Vous êtes sur la page 1sur 12

RADOSLAV PROCHZKA

SILN SPOLONOS, JEDNODUCH TT

VOLEBN SYSTM

Viacerm ztoho mnostva, ktor ste sa nm ozvali, chbala vvodnom manifeste Alfy sta ovolebnom systme. Shlasme avskratke svoj dlh plnme takto: - 1 + 8 volebnch obvodov - absoltna vha preferennho hlasu - zodpovednos poslancov obanom SR - kontruktvne demisie Naim nvrhom na zmenu volebnho systmu chceme dosiahnu vy vplyv obanov na to, kto ich vjednoduchom, ale kompetentnom tte bude zastupova a ako. Zmena, ktor budeme presadzova, sa opiera orovnak princpy, ak presadzujeme vo vzahu kttu ako takmu: efektivita, zodpovednos aspravodlivos. Nejdeme vtejto chvli ponka podrobn pravu na rovni paragrafov ariei tak samozrejmosti, akou je naprklad zjednotenie volebnch pravidiel do jednho kdexu. Chceme predstavi zkladn vchodisk lieby naej demokracie. At nepotrebuje leukoplasty, potrebuje operciu. Diagnzou dnenho modelu je kartelov povaha slovenskej politiky ajej zajatie biznisom. Funguje ako mentlne amocensk geto, len vopanom garde: ned sa dosta dnu, km vs tam dvernk nepust. Je drah, netostn alakom aak sa raz zmocn vaej due, u vs nepust von. Stane sa zvs politick zombie, ktor sa nau opakova stle tie ist frzy, a napokon zostanete bez akhokovek obsahu anapokon u aj bez vle predstiera okovek okrem tby vydra to do dchodku alebo sa uprata niekam do tepla.

Mohlo by sa zda, e problmom je prlin moc politickch strn. Kieby, tie sa aspo daj od koryta vyhodi. Ale vskutonosti trpia skr vlastnou slabosou, intitucionlnou aj ideovou. Navonok sce nad obanmi dominuj strancke centrly, nad nimi sammi vak ete stoja faktick vlastnci Slovenskej republiky; sponzori, meceni, klienti, akokovek si ich nazvete, skrtka udia, pre ktorch je politika tou najvnosnejou anajbezpenejou investciou. Tu dostan hotel za ttne, tam stimul z dan, vyberanch od ud, ktor chodia do ozajstnej roboty, hentam vek mal domov cez tender alebo aj bez neho, vdy sa im to oplat. Shrnnm vsledkom tchto faktorov, vspojen stakmer nepretritou sriou zlyhan ttu ako poctivho a kompetentnho sprvcu spolonch vec, je mono najvyia miera obianskej dezilzie aapatie, ak sme tu v renovej republiky mali. Nielen, e viac ako tyria udia zdesiatich u systmu neveria dos na to, aby chodili voli, ale ete aj mnoh z tch, ktor sa zpocitu povinnosti napokon kvobe printia, zisuj, e sa nectia by zastpen vbec nikm. Vlda sa vzdialila svojmu udu, minimlne tej jeho asti, ktor na vldu ete kladie nejak nroky. Anestalo sa to dnes, ani vera, deje sa to u dlho a neprestajne. Ako jedno z monch rieen sa ponka prechod na vinov systm, ktor by dajne dal uom viac slobody pri vbere ich zstupcov. Nedal, prve naopak. Uvedomujeme si, e zmena pomernho volebnho systmu na vinov sa dnes jav ako populrne rieenie, i nebodaj ako veliek na partokratick neduhy slovenskej politiky. Lene my tu nie sme na to, aby sme ponkali populizmus. Chceme aj za cenu podrobnho anronho vysvetovania ponka vlune rieenia kompetentn. Vinov volebn systm nie sme ochotn podpori zjednoduchho dvodu: vina obanov Slovenska by vom zostala bez priameho zastpenia. no, tate dobre: vinov systm by vm viac moci a vplyvu vzal, ako dal. Je to toti systm, ktor na kor skutonho hlasu obanov favorizuje niekoko vybranch menn. Prkladov zhistrie nie je mlo, jednm zklasickch je situcia zvolieb vo Vekej Britnii vroku 1983: labouristi dostali len odve percent hlasov viac, ako liberlni demokrati, ale viac ako devnsobok ich mandtov! Na jeden mandt pre meniu stranu tak bolo treba zska pribline jedenskrt viac voliov, ako na jeden mandt pre viu stranu! Tam u s na to aspo dlho zvyknut, ale v tte, akm je Slovensko, nm to pripad ako zsadn popretie rovnosti volebnho prva.

My si sce verme dos na to, aby sme vedeli, e by sme mono u otri roky amono a osedem mali ztakho modelu itok, vo verejnej slube ale nie sme kvli vlastnmu itku. Sme vnej kvli zmenm vprospech skutonej demokracie ato, o navrhujeme, posli skr naej budcej konkurencii, ako nm. Hlavne to vak posli uom, ktorm by mala patri moc tohto ttu. Chceme dosiahnu dve veci naraz: posilni na kor obchodnch partnerov politickch strn priamo obanov a tm zvi aj zodpovednos volench zstupcov voi obanom, ale zrove sa vyhn obrovskm skresleniam, ktor prina systm, kde vaz berie vetko, nielen to, o mu patr. D sa to. Vasti inpirovan systmom, ktor vypracoval politolg Peter Sp a vasti vychdzajc znaich vlastnch vah, ponkame tto kombinciu: - plnohodnotn zastupitesk charakter poslaneckho mandtu 1 + 8 obvodov absoltna vha preferennho hlasu - slobodnejia sa volebn kaucia poda potu kandidtov nannspoluas lenov politickch strn obmedzenie a profesionlna verejn kontrola pouitia ttnych prspevkov - inn zodpovednos monos obanov skrti volebn obdobie parlamentu vreferende kontruktvne vyslovenie nedvery Niektor znavrhovanch opatren obstoja sam osebe, in naopak dvaj zmysel len vo vzjomnej kombincii, ako nstroje rovnovhy. Snaili sme sa orovnovhu troch princpov: otvorenosti, reprezentatvnosti astability politickho systmu. Zmena nancovania politickch strn a pln vha voliskch hlasov podporuj otvorenos systmu amu do parlamentu privies viac novej genercie. Kompenzujeme riziko istej nestability, ktor tm vznik, podmienkou kontruktvneho vyslovenia nedvery, ie monosou vyslovi vlde nedveru len pri sasnom vzniku novej parlamentnej viny. Predasnch volieb tak bude menej, nie viac. Model jednho obvodu pre ely celkovho delenia mandtov a smich obvodov pre ely ich regionlnej distribcie a preferennho hlasovania posiln reprezentatvnos systmu vo vzahu kskutonej vli obanov. To ist plat o monosti oba-

nov oda poslancom zastupitesk poverenie v referende, pri ktorom ale pre vetky politick strany plat zkaz akejkovek asti na jeho prprave. To je posledn poistka pre nrod, nie nstroj politickho boja strn. Ambciou je dosiahnu stav, vktorom sa ttna moc Slovenskej republiky vrti jej obanom, vrozsahu aspsobom, ktor nositeom zastupiteskho mandtu umon poctiv akompetentn poskytovanie verejnej sluby vprospech tch, ktorch maj naozaj zastupova.

I. ZASTUPITESK MANDT VIAC MOCI VOLIOM 1.1 Jeden volebn obvod na urenie celkovho potu mandtov kadej strany 1.2 Osem krajskch kandidtok na ely vberu konkrtnych poslancov 1.3 Absoltna vha preferennho hlasu Niet pochb otom, e vdnenom modeli je monos obanov vybra si svojho zstupcu abra ho nsledne na zodpovednos obmedzen. as tohto problmu rieime v bode III cez referendum, as sa vak d vyriei aj zmenou vberu poslancov. Lene nie tak, e ho vskutonosti zmenme, ato na vber medzi dvoma vekmi stranami, ktor si tt nsledne rozparceluj mono ete viac, ako sa im to dar dnes. Ak by sme toti zaviedli vinov volebn systm, mnostvo voliov, pravdepodobne dokonca ich vinu, by zastupovala in strana, ne ktorej dali svoj hlas. Chceme sa tomu vyhn azrove da uom vy vplyv na to, kto ich bude zastupova. Navrhujeme teda: - prideovanie celkovho potu mandtov stranm poda hlasov odovzdanch vcelej Slovenskej republike - regionlne rozdelenie mandtov poda hlasov odovzdanch vsmich krajoch - plnohodnotn vhu pre preferenn hlasy obanov Podstatou nho nvrhu je prideovanie mandtov vstriktne reprezentatvnom modeli, kde aj celkov poet, aj regionlne rozdelenie mandtov odraj skuton vu voliov, ktor si svojich zstupcov vyberaj v krajoch, vktorch spolu snimi ij. Prklad: strana zska vcelottnom ste 20 percent hlasov, o jej vyd povedzme na 34 mandtov. Nie vkadom kraji vak zska rovnak podporu: niekde zska 30 percent hlasov, niekde 19 ainde iba 13 percent. V zvislosti od vsledkov vjednotlivch krajoch tak bude ma nrok na, naprklad, 7 mandtov v trnavskom kraji,

5 vbratislavskom, 4 vilinskom, 3 vnitrianskom, 2 vtrenianskom, 6 vkoickom a7 vpreovskom kraji. Strana, ktor m silnejie zzemie naprklad na severnom a strednom Slovensku, ale takmer iadne na juhu, bude ma viac poslancov prve odtia, kde ije viac jej voliov, anaopak. Atie mandty navyezskaj udia, ktor vtom kraji dostali najviac osobnch hlasov od voliov. o tm rieime? Tri veci naraz: hrozbu dramatickho skreslenia volebnho vsledku, regionlnu nerovnovhu adominanciu stranckych centrl vprocese obsadzovania parlamentu. Ako ich rieime? Jednoducho, ale kompetentne. Kad strana dostane presne toko mandtov, koko zodpoved pomeru jej percent vo vobch, priom vak vparlamente bud sedie udia, ktorch si volii priamo vyber vjednotlivch krajoch. Rozdiel v porovnan s dnenm stavom je zrejm: dnes trojpercentn kvrum na preferenn hlasy umouje, aby poradie, uren politickou stranou, malo prednos pred poradm, ktor zvolia udia; celottne kandidtne listiny s jednm, dvoma silnmi ldrami posvaj do parlamentu masy ud, ktorch jedinou lohou je dobre odsledova zdvihnut ukazovk stranckeho trnera pri hlasovan; sksenos tie ukazuje, e Bratislava bva medzi poslancami Nrodnej rady zastpen nadproporne.

N model by znamenal, e v parlamente bud sedie iba t poslanci, ktorch si udia naozaj vybrali, aiba vtakom pote, vakom si ich naozaj vybrali. Pomer sl vzkonodarnom zbore tak zostane vernm obrazom odovzdanch hlasov. Vynra sa otzka, preo neprejs rovno na osem volebnch obvodov. Osem volebnch obvodov znie lkavo, ana prv pohad mono jednoduchie, ako to, o navrhujeme my, ale nie je to plne spravodliv model, pretoe miera skreslenia skutonej vle voliov je vom vyia, ako vnaom. Veskej republike zskala nedvno ODS 35 percent hlasov, ale vaka potaniu hlasov vjednotlivch obvodoch, nie celottne, zskala viac ako 80 kresiel z200, anaopak Zelen viac ako es percent hlasov, ale len tri percent mandtov. Vtakomto modeli na zskanie jednho kresla sta vej strane oslovi omnoho menej voliov, ako na tak ist kreslo potrebuje zska menia strana. Jednoducho je to model, ktor na kor ostatnch zvhoduje t najviu meninu, bez pridanej hodnoty na omkovek, na om zle. Nm vo vzahu kvobm zle najm na tom, aby obanov Slovenska zastupovali prve alen t, ktor od nich dostan priame poverenie. Navye, ono sa to iba jav ako zloit. Vskutonosti je to jednoduch apraktick rieenie. Strana, ktor dostane 30 percent hlasov zcelkovho potu zastnench voliov, zska tomu zodpovedajci shrnn poet mandtov, ale regionlne rozloench tak, aby to zodpovedalo regionlnemu rozloeniu jej voliskho zzemia. V kraji, kde vaka svojim kandidtom dostane 40 percent, zska viac mandtov ako vkraji, kde jej kandidti uspej len na 25 percent. Tie mandty jednoducho pjdu uom, ktorch si sami a priamo vyberiete vkadom jednom kraji osobitne. V plnej skratke, n model posiluje vhody a zmieruje nevhody pomernho avinovho systmu kombinciou tch ich prvkov, ktor zabezpeuj vern odraz vle udu azrove inia priamejou vzbu medzi voliom ajeho zstupcom.

II. SLOBODNEJIA SA Faktorov, ktor podporuj kartelov povahu slovenskej politiky ajej zajatie biznisom, je viac. Nejdeme teraz rozobera premenn, svisiace smecenmi/klientmi politickch strn akeftrske chpanie verejnej moci, to je chliev, ktorho vyistenie zvis aj od osobnho prkladu, aj od dlhodobch systmovch opatren. Pracujeme na tom. Vtejto chvli nm ide iba oponuku zkladnch princpov, na ktorch chceme postavi nov pravu nancovania akontroly politickch strn.

Tie princpy s tyri: - spravodliv volebn kaucia (poda potu kandidtov) - nann spoluas lenov politickch strn (vo vzahu kprspevku na innos) - prsne obmedzenie elov, na ktor je mon poui ttne prspevky - aprofesionlna verejn kontrola komplexnho auditu politickch strn. Zvhodnenie etablovanch politickch strn je vistom zmysle a rozsahu nevyhnutn, pretoe u tm, e sa podieaj na vkone verejnej moci, disponuj privilegovanm vskytom vmdich, infratruktrou, na ktor im prispieva tt aalmi prirodzenmi vhodami. Prve preto neexistuje dvod, aby boli neprimerane zvhodnen ete aj voblastiach, kde by mala panova zkladn spravodlivos. Strany dnes mu disponova deviatimi rznymi druhmi prjmov, ztoho s tri druhy prspevkov od ttu (prspevok za hlasy, za parlamentn mandty ana innos). Navrhujeme urobi poriadok vdaniach avsocilnych dvkach, nevidme preto dvod vynecha zupratovania prve prspevky na politick strany. Prvm azkladnm efektom by bolo dramatick znenie sumy, na ktor sa politickm stranm skladaj daovnci Slovenskej republiky. Hovorme onaozaj dramatickom, rdovom znen. Niektor hovoria, e ak tt ned politickm stranm dos zo spolonch peaz, bud si ich poktne hada inde. Neberieme tto logiku, povaujeme ju za zvrten. Po prv, politick strany stoja tento tt oraz viac, avak na spore vo verejnch zdrojov, sktormi strany priamo i nepriamo nakladaj, sa to nijako zvl neprejavuje. Mtny tender, platinov sitk aj zlat padky, to vetko sme zaili napriek tomu, e na politick strany vynakladme sumu vrdoch desiatok milinov eur rone. Rone! Po druh, nevidme dvod, preo by politick strany nemali vo vej miere nancova ich vlastn lenovia. Rzne formy obianskej spolonosti dnes pre tt robia lepiu robotu ako politick strany, amaj astie, ak im tt nekladie polen pod nohy, nie e by im priamo pomhal. Ak by sme boli svedkami zzranho kazu, e politick strany tu vo vekom organizuj celospoloenskprpravu kvalikovanch rieen pre jednoduch, ale kompetentn tt ae viac ne na marketing sa sstredia na odbornos, azda by sme aj boli schopn uzna, e potrebuj zdroje vrdoch milinov eur. Viac ne to vak vidme bilbordy, zaplaten pr lnky, funkcionrov, ktor sa nepotrebuj ivi inak, ako pestovanm vntrostranckych intrg amocenskch hier, objednvky na sonde verejnej mienky apodobne. Jednoducho ni, o by obanom za ich nedobrovon sponzoring prinalo nejak bezprostredn osoh. Take prve toho uvidme menej. Nevad, prve naopak.

Navye, t predstavitelia politickej strany, ktor dostan poverenie na vkon verejnej moci, za u aj zostan platen t osobitn prspevok od ttu potrebova nebud. tt okrem toho plat aj armdu radnkov, ktor politikom pri vkone ich verejnej moci poskytuj expertn, administratvne atechnick zzemie. Po tretie, tak zloit systm, ak mme dnes, sa kontroluje ovea aie, ako prehadn ajednoduch systm. Systm, ktorho podstatou bude prsne elov obmedzenie pouitia ttnych prspevkov ajeho profesionlna verejn kontrola.

III. ZODPOVEDNOS ZA MANDT 3.1 Hlas udu 3.2 Kontruktvne demisie Opatrenia, ktor navrhujeme pod tmto bodom, si odporuj iba zdanlivo. To prv akoby do systmu vnalo prvok nestability, to druh naopak stabilitu posiluje. Obe sa daj nastavi tak, aby psobili rovnovne. 3.1 Referendum Je nm jasn, e referendum na Slovensku nem dobr poves. Ale nem ju ani parlament, ani in ttne intitcie, akvli tomu sme predsa hdam ete stle nerezignovali na monos ich obrody. Referendum, na zklade ktorho by obania mohli skrti volebn obdobie parlamentu, navrhujeme viaza na tieto podmienky: - striktn zkaz pre politick strany iniciova, propagova, zbiera podpisy alebo sa inak podiea na organizcii petcie za takto referendum - petcia, podpsan obanmi Slovenskej republiky, vpote aspo jednej ptiny zpotu voliov, ktor sa zastnili predchdzajcich parlamentnch volieb - platnos referenda viazan na as aspo polovice zpotu voliov, zastnench na predchdzajcich vobch. Vroku 2010 sa na vobch zastnilo necelch 2570000 voliov, odva roky neskr to bolo oasi tridsa tisc ud viac. Vprvom prpade by prezident republiky musel referendum vyhlsi, ak by petciu za jeho vyhlsenie podpsalo aspo 513356 obanov abolo by platn azvzn, ak by sa na om zastnilo minimlne 1283390 ud. Vdruhom prpade by poty boli 519288 na petciu a1298222 na kvrum.

S to vysok sla, ale vrozumnej aelnej kombincii. Na vyhlsenie referenda by sce bolo treba ovea viac hlasov, ako dnes, na jeho platnos vak u podstatne menej. Vznamne sa tm zvyuje pravdepodobnos, e ak u by sa medzi obanmi nala dos vek podpora na vyhlsenie referenda, bolo by aj platn azvzn. Ahlavne, takto referendum nem by benm nstrojom politickho boja, ale poslednou poistkou pre nrod, ktor chce svojim zstupcom oda poverenie na sprvu ttu. Myslme si, e nrod takto prvo m amus ma, osobitne vsitucii, ak na rovnak vec sta 90 poslancov. Podmieujeme toto prvo okolnosami, ktor je sce nron, ale nie nemon splni; to vetko vzujme zachovania rovnovhy medzi prvom zstupcov realizova svoj volebn mandt aprvom udu ozva sa hlasnejie ne brumendom aj vobdob medzi vobami. Iba predosielame, e podobn pravu budeme navrhova aj vo vzahu kreferendu ako takmu. Dnes je obrovsk rozdiel medzi potom podpisov, potrebnch na vyhlsenie referenda aasou, ktor sa vyaduje na jeho platnos. Produkuje to jedno zbyton referendum za druhm. Sprsnenm jednej azrove zmiernenm druhej podmienky vytvorme priestor pre to, aby referend neboli len drahmi prieskumami verejnej mienky, ale aby sa konali sperspektvou spenosti ateda aj zvznosti pre ttne orgny.

3.2 Kontruktvna nedvera Model kontruktvneho vyslovenia nedvery je typickm intittom nemeckho stavnho systmu avpodobnej podobe sa uplatuje naprklad aj vPosku, Slovinsku, panielsku i Maarsku. Jeho podstata spova vpovinnosti navrhovateov vyslovenia nedvery vlde ponknu parlamentu meno novho fa exekutvy ateda nov vldnu vinu. T, ktor rozhoduj opokraovan starej vldy, tak zrove vedia, kakej novej vlde sa tm hlsia. Aak sa knej prihlsi nechc avparlamente iadna nov vina nevznik, vlda pokrauje alej. In situcia samozrejme vznik, ak ovyslovenie dvery poiada sm premir. Vtakom prpade absencia dvery naozaj mus znamena koniec vldy. Je to jednoduch nstroj udrania zkladnej politickej stability najm vsitucii, ke vparlamente psob vie mnostvo strn. Predchdza sa tm prli vysokej frekvencii nedokonench volebnch obdob achaosu, ktor sa stm asto spja. My toto opatrenie navrhujeme preto, e ho povaujeme za opodstatnen sam osebe, ale osobitne v kontexte ostatnch naich nvrhov, smerujcich kvyej otvorenosti aslobode politickej sae. Efektivita systmu je pre ns rovnako dleit, ako jeho legitimita akompetentn tt rovnako dleit, ako jeho demokratick zklady. Vo vzjomnej kombincii nae opatrenia znamenaj najm viac moci voliom a viac zodpovednosti politikom: nech vldnu dovtedy, km im ten mandt nevezme sm ud, resp. km ho nezska nov parlamentn vina.

VOLEBN SYSTM Otvorenos, zodpovednos, efektivita: - 1+8 volebnch obvodov - absoltna vha preferennch hlasov - zodpovednos parlamentu obanom SR - kontruktvne demisie

Chceme dosiahnu dve veci naraz: posilni na kor obchodnch partnerov politickch strn priamo obanov a tm zvi aj zodpovednos volench zstupcov voi obanom, ale zrove sa vyhn obrovskm skresleniam, ktor prina systm, kde vaz berie vetko, nielen to, o mu patr. D sa to.

www.facebook.com/alfaslovensko

Vous aimerez peut-être aussi