom. Vo svojej znmej ekonomickej uebnici David Begg hovor:
"Modern banky vytvraj peniaze tm, e, poskytuj viac verov ne je ich
rezerva hotovosti."7 A dodva: "Bankou tvoren depozitn peniaze (peniaze,
ktor mu udia vybera zo svojich bankovch tov) s tou najdleitejou
sasou peanej zsoby v modernch ekonomikch."

Neestn zlatnci
Ako teda mohlo djs k privatizcii tvorby peaz? Tto otzka ns vracia sp do
neskorho stredoveku, kedy zlat a strieborn mince boli hlavnou formou peaz.

Ak niekto v tejto dobe zskal vek mnostvo minc (tak, e sa s nimi nectil
bezpene), mohol si ich uloi u miestneho zlatnka, ktor bol jedinou osobou v
irokom okol, disponujcou spoahlivm trezorom. Zlatnk vmenou za mince
vystavil potvrdenku o vklade. Najstar zachovan zznam o uloen peaz u
zlatnka v Britnii pochdza z roku 1633. Spoiatku vdy, ke bolo treba plati,
museli vkladatelia ku zlatnkovi prs a mince si vybra. asom vak niektor zistili,
e je ovea pohodlnejie plati zlatnkovmi potvrdenkami o vklade. Teda do roku
1670 boli na potvrdenkch asto uveden okrem mena vkladatea aj slov "alebo
doruite''. Kee mince boli ak a bolo riskantn ich nosi pri sebe, nov
potvrdenky sa rchlo stali obbenou metdou vyrovnvania tov.

Krtko na to zlatnci zistili, e maj vo svojich trezoroch vek mnostv minc,

ktor si nikto nevyber. Histria neudva meno prvho zlatnka, ktor bol
dostatone bystr ako aj dostatone neestn na to, aby si uvedomil, e (kee
bolo nepravdepodobn, aby si vetci jeho zkaznci naraz priniesli potvrdenky a
iadali sp svoje mince) me zarobi na poiiavan asti minc, ktor mu boli
zveren tm, e za poianie bude poadova rok. V skutonosti vak nemusel
vyda iadne mince, pretoe ak dal svojmu klientovi namiesto hotovosti
potvrdenky, ktormi mohol plati, stvalo sa zriedka, e ich t, ktorm bolo tmito
falonmi potvrdenkami zaplaten, predloili na preplatenie. Jedinm problmom
pre zlatnka bolo odhadn, koko takchto potvrdeniek me vystavi bez toho,
aby ho odhalili v prpade, e by sa dritelia tchto potvrdeniek neoakvane
rozhodli vymeni ich za mince. Ak za krtky as po sebe prilo viacero driteov
takchto potvrdeniek a on nemal v trezore dostatok zlatch a striebornch
peaz, ktormi by ich vyplatil, upadol do nemilosti a bolo mu odat prvo
podnika v zlatnctve. A tak praktiky dvno mtveho podvodnka poloili zklady
pre vznik modernho systmu fraknho rezervnho bankovnctva - systmu, v
ktorom banky vo svojich trezoroch udriavaj rezervu minc a bankoviek vo vke
iba asti (frakcie) hotovosti, ktor by museli vyplati, keby vetci zkaznci prili
naraz a iadali peniaze, na ktor maj nrok. Tento zlatnk vytvoril kpnu silu
(inmi slovami peniaze) vydvanm potvrdeniek, ktor ho zavzovali vyplati viac
zlatch a striebornch peaz ne v skutonosti mal vo svojom trezore. Modern
banky vytvraj peniaze rovnakm spsobom, ke subuj vyplati viac
papierovch peaz a minc, ne vlastnia.

Ako banky tvoria peniaze

David Begg vysvetuje spsob, ktorm modern banky tvoria peniaze, takto:
predpoklad, e existuje desa bnk, z ktorch sa kad usiluje poiiava toko,
aby sa mnostvo hotovosti, ktor dr ako rezervu vo svojich trezoroch alebo v
centrlnej banke, rovnalo desiatim percentm sumy, ktor by si ich zkaznci
mohli chcie erpa zo svojich tov. Celkov suma, ktor by si majitelia tov
mohli vybra (inmi slovami pasva banky) nepozostva iba z ich vkladov, ale aj z
kadej piky a preerpania, ktor by im mohli by poskytnut, ale ktor ete
neerpali.

Ak jedna z tchto desiatich bnk zska vklad 100 libier v hotovosti, mnostvo
bankoviek a minc, ktor m v trezore, ako aj jej celkov zvzky voi zkaznkom
vzrast o t ist sumu. Avak pomer pasv banky k jej hotovostnej rezerve u nie
je 10:1, teda tak, ak si chce zachova. Banka m o 90 libier hotovosti navye a
keby zvila svoje pasva poianm 900 libier, poadovan pomer by sa znovu
obnovil. Mala by vak poskytn t 900 librov piku? o by sa stalo, ak by
osoba, ktorej bol poskytnut nov ver, vybrala vetkch 900 libier v hotovosti a
minula ich v podnikoch, ktor by tieto peniaze uloili v konkurennch bankch?
V takom prpade by bol pomer pasv a hotovostnej rezervy v ne 10:1
a hrozilo by, e banka nebude schopn preplati v hotovosti eky svojim
zkaznkom, ak by prili naraz - naprklad pred Vianocami, ke sa do obehu
dostva vek mnostvo hotovosti.

Jedin schodn monos pre banku je poia 90 a nie 900 libier. Ak sa potom
celkov suma vyberie v hotovosti a skon v inch bankch, jej minimlna
hotovostn rezerva zostane v rmci poadovanho pomeru. Begg predpoklad,
e tch 90 libier sa dostane do obehu takm spsobom, e vetkch 10 bnk
bude ma nakoniec rovnak vku vkladov (9 libier). Mohol by rovnako
predpoklada, e tieto peniaze skonili v bankch v pomere k ich vekosti vsledok bude rovnak bez ohadu na jeho predpoklad. Ak teraz kad banka
poiia 90 % z akejkovek sumy vkladov, ktor zskala, povedie to k vytvoreniu
alch vkladov v celom bankovom systme. A ak 90 % tchto peaz bude
takisto poianch prostrednctvom nekonenho potu poiiavacch kl, potom
bankov systm ako celok (ani nie banka, ktor zskala prvotn vklad)
vyprodukuje 900 libier piiek. K tomu dochdza prve na zklade tohto
pvodnho nadbytku rezervy 90 libier v hotovosti. Inmi slovami, pvodn vklad
100 libier v hotovosti umon 10 bankm zvi ich piky verejnosti (a teda
pean zsobu) o 1000 libier.

Take odpove na otzku . 1 "kto vytvra peniaze" znie, e takmer vetky s

vytvoren komernmi bankami, hoci, ako to je alej vysvtlen v Prklade 1,
centrlne banky limituj rozsah, v akom to mu robi. Tto odpove je pre
vinu ud udivujca. Dokonca aj pre bankrov. Lord Stamp, riadite Bank of
England v roku 1937, povedal: "Modern bankov systm produkuje peniaze z
nioho. Tento proces je azda najohromujcejm trikom, ak bol kedy vymyslen."
A ako ekonm J. K. Galbraith poznamenal: "Proces, ktorm banky vytvraj
peniaze, je tak jednoduch, a rozum zostva st. Nieo tak dleit by sa
mohlo dia aspo trochu tajomnejie."10

____________________________________________________

Prklad 1 - Ako Bank of England riadi pean zsobu

Z Beggovho vysvetlenia spsobu, akm banky vytvraj peniaze, sa me zda, e mnostvo

bankoviek a minc v obehu spolu s povinnou minimlnou mierou rezerv, ktor si banky samy
stanovia, uruje rozsah peanej zsoby v krajine. V skutonosti to nie je celkom tak. Vo vine
krajn sa centrlna banka nepoka ma pod kontrolou celkov hodnotu bankoviek a minc v obehu.
V Britnii naprklad Bank of England (BoE) pred komernm bankm toko bankoviek a minc, koko
si zaiadaj. Potom jednoducho zaa ty, ktor u nej maj tieto banky otvoren, o zodpovedajcu
sumu (pozn. prekl. - vrtane roku v zvislosti od vky diskontnej sadzby). Take hotovostn
zklad britskho peanho systmu netvoria len bankovky a mince, ktor maj banky vo svojich
pobokch, ale aj peniaze, ktor maj banky na svojich toch v BoE.

al mal rozdiel je v tom, e o vke povinnej rezervy nerozhoduj komern banky, ale centrlna
banka, ktorej podliehaj. Naprklad v Britnii a do roku 1981 BoE urovala celkov mnostvo
hotovosti a minc, ktor mus ma kad banka k dispozcii vo svojich pobokch, plus celkov
mnostvo vkladov na toch bnk v BoE v pomere k mnostvu peaz, ktor tieto banky vytvorili
poskytovanm piiek svojim zkaznkom. Toto znamenalo, e ak BoE prila k zveru, e mnostvo
peaz v obehu je prli vysok a spsobuje inflciu, mohla printi banky, aby znili poskytovanie
verov tm, e ich poiadala, aby zvili vklady na svojich toch v BoE. Znenie rezervnho
pomeru z 20:1 na 10:1 by teda znilo o polovicu celkov mnostvo peaz, ktor by banky mohli
vytvra.

Tento systm stle funguje, ale u nie v takej prsnej forme. BoE ustpila tlaku komernch bnk
(ktor namietali, e takto strcaj na obchodoch so zahraninmi bankami) a v roku 1981 zruila
mieru povinnej minimlnej rezervy. V sasnosti sa poiadavka na rezervu dohoduje individulne s
kadou bankou, priom sa v nej odra jednak rove konkurencie, ktor banka pociuje zo strany
svojich zahraninch rivalov, poiiavanie a ostatn rizik, ktor podstupuje. Tto zmena oslabila
schopnos BoE regulova mnostvo peaz v obehu prostrednctvom zmeny povinnej minimlnej
rezervy.

Druhm spsobom, ktorm BoE me riadi pean zsobu, s "opercie na vonom trhu". Tieto
opercie umouj BoE kupova alebo predva obligcie, ktor vynaj rok. Ak pred obligcie,
kupujci (finann intitcie alebo skromn osoby) za ne zaplatia prostrednctvom ekov, na
zklade ktorch sa preved prostriedky z ich tov v komernch bankch na et BoE. O tieto
sumy potom BoE zaa ty, ktormi operuj komern banky. Pokia komern banky tieto debety
nejakm spsobom nekompenzuj, objem verov, ktor mu poskytova (a tm mnostvo peaz v
obehu), mus byt znen o toko, koko tvor ich povinn miera rezerv dohodnut s centrlnou
bankou. Ak by tto miera bola 20:1, nimi poskytovan very by sa museli zni 20 nsobne oproti
mnostvu obligcii, ktor BoE predala.

Ak by sa poiadavka na rezervu zvila, alebo ak by suma na te v BoE poklesla, banka by si

mohla zachova mieru poskytovanch verov tm, e by zskala al kapitl a uloila ho do
centrlnej banky. Nov kapitl by mohla zska predajom alch akci alebo z obchodnho zisku,
priom by sa dividendy nevyplatili akcionrom, ale poukzali sa nrodnej banke. Dlh roky sa rske
komern banky pokali zdvodova svoje obrovsk zisky argumentom, e tieto boli potrebn
nato, aby banky mohli poiiava dostaton mnostvo peaz na financovanie rchlej expanzie
podnikateskch aktivt. Aj zisky vyprodukovan 12 bankami Vekej Britnie a bvalmi stavebnmi
spolonosami ktovanmi na burze s vysok. V rokoch1998-99 inili spolu 22 milird libier, o je
pribline 400 libier na kadho mua, enu a diea v krajine. Ak chce BoE zvi mnostvo peaz v
obehu, me to urobi tm, e odkpi obligcie, ktor predtm ona sama alebo nejak mestsk rada
vydala.

Tret spsob, ktorm BoE me kontrolova mnostvo peanej zsoby v krajine, je zmena rokovej
miery, za ktor poiiava peniaze bankm, ktor s na toch BoE v debete. Poda oficilnej sprvy
BoE9 je toto hlavn spsob, ktorm sa v sasnosti reguluje pean zsoba. Typick pre je

udriava nedostatok peaz v bankovom systme a vdy, ke ich banky potrebuj, poia im za
roky, ktor ur BoE. Sprva BoE vysvetuje: Ak sa v nejak konkrtny de viac prostriedkov
presunie z privtneho sektora (napr. mimovldne ty v komernch bankch) na et ttu ne
naopak, pretoe naprklad zkaznci bnk platia dane, potom bankov systm bude trpie
nedostatkom peanch prostriedkov, ktor potrebuj komern banky na to, aby ich ty
v nrodnej banke boli v pluse." Podobne ak tt minie viac, ako vyzbiera, nrodn banka me
vytvori nedostatok tm, e sama pred obligcie. Nrodn banka potom poiiava bankm
prostriedky za rokov mieru, ktor je zkladom rokovch mier, za ktor si banky poiiavaj
peniaze medzi sebou a svojim zkaznkom. A tto miera samozrejme uruje, koko si zkaznci
poiaj od bnk a teda vku peanej zsoby.

______________________________________

Prejdime teraz k naim alm otzkam.

2. otzka: Preo komern banky tvoria peniaze? Aby dosiahli zisk.

3. otzka: Ako tvoria peniaze? Poskytovanm piiek, za ktor sa plat rok.

Toto znamen, e takmer vetky peniaze v krajine existuj, pretoe sa niekto
niekde zadil a z toho dlhu plat roky.

4. otzka: Kedy banky tvoria peniaze? Vdy, ke existuje dopyt po pikch

s rokovmi mierami vymi ne je miera, za ktor si banky mu poia z
centrlnej banky.

5. otzka: o dva peniazom ich hodnotu? O tom ete nebola re, ale
odpove znie: je to ich akceptovatenos ostatnmi umi. Hodnota nie je nim
garantovan. Nikto neak pripraven, aby za urit mnostvo peaz poskytol
nieo relne a hmataten, ako to bolo v asoch, ke sa na poiadanie papierov
peniaze vymieali za presne stanoven mnostvo zlata. Hodnota modernch
peaz je nepretrite rozkladan inflciou. Nie s kryt vbec nim.

6. otzka: Kde sa tvoria peniaze? V strediach bnk, nech s kdekovek. Hoci

rozhodnutia o poskytovan individulnych piiek sa prijmaj v stovkch
bankovch poboiek po celej krajine (a prebieha tam aj tovncka as tvorby
peaz), kad poboka pracuje v rmci limitov a v slade s politikou stanovenou
svojm stredm. Aj zisky z poskytovania verov plyn na stredie. Miesta, kde sa
pouvaj bankou vytvoren peniaze na miestne podnikanie, mu zska
peniaze, iba ak s pripraven poiiava si ich za rovnakch podmienok ako in
zkaznci banky, alebo ak doku predva svoje tovary a sluby aj mimo svojej
oblasti, aby zarobili peniaze, ktor si udia z inch oblast vypoiali. To, e v tejto
oblasti je zriaden miestna poboka banky, neznamen vbec ni.

Trochu dlhiu diskusiu si vyaduje problematika, ktor otvra 7. otzka, menovite

ako tento druh peaz spa jednotliv tri funkcie" a ak s dsledky toho, e
komern spolonosti ich mu takmto zvltnym spsobom vytvra". Ako prv
vec si musme uvedomi, e bankou vytvoren peniaze existuj iba preto, lebo si
ich udia poiali a zanikaj vtedy, ke svoje piky splcaj. Je to preto, lebo
ke dlnci zskaj dostatok prostriedkov na splatenie svojich piiek a vloia ich
do banky, tieto prostriedky u viac nebud k dispozcii inm uom na vmenu,
pokia ich banka znovu nepoiia. Zsoba peaz sa preto zmen. V dsledku
toho si udia musia bra nov piky, aby mnostvo peaz v obehu zostalo
rovnak.

ahko vak me nasta situcia, kedy udia nebud pripraven alej si poiiava
a ekonomika upadne do depresie. Predpokladajme naprklad, e krza v
zmorskch krajinch povedie k vraznmu poklesu exportu. S tm, ako sa bude
doma hromadi tovar, udia stratia perspektvu a nebud ochotn bra si nove
piky. Ak by vak naalej splcali piku a roky a tm zniovali svoj existujci
dlh, potom by mnostvo peaz obiehajcich v danej krajine pokleslo. Pokia by
sa zrove nezvyovala aj rchlos obehu peaz" (inmi slovami peniaze by
neprechdzali z tu na et dostatone rchlo na to, aby kompenzovali fakt, e
ich je menej k dispozcii), potom by takisto poklesol aj celkov objem nkupu a
predaja v krajine. K tomu by vak muselo djs tak i onak v uritom bode, kedy
by zvenie rchlost obehu peaz u nestailo kompenzova klesajcu ponuku.
Na tom nie je ni sporn. V konenom dsledku prve preto centrlne banky u
pri prvch prejavoch inflanho tlaku zvyuj rokov miery, za ktor poiiavaj
peniaze komernm bankm. Vaka tomu sa obmedz branie piiek, zni sa
pean zsoba (alebo sa aspo zmierni jej rast) a nadmern dopyt klesne.

Okrem toho, aj keby sa podarilo zvyova rchlos obehu peaz s cieom

kompenzova ich bytok, prudko by klesla schopnos firiem dosahova zisk. Zisky
dosahuj tie firmy, ktor maj na konci roka viac aktv ne na zaiatku. Tieto
aktva mu by bu tovary (zsoby hotovch vrobkov, nedokonen vroba,
suroviny a investin majetok) alebo hotovos a pohadvky. Ak sa m dosiahnu
zisk a mnostvo peaz, ktor maj firmy vo svojich pokladniach a na svojich
toch v banke poklesne - pretoe pean zsoba sa znila - hodnota ich
ostatnch aktv mus vzras naozaj zzrane, aby sa tento pokles kompenzoval.
Ak vak firmy stanovia pevn limity na mnostvo surovn a hotovch vrobkov,
ktor maj na sklade a na pohadvky zkaznkov (kroky, ktor by mali
automaticky podnikn vtedy, ke stav ich bankovho tu je povlivo nzky),
zistia, e je nemon dosiahnu zisk. Mnoho firiem sa preto zane dostava do
straty. Nsledkom toho sa bude iba mloktor z nich pa do investinch
projektov na al rok. Namiesto expanzie sa firmy bud usilova znovu
dosahova predol zisky zniovanm poctu zamestnancov. udia zan
prichdza o prcu nielen vo firmch, ktor by investcie realizovali, ale aj v tch,
ktor by investovali.

Preto averzia verejnosti voi alm pikm vzrastie, zvl ak pri nich
prjmoch bude mnoho ud ma problmy aj so splcanm existujcich piiek.
Ani dlnk, ani verite sa znovu stane populrnou frzou. Dokonca aj t, ktor
bud ma dos peaz na to, aby ich mohli ma, sa s tm nebud ponha
jednak kvli neistej dobe a jednak kvli tomu, e firmy v ndzi bud zniova
ceny a kad, kto m peniaze, si to, o potrebuje, bude mc neskr kpi
lacnejie. Tto neochota ma peniaze spomal ich obeh a fakticky ete viac zni
zsobu peaz. Nastane hlbok krza, presne tak ako v tridsiatych rokoch 20.
storoia a presne z tch istch dvodov.

Zkladn problmy
Tvorba peaz na zklade dlhu rob ekonomick systm od zkladu nestabiln.
Tento systm ustavine balansuje na hrane noa. Ak si zkaznci banky poiaj
prli mlo, ekonomika sa dostane do recesie a pokia sa neprijm npravn
opatrenia, prejavia sa sptn vzby, o ktorch sme prve hovorili (naprklad
prirodzen neochota ud poiiava si a ma) a vyvolaj katastrofick depresiu.
Ve hlavn dvo, preo v Zpadnej Eurpe a Severnej Amerike nedolo od
tridsiatych rokov 20. storoia k iadnej vnej depresii, spova v
poloautomatickch npravnch mechanizmoch, ktor boli do systmu nevdojak
zabudovan, Jeden z nich, podpora v nezamestnanosti (a vbec systm socilnej
starostlivosti), je zvl dleitm prostriedkom na predchdzanie krachov. Viedol
k tomu, e kedykovek miera nezamestnanosti vzrstla, automaticky sa presunulo
vie mnostvo peaz k uom, ktor ich okamite minuli. Toto je vemi
efektvny spsob kompenzcie straty kpyschopnosti. alm npravnm
mechanizmom je to, e kedykovek ekonomika stagnovala, vea ud a firiem bolo
ntench, i chceli alebo nie, zadi sa voi banke, a to jednoducho preto, aby
preili. Toto viedlo k zveniu zsoby peaz pre vetkch ostatnch. Ak by vak
ekonomick ok bol dostatone prudk, tieto tlmiace mechanizmy by boli
preaen a vznikla by vna krza.

alm zkladnm problmom tvorby peaz formou zvyovania zadenosti je to,

e kvli nutnosti plati rok z tchto piiek mus ekonomika ustavine rs,
pretoe v opanom prpade by skolabovala. Azda najlepie sa to d vysvetli
otzkou tkajcou sa db, kedy hlavnm platidlom bolo zlato. Pretoe mnostvo
poiiavanho zlata sa nezvyovalo a iba vemi mlo sa ho ailo, odkia bolo
mon zska zlato na zaplatenie rokov, ke tak istina ako aj roky museli byt
splaten na konci roka? Je zrejm, e dlnci mohli zska zlato navye iba
vyvolanm situcie, v ktorej ostatn mali menej, take poiiavanie peaz na rok
nevyhnutne znamenalo, e dlnci mali po zaplaten roku bu sami menej zlata
alebo ochudobnili niekoho inho. Kee jedna i druh monos boli socilne
neelaten, rmskokatolcka cirkev i islam odsudzovali eru (e vetky formy
poiiavania za rok bez ohadu na to, ak nzka bola rokov miera) ako
nemorlnu.

To, e teraz pouvame papierov peniaze, ete neznamen, e problm odkia

je rok u neexistuje. Dlnci mu zska dostatok peaz na zaplatenie rokov
bez znenia mnostva peaz v obehu iba tak, e oni sami alebo druh si poiaj
o prslun sumu viac. V sasnom systme tvorby peaz to vedie k tomu, e sa
mnostvo peaz v obehu rok o rok zvyuje o sumu, ktor je prinajmenom
rovnak, ako suma sahovan z obehu bankami v dsledku splcania rokov.
Stiahnut suma sa rovn ziskom, ktor zostan bankm po zaplaten dividend
svojim akcionrom v danej krajine, po investovan do novch zariaden a budov,
vyplaten vetkch miezd, platov a alch prevdzkovch nkladov. Tieto zisky
bud veden na toch tchto bnk a ak sa nevrtia sp do obehu tm, e sa
min alebo poiaj, mnostvo peaz v obehu poklesne. V dsledku toho
podnikatesk sektor utrp stratu, prestane investova a poiiava si a tak cel
ekonomick systm privedie do padku. Jedinou vecou, ktor by tomu mohla
teoreticky zabrni, je kladn saldo zahraninho obchodu danej krajiny alebo
prlev zahraninho kapitlu, ktor by kompenzoval straty z platenia rokov.

To, e mnostvo peaz v obehu mus kad rok narasta, aby bolo mon plati
roky, znamen, e celkov hodnota trieb v danej ekonomike sa mus taktie
zvyova, ak pomer peanej zsoby (a tm aj dlhu) k objemu obchodovania m
zosta kontantn. Poadovan nrast trieb me nasta bu inflciou alebo
expanziou alebo obidvoma spsobmi. Ak sa produkcia v priebehu roka nezvi,
vie mnostvo peaz v obehu me jednoducho zdvihn ceny alebo umoni
firmm, aby ich zvili. Tto inflcia by poskytla firmm dostatok dodatonch
prjmov na to, aby mohli zaplati svoje zven roky. Druh monos je t, e
produkcia ekonomiky vzrastie dostatone na to, aby si vyadovala pean
nrast. To je expanzia. Najpravdepodobnejou monosou je kombincia expanzie
a inflcie, ktor obnov rovnovhu medzi objemom obchodu a hodnotou peaz.

Z tejto analzy vyplva, e vaka spsobu, akm s peniaze privdzan do

obehu, mme ekonomick systm, ktor mus ustavine ras alebo zvyova
objem peaz. Toto je hlavn dvo nensytnej a stlej potreby ekonomickho
rastu, potreby, ktor mus by uspokojovan bez ohadu na to, rast je alebo nie
je prospen. Ak nedochdza k rastu a nedostav sa ani inflcia, zsoba peaz sa
zniuje a ekonomika upadne do recesie. Politici si samozrejme iadnu inflciu ani
recesiu v ich volebnom obdob neelaj, take vemi zko spolupracuj s
podnikateskou sfrou, aby tento nrast spolonmi silami zabezpeili. Takto
postupuj napriek kodm, ktor ustavin expanzia pcha na spolonosti aj na
prrode.

Nemonos nepretritho rastu

Ustavin ekonomick rast vo svete, ktor je konen, je nemon. Je pravda, e
niektor udia veria, e rast me by nekodn voi ivotnmu prostrediu
(pouijc termn Hermana Dalyho "anjelizovan"), a to tm, e sa zbav svojej
energetickej a zdrojovej nronosti, take bude mc napredova do nekonena.

Je to vak iba ilzia. Niet pochb o tom, e energetick a zdrojov nronos

mnohch innosti je mon zni na minimum, take dokeme vyprodukova
viac bez toho, e by sme zvyovali negatvny dopad na ivotn prostredie; no
nememe ho zredukova na nulu. Skr neskr toto "anjelizacn" silie
dosiahne bod, v ktorom mnostvo energie a ostatnch zdrojov, uetrench
zdokonaovanm technolgie, bude minimlne. Vznikne situcia, kedy al nrast
objemu vroby u nebude mon bez alieho zvyovania environmentlnych
kd.

Ak by teda rstla hodnota produkcie a nie jej fyzick objem, mohol by rast
pokraova do nekonena? Technologick optimisti navrhuj, e udia by mali by
pripraven plati viac za tovary a sluby, ktor by mali lep design alebo vkon,
ale rovnak nronos na surovinov zdroje. Avak aj kultivcia trhovho
segmentu m svoje hranice. Po uritom ase zkaznkov prejde trpezlivos a u
nebud ochotn plati navye za oraz vie mnostvo nepatrnch vylepen.

Doteraz vak iadna as ekonomiky nebola anjelizovan"; dokonca ani sektor

sluieb. Ve ak vezmeme do vahy vetky vstupy (vozidl, budovy, koprky a
pod.) tento sektor nemus byt ovea nekodnej voi ivotnmu prostrediu ne
mnoho inch priemyselnch aktivt.

To, e vina sluieb si vyaduje hmotn fyzick bzu, je jasn aj nhodnmu

pozorovateovi univerzity, nemocnice, poisovne, holistva i dokonca
symfonickho orchestra, hovor H. Daly.11 V kadom prpade, kto by chcel
"anjelizovan" rast, ak by nebol potrebn na udranie ekonomickho systmu a
jeho ochranu pred rozpadnutm? A urite by neprospel ani chudobnm, pretoe
ako Daly zdrazuje: Ak... by rast mal existova kvli chudobnm, potom by sa
musel tka vec, ktor chudobn potrebuj - potravn, odevu, bvania - a nie
naprklad informanch sluieb. Tovary zkladnej potreby maj svoje
neredukovaten fyzick rozmery.12

Faktom je, e ak chceme budova udraten ekonomick systm ie systm,

ktor m potencil pretrva nezmenen stovky rokov bez neobnovitenho
vyuvania socilnych a prrodnch zdrojov, potrebnch na jeho fungovanie potom je vemi dleit najprv zrui systm zsobovania peniazmi, kter, ak sa
mu neumon neustle ras a zvyova svoj objem, skolabuje. Trval udratenos
si vyaduje systm ponuky peaz, ktor me uspokojivo fungova aj ak sa rast
zastav. Na zklade toho vyvstva sma otzka: Je mon so sasnm
systmom ponuky peaz dosiahnu trval udratenos?

spenos fungovania sasnej dominantnej formy peaz si meme zhrn v

poslednch dvoch otzkach:

7. otzka: Ako funguj bankou vytvran peniaze?

A. Ako vmenn prostriedok? Po 1. svetovej vojne iba vnimone existovali

dlhie obdobia, kedy pean zsoby pokrvali primerane dan objem
obchodovania. Bu bolo peaz v obehu privea a hrozila inflcia, alebo primlo, v
dsledku oho sa dostavovala recesia alebo dokonca depresia.
Vldy a centrlne banky venovali vea silia tomu, aby si udrali kontrolu nad
peniazmi. Pretoe vak doba odozvy na nimi prijat opatrenia bola dlh, neraz sa
stvalo, e to prehnali. Systm peanho zsobovania by mal by vo svojej
podstate stabiln a nie primrne nestabiln, o plat o sasnom systme.

M4 Vekej Britnie, ie celkov zsoba peaz tvorench komernmi bankami plus suma
bankoviek a minc v obehu, od zaiatku osemdesiatych rokov 20. storoia vzrstla dvojnsobne
oproti nrodnmu produktu. Za to ist obdobie jedin as tejto peanej zsoby, z ktorej sa
neplatia iadne roky, ie bankovky a mince, poklesli zo 7.4 % na 3,6 %.

B. Ako uchovvate hodnt? Od roku 1918 zmerom viny pokusov o

regulciu peanej zsoby bolo dosiahnu, aby pean jednotka slila ako
primeran prostriedok na uchovvanie hodnt, a to predchdzanm inflcii alebo
jej odstraovanm. Tieto snahy neboli prli spen a asto viedli k vekm
vkyvom hodnt jednej nrodnej meny voi druhej, neraz aj v priebehu
niekokch tdov. Dosiahnut vsledky s slab aj s ohadom na to, koko
mohla menov jednotka nakpi v rmci hranc vlastnej krajiny. Majitelia peaz
boli v najlepom prpade svedkami poklesu kpyschopnosti o 3-4 % rone.

Dvodom tohto nenpadnho (ale citenho) padku je to, e funkcie A a B s vo

vzjomnom konflikte. Ak sa teda centrlnej banke vbec podar zabezpei
fungovanie peaz ako uchovvatea hodnt, potom sa do obehu dostva primlo
peaz na to, aby mohla hladko fungova zasa vmena. To vedie k zneniu zisku,
poklesu investci a zveniu nezamestnanosti. Riadenie peanej zsoby sa
preto obmedzuje iba na zabezpeenie akhosi kompromisu menieho zla medzi
tmito nekompatibilnmi ciemi.

C. Ako ztovacia jednotka? Aj tu s dosiahnut vsledky dos slab, a to z

dvoch hadsk. Po prv, aby bol zabezpeen dostatok vmennho obeiva, bolo
nutn pripusti kontinulnu inflciu, kvli ktorej sa vak iba ako daj spoahlivo
porovnva finann vsledky za viacer roky. Zvyajne sa postupuje tak, e sa
preved na spolon jednotku (naprklad v hodnote libry roku 1990). Tieto
konverzie nie s vdy jednoduch, pretoe ceny rozlinch komponentov
produkcie i nkladov sa bezpochyby menili odlinou percentulnou sadzbou.
Dokonca aj porovnvanie vsledkov jednho roka s rokom nasledujcim me by
zavdzajce. Vsledkom toho je, e maloobchodn podniky kvli cenovm
zmenm asto koriguj svoje ron trby o zmeny cien a a potom tieto trby
porovnvaj s predchdzajcim rokom.

Vmenn kurz dolra oproti anglickej libre je tak nestly, e nem iaden vznam na zklade neho
plnova nieo do budcnosti.

Podstatnej a vnej problm, tkajci sa pouvania modernch peaz ako

ztovacej jednotky, je v tom, e nemaj iadny pevne garantovan vzah k
nieomu konkrtnemu, v dsledku oho asto ved k vekmu zneuvaniu
zdrojov. Potvrdzuje to aj analza pomeru vynaloench prostriedkov a vslednho
zisku (cost-benefit analysis) - metda bene pouvan na porovnvanie
alternatvnych spsobov dosahovania rovnakho ciea za urit asov obdobie.
Predpokladajme, e cieom je uspokoji zven dopyt po elektrickej energii.
Naprklad vo Fnsku v roku 1999 boli porovnvan dva spsoby, ako uspokoji
zven dopyt po elektrickej energii. Prvou alternatvou bola stavba jadrovej
elektrrne, druhou zamestnanie ud pri prave odpadovho dreva, ktor
zostvalo po abe v lese, na drevn tiepky, ktor by sa spaovali v
kombinovanch teplrach a elektrrach.

Ako nklady tak aj vnosy kadho z tchto rieen sa samozrejme prejavia v

inom ase. Naprklad jadrov elektrre by si vyadovala vysok vdavky poas
10 rokov vstavby. V priebehu nasledujcich tridsiatich rokov by vak
prevdzkov nklady boli vemi nzke a vnosy v podobe vyrobenej elektrickej
energie vysok. Ale po jej uzavret by u akkovek zisky prestali, zatia o
nklady na demont by pokraovali ete vye 100 rokov a nklady na bezpen
uloenie odpadu cel storoia. Naproti tomu vyuvanie odpadovho dreva by

obnalo menej kapitlovch investci, skr by zaalo poskytova vnosy, no

kvli vyplcaniu miezd zamestnancom by jej ron prevdzkov nklady boli
ovea vyie v priebehu celej doby, poas ktorej by sa vyrbala elektrick
energia.

Analytici sa pokaj porovna takto projekty tak, e pre kad nklad i vnos
vypotaj sumu, ktor - ak by sa investovala dnes - by v roku realizcie dosiahla
odhadovan vku nkladov alebo vnosov. Tieto sumy s znme ako "sasn
hodnoty" vynaloench prostriedkov a zisku. Analytici spotaj vetky tieto
sasn hodnoty nkladov na projekt a odpotaj ich od celkovho stu
sasnch hodnt vetkch vnosov. Na realizciu sa potom odpora ten
projekt, ktorho vnosy najviac prevyuj nklady.

Pre vsledok tchto vpotov m kov vznam rokov miera, pri ktorej by
mali dnes investovan peniaze narasta. Mnoho firiem pouva mieru 10 %, o
znamen, e vnos 10 milinov libier o 25 rokov m dnes sasn hodnotu iba 1
milin libier, zatia o 10 milinov libier o 50 rokov m sasn hodnotu iba 100
tisc libier. Inmi slovami, pri takej rokovej miere nklady na demont jadrovej
elektrrne a uskladnenie jej odpadov nemaj prakticky iaden dopad na vsledok
vpotu. Take stle vazia projekty, ktorch vnosy sa prejavia skoro a nklady
v alekej budcnosti. Matematik Colin Clark to dokzal v jednom svojom znmom
lnku.13 Vypotal, e je ekonomicky vhodnejie o najrchlejie pozabja
vetky modr veryby v ocene, ne aka, km sa tento ivony druh
nezregeneruje do tej miery, e ich bude mon kad rok vylovi potrebn
mnostvo. U jadrovej elektrrne je dokonca predpoklad, e jej demont a
likvidcia odpadu mu spotrebova energie viac, ako vyprodukovala elektrre

poas svojej prevdzky; ale toto by analza pomeru vynaloench prostriedkov a

vslednho zisku odhali nedokzala.

Prve preto potrebujeme peniaze, ktor by plnili lohu riadnej ztovacej

jednotky. Prepoty sasnej hodnoty sa robia iba preto, lebo nae peniaze
neznamenaj ni. Ak by namiesto libier i dolrov bola ztovacou jednotkou pre
prepoty dlhodobch prnosov kilowatthodina elektriny alebo dokonca modr
veryby, ekonmovia by nemohli zniova hodnotu nkladov a vnosov budcich
rokov tak elegantne, ako to robia teraz. Aby peniaze boli spoahlivou ztovacou
jednotkou, musia reprezentova nieo relne, o m trval hodnotu. Ich hodnota
neme byt stanoven (tak, ako je to u modernch peaz) na kle, ktor sa d
donekonena zhusova. O hodnotch, ktor by mohla mena vhodn ako
ztovacia jednotka reprezentova, diskutujeme v 4. kapitole.

8. otzka: Je tento systm peanej ponuky zluiten s poiadavkami

trvalej udratenosti? Nie, pretoe vyaduje, aby hodnota produkcie stle
rstla, ak nechceme, aby pomer dlhu k produkcii spsobil akosti pri splcan
verov, o by mohlo vyvola vnu ekonomick krzu. Iba ekonomick rast doke
udriava kontantn pomer dlhu ku produkcii, priom zrove umouje
pokraova v trvalom investovan a vyhba sa tak krze, ktor by nastala, keby
sa prestalo investova. Avak, ako sme hovorili, nepretrit rast je nezluiten s
trvalo udratenm svetom.

Druh dvod, pre ktor me by sasn systm peanho zsobovania

povaovan za prekku trvalej udratenosti, je ten, e pokia s peniaze
nevhodnou ztovacou jednotkou, potom je pre ekonomick systm ak, ak nie
nemon, sprvne rozmiestova (alokova) zdroje medzi sasnch a budcich
uvateov.

Problmy sasnho systmu tvorby peaz je mon zhrn nasledovne:

1. Systm vytvra mimoriadne nestabiln ekonomick klmu.

2. Systm si vyaduje nepretrit ekonomick rast, pretoe v opanom prpade by
skolaboval. Preto je nezluiten s trvalou udratenosou.
3.Tento systm je zameran na saivos a nie na spoluprcu, pretoe pri
obmedzenom mnostve peaz v obehu udia a firmy musia medzi sebou sai,
aby preili.
4. Peniaze tohto systmu s vytvran mimo spoloenstiev, v ktorch sa
pouvaj. Preto ich tieto spoloenstva musia zskava bu vvozom svojin
tovarov a sluieb, alebo si ich musia poia... Toto vedie k oslabovaniu miestnej
sebestanosti.

5. Peniaze, ktor tento systm poskytuje, nie s vytvran ich pouvatemi

vtedy, kedy ich oni potrebuj, ale organizciami zameranmi na zisk, a to v
obdob, kedy si centrlna banka mysl, e m inflciu pod kontrolou. V dsledku
toho me dochdza k nedostatkom, ktor neumouj uom uspokojova svoje
potreby.
6. Peniaze tvoren komernmi bankami nepredstavuj ni relne. Preto
ekonomick systm zaloen na ich pouvan neefektvne umiestuje
nedostatkov zdroje medzi sasnch a budcich uvateov. Bolo by treba
vypracova tak pean systm, ktor by reprezentoval kriticky nedostatkov
svetov zdroje, take prirodzen silie a vytrval silie ud etri peniaze by
automaticky viedlo aj k etreniu tchto zdrojov.
_____________________________________

Prklad 2 - Preo n sasn pean systm vedie k dlhodobmu zneuvaniu

prrodnch zdrojov?

Pri type peaz, ktor v sasnosti pouvame, trhov ceny nemaj ni spolon s dlhodobmi
hodnotami. Preto nie je vbec vhodn bra ich do vahy pri rozhodovan o smere, ktorm sa n
rozvoj m ubera. Tento problm vznik preto, lebo trh je udsk produkt, fungujci poda pravidiel,
ktor vymysleli udia. V sasnosti tieto pravidl nedovolia milinom ud, ktor nemaj peniaze,
aby ovplyvovali ceny na trhu. Trh nedoke zohadova ani potreby ete nenarodench. Preto
trhov ceny nie s nim inm ako odrazom bezprostrednch tob toho zlomku svetovej populcie,
ktor m to astie, e disponuje peniazmi, ktormi ich doke vyjadri.
Idelne vyuitie zdrojov v dlhodobej perspektve sa d stanovi iba ako urit cie. V sasnosti
cieom tohto systmu je jednoducho z okamihu na okamih minimalizova nklady vyjadren
pomocou trhovch cien, ktor s zva urovan sasnm modelom rozdeovania prjmov. Toto
nevyhnutne vedie k ohromnej nespravodlivosti pri rozmiestovan zdrojov, a to v prospech
sasnosti. Preto najdleitejm krokom k trvalej udratenosti je vytvori tak ztovaciu jednotku,
ktor by reprezentovala absoltne mnostv toho, o je pre svetov populciu - sasn i budcu dleit, namiesto terajch nestlych cenovch rovn urovanch doasne hospodrsky silnou
meninou.

_______________________________________

2. kapitola
Peniaze produkovan umi

Ak m ekonomick systm smerova k trvalej udratenosti a ak si ju m potom,

ke u ju raz dosiahne, aj uchova, mus si v prvom rade stanovi ten vzcny
zdroj, ktorho uvanie chce minimalizova. Systmy a technolgie mu by
potom uspsoben tak, aby aktivovali o najetrnejie rieenia. ia, sasn
ekonomick systm povauje za vzcny zdroj peniaze zatia o, ako sme videli,

tieto sa daj hocikedy vytvori pomocou niekokch tovnch zznamov.

Tvrdenie, e peniaze s vzcnym zdrojom, je pozostatkom z ias, kedy peniaze
tvorili zlat a strieborn mince. V tom ase bol svet v podstate na energetickom
tandarde, pretoe mnostvo zlata vyrobenho za rok bolo uren nkladmi na
energiu potrebn na jeho vyaenie. Ak energia (azda skr vo forme otrockej
prce ne foslneho paliva) bola lacn a bol jej dostatok, aba zlata prinala zisk
a do obehu sa dostvalo mnoho zlata, vaka omu mohla ekonomika
expandova. Ak zven aktivita potom vytlaila ceny energie nahor, prsun zlata
sa zmenoval, m sa spomaovalo aj tempo ekonomickho rastu.

Zlato bolo asto formou peaz, ktor vytvorili udia a nie vldy i obchodnci.
Teoreticky ktokovek mohol ryova zlato v rieke alebo kopa v zlatonosnej
hornine a tak premiea svoj as a energiu, vrtane pr nstrojov, ktor na to
pouval, na nieo, o je mon na celom svete vymeni za tovary a sluby. Cel
zlat horka nebola nim inm ako premenou udskej energie na peniaze. Toto
bola a je (ako to dokazuj tiscky obyajnch ud hadajcich zlato v okol
Amazonky) demokratick forma tvorby peaz. Ak by vak bol nedostatok
potravn, atstva a prbytkov, udia by nikdy svoju energiu nevenovali na
hadanie toho, o sa ned ani jes, ani sa v tom ned bva, ani sa pri tom ned
zohria. Inmi slovami povedan, zsoby zlata sa zvyovali vdy vtedy, ke
nejak kultra produkovala nadbytok. Len o bolo k dispozcii viac zlata, mohlo sa
vyrobi viac peaz, ktor umonili nrast obchodnej innosti a tm napomohli
premene akchkovek budcich nadbytkov na budovy, odevy a in potreby.

Tento typ premeny je historicky dobre zdokumentovan. Ete pred tm ne sa

zlepil dopravn systm a peniaze boli iroko dostupn, vidiecki udia v mnohch
astiach sveta mali potencilny nadbytok vonho asu. Mohli ahko zvi svoju
ponohospodrsku, stavebn alebo remeseln vrobu, ale neurobili tak, pretoe
pre zven produkciu neexistoval trh. as tohto svojho asu preto venovali
susedskej vpomoci, ktor povaovali za aksi banku v presveden, e ke to
bud potrebova, ostatn im takisto pomu. Ten, kto dval, svojm dvanm si
zaruil, e v budcnosti bude prijmateom, pe Hugh Brodie vo svojej tdii o
rskom vidieckom ivote.14 A pokrauje: Dvanie svojho nadbytku priateom a
susedom nie je a tak nepodobn vkladaniu nadbytku do banky. Kvalita
integrovanej spolonosti, podobne ako prvne pravidl bankovnctva, zaruovala,
e na dar sa nezabudne a ke bude v budcnosti sm nieo potrebova, ostatn
mu pomu. Ke sa vak stali peniaze iroko dostupn a zameniten za
nadbytok, zaali si udia radej odklada na horie asy svoju momentlnu
hotovos, ako by si mali uchovva hodnotu susedskej vpomoci ako sluby u
svojich susedov.

Vytvranie menovch systmov z nevyuvanch zdrojov .

Obyvatelia skupiny ostrovov v Tichom ocene premieali svoj nadbytok namiesto

zlata na vytesan kamene, ktor pouvali ako menu. Ako pe Glyn Davies vo
svojej rozsiahlej tdii Histria penaz:15

Zvltna kamenn mena v skupinke desiatich malch ostrovov Yap v sostrov

Caroline v centrlnom Pacifiku bola pouvan ako platidlo ete nedvno: v
polovici esdesiatych rokov. Tieto kamene pod nzvom fei, dovan z
kameolomu Palau vzdialenho asi 260 m alebo z ete vzdialenejieho Guamu,
boli spracovvan do kotovho tvaru rozlinej vekosti od malch kamienkov
a po naozajstn mlynsk kamene, priom vie kusy mali v strede dieru, cez
ktor sa mohla prepcha palica pre uahenie prepravy. Napriek celm stroiam
spoiatku sporadickch, neskr astejch obchodnch kontaktov s Portugalcami,
panielmi, Nemcami, Britmi, Japoncami a Amerianmi, si kamenn mena svoju
hodnotu uchovala, dokonca zvila, najm ako prostriedok ukladania bohatstva.

Davies dodva, e sce muov nhrdelnky, jednotliv mule s perlami, rohoe a

zzvor dopali tto menu, ale - ako cituje z knihy vydanej v roku 1952, ke sa
"fei" ete pouvali - kamene mali kov vznam pre obyvateov ostrovov Yap.
Nie je to iba mena, ale aj znak hodnosti a preste s nboenskm a ritulnym
vznamom.16

asto sa hovor, e zlato je dobrm platidlom, pretoe m svoju vntorn

hodnotu", ale to je nezmysel. Zlato nie je o ni vntorne hodnotnejie ne stovky
inch komodt. Je pravda, e je to atraktvny kov, ktor nestrca lesk, ale pre
vinu jeho aplikci existuj rovnocenn nhrady. V podstate nem viu
vntorn hodnotu ne kamene obyvateov ostrovov Yap alebo hocijak in veci,
ktor udia pouvali ako zklad svojich peanch systmov. Patrili sem so,
hodvb, suen ryby, perie, kamene, mule, perly, cigarety, koak a whisky,
dobytok. Anglick slovo pecuniary (pean) pochdza z latinskho pecunia, o
znamen krava, a slovo fee (poplatok) je skomoleninou nemeckho slova Vieh
znamenajceho dobytok. V roku 1715 vlda Severnej Karolny deklarovala ako
zkonit platidlo 17 komodt, medzi nimi kukuricu a penicu.

Peanou jednotkou v starovekom Egypte bolo obilie. Ronci skladovali svoju

rodu v ttom riadench skladoch, za ktor dostvali potvrdenky s uvedenm
mnostva, kvality a dtumu. Tieto sklady ronkom vyhovovali, pretoe chrnili
obilie pred zlodejmi, poiarmi a zplavami a etrili im aj nklady spojen s
prevdzkovanm vlastnch skladovacch priestorov alebo s predajom obilia
bezprostredne po atve, ke ceny boli ete nzke. Tieto sklady im takisto umonili
plati rentu a nakupova tovar prostm vypsanm eku na presun obilia z ich tu
v sklade na et niekoho inho. Tmito ekmi bolo mon plati aj uom, ktor
pouvali sklady v inej asti krajiny. Rzne sklady si vzjomne vyrovnvali svoje
poiadavky prve tak, ako to dnes robia banky. To znamenalo, e obilie sa mohlo
presun z jednej oblasti do druhej iba vtedy, ke celkov netto set takchto

ekov bol kladn a ak bolo skutone potrebn na spotrebu. Povedan inmi

slovami, hmotnos obilia bola iba tovnm zkladom a samotn obilie nebolo
tandardnm bartrovm tovarom.

Tabakov sklady v ttoch Novho Anglicka fungovali takmer rovnakm

spsobom a umoovali, aby tabak slil ako leglne platidlo vo Virgnii a
Marylande takmer 200 rokov. Ako zdrazuje Galbraith17, fungovalo to dlhie ne
zlat tandard. Dleitou rtou oboch platidiel, obilia aj tabaku, bolo, e ktokovek
ho uloil do skladu, nielene musel plati za jeho skladovanie, ale si bol aj
vedom toho, e sa tam asom bude kazi. Preto udia pouvali tieto komodity
sami alebo sa usilovali potvrdenky v rozumnej miere o najskr min. V dsledku
toho sa peniaze nehromadili, ale dobre obiehali.
______________________________________

Prklad 3: Podniky zavdzaj svoju menu, aby vyrieili nedostatok peaz.

Jednm zo spsobov, ktor umouje podnikom produkova zisk v obdob, ke zsoby nrodnej
meny nie s dostaton, je vzjomn poskytovanie si verov. Ako sme hovorili v 1. kapitole,
zniovanie verovej zaaenosti, ku ktormu vina firiem pristupuje vdy, ke sa obchodovanie
stva am, situciu ete zhoruje. Hoci by nebolo sprvne, keby firmy nemali svoje very pod
kontrolou, to, o podniky v ase nedostatku nrodnej meny naozaj potrebuj, je vhodne regulovan
systm vzjomnho verovania, aby pri vzjomnom obchodovan mohli pouva menej normlnych
peaz. Takm systmom je vajiarske drustvo Wirtschaftsring (Ekonomick Kruh - WIR). Zaloila
ho v roku 1934 skupina podnikateov s cieom preklen vtedaj nedostatok peaz a odvtedy sa z
neho stala masov organizcia. V roku 1993 malo esdesiattisc majiteov tov WIR obrat 2 521
milinov vajiarskych frankov.

Idea zakladateov bola t, e obchodnci, ktor sa dobre poznaj, si poskytn very na nkupy v
rmci svojej skupiny, take si nemusia poiiava od bnk. Poda sprvy o tomto systme z roku
1971 sa domnievali, e mu robi vzjomn transakcie medzi sebou na zklade systmu CHITS,
podobnmu dlobnm pisom, ktor by pokrval aspo as ceny kadej transakcie, priom zvyok
by sa vyrovnval konvennm spsobom. oskoro sa vak zistilo, e kvli zabezpeeniu irej
akceptovatenosti tchto CHITS a taktie, aby to bolo v slade s existujcimi zkonmi o
bankovnctve a aby sa predilo finannm stratm, bolo nevyhnutn ruenie.

Prve trvanie na ruen iastone vysvetuje, preo WIR pretrval, ke podobn systmy zaloen v
inch krajinch v rovnakom ase zmizli bez stopy. Avak oficilna histria WIR18 vypracovan pri
prleitosti pdesiateho vroia svojej existencie uvdza, e WIR preil ako jedin preto, lebo
ostatn systmy si neuvedomili dleitos toho, o robili a po skonen finannej krzy boli zruen.
V niektorch prpadoch tu zohral svoju lohu aj odpor zo strany vplyvnch hospodrskych kruhov.
Zakladatelia ete pred rozbehnutm WIR navtvili organiztorov podobnch systmov v Nrsku a
Dnsku. Ke vak prili do Dnska po druh raz, zistili, e na ntlak bnk vlda prevdzkovatea
tohto systmu zruila.

WIR je v podstate nezvisl menov systm pre mal a stredn podniky. Firma, ktor chce do neho
vstpi, navtvi kancelriu WIR a dohodne stretnutie, na ktorom sa prerokuj verov poiadavky
tejto firmy a ruenie, ktor je schopn poskytn. Pretoe prv hypotky vo vajiarsku zvyajne
neprekrauj 60 % kpnej ceny majetku, najastejm ponkanm ruenm je druh hypotka na

dom alebo firemn budovy. V poslednch rokoch vye 80 % piiek WIR bolo zabezpeench tmto
spsobom. iados o piku sa potom zasiela na komisiu schvaujcu very WIR, ktor prever
spoahlivos ruenia a zaobstar si sprvu o iadateovi od agentry kontrolujcej very. Ak je tto
sprva a zruky iadatea v poriadku, nov astnk dostane ekov knihu WIR, plastick platobn
kartu a vek katalg s menami ostatnch astnkov, u ktorch me byt tto pika pouit.

Hoci sumy na WIR toch s uvdzan v vajiarskych frankoch, nemu sa vymeni za normlnu
menu, neme sa nimi plati v normlnych bankch, ani sa nemu dva nelenom. Ba aj ke
niekto chce z organizcie vystpi, neme vymeni pean jednotky tohto systmu (WIR) za
nrodn menu. V dsledku toho kpna sila vytvoren poskytnutm piky zostva vo vntri
systmu a vedie k zvenmu obchodovaniu medzi vetkmi astnkmi. Zaruen piky tohto
druhu s lacn. V roku 1994 servisn poplatok za WIR hypotky predstavoval 1,75 %, priom bolo
mon dohodn relatvne dlh doby splatnosti, a poplatok za piky na obyajnom benom te
bol 2,5 %.

Prostrednctvom WIR sa d zska takmer akkovek produkt a sluba, priom medzi jeho lenov
patr okrem inho 167 prvnikov, 16 majiteov pohrebnch stavov, 1 853 architektov a 18
kominrov. Nie vetci dodvatelia prijmaj platby na 100 % vo WIR, ale v zozname produktov a
sluieb, ktor je k dispozcii, je mon vdy njs aspo jednho, ktor to urob (zvl v ase ke
obchod viazne alebo poas vpredaja).

Celkovo vzat sa platidlo WIR vyhba dvom hlavnm neduhom typickm pre nrodn meny: nikdy
ho nie je nedostatok a pretoe sa neplat iadny rok za jeho pouvanie, nevyvolva nutnos rastu.
Okrem toho, aby sa mohlo pouva, nie je potrebn ho najprv vonku zarobi i zvonku poia. Zd
sa, e jeho hlavnou nevhodou je to, e sa asto povauje za spsob financovania prevdzkovho
kapitlu podnikov a nie uahenia vzjomnho obchodovania. Nsledkom toho sa vydva prli vea
dlhodobch piiek a niektor lenovia zarobia tak vea peanch jednotiek, e u o alie nemaj
zujem. Je oividn, e prstupnos hypotk tieto akosti zvyuje.

_______________________________________

Muov peniaze fungovali dobre

Najstar zznam o pouvan mul rodu Venus Mercenaria ako platidla v Severnej
Amerike pochdza z roku 1535. Domorod Ameriania a eurpski usadlci
pouvali tieto mule, ktor sa stali v roku 1637 v tte Massachusetts leglnym
platidlom a do vky jednho ilingu. Tento limit bol v roku 1643 zven na dve
libry, o v tom ase bola celkom slun suma rovnajca sa trojtdovej mzde
kvalifikovanho pracovnka. Hoci v roku 1661 mua prestala by leglnym
platidlom v ttoch Novho Anglicka, posledn fabrika vtajca mule a
navliekajca ich na pagty ako platidlo bola zatvoren a v roku 1860. V
minulosti niekoko pobrench kmeov, ako naprklad Narragansetovia, sa
pecializovali na vrobu povrzkov a vymieali ich za tovary s prisahovalcami a
vntrozemskmi kmemi, ktor chceli ma vhodn vmenn prostriedok.

Hlavnou rtou vetkch tchto komoditnch peaz je to, e boli prstupn

kadmu, kto mal as a prstup k zemi alebo pobreiu, kde ich mohol vyrba.
Neznamenalo to vak, e tie peniaze mohli by vyroben bez vynaloenia
nkladov a e pean zsoba bola preto neobmedzen. Ak by to tak bolo, tto
pean jednotka by nemala iadnu hodnotu. Tieto meny fungovali, pretoe udia
sa iba vtedy venovali vrobe symbolov sliacich ako platidlo, ke toto bol ten
najlep spsob ako uspokoji svoje potreby. Inak povedan, ak to, o potrebovali
(potravu, odev, prbytok), si mohli ahie zaobstara priamo pestovanm alebo
zberom (namiesto pestovania tabaku alebo zbierania mul na obchodovanie), tak
to samozrejme robili. Preto peniaze boli vyrban a dvan do obehu iba vtedy,
ke ich vmenn kurz s relnymi tovarmi bol priazniv, o zva zaruovalo, e
si udria svoju hodnotu. Existovali, pravdae, aj vnimky. Hodnota zlata vyjadren
tovarmi, ktor sa za dali kpi, poklesla v Eurpe vtedy, ke panielski
dobyvatelia privali vydrancovan zsoby z Junej Ameriky. Podobnm
spsobom prudko poklesla vmenn hodnota mul oproti takm komoditm ako
s bobrie koe, ke eurpski prisahovalci zaali pouva oceov vrtky na
vtanie dier pre povrzky. Tmto spsobom dokzali vyrba ovea
produktvnejie ne Indini, ktor pouvali iba ostr kamenn nstroje.

Nekomoditn meny
Hoci hodnota peanch jednotiek LETS (Local Exchange and Trading System Miestny vmenn a obchodn systm) nie je zaloen na iadnej komodite, s
modernm ekvivalentom mul a ostatnch typov umi vyrbanch peaz,
pretoe umouj uom, aby si sami vytvrali platidl. LETS s zva

zakladan skupinou ud, ktor disponuje asom, ale m primlo nrodnej meny,
aby mohla uspokojova svoje poiadavky. Prv tak systm zaloil zaiatkom
osemdesiatych rokov 20. storoia v Britskej Kolumbii Michael Lynton ako reakciu
na nezamestnanos spsoben zruenm miestnej leteckej zkladne.

V sasnosti LETS systmy pouva vo svete vye tisc komunt, priom existuje
mnoho variantov originlneho modelu. Spolonou rtou kadho LETS vak je to,
e jeho lenovia pri vzjomnch obchodoch pouvaj vlastn platidlo (ktorm
asto dvaj udn men ako Hags, Bats, Bobbins a Reeks) a e sa vedie
evidencia o vetkch transakcich. Vaka tomu je mon zska prehad o
lenoch, ktor si zo systmu viac vyberaj ne doho vkladaj.

V systme LETS jeho lenovia vytvraj kpnu silu tm, e sa zadluj, prve tak
ako v systme WIR (pozri Prklad 3). Ke' sa systm rozbieha, vetci jeho
astnci maj na svojom te nulu. Po prvej obchodnej transakcii sa stav na te
lena, ktor vykonal prv platbu, stva mnusov, zatia o et lena, ktor
poskytol tovar alebo slubu za tto platbu, sa zvyuje o rovnak sumu. len s
kladnm zostatkom ho potom me min u inch lenov, zatia o len s
negatvnym zostatkom bude musie poskytn tovar alebo slubu niekomu inmu
v rmci systmu, aby dosiahol nulov stav alebo mal kladn zostatok. Vo vine
prpadov sa platby medzi lenmi LETS uskutouj pomocou ekov, ktor sa
posielaj tovnkovi tohto systmu, ktor ich pripe v prospech jednch tov a
zaa nimi in ty. V niektorch systmoch sa vak informcie o platbch
oznamuj telefonicky tovnkovi alebo na jeho odkazova. S aj systmy, kde
medzi lenmi cirkuluj etny (tzv. scrip) majce pevn hodnotu s cieom
odstrni tovnctvo, ktor by inak bolo zaaen vekm mnostvom drobnch
ekovch transakci. Prve tak ako pri nrodnej mene, aj tu dostvaj lenovia
etny od banky svojho systmu, priom ich ty s zaaen o prslun
hodnotu. Ak lenovia zarobia etny, o ktor nemaj zujem, mu ich vloi na
svoje ty. Toto pouvanie etnov je ben v systmoch LETS v Argentne.

Azda najlep systm vedenia LETS tov bol vyvinut v roku 1997 v Nemecku.
Za lensk poplatok dostvaj lenovia registran zpisnk. Ke urobia nieo pre
inho lena alebo mu nieo predaj, tento si zaznamen druh prce a vku
transakcie do svojej knihy, d si to podpsa a to ist urob aj druh strana. To
znamen, e zostatok na te kadho lena je stle aktulny. Tieto zpisnky sa
vymieaj za nov na konci kadho roka a kontroluje ich riadiaca komisia, aby
bola istota, e nedolo k iadnym podvodom.

Hlavn nedostatky systmu LETS

Nemeck spsob evidencie nielene eliminuje centralizovan vedenie
tovnctva, ale m ancu vylepi niektor slabie strnky viny systmov
LETS. Pvodn Lintonova filozofia spovala v tom, e kad len mal sm

rozhodn, ak vysok dlh doke unies. Ak ostatn lenovia napriek tomu, e

vedia, ak je stav jeho tu, schvlia jeho rozhodnutie alej sa zadlova tm, e
mu bud predva tovar a poskytova sluby, je to v poriadku.

V praxi to vak celkom nefungovalo. Dokonca hlavnm faktorom, preo Lintonov

priekopncky systm nakoniec po niekokch rokoch fungovania skolaboval, bola
prve vysok zadenos Lintonovho osobnho tu. Napriek tomu si mnoho
systmov aj naalej zachovalo tento postoj. Je pravda, e niektor systmy
stanovuj obmedzenia vky dlhov, ale nik ete nenaiel spsob ako dosiahnu,
aby niektor lenovia neboli permanentne v deficite. Dsledkom je, e lenovia,
ktor maj kladn stav na svojom te, maj asto akosti min svoje jednotky,
pretoe zaden lenovia asto nevidia iaden dvod, preo by sa mali usilova
zarobi ich okrem mierneho tlaku vyvjanho zo strany skupiny. lenovia v pluse
s potom sklaman a systm opaj. Pri pouvan nemeckch registranch
zpisnkov je vak jednoduch zakza lenom, aby nepredvali tm, ktorch
dohodnut limit je preerpan. iada od lenov s preerpanm limitom, aby sa
do uritho termnu dostali do plusu, vak bude stle problmom.

Prve preto, e systmy LETS sa spoliehaj na laxn a neformlne kontroly, iba

mloktor dokzal zska a udra si viac ne 200 aktvnych lenov. Z toho
dvodu ich ekonomick dopad bol mal, ale napriek tomu maj vznamn lohu
pri budovan vemi hodnotnej socilnej siete pre ud nachdzajcich sa na
spoloenskej a ekonomickej perifrii svojich komunt. Vie a ekonomicky
efektvnejie systmy by si vyadovali leglne vymhaten dohody kryt
zrukami, podobne ako v systme WIR.

Pretoe udia pri obchodovan pouvaj pean jednotky, ktor si sami vytvorili,
systmy LETS plnia t ist lohu, ktor v minulosti plnili muov povrzky alebo
penin depozitn certifikty. Ale s tu vznamn odlinosti. Naprklad mule
umoovali ich driteom obchodova aj mimo svojich komunt, zatia o LETS sa
pouvaj na to, aby udia mohli obchodova medzi sebou v rmci svojej
komunity. Okrem toho systmy LETS, podobne ako WIR, nepotrebuj stanovova
hodnotu svojej jednotky tm, e by poadovali od ud, aby na ich produkciu
odviedli urit mnostvo prce... Ako meradlo pouvaj zvyajne hodnotu
jednotky svojej nrodnej meny, hoci niektor systmy experimentovali s
asovmi platidlami (naprklad Time Dollars - komunitn menov systm, v
ktorom si udia pomhaj, a v ktorom hodinov sadzba je u kadho rovnak).
Tmto odpad nutnos strca as vrobou, ako je to v prpade zlata, Yap
kameov a mul, ie komodt, ktor okrem platidla nie s nim inm uiton.
Faktom vak zostva - ako sme o tom hovorili - e rove zadenosti mus by
pod kontrolou.
Teraz si odpovedzme na naich osem otzok tkajcich sa peaz produkovanch
umi.

1. otzka: Kto tvor peniaze? U mien zaloench na komoditch ktokovek, kto

m as a prstup k zdrojom. V systmoch LETS a WIR s to ich lenovia.

2. otzka: Preo tvoria peniaze? Aby uahili vzjomn obchodovanie.

3. otzka: Ako tvoria peniaze? Pri mench zaloench na komoditch tvoria

peniaze vyrbanm etnov predstavujcich pevne stanoven mnostvo prce a
zdrojov. V systmoch LETS a WIR poskytovanm prva svojim lenom poiiava si
do uritej vky. Tieto piky s bezron. Plat sa iba servisn poplatok na
pokrytie prevdzkovch nkladov systmu.

4. otzka: Kedy tvoria peniaze? Pri mench zaloench na komoditch sa

tvoria peniaze vdy vtedy, ke je vhodnejie produkova menu ne alie tovary
a sluby. Pri LETS je to vdy vtedy, ke si nejak len el obchodova a ostatn
lenovia alebo komisia mu to dovolia. V systme WIR je to vtedy, ke si
manament mysl, e dopyt po pikch me by uspokojen bez toho, aby
systmu zskal privek kpnu silu, pretoe ak by k tomu dolo, lenovia s
pozitvnym zostatkom na svojich toch by odmietali prijma viac WIR, pretoe
by ich u neboli schopn iadnym pralivm spsobom min.

5. otzka: o dva peniazom ich hodnotu? V prpade zlata, Yap kameov a

mul je to vlune ich akceptovatenos inmi umi. Ich vmenn hodnota za
in komodity alebo prcu nie je zaruen. Penica, tabak a in konzumovaten
platidl na bze komodt s kryt mnostvom tejto komodity uvedenm na
potvrdenke. Ich vmenn hodnota na nkup inch vec sa bude odliova z roka
na rok, a to v zvislosti od pestovateskch podmienok a rody. V systmoch
LETS a WIR je hodnota peanej jednotky urovan pripravenosou ostatnch
lenov systmu poskytova svoje tovary a sluby vmenou za u v jej nominlnej
hodnote v nrodnej mene. Rozsah tovarov a sluieb, ktor je k dispozcii na
vmenu, je potrebn zvi tie.

6. otzka: Kde sa tvoria peniaze? V rmci skupiny ud alebo zemia, kde sa

pouvaj. Nie je nevyhnutn, aby boli najprv zaroben i poian zvonku.

7. otzka: Ako funguj tieto peniaze?

A. Ako vmenn prostriedok? Pokia sa zo zlata nevyrobia mince, nefunguje

dobre, o om si povieme v nasledujcej kapitole. Okrem toho zsoba minc bola
asto nepostaujca na poadovan objem obchodu, o ntilo ud bartrova
alebo pouva rzne nhrady zlata. Yap - kamene, zd sa, zohrvali lohu
vekch bankoviek a pouvali sa iba pri vekch nkupoch, take funkciu

drobnch minc plnili rohoe, zzvor a mule. Muov povrzky boli upraven
tak, aby uahili potanie a kee preili stovky rokov aj v konkurencii s inmi
menami, fungovali zrejme dobre. Egyptsk obilie a tabakov potvrdenky z
Novho Anglicka dobre fungovali tie a boli pre ne vyvinut sofistikovan
systmy peanch prevodov. Bolo by vak chybou zavdza peniaze na
komoditnej bze v ekonomikch, v ktorch by tto komodita nebola
dominantnou, a ktor by preto neboli pripraven prijma vetky cenov varianty
v zvislosti od rovne jej produkcie. Pean jednotky LETS ako prostriedok
vmeny nie s idelne, pretoe chba tlak na tch, ktor s zaden, aby sa ich
usilovali zarobi. Ich pouitie je taktie obmedzen na mal skupinu. WIR je sce
lep ne LETS, ale stle ovea slab ne vajiarsky frank, kee je prijaten iba
v rmci uritej skupiny. Vsledkom toho je, e pouvatelia asto chc vymeni
svoje WIR za vajiarske franky a aj napriek tomu, e tm poruuj pravidl
systmu, predvaj si ich so zavou.

B. Ako ztovacia jednotka? Tu m spech iba WIR. Funguje rovnako dobre

ako vajiarsky frank, a pokia si to firma nepraje, nie je vbec potrebn
rozliova medzi nimi v tovnej evidencii. Jednotky LETS nemaj nikdy tak
hodnotu, ako nrodn mena, v ktorej tieni funguj, priom rozdiel medzi nimi
me by variabiln v zvislosti od lenov systmu a ich postoja v tom ktorom
ase. Prebytky a nedostatky spsoben rozdielnou rodou, zlatmi horkami a
technologickou zmenou spsobuj, e hodnota mien na komoditnej bze v
podobe inch tovarov a sluieb je prli nestla na to, aby slila ako spoahliv
ztovacia bza.

C. Ako uchovvate hodnt? V obdob medzi rokmi 1658 a 1798 bolo zlato
vbornm prostriedkom na uchovvanie hodnt, pretoe vchylky jeho hodnoty
za cel ten as dosahovali maximlne jednu tretinu. Objav metdy aby zlata
pomocou kyanidu z rozdrvenej rudy v roku 1887, spolu s almi objavmi v rokoch
1847 a 1897, viedol k enormnmu zveniu jeho produkcie, o znane pokodilo
prve jeho funkciu uchovvatea hodnt. Odhaduje sa, e svetov zsoba zlata
vzrstla v rokoch 1890 a 1914 dvojnsobne, vaka omu sa v Britnii zvili
ceny o 25 % a v USA o 40 %. Ak by pri spracovan Yapskch kameov boli pouit
motorov nstroje, bezpochyby by to znilo ich hodnotu, ako sme to videli v
prpade oceovch vrtkov, ktor spsobili pokles hodnoty mul. Vetky meny na
bze komodt sa vyznauj tm nedostatkom, e ich hodnota poklesne, ak sa
komodita, na ktorej s postaven, zane produkova lacnejie. Exeter Constant19
bola experimentlnou menou pouvanou celch 12 mesiacov v rokoch 1972 a
1973 v New Hampshire (USA), ktorej dolrov hodnota bola zaloen na aktulnej
trhovej cene uritch mnostiev tridsiatich komodt. V rokoch 1990-99 by tto
mena bola stratila takmer 20 % zo svojej kpnej sily prve kvli poklesu cien
tchto komodt. Jednotky LETS sa na uchovvanie hodnt vbec nehodia, pretoe
sa ned predvda, i tento systm bude fungova aj o pr rokov. Podobne ako
LETS aj WIR s peniaze, ktor by sa mali min rchlo, hoci svoju hodnotu si z
roka na rok uchovvaj mimoriadne spoahlivo. Pokia ide o sporenie, ich
nevhoda spova v tom, e neprinaj iadny rok, take udia vlastniaci vek

mnostvo WIR ich chc zvyajne zameni za vajiarske franky, aby vyuili
omnoho irie monosti investinch prleitost v tejto mene.

8. otzka: S umi produkovan peniaze zliten s poiadavkami

trvalej udratenosti? no, v kadom prpade, pretoe dostupnos tchto
peaz vzrast iba vtedy, ke systmy, v ktorch funguj, maj nevyuit zdroje,
hlavne udskej prce. Inak povedan, tieto peniaze maj tendenciu udriava
rove hospodrskej aktivity v slade s technologickou a zdrojovou zkladou. A
pretoe sa tieto peniaze maj v obehu, nie je potrebn ustavine splca roky
takmer na cel pean zsobu, ako je to v sasnom systme. To znamen, e
nimi vytvran hospodrske systmy nie s zvisl od nepretritej expanzie
potrebnej iba na to, aby sa predilo kolapsu.

3. kapitola
Peniaze produkovan ttom

Hoci kad mal monos hada a njs zlato i striebro, nie kad z nich mohol
vyrobi peniaze. Problm spoval v tom, e pri pouvan celch hrd
ktorhokovek z tchto dvoch kovov mohlo dochdza k ich panovaniu
pridvanm inch lacnejch ltok. Okrem toho takto hrudy nemali vdy sprvnu
hmotnos potrebn pre t ktor obchodn transakciu. Andrew Carnegie, oceov
magnt a filantrop, napsal pred sto rokmi knihu o peniazoch, v ktorej opsal, ako
mu v ne vydali drobn vo forme "hobln a triesok odseknutch zo striebornej
tye a odvench pred mojimi oami na obchodnkovch vhach". "ania
nemaj iadne mince", vysvetlil. "Mete si domyslie, e som nijako nemohol
zabrni tomuto nskemu obchodnkovi, aby ma neoklamal a nevydal menej
striebra, ne na ak som mal nrok." Azda to bolo preto, lebo bol turistom. In
nsky obchodnk by si bol vedel zabezpei, aby mu vydali sprvnu sumu.

Tieto dva problmy istoty a hmotnosti boli iastone vyrieen vynenm minc.
Boli to ksky kovu tandardnej vekosti obsahujce konkrtne uren mnostvo
zlata alebo striebra signovan znakom oficilneho schvlenia: portrtom hlavy
ttu (alebo symbolom chrmu), ktor ich vydal. Prv zznam o minciach
akhokovek druhu pochdza z ny a je star viac ako 3000 rokov. nski
vldcovia od 12. storoia pred Kristom a do roku 1912 (napriek Carnegieovej
sksenosti) regulovali vrobu malch okrhlych kovovch minc nzkej hodnoty s
dierkami pre pagt, znmych ako "hotovos". alie druhy neokrhlych
kovovch nskych minc so znakom oficilneho schvlenia siahaj do ete
vzdialenejej minulosti. na zaala vyrba strieborn mince vyej hodnoty a v
roku 1890 (po Carnegieho nvteve). Dovtedy bolo na vie obchodn
transakcie potrebn vek mnostvo nzkohodnotnej "hotovosti". nska

"hotovos" nemala iadnu "vntorn" hodnotu, resp. nemala ju o ni viu, ne

ak mali muov peniaze v minulosti alebo ak maj librov mince dnes.

Mena ako forma dane

Vldcovia v takmer kadej krajine pouvali peniaze, ktor vydvali, ako formu
zdaovania (pozri Prklad 4). V 17. storo si naprklad rusk cr Alexej zmyslel, e
by mohol vyrazi 312 rubov z medi v hodnote 5 rubov, km Peter Vek
znehodnotil svoje strieborn mince o 42 %. Ich cieom bolo maximalizova
razbovn, ie rozdiel medzi cenou, ktor museli zaplati za kovy pouvan
mincovami a kpnou silou minc, ktor z nich vyrobili. Existovali vak aj
innejie spsoby, ktormi mohol vldca vybera dane na zklade svojho prva
razi mince. Braktety boli tenk strieborn mince vydvan v obdob medzi 12.
a 15. storom panovnkmi malch autonmnych ttov v Svtom rmskom
impriu. Spoiatku tieto mince, ktor sa dali rozlamova na 4 asti kvli drobnm,
platili iba rok a pred vekmi jesennmi trhmi, ak prebiehali vo vine miest,
museli by vymenen za nov. Okrem toho, podobne ako u inch minc s nzkou
hodnotou, ke panovnk, ktorho obraz bol na minci, nhodou zomrel, vetky
mince sa stali neplatn a museli by vymenen (so zavou 20-25 %) za nov s
vyobrazenm jeho nstupcu. Je jasn, e za krtky as zaali panovnci oraz
astejie sahova svoje braktety z obehu, niekedy a trikrt za rok. V 14. storo
Johann II Saxonsk vymenil za 36 rokov svojej vldy menu nie menej ako 86
krt.20

Kee braktety mohli zo dna na de strati a tvrtinu svojej hodnoty, udia sa

ich usilovali o najskr min. Po uspokojen kadodennch potrieb pouili zvyok
na vylepovanie svojich domov a majetku. Dokonca aj pomerne obyajn udia si
mohli v tomto ase dovoli pekn domy a remeselncke cechy prosperovali
dostatone dobre na to, aby si mohli dovoli darova cirkvi vee, kostoln okn a
kompletn kaplnky. Rozvoj stavebnctva spsobil vysok dopyt po prci,
dsledkom oho boli aj slun mzdy: obyajn nmedzn robotnk zarobil
tdenne es a osem striebornch minc, za ktor si mohol kpi tyri pry
topnok alebo dve ovce. Pracovn doba nebola dlh, priom v priebehu roka bolo
najmenej devdesiat nboenskch sviatkov. Bola to doba vekej prosperity, v
ktorej neexistoval (povedan slovami nemeckho kritika Fritza Schwartza, od
ktorho je tento materil prevzat) "iadny rozdiel medzi farmou a katiel'om".21
Farmri nosili kabty so zlatmi gombkmi a na svojich topnkach mali strieborn
spony.

Zlato kon zlat vek

Je irniou, e to bolo prve zlato, ktor ukonilo tto zlat ru. Braktet bol vo
veobecnosti "plne odporn a kared, tenk, mal, zle opracovan kovov
disk"; navye kvli svojmu nzkemu obsahu striebra a nchylnosti na devalvciu
bezcenn pre medzinrodn obchod. Janovania a Florenania, vedom si tejto
skutonosti, zaali v roku 1252 vydva zlat mince; Bentky ich nasledovali v

roku 1284. Tieto nov mince slili aj ako prostriedok na uchovvanie hodnt, aj
ako vmenn prostriedok.22 Umoovali uom zvyova svoj majetok spsobmi,
pri ktorch nebolo potrebn zamestnva inch ud a tak svoj nadbytok
prevdza niekam inam. Okrem toho rozrenie zlatch minc saovalo aj
samotn obchodovanie. "Obeivo uren na sprostredkovanie vmeny zmizlo do
panch a matracov," pe Schwartz. A ke peaz zaalo ubda, prudko vzrstli
rokov miery, a to aj napriek opozcii zo strany cirkvi. Niektor obchodnci zistili,
e maj vy zisk, ke vypredaj svoje zsoby a takto zskan kapitl potom
rozpoiaj. V dsledku toho sa zaala vytvra oraz hlbia priepas medzi
rodinami, ktorch prjmy boli zaloen na roku a zvykom populcie. Dopyt po
pracovnej sile sa znil, klesli mzdy a objavila sa nezamestnanos. Navye
panovnci museli njs in formy zdaovania.

Dokonca aj dnes m britsk vlda zisk z razbovnho. James Robertson vo svojej

tdii, ktor predloil Komisii pre monetrnu politiku Nrodnej banky Anglicka
(Bank of England)23 uvdza, e medzi janurom 1998 a janurom 1999 hodnota
bankoviek a minc v obehu vzrstla v Britnii o 1 300 milinov GBP. Kee
nklady Bank of England na tla bankoviek a razenie minc neboli vek, vnos z
vydvania peaz, ktor takto zskala, musel by na podobnej rovni. Za to ist
obdobie mnostvo peaz vytvoren komernmi bankami inilo 52 600 milinov
GBP, o je 40 krt viac ne vytvoril tt. Hoci suma, ktor banky vytvorili, bola
vyven pasvami a neboli to preto peniaze, ktor by im patrili takm istm
spsobom, ako patril zisk z vydvania minc Britnii, napriek tomu prijat roky
predstavovali pre tieto intitcie bohat zdroj prjmov.

Robertson, podobne ako mnoh pred nm, tvrd, e namiesto bnk, ktor peniaze
vytvraj ako dlh (ako sme o tom hovorili v 1. kapitole) by ich mal vytvra tt.
tt by ich mohol dva do obehu namiesto asti peaz, ktor zhromauje vo
forme dan. Banky by sa mali poda jeho nzoru venova namiesto vytvrania
peaz iba sprostredkovaniu verov. Inmi slovami povedan, mali by jednoducho
prijma vklady od jednch zkaznkov a poiiava ich druhm na bze 100%
rezervy tak, ako to robia verov zdruenia a tie stavebn spolonosti, ktor sa
nepretransformovali na banky. Robertson predklad tyri argumenty pre tto
zmenu:

1. Peniaze, ktor banky dali do obehu, v skutonosti vytvorila spolonos. Banky

vlastne iba ved tovnctvo. Tieto peniaze s preto majetkom spolonosti a malo
by sa k nim pristupova ako k zdroju verejnch prjmov a nie komernho zisku.

2. Ak by tt dval prijaten mnostvo novch peaz do obehu kad rok, bolo

by mon bu zni dane, bu zvi verejn vdavky, alebo oboje. Malo by to
vznamn prnos, kee naprklad v obdob 1998-9, kedy britsk banky formou
poskytovanch piiek vytvorili navye 50 mld GBP, vldne vdavky vo Vekej
Britnii inili 300 mld GBP.

3. To, e banky maj privilgium v tvorbe peaz, predstavuje ohromn subvenciu

pre finann sektor, v dsledku oho je spsob fungovania ekonomiky znane
deformovan.

4. Nutnos plati rok za takmer vetky peniaze, ktor s potrebn na udranie

chodu ekonomiky, viac zaauje chudobnch ne bohatch. Fakticky ide o
regresvnu da.

Prv tri argumenty s v poriadku, ale mm pochybnosti o tvrtom. Je urite

pravda, e chudobn platia vie percento zo svojho prjmu v rokoch ne bohat.
Margrit Kennedy pe, e v roku 1982 iba 20% najbohatch Nemcov prijalo viac
rokov ne ich zaplatilo.26 Trochu pochybujem o tom, i je to tak aj v inch
krajinch. V USA naprklad 10% najchudobnejch m negatvny ist majetok
(ie dlhuj viac peaz, ne by mohli zska, ak by predali vetko, o maj).
Potom, kee s vnman ako rizikov dlnci, musia plati vysok roky zo svojich
piiek. A to, e by peniaze u neboli tvoren ako dlh, by tento problm
nevyrieilo, pretoe poiiavanie a platenie roku by tm neprestalo. Robertson si
vak mysl, e zastavenie tvorby peaz formou dlhu by tto situciu vemi
uahilo, najm ak by vnosy z vydvania peaz pri ich dvan do obehu boli
pouit na financovanie platieb prjmov obanov.27

V 1. kapitole boli uveden dva alie argumenty, ktor by mohli doplni

Robertsonov zoznam, a to ako 5. a 6. bod. Okrem toho B. Leslie, redaktor
"Sustainable Economics", asopisu, ktor vydva Pracovn skupina pozemkovej
dane a ekonomickej politiky Britskej strany zelench, navrhol siedmy argument,
ktor je poda ma vemi pdny.28

5. Ak by sa nov peniaze dali do obehu a neboli by vytvoren ako dlh a ak by sa v

dsledku zmeny ekonomickej klmy menej poiiavalo a menej investovalo,
zsoba peaz by sa nezmenovala a potencilna rove zisku by teda zostala
rovnak. To by bolo vek plus, pretoe vaka tomu by ekonomika bola ovea
stabilnejia ako je dnes. Ak by sa firmy v niektorom odvetv dostali do akost a
ili by do likvidcie, po ich odchode zo scny by zostala vka peanej zsoby
nezmenen, take rovnak by zostala aj kpna sila, ktor by sa rozdelila medzi
zvyn as ekonomiky. Dopyt v ostatnch sektoroch by preto vzrstol, zvil by
sa zisk, o by tento pokles vyvilo.

6. Uvdzanie peaz do obehu vytvra stabiln ekonomick systm, ktor nie je

nten za kad cenu stle len rs a rs bez ohadu na environmentlne a
socilne nsledky, ktor to zo sebou prina. Takto systm je preto
udratenej.

7. Pretoe na udranie chodu sasnho peanho systmu je nutn vysok

objem bankovch verov, s to banky, kto uruje spsob, akm sa ekonomika
vyvja. Je to preto, lebo oni uruj, kto si me poia, na ak ely, a to poda
kritri, ktor uprednostuj ud s vysokm hotovostnm tokom resp. silnm
ruenm. V dsledku toho sasn pean systm uprednostuje nadnrodn
spolonosti a bohatch ud, m diskriminuje menie firmy a chudobnejch
jednotlivcov. Navrhovan systm tvorby peaz by tto predpojatos znil.

Pdnos tchto argumentov sa zd by nezdoln a ja z celho srdca podporujem

Robertsonove nvrhy. Jedinm monm problmom je, e vldy by sa mohli sta
zvisl od ekonomickho rastu nie preto, e by to bolo prospen, ale preto, e
nrast zsoby peaz, ktor si rast vyadoval, bval vznamnm zdrojom
daovch prjmov. Ekonomika bez rastu, ktor by sa nezvovala, by
nepotrebovala kad rok viu zsobu peaz, take aj prjmy ttu z
razbovnho by zanikli. Robertson si to uvedomuje a vie, e vldy bud stle v
pokuen (podobne ako pred nimi krli) zskava prjmy zvyovanm peanej
zsoby za okolnost, pri ktorch iadna potreba likvidity navye nie je oprvnen.
Odola pokueniu vyvola "mal ekonomick zzrak" prve pred veobecnmi
vobami bude obzvl ak... Preto navrhuje, aby o tvorbe peaz rozhodoval
nezvisl orgn, ktor by bol mimo priamych politickch tlakov.
_____________________________________

Prklad 4: Devalvcia v Britnii v priebehu histrie

Prv strieborn mince razen v Anglicku vydal Offa, kr Mercie, v roku 760 n.l. Nariadil, e z jednej
libry striebra sa m vyrobi 240 penc... Avak v dsledku postupnho zniovania obsahu striebra
hodnota pence nevyhnutne klesala alch tisc rokov. Prv devalvcia bola uskutonen na prkaz
Williama Dobyvatea, ktor v roku 1067 otvoril v londnskom Toweri mincovu a nariadil jej vyrba
pence z towerskej a nie trjskej libry striebra. Towersk libra bola o 6,5 % ahia. Dal zni aj
rdzos samotnho striebra na 92,5 %. Toto striebro bolo nazvan ako terlingov a z neho sa
vyrbali mince a do roku 1920.

Kee mince boli oceovan skr poda mnostva ne hmotnosti, o zniovanie obsahu striebra mali
zujem nielen panovnci, ale aj samotn pouvatelia. Toto zniovanie dosahovali orezvanm alebo
opilovvanm kovu z tchto minc, ktor odpredvali, a to aj napriek tomu, e ak by im na to boli
prili, mohli byt odsden na trest smrti. A v roku 1663 prikroila mincova k zbkovaniu okrajov
minc s cieom predchdza takmto podvodom. Dovtedy, aby sa minciam zachoval ich vzhad, boli
pravidelne znovu razen. ale bez toho, aby sa do nich pridvalo alie striebro.

K prvmu vekmu zneniu striebornho tandardu Williama Dobyvatea dolo v roku 1343, kedy
bola hmotnos jednej pence znen z 22 zrnieok striebra na 20,3. Do roku 1346 to bolo 20
zrnieok a v roku 1351 znil Eduard III. tto hmotnos na 18 zrnieok, take z kadej libry striebra
mohol vyrobi 293 penc. Poas nasledujcich 150 rokov hmotnos striebra v jednej penci poklesla o
polovicu, ale hodnota tohto kovu vyjadren inmi komoditami vzrstla, take ako poukzal Adam
Smith, cena penice sa za cel toto obdobie zmenila iba nepatrne.24

Potom prilo Vek znehodnotenie. V roku 1542 Henrich VIII., ktor zfalo potreboval peniaze na
financovanie vojny proti Franczsku, nariadil mincovni prida 6 unc medi k 10 unciam terlingovho
striebra pouvanho na vrobu pence. O niekoko mesiacov neskr vzrstlo mnostvo medi na 7
unc na libru, potom na 10, neskr na 12 a nakoniec za Eduarda VI. na 13. Toto panovanie
umonilo mincovni produkova ovea viac peaz. Ceny sa zdvojnsobili a roku 1549 vypukla vzbura
Roberta Keta na protest proti domcej inflcii. Na zahraninch burzch stratila libra vye polovicu
svojej hodnoty. Vyhlsenie, e 1 iling bude ma teda hodnotu 9 penc, vyvolalo celonrodn paniku.
Albeta I. musela stiahnu z obehu vetky znehodnoten mince, zbavi ich medi a znovu ich vyda,
u ako 100 % terlingov striebro.

Prv zlat minca Anglicka (zlat penca s dvojnsobnou hmotnosou oproti striebornej penci a s
dvadsakrt vyou hodnotou) bola vydan v roku 1257 predovetkm pre potreby zahraninho
obchodu. Obeh dvoch minc, ktorch nominlna hodnota bola odvoden od obsahu ich odlinch
kovov, nefungoval dobre. Ich vzjomn pomer hodnt sa mohol zmeni o niekoko bodov dokonca
u aj prchodom jednej panielskej lode s drahocennm nkladom do Cadizu alebo odchodom
striebrom naloenej lode na alek Vchod," napsal Peter Wilsher vo svojej vbornej knihe Libra
v tvojom vrecku, ktor sa venuje decimalizcii britskej meny.25 To predstavovalo prekku pre
obchod, take sa obrtili o radu na sira Isaaca Newtona, vtedajieho majstra mincovne. Ten im
poradil, aby striebro vynechali a urili pevn cenu zlata, od ktorej sa bude odvodzova hodnota
vetkch ostatnch minc. Jeho radu prijali a ako uvdza Wilsher: Obchod a spolonos rozkvitali
ako nikdy predtm".

________________________________________

4. kapitola
Jedna krajina, tyri meny

Preli sme si rozlin typy peanch systmov a teraz ns ak tak trochu

vzruujca loha: vypecifikova integrovan multimenov systm budcnosti.
Videli sme, e peniaze mu by vytvran troma skupinami (komernmi
intitciami, vldami, pouvatemi) a e na to, aby peniaze boli vydvan aj
naalej komerne meme predloi len vemi mlo argumentov. Namiesto toho
by mali by peniaze vytvran neziskovmi subjektami reprezentujcimi skupiny
ud, ktor ich pouvaj. V prpade demokratickej krajiny by samozrejme malo s
aj o nrodn alebo regionlne vldy.

Potrebujeme najmenej tyri druhy peaz. Po prv: medzinrodn menu, plniacu

lohu zlata, ktor malo pred zrtenm zlatho tandardu. Po druh: nrodn,
alebo regionlnu menu, ktor by sa vzahovala nejakm spsobom k
medzinrodnej mene. Po tretie: potrebovali by sme niekoko mien, ktor by mohli
by, podobne ako LETS, WIR i meny na komoditnej bze, svojimi uvatemi
kedykovek vytvoren za elom mobilizcie tch zdrojov, ktor nrodn i
regionlne systmy nechvaj nevyuit. Vina tchto uvateskch mien by
mala ma obmedzen platnos pre urit zemepisn oblas, in by spjali
zujmov komunity, ktor by neboli lokalitne viazan. Po tvrt: vzhadom na to,
e funkcia naich sasnch peaz ako prostriedku na uchovvanie hodnt sa
me ahko dosta do konfliktu s ich funkciou prostriedku vmeny, s potrebn
pecilne meny pre ud, ktor chc uchova hodnotu svojich spor a dra ich
zrove v dostatone likvidnej forme.

1. Medzinrodn mena, EBCU

Americk dolr, franczsky frank, libra terlingov, nemeck marka, vajiarsky

frank a japonsk jen s "rezervn meny". Inmi slovami, centrlne banky dria
svoje rezervy v tchto mench pre prpad, kedy by museli intervenova na trhoch
s cieom podpori vmenn kurzy vlastnej meny. Krajina, operujca rezervnou
menou, m obrovsk vhodu, pretoe ostatn krajiny jej ochotne predvaj svoje
tovary a sluby, priom peniaze, ktor dostan, zva nepouvaj na kpu
svojich tovarov a sluieb, ale nechvaj ich uloen vo svojich centrlnych
bankch. Ich dritelia dokonca nedostvaj ani roky od krajiny, ktor vydala tto
menu.

Rezervn meny sa okrem toho pouvaj ako svetov peniaze. Naprklad

komern banky v Eurpe prijmaj vklady v dolroch a poiiavaj ich
zkaznkom, ktor namiesto toho, aby za ne nakupovali v USA, asto nimi platia

svojim dodvateom v tretch krajinch. Preto dolre mu obieha bez toho, aby
sa vrtili do americkej banky. Takto dolre s znme ako eurodolre, ale existuj
aj euroverzie libry, nemeckej marky, vajiarskeho franku a jenu. Na jednoduchej
rovni pouvaj udia rezervn meny pri kadodennch transakcich v krajinch,
ktor maj vysok mieru inflcie. al zase dria zahranin bankovky ako
poistn rezervu.

Na konci roka 1998 57 % svetovch zahraninch rezerv bolo v dolroch, o je

pribline trikrt viac ako mnostvo dran v ECU, nemeckch markch,
franczskych frankoch a britskch librch dokopy. To znamen, e v priebehu
tchto rokov USA zskali dovozy v hodnote niekokch milird dolrov, priom za
ne okrem papierovch bankoviek a elektronickch hrad nedali ni. Prjmy
Spojench ttov z vydvania peaz boli obrovsk. Jednm z hlavnch dvodov
zaloenia eura bolo, e m ancu nahradi dolr ako hlavn rezervn menu a tm
zabezpei pre E v podiel na zisku z vydvania peaz.

Je jasn, e umoova najbohatm krajinm sveta, aby tmto spsobom

profitovali na kor chudobnejch krajn, je nesprvne. Navye je to v protiklade s
princpom, ktor sme si prve urili, a to, e peniaze by mali by vytvran a
dran pod kontrolou ich uvatemi a nie - ako v uvedenom prpade - ttmi,
ktor na tom sam ohromne zarbaj.

Ak vzcny zdroj?
V prvej kapitole sme uviedli, e kad ekonomick systm by mal definova
vzcne zdroje, ktorch vyuvanie sa bude snai minimalizova a potom
prispsobi svoje systmy a technolgie tak, aby sa vyuvanie tchto zdrojov
minimalizovalo. A kee sa udia vdy snaia minimalizova svoje vdavky,
medzinrodn mena by mala by zaloen na tom globlnom zdroji, ktorho
pouvanie je potrebn minimalizova najviac. Ak by sa podarilo previaza tto
menu takto, potom by automaticky kad, kto by etril peniaze, etril aj vzcne
zdroje.

Ak by sme prijali tento uhol pohadu (nie kad s nm shlas), ak zdroje by sme
mali vyuva o najmenej? Urite nie pracovn silu ani kapitlov statky. Cel
svet suuje nezamestnanos a v porovnan s minulm storom nae kapitlov
statky s obrovsk, priom nie s ani zaleka vyuvan dostatone. Prrodn
priestor je nadmerne zaaovan produkciou zneisujcich ltok. Medzivldny
panel o klimatickch zmench (IPCC) dospel k zveru, e na znenie rizika
globlneho otepovania je nevyhnutn prikroi k zneniu emisi sklenkovch
plynov - ltok produkovanch spaovanm foslnych palv - o 60 a 80 %. To je
jeden z najvnejch problmov udstva a preto som presveden, e prve z
toho treba vychdza pri vobe zkladu, na ktorom by mala by postaven
svetov pean mena.

Ako vak je mon prepoji menu so zniovanm spotreby foslnych palv? Ak by

tto mena, ktor mme na mysli, bola prepojen s jednotkou energie, v
skutonosti by to iba stimulovalo vyiu produkciu energie vo svete. My vak
chceme dosiahnu prav opak a prepoji nau pean jednotku s niem, o
bude odrdza od pouvania foslnych palv aj pri existencii tlaku na zvenie
mnostva peaz v obehu.

Ako sa to d dosiahnu? C&C (kontrakcia a konvergencia zniovanie a

zbliovanie) predstavuje pln na znenie emisi sklenkovch plynov vypracovan
intittom Global Commons Institute (GCO) v Londne. Do zaiatku roku 1999 si
zskal podporu viny krajn sveta. V zmysle tohto plnu medzinrodn
spoloenstvo stanov, na ak maximlnu rove me stpnu obsah CO2 v
atmosfre. V tomto vldne znan neistota. E povauje za bezpen
zdvojnsobenie oproti predindustrilnej rovni, ie asi 550 astc na milin
(ppm), zatia o Bert Bolin, bval predseda IPCC, navrhol, e 450 ppm by malo
by povaovan za absoltne najvy prpustn limit. Avak je mon, e aj
sasn rove zhruba 360 ppm sa me nakoniec ukza ako privysok, a to
kvli asovmu posunu medzi nrastom koncentrcie a klimatickmi zmenami,
ktor vyvolva.

Nech sa u nakoniec vyberie akkovek cieov limit koncentrcie CO2, po jeho

uren bude potrebn zada termn, do ktorho bude musie svet zni sasn
produkciu emisi a da ju do sladu so schopnosou Zeme absorbova tento plyn.
Ak sa teda prijme rozhodnutie kad rok zniova emisie o pevne stanoven
percento, bude mon vypota maximlnu ron rove emisi CO2 najmenej
na nasledujcich pdesiat rokov.

Len o bud stanoven ron globlne limity, prvo spaova akkovek

mnostvo paliva uren v jednotlivom roku by sa rozdelilo medzi krajiny sveta na
zklade poctu obyvatestva v uritom vchodiskovom roku. Pretoe v prvch
tdich procesu zniovania by niektor krajiny zistili, e maj niiu spotrebu,
ako by si mohli dovoli, a in zasa vyiu, navrhuje sa, aby t, ktor spotrebvaj
menej palv, mali prvo predva svoj prebytok krajinm s energeticky
intenzvnejm hospodrstvom. Toto je kovm bodom tohto plnu, pretoe by
to niektorm chudobnejm krajinm sveta umonilo zska prjmy a podnietilo by
ich to pokraova vo svojom rozvoji zaloenom na nzkej spotrebe energie. Je
pravdepodobn, e vina krajn sa nakoniec dostane na pribline rovnak
rove vo vyuvan foslnych palv na hlavu.

Akou menou vak bud plati krajiny s nadmernou spotrebou pri kpe povolen
emitova CO2 navye? Ak by to boli ich vlastn rezervn meny, fakticky by tm
dostali prvo pouva znan as svojej energie navye zdarma. Je to preto,
lebo znan as peaz, ktormi by platili, by sa vyuvala ako vmenn mena v

celom svete a nie na nakupovanie tovarov z krajiny, ktor ich vydala. Aby sa
tomu predilo, intitt GCI vypracoval pln, poda ktorho by medzinrodn
organizcia, ako je naprklad Medzinrodn menov fond (MMF), prideovala
kad mesiac poda vzorca C&C nrodnm vldam pecilne emisn prva (EP),
teda prvo emitova presne stanoven mnostvo sklenkovch plynov, ie
spaova foslne paliv.

Energetick kupny
pecilnymi emisnmi prvami by v podstate boli prdelov kupny, ktor by sa
odovzdvali spolonostiam produkujcim foslne paliv okrem hotovosti, ktorou
by platili vek uvatelia, ako s elektrrne a distribtori palv ako naprklad
obchodnci s ropou a uhlm. Tto producenti by boli sledovan medzinrodnm
inpektortom, m by sa zabezpeilo, e ich trby neprevia poet EP, ktor
dostali. To by bolo a prekvapujco jednoduch, kee takmer 80 % uhlka z
foslnych palv, ktor kon v zemskej atmosfre ako umi produkovan CO2,
pochdza od 122 producentov vyrbajcich paliv na bze uhlka.29 Pouit
kupny EP by potom boli zlikvidovan.

Znan kus prce pri rozvjan medzinrodnho systmu obchodovania s

emisiami CO2 tak v teoretickej ako aj praktickej rovine bol doteraz uroben v
USA. Obchodovanie s povoleniami umoujcimi driteovi emitova oxid siriit
do atmosfry viedlo k rapdnemu zneniu tchto emisi pri minimlnych
nkladoch. Burza termnovch obchodov v austrlskom Sydney plnuje zaa v
polovici roka 2000 obchodovanie s CO2, ktor projekty uetrili.

David Fleming, nezvisl ekonm ijci v Londne, pripravuje spsob, akm EP

bud fungova na nrodnej rovni. Predpoklad, e asi 45 % z pridelenho limitu
kadej krajine by bolo rovnomerne rozdelench medzi jej obyvateov vo forme
"domcich obchodovatench kvt" (DOK). Kedykovek by teda udia nakupovali
elektrick energiu alebo palivo, museli by okrem peaz plati aj tmito kvtami.
V rozvinutch krajinch by mohli by uom tieto DOK prevdzan na ich ty,
podobn tom kreditnch a debetnch kariet. Kad mesiac by prebehla
inventra tchto tov. Vetkm formm palv a energie, vrtane obnovitenej, by
sa urila vka sadzby poda emisi plynov globlneho otepovania. udia by pri
ich nkupe pouvali papierov etny alebo pecilne debetn karty, priom by
platili jednotkami DOK v slade s tmito sadzbami. udia, ktor by vystaili so
svojm prdelom, by mohli svoj prebytok predva, zatia o t, ktor by ich
potrebovali viac, by si kpi mohli prostrednctvom banky alebo poty presne tak
ako u zahraninej meny.

Zvynch 55 % nrodnho limitu by sa ponklo cez aukcie ostatnm

pouvateom, ako s priemysel, intitcie a samotn vlda, priom trby by sa

pouili na financovanie rozvoja zdrojov obnovitenej energie a programov jej

etrenia.

Okrem EP by MMF vldam vydval aj pean jednotky kryt energiou (EBCU), a

to poda rovnakho ka na jednho obyvatea, priom by bol za urit sumu
EBCU pripraven poskytn alie EP. Tm by bola stanoven hodnota EBCU v
pomere k uritmu mnostvu emisi sklenkovch plynov, ie aj k vyuvaniu
foslnej energie.

Vydanie EBCU by bolo jednorazov a po tomto kroku by sa cel systm rozbehol.

Ak by tt skutone pouil EBCU na nkup alch EP od MMF, aby mohol kpi
viac foslnej energie, v iadnom prpade by nedolo k zveniu mnostva EBCU v
medzinrodnom obehu za elom vyrovnania tejto straty. Takto vyplaten EBCU
by sa jednoducho zlikvidovali a svet by sa musel zaobs s nim mnostvom
EBCU v obehu. Povedan inmi slovami, povinnos MMF dodva alie EP by
bola prsne obmedzen mnostvom EBCU uvedenm do obehu. Nelo by o iaden
zvzok, ktor by nebol jasne definovan.

Vldy by nemuseli distribuova cel prdel EP obanom, ani ich predva na

aukcii najvm pouvateom energie, ale mohli by ich takisto vmenou za
EBCU predva inm vldam. Cena stanoven tmito predajmi by bola zkladom
vmennho kurzu nrodnch mien v EBCU a tm aj v inch nrodnch mench. Je
to preto, lebo ak by cena, ktor by vekoodberatelia energie boli ochotn zaplati
za tisctonov EP, bola dajme tomu 10 000,- Lstg a vlda by mohla toto EP
kpi na svetovom trhu za 500 EBCU, kad EBCU by malo hodnotu 20 Lstg. Toto
by urilo ceny dovozov a vvozov, pretoe aj za ne by sa platilo v EBCU.

Namiesto regulovania verov regulovanie energie

Pri tomto systme by tty riadili svoje ekonomiky regulovanm dodvky energie
a nie ponukou verov, ako je tomu dnes. Predpokladajme, e tt tento mesiac
predal na svetovom trhu viac zo svojho prdelu EP, ne minul mesiac. To by
zvilo zsobu EBCU vymenench za nrodn menu, v dsledku oho by importy
zlacneli a exporty zdraeli. No v rmci samotnej krajiny by produkcia poklesla v
dsledku poklesu schopnosti ud produkova, kee by mali k dispozcii menej
energie. Pretoe v obehu by existovalo presne uren mnostvo vmennej meny,
cena obmedzenej produkcie by ila hore a udia by sa usilovali kupova viac z
dovozu, ktor by bol lacnej. Vyie domce ceny by umoovali vekm
nkupcom energie viac ponka na alej aukcii EP, take by vlde ponkali
vhodnejiu cenu, ne ak by mohla zska od zahraninch nkupcov. Zven
dopyt po dovoze a niia rove vvozu kvli vym domcim cenm by viedli k
devalvcii nrodnej meny voi EBCU. Povedan inmi slovami, obidve sptn
vzby by boli negatvne a smerovali by k obnoveniu rovnovhy systmu. Ak by sa
vlda rozhodla kpi EP navye, mala by menej EBCU k dispozcii pre normlne

obchodovanie, v dsledku oho by sa zvila cena zostatku vyjadren v nrodnej

mene. To by stimulovalo export a odrdzalo od importu a km by nedolo k
znovunastoleniu rovnovhy.

Vsledok by bol zhruba rovnak, ako keby krajina dala do obehu toko svojej
vmennej meny, e by ekonomika expandovala rchlejie ne tempo, ktorm by
zefektvovala svoju spotrebu energie, v dsledku oho by dopyt po foslnej
energii stpal. Tento zven dopyt by viedol energetick podniky k zvyovaniu
cien, o by spsobovalo inflciu, ktor by zasa viedla k zneniu ekonomickej
aktivity v krajine (znevhodnenm exportu a zvhodnenm dovozu) a tm aj
spotreby energie. Inak povedan, m efektvnejie by nrodn ekonomiky
vyuvali foslnu energiu, tm viac by mohli expandova, a to je naim cieom. A
po prv raz od opustenia zlatho tandardu by medzinrodn i nrodn mena
reprezentovali nieo naozaj relne, aj ke - ako sme videli - pomer medzi
nrodnou a medzinrodnou menou by nebol pevn. Tento systm by svoju
rovnovhu udriaval sm, ale vdy by viedol k inflcii.

Je mon, e ak by sa svetov energetick efektivita nemohla zvyova tak rchlo

ako pokles mesanej ponuky EP, cena EP oproti EBCU by sa zvyovala, a by
dosiahla rove, na akej by MMF bol pripraven predva alie EP. Ak by sa
tak predaj uskutonil a dotyn EBCU by sa stiahli z globlneho obehu, svetov
zsoba peaz by sa znila. To by viedlo k poklesu objemu obchodovania a
takisto aj k poklesu spotreby foslnych palv.

Tento systm je v podstate verziou zlatho vmennho tandardu (pozri Prklad

5), v ktorom prvo spaova foslne energie by nahradilo lt kov a kde EBCU by
hralo lohu, ktor mal americk dolr. To by mohlo vies tradicionalistov k zveru,
e by sa svet mal vrti radej k relnemu zlatmu tandardu ne k nejakej jeho
nhrade. Okrem aury, ktor obklopuje tento kov, iadne argumenty podporujce
tento krok neexistuj. Protiargumenty s tieto:

1. Vynakladanie energie a silia na abu tohto kovu by bolo takm pltvnm ako
vroba Yap-kameov.

2. Hodnota zlata vyjadren ostatnmi komoditami podlieha nepedvdatelnm

vkyvom, pretoe nov technolgie a nov bane mu kedykovek zvi jeho
mnostvo. Najnovie technolgie znili nklady na abu zlata.

3. Produkcia zlata je sstreden v 7 krajinch: Jun Afrika, Rusko, Indonzia,

na, Uzbekistan, Brazlia a Peru. Z nvratu k zlatmu tandardu by mali najv
prospech iba tieto krajiny a nie, ako v prpade EBCU, tie, ktor nie s priemyselne
vyspel.

4. Nvrat k zlatu by neprispel k spravodlivejiemu rozdeleniu globlneho

dchodku. Tak isto by nijako neprispel k ochrane ivotnho prostredia. Pretoe
vak aba zlata spsobuje vne environmentlne kody, viedol by k zveniu
tlakov na prrodu.

______________________________________

Prklad 5 - Koniec dvoch zlatch tandardov

Zlat tandard fungoval celkom dobre a do roku 1914, ale poas prvej svetovej vojny bol
zavrhnut vetkmi hlavnmi bojujcimi stranami okrem USA. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch sa
ho napriek znanmu siliu nepodarilo obnovi. Churchill naprklad v roku 1925 naliehal, aby
Britnia obnovila konvertibilitu medzi librou a zlatom na predvojnov rove 123,3 zrnieok
jedens dvanstinovho zlata k libre. Ak sa pritom mala udra konkurencieschopnos, bolo nutn
zni rove britskch cien o 10-15%. Tento pokus o deflciu (znenie peanej zsoby) viedol v
roku1926 ku generlnemu trajku a masvnej nezamestnanosti. Keynes neskr napsal, e
"medzinrodn zlat tandard sa po svojom obnoven pred piatimi rokmi ukzal ako katastroflne
neinn a iba vek vojna mala na svet niivejie inky. Dokonca v roku 1933 boli nten opusti
zlat tandard aj USA.

Po II. svetovej vojne nekomunistick priemyselne vyspel krajiny prijali namiesto zlatho tandardu
tandard zlatej vmeny. V rmci neho krajiny urovali svoje vmenn kurzy k americkmu dolru,
ktor sm mal stanoven zlat tandard. Avak USA ako svetov bankr robili to, o mnoho
zlatnkov pred nimi a nezachovvali bezpen pomer medzi mnostvom dolrov, ktor dovoovali
komernm bankm vklada do obehu a svojimi rezervami zlata. Dvera v schopnos USA
zachovva stanoven vmenn kurz medzi dolrom a zlatom bola nakoniec znien v dsledku
prvalu peaz, ktor prichdzali do obehu v USA na krytie nkladov vietnamskej vojny. Vade vo
svete sa dritelia dolrov ponhali vymiea ich za zlato.

15. augusta 1971 prezident Nixon kapituloval. Zruil zlat dolrov tandard a tak odstrnil
posledn pevn prepojenie svetovch peaz s msi, o je relne. Tmto inom vytvoril plvajci
ne-systm", ako ho vtedy nazval nemeck kancelr.

Odvtedy zaala hodnota mien kolsa poda vrtochov trhu v rozsahu, ktor dovtedy nemal obdobu...
Centrlne banky s nten upravova rokov miery a mnostvo peaz v obehu vo svojich
domcich ekonomikch na zklade toho, ako s tieto ekonomiky medzinrodne vnman a nie poda
objemu realizovanch obchodov. Toto samozrejme vrazne zniuje schopnos ich peanch mien
sli ako spoahliv prostriedok vmeny.

___________________________________________

2. Nrodn a regionlne vmenn meny

Tieto platidl by slili iba ako prostriedok vmeny. Neusilovali by sa by

ztovacou jednotkou, ani uchovvateom hodnt. Funkciu ztovacej jednotky
by plnilo EBCU, na ktor by firmy na konci kadho ztovacieho obdobia
konvertovali zostatky vo svojich tovnch knihch (vedench v nrodnch
mench). Obrat a zisky resp. straty by takto boli porovnaten aj na
medzinrodnej rovni.

Ako bolo uveden v poslednej kapitole, meny sliace na vmenu by boli tvoren
centrlnou bankou kadej krajiny a dvan do obehu vdavkovmi odbormi
regionlnych a nrodnch vld, ako s kolstvo, zdravotnctvo a socilna
starostlivos. Ak by boli tieto vdavky privysok, alebo ak by nejak in faktor
spsoboval rast inflcie v hospodrstve, jedinm spsobom, ako by bolo mon
stiahnu nadbyton peniaze z obehu, by bolo zvyovanie dan resp. zniovanie

vldnych vdajov. Na regulciu mnostva peaz v obehu by u vldy

nepovoovali opercie na vonom trhu (kupovanie a predaj obligci, ktor v
sasnosti vykonvaj centrlne banky).

Pre takto zkaz existuje niekoko dvodov. Jednm z nich je, e vmenn mena
nie je tm najvhodnejm prostriedkom pre fungovanie obligci i inch
dlhodobch spor, ktor by namiesto toho mohli by dran v mene urenej na
uchovvanie hodnt (pozri bod 4 niie). Jedin povolen piky vo vmennej
mene by slili na krytie krtkodobch stavov nerovnovhy medzi prjmami a
vdavkami. Tieto piky by mali by asovo obmedzen na dobu nanajv
jednho roka. Zkaz operci na vonom trhu by zabezpeil aj to, e rokov
miery z spor v mene urenej na uchovvanie hodnt by zviseli iba od ponuky
finannch prostriedkov, od rizika a od potencilnych vnosov z navrhovanch
projektov. Inmi slovami, alokatvna funkcia roku by fungovala sprvne, pretoe
kapitlov trh by nebol ustavine zmietan vahami o tom, ako o
najefektvnejie regulova pean ponuku.

Prnosy inflcie
Pri novom systme vydvania peaz by mnoh centrlne banky s radovou
pripustili nzku rove inflcie. Bolo by to preto, lebo ako manari meny by
povaovali za svoju hlavn lohu zabezpeenie dostatonho mnostva nrodnej
vmennej meny na vytvorenie dobrch obchodnch podmienok. Pretoe na
uchovanie hodnt by slila in mena, centrlne banky by sa prli nezameriavali
na ochranu kpnej sily svojej meny - za predpokladu, e by rchlo nepodliehala
inflcii, v dsledku oho by bola na trhu menej akceptovaten. Banky by navye
uvtali zisky, ktor by im pri takejto inflcii plynuli vaka rozdielu medzi skutonou
a nominlnou hodnotou peaz. Ak by teda dolo k inflcii, vina vld by sa
neusilovala zastavi ju formou zvyovania dan, ale pravdepodobne by nechala
rs ceny, a km by sa hotovostn hodnota prebiehajcich obchodov
nevyrovnala celkovmu mnostvu peaz v obehu.

U sme videli, e k inflcii by dochdzalo vdy v momente, kedy by sa zsoba

foslnej energie dostala do rovnovhy so zsobou vmennej meny a teda s
rovou obchodovania. Takto inflcia, za predpokladu, e by nebola nadmern,
m okrem prjmov pre tt z razbovnho aj alie prednosti. Jednou z nich je, e
udia tieto peniaze, ktor strcaj hodnotu, dlho u seba nedria a usiluj sa ich o
najskr zbavi podobne ako v ase, ke braktety strcali svoju hodnotu dokonca
zo da na de. Je mon, e mnoho itateov by tm nebolo nijako nadench.
Mohlo by sa im zda, e zavedenie peanho systmu motivujceho ud ma
je nesprvne. Vidia, e v sasnom systme m manie peaz negatvny dopad
na ivotn prostredie a ctia morlnu povinnos snai sa o to, aby ich vlastn
negatvny dopad na plantu bol o najmen.

Pri tomto novom systme by sa vak najkodlivej dopad na ivotn prostredie z

roka na rok automaticky znioval bez ohadu na to, koko peaz by sa malo.
Prnosy, ktor zskame z kadoronho zniovania mnostva spaovanej foslnej
energie bud rnaximalizovan iba vtedy, ke sa pouij na tak veci ako je
udsk prca. Nemeck pean reformtor Silvio Gesell videl kody, ktor
spsobilo pomal utrcanie peaz v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storoia
a presadzoval zavedenie akejsi pokuty pre pouvateov, ktor u seba peniaze
zdriavaj. Prirovnal to k majiteom lod a elezninm spolonostiam, ktor
vymhaj "zdrn", ke lo i eleznin vagn mek kvli tomu, e pouvate
nestihol vas naloi i vyloi tovar. V rmci nho nvrhu by inflcia slila ako
ikovn spsob vyberania takhoto poplatku, hoci by to malo aj vedaj inok.
Zavedenie vhodnej schmy "zdrnho" by neovplyvnilo hladinu cien, zatia o
inflcia by na u mala nesporn vplyv.

alm prnosom miernej inflcie je aj to, e umouje takmer bezbolestn zmenu

vzjomnch cenovch pomerov. Umon naprklad firmm robi nenpadn
pravy v mzdovej diferencicii. To znamen, e pracovnci s kvalifikciou, po
ktorej je vek dopyt, mu ma svoje relne mzdy postupne zvyovan, zatia o
pracovnkom v upadajcich odvetviach - ktor by nikdy neshlasili so znenm
svojho nominlneho prjmu - sa sce mu platy stle o nieo zvyova, ale v
skutonosti to bude vdy menej ako o mieru inflcie. Tento proces signalizuje
pracovnkom v upadajcich sektoroch, aby si hadali lepie platen prcu a
samotnmu sektoru umon nensilne sa zothova, kee jeho pracovn sily sa
postupne presvaj do rozvjajcich sa oblast hospodrstva. Vaka nim
relnym mzdm me upadajci sektor dlhie prei. Strune povedan, tento
druh inflcie spa takmer "bezbolestn" prispsobovac mechanizmus s
kovm vznamom pri prebiehajcich masvnych zmench, ktor s
nevyhnutn na to, aby sa ekonomiky stali trvalo udraten, a ktor musia
prebehn rchlo, bez bankrotov a pracovnch nepokojov.

Menie me by lepie
Vo vine ttov, s vnimkou najmench krajn, regionlne vmenn meny
doku lepie uspokojova potreby uvateov ne meny nrodn. Nevhoda,
ktor sa pri nrodnej vmennej mene me a pri medzinrodnej vmennej mene
ako je EURO zkonite mus prejavi, spova v tom, e ak v jednom regine krajiny
nastane vnejia krza, naprklad djde ku kolapsu nejakho dleitho
priemyselnho odvetvia - priom ostatn reginy, kde tento priemysel chbal, nie
s postihnut - je vemi ak do takto postihnutho reginu pritiahnu nejak
nov priemysel. A to dovtedy, pokm tam nedjde k zneniu jeho cenovej
hladiny, najm ceny prce. Tieto cenov rovne, ktor by mali poklesn, boli
pravdae stanoven pred kolapsom tohto odvetvia, ale teraz s prli vysok na
to, aby sa tto krzov oblas mohla sta ziskovou pre nejak nov alebo
rozirujce sa podniky. Okrem toho, nov nezamestnan v tomto regine sa bud
brni proti zniovaniu svojich miezd, pretoe mnoh maj hypotky i in
finann zvzky viazan na ich doterajie mzdy. A tak to me trva cel roky,

km sa tto oblas stane znovu konkurencieschopn vo vzahu k ostatnm

astiam krajiny (alebo pri EURO voi ostatnej Eurpe) a kvli nezamestnanosti
zane upada. Me djs k vekm socilnym nepokojom.

Regionlne vmenn meny by dokzali tento problm prekona, pretoe ak by

regin po kolapse menej vyval a viac doval, spsobilo by to pokles jeho
vmennho kurzu voi EBCU i voi ostatnm menm pouvanm v ostatnch
astiach ttu. To by v priebehu niekokch mesiacov viedlo k obnove jeho
konkurencieschopnosti. Ak by v Britnii existovali regionlne vmenn meny v
osemdesiatych rokoch 20. storoia, kedy Londn preval rozmach, zatia o
ekonomika severnho Anglicka sa po zatvoren miestnych uhonch ban a
viny akho priemyslu zmietala v krze, mohlo sa preds vytvoreniu priepasti
medzi severom a juhom Anglicka. Ak by bola existovala regionlna
severoanglick libra, jej hodnota by bola poklesla oproti londnskej libre, vaka
omu by sa zachrnilo mnoho podnikov, ktor takto museli by zatvoren.

Poznmka na zver. Trh by mal urova iba hodnotu nrodnch a regionlnch

vmennch mien vo vzahu k EBCU. Centrlne banky by nemali dra rezervy
EBCU a zahraninej meny na podporu svojich mien. Zmierovanie pohybu
vmennch kurzov mien a zabrnenie ich prlinmu nadhodnocovaniu by mali
zvldnu pekulanti prinajmenom tak dobre ako akkovek centrlna banka.
Okrem toho, ak by sa ponechalo urovanie vzjomnch vmennch kurzov
vlune na trh, zakladanie regionlnych mien by bolo ovea jednoduchm
procesom, pretoe by bola potrebn iba mal finann infratruktra.

3. Vmenn meny pod kontrolou uvateov

Meny vytvoren samotnmi uvatemi sa rozvjaj iba vtedy, ke sa nrodn

mena ukazuje ako nevhodn. U sme spomnali, e WIR bol zaloen poas
menovej krzy tridsiatych rokov 20. storoia a e LETS systmy s zakladan
umi, ktor maj jednak potreby, ktor by chceli naplni, a jednak as i in
zdroje, pre ktor vo "vekej ekonomike nemu njs odbyt. Rovnakm
spsobom podniky vymieaj svoje tovary a sluby v rmci barterovho
obchodu, ak ich nemu preda za riadne peniaze. Tieto doplnkov meny
zvyajne maj opan cyklus: dar sa im, ke nrodn ekonomika upad, a
upadaj, ke nrodn hospodrstvo zava rozmach.

O tom som v prvej verzii rukopisu napsal toto: "Krajiny zakladajce regionlne
vmenn meny nevytvraj priazniv atmosfru pre doplnkov meny majce
predovetkm obchodncky vznam, pretoe riadna mena bude fungova prli
dobre. Na druhej strane, kee doplnkov meny maj vinou socilny el,
naprklad asodolre (Time Dollars), mu zohra dleit lohu v oblastiach s
mobilnou populciou." Ke som vak o tomto tvrden neskr uvaoval, zaal som

o om pochybova. rove aktivity v nrodnom hospodrstve bude zvisie od

mnostva foslnych palv, ktor bude k dispozcii, a od innosti, s akou bud
vyuvan. Na druhej strane rove aktivity v loklnej ekonomike bude zvisie
viac od udskch a obnovitench zdrojov energie a od existencie miestnych
zdrojov. Ak je tto vaha sprvna, budeme potrebova aj miestne meny, priom
bude zaujmav sledova, ako bude fungova rovnovha medzi loklnymi a
nrodnmi menami.
_____________________________________

Prklad 6 - Nenkladn spsob ako zaloi regionlnu menu

Menov systm Roma vymyslel Gerry McGarry, rsky ininier, majite kina a socilny aktivista, s
cieom podnieti firmy vo svojom kraji, aby viac medzi sebou obchodovali a zskavali prostriedky na
miestne charitatvne ciele. Prv bankovky boli dan do obehu v rskom mesteku Ballyhaunis v roku
1999 a poda plnu boli o dva mesiace stiahnut. Tento experiment vyniesol 1500 libier na
dobroinn ely.

Hoci romy mu sli ako krtkodob mena na zskanie peaz v prospech spoloenstva, ich
potencil je ovea v, pretoe nenkladnm spsobom a s minimlnym rizikom rozvjaj podobn
systm ako WIR. Cel to funguje nasledovne: lenovia dobrovonckych organizci sa obrtia na
miestne firmy so iadosou o dary v tejto mene na podporu svojich aktivt. Ak podnikate shlas,
miestny manar Roma - systmu vytla na bankovky meno, adresu a logo darcu spolu s
charakteristikou elu, na ktor s venovan. Firma sponzorujca tieto bankovky sbi doda tovary
alebo sluby v hodnote 1 libry za kad bankovku predloen v jej prevdzkach. Takisto shlas s
tm, e bude akceptova bankovky vydan inmi sponzormi.

Na bankovkch je vytlaen termn (spravidla je to pr mesiacov od vydania), do ktorho ich mu

dritelia predloi organiztorom a zameni za rsku libru v pomere 1:1. Nklady spojen s
konverziou peaz s kryt sponzormi. Ak sa firma zaruila, e bude kry povedzme 500 librov
hodnotu ROM, ktor nadobudli splatnos v predchdzajcom mesiaci, me pokry svoje sponzorsk
nklady voi organiztorom zaplatenm 500 rskych libier v hotovosti alebo odovzdanm 500
splatnch ROM bez ohadu na to, kto ich vydal. Ak tto firma zskala viac ne 500 splatnch ROM,
dostane od organiztorov 1 rsku libru za kad bankovku nad 500.

Splatn bankovky s po niekokch mesiacoch vymiean za hotovos a sahovan z obehu s

cieom vytvori priestor pre alie emisie v prospech inch dobrovonickych organizci... Ak by tieto
bankovky neboli sahovan, prnosy tejto dobroinnosti by sa prejavili iba v poiatonom tdiu
rozvoja meny, zatia o celkov suma ROM v obehu by naalej rstla. Takto by bolo umonen
uzatvra ty jednotlivch emisi bankoviek.

Pre firmy je vhodn venova dary v ROM a nie v konvennch peniazoch. Ke naprklad nejak
firma poskytne hotovos, ide to priamo z jej ronho zisku, pretoe ju plat z u inkasovanch trieb.
Na druhej strane dar v ROM pochdza z potencilneho zisku z budceho podnikania, ktor tieto
nov peniaze pomu rozbehn. Navye fakt, e sa meno firmy objav na bankovke v spojen s
miestnou dobroinnou akciou, nie je iba dobrou reklamou, ale takisto pomha budova dobr
vzahy. V neposlednom rade je tento systm daovo vemi efektvny, pretoe bankovky sa povauj
za poukky na zavu pri nkupe u firmy, ktor ich vydala. Takisto je darovan suma osloboden od
DPH. McGarry si mysl, e ke firmy zistia, e podporovanie miestnych organizci v miestnej mene
sa vyplca, bud k nim ovea tedrejie.

Dobrovoncke organizcie pouvaj svoje bankovky v danej lokalite prve tak, ako keby to boli
nrodn peniaze. V Ballyhaunis ich ochotne prijmali 92 z 95 miestnych obchodnkov. Rovnako
ochotne boli prijman aj verejnosou, ktor si uvedomovala, e tm pomha dobrej veci, priom
kedykovek ich me min v najbliom obchode.

Plnom je zaloi drustvo vo vlastnctve pouvateov na riadenie tohto systmu, ktor ustavine
zvyuje mnostvo ROM v obehu, a km nedjde k nasteniu a udia ich u prijmaj vemi
zdrhavo. Do tohto systmu by sa mali zapoji aj alie mest oblasti a oskoro by sa dosiahlo
tdium, kedy by sa bankovky vydvali a sahovali kad mesiac. Po dvoch alebo troch rokoch, ke
bude dvera v ROM dostatone vysok, drustvo otvor ty pre firmy, aby si mohli namiesto
rskych libier navzjom plati v ROM. Tieto ty bud fungova na rovnakom bezronom zklade
ako WIR (plati sa bud iba servisn poplatky), priom zastnen firmy bud musie poskytn
zruku pre prpady preerpania tu nad urit sumu. Bud plati prsne pravidl s cieom
zabezpei, aby firmy zostvali minimlne ten ist poet ROMA-dn v kredite ako v debete.

Ke bude dosiahnut toto tdium, schopnos prijma platby v ROM by mala predstavova pre
miestne firmy konkurenn vhodu oproti firmm zvonku, ktor bud musie trva na
stopercentnch platbch v rskych librch alebo neskr v EURO. Bude to tie znamena, e udia v
tejto oblasti u nebud musie zarobi peniaze mimo vlastnho reginu skr, ne zan podnika
medzi sebou. Najpozoruhodnejia vec na Roma-systme je vak to, e jeho zaloenie je
jednoduch, prevdzka nenkladn a za pr rokov sa z neho me vyvin plnohodnotn regionlna
mena.

_______________________________________

4. Peniaze na uchovvanie hodnt

Zavedenie zvltnej meny na uchovvanie hodnt v tte alebo regine je

dleit, pretoe umouje, aby peniaze uren na sprostredkovanie vmeny
fungovali lepie. Ke sa usilujeme dosiahnu, aby jedna mena plnila obidve
funkcie, narame na problm, e v prpade, ak udia zan nadmieru etri,
zhromaova, investova a tm sahova peniaze z obehu, na samotn
obchodovanie zostane iba neadekvtne mal suma. To me vies k tomu, e
firmy, ktor bud chcie zvyova svoj obrat, zan ceny zniova. Len o si udia
vimn, e ceny klesaj, zan odklada svoje nkupy, m alej klesne objem
peaz v obehu, v dsledku oho sa ete viac zni kpna sila a krza sa ete viac
vyostr.

Inflcia predstavuje al problm pre menu, ktor chce plni dve lohy.
Rozoberali sme, preo je mierna inflcia vhodn - me pomc upadajcim
sektorom v hospodrstve pri prispsobovan sa okolnostiam. Na druhej strane
kad inflcia znamen, e uchovvacia hodnota peaz sa zniuje. V dsledku
toho je nemon nastoli dokonal rovnovhu medzi tmito dvoma funkciami.

Ni nie je dokonal

Na svete neexistuje iadna vec, ktor by dokonale uchovvala hodnotu, a preto

ani iadna mena tto funkciu nedoke bezo zbytku plni. Vmenn hodnota
iadnej veci neme by absoltna: zvis od toho, nakoko je vzcna, od rznych
faktorov i od mdy, ktor sa asom men.

Vloi peniaze do nehnutenost i akci na burze sa me zda z dlhodobho

hadiska dostatonou ochranou ich hodnoty. Historicky vak existovali obdobia
dvoch a troch desaro, poas ktorch kpna sila tchto aktv vznamne
prevyovala ich poiaton rove alebo bola hlboko pod ou. Ako vidno z
poslednho grafu prvej kapitoly, kad, kto si kpil akcie uveden v zozname
Financial Times Index v ase, ke bol zaloen, a postupne poda neho
prispsoboval svoje portflio, bol svedkom toho, ako ich kpna sila vykazuje v
priebehu rokov 1937 a 1960 stratu a v rokoch 1960 a 1973 zisk. V krtkych
obdobiach boli tieto straty obrovsk: v roku 1939 hodnota tchto akci poklesla o
60 % a v roku 1975 o vye 70 %. Maximlne zisky boli podobnho rozsahu,
priom kadorone boli vyplcan ete aj dividendy. Oproti tomu kad, kto mal
peniaze uloen na normlnom bezronom te v banke alebo v panuche, bol
svedkom toho, ako ich kpna sila drasticky klesala. Naprklad v obdob 1971 a
1991 nemeck marka stratila viac ne 52 % svojej hodnoty z roku 1971, americk
dolr viac ne 70 % a britsk libra viac ne 84 %.

Existencia dvoch mien, z oho jedna bola uren na obchodn transakcie a druh
na spory, m svoj precedens. V obdob od pdesiatych do konca
sedemdesiatych rokov 20. storoia museli udia, ktor chceli presun svoj kapitl
mimo librov oblas (skupina krajn pouvajcich terling na vzjomn
obchodovanie, ktor asto drali svoje zlat a zahranin rezervy v Londne),
kupova akkovek zahranin menu, ktor potrebovali, na pecilnom trhu v
pecilnom vmennom kurze. Tento kurz bol celkom odlin od kurzu, ktor sa
aplikoval v prpadoch, kedy zahranin menu potrebovali na spotrebu, naprklad
na dovolenky i na dovoz tovarov. Zahranin mena, ktor dostali za kapitlov
transakciu, ako je naprklad kpa rekreanej chaty alebo nejakho podniku v
zahrani, bola poskytnut umi, ktor chceli presun svoj kapitl opanm
smerom. Vmenn kurz bol uren ponukou a dopytom. V skutonosti teda
existovali dva oddelen druhy libier terlingov: kapitlov a spotrebn libra.
V roku 1974, ke sme so enou predali dom, ktor sme si postavili na Jamajke, a
priniesli jamajsk dolre do librovej oblasti, dostali sme dvakrt toko libier, ako
keby sme vymieali zisk z exportu.

Vhoda takhoto rozdelenia devzovho trhu spovala v tom, e prliv i odliv

kapitlu boli stle vyven. Vaka tomu kapitlov toky neskresovali vmenn
kurz aplikovan pri dovozoch a vvozoch. V sasnom systme s vak
kapitlov toky a toky importu/exportu spojen, v dsledku oho vek prlev
kapitlu utlmuje vvoz tm, e ho rob menej ziskovm a povzbudzuje dovoz tm,
e ho rob lacnejm. Tmto vemi utrpela aj ekonomika Novho Zlandu. Od

polovice osemdesiatych rokov 20. storoia predvala svoje banky, eleznice,

znan as priemyslu a mnoho lesov zahraninm investorom, aby tak posilnila
vmenn kurz novozlandskho dolra. To pokodilo exportn prjmy
novozlandskch farmrov, viedlo k nrastu dovozov tovarov, dokonca aj
polievok a inch potravn, ktor predtm boli vyrban doma, a k prudkmu
zveniu nezamestnanosti. O krajine doslova plat, e rozpredala svoje dedistvo
za misu oovice.

Ukladanie spor
V systme predstavovanom v tejto knihe sa udia bud usilova o najrchlejie
presun vetku prebyton kpnu silu z vmennej meny, ktorej hodnota je
zniovan inflciou, do peaz uchovvajcich hodnotu. A to v stanovenom kurze,
priom vnos z predaja by investovali bu sami, alebo by ho poskytli bankm i
penzijnm fondom, aby investovali za nich. Ke potom bud chcie svoje spory
min, zmenia ich nasp na vmenn menu v kurze, ktor bude v tom ase v
platnosti.

Bankov piky okrem debetnch verov so splatnosou do jednho roka by sa

poskytovali v peniazoch uchovvajcich hodnotu, ktor by firma alebo osoba pri
ich vyberan zamenila za vmenn peniaze. rok z tchto piiek by sa vak
platil vo vmennej mene tak, e ak by poskytovateom piky po hrade
vetkch nkladov vyiel zisk, museli by ho zmeni na menu uchovvajcu
hodnotu. Podobne by spolonosti platili dividendy zo svojich akci vo vmennej
mene. Toto usporiadanie by umoovalo plati roky bez toho, e by bolo
potrebn zvyova mnostvo vmennej meny v obehu alebo zniova sumu v
celkovom toku platieb a prjmov. Spltky verov by sa pravdae realizovali v
peniazoch uchovvajcich hodnotu, ktor by si dlnk musel kupova za aktulny
kurz. Okamite po zaveden tohto systmu by sa pravdepodobne objavil trh
termnovch obchodov, take vypoiiavatelia by presne vedeli, ak drah bud
spltky.

udia alebo spolonosti, ktor by chceli presun svoj kapitl mimo regin alebo
krajinu, by pouvali svoje peniaze uchovvajce hodnotu na nkup zahraninej
uchovvajcej meny od ud presvajcich svoj kapitl opanm smerom, presne
tak, ako to bolo v starom systme librovej oblasti. Toto by zabraovalo
neakanmu "niku kapitlu" a zabezpeilo by to stabilitu meny uchovvajcej
hodnotu bez toho, aby brnilo uom presva svoj kapitl tam, kam chc. alou
rtou prispievajcou k stabilite meny na uchovvanie hodnt by bolo to, e ak by
viac ud chcelo spori ne si poiiava, zmenil by sa vmenn kurz medzi
vmennmi peniazmi a peniazmi uchovvajcimi hodnotu. To by viedlo k zneniu
vky piky peaz uchovvajcich hodnotu potrebnej na jednotliv prce a
tm aj mnostva vmennch peaz, potrebnch na platenie rokov. To by
motivovalo ud, aby si viac poiiavali a menej sporili, o by malo za nsledok
vyrovnanie ponuky a dopytu.

Ako ukazujem vo svojej knihe Short Circuit, dokonca aj toky kapitlu z jednej asti
krajiny do druhej mu ma negatvne nsledky, a to preto, lebo tam, kde s
investovan, vytvraj pracovn miesta, vaka omu priahuj pracovnkov z
inch oblast. Prchod alch ud zvonku vytvra v oblastiach nov investin
prleitosti. Na druhej strane je oraz aie njs dobr investin prleitos v
oblastiach, odkia odchdzaj udia, take tieto oblasti zanaj upada. Inmi
slovami povedan, merne tomu, ako sa pozitvna sptn vzba stle viac a viac
posiluje, niektor reginy bohatn, km in s oraz chudobnejie. Ak je
dovolen emigrcia, k tomu istmu javu dochdza aj medzi ttmi. Kee peniaze
uchovvajce hodnotu by zabraovali celkovmu niku kapitlu z jednej krajiny
do druhej, zabrnili by aj globlnej ekonomickej polarizcii, ku ktorej v sasnosti
dochdza.

5. Peniaze na pecilne ely

Okrem tyroch typov peaz, o ktorch sme hovorili, bud potrebn aj krtkodob
peniaze na financovanie pecilnych projektov. Tieto peniaze by azda mohli by
podobn prvej fze fungovania ROMA peaz (pozri Prklad 6) alebo Deli Dolrom
vydanm lahdkami v Great Barringtone, Massachusetts pred desiatimi rokmi.
Deli hrozilo, e bude zatvoren, pretoe iadna banka jej nechcela poia 4500
dolrov na presahovanie sa do novch priestorov. Deli dolre boli vlastne
poukky, ktor po presahovan sa lahdok oprvovali ich driteov na nkup
potravn a npojov v hodnote desiatich dolrov. Tieto potvrdenky boli predvan
zkaznkom a verejnosti po 9 dolrov a stali sa splatnmi o pr mesiacov neskr.
Na presahovanie sa podarilo nazbiera dos peaz, priom poukky, hoci neboli
zaman ako nejak mena, v obmedzenom rozsahu takto obiehali. Vieme si
predstavi vydvanie podobnch poukok za elom pomoci naprklad projektu
vyuitia veternej energie. Kad poukka by mohla predstavova 100 kWh
elektrickej energie a vyplcala by sa o niekoko mesiacov i rokov.

Podrobnosti tkajce sa pecilnych mien nie s vak nateraz dleit, pretoe

hoci zkladnch typov bude iba niekoko, varici bude nesseln mnostvo.
udia ich bud prispsobova pecifickm potrebm za rozlinch okolnostiach.
Teraz nem vek vznam o tchto varicich pekulova.

Vyrovnvanie globlneho a loklneho

Zavedenie tyroch i piatich rozlinch typov mien, o ktorch sme hovorili, by
vyvolalo vek odozvu. Okolo kadej nrodnej i regionlnej oblasti vmennch
peaz by takto vznikla aksi polopriepustn membrna. Vaka nej by peniaze,
tovary a sluby mohli vone prechdza, ale kad jeden tok by bol automaticky
vyrovnan rovnakm tokom opanho smeru. Chudobnejie krajiny by u takto

neboli zbavovan svojich zdrojov bez toho, e by za to nezskali ekvivalentn

protihodnotu.

Rovnako by sa znane znila mocensk prevaha medzinrodnch investorov nad

nrodnmi vldami. U by viac nebolo dleit, i vek investor prinesie peniaze
do krajiny, alebo sa rozhodne vzia ich pre. Trh by zabezpeil, e nech by bolo
rozhodnutie akkovek, extern vmenn kurz meny na uchovvanie hodnoty
danej krajiny oproti inm menm na uchovvanie hodnoty by sa tomu dostatone
prispsobil, take udia by boli stimulovan presun ekvivalentn mnostvo
svojich prostriedkov opanm smerom. Pretoe zmeny hodnoty meny na
uchovvanie hodnoty by nemali iaden vplyv na vmenn kurz vmennej meny
danej krajiny oproti inm vmennm menm, nrodn i regionlne vldy by
mohli praktizova akkovek politiku voi investorom s vedomm, e normlny
import a export bud naalej neruene pokraova.

Aj ke by globalizcia neskonila v momente, kedy by medzinrodn toky peaz

stratili svoju moc nad nrodnmi ekonomikami, jej zdroj energie by zanikol. Vaka
tomu by sa znovu mohli objavi loklne ekonomiky a pod ochranou svojich
membrn by mohli rs, stabilizova sa a dosiahnu trval udratenos tak
rchlo, ako by si priali. U by sa viac nemuseli obva toho, e rozvojom
smerujcim k trvalej udratenosti sa stan bezbrann voi konkurencii z tch
ast sveta, kde kvli ekologicky a socilne neudratenej produkcii dosahuj
niie nklady. Namiesto toho v plnom protiklade so sasnm stavom - by
mohli hada ochranu na finannch trhoch. V tomto ohade najdleitejm
krokom, ktor tto genercia me urobi k zaisteniu svojej budcnosti i
budcnosti alch pokolen, je zmena spsobu tvorby peaz. Povedan slovami
Lewisa Mumforda: Je to spsob ako premeni ekonomiku moci na ekonomiku
ivota.

5. kapitola
alie kroky

Mnoh mylienky uveden v tejto knihe nie s nov. Ako som zdraznil v prvej
kapitole, v tridsiatych rokoch 20. storoia Henry Simons a Irving Fischer
presadzovali, aby prvo tvori peniaze bolo odat americkm bankm a
pridelen vldnej komisii pre menu. Podobne v roku 1994 dvaja ekonmovia, F.X.
Browne a J.P.C Fell, ktor vtedy pracovali v Centrlnej rskej banke a teraz s
pracovnkmi v Eurpskej centrlnej banke, predpovedali, e v dohadnej
budcnosti sa hodnotov tandard, v ktorom sa stanovuj ceny a uzatvraj
zmluvy, oddel od platobnch prostriedkov. Takisto vyjadrili nzor, e hodnoty sa
bud mera v ztovacch jednotkch definovanch tovarovm koom. Nie je to

sce to ist, ako ma menu kryt prvom emitova sklenkov plyny, ale predsa
len ztovaciu menu viae k omusi relnemu. Ich nvrh takisto had do doby, v
ktorej bud krajiny pouva dve alebo tri meny na rozlin ely.

Browne a Fell taktie navrhli, aby centrlne banky boli zbaven svojej moci pri
riaden zsoby peaz. Profesor Kevin Dowd zo Sheffieldskej Univerzity s tm
shlas. Poznamenva, e banky u poskytuj meniu sumu vetkch svojich
piiek vaka "sekuritizcii" (pozn. prekl.: vydvanie dlhu vo forme cennch
papierov, napr. firemnch obligci) nebankovm subjektom, ktor nie s viazan
poiadavkami na minimlne rezervy. Tto skutonos ako aj rozvoj elektronickch
peaz znamen, e stle viac a viac peaz sa me pusti do obehu pri stle
niej a niej vke rezervy. Dowd pe: "Kee minimlna zsoba peaz
postupne strca na vzname, prestva by nstrojom, ktorm Centrlna banka
me ovplyvova zsobu peaz v irom rozsahu."

Inmi slovami povedan, n sasn pean systm dova. Jeho radiklna

reforma je nevyhnutn a vemi potrebn. Iba irok diskusia o tejto problematike
v rmci dobre informovanej verejnosti zabezpe, e ke djde k zmenm, tieto
bud uroben sprvnym spsobom.

Prloha I
Ako funguj vmenn mechanizmy

Pozri diagram na konci 3. kapitoly. Vetkch sedem vmennch mechanizmov

vyrovnva ponuku a dopyt zmenou ceny prslunej dvojice mien, ktor sa
vzjomne zamieaj. Neexistuje preto iadny rozdiel pri pohybe peaz z jednho
obehu do druhho.

VM1 - Umouje uom so zrobkami v systme typu WIR vymeni si ich za

nrodn vmenn menu a naopak.

VM2 - Umouje lenom LETS vymeni si svoje jednotky za nrodn vmenn

menu a naopak.

VM3 - Zabezpe, aby sa navzjom vyrovnvali pean toky z dovozov a

vvozov. Prostriedky EBCU z vvozu a predaja SER sa vymieaj za jednotky
nrodnej vmennej meny, ktormi udia platia za dovozy a za nkup SER.

VM4 - Umouje uom s vmennou menou, ktor si chc spori, vymeni ju za

peniaze uchovvajce hodnotu, poskytnut umi, ktor svoje spory chc min,
alebo ktor maj piku splatn najmenej po 12 mesiacoch.

VM5 - Vyrovnva kapitlov toky (ktor prebiehaj v mene uchovvajcej

hodnotu) do krajiny a z krajiny.

VM6 - Je kombinciou vetkch vmen typu VM3, ktor funguj v ostatnom

svete.

VM7 - Vyrovnva tok peaz do spor s tokom peaz z spor pre zvyok sveta.

MMF - Je jedinm stlym bodom v systmoch. Kedykovek sa zvi cena SER

(EP) vo vyjadren EBCU nad urit hranicu nsledkom medzittnych vmen,
MMF dod SER a zni svetov zsobu EBCU.

Prloha II
Bibliografia

Predslov
1. J. K. Galbraith, Money, Whence it came,Where it went, Houghton Mifflin Co.
Boston, 1975, str. 5

Hlavn text
1. M. Neary z University of Warwick a G. Taylor z University of the West of
England vo svojej knihe Money and the Human Condition, Macmillan,
Basingstoke, 1998.
2. D. Hume, Of Interest, 1752.
3. P.A. Samuelson, Economics, an Introductory Analysis, McGraw-Hill, New York,
1967.

4. Keynes o peniazoch napsal tri knihy: A Treatise on Money (1930), Tract on

Monetary Reform (1923) a Indian Currency and Finance (1913), ktor je znma
svojou diskusiou o zlatom tandarde. Vo svojej najvznamnejej knihe The
General Theory on Employment, Interest and Money (Macmillan, London, februr
1936, str. 353-8) diskutuje o nzoroch Silvia Gesella tkajcich sa peanej
reformy. Pe o kolkovan peaz, ktorho cieom bolo zabrni zhromaovaniu
peaz do zsoby v obdob poklesu cien. Fisher, ktor bol profesorom ekonmie
na Yale University, napsal dve knihy o kolkovan platidiel Stamp Scrip (Adelphi,
New York, 1933) a Mastering the Crisis (George Allen a Inwin, Londn, 1934).
Takisto napsal 100% Money (Adelphi, New York, 1934), kde navrhoval, aby banky
boli povinn udriava rezervy vo forme bankoviek a minc vo vke rovnajcej sa
vkladom, ktor ich zkaznci maj na toch. Simons, ktor bol profesorom
ekonmie v Chicagu a uil Miltona Friedmana, takisto poadoval ukonenie
fraknho rezervnho bankovnctva. V svojej eseji zahrnutej v zbornku Economic
Policy For a Free Society (University of Chicago Press, 1948) z roku 1934
poadoval 100 % krytie bankovch vkladov ako aj to, aby peniaze tvoril tt.
Jedin vznamn ekonm, ktor v poslednej dobe psal o zmene zkladu, na
ktorom s peniaze tvoren, je F. A. Hayek vo svojom diele Denationalisation of
Money (lnstitute of Economic Affairs, Londn, 1976). Hayek vak bol za to, aby
existovala konkurencia medzi zdrojmi peaz, aby v ase inflcie si pouvatelia
mohli vybra, ktor z nich najlepie uchovvaj hodnotu.
5. Dictionary of the English Language, Collins, Londn, 1979.
6. P.Ormerod, Butterfly Economics, Faber, Londn, 1998, str. vii.
7. D. Begg, S. Fischer, R. Dornbusch, Economics, 5. vydanie, McGraw-Hill,
Maidenhead, 1997, str. 375.
8. V. Morgan, A History of Money, Penguin, Harmondsworth, 1965, str. 23.
9. 'Monetary Policy in the United Kingdom', Bank of England factsheet, August
1998.
10. J. K. Galbraith, Money: Whence it came, where it went. Penguin,
Harmondsworth, 1976, str.29.
11. H. E. Daly, Steady State Economics, Earthscan, London, 1992, str.118.
12. H. E. Daly, 'Sustainable Growth: An Impossibility Theorem', vo Valuing the
Earth: Economics, Ecology, Ethics, H.E.Daly a K.N.Townsend, MIT Press,
Cambridge, Mass., 1993.

13. C. Clark, 'The Economics of Over-Exploitation', Science, 181, str. 630-4,

1973.
14. H. Brodie, Inishkillane: Change and Decline in the West oj Ireland, Penguin
Books, Harmondsworth, 1974.
15. G. Davies, A History oj Money, University of Wales Press, Cardiff, 1994.
16. L. Klingman a G. Green, His Majesty O'Keefe, London, 1952.
17. J. K. Galbraith, Money: Whence it came, where it went. Penguin,
Harmondsworth, 1976, str.29.
18. 50 Ans Cercle Economique WIR, WIR Bazilej, 1984.
19. Vi R. Douthwaite, Short Circuit, Green Books, Totnes, 1996, str. 107-8
podrobnejie. Pozri takisto Ralph Borsodi's Inflation and the Coming Keynesian
Catastrophe, 1989, d sa zska od E.F.Schumacher Society (Box 76, RD3, Great
Barrington, MA 01230, USA).
20. B. Lietaer, osobn sprva, 30. august 1999.
21. F. Schwartz, 'Sechs-Stunden-Tag im Mittelalter', vyla v knihe Vorwrts zur
selten kaufkraft des geldes und zur zinsfreien wirtschaft, 1931.
22. Carlo M. Cipolla, The Monetary Policy of 14th Century Florence, University of
California Press, Berkeley, 1982.
23. J. Robertson, Monetary Policy and Fiscal Policy: The Question of Credit
Creation, August 1999.
24. A. Smith, The Wealth of Nations, Penguin, Londn, 1986.
25. P. Wilsher, The Pound in your pocket, Cassell, Londn, 1970.
26. M. Kennedy, Interest- and Inflation- Free Money, Permaculture Publications,
Steyerberg, Nemecko, 1990.

27. Osobn sprva, september 1999.

28. Osobn sprva, september 1999.
29. Natural Resources Defense Council a in, Kingpins of Carbon: How Fossil
Fuel Producers Contribute to Global Warming, New York, jl 1999.
30. M. Deane a R. Pringle, R., The Central Banks, 1994, Viking Penguin, New York.
31. R. Douthwaite, Short Circuit, Green Books, Totnes, 1996, str.122-3.
32. Inflation-Dormant, Dying or Dead? Central Bank of Ireland Technical Paper
No. 6/RT/94, 1994.
33. 'Monetary Policy in the 21st Century: An Impossible Task?' The Cato Journal,
Vol. 17, No. 3.

Prloha III
O autorovi

Richard Douthwaite sa narodil v auguste 1942 v

anglickom Sheffielde. Pred vysokokolskmi tdiami
pracoval ako novinr v Leedse, Oxforde a Londne.
Ekonomiku tudoval na University of Essex a University
of the West Indies, Kingston, Jamaica. Na Jamajke zaloil
a riadil boatyard pre ostrovn rybrske drustvo. Neskr
pracoval ako ekonm pre vldu britskej kolnie
Montserrat. V roku 1974 sa presahoval do rska, kde vo
Westporte spolu s manelkou Mary po 10 rokov
prevdzkovali vlastn vrobu a zsielkov obchod,
ktor zamestnval 12 ud. Potom sa vrtil k
novinrskemu povolaniu, priom sa pecializoval na
obchod, financie a ivotn prostredie zpadnho rska.
M dvojit, rske aj britsk obianstvo.
Jeho prv kniha Ilzia rastu: Ako ekonomick rast obohatil niekokch,
ochudobnil vinu a ohrozil plantu (The Growth Illusion: How Economic

Growth Enriched the Few, lmpoverished the Many and Endangered the Planet)
bola po prv krt vydan v roku 1992, jej rozren a aktualizovan druh
vydanie vylo o sedem rokov neskr. Jeho alia vznamn kniha, Skrat (Short
Circuit) (1996) dva tucty prkladov na menov, bankov, energetick a
ponohospodrske systmy, ktor mu komunity vyui na to, aby sa stali menej
zvislmi na neustle menej stabilnom svetovom hospodrstve. V rokoch 1998 a
99 pracoval ako konzultant projektu financovanho z EU na zriadenie
experimentlnych komunitnch mien v ktsku, rsku, Amsterdame a Madride.
Sprva z tohto projektu - Barataria: Komunitn vmenn sie pre tret
systm (Barataria: A Community Exchange Network for the Third System) vyla
knine v jni 1999. Jeho najnovia kniha Ekolgia peaz (The Ecology of
Money) (October 1999) vyslovuje poiadavku na pouvanie rozdielnych mien v
zvislosti od rozdielnych elov, na ktor sa maj pouva, taktie vyslovuje
poiadavku na zmeny v spsobe dvania peaz do obehu.
Uskutonil odborn tdiu vidieckeho udratenho rastu a naiel a preskmal
mnostvo materilu pre Certifikt udratenho vidieckeho rozvoja, ktor
poskytuje Oddelenie vzdelvania dospelch a komunitnho vzdelvania
Univerzity NUI v Maynooth. Je zakladateom nadcie Feasta (Foundation for the
Economics of Sustainability - Nadcia pre udraten ekonomiku), registrovanej
charity, ktorej cieom je vytvorenie charakteristk, ktor by mal ekonomick
systm obsahova, aby bol skutone udratenm. Poslednch desa rokov
pracoval ako ekonomick poradca londnskeho Global Commons Intittu, poas
ktorch intitt vytvoril kontrakn a konvergenn prstup (Contraction and
Convergence Approach) na zaobchdzanie s emisiami vytvrajcimi sklenkov
efekt, tento systm je v sasnosti vyuvan vo vine ttov, aktulne aj vo
Vekej Britnii.
V sasnosti pracuje na projekte zaloenia bezronej banky v rsku v spoluprci
s JAK Members' Bank of Sweden. Sasne pe knihu venovan tvorbe
komplementrnych mien a komunitnch bankovch systmov, a uebnicu
udratenej ekonomiky.

Prloha IV
alie informcie
www.udrzitelnost.cz strnky o udritelnch rozvojovch technologich, vetn
managementu, nvod na organizovan LETS a pod.
www.inaekonomika.sk - strnky o alternatvnej ekonomike v irch
svislostiach
www.lets.sk - informcie o LETS na Slovensku

lets.ecn.cz - informcie o LETS v echch