Vous êtes sur la page 1sur 5

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

katedra filozofie

Akademické písanie
( Problém abstraktnej maľby v estetickej koncepcii Romana
Ingardena a jeho možné riešenia)

Jana Sojková 1.ročník


2010/2011
Vo svojej práci sa budem zaoberať problémom abstraktnej
maľby,ktorú Roman Ingarden podrobne rozobral v diele O štruktúre
obrazu.V ňom sa zaoberá otázkou maliarskeho umeleckého diela,definuje
rozdiel medzi obrazom a maľbou ,porovnáva pojmy,ktoré následne môžu
pomôcť k lepšiemu pochopeniu maliarských diel ich vnímateľom.Taktiež
dôležitú úlohu u neho hrá estetická hodnota pri nazeraní na kvalitu
umeleckého diela.
Roman Ingarden bol poľský filozof narodený v Krakowe. Študoval
filozofiu vo Viedni, v Nemecku fyziku a matematiku. Od roku 1933 viedol
katedru filozofie ako mimoriadny profesor v poľskom meste Ľvov. Jeho
práce sa vyznačujú prenikavým logickým myslením,čo platí nielen o
štúdiách z oblasti filozofie,ale aj z oblasti estetiky,ktoré tvoria rovnocenú
časť jeho diela. Bol žiakom Edmunda Husserla-zakladateľa
fenomenológie,ktorý sa snažil v humanitných vedách presadiť vedeckosť.
Za ideál vedeckosti pokladal psychológiu. Svet okolo nás ich
nezaujímal,ani doterajšie svetonázory,iba to ako sa svet javí vo vedomí-aké
sú obrazy sveta,teda javy fenomény. Javy sú vo vedomí v podobe
spomienky,predstavy,pamäťovej stopy. Hlása návrat k samotnej podstate
vecí. Toto všetko sa snaží uplatniť aj Roman Ingarden vo svojom diele,aj
keď poopravuje,pozmeňuje niektoré Husserlove názory. Dôležité spisy sa
týkajú štruktúry umeleckého diela,či je to dielo maliarske,architektonické
či literárne.
Na úvod upozorňuje,že na maliarske dielo sa môže nazerať
prostredníctvom dvoch rozdielnych pojmov,ktoré ho charektrizujú a
spolupodieľajú sa na existencii diela. Maliarskemu dielu sa obvykle hovorí
obraz,pod týmto pojmom sa rozumie istá reálna vec zavesená na
stene,zhotovená z papiera,dreva či plátna a podobne,
je obrátený k divákom plochým povrchom,ktorý je pokrytý vrstvou
vhodne rozložených pigmentov,takže sa na ňom rozprestiera množstvo
farebných škvŕn,tu ho však nahrádza pojmom maľba.“Obraz“zavesený na
stene,ako istá reálna materiálna vec,ktorá má mnoho vlastností,na ktoré pri
,,obraze“ ako umeleckom či estetickom predmete vôbec neberieme zreteľ a
nemôžu sa mi ani pripísať. Maľba však sama nestačí na to ,aby obraz
jestvoval.Maľba sa vyznačuje istými viditeľnými a hmatateľnými
vlastnosťami,napríklad má istú vôňu a je sprístupnená priamym
zmyslovým vnímaním,ktorá je pre každého vnímateľa rovnaká.To už
neplatí pre pojem obraz v estetickom zmysle.
Treba primomenúť,že Husserl na rozdiel od Ingardena odmieta
priznanie reálneho predmetu a hlása ,že svet existuje len vo vedomí,ako
všeobecná štruktúra-transcendentálny idealizmus.Ingarden teda oponuje,že
veci nie sú tvorené len vo vedomí,ale podieľajú sa na tvorbe svojich
obrazov.
Vo svojom spise rozčleňuje aj jednotlivé maliarske diela podľa
druhu na obrazy s literárnou témou,portréty,pri ktorých odpadáva literárna
téma,čistý obraz u ktorého odpadáva okrem literárnej témy aj funkcia
napodobňovania a nakoniec bezpredmetný obraz,ktorý už nemá ani jednu
z uvdených funkcií.
O nezobrazujúcich(,,abstraktných“) obrazoch
Abstraktné umenie je nefiguratívne umenie, ktoré nezobrazuje
žiadny predmet, človeka, krajinu, vyjadruje sa len zostavou farebných
škvŕn, plôch, čiar, geometrických prvkov. Abstrakcia je protikladom
expresionizmu,ktorý využíva fyzickú deformáciu,aby dosiahol nejaký
výsledok.Umelci uplatňovali farebnosť, tvar a objem a tieto
uprednostňovali pred obsahom. Prívrženci abstraktného umenia
presadzovali výtvarnú tvorbu, nezávislú od vonkajšieho modelu od
zmyslovej skutočnosti.
Podľa Ingardena sa zdá ,že ak sa odstránia z obrazu zobrazené
telesá , zmizne trojozmerný priestor a obraz sa redukuje na dvojrozmerný
výtvor, ktorý je umiestnený na povrchu maľby.Teda podľa neho sú
nositeľmi trojrozmernosti telesá zobrazené na obraze.Mnohovrstvová
štruktúra obrazu mizne.Pri abstraktných obrazoch odpadá funkcia
spodobovania,nie sú tu zobrazené žiadne životné situácie,ani stavy. Preto
sa pýta,či tu máme ešte dočinenia s ,,obrazom“ v zaužívanom
zmysle,postavenom do protikladu voči maľbe.Abstraktné umenie sa v
rámci výtvarného umenia nachádza na hranici toho,čo sa dá nazvať
maliarstvom. V dejinách svetového maliarstva prevláda zobrazujúce
maliarstvo či už s literárnou,alebo historickou témou(Posledná večera od
Leonarda da Vinciho) a obrazy bez zobrazených predmetov sú štrukturálne
krajným prípadom.
Ďalej sa zamýšľa nad skutočnou úlohou nezobrazujúceho ,,obrazu“.
Čo sa týka architektonických diel zohráva ich farebnosť a vhodné
rozloženie farebných škvŕn dôležitú funkciu. Prvoradú úlohu hrá
farba,dvojrozmerný,,obraz“ škvŕn na povrchu steny je druhoradý a vytvára
doplnok k nadradenému celku čiže k architektonickému dielu.Na druhej
strane však existujú umelecké výtvory,ktoré požadujú izoláciu od
prostredia v ktorom sa nachádzajú,takýto obraz musí obsahovať uzavretý
autarkický celok. Domáhajú sa toho,aby sa divák abstrahoval od prostredia
a sútredil sa len na samotný obraz. Celok už nie je systémom mnohých
prvkov,ale je čímsi novým a prostým.Ingarden tvrdí,že sme prekročili istú
hraničnú čiaru medzi maliarstvom a achitektúrou a ocitli sme sa v oblasti
dekoratívnych detailov architektonického diela.
Obraz je svojou podstatou predmet intencionálny.Má svoj základ
v maľbe a nepriamo aj v tvorivej činnosti maliara a tiež v divákovi a jeho
precepčnej schopnosti. Pri prezeraní obrazu sa uskutočňuje zložitý proces
vedomia.Na základe vnímania maľby treba vybudovať novú intencionálnu
predstavu videného.