How they teach us not think

By Ľuboš Blaha

I n late June 2009 in Bratislava, the old building I of the National Council for the third time the prize
awarded the President the National Council for the Development of Culture and Humanities Education.
The ceremony took place in a dignified environment for the participation of distinguished guests. But
quite outside interest Slovak media. What symptomatic! Price President SR - like most other events to
draw attention to the actual personalities of our cultural lives - most of the media in Slovakia is not
worth it to inform the public about it. However, this price has no political undertones, here are therefore
to draw attention to people who, unfortunately, a Slovak company sees every day on television screens,
but who, unlike hastily fermented celebrities deserve respect and esteem.Why can the media ignore
these precious people and are even willing to write a short Story Theme that prize President SR? This is
perhaps the overall social climate, where the preferred third class entertainers from real artists. Culture
that would elevate people that we would actually cultivated and enriched, is still less. Is it still less in
proportion to what the "culture" understood commercial television and the media. I am not saying that
once priceless works were created as a treadmill. Far from it. But people have recently been able to
distinguish what is and what is culture - what is and what is not art. Once in the Middle Ages grooms
got drunk in a pub and roaring boozy songs together, with no effort to bring to convince anyone that
produce culture. Today I start to feel that the "culture" and "fun" someone put an equal sign, and
already can not distinguish a genuine culture of show business.In human history there were two worlds
- the world of high culture and the world's entertainment. But today's entertainment industry took a
commercial and wants to represent her people as a culture and art. A problem, which can not be
reconciled. We can not have that blurs the distinction between pubs and theater. That I may paraphrase
the American philosopher Daniel Bell, the company now seek mass culture or art, but mere impious
and fun. It has called them today. entertainment industry, which is the "culture" only plays, but that
produces only trivial entertainment products for empty consumption. Simply, look at the show, Looking
twice and you have even forgotten why and for what you are actually there and they came. No feeling
in the heart, nothing that you reached out, let alone raised, nothing permanent, nothing deep - just a
suggestive spiritual emptiness.It's like if we still sounded in the ears yon monotonous shrill tone that we
know of hospital equipment, which indicates that the heart stopped beating - someone died. That's
show business world today, which leaves us in the spiritual desolation, just annoying monotone. Most
sadly is that today the spiritual emptiness of a public as something obvious and natural. As if someone
tried to sleep in a coma to give the cultural life ... The rules are clear in show business, entertain the
crowds in any way. And while cheerfully pretend that every truism meets the demands it puts on high
culture. Daniel Bell adds that traditional morality "good" now replaced by morality "fun". Traditional
morality restrict free passage of good impulses and immediate desire, but morality "fun" commands
only: to entertain! It sounds good at first glance, the reality is different.Today, if a man accidentally fun,
though it has been cause for reflection: "What's going on with me?" We caught ourselves totally into
the trap of hedonism which is so suggestive that we feel guilty if even a fun moment. While in the
traditional world of guilt gave rise to meet the desires of banned, people today suffer from low self-
esteem if they fail to entertain well. Command on the following: Have a fun even the trivia and pretend
that everything that we see, deserves the name "culture". Spiritual emptiness, it seems, in a society
more and worse still, a spiritual emptiness is converted to a lifestyle that promotes our celebrities and
the media. Spanish philosopher Ortega Gasset wrote that the essential features of modern man belongs
to the superficiality and empty hedonism.According Gasset , unfortunately, the central concern of life
for people becoming "a sports game, the cult of the body, hygiene regime and beauty care for clothing,
lack of romanticism in contact with a woman, come into contact with intellectuals-just for fun, but
essentially disrespect to him etc ". This is today's lifestyle: superficiality, metrosexualita, narcissism
and disrespect for others. But the worst is that the man who resigned such a lifestyle, not themselves as
"cultural man"! What I write, not only for culture but also for education. Many people think that being
educated and well-informed man is something which will receive reading newspapers and occasional
surfing the web. The tragedy of modern times, the word "creativity" is seized data, commercial
promotion, advertising or showbiz. On the contrary, philosophy and the humanities are presented as an
anachronism, something as insignificant as doomed to extinction.Commercial forces want an
independent and creative thinking to get the complete marginalization. How witty notes french
philosopher Gilles Deleuze: "Before these forces the philosophy Malaga feel lonely, but if he were to
die, at least it will be laughing." It is a sad testimony to the time that people are no longer interested in
timeless questions, stop reading books that have more than 150 pages longer interested in their
philosophy, they stopped to think about the essence of the important things. Can it - paradoxically -
also bear some blame science. Already in the thirties of last century, warned the German philosopher
Edmund Husserl to the crisis of modern society, coupled with the dominance of science and scientific
ways of life. Husserl spoke of "frivolous shield from the issues that are critical for true
humanity."Science in his prepared questions about human meaning of human existence, the meaning of
particular human acts, the questions that help humans live perhaps more than any technological
invention, for which we owe science. "In our life anxieties, as we hear, not what we say that science,"
says Husserl. A narrow focus on science emptied of life, removed from it everything that falls outside
the concept categories and patterns. The ultimate social order has become empty and vague rationale
efficiency. People turned to individuals whose primary objective is to "work best", to adapt to the
market to behave, flexibly, purposefully and opportunistically. One word - to act as robots. As ominous
as Herbert Marcuse: "We live and die rational and productive." It is worrying that the value to the
overall spiritual emptines contribute significant shares media.They now minimize the scope for the
session, which would offer a meaningful discussion, original contributions nontendency views, it
stands for, what is said - thinking. Even if you accidentally came across the television program, which
offers a deeper controversy and information leading to the essence of things, usually happens sometime
around midnight, when most people have long been asleep. Program structure of our television
symbolizes what is happening in society. Thinking removed to the latest night hours, not to mention
that we pay approximately two watches per week. As if we are ashamed of that, too. The truth is Noam
Chomsky, who argues that sense the media is "to make people follow the national football league, to be
interested in the mother, the kid was born with six heads, or anything else, what they underplay. All
with the sole aim - to achieve a state in which it is virtually impossible to think, impossible to think.If
the viewer is in the media discover some discussion on important issues, the moderator usually reduced
to 15 seconds time limit within which the polemicists fit their own view of the serious social problems.
And it now says "thinking", it now says the social debate. Finally, we are forced to take a game in
which the boundaries of social debate down people who do not even know it all not only on social
issues, but who often have not even completed high school. It is significant that in today's society, the
media asked me about my opinions of recognized scholars or philosophers, but rather actors, athletes
and TV presenters. This is, unfortunately, 'authority and celebrity "today's world!Because spiritual
vacuum, which describes the obligation of public officials, to people at every available opportunity
reminded that there is still a real art, a real culture, real thinking and that there is still a difference
between entertainers on television and real artists, the difference between "halfbulevard Písařík and
writers. Perhaps the time has come that we have a culture freed from the domination of money and
consumerism. Perhaps it is time that our attention turned back to the real authority. Many philosophers,
including Richard Rorty or Foucault Michael, agree that "shock is needed, because our will and our
imaginations are so limited social integration, which we got, that he even can not imagine the
alternative society in which we live" .

Ako nas odnaucaju mysliet

Koncom júna 2009 v Bratislave, v budove I starej Národnej rady, po tretí raz udeľovali Cenu Predsedu
Národnej rady SR za rozvoj kultúry I humanitného vzdelávania. Odovzdávanie cien sa udialo v
dôstojnom prostredí za účasti významných hostí. Lenže aj celkom mimo záujmu slovenských médií.
Aké symptomatické! Cena predsedu NR SR - rovnako ako väčšina podujatí, ktoré majú upriamiť
pozornosť na skutočné osobnosti nášho kultúrneho života - väčšine médií na Slovensku nestojí za to,
aby o nej verejnosť informovali.
Pritom nemá táto cena nijaký politický podtón, je tu predovšetkým preto, aby upozornila na ľudí,
ktorých žiaľ slovenská spoločnosť nevidí každý deň na televíznych obrazovkách, ale ktorí si na rozdiel
od narýchlo vykvasených celebrít rešpekt a úctu zaslúžia. Prečo je možné, že médiá týchto vzácnych
ľudí ignorujú a nie sú ochotné napísať ani len krátku noticku o tom, že získali Cenu predsedu NR SR?
Dôvodom je azda celková spoločenská klíma, keď sa uprednostňujú treťotriedni zabávači pred
skutočnými umelcami. Kultúry, ktorá by ľudí pozdvihovala, ktorá by nás kultivovala a skutočne
obohacovala, je stále menej. Je jej stále menej v pomere k tomu, čo ako "kultúru" chápu komerčné
televízie a médiá. Netvrdím, že kedysi vzácne diela vznikali ako na bežiacom páse. Zďaleka nie. Ale
ľudia ešte nedávno vedeli rozlíšiť, čo je a čo nie je kultúra - čo je a čo nie je umenie. Keď sa v
stredoveku opili paholci v krčme a vrieskali spolu opilecké piesne, nikto sa nikoho neusiloval
presvedčiť, že produkujú kultúru. Dnes začínam mať pocit, že medzi "kultúru" a "zábavu" niekto
postavil znamienko rovnosti a už nevedia rozlíšiť skutočnú kultúru od šoubiznisu.
V ľudských dejinách existovali dva svety - svet vysokej kultúry a svet ľudovej zábavy. Dnes sa však
ľudovej zábavy zmocnil komerčný priemysel a usiluje sa ju ľuďom predstavovať ako kultúru a umenie.
A to problém, s ktorým sa nemôže zmieriť. Nemôžeme dopustiť, aby sa stieral rozdiel medzi krčmou a
divadlom.
Aby som parafrázoval amerického filozofa Daniela Bélla, masová spoločnosť dnes nežiada kultúru či
umenie, ale obyčajnú a bohapustá zábavu. Tú im dnes ponúka tzv. zábavný priemysel, ktorý sa na
"kultúru" iba hrá, no pritom vytvára len banálne zábavné produkty určené na prázdny konzum.
Jednoducho, pozriete si šou, dvakrát sa obzriete a už ste aj zabudli, prečo a kvôli čomu ste tam vlastne i
prišli. Žiaden pocit v srdci, nič, čo by váš oslovilo, tobôž povznieslo, nič trvalé, nič hlboké - iba
sugestívne duchovné prázdno. Je to podobné akoby nám v ušiach stále znel onen monotónny piskľavý
tón, ktorý poznáme z nemocničných prístrojov, a ktorý signalizuje, že srdce prestalo biť - že dakto
pravej zomrel. To je dnešný svet šoubiznisu, ktorý v nás zanecháva duchovnú spúšť, iba otravnú
monotónnosť. Najsmutnejšie je, že dnes sa táto duchovná prázdnota predstavuje verejnosti ako čosi
samozrejmé a prirodzené. Akoby sa niekto snažil spánok v kóme vydávať za kultúrny
život...
Pravidlá šoubiznisu sú jasné, pobaviť davy akýmkoľvek spôsobom. A pritom veselo predstierať, že
každá banalita spĺňa nároky, ktoré kladieme na vysokú kultúru. Daniel Bell dodáva, že tradičnú
morálku "dobra" dnes nahrádza morálka "zábavy". Tradičná morálka dobra obmedzovala voľný
priechod pudov a okamžitých želaní, no morálka "zábavy" velí jediné: zabávať sa! Znie to na prvý
pohľad dobre, ale realita je iná. Dnes platí, že ak sa človek náhodou nezabáva, akoby už to bol dôvod
na zamyslenie: "Čo sa to so mnou deje?" Zachytili sme sa sami do pasce totálneho hedonizmu, ktorý je
natoľko sugestívny, že sa cítime byť vinní, ak sa čo i len chvíľku nezabávame. Zatiaľ čo v tradičnom
svete pocit viny vzbudzovalo uspokojenie zakázaných túžob, dnes ľudia trpia nízkym sebavedomím
vtedy, ak sa nedokážu dobre zabávať. Príkaz dňa znie: zabávajme sa hoci aj na triviálnostiach a
predstierajme, že všetko to, čo vidíme, si zaslúži pomenovanie "kultúra".
Duchovnej prázdnoty je, zdá sa, v spoločnosti čoraz viac a čo je horšie, duchovná prázdnota sa
premieňa na životný štýl, ktorý propagujú naše celebrity a médiá. Španielsky filozof Ortega Gasset
napísal, že k základným črtám moderného človeka patrí povrchnosť a prázdny hedonizmus. Podľa
Gasseta sa, žiaľ, ústredným záujmom života pre ľudí stáva "hra a šport, kult tela, hygienický režim a
starostlivosť o krásu odevu, nedostatok romantizmu v styku so ženou; styk s intelektuálom len-tak pre
zábavu, ale % podstate neúcta k nemu atď". To je dnešný životný štýl: povrchnosť, metrosexualita,
narcizmus a neúcta k druhým. No najhoršie je, že človek, ktorý sa poddáva takémuto životnému štýlu,
ešte sám seba považuje za "kultúrneho človeka"!
O čom píšem, neplatí iba pre kultúru, ale aj pre vzdelanie. Mnohí ľudia si myslia, že byť vzdelaným a
rozhľadeným človekom je čímsi, čo získajú čítaním dennej tlače a príležitostným surfovaním po
internete. Je tragédiou modernej doby, že slova "tvorivosť" sa zmocnila informatika, komerčná
propagácia, reklama či šoubiznis. Naopak, filozofia a humanitné vedy sa predstavujú ako prežitok, ako
čosi nepodstatné, ako odsúdené na zánik. Komerčné sily chcú nezávislé a tvorivé myslenie dostať na
úplný okraj spoločnosti. Ako vtipne konštatuje francúzsky filozof Gilles Deleuze: "Pred týmito silami
sa filozofia cíti malaga osamotená, no keby mala umrieť, aspoň to bude od smiechu."
Je smutným svedectvom doby, že ľudia prestali mať záujem o nadčasové otázky, prestali čítať knihy,
ktoré majú viac než 150 strán, prestala ich zaujímať filozofia, prestali sa zamýšľať nad podstatou
dôležitých vecí. Možno na tom - paradoxne – nesú trochu viny aj prírodné vedy. Už v tridsiatych
rokoch minulého storočia upozorňoval nemecký filozof Edmund Husserl na krízu modernej spoločnosti

spojenú s dominanciou prírodných vied a vedeckého spôsobu života. Husserl hovoril o "ľahkovážnom
odvrátení sa od otázok, ktoré sú pre pravé ľudstvo rozhodujúce". Prírodné vedy podľa neho pripravili
človeka o otázky zmyslu ľudskej existencie, zmyslu konkrétnych ľudských činov, o otázky, ktoré
pomáhajú človeku žiť azda viac než ktorýkoľvek technický vynález, za ktorý vede vďačíme. "V našich
životných úzkostiach, ako počúvame, nemá nám táto veda čo povedať," dodáva Husserl.
Úzke zameranie na prírodné vedy vyprázdnilo ľudský život, odstránilo z neho všetko, čo sa vymyká jej
pojmom, kategóriám a zákonitostiam. Najvyšším spoločenským cieľom sa stala prázdna racionalita
a bezobsažná efektivita. Ľudia sa premenili na jednotlivcov, ktorých základnám cieľom je „optimálne
fungovať“, prispôsobiť sa, správať sa trhovo, flexibilne, účelovo a oportunisticky. Jedným slovom –
fungovať ako roboty. Ako zlovestne dopĺňa Herbert Marcuse: "Žijeme a umierame racionálne a
produktívne".
Je znepokojujúce, že k celkovej duchovnej hodnotovej vyprázdnenosti prispievajú výrazným dielom
médiá. Tie dnes zminimalizovali priestor pre relácie, ktoré by ponúkali zmysluplné diskusie, originálne
príspevky, netendenčné názory, skratka pre to, čomu sa hovorí - myslenie. Ak aj náhodou v televízii
natrafíme na program, ktorý ponúka aj hlbšie polemiky a informácie vedúce k podstate vecí, väčšinou
sa tak stane niekedy okolo polnoci, keď už väčšina ľudí dávno spí.
Programová štruktúra našich televízií symbolizuje to, čo sa deje v celej spoločnosti. Myslenie odsunuli
na najneskoršie nočné hodiny, nehovoriac o tom, že mu venujeme približne dve hodinky týždenne.
Akoby sme sa hanbili za to, že myslíme.
Pravdu má Noam Chomsky, ktorý tvrdí, že zmyslom médií je "dosiahnuť, aby ľudia sledovali národnú
futbalovú ligu, aby sa zaujímali o matku, ktorej sa narodilo decko so šiestimi hlavami, alebo o hocičo
iné, čo im predhodia". To všetko s jediným cieľom - docieliť stav, v ktorom je prakticky nemožné
myslieť, nemožné rozmýšľať. Ak sa aj divák v médiách dopátra nejakej diskusie o dôležitých témach,
tú zväčša moderátor zredukuje na 15 sekundové časové limity, do ktorých má diskutér vtesnať vlastný
názor na vážne spoločenské problémy. A tomu sa dnes vraví "myslenie", tomu sa dnes hovorí
spoločenská diskusia.
Napokon sme donútení prijať hru, v ktorej hranice spoločenskej diskusie určujú ľudia, ktorí nielenže
nemajú ani šajnu o spoločenských problémoch, ale ktorí často nemajú ani len dokončenú vysokú školu.
Je príznačné, že v dnešnej spoločnosti sa médiá nepýtajú na názory uznávaných učencov či filozofov,
ale radšej hercov, športovcov a televíznych moderátorov. To sú, žiaľ, "autority a celebrity" dnešného
sveta! Kvôli duchovnému vákuu, ktoré opisujem, je povinnosťou verejných činiteľov, aby ľuďom pri
každej vhodnej príležitosti pripomínali, že stále existuje naozajstné umenie, naozajstná kultúra,
naozajstné myslenie a že stále existuje rozdiel medzi zabávačmi v televízii a skutočnými umelcami, aj
rozdiel medzi "polobulvárnymi pisárikmi" a spisovateľmi. Možno už nadišiel čas, aby sme kultúru
vyslobodili spod nadvlády peňazí a konzumu. Možno je tu čas, aby sa naša pozornosť obrátila späť k
skutočným autoritám. Mnohí filozofi, vrátane Richarda Rortyho či Michaela Foucaulta, sa zhodujú na
tom, že "je potrebný otras, lebo naša vôľa a naša predstavivosť sú natoľko obmedzené socializáciou,
ktorej sa nám dostalo, že si ani nevieme predstaviť spoločnosť alternatívnu tej, v ktorej žijeme".