FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Aplikácie metód neštandardnej analýzy

DIPLOMOVÁ PRÁCA

2009 Juraj Holos

 Aplikácie metód neštandardnej analýzy

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Juraj Holos

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
KATEDRA MATEMATICKEJ ANALÝZY A NUMERICKEJ MATEMATIKY

9.1.1 MATEMATIKA

Vedúci diplomovej práce

prof. RNDr. Pavol Zlatoš, CSc.

BRATISLAVA 2009
Čestne prehlasujem, že som svoju
diplomovú prácu napísal samostatne
a výhradne s použitím citovanej
literatúry.

3
Chcel by som sa poďakovať pánovi
profesorovi Zlatošovi za pomoc a za jeho
čas, ktorý mi venoval nielen pri tvorbe
tejto práce.

4
 Obsah

Abstrakt.............................................................................................................................................6
Úvod ..................................................................................................................................................7
Čo a načo je neštandardná analýza?...............................................................................................10
1. Cantorova konštrukcia reálnych čísel .........................................................................................13
2. Hyperreálne čísla ........................................................................................................................25
3. Základy neštandardnej analýzy ...................................................................................................34
3.1. Úvod do logiky .....................................................................................................................34
3.2. Ultraprodukty a ich aplikácie ...............................................................................................38
3.3. Neštandardné modely hyperreálnych čísel .........................................................................43
4. Základy infinitezimálneho kalkulu na
......................................................................................47
4.1. Spojitosť ...............................................................................................................................48
4.2. Diferenciálny počet ..............................................................................................................52
4.3. Integrálny počet ...................................................................................................................56
Záver ...............................................................................................................................................60
Bibliografia ......................................................................................................................................61

Zoznam obrázkov

Obrázok 1 - Mnohouholník vpísaný do kruhu1 ...............................................................................47

Obrázok 2 – Ilustrácia výpočtu derivácie funkcie v bode2 ..............................................................52

Prevzaté z  a následne upravené.

Prevzaté z  a následne upravené.
1
2

5
 Abstrakt

Bc. Juraj Holos, Aplikácie metód neštandardnej analýzy, Diplomová práca, Univerzita
Komenského, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Katedra matematickej
analýzy a numerickej matematiky, školiteľ: prof. RNDr. Pavol Zlatoš, CSc.

Práca podáva Cantorovu konštrukciu reálnych čísel a konštrukciu

hyperreálnych čísel z reálnych čísel pomocou ultrafiltrov. Ďalej pojednáva
o základoch neštandardnej analýzy a ich aplikácii na reálne čísla. Ukáže alternatívnu
konštrukciu reálnych čísel pomocou ultrafiltrov. Posledná časť práce sa venuje
budovaniu základných pojmov matematickej analýzy na reálnych číslach pomocou
nekonečne malých a nekonečne veľkých hyperreálnych čísel.

Kľúčové slová: neštandardná analýza, reálne a hyperreálne čísla, nekonečne malé

čísla, ultrafilter, ultraprodukt

6
 Úvod

Cieľom práce je priblížiť základné pojmy neštandardnej analýzy a ich

využitie. My sa sústredíme na použitie metód neštandardnej analýzy na rehabilitáciu
techník, ktoré používali zakladatelia infinitezimálneho počtu. To jest výpočtov,
v ktorých vystupovali nekonečne malé a nekonečne veľké veličiny.

Matematická analýza sa stala jednou z najdôležitejších matematických

disciplín. Umožnila zachytiť pohyb alebo inak povedané nejakú zmenu v závislosti
od nejakej veličiny (napr. času). Preto sa stala základom pre modernú fyziku. Sama
však pevné základy v podobe, ktorú jej dali Isaac Newton a Gottfried Wilhelm
Leibniz, nemala. Problém bol v samotnom chápaní reálnych čísel, ešte presnejšie v
„aritmetizovaní priamky“, v priraďovaní čísel bodom priamky. Nadnesene povedané
v „aritmetizovaní geometrického názoru“. Leibniz a Newton k reálnym číslam
pristupovali intuitívne vychádzajúc z „naivnej“ predstavy kontinua. Úvodzovky sú na
mieste, veď doteraz sa vedú spory o tom, ako sa na kontinuum vlastne pozerať.
Môžeme ju naivnou nazvať azda len preto, že napriek ich nemalej snahe nevedeli
popísať, s akými pojmami to vlastne pracujú. A vďaka tomu sa neopatrný počtár
mohol ľahko dopustiť chyby3.

Nečudo, že matematici sa s týmto stavom nechceli zmieriť. Pretože ani

úporná snaha o nejaké plauzibilné vysvetlenie pojmu nekonečne malej veličiny
nepriniesla ovocie, rozhodli sa matematici vybudovať matematickú analýzu bez
infinitezimálií4, a teda vlastne bez aktuálneho nekonečna. Toto úsilie o upevnenie
základov infinitezimálneho počtu trvalo viac ako jeden a pol polstoročia. Ak to
povieme stručne, tak nástrojom, ktorý to umožnil, bol pojem limity. Hoci sa
implicitne vyskytoval v prácach niektorých matematikov (napr. D´Alambert) už v 17.
storočí, prvý, kto ho definoval, bol Bernard Bolzano v roku 1817. Jeho práce sa ale
objavili až začiatkom 20. storočia. Teda tým, kto pojem limity sprístupnil
matematickej komunite, bol v roku 1821 Augustin Louis Cauchy. Vďaka limite bolo
možné zachytiť pojem „blíženia sa“ dvoch veličín. Matematikom, ktorý budovanie

v sedemdesiatych rokoch 19. storočia zaviedol  definíciu limity, spojitosti

základov matematickej analýzy dokončil, bol Karl Weierstrass. Niekedy

a derivácie v podobe, ktorá sa vyučuje dodnes. Tým sa z matematiky nekonečne

malé veličiny stratili.

Napriek tomu, že matematika sa nekonečne malých veličín zbavila, fyzici sa

ich nevzdali nikdy a pomocou nich dosahovali pozoruhodné výsledky5. Až

3
No, neopatrný ako neopatrný. Chybám sa nevyhli ani taký géniovia ako Euler.
4
Neprajník by mohol povedať, že problému ušli. Prajník by však oponoval, pretože matematikom v prvom
rade nešlo o nekonečne malé veličiny ale o istotu a pevné základy analýzy.
5
Napríklad zostavovanie diferenciálnych rovníc sa bez infinitezimálnych úvah zaobíde ťažko.

7
v šesťdesiatych rokoch 20. storočia Abraham Robinson objavil spôsob, ako
modelovať nekonečne malé veličiny. A my využijeme jeho postupy.

Prvá časť práce, ako už napovedá jej názov „Čo a načo je neštandardná
analýza“, slúži ako stručný náčrt. Povieme si, o čom zhruba neštandardná analýza je
a aký má zmysel sa ňou zapodievať.6

V prvej kapitole si priblížime Cantorovu konštrukciu poľa reálnych čísel

a dokážeme o ňom, že je archimedovské. Inak povedané, nenachádzajú sa v ňom
nekonečne malé veličiny, a teda prirodzene sa v ňom nedajú opakovať postupy,
ktorými Newton a Lebniz budovali diferenciálny a integrálny počet.7

Neštandardnú analýzu môžeme zaradiť k matematickým teóriám pracujúcim

s konceptom ideálnych prvkov. Ich zavedenie vo všeobecnosti umožňuje
zjednodušenie danej matematickú teórie a umožňuje nový vhľad do jej problémov.
Spomeňme si napríklad na konštrukciu komplexných čísel alebo na zavedenie bodov
v nekonečne v projektívnej geometrii. Neštandardná analýza umožňuje zaviesť
ideálne prvky, ktoré sú nekonečne blízko objektov, s ktorými pracujeme, alebo na
druhej strane sú od nich nekonečne ďaleko.

V druhej kapitole skonštruujeme poľa hyperreálnych čísel
z reálnych čísel

a pole hyperracionálnych čísel
z racionálnych čísel pomocou ultrafiltra. Ukážeme,
že polia
a
sú vnorené do
a zároveň, že
obsahuje prvky menšie než
ľubovoľné reálne číslo. Ďalej skonštruujeme faktorovú množinu konečných
hyperreálnych čísel podľa nekonečne malých čísel a ukážeme, že je izomorfná
s reálnymi číslami. 8

Uvedomme si, že samotné zavedenie takýchto ideálnych prvkov k reálnym

číslam nie je až také náročné. Problémy nastávajú akonáhle chceme na takéto prvky

                  , kde  je ideálny prvok

aplikovať nejaké transcendentné funkcie. Mohlo by nás zvádzať napísať ako Leibniz

nekonečne blízko k . Uvedomme si ale, že tu vyvstávajú hneď dva problémy. Jednak

vzorce pre sínus, ak je argument tvaru   . Tieto problémy dokážeme vyriešiť s
to, že sínus je zadefinovaný len pre reálne čísla a druhak nevieme, či platia súčtové

pomocou matematickej logiky. Leibniz v podstate anticipoval riešenie týchto

ťažkostí tým, že reálnym číslam obohateným o nekonečne malé a nekonečne veľké
veličiny pripísal tie isté vlastnosti, aké majú čísla reálne. My tento Leinizov postulát
sformalizujeme v tretej kapitole.

Tretia kapitola je rozdelená na tri časti. Prvú časť venujeme výkladu

základných pojmov z logiky.9 Tie nám v druhej časti poslúžia na vybudovanie

Pri jej písaní sme použili zdroje  str. 1-4,  a .
Prvá kapitola je spracovaná na podľa str.11-60 a  str. 33-78.
6

Druhá kapitola je spracovaná s pomocou  str.174-193,  str. 11-22,  str. 9-46.
7

Prvá časť tretej kapitoly je spracovaná na základe  str.51-83, str.7-10, str. 18-36 a , .
8
9

8
štruktúr nejakého jazyka  logiky prvého rádu a dokážeme základnú vetu
základných pojmov neštandardnej analýzy. Zavedieme pojem ultraproduktu

o ultraproduktoch. Tá nám umožní skrz pravdivosti formúl v štruktúrach jazyka 

nachádzajúcich sa v ultraprodukte rozhodovať o pravdivosti formúl jazyka 
v samotnom ultraprodukte. Ďalej zaručí, že prvorádové vlastnosti sa prenášajú
medzi štruktúrami a ich ultraproduktom. Vlastne práve o tomto hovoril Leibniz.10
V tretej časti sa budeme venovať aplikovaniu poznatkov o ultraproduktoch na reálne

„natiahnutie“ všetkých funkcií a relácií z
na
. Ako aplikáciu si ukážeme

čísla. Najdôležitejším výsledkom tejto poslednej časti tretej kapitoly bude

alternatívna konštrukcia reálnych čísel z čísel racionálnych.11

V štvrtej kapitole využijeme hyperreálne čísla na alternatívne definovanie

že tieto definície sú ekvivalentné  definíciám týchto pojmov a dokážeme si

pojmov spojitosti, derivácie a integrálu pomocou nekonečne malých čísel. Ukážeme,

niektoré základné tvrdenia diferenciálneho počtu. Takto v istom zmysle

zrehabilitujeme výpočty, ktoré robili zakladatelia infinitezimálneho kalkulu.12

Druhá časť tretej kapitoly je spracovaná na základe  str. 211-449.

V tretej časti tretej kapitoly sme využili  str. 36-56.
10

Štvrtú kapitolu sme spracovali s pomocou  str. 45-67, ,  str. 32-83 a  str. 53-127.
11
12

9
 Čo a načo je neštandardná analýza?

Môžeme zjednodušene povedať, že neštandardná analýza je technika,

pomocou ktorej môžeme modelovať a skúmať nekonečne malé a veľké veličiny.
V našom prípade to budú akési „čísla“, ktoré sú síce kladné, ale napriek tomu menšie
než ľubovoľné číslo reálne a vice versa. Ako ale takéto čísla nájsť? A aký to má
zmysel?

Odpoveď na prvú otázku dali s časti koncom päťdesiatych rokov minulého

storočia nemecký matematici Curt Schmieden a Detlef Laugwitz. Základná myšlienka

Pracovali s prvkami priestoru
 . Teda reálne čísla stotožnili s nekonečnými

je vcelku jednoduchá. Zobrali všetky nekonečné postupnosti reálnych čísel.13

postupnosťami tvaru !" . Sčitovanie a násobenie funguje po zložkách a takisto po

zložkách sa tieto postupnosti aj porovnávajú. Teda napríklad:

#$ % & % ' % ( )  #* % + % , % ( )  #' % $. % &$ % ( ),

" " " " " " + - "*

/% /  % /  % ( 0% 0% 0% (   /0% /0  0% /  0% ( ,

#$ % & % ' % ( ) 1 #* % + % , % ( ), lebo $ 1 * % & 1 + % ' 1 , % ( atď.

" " " " " " " " " " " "

Prvý takúto konštrukciu14 urobil Cantor, keď zavádzal reálne čísla pomocou

Označme si túto množinu 2. Ak zavedieme sčitovanie a násobenie po zložkách,

racionálnych. On ale zobral iba fundamentálne postupnosti racionálnych čísel15.

potom 2% %3% %  je okruh. Množina 4 prvkov z 2, takých že 56 7 8   je ideál

v 2. To jest môžeme 2 faktorizovať podľa 4. Tým rozbijeme množinu 2 na triedy
ekvivalencie. A práve tie Cantor prehlásil za reálne čísla. Vráťme sa ale späť k
Schmiedenovi a Laugwitzovi.

Skonštruujme číslo Y  % % % ( % 9% ( . Ľahko sa o ňom presvedčíme, že je

väčšie než ľubovoľné reálne číslo   :;!" ,< =
. Vďaka Archimedovej axióme
totiž platí, že od nejakého indexu<9 =  pre >? = % ?< 1 9 máme<  @ A ?.16
Teda Y je na nekonečne veľa miestach väčšie než . Ak si vezmeme postupnosť
čísel<Y  ,<Y  ,<(, vidíme, že sme vlastne istým spôsobom17 predĺžili radu

Y  B pre  =
.
prirodzených čísel o čísla nekonečne veľké. Podobne môžeme skonštruovať aj čísla

Pracovali teda s prvkami množiny
 .

13

Postupnosť 8  8 
!" je fundamentálna, ak > 1 % C9 = % 0<>? 1 9D<E8@  8 E A .

14
To jest konštrukciu pracujúcu s nekonečnými postupnosťami.

Teda E je na nekonečne veľa miestach väčšie než . Intuícia nám napovedá, že to stačí na to, aby<E 1 .
15
16

Neskôr túto úvahu spresníme.

17
No možno skôr veľmi neistým, ale vrátime sa k tomu.

10
 Na druhej strane sme získali aj čísla nekonečne malé. O tom, že napríklad
číslo   Y  #" % $ % * % ( % % ( ) je také, isto netreba nikoho presviedčať. Podobne
" " " " "

môžeme vytvoriť aj čísla F  YGH pre  =
. Týmto spôsobom sme vlastne doplnili,
"

rozšírili reálne čísla. Okolo každého čísla sme utvorili akýsi „oblak“ z nekonečne
malých čísel, ktoré ho obklopujú. Množinu reálnych čísel doplnenú o čísla nekonečne
malé budeme nazývať hyperreálnymi číslami.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako porovnávať postupnosti, ak sa líšia

bude medzi číslami % % % ( % 9% (  a % % % ( % 9% ( ? Alebo medzi číslami

v nejakom počte indexov a zároveň zas v inom počte indexov sa rovnajú. Aký rozdiel

% % % ( %% ( , % % % I% ( % 9  % (  a <% % I ( 9  % % ( ? Vyvstáva tu

a ? A čo potom postupnosti % % % ( %% ( ,

taký istý problém ako napríklad pri konštruovaní racionálnych čísel s čísel celých.
" $
$ &
Totižto aký je rozdiel medzi číslami
% % % I% ( % % 9  % (  a <% % I ( %9  %  ( ? V
sme to vyriešili tak, že pre
zlomky sme zaviedli triedy ekvivalencie a racionálne čísla stotožnili s nimi. Takýmto
spôsobom budeme postupovať aj tu. Otázka ale je, ako a aké triedy ekvivalencie
máme vytvoriť.

Intuitívne by sme povedali, že triedy ekvivalencie budú tvoriť čísla, ktoré sa

a Laugwitz. Za ideál v
 vzali množinu J  :K% K =
 % E:9% K L ;E A M. ;, teda

líšia len v konečne veľa členoch. Touto cestou sa vydali už spomínaný Schmieden

množinu všetkých postupností, ktoré majú len konečne veľa nenulových členov.
Toto je však slepá ulička, pretože prvky množiny
NJ nebudú tvoriť pole – budú


medzi nimi delitele nuly18. Riešenie tejto ťažkosti ponúkol A. Robinson.

môžeme povedať, že k axiómam ZF teórie množín pridal ďalšie tri19 O% P% Q.
Iným spôsobom zaviedol nekonečne malé čísla Edward Nelson. Zjednodušene

aj čísla nekonečne malé. Musel ale ukázať, že ZF teória množín s axiómami O% P% Q je

Pomocou nich dokázal vytvoriť model reálnych čísel, v ktorom boli priamo zahrnuté

OPQ, tak sporná je aj ZF teória množín.20

bezosporná. A to sa mu aj podarilo. Ukázal, že ak je sporná jeho teória, ktorú nazval

Rozdiel prístupov Robinsona a Nelsona si môžeme ilustrovať príkladom,

ktorý vymyslel doc. Kupka. Predstavme si dvoch otcov, ktorých deti milujú zvieratá.
Rozhodnú sa pomôcť im v ich spoznávaní. Prvý otec zaplatí výlet do Brazílie a tam
uvidia pumy, sladkovodné delfíny, pirane, a tak ďalej. Samozrejme, že tento výlet stál
veľa peňazí i námahy. Druhý otec si povedal, že za neznámymi zvieratami predsa

18
Ako uvidíme neskôr.
19
Idealisation, Standardisation, Transfer
20
Toto nám môže pripomínať bezospornosť neeuklidovských geometrií – ak sú sporné, sporná je aj
euklidovská geometria. Teda je to relatívna bezospornosť.

11
netreba nikam cestovať a kúpil deťom mikroskop. Doma sa doň s deťmi pozreli
a zbadali roztoče, pavúčiky, blchy...21

Robinson konštruoval nekonečne malé a veľké čísla (neboli tu a už sú), zakiaľ

čo Nelson akoby zmenil naše pozorovacie stanovisko (boli tu stále, len my sme ich
nedokázali vidieť). Dôležité ale je, že sa dopracovali k tomu istému – modelovali
nekonečne malé a veľké veličiny a umožnili tak počítanie s aktuálnym nekonečnom.

Pred odpoveďou na druhú otázku sa najprv zamyslime nad názvom

neštandardná analýza. Ukrýva v seba jemný paradox. Na jednej strane jej názov
hovorí o tom, že vznikla využitím neštandardných modelov teórie množín, no na

malých veličín. Teda v istom zmysle je - analýza „menej štandardná“ než
druhej strane samotný infinitezimálny kalkulus sa zrodil pomocou nekonečne

neštandardná analýza.

Sčasti nám to odpovedá na našu otázku. Pomocou modelov reálnych čísel,

ktoré nám priniesol Robinson, môžeme exaktne opakovať úvahy stojace na počiatku

a dôkazov než v - analýze22, to jest sú tu dôvody pedagogické. A v neposlednom

infinitezimálneho počtu. Ich ďalšou výhodou je väčšia jasnosť základných pojmov

rade sú tu aj dôvody technické. Niektoré úvahy sa pomocou neštandardnej analýzy

dajú výrazne zjednodušiť a skrátiť. V skratke máme tri motivácie pre skúmanie
neštandardnej analýzy – historické, pedagogické a technické.

21
Samozrejme, ako každé prirovnanie aj toto pokrivkáva, pretože neštandardná analýza skúma aj
nekonečne veľké čísla. Teda prvý otec by musel deťom zaplatiť aj výlet na Jupiter, kde by mohli nájsť
obrovské žijúce plynové oblaky, ako ich opisuje A. C. Clarke vo Vesmírnej odysei 2010. Druhý otec by zas
musel svojim ratolestiam zaopatriť teleskop, ktorým by sa na jupiterskú faunu mohli pozrieť.
22
Tu musíme spomenúť snahy prof. Vopěnku, ktorý sa historickými a pedagogickými aspektmi
neštandardnej analýzy podrobne zaoberal.

12
 1. Cantorova konštrukcia reálnych čísel

Ako sme už spomenuli, Cantor skonštruoval reálne čísla pomocou

fundamentálnych postupností čísel racionálnych. Je legitímne pýtať sa, prečo Cantor
robil túto konštrukciu.

Prvým dôvodom je to, že pole

nie je spojito usporiadané. Na to stačí ukázať,

známy príklad množiny kladných racionálnych čísel menších než R, ktorý sa
že v ňom existuje zhora ohraničená množina, ktorá nemá supremum. Poslúži nám

preberá hádam v každom úvodnom kurze matematickej analýzy.

Po druhé pole
je neúplné23. Neúplnosťou rozumieme to, že v
existuje

postupnosť :8 ;!" , 8    "S  $S  (  S. Aj tento príklad je známy začínajúcim

fundamentálna postupnosť, ktorá tu nemá limitu. Takou postupnosťou je napríklad
" " "

študentom matematiky.

Uvedomme si, že intuitívnu predstavu o reálnych číslach mali napríklad aj

Newton a Leibniz. Reálne čísla chápali tak, že je to množina čísel, ktorá sa dá
bijektívne zobraziť na priamku. Vedeli aj, že ku každému „reálnemu“ číslu dá sa
priblížiť ľubovoľne blízko. Lenže takáto predstava nestačila. Cantorova konštrukcia
spočíva vlastne v tom, že sa rozhodol všetky tieto priblíženia zobrať v ich
„uskutočnení“. A čo je ešte dôležitejšie, zaviedol medzi týmito „uskutočneniami“,
teda fundamentálnymi postupnosťami ekvivalenciu.24 Toto bol dôležitý moment,
pretože Newton ani Leibniz nerozlišovali medzi rovnosťou a ekvivalenciou.

Povedali sme si o dvoch nedostatkoch poľa racionálnych čísel, vďaka ktorým

bola potrebná konštrukcia dokonalejšej číselnej štruktúry – poľa reálnych čísel.
Teraz si podrobnejšie ukážeme, ako Cantor postupoval pri jeho zavádzaní.

Na množine fundamentálnych postupností 2 zavedieme reláciu ekvivalencie,

vďaka ktorej sa nám 2 rozpadne na triedy ekvivalencie. Na množine tried
ekvivalencie
zadefinujeme dve operácie (sčítanie a odčítanie) a ukážeme, že

s týmito operáciami tvorí pole. Jeho prvky budeme nazývať reálnymi číslami.

Dohodnime sa, že postupnosti racionálnych čísel :T ;!" , :U ;!" , T ,<U =

budeme pre jednoduchosť označovať T% U. Ďalej ak T% U sú postupnosti racionálnych

čísel, tak definujeme

T  U  :T  U ;!" , T  U  :T  U ;!" ,<TU  :T U ;!"

a ak U L  pre každé 9 = , tak

jednoduchú vec, akou je uhlopriečka štvorca so stranou dĺžky .

23
Na tento problém narazili už pytagorejci, keď zistili, že v racionálnych číslach nedokážu vyjadriť ani takú
24
Uvedomme si, že pojem faktorová množina, hoc technicky jednoduchý, nie je starší ako 130 rokov.
A možno preto je to pojem, ktorý študentom zo začiatku robí značné potiaže.

13
  XY[ZZ \
V 
W !"

Postupnosti T  U,<T  U,<TU, resp.

V
W
budeme nazývať súčet, rozdiel, súčin,
resp. podiel postupností T% U.

Na množine<2 zavedieme reláciu ] takto:

T]U (T je ekvivalentné z U) ^U_ 56 7 T U 

Sformulujme o relácii ] nasledovnú vetu.

Veta 1.1. Relácia ] je reláciou ekvivalencie.

Dôkaz vety je jednoduchý, a preto ho neuvádzame.

Vďaka vete 1.1. môžeme faktorizovať množinu 2 podľa ]. Označme

symbolom
množinu 2`]. Jej prvky budeme označovať T% U,.... Teraz by sme
chceli na
definovať operácie sčitovania a násobenia. Urobíme to tak, aby tieto

T  U  T  U, TU  TU.

operácie zodpovedali operáciám na množine fundamentálnych postupností. Teda

Vyvstávajú tu dva problémy. Musíme jednak zistiť, či T  U, resp. TU patrí
do 2 a druhak, či výsledok sčítania, resp. násobenia tak, ako sme ho zadefinovali,
nezáleží od voľby reprezentanta. Aby sme mohli tieto problémy vyriešiť, budeme
potrebovať nasledujúce pomocné vety.

Lema 1.2. Ak<T a :;!" , tak existuje  =

kladné a ? =  také, že pre každé
9 1 ? platí ET E b  1 .

Dôkaz: Z definície relácie ] a z predpokladu lemy vidíme, že existuje nejaké c

kladné racionálne, že pre nekonečne veľa ? platí ET@ E b c 1 . Označme symbolom
d. množinu týchto ?. Potom môžu nastať dve možnosti:

e pre nekonečne veľa ? z d. platí T@ 1 ,

ee pre nekonečne veľa ? z d. platí T@ A .

Pozrime sa bližšie na prípad e. Vieme, že T je fundamentálna postupnosť, to

jest existuje také prirodzené číslo ^, že pre všetky prirodzené _% 9 1 ^ platí
ETf  T E A . Zvoľme teraz ? = d. väčšie ako ^. Potom T@ 1 . Nech aj 9 1 ^.
g
$
Potom T  T@  T  T@  a z toho odvodíme, že T b T@  ET  T@ E, a teda
T b c  $  $ . Podobne overíme aj prípad ee. Pretože T je fundamentálna a
g g

T a :;!" , tak prípady e a ee nemôžu nastať súčasne. Vidíme, že stačí za  zvoliť
g
$
a dôkaz je hotový.

14
Lema 1.3. Každá fundamentálna postupnosť poľa
je ohraničená.

Dôkaz: Nech 8 = 2. Zvoľme kladné  =

. Potom teda existuje 9 =  také, že
_% i b 9 E8f  8j E A .
k  ?c:E8" E% E8$ E% ( % E8 E;. Teraz E8@ E l E8@  8 E  E8 E A   E8 E pre všetky
pre všetky prirodzené čísla platí Označme

? b 9. To jest E8@ E A <  km

Lema 1.4. n Nech T% U = 2. Potom aj T  U% T  U% TU = 2.

nn Nech T% U = 2. Nech U L  pre každé 9 =  a nech U a :;!" . Potom aj Y[ = 2.

Dôkaz: n Nech  =

je kladné. Pretože T% U = 2, tak existuje<9 = , že pre
všetky prirodzené čísla _% i b 9 platí

ETf  Tj E A a EUf  Uj E A
o o
$ $

Potom ale pre<_% i 1 ? dostávame

 
ETf  Uf   Tj  Uj E l ETf  Tj E  EUf  Uj E l  
 
Podobne to môžeme urobiť pre<T  U.

Ešte nám načim ukázať, že TU = 2. Počítajme

ETf Uf  Tj Uj E  ETf Uf  Tf Uj  Tf Uj  Tj Uj E l ETf EEUf  Uj E  EUj EETf  Tj E

Z lemy 1.2. vieme, že existuje k =

také, že ET@ E% EU@ E A k pre všetky ? = .
Potom za  nám stačí zvoliť číslo $q, a teda ETf Uf  Tj Uj E A $  $  <. Preto TU = 2.
p p p

nn Máme

sY[ t  Y[ u s  sYt[u vYt[[t wY

[
t [t vYu [t
s  < xYt[u vYtx[[twY t [t vYu [t x
xx[ x
< l < xYtxx[u v[x[t xwx[
[ x
u xxYt vYu x
t u t u t u t u

Vieme, že U a :;!" , a teda na základe lemy 1.1. existuje< =

kladné také, že pre
každé 9 1 ? platí EU E b  1 . To ale znamená, že

sY[ t  Y[ u s A zy{:ETf EEUj  Uf E  EUj EETf  Tj E;.

t u

Nech  =
je kladné. Podobne ako pri dôkaze<TU = 2 ukážeme, že výraz

ETf EEUj  Uf E  EUj EETf  Tj E

je menší než   |{ . Ale to znamená, že sY[ t  Y[ u s A , to jest Y[ = 2.

p
t u

15
 h

Touto lemou sme zodpovedali otázku uzavretosti 2 vzhľadom na sčítanie

a násobenie. Teraz sa pozrieme na to, či je výsledok zadefinovaných operácií
nezávislý od výberu reprezentantov.

Lema 1.5. n Nech T% U% T% % U % = 2. Nech T]T% , U]U % . Potom aj

T  U]T%  U % % T  U]T%  U % % TU]T% U %  = 2.

nn Nech T% U% T% % U % = 2. Nech U L  L U % pre každé 9 =  a nech U a :;!" . Potom

aj U % a :;!" = 2 a Y[<]<Y[% .
%

Dôkaz: Je podobný dôkazu predchádzajúcej lemy. Dokážeme len ee.

nn Najprv si uvedomme, že U % a :;!" . Pretože U a :;!" , tak z lemy 1.1.

dostávame, že existuje  =
kladné a ? =  také, že pre každé 9 1 ? platí
EU E b  1 . Z predpokladu U]U % vyplýva 56 7 U  U %   . Ale ak by platilo
U % ]:;!" , tak 56 7 U  U %  sa 0 rovnať nemôže, čo je spor s
predpokladom<U]U % .

Potrebujeme ešte ukázať, že }Y[]<Y[% ~, to jest 56 7 # [Z  <Y[%Z )  . Máme

% %
YZ
Z

  < <  YZ }[Z v[Z ~ 

% % % % % %
VZ VZ VZ WZ VZ WZ GVZ WZ VZ WZ VZ WZ VZ WZ GVZ WZ VZ WZ % VZ VZ 
% % % % %
WZ WZ WZ WZ WZ WZ [ [
Z Z WZ

Ale pretože T]T% , U]U % a všetky členy postupností T% U% T% % U % sú ohraničené, tak

dostávame, že 56 7 # [Z  <Y[%Z )  .
%
YZ
Z

základných operácií na množine
. Prvky
budeme kvôli prehľadnosti označovať

Vďaka leme 1.3. a leme 1.4. nám už nič nestojí v ceste pri definovaní

malými gréckymi písmenami.

Definícia 1.6. n Nech €  T =
%   U =
. Potom definitoricky kladieme

€  <  T  U,

€  <  T  U,

€<  TU.

nn Nech<€  T =
%   U =
, U L %% ( . Potom definitoricky kladieme

‚
ƒ
 „Y[….

Teraz si môžeme sformulovať vetu o základných vlastnostiach operácií na
.

16
Veta 1.7. Nech €% % †% =
. Potom platí:

n €      €, €  €,

nn €    †  €    †, €†  €†,

nnn €  †  €  €†,

n‡ pre každé € =
platí €  %% (   €,

‡ pre každé € =
platí €%% (   €,

‡n €    €  ,

‡nn ak  L %% ( , tak   €.

ˆ
‰

dokážeme tvrdenia U a Ue.

Dôkaz: Vďaka leme 1.4. sú dôkazy týchto tvrdení triviálne. Na ukážku

‡ Ak € =
, tak €  T. Potom €%% (   T%% (   T% T% (   T  €.

‡n Ak €%  =
, tak €  T%   U. Potom

€    €  T  U  T  T  U  T  T  U  T  U  <.

Začína sa nám rysovať tento výsledok o štruktúre 
% %3.

Veta 1.8. Štruktúra 
% %3 je pole.

inverzných prvkov vzhľadom na operácie 3 a . Označme si € prvok   €. Je

Dôkaz: Vďaka predchádzajúcej vete nám stačí ukázať len existencie

zrejmé, že €  €  €    €  . Nech   T, U L %% ( . Označme si

 "  U " . Potom  "  .

Môžeme sa teraz pýtať, aký je vzťah medzi množinou

a množinou
.
Z tohto pohľadu sú v
dôležité prvky, ktorých reprezentantmi sú stacionárne
postupnosti. Označme si
 množinu všetkých T =
, kde T je stacionárna
postupnosť. Snáď ani netreba overovať, že ak €,  =
 , tak aj €  ,<€ =
 .
Preto dostávame takýto výsledok.

Veta 1.9. Pole 

% %3 je izomorfné z poľom 
 % %3.

Dôkaz: Nech 8 =
. Majme zobrazenie ŠD
7
 také, že Š8  8. Ľahko
nahliadneme, že Š je prosté zobrazenie. Načim nám ukázať surjektívnosť Š. Je jasné,
že ku každému 8 =
 prislúcha jedno a práve jedno 8 =
. Teda Š je bijekcia.
Ďalej vieme, že ak ‹,<B =
, tak

17
 Œ‹  B  Œ‹  ŒB, Œ‹B  Œ‹ŒB,

Š8  ‹  ‹  Œ‹, Š8 "   8 "   8"  Š8" a

Š  % Š  ,

to jest Š je homomorfné zobrazenie poľa

na
 . Môžeme to isté povedať aj o Š" ?
Preskúmajme, či platí

Š" ‹  B  <‹  B, Š" ‹B  <‹B,

Š" ‹  < Š" ‹, Š" ‹"   }Š" ‹~

"
a

Š"   % Š"   .

Využijeme, že Š je homomorfizmus a že zobrazenie Š" je inverzné k Š. Potom

Š" ‹  B  <‹  B  ŠŠ" ‹  B  Š‹  B  ‹  B  Š‹  B.

Podobne ukážeme aj ostatné vlastnosti. Z toho dostávame, že Š je izomorfizmus.

Z tohto nám triviálne vyplýva tento dôsledok.

Dôsledok: Pole 
% %3 je rozšírením poľa 

% %3.

Podarilo sa nám teda skonštruovať rozšírenie poľa racionálnych čísel. Treba

si ale spomenúť, čo nás viedlo k snahe túto konštrukciu vôbec robiť. Pole<
malo dve

znie, či pole
dokáže v tomto smere racionálne čísla prekonať.

zásadné nedokonalosti, ktoré sme spomínali na začiatku tejto kapitoly. Otázka teraz

Od
teda očakávame, že bude spojito usporiadaným poľom. Lenže na

zatiaľ nemáme nijaké usporiadanie. Pri jeho prípadnom definovaní si musíme
uvedomiť, že je viac než žiaduce, aby zachovávalo usporiadanie dané na
racionálnych číslach25. Pristúpime k tejto téme všeobecnejšie.

Definícia 1.10. Nech K% %3 %% je okruh. Množinu Ž  K takú, že pre všetky  = K,
€%  = Ž platí,

n ‘B’“”<•”– —<˜<6™ š›D< = Ž%   %  = Ž,

nn € = Ž,

nnn €   = Ž%

budeme nazývať množinou kladných prvkov okruhu K.

Nakoľko sme ukázali izomorfizmus medzi

a
 , nebudeme už medzi týmito štruktúrami rozlišovať.
25

18
Definícia 1.11. Na K definujeme usporiadanie A takto:

€ A  pvk   € = Ž.

Lema 1.12. Nech K% %3 je okruh a Ž  K je množina kladných prvkov okruhu K.
Potom A je usporiadanie na okruhu K a pre všetky €% % † = K platí:

n ak € A , tak €  † A   †,

nn ak € A  a  A <†, tak €† A †.

Dôkaz: Ukážeme, že K% A je usporiadaná množina.

(antisymetrickosť) Je zrejmé, že ak € A , tak € œ , pretože   € = Ž, to jest

€    Ž (definície 1.10 eee).

(tranzitívnosť) Ak € A ,  A †, tak †  €  †      † = Ž, a teda

€ A †.

(trichotómia) Vyplýva z definície 1.10 eee, pretože € A , resp. €  % resp.

€ 1  je ekvivalentné tomu, že   € = Ž, resp.   €, resp.   € = Ž.

Dokážme body e a e.

n Máme € A . Ale   †  €  †    € = Ž.

nn †  €†  †  €, ale € A %  A † implikuje, že † = Ž, a preto aj

†  € = Ž.

Okruh K s reláciou A nazývame usporiadaným okruhom26. Z našich úvah

vyplýva, že usporiadanie na okruhu K je jednoznačne určené množinou kladných
prvkov. Dokážeme si ešte jednu vetu týkajúcu sa usporiadania, ktorú budeme
potrebovať neskôr.

Definícia 1.12. Nech ž% A je neprázdna, reláciou „A“ usporiadaná množina.

Hovoríme, že O Ÿ ž je konvexný prvoideál, ak platí:

n ak e,   = O, tak aj e    = O,

nn ak e = O,  = ž, tak e = O,

nnn ak e,   = O a existuje _ = ž také, že e A _ A  , tak _ = O,

n‡ ak e  = O, tak e = O, alebo   = O.27

Pole s reláciou A analogicky nazývame usporiadaným poľom.

Prvé dve vlastnosti definujú ideál, tretia konvexnosť a eU je vlastnosť prvoideálu.
26
27

19
Veta 1.13. Nech K je usporiadaný okruh, O  K konvexný prvoideál a Ž  K množina
kladných prvkov okruhu K. Potom množina ¡  :€% € = Ž  O;, kde prvok € je
:%   € = O; = KNO, je množinou kladných prvkov okruhu KNO.

Dôkaz: Nájdeme množinu kladných prvkov okruhu KNO. Dokážme, že ¡ je

množina kladných prvkov okruhu KNO. Nech  = KNO, €%  = ¡.

n Pre  máme nasledovné dve možnosti. Ak  = O, tak   . Ak   O, tak
 L , a potom buď  = Ž  O, a teda  = ¡, alebo  = Ž  O, a teda  = ¡.

nn Z e vieme, že €%  = Ž  O. Chceme ukázať, že aj €   = Ž  O. Keby

teda €   = O, tak  A € A €  %  A  A €   a z konvexnosti ideálu O plynie, že
aj €%  = O. To je však spor s tým, že €%  = ¡.

nnn Opäť z e vieme, že €%  = Ž  O. Chceme ukázať, že aj € = Ž  O.

Pretože O je prvoideál, tak máme, že € = O implikuje, že € = O alebo  = O je v O. A to
je spor s predpokladom.

Využime lemu 1.12. na usporiadanie poľa
. Potrebujeme teda nájsť množinu

kladných prvkov. Ako bude vyzerať, nám povie nasledujúca lema.

Lema 1.13. Označme symbolom
G množinu tých prvkov €  T =
, pre ktoré
platí, že existuje také  =
kladné a také ? = , že pre každé 9 1 ? je T b  1 .
Potom
G je množina kladných prvkov.

Dôkaz: Je takéto zavedenie množiny korektné? Nech U = 2, U]T. Keďže

56 7¢ U  T   , tak existuje _ = , že pre každé 9 1 _ platí EU  T E A $.
o

Potom ale U  T  U  T b T  EU  T E 1   $  $ 1 , a množina
G je

o o

korektná. Dokážme, že
G má vlastnosti e, ee a eee.

Tvrdenie eee vyplýva z lemy 1.2.

Dokážeme ee. Nakoľko €  T%   U =
G , tak existuje  1 , že pre

každé 9 1 ? =  platí T b < 1  a existuje  % 1 , že pre každé 9 1 ?% =  platí
U b  % 1 . No potom pre ?c:?% ?% ; máme T U b  % 1 , teda €  TU =
G .

Vlastnosť e sa dokazuje podobne.

Pomocou množiny kladných prvkov dokážeme teda zaviesť na

požadovali, to jest aby zachovávalo usporiadanie dané na 

% A? Nech 8%  =
,
usporiadanie. Spĺňa takto zadefinované usporiadanie podmienku, ktorú sme od neho

8 A . Potom   8    8 =
G . Teraz je triviálne ukázať, že zobrazenie Š

zadefinované vo vete 1.3. je aj izotónne, teda zachovávajúce usporiadanie.

20
 Našou snahou v nasledujúcom bude ukázať, že 
% %3% A je archimedovsky
usporiadané pole28. To je ekvivalentné tomu, že podpole
je husté v
,29 teda pre
každý otvorený interval O 
platí, že O £
L ¤. Na dôkaz tohto tvrdenia budeme
potrebovať nasledujúce lemy.

Lema 1.14. Nech  =
, c =

je kladné. Potom existuje 8 =
také, že E  8E A c.

Dôkaz30: Nech   T. T je fundamentálna postupnosť, a preto existuje

_ = , že pre každé ?% 9 1 _ platí  A T  T@ A  . Zvoľme pevné ? 1 _
g g
$ $
a zostrojme postupnosti racionálnych čísel:

T"  T@  c% T$  T@  c% ( % T  T@  c% (

T"  T@  c% T$  T@  c% ( % T  T@  c% (

Je jednoduché nahliadnuť, že obe tieto postupnosti sú fundamentálne a

T"  T@  c% T$  T@  c% ( % T  T@  c% (   <  T@  c

T"  T@  c% T$  T@  c% ( % T  T@  c% (   <  T@  c

Z   máme  $  c A T  T@  c pre 9 1 _, T  T@  c A $  c pre 9 1 _.

g g

Potom už určite aj  A   T@  c%   T@  c A . To znamená c A   T@ A c.

Stačí teda zvoliť 8  T@ .

Lema 1.15. Nech ¥ =
% ¥ 1 . Potom existuje také 8 =

, že  A 8 A ¥.

Dôkaz: Nech ¥  T. Podľa predpokladu existuje kladné  =

a ? = , že
pre každé 9 1 ? platí T b  1 . Pre 9 1 ? platí tiež T  $ b $ 1 . Teda
o o

„T"  $ % T$  $ % ( …  ¥  $ 1 ,
o o o

z čoho vyplýva, že ¥ 1 $. Stačí zvoliť 8  $.

o o

Veta 1.16. Pre ľubovoľný otvorený interval O 
platí, že O £

L ¤.

Dôkaz: Ľubovoľný otvorený interval O obsahuje aspoň dva body. Zvoľme

€%  = O, € A % †  %     € 1 . †  % †    €%  Ÿ O.
ˆG‰
$
Potom Na
základe lemy 1.7. môžeme voliť 8 =
tak, aby  A 8 A . To ale znamená, že

>€%  =
G % € A % C9 = D  A 9€
Viď  str. 30, veta 1.4.3.
28

Táto lema vlastne hovorí, že každý interval tvaru €  8% €  8 obsahuje nejaké racionálne číslo.
29
30

21
¦  †  8% †  8 Ÿ †  % †   Ÿ O a vďaka leme 1.6. interval ¦ obsahuje nejaké
racionálne číslo.

Ak uveríme, že „hustosť“
v
nám zaručí archimedovskú usporiadanosť

,31 môžeme sformulovať nasledujúcu vetu.

Veta 1.17. Pole 
% %3% A je archimedovsky usporiadané.

O
si ešte ukážeme, že je aj spojito usporiadané (teda že každá zhora

ohraničená množina má supremum). Pripomeňme si, že aj v
si môžeme pomocou
absolútnej hodnoty zadefinovať pojem konvergentnej a fundamentálnej postupnosti.
Definície snáď netreba pripomínať.

a ich „označovaním“ v tejto množine.

Skúsme sa zamyslieť nad vzťahom medzi konvergenciou tried postupností v

Lema 1.18. Nech €  T =
. Potom T 7 € (postupnosť :T ;¢!" konverguje k €).

Dôkaz: Z dôkazov liem 1.6. a 1.7. vyplýva, že ak €  T a  1 , tak existuje

? =  také, že pre každé 9 1 ? platí E<€  T E A .

Vieme, že z konvergencie postupnosti prvkov v
vyplýva i fundamentálnosť

bolo, že toto tvrdenie sa nedalo obrátiť. Ukážeme si, že v poli
podobný

tejto postupnosti. Koniec koncov to platí v každom usporiadanom poli. Nedostatkom

nedostatok nie je.

Veta 1.19. Pole 
% %3% A je úplné (to jest každá fundamentálna postupnosť je aj
konvergentná).

Dôkaz: Nech :€ ;¢!" je fundamentálna postupnosť prvkov z
.

Na základe lemy 1.6. jestvuje ku každému _ =  Tf =

, že E€f  Tf E A f.
"

Nech  =
je kladné. Keďže :€ ;¢!" je fundamentálna postupnosť, existuje také

i = , že pre ?% 9 1 i prirodzené platí E€@  € E A $. Bez ujmy na všeobecnosti
o

možno predpokladať, že _ je zvolené tak, aby platilo A . Potom dostávame, že

" o
f &

ET@  T E A ET@  €@ E  E€@  € E  E€@  T E A   A  A  A ,

" o " o $ o o
@ $ $ j $ $

čiže T  :T ;¢!" je fundamentálna postupnosť. Preto existuje v
nejaký prvok

€  T.

Viď  str. 30, veta 1.4.3.

31

22
 Teraz dokážme, že € 7 €. Nech ¥ =
je kladné. Na základe lemy 1.8. k číslu
existuje také ^ = , že pre každé 9 1 ^ platí E€  T E A . Môžeme predpokladať,
§ §
$ $
že A . Potom ale pre každé 9 1 ^ platí
" §
¨ $

E€  €E l E€  T E  ET  €E A  A  A  A ¥,
" § " § § §
$ ¨ $ $ $

to jest € 7 €.

zistiť, ako sa správajú monotónne ohraničené postupnosti v
vzhľadom na

Aby sme mohli ukázať, že každá ohraničená množina má supremum, musíme

konvergenciu. O tom bude hovoriť nasledujúca veta.

Veta 1.20. Každá monotónna ohraničená postupnosť reálnych čísel konverguje.

Dôkaz: Nech :€ ;¢!" je neklesajúca zhora ohraničená postupnosť reálnych

čísel, teda €" l €$ l ( l € l € G" l (. Môžeme predpokladať, že pre nekonečne
mnoho 9 platí € l € G" . Nech to platí pre 9  9" A 9$ A (. Na základe lemy 1.6.
nájdeme pre každé _ prirodzené také racionálne číslo Tf , že Tf = }€ t % € twy ~,
A€  Tf A < .
"
t f

Potom T" A T$ A ( A Tf A ( je zhora ohraničená postupnosť racionálnych

a preto €  :T ;¢!" . Na základe lemy 1.8. máme T 7 €, ale potom z   hneď
čísel. Vieme, že každá ohraničená postupnosť racionálnych čísel je fundamentálna32,

vyplýva<€ 7 €.

Na základe predchádzajúcich výsledkov33 môžeme sformulovať poslednú

vetu tejto kapitoly.

Veta 1.21. Množina 
% A je spojito usporiadaná.

Pripomenuli sme si teda konštrukciu reálnych čísel z čísel racionálnych

špeciálnej podmnožiny
 a istej špeciálnej relácie na tejto množine zavedenej.

pomocou nekonečných fundamentálnych postupností, to jest pomocou istej

Ak sa chceme držať tohto typu konštruovania nových obsiahlejších štruktúr

aj pri konštrukcii hyperreálnych čísel, môžeme v zásade postupovať dvoma

pomocou množiny
 a relácie ekvivalencie, ku ktorej konkrétnej špecifikácii sa
spôsobmi. Prvý, snáď „metafyzicky“ čistejší, je zavedenie si hyperracionálnych čísel

dostaneme neskôr a následná konštrukcia čísel hyperreálnych pomocou

Viď  str. 45, lema 2.1.1.

A použijúc  str. 38, veta 1.5.4.
32
33

23
sme v tejto kapitole hovorili. Jednoduchšia a rýchlejšia cesta vedie cez množinu
 ,
fundamentálnych postupností prvkov hyperracionálnych čísel podobná tej, o ktorej

pretože tu môžeme využiť fakt, že reálne čísla už máme skonštruované.

V nasledujúcom sa pokúsime ukázať, ako postupovať pomocou druhej

načrtnutej možnosti pri konštrukcii hyperreálnych čísel.

24
 2. Hyperreálne čísla

Dohodnime sa, že symbolom © budeme označovať pole
alebo

. Uvažujme
množinu ©  :: ;¢!" %  = ©% 9 = ;; prvky © budeme pre jednoduchosť značiť
 . Zaveďme si na © operácie sčítania  a násobenia 3 .34 Pre ľubovoľné  ,
8  = © definujme    8     8  a   3 8    8 . Vidíme, že  a 3
sú v istom zmysle indukované sčítaním a násobením z poľa ©.

Je ľahké presvedčiť sa, že © % %3% %  je komutatívny okruh s jednotkou35.

Zadefinujme si zobrazenie  D © 7 © tak, že    . Je zrejmé, že zobrazenie   je
monomorfizmus medzi © a © , to jest   je vnorenie © do © .

Našou ďalšou úlohou je pokúsiť sa „rozbiť“ množinu © na systém

disjunktných množín, ktorý by z vhodne rozšírenými operáciami z okruhu © tvoril
pole. V úvode sme povedali, že ak v ňom za ideál vezmeme množinu

¦  :  = © % E:?% @ L ;E A M. ;,

nebude © N¦ pole. Naozaj, uvažujme dve postupnosti c % ª  prvkov z © také, že



c$  % c$ G"   a ª$ G"  % ª$  . Potom c  L  L ª , ale c ª   .

Musíme preto skúsiť iný postup. Na © potrebujeme nejako zaviesť

ekvivalenciu prvkov, potrebujeme vedieť, kedy môžeme dva prvky z © prehlásiť za
to isté. Ak by sme postupnosti z © stotožňovali, len ak sa líšia v nanajvýš konečnom
počte členov, získali by sme tak v istom zmysle príliš „veľa“ prvkov, príliš „malé

kritérium zjemniť. Urobíme to tak, že na © sa pokúsime nájsť nejaký vhodnejší

balíky“, to jest triedy ekvivalencie na to, aby tvorili pole. Preto potrebujeme toto

ideál O. Na to ale budeme potrebovať zaviesť pojem voľného ultrafiltra na množine

. Pripomeňme si, čo je voľný ultrafilter.

Definícia 2.1. Nech ž je neprázdna množina. Voľným ultrafiltrom na množine ž

budeme nazývať taký systém « Ÿ ¬ž, že platí:

n ¤  «,

nn ak d, k = «, tak d £ k = «,

nnn ak d = «, k = ¬ž a d Ÿ k, tak k = «,

n‡ buď d = «, alebo ž  d = «

‡ ak EdE A M. , tak d  «

stretneme, vždy označovať  a 3.

34
Pre jednoduchosť budeme sčítanie a násobenie na všetkých štruktúrach, s ktorými sa ďalej v texte

Namiesto , resp. 1 mali by sme písať   :;
!" ,resp.   :;
!" , ale kvôli prehľadnosti budeme
i v ďalšom označovať neutrálny prvok vzhľadom na , resp. 3 ako , resp. .
35

25
 Uvažujme voľný ultrafilter « na množine prirodzených čísel. Vďaka U a eU
vidíme, že ak ­ je konečná množina, tak   ­ = «. Keďže  je dobre usporiadaná
množina, existuje v   ­ minimálny prvok _. To ale potom znamená, že
  ­  :_% _  % ( ;. A z eee vyplýva, že :_% _  % ( ; = «.

Vráťme sa k ideálu, ktorý chceme v © nájsť. Vhodným kandidátom je

množina O  :e  = © D<:9% e  ; = «;. Uvedomme si, že vďaka vlastnosti eU
v definícií 2.1. sme získali potrebné zjemnenie kritéria padnutia prvkov do jednej

prirodzených čísel, ktoré sa v O nachádzajú a nekonečne mnoho, ktoré zas v O

triedy ekvivalencie. Existuje totižto nekonečne mnoho nekonečných podmnožín

nebudú. Nenastane nám preto prípad, že súčin postupností c % ª  prvkov z ©

takých, že c$  % c$ G"   a ª$ G"  % ª$   bude rovný nule, pretože buď
množina párnych alebo nepárnych čísel padne do «, a teda buď množina nepárnych
alebo párnych v « nebude.

Lema 2.3. Množina O je ideál.

Dôkaz: Potrebujeme dokázať, že ak  , 8  = O, tak aj    8  = O.

Pretože   = O, tak existuje množina d" = « taká, že    pre každé 9 = d" .
Podobne existuje takáto množina d$ pre 8 . Potom ale existuje množina
k ® d" £ d$ taká, že pre každé 9 z k platí   8  , a to znamená, že
   8  = O.

Za druhé musíme ukázať, že ak   = O, 8  = © , tak   3 8  = O. Vieme,

že existuje množina d = « taká, že    pre každé 9 = d. To jest  8   na
nejakej množine k ® d, a preto skutočne aj   3 8  = O.

Dokázali sme teda, že O je ideál. Preto má zmysel uvažovať faktorovú množinu

© <N . Označme si ju © ; jej prvky budeme označovať malými gréckymi písmenami36

O
a pre jednoduchosť ich budeme nazývať číslami (ak © 
, tak hyperreálnymi, ak
© 
, tak hyperracionálnymi). Ďalej vieme, že existuje epimorfizmus ŠD<© 7 © ,
­0Š  O. Z toho okamžite dostávame, že množina © s operáciami indukovanými
homomorfizmom Š je komutatívny okruh s jednotkou. Teda aby © bolo poľom,
musíme už len dokázať existenciu inverzného prvku vzhľadom na násobenie v © .

Predtým si uvedomme jednu drobnosť. Pri Cantorovej konštrukcii reálnych

čísel sme v každej triede ekvivalencie mali nekonečne mnoho prvkov, pretože limitu

množiny © vidíme, že ekvivalencia podľa ideálu O je ešte benevolentnejšia, pretože

postupnosti neovplyvní konečný počet prvkov. Pri konštruovaní tried ekvivalencie

množina indexov prislúchajúca k daným prvkom nepatrí do nášho ultrafiltra «.

túto ekvivalenciu neovplyvní ani zmena nekonečného počtu prvkov, ak teda

To jest € = © znamená, že €  c   c   O, kde c   :ª % c   ª  = O<;.

36

26
Veta37 2.4. © % %3% % %  je pole.

Dôkaz: Nech  L €  c  = © . To jest množina d  :9% c  ;  «.38

% 9 = d
Preto k    d = «. Nech   ª , kde ª  ¯ " % 9 = k<°. Potom  L  a €  m
c9

Ako zaviesť usporiadanie poľa © ? Spomeňme si, ako sme usporiadanie

zaviedli na reálnych číslach pri Cantorovej konštrukcii.

Definícia 2.5. Označme ako ± množinu :²    = © D :9%  1 ; = «;. Jej prvky
budeme nazývať kladnými, resp. pozitívnymi.

Lema 2.6. Množina ± je množina kladných prvkov, to jest spĺňa

n Ak % ³ = ± tak   ³ = ±

nn Ak % ³ = ± tak ³ = ±

nnn Pre každé  = ± platí práve jeden spomedzi výrokov39:

 1 ,   ,  1 

Dôkaz: Pretože    %   ´  sú prvkami Ž, tak existujú množiny

d" % d$ z ultrafiltra « také, že pre všetky 9 = d" , resp. 9 = d$ je c 1 , resp. ª 1 , a
potom na množine d  d" £ d$ = « je   ´ 1 , resp.  ´ 1 , a teda aj
  ³    ´  = ±, resp. ³   ´  = ±. Dokážme ešte bod eee.

Uvažujme prvok     a tri množiny z ultrafiltra d" % d$ % d* také, že pre

9" = d" , resp. pre 9$ = d$ , resp. pre 9* = d* je  y A , resp.  {  , resp.  µ 1 .
Ak by ani jedna z týchto množín nepatrila do «, tak by do « patrila množina
d    d" £ d$ £ d* . Pretože však reálne čísla sú usporiadané pole, tak d  ¤,
a to je spor z vlastnosťou ultrafiltra e. Ak by naopak do « patrili aspoň dve
z množín d" % d$ % d* , tak by do « padol aj ich prienik, ktorý by však opäť musel byť
rovný ¤, čo by bol rovnaký spor. Teda do « patrí práve jedna z množín d" % d$ % d* .

Lema 1.12. nám potom dáva, že na poli © môžeme pomocou množiny ±

zaviesť usporiadanie A takto: € A  pvk   € = ±. Teda © je usporiadané pole
s reláciou A.

Pozrime sa na vzťah polí © a © . Skúsme nájsť vnorenie, označme ho ,

D © 7 © . Stačí položiť < Š ¶  . Naozaj,  , Š sú homomorfizmy, a teda aj je

Viď  str.35, veta 1.3.21.

Pretože €   pvk.<c  = O.
37

Pretože  = ± pvk  1  atď.

38
39

27
homomorfizmus. Pozrime sa teraz na ­0 . ­0  sa ale rovná :;, lebo
­0Š  O a z definície O je jasné, že   = O len pre   .40 Z toho vyplýva, že je
monomorfizmus. Teda    pre  = ©.  budeme značiť aj  . Uvedomme si
ešte, že je aj izotónne zobrazenie.

Máme © ·< © Ÿ © . Preto budeme písať, že © Ÿ © . Prvky © budeme

označovať % ^% 8% (.

Aký je vzťah medzi poľami © % %3% % % A v závislosti na voľbe ©? Získame

pole hyperracionálnych čísel
pre © 
a pole hyperreálnych čísel
pre © 
.
Je zrejmé, že existuje vnorenie
do
.

Lema 2.7. Jestvuje izotónny monomorfizmus z

do
.

Dôkaz: Stačí nám vziať zobrazenie iD<

7
také, že i}8 
~  8 
,
kde symbol 8 
označuje triedu ekvivalencie prislúchajúcu 8  v
 ; analogicky
8 
označuje triedu ekvivalencie prislúchajúcu 8  v
 . To je triviálne, pretože

Ÿ
. Tiež je jasné, že i je izotónny monomorfizmus.

Potom samozrejme aj  · i  Ÿ © . Prvky i  budeme označovať

¸% ¥% ¹% º (. Z definície zobrazenia je zrejmé, že  ·<  Ÿ © . Prvky 
budeme zapisovať ako 9% ?% _% (. Toto isté platí aj o množine ». Ďalej budeme znaky
 (poprípade » ) a
chápať ako podmnožiny
.

Konečne máme všetko nachystané na to, aby sme mohli ukázať, že © je

nearchimedovké pole, to jest v © existuje prvok, ktorý je väčší než ľubovoľné
prirodzené číslo.

Veta 2.8. © % %3% %  je nearchimedovské pole.

Dôkaz: Položme ¹  9  = © a nech ? je ľubovoľné prirodzené číslo

patriace do © .41 Potom platí, že 9  9 1 ? pre všetky 9 1 ?, to jest platí to na
množine indexov :?  % ?  % ( ; = «. Čiže ¹ 1 ? pre každé ? prirodzené.

Zastavme sa na chvíľu pri množine  . Už vieme, že    L ¤, lebo tam

patrí prvok ¹. Potom tam ale musí patriť aj ¹  9 pre všetky 9 prirodzené. Naozaj,
nech _ =  je také, že ¹  _ = . To ale znamená, že ¹  _  _  ¹ = . To je ale
spor, pretože ¹ je väčšie než ľubovoľné prirodzené číslo. Takisto zrejme do   
patrí aj ¹  9 pre všetky 9 prirodzené.

Ak  L , tak    :;
!" , to jest    L  pre každé 9 = . Pretože však ¤  «, tak ani    O.
To znamená, že ? má tvar ?.
40
41

28
   .
¼  :% % % % % % ( % 9% ( % 9% ( ;. Vidíme, že ¼ A ¹. Aj preň platí ¼ ½ 9 =    pre
Utvorme ľubovoľný iný prvok množiny Napríklad

všetky 9 prirodzené. Pomaly získavame určitú predstavu o štruktúre množiny  .

Totižto je evidentné, že množiny :% % % ( ; a :¾% ¾  <% ¾  <% ( ;, kde ¾ =    je
ľubovoľné sú izomorfné. To isté platí aj o množine » a množinách tohto tvaru
:( % ¾  <% ¾  % ¾% ¾  <% ¾  <% ( ;.

 9 je nekonečne veľké pre každé 9 = , kde _ je

¿ ¿
f f
Ďalej aj pre platí, že
ľubovoľné také, pre ktoré existuje nejaký prvok k ultrafiltra «, že pre všetky ? = k
prirodzené číslo. Navyše pretože 9 A f , tak aj<9  f A ¾ pre každé 9 = .
À ¿ ¿
f
je

To jest okolo  máme rozmiestnené prirodzené čísla na jednu i druhú stranu

množstvo so » izomorfných štruktúr so stredmi42 vo všetkých možných nekonečne

a za všetkými prirodzenými číslami máme symetricky rozložené nekonečné

veľkých číslach. Uvedomme si, že na množine  môžeme zaviesť nasledovnú reláciu

Á. Povieme, že dva prvky  sú v relácií Á, ak ich rozdiel je konečné číslo.

Zaujímavé je, že hoci dve nekonečné veľké čísla ¹% ¾, ¹ A ¾ sú od seba

ekvivalencie danými reláciou Á je vždy ešte nejaká ďalšia trieda ekvivalencie.

vzdialené o nejaké nekonečne veľké číslo, tak medzi k nim prislúchajúcimi triedami

Napríklad º  „ …. To jest triedy ekvivalencie sú husto usporiadané.

ÂG¿
$

Vráťme sa späť k poľu © . Je zrejmé, že prvok   „# )… je nekonečne malé

"
Z
číslo. Preto má zmysel zaviesť nasledujúce pojmy43.

Definícia44 2.9. Prvok à poľa © nazývame:

n konečný, ohraničený (konečné číslo), ak existuje také  = ©, že EÃE A ,

(ich množinu si označme Ä© ),

nn nekonečný (nekonečne veľké číslo), ak nie je konečný, (ich množinu si

označme ©  Ä© ),

nnn nekonečne malý (nekonečne malé číslo), ak  l EÃE A  pre každé

kladné  = ©% (ich množinu si označme e© )

Než pokročíme ďalej, uvedomme si, že Ä© je podokruh © .

Pozrime sa bližšie na množinu e© . Nech ,< patria do e© a nech à je z Ä© .

Potom pre ľubovoľné  = © platí EE% EE A $. Teda E  E l EE  EE A . Skúsme sa
F

teraz pozrieť na súčin Ã. Vieme, že existuje 9 prirodzené také, že à A 9. Ďalej  je

Táto definícia má zmysel aj pre archimedovské pole Å, ale vtedy ovšemže ÄÅ  Å, Å  :; a
42
„Stred“ nie je veľmi jednoznačný. Aj pre celé čísla môže byť „stred“ ktorékoľvek číslo.

Å  ÄÅ  ¤.
43

Viď  str.39, definícia 1.3.30.

44

29
menšie ako ľubovoľné  = ©. Položme teda @  . Potom EÃE  EEEÃE A @ 9 
" "
@ @
pre každé ? = . Overme konvexnosť e© , teda či Æ = e© , ak  A Æ A . Ale to je
zrejmé z geometrického názoru (stačí si predstaviť všetky rozloženia % Æ,  okolo ).
A nakoniec nech je z e© . To jest  je nekonečne malé. Potom je ale zrejmé, že
buď  = e© , alebo  = e© , pretože súčin dvoch nie nekonečne malých čísel nie je
nekonečne malé číslo. To, čo sme teraz dokázali, môžeme zhrnúť ako

Lema 2.10. e© je konvexný prvoideál v Ä© .

Pretože e© je ideál v Ä© , môžeme uvažovať faktorovú množinu Ä© Ne© .

Označíme si ju Ç©. Vieme tiež, že existuje epimorfizmus resp. surjektívny

homomorfizmus ÈD Ä© 7 Ç©, ­0È  e© , a teda Ç©% <%3% %  je okruh. Jeho
prvky budeme značiť Ȁ, ȁ, atď. Aby sme ukázali, že Ç© je pole, potrebujeme
nájsť inverzný prvok vzhľadom na násobenie v Ç©.<

Veta 2.11. Ç©% <%3% %  je pole.

Dôkaz: Nech Ȁ = Ç©. Ȁ L , to ale znamená, že €  ­0È  e© , to jest

E€E 1 pre nejaké 9. prirodzené. Z toho plynie, že s s A 9. . To znamená, že
" "
É ˆ

= Ä© , a môžeme písať Ȁ 3 È # )  È #€ )  È  .
" " "
ˆ ˆ ˆ

Keďže e© je aj konvexný prvoideál, tak vďaka leme 1.12. vieme v poli Ç©
nájsť množinu kladných prvkov poľa Ç©, a teda na ňom zaviesť usporiadanie.

Ďalej si uvedomme, že Ç© je aj archimedovské pole.

Veta 2.12. Ç©% <%3% %  je archimedovské pole.

Dôkaz: Z Ȁ = Ç plynie € = e© , teda existuje 9 =  (v množine © ) také, že

Ȁ l 9 A 9  .

Jednoduchými dôsledkom viet 2.4. a 2.11. je, že O a e© sú maximálne ideály.

©% %3% % . Z neho sme prešli na usporiadaný komutatívny okruh s jednotkou
Zopakujme si, čo presne sme doteraz robili. Vyštartovali sme z usporiadaného
poľa
#© % % 3% % ). Pomocou maximálneho konvexného ideálu O sme získali
usporiadané pole #© NO % NO % 3NO % NO % <NO), čo sme označili © % %3% % % A. Ďalej


sme ukázali, že © NO  © je nearchimedoské pole a zadefinovali sme si jeho



podmnožiny Ä #© NO) a e #© NO). Uvedomili sme si, že Ä #© NO) je usporiadaný

  

30
komutatívny okruh s jednotkou a že e #© NO) je v ňom maximálny konvexný ideál.


Vďaka tomuto sme získali usporiadané pole (ktoré sme označili Ç©% <%3% % ):

ÌÄ #© NO )
% Î % 3Î % Î % < Î

      Ñ
Ë Í 
e # NO)
© e # NO)
© e # NO)
© e # NO)
© e # NO)Ð
©
    .

Ê Ï

Aký je ale vzťah medzi poľami ©% %3% %  a Ç©% <%3% % ? Odpoveďou je,
že existuje vnorenie © do Ç©.

Veta 2.13. Zobrazenie zložené z È je vnorenie ©% %3% %  do Ç©% <%3% % .
Označme ho Ò.

Dôkaz: Pripomeňme si, že D © 7 © , ÈD Ä© 7 Ç©. Pretože   , je

jasné, že obor hodnôt je len množina Ä© . Zobrazenie a È sú homomorfizmy, to
jest musíme už len ukázať, že Ò je injektívne. Nech teda Ò   È   È 8 <Ò 8
pre % 8 = ©. To znamená, že   8 = e© . Lenže % 8 = © implikuje   8  ^ = ©,
Pretože © £ e©  , tak ^ = e© , len ak ^  . Z toho plynie, že   8.

Čo sa stane, ak © položíme rovné
? Zmení sa odpoveď na otázku na vzťah


% %3% %  a Ç
% <%3% % ? Zamyslime sa nad tým, čo je vlastne zač štruktúra
Ç
  Ä
Ne
. Je to vlastne pohľad na hyperreálne čísla bez teleskopu

i mikroskopu. To jest nedovidíme na čísla nekonečne veľké a zároveň od seba

nerozlíšime ani elementy nekonečne malé. Intuitívne chápeme že to, čo nám potom
zostane, to čo „reálne uvidíme“, budú reálne čísla. Teda nejakú predstavu o tom
máme. Na to, aby sme tieto úvahy zopakovali rigorózne, budeme potrebovať
nasledovnú reláciu.

Definícia 2.14. Nech €%  = © . Ak €   = e© , tak budeme hovoriť, že € je

nekonečne blízko . Budeme to značiť € Ó .

ak  =
a  = e© , tak    = Ä© ,  Ó    a ak  L , tak    
.
Je zrejmé, že „byť si nekonečne blízko“ je relácia ekvivalencie. Všimnime si, že

Kľúčovou je nasledujúca veta.

Veta45 2.15. Ku každému € = Ä
existuje jediné  =
také, že  Ó €.

Dôkaz: Uvažujme množinu Ô  : =
%  A €;. Pretože € = Ä
, existuje

Š =
, € l Š. Teda Ô je zhora ohraničená. Zároveň, keďže € je konečné hyperreálne
číslo, existuje nejaké i =
, že i A €. Teda Ô L ¤. Pretože Ô je neprázdna zhora

Viď  str.42, veta 1.4.3.

45

31
ohraničená množina, tak podľa axiómy suprema46 existuje horné ohraničenie Ô
v množine
. Označme si ho . Preskúmajme tri polohy  a € z hľadiska
usporiadania.

n Ak € =
, môžeme položiť   €. Potom   €  , teda  Ó €.

nn Nech € 
a nech  A € a nech neplatí  Ó €. Potom   €  e
, to jest

existuje 9 =  také, že<  € 1 . Potom ale  A   A €, čo je spor
" "

s predpokladom, že  je supremum množiny Ô. Preto  Ó €.

nnn Nech € 
a nech  1 € a nech neplatí  Ó €. Potom   €  e
, to jest

existuje 9 =  také, že<  € 1 . Potom ale € A   A , čo je spor
" "

s predpokladom, že  je supremum množiny Ô. Preto  Ó €.

Ešte musíme dokázať jednoznačnosť. Nech " , $ =
a nech " Ó € Ó $ .

Potom ale " Ó $ , čo znamená, že "  $ = e
. Ale " , $ =
, teda "  $ =
.
Existuje však len jedno reálne číslo, ktoré je nekonečne malé a to . Teda "  $ .

Táto veta nám vlastne hovorí, že každé reálne číslo je obklopené nekonečne
malými hyperreálnymi číslami. To jest okolo každého reálneho čísla existuje nejaké

Ä
 :  e
%  =
;. Spomeňme si na nekonečné hyperprirodzené čísla a na

jeho okolie, monáda tvorená nekonečne malými veličinami. Inak povedané, množina

reláciu ekvivalencie Á. Nič nám nebráni reláciu Á rozšíriť aj na množinu
 Ä
,

teda stotožníme dva prvky z
 Ä
, ak ich rozdiel je prvok Ä
. Teda
NÁ

vyzerá ako nekonečné množstvo balíkov daných reláciou Á, z ktorých každý je

izomorfný s množinou Ä
. Ako vidíme,
je „hodne“ nekonečná množina...

Reálne číslo , pre ktoré platí  Ó €, € =
, budeme nazývať štandardná časť

hypereálneho čísla € a budeme to značiť ´Õ<€. Je zrejmé, že ak  =
, tak<  ´Õ<.
Núka sa nám tak ďalšia definícia. Prvok € =
budeme nazývať štandardným, ak
c  ´Õ<c, inak ho budeme nazývať neštandardným.

Pozrime sa teraz na zobrazenie ÖD Ä
7
, Ö €  ´Õ<€. Vďaka vete 2.15. je

dobre definované a ďalej je ľahké overiť, že priradenie Ö €  ´Õ<€ je epimorfizmus.
Overme ešte, že € l  implikuje Ö € l<Ö . Uvažujme dve možnosti. Ak € Ó ,
tak Ö € <Ö . Ak neplatí € Ó , tak existuje nie nekonečne malé kladné  = Ä

také, že   €  . Teda Ö  <Ö €   <Ö € <Ö  1<Ö €. Preto je Ö aj
izotónne zobrazenie.

Čo je jadro Ö ? ­0Ö  e
. Skutočne, ak  = e
, potom Ö   ´Õ<  .

Teda z vety o faktorovom homomorfizme47 dostávame, že

Čitateľ ju nájde napr. v  str. 20 III. 5..

46

32

· #Ä
N­0Ö)  }Ä
Ne
~.

Tým sme dokázali nasledovnú vetu.

Veta 2.16.
· Ç
.

Dodajme že, funkciu Ö môžeme rozšíriť na celé
. Pre prvky z Ä
bude

naďalej Ö €  ´Õ<€. Pre prvky z
 Ä
budeme písať Ö ¹  ´Õ<¹  ×, resp.
× pre kladné, resp. pre záporné ¹, kde ×% × sú konštanty, ktoré pridáme do

. Zrejme pre ne platí × A  A × pre všetky  =
.

Všimnime si, že veta 2.15. prejde aj pre Ä

. Ďalej s Cantorovej konštrukcie
reálnych čísel vieme, že ku každému reálnemu číslu  nájdeme takú postupnosť
racionálnych čísel 8 , že pre každé 9 prirodzené E  8 E A $Z . Teda pre nejaké ¹
"

nekonečne veľké hyperprirodzené bude E  8Â E A Ó . Teraz môžeme zopakovať

"
$Ø
úvahy vedúce k dôkazu vety 2.17. s tým, že Ä
nahradíme Ä
. Dostaneme

· Ç
. To vlastne znamená, že sme našli alternatívnu konštrukciu reálnych čísel.

usporiadané nearchimedovské polia – pole

a pole
. Zistili sme, že
Ÿ
.
Ak sa pozrieme na to, čo sme dosiahli, vidíme, že sme skonštruovali dve

Ďalej sme ukázali, že
· Ç
 · Ç

, čo inak znamená, že Ç
 je spojito
usporiadané pole, ďalej triviálne
Ù Ç
. To je síce pekné, ale na reálnych číslach
existuje množstvo rôznych operácií (t.j. funkcií) a relácií. Je tu nejaká možnosť

spomínané operácie a relácie z
a my by sme ich nemuseli prácne nanovo

konštrukcie hyperreálnych čísel tak, aby sa na ne zároveň preniesli všetky

definovať?

Odpoveď na túto otázku nám poskytnú postupy založené na metódach

neštandardnej analýzy.

Čitateľ ju nájde v  str.160, veta 3.8.4.

Zrejme pre nejaké kladné Ú =
 Ä
, je ´Õ<Ú  ×, pre záporné zas ´Õ<Ú  ×.
47
48

33
 3. Základy neštandardnej analýzy

3.1. Úvod do logiky

Ako sme naznačili na konci minulej kapitoly, neštandardná analýza nám

pole
aj všetky relácie a operácie z reálnych čísel. Oproti napríklad Cantorovej

umožní konštrukciu hyperreálnych čísel, vďaka ktorej budeme môcť „natiahnuť“ na

konštrukcii čísel reálnych z racionálnych bude teda konštrukcia
omnoho

bohatšia. Na to, aby sme toto „natiahnutie“ dokázali uskutočniť, budeme musieť
bližšie preskúmať jazyk matematických teórií, budeme sa musieť pozrieť na jeho
formalizáciu.

Všimnime si, že chceme prenášať funkcie a relácie len na prvkoch
, inými

pole
preniesť aj nejaké vlastnosti logiky druhého rádu, to jest tvrdenia, v ktorých
slovami operácie a predikáty. To sú objekty logiky prvého rádu. Ak by sme chceli na

kvantifikujeme cez množiny, vo všeobecnosti by sme neuspeli. Ako jeden príklad

nám môže poslúžiť vlastnosť suprema. V reálnych číslach platí, že každá ich

pretože napríklad množina nekonečne malých čísel 
supremum isto nemá. Preto
podmnožina má supremum. V hyperreálnych číslach ale takúto vlastnosť nemáme,

sa budeme zaoberať logikou prvého rádu.

Všetky jazyky 1. rádu majú spoločný systém tzv. logických symbolov:

n symboly pre premenné: % Û% Ü% . % " % (

nn symboly pre logické spojky: Ý%Þ%ß% 7% à

nnn symboly pre kvantifikátory: >% C

n‡ symbol rovnosti49: 

‡ pomocné symboly: % 

Jazyk 1. rádu je určený dvoma množinami špeciálnych (mimologických)

symbolov:

 množinou operačných, funkcionálnych symbolov á  :â% ã% Š% ( ; a

 množinou relačných, predikátových symbolov K  :^% 8% % ( ;

pričom aspoň jedna z nich je neprázdna a funkciou äD K å á æ . takou, že ä 1 

pre všetky prvky z K. Funkcia ä určuje „árnosť“ relácií a funkcií. Teda môžeme si
označiť symbolom á , resp. K množinu obsahujúcu všetky â také, že<äâ  9, resp.
všetky  také, že ä  9. Potom môžeme písať á  ç¢!. á , resp. K  ç¢!. K . Ak
äâ   hovoríme, že f je konštantný symbol (konštanta). Jazyk 1. rádu značíme

49
Jestvujú samozrejme i jazyky bez rovnosti, ale tými sa nebudeme zaoberať.

34
  á% K% ä. Ak   á % K % ä , kde á  á , K  K a je funkcia ä rozšírením
funkcie ä, tak jazyk  nazývame rozšírením jazyka . 50

Ak už máme zadanú trojicu á% K% ä,51 môžeme sa pýtať, ako jej priradiť

è  Ô% O, kde Ô L ¤ je množina, ktorú nazývame nosič, príp. základná množina è a
nejaký konkrétny obsah, ako ju interpretovať. Uvažujme usporiadanú dvojicu

O je zobrazenie, interpretácia jazyka  v množine Ô, ktoré každému symbolu â = á

priradí funkciu OâD Ôéê æ Ô a každému symbolu  = K reláciu O Ÿ ÔéF .52
Usporiadanú dvojicu è  Ô% O budeme nazývať štruktúrou jazyka . Zastavme sa
ešte pri nulárnych funkcionálnych symboloch. Ak äâ  , potom Oâ je zobrazenie
z :¤; do Ô, to jest Oâ je jednoznačne určeným prvkom O⤠z Ô, teda Oâ
môžeme chápať ako konštantu. Poznamenajme ešte, že miesto Oâ, O budeme
písať aj â ë ,  ë , resp. â è ,  è , alebo len â, , ak nemôže dôjsť k nedorozumeniu.

Nech  je rozšírením jazyka . Potom určite môžeme písať, že    å ì,

kde ì chápeme ako množinu symbolov, ktoré sú v jazyku  naviac oproti jazyku .
Ak máme danú štruktúru è  Ô% O jazyka , tak ju vždy môžeme rozšíriť na
štruktúru  . Ak O je interpretácia symbolov z množiny ì, tak potom môžeme
è  Ô% O å O  chápať ako štruktúrou jazyka  a nazývame ju rozšírením è do  .

Jazyk 1. rádu obsahuje logické spojky, premenné, funkcionálne symboly, atď.

a všetky tieto znaky môžeme rôzne spájať. Preto je prirodzené uvažovať nad tým,
ktoré spojenia, postupnosti znakov sú pre nás užitočné, majú matematický zmysel.
Také výrazy môžeme rozdeliť do dvoch skupín – termy a formule.

Q0?< je najmenšia53 množina taká, že

n ak  je premenná, tak  = Q0?<,

nn ak â = á a Õ" % Õ$ % ( % Õ = Q0?<, tak aj âÕ" % Õ$ % ( % Õ  = Q0?<.

Prvky množiny Q0?< nazývame termy. Dohodnime sa, že ak â = á$ ,

budeme písať Õ" â<Õ$ namiesto âÕ" % Õ$  a ak napíšeme Õ" % $ % ( %  , vždy
predpokladáme, že medzi " % $ % ( %  sa nachádzajú všetky premenné termu Õ.
Pozrime sa teraz na interpretáciu termu Õ" % $ % ( %   v štruktúre è  Ô% O. Bude
ňou zobrazenie Õ ë D<Ô æ Ô definované nasledovne:

n ak Õ  í ,  l e l 9, tak Õ ë c" % c$ % ( % c   cí , pre c" % c$ % ( % c = Ô,

K rozšíreniu jazyka  viď  str.19.

50

Všimnime si, že aj Oâ môžeme chápať ako reláciu, predikát „árnosti“ äâ  . Preto sa logika 1. rádu
51
Čo je len množina v podstate ľubovoľných symbolov.
52

nazýva aj predikátový počet.

použití e a ee.

53
„Najmenšosť“ môžeme nahradiť tým, že budeme požadovať, aby všetky termy vznikli konečným počtom

35
 nn ak Õ je tvaru âÕ" % Õ$ % ( % Õf , kde â = áf a Õ" % Õ$ % ( % Õf = Q0?<, tak
Õ ë c" % c$ % ( % c   <â#Õ"ë c" % c$ % ( % c % Õ$ë c" % c$ % ( % c % ( % Õfë c" % c$ % ( % c ).

áî?< je najmenšia množina taká, že

n ak Õ" % Õ$ = Q0?<, tak Õ"  Õ$ = áî?<,

nn ak  = K a Õ" % Õ$ % ( % Õ = Q0?<, tak Õ" % Õ$ % ( % Õ  = áî?<,

Formuly utvorené podľa e, ee nazývame atomické.

nnn ak ï, ð = áî?<, tak aj ]ï% ï Þ ð, ï ß ð, ï 7 ð, ï ñ ð = áî?<,

n‡ ak  je premenná a ï = áî?<, tak aj >ï, Cï = áî?<.

Prvky množiny áî?< nazývame formuly. Dohodnime sa, že ak  = K$ ,

budeme písať Õ" <Õ$ namiesto Õ" % Õ$ . Ak ò je kvantifikátor, budeme namiesto
ò" ò$  ( ò  písať ò" % $ % ( %  . Ďalším dôležitým pojmom je uzavretosť.

Hovoríme, že premenná  má vo formule ï viazaný výskyt, ak je ï tvaru

Najprv si všimnime výskyt premennej vo formule z hľadiska kvantifikátora.

òð( % % ( . Inak má voľný výskyt. Hovoríme, že formula ï je uzavretá, ak

neobsahuje voľné premenné. Ak napíšeme ï" % $ % ( %  , budeme predpokladať,
že všetky voľné premenné ï sú obsiahnuté v zozname " % $ % ( %  .

resp. je splnená, je pravdivá v štruktúre è? Na túto otázku odpovedal A. Tarski takto.

Najdôležitejšia otázka znie, ako budeme rozhodovať o tom, či formula platí,

Nech ï" % $ % ( %   je formula, è  Ô% O štruktúra jazyka  a

c" % c$ % ( % c = Ô. Hovoríme, že formula ï je splnená na prvkoch c" % c$ % ( % c , alebo
v è platí ïc" % c$ % ( % c  a pod. (budeme to zapisovať è ó ï ), ak

n ak je ï tvaru Õ"  Õ$ ,

tak è ó ïc" % c$ % ( % c , ak Õ"ë c" % c$ % ( % c   Õ$ë c" % c$ % ( % c ;

nn je ï tvaru Õ" % Õ$ % ( % Õ , tak è ó ïc" % c$ % ( % c ,

}Õ"ë c" % c$ % ( % c % Õ$ë c" % c$ % ( % c % ( % Õ ë c" % c$ % ( % c ~ =  ë ;
ak ak

nnn ak je ï tvaru ]ð,

tak è ó ïc" % c$ % ( % c , ak nie je pravda, že è ó ðc" % c$ % ( % c ,

nnn ak je ï tvaru ð" Ò ð$ , kde Ò je jedna z logických spojok Þ%ß% 7% à,

tak è ó ïc" % c$ % ( % c , ak è ó ð" c" % c$ % ( % c  Ò ð$ c" % c$ % ( % c ;

n‡ ak je ï tvaru C<ð,

tak è ó ïc" % c$ % ( % c , ak existuje c = Ô také, že è ó ðc% c" % c$ % ( % c ,

36
 n‡ ak je ï tvaru ><ð,

tak è ó ïc" % c$ % ( % c , ak pre všetky c = Ô platí, že è ó ðc% c" % c$ % ( % c .

kvantifikátor, teda ïc" % c$ % ( % c % " % $ % ( % @  je splnené v è práve vtedy, keď

Dohodnime sa, že pred voľné premenné vo formule môžeme písať veľký

>" % $ % ( % @ ïc" % c$ % ( % c % " % $ % ( % @  je splnené v è.

Zadefinujme si pojem teória jazyka . Teória jazyka  je ľubovoľná množina

formúl Q  áî?<. Prvky množiny Q nazývame axiómy teórie Q. Hovoríme, že
è  Ô% O je modelom teórie Q, ak pre každú formulu ï = Q platí, è ó ï. Triedu
všetkých modelov teórie Q značíme kîQ.

è  Ô% O je podštruktúrou štruktúry<ô  õ% ¦, ak Ô  õ a pre ľubovoľné â = á

Zaveďme si ďalší užitočný pojem - pojem podštruktúry. Hovoríme, že

platí â è  â ô ö Ô , resp. pre ľubovoľné  = K platí  è   ô £ Ô . To jest pre

c" % c$ % ( % c = Ô â è c" % c$ % ( % c   â ô c" % c$ % ( % c 
c" % c$ % ( % c  =  práve vtedy, keď c" % c$ % ( % c  =  . Ekvivalentne to môžeme
ľubovoľné platí a
è ô

zapísať takto: pre každú atomickú formulu ï" % $ % ( %   a pre ľubovoľné

c" % c$ % ( % c = Ô platí è ó ïc" % c$ % ( % c  práve vtedy, keď ô ó ïc" % c$ % ( % c .
Označujeme to è  ô.54

Zatiaľ sme neuvažovali zobrazenia medzi štruktúrami jazyka . Zobrazenia,

homomorfizmy. Presnejšie, nech è  Ô% O, ô  õ% ¦ sú štruktúry jazyka  a Š je

ktoré nás budú zaujímať sú hlavne tie, čo zachovávajú operácie a relácie, teda

zobrazenie z Ô do õ. Nech ďalej â = á ,  = K , c" % c$ % ( % c = Ô sú ľubovoľné. Ak

platí Š #â è c" % c$ % ( % c )  â ô }Šc" % Šc$ % ( % Šc ~ a ak z c" % c$ % ( % c  =  è
plynie }Šc" % Šc$ % ( % Šc ~ =  ô , tak zobrazenie Š nazývame homomorfizmus è
do ô. Značíme ho ŠD è 7 ô. Ak naviac Š je bijektívne a aj jeho inverz je
homomorfizmom, tak Š nazývame izomorfizmus55 è na ô. Budeme to značiť è · ô.

vnorenie<Š štruktúry è do štruktúry ô. Vnorenie je vlastne izomorfizmus56 na

Pomocou izomorfizmu si môžeme definovať ďalší užitočný pojem a to

podštruktúru, to jest pre každú atomickú formulu ï" % $ % ( %   a pre ľubovoľné

c" % c$ % ( % c = Ô è ó ïc" % c$ % ( % c 
ô ó ï}Šc" % Šc$ % ( % Šc ~. Zapíšeme to ŠD è ÷ <ô.
platí práve vtedy, keď

pojmov, ktoré sme si už zaviedli a budú pre nás najdôležitejšie. Hovoríme, že è, ô sú

Posledné pojmy, ktoré budeme definovať, sú v istom zmysle zoslabením

elementárne ekvivalentné, ak pre ľubovoľnú uzavretú formulu ï jazyka  platí

è ó ï práve vtedy, keď ô ó ï. Označíme to è ø ô. Ďalej povieme, že è  Ô% O je

Hovoríme tiež, že ô je rozšírením è.

Pre relácie potom platí c" % c$ % ( % c  =  è pvk }Šc" % Šc$ % ( % Šc ~ =  ô .
54

55

56
Teda izomorfizmus môžeme chápať ako surjektívne vnorenie.

37
elementárnou podštruktúrou štruktúry ô  õ% ¦, ak Ô  õ a pre ľubovoľnú
formulu ï" % $ % ( %   jazyka  a prvky c" % c$ % ( % c = Ô platí è ó ïc" % c$ % ( % c 
práve vtedy, keď ô ó ïc" % c$ % ( % c . Zapíšeme to è ù ô. A nakoniec
homomorfizmus Š nazývame elementárne vnorenie è do<ô, ak pre ľubovoľnú
formulu ï" % $ % ( %   jazyka  a prvky c" % c$ % ( % c = Ô platí è ó ïc" % c$ % ( % c 
práve vtedy, keď ô ó ï}Šc" % Šc$ % ( % Šc ~.

3.2. Ultraprodukty a ich aplikácie

Na to, aby sme dokázali zachytiť všetky možné funkcie a relácie na množine
reálnych čísel, budeme potrebovať pojem ultraproduktu57. Najprv si ho zavedieme
čisto množinovo.

Nech O je neprázdna množina, ú je vlastný filter58 na O a pre každé e = O je Ôí

neprázdna množina. Nech û  üí=ë Ôí je karteziánsky súčin týchto množín. Teda û je
množina všetkých funkcií s definičným oborom O takým, že, Te = Ôí pre každé e z O.
Budeme hovoriť, že funkcie T, U = û sú ú - ekvivalentné, ak :e = O% Te  Ue; = ú.
Zapíšeme to T ý U.

Dá sa ľahko ukázať, že ý je relácia ekvivalencie na û. Označme si triedu

ekvivalencie funkcie T ako Tý , to jest Tý  :U = û% T « U;. Teraz môžeme
zadefinovať redukovaný súčin množín Ôí modulo «.

Definícia 3.1. Hovoríme, že redukovaný súčin množín Ôí modulo ú je množina

všetkých tried ekvivalencie relácie ý . Označujeme ho üý Ôí . Teda potom
üý Ôí  :Tý % T = üí=ë Ôí ;.

Pre nás bude dôležitý prípad, keď ú bude ultrafilter a Ôí bude rovné Ô pre
všetky e z O. Potom redukovaný súčin üý Ôí budeme nazývať ultraprodukt a symbol
üý Ô budeme čítať ako ultramocnina Ô modulo ú.

Je potrebné ešte povedať, že zápis üý Ôí nie je úplne presný, pretože

redukovaný súčin závisí nielen na filtre ú, ale aj na funkcii þÔí D e = O
.59 Uvedomme
si, že ak O je spočítateľná množina, tak þÔí D e = O
môžeme písať ako
Ôíy % Ôí{ % ( % ÔíZ % ( .

Skúsme predchádzajúcu definíciu aplikovať na štruktúry jazyka   á% K% ä.

Opäť nech O je neprázdna množina a ú je vlastný filter na O a pre každé e = O je
èí  Ôí % ¦í  štruktúra jazyka . Dohodnime sa, že interpretáciu relácie  = K,

Zaviedol ho v roku 1930 nórsky matematik Thoralf Albert Skolem (viď ).
Definíciu filtra získame z definície 2.1. odstránením podmienok eU a U. Vlastný filter znamená, že je
57

rôzny od množiny O.
58

Symbolom þÔí D e = O
rozumieme nejakú funkciu  , ktorá každému e priradí práve jedno Ôí .
59

38
respektíve funkcie â = á v štruktúre èí budeme značiť í , respektíve âí . Konštanty v
èí budeme značiť cí .

Definícia60 3.2. Redukovaný súčin üý èí je štruktúra jazyka , ktorá spĺňa:

n Základná množina üý èí je üý Ôí

nn Nech  je n-árny relačný symbol v jazyku<. Interpretácia  v üý èí je

relácia  taká, že  Tý" % Tý$ % ( % Tý  práve vtedy, keď

e = O% í }Tý" e% Tý$ e% ( % Tý e~ = ú

nnn Nech â je n-árny funkcionálny symbol v jazyku<. Interpretáciou â v

üý èí je funkcia â daná predpisom

â Tý" % Tý$ % ( % Tý   þâí }T" e% T$ e% ( % T e~D e = O
ý .61

n‡ Nech  je konštanta v jazyku . Interpretáciou  je prvok  = üý Ôí , kde

  þí D e = O
ý

Je samozrejme potrebné overiť korektnosť definície, teda či pojmy, v ktorých

vystupujú triedy ekvivalencie, nezávisia od svojich reprezentantov. Pretože však
stačí použiť len definície ultrafiltra a relácie ekvivalencie ním danej, môžeme
povedať, že je to triviálne.

hovorí o prechode z jazyka  na jeho rozšírenie  .

Teraz si dokážeme dve dôležité tvrdenia o ultraproduktoch. Prvé z nich

Veta62 3.3. }”š—<<B˜›B” ›~ Nech  je rozšírením jazyka . Nech O je neprázdna

množina a pre každé e z O nech èí je štruktúra  a ôí je rozšírenie èí do  . Nech ú
je filter na O. Potom redukovaný súčin üý ôí je rozšírením redukovaného súčinu
üý èí do  .

Dôkaz: Pre každé e majú modely èí a ôí rovnakú základnú množinu Ôí  õí .

Preto aj üý Ôí  üý õí . Pretože ôí je rozšírením èí do  , tak každý symbol v  má
rovnakú interpretáciu v ôí aj v èí . Z definície 3.2. vidíme, že interpretácia v üý èí
závisí len na interpretáciách v štruktúrach èí , na základnej množine a na filtre ú. To
však znamená, že každý symbol z  má v üý èí aj v üý ôí rovnakú interpretáciu,
ergo druhý redukovaný súčin je rozšírením prvého do jazyka .

Viď  str.216, 4.1.6.

Pod þâí }T" e% T $ e% ( % T e~D e = O
rozumieme nejaká funkciu D O 7 ì, kde ì je množina, ktorej
60

prvky majú tvar âí }T" e% T $ e% ( % T e~; âí je interpretáciou â v èí ,<T" % T $ % ( % T sú pevne dané funkcie
61

a e = O. Vidíme, že funkcia  každému e = O priradí nejaký prvok z Ôí , to jest  patrí do û, a preto má

zmysel uvažovať aj ý .
Viď  str.216, 4.1.8.
62

39
 O dôležitosti druhého tvrdenie napovedá už jeho názov.

Veta63 3.4. (Základná veta o ultraproduktoch) Nech è je ultraprodukt üý èí a nech

O je indexová množina. Potom:

n Pre každý term Õ" % $ % ( %   jazyka  a Tý" % Tý$ % ( % Tý = è  üý Ôí platí

Õè Tý" % Tý$ % ( % Tý   þÕè }T" e% T$ e% ( % T e~D e = O
ý ,

nn Ak ï" % $ % ( %   je formula jazyka  a Tý" % Tý$ % ( % Tý = è , tak potom

è ó ïTý" % Tý$ % ( % Tý  práve vtedy, keď e = OD èí ó ï}T" e% T$ e% ( % T e~ = ú,

nnn Pre každú uzavretú formulu ï jazyka  platí è ó ï práve vtedy, keď
:e = OD èí ó ï; = ú.

Dôkaz: eee okamžite plynie z e a ee. Dôkazy e a ee budeme robiť
indukciou vzhľadom na termy a formule.

n Z definície redukovaného súčinu vidíme, že e platí, ak Õ" % $ % ( %   je

tvaru â" % $ % ( %   a tiež ak Õ" % $ % ( %   je konštanta alebo premenná.
Predpokladajme, že

Õ" % $ % ( %    â}Õ" " % $ % ( %  % Õ$ " % $ % ( %  % ( % Õ@ " % $ % ( %  ~,

kde â je funkionálny symbol jazyka  a termy Õ" % Õ$ % ( % Õ@ spĺňajú e. Potom

z definície interpretácie termov máme

Õè Tý" % Tý$ % ( % Tý  
â }Õ"è Tý" % Tý$ % ( % Tý % Õ$è Tý" % Tý$ % ( % Tý % ( % Õ@è Tý" % Tý$ % ( % Tý ~,

kde funkcia â je interpretácia symbolu â v ultraprodukte è . Pretože Õ" % Õ$ % ( % Õ@

spĺňajú e, tak pre _  % % ( % ? platí

Õfè Tý" % Tý$ % ( % Tý   þÕfè }T" e% T$ e% ( % T e~D e = O
ý Uýf .

Z definície 3.2. eee máme

â Uý" % Uý$ % ( % Uý@   þâí }U " e% U $ e% ( % U @ e~D e = O
ý .

Opätovným užitím definície interpretácie termov dostávame, že

Õè }T" e% T$ e% ( % T e~  âí }U " e% U $ e% ( % U @ e~.

Ak to všetko spojíme, dostaneme

Õè Tý" % Tý$ % ( % Tý   â Uý" % Uý$ % ( % Uý@  

 â }Õf" Tý" % Tý$ % ( % Tý % Õ$è Tý" % Tý$ % ( % Tý % ( % Õ@è Tý" % Tý$ % ( % Tý ~ 

Viď  str.217, 4.1.9.

63

40
  þâí }Õf" Tý" % Tý$ % ( % Tý % Õ$è Tý" % Tý$ % ( % Tý % ( % Õ@è Tý" % Tý$ % ( % Tý ~D e = O
ý 

 þÕè }T" e% T$ e% ( % T e~D e = O
ý

To jest Õ" % $ % ( %   spĺňa e.

nn Pomocou e ľahko overíme, že ee platí pre atomické formuly. Ďalej
budeme postupovať podobne, ako pri dôkaze e – teda budeme využívať definíciu
interpretácie štruktúry ô.

Predpokladajme, že ï  ]ð" % $ % ( %   a ee platí pre ð" % $ % ( %  .

Potom nasledujúce výroky sú ekvivalentné:

è ó ïTý" % Tý$ % ( % Tý ;

nie je pravda, že è ó ðTý" % Tý$ % ( % Tý ;

e = OD èí ó ð}T" e% T$ e% ( % T e~  ú;

e = OD ”<•”<‘B—“–—% ™”<èí ó ð}T" e% T$ e% ( % T e~ = ú;64

e = OD èí ó ï}T" e% T$ e% ( % T e~ = ú.

Ďalej musíme ukázať, že ak formuly ð" % ð$ spĺňajú ee, tak to spĺňa aj formula
ï  ð"
<ð$ . Opäť sú nasledujúce výroky sú ekvivalentné:

è ó ïTý" % Tý$ % ( % Tý ;

e = OD èí ó ð"
<ð$ }T" e% T$ e% ( % T e~ = ú;

e = OD èí ó ð" }T" e% T$ e% ( % T e~<

<èí ó ð$ }T" e% T$ e% ( % T e~ = ú;

e = OD èí ó ð" }T" e% T$ e% ( % T e~ £ e = OD èí ó < ð$ }T" e% T$ e% ( % T e~ = ú

è ó ð" Tý" % Tý$ % ( % Tý <

<è ó ð$ Tý" % Tý$ % ( % Tý .65

Potrebujeme ešte dokázať, že ak ee platí pre ð. % " % ( %  , tak platí aj pre
ï" % $ % ( %    C. ð. % " % ( %  . Potom nasledujúce výroky sú ekvivalentné:

è ó ïTý" % Tý$ % ( % Tý ;

existuje nejaké âý. = è také, že è ó ðTý. % Tý" % ( % Tý ;

  existuje nejaké âý. = è také, že e = OD èí ó ð}T. e% T" e% ( % T e~ = ú;

Využili sme vlastnosť ultrafiltra eU z definície 2.1., aby sme ukázali ekivalenciu tretieho a štvrtého
riadku. Toto je jediný prípad, kedy potrebujeme, aby ú bol ultrafilter.
64

Využili sme, že pre každý filter ú platí d £ k = ú pvk d% k = ú. Je to tak, pretože d £ k  d% k.

65

41
Keďže èí ó ð}T. e% T" e% ( % T e~ implikuje èí ó ï}T" e% T$ e% ( % T e~, tak
  implikuje

  e = OD èí ó ï}T" e% T$ e% ( % T e~ = ú;

Na druhej strane ak   platí, tak môžeme vybrať nejakú funkciu T. = üí=ë Ôí takú,
že platí  . To ale znamená, že   a   sú skutočne ekvivalentné, a preto je  
ekvivalentný aj výrok è ó ïTý" % Tý$ % ( % Tý , to jest formula ï má naozaj vlastnosť
ee.

Časť ee práve dokázanej vety sa nazýva tiež Łośova66 lema. Časť eee je jej
špeciálny prípad a zvykne sa nazývať princíp prenosu.

hyperreálne a zároveň na
preniesť aj všetky funkcie a relácie z
. Základ na

Vráťme sa k tomu, čo je našim cieľom. Chceli by sme rozšíriť reálne čísla na

prenášanie relácií a funkcií už máme – sú ním ultramocniny. Skúsme teraz popísať,

ako to bude fungovať.

už je vlastne známy. Nech je O neprázdna množina, ú vlastný filter na O a è je

Najprv si zadefinujme jeden veľmi užitočný pojem, ktorý, ako uvidíme, nám

štruktúra jazyka . Prirodzené vnorenie štruktúry è do üý è je taká funkcia , že

c je triedou ekvivalencie konštantnej funkcie, ktorej hodnota je c, to jest
c  þcD e = O
ý . Obor hodnôt značíme ako Ô a zúženie üý è na Ô zas ako
è.

Teraz uvažujme štruktúru è  Ô% O jazyka  nekonečnej mohutnosti €. Teda

na množine Ô je práve ˆ rôznych funkcií a relácií. Rozšírme jazyk  pridaním
nových symbolov pre každú funkciu a reláciu na Ô a konštantný symbol pre každý
prvok Ô. To jest v takto utvorenom jazyku   bude ˆ nových funkcionálnych
a relačných symbolov a € nových konštantných symbolov. Nech štruktúra
è  Ô% O   je rozšírením è do jazyka   , kde každému novému symbolu je
priradená jeho prirodzená interpretácia, to jest ak   , resp. â  , resp.   je nový
konštantný symbol prislúchajúci prvku , resp. funkcionálny symbol prislúchajúci
nejakej funkcii â, resp. relačný symbol prislúchajúci nejakej relácii , tak
interpretácia   v è je , resp. interpretácia â  v è je â, resp. interpretácia   v è
je . Potom budeme è nazývať zúplnenie è.

Nech è% ô sú dve štruktúry jazyka  a nech è je zúplnenie è. Budeme

hovoriť, že zobrazenie â je úplné vnorenie è do ô práve vtedy, keď existuje
rozšírenie  štruktúry ô do jazyka   taká, že âD è ù . Inými slovami, â je
elementárne vnorenie a my môžeme rozšíriť všetky funkcie a relácie z Ô na funkcie

Podľa poľského matematika Jerzyho Łośa (viď ).

66

42
a relácie na õ tak, že â bude elementárne vnorenie aj z rozšírenia è na rozšírenie
z ô. Teda úplné vnorenie je elementárne vnorenie špeciálneho typu.

Nakoniec si uveďme jedno jednoduché tvrdenie, ktoré dáva do súvislosti

prirodzené vnorenie s elementárnym a s úplným vnorením.

Lema67 3.5. Nech ú je ultrafilter a è je štruktúra jazyka . Potom:

n prirodzené vnorenie je elementárne vnorenie è do ultramocniny üý è,

nn prirodzené vnorenie je úplné vnorenie è do ultramocniny üý è.

Dôkaz: n Nech ï" % $ % ( %   je formula jazyka  a c" % c$ % ( % c = Ô.

Potom vďaka vete 3.3. sú nasledujúce výroky ekvivalentné:

üý è ó ï c" % c$ % ( % c ;

:e = OD<è ó ïc" % c$ % ( % c ; = ú;

è ó ïc" % c$ % ( % c .

nn Nech è je zúplnením è. Z vety 3.3. vieme ukázať, že D< è ù üý è .

A z vety 3.2. dostávame, že üý è je rozšírením üý è do jazyka   .
h

3.3. Neštandardné modely hyperreálnych čísel

preniesť okrem reálnych čísel a vzťahov medzi nimi aj všetky funkcie a relácie z
.
Máme v rukách všetky prostriedky na to, aby sme zvládli na hyperreálne čísla

zopakujme si axiómy teórie reálne uzavretých polí 2. Jej jazyk budeme značiť
Aby sme si pripomenuli, ktoré vlastnosti reálnych čísel sú pre nás najdôležitejšie,

  %3% % % A<,68 kde %3 sú binárne funkcionálne symboly a %  zas nulárne. Znak
A je binárny relačný symbol. Modelom 2 sú samozrejme reálne čísla so
sčitovaním, násobením a reláciou menší 
% %3% % % A< - túto štruktúru budeme
značiť . 2 má štyri skupiny axióm:

n axiómy poľa,

nn axiómy ostrého usporiadania pre reláciu A,

nnn >% Û} A Û 7   Ü A Û  Ü~ a

nnn >% Û% Ü} A Û Þ  A Ü~ 7 Ü A ÛÜ,

Viď  str. 221, 4.1.13. a str.448, 6.4.1.

67
68
Na Cantorovu počesť.

43
 n‡ >CÛ }  Û $  ß   Û $ ~

‡ schéma: pre všetky nepárne prirodzené 9 1  platí

>T" % T$ % ( % T C  T"  "

 <T "  T  

Axiómy eU a U môžeme nahradiť tzv. schémou axiómy o supreme.

n‡ Pre ľubovoľnú formulu ï% " % $ % ( %  , označme ju ï, je

nasledujúca formula axióma:

C^>ï 7  l ^ 7

7 C8>ï 7  l 8 Þ >^>}ï 7 ï^~ 7 8 l ^.

čo znamená, že ak pre každé , ktoré spĺňa ï, existuje nejaké ohraničenie ^, tak

existuje také ohraničenie 8, ktoré je najmenšie.

druhej kapitoly. Ako indexovú množinu O si zvoľme prirodzené čísla . Vezmime na

Využime poznatky predchádzajúcej podkapitoly a spojme ich s výsledkami

nich voľný ultrafilter «. Teraz vytvorme ultramocninu ü«  a utvorme jazyk   .

Označme si ako  rozšírenie štruktúry  do jazyka   . Veta 3.2. nám hovorí, že
ü«  je rozšírením ü«  do jazyka   . Z vety 3.3. vieme, že na ultramocninu ü« 
sa prenášajú všetky vlastnosti, ktoré má štruktúra . Teda keď to spojíme, tak
môžeme povedať, že v ü«  sa nachádzajú všetky funkcie a relácie, ktoré sú na

ü«   .
reálnych číslach<
. A nakoniec lema 3.4. nám dáva, že reálne čísla sú vnorené do

ü«  , je ultramocnina ü¢!"
«  
 « 
. Namiesto znaku ü«  budeme

Skúsme si to teraz rozmeniť na drobné. Základná množina ultramocniny


používať symbol  . Ak sa pozrieme na definíciu 3.1., tak

n základná množina štruktúry  je potom množina
.

nn Nech   je m-árny relačný symbol v jazyku<  a ²" % ²$ % ( % ²@ =
, kde

²í  }8 í ~ pre e  % % ( % ?. Interpretácia relácie   v  je relácia  taká, že

 ²" % ²$ % ( % ²  pvk :9 = % 8" % 8 $ % ( % 8 @ ; = «,

to jest relácia  " %  $ % ( %  @  je splnená na množine indexov 9, ktorá patrí do

ultrafiltra «, kde  je interpretáciou symbolu   jazyka   v štruktúre  .

nnn Nech â  je m-árny funkcionálny symbol v jazyku<  a ²" % ²$ % ( % ²@ =
.

Interpretáciou symbolu â  v  je funkcia â daná predpisom:

â ²" % ²$ % ( % ²   â8" % 8 $ % ( % 8 @ D 9 = ,

44
čo je trieda ekvivalencie prislúchajúca k postupnosti :â8" % 8 $ % ( % 8 @ ;¢!" , kde â je
interpretáciou symbolu â  jazyka   v štruktúre  .

n‡ Interpretáciou konštanty c z jazyka   je nejaký prvok € =
, kde

€  c.

jazyk   a štruktúru  vyzerá takto:

Vetu 3.5. sme aplikovali o odsek vyššie. Najdôležitejšia je veta 3.4. Pre náš

n Pre každý term Õ" % $ % ( % @  jazyka   a ²" % ²$ % ( % ²@ =
platí

Õ ²" % ²$ % ( % ²   „#Õ 8" % 8 $ % ( % 8 @ )….69

nn Ak ï" % $ % ( % @  je formula jazyka   a ²" % ²$ % ( % ²@ =
, tak potom

 ó ï²" % ²$ % ( % ² <^U_<:9 = D  ó ï8" % 8 $ % ( % 8 @ ; = «.

nnn Pre každú uzavretú formulu ï jazyka   platí

 ó ï<^U_<:9 = D  ó ï; = «.

To ale vlastne znamená, že  ó ï práve vtedy, keď  ó ï, to jest všetky

uzavreté formule sa prenášajú medzi štruktúrami  a  , čiže všetky prvorádové
vlastnosti reálnych čísel sa prenesú na čísla hyperreálne. Takže vidíme, že  je
modelom reálne uzavretých polí, lebo axiómy sú uzavreté formuly.

Pokúsme sa teraz využiť vedomosti o štruktúre  na iný dôkaz toho, že

· Ç
. Vieme, že
je vnorené do
a tiež, že hyperracionálne čísla sú vnorené
do
. Podobne môžeme pristúpiť aj k prirodzeným číslam. Symbolom  sme
označili hyperprirodzené čísla. Ďalej vieme, že množina
je hustá v
. To jest

 ó > =
>9 = C8 =

 #E  8E A ).70
"

Inak povedané, ku každému reálnemu číslu existuje racionálne, ktoré mu je

ľubovoľne blízko – „nekonečne blízko“. To nám isto evokuje definíciu nekonečnej
blízkosti 2.14. pre hyperreálne čísla.

Princíp prenosu hovorí71, že

 ó >Ã =
>¸ =  C =

 #Eà  E A ),
"

kde à   , Nech ¸  9@  je nekonečne veľké prirodzené číslo. Potom zo
sémantiky jazyka   plynie, že k à =
existuje nejaké  =
také, že Eà  E A f
"

To jest je to trieda ekvivalencie prislúchajúca nekonečnej postupnosti Õ 8" % 8 $ % ( % 8 @ 

¢
!"
69

A teda aj  .
.

Viď  str.53, theorem 2.6.

70
71

45
pre všetky72 prirodzené _, teda73 Ã Ó . Opäť vidíme, že pole Ç© nezávisí na tom,
či dosadíme za © pole
alebo
a že Ç
 · Ç
 ·
. Okrem iného to znamená,
že k množine
sa môžeme dopracovať dvojnásobným opakovaním konštrukcie
pomocou ultrafilra. Rozpísané to vyzerá nasledovne:


 <
ÌÄ  NO  Ñ
Ë Í

 <N Ð

 <N e# O) 
ÌÄ 
O Ñ

 #Ä
Ne
)  Ë Ê Ï

Í
e#
 <N Ð O
O)
Ê Ï

formúl zo štruktúry  aj v štruktúre  . Takto by sa nám potom mala preniesť aj

Pripomeňme si, že princíp prenosu nám zaručí platnosť všetkých uzavretých

archimedovskosť. Ale o poli
sme si predsa ukázali, že je nearchimedovské.

princíp prenosu s archimedovskosťou. V  môžeme túto vlastnosť zapísať ako

Aby sme tento rozpor vyriešili, pozrime sa bližšie na to, čo presne urobí

 ó > =
C9 =  A 9. Potom teda princíp prenosu hovorí nasledovné:
 ó >Ã =
C¸ =  à A ¸. Lenže toto znamená iba, že ku každému à =

existuje nejaké ¸ hyperprirodzené a nie, že jestvuje také ¸ prirodzené. Teda
dostávame vlastne akúsi - archimedovskosť.

Naozaj, nech Ú je nejaké nekonečne veľké hyperreálne číslo. Teda Ú   .
Potom z archimedovskosti
plynie, že pre každé prirodzené 9 jestvuje 9@ také, že
 A 9@ . Teda   ¹  9@  1 Ú.

Tento príklad nás upozorňuje na to, že musíme byť veľmi opatrný pri
používaní princípu prenosu. Je teda dôležité uvedomovať si, ktorým jazykom sa
bavíme o ktorej štruktúre.

Ak Eà  E A , tak o to skôr Eà  E A pre každé ^ = .

" "
 f
72

To ľahko ukážeme z definície 2.9. eee.

73

46
 4. Základy infinitezimálneho kalkulu na

menšiu než každé reálne číslo v zmysle Newtona a Leibniza. Prvky množiny e

Dohodnime sa, že pojmom nekonečne malá veličina bude označovať veličinu

budeme nazývať nekonečne malé čísla a ak nepovieme inak, budú vždy rôzne od
nuly.

Vybudovali sme aparát, ktorý nám umožňuje narábať s nekonečne malými

a nekonečne veľkými veličinami. Pozrime sa najskôr na dva príklady jeho využitia.

Príklad74 4.1. Pokúsme sa odvodiť vzorec na výpočet obsahu Ž kruhu ú

s polomerom  =
, ak vieme, že jeho obvod je P  /. Vpísaný pravidelný n-
uholník aproximuje obsah kruhu ú tým presnejšie, čím je 9 väčšie. Obsah n-uholníka
je rovný Ž  9  P , kde Š je výška a Ü základňa trojuholníka, ako to vidno
Z Z Z
$ $
na obrázku.

Nech ¹ je nejaké nekonečne veľké

prirodzené číslo. Potom ŠÂ Ó  a PÂ Ó P. To
jest75 Ö ŽÂ <Ö # $Ø P )  $ P  / $  Ž, čo je
 F

nekonečne malého trojuholníka so stranou ŠÂ

obsah kruhu. Alebo inak. Vieme, že obsah

a základňou Ü je . Ale ŠÂ Ó , teda obsah

Ø Ø
$
ŽÂ     Ü  PÂ Ó P  / $  Ž.
Ø Ø Ø Ø F
$ $ $ $
Toto bol Leibnizov prístup.

vieme, že obsah kruhu ú je Ž  / $ Obrázok 1 - Mnohouholník vpísaný do kruhu

Môžeme postupovať aj obrátene. To jest

a chceme odvodiť jeho obvod P. Vieme, že ak

sa polomer  zväčší o nekonečne malé číslo , tak obsah kruhu sa zväčší o nekonečne
tenký pruh s obsahom Ž    Ž  /  $  / $  /   $ . Vieme ale,
že Ž    Ž je identické obsahu obdĺžnika76 P, to jest P  /   $ ,
a potom platí Ö P <Ö /    /.

Príklad 4.2. Pozrime sa na Diracovu funkciu . Je definovaná tak, že   ×,

   pre  L  a ¢    . Neštandardná analýza nám umožňuje
G¢

Diracovu funkciu definovať veľmi elegantne. Nech  = e
je ľubovoľné. Potom

   $ na uzavretom intervale77 – %  a       inde.78 To jest
"

Viď  str.96, príklad 4.1.1. a  str.73-74.

Pripomeňme, že ÖD Ä
7
, Ö c  ´Õ<c.
74

Pretože  je nekonečne malé, tak aj P Ó P  .

75

Čo znamená interval v
špecifikujeme nižšie.

76
77

47
 Ö ¢    <Ö     <Ö # ) <Ö   .79
G¢ G "
$

4.1. Spojitosť

Často krát budeme pracovať s nejakou podmnožinou reálnych čísel Ô. Je

dôležité vedieť, ako bude vyzerať množina Ô . Princíp prenosu hovorí, že à = Ô
práve vtedy, keď existuje nejaká množina d z ultrafiltra « taká, že  = Ô pre všetky
9 = d, teda<Ô  :Ã    =
D<:9%  = Ô; = «;. Napríklad pre otvorený interval
O  c% ª platí, že
O  :Ã    =
D<:9% c A  A ª; = «;.

Podobne rozšírime do
aj ostatné typy intervalov.

Kľúčovým pojmom v -analýze je pojem limity80. Ten nám umožnil vyhnúť

sa nekonečne malým veličinám – infinitezimáliám pri definovaní základných pojmov
matematickej analýzy. Pretože vieme nekonečne malé veličiny uchopiť,
nepotrebujeme pojem limity ako základný nástroj, ktorým budeme budovať
matematickú analýzu.

Pripomeňme si pojem spojitosti funkcie v bode.

Definícia 4.3. Nech âD .  7
, kde .  je okolie bodu . , je funkcia. Nech
%  =
. Hovoríme, že â je spojitá v bode . , ak

> 1 C 1 }> = . ~D E  . E A  7 Eâ  â. E A .

Pokúsme sa využiť naše vedomosti o hyperreálnych číslach na alternatívnu

definíciu spojitosti. Spomeňme si na vetu 2.15. Vďaka nej vieme, že každé reálne
číslo je vsadené medzi hyperreálne čísla, ktoré sú mu nekonečne blízko. Skúsme
využiť tento fakt.

Veta 4.4. Funkcia âD .  7
je spojitá v bode . práve vtedy, keď

> = e
D }â .   Ó â. ~

to jest Ö }â .  ~  ´Õ<â .    â. , kde â.  je reálne číslo.

Funkcia Ö predstavuje iný spôsob, ako zachytiť nekonečnú blízkosť dvoch

čísel. V podstate pomáha zachytiť prechod z hyperreálnych čísel späť na čísla reálne.

Teda Ö    × na uzavretom intervale – %  a pre všetky  = – %  platí Ö   .

78

Pre pripomenutie, hovoríme, že funkcia âD .  7
má v bode . limitu rovnú c =
, ak pre každé 
79
Diracova funkcia musí byť hladká, ale to nie je problém zabezpečiť.

kladné existuje  kladné také, že pre všetky  = . ,  L . platí Eâ  cE A .

80

48
spojitosti „zmizli“ dva kvantifikátory. Využili sme, že každé reálne číslo  je v

Ešte pred dôkazom si všimnime, kde nám pri neštandardnej definícii

obklopené nekonečne malými číslami. To jest ku každému  jestvuje jeho okolie

tvorené prvkami množiny e
. Nepresne ale o to názornejšie Ö   e
  . Teda
existencia takéhoto okolia je esenciálnou vlastnosťou každého prvku z

v hyperreálnych číslach, a preto jeho existenciu netreba zvlášť pripomínať.

Alebo inak. V klasickej definícií spojitosti musíme zachytiť to, že malá zmena

reprezentovať len akoby dynamicky – to jest „pohybovaním“  hýbeme aj . Čiže  je

argumentu funkcie spôsobí malú zmenu funkčnej hodnoty. Ale malosť vieme

funkciou . Naproti tomu vďaka nekonečne malým číslam a teda aj nekonečne

malým veličinám vieme priamo povedať, čo je malá zmena na vstupe a prislúchajúca
malá zmena na výstupe.

Dôkaz: (nutná podmienka) Nech â je spojitá. Zvoľme nejaké  1 . Potom

k nemu existuje  1  také, že E  . E A  7 Eâ  â. E A .

Nech<    = e
. Potom isto .   = .  % .   a .   Ó . . To

jest existuje nejaká množina d z ultrafiltra « taká, že pre každé 9 = d je
E.    . E   A .81

Potom ale tiež Eâ.     â. E A , to jest â.   Ó â. .82

(postačujúca podmienka) Nech â nie je spojitá v bode . . Ukážme, že existuje

à =
také, že Ã Ó . ale â à ! â. .

Pretože â nie je spojitá v bode . , existuje reálne  1  také, že pre ľubovoľné

reálne  1  existuje nejaké y také, že #y  . # A  a #â y   â. # b .
" " "

Voľme za  postupne . To jest dostaneme postupnosť reálnych čísel  

"

takých, že E  . E A  a Eâ   â. E b . To ale znamená, že à    Ó .

a zároveň â Ã ! â. , čo je spor.

Uvedomme si ešte, že à  .  , kde        .  = e
.

Veta 4.2. vlastne zadáva alternatívnu, neštandardnú definíciu spojitosti.

Vidíme, že oproti definícií štandardnej si vystačí len s jedným kvantifikátorom. Tým
pádom je aj názornejšia, čo je jej ďalšia výhoda.

Teraz ľahko zavedieme neštandardne aj definíciu spojitosti v bode sprava,

resp. zľava.

 = e
, to jest  A  pre všetky  =
, a teda aj pre naše . Nezabudnime, že relácia A bola na

81

množine
zadefinovaná po zložkách.

Pretože  bolo ľubovoľné.
82

49
Lema 4.5. Hovoríme, že funkcia âD .  7
je spojitá v bode . sprava, resp.
zľava, ak pre všetky kladné  = e
platí

â .   Ó â. , resp. â .   Ó â. 

Skúsme využiť neštandardnú definíciu spojitosti na dôkaz niektorých

vlastností spojitých funkcií v bode.

Veta 4.6. Nech âD " .  7
<% ãD $ .  7
sú funkcie spojité v bode . . Nech
 =
. Potom sú spojité aj funkcie â ½ ã, âã, â a ak ã.  L , tak aj $.
ê

zobrazenie Ö je homomorfizmus.
Dôkaz: Všetky tieto vlastnosti spojitých funkcií triviálne odvodíme z toho, že

Veta 4.7. Nech âD .  7
je funkcia spojitá v bode . a nech ãD }â. ~ 7
je

funkcia spojitá v bode â. . Potom funkcia Š  ã ¶ â je spojitá v bode . .

Dôkaz: Nech  = e
je ľubovoľné. Potom

Š .    ã ¶ â .    ã #â.   }â .    â. ~).

Ale â je spojitá v bode . , a preto â .    â.  je nekonečne malé číslo, a teda
zo spojitosti ã v bode â.  dostávame, že

ã #â.   }â .    â. ~) Ó ã}â. ~  Š. .

Definícia 4.8. Hovoríme, že funkcia âD O 7
je spojitá na intervale O, ak

> = O> = e
D }â    Ó â~

a â je spojitá sprava v pravom, resp. zľava v ľavom koncovom bode intervalu O, ak

tieto body do intervalu O patria.

Veta 4.9. Nech âD O 7
je spojitá funkcia na uzavretom intervale O  c% ª. Potom je
ohraničená. To jest existuje také % =
, že pre všetky  = c% ª je % 1 EâE

Dôkaz: Nech neexistuje také % =
. Teda ku každému reálnemu % nájdeme

& = c% ª také, že % A Eâ& E. Princíp prenosu nám dáva, že pre každé ' z

existuje nejaké Ã( = O také, že Eâ Ã( E A '. Pretože to platí pre ľubovoľné
hyperreálne číslo, tak to platí aj pre nejaké )=
 Ä
. Potom teda existuje dáke

50
Ã) = O také, že )A Eâ Ã) E. Ale zároveň platí Ö Ã)   = O.83 Zo spojitosti potom
máme â Ã)  Ó â =
. Ale to je spor.

Veta 4.10. (Weierstrassova veta o maxime, resp. minime) Nech âD O 7
je spojitá

funkcia na uzavretom intervale O  c% ª. Potom existuje  = c% ª také, že â v ňom
nadobúda maximum, resp. minimum, to jest pre každé  = c% ª platí â l â,
resp. â b â.

Dôkaz: Uvažujme prípad maxima. Z vety 4.9. vieme, že â je ohraničená na O.

Preto existuje supremum84 množiny âO  :â%  = O; . Označme ho Ô. Potom pre
ľubovoľné kladné  =
existuje nejaké o = O také, že âo  b Ô  . Princíp
prenosu hovorí, že pre ľubovoľné kladné  =
existuje nejaké Ã     = O
také, že â Ã  b Ô    Ô  . To jest existuje nejaká množina d z ultrafiltra
« taká, že pre všetky 9 = d je â    b Ô  . Uvažujme kladné  = e
. Potom
Ô   Ó Ô a zo spojitosti â vyplýva â Ã  Ó â  pre  = O, Ã Ó  . Položme
  . To jest â  Ô. Dôkaz pre minimum je obdobný.

Dôkaz Weierstrassovej vety môžeme ale urobiť aj nasledovne:

Nech ¹ je nejaké nekonečne veľké číslo. Rozdeľme interval O ekvidištantne na

¹ častí. Vyberme množinu bodov :c  Ã. % Ã" % ( % à ª; Ÿ O , pre ktoré platí
Ãí  Ãí"    . To jest Ãí  c  e . Vidíme, že  je nekonečne malé číslo,
*g
Â
a teda Ãí Ó Ãí" % e  % % ( % ¹. Pozrime sa na postupnosť :â c  9Â ;Â!" .
Z hľadiska množiny  je to konečná potupnosť, a preto dokážeme vybrať jej
najväčší prvok. Označme si bod, v ktorom ho postupnosť dosahuje, ako c  ? .
Teda platí, že â c  ?  b â c  9  pre každé 9 l ¹. Lež pre každý bod
intervalu O platí (a tým skôr pre interval O), že k nemu existuje nejaký bod
è  c  ^ % ^ l ¹, ktorý mu je nekonečne blízko. Zo spojitosti potom plynie, že
Ö â c  ?  b â pre každé  z O. Stačí teraz položiť  <Ö c  ? . Pre
minimum je dôkaz podobný.

Uvedomme si, že druhý dôkaz Weierstrassovej vety nepotreboval vetu 4.9. Tá

nám z neho vyplynula ako triviálny dôsledok.

Veta 4.11. (Bolzanova veta o medzihodnote) Nech âD O 7
je spojitá funkcia na

uzavretom intervale O  c% ª a âc⪠l . Potom existuje bod  = O taký, že
â  .

Pretože Ã) = O a O  :Ã    =
D<:9% c l  l ª; = «;.

83

84
Vďaka tomu, že reálne čísla sú modelom reálne uzavretých polí.

51
 Dôkaz: Ak âc⪠ , tak tvrdenie vety je triviálne. Nech teda
âc⪠A . Bez ujmy na všeobecnosti môžeme predpokladať, že âc A . Nech ¹
je nejaké nekonečne veľké číslo. Opäť rozdeľme interval O na ¹ častí. Vyberme
množinu bodov :c  Ã. % Ã" % ( % à ª; Ÿ O , pre ktoré platí Ãí  Ãí"    . To
*g
Â
jest Ãí  c  e . Vidíme, že  = e
, a preto Ãí Ó Ãí" % e  % % ( % ¹. Vytvorme
množinu k  :9 l ¹% â c  9  A <;. Pretože ⪠1 , tak isto existuje
maximum množiny k. Označme ho ?. To jest â c  ?  A  a zároveň
â c  ?    b . Ale platí c  ? < Ó c  ?   , a teda zo spojitosti
plynie, že aj â c  ?  Ó â c  ?   . To znamená, že pre  <Ö c  ? 
platí Ö â c  ?  <Ö â c  ?     â  .

Všimnime si, že delenie intervalu na nekonečne mnoho dielikov nám

umožnilo urobiť dôkaz Weierstrassovej a Bolzanovej vety vlastne tým istým
spôsobom. Využili sme to, že každý bod intervalu bol nekonečne blízko nejakému
bodu delenia intervalu a že funkcia bola spojitá na intervale.

4.2. Diferenciálny počet

Dokázali sme si niektoré tvrdenia o spojitosti. Postúpme teraz ďalej

k pojmom, ktoré boli historicky zavedené pomocou nekonečne malých veličín
a vlastne kvôli tomu aj najviac kritizované.
Newton funkcie chápal ako pohyb bodu v čase. Úlohe o hľadaní derivácie
prislúchajúcej k nejakej funkcii potom rozumel ako snahu o nájdenie okamžitej
rýchlosti v danom časovom momente. Naproti tomu Leibniz deriváciu funkcie chápal
geometricky ako smernicu dotyčnice funkcie v danom bode. V oboch prípadoch tieto
pre nejaké  L . Obrázok nám ilustruje, že pre
ê+É G|+ê+É 
,+
úvahy vedú k podielu
 blížiace sa k 0 sa podiel bude blížiť k okamžitej rýchlosti v . , resp.
ê+É G|+ê+É 
|+
k smernici dotyčnice v bode . .
Klasická definícia derivácie znie:

že funkcia âD .  7
má
Definícia 4.12. Budeme hovoriť,

v bode . deriváciu, ak existuje

56|+7.
ê+É G|+ê+É 
|+
limita .
Deriváciu â v bode . budeme
značiť â. .

Veta 4.13. Funkcia âD .  7

Obrázok 2 – Ilustrácia výpočtu derivácie funkcie v bode

52
má v bode . deriváciu, ak â.  je reálne číslo a pre každé< = e
platí

Ó â. ,
ê +É Gê+É 


čiže Ö # )  â. .
ê +É Gê+É 


Dôkaz: (nutná podmienka) Nech existuje 56|+7.  â. . To

ê+É G|+ê+É 
|+
znamená, že pre každé reálne  kladné existuje reálne  kladné také, že pre všetky
EE A , platí s  â. s A . Nech EE   Ó . Zvoľme ľubovoľné
ê+É G|+ê+É 
|+
reálne  1 . K nemu potom existuje kladné reálne  také, že pre EE A  je
s  â. s A . Pretože EE   = e
, tak je  určite menšie ako , a
ê+É G|+ê+É 
|+

teda platí s  â. s A . Pretože  bolo ľubovoľné, tak naozaj

ê +É Gê+É 


Ó â. .
ê +É G|+ê+É 
|+

(postačujúca podmienka) Nech pre ľubovoľné< nekonečne malé platí

Ó â.  a zároveň nech neexistuje derivácia funkcie â v bode . . Teda
ê +É Gê+É 

existuje reálne  kladné, že pre všetky reálne  kladné existuje nejaké y také, že
"

y A  a s  â. s b . Voľme za  postupne . To jest dostaneme

ê+É G|+ê+É  "
" |+

postupnosť reálnych čísel   takých, že E E A as  â. s b 

" ê+É G|+Z ê+É 
|+Z
pre všetky 9 prirodzené. To ale znamená, že     = e
a zároveň
! â. , čo je spor.
ê +É Gê+É 


Vidíme, že dôkaz ekvivalencie klasickej a neštandardnej definície je veľmi

platí, že ak âD .  7
má v bode . deriváciu, tak â je v bode . aj spojitá. Naozaj,

podobný dôkazu ekvivalencie definícií spojitosti. To nie je veľmi prekvapivé nakoľko

nech  = e
je ľubovoľné. Vieme, že platí Ó â. . To implikuje, že

ê +É Gê+É 

â .    â.  Ó â. . Ale â  .  Ó , a teda aj â .    â.  Ó .

Vymenujme základné vlastnosti derivácie v bode.

Lema 4.14. Budeme hovoriť, že funkcia âD .  7
má v bode . deriváciu sprava,

resp. deriváciu zľava, ak â.  je reálne číslo a pre každé kladné< = e
, resp. každé
záporné  = e
platí

Ó â. .
ê +É Gê+É 


53
Veta 4.15. Nech funkcie âD " .  7
resp. ãD $ .  7
majú v bode . deriváciu
â. , resp. ã.  a nech  =
. Potom aj funkcie â% â  ã% âã majú v bode .
deriváciu a platí:

â.   â. % â  ã.   â.   ã. % âã.   âã.   âã. 

Dôkaz: To, že funkcie â% â  ã majú deriváciu v bode . a že ich derivácie

majú príslušný tvar je jasné z definície.

Pozrime sa na deriváciu funkcie âã v bode . . Zvoľme  = e
. Potom

použitím I. Mojžišovho triku85 a vďaka spojitosti â v bode . dostávame:

 â .    ã.  Ó
ê +É G$ +É Gê+É $+É  }$ +É GG$+É ~ }ê +É Gê+É ~
  
Ó â. ã.   â. ã. .

Veta 4.16. Nech funkcia âD .  7
má deriváciu â.  v bode . a funkcia

ãD }â. ~ 7
má deriváciu ã.  v bode â. . Potom aj funkcia ã ¶ â má
deriváciu v bode . a ã ¶ â.   ã}â. ~â. .

Dôkaz: Zvoľme  = e
. Potom použitím II. Mojžišovho triku86 a vďaka

spojitosti â v bode . dostávame:

 3 Ó ã}â. ~â. .
$ }ê +É G~$}ê+É ~ $ }ê +É G~$}ê+É ~ ê +É Gê+É 
 ê + É Gê+É  

Pri dôkazoch dvoch predchádzajúcich viet bol kruciálnym fakt, že derivácia

sme na ich dokončenie potrebovali, aby â .   Ó â. .

v bode implikuje spojitosť v bode. Inak by oba dôkazy stroskotali, pretože v oboch

Obráťme teraz pozornosť na výpočet derivácií konkrétnych funkcií.

Príklady 4.17. Ukážme, čomu sa rovná derivácia funkcie â   $ v bode . . Nech
 = e
. Potom

Ö# ) <Ö # ) Ö .    . .

ê +É Gê+É  +É{ G$+É G{ +É{
 

Podobne nech â  . Potom   .

ê +É Gê+É  +É G+É
 

Na týchto príkladoch sme demonštrovali, ako sa „zbaviť“ nekonečne malých

čísel potom, čo nám preukázali svoje „služby“. V podstate sme zopakovali postup,

To jest   c  c.
To jest   .
85
g
g
86

54
akým deriváciu funkcie  $ , či  odvodil Newton, len namiesto nekonečne malých
veličín sme pracovali s nekonečne malými číslami. Na rozdiel od neho však vďaka

číslom  deliť a zároveň ho v poslednej rovnosti považovať za .

neštandardnej analýze vieme presne povedať, prečo sme mohli nekonečne malým

Postup, ktorý sme uviedli na výpočet derivácie funkcie  $ v bode . , má

všeobecnejší charakter. Pozostáva z týchto krokov:

e Vyjadríme rozdiel â .    â. .

ee Upravíme ho na tvar }Ô.   õ. % ~, pričom v õ. %  sa  nachádza

len v tvare súčinu.

eee Tento výraz vydelíme veličinou .

eU „Zanedbáme“ výraz õ% .

Pokyny bodov e a hlavne ee sú otázkou techniky. Zdôvodnenie bodov eee
a eU, teda že raz je  nenulové a potom zas nulové, však predstavovalo pre

vybudovali techniku, ktorá nám problém bodov eee a eU umožňuje obísť. Obísť,
Newtona, Leibniza a ich nasledovníkov neprekonateľnú prekážku. My sme

nie vyriešiť. Jeho riešenie je totižto obor filozofie matematiky a tá nad týmto obrom
doposiaľ nezvíťazila.

Pozrime sa na niektoré klasické výsledky diferenciálneho počtu.

Definícia 4.18. Nech âD O 7
je spojitá funkcia na intervale O. Hovoríme, že â je

diferencovateľná na intervale O, ak existuje derivácia â pre každé  = O a â má
v pravom koncovom bode intervalu O deriváciu sprava, resp. v ľavom deriváciu
zľava, ak tieto body do intervalu O patria.

Veta 4.19. (Rolleho veta) Nech âD O 7
je spojitá funkcia na uzavretom intervale

O  c% ª a diferencovateľná na intervale c% ª. Nech âc  âª. Potom existuje
bod . = O taký, že â.   .

Dôkaz: Nech â ø ,  reálne. Potom triviálne â     pre každé  = O. Nech

â - . Vieme, že funkcia â nadobúda na O extrém. Nech â nadobúda maximum a . je
bod maxima. Potom platí â.  b â pre každé  = O a princíp prenosu hovorí, že
â.  Ó â Ã.  b â Ã pre každé Ã = O . To jest pre kladné  = e
, resp. záporné
. = e
platí l , resp. b . Ale â je diferencovateľná
ê +É Gê+É  ê +É G/ê+É 
 /
v bode . , a preto musí byť â.   . Pre minimum je dôkaz obdobný.

Veta 4.20. (Lagrangeova) Nech âD O 7
je spojitá funkcia na uzavretom intervale

O  c% ª a diferencovateľná na intervale c% ª. Potom existuje bod . = c% ª taký,
že ⪠ âc  â. ª  c.

55
 Dôkaz: Uvažujme funkciu ã  â  âc    c
ê*êg
*g
overíme, že spĺňa predpoklady Rolleho vety, a teda existuje nejaký bod . = c% ª
. Ľahko

taký, že ã.   , to jest   â.  

ê*êg
*g
.

Veta 4.21. Nech âD O 7
je spojitá funkcia na uzavretom intervale O  c% ª

a diferencovateľná na intervale c% ª. Nech â   pre každé  = O. Potom je â
konštantná ne celom intervale O.

Dôkaz: Nech c A  A Û A ª. Potom podľa predchádzajúcej vety existuje

Ü. = % Û také, že   âÜ.   . To jest âÛ  â. Pretože â je spojitá
ê0ê+
0+
sprava v bode c a zľava v bode ª, tak platí aj âc  â  âª pre každé
 = c% ª.

Veta 4.22. (Cauchyho) Nech âD O 7
% ãD O 7
sú diferencovateľná na intervale

c% ª. Nech ã L  pre každé  = O. Potom existuje taký bod . = c% ª, že platí

ê+É  ê*êg
$+É  $*$g
.

Dôkaz: Z Lagrangeovej vety vieme, že existuje Û. = c% ª také, že

 ãÛ.  L . Preto 㪠 ãc L . Uvažujme funkciu
$*$g
*g

Š  < }â  âc~<}㪠 ãc~  }ã  ãc~}⪠ âc~<

Funkcia Š zrejme spĺňa predpoklady Rolleho vety, a preto existuje . = c% ª, tak, že

  Š.   â. <}㪠 ãc~  ã. }⪠ âc~

Posledné štyri vety sme dokázali vlastne rovnako, ako sa to robí v - analýze.
To jest dokázali sme ich len pomocou štruktúry . Princíp prenosu potom natiahne
ich platnosť aj na štruktúru  . Uviedli sme ich preto, aby sme ukázali, že v
metódach neštandardnej analýzy sa nachádza aj aparát identický nástrojom
klasickej analýzy.

4.3. Integrálny počet

integrálu. Majme spojitú funkciu â na uzavretom intervale O  c% ª. Uvažujme

Pokúsme sa teraz pomocou nekonečne malých veličín zaviesť pojem určitého

delenie intervalu O na 9 rovnakých častí. Dostaneme tak nejakú množinu bodov

56
ú  :c  . % " % ( %   ª;. Teda í  í"  pre e  % % ( % 9. Vyberme
*g

z každého intervalu í" % í  nejaký bod í pre e  % % ( % 9  . Označme ako û

množinu :" % $ % ( %  ;. Množinu û nazveme výber. Je ľahké nahliadnuť, že súčet
á9% û   í!" âí   í!" âí  ,
*g

kde   , je odhadom plochy pod grafom funkcie â. Taktiež je uveriteľné, že čím

*g

je 9 väčšie, tým bude odhad presnejší. Geometricky vlastne sčitujeme stĺpčeky

z výškou âí  a základňou  . Čím je teda 9 väčšie, tým je základňa menšia a tým
menej máme v istom zmysle „priestoru“ na výber í .

Ak si zvolíme nejaké nekonečne veľké číslo ¹ a interval O rozdelíme na ¹ častí,

tak Ãí  Ãí"   Â je nekonečne malé číslo, to jest Ãí" Ó Ãí pre e  % % ( % ¹,
*g
Â
kde Ãí  í   í pre e  % % % ( % ¹. Nech ¾Â je množina prvkov í kde
í = Ãí" % Ãí  pre e  % % ( % ¹. Potom

á¹% ¾Â  1 Âí!" â í  .

Pretože však â je spojitá, tak platí âÃí"  Ó âÃí  pre e  % % ( % ¹, a teda je

jedno, ktorý bod z intervalu í" % í   Ãí" % Ãí  vyberieme. To jest ak â má
integrál, tak triviálne platí napríklad

áÀ 1 Âí!"}6 2 =3vy %3  <:â í" ;~Â Ó Âí!"}6—42 =3vy %3  :â í" ;~ 1 á5 ,

kde zmysel týchto výrazov zabezpečuje Weierstrassova veta, nakoľko â je spojitá

a intervaly Ãí" % Ãí  sú uzavreté. Označme si vyššie uvedenú ekvivalenciu ako ¶.

Núka sa nám takáto definícia plochy pod grafom funkcie â.

Definícia 4.23. Nech â je spojitá funkciu na uzavretom intervale O  c% ª. Budeme
hovoriť, že â má integrál g â, 87 ak g â =
a
* *

>Y =   D<áY% ¾Â  Ó g â,

*

kde ¾Â je ľubovoľný výber.

Z „reálneho“ pohľadu vlastne sčitujeme nekonečne veľa stĺpčekov s nulovou

aproximuje nekonečne presne, teda vyplní množinu :% ÛD< = O% Û  â;.88 Teraz
základňou – teda úsečky a vieme nahliadnuť, že plochu pod grafom taký súčet

sa môžeme pokúsiť ukázať ekvivalenciu medzi našou definíciou a definíciou -

analýzy. Pripomeňme si ju.

g â predstavuje zatiaľ iba symbol.

87 *

Teda presnejšie plochu vyplní, ak â je nezáporná funkcia.

88

57
Definícia 4.24. Nech â je spojitá funkciu na uzavretom intervale O  c% ª. Nech
funkcia áD  7
je definovaná rovnosťou á9% û   í!" âí  1 á9, kde û je
ľubovoľný výber. Budeme hovoriť, že funkcia â má na intervale O integrál, ak
existuje 56 7¢ á9. Výraz 56 7¢ á9 budeme značiť g â.
*

Veta 4.25. Nech â je spojitá funkciu na uzavretom intervale O  c% ª. Nech funkcia
áD  7
je definovaná rovnosťou á9% û   í!" âí  1 á9, kde û je
ľubovoľný výber. Potom existuje 56 7¢ á9.

Dôkaz: Z Weierstrassovej vety vieme, že spojitá funkcia nadobúda na

uzavretom intervale svoje maximum i minimum. Uvažujme výbery

kí % kí  6—46 =+vy %+ :âí" ; % e  % % ( % 9, resp.

?í % ?í  6 6 =+vy %+  :âí" ; % e  % % ( % 9.

Položme %9  7í!" kí 7 , ú9  7í!" ?í 7 . Je ľahké ukázať, že platí

>?% 9 = D }%? b ú9~ a > 1 C9. >9 b 9. D %9  ú9 A 

Označme prvú vlastnosť   a druhú  . Pre   nám princíp prenosu dáva, že

% ¹ Ó ú ¹ pre nejaké ¹ =   . Zo zrejmej nerovnosti ú9 l á9 l %9
pre 9 prirodzené plynie s princípu prenosu, že aj ú ¹ l á ¹ l % ¹ pre
ľubovoľný výber ¾Â . Z   vieme, že ú ¹ l % º pre ¹% º =   . Teda máme,
že

á ¹ l % ¹ Ó ú ¹ l % º Ó ú º l á º

Dostali sme, že Ö á ¹ l <Ö á º a analogicky dostaneme aj Ö á º l<Ö á ¹.89
Preto Ö á º <Ö á ¹ pre všetky ¹% º =   . Položme P <Ö á ¹. Potom
P Ó á ¹.

To jest pre všetky reálne  1  platí EP  á ¹E A  . Teda, existuje množina

d z ultrafiltra « taká, že pre ¹   8  je EP  á 8 E A . Nech zároveň platí, že ku
každému prirodzenému 9 existuje € kladné, že EP  á E 1 €. To ale okamžite dáva
spor s EP  á ¹E A  , čo znamená, že P  56 7¢ á9.

Z dôkazu a z ¶ je jasné, že štandardná i neštandardná definícia integrálu je

existenciu 56 7¢ á9 pre všetky možné výbery bodov z intervalu O naraz.

ekvivalentná. Dôkaz predchádzajúcej vety je zaujímavý v tom, že sme ukázali

konečného počtu bodov. Naozaj nech funkcia â je spojitá na uzavretom intervale O

Uvedomme si, ako ľahko ukážeme nezávislosť hodnoty integrálu od

89
Uvedomme si, že to platí pre všetky možné aj od seba rôzne výbery aY aj ab .

58
Zmeňme v bodoch í hodnotu âí  na âí   í pre ľubovoľné í reálne, kde
e  % % ( % 9. Potom g â Ó Â" â í Â  í!" í Â Ó Â" â í Â, pretože
*

každé í je konečné číslo.

funkciu â na uzavretom intervale O  c% ª. Označme ako 9 funkciu g âÕÕ.
+
Pokúsme sa odvodiť Newton Leibnizov90 vzorec. Uvažujme nezápornú

Ako sa zmení 9, keď zväčšíme jej argument o nekonečne malé číslo ?
Evidentne sa zväčší o výraz â.91 Zo spojitosti â máme, že â Ó â   , a
teda 9     9 Ó â. Potom Ó â pre každé  = e
, to jest
: +G:+

9  â. ; Â  :c  . % " % ( % Â  ª ;, í  í"  Â
e  % % ( % ¹.
Nech pre

Môžeme písať

g â  g 9 Ó á ¹% ; Â ,

* *

pretože z definície integrálu, vieme, že vo funkcii á ¹ môžeme voliť ľubovoľný

výber. Ďalej

á ¹% ; Â   Âí!"9 í Â  Âí!" Â ,

: + :+ |Ø 
|Ø

pretože  = e
a definícia derivácie umožňuje voliť ľubovoľné nekonečne malé

číslo. A nakoniec

Âí!"9 í Â  Âí!" 9 í  Â   9í   9 ª   9 c  Ó 9ª  9c,

pretože 9 je diferencovateľná na celom O, a teda je aj spojitá.

Vidíme, že pomocou neštandardnej analýzy sme Newton Leibnizov vzorec

odvodili aj bez znalosti pojmu primitívnej funkcie. Zároveň sme ukázali, aký zmysel
  â. Toto odvodenie je pekné aj kvôli
|ê+
|+
má symbolické počítanie typu

i integrovateľnosti funkcie â na intervale O.

tomu, že sme v ňom použili vlastnosť spojitosti, diferencovateľnosti

90
Gramaticky správne je Newtonov Leibnizov vzorec, ale uznajme, že to znie zle.

9 pridáme úsečku z výškou â.

91
Je ľahké predstaviť si to geometricky. Ak uvažujeme „reálny“ pohľad, tak vlastne k ploche danej číslom

59
 Záver

Robinsonova neštandardná analýza je pokusom odpovedať na výzvu, tristo

rokov starú, po upevnení základov analýzy vo forme, ktorú jej dali Leibniz a Newton.
To znamená povedať, čo sú zač infinitezimáliá a ako sa s nimi rigorózne počíta.

Uvedomme si istú podobnosť medzi Cantorom a Robinsonom. Cantor pri

konštrukcii reálnych čísel vlastne ukázal, čo presne budú reálne čísla. Podobne aj
Robinson ukázal, ako možno chápať nekonečne malé a nekonečne veľké veličiny.

Metódy, ktoré Robinson používa, sú metódami Cantorovej teórie množín.

Pripomeňme, že dôkaz existencie netriviálneho ultrafiltra vyžaduje axiómu výberu.
Tím sa od nekonečne malých veličín objavivších sa v geometrickom názore
dostávame hodne ďaleko.

Na druhej strane, ak len využijeme, že nekonečne malé veličiny sú

skonštruované a nepátrame potom, ako sa to udialo, teda ak ich napríklad
zavedieme axiomaticky, získame skutočne nástroj umožňujúci manipulovať
s nekonečne malými a nekonečne veľkými číslami. Uvedomme si, že to isté vlastne
robíme aj s reálnymi číslami. V drvivej väčšine prípadov k nim predsa
nepristupujeme ako k triedam ekvivalencie fundamentálnych postupností
racionálnych čísel. Ak sa takto pozrieme aj na hyperreálne čísla, teda ako na nejaké
ideálne niekde existujúce objekty, môžeme opäť obnoviť „geometrickú“ intuíciu
narábania s nekonečne malými a nekonečne veľkými veličinami.

Ďalej tým, že Robinson vytvoril model pre nekonečne malé a nekonečne

veľké veličiny v rámci teórie množín, zabezpečil ich relatívnu bezospornosť. Voľne
povedané, ak by sa našiel nejaký spor u neho, má ho aj teória množín.

Vďaka neštandardnej analýze sme teda dokázali rigorózne zopakovať úvahy

Leibniza a Newtona. Aby sa nám to podarilo, museli sme prejsť kus cesty.
Najdôležitejšia z tohto pohľadu bola tretia kapitola, kde sme vybudovali nástroje,
ktoré nám umožnili skonštruovať model teórie reálne uzavretého poľa, ktorý bol
nearchimedovský, boli v ňom vnorené reálne čísla a zároveň naň boli natiahnuté aj
všetky funkcie a relácie, ktoré na reálnych číslach jestvujú.

Nearchimedovskosť základnej množiny tohto modelu, hyperreálnych čísel,

vlastne hovorí o tom, že sa medzi nimi nachádzajú aktuálne nekonečné veľké čísla.
Tie nám umožňujú pracovať, alebo teda aspoň nejako uchopiť nekonečno. Asi
najmarkantnejšie sme operácie s nekonečne malými a veľkými číslami využili pri
odvodení Newton Leibnizovej formuly. A tým sme demonštrovali prostriedky, ktoré
núka neštandardná analýza na budovanie základov matematickej analýzy.

60
 Bibliografia
 DAVIS, Martin. Applied nonstandard analysis. New York : Wiley-Interscience publications, 1977.

 ŠTĚPÁNEK, Petr. Matematická logika. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1982.

 ŠPAKULA, Ján. Aplikácie neštandardnej analýzy (Diplomová práca). Bratislava, 2003.

 KATRIŇÁK, Tibor a iní. Algebra a teoretická aritmetika 1. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2002.

I. GORDON, E. I., KUSRAEV, A. G. a KUTATELADZE, S. S. Infinitesimal Analysis. Dordrecht : Kluwer

Academic Publishers, 2002.

 VOPĚNKA, Petr. Calculus infinitesimalis pars prima. Praha : Práh, 1996.

 KEISLER, Jerome H. a CHANG, Chen Chung. Model theory. New York : Elsevier science publishing
company, INC., 1990.

 Wikipedia. [Online] 11. December 2008. [Dátum: 15. December 2008.]
http://en.wikipedia.org/wiki/Nonstandard_analysis.

 ZLATOŠ, Pavol. Teória množín a matematická logika (1) - prednášky. Bratislava, UK FMFI, 2008.

 —. Teória množín a matematická logika (2) - prednášky. Bratislava, UK FMFI, 2009.

 ROSINGER, Elemér E. arXiv.org. Cornel University Library. [Online] 10. Júl 2004. [Dátum: 19.
Február 2009.] arxiv.org/pdf/math/0407178.

 KUPKA, Ivan. Seminár z reálnej analýzy - prednášky. Bratislava, UK FMFI, 2008.

 KOLMAN, Vojtěch. Filosofie čísla. Příbram : Filosofia, 2008.

 www.mathematica.sk. [Online] 18. Marec 2005. [Dátum: 11. Apríl 2009.]
http://www.mathematica.sk/Geometria1/Theory/06Theory.xml.

I MAC LANE, Saunders a BIRKHOFF, Garrett. Algebra. Bratislava : Alfa, 1974.

 NEUBRUNN, Tibor, RIEČAN, Beloslav a RIEČANOVÁ, Zdena. O nekonečne malých veličinách.
Bratislava : ALFA, 1987.

 ŠALÁT, Tibor, a iní. Algebra a teoretická aritmetika (2). Bratislava : ALFA, 1986.

 ŠALÁT, Tibor. Reálne čísla. Bratislava : ALFA, 1982.

 VELICHOVÁ, Anna. www.evlm.stuba.sk. [Online] 15. September 2006. [Dátum: 17. Apríl 2009.]
http://www.evlm.stuba.sk/~velichova/PREDNASKY/Prednaska9.xml.

 O'CONNOR, J. J. a ROBERTSON, E. F. University of St Andrews. [Online] Február 2005. [Dátum:

25. Marec 2009.] http://www-history.mcs.st-andrews.ac.uk/Biographies/Skolem.html.

 BALCERZYK, Stanislaw. JSTOR. [Online] 18. Február 2000. [Dátum: 25. Marec 2009.]
http://www.jstor.org/pss/20016194.

 KLUVÁNEK, Igor, MIŠÍK, Ladislav a ŠVEC, Marko. Matematika I. Bratislava : Slovenské
vydavateľstvo technickej literatúry, 1962.

 VOPĚNKA, Petr. Vyprávění o kráse novobarokní matematiky. Praha : Práh, 2004.

61