miniencyklopdia

VuD'gou|ovs|y,|bD.
obsah
pl eni e zhy, refl uxn choroba paerka l Ol
pankreatitda chroni ck w e w w e l 04
peptick vred al dka a dvanstnika w l 06
|eqaet
psoriza w w w w e w e w w w w w w w l 09
rakovina a viva w e w w w w w w l l l
akn w w w w w w w w 8 reumatoi dn artritda w w w w w l 1 4
anmi a w = + w w w w w e w 1 0 steatza peene w w w w w w l l 7
angna e w w w w w w e 1 2 trombza a tromboflebitda w e w l 1 9
astma w w w w e e e w w e w w = 1 4 ul cerzna kol itda w e w 1 2 1
atopi ck ekzm w w w w w w w 1 8 varixy konatn w w e w w w w 1 24
cel i aki a w w w w w e w w w 21 zpach z st w + w w w e w w w w 1 27
Crohnova choroba w w w w 24 zpal asi en w w w w e w w w w 1 30
cukrovka w w w w w w w o w 27 zpal strednho ucha e e e w w e w 1 33
cystick fi brza w w w w w w w w w w 30 zpcha w e w w w w w w w 1 35
depresvny syndrm w w w w e w w 32 l ov kamene w w e w s w e w e 1 37
diverti kul za a diverti kul itda w w w w 34
dnav artritda w w w w w w w w 36 ry|rereep|ak
drdiv hrub revo w e w w 39 al fa-l i poov kysel i na w w w e w w w 1 40
fatul enci a w w w w w 41 al oa prav w w w w w e w w w w l 42
gastrektmi a w w + + w w w e w w e w 44 argi nn w w w w w v w w e w 1 45
gastritda chroni ck w w w w w 47 baza i erna w w e w e l 47
hemochromatza w + e w w w w w 49 brusnice a i ch extrakt w w e w 1 49
hemoroi dy s s s e s s s s e s s s s s s w s s e 52 cesnak w w w w + w w e 1 51
hi stamnov i ntol eranci a w w w w w 56 echi nacea w w w + = + v w w w 1 53
hyperl i pi dmi a e w w w w w e w w 59 esenci l ne mastn kysel i ny w w w w w w w l 55
hypertenzia w w w w w w 62 gi nkgo bi l oba w e w + w w w e w w 1 57
hypertyreza w w w + w w w 66 gl utamn w w w w w w 1 58
hypoglykmi a w w e w w w e 68 hork w w w w w w w w w 1 59
hypotenzia w w e w w w w w 70 hroznov jadi erka a i ch extrakt w w w w w l 6 l
chrpka w w w w w w w w w 72 chl orel l a a spi rul i na e w w w 1 62
chronick navov syndrm w + w w w 76 chondroitn sulft w w w + + 1 64
i nfekcia z potravn w w w w w w e 78 jamenn a peni n trva w s w w w 1 65
i nfekcie moovch ciest u i en e w w w 80 L-karnitn w w e e w w w e w w w 1 67
kandi dza w w w w e w w w w 83 koenzm Q10 l 70
l aktzov i ntol eranci a e e e w w 86 kolostrum w w w w w o w w w w e w w w 1 72
mi grna w w e w w w e w w 88 kreatn w w w w s 1 74
moov kamene w w w + w w w 90 kurkuma w w + w w w 1 76
mononukl eza i nfekn e w w w 93 l'anov semeno w w w w w w 1 78
obezita w w w w w w w 95 lecitn/chol n w e w e e w w 1 81
opica w w w e w w w w + 96 matersk kaika w 1 83
osteoporza w w w e w w 98 mta pieporn a pepermi ntov ol ej 1 85
mel atonn s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 1 88
probiotik s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 1 90
psl l i um s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 1 93
sel n s s s e e e e e + s s e s s s s s s s s s s s s s s s 1 94
sl adk drievko s s s s s s s s s s s s s s s s s 1 96
sda bi karbna s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 1 99
srvtka s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 200
korica s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 201
F/|00y
Ako sladi menej a nestrati sladk ivot?
Ako soli menej a zachova chu jedla?
Preo nahradi krvsk mlieko?

prava vivy pri antikoagulanej liebe

Potrebujete lieky proti chrpke?
Ako obmedzipriem tukov?
S
pecilna podpora imunity
Rastliny v tabletkch alebo drh npisy?
vitam n D s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 203
vitam n E s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 205
zzvor e s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 207
zel en aj s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 209
zel erov semi enka s s s s s s s s s s s s s s s 2 1 2
zi nok s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 2 1 4
el ezo s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 2 1 6
enen s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s s 2 1 9
Glykemick index-ako jes sprvne potraviny?
Eliminan dita-vod
55
65
77
79
82
85 Eliminan dita -rizik a prklady
Ako nahradi bielkoviny a vpnik z kravskho mlieka?
Ako pouva najlepie tuky?
S
krpete v noci zubami?
Enzmy a zdravie
Potraviny bohat na karotenoidy
Potraviny bohat na vitamn C
Bezpen mas o
t
uvaka po opercii?
Popcorn vs chrni pred rakovinou
Potraviny, ktor obsahuj najastejie a najsilnejie alergny
Ete si vykloktm a pome na to
Je marihuana liek?
Star mama mala zase pravdu
Vyhbajte sa potravinm a npojom, ktor zaauj imunitu
Uprednostujte potraviny, ktor podporuj imunitu

prava stravy pri alergii na kravsk mlieko a penicu

173
729
141
146
150
150
175
182
187
195
798
208
211
213
275
227
(m+|at+a|et|+a+) vod
Preo m stle viac l'ud dveru k prrodnej l iebe, al e aj k pochybnmu amani zmu?
Preo, napriek monosti am modernej medi cny, stle vi ac a vi ac l'ud vkl ad svoje zdravotn
problmy do rk l'uom, ktor na to nemaj pri meran vzdel ani e a najm iadnu prvnu
zodpovednos?
Lieitel i a a novodob technoamani toti ml okedy skl am dveru loveka- maj preho
as a trpezlivos a vedi a poskytn aj pri meran dvku tajomnej mgie. To vdy urob si l n
dojem a lovek odchdza s pocitom, e nai el ni ekoho, kto mu naozaj chce pomc .. Netu,
e asto to hl avn, o si za svoje peniaze odna, je pl ace bo efekt = verm, e sa budem l iei;
chcem sa l iei; l iei m sa ..
l ovek, ktor prde s rovnakou dverou k lekrovi, astokrt to krehk spojeni e strat, pretoe
tak vel' a nai ch praktickch lekrov nem as, nl adu a energi u. (Mysl m, e ani vy by ste j u na
i ch mieste nemal i . ) Som si i st, e robi a, o mu, al e n zdegenerovan
"
bezplatn
"
systm
zdravotnej starostlivosti ich o ten as, energi u a asto aj motivci u okrda. Vkazy, prkazy,
nezmysel n pravi dl . Svojvol'n mani pul ci a zo strany ttu a k tomu nei stota, zml uvn
vydi eranie a nedostaton fi nann ohodnoteni e zo strany ttnych poi sovn..
Navye, mnoh lekri sa naui l i a vedia pouva i ba l i eky - si l n a asto nedostatone
otestovan chmi u. Li eky, opercie, al i e l i eky, oarovani e .. A kde je pomoc s poci tmi
strachu, zkosti a nei stoty? Nech sa pi al i e l i eky - predpe i ch psychiater! Modern
medicna oddel i l a duu od hmoty - vetko je vraj l en chmi a, ktor treba spozna a vyuva.
My vak mme duu, ktor prve v ambul anci i a nemocni ci potrebuje cti, e ni e je i ba
anonymnm papi erovm obal om na vsl edky vyetren..
Ak sa teda lovek l iei s vou dverou vtedy, ke sa o neho star ten, koho si sm vybral,
kto m na neho as a komu za jeho sl uby pri amo plat, preo ns ni ekto nasi l u dr v systme,
ktor popi era tieto zkl adn pri ncpy? A preo sa takhoto chorho systmu dr vi na l'ud
zubami-nechtami ?
Kad paci ent ver svoj mu lekrovi a j eho l i ebe, ak si ho me sl obodne vybra a sm mu
zapl ati. A i adny mdry l ekr sa nebude b alternatvnej a kompl ementrnej medi cny, lebo
sa me od nej vel i o naui ..
Dobr vedie
Preo prve tieto di agnzy a tieto
dopl nky? Nech by som vybral akkol'vek
i n, vdy by sa nai el lovek, ktor by
mohol pol oi tto otzku
Ni e je tu vetko, lebo neme, a ni e je to
tu vetko pre kadho. Kad si tu vak
njde nieo pre seba.
Urobi l i sme vetko, aby v kni he nebol a
i adna chyba, al e k dokonalosti mme
al eko. Take ke predsa nejak chybu
njdete, dajte nm o nej vedie a budte,
prosm, zhovievav
V kni he sa nenachdza iadna komern
inzerci a. Vetky i nformci e s l en pre
vau l epi u ori entci u. Autor ani
vydavatel' nemaj z uvedench
odporan iadny fi nann zisk.
Moja prv Mi ni encyklopdia prrodnej
l i eby vzni kl a v roku 1 992 a potom som ju
dvakrt aktual izoval - na Sl ovensku a
v eskej republ i ke sa jej predal o viac ako
400 ti sc kusov. Uznajte, e u bol najvy
as na nov!
"
Lekr budcnosti nebude predpisova pacientovi lieky, ale bude ho motivova
k vlastnej zodpovednosti za svoje zdravie a uke mu, ako sa me vyhn mnohm
chorobm.
"
- Thomas Edison (1847 - 1931)
Podla toho, o vidme okolo seba, budcnos predpovedan vynlezcom iarovky
ete nenastala .. -Igor Bukovsk (11. oktber 2009)
akn
oto je?
Akn je hypertrofia a i nfekcia tukovch l i az pokoky. Typi ckm prejavom s zapl en
vriedky, ktor sa najasteji e l okal izuj na tvri, pl eci ach a chrbte. Li eba chroni ckho
a vl ekl ho akn patr do rk dermatol ga.
prava vivy pri akn
Okolo pravy vivy pri akn a jej vpl yvu na
vzni k ochoreni a a jeho prejavov sa ved
odborn spory u mnoho rokov. Pvodn
predstavy o rizi kovom vplyve okol dy,
i erneho aju al ebo koreni a sa nepotvrdi l i .
V posl ednch rokoch sa vak ukazuje, e
medzi vivou a akn predsa existuje vzah,
ktor nemono prehl i adnu. Skste aspo na
ni ekolko tdov dodra ti eto odporani a:
minimal izujte prjem ml i eka a ml i enych
vrobkov
" m je chudi e, tm je riziko akn
vie - negatvny vplyv predstavuj
pravdepodobne kravsk hormny
al m podozrivm rizi kovm faktorom
akn je vysok koncentrcia jdu
v kravskom ml ieku a vrobkoch z neho
pubertl nym di evatm konzumci a
ml ieka a ml ienych vrobkov vrazne
zhoruje akn (ak sa rozhodnete
obmedzi alebo vyl i ml i eko zo stravy,
potrebujete venova zven pozornos
zdrojom vpni ka - njdete ich v prl ohe
na konci kni hy a na strnke www.akv.sk)
8 diagnzy akn
znte prjem potravinovch zloiek, ktor
podporuj zpal
' nasten mastn kysel iny (hydi na,
erven mso, masl o, mas, deni ny,
vntornosti a pod.) - podrobnosti
v prl ohe Ako obmedzi tuky
" rafi novan potraviny a cukor -
podrobnosti v prl ohe Ako obmedzi
cukor
zvte spotrebu potravn s protizpal ovm
i nkom (konzumujte l en tie, ktor vm
nespsobuj al ergi u)
' surov zel eni na a ovocie (naj l epi e s:
rbezle, mal i ny, jahody, erene, brusnice,
uori edky, erni ce, kotuni ce - goji,
hruky, grantov jabl ko, mrkva, cvi kl a,
hrok, brokol i ca, kapusty a pod.)
" orechy a olejnat semen (f'an, sezam,
tekvica, sl neni ca)
asto konzumujte potraviny s velkm
obsahom karotenoi dov
pecilna podpora lieby akn
probiotik: 4- 1 O mi l i rd baktri 3-krt
denne s jedl om
zinok: SO - 1 OO mg /de - podporuje
imunitu a hojeni e koe, vyie dvky
imunitu osl abuj
pri tchto zvench dvkach je osobitne
dl eit, aby ste uprednostni l i pi kol i nt
al ebo glukant zi nku, pretoe sran
zinonat drdi al dok
vitamn E: 1 OO - 200 m.j./de - podporuje
imunitu a hojeni e koe
vitamn C (syntetick al ebo vyroben zo
pok neobsahuje mon ci trusov
alergny): 2SO - 1 000 mg/ de, rozdel en
v 2 - 3 dvkach
beta-karotn: 9 - 1 S mg
( 1 7 SOO - 30 000 IU)/2 - 3-krt denne
podporuje i munitu, i ntegritu sl i znc
a hojeni e koe - v tejto dvke odporame
uva maxi ml ne tri tdne, potom zni
na 9 mg/de al ebo radej denne
konzumova pri rodzen potravi nov
zdroje (mrkvov ava, pent, kukurica,
mango, marhul e, mangol d, zel en vate,
lt mel n a pod.)
chrm (pi kol i nt): 1 OO - 200 mi krogramov
denne
za studena l i sovan l'anov ol ej : 2 ajov
lyiky denne do jedl a
" prpadne i n esenci l ne mastn
kysel iny - podrobnosti v kapi tol e
Esencil ne mastn kysel i ny
eete mete urobi a zvi?
pril ote si zabal en kocku l'adu dvakrt
denne na S mi nt na tvori aci sa vri edok
potla to zpal a servenani e
ni ekolkokrt denne mete do loiska
vtiera tieto prpravky - zi stite, o vm rob
najlepie
" kvapku ol eja z ajovnka austrl skeho
(tea tree oil sa predva v l ekrach)
" kvapku jabl nho octu
" al oe vera gl al ebo al oe vera latex
l'udov recept na akn (bez zruky ):
1 ajov lyiku ml etho muktovho
ori eka zmi eajte s 1 ajovou lyikou
kval itnho medu, potom natrie, necha
psobi 20 mi nt a utrie - mete poas
da 2 - 3-krt opakova
holenie
" holte sa v smere rastu chl pov
" hol'te sa radej el ektri ckm strojekom
ako i l etkou
' ak sa hol te i l etkou, po kadom pouit
ju dezi nfi kujte v roztoku peroxidu vodka
al ebo benznal kohol e
ak prpady akn mu by vo
vni monch prpadoch prejavom
vneho ochorenia (napr. tumorov
nadobl i i ek al ebo vajenkov), al e tieto
ochoreni a sa spjaj s i nmi prznakmi,
take i nformujte svoj ho konho lekra aj
o i nch svoji ch zdravotnch akosti ach a
prznakoch (poruchy mentrucie a pod.)
Dobr vedie
Ak muste akn vytla, vytl ajte iba
biel e hl aviky. ierne hl avi ky
vyaduj peci l ny nstroj al ebo
oetreni e v centre l ekrskej kozmeti ky.
diagnzy akn 9
P

anemla (chudokrvnost)
oto je?
Chudokrvnos znamen zneni e mnostva hemogl obnu v krvi (farbi vo prenajce
v ervench krvi nkch kysl k do tkanv). Je vel 'mi astm prznakom sprevdzajci m mnoh
ochoreni a. Hl avnmi prejavmi anmi e s bl edos, vyerpanos, nava, ni ekedy zvrate
a bolesti hl avy. Di agnosti ka pri n anmi e a j ej l i eba patri a do rk l ekra.
Preo vznikne?
Existuje S hlavnch pri n vzni ku anmie
nedostatok substrtov - ltok, z ktorch
vzni k hemogl obn a erven krvi nky
" sideropenick (deficit eleza)
" megaloblastov ( nedostatok vitam nu
812
al ebo kys. l istovej)
porucha tvorby ervench krvi ni ek
(porucha na rovni kostnej drene)
straty krvi
" aktne (tzv. posthemoragick anmia)
" chronick (dl hotrvaj ce straty mal ho
mnostva krvi napr. z trviaceho systmu
alebo gynekologickej oblasti)
rozpad ervench krvi ni ek
(tzv. hemolytick anmi a)
anmi a pri chroni ckch chorobch
(tzv. symptomatick anmia, napr. pri
reumatoi dnej artritde)
Najastejm druhom anmi e je
sideropenick anmia, ktor me vznika
jednak z nedostatonho prj mu eleza,
z poruchy vstrebvani a pri mal absorpnom
syndrme vrtane cel i aki e al ebo v dsl edku
1 O diagnzy anmia
chroni ckch strt krvi z trviaceho al ebo
moovo-pohl avnho systmu.

pravou
zloeni a stravy je mon pozitvne ovplyvni
aj megal obl astov anmi u, ktor je
zapri nen nedostatonm prjmom
vitam nu 812 a kysel i ny l i stovej.
prava vivy pri anmii
elezo
tvrdeni e, e bez msa a vntornost to
nejde, je u dvno prekonan
" vyuitel'nos hmovho (ivoneho)
el eza je sce vyia, al e preo sa
prepchva potravi nami, ktor s pl n
kodl ivn?
sprvnou pravou potravn mete
podpori vstrebvani e eleza z rastl i nnch
zdrojov takmer na rove vstrebvani a zo
zdrojov ivonych a dosiahnete to takto
" zel eni nu upravujte tepel ne (zvyuje to
vstrebvani e el eza 3 S-krt)
orechy si oprate nasucho
" strukoviny pred varenm namajte
" semen a orechy si mete nakl i
Dobr vedie
astou chybou l i eby sideropenickej
anmie (= nzka hl adi na eleza) je
nasadeni e prpravku eleza bez toho, aby
sa ptral o po prine. Mu sa tak
prehl i adnu vne ochorenia (napr. ndor
hrubho reva, vredov choroba al dka,
celiakia a pod.).
" cesto z celozrnnej mky nechajte dobre
prekysn drodm
" k zel eni ne a strukovi nm pri dajte vdy
aspo pr kvapi ek citrnovej avy alebo
balzamovho octu
" nekombi nujte dobr rastl i nn zdroje
eleza s ml i enymi vrobkami (napr.
celozrnn kau s kravskm ml i ekom,
radej s ml i ekom sjovm, k oovici do
pol i evky a prvarku tie nedvajte ml ieko
a smotanu, al e pouite sjov ml ieko
alebo sjov smotanu)
vyuite vborn zdroje rastl innho eleza:
vetky obi l niny v celozrnnej podobe (peno
je naj!), strukovi ny (naj je oovica!), zelen
vate (vetky), zelenol i stov zel eni na,
erven zel eni na, pomarane, drobn
bobul'ovit ovocie, ol ejnat semen
a orechy, suen ovocie, melasa
podrobn i nformci e o el eze njdete
v kapitole el ezo
Dobr vedie
Jedenie jab
f
k, v ktorch bol i napi chan
elezn kl i nce a podobn praktiky
s anorgani ckou formou eleza mu by
vel'mi rizi kov- toxick. Rozhod1e
nekonzumujte i adne elezn pi l i ny ani
keby to bol najjemnej prok na svete
a stlo by to viac ako cel bicykel
vitamn 81
2
vitamn 812 sa nachdza vlune
v ivonych potravi nch, v rastl i nnch
zdrojoch sa mu nachdza anal gy
tohto vitamnu, ktor vak nemaj jeho
bi ol ogi ck i nky
mi ni ml ne mnostv tohto vitamnu
v ni ektorch rastl i nnch potravi nch s
produktom kvasi niek al ebo baktri , urite
vak nepokryj potrebu tohto vitamnu
vegni by mal i preventvne uva vitamn
812 v tabletkch
kysel ina l i stov
tento druh anmi e asto vzni k
u al kohol i kov, pretoe al kohol bl okuje
vstrebvani e tohto vitamnu
najviac kysel i ny l i stovej njdete
v strukovi nch a zel enol istovej zeleni ne
Prevencia a lieba anmie
kompl exn a dobre vyven strava je
najlepou prevenciou anmi e
a dostatonou zrukou pre dobr krvn
obraz u zdravho l oveka
vegni by mal i preventvne uva vitamn
812 v tabletkch v dvke asi S - 1 O
mi krogramov denne al ebo 2S - SO
mi krogramov tdenne
lieba anmi e patr do rk l ekra, ktor
naj prv zist j ej pri nu a potom zvol
sprvny postup, prepart aj dvkovani e
Dobr vedie
Ri zi kov me by aj uvani e kysel i ny
l i stovej pri sasnom deficite vitamnu
812 Me sa sce upravi krvn obraz, al e
pokodeni e nervovho systmu
plazi vo pokrauje al ej.
diagnzy anmia 1 1
P
angi na (tonzilitda)
o to je?
Aktny zpal l ymfoepitelovho prstenca hltana ako cel ku (angna) al ebo jeho jednotl ivch
ast (tonzi l itda). Ak sa pri dru aj posti hnutie sl izni ce hltana a jeho roztrsench
lymfoepitelovch ostrovekov, hovorme o tonzi l ofaryngitde. Angna sa prejavuje
najastejie nhlym zaiatkom, horkou a akosami pri preh
f
tan. Mandl e s erven,
zven, ni ekedy s vi ditel'mi bi el ymi bodkami (tzv. apy) al ebo povl akmi . Zven vskyt
tohto ochorenia pozorujeme v zi me.
Preo vznikne?
Najastejm pvodcom aktneho zpalu
mandl je Streptococcus pyogenes. V l etnom
obdob sa asteji e vyskytuj vrusov
angny s mi ernejm pri ebehom.
prava vivy pri angne
ak to dokete, prv de - dva neprijmajte
iadnu potravu, prpadne jedzte l en
Dobr vedie
Tonzilektmia (
"
vybratie mandl "} me
by za uritch okolnost potrebnm
zkrokom a prevenciou vnych
kompl i kci z opakovanch infekci. Skr,
ne sa defi nitvne rozhodnete,
prekonzultujte svoj stav aspo s dvomi
pecialistami . Tzv. second opi ni on - druh
nzor je v zahrani ben prax.
Posudzujci lekri by nemal i spozna
z dokumentcie navzjom svoje men.
1 2 diagnzy angna
ovocie, zel eninu a pite erstv zel eni nov
avy a vel'a tekutn
ak nedokete dra tento terapeutick
pst, dodriavajte vivov odporani a
na posi l nenie i munity podl ' a prl ohy
"

pecil na podpora i munity".

pitn reim je vel'mi dl eit - jeden
z najl epch npojov poas angny je aj
l apacho a aj z kvetu bazy (mete i ch aj
kl okta, al e po kl oktan tekutinu
nepreh
f
tajte)
naturl na rya, ovsen vl oky, hl iva
ustricovit, banny, oovica, kukuri ca - to
s potravi ny, ktor obsahuj prrodn
beta-gl ukny s i munosti mul anm
i nkom vo vel'om mnostve
jedzte o najviac seznneho ovocia
(v zi me, samozrej me, aj ci trusy), ktor
obsahuje vel'a flavonoi dov a vi tamnu C
podl'a prl ohy
jedzte potraviny bohat na karotenoidy
podporuj hojeni e a i munitu sl i znc
(njdete v prl ohch)
pecilna podpora lieby angny W
zinok: poas prvch troch dn i nfekcie
cml'ajte pasti l ky s obsahom zi nku
5 - 1 5 mg v jednej pasti l ke kad
3 - 4 hodi ny
" al ebo uvajte zi nok v tabl etkch:
50 - 1OO mg denne prvch 7 dn,
potom 30 mg/de
" zi nok neuvajte spol u s ci trusmi alebo
avami z citrusov - osl abuj jeho i nok
" pri tchto zvench dvkach je zvl
dl eit, aby ste uprednostni l i pi kol i nt
al ebo gl ukant zi nku, pretoe sran
zi nonat drdi al dok
seln: l OO - 200 mi krogramov denne
prvch 7 dn, potom l OO mi krogramov/de
probiotik: 4 - l O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne s jedl om (podrobnosti
v kapi tol e Probi oti k)
echinacea: podl'a i nformci v kapi tol e
Echi nacea
cml'ajte skorocelov pasti l ky
s materinou dkou bez cukru
(fa dr. Mul l er): kad 3 4 hodi ny
baza ierna: podl'a kapitol y Baza i erna -
vhodn s naj m bazov aj a extrakt
propolis: sprvne namieanm
propol isom si 2- 3-krt denne potrite
hni sav loi sk na mandl i ach
vitamn C: l OO - 200 mg s kadm jedl om
- l en ak nemete prijma pri rodzen
zdroje vitam nu
cesnak:
" 2 na jemno pokrjan stri ky zapite
pohrom vody - dvku zopakujte
2 - 3-krt denne
" v iadnom prpade neuvajte surov
cesnak nal ano
" alternatva: cesnakov tobol ky al ebo
kapsl e - podrobnosti v kapi tol e Cesnak
" cesnak neuvajte spol u s probi oti kami
dramati cky zhor i ch vyhl i adky na
preiti e
o ete mete urobi a zvi?
budte etick - nerte chorobu alej!
ak fajte, prestate - a kod vm aj
pasvne fajeni e
kad hodi nu - dve kloktajte sl anou
vl anou vodou al ebo Vincentkou
pouvajte tepl al ebo studen obklady
hrdla- podl'a toho, ktor vm rob l epi e
zvte vl hkos v miestnosti, kde sa l i eite
- najm v zi mnch mesi acoch je vzduch
v bytoch prl i such
i nhal ujte: do vriacej vody v hrnci alebo do
i nhal tora pri dajte pr kvapi ek tea tree oi l
(ol ej z ajovnka austrlskeho}, ti nktry
al vie al ebo bergamotovho ol eja
poas l ieby odpovajte - angna ni e je
vzva sti hn ete vi ac povi nnost
tymi nov, l i pov, zzvorov a
pepermi ntov aj potlaj zpal , maj
dezi nfekn i nky, zniuj tepl otu
a podporuj i munitu
ak vm bol es hrdl a nezane o pr dn
ustupova, vyhl'adajte pomoc l ekra
Dobr vedie
Poas angny med do aju nemus by ten
naj l ep npad. Baktrie vo vai ch
mandl i ach dostan poriadnu dvku
cukru - energi e do boja s anti bi oti kami .
Najm, ak pouvate nejak lacn nsky
med zo supermarketu, ktor nem v sebe
takmer i adne anti bakteri l ne ltky.
diagnzy angna 13
astma (bronchilna astma)
o to je?
Astma je chroni ck zpalov ochoreni e dchacch ciest charakterizovan zvenou reaktivitou
dchacieho stromu na rzne podnety (fajeni e, fzick nmaha, i nfekcia). Najasteji e sa
prejavuje zchvatmi dchavinosti, ktor s sprevdzan typickmi pskavmi zvukmi
v dsl edku kovitho zovretia pri edui ek. Me sa al e prejavova aj prtomnosou suchho
drdivho kal'a, ktor nereaguje na ben l iebu.
Preo vznikne?
Ri zi kovmi faktormi pre vzni k astmy je j ej
vskyt v rodi ne (u predkov a srodencov),
anamnza al ergickho ochoreni a (naj m
nel i eenho al ebo zl e l ieenho), ni ektor
chemi ck al ebo fyzi kl ne faktory (napr.
ast l i eba anti bi oti kami ).
prava vivy pri astme W
neprijmajte potraviny al ebo npoje, na
ktor ste al ergi ck
ak nepoznte svoje alergny, al e mte
pocit, e existuje nejak vzah medzi vaou
astmou a zloenm jedl neho l stka, skste
zisti spae vai ch astmatickch
zchvatov - i nformci e njdete v prl ohe
El i mi nan di ta
nejedzte a nepite studen jedl a npoje
podchladenie dchacch ciest me
vyvol a astmati ck zchvat
jedzte a pite tak, aby ste si nespsoboval i
plenie zhy - kysel i na v paerku
14 diagnzy astma
a nosohl tane me podrdi dchaci e
cesty (podrobnosti v kapi tol e Pl eni e zhy)
neprejedajte sa a ak vs trpi plynatos,
riete j u sprvnym spsobom (podrobnosti
v kapi tol e Fl atul enci a) - zven tl ak
v bruchu me ti e vyvola astmatick
zchvat
jedzte asto ci bul'u, cesnak, pr a jabl k so
upkou - to s naj l epi e zdroje
kvercetnu, ktor spol u s vitamnom C
bl okuje vypl avovani e hi stam nu a i nch
zpal ovch faktorov
obmedzte prjem soli - astmati ci , ktor
konzumuj vi ac ako S g denne (ups, to je
asi i ba tvrtina benho sl ovenskho
prj mu, a u to je vel'a! ), maj vrazne
zhoren dchani e poas fyzickej aktivity
a bezprostredne po nej v porovnan
s astmati kmi , ktor konzumuj menej ako
3 g sol i denne
v podstate by ste mal i sol' pl ne z kuchyne
odstrni, pretoe potraviny (aj chl ieb
a surov zel eni na) obsahuj sodk
pri rodzen, nesol en potraviny poskytn .
loveku, ktor sa poas da nadmerne
nepot, dostaton dvku sodka
Vhodn potraviny
-1t.-|-.-+.a--.-+|-;:,
rya natural, peno, ovsen vloky, obi l niny
a celozrnn vrobky, ovocie a zel eni na,
orechy, ol ej nat semen, rastl i nn ol eje
(olivov, ranov, tekvi cov)
Nevhodn potraviny
vetky potravi ny, ktor obsahuj
dusi nany, dusitany a ni ektor
konzervan ltky s obsahom sry (E220 -
E228) - skontrol ujte si zloeni e potravn
a npojov
cukor a sl adkosti
kravsk ml ieko a vrobky z neho,
deni ny, msov a rybie konzervy,
den ryby, anoviky (sardely), zmrzl i na,
vntornosti zvierat, aromatizovan,
prifarbovan a chemi cky konzervovan
potraviny (ja naozaj nemem za to,
e to s skoro vetky vo vaom
supermarkete )
pecilna podpora l ieby astmy
esencilne mastn kysel i ny
1000 - 1 500 mg 3-krt denne
" opti ml ne: 1 ajov lyika panenskho
ranovho ol eja 2-krt denne do jedl a
(podrobnosti v kapitole anov semeno)
kurkuma: 1 /4 - 1 /2 ajovej l yiky denne
do jedla, mete uva v rmci prevenci e
celorone - podrobnosti njdete v kapitole
Kurku ma
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne s jedl om (podrobnosti
v kapi tol e Probiotik)
kyselina pantotnov: 50 mg 3-krt denne
" al ternatva: Stressease - 1 /2 tabl etky
veer pred spanm
koenzm Q1 0: 1 OO - 200 mg denne
vitamn D: 1 O - 1 5 mi krogramov
( 400 - 600 medzi nrodnch jednoti ek)
denne aspo poas obdobi a oktber
aprl (a v lete sa pri merane opal'ujte)
gi nkgo biloba: 60 - 250 mg tandardi zo
vanho extraktu v tabletkch denne
podrobnosti v kapitole Gi nkgo biloba
vitamn C: 1 OO - 250 mg s kadm jedlom -
ak nemete konzumova pri rodzen zdroje
zinok: 30 - 50 mg/de - uprednostnite
pi kol i nt zinku, sran zinonat drdi
al dok
" opti ml ne: cml'a poas da 3 - 4 pasti l ky
s obsahom 5 - 1 5 mg zi nku
hork: 200 mg 2-krt denne
Prv pomoc pri zanajcom zchvate
Okrem ui ti a l i ekov, ktor vm precpsal
l ekr, mete vo chvli, ke sa spa
zchvat du nosti, urobi ti eto tri veci
zachovajte pokoj
hodte do seba l ku si l nej kvy al ebo
aj pol l itrov (vl an - nie studen!)
col u, prpadne dve l ky zel enho aju
- kofen spsobujerozti ahnuti e
dchacch ci est
skste na seba tento trik: zavrite oi a pri
pomal om hl bokom ndychu si
predstavujte, ako sa vae pl'ca rozpnaj
a pl nia bielym svetlom, potom pomaly
vydchnite, cel to zopakujte dva-trikrt a
ke potom otvorte oi, ctite sa lepie
diagnzy astma 1 S
o ete mete urobi a zvi?.
norml ne je nefaji
vi ac ako 32 % astmy u det m svi s
s fajenm rodiov - pasvne fajenie patr
medzi najrizi koveji e faktory v ovzdu,
ktor podporuj vzni k astmy a zchvatov
l 2 l ky iernej kvy denne, ale aj zelen
a i erny aj mu ma pri azniv i nok
kofen vyvolva mierne rozti ahnuti e
dchacch ciest
budte fyzicky aktvni
" ak vm fyzick aktivita spsobuje
zchvaty dchavinosti, prestate
pouva sol' a asi hodi nu pred cvienm
uite vitamn C v dvke 2000 mg (l'udia,
ktor trpia na oblikov kamene al ebo
hemochromatzu, by takto velk dvku
rozhodne nemal i uvat)
" plvanie je pre astmati ka
najbezpenej a najzdrav port
spsobuje naprkl ad ovel'a menej
zchvatov dchavi nosti poas zae
ako beh al ebo bi cykl ovani e
' ak vm cvieni e al ebo akkol'vek port
spsobuje zchvat, skste poas aktivity
dcha cez rku - brni pri amemu
prdeni u studenho vzduchu
a drdi vch astc do dchacch ciest
viac ako dve tretiny astmati ckch akost,
ktor spsobuj l ieky, maj na svedom
salicylty a ben lieky proti bolesti,
zpal u a tepl ote - kontrol ujte svoj prjem
tchto l i ekov a sl edujte, i nhodou ni e s
pri nou vai ch astmati ckch zchvatov
stres je astm spaom zchvatu -
naute sa ho zvlda spsobom, ktor ni e
je pre vs a vae okol i e neprjemn
a detruktvny
1 6 diagnzy astma
" aj toto je dobr dkaz toho, ak
pozitvny i nok m rel axci a: v rmci
jednho vskumu astmati kov bol o
zisten, e t paci enti , ktor si denne
zapi soval i svoje pocity, zitky
a myl i enky ( nazveme to dennk?), mal i
subjektvne aj objektvne menej akost
ako t, ktor si ni nepsal i - ak to chcete
sksi, robte to v pokoji , l ebo ke to m
by len al i a povi nnos = v stres =
hor stav
nepouvajte odevy ani bi el ize zo
syntetickch materi l ov - el ektrostatick
energi a pri ahuje prach a pri zobl i ekan
a obl i ekan prach vrite a vdychujete
u ni ektorch l'ud me by zchvat
vyvol an aj al kohol ickmi npojmi,
konzervovanmi a denmi msovmi
vrobkami, syrmi, si rupmi vyrobenmi
na synteti ckej bze, bannmi al ebo
mel nom
Dobr vedie
Anti histami ni k maj len vel'mi mal
vpl yv na pri nu astmy.
ak je to mon, trvte o najviac asu
v roku mi mo mesta - na horch a na
vi di eku
zamerajte sa na dchanie nosom (a 90%
astmati kov dcha stami) - al ergizujce
astice pri dchan stami preni kaj hl bie,
vo vej miere a rchlejie do dchacch
ciest a vyvol aj zchvat - v nos je
i del ny filter na mnoh nei stoty ovzduia
a to aj vtedy, ak si strihte chl py v om
ak je to mon, spvajte na bruchu
podporuje to pri rodzen dren
dchacch ci est
ak sa budete zdriava v prostred, ktor je
presten si l nmi sprej mi, parfumami ,
vou kvitnci ch kvetov a tabakovm
dymom al ebo v bl zkosti krbu, pece,
otvorenho oha, gri l u na dreven uhl i e
a podobne, vaa anca na astmatick
zchvat bude tak vysok, e iadna
stvkov kancel ri a by na vs nevypsala
kurz lep ako l ,O
Dobr vedie
Bronchodi latan l ieky (najm v
modernej i nhalanej forme) s vbornm
nstrojom prvej pomoci pri astmatickom
zchvate, al e nerieia pri nu ochoreni a.
deti, ktor s dojen aspo 6 mesiacov
a 12 mesiacov nedostvaj nhradu
materskho ml i eka vyroben z kravskho
ml ieka ani i adne vrobky z kravskho
ml ieka, maj astmu ovel'a zriedkaveji e
deti, ktor od narodeni a vyrastaj
v blzkosti psa alebo maky, maj men
vskyt astmy - doteraz ns to ui l i presne
naopak, vi em, al e ja za to nemem
" pritom stle, samozrej me, pl at, e ak ste
na psa, maku al ebo i n zviera
s koui nou al ergi ck, vyhbajte sa
kontaktu s ni mi
venujte maxi ml nu snahu odstraovani u
prachu v domcnosti z nbytku, sedai ek,
ktov, stien, obrazov, tapi et, hraiek -
ale nemuste si kvl i tomu hne kupova
najdrah vysva, ak sa pouva
V steri l nch hal ch na vrobu
mi kroipov
mono si ani neviete predstavi, o kol'ko
bude vaa domcnos i steji a, ak
odstrnite z bytu i domu koberce,
zclony a zvesy, pretoe ti e dri a najviac
prachu - urobte to aspo v spl ni
postel'n bi el ize treba pra pri teplotch
nad 50 oc a neskracujte prac cyklus
naute sa tzv. "brun" dchanie, pri
ktorom dochdza k vm pohybom
brunej steny a brnice (uia tak dcha aj
eny pred prodom) - je ovel'a
efektvnejie, pretoe vyuva a 60 o
vitl nej kapacity pl'c
zchvat dchavinosti vm me rchl eji e
ustpi, ak budete po norml nom ndychu
si l ne vydychova cez sl amku do pohra
vody al ebo pri amo do vi eho bal na
beta-bl oktory (l i eky pouvan pri l i ebe
vysokho krvnho tl aku) mu spsobova
kontrakci u dchacch ciest (mnohm
l'uom vyvolvaj chroni ck such kael)
a tm s pre astmati kov mi mori adne
rizi kov = mu spsobi ak status
asthmati cus, o je ivot ohrozuj ca
si tuci a, pri ktorej je nevyhnutn okamit
prevoz do nemocni ce a hospital izcia
di izokyanty s hl avnou pri nou astmy
z povol ani a (nachdzaj sa naprkl ad
v uretnovej pene), ak trpte astmou, zi stite
si, i sa na vaom pracovisku vo zvenej
mi ere nevyskytuj di izokyanty - mal i by
ste sa dosta z i ch negatvneho vpl yvu aj
za cenu zmeny povolania
Dobr vedie
Ke na vs ide astmatick zchvat,
ostate pokoj n. Ve viete, o sa bude
di a a ak podl'ahnete strachu i pani ke,
cel si tuci a bude ete hori a.
diagnzy astma 1 7
atopi ck ekzm (atopick dermatitda)
o to je?
Je to chroni ck ochoreni e koe posti huj ce naj m vrstvu epi dermy. Prejavuje sa
svrbenm a zaervenan m koe, ktor sa objavuje najm na tvri, krku, hrudnku, chrbte
a v obl asti geni tl i .
Preo vznikne?
al ergi a
sekundrna al ergi a pri trvi aci ch
poruchch (napr. hypoaci dita
al dka)
niektor l i eky (napr. antaci d,
anti bi otik)
ochoreni a i munitnho systmu
vroden poruchy metabol izmu
deficit niektorch ltok vo vive
Rizikov faktory podporujce
zpalov prejavy na pokoke s
stres a napti e
alergia na potraviny al ebo ltky
vdychovan al ebo ltky pri chdzajce
do pri ameho kontaktu s pokokou
nedostatok spnku
vroden dispozcia
nadmern spotreba ovocia (naj m
citrusovho a kysl ho)
emon probl my (najm vbun
sprvanie)
dysmi krbia trviaceho systmu
18 diagnzy atopick ekzm
prava vivy pri atopickom ekzme
absolvujte i munoal ergi ol ogi ck vyetrenie
a potom zo svojej stravy vyl te vetky
zisten potravinov alergny
znte alebo pl ne vyl te prjem
potravinovch zloiek, ktor podporuj
zpal
' nasten mastn kysel i ny (hydi na,
erven mso, masl o, mas, deni ny,
vntornosti, ml i ene vrobky a pod.)
' rafi novan potraviny a cukor
' bi el a mka a vrobky z nej
tvrd margarny uren na peeni e,
stuen pokrmov tuk, pl nen keksy
a doboky (obsahuj vel'a trans
mastnch kysel n)
mi ni mal izujte prjem kofenu a al koholu
do svojej stravy pravi del ne a asto
zaraujte naturl nu ryu a peno
(l pan proso)
zvte spotrebu potravn
s protizpalovm i nkom (l en tie,
ktor vm nespsobuj al ergi u)
" surov zel eni na a ovocie (naj l epie:
rbezle, mal i ny, jahody, erene,
brusnice, uori edky, erni ce, kutovnica
- goji , hruky, grantov jabl ko, mrkva,
cvi kla, hrok, brokolica, kapusty, erstv
vate a pod.)
orechy a ol ej nat semen (l'an, sezam,
tekvica, sl nenica)
zvte prem esencil nych mastnch
kysel n (orechy, ol ej nat semen, tun
morsk ryby)
ak sa napri ek dodri avani u tchto opatren,
atopick ekzm nezl epuje, mete zvi
pouitie tzv. el i mi nanej dity
(podrobnosti v prl ohe El i mi nan di ta)
pecilna podpora l ieby
atopickho ekzmu
esencilne mastn kysel i ny: 1 500 - 3000
mi l i gramov 2-krt denne - najvhodnej
j e pupal kov ol ej, za studena l i sovan
l'anov al ebo tekvicov ol ej (2 ajov
lyiky denne), prpadne kval itn
vivov dopl nok
probiotik: 4 - l O mi l ird 3-krt denne
s jedlom - dl hodobo (naj menej ni ekolko
mesiacov)
zinok: 30- 50 mg denne - podporuje
i munitu a hojeni e koe - uprednostnte
pikolint, sran zi nonat drdi al dok
beta-karotn: 9 - 1 5 mg
(30 000 - SO 000 m.j . I U) 2 - 3-krt
denne - podporuje i munitu, i ntegritu
sliznc a hojenie koe - v tejto dvke uva
maxi ml ne tri tdne, potom zni na
9 mg/ de al ebo konzumova denne
mrkvov avu, tmavozel en l i stov
zeleni nu, vate a pod.
vitamnE: l OO - 200 m.j./de - podporuje
i munitu a hojeni e koe
seln: SO - 200 mi krogramov/de
podporuje metabol izmus tukov
a detoxi kci u v peeni
vitamn C (syntetick al ebo vyroben zo
pok, neobsahuje mon ci trusov
al ergny): 250- 1 000 mg/ de, rozdel en
v 2 - 3 dvkach
Stressease (fa Jamieson): 1 /2 tabl etky veer
nal ano pred spanm, mete ui spol u
s poslednou dennou dvkou probiotk
Najastejie potravinov alergny
Uasn, e nemuste by alergick na vetko)
kravsk ml i eko a vrobky z neho (syry,
tvaroh, smotana, zmrzl i na, masl o, menej:
jogurty a aci dol fi l n ml ieko), okolda,
hovdzie a bravov mso, deni ny, ryby,
vajka, peni ca, ci trusy, paradaj ky,
kukurica, araidy, drodi e
o ete mete urobi a zvi?
pre ni ektorch paci entov s atopi ckm
ekzmom me by bezlepkov dita
vraznou l'avou akost
" osobne som vak proti paual izovani u
gl utnu a peni ce ako hl avnho vi nnka
takmer vetkch ochoren (ponc akn,
cez obezitu a koni ac zpal om
strednho ucha ) tak, ako sme toho
v posl ednom ase svedkami naj m zo
strany l'udovch a l ai ckch l ieitel'ov, ba
aj ni ektorch l ekrov
potraviny a jedl , v ktorch sa
nachdzaj surov vajka, obsahuj
bi el kovi nu avidn, ktor bl okuje
vstrebvani e bi otnu - vitamn vel'mi
dl eit pre zdravie pokoky
diagnzy atopick ekzm 1 9
udriavajte v byte pri meran tepl otu
a vlhkos- naj m v zi mnch mesiacoch
urobte vetko preto, aby ste nei l i
v presuenom prostred
ast kpanie a sprchovanie
a pouvani e ampnov a tekutch mydiel
pl nch chemi kl i vysuuje pokoku
pouvajte mydl , ktor s uren pre
citliv ple al ebo novorodencov a po
kadom umyt sa natrite
neparfumovanm hydratanm telovm
mliekom urenm pre ci tl i v pokoku
na posti hnut mi esta mete poas da
opakovane apl i kova pr kvapi ek oleja
austrlskeho ajovnka al ebo si l n aj
z rozmarnu
dbajte o sprvnu hygi enu hrubho reva
(podrobnosti v kapitole Zpcha), al e
nedajte sa nahovori na revn sprchy
Ako sladi menej a nestrati( sladk ivot?
Poznmka na vod: katd lovek okolo vs zje priemerne katd de vye 30 ajovch lyiiek
cukru.
t
e waw? No, niektor aj viac, pretoe to je priemer. Niektor in sa preto snaia cukor
plne vyli ale to nie je ani sprvne ani mon. Skste radej toto:
Uprednostnite komplexn sacharidy
' obilniny a vrobky z nich (vloky peivo, cestoviny chlieb, dezer ty)
' strukoviny a vrobky z nich (ntierky tofu, sjov
"
mso" a
"
mlieko''
uprednostnite celozrnn vrobk: hned ryu namiesto bielej, grahamov peivo
namiesto bieleho, grahamov cestoviny namiesto cestovn z bielej mky, celozrnn mku
namiesto bielej (do peiva a dezertov)
jedzte o najviac surovho ovocia a zeleniny-regeneruj sliznice a chuov vnemy
' nejedzte vea sladkho ovocia veer a v noci, ale jablko, pomaran, kivi, trochu hrozna
alebo marhule si pokojne dajte-lepie, ako horalky, ipsy a solen praen araidy
kontrolujte sl prem jednoduchch cukrov
" nepi te sladen npoje (npoje co/a, sladen minerlky a pod.)
" vyhbajte sa rznym lacnm alteratvam ovocnch tiav (nektre, ovocn npoje a pod.)
" obmedzujte prem sladkost - okoldy demy zavraniny keksy sirupy, zmrzliny a pod.
" prestate si sladi kvu a aj
" sladkosti si etrite na pecilne prleitost
" pecilna prleitos nie je 6-krt denne!
ak zjete prv kol, neznamen to, e ste prehrali a e u mete zjes cel plech
" nemaj te cukoriku na stole - vimnite si, ako si mnoh lenovia rodiny zbytone sladia
aj, kvu alebo kakao
stres neriete len a vdy jedenim sladkost-zavolajte radej svojho par tnera/par tnerku,
priatea/priatelku a vyrozprvajte sa alebo sa skste prejs i s do obchodu a kpte si tam
nejak dobr knihu
20 diagnzy etap/:qekm
cel i aki a
o to je?
Najasteji e geneti cky podmi enen, autoi mnne ochoreni e v Eurpe. Posti huje v pri emere
jednho l oveka zo 1 30 a jej vskyt sa zatial' z neznmych pri n zvyuje. ( Niektor l ieitel i a
lekri tvrdi a, e je za to zodpovedn pouvani e peni ce ako takej, al e tento nzor
nemono povaova za podl oen.) Podstatou ochoreni a je nepri meran reakcia organi zmu
na kontakt s gl utnom ( l epok) - bi el kovi nou ni ektorch obi l n n. Reakci a je najsi l neji a
v mieste kontaktu - v sl izni ci tenkho reva. Vzni k chroni ck zpal , degenerci a sl i zni ce
a hl bch vrstiev revnej steny, ktor spsobuje zhoren vstrebvani e mnohch l tok
(napr. vitamny, vpni k, el ezo)
Preo vznikne?
Ide o typick vroden poruchu, ktor sa
me prejavi v detstve al ebo aj neskr
v dospelosti - vel'mi asto u i en vo veku
30 - 40 rokov. Vskyt v posti hnutch
rodi nch je vy ako v cel ej popul ci i .
Spaom "poti chu akajcej" cel i aki e
v dospelosti me by: nadmern
dl hotrvajci stres, raz, operci a,
vneji a vi rza, tehotenstvo a ast
uvanie anti biotk.
Ako sa prejav?
ke a boles v obl asti brucha
pocit nafknuti a brucha, prel ievani e
obsahu riev so zvukovmi prejavmi
hnaka al ebo zpcha
zmenen farba a zpach stolice
fatul enci a (plynatost)
chroni ck nava
strata sval stva a bytok hmotnosti
prejavy mimo GIS: anmia, mi grny,
nepl odnos, bolesti kost a zmena dentcie
(napr. zven kazivos a strata zubov),
kon ochoreni a (napr. dermatitis
herpetiformi s), zmeny nl ady a pod.
Pozn.: Takmer polovica l' ud postihnutch celi aki ou
nemus trpi e iadnym z uvedench prznakov.
prava vivy pri celiakii
zkl adn a jedi n opatreni e je dkladn
vyl enie gl utnu (l epku) zo stravy
toto opatreni e je potrebn dodriava
po cel ivot
Poznmka: Dkladn vylenie glutnu zo stravy
umon hojenie sliznice, ktor sa zana u na 3.- 6.
de. pln vylieenie a zahojenie sliznice je mon!
Udet me trva rok, u dospelch - podl'a stavu
sliznice a trvania nelieenho ochorenia-a D rokov.
diagnzy celiakia 21
V akch stavoch pokodenia sliznice nemus djs
k jej plnmu zahojeniu a obnoveniu mikroskopickej
truktry.
Nevhodn potraviny
obilniny obsahuj ce gl utn: peni ca, ra,
jame, tri ti kal , bul gur, kamut
vrobky: peni n kl ky, peni n al ebo
i n otruby, grahamov mka, seitan,
rastl i nn biel kovi nov nhrady msa ("
robi
mso
"
a pod.), sjov omka vyrban so
peni cou, ni ektor altov dresi ngy,
prkov omky, pol i evky a pol otovary
obsahuj ce peni n mku
npoje: pivo, leiak, l i mondy sl aden
sl adom
okrem toho riziko kontaktu s gl utnom
nesie aj konzumci a tchto zloiek
potravn (skontrol ujte si presn zloenie) :
hydrolyzovan rastl i nn bi el kovi ny, krob,
modi fi kovan krob, prchute, army,
dextrn, sl ad, jamenn al ebo peni n
si rup, mel asa
gl utn mu obsahova aj: l epi dl o na
obl kach a znmkach (kupujte
samol epi ace druhy), r, ni ektor l i eky
(skontrolujte si i ch presn zloenie)
Bezpen potraviny
obilniny: kukurica, peno, pohnka, rya,
amarantus, sorgum a mka a vrobky
z ni ch
ovos (mus by dekl arovan ako vrobok
bez prmes a stp peni ce a l epku)
sa dnes u vi ny cel i ati kov povauje
v dvke do 20 gramov denne za
bezpen obi l ni nu
22 diagnzy celakia
strukoviny: sja, oovica, vetky druhy
fazule, ccer, hrok - mky a vrobky
z ni ch
semen a orechy: ol ivy, ranov, tekvicov,
sl neni cov, vetky druhy orechov
ovocie a zelenina: vetky druhy a vrobky
z ni ch (ak neobsahuj nevhodn zloky),
zemi aky, zemi akov mka
ml i ene vrobky: ml i eko, s mota na,
j ogu rt (ak neobsahuje krob), zmrzl i na
(ak neobsahuje krob), syry, cottage
cheese (ak neobsahuje krob)
npoje: mi nerl ne vody, aje (ni ektor
byl i nkov aje mu obsahova jame),
ovocn a zel eni nov avy, kva, desti l ty,
vno
sladidl: med, javorov si rup, trsti nov
mel asa, trsti nov hned cukor
okol da ( ak neobsahuj e krob), kakao,
keup, horica
vetky ostatn potravi ny, ktor nie s
uveden v predchdzaj com zozname
nevhodnch potravn al ebo neobsahuj
iadnu jeho poloku
Najastejie chyby v prave stravy

pri celiakii
predpokl ad, e mlo gl utnu (l epku)
nespsob i adny probl m
ignorovanie cel ej bezlepkovej dity
zanedbanie kompenzcie potravn
obsahujci ch gl utn vhodnmi
potravi nami bez gl utnu
nedostatok vlkniny v strave (obi l ni ny
ni e s dostatone nahraden ovocm,
zeleni nou a strukovi nami )
vyl eni e penice, al e konzumci a
ostatnch obi l nn a vrobkov obsahujci ch
gl utn (ra, jame, pal da, bul gur, tri ti kal ,
semol i na a pod.)
Dsledky zanedbania dity pri celiakii
rakovina trviaceho systmu (l ymfm,
adenokarci nm)
rozvoj l aktzovej i ntol eranci e
a autoi mnnych ochoren
osteoporza
neplodnos a potraty
anmia
poruchy rastu u det
epileptick zchvaty
Dobr vedie
Gl utn sa nachdza v mnohch
vivovch dopl nkoch a l i ekoch -
skontrol ujte si presn zl oeni e vetkho,
o preh
f
tate
pecilne doplnky vivy
probiotik (bez obsahu rizi kovch
zloiek): 4 - l O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne (podrobnosti njdete
v kapitole Probioti k)
za studena l i sovan lanov olej: l - 2
ajov lyiky denne (podrobnosti
njdete v kapi tol e anov semeno)
mrkvov ava: l -2 dcl denne
poas da
glutamn: SOO mg 2-krt denne
(podrobnosti njdete v kapi tol e Gl utamn)
8-komplex s obsahom kysel i ny
l i stovej a 81 2 (naprkl ad Stressease
od fy Jamieson v dvke l /2 tabl etky
veer pred spanm)
o ete mete urobi a zvi?
cel i aki a sa vel'mi asto spja s laktzovou
i ntoleranciou, take ak sa vae trviace
akosti neupravia napri ek dkl adnmu
dodriavani u bezlepkovej dity, probl m
me by kravsk ml ieko a vrobky z neho
- i nformci e njdete v kapi tol e Laktzov
i ntol eranci a
v odbornej l iteratre bol i publ i kovan
predpokl ady, e existuje vzjomn
a oboj smern spojeni e cel i aki e
s epi l epsi ou, z oho vyplvaj dve veci
" ak trpte epi l epsi ou, me by pre vs
vel'mi uiton, ak by ste aspo na
ni ekolko mesi acov sksi l i dodriava
prsnu bezlepkov di tu a potom
zhodnoti l i , i sa v zdravotn stav zl epi l
al ebo ni e
" dkl adn dodriavani e bezlepkovej di ty
me by i nnou prevenciou al ej
kompl i kci e cel i aki e - epi l epsi e
Zdroje dveryhodnch informcii
o celiakii na internete
u
http://www. nl m. ni h.gov/medl i nepl us/celiacdisease.html
http:/ /www.mayocl i nic.com/invoke.cfm ?i d=DS003 l 9
http:/ /www.cel i ac.com/
http:/ /fami l ydoctor.org/236.xml
http://www.celiakia.sk (v slovenskom jazyku)
diagnzy celakia 23
Crohnova choroba
o to je?
Vne chroni ck nepecifick zpal ov ochoreni e, ktor me posti hn vetky vrstvy
trviaceho systmu kdekol'vek od duti ny stnej a po konenk. Prejavuje sa bolesami
brucha, hnakou, krvou v stolici, napna nm na zvracani e a zvracanm, horkou, chudnutm,
navou. Mu sa vyvi n aj fistul y - patol ogi ck otvory spjajce revo s ni ektorm
vntornm orgnom al ebo cez svaly a kou s vonkajm prostred m. Fi stul a je vny stav,
ktor vyaduje chi rurgi ck ri eeni e. I ntenzita prejavov zvis od velkosti zpalovho
pokodeni a. Objavuje sa najasteji e medzi 1 5. a 35. rokom ivota. Trpezliv prava stravy
a l i eky doku udriava ochorenie pod kontrol ou vo vi ne prpadov. Chi rurgi ck zkroky
pri Crohnovej chorobe - na rozdi el od ul cerznej kol i tdy - maj i ba podporn i nok
(spri echodneni e reva, fistul y a pod. ).
Preo vznikne?
K rizi kovm faktorom vzni ku Crohnovej
choroby patri a:
genetick predi spozcia (vskyt
u pokrvnch prbuznch)
i munol ogi ck poruchy
psychi ck stres
i nfekcie trviaceho systmu
vel' obsah nastench tukov a bi el kovn
ivoneho pvodu v strave
prava vivy pri Crohnovej chorobe
vyaduje trpezlivos a i ndividul ny prstup
tolerancia jednotl ivch potravn sa me
v rznych fzach ochorenia meni a ci el'om
je zisti
" ktor potraviny
24 diagnzy Crohnova choroba
" v akom mnostve
" akm spsobom upraven dokete
tol erova
ak vm naprkl ad ni ektor ovocie, zel eni na
al ebo strukovi na spsobuj akosti
v surovom stave a vom mnostve,
nemal i by ste i ch vyl i, al e njs formu
pravy a mnostvo, ktor vm vyhovuje
vrazne obmedzte prjem
" rafi novanch potravn (keksy, prkov
pol otovary, konzervy a pod.)
" nastench tukov, margarnov na
peeni e
" cukrov a sl adkost
vylte prjem
" potravn Z bi el ej mky
" kvy a kofenovch npojov
al kohol u
" stench neal ko npojov
" ml ieka a ml i enych vrobkov - Crohnova
choroba sa asto spja s l aktzovou
i ntol eranci ou al ebo al ergi ou na kravsk
ml i eko
zvte prjem vlkniny (potla bol es,
ke a pl ynatost):
" potraviny s velkm obsahom vl kni ny
' dopl nky Vivy (psl l i um, ranov
semeno, jabl kov pektn a pod.)
v aktnej fze mu vak potraviny
s velk obsahom vl kni ny a vivov
dopl nky s obsahom vl kni ny stav
zhorova
prijmajte dostatok tekutn - aspo l ,S l itra
vody za de
prava stravy poas

aktnej fzy Crohnovej choroby

v aktnej fze ochoreni a ( hnaky, bolesti)
vylte prjem
' vetkch znmych potravinovch
alergnov ( ml iene vrobky, ci trusy,
deni ny, msov konzervy, araidy, ryby,
vaj ka, peni ca)
" drdivch zloiek potravy ( si l n
koreni ny, vypran jedl , gl utamt,
ocot, horica a pod. )
' drdivch potravn (kapustov zel eni na,
ml i ene vrobky, papri ka, nakl ada n
zel eni na, kysl kapusta, peni ca)
' stench npojov
" vivovch dopl nkov s obsahom
vlkni ny (ak spsobuje zhorenie stavu)
' sl adkost a velkho mnostva cukru
prestate pouva vivov doplnky
najm tie, ktor obsahuj el ezo, vpni k,
gl ukzamn, chondroi tn, ryb tuk, ranov
ol ej, pupal kov ol ej, chitosan
pouvajte bezpen hypoal ergnne
a i nn probiotik
Vhodn potraviny
(poas remisi e - ak nie je prtomn al ergi a! )
zemi aky, mrkva, uhorka, kapusta
a tmavol i stov zel eni na, brokol i ca, karfiol,
rui kov kel, hrok, cvikla, pent,
kukurica, vetky strukovi ny, sjov
vrobky, pol ol pan naturl na rya, peno,
ovos, peni ca, ra, pohnka, obi l ni nov
vrobky (chl ieb, peivo, cestoviny), orechy
a semen, jabl k, hruky, banny, jahody,
ostrui ny, rbezle, anans, paradajky,
kal erb, chud mso, neden tun
morsk ryby
byl i nky: rasca, bazal ka, rozmarn, tymi an,
majornka, oregano, patka
prava stravovacch
nvykov pri Crohnovej chorobe
pred jedl om, poas jedl a a po jedl e
bute uvol'en ( povajte prjemn
hudbu, venujte s a prjemnm tmam,
ktor vs zaujmaj, jedzte v prjemnom
prostred a pod.)
ak jete v prci , vypnite si tel efn a pota
al ebo nejedzte pri svojom pracovnom
stole
nenechajte sa poas jedla vyruova
ke dojete, ostate ete pr mi nt sedie
a uvol'ite sa
jedzte pravidelne trikrt denne zhruba
v rovnakom ase
neprejedajte sa
nezapjajte jedlo velkm mnostvom
tekuti ny
diagnzy Crohnova choroba 2 S
jedzte mal ssta a jedl o dobre poujte
nepite a nejedzte horce a ladov npoje
a jedl
npoje pi te pomaly, nepouvajte sl amku
a nepite z fl'ae al ebo pl echovky
pecilna podpora lieby
Crohnovej choroby
probiotik: 4 - l O mi l ird v jednej dvke
3-krt denne
esencilne mastn kyseli ny: l 000 - 1 500
mi l igramov/de
gl utamn: 0,5 g (= SOO mg) 2-krt denne
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm jedl om
al oe vera: 30 ml avy pi te 2 - 3-krt
denne nal ano
pepermint: i nn s vak l en tabl etky
v enterosolventnej forme - podl'a nvodu
zinok: 30 - 50 mg/de - uprednostnte
pi kol i nt, nie sulft (drdi al dok)
seln: 50 - 200 mi krogramov (mcg)/de
vitamn K: 1 O mg/ de
vitamn A: 50 000 I U poas dvoch tdov,
potom 1 O - 25 000 I U/de
vitamn 0: 1 OO - 200 I U /de
B-komplex: (naj m tiamn, ri bofavn,
kysel i na pantotnov a l i stov)
hork: 200 mg 2 - 3-krt denne
vpnik: 1 000 mg/ de ( mi mo aktnej fzy
ochoreni a)
26 diagnzy Crohnova choroba
o ete mete urobi a zvi?
kad de si kontrolujte farbu stolice, aby
ste zachyti l i prpadn krvcani e zavasu:
dkazom krvcani a je ni el en erstv krv
(zriedkavo), ale naj m i erna farba -
v prpade, e zi stte vo svojej stol i ci
prtomnos krvi, bezodkl adne o tom
i nformujte svoj ho l ekra
stres vrazne zhoruj stav ochoreni a -
na ute sa ho zvl da sprvnym spsobom
(fyzick aktivita, dychov cvieni a,
autorel axan techni ky,
modl itba/medi tci a a pod. )
korti kosteroidy pri dl hodobom uvan
zniuj tvorbu bi el kovn, podporuj
odvpovanie kost a zvyuj vyl uovani e
vitam nu C - preto me by uiton
zvi prjem zdravch, nzkotunch
bi el kovn a pri rodzenho vitamnu C,
venova pozornos dostatonmu prj mu
vpni ka a vitamnu O a pravi del nej
fyzickej aktivite
poas aktnej fzy ochorenia me by
vel'mi ui ton zvi dvky probiotk
a prrodnch anti oxi dantov
zanedbvanie l ieby a i gnorovani e
ochoreni a zvyuje riziko vzni ku rakoviny
hrubho reva
cukrovka (diabetes mellitus)
eto je?
Vel'mi ast endokri nn ochoreni e, ktor sa prejavuje nedostatonou schopnosou
organi zmu regul ova hl adi nu gl ukzy v krvi (glykmi a). Po poit potravy s obsahom gl ukzy
dochdza k j ej vstrebvani u do krvi a nsl ednmu presunu do buniek. Bunky sval ov,
peeov a tukov vyaduj pre vstup gl ukzy prtomnos i nzul nu (hormn produkovan
pankreasom). Nervov bunky (mozog, miecha) pre svoj u i nnos vyuvaj ako hl avn
energetick substrt gl ukzu a kee nemaj zsobn formu energie, s odkzan na
stabi l n koncentrci u gl ukzy v krvi . Znen, al e aj zven hl adi na gl ukzy v krvi nara
ich i nnos a m negatvne nsl edky na vetky metabol i ck procesy v tel e.
Preo vznikne?
nedostatok, prpadne pl n absenci a
inzul nu (znen a neprtomn tvorba
v pankrease)
relatvny nedostatok i nzul nu v pomere
k velkosti pl ochy buniek vyadujci ch
inzul n (obezita)
porucha zloeni a mol ekul y i nzul nu al ebo
ovel'a asteji e porucha i nzul novho
receptora (mol ekul a v bunkovej
membrne svalov a tukovch buniek)
porucha prenosu i nzul novho si gnl u do
vntra bunky (nedostatok kanl ov pre
prenos gl ukzy do buni ek)
Rizi kov |+\|o,t+ \acukrovky 2. |,a
nadvha a obezita (najm viscerl ny,
musk typ obezity = velk brucho)
vek nad 40 rokov
nedostatok fyzi ckej aktivity (sedav
zamestnanie, i mobi l ita)
strava s velkm obsahom tukov a energie
prava vivy pri cukrovke 2. |,a
pravou vivy j e mon dosiahnu
pl n kontrol u gl ykmi e al ebo vznamn
zneni e dvok l i ekov (anti di abetk aj
i nzul nu) a mi ni mal izova i ch vedl'aj i e
i nky.
obmedzte prjem potravn s vysokm
obsahom jednoduchch sacharidov
najrchl eji e narui a hl adi nu cukru v krvi
uprednostnte potraviny s nzkym
glykemickm i ndexom (podl'a prl ohy
Gl ykemi ck i ndex)
konzumujte dostatok vlkniny
v pri rodzench zdrojoch
obmedzte prjem tukov, najm
nastench mastnch kyseln - zni uj
diagnzy ckrovka 27
i nnos i nzul nu a podporuj rozvoj
ateroskl erzy
zabezpete dostaton prjem esencilnych
mastnch kyseln: ml et orechy a ranov
semeno (1 pol i evkov lyicu/de)
uprednostnte lahko strvitel' rastli nn
bielkoviny pred ivonymi potravi nami
obmedzte al ebo vyl te prjem kofenu:
kofen po jedl e (kva a pod. ) zniuje
i nnos i nzul nu a negatvne ovplyvuje
kontrol u glykmi e
venujte pozornos dostatonej konzumci i
potravn bohatch na hork
obmedzte prjem ervenho msa:
hmov elezo zvyuje ri zi ko vzni ku
a progresie cukrovky
kontrol ujte prjem eleza vo vivovch
dopl nkoch a neprekraujte jeho
odporan denn dvku ( pri zohl'adnen
ostatnch zdrojov z potravn)
konzumujte erene (v sezne aspo
300 g/de): obsahuj anthokyanny, ktor
zvyuj i nnos i nzul nu a maj si l n
anti oxi dan i nok
pi te zelen aj: 1 3 l ky kval i tnho
neri edenho a nesl adenho zel enho aju
denne zvia i nnos i nzul nu o 20 - 50 %
nekonzumujte asto grapefruit:
nari ngenn (favonoi d) zniuje i nnos
i nzul nu, ostatn ci trusy s, zd sa,
bezprobl mov
pecilna podpora lieby cukrovky
korica: 1 /3 a 1 /2 aj lyiky denne (do
jedl a) al ebo vo forme aju (ten naj l ep
recept njdete v kapi tol e 5kori ca )
chrm: 1OO mi krogramov 1 - 3-krt denne
- podporuje i nok i nzul nu
28 diagnzy cukrovka
S-komplex s C vitamnom
(anti -homocystenov zmes f Jami eson):
1 tbl . rno a veer pred jedl om
hork: 200 mg 2-krt denne - chrni pred
ukl adanm vpni ka v artri ch
zinok ( pi kol i nt): 30 mg/de - podporuje
stabi l i zci u gl ykmi e
koenzm Q1 0 (najvhodnejia je
redukovan forma od f Pharma Nord) :
1 OO - 200 mg/ de - stabi l i zuje oxi dan
procesy (tabl etkov anti di abeti k zniuj
jeho pri rodzen koncentrci u v tel e)
vitamn/hormn 0: 400 - 600 m.j. ( I U)
denne - uvajte aspo v obdob oktber
marec a v lete sa pri merane opal'ujte
Dobr vedie
Nedostatok vitamnu O v krvi zvytje
u cukrovkrov riziko kardiovaskulmycll
kompl i kci (aterosklerza, i nfarkt myokardu,
mozgov porka, pokodenie obl i i ek,
vredy predkol eni a a pod.) o viac ako 1 OO o.
Hl adi nu tohto vitamnu vm zvyajne ni kde
nevyetria, take bude lepie aspo
v zi mnch mesiacoch dba o jeho dop
f
ani e
v strave vhodnm vivovm dopl nkom.
o ete mete urobi a zvi?
upravte svoju hmotnos na opti ml nu
" zvyuje to i nnos i nzul nu
` zmenuje pl ochu buni ek zvislch od
i nku i nzul nu
pri meran a pravi del n fyzick aktivita
(bez ohl'adu na prtomnos obezi ty,
hypertenzie, hypercholesterol mi e, al ebo
fajeni a)
podporuje i nok i nzul nu a pomha
kontrolova tel esn hmotnos
" zniuje rizi ko aterosklerzy, predl uje
priemern vek pacienta a zl epuje kval itu
jeho ivota
urobte vetko pre to, aby ste spali 7 - 8
hodn denne - deficit spnku osl abuje
inok i nzul nu a zvyuje riziko cukrovky
(l'udia, ktor spia menej ako 6 hodn denne,
maj 2,5-krt vie rizi ko cukrovky ako
l'udia, ktor spi a 7 - 8 hod/de)
ak mte zven tlak, ri ete to s l ekrom
a dodriavajte navrhnut l iebu
primerane sa opal'jte: vitamn D
vznamne podporuje i nok i nzul nu
znen innos ttnej lazy (hypofunkcia)
me by faktorom, ktor kompl i kuje
i nnos opatren a l i eby pri cukrovke - ak
vm uveden odporani a nezaberaj, je
vhodn absolvova endokri nol ogick
vyetrenie zameran na ttnu l'azu
eny, ktor maj cukrovku a pl nuj
tehotenstvo, by mal i by vel'mi dsl edn
v kontrole a udriavan opti ml nej
glykmie u najmenej rok pred
plnovanm otehotnenm
ak trpte cukrovkou, mal i by ste kad rok
absolvova on vyetrenie - vasn
odhal eni e pokodeni e si etnice umon
vasn zkrok ( l aserov operci a)
a zchranu vho zraku
kontrolujte si prjem niacnu vo
vitamnovch tabl etkch - jeho nadbytok
zniuje i nnos i nzul nu
ak mte zven hl adi nu cholesterol u,
terapeuti ck uvani e ni ac nu je
vzhl'adom na cukrovku kontrai ndi kovan
kyselina alfa-lipoov je vel'mi vhodn na
prevenci u a l iebu pokodeni a nervov
u diabeti kov (podrobnosti v kapi tol e Al fa
l i poov kysel i na)
ak fajte, prestate
konzumujte o najviac brusnc, ernc,
mal n, jahd a rbezl - favonoidy
spevuj a chrnia cievy a chrni a oovku
pred edm zkal om (katarakta)
cukrovkr, ktor faj, m 2 - 3-krt vie
riziko trvalho pokodenia obliiek ako
cukrovkr-nefajiar = di alza a transplantcia
kontrol ujte aj svoje hladi ny cel kovho
chol esterol u, HDL a LDL cholesterol u,
triacyglycerolov (Tg) - zven
cholesterol zniuje inok inzulnu =
muste zbytone uva vysok dvky
l i ekov na cukrovku a k tomu l i eky na
zven cholesterol
l i eba vredov predkolenia, ktor sa
u cukrovkrov vyskytuj asto (najm, ak
zanedbvaj svoje stravovani e a l i ebu),
patr do rk l ekrov - nepouvajte i adne
prostriedky bez konzul tci e so svojm
di abetol gom, prp. chi rurgom.
Komplikcie zanedbania l ieby
zven rizi ko aterosklerzy a vetkch jej
dsl edkov
zven riziko mrtia na kardiovaskul rne
ochoreni a
zven riziko vskytu a mrtia na niektor
druhy rakoviny ( hrub revo, pankreas,
prsnk, pee, moov mechr)
narueni e kognitvnych funkci i (znen
mentl na vkonnost)
pokodenie dchacch funkci pl'c
pokodeni e muskej potencie (erekti l n
dysfunkci a)
zven riziko vzni ku Alzheimerovej
choroby - t sa dnes zana povaova za
nov formu cukrovky
diagnzy cukrovka 29
cysti ck fibrza
o to je?
Chroni ck dedi n ochoreni e, ktor posti huje hl avne dchac a trviaci systm a prejavuje
sa naj m nadmernou tvorbou abnorml ne hustho hl i enu. Ten me upchva vvody
dl eitch orgnov. Dsl edkom s najm opakovan zpal y dchacch ciest (= vne
a asto trval pokodeni e pl'cneho tkaniva) a chroni ck zpal pankreasu s nsl ednou
poruchou trveni a a vstrebvani a tukov, o je pri nou nedostatonho prj mu dl eitch
ltok a energie. Vi na ien a muov s cystickou fi brzou trp poruchami pl odnosti a
ne pl odnosou.
Ako sa prejavuje?
Mi era posti hnuti a je rzna, od l'ahkch
fori em a po vel'mi ak.
Prezrad j u
vel'mi sl an pot
ast zpal y dchaci eho systmu ( porucha
oisovacej schopnosti dchacch ciest)

"
mastn
"
zapchaj ca objemn stolica
(porucha vstrebvani a tukov)
asto nechu do jedl a (me sa prejavi ako
anorexia)
bytok na vhe (porucha vstrebvani a
tukov a anorexia)
deficit vitamnov rozpustnch v tukoch
(porucha zranl ivosti krvi , osl abeni e
i munity, naruen zdravie pokoky, vl asov
a nechtov a pod.)
Ak s priny cysti ckej fibrzy?
i de o vroden ochoreni e
30 diagnzy cystick fibrza
prava stravy pri cystickej fibrze
usi l ujte sa o pravideln prjem potravy
3 S-krt denne
zvte prjem kval itnch rastl i nnch
tukov
" nekval i tn tuky kodi a aj paci entom
s cystickou fi brzou
zl zloeni e prij manch tukov
a nedostatok esenci l nych mastnch
kysel n s hl avn rizik svi siace
s prmom tukov ( podrobnosti
njdete v kapi tol e Esenci l ne
mastn kysel i ny)
dsl edne dodriavajte pitn reim
a nevynechvajte uvani e pankreatickch
enzmov (ak bol i odporan)
dbajte na dostaton prvod
antioxidantov vo forme ovocia
a zel eni ny
" kad denn jedl o by mal o obsahova
aspo jeden kus ovocia alebo zel eni ny
Tipy na zvenie prjmu
kvalitnch tukov
kval itn rastl i nn ol eje striedajte
(olivov, l'anov, sl neni cov a pod.)
pravi del ne pouvajte al tov dresi ngy
s obsahom kval itnch rastl i nnch
olejov
do jedl pravi del ne pri dvajte pesto,
pastu tahi ni ( ml et sezamov semeno),
olejnat semen alebo orechy
zo ivonych potravn uprednostujte
mastn morsk ryby (l osos, tuni ak,
makrel a)
pome vm aj prl oha Ako pouva
naj l epi e tuky
pecilna podpora lieby
cystickej fibrzy
jahody, ernice, uoriedky, mal i ny - aspo
poas sezny sa usi l ujte skonzumova
aspo pol l ky denne
kurku ma: l /2 ajovej l yi ky l - 2-krt
denne si pri dvajte do jedl a
mtov aj, zzvorov aj: pite aspo
2 l ky denne (vi ac v kapi tol e Mta
pieporn a Zzvor)

i l i (pl iv papri ka): 1 /5 - 1 /4 ajovej

lyiky 2-krt denne do jedl a
esencilne mastn kyseliny: 1 3 g
denne vo forme pri rodzench potravn
(viac v kapitol e Esenci l ne mastn
kysel i ny)
cesnak: 1 - 3 stri ky denne, prp.
ekvival ent v tabl etkovej forme (viac
v kapitol e Cesnak)
alie vhodn doplnky: echi nacea,
sl adk drievko, enen
o ete mete urobi a zvi?
prekonzul tujte so svoj m
gastroenterol gom monos dl hodobej
enzymatickej suplementcie trviaci mi
enzmami (napr. kreon)
urobte vetko, aby ste podporili svoju
i munitu a chrni l i sa pred infekciami,
pretoe bakteri l na i nfekcia vyaduje
l i ebu anti bioti kami a ti e zvyuj riziko
sekundrnej mykotickej alebo vrusovej
i nfekcie, a to vetko me vyvola
zhoreni e cel kovho stavu
diagnzy cystick fibrza 31
Mme prvo by sl ab, nervzni, smutn a neist

`
`
i depresvny syndrm
_ (chorobn smtok)
:

o to je?

I de o chorobn poci t smtku a pl n neschopnos preva rados. Tento stav sa spja
so stratou zuj mov, poruchami spnku, poci tmi menejcennosti al ebo vi ny. U dvoch tretn
depresvne l adench l'ud s prtomn aj vahy o predasnom skonen ivota.
Tzv. larvovan depresia sa me prejavova rznymi tel esnmi akosami, navou al ebo
poruchami spnku. Smutn nlada sa vtedy nemus vyskytova vbec al ebo nie je vrazn.
Preo vznikne?
Zjednoduene a chemi cky: i de o narueni e
ci tl i vej rovnovhy desi atok rznych
chemi ckch ltok v mozgu - jednu
z hl avnch l oh hr defi ci t seroton nu.
Pri ny vyvol ani a depresvnych stavov
mu by geneti ck al e aj psychosoci l ne
{ mrti e bl zkeho l oveka, rozvod a pod. ).
Najastej i e vak i de o spol upsobeni e
oboch faktorov.
prava vivy
pri depresvnom syndrme
jedzte vel' ovocia a zel eni ny, strukovi ny,
obi l ni ny - strava s nedostatkom vl kni ny
zhoruje pl ynul zsobovani e mozgu
gl ukzou = zven riziko zmi en nl ady
Uprednostnite potraviny s nzkym
glykemickm indexom
vylte alebo aspo vrazne obmedzte:
cukor, sl adkosti, bi el u mku a bi el u ryu,
fast food, sl aden npoje
32 diagnzy depresvny syndrm
obmedzte aj prjem kofenu - zniuje
tvorbu seroton nu v mozgu
obmedzte alkohol napri ek
poiatonmu euforizuj cemu efektu
je to si l n depresant {ve viete, ako
vyni kaj co sa l ovek cti, ke m
opi cu )
pecilna podpora
l ieby depresvneho syndrmu
esencilne mastn kyseliny
1 000 - 1 500 mg/ de - podrobnosti
njdete v kapi tol e Esenci l ne mastn
kysel i ny
hork: 200 mg 2-krt denne {naj l epi a
j e chel tovan forma mi nerl u)
hork okolda: 50 - 1 OO g denne
{urobte vetko, aby ste sa s ou zmesti l i
do kal ori ckej rovnovhy)
Stressease: 1 /2 tabletky rno s jedl om
a veer pred span m
kyselina l istov:
400 - 1 200 mi krogramov/de
!ivot je vyven. Neexistuj l'udia, ktorm sa dej iba zl alebo iba dobr veci
r
r
denne vypite 2 - 3 l ky aju z tchto
ajovn: zzvor, enen, sl adk dri evko,
mta pi eporn
ginkgo biloba: 2000 mg extraktu
v tabl etke 2-krt denne ( podrobnosti
v kapitole Gi nkgo bi l oba)
L-karnitn: SOO mg 2 - 3-krt denne
nalano (napr. 2SO mi l i gramov tabletky
Bio-Karnitn od fy Pharma Nord - na
dosi ahnuti e odporanej dvky j e vak
potrebn uva vi e mnostvo tableti ek
ako udva prbal ov i nformci a
nezl'aknite sa )
trezalka (naprkl ad tabl etky Persen) :
uvajte podl'a i nformci e v nvode
seln: SO - 1 OO mi krogramov denne
eete mete urobi a zvi?
uvani e steroidnch prpravkov
(najastej i e: korti kosteroi dy a anabol i k)
a hormonl nej anti koncepci e me
vrazne zni hl adi nu seroton nu v mozgu
depresiu mu vyvolva al ebo
zhorova aj potravi nov al ergie,
hypoglykmi a, hl adovka, hypotyreza,
poruchy trveni a a vstrebvani a ivn,
ochorenia trvi aceho systmu, chroni ck
boles, uvani e ni ektorch l i ekov
(kontrol ujte si i nformci e o vedl'ajch
i nkoch l i ekov, ktor uvate)
ak fajte, prestate - medzi faji armi je
viac depresvnych l'ud
Atkinsova dita (dita s velkm obsahom
biel kovn) me spsobi deficit
seroton nu v mozgu a preh
f
bi depresvne
nlady
urobte vetko pre to, aby ste mohl i
kvalitne spa 7 ~ 8 hodn denne
ak patrte k l'uom, ktor sa po prebuden
-
dl ho rozbi ehaj , mal i by ste rno strvi
vdy, ke je to mon - aspo 20 - 30
mi nt na pri amom slnenom svetle
(o tak "sndane v trve
"
? al ebo s do
prce - aspo ksok - pei )
u muov me by depresvny stav
spsoben aj znenou hladinou
testosternu
nezabudnite, e hl adi nu testosternu
zniuj mastn jedl , brun (viscerl na)
obezita, fyzick pasivita a nedostatok
sval ovej hmoty
ast a dl h sledovanie televzie zosi l uje
nevedom pocit i zol ci e a depresi e
skste sa vyhba neal ko npojom, ktor
obsahuj umel sl adi dl o aspartm - me
bl okova tvorbu serotonnu
bute fyzicky aktvni - pravi del n aktivita
podporuje tvorbu endorfnov = pocit
asti a a uvol'neni a
pokste sa identifikova spae vho
negatvneho a toxickho vntornho
monol gu a potom sa usi l ujte njs nov
"drhy
"
pre svoje myl ienky (motivan
l iteratra, pri atel ia, zuj my, ueni e sa
novch vec, psychoterapi a a pod.)
na jese a v zi me me by pre vs vel'mi
uiton terapia svetlom: plnospektrlny
si mul tor sl nenho svetla si zapnajte rno
po prebuden na 1 S 20 mi nt.
ke vm je dobre, vytvrajte si spojenie
svoj i ch pozitvnych pocitov s hudbou tm,
e si budete ci el ene prehrva urit
skl adby a potom, ke vm a tak dobre ni e
je, mete poui t i st hudbu na
zl epeni e svojej nl ady
diagnzy depresvny syndrm 33
>

.
E
m
.

m

Q
-
:
.
a
#

`C
D
C

t
:
-
w
0

:
W

W
G
W
M

'C
D
=
'
E
C

B
*Z
c
m

`7

a
Q
o
diverti kul za a divertikul i tda
o to je?
Divertikul je mal vnel ok revnej steny, ktor vznik tl akom zvntra v osl abenom mieste
v podstate i de o mal pruh, herni u v stene trviaceho systmu. Ak sa v diverti kul e na dl h
as oci tne bez pohybu revn obsah, me djs k zpal u - diverti kul itde. Diverti kul y sa
mu vytvori kdekol'vek v trvi acom systme: v paerku, al dku, tenkom i hrubom
reve, al e najasteji e posti huj koni ec hrubho reva (col on si gmoi deum) . Ri zi ko vzni ku
diverti kul ov s vekom rastie ako dsl edok pretrvvani a nii e uvedench rizi kovch faktorov:
medzi 40-ronmi l'umi m diverti kul zu jeden z desi ati ch ( 1 O %)
u l'ud vo veku vye 60 rokov m diverti kul y p z desi ati ch (SO %)
u l'ud vo veku vye 80 rokov je i ch vskyt takmer 1 OO o
Preo vznikne?
Presn pri na vzni ku ni e je znma.
Diverti kul y maj tendenci u vzni ka
v sl abch mi estach revnej steny v dsl edku
tl aku. K rizi kovm faktorom patria
zpcha a namhav stol ica
nedostatok vl kni ny v strave
Ako sa prejavuje?
Divertikulza sa u vi ny posti hnutch
l'ud nemus nijako neprejavi. Ak sa objavi a
prznaky, spravi dl a i de o
pocit stuhnutia a ke v !'avej spodnej asti
brucha, zpchu al ebo hnaku
Divertikul itda sa prejavuje najasteji e
brunmi kmi a bolesami, poruchami
vyprzdovania, teplotou, zvracanm
34 diagnzy divertikulza a divertikultda
prznaky sa nhl e vystupuj , ak
djde k prasknuti u zapl enho
diverti kul a
Poznmka: V prpade pretrvvajcich prznakov
divertikulzy alebo divertikulitdy je nevyhnutn
vyhl'ada lekrsku pomoc.
prava vivy pri divertikulze
zvte prjem vlkni ny naj m
v pri rodzench potravi nch
vo vode rozpustn vlkni na: ci trusy,
jahody, rbezle (najm i erne), mal i ny,
uori edky, jabl k, hruky, sl ivky,
marhule, banny, oovica, sja, ovos
a ovsen vl oky, strakat fazul'a, zel en
mungo fazul'a, ccer, nel pan naturl na
rya, mrkva, kal erb, zemiaky, ranov
semeno, orechy, suen ovocie ( marhule,
sl ivky, brusnice a pod)
" vo vode nerozpustn vlknina:
penica, ra, jame, kukurica, zeleni na,
orechy, ol ejnat semen
znte prjem tuku a mastnch,
vypranch, fritovanch, peench
a gri l ovanch jedl
obmedzte prjem koreni stch jedl
jedzte cesnak - m dezi nfekn i nky
a potla zpal
Poznmka: Divertikulitda vyaduje poas aktnej
fzy zpalu stravu so znenm obsahom vlkniny.
ast chyby pri prave vivy M
prudk zveni e prmu vl kni ny (najm
vo forme dopl nkov) bez dostatonho
zveni a prvodu tekutn
zanedbanie pitnho reimu a nedostatok
tekutn pri uvan vl kni novch dopl nkov
obavy z orechov, semi en, jadi erok, ktor
ved k i ch vyl eni u
predpokl ad, e krjanie al ebo vareni e men
obsah vl kni ny v potrave
lpanie ovocia a zeleniny s odvodnenm,
e upka me vyvola zpal reva

predpokl ad, e m je chl i eb a peivo

tmavie, tm obsahuj viac vl kni ny
tmav peivo a chl i eb s asto i ba
farben, hoci s z bi el ej mky
Ostatn opatrenia pri divertikulze
udriavajte pravi del n pri meran fyzick
aktivitu (podporuje vyprzdovani e)
nepotlajte prv nutkani e na stol i cu
a vyprzdneni e sa
usi l ujte sa kad de dodra pravideln
as vyprzdovania
na toaletu si urobte dostatok asu
ke v bruchu vm pomu uvol'ni
relaxan dychov cvienia al ebo
spazmolytik (neordi nujte si ich sami )
pecilna podpora l i eby
divertikulzy
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri i v jednej
dvke 2-krt denne
aloe vera ava: 30 ml 3-krt denne
nal ano (viac kapi tol a Al oa prav)
gl utamn: O,S g (= SOO mg) dvakrt denne
(viac kapi tol a Gl utamn)
psl l i um: 2 ajov l yiky 2-krt denne
(viac kapitol a Psl l i um)
mlet lanov semeno: 2 ajov lyiky
2-krt denne (viac kapitola anov semeno
a Esenci l ne mastn kysel i ny) - prpadne
i n forma esenci l nych mastnch kysel n
v dennej dvke 1 - 3 g
ili (suen pl iv papri ka): 1 /6 - 1 /4 ajovej
lyiky 2-krt denne do jedl a
pecilna podpora l ieby
divertikulitdy
aktivovan dreven uhlie (Carbofit Carkl):
podl'a i nformci e v prbal ovom letku
aloe vera ava: 30 ml 3 - S-krt denne
nal ano
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktrii v jednej
dvke 3-krt denne
mtov aj: 2 - 3 l ky denne
' i nneji e s vak pepermi ntov
tabletky v enterosolventnej forme (vi ac
kapi tol a Mta pi eporn)
ili (suen pl iv papri ka): 1 /6 - 1 /4 ajovej
lyiky 2-krt denne do jedl a
mrkvov ava: 2 4 dcl poas da
diagnzy divertikulza a divertikulitda 3 S
dnav artritda (dna)
o to je?
Bol estiv zpal malch (asteji e ako velkch) k
f
bov spsoben prtomnosou krytl ov sol
kysel i ny moovej ( u rt sodn). A 95 % posti hnutch s mui . Nel ieen dna me vysti
do chroni ckej artritdy s trvalm posti hnutm k
f
bov. Dl hodobo vysok koncentrcia kysel i ny
moovej v krvi zvyuje riziko vzni ku obl i kovch kameov.
Preo vznikne?
Hl avnou pri nou primrnej dny je zven
koncentrcia kysel i ny moovej v organizme.
To me by vyvol an jej nadmernou
tvorbou alebo nedostatonm
odbravanm. Vye 90 % paci entov m
selektvnu poruchu vyl uovani a kysel i ny
moovej obl i kami . Pri nou sekundrnej
dny me by myel oprol i feratvne ochoreni e
(napr. l eukmi a), otrava ol ovom al ebo
zlyhvani e obl i i ek.
Norml ne hl adi ny kysel i ny moovej
eny do 340 mi kromol /l iter
mui do 420 mi kromol/l iter
Rizi kov faktory
vzni ku dnavej artritdy veobecne s
.
vskyt v pokrvnej rodi ne (dedi nost)
obezita
hypertenzia
uvani e thi azi dovch di uretk
konzumci a al kohol u
36 diagnzy dnav artritda
di abetes mel l i tus
ochoreni a obl i i ek
dl hodob, prpadne ast uvani e
anti biotk
prava vivy pri dnavej artritde

pravou vivy mete zni koncentrci u

kysel i ny moovej v krvi a o 60
mi kromol /l i ter
nekonzumujte iadny al kohol (najhorie
je pivo)
upravte svoj u hmotnos na opti ml nu -
al e dohodni me sa, e to nebude i adne
radi kl ne chudnuti e (pretoe to
zhoruje vyl uovani e kysel i ny moovej)
udriavajte dostaton prjem tekutn
( udriavajte svetl mo) - odpora sa
denne vypi 2 - 3 l itre i stch tekutn
obmedzte prjem potravn s vysokm
obsahom purnov (pu rny sa metabolizuj
na kysel i nu ml ienu a t zhoruje
odbravani e kysel i ny moovej)
uprednostnite potraviny s nzkym
obsahom purnov
obmedzte prjem msa na menej ako
200 g tdenne a pouvajte i ba ti e druhy,
ktor maj nzky obsah purnov
vylte z jedl neho l stka bielu mku
a vetky vrobky z nej
pozor na predvkovani e niacnom (dvky
vyie ako 50 mg/de dl hodobo mu
zhori vyluovani e kysel i ny moovej) -
skontrol ujte si zl oeni e pouvanch
dopl nkov vivy
pozor na predvkovanie vitamnom A
(me zhori stav) - odporame
skontrol ova pouvan dopl nky, neuva
koncentrovan beta-karotn v dvkach
vch ako 9 mg/de (ekvival ent 1 500
mi krogramov - mg al ebo RE = 7500 I U
vitamnu A)
pecilna podpora
lieby dnavej artritdy
vitamn C: dvky okol o 6 - 8 gramov
denne (ni ektorm pacientom zhoruje stav)
kysel ina listov: l 000 - 7500
mi krogramov/de rozdel ench do dvoch
a troch dvok - bl okuje tvorbu kysel i ny
moovej
esencilne mastn kysel i ny:
l 000 - 1 500 mg/ de (potl aj zpal )
" pouite pupal kov al ebo za studena
l i sovan l'anov ol ej v dvke l - 2 ajov
lyiky denne
' al ternatva: 2 - 3 ajov lyiky ml etho
ranovho semena
erene, jahody, ernice, uoriedky,
maliny: v sezne zjedzte aspo 500 g
( 0,5 kg) za de (m s tmavie, tm lepie)
drven zelerov semienka: podl'a
informci e v kapi tol e Zel erov semi enka
Bi o-seln pl us zi nok (fa Pharma Nord):
v obdob oktber a apr l l tabl etka
denne ( pre obsah beta-karotnu v tomto
prpravku odporam uva poas
l etnch mesi acov radej i st zi nok a
sel n samostatne)
kurkuma: l /4 - l /2 ajovej lyiky denne
pri dajte do svoj ho jedl a
Obsah purnov v potravinch
najviac (200 a vi ac mg/l OOg) : hovdzie
mso, jahaci na, husaci na, vntornosti,
mul e, anoviky (sardely), hari ngy,
makrely a drodi e
vel' (l OO - 200 mg/l OOg): ostatn druhy
msa, hydi ny, rb a morskch ivochov,
strukovi ny, huby, ni ektor orechy,
arai dov masl o
ml o (menej ako l OO mg/l OOg):
pent, pargl'a, zel en hrok, zel en
fazul'ov struky, mrkva, zemi aky, al t,
vetky druhy kapusty, baklan, bi el a
mka a vrobky z nej (bez drodi a),
rya (bi el a aj naturl na), nzkotun
ml i ene vrobky, margarny, marmel dy
a demy, paradajky, uhorka, ci bul'a,
tekvica, ovocie, ni ektor orechy, zel er,
kal erb
o ete mete urobi a zvi?
v aktnej fze ochorenia (bol estiv zpal
k
f
bu) skste pr dn konzumova i st
vegetarinsku a vegnsku stravu,
prpadne konzumujte poas tchto pr dn
i ba zel eni nu - pl n hl adovka me
ni ektorm paci entom priebeh aktneho
zpal u zhori
diagnzy dna v artrtda 3 7
niektorm l'udom pomha v rmci prevencie
dnavch zchvatov tzv. apiterapia -
v skutonosti ide o to, aby ste sa dal i 1 - 2-krt
mesane uti pn velou (ak ste al ergick na
vel jed, brte sa pred apiterapiou, aj keby
vm j u navrhoval profesor Bio Natura )
poas bolesti v aktnej fze sa snate ma
nohy o naj dl hi e vyloen vo zvenej
pol ohe - zmi eruje to boles
ak uvate di uretik, mu pri spieva ku
zveni u hl adi ny kysel i ny moovej -
porate sa s l ekrom o i nej al ternatve
l ieby
ak to vydrte, mete si na bolestiv k
f
b
tri krt denne na 1 O - 20 mi nt pri loi
ladov obklad
nezabudnite, e aj l i eky na dnav artritdu
(kol chi ci n a mi l urit) maj svoje vedlajie
inky a e je dobr dodriava vetky
uveden odporani a, aby dvky l i ekov
a ich nei aduce i nky bol i o najmenie
Ako soli( menej a zachova chu jedla?
Nadmer prem kuchynskej soli (NaC) me zvyova krvn tlak a riziko infarktu a
mozgovej porky, podporuje vznik a intenzitu migrnovej bolesti, odvpuje kosti a
zhoruje priebeh zpalovch ochoren klbov, zvyuje riziko infekcie baktriou Helicobacter
pylori a riziko rakoviny aldka a paerku. To je dos vnych dvodov na tieto opatrenia:
so do jedla pridvajte a pred skonenm tepelnej pravy
cestoviny, ryu, zeleninu a zemiaky nevarte v slanej vode
aspo as soli nahradte bylinkami - vo vaej pajzi si pretajte, ak s dleit
nenechdvajte solhiku na stole - vea ud sol jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnali
nesolte prstami, ale pikou lyiky alebo noka - So/'je predsa nad zlato!
slan peivo, crackery a orechy na hradte popcor om, ktor bude jemne ochuten
bylinkami, surovmi nesolenmi orechmi a pod
obmedzte spotrebu naklada nej a konzervovanej zeleniny - ak nemte svoju
domcu s obmedzenm mnostvom soli
vyhbajte sa spracovanm msdm, denindm a rybacm konzervdm - deniny
obsahuj a 70 g soli/7 kg
obmedzte spotrebu mlenych vrobkov - niektor syry a bryndza obsahuj viac soli
ako deniny
nechajte potravindm prirodzen chut1 - objavte skuton chu potravn: karfiol, rya,
kukurica, kalerb, paradajky maj svoju prirodzen a vborn chu
pripravte sa na boj s chuovmi pohdrikmi - ke obmedz te prem soli, bude sa vm
jedlo chvu zda fdne, ale to neme by dvod, aby ste op jedli vetko iba slan!
jedzte o najviac surovho ovocia a zeleniny- regeneruj sliznice a chuov vnemy
prem soli mete redukova postupne
a nezabudnite, e Vtazstvo nad soou je nad zlatol
38 diagnzy dnav artritida
drdi v hrub revo
(syndrm drdivho hrubho reva)
o to je?
Je to sbor prznakov, ktor sa spjaj so zvenou (al ebo osl abenou) moti l itou hrubho
reva. Probl m posti huje asi 1 O - 20 % populcie, eny dvakrt astejie. Objavuje sa
v ml adosti a me by prechodn. M dve formy
spastick bezprostredne po jedle sa objavuj bolesti, ke a hnaka
nebolestiv - prejavuje sa nhl ou hnakou poas jedl a al ebo rno po prebuden
Preo vznikne?
Prina vzni ku ni e je presne znma.
Predpoklad sa zven drdivos nervovho
systmu. Naruenie revnej motil ity (pohybov)
podporuj tieto rizikov faktory
stres
rodi nn predi spozcia (vskyt v rodi ne)
depresvne stavy a depresi e
hormonl ne zmeny (zhoreni e napr. poas
mentrucie)
potraviny a npoje (v ni ektorch
prpadoch), prp. potravi nov alergi a
Ako sa prejavuje?
boles a ke v dol nej obl asti brucha,
ktor vymi zn po vyprzdnen
plynatos, zvukov efekty a citel'n
moti l i ta reva
hnaka al ebo zpcha ( prpadne stri edani e
oboch)
pocit nepl nho vyprzdneni a aj po stol i ci
hl i en v stol i ci
prava vivy pri
syndrme drdivho hrubho reva
stravu konzumujte pravidelne a pokojne
(jedl o dobre poujte)
jedzte meni e porcie, neprejedajte sa
vrazne obmedzte prjem vypranch,
fritovanch, peench a gri l ovanch jedl
nekonzumujte koreni st, drdiv
a horce jedl /npoje
uvajte inn probiotick kultru
( Uprednostnite prpravky bez l aktzy)
zistite a vylte znme/zisten alergny
a drdiv zl oky stravy
" najastejie s to: ml iene vrobky,
penica, vajka, ryby, bravov mso,
deni ny, okol da, kukurica, arai dy,
ci trusy, sja, paradaj ky
zvte prjem vlkniny (sasne je
dleit zvi prem tekutn)
otestujte si, i vm kva, i erny, zel en
aj, kol ov, energetick a i n kofenov
npoje spsobuj probl my - ak no,
vylte i ch
diagnzy drdiv hrub lrevo 3 9
vyhbajte sa studenm a stenm
npojom
vyhbajte sa sl adkosti am, npojom
a uvakm, ktor obsahuj manitol,
xylitol a sorbitol ( umel sl adi dl )
Doplnky vivy pri
syndrme drdivho hrubho reva
hork: 200 mg 2-krt denne ( po
6 tdoch dvku zni na 200 mg/ de)
Stressease (fa Jami eson): 2 - krt denne
l /2 tbl . s jedl om
esencilne mastn kyseli ny:
l 000 - 3000 mg denne (vi ac kapi tol a
Esenci l ne mastn kysel i ny)
probiotik: 4 - l O mi l i rd baktri v jednej
dvke 2 - 3-krt denne
mtov aj: l - 3 l ky denne ( i nnejie
s vak pepermi ntov tabl etky
v enterosolventnej forme - vi ac kapitol a
Mta pi eporn)
aktivovan dreven uhlie (Carbofit):
podl'a i nformci e v prbal ovom letku
o ete mete urobi a zvi?
riete svoj stres nejako l epi e ne tm, e
zanedbvate svoje potreby, prejedte sa
a pri tom si opakujete mantru "Mysl i
pozitvne!
"
zapisujte si svoje trviace akosti a skste
objavi svislosti medzi i ch vskytom
a i ntenzitou a vai m pracovnm i
osobnm zaaenm a stresovmi
si tuci ami
40 diagnzy dridiv hrub lrevo
vel'mi uiton je pravi del n a pri meran
fyzick aktivita - skr relaxanho, ne
si lovho a saivho charakteru,
rozhodne necvi te s i nkami neskoro
v noci
doprajte si 7 - 8 hodn kvalitnho
spnku kad de
ni ektor l i eky pouvan pri l iebe
drdivho hrubho reva (napr. i modi um)
mu vyvolva zvislos
ak sa vae akosti, napri ek dodriavani u
tchto odporan, nezl epuj , vyhl'adajte
pomoc l ekra
fl atul enci a (plynatost)
o to je?
Flatul enci a je jeden z prznakov nadmernho objemu pl ynov v trviacom systme.
Pl yn v trviacom systme pochdza z dvoch zdroj ov:
prjem potravy a npojov ( prehl tnut vzduch, C02) a
psobenm baktri prtomnch v revch (najm hrubom).
Tvorba a odchod pl ynov je norml ny fyzi ol ogi ck proces. Zdrav ena uvol'uje revn pl yn
v priemere 7-krt za de a mu asi 1 2-krt. Nadmern objem pl ynov v trviacom systme
sa asto spja s i nmi probl mami, ktor s subjektvne neprjemn a spol oensky
neakceptovatel'n:
grgani e
fatul enci a
pocit nafknuti a a prel ievani e revnho obsahu so zvukovmi prejavmi
bolesti a ke v obl asti brucha
Preo vznikne?
hltav jedenie a jedeni e v strese
(prehl tnut vzduch)
hltav pi ti e tekutn a pi ti e sl amkou
pitie npojov stench C02
dysmikrbia ( naruen fyzi ol ogick
mi krofl ra ri ev)
konzumci a potravn, ktor obsahuj
nestrvitel' sacharidy (najm
strukovi ny a kapustov zel eni na)
nadmern konzumci a sladkost
uvani e uvaiek, l zani e l zaniek a tvrdch
cukrkov
konzumci a umelch sladidiel (sorbitol,
manitol, xylitol)
sasn konzumci a koncentrovanej
bi el kovi ny s koncentrovanm cukrom
(napr. sl aden kondenzovan ml i eko,
sl adk tvaroh a pod. )
konzumci a mastnch a vypranch
jedl
prejedanie sa a jedeni e pomedzi hl avn
jedl
laktzov intolerancia (me sa prejavi
aj hnakami )
infekcia trviaceho systmu (me sa
prejavi aj hnakami )
zpalov ochorenia trviaceho systmu
(prejavuj sa aj hnakami , bolesami)
deficit enzmov pankreasu (me sa
prejavi aj hnakami )
diagnzy fatulenca 41
fajeni e
nesprvne tvarovan zubn protza
prjem ni ektorch vivovch dopl nkov:
vpnik, kostn mka, fruktzo
ol i gosacharidy, l aktul za, pektn,
probiotik, psl l i um
Potraviny, ktor najastejie
prispievaj k flatulencii
strukoviny
brokolica, kel, rui kov kel, kapusta,
karfi ol , kal erb
peni ca, ovos, otruby
uhorka, papri ka, baklan, mel ny, sl i vky,
suen ovocie
cukor a umel sl adi dl
mastn a vypran potraviny
ml i ene vrobky
Odporania na znenie flatulencie
neuvajte antacid - sda bi karbna
a l ieky s obsahom bikarbontu al ebo i nch
karbontov mu prznaky fatul enci e
vrazne zhori
jedzte v kl'ude a pomaly, kad ssto
dobre poujte a sstredte sa na preh
f
tani e
malch sst
neprejedajte sa
nerobte nhle zmeny v stravovan (prava
vivy vyaduje postupn kroky)
nepite npoje sten C02
neujte uvaky, nel te l zanky a tvrd
cukrky (naj m tie, ktor obsahuj xyl itol ,
manitol a sorbitol )
nepite z plechovky a cez sl amku
nepite horce npoje a nejedzte prl i
horce jedl
4 2 diagnzy fatulenca
obmedzte prjem sladkost a cukru vo
vetkch formch
obmedzte prjem dsov, ovocnch
nektrov a neal ko npojov sl adench
fruktzou, pretoe koncentrovan
fruktza u mnohch l'ud vrazne
podporuje pl ynatos
strukoviny pri pravujte sprvnym
spsobom
" prebrat a umyt strukovi ny zal ejte
vodou, uvedte na 3 mi nty do varu
a potom nechajte hodi nu st
vodu zlejte, zal ejte i stou vodou
a nechajte niekolko hodn (6 - l 2)
namoen, aby napual i
vodu zlejte, zal ejte istou vodou
a uvarte (kad druh vyaduje i n dobu
vareni a)
" vodu zlejte a vyhnite sa jej al i emu
vyui ti u pri prprave jedl
ak pouvate strukovi ny z konzervy, nlev
zlejte a strukoviny prepl chnite (najmenej
nadva oovica a ccer)
obmedzte prjem potravn, ktor
najasteji e spsobuj fl atul enci u al ebo
zistite, i meni e mnostvo al ebo tepel n
prava tchto potravn prznaky
nezmi eruje
pravi del n fyzick aktivita podporuje
uvol'ovani e pl ynov a zmi eruje
di skomfort v obl asti brucha
prpadn l aktzov i ntol eranci u riete
zodpovedne ( podrobne v kapitol e
Laktzov i ntol eranci a)
ak uveden opatreni a ni e s i nn,
ni ekolko tdov si vete dennk
skonzumovanch potravn a npojov
a prpadnch prejavov flatul encie, me
sa vm podari vystopova pri nu
Doplnky vivy,
ktor zmieruj flatulenciu
aktvne rastl inn uhl i e ( u ns dostupn
Carbofit) - adsorbuje toxny a zmieruje
pocit nafknuti a
prpravky s obsahom ltky simethiconum
(Sab si mpl ex - suspenzia na predpis,
Espumi san - tobol ky na vol'n predaj)
simetikon
"
rozpa
"
velk bubl i ny v reve
a zmi eruje ke a bol es ( pretajte si
informci e v prbal ovom letku! )

chlorofyl (u ns vo forme cml'acch

tabl iet Stozzon)
prpravok Beano ( predva sa v USA,
ul'ahuje trveni e strukovn)
Bylinky uiton pri flatulencii
(0]
uvol'nenie plynov/kov. bazal ka, anz,
fenykel, kori ander, kpor, majorn, rasca,
mta pieporn
uvol'neni e pl ynov a zvenie kyslosti
v al dku: koriander, majorn
uvol'eni e pl ynov a znenie kyslosti
v al dku: pukvorec
uvol'nenie plynov pri nervovch poruchch
al dka a trveni a: medovka, val eri na
Preo nahradi kravsk mlieko?
Poda Svetovej zdrvotnckej organizcie (WHO) s rastlinn bielkoviny kvalitatvne
rovnocenn bielkovinm ivonym a dokonca ich treba zo zdravotnch dvodov
uprednostni (odporania WHO z roku 7998 a 2003)
Krvsk mlieko a vrobky z neho sa povauj pri sasnej spotrebe za rizikov faktor vzniku
niektorch druhov rakoviny (prost ata, prsnk), alergi katarakt aterosklerzy a pod.
Dvodom tohto rizika je, e krvsk mlieko obsahuje
laktzu - cukor ktor 40 - 60 % ud nedoke trvi optimlne (laktzov intolerancia)
nasten mastn kyseliny a cholesterol -prispieva k rozvoju aterosklerzy
beta-laktoglobuln -jeden z najsilnejch a najastejch potravinovch alergnov
vea sirnatch aminokyselin (metionn, cysten), ktor podporuj zven hladinu
homocystenu - podporuje vznik aterosklerzy, osteoporzy a degeneratvnych ochoren
nervovho systmu (Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby)
ltku IGF- 1 (insulin-like growth factor), ktor m stimulan efekt na rast a delenie
buniek a pravdepodobne podporuje rozvoj rakoviny (prostata, prsnk, koa)
" zo zven riziko vzniku niektorch druhov rakoviny me zrejme aj vysok hladina
vpnika, ktor sa v organizme uplatuje ako "zosilova" hormonlnych signlov
spajcich patologick zmeny v zdravch bunkch
rezfdu antibiotk, hormnov pesticdov a herbicdov
nadmer obsah jdu - me zhorova akn (najm u pubertlnych dievat)
mon vrusy a baktrie
vel' mi mlo ochrannch ltok (neobsahuje vlkninu, ftochemiklie)
diagnzy Ratlei 43
gastrektmi a
- prava stravy po opercii al dka
o to je?
Chi rurgi ck odstrneni e asti al ebo cel ho al dka z dvodu rakoviny, akho stavu
vredovej choroby a pod. Paci ent m vykonan gastro-jej unl nu anastomzu (spojeni e
zvyku al dka s tenkm revom) al ebo ezofago-jej unl nu anastomzu (spojeni e paerku
s tenkm revom). Po takomto operanom zkroku s vrazne obmedzen al ebo pl ne
zani kaj ti eto funkci e al dka
rezervor potravy
vyl uovani e trviaci ch tiav a trveni e
vyl uovani e tzv. vntornho faktora, bez ktorho sa vitamn 81 2 v reve nevstrebva
regul ci a trvi aci ch procesov
regul ci a prj mu potravy
Objavia sa fyzi ol ogi ck aj nutri n dsl edky, ktorch i ntenzita zvi s od toho, ak velk as
al dka bola odstrnen, cel kovho stavu paci enta a pooperanej starostlivosti.
K najastejm dsl edkom patr
rchl y pocit stosti pri jeden
neschopnos prija dostaton objem potravy naraz
tzv.
"
dumpi ngov" syndrm ( rchl y prechod potravy do reva)
strata hmotnosti a deficit rznych i vn
Dumpingov syndrm
1 . vasn dumping
" objavuje sa l 5 30 mi nt po jedl e
" prznaky veobecn: si l n potenie,
zvrate, sl abos a pal pitcie (beni e
srdca)

" prznaky na strane trviaceho systmu:

si l n peristal ti ka al dka, brun ke
a boles, hnaka
2. neskor dumping
objavuje sa l ,5 2 hodi ny po jedl e
44 diagnzy gastrekt6mia
" prznaky veobecn: si l n potenie,
zvrate a zmtenos, sl abos a pal pitcie
" prina: narueni e hormonl nej
rovnovhy (adrenal n, noradrenal n)
v dsl edku hypoglykmi e vyvol anej
prudko zvenou hl adi nou i nzul nu
z rchl eho vstupu jedl a pri amo do
tenkho reva
" akosti mu by a tak si l n, e
paci ent odmi etne prij ma potravu
Poznmka: Nedvno sa objavili pokusy zmierni
prejavy .dumping" syndrmu somatostatnom a jeho
analgom (octreotid). ktor s u niektorch pacientov
p
ri dlhodobom uvan inn, ale mnoh tto l i ebu
p
re siln hnaky netoleruj .
Dsledky gastrektmie na
stravovanie a vivu
men prem potravy, energie a ni ektorch
ivn
zhoren trveni e bi el kovn
zhoren vstrebvani e tukov ( hnaky)
deficit vpni ka, eleza, v tukoch
rozpustnch vi tamnov
zhoren a znemonen vstrebvani e
vitamnu B
1
2 ( z potravy aj dopl nkov)
hyperi nzul i nmi a s nsl ednou
hypogl ykmi ou
Vivov opatrenia po gastrektmi i
Tekutiny nepite poas jedl a, al e
mi ni ml ne 30 60 mi nt po jedl e v dvke
1 2 dcl, prjem tekutn vak udrte na
dostatonej rovni poas da (pomedzi
jedl ), sten npoje a ml i eko nie s pre
vs vhodn
Potravu prijmajte v malch porcich
a asteji e: 4 - 8-krt denne podl'a
tolerancie a subjektvneho stavu, vyhbajte
sa potravi nm, ktor vm spsobuj
subjektvne akosti (nafukovani e, aobu
a pod.), potravu dkladne poujte
a nezapjajte i adnou tekuti nou
Bielkoviny: rastl i nn formy s l'ahi e
strvitel'n ako i vone ( men obsah
tuku), denn dvka by mal a by
1 ,5 - 2 g/kg hmotnosti za de
Sacharidy: nejedzte vel'a cukru
a jednoduchch sachari dov - naj m ni e
naraz v jednej dvke jedl a, uprednostnte
potraviny s nzkym glykemickm
indexom (podrobnosti njdete v prl ohe
Gl ykemi ck i ndex). vyhbajte sa vak
uvani u koncentrovanej vlkni ny vo forme
dopl nkov stravy (me zhori hnaky)
Tuky: vyhbajte sa prl i mastnm jedl m
a nekonzumujte i adne vypran,
fritovan, peen, den a gri lovan
potravi ny, poui t tuk by mal by kval itn
(podrobnosti njdete v prlohe Ako
pouva najl epi e tuky)
Vivov doplnky: stravu treba
pravi del ne dop
f
a vpni kom, elezom
(kapi tol a elezo), vitamnmi rozpustnmi
vo vode i v tukoch (dvky by nemal i
prekroi hodnotu odporanch
vivovch dvok) a raz mesane poda
i ntramuskul rne 1 OO - 1 000 mi krogamov
vitam nu B1
2
" vhodn je naprkl ad Bio-Multi (Pharma
Nord) 2-krt denne 1 tabletka al ebo Vita
Vi m (Jamieson) - uva podl'a nvodu
" probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri
v jednej dvke 3-krt denne (po zahojen
operanej rany na 5. - 7. de)
ava z aloe vera: 30 ml 2 - 3-krt denne
nal ano pomedzi jedl mete zaa
uva vtedy, ke zanete prijma tuh
stravu - zani te jednou dennou dvkou
(30 ml ) a ak sa neobjavi a i adne akosti,
mete kad druh de pri da jednu
porci u postupne a na tri dvky denne
Zvyajne tolerovan potrviny a npoje
aj, kva, zrieden ovocn a zeleni nov
avy bez cukru, aci dofi l n a/alebo
bezlaktzov ml i eko, sjov ml i eko
diagnzy gastrektmia 45
cel ozrnn peivo a cestovi ny, vl oky,
nesl aden cerel i e a varen obi l n kae
margarny, ol eje, masl o, arai dov masl o
zemi aky, bi ela rya, natural rya, pohnka,
peno, kuskus (aj celozrnn)
chud druhy ervenho msa, hydi na,
rybie mso, vajci a, tofu, tvaroh, stredne
tvrd syry
varen a dusen zel eni na (surov,
mrazen, konzervovan), surov zeleni na
podl'a i ndivi dul nej tol eranci e
pol i evky z tol erovanch surovn
(vyskajte, ktor vm nespsobuj
akosti), ktor ni e s vel'mi korenen
nesl aden zavran ovocie, menej sl adk
surov ovocie
umel sl adi dl , jodi dovan sol', ben
koreni ny a byl i nky, ochuten, afe nie vel'mi
pi kantn dresi ngy
Poznmka: Pacienti s rakovinou aldka, u ktorch
sa nevykon gastrektmia, mu trpie vel'mi vel'mi
akosami zo strany trviaceho systmu (obtrukcia,
boles, nauzea, zvracanie, vrazn a neprjemn
peristaltika aldka a reva a pod.). Utakch pacientov
je enterlna viva jejunostmiou (vvodom tenkho
reva) dleitm opatrenm zabezpeujcim
dostaton hydratciu a vivu.
prava vivy pri antikoagulanej liebe (,riedenie krvi")
plne vlte konzumciu alkoholu
znte na minimum priem nastench tukov a trans-mastnch kseln (tvrd margarny,
stuen tuky na peenie, suienky plnen keksy lacn okoldy a pod.)
konzumciu citrusov a ervenho hrozna obmedzte na maximlne 200 g denne
(1 ks citrusu alebo 7 lka hrozna) -zosiluj inok liekov
v jeden de nekonzumujte vie mnostvo tchto potravn alebo ich kombinciu: rybie
oleje, cesnak, pap ja, ligurek lekrsky, ruta voav, petrlen zhrdn kpor voav
erucha, zelen aj, avokdo, kel, kapusta, brokolica, karfiol, pent
poas antikoagulanejlfbrinolytckej lieby sa odpora neprekraovat'maximlne denn
dvky tchto vivovch doplnkov: vitamn E, vitamn C, vitamn D, koenzm
010
" ak uvate vivov doplnky, skontrolujte si obsah tchto zloiek a porovnajte
s odporanmi dvkami
poas antikoagulanej!fbrinolytickej lieby sa odpora vbec neuvattieto vivov
doplnky: ginkgo bi/oba, en-en, enzmy (wobenzym a pod.), pagatan konsk
poas antikoagulanej!fibrinolytickej lieby sa odpora vbec neuvattieto bylinky
alebo kozmetick prpravky s obsahom vt' akov z tchto rastln: archangelika lekrska,
kozonoha hostcov, smldnk moiary, ruta voav, rumanek kamilkov klineky,
bedrovnk anzov i hlava dvojdom, pagatan konsk kapsaicn
prvidelne - aspo poas obdobia oktber a aprl - uvajte D vitamn v dvke do 400 IU/de
(1 O mikrogrmov) - antikoagulan lieba me blokova tvorbu vitamnu D
46 diagnzy gastrekt6mia
gastri tda chroni ck
o to je?
Zpal sl izni ce al dka, ktor pretrvva vi ac ako ni ekolko tdov a zanechva dl hodob
zmeny na sl izni ci a ostatnch vrstvch steny al dka.
Preo vznikne?
uvani e nesteroi dnch protizpal ovch
prostriedkov ( i buprofen, sal i cylty)
infekcia mi kroorganizmom Hel icobacter
pylori
pernicizna anmi a
autoi mnne poruchy
proces starnuti a
chroni ck refl ux l e (sptn tok obsahu
tenkho reva do al dka)
prava vivy pri chronickej gastritde
nekonzumujte al kohol
mi ni mal izujte prjem ml ieka a ml i enych
vrobkov ( nzkotun kvasen vrobky s
vhodnej i e)
obmedzte prem soli a sl anch jedl
prjem kvy (aj bezkofenovej), i erneho
aju a stench npojov obmedzte na
mi ni mum
nekonzumujte horce, korenen, den,
fritovan a vypran jedl
jedzte pravidelne 3 - S-krt denne
vyhbajte sa prejedeniu a si l nmu
pocitu hl adu
neprij majte poas jedla tekuti nu
v objeme vom ako 2 dcl
vyhbajte sa nezvl dnutel'nmu
psychickmu stresu a preaeni u
konzumujte asto: banny, kapustov
zeleni nu, brokol i cu
neuvajte lieky a l tky, ktor drdi a
sl izni cu al dka
pecilna podpora
l i eby chronickej gastritdy
zinok: 30 - 50 mg/de - uprednostnte
pi kol i nt, nie sulft (drdi al dok)
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm
jedl om
vitamn E: 200 I U/de -
"
I U" s
medzi nrodn jednotky oznaovan
ti e"m.j :'
vitamn A (alternatvou je beta-karotn):
50 000 I U ( 1 O 000 mi krogramov) poas
dvoch-troch tdov, potom dva-tri
tdne 1 O - 25 000 IU (2000 - 5000
mi krogramov}/de a natrval o 1 500
mi krogramov/de al ebo konzumujte
mrkvov avu (2 - 3 dcl /denne),
tmavozel en l i stov zel eni nu a pod.
diagnzy gastrtda chronick 4 7
gl utamn: SOO - l SOO mg/ de - uvajte
SOO mg nal ano v dvoch a troch dennch
dvkach aspo 30 mi nt pred jedl om
(vitamn C a B6 - pyri doxn - zl epuje jeho
vstrebvani e)
esencilne mastn kysel i ny:
1 000 - 1 SOO mg/ de
probiotick baktrie (Enterococcus,
Lactobaci l l us a pod.): 4 - 1 O mil i rd baktri
v jednej dvke 3-krt denne s jedl om
mtov aj (ak netrpte refuxom
a pl enm zhy): 2 - 3 l ky denne
zzvorov aj a aj zo sladkho
drievka: 1 - 2 l ky denne
(viac kapi tol a Zzvor
a Sl adk drievko)
Potrebujete liek proti chrpke?
Ak ste inak zdrav dospel lovek, Tamifu a Relenza (tabletky a inhalan roztok) s pre
vs pri liebe chrfpky bez vnych zdravotnch komplikcif zbyton. Uifvanie tchto liekov
skracuje dobu lieby chrpky z priemerch l dn iba o pol ai jeden de. Svetov
zdravotncka organizcia u v roku 2005 pripustila, e Tamifu je podstatne menej inn
liek, ako sa pvodne predpokladalo a v Japonsku je pre vne vedajie inky u mladch
ud do 7 8 rokov dokonca zakzan.
Chcel som len povedat: ak ste dostali chrfpku, nedomhajte sa tchto protivfrusovch
liekov za kad cenu. Nalistujte si u teraz kapitolu Chrpka a urobte vetko preto, aby ste ju
nedostali. A ak ju u dostanete, tak ju predovetkm nerte alej a liete sa inne.
b.Mtete si by absoltne ist te nie som agentom skupinky ud ktorej sa hovor slovenskd vldda.
Ani iadnej inej
48 diagnzy gastritlda chronick
hemochromatza
et eje?
Hemochromatza je patol ogi ck hromadeni e eleza v organizme. V dsl edku poruchy
vstrebvani a el eza sa z potravy vstrebva do krvi ovel'a vi ac el eza ako za norml nych
okol nost. elezo sa hromad v peeni , pankrease al ebo srdci , o vedi e k pokodeni u
tchto orgnov. Asi S-krt asteji e ako eny s posti hnut mui . Ak sa hemochromatza
diagnostikuje zavasu a sprvne, d sa l i ei a preds tak pokodeni u orgnov.
Ako sa hemochromatza prejav?
Velk as prpadov hemochromatzy je
dedin a prejav sa v strednom veku: u i en
najasteji e a v kl i maktri u, u muov medzi
30. a 40. rokom ivota. Juveni l n formy sa
mu prejavi v detskom al ebo
adolescentnom veku. Vskyt tejto choroby je
pomerne velk (0,3 o- 3 l'udi a z 1 000), aj
ke znan as posti hnutch nemus ma
po cel ivot i adne prznaky. K typi ckm
prejavom hemochromatzy patr
chronick nava
zven peeov testy
zpaly k[bov (najm na rukch)
osl abeni e a strata l i bi da a i mpotenci a
strata mentruci e (amenorea)
bolesti brucha
zven koncentrci a gl ukzy v krvi -
hyperglykmi a
znen funkcia ttnej l'azy - hypotyreza
V rozvi nutch tdi ch nelieenej
hemochromatzy sa me objavi
bronzov al ebo siv sfarbeni e koe
ci rhza a zl yhani e peene
rakovi na peene
di abetes mel l itus (cukrovka)
zlyhani e srdca
srdcov arytmia
Niektor paci enti nemusi a ma i adne
prznaky.
Preo vznikne?
Hromadeni e el eza je spsoben poruchou
kontroly vstrebvani a eleza z potravy.
Obsah el eza v potrave priemernho l oveka
sa pohybuje okolo 1 O mg, al e l en 1 O o (1 mg)
a menej sa vstrebva do krvi. el ezo, ktor je
nevyhnut pre prenos kysl ka v tele
(zabezpeuje ho hemogl obn v ervench
krvi nkch a myogl obn vo sval och), pre
uvol'ovani e energi e v bunkch, pre i nnos
mozgu, pre i nnos i munitnho systmu, sa
okrem funknch mol ekl nachdza
v kostnej dreni a peeni . Ak telo potrebuje
viac eleza, zvi sa jeho vstrebvani e.
diagnzy hemochromatza 49
Ak naopak zsoba el eza v tel e stpne,
jeho vstrebvani e v reve sa obmedz.
Geneti ck porucha ( mutci e typu C282Y
na oboch chromozmoch) vedi e k trval o
zvenmu vstrebvani u el eza na rovni
okol o 20 %. Dsl edkom je ukl adani e
nadmernch zsob eleza v orgnoch
a zven oxi dan stres (el ezo j e zdrojom
nebezpench vol'nch radi kl ov).
Rizikov faktory vzniku
hemochromatzy
rodi nn anamnza: astej vskyt
M
u rodi nnch prsl unkov l oveka trpiaceho
na hemochromatzu
pohlavie: mui trpia na hemochromatzu
v ml adom veku a S-krt asteji e ako eny
Vyetrenia a diagnostika
hemochromatzy
Zodpovedn stanoveni e di agnzy
hemochromatzy nie je jednoduch
a vyaduje ci el en vyetreni a. Neme by
zaloen l en na stanoven hl adi ny eleza,
prpadne hemogl obnu v krvi. Vi na
prznakov hemochromatzy me by
vyvol an aj i nmi ochoreni ami a preto je
potrebn venova pozornos tmto dvom
krvnm vyetreni am
saturcia srovho transfernu:
transfern je bi el kovi na, ktor transportuje
el ezo v krvi (m tie anti oxi dan
vl astnosti), hodnoty nad 4S % sa povauj
za zven (poas tehotenstva mu by
fyzi ol ogi cky a do SO %)
koncentrcia srovho feritnu: feri tn
vyjadruje stav zsob el eza v organizme,
50 diagnzy hemochromat6za
zven hodnoty mu by prejavom
zvenho mnostva eleza v organizme,
ale musi a by posden v spoj itosti so
saturci ou srovho transfernu
Poznmka: Tieto vyetreni a ni e s sasou benho
vyetrovani a, ale mali by sa robi u vetkch pokrvnch
prbuznch loveka s diagnzou hemochromatza.
V prpade zvench hodnt zistench na
tchto vyetreni ach, treba vykona al i e
peci al izovan testy
biopsia peene: odber mal ej vzorky
tkaniva peene dl hou i hl ou, ktor vyaduje
i ba l okl nu anestzu a umouje
hi stol ogi ck vyetreni e peeovch
buniek
CT alebo MRI peene: me ukza
pokroi l eji e tdi ci rhzy al ebo i nch
degeneratvnych zmi en tkani va peene
genetick vyetrenie: v zahrani sa
povauje vyetreni e gnu HEF (vyetreni e
vskytu mutci e C282Y) za dobr nstroj
vyetreni a prbuznch paci entov
s hemochromatzou - je drahi e, al e na
rozdi el od krvnch testov sa nemus
opakova
Monosti l i eby hemochromatzy
Existuj dve monosti prstupu k l i ebe
tohto ochoreni a:
venepunkcia odoberanie krvi
(od roku 1 999 je v USA dovol en
pouva krv l oveka s hemochromatzou
na krvn transfzie a vrobu krvnch
derivtov, u ns stl e ni e) je bezpen
a bez vedl'aj ch i nkov, mnostvo
a frekvenci u krvnch odberov uruje lekr
na zkl ade krvnch vyetren
prava stravy
prava zloenia stravy pri
hemochromatze
Hemochochromatza vyaduje nasl edovn
opatreni a vo vive:
z jedl neho l stka vylte erven druhy
msa (bravov, hovdzie)
z jedl neho l stka vylte vetky
vntornosti, deniny a msov vrobky
s obsahom krvi
mi ni mal izujte spotrebu hydi novho
a rybi eho msa na max. 1 - 2 porcie
tdenne
uprednostnite potraviny rastl i nnho
pvodu
vylte konzumci u al koholu - al kohol
v kombi nci i so elezom rchl o a vne
pokodzuje pee (ci rhza) a srdce
(zlyhani e srdca)
nekonzumujte potraviny fortifi kovan
(obohaten) elezom (cerel i e
a pod.)
neuvajte vivov dopl nky s obsahom
eleza
neuvajte vivov doplnky s obsahom
vitamnu C (ovocie a zel eni na s
bezpen)
rastl i nn potraviny s vel'm obsahom
el eza nekonzumujte asto
vyhbajte sa potravi nm a jedl m
s vysokm rizikom infekcie (vajci a,
zmrzl i na, vaj kov alt, hydi na,
mul e a pod.)
Rastl inn potraviny s relatvne
(0]
vel'm obsahom eleza
strukoviny (najm oovica, sja, fazul'a,
pi nta a strakat fazul'a) a vrobky z ni ch
mlet ranov semeno (6,5 mg/1 OOg,
1 ,5 mg/2 pol . lyice)
orechy, tekvicov, sl neni cov a sezamov
semeno ( mlet)
suen ovocie (sl ivky, figy)
tmavozel en l i stov zel eni ny
Dobr vedie
udi a trpiaci na vroden formu
hemochromatzy maj dvojnsobne
vyie riziko mozgovej porky. Urobte
vetko preto, aby ste mal i v krvi bezpen
hl adi nu eleza, cholesterolu,
triacyglycerolov, homocystenu a cukru,
pri meran (a ni e zven) zranl ivos krvi
a dostatok antioxidantov vo svojej strave.
diagnzy hemochromatza 51
hemoroi dy ("zlat ila")
o to je?
Hemoroi dy s vari kzne rozren seky i l ovho systmu v okol konenka. Podl'a
l okal izcie mono rozren tvary kategorizova ako vntorn a vonkajie. Vntorn
hemoroi dy sa kl asifikuj do 3 stupov podl'a tdi a prznakov.
Hemoroidy sa ml okedy objavuj u l'ud ml adch ako 25 rokov (u i en poas tehotenstva
al ebo po prode), al e vo veku nad 50 rokov m hemoroi dy naj menej 50 o a asi S o m
subjektvne akosti a objektvne prznaky ochoreni a.
Dobr vedie
Na hemoroi dy netrpia i adne
zvierat, i ba l'udia.
Preo asi ?
Preo hemoroidy vznikn?
Pri nou je nepomer medzi tl akom krvi
a pevnosou steny i l ovho systmu.
Rizi kov faktory podporuj ce vzni k
a pretrvvani e hemoroi dov s
vroden di spozcia, vek, nedostatok
vl kni ny v strave
zpcha, obezita
zpal ov a ndorov ochoreni a v mal ej
panve
sedav zamestnani e, nedostatok
fyzi ckej aktivity (poas ochoreni a al ebo
dl hodobo)
tehotenstvo
ochoreni a trviaceho systmu (napr.
Crohnova choroba, syndrm drdivho
hr. reva)
S 2 diagnzy hemoroidy
Ako sa prejavuj?
zpcha
bolestiv, namhav defekci a (odchod
stolice)
krv a hl i en v stol i ci
pocit pl nosti a tl aku v konenku
svrbeni e v obl asti konenka
praskl i na anl neho otvoru
prava vivy pri hemoroidoch
jedzte v kl'de, pomal y a dkl adne kad
ssto poujte
jedzte pravidelne, vyhbajte sa si l nmu
hl adu a prejedani u
obmedzte prjem rafinovanch potravn
s nzkym obsahom vlkni ny
obmedzte prjem npojov a potravn, ktor
maj vraznej moopudn i nok
kofen, col a, cukor, mso, al kohol , ml iene
vrobky - pretoe spsobuj tvrdi u
stol i cu
zvte prjem vlkniny najm
v prirodzench (vl une rastl i nnch)
potravi nch
vo vode rozpustn vlknina: citrusy,
jahody, rbezle (najm ierne), mal i ny,
uoriedky, jabl k, hruky, sl i vky, marhule,
banny, oovica, sja, ovos a ovsen
vloky, strakat fazul'a, zelen mungo
fazula, ccer, nel pan rya, mrkva, kal erb,
zemiaky, l'anov semeno, orechy, suen
ovocie (marhule, sl ivky, brusnice a pod)
" vo vode nerozpustn vlkni na:
penica, ra, jame, kukurica, zel eni na,
orechy, ol ej nat semen
zvte prjem potravn bohatch na
vitamn C a pri rodzen favonoidy, ktor
spevuj i ly - ci trusy, jabl k, ki vi , rbezle,
mal i ny, jahody, egree, erni ce, uoriedky,
jarabina, mango, hrozno, paradaj ky,
paprika, ci bul'a, zel en vate
dkl adne dodri avajte pitn reim
obmedzte prjem potravn
s vysokm obsahom na stench
mastnch kysel n
vypranch, fritovanch, peench
a gri lovanch na otvorenom ohni
nepouvajte laxatva
pecilne doplnky vivy
pri hemoroidoch
suen slivky a suen figy -
uprednostnte nesren bi o produkty
" lanov semeno: 2 pol i evkov lyice
necha pr hodn post v pohri vl anej
vody a potom poas da vetko vypi
alebo pri da do jedl a
" probiotik: 4 - l O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne
psl l i um a in formy vlkniny - podl'a
i nformci e v prbal ovom letku (dajte si
zlea na dostatonom zven prj mu
tekutn)
aloe vera: 30 ml avy urenej na vntorn
pouitie 2 a 3-krt denne (podrobnosti
njdete v kapi tol e Al oa prav)
vitamn C: l OO mg 3-krt denne
hork: 200 mg 2-krt denne
Bio-Pycnogenol (fa Pharma Nord): podl'a
i nformci e v prbal ovom letku
vitamn A: radej vo forme potravn
bohatch na karotenoi dy (podporuje
hojeni e sl i znc)
o ete mete urobi a zvi?
udriavajte pravi del n pri meran fyzick
aktivitu (podporuje vyprzdovanie)
nepotlajte ani prv nutkani e na stol i cu
a vyprzdnite sa
na toaletu si urobte dostatok asu, ak je to
o l en trochu mon
ke v bruchu vm pomu uvol'ni
relaxan dychov cvienia al ebo
spazmol yti k (neordi nujte si i ch sami )
jemn mas brucha (prednej steny
brunej) teni sovou l optikou v smere
hodi novch rui i ek podpor peristal ti ku
hrubho reva - kriv pohyb umiestnite
do obl asti medzi hrudn kos a mal
panvu
gl z aloy mete apl i kova v prpade
vonkajch hemoroidov zvonku pri amo na
miesto i ch vskytu - m podobn i nky
ako aspi rn
pri krvcajci ch hemoroi doch vm
pome trsti nov melasa (2 4 ajov
lyiky denne) a tmavozel en l i stov
diagnzy hemoroidy S 3
zelenina (obsahuje vel'a vitamnu K
potrebnho pre zastaveni e krvcani a)
ak trpte na hemoroidy, ktor zvykn asto
a masvne krvca, a sasne v zdravotn
stav vyaduje uvani e l i ekov na
"
zrieovani e
"
krvi (napr. anti koagul ant
warfarn), mal i by ste svoju si tuci u
dkl adne prekonzul tova s lekrom,
prpadne si necha vypracova tzv. druh
odborn nzor i nm lekrom
na zmiernenie bolesti a l i ebu
hemoroi dov mete poui
"
zemiakov
i pky
"
- oistite surov zemi ak a nakrjajte
ho na mal kni ck ksky, ktor si
zavediete do konenka presne tak ako
kl asi ck i pky
' mete i ch poui poas da aj ni ekolko
- bud sa
"
tam
"
hromadi, pretoe sa
nerozpustia
" a nechte i ch na svojom mi este dovtedy,
km pri rodzene nevyj d von
" a ete vm musm prezradi, e s tmto nemme
v ambulancii iadnu sksenos, take ak sa na to
dte, dajte vedie, ako sa mte
tepl sedav kpele - kl asi ck dubov
kra, al ebo sda bi karbna
nesete (ani v prci, ani doma, ani v aute,
ani l i etadle) bez prestvky dl hi e ako
45 mi nt a robte si S - 1 O-mi ntov aktvne
prestvky (drepy, rchl a chdza a pod. )
nesedvajte na tvrdom (a studenom)
podkl ade
nesedvajte na podl oke, ktor m
v strede otvor - to zhoruje stav, pretoe t
di era v strede vm spsob, e prve obl as
konenka sa me vi ac vytla a i l y
rozahova
vyhbajte sa uvani u prehadiel (l axatv),
ni kdy nepouvajte nvykov druhy
54 diagnzy hemoroidy
pouvajte mkk, neparfumovan
toaletn papi er a nakoni ec si utrite obl as
konenka peci l nymi zvlhenmi
servtkami urenmi na i ntmnu hygi enu
- pouvajte druhy, ktor s uren pre
ci tl i v pl e
obl as konenka si neumvajte hne po
stol i ci , al e o 1 5 - 20 mi nt neskr - aj tam
vzadu pl at ni eo podobn, ako t
povestn posledn kvapka mou, ktor i de
vdy do spodnej bi el i zne
" tak sa umyte a vtedy, ke u vylezie aj
ten posl edn zbytok
' i nak sa vm me sta, e preijete cel
de s falonm pocitom istho zadku
proti bolesti spsobenej hemoroi dmi
nepouvajte i buprofen a sal i cylty
mu spsobi al ebo zhori krvcani e
zvte monos vyui ti a modernch
zkrokov ri eeni a hemoroi dov
konzul tujte so svoj m chi rurgom alebo
chi rurgom, ktor sa peci al izuje na l i ebu
hemoroi dov
pri bol esti ach po stol i ci skste
"
eski mcky
stolek
"
- kocky l'adu vlote do
mi krotnovho vrecka, zabal te do
tenkho uterku a sadnete si na t kpku
l'adu (mete aj obl een) a nechajte l'ad
psobi na bolestiv obl as 1 O - 20 mi nt
" mj ti p: namiesto l'adu, pouite mrazen
hrok
poas da si ni ekolkokrt vyl ote nohy na
stl , gau al ebo fi t l optu - al ebo urobte
radej stoj ku?
Dobr vedie
Ak ste vera zjedl i naprkl ad vel'a
cvi kl y - t erven farba v stol i ci dnes
nemus by krv
Pre tch, ktor cviia a posi l uj

ke sa stav hemoroi dov zhor a objav

sa krvcani e, vypustite zo svojej ruti ny
"bruky" a l i apani e na staci onrnom
bicykl i dl hi e ako l O mi nt - spsobuje
to zveni e tl aku v obl asti panvy,
hromadeni e krvi v i l ch a al i e
zhorovani e stavu
Ako obmedzit' prQem tukov?
dchajte sprvne - nie kvl i prekrveni u
svalov ( kapi l rne prdeni e krvi vo sval och
je plynul bez oh ladu na to, ako dchate ),
ale kvli tomu, e zadriavani e dychu poas
si lovho vkonu (maxi ml ne napnutie
svalov) spsobuje zveni e krvnho tlaku
v oblasti panvy a me spsobova
rozahovani e l a ich deformcie
Tieto tuky by ste mali plne vyli alebo radikdlne obmedzit'
slanina, tun druhy msa a msov vrobky maslo, stuen tuky tun mliene
vrobky
Poznmka: Lm menej ivonych potravfn budete jes, tm lepie.
Zbavte sa najastejfch zlozvykov
nenatierajte si na chlieb mas maslo, peeov a podobne mastn ntierky obsahujce
ivony odpad a tuk, plnotun margarn alebo tun taven syr
prestate konzumova vntornosti, smotanu a smotanov vrobky
nepo/ievajte cestoviny, knedliky a haluky po uvaren olejom
nepete na vymastenom plechu
nejedzte vypran a fritovan potraviny a jedl
nepojedajte medzi jedlami sladkosti, napolitnky nekvalitn mliene okoldy, keksy
z bielej mky, kole z lstkovho cesta a in "skvel" zdroje nekvalitnch tukov
na ute svoj jazyk vnma aj menej vrazn chute, odajte sa vypestovanej tbe po
mastnom a presolenom jedle
zakte si pochutiny typu: majonza, tatrska omka, omky a dresingy na vajenom
alebo smotanovom zklade a nahrate ich lepmi alteratvami -podl' a odporan
"Ako pouva najlepie tuky"
Poznmka: Mimochodom, pn profesor, |UUgramov kravskho masla obsahuje iba 2%dennej odporanej
dvky vitamnu L.Ko/ko masla mm teda poda vs zjes kad de?
diagnzy hemoroidy SS
hi stamnov i ntol eranci a
o to je?
Stav podobn al ergi i (al e al ergi a ani
"
komi nk to nen
"
), ktor sa me prejavi posti hnutm
trviaceho systmu, koe, sl iznc, al e aj neakanmi reakciami ci evneho systmu. Hi stamn
je tzv. bi ognny amn (do rovnakej kategri e patr aj tyramn, putrescn, kadavern, al e aj
serotonn, fenyletylamn a pod.).
"
Biognny
"
znamen, e tieto l tky mu vznika aj
i nnosou baktri.
Hi stam n je ltka, ktor sa pri alergi ckej reakci i v organizme vyplavuje z buni ek
nazvanch
"
mastocyty
"
a ktor je zodpovedn za vzni k najznmejch al ergickch
prznakov.
Ako stpa v organizme mnostvo
histamnu?
konzumci ou potravn, ktor obsahuj
vel'a bi el kovn a s vystaven psobeni u
baktri (fermentovan ryby a mso,
deni ny, syry a pod.)
konzumci ou potravn, ktor podporuj
vyplaveni e hi stam nu z mastocytov
v reve (vajen bi el ka, bravov mso,
j ahody, okol da, kakao, ci trusy,
paradajky)
vplyvom ltok, ktor bl okuj jeho
enzymatick odbravani e
di ami nooxidzou (DAO)
Poznmka: Nie u kadho paci enta j e
nevyhnutn vylenie vetkch uvedench
potravn, al e stav vyaduje i ndi vi dul ny prstup
a vel'a trpezli vosti pri hl'adan svi slost medzi
kl i ni ckmi prznakmi a konzumci ou ri zi kovch
potravn a npoj ov.
56 diagnzy histamnov intoleranca
Ako sa histamnov intolerancia
diagnostikuje?
Hi stamnov i ntol eranci a sa ned vyetri
z krvi ani konmi testami . Di agnza j e
zaloen na dkl adnej anamnze, vyuit
el i mi nanej di ty a prp. vyetren
DAO aktivity.
Ako sa histamnov intolerancia
prejavuje?
K najastejm prznakom hi stamnovej
i ntol eranci e patri a:
prznaky v obl asti trviaceho
systmu: nauzea a zvracanie,
hnaka, ke, vrazn zvukov
fenomny
prejavy na slizniciach: svrbeni e,
tpnutie, pl enie v stach
reakci e srdcovo-cievneho systmu
pokles krvnho tlaku (hypotenzia)
prejavujci sa poruchami koncentrcie,
rovnovhy a zmyslovho vn mani a
bolesti hlavy
" poruchy srdcovho rytmu
nvaly tepl a
" kon prejavy: svrbiv drobn vodnat
vyrka (urti kri a), svrbenie, potenie,
erven fl'aky
dchacie prznaky: dchavi nos, ndcha
a slzeni e
Poznmka: Jasn, e nemuste ma vetky prznaky
naraz a vdy
prava vivy pri histamnovej
intolerancii
" vylte konzumci u rb, ktor ni e s
erstv (prve chyten)
" obsah histam nu v rybe stpa s asom od
jej zabitia po konzumci u - najv
obsah hi stamnu vykazuj zle
uskladnen ryby
makrely, tuni ak a sardi nky patria k rybm
s najvm obsahom hi stamnu
" vylte prjem al koholu naj m
ervenho vna
nekonzumujte deni ny, sol en
a konzervovan msov vrobky
nedojeden zvyky jedl s obsahom
msa uskl adnte o najskr v chl adni ke
a skonzumujte i ch najneskr do
24 hodn
Nevhodn potraviny
" al kohol i ck npoje: najm erven vno
" cel kov obsah hi stam nu v al kohol i ckch
npojoch ni e je oproti ni ektorm
potravi nm, ( napr. rybm al ebo syrom)
vysok, al e
al kohol zvyuje pri epustnos revnej
sl iznice pre hi stamn (aj z potravn a
i nch npojov = pohr vna po
"
zdravej"
rybacej veeri al ebo k pori adnej dvke
"
poriadneho
"
syra a o chvl'u mete ma
poriadny probl m )
obsah hi stam nu v potravi nch uvdza
tabulka na konci kapitol y
Bezpen potraviny
vetky potraviny, ktor ni e s uveden
v tabulke
za bezpen me vi na paci entov
povaova aj potravi ny s obsahom
hi stam nu nim ako S mg/1 OO g
potraviny (ak sa viacero tchto potravn
nekombi nuje naraz v jednom jedle), al e
u ni ektorch vrazne senzitvnych
paci entov sa mu prznaky i ntol eranci e
prejavi aj po konzumci tchto potravn
peci l na podpora l ieby
histamnovej intolerancie
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne s jedl om
vitamn C: dajte si zl ea na tom, aby
kad jedl o obsahovalo pri rodzen al ebo
aspo tabl etkov vitamn C v dvke 1 OO -
200 mg (vitamn C brni vyplavovani u
hi stamnu)
pyridoxin (vit B6): max. SO mg denne
Pel Lind - prpravok s obsahom
bravovch obl i i ek (no, ni e je to vel'mi
vegetari nske ), ktor obsahuje enzm
(di ami no oxi dzu) odbravaj ci hi stamn,
diagnzy histamnov intolerancia S 7
je dostupn v l ekrach, al e i ba na
nemeckom a rakskom trhu
o ete mete urobi a zvi?
pouvajte o najerstvejie potraviny
m je mso starie, tm viac bi ognnych
amnov obsahuje, vtane hi stam nu
vkuov bal eni e nezabrni tvorbe
hi stamnu, i ba j u spomal'uje (bi ognne
amny vzni kaj v mse psobenm baktri
a enzmov, ktor rozkl adaj bi el koviny
svalovho tkani va)
mso uskl adujte prednostne mrazenm
mso by ste nemali pr l i dl ho vari
a prepeka
ak uvate antidepresva na bze
monoami nooxidzy, muste by vel'mi
opatrn a vyhba sa potravi nm
s obsahom tyram nu
ovocie a zel eni na v surovom stave
obsahuj zanedbatel'n mnostv
hi stam nu (menej ako desati nu obsahu
hi stam nu v syroch a menej ako stoti nu
obsahu v ni ektorch rybch a msch)
" mnostvo hi stam nu v ovoc a zel eni ne
sa me zvyova kvasenm (kapusta),
konzervovanm, po tepel nej prave a pri
prezret
ni ektor tabulky udvaj velk obsah
histamnu v bannoch, al e ten sa
nachdza takmer vl une v upke,
ktor konzumuje ml o l'ud
Lieky zhorujce prejavy
histamnovej i ntolerancie
acetylcysten - pouvan na vykal iavanie
pri i nfekcich dchacch ciest
58 diagnzy histamnov intoleranca
ambroxol - pouvan na vykal iavani e
pri i nfekci ch dchacch ciest
ami nofyln sas syntophyl l i nu
pouvanho na uvol'neni e dchacch ciest
chloroqui n pouvan pri l iebe
a prevenci i mal rie
amytrypti l n - tricykl ick antidepresvum
kyselina klavulov - sas amoxi ci l i nu
izoniazid - pouvan pri l iebe tuberkulzy
metamizol - sas analgetk a spazmolytk:
Al gifen, Noval gi n, Quarel i n a pod.
verapami l - pouvan pri l iebe
hypertenzie ako bl oktor vpni kovch
kanl ov
!
Ryby 0,01 ~ 1 300
C
C
Tuniak, suen do 1 300

C
Sardinky ! b
.
Makrely, den hari ngy 0 ~ 30

Msov produkty O ,1 - 3z
W
Sal ma zo
o
W
unka, prk kabanos ~ 1
m
O Syry 0,01 ~ 0

Ementl 0

Syr Gouda 3 ~ ! o w
m
edar 3 -
O
s
Camembert -
l
Parmezn 1 ,b ~ z0
T
W
Ostatn mliene produkty
W
Jogurt 0,z
W
Zelenina
O
MW
pent, avokdo, baklan Z ~
e
J
Raji nov omka z
.
Kysl kapusta T - 20

Ostatn

Jabl n ocot z

Stolov ocot bU
W
` Vnny (bal zamov) ocot 00
L

Npoje (jlg/l OOg)

J
Dezertn vno d ~ 0

erven vno
L ~ 3o0
Bi el e vno 0,b - 1 z
ampansk 0
Pivo z ~ 30
hyperl i pi dmi a
(zven hladina cholesterolu a tukov v krvi)
o to je?
Zven hl adi na chol esterol u (cel kov, LDL a VLDL chol esterol) a tri glyceridov v krvi.
Izolovan zveni e koncentrci e chol esterol u sa oznauje ako hypercholestrolmia.
Ak sa kombi nuje so zvenou hl adi nou triglyceridov (o je pomerne asto), oznauje sa
ako hyperlipidmia.
Preo vznikne?
" vysok prjem nastench mastnch
kysel n (domi nuj v ivonych
tukoch)
" vysok prjem chol esterol u
" nadmern prvod energi e (nadvha,
obezita)
" vysok prjem cukrov a i stho krobu
" aktny stres
" fajeni e
" aktna opitos al ebo al kohol i zmus
" cirhza peene
" nekontrolovan di abetes
" hypofunkci a ttnej l'azy a hyperfunkci a
hypofzy
" zlyhvaj ce obl iky
" vroden poruchy
" uvani e hormonl nej anti koncepci e,
substitunej terapi e a kortikosteroidov
" zven hl adi na i nzul nu (i nzul nov
rezistenci a)
" nedostatok fyzickej aktivity
" pravi del n a ast konzumci a kvy (aj
bezkofeinovej)
prava vivy pri hyperl ipidmii
prjem nastench mastnch kyseln
obmedzte na mi ni mum, pretoe
podporuj tvorbu cholesterol u v peeni
(vi ac i nformci njdete v prlohe Ako
obmedzi prjem tukov)
vyhbajte sa konzumci i potravn, ktor
obsahuj pal mov tuk (olej), kokosov tuk,
stuen pokrmov tuk, nepouvajte tvrd
margarny uren na peenie a lacn druhy
margarnov, ktor neuvdzaj presn
zloeni e a obsah trans mastnch kysel n
uprednostnte rastlinn bielkoviny
(zni uj hl adi nu cholesterol u v krvi,
zatial' o ivone a ml i ene bi el koviny
j u zvyuj )
zvte prjem nenastench mastnch
kyseln (najm typu omega-3)
prjem cukru, sladkost a krobu
obmedzte (zvyuj koncentrci u
triglyceridov) - uprednostnte potraviny
s nzkym glykemickm indexom
zvte prjem potravn, ktor naji nneji e
zni uj cholesterol
diagnzy hyperipidmia 59
prjem vo vode rozpustnej vlkni ny
zvte na 20 g denne (zniuje chol esterol)
zvte spotrebu potravn, ktor
podporuj funkci e peene: cvi kl a, mrkva,
arti oky, ci trusy, paradaj ky, marhul e
a zel en vate
ak pijete al kohol, obmedzte jeho prjem
na maxi ml ne dva dri nky/de ( mui )
a jeden (eny), jeden dri nk j e ekvival ent
asi 1 ,5 dcl v na al ebo 30 ml desti l tu
obmedzte prjem kvy - dvky nad S
l ok denne mu zvyova hl adi nu
chol esterol u
denne vypite 2 - 3 l ky zelenho aju
(zniuje LDL, zvyuje HDL)
pecilna podpora lieby
hyperl ipidmie
Niacn s antifush pravou (fa Jamieson) -
zniuje cel kov CHS a zvyuje HDL
" prv tde: 2-krt denne 250 mg
s jedl om
" potom: 2-krt denne SOO mg
s jedl om - max. 3 mesi ace, potom
kontrola l ekrom
psl l i um a i n formy vlkniny
(napr. ryov vl kni na) : podl'a i nformci e
v prbal ovom letku, prpadne podl'a
odporan v kapi tol ch Psl l i um a
anov semeno
mlet lanov semeno: 2 ajov lyiky
2-krt denne do jedl a
mlet korica: 1 /2 ajovej lyiky denne
pri dvajte do jedl a (kae, jogurt a pod. ),
prpadne si pri pravujte koricov aj podla
receptu v kapitole

korica
omega-3 mastn kyseli ny: 1 000 - 1 500 mg
dva a tri krt denne
60 diagnzy hyperlpidmia
" uprednostnte prpravky na bze
pupal kovho a ranovho ol eja
( podrobnosti njdete v kapi tol e
Esenci l ne mastn kysel i ny)
seln: 200 mi krogramov/de
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm
jedl om ( uprednostnte pri rodzen
zdroje vitamnu C)
S-kompl ex, ale naj m
" vitamn B
1 2:
1 OO - 1 000 mi krogramov/de
" kysel i na l i stov:
400 - 800 mi krogramov/de
" pyridoxi n: 50 - 1 OO mg/ de
" tieto vitamny s potrebn pre
metabol i zmus meti onnu a prevenci u
hyperhomocystei nmi e
koenzm Q1 0: 50 - 200 mg/ de
chrm: 200 - 400 mi krogramov/de
erstv pomaranov al ebo
grapefrui tov ava s dui nou: 200 ml
2 - 3-krt denne
cesnak: 1 - 3 stri ky denne, prpadne
ekvival ent tejto dvky vo forme
cesnakovch prepartov (viac kapitol a
Cesnak)
za studena l isovan ol i vov olej: 1 2
pol i evkov lyice pri dvajte denne do
svojho jedl a (pred konzumciou, ni e poas
tepel nej pravy)
zzvor - pravdepodobne zniuje
vstrebvani e chol esterol u z potravy (viac
kapitola Zzvor)
Dobr vedie
AK sa budete stara o to, aby bol v
chol esterol v pori adku, chrnite sasne
aj svoj mozog pred Al zhei merovou
chorobou.
Potraviny, ktor najinnejie
zniuj cholesterol
1 ovocie: jabl k, bobul'ovit ovocie (rbezle,
mal i ny, erni ce, uori edky, brusni ce
a pod.), grapefruit, pomarane (jedzte aj
bielu as upky), sl ivky (aj suen, al e
urite ni e pl en! ), avokdo
1 zelenina: mrkva, bakl an, cesnak, ci bul'a,
kl en erucha, vate, kapustov zel eni na
(nska, erven a bi el a kapusta, rui kov
kel, brokol ica, karfi ol )
1 strukoviny: vetky druhy, najm sja,
oovica a strakat fazul'a
" obilniny: ovos, nel pan naturl na rya,
jame, peno, penica a cel ozrnn
vrobky z ni ch (vrobky z bi el ej mky
neobsahuj ani vl kni nu ani ni acn)
" ostatn: i naktvne pivovarsk kvasnice
(Tebi drodi e), nzkotun kvasen
ml i ene vrobky (jogurt, aci dofi l n
ml ieko), poml et ranov semeno
Dobr vedie
Ak sa vae hodnoty cholesterol u
neupravia napri ek dodriavani u vetkch
dleitch odporan, je
pravdepodobn, e mte vroder:
poruchu metabol i zmu chol esterol u
a tukov. Tento stav si vyaduje uvani e
liekov, al e ak budete naal ej vyuva
prrodn monosti l i eby, dvky l i ekov
a ich nei aduce i nky bud meni e.
o ete mete urobi a zvi?
opatrne, postupne a pri merane sa
opal'jte - vitamn O zniuje cholesterol,
m si l n antioxidan i nok a zni uje
rizi ko aterosklerzy, i nfarktu srdca aj
mozgovej porky
v zi mnch mesi acoch (pre ma to je
oktber a marec ) je vhodn pouva
vitamn D v tabletkch - najm ak mte
viac ako 50 rokov - podrobnosti v kapitole
Vitam n O
diagnzy hyperipidmia 61
hypertenzi a (vysok krvn tlak)
o to je?
Krvn tlak je si l a, ktorou psob krv na stenu ci evy. Krvn tl ak je vel i i na krvnho obehu, ktor
je zl oito regul ovan nervovm, hormonl nym aj l okl nym mechani zmom. Za zven krvn
tl ak sa - podl'a novch, prsnejch kritri - povauj opakovane nameran hodnoty viac ako
l 20 mm Hg systol i ckho tl aku a viac ako 80 mm Hg di astol i ckho tl aku. Zven krvn tl ak sa
podl'a JNC (najvej asocicie odbornch spol onost zaoberaj ci ch sa prevenci ou a l iebou
hypertenzie) kategorizuje nasl edovne:
1 20 - 1 39/80-89 mm Hg - prehypertenzia
1 40 - 1 59/90-99 mm Hg - l . tdi um hypertenzie
1 60 a vi ac/1 00 a vi ac mm Hg - l l . tdi um hypertenzie
Hypertenziou trp okolo 20 - 30 % dospel ej popul cie, s vekom j ej vskyt stpa a stl e
asteji e sa objavuje aj u ml adch l'ud. Takmer 99 % prpadov hypertenzie tvor tzv.
esenci l na hypertenzia - krvn tl ak je zven bez zjavnej a meratel'nej pri ny. Nsl edkom
zanedbanej hypertenzie me by mozgov porka, i schemick choroba srdca, zveni e
l'avej komory, zlyhanie srdca, pokodeni e obl i i ek, poruchy erekti l nej dysfunkcie, ak
opuchy dol nch konatn, pokodenie mentl nych funkci a pod.
Preo vznikne?
Esencilna hypertenzia nem nejak j ednu
znmu pri nu. Sekundrna hypertenzia
me by dsl edkom
ochorenia obl i i ek, endokri nnho systmu,
ci evneho systmu (koarktci a aorty a pod.)
a nervovho systmu
aktneho stresu
nadmernho uvani a al kohol u
uvani a niektorch l i ekov (hormonl na
anti koncepci a, dekongescenn l tky,
anti depresva a pod.)
62 diagnzy hyperenzia
K rizikovm faktorom vzni ku hypertenzie
patria
vskyt hypertenzie v rodi ne
nadmern prjem energie (nadvha, obezita)
velk prjem cukrov a i stho krobu ( prp.
i nzul nov rezi stenci a)
aktny stres
nedostatok fyzi ckej aktivity
ast konzumci a al kohol u
pohl avi e (mui do veku 60 rokov trpi a
hypertenziou asteji e ako eny)
chrpanie (najm, ak sa v noci objavuje
apnoe - krtka zstava dchani a)
pravidel n a nadmern konzumci a kvy
a kofenu
nadmern prjem sodka ( pl at najm
pre jedi ncov so zvenou citl ivosou na
sodk - asi 30 - 40 % popul cie, v rmci
SR bez monosti vyetreni a)
prava vivy pri hypertenzii
prjem nastench mastnch kysel n
obmedzte na mi ni mum (podporuj
nadvhu a obezitu, zniuj i nok
inzul nu - vyuite i nformci e z prl ohy
Ako obmedzi prjem tukov)
neupravujte potraviny vypra nm,
fritovanm a peenm v tuku
uprednostnite rastlinn bielkoviny
(pomhaj regul ci i krvnho tl aku)
zvte prjem nenastench mastnch
kyseln (podrobnosti njdete v kapi tol e
Esenci l ne mastn kysel i ny)
dkl adne obmedzte prjem sodka vo
vetkch formch (asi 1 /3 paci entov
s hypertenziou pozitvne reaguje na
redukciu prmu sodka - viac i npi rci e
v prlohe Ako menej sol it)
prjem cukru, sladkost a krobu
obmedzte (zvyuj rizi ko i nzul novej
rezistenci e a nsl ednej hypertenzie)
dsledne uprednostujte potraviny
s nzkym glykemickm indexom
vyhbajte sa pl esnivm a zrej ci m syrom,
anovikm (sardely) a deni nm
prjem vo vode rozpustnej vlkni ny
zvte na 20 g denne
zvte spotrebu potravn, ktor zni uj
krvn tl ak
ak pijete al kohol, obmedzte jeho prjem
na maxi ml ne dva dri nky/de ( mui )
a jeden (eny), jeden dri nk je ekvivalent
asi 1 ,5 dl vna alebo 3 - 5 cl desti ltu
obmedzte prjem kvy a kofenovch
npojov a sl adkho drievka vo vetkch
formch (podrobnosti v kapitol e Sl adk
dri evko)
pite zelen aj vdy, ke je to mon
posl edn lku nepite menej ako
8 hodn pred spanm
pecilna podpora l ieby hypertenzie
jedna l ka varench ovsench vloiek
denne (kae, prl oha, omky, pol ievky
a pod. ) i nne zniuje ni el en cholesterol,
ale aj krvn tlak - spsobuje to vo vode
rozpustn vl kni na beta-gl ukan
Bio-magnezium (fa Pharma Nord): 200 mg
1 tbl . denne
za studena l isovan lanov olej: 1 - 2 aj.
lyiky denne do jedl a podl'a prl ohy
' alternatva: 2 - 4 aj. lyiky ml etho
ranovho semena denne
cesnak: 1 - 3 stri ky 2-krt denne
' alternatva: cesnakov prpravky bez
zpachu (viac podrobnost v kapi tol e
Cesnak)
Stressease (fa Jami eson): 1 /2 tabl etky
60 mi nt po veeri al ebo pred spanm
rno mete ma z toho mo nekodne
sfarben do lta
Potraviny, ktor najinnejie
zniuj krvn tlak
ovocie: jabl k, bobul'ovit ovocie (rbezle,
mal i ny, erni ce, uori edky, brusnice
a pod.), sl ivky, bann, figy, datle, ci trusy,
grantov jabl ko
diagnzy hypertenzia 63
zelenina: cesnak, ci bul'a, stonkov zel er,
paradajky, bakl an, zel en vate (patka,
petrl en, erucha a pod. )
strukoviny: vetky druhy, najm sja a tofu
obilniny: celozrnn vrobky, otruby
ostatn: ol ivov ol ej, zelen aj, i erna
okol da, vl ask orechy, tekvi cov
semen, rozmarn, fenykel, kami l ky
o ete mete urobi a zvi?
fyzick aktivita: pravi del n a pri meran
aerbna aktivita zniuje krvn tl ak
doprajte si postupne aspo 4-krt
tdenne 45 mi nt rchl ej chdze
ak fajte, njdi te spsob ako presta
fajeni e podporuje aterosklerzu
a zvyovani e krvnho tl aku
na ute sa zvlda stres sprvnym
spsobom (prruku
"
Mysl ite pozitvne!"
vak potrhajte a spl chnite )
urobte vetko preto, aby ste mohl i kad
de 7 - 8 hodn kval itne spa
(podrobnosti njdete v mojej kni he Nvod
na preitie pre mua v kapi tol e Spnok)
ak mte nadvhu al ebo ste obzni ,
upravte svoju hmotnos (vetko njdete
v mojej kni he Teraz to zde - pravdy
a kl amstv o chudnut)
dopravn pika zvyuje krvn tl ak
' existuj dokonca dkazy, e negatvny
i nok m u ten zvuk/hl uk a to aj bez
stresu, e ste uprostred nej - l'udi a, ktor
spvaj v centre mesta pri otvorench
oknch, asteji e uvaj l i eky proti
vysokmu tl aku ako t, ktor spvaj pri
zatvorench oknch
o tak sksi kad tde jeden pstny
al ebo odlahujci de?
64 d1agnzy hyperenzia
o tak prija do svoj ho ivota psa? - l'udia,
ktor maj psa, maj ni tl ak
" vraj maj podobn i nok aj krsne
rybiky v akvriu, ak sa o ne pekne starte
" a vraj aj vely, ak ste vel r
na ute sa hovori pomalie a ti chi e
l'udi a, ktor hovoria rchl o a hl asno, maj
vy tl ak
' podl'a ma tu vak ni e je jasn, o je
pri na a o nsl edok
Dobr vedie
Ak ste mal i dl hodobo nel ieen vysok
krvn tl ak a teraz, ke vm l i eky pomohl i
dosi ahnu norml ne hodnoty ( 1 20/80),
zaal i sa u vs objavova prznaky
hypotenzie (zvrate, poruchy
koncentrcie, sl abos a pod.), me to
by preto, e pre vs s u ti e
"
norml ne
"
hodnoty pr l i nzke. Mal i by ste tto
si tuci u prekonzultova so svojm
l ekrom. Mono bude potrebn dvky
l i ekov zni a nastavi vs na hodnoty
tl aku, ktor s sce vyie, al e pre vs asi
opti ml ne. I nak sa vystavujete
zvenmu ri zi ku mozgovej prhody.
ak uvate l ieky, ktor obsahuj i nhi btory
monoami noxodzy (tzv. i nhi btory MAO
anti depresva), mal i by ste vyl i vetky
potravi ny a npoje, ktor obsahuj vel'a
tyramnu, pretoe t kombi nci a vrazne
zvyuje tl ak krvi
' s to najm tieto potraviny a npoje: hovdzia,
slepaia a kaacia pee, mandl e, avokdo,
okolda, banny, kva, hari ngy, syry (vtane
cottage syrov), deni ny, sezamov semeno,
zelenina nakl ada n v sladkokyslom nl eve, kysl
kapusta, anans, smotana, sjov omka, vno,
jogurt, praen a solen araidy, konzervovan
mso a ryby
hypertenzia je asto spojen s poruchami
a zstavou dchania v spnku (apnoe)
porucha srdcovej i nnosti riziko mrti a
chrpanie je astm prznakom porch
spnkovho dchania
" poruchy spnkovho dchani a spsobuj
navu poas da a zven krvn tl ak
" l'udia, ktor chrpu hl asno, maj vy tl ak
krvi ako l'udia, ktor chrpu ti chi e
" l'udia, ktor nechrpu, s na tom
najl epi e
pecilna podpora imunity
nepovajte hudbu, ktor m rytmus
s vyou frekvenci ou, ako je pokojov
frekvenci a vho srdca
nepovajte hudbu prl i nahlas (je to pre
v tl ak hori e ako hl uk dopravnej
zpchy )
farby, na ktor sa asto pozerte a ktor
na vs dl hodobo psobi a ( napr. doma
a v prci ), ovplyvuj v krvn tl ak
" erven farba a j ej odti ene krvn tl ak
zvyuje
" modr a zel en a i ch odti ene ho zniuj
Poznmka: imunostimulan opatrenia (najm doplnky viv a pecilne potraviny) nie s pre vs vhodn, ak
trpte niektorm autoimnnym ochorenm (psoriza, Iupus, sklerza multiplex, sklerodermia a pod.).
pecilna podpora imunit v letnch mesiacoch
rbezle, erice, uoriedky marhule, erven meln, maliny jahody paradajky, paprika,
bakladn, ppava, patka, cibua, pargla, ru kola, erucha, kalerdb, hliva ustricovd, ovsen
vloky, naturdlna ra, erstv zeleninov av erstv bylinky a koreniny (alvia, rozmarn,
tmian, oregana, mta, bazalka, kprovd va a pod.)
probiotik, seln a zinok (podrobnosti v jednotlivch kapitoldch)
postupne a primerane sa opaljte (ale nikdy sa nespdlte) -preo plati za vitamn O v lete?
pri mera nd a pravidelnd fzick aktivita
7- 8 hodn kvalitnho spnku denne
pecilna podpora imunit v zimnch mesiacoch
citrusy jab/kd, hruky, bandny cesnak, cibua, tmav druhy fazule, paradajky kalerdb, mrkva
a mrkvovd ava, vetky druhy kapustovej zeleniny anand s, kivi, erstv zeleninov avy,
penin klky (nie klend penica, ale mlyndrske klky), suen bylinky a koreniny (alvia,
rozmarn, tmian, oregana, mta, bazalka, korica, ili a pod.), mrazen letn ovocie, hliva
ustricovd, ovsen vloky naturdlna rya
probiotik, seln, zinok a vitamn D
erstv zzvor (podrobnosti v kapitole Zdzvor)
pri mera nd a pravidelnd fzick aktivita a 7- 8 hodn kvalitnho spnku denne
diagnzy hyperenzia 65
hypertyreza
(zven innos ttnej azy)
o to je?
Zven i nnos ttnej l'azy, ktorej vsl edkom je zven koncentrci a j ej hormnov
a z toho vyplvaj ce prznaky. Najasteji e sa prejavuje prtomnosou strumy (zvenej
ttnej l'azy), rchlym pulzom a benm srdca, viacermi onmi poruchami a zosi l nenmi
refexami . asto s prtomn aj nepecifick prznaky ako napr. zven chu do jedl a
spojen s chudnutm, neznanl ivos tepl a, tras, nervozita a zmtenos, zven krvn tlak,
poruchy mentruci e a pod.
Preo vznikne?
Existuj dve zkl adn formy hypertyrezy
centrlna forma - porucha je na rovni
ri adi aci ch hormonl nych centi er:
hypo ta l amu/hypofzy)
perifrna forma porucha je pri amo na
rovni ttnej l'azy)
" toxick difzna struma (Gravesova
choroba) - je autoi mnne ochoreni e, pri
ktorom dochdza k zpal u a nadmernej
sti mul ci i ttnej l'azy
toxick uzlov struma - zven
hl adi nu hormnov spsobuje prtomnos
jednho al ebo vi acerch bengnych
tumorov v tkanive ttnej l'azy
in priny: prechodne poas zpal u alebo
hormonl ne aktvny ndor ttnej l'azy
prava vivy pri hypertyreze
v prpade hypertyrezy z autoi mnnych
dvodov, ptrajte so svoj m l ekrom po
66 diagnzy hypertyre6za
prpadnej potravinovej alergi i a vyl te
potravinov alergny
km sa l i eite prostri edkami na zneni e
funkcie ttnej l'azy, nekonzumujte iadne
morsk riasy a vrazne obmedzte
konzumci u rb - obsahuj velk
mnostv j du
skste aspo na tri mesi ace pl ne vyli
konzumciu kravskho mlieka
a vrobkov z neho (obsahuj vel'a jdu
a al ergny)
denne konzumujte aspo dva a tri druhy
z tchto potravn: brokol ica, kapusty,
rui kov kel, karfi ol , kal erb, pent, sja,
strukoviny a zel en vate, broskyne,
hruky, mandle, avokdo
znte prjem potravi novch zloiek,
ktor podporuj zpal
" nasten mastn kysel i ny (hydi na,
erven mso, masl o, mas, deni ny,
vntornosti, ml i ene vrobky a pod.)
rafinovan potraviny a cukor
mi ni mal izujte prjem kofenu a al kohol u
1 zvte spotrebu potravn
s protizpalovm i nkom (l en tie, ktor
vm nespsobuj al ergi u)
surov zel eni na a ovocie ( naj l epi e:
rbezle, mal i ny, jahody, erene, brusnice,
uoriedky, hruky, grantov jabl ko,
mrkva, cvikla, hrok, brokolica, kapusty
a pod.)
" orechy ol ej nat semen (l'an, sezam,
tekvica, sl neni ca)
pecilna podpora l ieby hypertyrezy
" esencilne mastn kysel i ny
1 000 - 2000 mg 3-krt denne
podrobnost njdete v kapitol e
Esenci l ne mastn kysel i ny
1 vitamn C: 250 mg 3 - S-krt denne
1 vpnik: SOO mg 2-krt denne
" hork: 200 mg 2 a 3-krt denne
1 koenzm Q10: 1 OO mg 2-krt denne
" seln: 50 - 200 mi krogramov denne
Najastejie potravinov alergny
obsahuj tieto potraviny
1 kravsk ml i eko a vrobky z neho (syry,
tvaroh, smotana, zmrzl i na, masl o, menej:
jogurty a aci dofi l n ml ieko), okol da,
hovdzie a bravov mso, deni ny, ryby,
vajka, penica, ci trusy, paradajky,
kukuri ca, arai dy, drodi e
o ete mete urobi a zvi?
" bute vel'i kritick voi ponukm
a odporani am uva rzne rastl i nn
a homeopati ck preparty, ktor maj
upravi a
"
harmonizova
"
i nnos ttnej
l'azy - bez odbornch endokr nol ogckch
vyetren a konzul tci e s l ekrom
neuvajte iadny z takchto prpravkov
(mete s natrval o pokodi energetick
metabol i zmus a zdravie)
zven i nnos ttnej l'azy me zvi
perstal t ku reva = skrten as pase
potravy trvi aci m systmom = skrten
as vstrebvani a ivn = riziko vzni ku
rznych deficitov - dbajte preto o sprvne
zloenie stravy, prpadne dopl neni e
stravy o kval itn mul tvtamnov
prpravky
stav ni ektorch paci entov
s Parkinsonovou chorobou sa vrazne
zlep, ak sa odhal a ri ei prpadn
porucha i nnost ttnej l'azy
porucha i nnost ttnej l'azy (a jej
nesprvne a nezodpovedn rieenie) me
negatvne ovplyvni ni el en energetick
metabol i zmus a i nnos srdca, al e aj
funkcie inch liaz s vntornm
vyl uovanm (naprkl ad hypofzu,
pohl avn l'azy a pr ttne tel i eska)
menopauzl ne prznaky mu ni ekedy
maskova poruchu i nnosti ttnej l'azy =
aj pri kl asi ckch akosti ach spojench so
stratou pravidel nho mentruanho
cykl u treba urobi aspo zkl adn
endokri nol ogi ck vyetreni e na ttnu l'azu
Dobr vedie
Ak trpte hypofunkciou ttnej lazy,
potrebujete prijma vitamn A
v potravi nch (alebo dopl nkoch), pretoe
vae telo nemus by schopn premiea
beta-karotn na vitamn A.
diagnzy hypertyreza 6 7
hypoglykmia
(znen hladina cukru v krvi)
o to je?
Abnorml ne nzka hl adi na cukru v krvi. Hl adi nu cukru v krvi regul uj dva hormny pankreasu
inzuln - zniuje koncentrci u gl ukzy v krvi tm, e umouj e j ej vstup do buni ek
gl ukagn - zvyuje koncentrci u gl ukzy v krvi tm, e ju uvol'uje zo zsob v peeni
Tto regul cia sl eduje predovetkm konti nul ny prsun gl ukzy do mozgu, pretoe gl ukza je
najdl eitej energetick substrt nervovch buniek. Porucha tejto regul cie me ma za
nsledok vzni k cukrovky alebo hypoglykmie. Existuj dva zkladn typy hypoglykmie
postabsorbn - objavuje sa vo fze hl adu a jej pri nou mu by aj vne ochoreni a
postprandilna (reaktvna) - objavuje sa ako reakci a na zven hl adi nu cukru ni ekolko
hodn po jedl e a mlokedy sa spja s vnym ochorenm
Preo vznikne?
Pri nou postabsorbnej hypoglykmie
mu by lieky a chemiklie (i nzul n,
sulfonyl urea, al kohol ), zlyhvanie orgnov
(obl iiek, srdca, peene), deficit hormnov
(rastov hormn, kortizol ), endognna
hyperi nzulinmia (ndor pankreasu a pod.)
a vroden enzymatick poruchy.
Pri nou reaktvnej hypogl ykmi e me
by stres, siln hl ad, pst, dl hodob
fyzick aktivita a opercie al dka
(tzv. dumpi ngov syndrm - podrobnosti
njdete v kapitole Gastrektmi a.)
Je dleit rozl i, o ak typ hypogl ykmi e
i de, pretoe zanedban hypogl ykmi a,
najm postabsorbn forma, me
znamena vne a trval pokodeni e
funkci mozgu. V prpade vskytu tchto
68 diagnzy hypoglykmia
prznakov treba kona rchl o a vyhl'ada
odborn pomoc.
Ako sa prejavuje?
bolesti hl avy a zvrate
depresvne nl ady, zkos
nava, nesstredenos, podrdenos
nekontrol ovan jedeni e
poruchy srdcovej i nnosti (si l n benie,
nepravi del n i nnost)
zahml en a deformovan vi deni e
poruchy vedomia, sprvani a a konani a
Aktna pomoc v prpade prznakov
hypoglykmie
vo vlanom npoji prija 1 O - 20 g cukru,
medu al ebo koncentrovanho si rupu
ak pacient neme prijma potravu
a npoje, podva sa gl ukza do ily al ebo
glukagn do sval u - tieto opatreni a vak
me urobi i ba l ekr!
prava vivy pri vskyte
hypoglykemickch stavov
Uprednostnite potraviny s nzkym
glykemickm i ndexom - podl'a prl ohy
Glykemick i ndex
vylte zo svoj ho jedl neho l stka bi el u
ryu, biel u mku a vrobky z nej
neprejedajte sa
konzumujte menie porcie jedla
a asteji e (i nterval 2 - 3 hodi ny)
kad jedl o mus obsahova bi el koviny
a komplexn sachari dy
vrazne obmedzte konzumci u cukrov,
sladkost, sl adkch npojov (vrtane
ovocnch nektrov) a sl adkch jedl
vylte kvu, al kohol a kofenov npoje
(zelen aj vrazne podporuje i nok
inzulnu a ni ekedy me by sm o sebe
prinou hypoglykemickch stavov)
ako sladidlo Uprednostnite trstinov melasu,
jamenn slad, sirup z naturl nej rye a steviu
(nov, nedvno schvl en rastl i nn sl adi dl o
s nzkym kal orickm obsahom)
Doplnky vivy vhodn pri vskyte
hypoglykemickch stavov
chrm ( pi kol i nt): 1OO - 200 mg dvakrt
denne s jedl om
hork: 200 mg dvakrt denne
zinok: 1 5 - 30 mg/de
en-en: podl'a i nformci e v prbalovom
letku
S-komplex 1 00 (fa Jami eson): 2-krt
denne l /2 tbl. s jedl om
avokdo: obsahuje l tky, ktor
stabi l izuj tvorbu i nzul nu a zni uj tm
pravdepodobnos vysokej hl adi ny
i nzul nu = i nn prevenci a
hypoglykmi e
o ete mete urobi a zvi?
poas hypoglykemi ckho stavu uite
ni el en dvku cukru, ale aj meni u
porci u jedl a, ktor obsahuje vlkni nu
a nzkotun bielkovi nu napr.
cel ozrnn knckebrot s cottage cheese,
ksok grahamovho roka s tofu a pod.
pestujte pravideln fyzick aktivitu
najastejm spaom reaktvnej
hypogl ykmi e je stres - na ute sa ho
zvlda sprvnym spsobom (u ni kdy ni e
jedenm a zakl nadl om
"
Mysl i te
pozitvne!" )
nami esto ovocnej avy (a mysl m tm aj
erstv, prve odaven porci u) si dajte
radej surov ovocie a pohr vody - ak
ava neobsahuje vl kni nu, me vyvola
reaktvnu hypoglykmi u
astm sprievodnm ochorenm
hypoglykmi e je alergia na kravsk
mlieko al ebo hypofunkcia ttnej lzy
ak sa vm nedar predchdza a zvlda
hypoglykemi ck stavy, vyhl'adajte
pomoc l ekra
nedostatok spnku negatvne
ovplyvuje i nok i nzul nu, hl adi nu
cukru a vetky hormonl ne regul ci e
hypogl ykmi a me by u det
nezi stenou pri nou syndrmu
hyperaktivity ( ADHD)
diagnzy hypoglykmia 69
hypotenzi a (nzky krvn tlak)
o to je?
Chronick artriov hypotenzia (krvn tl ak dl hodobo v hodnotch pod 1 00/60 mmHg) sa
nepovauje za chorobn stav, naopak me by dkazom dobrho zdravia. Niekedy sa me
spja s rannou navou al ebo obmedzenm vkonnosti . Pokl es krvnho tl aku prechodnho
charakteru (kol aps al ebo ok) patria do rk l ekra. Najastej druh kol apsu (ortostatick) vak
meme pozorova aj u zdravch l'ud.
Preo vznikne?
Chronick artri ov hypotenzia je
najasteji e sasou cel kovej astni e a jej
pri na sa presne nepozn. Ortostatick
kolaps me vzni kn u i nak zdravch l'ud,
tzv. vagotoni kov, u ktorch pri zmene polohy
al ebo pri strachu/strese dochdza k takmu
rozreni u perifrnych ciev, ktor spsob
prudk pokl es krvnho tl aku a kol aps.
Rovnako vak me vzni kn aj u l'ud
s poruchou sympati kovho nervovho
systmu (al kohol ick al ebo di abetick
neuropatia, scl erosi s mul ti plex, uvani e
betabl oktorov a pod.)
prava vivy pri hypotenzii
neprejedajte sa - velk obj em potravn
a npojov v al dku me vyvola prudk
pokl es tl aku
obmedzte prjem jedl, ktor obsahuj
koncentrovan bi el koviny a vel'a tuku
(napr. vypran rezne, majonzov al t
70 diagnzy hypotenzia
a pod. ) = zven prietok krvi trvi aci m
systmom a odkrvenie mozgu
nemuste obmedzova prjem sol i , al e ani
to so sol enm preha - nechcete si
predsa odvpova kosti a vyvola
rakovi nu al dka len preto, e mte tl ak
90/60
dbajte o svoj pitn reim - prijmajte viac
tekutn ako vm si gnal izuje poci t smdu
" na nzky tl ak je vraj vel'mi dobr
rozmarnov aj
nepite al kohol a kvu - psobia
di ureticky (moopudne) = strcate vodu
z krvi kles vm krvn tl ak
studen erstv pomaranov al ebo
grapefrui tov ds m tonizujci i nok
pecilna podpora l i eby hypotenzie
ak je pri nou vaej hypotenzie anmia
z nedostatku eleza, vitam nu B12 a kyseliny
l istovej, potrebujete prij ma t ieto zl oky
vo vej mi ere ako s i ch odporan
denn dvky
" ak je ich vstrebvani e z akchkol'ek
dvodov obmedzen al ebo nemon,
treba riei pri nu tohto stavu a sasne
tieto ltky podva v i njeknej forme do
ily alebo do sval u - podobnosti njdete
v kapitol e Anmi a
" cviklov ava: poas da vypite
200 - 400 ml avy - ak to u vs zafunguje,
budete sa cti l epie u o tde a ak ni e,
tak ni
" kyselina pantotnov: 250 SOO mg
denne
" to je 50 - 1OO-nsobok odporanej
dennej dvky, al e stle je to bezpen
" mete poui naprkl ad pasti l ky
Panthenol (fa Jenapharma) s obsahom
l OO mg pantotentu
" dl hodob (ni ekolkomesan) uvani e
tchto dvok me vyvola deficit i nch
vitamnov skupi ny B - mal i by ste preto
uvani e kysel i ny pantotnovej vdy na
niekolko mesi acov prerui a sstredi sa
na zdroje B vitamnov, prpadne i ch
dopl ni formou kompl etnho prpravku
komplexu vitamnov B
" vitamn C: l OO - 200 mg s kadm jedl om
- iba ak nemete prijma jeho pri rodzen
zdroje - podl'a prlohy Potraviny bohat na
vitamn C
o etemete urobi a zvi?
" elastick ponoky, ak sa pouvaj pri
trombze, mu podporova nvrat krvi
do srdca a tm zvyova krvn tl ak
porate sa o monosti i ch pouvani a
so svojm l ekrom
" ak trpte na tzv. ortostatick hypotenziu
(krvn tlak vm klesne po tom, ako
vstanete), porate sa s lekrom o monosti
uva l ieky
" tento probl m sa me vyskytn poas
puberty, ale bva prechodn a neri ei
sa, vi nou spontnne zmi zne
pri velkej zmene pol ohy tel a bute
opatrn: vyhbajte sa naj m rchlemu
postaveniu priamo z l'ahu al ebo
sedu = zven rizi ko pdu, zl omenn
a razu - naj m u starch l'ud
ke sa rno zobudte, naj prv sa prkrt
zhl boka nadchnite - vydchnite, a
potom sa pomal y posate, znovu sa
prkrt nadchnite a a potom sa postavte
ke sa vm zan prejavova prznaky
nedokrvenia mozgu poas dl hi eho
sttia, prekrte si nohy v stehnch
a stlajte nohy o seba a napnajte vetky
svaly nh al ebo urobte ni ekolko vponov
na pi kch (al ebo naopak drepov) -
podporuje to nvrat krvi z dol nch
konatn a zveni e krvnho tl aku
bute fyzicky aktvni a usi l ujte sa strvi
o najviac asu na erstvom vzduchu
nepreaujte sa, vyhbajte sa nadmernej
nave
Dobr vedie
Li eky, ktor mu vyvola hypotenzi u:
di uretik, alfa-bl oktory, beta-bloktory,
l i eky proti Parki nsonovej chorobe,
ni ektor anti depresva (tricykli ck
anti depresva), Viagra v kombi nci
s ni ektormi l i ekmi na srdce. To j e dos
dvodov na to, aby ste pozorne tal i
i nformci u o vedl'ajch i nkoch
vetkch l i ekov, ktor uvate.
diagnzy hypotenzia 71
chrpka (influenza)
o to je?
Chrpka je vysoko nkazliv vrusov ochoreni e s nhlym zaiatkom, vysokou horkou
a posti hnutm dchacch ciest. Pravi del ne bvaj prtomn bolesti k

bov a sval ov, prpadne

bolesti hlavy. Prenos ochoreni a sa uskutouje kvapkovou nkazou a i nkuban doba je
1 - 3 dni . Toto ochoreni e sa od i nch i nfekci dchaci eho systmu l i tm, e na zaiatku
prevldaj cel kov prznaky a prznaky zo strany dchaci eho systmu sa pri druia a neskr.
Chrpka je rizi kov najm svoj i mi kompl i kci ami ako je naprkl ad zpal pl'c, posti hnuti e
srdca al ebo nervovho systmu.

Preo vznikne? G ak nedokete dra tento terapeuti ck

Ochoreni e spsobuj e orthomyxov rus,

ktorho typickou vl astnosou je velk
vari abi l ita anti gnnych vl astnost. Tto
spsobuje opakovan epi dmi e
v 1 - 3-ronch i nterval och ( meni e zmeny
v anti gnnych vl astnosti ach = dri ft) al ebo
pandmi e v asi 1 O-ronch i nterval och
(zsadn zmeny anti gnnej truktry =
shi ft). Prena sa sl i nami , dchanm,
kchanm, kal'anm, dotykmi pi navch
rk, materskm ml i ekom.
prava vivy pri chrpke
ak to dokete, prv de - dva
neprij majte iadnu potravu,
prpadne jedzte l en ovocie, zel eni nu
a pite erstv zel eni nov avy a vel'a
tekutn - m to vrazn i munostimulan
i nok
72 diagnzy chrpka
pst, dodriavajte vivov odporania
na posi l nenie i munity podl'a prlohy

Podpora i muni ty

pitn reim je vel'mi dleit - jeden

!
z naj lepch npojov poas chrpky je aj
l apacho a aj z kvetu bazy (mete ich aj
kl okta, al e po kl oktan tekuti nu
nepreh
f
tajte)
Dobr vedie
udi a nad 65 rokov by mal i by poas
chrpky sl edovan l ekrom. Toto
ochoreni e me by pre ni ch osobi tne
nebezpen z hl'adi ska dsl edkov
nedostatonej l i eby.
naturl na rya, ovsen vloky, hl iva
ustricovit, banny, oovica, kukurica
to s potravi ny, ktor obsahuj prrodn
beta-glukny s i munosti mul anm
i nkom vo velkom mnostve
jedzte o najviac seznneho ovocia (v zi me,
samozrejme, aj ci trusy), ktor obsahuje vel'a
favonoidov a vitamnu C - podl'a prlohy
Potraviny bohat na vitamn C
" jedzte potraviny bohat na karotenoidy
podporuj hojeni e a i muni tu sl i znc
(v prlohe Potraviny bohat na
karotenoi dy)
l 2-krt denne si pri dvajte do jedl a
alebo aj u ti pku ili ( ml etej pl i vej
papri ky) - podporuje oi sovani e
dchacch ciest
" poas i nfekcie chrpkovm vrusom
neuvajte i adne dopl nky a l ieky
s obsahom eleza - podporuje tvorbu
vol'nch radi kl ov a me vrazne zhori
priebeh ochoreni a
nekonzumujte iadny al kohol - je to
hypertoni ck roztok, ktor pokodzuje
sliznicu a zhoruje j ej hojeni e
pecilna podpora l i eby chrpky
zinok: poas prvch troch dn i nfekci e
cml'ajte pasti l ky s obsahom zi nku
l O - 1 5 mg v j ednej past l ke kad
3 - 4 hodi ny (Zi nc Lozenges, Jami eson)
" al ebo uvajte zi nok v tabl etkch:
50 - l OO mg denne prvch 7 dn, potom
30 mg/de
" zinok neuvajte spol u s ci trusmi al ebo
avami z citrusov - osl abuj jeho i nok
" v zahrani u existuje aj spene
odskan zi nok vo forme gl ovho
sprej u do nosa - vel'mi i nne podporuje
l i ebu i nfekci hornch dchacch ci est
" pri tchto zvench dvkach je osobitne
dleit, aby ste uprednostni l i pikolnt
alebo gl ukant zi nku: nedrdi a al dok
baza ierna: podl'a kapitoly Baza i erna -
uvajte naj m extrakt (u ste si ho
pri pravi l i do zsoby?)
zzvor: uvajte ho podl'a i nformci
v kapi tol e Zzvor - je to skutone jedna
z naj l epch vec, ak mete pre seba
poas chrpky urobi (aj preventvne, ke
ni ekto z rodi ny bez ohl seni a chrpku
domov donesi e)
Dobr vedie
"
revn chrpka
"
nemus by spsoben
l en vrusmi , al e aj baktri ami , al kohol om,
pokazenmi potravi nami,
preci tl i venosou na potraviny al ebo
chemi kl i e. I de o zpal sl i zni ce al dka
(me sa prejavi zvracanm), ktor sa
nsl edne asto kompl i kuje aj
posti hnutm sl izni ce tenkho reva
(pri drui a sa hnaky a l ovek nevie, o
skr) - kl asi ck gastroenteritda.
cesnak:
" 2 na jemno pokrjan stri ky zapi te
pohrom vody - dvku zopakujte
2 - 3-krt denne
" v i adnom prpade neuvajte surov
cesnak nal ano
" al ternatva: cesnakov tobol ky al ebo
kapsl e - podrobnosti v kapi tol e Cesnak
cesnak neuvajte spol u s probiotikami
dra mati cky zhor i ch vyhl i adky na
preiti e
seln: l OO - 200 mi krogramov denne
prvch S 7 dn, potom ete tde
1 OO mi krogramov/de
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne s jedlom (podrobnost
v kapi tol e Probi oti k)
diagnzy chrpki 73
echi nacea: podl'a i nformci v kapi tol e
Echi nacea
cml'ajte skorocelov pasti l ky
s materinou dkou bez cukru {fa
dr.MGI I er) : kad 3 4 hodi ny
vitamn C: 200 - SOO mg s kadm
dennm jedl om - len ak nemete
prijma pri rodzen zdroje vitamnu
o ete mete urobi a zvi?
bute eti ck - nerte chorobu alej!
" umvajte si o najastejie ruky
chrni te i nch, al e aj seba ( predstavte si ,
ako si prstami , v ktorch ste prve dral i
vreckovku al ebo do ktorch ste si prve
kchl i , chate oi, ktor vs bol i a a sl zi a
- vrusy sa vm dostvaj do o a vy
stl e a dookol a i nfi kujete sami seba, v
i muni tn systm sa nesta udova
odki al' to stl e pri chdza )
" aspo poas prvch dn i nfekcie
pouvajte svoj vlastn, oddelen
uterk, pohr a prbor, spite sami (ak je
to mon), i adna prca, i adne nvtevy
- naj m rodiov a starch rodi ov
pokoj ne nechajte pr dn bez seba
a svoj ho vrusu - to je to naj menej,
o mete urobi pre tch, ktorch
mte radi
" po kadom poui t si zubn kefku
dezinfi kujte v roztoku peroxi du vodka
al ebo v stnej vode, drte ju oddel en
od ostatnch a po vyl i een j u vymete
za nov
ak fajte, prestate - medzi nefaj i armi je
chrpka o 20 o menej ast ako medzi
faji armi, ktor faji a 20 a viac ci gariet denne
' aj pasvne fajeni e vm kod
7 4 diagnzy chrpka
nezniujte si teplotu, ak neprekro 40 oc
zven tepl ota je spsob boja organi zmu
s vrusmi (vy preijete vyi e tepl oty ako
chrpkov vrus, spol 'ahni te sa)
zvte vlhkos v mi estnosti, kde sa l i eite
najm v zi mnch mesi acoch je vzduch
v bytoch prl i such
l i ete sa v dobre vyvetranej mi estnosti,
ale nie v prievane
inhalujte: do vri acej vody v hrnci al ebo do
i nhal tora pri dajte pr kvapi ek tea tree oi l
(ol ej z ajovnka austrl skeho), ti nktry
al vi e al ebo bergamotovho ol eja
poas l i eby odpovajte - ani chrpka ni e
je al
"
level" hry, v ktorej treba sti hn
ete vi ac povi nnost
" spnok podporuje akti vi tu vai ch
bi el ych krvi ni ek
tymi nov, l i pov, zzvorov
a pepermi ntov aj potlaj zpal , maj
dezi nfekn i nky, zniuj tepl otu
a podporuj i munitu
Dobr vedie
Za predpokl adu, e nedol o
k pri druenej bakteri l nej i nfekci i so
zhni sanm, nem uvani e anti bi otk
i adny zmysel. Mal i by ste oceni, ak vm
i ch l ekr nepredpe. Nezmysel n
uvani e anti bi otk j e nebezpen. Vedi e
ku vzni ku baktri , ktor s odol n voi
tmto nai m l i ekom. Kad rok zomi eraj
na Sl ovensku desiatky l'ud na i nfekcie, na
ktor u nezaberaj i adne anti bi oti k
.
pri pravte si aspo pol l i tra si l nho
zel eni novho vvaru (me by aj zo
suenho pol ievkovho zkl adu bez
gl utamtu sodnho), pri dajte do neho
ili, i tabasco al ebo wasabi omku
a popjajte poas da - pl iv kapsai cn
podporuje prekrveni e a oi sovani e
dchacch ci est, m protizpalov i nok
a podporuje odpchani e sl i znc
Dobr vedie
Liek Tamifl u m vel'mi vne vedl'aji e
inky. Pretajte si i nformci u v
prbalovom letku.
" na bolestiv k
f
by si mete pri kl ada tepl
zbaly
" pouite nahri evaci e termovrecko
(njdete ho v kapitol e Reumatoi dn
artritda a v l ekrach)
" prpadne si dobre namote hrub
uterk, vymkajte ho, vl ote na 2 - 3
mi nty do mi krovl nnej rry a potom
pri lote na krk al ebo k
f
by, ktor vs bol i a
a l'ahnite si na l O - 20 mi nt - poas da
mete ni ekolkokrt opakova
" skste aj vel'mi uiton non zbal nh
" pred spanm si dajte horci kpe l' nh
" potom tenk bavlnen ponoky na mote
do studenej vody a vymkajte i ch
" pred spanm si i ch nati ahni te a navrch si
dajte ete hrub such vl nen ponoky
" rno s mokr ponoky tepl , tie such
trochu mokr a vy sa ctite ovel'a l epi e,
pretoe vm urite aspo trochu
odpuchl i sl i zni ce
" mase chrbta mu by povzbudzujce
a podporuj i muni tn systm
" smejte sa, hrajte sa, stretvajte sa
s kamartmi ( ak ni e s chor! ) - smi ech
a pozitvne hodnoteni e svoj ho ivota
vrazne posi l uj e i muni tu: ke
nai nfikoval i chr pkovm vrusom
Dobr vedie
Deti, ktor maj chrpku asto, by
mal i by vyetren ni el en i munol ogi cky,
al e aj endokri nol ogi cky.
l'ud, vi ac a dl hi e chor bol i mrzut
a negati vi sti ck samotri
teraz vs konene ni em potem:
bezpen, monogamn, heterosexul ny
sex aspo jedenkrt tdenne je
vbornou prevenciou chrpky -
podobne ako smi ech zvyuje hl adi nu
i munogl obul nov A, ktor s strcom
zdravi a sl iznc
ak vm horka a boles k
f
bov al ebo i n
prznaky nezan ustupova o pr dn,
vyhl'adajte pomoc l ekra
Dobr vedie
I nformci e o okovan proti chrfpke
a al i e zauj mavosti o tomto ochoren
njdete na www.akv.sk v l nku Skoro
vetko ochrpke.
diagnzy chrlpka 7 S
chroni ck navov syndrm
(chronick nava)
o to je?
Ni e je to choroba, ale sbor prznakov, ktor mu ma mnostvo pri n a dsl edkov.
eny - najm ml ad vo veku 30 - 45 rokov - posti huje asi 3-krt astejie ako muov.
Ak sa u dl hi e ctite unaven a nava sa vm stal a takmer zkl adnm ivotnm pocitom,
skste na 2 - 3 tdne tieto opatreni a
urobte vetko pre to, aby ste mohl i kvalitne spa 7 - 8 hodn denne
bute fyzicky aktvni - ak vm to cel kov stav dovol'uje, venujte kad de aspo
30 mi nt portu al ebo i nnosti , pri ktorej dosi ahnete tepov frekvenci e okol o
1 OO - 1 30 tepov za mi nt u (star l'udia ti e ni i e hodnoty, ml ad mu aj vye 1 30)
dkl adne dodriavajte pitn reim - neakajte, km budete smdn
pri pravujte si a poas da pi te aje z tchto ajovn: zzvor, sl adk dri evko, enen
mete si sksi pri pravi aj takto drasl kov ds: do pol l i tra vody na krjajte
na tenk pl tky tri stredne vel' zemi aky, ul ote na noc do chl adniky a na
druh de popjajte
uprednostni te potraviny s nzkym glykemickm i ndexom
vylte zo svoj ho jedl neho l stka deniny, sl adkosti, sl aden neal ko npoje, mastn
a vypran jedl
dsl edne vyl te kravsk ml i eko a ml i ene vrobky
vylte aj obi l ni ny, ktor obsahuj lepok - peni ca, ra, jame, tri ti kal , pal da
raajkujte pravi del ne a kval itne - je to vae najdleitejie denn jedl o
neuvajte iadne drogy
Sasou "Faticure" - kry proti nave, mu by uiton aj tieto doplnky vivy
enen: podla i nformcie v prbal ovom letku - vyberte si kvalitn prpravok (podrobnosti
njdete v kapitol e enen)
denne uvajte erstv aj suen zzvor - podrobnosti njdete v kapi tol e Zzvor
uvajte sladk drievko - podrobnosti njdete v kapitole Sl adk drievko
gi nkgo biloba: 2000 mg extraktu v tabl etke 2-krt denne (napr. Gi nkgo Max
f Jami eson)
vitamn C: 250 mg 3-krt denne
Stressease: 1 /2 tabl etky 2-krt denne
7 6 J/00iy chronik navov syndrm
1 probiotik: 4 - l O mi l i rd v jednej dvke 3-krt denne - podrobnosti njdete
V kapitole Probi oti k
1 L-karnitn: l 000 mg 3-krt denne nal ano (napr. 250 mi l i gramov tabl etky Bi o-Karnitn od
f Pharma Nord - na dosi ahnuti e odporanej dvky je vak potrebn uva ovel'a vie
mnostvo tabl eti ek ako udva prbalov i nformci a - nezl'akni te sa )
1 chrm (vo forme pi kol i ntu): 200 - 300 mi krogramov denne
" koenzm Q10: l OO - 200 mg 2-krt denne (vel'mi vhodn je redukovan forma koenzmu
od f Pharma Nord)
" hork: 200 mg 2-krt denne
Ak sa napri ek tomu nebudete ani o tri tdne cti vrazne l epie, vyhl'adajte pomoc l ekra,
pretoe navov syndrm me by prejavom rznych - menej aj vel'mi vnych - ochoren
a zdravotnch probl mov, ktor mus diagnosti kova a l i ei l ekr.
A prosm vs: nezverte sa do rk ni ekomu, kto nem pri meran odborn kval ifi kci u riei
takto vny a kompl i kovan probl m.
Dobr vedie
Ak sa vm nava zjav nhl e a je tak
i ntenzvna, e vm brni vykonva
ben aktivi ty, nie je spojen s chrpkou
alebo i nm ochorenm a trv dl hi e ako
pr dn, vyhl'adajte pomoc l ekra.
Dobr vedie
Ak sa vm nava zjav spol u s ni ektorm
z tchto prznakov - prudk bol es
v obl asti brucha, dchavinos, teplota
nad 40 oc, nhl a zmena al ebo strata zraku
al ebo bol es hl avy, vyhl'adajte pomoc
l ekra okamite. O vaom ivote mu
v tchto prpadoch rozhodova mi nty.
Rastliny tabletkch alebo drah npisy?
Problm vskumu a vyuitia enenu (principilne to ist plat o vetkcrastlnnch
.
prpravkoch) spova v tom, e obsah innch ltok v samotncm korem astlmy ve'
kole v zvislosti od podmienok pestovania, zberu, spracovan ta a pod. Vyrobky, ktore
neobsahuj tandardizovan formu extraktu v presne definovanom mnostve (nes
naprklad iba oznam
"
s obsahom enenu
"
) mono povaova za pochybn a peniaze na
ich kpu za zbytone vyhoden. Rovnako vrobky, ktor mj v zlen uvennaprk;ad
"
200 mg korea enenu v jednej tabletke
"
a podobne budu absolutne neumne, pretoze
"
200 mg korea
"
a
"
200 mg extraktu
"
- to s dve diametrlne odlin informcie. 200 m
( 0,2 g) suenho korea - na rozdiel od 200 mg tandardizovanho extraktu - obsahuJe
iba zanedbatel' stopy innch ltok.
diagnzy chronick navov syndrm 77
i nfekci a z potravn
Preo hroz infekcia z potravn?
Potravi ny, tekuti ny aj vzduch, ktor l ovek prijma z vonkaji eho prostredi a, obsahuj -
okrem fyzi kl nych nei stt - aj baktri e, vrusy, pl esne a zrodky parazitov. I nfekcia hroz
loveku vtedy, ak poet baktri i al ebo vrusov v potrave dosi ahne kri ti ck hodnotu
a i munitn mechanizmy trvi aceho systmu nedoku ochrni organi zmus pred
i nvziou chorobopl odnch zrodkov. Najasteji e k tomu dochdza
konzumci ou potravn i nfi kovanch poas spracovani a
konzumci ou zl e uskl adnench potravn, konzumci ou asti tel a i nfi kovanch
i vochov
o spsobuje infekciu z potravn?
Sal monel l a, E.col i , Staphylococcus,
Campyl obacter, Cl ostri di um perfri ngens,
Cl ostri di um botul i num, pl esne
Dobr vedie
Ak sa si l n boles hlavy a vracani e objavia
do 2 hodn po konzumci jedl a, me s
aj o potravinov alergi u a ni e i nfekci u.
Ako sa prejavuje infekcia z potravn?
Kto je vystaven najviemu riziku
infekcie z potravn? M
l'ahia infekcia: bol esti hl avy, bol esti
al dka, ke v bruchu, nap nani e na
zvracani e, nechu do jedl a, hnaka
aia infekcia: napnani e na zvracani e,
zvracanie, si l n hnaky, si l n ke v bruchu,
nechu do jedl a, zven tel esn tepl ota,
smd, bolesti hl avy, zi mni ca, cel kov
sl abos, bol esti k
f
bov
velmi vne stavy: okrem vyie
uvedench s prtomn krvav hnaky,
bol esti v obl asti obl i i ek, cel kov
strhanos, vyerpanos, pokodeni e
funkci mozgu
78 diagnzy infekcia z potravn
tehotn eny
mal deti
star l'udia
l'udi a s osl abenm i munitnm systmom
(pooperan stavy, rdioterapi a,
chemoterapi a, dl hodob uvani e
korti kosteroi dov, HI V a pod.)

Ako sa vyhn infekcii z potravn?
konzumujte l en erstv potraviny
potraviny podozriv z prtomnosti pl esne
alebo baktri i zl i kvid ujte cel - odstrni
len vi di tel'ne napadnut as a zvyok
skonzumova me by nebezpen
" varen stravu, ml iene vrobky, otvoren
konzervy, rozmrazen potravi ny a pod.
uskladnite v chl adnike o najskr
1 z varenej stravy uskl adnenej v chl adnike
ohrievajte vdy l en tollo, kolka sa
bezprostredne skonzumuje
o mete ete pri infekcii
urobi a zvi?
" ak vraciate, postarajte sa o dostaton
prvod tekutn a minerlov - nepite vak
sten mi nerl ne vody
" uvani e aktivovanho drevenho uhl ia
(Carbofit) v dvke 4 kapsl e s dostatonm
mnostvom tekutiny kad 2 - 4 hodi ny
poas aktnej fzy i nfekci e trviaceho
systmu me by uiton
uvani e cesnaku al ebo cesnakovch
prepartov: v dvke l stri k (al ebo
ekvi val ent) kad 2 - 4 hodi ny poas
aktnej fzy i nfekcie trviaceho systmu
me by vel'mi uiton = pri rodzen
anti bi oti kum
uvajte probioti k - podl'a kapitoly
Probi oti k
ak mte podozrenie, e ste sa i nfi koval i
jedl om zo zari adeni a verej nho
stravovani a, oznmte svoje podozrenie
a vetky potrebn daje na svoj najbl i
regi onl ny rad verej nho zdravotnctva
Glykemick index- ako j

s spr

ne p
_
otr
C
v
!
nY?

zklad vaich raajok by mali tvorit: ovos (vlocky muka), Jacmen, pemca, raz,
naturlna rya a otruby (za predpokladu, e nie ste alergick na tieto obilniny a nemte celiakiu)
pouvajte celozrnn a grahamov chlieb a peivo, nie biele alebo farben do hned

(rozhodujca je k0025f80C0, nie farba!)

celozrnn knckebrot, prpadne erven fazuiU a kukuricu zo altovho baru
mete v pracovnch doch poui ako prlohu k obedu namiesto bielej rye, cestovn
z bielej mky a zemiakov
pouvajte iba celozrn cestoviny, a nie cestoviny z bielej mky
na peenie pouvajte iba celozrnn mku
pouvajte iba naturlnu (hned) ryu, a nie ryu bielu
obmedzte prlem zemiakov, bielej rye a kysnutho, lstkovho, lineckho
a zemiakovho cesta z bielej mky
aspo trikrt tdenne konzumujte strukoviny
doprajte si ovocie a zeleninu akhokol'vek druhu v /'ubovol'om mnostve (okrem
zemiakov)
nepouvajte bielu mku a krob (maizena a pod.) do zpraky a do dresingov -
na alty uprednostnte dresing z oleja, octu a byliniek
diagnzy infekca z potravn 79
i nfekci e moovch ci est u ien
o to je?
I nfekcie moovch ciest s druhm najastejm i nfeknm ochoren m. eny nm trpi a asi
50-krt asteji e ako mui . I nfekcia me posti hn horn as moovch ciest
pyelonefritda (= zpal obl i kovej panvi ky = vnej stav) al ebo i ch dol n as uretritda
(= zpal moovej trubice) a cystitda (= zpal moovho mechra).
I nfekcie dol nch moovch ci est sa typicky prejavuj astm nutkanm na moenie,
bolesami pod bruka a pl enm pri moen. Ak sa pri drui a cel kov prznaky (horka,
bolesti v krovej obl asti a v podbruku a pod.), vel'mi pravdepodobne sa i nfekcia rozri l a
aj do hornch moovch ciest.
Preo vznikne?
I nfekcie moovch ci est s spsoben
najasteji e tzv. enterobaktri ami
(Escherichi a cel i, Enterococcus a pod. ).
Dnes u al e ni e s vni mon ani
chl amdi ov al ebo mykopl azmov zpaly,
prpadne zpaly vyvol an vrusom herpes
si mpl ex geni tal i s al ebo mykotickm
organizmom (napr. Candi da). Ri zi kov
faktory vzni ku i nfekcie moovch ci est,
ktor mete ovplyvni sami
nedostaton pitn rei m, potlanie
pocitu nutkani a a odal'ovani e moeni a
( mo zbytone dl ho zostva v moovom
mechre)
nesprvny spsob hygieny (napr.
uti erani e sa smerom od konenka
dopredu)
pouvani e tango nohavi i ek a anl ne
sexul ne praktiky
80 diagnzy infekcie moovch ciest u ien
pouvani e spermicdnych krmov al ebo
prezervatv u
ast nvtevy baznov s chl rovanou
vodou (chl r osl abuje l okl nu
obranyschopnos sl i zni ce moovch
ciest)
zl revn mi krofra (podporuj j u
potraviny bohat na bi el kovi ny,
nedostatok vl kni ny a pod.)
prava vivy pri infekcich
moovch ciest
do svojho jedlneho lstka urite okrem
petrl enu, zel eru a cesnaku zarate aj
erven mel n, uhorky, vi ne, erene,
drobn bobul'ovit ovocie, chren a
kori cu - podporuj l iebu i nfekcie
poas zpal u nekonzumujte kvu, ierny
aj, ( ml i ene a l acn) okol dy, al kohol,
ci trusy, paradaj ky a i erne koreni e -
drdia moov mechr a mu pri spi eva
k pl eni u pri moen
" poas zpal u vypite kad hodinu aspo
jednulku aju, spol u asi tri l itre za de
" byl inky, ktor maj moopudn al ebo
protizpalov i nok, a vyuvaj sa
v urologickch ajovch zmesi ach: va
prasl i ky, pl od borievky, kvet nechtka,
va zlato byle, kore i hl ice, l i st
medvedi ce, va, pl od aj kore
petrlenu, kore l i gureka, va
materinej dky, l i st mty, va i hl'avy
" spol'ahl iv s aj hotov porciovan zmesi
urologi ckho aj u, ktor dostanete kpi
v kadej l ekrni
" vhodn je aj zpar z petrlenovej alebo
zo zelerovej vate al ebo jednoducho
zmixujte 2 pol ievkov lyice erstvej
petrlenovej vate a l ku vody,
precete a vypite
" mete vyska aj cesnakov aj
s antibakteri l nym i nkom
" l ajov lyiku rozdrvenho cesnaku
zalejte vri acou vodu, nechajte 5 mi nt
post, precete a vypite - no, mamka
to sce ni e je, al e pomha to
' nelejte si vak cesnakov aj do
przdneho al dka
" najznmejm prrodnm prostriedkom
prevencie aj l i eby i nfekcie moovch ciest
je brusnicov ava
fytochemi kl i e brusnc brni a tomu, aby
sa baktrie
"
pri l epi W na sl izni cu
moovch ci est a spsobi l i i nfekci u
" brusni ce mete konzumova pri amo
ako ovocie, vo forme avy (bi ol ogi ck
i nok m dvka asi 3 dcl avy denne
u ns asi nerelne) alebo vo forme tabliet
(odporam i ba prpravky s obsahom
tandardizovanho extraktu
a v pri meranej dvke, napr. Max Brusi nky
firmy Swiss, pretoe 1 tabl etka = 7,5 g
ovoci a)
' brusnice maj aj preventvny i nok
m skuton zmysel uva ich pravidelne
pri opakovanch moovch i nfekcich
' ak nemte brusnice, pomu aj
uoriedky a ernice - maj takmer
i denti ck i nky
o ete mete urobi a zvi?
dbajte na pravi del n pitn reim poas
celho da - poas zpal u uprednostujte
urol ogi ck aj alebo avu z brusnc,
uori edok al ebo ernc
pri nutka n na moeni e vdy vykonajte
potrebu o najskr
pri mentruci i dvajte prednos
(neparfumovanm) vlokm pred
tampnmi
na i ntmnu hygi enu pouvajte peci l ne
neparfumovan prpravky s kyslm pH
pravi del ne a cel orone uvajte s jedl om
probiotick baktrie (najm ti e, ktor
obsahuj Lactobaci l l us reuteri,
Lactobaci l l us rhamnosus, Lactobaci l l us
casei, alebo Lactobaci l l us pl antarum)
" aj vagi nl na apl i kci a probiotk je vel'mi
uiton a zniuje pravdepodobnos
vzni ku moovej i nfekcie
nepouvajte tango nohavi ky a dvajte
prednos bavl nenej bi el i zni
vymote sa pred aj po sexul nom styku,
rovnako si pred nm aj po om umyte
a dobre osute obl as geni tl i
ni kdy na sebe nenechvajte mokr pl avky
dl ho - hne ako vyjdete z vody,
diagnzy infekce moovch ciest u ien 81
dsl edne sa osute a prezlete sa do
suchch pl avi ek
ak navtevujete bazny s chl rovanou
vodou, po kadej nvteve bazna si
zavete do vagny kapsul u
s probiotickmi baktri ami alebo si urobte
vagi nl ny vpl ach s probiotickmi
baktriami {kedysi sa na to pouval aj
domci jogurt)
po nvteve prrodnho kpal i ska si
dkl adne poumvajte geni tl i e a sti e
moovej rry si mete natrie krmom,
Eliminan dita - vod
lo to jel
ktor obsahuje povi donum iodatum (napr.
Betadi ne) -samozrej me, i ba ak nemte
al ergi u na jd
poas zpal u moovch ciest vynechajte
sex aj kpani e
ak sa vm i nfekcie opakuj, nie je vhodn
pouva prezervatv, l ubri kan
a spermi cdne krmy
ak prznaky zpal u neodznej do dvoch
dn al ebo sa i nfekcie u vs opakuj,
vyhl'adajte l ekra

prava stravy s cielom zabrni prim u najastejch znmych potravinovch alergnov

a drdivch ltok, ktor mu by prinou niektorch akost a stavov.
Kedy sD vyuvDl
Hlavnm terapeutickm vyuitm eliminanej dity je potravinov alergia, potravinov
intolerancia, psoriza, astma, atopick ekzm a pod.
., ellminDn ditu reDizovDt?
v spoluprci s lekrom
muste plne vyli vetky potraviny, ktor s podozriv z vyvolvania vaich akost
konzumujte len potraviny ktor neobsahuj znme alebo potencilne alergny
postupne do svojej stravy pridva te vylen potraviny vdy v intervDie 3 - 5 dn
(postup je rovnak ako pri zavdzan benej stravy u dojaa)
dita trv niekolko tdov D mesiDcov
ak problmy pretrvvaj aj po vylen znmych rizikovch potravn, treba posdi
zloenie aktulneho jedlneho lstka - konzultujte svoj stav s alergiolgom/imunolgom
zkladn a relatvne bezpen potrviny (tvoria zkladn potraviny, na ktorch sa
eliminan dita zana - ak netrpte na niektor z nich alergiou)
" rya (biela aj natural) a ryov vrobky
" jablk, hruky, hrozno, broskyne, marhule, banny
" mrkva, zelen hrok, brokolica, pent, tekvica, zemiaky
82 diagnzy infekde molovch cest u lien
kandi dza
o teje?
Kvasi nkov i nfekcia, ktor je vyvol an patol ogi ckm premnoenm mi kroorgani zmu rodu
Candida (najasteji e Candi da al bi cans). Me posti hn sl izni ce, kou al ebo vntorn
orgny. Posti huje najm l'ud s krtkodobo al ebo dl hodobo osl abenou i munitou. 75 o ien
aspo raz v ivote prekon vagi nl nu formu kandi dzy.
?|eevznikne?
" oslaben i munita
" nadmern poteni e al ebo vl hkos
z astho umvani a (pod prsnkmi,
v oblasti geni tl i , pazch al ebo
sedacch ast),
" nedostaton (asto vak aj nadmern)
hygiena
" uvani e ni ektorch l i ekov (anti bi otk)
" genetick predi spozcia
Vznik kandi dzy podporuj tieto rizi kov
faktory
" dermatitda (seboreick, atopi ck,
kontaktn a pod.) a psoriza
" znen poet bi elych krvi ni ek
(neutropn i a)
" bakteril ne i nfekcie
" obezita a cukrovka
" tehotenstvo
" opercie
" intravenzne uvani e l i ekov al ebo drog,
dlhodob i . v. katter
" Cushi ngova choroba, HIV i nfekcia
Dobr vedie
Na zisteni e kand idy v krvi je pot eln
peci l ne mi krobiol ogi ck vyetreni e
vzorky krvi . Nedajte sa nahovori na
mi kroskopi ck vyetreni e z kvapky krvi
a pod. Me sl i naj m na to, aby ste si
nsl edne od niekoho kupoval i preparty
na l i ebu.
Ako sa prejavuje?
stna i nfekcia - bi el e povl aky sl i znc
chroni ck zpal y kti kov - bol estiv
rany
dermatitda - svrbeni e, ol upovani e koe
vul vovagi ni tda - svrbenie,
vagi nl ny vtok
kandi dza trviaceho systmu -
hnaka, svrbeni e konenka,
poruchy trvenia
kandi dza moovch ciest - zpal, plenie,
svrbeni e, bolestiv moeni e
chroni ck kandi dza - pri dl hodobo
osl abenej i munite (poruchy i munity,
staroba, rakovi na, HI V i nfekcia a pod.)
diagnzy kanddza 83
roztrsen kandidza ( me posti hova
pl'ca, pee, sl ezi nu, obl i ky, srdce,
mozog a oi) - abscesy
posti hnuti e mozgu al ebo srdca je vel'mi
zri edkav
prava vivy pri kandidze
Viva je dl eitou podpornou sasou
l i eby kandi dzy. Ci el'om pravy vivy pri
potvrdenej kandi dze je
podpori i munitu
potlai zpalov procesy v tel e a
potl ai mnoeni e kvasi ni ek
Dodriavajte ti eto opatrenia
obmedzte prjem nastench tukov
ivoneho pvodu
dsl edne z jedl neho l stka vylte
" cukor, med, sl adkosti, sl adk neal ko
npoje, vrtane ovocnch tiav, dsov,
nektrov a pod.
" vrobky z bi el ej mky, kysnut peivo,
chl eby a peivo
" mlo sl adk ovocie (maxi ml ne
1 ks denne)
" pl esniv a zrej ce syry
" vivov dopl nky, l i eky a potraviny
s obsahom drodia
kad de, prpadne vo vej mi ere
pouvajte
" obilniny a nekysnut celozrnn vrobky
" naturl nu ryu, peno (l pan proso),
pohnku
" zeleni nu, cesnak ( 1 - 2 stri ky denne)
a ci bul'u
" oregano, kori cu, al vi u a patku
" orechy a ml et ol ej nat semen
(1 - 2 pol ievkov lyice denne)
" ryby
84 d1agnzy kanddza

pecilne doplnky vivy
pri kandidze
aj lapacho
" prprava: 2 pol i evkov l yi ce
ajovi ny varte asi S mi nt v l i tri vody,
potom aj odstavte a nechajte ete
asi 30 mi nt post, potom ho ul ote
do chl adni ky a poas da vypi te -
ajovi nu nej edzte
" pri revnej kandidze: 3 - 6-krt denne
vypite 1 l ku
" pri vaginlnej kandidze: 2 - 3 krt
denne vagi nl ne vplachy ajom
izbovej tepl oty (take i adna

chl adni ka )

probiotik (bez obsahu l aktzy):
4 - 1 O mi l i rd v jednej dvke 2 - 4-krt
denne s jedl om
mlet lanov semeno: 2 ajov lyiky
2-krt denne pri dva do jedl a
(prpadne esenci l ne mastn kysel i ny
zmes omega-6 aj omega-3:
1 000 - 1 SOO mg dvakrt denne
s jedl om)
biotn: 300 mi krogramov/de - bl okuje
vvojov fzy kand i dy
seln: 200 mi krogramov/de
vitamn C: 200 mg 3 - S-krt denne
8-komplex: (bez obsahu drodia)
a s obsahom kysel i ny l istovej
vpni k: SOO mg 2 - 3-krt denne
hork: 200 mg 2-krt denne
ava z aloe vera: 30 ml 3-krt denne
nal ano pomedzi jedl
korica a koricov aj: podl'a i nformci
v kapitol e

korica
olej z oregana: podl'a prbal ovej
i nformci e
Dobr vedie
Ak sa vm kandi dza a i n mykotiek
ochoreni a vracaj, konzul tujte tento
probl m so svojm l ekrom, pretoe
priny mu by aj vne ( napr.
cukrovka, poruchy i munity a pod.)
o ete mete urobi a zvi?
pri vagi nl nej forme kandidzy uvajte aj
vaginlne probiotik
" Fermal ac vagi nal dostanete kpi v R
dodriavajte hygi enu zubnej kefky
vymieajte si ju aspo l -krt mesane
striedajte 2 kusy, aby ste vdy pouval i
such kefku
" ak nechcete ma dve kefky, po kadom
pouit kefku dezi nfi kujte v roztoku
peroxi du vodka alebo v stnej vode
pouvajte i ba bi el u bavl nen spodn
biel ize
poas aktnych akost neuvajte
hormonl nu antikoncepciu a kortikosteroidy
pri prci vo vl hkom prostred s vskytom
pl esn pouvajte tvrov masku
" pri jarnch prcach v zhrade dochdza
k astm i nfekci m pl esami , ktor sa
do vho organi zmu dostan naprkl ad
pri hraban starej trvy
ak ste vystaven dl hodobej l i ebe
anti biotikami alebo chemoterapi i , uvajte
kval itn probiotik v dvke 4 - l O mi l ird
baktri 3-krt denne - znite riziko vzni ku
mykotickej i nfekcie, ktor je astm
vedl'ajm i nkom uvedenej l i eby
mnoho prpadov kandi dzy - napri ek
dodriavani u uvedench odporan
vyaduje anti mykotick l iebu, ktor by
mal ordi nova prakti ck l ekr, i nterni sta
alebo i nfektolg
" aj poas l i eby l i ekmi je potrebn
dodriava uveden odporani a
Elminan dita - rizik a prklady
Ak s mon rizik eliminanej dity?
pri dlhodobom a nekontrolovan om pouvan eliminanej dity s vraznm obmedzenm potravn, sa me
objavi deficit niektorch vitamnov, minerlov prpadne bielkovn, hypoglykmia, slabos nava a pod.
Prklad zloenia raajok pri eliminanej dite (v neskorch fzach)
ovocn ds (ablkov, hrukov, anansov a pod.), ovsen kaa s cukrom, koricou a hrozienkami, surov
ovocie (ablk, hruky, hrozno), bylinkov aj, hrianky z celozrnho chleba, avokdo, bann
Prklad zloenia obeda pri eliminanej dite (v neskorch fzach)
zeleninov polievka bez zpraky, fazul'v ili bez paradajkovej omky, zeleninov alty, rizoto s hubami,
kukurica
Prklad zloenia veere pri eliminanej dite (v neskorch fzach)
hrachov kaa bez mlieka a mky, zeleninov alt s olivovm olejom, rya, zavran broskyne alebo in
bezpen ovocie, penov kaa
diagnzy kandidza 85
l aktzov i ntol eranci a
o to je?
iaston al ebo pl n neschopnos trviaceho systmu spracova ml i eny cukor l aktzu.
Pri nou je nedostatok l aktzy - enzmu ti epi aceho l aktzu. Podl'a posl ednch odhadov
me tmto probl mom trpi e okol o 25 % bel oskej rasy a a 75 % prsl unkov ostatnch
rs. S vekom sa vskyt l aktzovej i ntol eranci e zvyuje. Laktzov i ntol eranci a nie je
potravinovou al ergi ou a treba j u odl i od netol eranci e ml i enych vrobkov, ktor
predstavuje zloitej probl m.
Preo vznikne?
Defi ci t enzmu l aktza me by vroden
al ebo zskan. Pri nou zskanej i ntol eranci e
l aktzy me by
vrusov i nfekcia dchacch ci est alebo
trviaceho systmu (me po ni ekolkch
doch odzni e a posti hnut l ovek op
tol eruje l aktzu)
aktne al ebo chroni ck zpal ov
ochoreni e sl izni ce trviaceho systmu
nevhodn a ast uvani e anti bi otk
Ako sa prejavuje?
Nestrven laktza je na jednej strane
prinou premnoenia baktri , ktor
produkuj nadmern mnostvo plynov a na
strane druhej je prinou riedkej stolice
hnaky. I ntenzita prznakov zvis od rozsahu
enzmovho deficitu a od mnostva
skonzumovanej laktzy. S l'udia, u ktorch je
deficit nevrazn a iadne prznaky ni e s
86 J/0/J /aktzov intoleranca
prtomn. m menej enzmu revo doke
tvori a m viac l aktzy sa v krtkom ase
do reva dostane, tm s prznaky vraznejie.
Charakteristikou laktzovej i ntolerancie je, e
sa do 30 -1 20 mi nt po konzumci i potraviny
s obsahom l aktzy objavia tieto prznaky
pl ynatos a zvukov prejavy pohybu riev
hnaka
ke a bol es v brunej duti ne
prava vivy
pri laktzovej intolerancii
V prpade, e mte i ba sl abi e prejavy
l aktzovej i ntol eranci e, znesi ete mal
mnostvo l aktzy a nasl eduj ce opatrenia
nemusi a by tak dsl edn, ako si to
vyaduje si tuci a, ak mte l ekrom
potvrden di agnzu a netol erujete ani
mal mnostv ml i eneho cukru. V takom
prpade je nevyhnutn
dsledne vylte z jedl neho l stka
vetky ml iene vrobky (kravsk, ovie
a kozie ml i eka a syry, aci dofi l n ml i eko,
kakao, jogurty, tvaroh, zmrzl i nu)
mlet sezamov semeno, strukovi ny, tofu,
zelen vate, tmavozel en l i stov
zelenina, suen ovocie, orechy, vpnikom
fortifi kovan potraviny a npoje s
bezpen a dobr zdroje vpni ka
" dsledne vyl te vetky potravi ny, ktor
obsahuj laktzu
ml iena okol da, dezerty, keksy,
zkusky, kole s obsahom suenho
ml ieka, masl a, margar nu al ebo
ml ienych vrobkov
" pouvajte vhradne peci l ne spracovan
mliene vrobky bez l aktzy - si tuci a
na slovenskom trhu sa v posl ednch
rokoch vrazne zl epi l a a zl epi l a sa
dostupnos rznych druhov vrobkov
bez l aktzy
" s lekrom skontrol ujte obsah l aktzy
V li ekoch ( l aktzu obsahuje asi 20 %
liekov na predpi s a asi 6 %
vol'nopredaj nch l i ekov), aby vm
V prpade kontrai ndi kci e z dvodu
obsahu l aktzy pomohol njs al ternatvy
bezl aktzovch l i ekov
sledova zl oeni e a prpadn obsah
l aktzy vo vetkch pouvanch
potravi nch ( napr. l unchmeat), npojoch
a hygi eni ckch potrebch (uvaky,
zubn pasty a pod.)
Na druhej strane l aktzu neobsahuj
kazen
l aktal bumn
kysel i na ml i ena a jej sol' - l aktt
Bezpen potraviny
vetky druhy obi l nn a vrobky z nich:
vl oky, mka, cerel i e (bez ml ieka},
cestovi ny, peivo a chl i eb, ktor
neobsahuj ml i eko al ebo suen
ml ieko (spravi dl a nie, okrem ni ektorch
pl nench druhov)
pol i evky z vvarov, bez ml ieka a zpraky
strukoviny a arai dov masl o
tofu a tofu vrobky
kad druh ovocia a zel eni ny, zemiaky
chud mso, hydi na, ryby
orechy, ol ej nat semen a ol ej e z ni ch
pecilne dopl nky vivy W
probiotik (bez obsahu l aktzy):
4 - 1 O mi l ird v jednej dvke 2 - 3-krt
denne s jedl om
vpni k ( ak neme by zabezpeen j eho
dostaton prj em uvedenmi
potravi nami ): SOO mg 2-krt denne
Laktazan (tabl etky s obsahom l aktzy):
podl'a i nformci e v prbal ovom letku
diagnzy /aktzov intolerancia 8 7

P
m1 grena
o to je?
Bol es hlavy, ktor postihuje asi 1 5 a 20 % muov a 25 a 30 % ien. Mi grna sa me
u niekoho objavi u v detstve a trva cel ivot, in dostane za cel ivot 1 2 zchvaty. Presn
mechanizmus vzniku bolesti ni e je znmy, a preto je l ieba asto kompl i kovan a zameriava sa
prevane na potlaenie bolesti, o je paradoxne asto pri nou postupnho zhorovani a stavu.
Trpezl i v experimentovani e s pravou stravy pri na vsledky a v polovici prpadov.
Preo vznikne?
Pri nou mi grny je porucha regul ci e
naptia cievnej steny: stri edani e rozreni a
a zeni a cievy vyvol drdeni e nervov
v cievnej stene a bol es. Pri nou porch
regul ci e me by
zven koncentrcia serotonnu
a ni ektorch al ch ltok s vplyvom
na naptie ci evnej steny
uvani e l i ekov na hypertenzi u,
i schemi ck chorobu srdca a artritdu
skryt potravinov al ebo in al ergi a
precitlivenos na ni ektor chemi ck l tky
fajeni e (aj pasvne)
hormonl ne poruchy (bol esti hl avy
adol escentov i i en v obdob prechodu)
dedi nos ( ni e je ast)
Ako sa prejavuje?
boles hl avy je si l n a asto posti huje l en
jednu pol ovi cu hl avy
sprevdza ju precitlivenos na svetlo a zvuky
88 diagnzy migrna
1 O - 30 mi nt pred j ej zaiatkom mu
predchdza zrakov a sl uchov poruchy,
podrdenos, sl abos, nava, ktor mu
pretrvva
pretrvva hodi ny a bez l ieby me trva
aj ni ekol'o dn
zhoruje sa pohybom hl avy al ebo
v predkl one
me j u sprevdza nauzea a zvracani e
Dobr vedie
Li eky na migrnu zanite uva a vtedy,
ke sa presvedte, e prrodn
prostriedky vm nestai a.
prava vivy pri migrne
v spol uprci s i munoalergol gom skste
vyptra a potom vyl i alergny
a drdiv zl oky stravy, ti e najasteji e s
potraviny: al kohol ( najm erven vno),
syry, okol da, hovdzie a bravov
mso, deni ny, ryby, kravsk ml i eko
a ml i ene vrobky, vaj ka, kva
a kofenov npoje, peni ca, ci trusy,
paradaj ky, kukurica, drodie, i erny aj
" aditva: farbiv, army a konzervan
ltky pridan do potravn
1 obmedzte prjem tukov, naj m
nastench mastnch kysel n
1 obmedzte prjem sol i a sl anch potravn -
asi 30 - 40 % prpadov mi grny me by
spsobench ci tl ivosou na sod k
1 znte prjem cukru a dsl edne
uprednostujte potravi ny s nzkym
glykemi ckm i ndexom (podra prl ohy
Glykemick i ndex) - prudk zmeny hl adi ny
cukru mu by spaom mi grny
" zistite, i vm mi grny nespa tyramn
obsahuj ho naj m tieto potraviny a
npoje: hovdzia, sl epai a a kaaci a pee,
mandle, avokdo, okol da, banny, kva,
hari ngy, syry (vrtane cottage cheese),
deni ny, sezamov semeno, zel eni na
nakl adan v sl adkokysl om nl eve, kysl
kapusta, anans, smotana, sjov omka,
vno, jogurt, praen a sol en arai dy,
konzervovan mso a ryby
1 zvte prjem omega-3 nenastench
mastnch kysel n (mlet ranov semeno,
orechy, ryb a pupal kov ol ej - podrobnosti
v kapitole Esenci l ne mastn kysel i ny)
a l 3 ajov lyiky mletho l'anovho
semena/de, al ebo l - 2 ajov lyiky
ranovho ol eja
pecilna podpora l ieby migrny
1 hork: 200 mg 2 - 3-krt denne
1 vitamn C: 1 00 - 200 mg niekolkokrt
denne (max. l 000 mg/ de)
vitamn 86 (pyridoxn): l OO mg/ de
vitamn 82 (ri boflavn): l OO - 400 mg/ de
kyselina l i stov: 400 - 1 200
mi krogramov/de
tyminov aj: vypite 2 - 3 l ky
si l neji eho tymi novho aj u denne
Dobr vedie
Pri prvch prznakoch zchvatu mi grny,
uite l /3 - l /2 ajovej lyiky susenho
( urobte si aj) alebo l l yiku erstvho
zzvoru ( konzumujte pri amo v surovom
stave). Zzvor tl m tvorbu prostagl andnov
a tm me zmierni intenzitu bolesti.
o ete mete urobi a zvi?
pravi del n fyzick aktivita relaxanho
charakteru me zni frekvenci u
a i ntenzitu mi grnovch zchvatov
na ute sa l epi e zvl da stres
modl itba/medi tci a, hry, rel axan
dychov cvieni a a pod.
mase krnej chrbtice mu by osobitne
uiton, ak trpte mi grnou z tenzie
ijovho sval stva a psychi ckho naptia
akupunktra a akupresra patria do rk
l ekra - peci al i stu
dbajte o zdrav chrup, pretoe spaom
mi grny mu by aj ast zpaly asien, zl
mi kroflra, zubn kaz a non krpanie
zubami - spol upracujte na odstrnen
monch spaov so svojm zubnm
lekrom
ak fajte, prestate - aj pasvne fajeni e
vm me vyvol a migrnov zchvat
zchvat mi grny mu spa aj hl uk,
siln vne a vysok nad morsk vky
urobte vetko, aby ste mohl i zni dvky
vetkch l i ekov, ktor uvate - vrtane
l i ekov proti mi grne
J|0IJ migrna 89
moov kamene (urolitiza)
o to je?
Prtomnos kami enkov v moovom trakte ( obl iky, moovody, moov mechr). Mui s
tmto ochorenm posti hnut 4-krt asteji e ako eny. Kamene vzni kaj vrstvenm sol na
krytal i ck jadro. Kamene sa l i a svoj m zl oenm, ktor zvi s od sol i zloeni a mou.
Najastejou zlokou moovho kamea je oxal t vpenat a fosforenan vpenat.
K astm patria aj kamene zo sol kysel i ny moovej.
Preo vznikne?
nadmern prjem vpni ka, oxal tov al ebo
purnov u predi sponovanch jedi ncov
nedostaton pi tn rei m
sedav zamestnani e
zven vstrebvani e vpni ka
v tenkom reve
zven vyl uovani e vpni ka moom
zven tvorba vitamnu D v tel e
i nfekcia moovch ci est
dna, porucha metabolizmu kyseliny moovej
revn ochoreni a
chemoterapi a
ochoreni a obl i i ek
uvani e ni ektorch di uretk
nadmern uvani e niektorch vi tamnov
(vitamn D, C) a mi nerl ov (vpnik, fosfor)
prava vivy pri urolitize
pravou stravy nie je mon zbavi sa
kameov, ale mete urobi pre seba ve rm i
vera v rmci prevenci e podpory l ieby
90 diagnzy moov kamene
prijmajte dostatok tekutn - aspo 2,5
l itra vody/de
dkl adne obmedzte prjem
cukru, sl adkost a rafi novanch potravn
(keksy, prkov pol otovary a pod.)
ivonych potravn (mso, deni ny,
konzervovan mso a ryby a pod.)
" sl adench neal ko npojov - mnoh
obsahuj vera fosforu, ktor podporuje
vyl uovani e vpni ka moom = zven
riziko vzni ku vpenatch kameov
sol i a sl anch potravn
obmedzte prjem potravn bohatch na
vpni k: ml i ene vrobky, sezam a pod.
neuvajte vivov dopl nky (vitamny
a mi nerly) s obsahom vpni ka
a vitamnu D (v prpade, e sa vm
opakovane tvoria kamene s obsahom
vpni ka)
obmedzujte konzumci u potravn
bohatch na oxalty: pent, rebarbora,
orechy, okol da, i erny aj, jahody
a strukoviny
zvte prjem vlkniny
" zvte prjem
zel eni ny
" celozrnnch potravn
" rastl i nnch bi el kovn
" konzumujte vel'a potravn bohatch
na hork s nzkym obsahom vpni ka:
jame, otruby, kukurica, ra, ovsen
vloky, sja, pol ol pan rya, avokdo,
banny, zemi aky
" konzumujte vel'a potravn bohatch na
pyridoxn: i naktvne pi vovarsk kvasnice
(Tebi drodi e - nie pri kameoch z kysel i ny
moovej), obi l ni ny a celozrnn vrobky,
strukovi ny, banny, zemi aky, araidy,
araidov masl o
pecilna podpora l ieby urolitizy
" hork: 200 mg l - 2-krt denne {najl epie
vo forme citrtu)
" l nocell {i nozitol hexafosft, fa Barny' s):
podl'a i nformci e v prbal ovom l etku,
maximl ne vak 2-krt denne 2 tabletky
brni vzni ku a rastu moovch kameov
" pyridoxn {vit 86): l O - l OO mg/ de -
podporuje rozpustnos kameov
vznikajci ch z oxal tu vpenatho
" kyselina l i stov: l 000 - 5000
mi krogramov/de - v prpade kameov
vznikajci ch zo sol kysel i ny moovej -
urtov
" zinok: 30 - 50 mg denne
(Uprednostnite formu pi kol i ntu
al ebo gl ukontu - podrobneji e v kapi tol e
Zi nok) - brni krytal izci i mi nerl ovch
sol v obl i kch
" Bi o-biloba (fa Pharma Nord): 2 tabl etky
denne - extrakt z gi nkgo bi l oba podporuje
prekrveni e obl i i ek a m protizpal ov
i nok (viac i nformci njdete v kapitol e
Gi nkgo bi l oba)
ava z al oe vera: je vak potrebn uva
podstatne vyi e dvky ako pri bench
dvkovani ach na vntorn poui ti e
( uva sa a 500 ml denne v niekolkch
dvkach), take dvkovani e zvi s od
tol eranci e - rozhodne by ste nemal i
uva tak dvky avy, aby vm
spsoboval i hnaky
Prv pomoc pri zchvate bolesti

(kame sa asi zase pohol )

vypite naj menej 2 - 3 l ky vody
pri pravte si a pite o najviac
ppavovho aju - m si l n
di uretick i nky
" 2 ajov lyiky suench ppavovch
l i stov al ebo korea zalejte l kou vriacej
vody, nechajte 5 mi nt post,
vychl adnut vypite
ak mete napri ek bol esti kra,
krajte - podporuje to pohyb kamea
do moovho mechra al ebo moovou
rrou von {navrhn vm aj mi erne
poskakovani e ani nemm odvahu, al e
spomete si na t monos )
pivu sa radej vyhnite - pochybujem
e trafte sprvne pivo na vae zloeni e
kameov a j a vm to neprezradm, lebo
to tie nevi em
Dobr vedie
Ak ste kame u raz mal i, mte
20 - 50 o-n ancu, e sa vm v najbl ich
l O rokoch zopakuje znovu. Dodri avajte
vetky odporani a na prevenci u a t
anca bude ovel'a nii a.
diagnzy moov kamene 91
o ete mete urobi a zvi?
v rmci pi tnho rei mu uprednostnte
ist vodu pred akoukol'vek i nou formou
neal ko npojov
vylte prjem
kvy a kofenovch npojov - kofen
dehydratuje a me podporova tvorbu
kameov
" al koholu - tie m dehydratan i nky
(a rozhodne ni e je pravda, e akkol'ek
pivo brni vzni ku vetkch druhov
moovch kameov, tak prestate na
ma bubl i nkova svoje pi vn
argumenty )
zelen aj v dvke 2 l ky denne
nepredstavuje i adny probl m
konzumujte asto potraviny bohat na
karotenoidy - chrni a sl iznice moovch
ciest pred i nfekci ou (i nfekcia moovch
ciest podporuje vzni k kameov)
ak mte v rodi ne vskyt oxal tovch
kameov, uvajte s kadm jedl om
250 - SOO mg vpni ka - navi ae oxal ty
v jedl e a vyl i ich stol icou, take do
obl ii ek sa ani nedostan
neuvajte vak vpni kov dopl nky
pomedzi jedl nal ano - to naopak
podporuje ri zi ko vzni ku kameov
ak sa vm moov kamene opakovane
vracaj, mal i by ste so svoj m l ekrom
prekonzul tova monos
mi krobiologickho vyetrenia
steru zo sl izni ce moovch ciest na
prtomnos mi kroorgani zmu
Ureapl asma urealyti cum
bute fyzicky aktvni - fyzick aktivita
pomha zabudova vpni k do kost,
zniuje tm jeho koncentrci u v moi
92 diagnzy moov kamene
a riziko vzni ku kameov s obsahom sol
vpni ka
z toho istho dvodu obmedzujte solenie
a prem sodka - podporuje vypl avovanie
vpni ka moom = zven riziko kameov
a osteoporzy
nepite asto grapefruitov avu, ostatn
ci trusy a avy s bezprobl mov
ke u vi ete, e kame sa nachdza
v moovom mechre, mal i by ste
zakadm moi cez gzu al ebo i n
tkani nu, aby ste kame zachyti l i a mohl i
ho odnies svoj mu urol govi na analzu
zloeni a - to vm spol one pome l epie
zamera preventvne opatreni a voi
opakovanmu vzni ku probl mu
Sda bi karbna vs me ochrn'
pred dialzou
Ak sa l ieite na ochorenie obl ii ek
a hroz vm di alza, mete sksi to, o
odporui l profesor Yaqoob na Royal
Col l ege of London svoj i m paci entom:
skste uva sdu bi karbnu - sb
(tabl etky al ebo prok rozpusten vo
vode). Paci enti, ktor ju uval i , mal i po
dvoch rokoch obl i ky v ovel'a l epom
stave a i ch rizi ko, e skoni a na di alze,
bol o podstatne meni e ( l en 9 o oproti
45 %!) v porovnan s paci entmi , ktorm
sb nepodval i . Bi karbont v obl ikch
bl okuje tvorbu toxi ckho amoni aku.
Dvkovani e sdy bi karbny stanovuje
l ekr na zkl ade sl edovania hl adi ny
bi karbontu v krvi.
Pre potreby vaej l ieby je pvodn odborn
lnok v PDF formte prstupn aj na www.akv.sk
(J Am Soc Nephrol. 2009 Sep;20(9):2075-84. Epub
2009 Jul l 6.)
mononukl eza infekn
eteje?
Mononukleza je aktne i nfekn ochoreni e zvyaj ne vyvol an Epstei n-Barowej vrusom
al ebo cytomegal ovrusom (oboje patria k herpetickm vrusom). Ochoreni e je vysoko
infekn - prena sa naj m sl i nami . l ovek ostva i nfekn ete asi rok po odoznen
aktnej i nfekcie.
k\esa prejav mononukleza?
" hl avnm prznakom je nava
" bolesti hl avy, bol esti hrdl a
a prechl adnuti e
" zven tepl oty (asto l en tzv. subfebrl i e
okolo 37 oC)
" zven lymfatick uzl i ny (najm
na krku), zveni e peene a sl ezi ny
" posti hnut mu by aj vieka al ebo srdce
prava vivy prijpo mononukleze
Takmer vetky l tky, ivi ny, l i eky, vitamny,
doplnky vivy, al kohol aj drogy prechdzaj
peeou a ovplyvuj jej zdravie i funkci e.
Po prekonan mononukl ezy je nevyhnutn
niekolko mesiacov (do upraveni a velkosti
peene a sl ezi ny) dodriava nasledovn
odporani a
" vylte al kohol - absol tne
" vylte deni ny, sol en spracovan druhy
msa a msov konzervy, vntornosti,
den ryby, den syry
" obmedzte prjem ivonych bi el kovn
vyhbajte sa sl adenm a prifarbovanm
neal kohol i ckm npojom
nepite iernu kvu
" mete vak pi zel en a bi el y aj a aj
yerba mat
vel'mi vhodn s aj bezkofenov aje
roi bos a l apacho
pouvajte i ba filtrovan vodu al ebo vodu
uren pre dojensk vivu
uprednostnte prjem potravy v mench
dvkach ni ekolkokrt poas da
vyhbajte sa prej edeni u
kad jedl o by mal o obsahova
lahko strvitel'n kval itn bielkoviny
(tofu, zel en hrok, oovica, kukurica,
sja, nzkotun tvaroh, cottage cheese
a pod.) - vae tel o z nich tvor dl eit
proti ltky
konzumujte dostatok surovho ovocia
a zeleniny ( uprednostnte marhule,
bobul'ovit ovocie, banny, papju, cvi kl u,
mrkvu, kapustov zel eni nu, zemi aky,
vate, paradajky a erstv ppavov l i sty)
konzumujte pol ievky pri praven zo
zel eni ny, obi l nn a strukovn
diagnzy mononukleza infekn 93
odpora sa denne konzumova orechy
a olejnat semen (obsahuj esenci l ne
mastn kysel i ny, vitamny E a B,
antioxi danty a pod.)
kad de pred spanm
" vypite pohr fi ltrovanej vody
" skonzumujte ni ekolko sst potravn
s obsahom kompl exnch sachari dov
(celozrnn chl i eb a peivo, kaa
z vl oi ek, cestovi na) a bi el kovn (tofu,
cottage cheese, arai dov maslo, orechy)
" uite posledn denn dvku
vitamnov B a C
" nekonzumujte prl i mastn a koreni st
jedl ani i adny al kohol
pecilne doplnky vivy
pri mononukleze
probiotik: 4 - l O mi l i rd v jednej dvke
2 - 3-krt denne
mrkvov ava: l 2 dcl denne
za studena lisovan ol i vov olej:
2 pol i evkov lyice denne - pri dvajte do
svoj ho jedl a pred konzumci ou (al ty,
pol i evky, dresi ngy a pod.)
S-komplex s obsahom kysel i ny listovej
a 812: 3-krt denne 1 tbl .
koenzm Q,0: 1 OO mg 2-krt denne s jedl om
vitamn C: 1 OO - 200 mg 3-krt denne
i st ami nokyseliny (i ba po konzul tci i
s l ekrom)
o ete mete urobi a zvi?
antibiotik nemaj pri mononukl eze
(ak sa nerozvi ni e sekundrna bakteri l na
i nfekcia naprkl ad dchacch ci est)
i adny vznam
94 diagnzy mononukleza infekn
oddychujte, neprepnajte svoje si l y
nesti mul ujte sa zvenmi dvkami
kofenu l en preto, aby ste dokzal i
zvl dnu ben aktivity
pri bol esti ach hrdl a kloktajte sl anou
vodou al ebo Vi ncentkou
umonite pri eben odchod revnch
plynov a nepotlajte nutkani e na stolicu
(nadmern rozti ahnuti e hrubho reva
me spsobi poraneni e zvenej
sl ezi ny)
poas aktnej i nfekcie sa sprvajte
zodpovedne ako i nfekn l ovek, ktor
nechce ni koho nakazi
' vyhbajte sa kontaktu s i nmi l'umi
a nebozkvajte sa s ni mi
" nepouvajte spol on uterky, prbory,
pohre a pod.
" nepri pravujte potraviny a jedl pre i nch
" vyhbajte sa bl zkemu kontaktu s vaimi
domci mi zvieratami - mi l i kmi
(bezpen s i ba vae rybky v akvriu )

deom s i nfeknou mononuklezou

nepodvajte aspirn a in salicylty,
pretoe tieto l i eky v spojen s vi rzou mu
u ni ch vyvola vne zdravotn akosti
oznaovan ako Reyov syndrm (Reyov
syndrm je vny stav, ktor sa bez vasnej
di agnzy a l i eby kon smrou)

0
t
|I

Ni
lep
ie
na obe
zitu
nep
ozn
m

d
|V0] K| 0>IV DU00Ut
(
\
tto kni hu si mete kpi v mkkej al ebo tvrdej vzbe
95

Opi Ca (hangover)
o to je?
Aha, ni kdy ste o nej nepoul i Al e mono si spomeniete, kolkokrt ste aj vy sami
"
na druh
de
"
aspo v duchu opakoval i mantru vetkch opi lcov: "U si do konca ivota nedm ani
jeden pohri k!
"
Bol vs hlava, oi i d vyli ez z jami ek a al dok sa vm to ako star,
potrhan teni ska v prke ...

o je na tom dobr?
V kadom kte sveta njdete zaruen recepty proti opi ci , ale nemuste sa opja dovtedy,
km neprdete na to, ktor zaber naj l epi e. Velk analza vetkch l'udovch zaruench
receptov aj ofi ci l nych l ekrskych odporan ukzal a, e s prekonva nm opi ce je to tak
ist, ako ke mte prebrodi stojat smradl'av ri eku: je jedno, z ktorej strany i dete, bude to
trva rovnako dl ho a budete rovnako smrdi e
Preo vznikne?
Lebo ste nevedel i , kedy presta. Pi.
Prv pomoc pri opici
hne, ako ste schopn, vypite velk pohr
erstvho pomaranovho al ebo
grapefruitovho dsu, al ebo
paradajkovej avy - tieto npoje
obsahuj fruktzu a vitamn C, ktor
podporuj detoxi kci u al kohol u
ak pijete kvu, vypite jednu l ku
m skr - kofen stiahne cievy = tl m
bol es hl avy
" ak to vak s kofenom preeni ete,
vystavte sa ete vm probl mom:
kofen psob di ureti cky a dehydratane
podporuje zneni e tl aku krvi =
zhoreni e prekrveni a mozgu a boles
96 diagnzy opica
kadch 30 - 60 mi nt vycml'ajte jednu
pastilku Panthenol (l OO mg kysel i ny
pantotnovej, fa Jenapharm), maxi ml ne
do dennej dvky SOO mg ( S pasti l i ek)
ke ste u schopn prija ni eo do aldka
a vzpt o to neprs, vypite mi sku
zeleni novho vvaru (mete poui aj
suen pol i evkov zkl ad znaky Al natura
z obchodu dm - drogeri e markt), al ebo
sl epai eho vvaru
dobrou alternatvou je aj bannov
koktail: v polovici l ky nzkotunho
(sjovho) ml ieka rozmi xujte l zrel bann
a ajov lyiku medu, prpadne zri ete
i stou vodou
ti eto surovi ny vm poskytn straten
hork a fruktzu na detoxi kci u al koholu
o ni eo neskr u mono zvldnete aj
l'ahk snack - ksok ovocia, suchr, such
krekry a pod.
pecilna podpora lieby "opice"
" kyselina pantotnov: 1 OO mg pasti l ky
Panthenol (Jenapharm) 3 - 5 kusov za de
1 domci med: odkedy ste schopn ni eo
zjes bez zvracani a, kad pol hodi nu uite
l ajov lyi ku
eete mete urobi a zvi?
1 m skr sa vyti ahnete z postele, tm
lepie pre vs - vstate a bute aktvni
" chodte si m skr zabeha al ebo sa
aspo prejs - al kohol vs okradol
o endorfny (aj preto sa ctite tak mi zerne)
a vy ich potrebujete, aby ste rchl eji e
prestal i cti boles (ak pomhaj ene
prekona prodn bol es, urite bud
dos dobr aj pre vs pri opi ci )
nechote na spol oensk udal os hl adn
" ak ste si nedal i poveda a predsa ste pri l i
hl adn, dajte si najprv pohr
pomaranovho dsu a mal
okol dov dezert, ni e
"
chl eba s masou
"
Dobr vedie
V auguste 2009 bol i zverejnen vSledky
vskumu z prestnej McGi l l Unrve1sity
v Montreale, ktor znovu preukzal i, e
denn konzumci a aj mal ho m ostva
alkohol u (piva a desti l tov) vznamne
zvyuje vskyt rakoviny paerka,
aldka, pankreasu, peene, hrubho
reva, pl'c a prostaty. Ri zi ko rakoviny
paerka zvyuje denn konzumci a
alkohol u a 3-nsobne oproti absti nenci i .
Kedy u prestan aj posl edn sl ovensk
lekri odpora jeden tamperl k
i pivo denne?
pi te kontrolovane
nemieajte rzne druhy al kohol u
ak pijete destilty, uprednostnte tie, ktor
s bezfarebn (napr. vodka) - m je al kohol
tmav, tm obsahuje viac kongenrov
ltky spsobujce boles hlavy
nekombi nujte al kohol s energetickmi
npojmi
nekombi nujte al kohol s nealko light
npoj mi - umel sl adi dl zrchl'j
vstrebvani e al kohol u do krvi a zosi l uj
j eho toxick i nok
Dobr vedie
Ak opakovane zvraciate a mte prfznaky
pokodeni a al dka (bol es, neschopnos
udra niel en potravi ny, al e aj ist vodu),
vyhl'adajte lekrsku pomoc.
nekombi nujte al kohol so stenmi
npojmi (napr. rum s col ou) - kysl i nk
uhl iit urchl'uje vstrebvani e al kohol u
do krvi a zosi l uje jeho toxick i nok
(to je ti e dvod, preo je vi nou opi tos
zo ampanskho tak bol estiv )
nekombi nujte al kohol s liekmi a drogami
- detruktvne i nky na l'udsk
organizmus s masvne a nepredvdatel'n
ak ste opit asteji e ako dva-trikrt za rok,
mal i by ste si probl m s al kohol om prizna
a zaa ho riei skr, ako vs zni
Dobr vedie
Keby hocijak farmaceuti ck fi r a
poi adal a o registrci u l i eku, kt r by
mal tak vne a tak ast vedl'aji e
i nky, ak m al kohol , ni kdy by'u
nedostal a a l i ek by ni kdy nebol povolen
na pouvani e v humnnej medi cne.
diagnzy opia 97
osteoporza
o to je?
Progresvne ochoreni e kost spsobuj ce bytok mi nerlov (rezorbci a prevauje nad
tvorbou) a rednuti e kostnej hmoty. Dsl edkom s bolesti, deformity a zl omeni ny.
Najasteji e sa l me kok stehnovej kosti, stavce a kosti zpstia. Osteoporza posti huje
eny asi 4-krt asteji e ako muov. Najvi ac prpadov tvor tzv. postmenopauzl na
osteoporza. Navye, eny strcaj asi 1 5 - 30 % kostnej hmoty v obdob medzi 30. a 50.
rokom ivota.
Preo vznikne?
pokl es hl adi ny estrognu a progesternu
u i en v menopauze
pokles hl adi ny testosternu u muov
v andropauze
nedostatok fyzi ckej aktivity
nadmern prjem kvy a sol i
deficit vpni ka, horka a stopovch
prvkov v strave
deficit vitam nu (hormnu) D
fajeni e
dl hodob uvani e kortikosteroidov
a heparnu
zlyhvani e obl i i ek
hypertyreza (zven i nnos ttnej
l'azy) a hyperparatyreza (zven i nnos
pri ttnych tel i esok)
znen vstrebvani e vpni ka (napr.
nedostaton tvorba HCI v al dku,
pooperan stavy a zpal ov ochoreni a
v tenkom reve)
anorexia nervosa
98 diagnzy osteoporza
hyperprol akti nmi a - zven
koncentrcia hormnu prol aktn v krvi
prava vivy pri osteoporze
obmedzte prjem ivonych bi el kovn
podporuj odvpneni e
obmedzte prjem fosforu (ivone
potraviny, sten npoje)
obmedzte prem soli na mi ni mum - sodk
podporuje vyl uovani e vpni ka moom
a odvpovani e kost
obmedzte prjem kvy, i erneho aju
a kol ovch npojov - u tri l ky kvy
denne spsobuj zven vyl uovanie
vpni ka moom
zvte prjem komplexnch sachari dov
(strukovi ny, obi l ni ny, orechy, zel eni na)
zvte prjem sje
" vpni k sa l epi e vstrebva ako z ml ieka
(tofu je vborn zdroj vpni ka)
` fytoestrogny napodobuj i nok
estrognu a spomal'uj rozkl ad kosti
odporan dvka: 30 - 50 g varenej
sje al ebo l OO - 200 g sjovch
vrobkov kad druh de
" zvte prjem tmavozelenej a kapustovej
zeleniny
" zvte prjem ostatnch potravn s vel'km
obsahom bi ol ogi cky dostupnho vpni ka:
mandle, sezamov semeno ( poml et)
a sezamov pasta tahi ni , vate (patka,
petrl en, erucha) suen sl i vky
a marhul e, mel asa, morsk ri asy,
ppavov l i sty, tofu
" konzumujte erstv a mrazen bobulovit
ovocie (rbezle, uori edky, mal i ny,
ernice, jahody, ostrui ny, brusnice) -
obsahuje antokyani dny, ktor spevuj
kolagn v kostnom tkanive
" obmedzte prjem cukru a sl adkost
" asto a hojne pouvajte byl i nky
a koreni ny: naprkl ad al vi a, rozmarn,
kli neky a tymi an obsahuj fytochemi kl ie,
ktor spomal'uj odvpovani e kost
" nepouvajte antaci d s obsahom hl i nka
pecilna podpora lieby osteoporzy
" vpnik: vo forme citrtu al ebo asparttu
SOO mg 3-krt denne
" vitamn/hormn D: 800 m.j . ( I U)/de
spol u s vpni kom
" hork: 200 mg 2 - 3-krt denne
" vitamn K: l OO - SOO mi krogramov/de
" ftoestrogny: ak dvkovani e neur lekr,
uvajte podl'a i nformci e v prbal ovom
letku (uvaj sa s jedl om)
" br: 0, 5 - 3 mg/ de
" mangn: 5 - 20 mg/de
zinok: l O - 30 mg/ de
" chrm: 200 - 600 mi krogramov/de
esencilne mastn kysel iny: l g 2-krt
denne (podrobneji e i nformci e
njdete v kapi tol e Esenci l ne
mastn kysel i ny)
8-komplex (najm kysel i na l istov,
pyridoxn a Bu - uvol'uj stres
a podporuj opti ml nu tvorbu kol agnu
kremk: 30 - 50 mg denne (naj lepi e
zdroje kremka s obi l ni ny a celozrnn
vrobky) - podporuje vstrebvani e
a vyuitie vpni ka v tel e
o ete mete urobi a zvi?
bez fyzickej aktivity bude akkol'vek
l i eba osteoporzy nei nn
podporuje hustotu kosti
mus by si l ovho charakteru -
posi l ovani e s vhami al ebo proti
odporu napr. cvi eni e s i nkami,
gumenmi expandermi , fit l optou,
pi l atesov cvi eni a a pod. (na strnke
www.akv.sk njdete nafoten dve sady
cvien s Therabandovmi gumenmi
expandermi , ktor mete cvii
kdekolvek)
" porate sa s profesi onl om a svoj m
l ekrom
" aby bol a i nn, mus by pravideln
a dl hodob
pravi del n a dostaton pobyt na slnku
podporuje tvorbu vitamnu/hormnu
D - sta 1 5 - 30 mi nt denne poas
sl nenho da
vyhbajte sa dvhani u akch bremi en
ak bremen dvhate, robte to l en
symetricky oboma rukami
nedvhajte bremen z predkl onu,
upnite si k ni m
diagnzy osteoporza 99
drodie (aj v nti erke) a vrobky s drodm
obsahuj vel'a fosforu, ktor zhoruje
vstrebvani e vpni ka v reve a podporuje
odvpovani e kost
ak pri osteoporze sasne uvate
Euthyrox al ebo anti koagul an l i eky, mal i
by ste prjem vpni ka zvi o 25 - 50 %
ak uvate thi azidov di uretik ( napr. pri
hypertenzi i ), mal i by ste svoje rozhodnuti e
uva vpni kov tabletky a vitamn D
prekonzul tova so svoj m l ekrom -
kombi nci a tchto l iekov s vpni kom
a vitamnom D me spsobi vysok
hladinu vpni ka v krvi naj m
neiaduce ukladani e vpnika
v organizme (cievy, k
f
by a pod.)
uvani e trankvi l izrov (psychofarmak
proti zkosti, napti u a strachu) me
spsobova poruchy rovnovhy
zven ri zi ko pdu a zl omeni ny so
vetkmi vnymi dsl edkami naj m pre
starch l'ud - porate sa s l ekrom
o nhradnom ri een l i eby
vitamn K (zel en vate, pargl'a,
kapustov zeleni na a pod.) spomal'uje
odbravani e kostnej hmoty
homocysten podporuje odvpovani e
kost
" nechajte si vyetri hl adi nu
homocyste nu
ak je zven, uvajte 8 vitamny, ktor
obsahuj predovetkm pyridoxn,
kysel i nu l i stov a vitamn 81
2
' po 2 mesi acoch si nechajte hl adi nu
homocystenu op skontrolova - ak j e
stl e zven, bud potrebn al ie
a dkl adn zmeny v stravovan
urobte vetky potrebn opatreni a, aby ste
zabrni l i pdom (a vni mone teraz
1 OO diagnzy osteoporza
nemm na mysl i gramati ck ani
spol oensk pdy )
' v sprche majte gumen koberek
a dradl o
' ak treba, pouvajte pri chdzi palicu
(s gumenm koncom)
" v zi me a dadi pouvajte topnky
s gumenmi podrkami
" dvajte si pozor pri chdzi po nerovnom
terne
nevystavujte sa zbytonmu stresu pri
pohybe, ak nemte istotu zachovania
vzpri amenej pol ohy tel a ( prebi eha nie
cez cestu na erven, mi mo prechodov,
dobi ehani e na el ektriku i autobus
a pod.)
' nai ntal ujte dradl na steny po
komuni kanch trasch v byte, najm
pre svoji ch starch, osamel o ij ci ch
rodiov
' uvajte vitamn D - podl'a odporania
z tejto kapitoly - pomha udriava
stabi l itu, zl epuje svalov reakcie
a zniuje riziko pdu
pl eni e zhy
0 refluxn choroba paerka
eteje?
Oslabenie al ebo a zl yhanie sfinktera (sval zvierajci spojeni e paerka a al dka) = nvrat
(refux) obsahu al dka do paerka (ezofagus) = zpal sl i zni ce paerka (konzumci a
niektorch jedl spsobuje bol es a k). Me s o vroden di spozci u, al e vi nou je
tento probl m vyvol an stravou a stresom. Najm prjem potravy a npojov ovplyvuje,
i sa pl eni e zhy obj av, ak je si l n, ako dl ho trv a i sa stav zhoruje.
\esa prejavuje?
Nvrat asti obsahu al dka do paerka
(kysel i na chl orovodkov, pepsn) vyvolva
plenie v hrdl e a boles za hrudnou
\oscu.Sl iznica paerka ni e j e chrnen
voi kysel i ne ako sl i zni ca al dka a tm je
zranitel'n - rchlejie djde k jej
pokodeni u, ktorho vsledkom me by
zpal, vredov pokodenie a rakovina.
Pocit pl eni a zhy sa me objavi
d kadho, ale nesmi e sa to stva asto
a opakovane, pretoe vtedy sa zvyuje riziko
vzniku chroni ckho zpal u sl izni ce paerka
a rakovi ny paerka. Nezanedbajte si tento
probl m.
?|eevznikne?
relaxciu sfinktera mu vyvola tieto
potraviny a npoje
" okol da (metyl xantny, pepermi nt,
mastn kysel i ny) - spsobuje a 4-krt
astej vskyt pocitov pl eni a zhy
al kohol (najm pred spanm) - vye
40 % zdravch l'ud m po veernej
konzumci al kohol u refl ux poas
ni ekol'ch hodn v noci , o je
nebezpen, l ebo v spnku o tom
neviete, ale sl iznica paerka sa dos
trpi
zvenie acidity v al dku boles
" kva, npoje typu cola, pivo, ml i eko, sol'
a sl an j edl
ni ektor jedl mu vyvol a boles pri u
exi stuj com ochoren a pokoden sl iznice
paerka
kva, ci trusy, paradaj ky, pi kantn jedl
(napr. surov ci bul'a)
rchle prejedenie sa = preaeni e al dka
= tl ak na sfi nkter refl ux
l eani e na pravej strane po jedl e = tl ak na
al dok = tl ak na sfi nkter = refux
brun obezita = vy tl ak na al dok =
tl ak na sfi nkter = refux
si l ov cvi eni a a nesprvne dchanie pri
cvien = vy tl ak na al dok = tl ak na
sfinkter refl ux
diagnzy plenie zhy a refuxn choroba paerka 1 O 1
Ako sa vyhn pleniu zhy? W
obmedzte spotrebu tukov - pome vm
prl oha Ako obmedzi prjem tukov
obmedzte prem ml i eka a ml ienych
vrobkov - tuky, bi el kovi ny aj vpni k
podporuj v al dku vyl uovanie kysel i ny
nezjedzte naraz prli vela, zabrte
pocitu
"
prepl nenho al dka
"
a nejedzte
prl i neskoro
zvte prjem vlkniny
obmedzte prjem soli a sl anch jedl -
pome vm prl oha Ako menej sol i
obmedzte prjem okol dy, pepermi ntu,
kvy, al kohol u a surovej ci bul e
nepite al kohol na noc - absol tne
" pivo a erven vno s najhori e
spsobuj najvi e ochabnuti e
sfi nktera a si l n refl ux
vyhbajte sa citrusom a pi kantnm
jedl m, ak spsobuj boles paerka
nel'ahnite si hne po najeden a v spnku
sa vyhbajte pol ohe na pravom boku,
majte vyi e pod hl avou
ak je to potrebn, upravte si hmotnos
ak fajte, prestate - fajeni e spsobuje
ochabnuti e sfinktera
Prv pomoc pri plen zhy
vypite pohr obyajnej vlanej vody
(ni e sten ani jemne sten vody)
ostate za kad cenu vo vzpriamenej
pol ohe = nel'ahnite si
vyhbajte sa tlaku na al dok - necvite,
dchajte pokojne, uvol'nite si opasok a pod.
NI E sdu bi karbnu - radej dkl adne
poujte pr kskov mandl bez upky
vypite l ku zzvorovho aju
1 02 diagnzy plenie zhy a refuxn choroba paierka
uiton me by aj aj z fenykl u, anzu
al ebo korice (drogeri e markt predva
vborn fenykl ovo-anzovo-rascov aj)
zjedzte ksok i stej
"
pel endrekovej"
tyi nky - podrobnosti v kapi tol e
Sl adk dri evko
pecilna podpora l ieby
plenia zhy a refluxu
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd 2-krt denne
s jedl om - dl hodobo (ni ekolko mesi acov)
hork: 200 mg denne
al oe vera ava: 30 ml vypite 3-krt
denne nal ano pomedzi jedl , al e
ni ektorm l'uom me ava z al oy
pl eni e zhy vyvol a
deglyciriznov forma sladkho drievka
- podrobnosti v kapitol e Sl adk dri evko
o ete mete urobi a zvi?
opakovan a ast plenie zhy me by
prznakom i nfekcie al dka (Hel i cobacter
pyl ori ) al ebo i nfekcie dchacch ciest
( napr. Chl amydi a pneumoniae)
pl eni e zhy je najastejm prznakom
refl uxnej choroby paerka - stav
konzul tujte s gastroenterol gom ( me
vm poradi uvani e l i ekov, ktor
posi l uj kontrakciu a uzavretie sval ovho
zvieraa dol nho konca paerka)
po jedle si ne l hajte
nespite na pravom boku
pri span nesta ma podloen hlavu
kysel i na sa vm sce poas spnku
nedostane do st, al e v paerku si mono
veselo bl nkoce = je potrebn zdvihn
cel horn polovicu tela
" ak mte postel' s polohovatelhm
rotom, na stavte si jeho horn as vyie
ak nemte postel' s pol ohovatel'nm
rotom, podlote si nohy postele
na strane, kde mte hl avu, pevnou
podlokou
pol ohu si postupne nastavte tak, aby ste
sa rno nebudi l i s pocitom pl eni a zhy
a "vydratm
"
hrdl om, ale tie tak, aby ste
sa rno nebudi l i
"
pokren
"
na spodnom
konci postele
" estrogn osl abuje si l u svalovho zvieraa,
preto m ena asto pl eni e zhy ni el en
poas tehotenstva, al e aj poas uvani a
hormonl nej anti koncepci e
" aspirn (a i n sal i cylty) a i buprofen mu
vyvola pl eni e zhy
" proti pl eni u asto pomhaj avy
Zcvikly, mrkvy a surovch zemi akov
" pome vm pravi del n relaxan
aktivita - naj l epi a je rchl a chdza
" nevhodn mu by si l ov cvi eni a
(cvieni e s i nkami , fi t l optou a pod. )
a nesprvne dchani e (zadriavani e dychu
a si l n brun l i s - to je to i st, ako ke
tlate pri stol i ci - poas nap nani a
cviench svalov)
" mi ni mal izujte stres a na ute sa ho zvl da
lepm spsobom - modl itba/medi tci a,
prechdzka, hry, rel axan techni ky
" ak uvate nejak l ieky, skontrol ujte si i ch
vedlajie inky - pl eni e zhy bva
pomerne astm vedl'ajm i nkom
" dl hodob a ast (vi ac ako 3-krt
tdenne) uvanie l i ekov na potl aeni e
kysel i ny v al dku (antaci d) maskuje
skuton priny refuxu a zvyuje riziko
vzniku potravi novej alergi e (nedostatok
kysel i ny spsobuje poruchu trveni a
bi el kovn = narueni e revnej mi kroflry =
pokodeni e sl iznice = zven pri epustnos
reva = al ergny v krvi = al ergi a)
vyhbajte sa antaci dm s obsahom
hl i nka (al um ni um)
Dobr vedie
Nerieen pl eni e zhy a non refltx
mu by pri nou znenej kval ity spnku
so vetkmi negatvnymi dsl edkami na
i muni tu, krvn tl ak, nl adu, vkormos,
cukrovku, reakn as a pod.

diagnzy plenie zhy a refluxn choroba paerka 1 03

pankreati tda chronick
o to je?
Zpal pankreasu - l'azy, ktor le za al dkom a produkuje trviace enzmy, ktor vytekaj
pankreatickm vvodom do tenkho reva (dvanstni ka) a hormny (i nzul n a gl ukagn),
ktor sa uvol'uj do krvi a ovplyvuj cel telo. Pankreatitda posti huje asteji e muov
a a 80 % prpadov sa spja s dl hodobou a astou konzumci ou al kohol u al ebo so l ovmi
kamemi .
Aktny zpal pankreasu si vyaduj e okami t pomoc l ekra. Chronick zpal pankreasu sa
d vel'mi pozitvne ovplyvni pravou stravy. Aj aktna aj chronick forma me znamena
vne pokodeni e zdravia a pri zanedban l i eby aj ohrozenie ivota. Pankreatitda je
ri zi kovm faktorom vzni ku rakoviny pankreasu, ktor patr k najdramati ckejm
onkol ogickm ochoreni am s vel'mi mal ou ancou zchrany ivota.
Ako sa prejavuje? Priny a rizikov faktory
Charakteristickm prznakom pre chronick
zpal pankreasu je
aoba po konzumci i tukov al ebo
ni ektorch potravn (cesnak, papri ka
a pod), pri om reakcie s i ndi vi dul ne
a paci ent mus asto sm i dentifikova
problmov potraviny
mierna a stredne si l n boles
zosi l neni e bolesti po konzumci al kohol u
napnani e na zvracani e, prp. zvracani e
nafukovanie", prel ievanie
"
a zvukov
fenomny v bruchu

"
mastn
"
stolica (porucha vstrebvani a
tukov)
bytok na vhe (porucha vstrebvani a
tukov)
neskr cukrovka (ak sa ochoreni e rozvja)
1 04 0l0IJ pankreatitda chronik
pravi del n a dl hodob konzumci a
al kohol u
l ov kamene (vi ac sa dozviete
v kapi tol e Chol el itiza)
vroden di spozcia
zven hl adi na tri glyceridov - tuky
v krvi
uvanie ni ektorch l iekov (kortikoidy,
nesteroi dn protizpalov ltky, l i eky
na znenie krvnho tlaku, tetracykln,
sulfonamidy)
opercia orgnov duti ny brunej
anatomick poruchy pankreasu a jeho
vvodu
raz orgnov duti ny brunej
vrusov i nfekcia ( mumps, mononukleza,
hepatitda) a bakteri l ne i nfekcie
" niektor vroden ochoreni a (cystick
fibrza)
prava stravy pri chronickej
pankreatitde
" pl ne vyl te konzumci u al koholu -
pl ne

" obmedzte spotrebu tukov - najm tukov

ivoneho pvodu
" jedzte stravu bohat na komplexn
sacharidy (obi l ni ny, strukoviny a vrobky
Znich) = uprednostnte potraviny s nzkym
glykemi ckm i ndexom
" jedzte menie porcie jedla asteji e
" dsledne dodriavajte pitn reim
" bez vedomi a l ekra neuvajte l ieky proti
bolesti dl hodobo a asto
Nevhodn potraviny
':';obsah tuku)
" plnotun ml ieko, smotana, tun ml iene
vrobky (syry, zmrzlina, okolda a pod.)
" msov vrobky, deni ny (sal my, sl ani na,
klobsa, prky - aj di tne!}, ml et mso
a vntornosti
" vypran jedl (mso, zel eni na, syr a pod.)
" maslo, margarny, ol eje
" iky, doboky, keksy, kole, zkusky
a dezerty
" al tov dresi ngy, majonza
" orechy, ol ej nat semen
Vhodn potraviny
'/,obsah tuku)
" strukoviny a vrobky z nich (tofu, fazul'v
a ccerov nti erka a pod.)
obi l niny, vrobky z ni ch (cel ozrnn
cestovi ny, peivo a chl i eb, vloky - okrem
chrumkavch zapekanch muesl i )
" mi mori adne pri aznivo psob rya
natural, varen penica a peno
vetky druhy ovocia
vetky druhy zeleniny a zemi aky
syry s nzkym obsahom tuku (menej ako
20 o t.v s.)
1 OO %-n avy (zel eni nov a ovocn)
zel eni nov vvary
ryby
pecilna podpora ,pankreatitdy
chrm: 200 - 400 mi krogramov denne
pomha stabi l izova hl adi nu cukru v krvi,
ak je naruen aj endokri nn i nnos
pankreasu
hork: 200 mg 2-krt denne
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne (podrobnosti
v kapi tol e Probioti k)
`
Stressease: 1 /2 tabletky veer pred
spanm
o ete mete urobi a zvi?
aj zo suenho korea a suench l i stov
ppavy sti mul uje tvorbu le a m
pri azniv i nok na pankreas
ak fajte, prestate - aj pasvne fajeni e
vm kod
ak mte nadvhu al ebo obezitu, upravte
svoju hmotnos - podrobnosti v kapitol e
Obezita
jeden pl ne al ebo i astone pstny
(odl'ahuj ci) de v tdni me by vel'mi
uiton - ak netrpte cukrovkou
diagnzy pankreatitida chronick 1 OS
pepti ck vred al dka
a dvanstnika
o to je?
Pokodeni e (l zi a) sl i zni ce al dka al ebo hornej asti tenkho reva (dvanstni ka) . Me
sa vyskytn aj v dol nej asti paerku ako dsl edok sptnho pohybu (refl ux) kysl ho
obsahu al dka. Pokodeni e sl i zni ce me by pl ytk a prechodn (zahoj sa) al ebo
zasahuje do hl bch vrstiev steny (sval ovi na, vzivo) a me spsobi a jej prasknuti e
(perforci a). I de teda o dynami ck proces, ktor sa d vi vou a spsobom i vota vel'mi
vrazne ovpl yvni.
Preo vznikne?
Vplyvom agresvnych faktorov djde
k narueni u ochrannej vrstvy sl izni ce
a jej pokodeni u. K hl avnm rizi kovm
faktorom vzni ku pepti ckch
vredov patr:
i nfekcia mi kroorganizmom Hel icobacter
pyl ori (odhaduje sa, e je zodpovedn za
90 % vredov dvanstni ka a 70 - 80 %
vredov al dka)
uvanie nesteroi dnch
protizpal ovch l iekov ( i buprofen,
sal i cylty a pod.)
fajeni e (faji ari maj dvakrt vi e
ri zi ko ako nefaji ari)
chroni ck stres (podporuje vzni k, al e
nebva pri nou! )
aktny stres (me by pri amou pri nou)
pravidel n prjem kofenu (kva,
npoje, l i eky)
chroni ck ochoreni a dchacch ciest
a obl i i ek, al kohol i zmus
1 06 diagnzy peptk vred aldka a dvanstnika
prava vivy pri vredovej chorobe
obmedzte a vyl te zo svoj ho jedl neho
l stka nevhodn potraviny
konzumujte o najviac vhodnch potravn
vaa sl iznica al dka sa najviac pote
potravi nm bohatm na karotenoidy
hoja ju a chrnia pred i nfekciou (njdete
i ch v prl ohe na konci kni hy)
vrazne obmedzte prjem soli a slanch
potravn - sodk podporuje tvorbu
a vyl uovani e kysel i ny chl orovodkovej
v al dku a nara ochrann vrstvu vaej
al dkovej sl iznice
nekonzumujte vypran, gri l ovan,
fritovan a den jedl
Dobr vedie
Pojem
"
nedrdiv strava
"
(aj vll o
napsal l ekr do sprvy?) pre mnohch
znamen, e jedi a len jedl , ktor si
vyber jazyk. Strava je potom
nevyven a bi ol ogi cky nehodnotn.
jedzte v kl'de a potravu dobre poujte
(sliny chrnia a hoja vau sl izni cu)
nejedzte pomedzi hl avn denn jedl
nepite sten, horce a studen npoje
podporte revital i zci u probiotickej
mi kroflry (uvajte probioti k)
Imeaepotraviny
zemiaky, mrkva, uhorka, kapusta
a tmavol i stov zeleni na al ebo ava
zskan odavenm kapustovej zel eni ny
(= obsahuj tzv. protierozvny faktor
glutamn, ktor vm podrobne predstav
kapitola Gl utamn), brokol ica, karfi ol ,
ruikov kel, hrok, cvi kl a, pent, pl iv
paprika a fefernky (kapsai cn v pri merane
malch dvkach vredy l i ei ), kukurica,
strukoviny (najm erven fazul'a - ak vs
nenafukuje), cesnak, nel pan/pol ol pan
rya, peno, pohnka, orechy a semen,
jablk, banny, j ahody, ostrui ny, rbezle
koreni ny/byli Oky' zzvor, korica, rasca,
koriander, sl adk dri evko, pukvorec
e|ievedie
Kad ssto dobre poujte. Sl i ny s
vaim si l nm spojencom pri hojen
sliznice al dka.
1trseaepotraviny
1 ivone bi el koviny (mso, ml ieko
a mliene vrobky, vajci a), vrobky z bielej
mky (vrazne zvyuj produkci u kysel i ny)
1 potraviny s obsahom dusi nanov
a dusitanov (vi na msovch vrobkov,
deni ny, msov konzervy), i erne korenie,
kva (aj bezkofenov, je mi l'to ), al kohol
pecilna podpora l ieby
peptickch vredov
esencilne mastn kysel i ny
1 000 - 1 500 mg/ de
glutamn: SOO mg nal ano 3 - S-krt
denne (vitamny C a B6 - pyridoxn zl epuj
j eho vstrebvanie)
kurkuma: 1 /4 - 1 /2 ajovej lyiky
denne - pri dvajte do jedl a (podrobnosti
v kapi tol e Kurkuma)
ili (suen pl i v papri ka): maxi ml na
denn dvka 1 /4 ajovej lyiky m hojiv
i nok na vredy
cesnak: v dvke 2 - 4 striky denne
me by uitonm podpornm
prostriedkom l i eby a prevenci e i nfekcie
Hel i cobacterom pylori
'
aloe vera (vi ac i nformci njdete
v kapitol e Aloa prav)
' 30 ml avy 3-krt denne pomedzi
jedl nal ano
' nesmi e sa konzumova v prpade
krvcajci ch vredov (iernafarba
stol ice vs me upozorni na tto
vnu kompl i kci u vredovej choroby)
vo vode rozpustn vlknina
" vhodn je domce suen ovocie
" ml et l'anov semeno (2 - 3 ajov
lyiky denne s dostatkom tekuti ny
pri dva do jedl a al ebo necha
namoen vo vode a potom konzumova
- podrobne kapi tol a anov semeno)
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm jedl om
{ uprednostnte prrodn zdroje a s kadm
jedl om konzumujte nejak surov ovocie
al ebo zel eni nu)
zinok: 30 - 50 mg/de - uprednostnte
pi kol i nt, nedrdi al dok
diagnzy peptick vred aldka a dvanstnika 1 07
vitamn A: (50 000 m.j. I U poas dvoch
tdov, potom l O - 25 000 m.j. I U/de)
Dobr vedie
Ak sa rozhodnete pouva v rmci i ieby
aj kapustov avu, nezabudnite, e t
nesmi e by ava z kysl ej kapusty
(obsahuj e prl i vera sol i ), al e ava
z odavenej surovej zel eni ny. Mal i by
ste vypi 0,5 - l l iter avy denne poas
troch tdov. Ak mte "J ogi stick"
probl m s prpravou takejto kapustovej
avy, rovnak itok vm poskytne aj
i st gl utam n.
o ete mete urobi a zvi?
ak fajte, prestate - kod vm aj
pasvne fajeni e
na ute sa l epi e zvlda stres el i mi nujte
ho v rmci monost
zzvor m protizpal ov i nok
a podporuje prekrveni e sl izni ce = hojeni e
(kapi tol a Zzvor)
ak mte monos pouva
deglycyriznovan formu sl adkho
dri evka v tabl etkch (dostupn zati al' i ba
v zahrani), urobte to - podrobnosti
v kapitole Sl adk dri evko
nepite kvu, i erny ani zel en aj - najm
ni e nal ano
sten npoje s pre vau sl izni cu
al dka, ktor sa m zahoji a mono
dokonca boj uje s Hel icobacterom, ako
drten kefa do hrdl a
pomedzi denn jedl mete pou
a prehl tn jednu ajov lyiku
lanovho semena
1 08 diagnzy peptik vred ialdka a dvanstnika
kupujte si a pouvajte l en kvalitn
domci med a pri dvajte si ho do aju,
a ke m aj teplotu, ktor vs nepopl i
(al e strkajte prst i ba do svojho aju ) -
med brni rastu a mnoeni u
Hel icobactera pyl ori
kami l kov a pepermintov aj m
protizpal ov a upokoj uj ci i nok
na al dok
" ak nemte alergi u na kami l ky
a pepermi nt vm nespsobuje pl eni e
zhy, pite 2 - 3 l ky tchto ajov denne
a striedajte i ch
vyhbajte sa pouvani u i erneho korenia,
ke je stav vai ch vredov zl
" v
"
ase mieru
"
ierne korenie v mal om
mnostve (pr gul'ok erstvo
zoml etho koreni a do vaej porcie jedl a}
podporuje prekrveni e a tm aj hojeni e
sl izni ce
vyhbajte sa uvani u salicyltov
a ibuprofenu a kontrol ujte si i nformci e
o vedlajch inkoch vetkch l i ekov,
ktor uvate al ebo by ste mal i uva
Dobr vedie
Sol' podporuje rast a mnoenie
Hel i cobactera pyl ori a navye v om
spsobuje dve mutcie, ktor z neho
robia vo vaom al dku ete
agresvneji eho votrel ca. Ak mte
rezistentn formu i nfekcie, mal i by ste
aspo poas l i eby - pl ne presta sol i.
P
psor1 aza
o to je?
Chronick ochoreni e koe charakteristi ck vznikom vyvench, erveno-ruovch losk so
strieborno-bi el ymi l upi nami a ostro ohrani enmi okrajmi . Vyskytuje sa najm na pokoke
!! vlasovej asti hl avy, l akov, kol i en, rebi er a krovej obl asti chrbtice. Me sa prejavi
' v niekolkch bodkch al ebo splva do vch pl ch. Ochoreni e prebi eha vo fzach
aktvneho tdi a (rel aps) a stupu prejavov (remi si e).
Preo vznikne?
Prejavy psorizy s spsoben nadmernm
delenm buni ek koe a l okl nym zpal om.
Presn pri na psorizy ni e je znma, al e za
hlavn sa povauj
" dysfunkci e i munitnho systmu
genetick predi spozcia
Spacm mechani zmom aktvnych fz je

emon stres
" poraneni a koe

al kohol
" kysl potravi ny a narueni e revnej
mi krofry

streptokokov i nfekcia
" niektor l i eky ( l ti um, beta-bloktory, zlato
a pod.)
Uprava vivy pri psorize
1 nekonzumujte al kohol a deni ny,
vypran a fritovan jedl a potraviny
gri lovan na otvorenom ohni
minimal izujte prjem ml ieka a ml i enych
vrobkov ( nzkotun kvasen vrobky
s vhodnejie)
mi ni mal izujte pitie kvy (aj bezkofenovej)
a i erneho aju
obmedzte prjem cukrov a sl adkost
obmedzte prjem nastench tukov
a potravn ivoneho pvodu
vyhbajte sa kyslm potravi nm: ci trusy,
anans, para(ajky, zel eni ny v kysl om
nl eve, ocot, hori ca a pod.
skmajte prtomnos monej
potravinovej alergie (al ergi ol ogick
testy a el i mi nan di ta)
asto konzumujte potraviny bohat
na kvercetn: jabl ko, ci bul'a, rbezle,
uori edky, brusni ce a pod.
o najastejie konzumujte tieto
potravi ny: pargl'a, pent, avokdo,
vl ask orechy, cesnak, zemi aky o
najkratie varen v upke, lt zi mn
tekvica - obsahuj vel'a gl utati nu
so si l nm antioxidanm i nkom,
ktorho hl avnm mi estom psobeni a -
diagnzy psoriza 1 09
na rozdi el od vitam nu C i E - je
vntro bunky
pecilna podpora lieby psorizy
zinok: 50 - 1 OO mg denne - uprednostnte
pi kol i nt, sran zi nonat drdi al dok
seln: 1 OO - 200 mi krogramov/de
vitamny B: B1 2 - 1 OO mi krogramov/de,
kyselina listov - 400 mi krogramov/de
esencilne mastn kysel i ny:
1 000 - 1 500 mi l i gramov 2 - 3-krt denne
(podrobnosti v kapi tol e Esenci l ne
mastn kysel i ny)
probiotick baktrie: 4 - 1 O mi l i rd
baktri v jednej dvke 3-krt denne
s jedl om (podrobnosti v kapi tol e
Probiotik)
o ete mete urobi a zvi?
opal'jte sa - postupne a pri merane,
UV i areni e vel'mi pravdepodobne tl m
akti vi tu T-lymfocytov (bi el e krvi nky, ktor
s pri psorize jednm z hl avnch
detruknch faktorov pokoky)
doprajte si tepl kpel' (aspo 1 O mi nt)
a na poslednch S mi nt si pridajte do vody
ni ekoi'o pol i evkovch lyc rastl i nnho
ol eja (napr. ol ivov) a dobre ho zamieajte
potom bute pri vyl iezan z vane opatrn,
pretoe sa bude vi ac k
l
za
do kpel'a si mete proti svrbeni u pri da
' ni ekoi'o pol ievkovch lyc jabl kovho
al ebo balzamovho octu
' ni ekolko pol i evkovch lyc na jemno
zoml etej ovsenej mky (pohodl nejia
alternatva s vrobky znaky Aveeno
s obsahom ovsa - dostupn v zahrani)
1 1 O 0|g002) psoriza
l ku si l nho zzvorovho aju
(podrobnosti v kapi tol e Zzvor)
" tieto prostriedky skste al ternatvne, nie
vetky naraz a po kadom kpel i sa
natri te hydratanm telovm ml i ekom
pre citliv pokoku, aby si vaa koa
zachoval a kpel'om zskan vl hkos
do posti hnutch mi est si mete
opakovane poas da vtiera pr kvapiek
oleja z austrlskeho ajovnka (tea tree
oi l - predvaj l ekrne) al ebo aloe vera
gl uren na vonkajie poui ti e
nekrabte sa, prpadne si ostri hajte
nechty vel'mi nakrtko, aby ste si pri
kraban nepokodzoval i pokoku -
zhoruj e to zpal a hojeni e
ak mte psori ati ck loisk na mi estach,
kde sa hol te al ebo depi l ujete, zsadne
pouvajte el ektrick strojeky, nie iletky
ampny proti psorize vo vl asovej asti
hl avy striedajte - znite rizi ko nvyku
a rezistenci e = zachovte ich i nnos
dlh vlasy zhoruj stav ochoreni a vo
vl asovej asti hlavy
zte svoj stres a urobte vetko, aby ste
ho zvl dal i l epm spsobom -
modl itba/meditcia, pri meran fyzick
aktivita, hry, relaxan techni ky a pod.
vyhbajte sa prechladnutiu a i nm
i nfekci m
' urobte vetko preto, aby ste neochorel i,
al e neuvajte l i eky a prostriedky na
zveni e i munity = me to znamena
zhoreni e stavu psorizy
prekonzul tujte svoj probl m s l ekrom
v centre l ekrskej kozmetiky - l okl ne
apl i kovan tekut dusk na mal a stredne
velk l oisk psorizy mva asto dobr
l ieebn i nky
rakovi na a viva
(veobecn odporani a na pravu stravy v rmci podpornej l i eby paci entov
s diagnostikovanm a l i eenm zhubnm ndorovm ochorenm)
ljedlneho l stka dsledne vylte
" vetky deniny a vetky druhy msa
" vetky ml iene vrobky (ltka I GF-1
prtomn v kravskom ml i eku podporuje
del eni e buniek), vrtane zmrzl i ny
" mastn, vypran, fritovan a peen
potraviny
" biely cukor a sl adkosti
" vetky vrobky z bielej mky ( peivo,
cestovi ny, cukrrensk vrobky, dezerty,
kole, zpraky a pod.)
" vetky aromatizovan, prifarbovan
a chemicky konzervovan potraviny
a neal ko npoje
" alkohol a i ernu kvu
Kad de konzumujte .-..,.... ,

(poda stavu a okol nost)

" varen naturl nu ryu
m i rok poui ti e: rizoto ( preo je
vlastne ri zoto s mkkm
"
i
"
, ke je
z rYe?! ), ryov nkyp, ryov
pudi ng, al ty s ryou, rya ako prl oha,
sas pol i evok a rznych jedl typu
sot a rozmixovan uvaren rya
aj ako prostri edok na zahusovani e
omok
" ostatn obilniny (pohnka, ovos, peno,
penica, ra, jame) a vrobky z ni ch
(peivo, cestoviny) striedajte podl'a chuti
varen strukoviny (vetky druhy,
najm sja) a tofu
" bi el e a l ahdkov tofu - no
' den tofu - radej ni e
ovocie - vetky druhy, najm
tmav, erven a oranov druhy
a bobul'ovit ovocia ( me by
aj mrazen)
aspo 2 kusy citrusovho ovocia
" 1 /2 - 1 l ku bobul'ovitho ovocia
(jahody, rbezle, uori edky, brusnice,
erni ce, mal i ny a pod.) - me by aj
mrazen, al e ni e zavran
zel eninu - vetky druhy (podl'a
znanl ivosti), najm vak kapustov
zel eni nu (kapusty, brokol ica, karfiol, kel,
kal erb) a tmavozel en l i stov druhy
(pent, vate, mangol d)
" aspo 1 l ku kapustovej zel eni ny
" 1 - 2 kusy paradajok (mu by aj
tepel ne upraven al ebo vo forme
omok a pretl aku)
orechy (vlask orechy a mandle):
2 - 4 pol i evkov lyice
olejnat semen (l'an, sezam, sl neni ca,
tekvica): 1 - 2 pol i evkov lyice
" Uprednostnite ml et l'anov semeno
(viac v kapi tol e anov semeno)
rastl i nn oleje (ol i vov, tekvi cov,
sl neni cov a pod.) - s mierou: maxi ml ne
1 pol ievkov lyicu na kadch 1 O kg
hmotnosti
diagnzy rakovina a viiva 1 1 1
" ako sas prmu ol ejov: 2-krt denne
l ajov lyiku ranovho ol eja
l isovanho za studena
byl i nky - na ochucovani e jedl pouvajte
suen alebo erstv byl i nky a korenia,
maj vel'mi si l n proti rakovi nov i nok
a s dl eitou sasou podpornej l i eby
(nemuste ich jes pol i evkovou lyicou
rovno z vrecka, ale ke i ch pri dvate do
jedl a, bute trochu rozafn
vai naj l ep spojenci z koreni i ek a
chl adniky s: kprov va, rozmarn,
oregano, kurkuma a bobkov list
aj bazal ka, majornka, tymi an, rasca,
anz, mta, i l i, kl i neky, kardamom,
afran a vetky ostatn byl i nky
a koreni ny mu by vel'mi uiton
alie dleit opatrenia v strave
kontrol ujte si konzumci u mrkvovej avy
a neuvajte doplnky stravy s obsahom
beta-karotnu (beta-karotn me
v nadmernch dvkach psobi ako
sti mulant rastu ndorovch buni ek)
" mrkva a mal mnostv mrkvovej avy
l - 2-krt tdenne ni e s rizi kov
neuvajte vivov dopl nky (vitamny,
multivitamny) s obsahom eleza -
v prpade, e supl ementci a elezom je
nevyhnutn, uprednostnte najprv
potravi ny bohat na elezo a odporani a
podl'a kapitol y el ezo
denne vypite 2 - 3 dcl cviklovej avy
v malch dvkach poas da
" avu je potrebn riedi vodou al ebo
jabl kovou avou (v pomere l : 4)
avu drte v chl adni ke a prsne
dodriavajte dtum spotreby
1 1 2 J|0IJ rakovina a viiva
ak si pri pravujete avu sami doma,
pred uskl adnenm do chl adniky
na povrch vdy nakvapkajte pr
kvapi ek citrnovej avy a spotrebujte
do 24 hodn
ako npoj uprednostnte kval itn zelen
aj: 2 - 4 l ky denne (bez cukru, radej
si dajte lyiku - dve medu)
posl edn l ku nepite neskr ako
o l S. hod (obsahuje kofen, ktor
nara spnok)
do jedl a si pri dvajte
" mlet koricu: l /2 ajovej lyiky denne
mlet/surov zzvor: 1 /2 ajovej lyiky
denne
ak to cel kov stav a hmotnos dovol'uj ,
skste dodriava pstny de l -krt
tdenne - konzumujte len surov ovocie
a zel eni nu, zrieden cvi kl ov avu
a byl i nkov aje
na pi ti e a vareni e pouvajte prednostne
vodu uren pre dojensk vivu (napr.
Lucka), a filtrovan vodu ( na filtrovanie
vody pl ne sta dbnov al ebo
_.
prietokov filter s aktvnym uhl m)
pecilna podpora lieby
onkologickch ochoren
probiotik: 4 - l O mi l i rd v jednej dvke
3-krt denne s jedl om
" v prpade obmedzench monost
preh
f
tani a tuhej potravy kapsul e otvorte
a prok zamieajte do ka, pyr al ebo
npojov
Seleno-Precise (fa Pharma Nord) :
1 tabl etka rno s jedl om
vitamn 0: 1 O mi krogramov ( 400 m.j.)
denne
" Bio-Cesnak (fa Pharma Nord) : podl'a
toleranci e 3-krt denne 1 2 tbl . s jedl om
ak tolerujete prrodn cesnak, uvajte
1 2 stri ky denne (surov al ebo
dusen, varen)
" Siberian Gi nseng (fa Jamieson): 3-krt
denne 1 2 kapsul e s jedl om
lnocell (fa Barny' s): podla i nformci e
Vprbalovom letku
||revedie
Ak chlorefla a zelen jame obsahuj
rastov faktory, ktor podporuj rast
a delenie buniek tak, ako to tvrdia i ch
vrobcovia a distribtori, s tieto vivov
dopl nky pri l iebe onkol ogi ckch
ochoren kontrai ndi kovan.
Ako nahradit' bielkoviny a vpnik z kravskho mlieka?
vyskajte nov recepty na strukoviny a tofu, urite vm nejak zachutia
kad de konzumujte strukoviny (fazua, oovica, hrach, ccer, araidy)
a vrobky zo strukovin (tofu, tempeh, mi so, sjov mso - textrovan sjov
bielkovina, ntierky zo strukovn a pod.)
sja a araidy obsahuj vemi kvalitn bielkoviny, elezo, vitamny 8
vea vpnika obsahuje: sja, tofu (v rmci technolgie vroby sa pouva vpnik)
a ostatn strukoviny, kapusta, kel, ruikov kel, brokolica, nska kapusta, vate
(petrlen, patka a pod.), orechy (mandle), semen (mak, sezam) a suen ovocie
(figy), trstinov melasa, cerelie a potraviny fortifikovan vpnikom
konzumujte potraviny fortifkovan (obohaten) vpnikom
(pomaranov ds, sjov mlieko, muesli a pod.)
kravsk mlieko mono nahradi aj naraz (pri zisten alergie), ale odpora sa to urobi
radej postupne (najprv vynechajte smotanov a tun mliene vrobky potom den
taven syry nakoniec nzkotun kysnut mliene vrobky a syry)
diagnzy rakovina a vliva 1 1 3
/
reumatoi dn artri tda
o to je? W
Chronick systmov autoi mnne zpal ov ochorenie, ktor posti huje predovetkm
l'achy a k
f
by, al e nel i een a kompl i kovan formy choroby mu zasi ahnu aj pl'ca, oi,
srdce a cievy. U ien sa ochoreni e vyskytuje asi 3-krt asteji e ako u muov a najastejie
sa objav medzi 30. a 60. rokom ivota. kl a a i ntenzita prejavov ako aj vvoj ochorenia
s vel'mi i ndi vi dul ne.
Prznaky
stuhnutos posti hnutch k
f
bov, ktor sa
zhoruje pri i naktivite
rann stuhnutos me pretrvva vi ac
ako hodi nu
zpal najmenej troch k
f
bov
' najastejie s posti hnut mal k
f
by
prstov ruky, zpstia, l aka, kol ena,
l enka a prstov nohy
mi mok
l
bov prznaky
" reumati ck uzl ky, opuch pl eury,
zpal obal ov srdca, zpal
a zveni e lymfati ckch uzl n,
zveni e sl ezi ny, znen
poet bi elych krvi ni ek, zpal
ciev, anmia a pod.
sl abos, mi erne zven tel esn tepl ota,
strata hmotnosti
Preo vznikne?
Presn pri na vzni ku reumatoidnej artritdy
nie je znma, ale vznamn l ohu hraj
1 14 diagnzy reumatoidn artritda
vonkajie vpl yvy (spsob ivota, al ergny,
stres, i nfekcie a pod.) a geneti ka.
Ri zi kov faktory vzni ku reumatoi dnej
artritdy veobecne s
vskyt v pokrvnej rodi ne (dedi nos)
ast bakteri l ne al ebo vrusov i nfekcie
hormonl ne poruchy
psychick stres
al ergi a
prava vivy
pri reumatoidnej artritde
otestujte a vylte najasteji e znme
potravinov alergny: kravsk ml ieko,
morsk ivochy, bravov mso, deniny,
arai dy, peni ca a kukurica
tieto potraviny mu zhorova prejavy
ochoreni a: citrusy, erven mso, okolda,
al kohol , ni ektor koreni a, sten npoje,
vrobky z bi el ej mky, kakao
u ni ektorch paci entov pomha dsl edn
vyl eni e prj mu solannovej zeleniny:
paprika, baklan, paradaj ky a bi el e
zemi aky - mon zl epeni e sa prejav
najskr o mesi ac po pl nom vynechan
tchto potravn
" jedzte vera potravn s velkm obsahom
sry: cesnak, ci bura, pr, patka, kapusty,
brokol ica, kal erb, pargra
" jedzte vera potravn s velkm obsahom
histidnu (ami nokysel i na, ktor podporuje
detoxi kci u organizmu od kovov):
naturl na rya, penica, ra
" vegetarinska a vegnska strava pri na
mnohm ruom vrazn zmi erneni e a
vymi znuti e prznakov zpal u a nvrat
hybnosti k
f
bov
" V prpade, e neviete i dentifikova
probl mov potravi n u, skste vyui tzv.
eliminan ditu (podrobnosti v prl ohe
El i mi nan di ta)
1 udriavajte dostaton prjem tekutn
(udriavajte svetl mo) - odpora sa
denne vypi 2 - 3 l itre i stch tekutn
pecilna podpora l ieby
reumatoidnej artritdy
" seln: 1 OO - 200 mi krogramov/de
" zinok: do 50 mg/de - l i eky proti
reumatoi dnej artritde zvyuj jeho straty
" esencilne mastn kyseliny: 1 000 1 SOO
mi l i gramov 2-krt denne (podrobne
kapitol a Esenci l ne mastn kysel i ny)
" ili (suen pl i v papri ka) : 1 /4 ajovej
lyiky denne
1 vitamn C: SOO mg 2-krt denne
' ak nemete zabezpei dostaton
prem ovocia a zel eni ny, dvku zvte
na SOO mg 3 - S-krt denne
chondroitn sulft: SOO mg 2-krt denne
gl ukozamn sulft: podra prbal ovej
i nformci e
metylsulfonylmetn (MSM):
SOO - 1 000 mg 3-krt denne
" tieto tri l tky sa asto kombi nuj do
spol onch prpravkov - dvkovani e
je jednoduchi e, uvajte podl'a
prbal ovej i nformci e
erene, jahody: v sezne 0,5 - 1 kg/ de
(m s tmavie, tm l epi e)
zzvor: podl'a i nformci v kapitole Zzvor
kurkuma: pod ra i nformci v kapi tol e
Kurku ma
vitamn 0: pod ra i nformci v kapitol e
Vitamn D
o ete mete urobi a zvi?
oddych zniuje cel kov prejavy zpal u
a navy
' neprepnajte si ly poas svoji ch dennch
aktivt - nemuste by dokonalm
lovekom, ktor vetko sti hne a zvldne
viac, ako zdrav rudi a
primeran fzick aktivita potla
zpalov prejavy a boles
nedajte sa od cvieni a odradi bol esou
" cvite aj k
f
by, ktor vs bol i a - cvite
pri merane a pravi del ne
" bol es vs mono bl okuje, al e ak budete
cvi i pravi del ne, v stav sa vrazne
zl ep, pretoe pri meran cvienie
potla zpal aj boles- prerute ten
bl udn kruh!
venujte dostaton pozornos
rehabi l itci i - aj to je forma cvieni a
" techni ky na uvol'neni e k
f
bov
" cvieni e na zachovani e hybnosti
a sval ovej si l y
diagnzy reumatoidn artritda 1 1 S
' hydroterapi a, el ektrol ieba a pod.
ak rno vstvate so stuhnutmi k
f
bmi rk,
pouvajte na noc tenk bavl nen
rukavice (mysl m na noc na ruky )
neuvajte dopl nky vivy s obsahom
eleza
na potl aeni e bolesti pri aktnom zhoren
zpal u, mete poui adov obklady
al ebo si na 1 O - 1 5 mi nt pri l ote na
bol estiv k
[
by vrecko mrazenho hrku
zabal en v istej utierke
pred a po cvien k
f
bov mete apl i kova
tepl obklad
" ki l o sol i presypte do texti l nho vrecka,
ktor nebude sol' prepa a vrecko
uzavrite
" vlote vrecko so sol'u na 2 - 3 mi nty
do mi krovl nnej rry - ubezpete sa, e
sa sol' na hri al a i ba na tak tepl otu, ktor
znesi ete po pri l oen na k
[
by
pri l ote si tepl obkl ad na posti hnut
k
[
by na 1 O - 30 mi nt
---
" existuj u aj hotov pomcky ( napr.
termo vankiky Natural Mi ero Therapy
od f Perl a), ktor s uren na takto
formu l i eby (obsahuj obi l ni ny
s l i eivmi byl i nkami al ebo morsk sol)
pouvajte i ch podl'a nvodu
' tepl obkl ady neaplikujte poas
aktnych bolest k
f
bov
trvte dostatok asu vonku na sl nku
a postupne a pri merane sa opal'jte
(podrobneji e v kapi tol e Vitamn O)
1 1 6 diagnzy reumatoidn artritfda
vyhbajte sa l i ekom a prpravkom, ktor
maj i munosti mulan i nok
urobte vetko preto, aby vae dvky l i ekov
proti bol esti a zpal u bol i o najniie
mesiac si zapisujte svoj jedlny l stok
a stav vho ochoreni a - mono sa vm
podar vystopova nejak svislosti medzi
tm, o jete a tm, ako sa ctite
jeden de v tdni skste dra pl n
al ebo i aston (zel eni nov) pst
pomha
"
resetova
"
v i munitn systm
ak mte nadvhu al ebo obezitu, upravte
svoju hmotnos- obezita zaauje k
f
by
a zosi l uj e zpal v organizme
steatza peene
(stukovatenie peene)
eteje?
Prtomnos nadmernho mnostva tuku v peeni . Ni ektor autori ju povauj za sas
metabol i ckho syndrmu. Dl ho nemus ma iadne prejavy (okrem zvench hodnt
peeovch testov), je vak vel'mi nebezpen tm, e sa asto vyva do ci rhzy
a zlyhani a peene.
?|eevznikne?
Existuj dve zkl adn pri ny stukovateni a
peene
1 primrna steatza - pri nou je
obezita, porucha tukovho
metabolizmu, cukrovka al ebo -
inzul nov rezistenci a
1 sekundrna steatza - pri nou je
najasteji e al kohol (tto forma je
nebezpenejia, m rchl ej vvoj do
cirhzy)
prava vivy pri steatze
1 absol tne vyl te prjem al koholu
1 obmedzte cel kov prjem tukov - podl'a
prlohy Ako obmedzi tuky
" uprednostnte prjem bezpench fori em
tuku - podl'a prl ohy Ako pouva
naj l epie tuky
1 obmedzte prjem cukru vo vetkch
formch
" naj horia je kombi nci a cukru
s nebezpenm tzv. stuenm
pokrmovm tukom a tvrdmi
margarnmi (keksy, doboky, pl nen
kolekcie, l acn a pl nen okol dy,
krmov pl nky v zkuskoch a pod.)
' mi mori adne nebezpen pre pee
je izolovan fruktza ( napr. vysoko
koncentrovan fruktzov si rup, ktor
sa pouva ako sl adi dl o v neal ko
npojoch a cukrrenskch vrobkoch)
podporuje ukl adani e tuku v peeni
(ovoci a sa vak nemuste b, pretoe
fruktza je
"
zamknut
"
s vl kni nou
a t jej brni sprva sa v naom tel e
nesl une)
konzumujte l en potraviny s nzkym
glykemickm indexom (podl'a prl ohy
Gl ykemi ck i ndex)
uprednostnite l'ahko strvitel'n rastl i nn
bi el kovi ny (strukovi ny, obi l ni ny a vrobky
z ni ch) pred ivonymi , ktor obsahuj
vera tuku
konzumujte o najviac ovocia, zel eni ny,
cesnaku, ci bule, pru, zel ench vat
a byl i ni ek
neprejedajte sa
diagnzy steatza peene 1 1 7
pecilna podpora l ieby steatzy
esencilne mastn kyseliny 1 000 - 1 500
mi l i gramov/de
" dobr rieeni e: 2 ajov lyiky
panenskho ranovho ol eja denne
do jedl a
Stressease (Jamieson): 1 /2 tabl etky rno
s jedl om a veer pred spanm
L-karnitn: SOO mg 2-krt denne nal ano
probiotik: 4 - 1 O mi l ird baktri v jednej
dvke 3-krt denne s jedl om
kysel i na alfa-li poov ( Pharma Nord) :
1 OO - 200 mg denne (podrobnosti
v kapi tol e Al fa-l i poov kysel i na)
koenzm Q1 0: 1 OO - 200 mg/ de
cesnak: 1 - 3 stri ky denne, al ebo
ekvival ent vo forme dopl nkov podl'a
kapitoly Cesnak
seln: 50 - 1 OO mi krogramov/de
ostropestrec marinsky (si l ymarn}-
1 40 - 21 O mg (= 2 - 3 tabl etky Fl avobi on)
3-krt denne
Fl avobi on je viazen na l ekrsky predpi s
aje: fenykl ov, tymi anov, pkov
o ete mete urobi a zvi?
ak mte nadvhu alebo obezitu,
trpezl ivo, bezpene a trval o schudnite
(vetko njdete v mojej kni he Teraz
to zde - pravdy a kl amstv
o chudnut)
1 1 8 J|0/) steatza pelene
bez fyzickej aktivity to cel urite
nepjde - otvorte si dir, njdite
a vyznate si tam jeden a pol hodi ny
tyrikrt v kadom tdni pre seba,
svoje srdce a svoj pot - vyberajte si
porty a aktivity, ktor vs bavia
ak mte nbeh na cukrovku al ebo sa u 0d
u l i eite, venujte mi mori adnu pozornos
prave stravy a udriavani u bezpenej
hl adi ny cukru v krvi (kapi tol a Cukrovka)
ak mte zven hl adi nu chol esterol u
a krvnch tukov (triacyglyceroly), urobte
vetko pre to, aby ste dostal i svoje
hodnoty na norml (kapi tol a
Hyperl i pidmi a)
vyhbajte sa uvani u l i ekov proti bolesti
a zpal u, l i ekom, ktor pokodzuj pee
a neuvajte iadne drogy
trombza a tromboflebitda
eto je?
Thrombos (trombus) znamen "zrazeni na krvi:' Trombus je zhl uk krvnch dotiiek, krvi ni ek
a krvnch bi el kovn, ktor obmedzuje a znemouj e pri etok krvi. erstvo vzni knut zrazeni na
je nebezpen tm, e sa z nej me odtrhn as, ktor upch cievy v srdci , mozgu, pl'cach
alebo i nch orgnoch. Phl ebitis znamen
"
zpal l :' Tieto dva stavy sa asto vyskytuj spol u,
najm na i l ch dol nch konatn, pri om mu by posti hnut i l y na povrchu (povrchov
superficil na trombofebitda) al ebo v h
f
bke konatiny (h
f
bkov trombofebitda).
Preo vznikne?
K hlavnm ri zi kovm faktorom vzni ku
trombov a trombofebitdy patr
" i naktivita dol nch konatn ( dl h
cestovani e l i etadl om/autobusom,
pooperan stavy, prca v sede pri PC,
imobilita na lku a pod.)
" obleeni e obmedzuj ce krvn obeh
" uvani e estrognu
" niektor druhy rakoviny
" dedinos
j|vivy pri trombze
dtromboflebitde
" znte prjem nastench tukov (masl o,
deni ny, erven mso, smotana, keksy,
sui enky, l acn okoldy)
vyuite odporani a podl'a prlohy Ako
zni prjem tukov
obmedzte prjem ervenho msa, vyl te
deni ny a vntornosti
znte prem trans-mastnch kyseln
(tvrd margarny, stuen tuky na peeni e,
sui enky, keksy, l acn okol dy a pod.)
obmedzte prjem sol i a slanch potravn
upravte svoj u tel esn hmotnos, ak mte
nadvhu al ebo obezitu
ili (kapsai cn) m si l n protizpal ov
a antitromboti ck i nok - pri dvajte si
ti pku a l /4 ajovej lyiky denne do jedl a
ak budete uva tieto terapeutick
dvky kapsai c nu, i nformujte o tom
svoj ho l ekra, pretoe me by
potrebn sl edova vae hodnoty
zrani a krvi asteji e a podl'a
vsl edkov zni dvkovani e l i ekov
pecilna podpora prevencie a l ieby
trombzy a trombofebitdy
mlet l'anov semeno: 2 ajov lyiky
2-krt denne do jedl a
hork: 200 mg 2-krt denne
L-karnitn: 500 mg denne
0|0I) trombza a tromboflebitda 1 1 9
koenzm Q10: 60 - l OO mg 2-krt denne
cesnak: podl'a i nformci v kapitol e Cesnak
vitamn C: SOO mg 2-krt denne
" ak vaa strava neobsahuje dostatok
ovocia a zel eni ny, dvku mete zvi
a na SOO mg S-krt denne (podl'a
tel esnej hmotnosti)
koncentrovan aj/zpar z rumaneka
kami l kovho (ak neuvate warfarn al ebo
i n anti koagul an l i eky!) 2 - 3-krt denne
Bio-Pycnogenol (fa Pharma Nord) : podl'a
i nformci e v prbalovom letku
Dobr vedie
Poas anti koagul anej/fi bri nol ytickej
l ieby sa vbec neodpora uva
ieto vivov doplnky: gi nkgo bi l oba,
en-en, enzmy (wobenzym, bromel an,
papan a pod.), pagatan konsk.
Najinnejie potraviny v prevencii
trombzy
erven hrozno, citrusy (okrem grapefruitu),
hruky, jabl k, banny, sja a ostatn
strukoviny, jahody, marhule, mal i ny, rbezle,
ernice, brusnice, cesnak, ovsen vloky,
naturl na rya, vetky druhy zeleni ny, ml et
l'anov semeno, tekvi cov semeno, ml et
sezam, zzvor, avokdo, ol ivov ol ej,
kakaov prok, hork okol da
Poznmka: ak uvate lieky proti zrani u krvi, v jeden
de nekonzumujte vi e mnostvo nasl edujci ch
potravn a ajovn a vyhbajte sa ich vzjomnm
kombincim: rybie ol eje, cesnak, pap ja, l i gurek
lekrsky, ruta voav, petrlen zhradn, kpor
voav, erucha, zelen aj, avokdo, kel, kapusta,
brokolica, karfiol, pent.
1 20 002J trombza a trombofebitda
Dobr vedie
Poas anti koagulanej/fi bri nolytickej
l ieby sa vbec neodpora uva tieto
byli nky al ebo kozmetick prpravky
s obsahom vakov z tchto rastln:
archangel i ka l ekrska, kozonoha
hostcov, sml dnk moiarny, ruta voav,
rumanek kami l kov, kl i neky, bedrovnk
anz, i hl'ava dvojdom, pagatan konsk.
o ete mete urobi a zvi?
pestujte pravi del n a pri meran fyzick
aktivitu
dbajte o sprvne prekrvenie dol nch
konatn
" robte si poas cestovani a a prce v sede
al ebo postojaky ast prestvky na
cvi eni e a prekrveni e dol nch konatn
" poas da si opakovane vylote nohy na
stl alebo pohovku - do rovne srdca
" nenoste tesn obl eenie, ktor brni
prdeni u krvi najm v dol nej polovici tela
" nenoste ponoky a podkol i enky, ktor
maj hore sahujce ukonenie
" nesedvajte s nohami prekrenmi
v kol ench
s chi rurgom sa porate o pouvan
elastickch podkoli enok al ebo panch
ak nie ste mobi l n a ste odkzan na
cel odenn leani e v postel i , snate sa
poas da o najviac cvii nohami
ak vs posti hne nhl a dunos (me by
znmkou pl'cnej embl i e - upchati a
pl'cneho obehu krvnou zrazeni nou),
okamite si sadnite a privolajte si
zchrann zdravotn sl ubu al ebo si
zabezpete okamit prevoz do nemocnice
a i nformujte l ekra o monosti embl ie
ul cerzna kol i tda
o to je?
Vne chroni ck nepecifick zpal ov ochorenie sl iznice a podsl iznice konenka a hrubho
reva. Prejavuje sa vredovmi l zi ami steny reva a konenka, hnakou, krvou v stol i ci
a krvcanm z konenka. I ntenzita prejavov zvi s od velkosti zpalovho pokodeni a.
Objavuje sa najasteji e medzi 1 5. a 30. a potom medzi 60. a 70. rokom ivota. prava stravy
a lieky doku udriava ochoreni e pod kontrol ou a v 75 % prpadov. Okol o 25 %
posti hnutch l'ud potrebuje chi rurgi ck ri eeni e.
||eevzni
1
kne?
genetick predi spozcia (vskyt
U pokrvnch prbuznch)
i munol ogi ck poruchy
psychick stres
infekcie trviaceho systmu
velk obsah nastench tukov
a bi el kovn ivoneho pvodu
V strave
prava vivy pri ulcerznej kolitde
obmedzte prjem

rafi novanch potravn ( keksy, prkov

pol otovary, konzervy a pod. )
" nastench tukov, margarnov na
peenie
cukrov a sl adkost
vylte prjem
kvy a kofenovch npojov
al kohol u
stench neal ko npojov
vyhbajte sa vypranm, fritovanm,
v tuku peenm a na otvorenom ohni
gri l ovanm jedl m
nekonzumujte pr l i pi kantn, drdiv,
sol en potraviny a zel eni nu nakl adan
v kysl om a sl adkokysl om nleve
konzumujte predovetkm vhodn
potravi ny (uveden niie)
" vhodn spsoby pravy: vareni e v pare,
bl anrovani e, dusenie, vareni e vo vode,
gri l ovani e na pl atni , peeni e na sucho,
vareni e v mi krovl nnej rre, krtke
praeni e v mal om mnostve ol eja (sot)
a peeni e v al obal e
zvte prjem vlkniny (potla bol es,
ke a pl ynatost)
" potraviny s velkm obsahom vl kni ny
dopl nky vivy ( psl l i um, ranov
semeno, jabl n pektn a pod. )
prij majte dostatok tekutn - aspo 2 l itre
vody/de
ak netol erujete surov zeleni nu, varte si ju
v pare al ebo bl anrujte
~
diagnzy u/erzna koltda 1 21
Vhodn potraviny poas + :
(ak nemte al ergiu)
zemi aky, mrkva, uhorka, kapusta
a tmavol i stov zel eni na, brokol ica, karfi ol ,
ruikov kel , hrok, cvi kl a, pent,
kukurica, vetky strukovi ny, sjov
vrobky, pol ol pan rya natural , peno,
ovos, peni ca, ra, pohnka, orechy
a semen, j abl k, hruky, banny, j ahody,
erni ce, mal i ny, rbezle, avokdo, anans,
paradaj ky, kal erb, chud mso, neden
tun morsk ryby
byl i nky: rasc
,
a, bazal ka, rozmarn, tymi an,
majornka, oregano, patka
cestoviny - nie s paradajkovou
omkou, al e s tol erovanmi byl i nkami
( bazal ka, oregano, rozmarn, tymi an
a pod. ) al ebo tvarohom, l ahdkovm
tofu, nzkotunou smotanou
zelenina: zel en hrok - pyr, cuketa
a ostatn tekvice bez upky a jadi erok,
pentov pyr bez ml i eka, syra
a i erneho korenia
" ovocie (naj prv vyskajte v mal om
mnostve, 1 - 2 pol i evkov lyice):
erven mel n, marhul'ov pyr, jabl ko
bez upky, bann, avokdo
" ml iene vrobky: aci dofi l n ml ieko,
nzkotun smotana, probi oti ck jogurt
prava stravy poas +\a|+}fzy pecilna podpora lieby
ul cerznej kolitdy
v aktnej fze ochoreni a ( hnaky,
bolesti) vylte
" vetky znme potravinov alergny
(ml iene vrobky, citrusy, deni ny, msov
konzervy, araidy, ryby, vajka, penica)
" drdiv zloky potravy (si l n koreni ny,
vypran jedl , gl utamt sodn, ocot,
horica a pod. )
" drdiv potraviny (kapustov zeleni na,
ml i ene vrobky, papri ka, nakl adan
zel eni na, kysl kapusta, peni ca)
" deni ny, sl ani nu, msov konzervy
" kvu a vetky npoje s obsahom kofenu
" al kohol
cukor a sl adkosti
" ovocn avy a dsy
vhodn potraviny poas aktnej fzy
ochorenia s
" bi el a rya, zemi aky, bi el y chl ieb,
grahamov chl i eb (vyska v mal om
mnostve}, pohnka, peno
1 22 diagnzy u/erzna koltda
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 3-krt denne (podrobnosti
v kapitole Probi oti k)
ava z aloe vera: 50 - 1 OO ml 2-krt
denne - rno a veer, nal ano, naj menej
30 mi nt pred jedl om (neuvajte poas
aktnej fzy a ni e je vhodn, ak mte
hnaky) - ak vm spsobuje pl eni e zhy
al ebo i n trviace akosti, veern dvku
uite pred al ebo namiesto ol ovrantu
esencil ne mastn kysel i ny: 1 000 - 1 500
mi l i gramov 2-krt denne (podrobnosti
v kapi tol e Esenci l ne mastn kysel i ny)
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm jedl om
- l en ak nemete konzumova pri rodzen
zdroje
zinok: 30 - 50 mg/de - uprednostnte
pi kol i nt al ebo gl ukont, sran zi nonat
drdi al dok
seln: 50 - 200 mi krogramov/de
" vitamn K: 1 O mg/ de
" vitamn A: 50 000 I U poas dvoch tdov,
potom 1 O - 25 000 I U/de
" vitamn D: 1 OO - 200 I U /de
" S-komplex - naj m ti amn, ri bofavn,
kysel i na pantotnov a l i stov
" hork: 200 mg 2 - 3-krt denne
" vpnik: SOO mg 1 - 2-krt denne
o ete mete urobi a zvi?
" uvani e eleza me by vel'mi nevhodn
- ak vm nezi sti l i anmi u strednho
a ai eho stupa, mal i by ste sa jeho
uvani u v tabl etkch vyhba
urobte vetko preto, aby ste udriaval i
svoje revo zdrav ( v remi si i ) a vtedy sa
mete spol'ahn aj na pri rodzen
zdroje eleza v potravi nch (podrobnosti
v kapitol e
2
el ezo)
" miernejie formy anmi e sa daj ri ei
pomocou pravy stravy ( podrobnosti
v kapi tol e Anmi a)
" nepouvajte tesn obleenie a pr l i
tesn spodn bi el ize
" vyhbajte sa dl hmu sedeni u bez
prestvky
" naute sa i nn techniky na l epi e
zvl dani e stresu
" poiaton fzy ul cerznej kol i tdy sa
mu prejavi aj ako artritda - bol esti
k
f
bov, ktor
"
putuj
"
po tele
skste najprv upravi svoju stravu podl'a
uvedench odporan a potom (najskr
o mesiac) posdi, i sa vae bol esti k
f
bov
neupravia pri dodriavan pri ncpov
podpornej l ieby ul cerznej kolitdy
ak no, me by potrebn absol vova
ni el en reumatol ogi ck a ortopedi ck,
al e aj dkl adn gastroenterologi ck
vyetreni e
kad paci ent s ul cerznou kol itdou,
ktor u trv dl hi e ako 5 rokov, by mal
kad rok absolvova kolonoskopick
vyetrenie (vi em, ni e je to ktovieo, al e
me vm to zachrni ivot, pretoe
ul cerzna kol i tda sa spja so zvenm
rizikom vzni ku rakovi ny hrubho reva)
J|0I) ulcerzna kolitda 1 2 3
varixy konatn (kov il y)
o to je?
Varixy s rozren, vi nut a pred
f
en povrchov ily na dol nch konati nch, ktor sa
typicky prejavuj - naj m nonmi - kovitmi bol esami dol nch konatn (odti al' nzov
"
kov i l y
"
) . Okrem vi di tel'nch varixov lovek nemus ma i adne i n al ebo l en mi erne
prznaky charakteru pocitov tl aku alebo bol estivosti
.
ltok. Najastejou kompl i kci ou je
zpal posti hnutej i l y al ebo krvcani e po poranen.
Preo vznikn?
Existuj dva druhy varixov
primrne varixy - spsobuje ich vroden
porucha vziva (v stench l )
sekundrne varixy, ktor vzni kaj ako
dsl edok
" trombzy h
(
bkovch l
' poruchy i l ovch chl opn
" pokodeni a i l ovej steny
prava vivy pri varixoch
obmedzte prjem mastnch a sl anch
potravn, nastench mastnch kysel n

v ivonych potravi nch a l acnch

sl adkostiach, pekrskych a cukrrenskch
vrobkoch
vylte al ebo aspo vrazne obmedzte
al i e nevhodn potravi ny: cukor, deni ny,
vntornosti zvi erat, vypran a fritovan
potravi ny, tun a zrej ce syry
jedzte o najviac surovho (naj m
bobul'ovitho) ovocia - mal i ny, erni ce,
1 24 diagnzy varixy konatn
j ahody, brusni ce, rbezle, al e aj erene,
hroznov jadierka a biela as upky
ci trusovch pl odov, a tie ci bul'a, pr
a jabl k - to s naj lepi e zdroje
favonoidov ( napr. rutn, kvercetn), ktor
podporuj tvorbu a truktru kol agnu
a spevuj stenu l

konzumujte dostatok vlkni ny, pretoe

podporuje vyprzdovanie hrubho reva
- ke mte revo pl n a nafknut, tla na
i l y v duti ne brunej a cez ne sa potom
prena zven tl ak i na ily dol nch
konatn = zpchou a astou pl ynatosou
varixy vzni kaj al ebo sa zhoruj
obmedzte prjem al koholu spsobuje
rozahovani e ciev
pecilna podpora l ieby varixov
mlet l'anov semeno: 2 ajov lyiky
2-krt denne do jedl a - podl'a kapitoly
anov semeno
" mete pouva aj ist panensk
lanov olej (naj m poas tehotenstva
nie je ranov semeno vhodn) 2 ajov
lyiky denne, al ebo i n zdroje
esenci l nych mastnch kysel n
(podrobnosti v kapitol e Esenci l ne
mastn kysel i ny)
" koenzm Q10: 1 OO - 200 mg/ de
" Bio-Pycnogenol: podl'a i nformci e
v prbalovom l etku
" ti pka ili aspo jedenkrt denne do jedl a
- potla zpal a boles
" vypite denne 1 - 2 l ky zzvorovho aju
1 vitamn C: 200 - SOO mg s kadm jedl om
- len ak nemete konzumova jeho
prirodzen zdroje
e|ievedie
Pavikovit cievky s nekodn trval o
rozren kl bk kapi l r pod povrchom
koe. Spsobuj
"
l en
"
kozmetick
problm, nie zdravotn.
etemete urobi a zvi?
" pestujte pravi del n a pri meran fyzick
aktivitu
" 1 5 mi nt svinej chdze 4-krt denne
podporuje odtok krvi zo l dol nch
konatn
" zadriavani e dychu pri cvien varixy
zhoruje - na ute sa pri si l ovch
cvieniach sprvne dcha
" plvanie je pre vs i del ny port
hydrostatick tl ak vody pomha
svalom
"
vytl ai
"
krv k srdcu a konati ny
s odl'ahen, plvani e tie opti ml ne
zaauje pl'ca, srdce a velk
skupi ny svalov
" dbajte o sprvne prekrvenie dol nch
konatn
' robte si poas cestovani a a prce v sede
al ebo postojaky ast prestvky na
cvi eni e a prekrvenie dol nch konatn
kad hodi nu potrebujete aspo S mi nt
hba nohami
' cvite najm ltkovmi sval mi
naprkl ad napna ni e a priahovani e
pi i ek chodi di el vborne masruje i l y
a podporuje odtok krvi
" podobne psob aj 5 - 6 hl bokch
ndychov a vdychov ni ekolkokrt
denne - dbajte, aby ste pritom nemal i
brucho sti ahnut a sete vystret,
ni e zhrben
" poas da si opakovane vylote nohy
na stl al ebo pohovku - aspo do
rovne srdca
' nenoste tesn obleenie a opasky, ktor
brnia prdeni u krvi v dol nej polovici tela
' nenoste ponoky a podkol i enky, ktor
maj hore sahujce ukoneni e
ni kdy nesedvajte s nohami
prekrenmi v kol ench
namhav stolica zvyuje tl ak v i l ovom
systme dol nch konatn a dl hodobo sa
upl atuj e pri tvorbe varixov - urobte
vetko (okrem nvykovch prehadi el )
preto, aby ste nemal i zpchu
Dobr vedie
Hemoroidy s v podstate vari kzne-i ly
v obl asti konenka a anl neho otvoru.
Si tuci a je tam vak kompl i kovaneji a
vm fzickm zaaenm (zven
tl ak pri stol i ci a pod.) a pri amym
vplyvom stolice.
horce kpele al ebo nadmern
opal'ovani e vyvolva rel axci u sti en l
diagnzy varixy konlatn 1 2 5
a me spsobi hromadeni e krvi
nezabudnite si nohy potom dobre
precvii
chodeni e naboso zl epuje krvn tok
ak fajte, prestate
v tehotenstve, ke plod tl a na dol n
dut i l u, je vhodn trvi denne nejak
as (napr. pri tan a pod.) na kol ench
a l akoch al ebo kol ench a dl ani ach
s vystretm chrbtom - odl'ahuje to i l ov
systm a podporuje odtok krvi do srdca
l'ahk mas prstami od l enkov a po
stehn smerom k srdcu pome odtoku
hromadenej krvi - jemne stlajte svaly
z oboch strn varixov, nie pri amo il y
Dobr vedie
Prznaky kovch l sa mu asto
podoba na ovel'a vnej zdravotn
probl m - trombofebitdu, al e
nespsobuj tak kompl i kci e.
Trombofl ebitda me spsobi vzni k
varixov, al e varixy ni e s pri nou
trombofl ebitdy a trombzy.
pred spanm
" 1 O mi nt pocvite nohami (vpony na
pi kch, kreni e chodi dl ami vo
vzduchu a pod.)
" 5 mi nt si zl'ahka prstami masrujte
kad posti hnut konati nu
" a na 1 O mi nt si vylote nohy mi erne
nad rove srdca (l en u pritom
nejedzte i adne i psy )
na zl epen prekrveni e dol nch konatn
vyuite aj sprchu po kadom sprchovan
" nechajte mi ntu a dve tiec prd vel'mi
teplej vody na nohy od kol i en dol u
potom mi ntu a dve vodu studen
1 26 diagnzy varixy kon{atn
" cel to zopakujte 2 - 3-krt a zakonite
to studenou vodou
" potom si aspo na 5 mi nt vyl ote nohy
nad rove srdca
nespol i ehajte sa len na el astick
podkol i enky a panuchy - bud\e aktvni
ak mte nadvhu al ebo obezitu, trpezl ivo
upravte svoju hmotnos
o chi rurgi ckom rieen varixov sa porate
so sksenm chi rurgom
zpach z st (halitza, foetor ex ore)
o to je?
Ak vynechme cesnak a stav po opi ci , neprjemn zpach z st nemus by spsoben i ba
nedostatonou hygi enou, al e aj zubnm kazom, zpal om asi en (samostatn kapitol a},
infekci ou mandl (kapi tol a Angna), zpal om dchacch ciest, zpchou (samostatn kapitola),
fajenm, cukrovkou (samostatn kapitola), rznymi poruchami trveni a, zlyhvanm peene
a obl i i ek, stresom, zlm zl oenm stravy, al kohol izmom, pstom, nedostatonm pitnm
reimom a nadmernm pitm kvy.
prava vivy pri zpachu z st
nevynechvajte denn jedl - pr l i
dl h prestvky (vi ac ako 6 hodn) medzi
jedl ami vysuuj sta a podporuj
vzni k srnatch zl enn, ktor s
pri nou zpachu
konzumujte potraviny bohat na
karotenoidy a vitamn C
Potraviny a npoje, ktor tc+}1
zpach z st
anoviky, pl esni v syry, deni ny, sal my,
klobsa, pivo, whi sky, kva, cesnak, ci bul'a
pecilna podpora lieby
pri zpachu z st
probiotik
" cml'ajte 3 5 probi oti ckch pasti l i ek
Bio-Gai a denne (v rmci prevenci e
1 - 3 pasti l ky)
' s jedlom uvajte 2 - 3-krt denne
tabl etku s obsahom 4 - 1 O mi l i rd
baktri
probiotick prostriedky je vhodn
uva celorone - nemaj i adne
kontrai ndi kci e a i nterakcie s l i ekmi
(podrobnosti v kapitol e Probi oti k)
zinok: cml'ajte pasti l ky s obsahom
5 - 1 5 mg zi nku (napr. Zi nc Lozenges od
fy Jamieson) - podl'a nvodu na obal e
seln: 1 OO mi krogramov denne
al oe vera ava: 30 ml 2 - 3-krt denne
nal ano
Uprednostnite aje (aj na vpl achy)
z tchto rastln: anz, feni kel , kl i neky,
petrlenov va, kami l ky, korica, mta
pi eporn, al vi a, zzvor
o ete mete urobi a zvi?
ak fajte, prestate
baktrie maj vo vai ch stach rajsk
podmi enky naj m vtedy, ak pijete ml o
diagnzy zpach z st 1 2 7
vody a vel'a sladench npojov a ke stle
vyjedte nieo sl adk a l epi v
Dobr vedie
Ak sa vm nedar zbavi sa neprjemnho
zpachu z st ani vyuitm tchto
odporan, vyhl'adajte odborn pomoc
a so svojm lekrom ptrajte po prpadnom
ochoren, ktor by mohl o by prinou
vaich problm so zapchaj ci m dychom.
po kadom umyt zubov si dezinfi kujte
zubn kefku v roztoku peroxi du vodka
al ebo stnej vode (dokonca u existuj aj
zari adeni a, do ktorch kefku po umyt
vl ote a jej dezi nfekcia sa poas da
automaticky opakovane aktivuje)
zubn kefku si vymieajte aspo 1 -krt
za mesi ac
pouvajte dentl nu ni aspo 2-krt
denne - najm na probl emati ck
medzi zubn priestory, v ktorch sa vm
dria zvyky potravn
aspo 2-krt denne si i stte ni el en zuby,
al e aj povrch jazyka
mete poui chrbt zubnej kefky (u
vyrbaj kefky so peci l nou pravou na
i steni e jazyka), hranu pol ievkovej lyice
al ebo aj svoje vl astn zuby ( horn )
nechajte si pravi del ne kontrol ova chrup
a prpadn probl mov miesta si dajte
bezodkl adne oetri
porate sa so svoj m zubnm l ekrom
o monosti odstraovani a zubnho
kamea
ujte uvaky s obsahom xylitolu - toto
umel sl adi dl o zabja baktrie
al ebo pasti l ky Dentocul t Xylitol
(www.xyl itol . sk)
1 28 diagnzy zpach z st
vi na stnych vd (naj m tch l acnejch
druhov) obsahuje v podstate i ba prchute
a al kohol a vyvolva rezistenci u baktri
a navye drdi sl izni cu - vypl achujte
si sta radej uvedenmi
byl i nkovmi aj mi
al ebo pouvajte i ba stne vody, ktor
obsahuj cetylpyridi ni um chloride
al ebo omi phen bromi de (aj tak to
v zloen na obal e bva uveden i ba po
angl icky ) - to s l tky, ktor naozaj
i nne brni a vytvrani u zubnho
povl aku a kamea
skste poui zubn pastu s obsahom
ol eja z ajovnka austrlskeho - zubn
pasty striedajte
vlote si do st kl inek, jemne ho
rozhryznite a nechajte psobi v stach
dovtedy, km nectite, e jeho teri ck
zloky na cel ej stnej sl izni ci , jazykom ho
mete pri dra naj m na mi estach, kde
mte naprkl ad zpal asi en a pod.
Dobr vedie
V roku 2008 sa podari l o vedcom
i dentifikova baktri u, ktor je
u mnohch l'ud pri nou zpachu
z st - Sol obacteri um moorei . Tak
nevi nne sa to vol a tak probl my to
rob. Nevie sa o nej takmer ni a ni kde
vm j u asi ani nevyetri a, al e opatreni a,
ktor vm ponkam, vm mu vyriei
aj tento probl m.
ak mte mostk al ebo zubn protzu,
dbajte o sprvnu hygi enu a ak vm
nhrada chrupu rob probl my ( napr.
zadriava zvyky potravy, spsobuje
bol esti, otl aky a zpal y asi en a pod. ),
riete tento probl m so svoj m zubnm
techni kom al ebo l ekrom
" asom, ako sa asno zmenuj e - atrofuje,
mostk al ebo protza, ktor pvodne
pri l i ehal i sprvne, mu by velk
a zan spsobova probl my - o rieen
sa porate so svoj m zubnm techni kom
al ebo l ekrom
pretajte si i nformci u o vedl'ajch
inkoch vetkch l i ekov, ktor uvate
niektor l i eky spsobuj znen tvorbu
sln = znen samoisti aca funkci a st =
zven ri zi ko zpachu
Ako pouva najlepie tuk?
potraviny duste na olivovom oleji
Dobr vedie
Rann zpach z st bva najasteji e
spsoben nonou dehydratciou
a naruenou mi krofrou duti ny stnej.
Majte v noci poruke pohr vody
a dysmi krbi u vm pomu zvldnu
probi oti ck baktrie {naj m pasti l kov
forma na cml'ani e - Bi o-Gai a)
a dkl adn hygi ena duti ny stnej.
pripravujte si vlastn dresing s olivovm olejom
do altov namiesto denn pouite sekan orechy
dajte si radej orechy ako fritovan ipsy
ako dezert uprednostnte ovocie s orechmi
namiesto krmovch zkuskov uprednostnte orechov celozrn cesto
pri peen zkuskov a kolov mete poui asto aj o 1/3 menej stuenho tuku ako
ke recept a 1/3 pouitho tuku nahradi olejom (stuen tuk na peenie a plnky
obsahuje vera kodlivch trans-mastnch kyseln)
namiesto syra si vlote do sendvia pltok avokda
namiesto masla a margarnu si na chlieb mete natrie zrel avokdo, orechov,
makov alebo sjov ntierku
do altov, omok, ntierok a dresingov mete pridapomlet anov alebo
sezamov semeno (zlepuje to chu jedla a dodva kvalitn tuky)
popcor si robte radej such a potom do pri dajte trochu olivovho oleja
a bylinkovej soli
ak jedvate erven mso, na hradte ho o najastejie mastnmi morskmi rybami
(losos, makrela, tuniak)
diagn6zy zpach z st 1 29
zpal asi en
(gingivitda, periodontlna choroba)
o to je?
Bol estiv zdureni e asna. V posl ednch rokoch sa dva zpal asi en do svi su so zvenm
rizikom mozgovej prhody (porky), aterosklerzy a ni ektorch dr uhov rakovi ny. Dokonca sa
vie, e l'udi a, ktor asto trpi a zpal om a krvcanm asi en, maj parodontzu a strcaj zuby,
sa dovaj a o ni ekolko rokov menej ako l'udi a so zdravm chrupom. Take probl m astho
zpal u asi en nespova l en v tom, e nemete bez zbran chrma cel hrste svoji ch
mi lovanch i psov, al e je to vna vec, ktor m negatvny dopad na cel vae zdravie.
prava vivy pri zpale asien
v stravovan urobte zmeny na podporu
i munity - podl'a prl ohy
nejedzte pomedzi jedl
nejedzte potravi ny, z ktorch sa tvor
zubn povlak (sl adkosti, bi el a mka, l epiv
potravi ny - keksy, pl nen kol e a pod.)
nepopjajte sladen npoje
konzumujte potraviny bohat na
karotenoidy a vitamn C
nejedzte potravi ny, ktor sa vm
zachytvaj medzi zubami, ak nemte
monos zuby si bezprostredne po jedl e
dkl adne vyisti
Dobr vedie
Ak vm zpal y asi en trvaj dl ho
a objavuj sa asto, navtvte svoj ho
zubnho l ekra (mysl m, v ambul anci i ) .
m skr sa v probl m zane riei, tm
meni e straty zubov utrpte a ochrnite
svoje cel kov zdravie.
1 30 diagnzy zpal asien
Nevhodn potraviny
erstv peivo a i n potraviny s ostrmi
hranami (suchre, krekry, i psy, pracl ky
a pod.) a vetky potravi ny, na ktor ste
al ergi ck
pecilna podpora lieby
pri zpaloch asien
probiotik
" cml'ajte 3 5 probiotickch pasti l i ek
Bi o-Gai a denne (v rmci prevenci e
l 3 pasti l ky)
" s jedl om uvajte 2 - 3-kt denne
tabl etku s obsahom 4 - 1 O mi l i rd
baktri
probiotick prostriedky je vhodn uva
cel orone - nemaj i adne
kontrai ndi kci e a i nterakcie s l i ekmi
(podrobnosti v kapi tol e Probi oti k)
zinok: cml'ajte pasti l ky s obsahom
5 - 1 5 mg zi nku (napr. Zi nc Lozenges od
f Jami eson) - podl'a nvodu na obal e
(maxi ml ne v dennej dvke 50 mg)
" seln: 1 OO - 200 mi krogramov denne
" koenzm Q1 0: 60 - 1 80 mg/de cel orone
" aloe vera ava: 30 ml 2 - 3-krt denne
nal ano
" uprednostnite aje (aj na vpl achy)
Z tchto rastln: anz, feni kel , kl i neky,
petrl enov va, kami l ky, korica, mta
pieporn, al vi a, zzvor
o ete mete urobi a zvi?
" ak fajte, prestate
" nemuste sce vyzera ako Terence Hi l l vo
svojich najl epch asoch, ale na ben
istenie medzizubnch priestorov opatrne
pouvajte aj dreven pradlo
" poas zpal u si vypl achujte sta roztokom
morskej soli
" na bolestiv mi esto si mete pri loi
vychladnut pouit vrecko aju - i erny
aj je si l n adstri ngent (= m sahuj ce
i nky), ktor potla zpal a opuch
" bolestiv asn si mete poas da
opakovane jemne masrova i stmi
prstami - no, vete pomha aj sval om
" medzi zubn pri estory v obl asti zpal u si
m skr dobre vyistite zubnou niou
a vhodnou stnou vodou - ak sa vm toti
niekde bude dra zvyok horal ky
a hovdzi eho msa, nepome tomu ani
ten ksok
"
akoezdravej" ci bul e z tresi eho
altu, ktor sa tam prisahoval o pol da
neskr
Dobr vedie
Orl ny sex je pre l'ud trpi aci ch astm
zpal om asi en vel'mi rizi kov.
na i steni e zubov pouvajte i ba zubn
kefku s mkkmi tetinkami
" al ternatva: pred umvanm zubov
nechajte na teti nky asi mi ntu tiec
horcu vodu, aby zmkl i
baktrie maj vo vai ch stach rajsk
podmi enky najm vtedy, ak pijete ml o
vody a vel'a sladench npojov a ke stle
vyjedte ni eo sl adk a l epi v
po kadom umyt zubov si dezinfi kujte
zubn kefku v roztoku peroxi du vodka
al ebo stnej vode (dokonca u existuj
aj zari adeni a, do ktorch kefku po umyt
vlote a jej dezi nfekcia sa poas da
automaticky opakovane aktivuje)
" ak pouvate na dezi nfekci u kefky
roztok peroxi du vodka, pred kadm
umvanm zubov ju dkl adne
oplchnite i stou vodou - peroxid
je si l n oxi dant, ktor me
pokodzova asn a zvesn apart
zubu (spoji vov tkanivo)
Dobr vedie
Zpaly asien s prenosn aj bozkvanm.
zubn kefku si vymieajte aspo l -krt
za mesi ac
pouvajte dentl nu ni aspo 2-krt
denne - naj m na probl emati ck
medzizubn pri estory, v ktorch sa vm
dria zvyky potravn
nechajte si pravi del ne kontrolova chrup
a prpadn probl mov miesta si dajte
bezodkl adne oetri
ujte uvaky s obsahom xylitolu - toto
umel sl adi dl o zabja baktrie
vi na stnych vd (naj m tch l acnejch
druhov) obsahuje v podstate i ba prchute
diagnzy zpal asien 1 31
a al kohol a vyvol va rezistenci u baktri
a navye drdi sl i zni cu - vypl achujte si
sta radej uvedenmi byl i nkovmi aj mi
" al ebo pouvajte i ba stne vody, ktor
obsahuj cetylpyri di ni um chloride
al ebo omi phen bromide (aj tak to
v zloen na obal e bva uveden i ba
po angl i cky ) - to s l tky, ktor naozaj
i nne brni a vytvrani u zubnho
povlaku a kamea
skste obas pouva zubn pastu
s obsahom ol eja z ajovnka austrlskeho
(tea tree oi l )
zubn pasty striedajte a nepouvajte
pasty s mi krogranulami na bi el eni e zubov
ak mte mostk al ebo zubn protzu,
dbajte o sprvnu hygi enu a ak vm
nhrada chrupu rob probl my (napr.
zadriava zvyky potravy, spsobuje
bolesti, otl aky a zpaly asi en a pod. ),
1 32 0|g002) zpal asien
ri ete tento probl m so svoj m zubnm
techni kom al ebo l ekrom
" asom, ako sa asno zmenuje - atrofuje,
mostk al ebo protza, ktor pvodne
pri l i ehal i sprvne, mu by vel'
a zan spsobova probl my - o rieen
sa porate so svoj m zubnm techni kom
al ebo l ekrom
vyhbajte sa uvani u anti bi otk, ak ni e s
nevyhnutn
Dobr vedie
udi a, ktor trpi a na ast a opakovan
gi ngivitdu, maj astej vskyt
a rchl ej vvoj osteoporzy. eny
trpi ace chroni ckm zpal om asi en maj
vie riziko potratu.
zpal strednho ucha (otitis media)
o to je?
Zpal strednho ucha najasteji e vznik ako kompl i kcia i nfekcie hornch dchacch ciest
ddet. Pri mrne ide o vrusov i nfekci u, ku ktorej sa vak takmer pravi del ne pridru aj i nfekcia
bakteril na. Toto ochorenie sa prejavuje prudkou pulzujcou bol esou v uchu, ktor sa stupuje
pri kal i al ebo preh
f
tan a najvrazneji e sa prejavuje v noci. Diea m horku, horie pouje
dpokia l' djde k spontnnej perforcii bubi enka, tak pozorujeme aj hnisav vtok z ucha.
Preo vznikne?
Najastejmi pvodcami stredounho
zpal u s Streptococcus pneumoni ae,
Haemophi l us i nfuenzae, Moraxela catarhal is,
Staphylococcus aureus a Streptococcus
pyogenes. To s prery, ktor sa do vs
mu dosta naprklad na kpal i sku.
prava vivy
pri zpale strednho ucha
" jedzte o najviac ovocia a zel eni ny
Vsurovom stave
1 vylte potravi ny, ktor pokodzuj
i muni tu - podfa prl ohy Podpora i munity
1 ak trpte zpal om strednho ucha asto,
skste vyl i potravinov alergny -
Dobr vedie
Antibiotik zaberaj pri l iebe zpal u
strednho ucha vel'mi zriedkavo. U mal ch
det me by ich uvani e pri tejto diagnze
dokonca vel'mi kontraproduktvne.
i nformci e njdete v prl ohch a kapi tol e
Atopi ck ekzm, Astma, El i mi nan di ta
konzumujte potraviny bohat na
karotenoidy - podl'a prl ohy
pecilna podpora lieby
(dvky pre diea znte na polovicu a menej)
zinok: poas prvch troch dn i nfekcie
cml'ajte pastilky s obsahom zi nku
5 - 1 5 mg v jednej pasti l ke kad 3 - 4 hod.
" al ebo uvajte zi nok v tabletkch:
50 - 1 OO mg denne prvch 7 dn,
potom 30 mg/de
" zi nok neuvajte spol u s ci trusmi alebo
avami z ci trusov - osl abuj jeho i nok
' pri tchto zvench dvkach je dl eit,
aby ste uprednostni l i pi kol i nt al ebo
gl ukant zi nku
zzvorov aj: vypite 2 - 3 l ky denne
vi ac i nformci njdete v kapi tol e Zzvor
cesnak:
2 najemno pokrjan stri ky zapite
pohrom vody - dvku zopakujte
J|0IJ zpal strednho ucha 1 33
2 - 3-krt denne poas bol estivch
prznakov a ete aspo 2 dni po i ch
odznen
" neuvajte surov cesnak nal ano
" al ternatva: cesnakov tobol ky al ebo
kapsl e - podrobnosti v kapi tol e Cesnak
seln: l OO - 200 mi krogramov denne
prvch S - 7 dn, potom ete tde
l OO mi krogramov/de
cml'ajte skorocelov pasti l ky
s materinou dkou bez cukru
(fa dr. Mul l er): kad 3 - 4 hodi ny
vitamn C: 200 - SOO mg 2 - 3-krt denne
- l en ak nemete prijma pri rodzen
zdroje vitam nu
Dobr vedie
Ak je i nfekcia hnisav a spojen s vysokou
teplotou, do ucha ni nekvapkajte
(dokonca ani l ieiv cesnakov avu ),
pretoe z toho hroz pokodenie
(prasknutie) bubi enka.
o ete mete urobi a zvi?
ak fajte, prestate - aj pasvne
nepl vajte a nepotpajte sa, km ni e ste
pl ne vyl ieen
udriavajte zvukovod such, al e nesute ho
vatovmi tampnmi - radej fnom
skste apl i kci u morskej vody v sprej i
(Audi spray) - ak ni i n, tak je to cel kom
prjemn
nakvapkajte si do ucha pr kvapi ek
teplho ol ivovho al ebo detskho ol eja
kmeni e malch det z fl'ae cez cuml k
zvyuje riziko zpal u strednho ucha
kl oktajte teplou sl anou vodou 3 - S mi nt
ni ekolkokrt denne
1 34 diagnzy zpal strednho ucha
aspo jedenkrt denne si mete prida do
jedla alebo aj u tipku i l i - zvyuje
prekrvenie, oi sovanie a hojeni e sl iznc
l'ahnite si na zdrav stranu a na bol estiv
ucho si pri l ote nahriaty termovankik
skste aj i n spsob apl i kci e suchho
tepla: fn nastavte na stredn tepl otu a zo
vzdi al enosti asi 20 cm fkajte do chorho
ucha tepl vzduch l O - l S mi nt - toto
prehrievanie mete opakova 2 - 3-krt
denne, zmi eruje to bol es a zpal
ke si fkate nos, robte to etrne - nejde
o to, aby ste vyfkl i aj odumret mozgov
bunky
" kefkate prl i si l no, baktrie sa cez
Eustachovu trubi cu l'ahko dostan do
duti ny strednho ucha
ast zpal y strednho ucha mu by
prejavom potravinovej alergie - skste
postupova podl'a prl oh o El i mi nanej
dite al ebo konzul tujte svoj probl m
s i munoal ergi ol gom
ujte uvaky, ktor obsahuj xylitol - ten
zabja baktrie
" deti, ktor ul i takto uvaky S-krt
denne poas dvoch mesi acov, mal i
o 40 o menej i nfekci strednho ucha,
(tak do toho, deti ! )
Dobr vedie
Lekra bezodkl adne vyhl'adajte, ak sa vm
objavia poruchy rovnovhy, pskani e al ebo
zvoneni e v uiach, krvcani e z ucha al ebo
v nosohltane, nhl a boles al ebo - naopak
- nhl e vymiznutie dl hi e trvajcej si l nej
bolesti, i strata al ebo pokodeni e sl uchu.
zpcha (obstipcia)
o to je?
Nepravi del n, zriedkav a namhav a bol estiv vyprzdovani e tvrdej stol ice mal ho
objemu. Chroni ck zpcha vedi e k zvenmu rizi ku diverti kul zy, pol ypzy, rakoviny
hrubho reva a konenka, dysmi krbi e a osl abeni a i munity.
Preo vznikne?
Rizi kov faktory podporuj ce vzni k
a pretrvvani e zpchy s:
nedostatok fyzi ckej aktivity (poas
ochoreni a al ebo dl hodobo)
nedostatok vl kni ny v strave
chronick uvani e laxatv
uvani e di uretk (odvoduj ce l i eky)
uvani e ni ektorch l i ekov ( nadmern
prjem vpni ka vo vivovch dopl nkoch,
chol estyramn, antaci d s obsahom hl i nka
a vpni ka, anti chol i nergi k, anti depresva,
drogy, trankvi l izry, sedatva)
zmena v stravovacch zvyklostiach
endokri nol ogi ck ochorenia a metabol i ck
stavy (hypotyreoi di zmus, hyperkal ci mi a,
hypokal i mi a, tehotenstvo)
neurol ogi ck ochoreni a ( Parki nsonova
choroba, mozgov porka, trauma
a posttraumati ck stavy, ndory mi echy)
choroby trviaceho systmu: polypza,
diverti kul za, syndrm drdi vho
hrubho reva, rakovi na
choroby sval stva a spojivovho tkaniva
(amyl oi dza, skl erodermi a)
zvislos od kofenu
prava vivy pri zpche
zvi prjem vlkniny naj m
v pri rodzench (vl une rastl i nnch)
potravi nch
" vo vode rozpustn vlknina: ci trusy,
jahody, rbezle (najm i erne), mal i ny,
uori edky, jabl k, hruky, sl i vky,
marhule, banny, oovica, sja, ovos
a ovsen vl oky, strakat fazul'a, zel en
mungo fazul'a, ccer, nel pan rya,
mrkva, kal erb, zemi aky, l'anov semeno,
orechy, suen ovocie ( marhule, sl i vky,
brusnice a pod.)
' vo vode nerozpustn vlknina:
peni ca, ra, jame, kukurica, zel eni na,
orechy, ol ejnat semen
jedzte v kl'de, kad ssto dkl adne
poujte - vyhbajte sa stresovmu jedeni u
a prejedani u sa
vyl te prjem kofenu
obmedzte a vyl te prjem cukru,
sl adkost a ml ienych vrobkov
jedzte viac ovocia a zel eni ny
diagnzy zpcha 1 3 S
znte prjem tuku a mastnch,
vypranch, fritovanch, peench
a gri l ovanch jedl
zvte prem nenastench mastnch
kysel n (orechy, ol ejnat semen)
nepouvajte nvykov laxatva - pretajte
si i nformci u v prbal ovom letku
Dobr vedie
Ak sa vm striedaj zpchy s hn lami ,
pri nou me by syndrm drdi vho
hrubho reva - i nformci e njdete
v kapi tol e Drdiv hrub revo.
pecilne dopl nky vivy pri zpche
suen sl ivky a suen figy - poas da
skonzumujte 50 - 1 OO g suenho ovocia,
uprednostujte nesren bio produkty (sol i
sry mu vyvola migrnu, zhori astmu)
l'anov semeno: 2 pol i evkov lyice
nechajte pr hodn post v pohri vl anej
vody a potom poas da vetko vypite
al ebo pri dajte do svoj ho jedl a
" alternatva: ml et ranov semeno -
2 ajov lyiky si pri dvajte 2-krt
denne do jedl a (podrobnosti njdete
v kapi tol e anov semeno)
probiotik: 4 - 1 O mi l i rd baktri v jednej
dvke 1 a 2-krt denne
psl l i um a i n formy vlkni ny
podrobnosti njdete v kapitol e Psl l i um
( a dajte si zlea na dostatonom zven
prj mu tekutn, al e nemysl m pi va )
aloe vera: 30 ml avy na vntorn
pouitie 2 a 3-krt denne ( podrobnosti
njdete v kapitole Al oa prav)
vitamn C: 1 OO mg 3-krt denne
hork: 200 mg 2-krt denne
1 36 diagnzy zpcha
ast chyby pri prave vivy
prudk zveni e prmu vl kni ny ( najm
vo forme dopl nkov)
zanedbani e pi tnho rei mu a nedostatok
tekutn pri uvan vlkni novch dopl nkov
obavy z orechov, semi en, jadi erok, ktor
ved k i ch vyl eni u
l pani e ovocia a zel eni ny
predpokl ad, e m s chl i eb a peivo
tmavie, tm vi ac vl kni ny obsahuj
uvani e laxatv a uvani e l axatvnych
byl i ni ek a ajovn poas tehotenstva
o ete mete urobi a zvi?
udri avajte pravidel n pri meran fyzick
aktivitu (podporuje vyprzdovani e)
nepotlajte ani prv nutkanie na stolicu
a vyprzdnite sa
na toaletu si urobte dostatok asu, ak je
to o len trochu mon
ke v bruchu vm pomu uvol'ni
rel axan dychov cvienia al ebo
spazmolytik (neordinujte si i ch sami )
jemn mas brucha ( prednej steny
brunej) teni sovou l optikou v smere
hodi novch rui i ek podpor peri stal ti ku
hrubho reva
Dobr vedie
Postupn zhorovani e zpchy - napriek
dodri avani u tchto odporan - e
by bu prznakom zvislosti od laxatv
(ak nejak uvate) al ebo prejavom
vneho ochorenia trviaceho systmu,
vrtane rakoviny. V kadom prpade je to
dvod, aby ste vyhl'adal i odborn pomoc
gastroenterolga.
l ov kamene (cholelitiza)
o to je?
Prtomnos kami enkov v l nku (chol ecystol iti za) al ebo v l ovch cestch
(chol edochol i ti za). Vel'mi ast ochoreni e s vskytom asi u 1 O - 20 % dospel ej popul cie,
prevane u i en. Asi 80 - 90 % prpadov predstavuj chol esterol ov kami enky a 1 O % kamene
pigmentov ( bi l i rubnov). Posti hnut l ovek nemus ma i adne prznaky, prpadne s
nepecifi ck (nafukovani e, poci t aoby), al ebo aktne v podobe l nkovej kol i ky. Kol i ka
vzni k niekolko hodn po zjeden rizikovho j edl a. Prudk bol es v obl asti pravho podrebria,
ktor asto vystrel'uje pod prav l opatku, sa najasteji e objavuje v noci. Me by
sprevdzan zvracanm. Pri tri ake a vysokej tepl ote treba mysl i e aj na i nfekn kompl i kci u.
Lieba aktneho stavu (kol i ky) patr do rk l ekra.
Preo vznikn?
Cholesterolov kami enky vzni kaj sri ou
zmien, ktor zahaj
presteni e l e chol esterol om, resp. v l i
vzni kne kritick pomer cholesterol u
a lovch kysel n
vzni k drobnch chol esterolovch krytl ov
v l i
poruchu moti l ity (pohybl ivosti) l nka -
nedostaton vyprzdovani e
prpadne aj i nfekci u a zpal sl i znice l nka
Rizi kov faktory pre vzni k chol esterolovch
kami enkov s
strava s vysokm obsahom cholesterol u
a nastench mastnch kysel n (naj m
ivone tuky)
poruchy metabol i zmu tukov
obezita a prudk zmeny hmotnosti
dl hodob vynechvani e raajok
gravidita
ni ektor choroby (cukrovka, ci rhza peene)
prava stravy pri lovch kameoch
+++.++. a
kad de kval itne raajkujte
neprejedajte sa

neditujte - l'udi a, ktor zai l i opakovan

jo-j o efekt maj l nkov kamene ovel'a
asteji e a ovela asteji e musi a by na ne
operovan = pr du o l nk
jedzte vel'a surovej zel eni ny a ovocia
uprednostnite potraviny s nzkym
glykemickm indexom - podl'a prlohy
vylte koncentrovan cukor
a koncentrovan tuk
" najviac zchvatov spsobuje
kombincia cukru a tuku (sl adk dezerty
pl nen tukovm krmom, smotanov
diagnzy ilov kamene 1 3 7
zmrzl i na, pl nen okol dov kol ekci e
a l acn okol dy a pod.)
Potraviny vhodn aj poas obdobia
lnkovch zchvatov
varen jabl k, jabl kov pyr, hruky
a hrukov pyr, stredne zrel banny,
varen cvi kl a, zel en hrok, dobre
uvaren rya natural , zemi akov pyr bez
tuku, dusen tekvice bez tuku
Potraviny vel'mi nevhodn
(ak u l ov kamene mte)
erven mso, deni ny, vntornosti,
msov konzervy, rybacie konzervy v tuku,
surov mso a surov ryby, morsk
ivochy, smotana, tun ml i ene vrobky,
okol da, sl adkosti, vypran, fritovan,
na otvorenom ohni gri l ovan a peen
jedl, vajka
pecilna podpora lieby
esencilne mastn kysel i ny
1 000 - 1 500 mg/ de - podrobnosti
v kapi tol e Esenci l ne mastn kysel i ny
lecitn: 1 000 - 1 500 mg 3-krt denne
Stressease: 1 12 tabl etky rno s jedl om
a veer pred spanm
vitamn D: 400 m.j. ( I U) denne
podrobnosti v kapi tol e vitamn D
vitamn C: 1 OO - 200 mg s kadm jedl om
- ak nemte monos prij ma pri rodzen
zdroje
denne vypite 2 - 3 l ky aju z tchto
ajovn: mta pi eporn, zzvor, feni kel ,
ppavov kore
1 38 diagnzy illov kamene
pepermi ntov olej: existuje anca, e
v ni ektorch prpadoch me rozpusti
existujce kamene - podrobnosti
v kapitol e Mta pi eporn
Ako upravi stravu pri aktnom

zpale lnka?
2 3 dni nejedzte iadnu tuh potravu, len
pite i st, fi ltrovan al ebo dojensk vodu
nasl edujce 2 - 3 dni pite jabl kov avu,
jedzte jabl kov a hrukov pyr, uvaren
a postrhan cvi kl u bez tuku
potom postupne zanite prij ma al ie
lahko strvitel' potraviny: dobre
uvaren ryu natural , dusen zel en
hrok a dusen tekvice s mi ni ml nym
mnostvom tuku
o mete urobi pri lnkovom
zchvate?
km akte na pri vol an pohotovos,
skste vypi pohr erstvho jablkovho
dsu, v ktorom rozmieate jednu
polievkov lyicu jablkovho octu
(jeho jednorazov pouitie nem tak
detruktvne i nky ako pravi del n
uvani e pri chudnut) - boles me do
pol hodi ny ustpi, o vak v i adnom
prpade ni e je dvod na to, aby ste sa
vyhbal i odbornej starostl i vosti
Ako mete podpori uvol'nenie
kamea?
Ak mte za sebou opakovan zchvaty
bolesti a sonograficky potvrden, e nejak
men al ebo stredne vell sol itrny kame
sa hbe lovodom do reva, mete 2 - 3
dni po sebe sksi toto
" rno a veer vypite pohr pomaranovho
alebo grapefruitovho dsu, v ktorom si
rozmieate 3 polievkov lyice
panenskho ol ivovho oleja
poas tohto obdobi a sl edujte stol i cu -
kame sa me uvol'ni a vyl i stol icou
a t vznamn udal os nechcete predsa
zmeka
" ak sa po troch doch kame neuvol'n
a vae akosti pretrvvaj , tto kru
prerute a svoj stav konzul tujte
s chi rurgom, ktor me navrhn al ie
sledovani e al ebo chi rurgi ck zkrok
o ete mete urobi a zvi?
80 % l ovch kameov nespsobuje
iadne akosti a nevyaduje i adne
rieenie, al e ni ekto mus patri aj do tch
zvynch 20 %
" pravi del n fyzick aktivita zniuje rizi ko
vzni ku kameov o 20 - 40 %
pravideln stolica a dostaton prjem
vlkniny zniuje riziko vzni ku kameov
na to pri i el pred vi ac ako 50 rokmi britsk
chi rurg dr. Burkitt v Afrike: za vi ac ako
20 rokov praxe odstraoval domorodm
obyvatel'om i ba 2 l nky a z toho jeden
patri l pri nceznej, ktor sa prejedal a
2 - 3 l ky kvy denne zniuje riziko
vzni ku kameov, ale urite ju kvl i tomu
nezanite pi a ani jej ne pite vi ac - mte
predsa svoj u fyzi ck akti vi tu a svoj u
vl kni nu a to je ete vi ac
u niektorch paci entov sa podar
dosi ahnu rozbi ti e al ebo rozpusteni e
kameov pomocou l itotrypsi e
( ul trazvukov vl ny) al ebo l iekov na bze
kysel i ny deoxychol ovej
l'udi a, ktor maj v anamnze vskyt
pi gmentovch kameov (tvori a asi i ba
25 o vetkch kameov) by nemal i uva
vpni k vo forme vivovch dopl nkov
" ni ekedy je to vak vzhl'adom na i n
diagnzy nevyhnutn
l'udia bez lnka maj zven riziko
vzni ku rakoviny hrubho reva: l nem
zsobnk a tak stl e vytek do reva, kde
sa jej zmocni a baktrie a z toho i ch
"mejdanu
"
vzni kaj si l n kancerogny
vtedy je osobi tne dl eit, aby ste jedl i
radej meni e porcie jedl a v kratch
i nterval och a dbal i o
' dostaton pitn reim
" dostaton prem vitamnu C
dostaton prjem vlkniny
a k tomu kad tde zjedzte aspo
Z l ky kapustovej zel eni ny
' denne uite 1 /2 ajovej lyiky kurkumy
" a cel orone uvajte vhodn probiotik
(kapi tol a Probi oti k) - to vetko spolu
vel'mi i nne chrni vae hrub revo
pred rakovi nou
Dobr vedie
Ak vm kamene nespsobuj i adne
akosti a neexistuj na to ani i n
odvodnen i ndi kci e, chi rurgi ck
odstrneni e l nka ni e je potrebn.
diagnzy ilov kamene 1 39
al fa- l i poov kysel i na
o to je?
Neesenci l na, vita m nu podobn l tka,
ktor obsahuje sru a spol u s gl utati nom,
vitamnom C a E patr k naej si l nej
anti oxi danej vbave. Jej prednosou j e,
e je rozpustn v tukoch a vode, a tak sa
l'ahko pohybuje v kadom prostred buni ek
a tkanv, preni k aj do mozgu. Tel o si tvor
tto l tku aj sam pri amo v mitochondri ch
buni ek, kde prebi ehaj i ntenzvne
oxi dan procesy.
Funkcie a inky
anti oxi dan - psob v si nnosti
s gl utatinom, vitamnom C a E
podporuje vstrebvani e koenzmu
Q1 0
podporuje detoxi kan procesy v peeni
podporuje i nok i nzul nu -
pravdepodobne tm, e chrni
i nzul nov receptory pred pokoden m
vol'nmi radi kl mi
Vhodn potravinov zdroje
pent, brokol i ca, zemi aky, tebi drodi e
a pangam n
Odporan denn dvky
ni e s stanoven
Formy vivovho dopl nku a dvkovani e
kapsule (s obsahom 50 - l OO mg)
o 50 - 1 OO mg 2-krt denne
Poznmka: v rmci kl i nickch vskumov sa pouvaj
dvky TOO - 800 mg denne.
1 40 vivov doplnky a/a-lipoov kyselna
Terapeutick vyuitie
prevenci a a podporn l ieba ochoren
spojench so zvenou oxi dci ou
a psobenm vol'nch radi kl ov (napr.
aterosklerza, rakovina, cukrovka,
katarakta, reumatoi dn artritda)
prevenci a vedl'ajch i nkov cel kovej
anestzy a dl hodobho uvani a
anal getk ( l i eky proti bolesti)
podporn l i eba mozgovej porky
pravdepodobne zniuje rozsah pokodenia
podporn l ieba vetkch druhov
hepatitdy a i nfeknej mononuklezy
podporn l i eba cukrovky a prevenci e
pokodeni a nervovho systmu
u di abetikov - po nasaden kysel i ny
alfa-li poovej treba 2 - 3 tdne pravidelne
kontrolova svoje hl adi ny cukru v krvi
a v prpade ich pokl esu konzultova
so svojm l ekrom prpadn znenie
dvok l i ekov
detoxi kci a
Dobr vedie
Ak dl hodobo uvate l i eky proti -olesti
a zpal u, mal i by ste urobi dve veci:
1 ) vne prehodnoti i ch spotrebu
a 2) vyui maxi ml ny efekt
hepatoprotektvnych opatren, vrtane
pravy stravy a uva ni a kysel i ny
al fa-l i poovej.
Neiaduce inky
ni e s znme
Interakcie
1 podporuje antioxidan aktivitu
gl utatinu, vitamnu C a E
1 m potenci l ne rast podporuj ce i nky,
preto me by nevhodn pre
onkologi ckch paci entov
1 me podporova i nok i nzul nu
a spsobi znenie glykmie - vyaduje
konzultci u s lekrom
1 l'udi a s hematochromatzou by nemal i
prekraova denn dvku l OO mg, pretoe
di hydrol i pt (metabol i ck produkt kysel i ny
krpete v noci zubami?
alfa-l i poovej v organizme) je v prtomnosti
zvenej koncentrcie el eza si l nm
prooxi dantom = podporuje vzni k vol'nch
radiklov
Dobr vedie
Ak uvate kysel i nu alfa-l i poov rl i
by ste obmedzi prjem ervenho sa
(bravov a hovdzie) - tto kombi nci a
me podporova tvorbu vol'n<l
radi kl ov.
Chrpanie je sce ove/a nebezpenejie, ale aj krpanie zubami (bruxizmus) me by ve/k
( partnersk) problm. Skste toto

najmenej hodinu pred spanm nejedzte
najmenej 8 hodn pred spanm nepite iadny kofenov npoj
najmenej 8 hodn pred spanm nepi te iadny alkohol
kad de uvajte 200 - 400 mg horka (podrobnosti v kapitole Hork)
prestate ohrza ceruzky, per, nechty a vlaaj perk
pod vedenm sksenho fzioterapeuta alebo psychoterapeuta sa na ute a v posteli pred
zaspvanm praktizujte progresvnu relaxan techniku (postupne a vedome
uvo/'ujete jednotliv svalov skupiny nh rk, trupu, ie a hlavy - ke sa to na ute,
zvldnete to aj za 2 - 3 minty)
v kritickch prpadoch me byvel'mi uiton pouva na noc chrni chrupu, ak
pouvaj boxeri alebo hokejisti (aspo sa uke, i dchate tak, ako sa patr- nosom)
- v zubn lekr vm me da vyrobi vlastn chrni chrupu
odbor pomoc vyhladajte okamite, ak vm non krpanie zubami spsob
pokodenie chrupu alebo bolesti, i vykfbenie el'ustnch kfbov
vtivov doplnky a/a-lpoov kyselna 1 41
al oa prav (al oe vera)
o to je?
Sukul entn rastl i na tropi ckho
a subtropickho psma s tradi nmi
l i eivmi i nkami . Existuje vye 200 druhov
al oy, al e iba tyri druhy maj uznan l i eiv
i nky a z nich je najasteji e pouvan
Al oe barbadensi s mi l l er.
inn ltky: antrachi nny, al ony,
antranoi dy, agl ykny, prostagl andny,
polysacharidy (najznmej je acemann)
Dobr vedie
Vntorn uvani e al oe avy
me spsobi nekodn sfarbeni e
mou do ervena.
Ak m inky?
podporuje hojeni e rn koe a sl i znc
anti bakteri l ny
antioxi dan
protizpalov
proti pl esov
i munosti mul an
protivrusov - vrtane i nku proti HIV
(navye, pri AI DS zlepuje i nok l i eku AZT)
mierny laxatvny (l atex je vak si l n
laxatvum)
antitrombotick
Formy vivovho doplnku
gl - zskava sa vytl aenm dui ny
rozrezanho l i stu
c uren naj m na vonkajie pouitie
1 42 vivov doplnky aloa prav
c erstv al ebo spracovan
c najasteji a forma dopl nku
c asto sa kombi nuje s al mi zlokami
mentol, l onicera a pod.
l atex - si l n laxatvum, vyrba sa suenm
tenkej vrsty gl u, ktor sa nachdza tesne
pod povrchom l i stu
ava - uren na vntorn pouitie,
vyrba sa z gl u, ktor sa d vytl ai po
narezan dui ny l i stu
c vyberajte si prpravky, ktor dekl aruj
naj menej 97 %-n istotu al oe
tablety a kapsle - obsahuj avu,
ni ektor aj suen avu podl'a toho,
ak je terapeuti ck ci el'
ajovina (suen l i sty) - menej
Dobr vedie
Napri ek vetkm tmto l i eivm
i nkom al oy, znovu pri pomnam:
Zzran potravi ny, rastl i ny a vivov
dopl nky neexistuj
Terapeutick vyuitie
l i eba poplenn koe (aj sl nkom
a i onizujci m iarenm)
l i eba odrenn koe
podporn l ieba akn a atopickho
ekzmu
podporn l i eba refuxnej choroby
paerka (pl eni e zhy)
podporn l i eba peptickch vredov
al dka a dvanstni ka
1 podporn l i eba infekcie
Hel icobacter pyl ori
1 podporn l i eba oblikovch kameov,
cukrovky a astmy
1 podpora i munity
1 podporn l i eba chrpky, revnej vi rzy,
aj AI DS
1 podporn l ieba pri kozmeti ckej
dermabrzii - vrazne skracuje as
hojeni a koe po zkroku
1 detoxi kci a
Dobr vedie
Ak sa chystte na kozmetick
dermabrziu (
"
obrseni e" koe}, pri pravte
si vopred kval itn al oe vera gl na
vonkajie pouitie (i st, neparfumovan,
bez inch pridanch zloiek) a - ak
nepatrte medzi tch pr neastnkov,
ktor trpia al ergiou na al ou - apl i kujte ho
po zkroku sl obodne a hoj ne.
Ako sa uva ava z aloy?
1 preventvne - vntorn pouitie
o l - 2 pol i evkov l yice i stej
avy denne
o uva sa nal ano, aspo 30 mi nt pred
jedlom al ebo teplm npojom
1 veobecn terapeuti ck uvanie
(ak ni e je uveden i nak) - vntorne
o 2 - 3 pol ievkov l yi ce i stej avy
3-krt denne
1 podporn l i eba oblikovch kameov
o dvky by mal i by vyie ako pri i nch
di agnzach, mu dosi ahnu a l OO ml
3 - S-krt denne, al e dvkovani e treba
i ndi vi dul ne nastavi tak, aby rozhodne
nespsoboval o hnaku al ebo ri edku
stol i cu a ke v bruchu - denn dvku
zvyujte postupne a pomal y
podporn l ieba AIDS
o 800 - 1 600 mg acemannu
(= 0,5 - 1 ,0 l itra avy)
podporn l i eba Crohnovej choroby,
ulcerznej kol itdy, peptickch vredov
a celi akie
o podl'a odporan v jednotl ivch
kapi tol ch
o gl ani avu z al oy rozhodne ni e je
vhodn uva poas aktnej fzy
ochoreni a a hnai ek
Ako sa uva gl z aloy?
gl sa opakovane poas da apl i kuje na
posti hnut miesta pokoky al ebo sl iznc
o toto s si tucie, ke sa k sl ovu me
dosta vaa vl astn al oa, ktor si
pestujete na okne al ebo v zi mnej
zhrade
Dobr vedie
Ak si mete pestova al ou aj doma,
budete ma al oe avu erstv, al e bude
vel'mi rozumn, aby ste ju pouval i i ba
na vonkajie l i eenie, pretoe na
vntorn poui ti e s vhodn i ba
prpravky vyroben kvli tomu.
vivov doplnky aloa prav 1 43
Toxick inkyInterakcie
po dl hodobom a nadmernom uvan
prpravkov z al oy sa ojedi nel e vyskytl i
aj prpady pokodenia peene
aloe gl me vyvol a alergick reakciu
na koi - prerute uvani e
aloe gl ani ava nie s vhodn na l i ebu
hl bokch reznch a bodnch rn
latex z al oy me vyvola si l n ke
v revch a hnaku
prpravky z al oy na vntorn pouitie by
nemali uva tehotn a doji ace eny
(l atex dokonca me vyvol a potrat)
prpravky z al oy na vntorn pouitie by
nemali uva deti do 1 2 rokov
prpravky z al oy s kontrai ndi kovan pri
tchto ochoreni ach a stavoch: revn i l eus,
apendi citda, bol es brucha neznmeho
pvodu (najskr sa mus di agnosti kovat),
krvcajce vredy, krvcajce hemoroi dy,
diverti kul za, krvcajce polypy, syndrm
drdiv hrubho reva, aktna fza
Crohnovej choroby a ulcerznej kolitdy
dl hodob vntorn uvani e al oy sasne
s tiazidovmi di uretikami ( pouvaj sa
pri l i eby vysokho krvnho tl aku) al ebo
kortikosteroi dmi me spsobi deficit
drasl ka s kl i ni ckmi prznakmi ako
svalov sl abos, bolesti svalov a ke
Dobr vedie
Dl hodob vntorn uvani e avy me
vyvola zvislos - bez al oy bude
vyprzdovani e saen a nemon.
1 44 vivov doplnky aloa prav
Dobr vedie
Gl si zachovva svoje l i eiv i nky
i ba po etrnom spracovan a asom i cn
strca. Novie technol gi e, ktor
predluj jeho bi ol ogi ck i nnes,
s zase fnanne nron. Pri dva ni e
technol ogi cky
"
utranho
"
a l acneji eho
glu do rznych ampnov, krmov
a mydi el nem pravdepodobne i adny
efekt - okrem marketingovho.
Dobr vedie
Ke na reete li st a nepouijete cel '
obsah gl u, mete zvyok l i stu zabal i
do al obal u a uskl adni v chl adnike.
Al ebo mete zvyok gl u vytl aCi
do pri merane mal ej a i stej skl enenej
ndoby, dobre uzavrie a uskl adni
v chl adni ke pre al i e pouitie.
o to je?
Neesenci l na ami nokysel i na, ktor si telo
vytvra sam z citrul nu a ornit nu.
V akch potravinch sa nachdza?
1 vlask orechy, arai dy, ccer, sja, tofu,
naturl na rya, i erna okol da, peni ca,
syr, ml i eko, losos, sl epai e vaj ko
Funkcie a inky
1 je zdrojom ( prekurzorom) tvorby
jednej z najdleitejch komuni kanch
mol ekl v organi zme - oxi du
dusnatho ( NO)
a je to kl'ov mol ekul a regulci e
naptia svalovch vl kien v ci evnej
stene a tm aj krvnho tl aku, naptia
svalovch vl ki en dchacch ci est
a tm aj prietoku vzduchu, al e aj
dl eitm regul torom zpal ovej
reakcie, bunkovej smrti (apoptza)
a pod.
1 i munosti mul an - najm pri l i ebe
onkol ogi ckch ochoren a AI DS
1 ochrana a regenercia peene
1 dl eit sas mnohch enzmov
a hormnov
1 podporuje pevnos kolagnu (l'achy,
koa, ci evy)
a urchl'uje hojeni e rn
1 podporuje spal'ovani e tukov v peeni
1 podporuje tvorbu rastovho hormnu
(rast svalov ni e je spol'ahl ivo preukzan)
a inzul nu
Formy vivovho doplnku
prok
tabletky (SOO mg, 2 g, 3 g, 20 g)
Terapeutick vyuitie
podpora l i eby kardiovaskulrnych
ochoren
o zl epuje prunos ciev
a zniuje krvn tl ak
a spevuje ci evnu stenu
poruchy erekcie ( najm svi si ace
s nadvhou a obezitou, i nzul novou
rezistenci ou) - vyaduje dvky 6 g
a viac/de
podpora hojenia rn - vyaduje dvky
1 0 - 20 g denne
podpora l i eby onkologickch ochoren
a AI DS
podpora i munity
prevenci a a podporn l ieba inzulnovej
rezistencie a cukrovky
podporn l i eba astmy a artritdy
Ako sa uva?
prok a tabletky: podl'a i nformci e
v prbalovom letku
Dobr vedie
Argi nn uvajte radej s jedl om
ktor obsahuje vi ac sachari dov a
menej biel kovn - zl epuje to jeho
vstrebvani e. Bi el koviny a koncentrovan
ami nokysel i ny vstrebvani e argi n nu
zhoruj.
vivov doplnky arginn 1 45
Toxick inkInterakcie
toxick i nky uvani a argi n nu, ornitnu
a citrul nu ni e s znme
v tehotenstve a poas dojenia sa argi nn
neodpora uva v koncentrovanej forme,
pretoe nie je preskman jeho vplyv
neodpora sa, aby ho uval i l'udi a trpi aci
herpesom (argi nn podporuje rast
a mnoeni e herpetickch vrusov)
a paci enti so schi zofrniou
dl hodob nadmern uvani e (dvky
vyi e ako l O g denne) me spsobi
Enzmy a zdravie
hrubnuti e a tvrdnutie koe, stuhnuti e
l i ach a obmedzeni e pohybl ivosti
Dobr vedie
Nadmern dvky jednej ami nokysel i ny
spsobi a zhoren vstrebvani e i nch
ami nokyseln a i ch nsl edn deficit. Dajte
si pozor na nadmern dvky argi nnu v
rznych prostriedkoch na chudnutie.
Mnoh vyznvai surovej stravy tvrdia, e surov potraviny obsahuj dleit enzmy, bez
ktorch nememe osta zdrav. Ako rd by som sa pridal! Nemem. Z biochmie viem, e
vetk enzmy s bielkoviny. Z fziolgie viem, e bielkoviny sa innosou trviaceho
systmu rozloia na peptidy a aminokyseliny (z velkej asti u priamo v aldku) a stratia
nielen svoju truktru, ale aj funkcie (= denaturcia).
Take pravda o superoxid dismutze (a vetkch ostatnch enzmoch) v potrave
a vivovch doplnkoch je zhruba takto
1 . lt meln a niektor in potraviny obsahuj vea su peroxid dismutzy (SOD)
2. superoxid dismutza je tak dleit antioxidan bielkovina, e spomedzi vetkch
bielkovn m nae telo viac u iba kolagnu, globulnu, albumnu a hemoglobnu
3. jedin cesta, ako do seba dosta inn formu SOD a inch enzmov z potravn
a doplnkov vivy, je uva tzv. enterosolventn tabletky = tabletky, ktor sa
rozpa a v tenkom reve, kde u kyselina nespsob denaturciu enzmov
Aj preto franczski vedci, ktor v septembri 2009 publikovali vsledky svojho vskumu
o ochrannom inku SOD pri depresii a chronickej nave, pouvali "dobre zabalen"
extrakt zo ltho melna, ktor sa rozbalil a v reve.
Km sa dostanete k takmto prpravkom, mete venova pozoros dostatonmu prmu
zinku, medi a mangnu - a vae telo si vytvor dostatok vlastnej su peroxid dismutzy.
1 46 vivov doplnky arginn
baza i erna (sambucus ni gra)
o to je?
Tradi n l i eiv rastl i na, ktor urite poznte.
Mi mochodom, vi ml i ste si, ako ti e najl epi e
a vel'mi zdrav veci ni ekto pre ns stl e
a vade pestuje? Baza, ppava, i hl'ava,
pr - to je i ba pr prkl adov A my sa i ch
sname za kad cenu zbavi, pretoe kto
by ich chcel ma v zhrade?
inn ltky: astragal n, kysel i na
chlorognna a jej derivty, fl avonoi dy,
organi ck kysel i ny, antokyan ny (tie s
hl avnm farbivom zrelch pl odov)
Ak m inky?
anti oxi dan
protizpal ov
i munosti mul an
protivrusov
anal geti ck
anti pyretick
ukl'udujci (l'ahi e formy neurzy )
Formy vivovho doplnku
kvet - suen kvety, extrakt (kvapky),
cukrky (napr. znaky Ri col a) a pasti l ky
na cml'ani e
plody: suen, dem, si rup
Dobr vedie
Ke si budete robi z bazy dem, dajte
si pozor, aby sa vm do neho nedosta l i
stopky. Obsahuj jedovat kyani dy.
PS: Myslel som stopky plodov, nie stopky, ktormi
meriate as pri varen demu
Dobr vedie
Poas chrpkovej epi dmi e v ro U
1 992-93 v I zrael i a v roku 2002 v Nrsku
prpravok Sambucol , ktor je vyroben
z i ernej bazy, skrti l l i ebu chrpky
u sl edovanch pacientov na pol ovicu.
Sambucol u ns nedostanete, al e mete
si pri pravi svoj bazov extrakt. A ete je
v tom aj vodka
Terapeutick vyuitie
chrpka
i nfekci e hornch dchacch ciest
zpal y stnej duti ny
zpcha
podpora prekrveni a konatn
podpora trvenia
zpal ov ochoreni a k
f
bov, ktor ni e s
autoi mnneho pvodu

"
stiahnuti e" zvenej tel esnej teploty
(anti pyreti ck i nok)
Ako sa uva?
extrakt v al kohole - domca prprava
a 1 oo - 1 50 9 suench kvetov bazy i ernej
vl ote do i stho l itrovho skl enenho
pohra al ebo dbnu s uzverom
a zal ejete dopl na vodkou, uzavriete
a ulote na tmav miesto
a kad 2 a 3 dni premi eate
a o 30 dn mete zaa uva
a kvety mete precedi al ebo necha
v al kohol e, extrakt bude postupne
ete si l nej
vivov doplnky baza iera 1 4 7
extrakt - dvkovani e
o poas i nfekcie: l ajov lyika
4 - S-krt denne
o preventvne: l - 2 ajov lyiky denne
o na kl oktani e a vpl ach st (afty, zpal y
asi en, angna a pod. ): l - 2 ajov
lyiky do l ky vl anej vody
Poznmka: poas l ieby agresvnych chrpkovch
i nfekci (vtia, prasacia a pod.) je vhodn - najm
u mladch, a inak zdravch l'ud - pouva spolu
s bazou iernou aj zinok (kapitola Zi nok)
o SO - l OO mg zi nku denne ( uprednostni te
prpravok bez al ch vitamnov
a mi nerl ov)
o zi nok prostrednctvom anti oxi danho
enzmu superoxi d di smutza
stabi l izuje akti vi tu cytoknov, ktor s
schopn vyvola tak prudk reakci u
i munitnho systmu, e pri ebeh
chrpkovej i nfekci e me by
paradoxne ovel'a a prve
u ml adch a i nak zdravch l'ud
o uveden vysok dvky zi nku uvajte i ba
poas l ieby chr pky
Dobr vedie
Tvrdeni a, e ktosi vypusti l do svetd'ti u
a prasaci u chrpku, aby Donal d umsfel d
a
"
jeho
"
farmaceuti ck fi rma zarobi l i na
l i eku Tami fu mi l i ny dol rov, sl'avicov,
paranoi dn a konpiran bl udy. Tami fu
m tak vne a si l n neiaduce i nky,
e naprkl ad v Japonsku je zakzan. To
neme by vel'mi dobr bi zni s.
1 48 vlivov doplnky baza liera
ajovina (sambuci fl os - kvet bazy i ernej):
jedna pol i evkov lyica (= Sg) rezanej
ajoviny sa zal eje l kou vriacej vody a po
l S mi ntach vyl hovania v pri krytej
ndobe sa sced a pije
o l ku aju pite 3-krt denne
o aj sa nesmi e vari, pije sa tepl
o pri pravuje sa vdy erstv,
bezprostredne pred pouitm
tablety a kvapky na priedukov
ochoreni a (v kombi nci i s i nmi
rastl i nami ) : podl'a i nformci e nvodu
o kupujte si i ba prpravky, ktor uvdzaj
tandardizovan obsah i nnch ltok
Dobr vedie
Kvety bazy mete na ni ekol'o tdov
vloi do octu (jabl n, bal zamov).
Zskate ni el en nov zaujmav chu do
al tov, al e aj vel'a i nnch ltok z bazy.
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky ni e s znme
(ni ekol'konsobn prekraovani e
odporanch dvok pri dl hodobom
pouvan mu by toxick)
v tehotenstve sa neodpora uva
i ernu bazu a prpravky z nej
neodpora sa, aby extrakt z bazy uvali
l'udi a s autoi mnnymi ochoreni ami
sti mul cia i muni tnho systmu me
zhori i ch stav
brusni ce a i ch extrakt
(vacci ni um macrocarpon)
o to je?
Brusnice s jedno z ml a ovoc, ktor
pochdza zo Severnej Ameri ky. I ndi ni ho
tradi ne pouval i na konzervci u potravn,
farbeni e ltok a hojeni e rn po otrvench
poch
inn ltky: proantokyani dny (tanny),
polyfenoly, organick kysel i ny, vitamny B a C,
karotenoi dy, drasl k, hork, vpni k, el ezo
Ak maj inky?
antioxi dan a protizpal ov
brni a infekcii moovch ciest (najm u ien)
o zniuj pH mou
o proantokyani dny brnia adhzi i
(pri l'nuti u) baktri e Escheri chi a col i
na sl i zni cu moovch ci est
brni a adhzii (pri l epeni u) baktri e
Hel icobacter pyl ori na sl i zni cu al dka
Dobr vedie

uoriedky obsahuj vel'mi podobn

ltky a maj vel'mi podobn i nky. Ak
nemte poruke brusnice, pokojne sa
starajte o svoje moov cesty, al dok
a antioxi dan ochranu uori edkami .
Formy vivovho doplnku
erstv al ebo suen ovocie
ava zo surovch brusnc - u ns ni e je
bene dostupn (vyhbajte sa avm
s pri danm cukrom)
extrakt z brusnc
o kupujte l en vrobky, ktor uvdzaj
tandardi zovan obsah
proantokyani dnov a presn obsah
i nnch ltok al ebo aspo ekvival ent
i nnch ltok oproti surovmu ovoci u
( napr. sa v prbal ovej i nformci i mete
dota, e jedna tabl etka obsahuje
ekvival ent 7500 mg = 7,5 g = asi
1 pol i evkov lyica ovoci a)
o pri dan mal mnostvo suench
brusnc a nepecifi kovan mnostvo
extraktu nem i adny l i eebn efekt
Terapeuti ck vyuitie
prevenci a a podporn l i eba infekci
moovch ciest
prevenci a a podporn l ieba i nfekcie
baktri ou Hel i cobacter pylori
prevenci a katarakty (ed zkal oovky)
cel kov antioxidan efekt a prevenci a
mnohch druhov rakoviny, Al zhei merovej
choroby, ateroskl erzy, reumatoi dnej
artritdy, cukrovky a pod.
Ako sa uva?
erstv a suen ovocie
o ako sas al tov, ka, omok a pod.
ava z brusnc
o dvka 200 - 300 ml denne zniuje vskyt
i nfekci moovch ciest (to je dos vel'a
a preto nejak pri dan
"
ti pka
"
suench
vivov doplnky brusnice a ich extrakt 1 49
brusnc do tabl etky nem i adny
l ieebn efekt, l en zbytone prdete
o peniaze)
tandardizovan extrakt v tabl etkch
o 400 - 2400 mg denne rozdel ench
do dvoch dvok
o presn dvka potrebn na prevenci u
a l i ebu i nfekci moovch ciest ni e
je znma
Toxick inkInterakcie
toxick i nky a i nterakcie ni e s znme
Dobr vedie
Suen brusnice s proti vysychani l
oetren olejom, ktor cestou k vm me
"
na lepi
"
do seba dos pi ny.

i si budete
suen brusnice pred konzumciou
umva teplou vodou, je na vs.
Potraviny bohat na karotenoidy (bez poradia)
pent, mrkva, paradajky, kel a ruikov kel, marhule, petrlenov vat; paprika kapia,
mango, lt zimn tekvica, brokolica, mangold, parg/
'
a, erven a ruov grapefruit,
lt a erven meln, lt a fialov kukurica, stonkov zeler, slivky pap ja, plody rakytnka,
pky suen sladk aj ili paprika, patka, suen bazalka
Potraviny bohat na vitamn L(bz poradia;
. .
v v .
.
sladk paprika a paprika kapia, paradajky, su rova a dusena Cibula, petrzlenova vna, k1v1,
jahody, ernice, brusnice, maliny, uoriedky, plody raytka, ky, su;ov
v
a du
v
sena
'
brokolica, ruikov kel a karfiol, grapefruit, pomarance, cerstvy zelenhra so, spargla,
zemiak varen v upke, surov kapusta, citrnov ava, surov ana nas, ba nan
1 50 vtivov doplnky brusnice a ih extrakt
cesnak (al l i um sati vum)
o to je?
Sn najstaria znma l i eiv potravi na,
typick svojou vou a chuou. Ebersov
lekrsky papyrus asi z r. 1 500 pred Kristom
obsahuje zoznam viac ako dvadsiatich l i ekov
s obsahom cesnaku, ktor sa pouval i na
liebu vysokho tl aku, bolest hl avy, parazitov
alebo ndorov. Aktvne ltky s srnat
zleni ny, z ktorch najznmej je al i cn.
Tento vak vzni k a psobenm al i i nzy na
al in po poruen bunkovch sti en rastl i ny
(po podrven al ebo pomlet strika). Ali cn sa
al ej men na i n biologicky aktvne ltky ako
je napr. ajon, di al yl sulfid al ebo di al yl di sulfid.
Ak m inky?
1 chrni proti rakovine
o brni vzni ku nitrozamnov (z dusitanov),
m v konenom dsl edku chrni DNA
buni ek pred pokoden m a mutci ami
o bl okuje ni ektor enzmy zodpovedn
za aktivci u karci nognov a sti mul uje
enzmy, ktor karci nogny ni i a
o pri amo atakuje ndorov bunky a doke
ich zni i apoptzou ( bunkov smrt)
o ru rezistenci u ni ektorch ndorovch
buniek na chemoterapi u a tak pomha
zvi efekti vi tu l i eby
1 upravuje l i pi dov profi l - zvyuje
"
dobr
"
HOL chol esterol asi o 1 O - 22 o a zniuje
"zl
"
LDL chol esterol asi o 4 - 1 5 %,
zniuje tri glyceridy asi o 1 5 o
1 antiateroskl erotick i nok ( pravou
hl adi ny chol esterol u, antikoagul an
a protzpal ov i nok), doke spsobi
aj regresi u u vytvorench
aterosklerotickch pl tov
bl okuje funkci e krvnch doti i ek
(anti agregan i nok) a podporuje
rozpani e fi brnu (fi bri nolytick i nok)
anti mi krobi l ny, protivrusov,
anti parazitrny a mi erny anti mykotick
i nok
mi erne zniuje krvn tl ak (asi 2 - 7 %)
zatial' neznmym mechani zmom pomha
aj pri chudnut
i munosti mul an
Dobr vedie
Maxi ml ny i nok cesnaku (vzhl'adom na
koncentrci u al icnu) dosi ahnete vtedy, ak
nechte erstv cesnak jemne posekan
alebo preli sovan post na vzduchu
1 O - 1 2 mi nt. Vytvoren al icn ostva
potom v cesnaku aj po tepelnej prave.
Formy vivovho doplnku
Al icn sa rozkl ad pomerne rchl o, preto
ni ektor vivov dopl nky obsahuj
stabi l nej al i n spol u s enzmom al i i nza.
Pri emerne sa mnostvo al i cnu
uvol'ovanho z nhrad cesnaku pohybuje
od 0,4 do 6,5 mg. Kee al i i nza sa v al dku
vel'mi l'ahko degraduje psobenm kysel i ny,
kapsul e by mal i by aci dorezistentn
(enteric coated).
Vi na prepartov dostupnch na naom
trhu vak obsahuje suen cesnakov
vivov doplnky cesnak 1 51
prok. Najpresneji e vak vi eme odhadn
mnostvo prijatho al i cnu pri konzumci i
erstvho cesnaku.
Najastejou formou vivovho dopl nku
s kapsule.
Dobr vedie
prava cesnaku v mi krovl nnej rre
vetky aktvne ltky ni . I del ne je
erstvo podrven a odstty cesnak pri da
do hotovho tepl ho jedl a.
Terapeutick vyuitie
prevencia rakoviny hrubho reva,
paerka, al dka a prostaty
prevenci a a l ieba dysli poproteinmie
prevenci a a l i eba kompl i kci
aterosklerzy a vysokho krvnho tlaku
{i nfarkt myokardu, porka a pod.)
prevenci a a l ieba infeknch ochoren
dchacch ciest {i munosti mul an,
expektoran a anti septi ck i nok)
podpora i munity veobecne
prevenci a a l i eba i nfekcie
Hel icobacterom pylori
Ako sa uva?
1 stri k cesnaku = 3 g {zodpoved asi
400 - 1 200 mg suenho prku)
prevenci a a l ieba: 1 000 - 3000 mg
{prevenci a - l i eba)
odporan preparty
o Bio-Cesnak {Pharma Nord): 300 mg
v jednej tobol ke, bez zpachu,
1 52 vivov doplnky cesnak
acidorezistentn, enterosolventn
kapsul a
o Garl i c Odorless {Jami eson): SOO mg
v jednej tobol ke, bez zpachu
o Super Garl i c {Jamieson): 3000 mg
v jednej tobolke
Toxick i nkyInterakcie
vie mnostvo surovho cesnaku me
spsobova aobu v al dku a drdi
sl izni cu reva, preto ho treba uva
s opatrnosou, naj m u pacientov
s ochoreni ami trviaceho systmu
vel'mi vysok mnostv cesnaku ni e s
vhodn pre tehotn eny pre jeho
uterotoni ck i nok
cesnak me negatvne ovplyvova
pravidelnos mentruanho cykl u
cesnak me podporova antiagregan
al ebo antikoagul an i nok l i ekov ako
je napr. aspi r n al ebo warfari n, preto sa
neodpora konzumova vysok dvky
cesnaku asi 7 dn pred operci ou
pretoe me pred
f
i krvcani e poas
al ebo po operci i
Dobr vedie
Nakl en cesnak nevyhadzujte. Jeho
horkast chu ni e je prejavom toxicity. Ak
vm nevad hork chu, mete poui aj
zel en as kl ku a zskate nov uiton
ftochemi kl ie. Ak na odohnani e vaich
vlastnch vamprov netreba hork chu,
kl ek odrete a pouite i ba stri k.
echi nacea
o to je?
Severoameri ck rastl i na, ktor sa vyskytuje
najmenej v 9 druhoch, al e iba tri z ni ch maj
preukza n l i eiv i nky. Echi nacea
purpurea m najvi ac bi oaktvnych l tok
v kvetoch a l i stoch, E. pal l i da v koreni ,
km E. angustifol i a ni e je naprkl ad
renomovanou Nemeckou komi si ou E
schvl en ako l i ei v rastl i na. Hoci u
I ndini pouval i echi naceu na rany,
prechl adnuti a, bol esti al dka, jej l i eiv
i nky pri i nfeknch ochoreni ach hornch
dchacch ci est ni e s stl e cel kom
spol'ahl ivo preukzan. Najm je pl ne
zbyton ma peniaze za prpravky, ktor
neobsahuj tandardi zova n mnostvo
i nnch l tok zo schvl ench druhov
echi nacey, prpadne sa na ich obal och
uvdza l en ni eo ako
"
s obsahom echi nacey
"
al ebo
"
obsahuje suen l i sty a kore
echi nacey
"
a pod.
inn ltky: echi nakozidy, terick ol eje,
izobutyl ami dy, kysel i na chl orognna a jej
derivty, polyacetylny, al kal oi dy, si l ica
d i nul n
Ak m inky?
1 anti bakteri l ne
1 pri ame antivrusov (najm v kombi nci i
s bazou - vel'mi i nn proti chrpkovm
vrusom)
1 antifungl ne (proti hubm, pl esni am)
1 protizpal ov
1 i munosti mul an
o aktivuje T-l ymfocyty
o zvyuje koncentrci u TNF - tumor
necrosi s factor
o zvyuje koncentrci u i nterfernu
o podporuje fagocytzu
o sti mul uje kru nadobl i i ek (= mi erne
zosi l neni e stresovej reakci e organizmu)
Formy vivovho dopl nku
kvet a kore ( kvet sa v modernej
fytoterapi i vyuva menej) v ajovine
tinktra a extrakt (z korea)
naji nnej je bezal kohol ov extrakt
z ti nktry sa pri pravuje aj kpel'
a kloktadlo
kvapky, sirupy, tabletky, cukrky
a pasti l ky na cml'ani e s obsahom
echi nacey - zvyaj ne obsahuj
zanedbatel'n a nedostaton mnostv
bioa ktvnych ltok
sprej s propolisom - ak nieo i nkuje,
tak mono propol i s, a ni e echi nacea
Terapeutick vyuitie
podpora i munity - prevenci a i nfeknch
ochoren dchacch ciest
l i eba prechl adnuti a a infekci
hornch dchacch ciest - tento i nok
ni e je spol'ahl ivo preukzan (naprkl ad
velk tdi a z roku 2005 nepreukzal a
iadny pozitvny vplyv uvani a
echi nacey na d
f
ku a pri ebeh ochoreni a
u dospelch l'ud)
infekcie moovch ciest
vyi vo v doplnky echinacea 1 S 3
afty, zpaly dasien - vpl achy ri edenou
ti nktrou
rany a kon vredy - l okl ne apl i kovan
ti nktra
Ako sa uva?
suen kvety, l i sty, kore
o 1 - 2 g pouitej suenej rastl i nnej asti
zal ejte l kou vri acej vody
o poas l i eby vypite 2 - 3 l ky denne
o pri prvch prejavoch ndchy uite
vo forme aju 1 O - 1 5 g echi nacey
(= 5 - 7 l ok za de)
tabletky
o 200 mg tandardizovanho extraktu
s mi ni ml nym obsahom 3,5 %
echi nakozidov
o pri nachladnut a chrpke: 200 mg
2 - S-krt denne
o pri inch infekcich: 200 mg
2 - 3-krt denne (maxi ml na denn
dvka 600 mg tandardizovanho
extraktu)
kpel': omvani e rn apl i kujte vi ackrt
denne, i asto
kloktadlo: pri bol estiach hrdl a rozriete
1 O ml ti nktry v pohri tepl ej vody
a kl oktajte (ni ekolkokrt denne)
Dobr vedie
Echi nacea me ma pri dl hodobom
pouvani hepatotoxi ck i nok. Ak
uvate s echi naceou aj in l i eky,
skontrol ujte si i ch vedl'aji e i nky.
1 54 vtivov doplnky echinacea
Dobr vedie
Uvani e naozaj i nnch fori em
echi nacey by nemal o trva dl hi e ako
3 - 4 tdne. Potom je vhodn
ni ekolkotdov prestvka.
Toxick inkyInterakcie
me by alergnom pre l'udi al ergi ckch
na sl neni covit rastl i ny a trvov pele
dsl edky dl hodobho uvani a nie s
znme, preto je vhodn obmedzi uvanie
echi nacey iba na obdobi e l i eby
echi naceu by nemal i uva l'udi a, ktor
uvaj korti kosteroidy a cyklosporny
neodpora sa, aby echi naceu uval i l'udia
s astmou a autoi mnnym ochorenm (I upus,
sklerza multi plex, skl erodermia a pod.)
uvani e echi nacey pri l i ebe
onkol ogi ckch ochoren konzul tujte
s l ekrom
vysok dvky echi nacey (nad 600 mg za
de) mu ni ekedy vyvola nevol'os
a zvraty
Dobr vedie
Bezpen, monogamn, heterosexul ny
sex je si l nm sti multorom i munitnho
systmu. Uvajte si dotyky a zvuky, i skry
aj l vu a poskytujte to ist
esenci l ne mastn kyse
o to je?
S to tak druhy mastnch kysel n (MK),
ktor organi zmus l oveka nedoke tvori
sm a je odkzan na ich prjem v strave
podobne ako v prpade vitamnov.
K zkl adnm esenci l nym mastnm
kysel i nm patr
alfa-linolnov kysel i na (ALA) je
reprezentant tri edy omega-3 MK
(oznauj sa ti e ako n-3)
l inolov kyselina (LA) je reprezentant
triedy omega-6 MK (oznauj sa ako n-6)
Funkcie a inky
Esenci l ne mastn kysel i ny maj svoje
vlastn funkci e a i nky, al e vzni kaj z ni ch
aj al i e dl eit ltky
z alfa-li nolnovej kysel i ny (ALA)
vznik v tel e
o ikozapentanov (EPA)
a dokozahexanov (DHA) kysel i na
(poznte i ch z reklamy a z rybch tukov )
o ni ektor prostaglandny E3 - to s ltky
s hormonl nym i nkom v cel om
organi zme (i munitn systm, zrani e
krvi, krvn tl ak, i nnos srdca, cievne
funkcie, rozkl ad tukov a pod.)
Poznmka: premenu ALA na EPA a DHA obmedzuje
nadmern prjem nastench ivonych tukov
a nepriazniv pomer v prjme omega-3 a omega-6
mastnch kyseln s vraznou prevahou omega-6
(optimlny pomer omega-6:omega-3 by mal by
menej ako 4:1 - u viny naich pacientov
nachdzame nevhodn, ovel'a vy pomer)
z l i nolovej kysel i ny (LA) vzni k v tele
o kysel i na gama-l inolnov (GLA)
premenu LA na GLA obmedzuje
cukrovka, ast konzumci a al kohol u,
starnuti e, atopick ekzm, reumatoi dn
artritda a rakovi na
o z GLA nsl edne vzni k kysel i na
arachidonov a prostagl andny radu El
Poznmka: vina produktov kysel i ny
arachi donovej podporuje zpalov procesy
v tele, o je za ni ektorch okolnost (reumatoidn
atritda, sklerza mul tiplex, ateroskl erza, alergi e,
poruchy i munity a pod.) neiaduce.
Terapeutick vyuitie a zdroje esencilnych
mastnch kyseln
gama-linolnov (GLA) kysel i na je dl eit
v prevenci i a l iebe cukrovky, ateroskl erzy,
rakoviny (prevencia metastz rakoviny
hrubho reva, prsnka a konho
mel anmu), artritdy, zvenho krvnho
tl aku a suchej svrbivej pokoky
o najlepie zdroje GLA: pupal kov ol ej,
orechy, semen, sjov ol ej, kukurin
ol ej, matersk ml i eko (GLA v tel e vznik
z kysel i ny l i nol ovej), ol ej zo semi en
i ernych rbezl
o l i eebn dvka: 2-krt denne l ,5 g
pupal kovho ol eja al ebo i nch zdrojov
alfa-l i nolnov (ALA) kysel i na hr
dl ei t l ohu v prevenci i a l i ebe
ateroskl erzy, zvenho krvnho tl aku,
al ergi e a z palovch procesov
(psoriza, atopi ck ekzm), rakovi ny,
vivov doplnky esenclne mastn kyselny 1 S S
autoi mnnych ochoren ( reumatoi dn
artritda, I upus, skl erza mul ti plex)
a depresi e
o najlepie zdroje ALA: ranov ol ej,
ranov semeno, sjov ol ej, ryb tuk,
mastn ryby (l osos, sardi nky, makrely),
tekvicov semeno, vl ask orechy
o l i eebn dvka: nie je stanoven
Ako zvi prjem
esencilnych mastnch kysel n?
do al tov namiesto denn pouite
sekan orechy
dajte si radej orechy ako fritovan i psy
ako dezert Uprednostnite ovocie
s orechmi
namiesto krmovch zkuskov
uprednostnite orechov celozrnn cesto
nami esto syra si vl ote do sendvi a pl tok
avokda
nami esto masl a a margarnu si na chl i eb
mete natrie zrel avokdo, orechov,
makov al ebo sjov ntierku
Potravina Mnostvo
anov semeno, ml et l PL (= 1 2 g)
anov olej l PL (= 1 4 g)
Vlask orechy, sekan 1 /3 l ky (= 40 g)
Sjov olej l PL (= 1 4 g)
Ryb olej l PL (= 1 4 g)
PL - pol ievkov lyica
namiesto masl a mete poui na
namani e chl eba a peiva odmeran
mnostvo ranovho al ebo sjovho
ol eja
do al tov, omok, nti erok a dresi ngov
o najasteji e pri dvajte pomlet lanov
semeno (zl epuje to chu jedl a a dodva
kval itn tuky)
ak pouvate erven mso, nahradte
ho o najasteji e mastnmi morskmi
rybami (losos, makrel a, tuni ak, sardi nky)
Neiaduce inky/I nterakcie
toxi ck i nky nie s znme
predvkovani e sa esenci l nymi mastnmi
kysel i nami nehroz
nadmern uvani e rybch ol ejov me
vyvol a zven krvcavos a poruchy
zranl ivosti krvi
za norml nych okol nost pri benom
zloen stravy a pri meranej konzumci i
mastnch morskch rb (2 - 4-krt
tdenne) nehroz nadmern prjem
PUFA MUFA SFA
2,9 g O,B g 0,4 g
9,8 g (z toho ALA 7 g) 2,9 g 1 ,3 g
1 8,9 g 3,6 g 2,5 g
7,9 g 3,2 g 2,0 g
4,3 g 4,8 g 4,0 g
PUFA - polynenasten MK (kysel i na alfa-l i nol nov - ALA, kysel i na l i nolov - LA)
MUFA - mononenasten MK (kyselina olejov)
SFA - nasten MK
1 56 vivov doplnky esenclne mastn kyselny
gi nkgo bi l oba
o to je?
Extrakt z l i stov Gi nkgo bi l oba - najstari eho
stromu na svete.
i nn ltky: terpny (gi nkgol i dy
d bi lobal i dy), tlavnov gl ykozidy (kvercetn,
kempferol, izoramnetn, proantokyani dny),
organick kysel i ny
Ak m i nky?
podporuje prekrveni e mozgu a celej
hl avovej asti (vyvolva di l atci u -
rozti ahnuti e ciev)
podporuje prenos nervovch si gnlov
a zl epuje pam
zlepuje prekrveni e konatn
stabi l izuje pevnos bunkovch membrn
antioxi dan
zabrauje agregci i trombocytov
antitrombotick i nok
Formy vivovho doplnku
naji nnej je extrakt (SO : l ) so
tandardizovanm obsahom tavnovch
glykozidov (24 %) a terpnov (6 %) -
kl asi ck nemeck receptra
tabl ety, kapsule, kvapky al ebo ti nktra
Terapeutick vyuitie
podpora prekrvenia napr. pri studench
konati nch a poruchch pol ohovho
apartu (pskani e v ui ach, zvrate a pod.)
podpora funkci CNS
antioxidan ochrana
antitrombotick l i eba
podporn l i eba astmy, atopickho
ekzmu, depresi e a zpal ovch ochoren
k
f
bov a obl ii ek
prevenci a a podporn l i eba
Alzheimerovej choroby
podporn li eba poruchy erekcie
spsobenej na cievnom podkl ade
(zanajca ateroskl erza)
Ako sa uva?
extrakt (50 : l ) l OO - 300 mg/ de rozdel i
do dvoch dvok
kapsule a tablety (s obsahom l OO mg
extraktu 50 : l ) l - 3 kapsul e/de
tabletky (s obsahom 2000 mg extraktu
50 . l ) l - 2 tabl etky/de
kvapky: 20 - 40 kvapi ek 3-krt denne
v rmci prevenci e sta uva prpravok na
dol nch hodnotch odporanch dvok
podporn l i eba uvedench ochoren
vyaduje maxi ml ne odporan dvky
Toxick inkI nterakcie
toxick i nky ni e s znme
me i nterferova s antikoagulanou
l iebou (zvyuje jej i nnos = zvyuje riziko
krvcavch stavov) a preto jeho uvani e pri
anti koagulanej l i ebe vyaduje lekrske
sledovani e faktorov zranl ivosti krvi
pred pl novanou operciou prestate
uva gi nkgo najmenej 1 4 dn
sasn uvani e sal i cyltov a gi nkga
me spsobi (si l neji e) krvcanie al ebo
vredov pokodenie sliznice aldka
vtivov doplnky ginkgo bi/oba 1 57
gl utamn
o to je?
Neesenci l na ami nokysel i na - stavebn
kame bi el kovn. Pri chronickom strese
a chroni ckch ochoreniach sa jeho
dostupnos v tele zniuje a stva sa
"
esencil nym" prvkom vivy. Nemlte si
s gl utamtom, gl utnom a gl utatinom
Kde sa nachdza?
V rastl i nnch aj ivonych potravi nch.
Varenm sa gl utamn rozkl ad. Najviac
gl utamnu obsahuj
sjov vrobky a strukoviny
ml ieko a mso
surov pent a kapustov zel eni na
Funkcie a inky
stavebn sas bi el kovn
udriavani e aci dobzi ckej rovnovhy
vntornho prostredia ( pH)
syntza DNA a RNA
regenercia a hojeni e koe a sl i znc
trviaceho systmu
energeti ck substrt bi el ych krvi ni ek
Formy vivovho doplnku
izolovan gl utamn - predvaj predaj ne
vivovch dopl nkov pre portovcov
vo forme prku, tabl iet, kapsl
al ebo gl u
odpora sa L-forma gl utamnu - m
l epi e bi ol ogi ck vyuitie ako D-gl utamn
zvl hnut nepouvajte - vl hkos
spsobuje vzni k amoni aku
1 58 vivov doplnky glutamn
Terapeutick vyuitie
podpora hojeni a rn a rekonvalescencie
po operci ch
zl epuje tol eranci u chemoterapie
podpora l ieby peptickch vredov
a zpal u sl iznice al dka
podpora l i eby Crohnovej choroby
a kol itdy
mierne potla chu do jedl a
Ako sa uva?
nalano - rno al ebo pomedzi denn jedl
peptick vredy, chroni ck gastritda,
zpalov ochorenia GI S: 0,5 g dvakrt denne
(al ebo podl'a dvkovani a uvedenho
v kapitolch jednotl ivch ochoren)
podpora pri chemoterapii: l ,O - l ,S g denne
kontrola prmu potravy: l ,O g denne
vitamny C a B6 zl epuj jeho vstrebvani e
Toxick ink
toxi ck i nky nie s znme
me zhori stav u ochoren, pri ktorch sa
v organi zme tvor al ebo hromad nadbytok
amoni aku: Reyov syndrm, ochorenia
obl ii ek, ci rhza peene a pod.
kvli i stmu gl utam nu neuvajte zmesi
ami nokysel n al ebo nadbytok bi el kovn,
pretoe to znamen vi ac amoni aku
v organizme = toxn pre nervov bunky
a obl i ky
nadbytok bi el kovn je nebezpen najm
v kombi nci i s i ntenzvnym cvien m al ebo
ochoren m obl i i ek
hork (Mg magnesi um)
o to je?
Mi nerl, ktor zohrva v organizme l oveka
nesmierne dleit funkcie: je sasou viac
ako 300 rznych enzymatickch reakci
a v mnohch prpadoch jeho aktivita vyaduje
"
spol uprcu" s pyridoxnom (vitamnom B6).
udsk telo obsahuje 20 - 28 g horka, z toho
je 60 o v kostiach a skoro 30 o vo sval och.
Znen hl adi nu horka v krvi mu spsobi
ochoreni a trviaceho systmu (zpal ov,
i nfekn . . . )
ast a opakovan zvracani e
poruchy obl i kovch funkci
uvani e di uretk
ni ektor endokri nol ogi ck poruchy ( napr.
cukrovka, hypertyreza, hyperparatyreza)
ast a nadmern konzumci a al kohol u
nadmern fzick aktivita
Funkcie a ink
energetick metabol i zmus
metabol i zmus tukov, bi el kovn
a sachari dov
regul ci a metabol i zmu vpni ka
hormonl ne regul ci e - napr. vznamn
l oha v tvorbe hormnov pri ttnej l'azy,
tvorba mooviny
prenos nervovho si gnl u a relaxcia
svalstva
V akch potravinch sa nachdza?
tofu, strukoviny a vrobky z ni ch, obi l ni ny
a celozrnn vrobky, zel en l i stov
zeleni na, pent, vate, orechy (vl ask,
mandle, brazlske para), avokdo, olejnat
semen (tekvica, sl neni ca, sezam), arai dy,
banny, peen zemiaky v upke, ml iene
vrobky, morsk ivochy
Odporan denn dvky .m g++a.+j
novorodenci : 30 mg
deti do 1 O rokov: 75 - 240 mg
chl apci nad 1 O rokov/mui : 41 O - 450 mg
di evat nad 1 0 rokov/eny: 3 1 0 - 360 mg
tehotn a doji ace eny: 360 - 400, resp.
3 1 0 - 360 mg
Formy vivovho doplnku
organick formy: citrt, gl ukont, l aktt,
steart, acett horka (vstrebvaj sa
l epi e ako anorgani ck formy)
anorganick formy: hydroxid a oxid horka
acett horka sa dobre vstrebva aj u l'ud,
ktor maj znen koncentrci u HCI
v al dku
tabl etky - samostatne al ebo ako sas
kompl exov s i nmi mi nerl mi a vitam nmi
hork mete uva pred al ebo sasne
s jedl om
Terapeutick vyuitie
kardiovaskulrne ochorenia: vysok
krvn tl ak, ateroskl erza, poruchy
srdcovho rytmu
astma
prevencia a podporn l i eba diabetes
mellitus (hork vak nem pri amy vplyv
na hl adi nu gl ukzy a i nok i nzul nu)
r/|10rc 00|0ky hork 1 59
glaukm
poruchy spnku
poruchy koncentrcie, nava, nervozita,
naptie, depresvne stavy
znen mentl na vkonnos
migrna
prevenci a oblikovch kameov
prevenci a preekl ampsi e a ekl ampsi e
poas tehotenstva
prevenci a a l i eba mentruanch
a prementruanch akost: bol esti,
ke, podrdenos, nava, depresvne
stavy a retenci a vody
Toxicita/I nterakcie
o dl hodobom uvan horka vo
forme vivovch dopl nkov sa porate
s l ekrom
dl hodobo uvan dvky by nemal i
prekraova odporan denn dvky
(potrava je al m zdrojom horka
obsah horka v ni ektorch l iekoch
(skontrol ujte si ich zloenie) v kombi nci i
s horkom uvanm a ko dopl nok stravy
me spsobi zven hl adi nu v krvi
a hnaku, dehydratciu, narueni e
vntornho prostredi a
l'udi a s norml nou funkci ou obl i i ek
vyl i a prpadn jednorazov nadbytok
horka pri predvkovan bez vedl'aj ch
prznakov, ak dvka neprekro
2000 mg/de
l'udi a s pokodenmi obl i kovmi
funkci ami by nemali uva hork vo
1 60 vivov doplnky horlk
vivovch dopl nkoch bez konzultcie
a sl edovani a l ekrom
pacienti s cukrovkou by mal i zvi
prjem horka predovetkm vo forme
potravn, hork v tabl etkch
v nadmernch dvkach me pri spie
k pokodeni u obl i i ek
dvky vyie ako 1 O-nsobok odporanej
dennej dvky mu vyvola nauzeu,
hnaku, zvracani e, zmtenos, pocity tepl a
a pokles krvnho tl aku
Dobr vedie
Vstrebvani e horka negatvne
ovplyvuje nadbytok vpni ka, eleza,
mangnu, fosforu, zi nku a tuku v potrave.
Jednm z dvodov, preo vel'a l'ud trp
rznymi prznakmi deficitu horka, je fakt,
e strava tch l'ud obsahuje aj viac ako
dvoj nsobok opti ml neho mnostva tuku.
hroznov jadi erka a i ch ex
o to je?

al paradox! A ni e je franczsky. N, l'udsk.

Najprv sme dl ho vypl'val i jadi erka z hrozna,
potom ete dl hi e l'achti l i a mani puloval i
hrozno tak, aby nemal o jadi erka, aby sme
teraz nakoniec plati l i za extrakt z hroznovch
jadierok v antioxidanch tabletkch,
krmoch proti vrskam, kapsul ch
proti kovm i l m ... Nech sa pi
inn ltky: ol igomrne
proantokyani dny (OPC)
Dobr vedie
U ni kdy si nekupujte hrozno bez
jadi erok a u ni kdy z hrozna nevypl'vajte
jadi erka. Poujte i ch
Ak maj inky?
si l n antioxi dan
o 50-krt si l nej ako vitamn E a 20-krt
si l nej ako vitam n C
spevuje kol agn (spoji vov tkani vo
cievnych stien, l iach, koe a pod.)
tl m vypl avovani e hi stamnu = zmi eruje
pri ebeh alergickch reakci
zniuje hl adi nu chol esterol u
zniuje tl ak krvi - psob podobne ako
l i eky na tl ak tzv. ACE i nhi btory, al e bez
znmych vedl'ajch i nkov
Formy vivovho doplnku
surov hroznov jadi erka
extrakt z hroznovch jadi erok
tandardizovan na 95 %-n obsah OPC
ostatn prpravky nemaj spol'ahl iv
i nok
Terapeutick vyuitie
prevenci a a podporn l i eba makulrnej
degenercie ( najasteji a pri na sl epoty
na svete)
prevenci a starnutia - tzv. anti agi ng
prevenci a a podporn l ieba kovch
l (varixy)
podporn l ieba rakoviny a cukrovky
prevenci a tvorby i l i ek a modrn
Ako sa uva?
v rmci prevencie
o 50 mg tandardi zovanho extraktu
denne
v rmci lieby uvedench ochoren
a stavov
o 50 mg tandardizovanho extraktu
2-krt denne
Toxick i nkynterakcie
toxick i nky a i nterakcie ni e s znme
Dobr vedie
Pycnogenol ( patentovan extra
z franczskej stredomorskej borovJ e
Pi nus pi naster) m takmer rovnak
i nn ltky a i nky ako extrakt
z hroznovch jadi erok.
Dvkovanie podl'a i nformci e
v prbal ovom letku.
vivov doplnky hroznov jadierka a ih extrakt 1 61
chl orel l a (chl orel l a pyrenoi dosa)
a spi rul i na (spi rul i na pl atensi s a s. maxi ma)
o to je?
. S to riasy. Na el y vroby vivovch
dopl nkov sa pestuj aj v umel o vytvorench
a kontrolovanch podmi enkach. Podobne
ako jamenn a peni n trva - vel'a
marketi ngu a ml o dkazov.
Dobr vedie
Bi el kovi ny z ri as s podstatne drahi e
ako bi el koviny z vajec, peni ce, ml i eka,
sje a sezamovho semena.
Biologicky aktvne ltky: chl orofyl,
fykocyann (spi rul i na), ami nokysel i ny,
pol ysachari dy, vi tamny, mi nerly,
beta-karotn a i n karotenoi dy, nukl eov
kysel i ny, tuky vrta ne gama-l i nol novej
kysel i ny a mal ho mnostva chol esterol u
Deklarovan inky
Podl'a jednho z najvch di stri btorov
chlorel l y m jeho prpravok ti eto i nky
(v origi nl nom znen Q.
posi l uje i munitn systm tm, e
sti mul uje tel o - organizmus k tvorbe
i nterfernu
zvyuje rove prospenej mi kroflry
v trviacom trakte
podporuje l epi e trveni e
podporuje l i ebu vredov
a l iebu kol i ky
1 62 vtivov doplnky chlorela a spirulina
zniuje chol esterol v sre, o napomha
k ochrane proti srdcovm chorobm
i nne detoxi kuje organi zmus, pomha
tak schopnosti organi zmu bojova proti
rakovine vetkch l'udskch orgnov
sti mul uje rast a obnovu tkanv
Chl orel l a je bohat na hork, ktor
je potrebn pre mentl ne zdravie,
obmedzuje astmatick zchvaty.
i adna bunka v tel e ni e je schopn
fungova bez horku.
Chl orel l a upravuje metabol i zmus
cukru tak, e udruje jeho hl adi nu
na kontantnej rovni .
A vetky svoje tvrdeni a podporuje tmito
odkazmi na (akoe) odborn l iteratru:
1 . Dr. Bernard Jensen, 0.0., Ph.D.: Chl orel la,
Jewel of the Far East
2. Dr. David Steenbl ock, BS., M.Sc., 0.0.:
Chl orel l a - Natural Medi c ne Al gae
3. Wi l l i am H. Lee, R. Ph., Mi chael
Rosenbaum, M. D.
4. Chl orel l a, Speci al Edi ti on of Heal th Worl d
Magazi ne 1 989
Nstrnke www.akv.sk njdete Stanovisko AKV
k renm informcim o chlorelle a zelenom jameni.
Dobr vedie
Zzran potraviny a dopl nky vivy
neexistuj. Ne-e-xis-tu-j.
Formy vivovho doplnku
prok
tabl etky, kapsul y
rzne kombi ncie so en-enom,
chl orel l ou, extraktom naturl nej rye,
vel m pel'om a pod.
pridvan tie do ni ektorch potravn
a npojov
Potencilne inky a terapeutick vyuitie
antioxidan
protizpalov
anti mutagnny - ni e je zati al'
preukzan, i sa tento i nok upl atuje
i ba v l aboratrnych podmi enkach al ebo
aj v
"
bi ol ogi ckej real ite" tel a, teda
i n vivo
imunosti mulan - v experi mentl nych
podmi enkach na zvieratch
protivrusov - v l aboratrnych
podmi enkach brni rastu herpeti ckch,
chrpkovch a ni ektorch al ch vrusov
podporn l ieba vredovej choroby
aldka a dvanstni ka
prevencia rakoviny dutiny stnej -
i ndi ck tdi a preukzal a protirakovinov
i nok prku z riasy spi rul i na fusi formi s
u faji arov
Ako sa uva?
prok
o preventvne: 0,5 - 3 g denne
o v rmci l i eby: 3 - 1 O g (= 1 a 3 ajov
lyiky) denne
tabletky
o podl'a i nformcie v prbal ovom letku
Toxick inkInterakcie
toxi ck i nky ni e s znme
neexi stuj tdi e o bezpenosti
dl hodobho uvani a chl orel l y
a spi rul i ny, aj kevzhl'adom na dl horon
pouvani e v ni ektorch kraj i nch
a kul trach (Japonsko, I ndia a pod.)
a ml o zznamov o ich negatvnych
i nkoch, mono povaova ri asy
z ekol ogi cky i stch vd za relatvne
bezpen sas stravy l oveka
ak m tento prpravok prokl amovan
prol iferan i nky (= podporuje rast
a del eni e buni ek), pre onkol ogi ckch
paci entov a l'ud, ktorch najbl i pokrvn
prbuzn (rodi i a a srodenci ) maj
al ebo mal i rakovi nu, je j eho uvani e
kontrai ndikovan podobne ako
v pr pade zel enho jamea a
hovdzi eho kolostra
Dobr vedie
Vitam n 8
1 21
ktor sa v ri asach
doteraz asto dekl aruje a to dokonca
v koncentrci ch vych ako v peeni ,
sa tam nachdza i ba v ( pre l oveka)
neaktvnych formch - anal goch.
Vegni a makrobiotici by rozhodne
nemal i svoj prjem vitamnu 8
1 2
zakl ada na konzumci i rias.
vivov doplnky ch/orela a spirulna 1 63
chondroi tn sul ft
o to je?
Mol ekula s najvm podi el om v zmesi
gl ykozamnoglyknov, ktor vytvraj
v kostnej chrupavke hmotu pre ul oeni e
kol agnovch vl ki en. Je tvoren
v chondrocytoch - bunkch, ktor s
sasou chrupavky. Vekom kl es jeho
tvorba a stpa jeho odbravani e. Aj preto
bva jednou z hl avnch zloi ek SYSADOA
(Symptomatic Slow Acti ng Drug of
Osteoarthrosis) - symptomaticky pomal y
psobiace l tky, ktor sa vyuvaj
v modernej l i ebe osteoartrzy. i nok sa
prejavuje u po 4 - 6 tdoch a pretrvva
asi 2 - 3 mesi ace po vysaden.
V akch potravinch sa nachdza?
Potravi ny (ryby, morsk ivochy) s
zanedbatel'nm zdrojom chondroitn sulftu.
Pre vrobu vivovch dopl nkov sa zskava
z hovdzej pri eduni ce.
Funkcie a inky
zadriava vodu a zvyuje tvorbu
proteoglyknov, kol agnu a kysel i ny
hyal urnovej v chrupavke
i nhi buje aktivitu enzmov, ktor
chrupavku rozkl adaj
oboma mechanizmami navraci a chrupavke
el asti ci tu a pomha udriava jej
mechani ck aj funkn vl astnosti
m protizpal ov i nok - zmi eruje
bol es pri artrze
zl epuje funkci e a pohybl ivos k
f
bov
1 64 vtivov doplnky chondroitn sult
pomha predchdza artrze, spomal'uje
al ebo a zastavuje jej pri ebeh
Formy vivovho doplnku
izolovan al ebo sas zmes - najastejie
s gl ukozamn sulftom, MSM a i nmi
zlokami
vo forme tabl i et, kapsl al ebo granultu
Terapeuti ck vyuitie
osteoartrza
Ako sa uva?
SOO mg l - 3-krt denne (podl'a
hmotnosti, veku a pohl avia)
uva sa formou l - 2 kr
(v trvan l - 3 mesi ace) do roka
me sa uva pred, poas al ebo po jedle
poas kry treba dba na pravi del n
pitn reim
Toxick inkyInterakcie s liekmi
nie s znme i adne toxick i nky al ebo
i nterakcie s l i ekmi
ojedi nel e sa mu vyskytn trviace
akosti, pre ktor zva netreba l iebu
preruova
nesmi e sa pouva pri znmej
preci tl i venosti na l i eivo al ebo jeho zloku
nie s sksenosti s jeho uvanm
v gravidite, pri dojen a pri sstavnom
uvan dl hom ako l rok
prpravok sa nesmie pouva po uplynut
dtumu pouitel'nosti
jamenn a peni n tra
(zel en jame, zel en peni ca)
o to je?
Mlad l stky jamea a peni ce, skr ne
sa na ni ch zan objavova nznaky kl asov,
s zbi eran, suen a spracovan do formy
tekutiny al ebo prku, ktor sa potom
pouva na vrobu tabl eti ek a pri dva sa
do i nch vivovch dopl nkov, ni ektorch
potravn a npojov. Velk sl ov, velk sl'uby,
velk marketi ng ... V AKV vak povaujeme
oba vrobky za, sce kval itn, al e zbytone
drah suen va.
A navye, oni sa nemaj radi . Teda vrobcovia
a di stri btori zel enho jamea a peni ce
navzjom.
"
Objavitelka" peni nej trvy
doktorka Wigmore z Bostonu tvrd, e
1 OO gramov peninej trvy sa obsahom
vitamnov a i nch bioaktvnych l tok vyrovn
dva a pol ki l ogramu kval itnej zel eni ny.
(Toto jej tvrdeni e sa ni kdy nepreukzalo
a to napri ek tomu, e dnes je mon zmera
ni el en obsah vitamnov, mi nerl ov
a fytochemi kl i , al e aj cel kov antioxi dan,
anti mutagnnu, i munosti mul an aktivitu
a pod.) Distribtori jamennej trvy zase
argumentuj, e i ch vrobok obsahuje
25 - 40-nsobok mnostva i nnch ltok
v trve peni nej. To by znamenal o, e
1 OO gramov ml adch l stkov jamea sa
biologi cky rovn asi 60 - 1 OO ki l ogramom
zel eniny! Uf! Nechpem, preo sa ete vbec
ni ekto trpi s pestovanm, spracovanm
a jedenm zeleni ny Nechpem, preo
Svetov zdravotncka organizcia ete stle
nezmeni l a svoje odporania a preo doteraz
ni kto nezaal riei probl m podvivy
a akch vivovch deficitov v rozvojovch
a zaostalch kraji nch tmto zelenm
"zzrakom"?
Dobr vedie
Zel en jame a zel en peni ca nemaj
ni spol on s kl kami , ktor sa
predvaj ako such mlynrsky produkt.
Mlynrske kl ky vzni kaj tm, e sa pri
ml et obi l i a oddel kl kov as zrna.
Biologicky aktvne ltky: chlorofyl,
ami nokysel i ny, vitamny, mi nerl y,
karotenoi dy, flavonoi dy a i n fytochemi kl i e
Deklarovan inky
Podl'a jednho z najvch di stri btorov
zel enho jamea jeho prpravok pozitvne
ovplyvuje l i ebu tchto problmov
a ochoren (v ori gi nl nom znen):
poruchy trveni a - zpcha, pl ynatos,
vredy, pchnuci dych, pl eni e hy,
hel i kobakter
kon probl my - ekzmy, opary, akn,
psorizu, bercov vredy, preleani ny, razy
ochorenia srdca a ciev - vysok, nzky tlak,
upravuje cholesterol, kov i ly, hemoroidy
akkol'vek zpal y - i u skryt al ebo
chronick
vivov doplnky jamenn a penin tva 1 65
chronick nava, depresie, lymsk
borrel i za
odstrauje bolesti hl avy, poruchy spnku
kl i makterick syndrm, chroni ck
gynekologi ck probl my, cysty, zveni e
prostaty
nadvha, obezita
krvn probl my - anmi a, naruen
zrani e krvnch doti i ek
cukrovka
rakovina
kl bov ochoreni a akhokol'vek pvodu
al ergi e - kon, sl izni n, al ergi e na chl ad
a poruchy i munity
bolesti chrbtice, teni sov l ake,
zpal y l i ach
epi l epsi a, l'ahk obrna perifrnych nervov
paradentza, afty, akn
ochorenia ttnej l azy, porucha
metabol i zmu tukov
pasivita a negatvny prstup k ivotu
Formy vivovho doplnku
prok a tabletky
rzne kombincie so enenom,
chl orel l ou, extraktom naturl nej rye,
velm pel'om a pod.
Preukzan ink a terapeutick vyuitie
antioxidan
antimutagnny - nie je zatial' preukzan,
i sa tento i nok upl atuje i ba
v l aboratrnych podmi enkach al ebo aj
v
"
bi ol ogi ckej realite
"
tel a, teda i n vivo
1 66 vivov doplnky jamenn a penin trva
podporn l i eba vredovej choroby
aldka a dvanstni ka
podpora i munity
Dobr vedie
Zel en jame a zel en peni ca
poskytn vmu organi zmu - podobne
ako in zel eni ny a vate - vitamny,
mi nerl y a ftochemi kl ie, al e bol o by
nai vn a ri skantn spol i eha sa na to, e
tieto prpravky nahradi a vo vaej strave
potrebn zel eni nu a ovocie.
Ako sa uva?
prok
o preventvne: 1 - 2 g denne
o v rmci l ieby: 2 - 9 g (= 1 a 3 ajov
lyiky) denne
o prok sa rozmieava vo vode
tabletky
o podl'a i nformci e v pr balovom l etku
Toxick inkInterakcie
toxick i nky ni e s znme
neexistuj tdi e o bezpenosti
dl hodobho uvania koncentrtu
z jamennej a peni nej trvy
ak maj tieto prpravky prokl amovan
proliferan inky (= podporuj rast
a del eni e buni ek), pre onkol ogickch
paci entov je i ch uvani e
kontrai ndi kovan podobne ako
v prpade spi rul i ny, chl orel l y a hovdzieho
kol ostra
L- karni tn
o to je?
Neesenci l na ami nokysel i na, ktor m
skr vl astnosti vitam nu B, al e osta me pri
tom, e je to ami nokysel i na Mnoho
rekl amnch materi l ov o dopl nkoch
a asopi sov o cvi en odpora karni tn
ako vborn prostri edok na chudnuti e.
Pravda j e vak takto: austrl ska tdi a
z roku 2000 ( novi u zati al' ni kto neurobi l )
cel kom jasne preukzal a, e uvani e
karni t nu poas smi ch tdov v dennej
dvke 4 gramy nezvi l o metabol i zmus
ani nevi edl o u i en s nadvhou k vi emu
bytku tukovho tkani va, ako dosi ahl i
eny s rovnakou nadv hou bez karni t nu
pri rovnakej prave stravy a rovnakej
fyzi ckej akti vi te. Navye, redukn i nok
karni t nu na tel esn hmotnos a tukov
tkanivo sa nepreukzal dokonca ani
v prpade, kde by sme to akal i -
u psychi atri ckch paci entov, ktor maj
defi ci t karni t nu spsoben l i ekmi .
Dobr vedie
Tel o si tvor vlastn L-karnitn. Potrebuje
k tomu: metionn a Iyzn (ami nokysel i ny,
ktorch je ve la naprklad v strukovinch),
elezo, vi tamny 81 , B6 a C.
Defi cit karnitnu me vyvola vroden
porucha jeho tvorby al ebo uvani e
niektorch li ekov {napr. antiepileptik
s obsahom val protu, anti biotik
s obsahom kysel i ny pival ovej a doxorubicn
- chemoterapia = l ieba rakoviny).
V akch potravinch sa nachdza?
erven mso (naj m jahacie), ml ieko
a ml i ene vrobky, ryby, hydi na, peni ca,
pargl'a, avokdo, arai dov masl o,
tempeh (sjov vrobok, ktor sa vyrba
fermentci ou sjovch bbov)
Funkcie a inky
podporuje prenos mastnch kysel n
do
"
pece
"
buni ek (mitochondri ) a tm
umouje spal'ovani e mastnch kysel n
v tele
zniuje hl adi nu tri glyceridov v krvi
zvyuje okysl i eni e a spotrebu kyslka
v srdcovom sval e
zvyuje tol eranci u srdcovho sval u voi
trval mu pokodeni u - vel'mi uiton
naprkl ad pri vzni ku i nfarktu
podporuje rast sval ovej hmoty a fyzick
vkonnos - ti eto tvrdeni a neboli doteraz
spol'ahl ivo preukzan
i munosti mul an (vhodn najm pri
podpornej l i ebe AI DS)
ochrana nervovch buni ek pred
detruktvnym chemi ckm vpl yvom
podporuje tvorbu koenzmu Q
1
0
antioxi dan - v kombi nci i s vitamnom
C a E i nne brni l i poperoxi dci i krvnch
tukov a bunkovch membrn
Odporan denn dvky
ni e s stanoven
l ieebn dvky sa pohybuj na rovni
1 000 a 6000 mg denne
vivov doplnky L-karitn 1 6 7
Formy vivovho doplnku
prok
tabletky (najasteji e)
ampul ky ( 1 000 mg/ampul ka)
si rupy (pre portovcov)
L-karnitn: bene dostupn a naj l acnej,
obsahuj ho aj prpravky pre portovcov.
Acetyi -L-karnitn. pouvan v tdi ch
s paci entmi trpi aci mi Al zhei merovou
chorobou a ostatnmi mozgovmi
poruchami .
Propionyi -L-karnitn. asto pouvan
v tdi ch s paci entmi chormi na srdce
a trpiaci mi ochoreni ami perifrnych ciev,
u ns zatial' dostupn ni e je.
Dobr vedie
Neuvajte prpravky s obsahom
0-karni tnu.
"
Nezna sa
"
s prrodnou
formou L-karnitnu a vyvolva vne
nei aduce i nky.
Terapeutick vyuitie
prevenci a a l i eba ischemickej
choroby srdca
prevencia pokodeni a srdca pri i nfarkte
a opercii srdca
podpora l ieby chronickho navovho
syndrmu
podporn l i eba zl yhvani a srdcovej
i nnosti (napr. pri l'avokomorovej di l atci i )
podporn l i eba ochoren perifrnych ci ev
(cl audi cati o i ntermittens)
1 68 vtivov doplnky L-kamitn
prevenci a a podporn l i eba
Alzheimerovej choroby (predben
tdi e vykazuj pozitvne vsledky, al e ni e
s defi ni tvne)
prevenci a a l i eba steatzy (stukovatenia)
peene
podporn l i eba muskej nepl odnosti
a erektilnej dysfunkcie
Dobr vedie
Ni ektor druhy muskej nepl odnosti sa
spjaj s nedostatkom karnitnu v tele.
Vskum naznauje, e uvani e karnitnu
zl epuje pohybl ivos a poet spermi .
Al e zzraky neexistuj
Ako sa uva?
prevenci a pokodenia myokardu pri
srdcovej operci i
o 1 000 - 2000 mg 2-krt denne nal ano
o aspo mesi ac pred pl novanou
operci ou
podporn l i eba Alzheimerovej choroby
o 1 000 - 2000 mg 3-krt denne nal ano
podporn l i eba chronickho navovho
syndrmu
o 1 000 mg 3-krt denne nal ano
podporn l i eba anginy pectoris
a srdcovho zlyhani a
o 1 000 mg 2-krt denne nal ano
prevenci a a l i eba ostatnch
kardiovaskul rnych a al ch ochoren
a stavov
o SOO mg 2-krt denne nal ano
podporn l i eba muskej neplodnosti
o 1 500 mg 3-krt denne nal ano
podporn l i eba di abetickej neuropatie
pokodeni a peri frnych nervov
o l 000 mg 2 - 3-krt denne nal ano
podporn l i eba hypertyrezy
hyperfunkci e ttnej l'azy
o 1 500 mg 3-krt denne nal ano
50 mg vitamnu 86 (pyridoxn) a l OO mg
vitam nu C zlepuj vstrebvanie
karni tnu
z 2000 mi l i gramovej dvky sa do krvi
vstrebva asi 1 6 o (al i e zvyovani e
jednorazovej dvky vrazne zniuje jej
vstrebatel'ost)
Dobr vedie
Zven koncentrcia karni tnu sa vo
svalovch bunkch objavuje a po viac
ako 2 tdne trvajcom uvan.
Neiaduce inkyInterakcie
v dvkach do 6 gramov denne je netoxick
- zatial' vak nie je znme, i je bezpen
aj jeho dl hodob, ni ekolkoron uvani e
vedlajie inky s vel'mi zri edkav
a zvyajne mi erne: ni ektor l'udi a mu
z neho pociova nap nani e na vracani e
a zvraty, obas sa vyskytuje hnaka,
zven chu do jedl a, tel esn zpach
i vyrky
uvani e anti epi leptk s obsahom val protu
a anti biotk s obsahom kysel i ny pi val ovej
zniuj tvorbu vl astnho karnitnu
uvani e karnitnu by ste mal i
prekonzultova s l ekrom, ak sa l i eite na
ochoreni a perifrnych ci ev, hypertenzi u,
ci rhzu peene spsoben al kohol om,
ochoreni a obl i i ek, al ebo ak ste di abetici
Dobr vedie
Nevegetari nska strava poskytuje
denne asi 1 OO - 300 mg karnitnu.
Terapeutick dvky sa pohybuj na
rovni l 000 - 6000 mg = l - 6 g!) denne.
Nejedzte 60-krt viac msa l en preto,
aby ste zskal i maxi mum karnitnu.
vivov doplnky l-karitin 1 69
koenzm
Q
1
0
o to je?
Ltka, ktor patr do skupi ny ubichi nnov
s i nkami podobnmi vitamnom.
Nachdzaj sa v kadej bunke ivochov
aj rastl n. Koenzm
01 0 je typick humnny
ubi chi nn, ktor si l ovek vytvra sm, al e
od 20. roku ivota j eho produkci a kl es.
Tvorba koenzmu
01
0 vyaduje dostatok
vitam nu B6
Funkcie a inky
ovplyvuje energetick metabol i zmus
kadej bunky (pre nronch: transportuje
el ektrny a protny v procese tvorby ATP
z mastnch kysel n v mitochondri ch
buniek)
m antioxi dan i nky - v spol uprci
s vitamnom E a karotenoi dmi chrni
najm mol ekul y krvnch tukov
a bunkovch membrn
priaznivo ovplyvuje stabi l itu a funkci e
vetkch bunkovch membrn
Kde sa nachdza?
Okrem vlastnej produkci e koenzmu
01
0
v organizme, l ovek prij ma tto
l tku aj v ni ektorch potravi nch
(erven mso, hydi na, pomarane,
brokol i ca). Vypra ni e zni uje obsah
koenzmu Q1 0 v potravi nch asi o treti nu,
varenm sa obsah zachovva. Prjem
koenzmu
01 0 potravou predstavuje
v Dnsku ( i n daj e ni e s k di spozci i )
3 - 5 mg/de.
1 70 vivov doplnky koenzm Q10
Formy vivovho doplnku
Mnostvo a vstrebatel'nos rznych
prpravkov sa vel'mi l i . Sl ovensk trh
ponka ni ekolko kval itnch fori em.
Vi nou obsahuj koenzm
01 0 rozpusten
v sjovom ol ej i . Prpravky obsahuj
1 O - 1 OO mg koenzmu Q
1
0 v jednej tabl ete
al ebo kapsul i . AKV najasteji e vyuva
Bio-Oui none
01
0 (30 mg kapsule) a Super
Bio-Oui none
01
0 ( 1 OO mg kapsule) firmy
Pharma Nord
redukovan formu prpravku, ktor sa
nedvno objavi l a na naom trhu, by mal i
uprednostni naj m di abetici a kardiaci,
pretoe im choroba spsobuje metabol ick
zmeny, ktor brni a vyui kl asick
neredukovan formu koenzmu Q1 0
Dobr vedie
Na trhu s dostupn aj uvaky a zubn
pasty s obsahom koenzmu Q
1
0, ktor
s uren na prevenci u a l i ebu
paradentzy a gi ngivitdy. Dokonca
existuje aj prkov energeti ck npoj
s obsahom koenzmu Q
1 0 Vzhl'adom
na nzku stabi l itu koenzmu
01
0 je vak
vel'mi otzne, i tieto vrobky mu ma
dekl arovan i nky. (Zase som v m
uetri l peniaze )
Terapeutick vyuitie
aterosklerza
chroni ck obtrukn choroba pl'c
diabetes mel litus - cukrovka
demencia a degeneratvne ochorenia
CNS (napr. Al zhei merova a Parki nsonova
choroba)
hypercholesterolmia a uvani e l i ekov
na zneni e cholesterol u (statny vznamne
zniuj tvorbu vl astnho koenzmu Q
1
0)
hypertenzia
obezita
cirhza
edmy
chronick nava
psoriza ( koenzm Q1 0 tl m z pal ov
hyperaktivitu i munitnho systmu)
alergie a astma (zniuje tvorbu hi stam nu)
starnutie buni ek a tkanv (zniuje tvorbu
vol'nch radi kl ov) - dnes vel' mi popul rny
anti -agi ng efekt
podpora vkonu u portovcov - ni e je
doteraz dveryhodne preukzan
Dobr vedie
U onkol ogi ckch pacientov je
mon a prospen dvky zvi a na
600 mg denne.
Ako sa uva?
Vzhl'adom na kompl exn bi ol ogi ck funkci e
a relatvne nov poznatky, ni e je pre
koenzm Q10 stanoven denn odporan
dvka. Dl eit je zvol i si prpravok
s vysokou vstrebatel'nosou a uva ho
pravi del ne v dennej dvke najmenej 30 mg
poas ni ekolkch tdov. K saturci i
bunkovch systmov dochdza najskr
po 2 - 4 tdoch - to je mi ni ml na doba
uvani a na dosi ahnuti e bi ol ogi ckho
i nku.
Toxick inky
toxi ck i nky a prejavy z predvkovani a
koenzmom Q
1 0 ni e s znme
existuj dkazy, e l'udsk organi zmus
dobre zna dvky na rovni 200 mg/de
poas l roka a dvky l OO mg/ de poas
6 rokov
Dobr vedie
i nok koenzmu Q1 0 sa zvyuj
v spojen s dostatonm prjmom
kompl exu vitamnov B, vitamnu C a E.
Uprednostnite prrodn a pri rodzen
zdroje tchto vitamnov.
vivov doplnky koenzm Q,0
1 71
kol ostrum (kravsk bovi nn)
o to je?
ltkast tekuti na - produkt ml ienej l'azy
kravy, ktor sa zjavuje ni ekedy u poas
tehotenstva, ale najm v prvch doch
po prode. Ke s kravy poas gravidity
opakovane sti mulovan rznymi vakcnami,
ich kolostrum nsl edne obsahuje vi ac
i munogl obul nov - proti ltok a oznauje
sa ako
"
hyperi munizovan
"
. Ak dme bokom
fakt, e aj v tomto prpade sa lovek rozhodol
ukradn osi, o patr i nm (v tomto prpade
tel i atkam), ostaneme v real ite, ktor je
pre ma prl i komern - vrobcovia a
predajcovia tvrdia, e kolostrum je
"
zzrak
"
.
Aj v tomto prpade je dvodom
"
zzraku
"
skr skutonos, e kolostrum je - vzhl'adom
na technol ogi ck spracovani e a nemonos
vyrba ho synteticky - drah, a nie preto,
e by bolo naozaj nositel'm nejakch
zzranch i nkov.
inn ltky: rastov faktory (napr. I GF- l ,
I GF-2, TGF al fa a beta, EGF- l a EGF-2),
i munogl obul ny, l aktofern, lyzozm
Dobr vedi et'
Kol ostrum a kad vrobok, ktor
obsahuje kolostrum, by mal by - pre
vau bezpenos - certifi kovan,
e neobsahuje anti bi oti k, pesti cdy a
al i e nei aduce chemi kl ie. Je vhodn
uprednostni prpravky vyroben
z kolostra krv chovanch vo vol'nej
prrode na pri rodzenej strave a ni e
kmnych zmesi ach.
1 72 vivov doplnky ko/ostrum
Deklarovan inky
i munosti mul an - preukzan bol l en
v rmci tdi s hyperi munizovanm
kol ostrom
priazniv i nky na trviaci systm - len
tzv. hyperi munizovan forma
podporuje rast sval ovej hmoty - spsobuje
ho pravdepodobne rastov faktor I GF- 1
podporuje hojeni e rn koe a sl izni ce
trviaceho systmu - spsobuje ho
pravdepodobne rastov faktor I GF- l
a l tky EGF
anti al ergi ck - tento i nok je podl'a
ma vzhl'adom na dekl arovan
i munosti mul ci u a nedostatok
podrobnejch i nformci pochybn
anti anemi ck - nie je vskumom na
l'uoch spol'ahl i vo preukzan
protizpal ov - nie je vskumom na
l'uoch spol'ahl i vo preukzan
cel kov regeneran - nie je vskumom
na l'uoch spol'ahl ivo preukzan
podporuje psychi ck rovnovhu - nie je
vskumom na l'uoch spol'ahl ivo
preukzan
l i eba i nfekci e al dka spsobenej
baktriou Hel icobacter pylori ( HP) - suen
kolostrum neobsahuje l tky, ktor by
brni l i HP i nfekci i sl izni ce al dka
Formy vivovho dopl nku
zkl adom dopl nkov je prok z kolostra,
ktor sa zskava fi ltrci ou a suenm
z tekutho kol ostra
kapsule a tabletky
" zvyaj ne obsahuj 300 - 600 mg
kolo stra
" predva sa vel'a prpravkov na bze
kolostra s obsahom al ch pri danch
l tok - probi oti ck baktrie,
i munogl ukn, vitam ny, mi nerl y,
rastl i nn extrakty
" vi na tchto kombi nci obsahuje
tak mal mnostv pri danch
rastl i nnch extra ktov a zl oi ek, e i ch
bi ol ogi ck i nok je vel'mi nei st
tyi nky pre portovcov
kozmetick prpravky
Terapeutick vyuitie
podpora l i eby ochoren trviaceho
systmu - napr kl ad podporn l i eba
tzv. revnho l eakage (stav osl abeni a
funkci e reva ako bari ry medzi
trvenou potravou a krvou), Crohnovej
choroby a pod.
podpora i munity trvi aceho systmu
podpora l ieby hnai ek u pacientov
s AI DS - ni e je spol'ahl ivo preukzan
Ako sa uva?
kapsle a tabletky - podl'a i nformci e
v prbalovom letku
" preventvne denne 300 - 600 mg
" l i eebn dvky by sa mal i pohybova
v rozpt 2000 - 5000 mg (= 2 - S g)/de
" odpora sa uva nalano,
30 - 60 mi nt pred jedl om
Dobre vedie
Vo vi ne kl i nickch tdi bolo pouit
hyperi munizovan kravsk kolostrum
v dennch dvkach a do 20 gramov.
Hyperimunizovan kol ostrum v-k na
Slovensku - podl'a i nformci vrobcov
a di stri btorov - ni e je bene dostupn.
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky ni e s znme
kravsk kolostrum by nemal i uva l'udia,
ktor s al ergi ck na kravsk ml ieko a
vrobky z neho
kravsk kolostrum obsahuje si l n
hormonlne faktory, ktor podporuj
rast a del eni e buniek, preto je - podl'a
mjho nzoru - nevhodn pre
onkol ogi ckch paci entov
v rmci prevenci e rakoviny je kolostrum
nevhodn aj pre l'ud, ktorch rodi i a
al ebo srodenci maj/mal i onkol ogi ck
ochoreni e
v tehotenstve a poas dojeni a sa uvani e
kravskho kol ostra enm neodpora -
vzhl'adom na potenci l nu al ergeni ci tu
Dobr vedie
Je sce preukzan, e pri ny
spsobujce bovi nn spongiformn
encefal opati u (chorobu i al ench krv),
sa do ml i eka nedostvaj, al e aj tak je
pre vau bezpenos - vhodn pouva
i ba kol ostrum vyroben v kraji nch, kde
sa toto ochoreni e nevyskytuje.
vivov doplnky ko/ostrum 1 73
kreatn
o to je?
Ami nokysel i na, ktor hr vznamn l ohu
v energetickom metabol i zme svalov naj m
pri si l ovch a rchl ych vkonoch. Tel o tvor
asi 1 g kreatnu denne a 1 g poskytuje
strava. Supl ementci a kreatnom je vel'mi
popul rna medzi portovcami , al e ukazuje
sa aj monos jej terapeuti ckho vyui ti a.
V akch potravinch sa nachdza?
ryby a erven mso, avak kvl i
dosi ahnuti u bi ol ogi ckho i nku je
nevyhnutn supl ementci a
Ak m inky?
zvyuje si l u sval ovej kontrakci e - ergognny
i nok
podporuje vdr fyzi ckho vkonu - tento
predpokl adan i nok ni e je preukzan
podporuje i nnos srdcovho sval u, naj m
u l'ud so zlyhvaj cou funkci ou srdca
Formy vivovho doplnku
uva sa kreatn monohydrt,
najasteji e vo forme prku - predvaj
ho predaj ne vivovch dopl nkov pre
portovcov
nov tekut forma kreatnu sa rekl amuje
ako i nnejia - ni e s vak znme
skuton dvody
je aj sasou rznych prostriedkov na
chudnutie, tyi ni ek a npojov pre
portovcov (asto vel'mi nevhodne
kombi novan s kofenom)
1 7 4 vivov doplnky kreatn
kreatn ni e je vhodn mi ea s ovocnou
avou - vzni knut ltky nadmerne
zaauj obl i ky
Dobr vedie
Kofen neguje i nok kreatnu na svalov
si l u. Ak chcete dosi ahnu maxi ml ny
ergognny efekt, odpora sa vyl i
prjem kvy, aj u, neal ko npojov
s obsahom kofenu a energetickch
npojov.
Terapeutick vyuitie
zveni e svalovej sily
podpora rekonvalescencie pacientov
po operci i srdca
podpora l i eby ochoren kostrovho
svalstva a prevenci a bytku sval ovej
hmoty
Ako sa uva?
portovci
o saturan fza (S - 7 dn0: S g prku
4-krt denne
o udriavaci a fza: 2 - S g ( 1 /2 a 1 ajov
lyika) prku denne
o ben denn dvka veobecne: 2 - 4 g
denne = 1 - 2 ajov lyiky (napr. pre
trviace akosti)
terapeuticky
o 2 - S g ( 1 /2 a 1 ajov lyika) prku
denne pri repektovan niie uvedench
kontrai ndi kci a i nterakci
prok treba rozpusti v pohri vl anej
vody al ebo vody a medom (gl ukza
podporuje vstrebvani e kreatnu)
Toxick inkyInterakcie
toxi ck i nky ni e s znme
ni e je vhodn prekraova odporan
dvky
kreatn nemu uva l'udi a s poruchou
obl i kovch funkci a ochorenm obl i i ek,
ktor zniuje ich vyluovaciu funkci u
v tehotenstve sa kreatn neodpora
Bezpen mas o
neodpora sa, aby kreatn uval i l'udi a,
ktor uvaj lieky zaaujce
a pokodzujce obliky (napr.
nesteroi dn protizpal ov prostriedky,
ACE i nhi btory, cyklosporn)
Dobr vedie
Kreatn vyvol vo sval e zadriavani e
vody. To spsob nrast cel kovej
hmotnosti a zveni e sval ov. Na i ch
udranie je, samozrejme, potrebn
pri meran si lov trni ng.
Vina lud m vo zvyku pocha si unaven oi tak silno, a im zan v mozgu lieta
vetky shvezdia. Takto "mas" me vyvola prasknutie cievok a pokodenie sietnice.
Naute sa masrova svoje unaven o bezpene:
ruky si oprite pred seba na stl o lakte a dlane otote k tvri, ako ke si idete
chyti hlavu do dlan
zatvorte oi a hlavu opatre polote do dlan tak, e spodn hrana dlane zapad
do onej jamky a vetky prsty smeruj hore nad elo
zhlboka sa nadchnite a potom hlboko vydchnite: pri kadom vdychu sa uvol'ite
a nechajte spodn hranu dlan hlbie tlai da o a pri ndychu /'h ko dvhajte hlavu
z dlan tak, e sa tlak na oi zmen, ale ostan v kontakte s dlaami
opakujte aspo 1 O ndychov a vdychov
takto mas o si doprajte aspo raz za hodinu - najm, ak pracujete v opticky
nronom a monotnnom prostred (pracujete pri PC sledujete nejak vrobn proces,
strite v noci indinsky tbor a pod.)
mas bude ete premnejia a innejia, ak si dlane najprv poriadne zoh re jete tak,
e ich budete chvlu o seba silno trie (ako ke sa vm nieo podar )
je prirodzen, e chvlu po masi budete ma rozostren videnie
\y1|\018 U0p|0y kreatn 1 7 S
kurku ma (curcuma l onga)
o to je?
Si l no lt korenie, ktor sa pri pravuje
z podzemnej stonky rastl i ny suenm
a ml etm. Prve pre svoj u farbu m prezvku
"
i ndi ck afrn': aj ke so afrn om nem ni
spol on. Kurku ma je spol u s vi ac ako
20 al mi koreni ami sasou zmesi curry
a, no, dva mu svoj u farbu. Ke chytte
kurkumu do ruky, bute opatr n, l ebo
skutone l'ahko zafarb aj vae obl eeni e,
al e berte ju do ruky a pri dvajte do svoj ho
jedl a asto - urobte si z neho liek.
inn ltky: lt farbivo kurkumn,
karotenoidy, l i monn a organi ck kysel i ny
Ak m inky?
antioxidan
proti zpal ov - psob podobne ako
l i eky potl aj ce akti vi tu enzmu COX-2
(na pr. aul i n) al e bez ich nei aduci ch
i nkov
zni uje zranl i vos krvi
chrni pee a podporuje jej regenerci u
zosi l uje kontrakcie l nka a vyl uovani e
le
anti bakteril ny - podobne ako cesnak
a brokol ica bl okuje rast a mnoeni e
baktrie Hel i cobacter pylori v al dku
Dobr vedie
Kombi nci a kurkumy s ni ektormi
potravi nami (napr. naturl na rya,
kapusta, brokol ica, tofu) znsobuje jej
proti rakovi nov i nky.
1 76 vtivov doplnky kurkuma
zniuje tvorbu kysel i ny chol orovodkovej
v al dku = podporuje l iebu vredov
al dka, dvanstni ka a je i nnm
prostriedkom proti pl eni u zhy (denn
dvka vak v tejto situci nesmi e by
via ako 1 /2 ajovej lyiky prku)
proti skl erotick
o zniuje hl adi nu chol esterol u
o chrni LDL pred oxi dci ou a cievny
endotel pred pokodenm
proti rakovi nov
o brni vzni ku mutci
o brni rastu novch ci ev v ndorovom
tkanive = spomal'uje jeho rast
o v l aboratrnych testoch zvyuje ci tl ivos
ndorovch buni ek voi chemoterapii
Dobr vedie
Aby ste zachoval i v kurku me o najviac
i nnch ltok, nekupujte si naraz velk
mnostvo, drte j u na suchom a tmavom
mieste a do jedl a j u pri dvajte a pred
dokonen m.
Formy vivovho dopl nku
suen prok - predva sa ako korenie
kapsule (tandardizovan obsah
kurkum nu) - u ns nedostupn
Terapeutick vyuitie
artritda, syndrm karpl neho tunel a
refuxn choroba paerka (pl enie zhy)
a hyperaci dita al dka
peptick vredy
chroni ck gastritda
prevenci a a podporn l i eba ndorovch
ochoren (naj m rakoviny paerka,
al dka, hrubho reva)
prevenci a a podporn l i eba
aterosklerzy
prevenci a katarakty (ed zkal oovky)
astma, atopi ck ekzm, al ergi e
ulcerzna kolitda, Crohnova choroba
Ako sa uva?
prok pridvajte do jedl a
l i eba vredovej choroby a refuxu:
0,5 - 2 g = 1 /4 a 1 /2 ajovej lyiky
1 -krt denne
l i eba ulcerznej kolitdy a Crohnovej
choroby: 0,5 - 2 g = 1 /4 a 1 /2 ajovej
lyiky 2-krt denne
l i eba astmy, aktnych fz (reumatoi dnej)
artritdy, atopi ckho ekzmu, i syndrmu
karp l neho tunel a: 1 ajov l yi ku prku
rozmi eajte v l ke vl anho (sjovho)
ml i eka a vypite 1 a 3-krt denne
o kede kravsk ml ieko zhoruje
vstrebvani e niektorch ftochemi kl i
(napr. polyfenolov z kakaa a aju) a zatial'
nevi em, o rob s kurkumnom, ja by som
to radej odporui l rozmi ea v mal om
mnostve zel eni novho pyr (napr.
detsk viva) alebo vvaru
o osobne si mysl m, e to je u vel'mi
vysok dvka, al e ak to vyskate, tto
i ntenzvna l ieba by nemala trva dl hi e
ako 7 - 1 0 dn
ben denn dvka v rmci prevencie
a l i eby ostatnch ochoren: 0,5 - 2 g = 1 /4
a 1 /2 ajovej lyiky denne do jedla
kapsul e/tabletky: podl'a prbalovho
l etku
Dobr vedie

aj z kurkumy sa ned pri pravi, pretoe

sa zl e rozpa vo vode.
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky ni e s znme
tehotnm enm sa neodpora pouva
kurku mu v terapeutickch dvkach, i ba
ako koreni e - ni e s preskman jej i nky
na gravi di tu
me interferova s l i ekmi na zneni e
zranl i vosti krvi - ak sa rozhodnete
kurkumu uva pravi del ne, dohodnite sa
so svoj m l ekrom na kontrol nom vyetren
zranl i vosti krvi
neodporam, aby ju uval i l'udi a so
lovmi kamemi
Dobr vedie
Jeden z najchutnejch spsobov, ako
sa kad de l i ei kurkumou: do l ky
nasypte meni u ajov lyiku suenho
pol i evkovho zkladu bez gl utartu
(predva dm - drogerie markt), zalejte
2 dcl teplej (nie vriacej) vody, zamieajte,
pridajte kurku mu a vypite na olovrant
vivov doplnky kurkuma 1 77
anov semeno (l i num usi tati ssi mum)
o to je?
anov semeno je l eskl , tmavohned (v nai ch podmi enkach sa takmer nevyskytuje
lt) zrni eko tvaru sl zy, trochu vi e a ko seza m. Rastl i na m mal modr kvety a patr
k tradi nm sl ovenskm pl odi nm. Vyuva sa na vivu (semeno, ol ej", mka
"
) aj na
techni ck el y (ol ej).
anov semeno je potravi na s vysokm obsahom bi ol ogi cky aktvnych l tok
komponent
energia (k)
rotefny (gl
sacharidy, cel kov (g)
z toho:
vl kni na, cel kov (g)
tuky, cel kov (g),
z toho:
al fa-l i nol nov kysel i na
(omega-3)
vitamny hydrofi l n
kysel i na l i stov ( mi krogr.)
niacn (mg)
vitamny l i pofi l n (mg)
E (gama-tokoferol )
mi nerly (mg)
vpni k
elezo
hork
fosfor
drasl k
zi nok
fytochemiklie
fenol ov kysel i ny (mg)
flavonoi dy (mg)
l i gnany (mg)
1 78 vtivov doplnky anov semeno
1 OO g semena,
ml et
3 1 91 ,O
30,2
29,0
28,0
41 ,0
23,0
1 1 2,0
3,2
1 5 - 80
236,0
5,0
430,0
622,0
831 , 0
4,0
800 - 1 000
35 - 70
700 - 1 900
1 PL (= 8 g) semena,
ml et
247,0
2,4
2,3
2,2
3,3
1 ,8
9,0
0,3
1 ,2 - 6, 3
1 9, 0
' 0,4
34,0
50,0
66,0
0,3
64 - 80
3 - 6
56 - 1 52
Vitam n E z ranovho semena m formu
gama, ktor je vel'mi i nn v prevenci i
rakoviny (prostata, prsnk).
an patr k rastl i nm s najvym
obsahom l i gnanov ( naj m gl ukozid
sekoizol ari ci resi nol u - SDG), ktor sa
sprvaj ako fytoestrogny. Ol ej vak
obsahuje vel'mi ml o l i gnanov (s
rozpustn vo vode).
Stabi l ita mastnch kysel n (alfa
l i nol novej), vitamnu E a l i gnanov je
neuveritel'ne velk. Zoml et semeno ani
po 300 doch uskl adneni a pr i i zbovej
tepl ote zsadne nezmen obsah tchto
ltok a chuov vl astnosti ostvaj
zachovan ti e. Je to pre vel'k obsah
anti oxi danch l tok. anov ol ej, naopak,
oxi duje a horkne pomerne rchl o a preto
by mal by od okami hu vyl i sovani a bal en
v tmavej fl'ai a uskl adovan v chl ade.
anov ol ej si kupujte i ba v predaj ni , kde
je ul oen v chl adni ke a kupujte si vdy
radej mal bal eni e.
Ak m inky?
anov semeno m na l'udsk organi zmus
cel kl u pozitvnych i nkov. Mnoh
ti eto i nky dosi ahne u denn dvka
2 - 4 ajovch lyiiek ml etho
semena.
prevenci a a l i eba aterosklerzy
a ischemickej choroby srdca (vel'mi
efektvne zniuje cel kov chol esterol, LDL
chol esterol aj tri gl yceri dy, zniuje hl adi nu
homocyste nu a m anti oxi dan
a antitrombotick i nky)
o i nn l tka: al fa-l i nol nov mastn
kysel i na, l i gnany, fenol ov kysel i ny,
vitam n E, kysel i na l istov
prevenci a a l i eba rakoviny
o i nn l tka: al fa-l i nol nov mastn
kysel i na, l i gnany, gama-tokoferol (vi t. E),
kysel i na l istov (vi t. 89), hork, fenol ov
kysel i ny, favonoi dy
prevenci a a l i eba zvenho
krvnho tlaku
o i nn l tka: al fa-l i nol nov mastn
kysel i na
prevenci a a l i eba cukrovky 2. typu
o i nn l tka: alfa-l i nol nov mastn
kysel i na, l i gnany, vl kni na
podpora i munity
o i nn l tka: al fa-l i nol nov kysel i na,
l i gnany, gama-tokoferol (vit. E)
l ieba autoi mnnych ochoren (psoriza,
systmov I upus erytematosus, astma,
reumatoi dn artri tda a pod.)
o i nn ltka: alfa-l i nol nov mastn
kysel i na
pri azniv vplyv na metabolizmus
lovch kyseln
o i nn ltka: mastn kysel i ny, vl kni na
pri azni v vplyv na zdravie a hygienu
hrubho reva ( nie je nvykov
laxatvum! ) a udrani e probiotickej
mi krofl ry
o i nn l tka: vl kni na, vitamn E,
l i gnany, vitamny a mi nerl y
vivov doplnky anov semeno 1 7
Ako sa pouva?
cel lanov semeno mete poui
o na prpravu ranovho sl izu (nebojte,
to l en zni e tak prerne a pri pomna to
abac sl i z z kotlka arodej nice, al e je
to vermi uiton, vo vode rozpustn
vl kni na ): 2 pol i evkov l yi ce cel ho
l'anovho semena nechajte pr hodn
post v pohri vl anej vody a potom
poas da vetko vypite al ebo po
asti ach pri dajte do svojho jedl a
o na posypani e al tov, omok, ka,
cestovn, domceho chl eba
o nepomlet semeno vak poskytne
tel u v podstate iba t vl kni nu
mlet semeno (dosta kpi u zomlet
a bal en v ochrannej duskovej atmosfre)
mete poui
o do al tov, sendviov, ka, muesl i ,
jogurtu, pol ievok, omok a pod.
o pri peen do cesta: 2 pol i evkov lyice
ml etho ranu (+ 1 5 - 20 ml vody)
nahradi a l pol i evkov lyicu
margar nu
o cel ranov semeno mete poml i e na
kvovom a makovom ml yneku al ebo
na kuchynskom robote
o uskl adnite v skl enenom pohri na
dverch chl adni ky
lanov olej (za studena l i sovan)
o denn dvku al fa-l i nol novej kysel i ny
zabezpe l /2 - l ajov lyika oleja
o ranov ol ej kpte i ba v obchode, kde je
uskl adnen v chladnike - nesmi e by
1 80 vtivov doplnky anov semeno
hork a nesmi e ma neprjemn zpach
po rybch
Toxick i nkyInterakcie
toxick i nky nie s znme
uvani e ranovho semena
v terapeuti ckch dvkach sa neodpora
bez konzul tci e s l ekrom pri tchto
stavoch: nepri echodnos ri ev ( i l eus),
aktnom z pal e sl epho reva, aktnom
zpal e pankreasu, aktnom zpal e
pobrunice, aktne bol estivej herni i
(pruh) - v tchto si tuci ch okamite
vyhradajte pomoc l ekra, prosm
tehotn eny by mal i uprednostni
konzumci u ranovho oleja pred ml etm
ranovm semenom - ol ej neobsahuje
l i gnany s fytoestrognovm i nkom
l eci tn;chol n
o to je?
lecitn je fosfati di l chol n - fosfol i pid, ktor
obsahuje l 3 % chol nu a je dl eitou
sasou bunkovch membrn
a l i poprotenov v krvi . Choln j e amn,
z ktorho vzni k ni el en l eci tn, al e aj
acetychol n - jedna zo zkl adnch
komuni kanch mol ekl nervovho
systmu. Ben strava obsahuje dostatok
chol nu (700 - 2000 mg denne) a telo
zdravho l oveka si tvor dostatok l eci tnu.
Prpadnm deficitom s ohrozen naj m
mal deti , tehotn a dojiace matky a l'udia
s ci rhzou peene.
Funkcie a inky
stabi l izuje truktru a funkci e vetkch
bunkovch membrn
stabi l izuje a regeneruje truktru a funkci e
peene
zvyuje fyzi ck a mentl nu vkonnos
tieto i nky nebol i ni kdy serizne
preukzan
podporuje spal'ovani e tukov a chudnuti e -
tieto i nky nebol i ni kdy serizne
preukzan
zniuje chol esterol - al e najm u obznych
l'ud a l'ud trpi aci ch ochorenm peene,
ktor je pri nou hypercholesterol mi e
(napr. steatza - stukovateni e peene)
akch potravinch sa nachdza?
karfi ol, pent, strukovi ny - naj m sja
(vyrba sa z nej vi na vivovch
dopl nkov l eci tnu), orechy, araidy,
ol ej nat semen, sl epa ftok, peni n
kl ky ( ml ynrsky vrobok, nie kl en
peni ca)
Odporan denn dvky ni e s
sta noven, uveden sl a predstavuj
hodnoty adekvtneho prj mu
dospel eny: 425 mi l i gramov/de
tehotn a dojiace eny:
450 mi l igramov/de
dospel mui : 550 mi l i gramov/de
Formy vivovho doplnku
tobol ky (kapsul e) a tabl ety
granul ovan (vo forme prku)
Dobr vedie
Vyhl'advajte prpravky s obsahom
mi ni ml ne l O - 20 % fosfati dyl chol nu.
Pri kl i ni ckch tdi ch sa pouva
l ecitn s obsahom a 90 %
fosfatidyl chol nu.
Terapeutick vyuitie
podporn l i eba steatzy a cirhzy
peene
podporn l ieba zpalovch ochoren
peene - napr. hepatitda C, i nfekn
mononukl eza
hypercholesterolmia - pozitvny
i nok chol nu/l eci tnu na hl adi nu
chol esterol u bol pozorovan naj m
u obznych l'ud
vivov doplnky /ecitnjcholn 1 81
Ako sa uva?
podporn l ieba hypercholesterolmie
a steatzy
o l 200 mg 3-krt denne s jedl om
podporn l ieba i nch ochoren peene
o l 200 mg 2-krt denne s jedl om
podporn l ieba neurologickch
a psychiatrickch ochoren
o l en na zkl ade konzul tci e a pod
dohl'adom l ekra ( me naprkl ad
zhorova depresvne stavy pri
bi pol rnej poruche)
Neiaduce inkyInterakcie
toxicita a kontrai ndi kci e ni e s znme
uvani e dvok vych ako 20 g chol nu
denne spsobuje poruchy trveni a, ryb
zpach potu a telesnch tekutn,
i nkonti nenci u mou a hnaku
niacnov lieba zvenej hl adi ny
cholesterol u, zniuje bi ol ogi ck
dostupnos chol nu v organi zme, preto
je pri dl hodobch dennch dvkach
ni ac nu nad l OO mg potrebn zvi prjem
potravn bohatch na chol n al ebo chol n
vo forme vivovch dopl nkov
pozitvny i nok l eci tnu zvyuje kysel i na
l i stov, i nozitol, meti on n a vitamny
A, D, E a K
Dobr vedie
Ak by ste sa rozhodl i postavi svoj
spech pri chudnut al ebo zniovan
chol esterol u na l eci t ne, mal i by ste si
da pozor, aby sa vm nestal o to, o
popsal i v roku l 992 lekri zo Stanford
University v Ka l iforni i : Jeden i nak zdrav
naden uvate!' peci l neho prpravku
s vysokm obsahom l eci tnu si
"
vypestova l
"
v a l dku vel k hru
mastnej zl epenej hmoty, ktor mu
narobi l a vel'a zdravotnch probl mov,
a j u nakoni ec musel i odstr ni
chi rurgi cky.
uvaka po opercii?
.
,

Pacienti ktor do 24 hodn po akejkol'ek operci, z ktorej nastva tzv. pooperacny tleus
(= zst:va revnch pohybov), zan u uvaky bez cukru, podstatne skr zai ten
slvnostn okamih odchodu prvch plynov a stolice Doteraj(v
.
skum
.
ukzj, e toto
jednoduch a lacn opatrenie dokonca skracuje dobu pooeacn
,
e) hosp1ta/Jzaete.
tujte uvaku po operci m skr, ale len vtedy, ak nehrozt, ze var zabehne
a spsob dusenie.
1 82 vtivov doplnky /ecitn/choln
matersk kai ka (royal j el l y)
o to je?
Produkt hl tanovch l i az viel - krmi i ek,
ktorm kmi a vel i e l arvy. Lene i ba
krl'ovn dostva matersk kai ku poas
celho l arvl neho vvoja. No, a kedze
krl'ovn - na rozdi el od ostatnch
vi el - robotnok, s ktormi ako larva
vyrastala - narstl a najvi a a si l n, je
jedi n z ni ch plodn a ije ni ekol'ko rokov,
km chudery robotnky l en pr tdov,
(nechpem, preo ete neexi stuj vel i e
odbory a vel robotncky manifest ),
nemohl o l oveku trva dl ho, aby pri i el
na myl i enku zobra t matersk ka i ku
vel m a napchva sa ou tie. M to vraj
zzran i nky a preto je to drah. Podl'a
ma je to vetko naopak: je to drah preto,
l ebo to produkuj vely hl tanovmi l'azami
a ni e kravy opanou asou trvi aceho
systmu - ve oho je ml o, to je drah
a
"
zzran
"

i nn ltky: bi el kovi ny (napr. rojal izn) ,
mastn kysel i ny (napr. 1 0-hydroxy-
2-decnov kysel i na), cukry, vitamny B
a vel'a i nch ltok - jej zl oeni e sa men
poas sezny
Dobr vedie
Matersk kai ka sa rchl o kaz.
(Nechpem sce preo, ke m
anti bakteril ne i nky, al e ve nemusm
rozumie vetkmu.) Preto, ak ju pouvate
v naturl nej forme, kupujte si vdy iba
mal mnostvo a drte ju v chl adni ke.
Deklarovan ink
anti bakteri l ny - aj pri l okl nej apl i kci i
na kou a sl i zni cu
i munosti mul an
anti-agi ng = spomal'uje starnuti e
anti oxi dan
anti depresvny
podporuje rast a vkonnos
anti skleroti ck
mi erny estrognov (napr. spomal'uje
osteoporzu)
erytropoeti ck = podporuje tvorbu
ervench krvi ni ek
zni uje hl adi nu cholesterolu
Poznmka: iadny z tchto i nkov - okrem
anti bakteri l neho i nku a i nku na chol esterol
nebol doteraz vskumom spol'ahl i vo preukzan.
Formy vivovho doplnku
naturl na matersk kai ka
o i st al ebo zmi ean s medom
(predvaj skromn vrobcovia
vel ri )
o treba j u uskl adni v chl adni ke al ebo
mrazni ke
kapsle a tabletky
o tabl etka s hmotnosou 1 g zvyaj ne
obsahuje 30 - 1 50 mg materskej
kai ky
o asto sa predva v kombi nci so
enenom, medom, pel'om a vitamnmi B
kozmetick prpravky - i ch i nky ni e
s kl i ni cky preukzan (vrtane anti
ag i ng efektu)
vtivov doplnky matersk kaika 1 83
Dobr vedie
Matersk kai ka obsahuje ltky ltnr
zabjaj baktrie, al e naneastie pre ns,
zabjaj aj ti e vef'mi uiton - napr kl ad
Lactobaci l l us a Bifidobacter.
Ako sa uva?
kapsle a tabletky - podl'a i nformci e
v prbal ovom l etku
naturlna kaika
o dvkovani e podf'a i nformci e
o koncentrci i kai ky v mede, ktor by
mal poskytn vel r
o tandardne sa (dkl adne) vmieava S g
kai ky do 2SO g pastovanho al ebo
jemne krytal izovanho medu a potom
sa uva 1 ajov lyika 3-krt denne
pred jedlom
o odporuen dvka neexistuje,
tandardn denn dvkovani e sa
pohybuje v rozmedz SO - 1 SO mg
o neri eden matersk kai ka sa uva rno
nalano - vkl ad sa pod jazyk, odki al' sa
dobre vstrebvaj ni ektor jej zl oky
o l i eeni e materskou kai kou sa odpora
real izova vo forme trojtdovch kr
preruovanch prestvkou v trvan aspo
S - 6 tdov
Dobr vedie
Nedajte sa okl ama rekl amou a l ai ckmi
odporaniami . Matersk kai ka je
skutone pre astmati kov a alergi kov
rizi kov.
1 84 vivov doplnky matersk kaika
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky ni e s znme
matersk kai ku by nemali uva f'udi a,
ktor s al ergi ck na pef', med a i n vel i e
produkty
matersk kai ku by rozhodne nemali
uva f'udi a, ktor maj astmu a atopick
ekzm - exi stuj popsan prpady mrtia
astmati kov po uit materskej kai ky
matersk kai ku by rozhodne nemali
uva ani f'udia, ktor sa l i ei a warfarnom
- tto kombi nci a zvyuje ri zi ko
vonkaji eho aj vntornho krvcani a
v tehotenstve sa uvani e materskej
kai ky neodpora
je znmy prpad eny, ktor po 2S doch
sstavnho uvani a materskej kaiky
dostala hemoragi ck koli tdu (zpal
hr ubho reva s krvcanm)
Dobr vedie
Napri ek tvrdeni am vrobcov a predajcov,
pri onkol ogickch ochoreniach me by
uvani e materskej kai ky nebezpen.
Dobr vedie
U det me dl hodob al ebo
nadmern uvani e materskej kai ky
vyvola predasn nstup puberty
so vetkmi dsl edkami . Preto sa
matersk kai ka podva deom l en
vni mone, al e l en pod dohf'adom
l ekra - endokri nol ga.
mta pi eporn
a pepermi ntov ol ej (mentha pi peri ta)
o to je?
Znma byl i nka, ktorej l i sty poskytuj mentol
pri dvan dnes takmer do vetkho, o m
voa al ebo osvieova. Mtu si mete
pestova aj sami a erstv al ebo suen l stky
by mal i by vdy sasou vaej zkl adnej
domcej prrodnej l ekrni ky.
inn ltky: mentol, organi ck kyseli ny,
flavonoi dy, fenol ov kysel i ny, triterpny
Ak m inky?
spazmolytick - mentol uvol'uje napti e
a ke hl adkho sval stva trvi aceho
systmu, dchacch ci est a pod.
anti bakteri l ny, anti septick
anestetick
chol eretick a chol aggny - podporuje
tvorbu a vyl uovani e le do reva
o ovplyvuje aj zloeni e le - zniuje
obsah chol esterol u a zvyuje obsah
l ovch kysel n a l eci tnu (to podporuje
rozpani e chol esterolovch lovch
kameov)
karmi natvny - uvol'uje revn pl yny
podporuje trveni e a zl epuje chu
dojedl a
Formy vivovho dopl nku
erstv a suen listy
pepermi ntov olej (si l i ca) - predva sa
v l ekrach, ajovni ach a peci al izova nch
predajni ach zdravej vivy
tinktra - pri pravuje sa zrieden m ol eja
v 30 a 40 %-nom al kohol e v pomere 1 :9
kapsuly - mal i by by enterosolventn =
rozpa sa a v tenkom reve, aby sa
mentol neuvol'oval a nevstrebval
v al dku
mtov voda na kl oktani e a vpl achy
stnej duti ny a hrdl a - pri pravte si zo
si l ice al ebo ti nktry
i nhal ci a - pri pravte si zo si l ice
krmy, gl y a masti s obsa hom mentol u
na vonkaji e poui ti e
Dobr vedie
Pepermi ntov cukrky a pasti l ky na
cml'ani e nemaj vi nou i adne
z pozitvnych i nkov mty piepornej,
pretoe obsahuj asto l en syntetick
army al ebo bezvzna mn stopy
mentol u.
Terapeutick vyuitie
zpaly asien, hrdl a, afty, bol esti zubov
gastritda
ke v aldku a revch
nauzea ( nap nani e na vraca nie),
vracani e a ki netza
o pri rannch tehotenskch
nevol'nosti ach pouite radej zzvor
plynatos (flatul enci a)
syndrm drdivho hrubho reva
hnaka aj zpcha
vivov doplnky mta piepor a pepermintov olej 1 85
bolestiv menzes
l ov kamene (chol el itiza)
bolesti hl avy
prechl adnuti e a zpal y hornch
dchacch ciest
Ako sa pripravuje a uva?
aj
o pri pravte za paren m erstvch al ebo
suench mtovch l i stov vri acou
vodou a nechte l O mi nt odst
o pite po jedl e al ebo pomedzi hl avn
denn jedl
o ak si podrden a preaen al dok
uvol'nte pred jedl om mtovm ajom,
dajte si pozor, aby ste sa od samej
radost, e u vm je l epi e, zase
neprejedl i
tinktru s pri pravte zriedenm
pepermi ntovho oleja v al kohol e l : 9
mtov voda: 2 kvapky si l ice rozmi eajte
v l dl vody
inhalcia: 7 kvapi ek si l i ce pr dajte do
1 l itra takmer vriacej vody al ebo vody do
i nhal tora
enterosolventn kapsule - predvaj sa
v l ekrach
o uvajte pomedzi hl avn denn jedl
na podporu trvenia a upokojenie
aldka a pri ostatnch nii e
neuvedench stavoch
o mtov aj: 3 - 4 l ky denne, medzi
jedlom (al ebo 20 mi nt pred jedl om)
1 86 vivov doplnky mta piepor a pepermintov olej
podporn lieba lovch kameov a
syndrmu drdivho hrubho reva
o l - 2 enterosol ventn kapsul e 3-krt
denne medzi dennmi jedl ami
pri nauzee a zvracan
o S - 1 5 kvapi ek ti nktry v mal om
mnostve vody al ebo cukru
pri bolestiach hl avy a upchanom nose
o 2 a 3-krt denne s jemne rozotrite
pr kvapi ek ti nktry na el o, spnky
a bradu
na kloktanie a vplachy stnej dutiny
a hrdla a pri bolestiach zubov
o pouite mtov vodu
o deom, ktor u s schopn pri vplachu
a kl oktan spol upracova, sa podvaj
l - 3 kvov lyiky denne, dospel m
l pol i evkov l yica ni ekolkokrt
v pri ebehu da
pri zpaloch hornch dchacch ciest a
pri prechladnut
o i nhal ujte ni ekolkokrt denne
Toxick inkyInterakcie
vo forme aju v benej dennej dvke
2 - 3 l ok ja mta pre zdravho l oveka
bezpen aj pri dl hodobom uvan
u ni ektorch l'ud sa objavuje al ergia
al ebo neznanl i vos
u l'ud s hyperaciditou a refuxnou
chorobou paerka (pl eni e zhy) me
vyvolva zhoreni e stavu (uvol'uje
sval ov zviera paerka a umouje
sptn tok kysel i ny zo al dka), preto
treba by opatrn aj s konzumci ou
uvai ek, cukrkov a pod.
denn dvka istho mentol u vyia ako
2 g me by po vntornom uit smrtel'
o tto dvka sa d dosiahnu i ba
nadmernm ui tm istho
pepermi ntovho ol eja, nie pitm aju
pepermi ntov olej je kontraindikovan
u l'ud trpi aci ch lovmi kamemi ,
chol ecystitdou (zpal l nka) a u l'ud
s akm pokodenm peene
(napr. ci rhza)
pepermi ntov ol ej je nebezpen aj pre
novorodencov a mal deti do jednho
roka ivota (mentol v om obsi ahnut
me po vntornom poit vyvol a
zlyhanie dchani a, ke, nevol'nos,
nervov poruchy a pokodeni e zraku)
tehotn eny by nemali uva viac ako
jednu l ku mtovho aju za de a eny,
ktor maj v anamnze potrat, by poas
tehotenstva nemal i uva iadne formy
mentol u, ani pi mtov aj
i st pepermi ntov ol ej apl i kovan
pri amo na kou me vyvola prudk
kon reakciu
me zhorova vstrebvani e eleza
o naj m eny, ktor trpia anmi ou, by
nemal i uva mentol ov ol ej a mtov
aj pi i ba obas
Popcorn vs chrni pred rakovinou
Ano, ale urobte si svoj. Such, i s olivovm olejom a bylinkovou so/bu. Vedci z univerzity
v Scrantone sa zamerali na zmeranie antioxidanej kapacity obilnn a vrobkov z nich.

Zistili vemi zaujmav vec: antioxidan potencil obilnn a celozrnnch vrobkov sa

vyrovn antioxidanmu potencilu ovocia.

Vaka tomuto vskumu tie vieme, e najlepm antioxidantom je penica, za ktorou
defiluj so svojimi zstavami kukurica, ovos a naturlna rya. o sa tka poradia vrobkov,
vyzer to takto: najviac antioxidantov obsahuj prirodzen zrn obilnn, o nieo menej
celozrnn cerelie (ovsen vloky, celozrnn muesli, celozrnn kae a pod.), vrobky
z celozrnej mky a celozrn snack produkty. Popcorn je najzdrav celozrnn snack:
obsahuje S-krt viac antioxidantov ako kukurin (torti/la) ipsy. Ak u teda k telke
nezvlda te jablko, kalerb i mrkvu a potrebujete nieo "tuhie': up s tou pukancovou
kukuricou do mikrovlnky, rry alebo panvice.
rb.pu kance - podobne ako araidy krekery alebo suen ovocie - by pred spanm nemali jes udia, ktorf
v noci krpu zubami.
vivov doplnk mta piepom a pepermintovf olej 1 87
mel atonn
o to je?
Pri rodzen hormn, ktor v mozgu vzni k
z ami nokysel i ny tryptofn a patr k hl avnm
regul torom procesov, ktor s zvi sl od
24-hodi novho (ci rkadi nneho) cykl u svetla
a tmy. Jeho nedostatok v tele sa dva do
svi su s poruchami spnku, poruchami
srdcovej i nnosti a pod. V posl ednom
obdob sa asto propaguje ako nstroj na
rieeni e nespavosti, resp. ako podpora
pravy spnku pri prci na denn a non
zmeny a pri cestovan cez vi acero asovch
psi em. Na mnohch miestach sa odpora
aj ako prostriedok na zl epeni e sexul nej
vkonnosti, al e tento i nok nebol doteraz
preukzan.
Funkcie a inky
regul an - vznamn l oha v regul ci
spnku, tel esnej tepl oty a pod.
tl miv - poas jesennch a zi mnch
mesi acov ostva jeho hl adi na v mozgu
zven z nedostatku sl nenho svetla
i munosti mul an
antioxi dan
spomal'uje starnuti e (tzv. anti agi ng efekt)
tento i nok nebol doteraz spol'ahl ivo
pre ukzan
zmi eruje absti nenn syndrm po
dl hodobom uvan benzodi azepnovch
sedatv - u tchto paci entov zl epuje
kval itu spnku
zni uje tlak a m proti rakovi nov
(anti proliferatvny) i nok - zatial' vak
1 88 vivov doplnky melatonn
tieto i nky ni e s spol'ahl ivo potvrden
aj na l'uoch
Poznmka: Spol'ahl ivch i nformci o kl i ni ckom
vyuit mel atonnu je ml o. Vi na vskumov zatial'
prebieha na rovni experimentov s izolovanmi
bunkami a zvieratami . Mysl m, e opatrnos je
namieste, pretoe melatonn ako regul an hormn
me ovplyvova mnostvo funkci a jeho pouvani e
v koncentrovanch dvkach pri na so sebou rizik
ako napokon pouvani e akchkol'vek hormnov a
ltok s hormonl nymi i nkami . Star l'udia, autisti,
pacienti s reumatoi dnou artritdou a eny s rakovinou
prsnka maj niie hl adi ny mel atonnu, o ni ektorch
vedcov - ba aj l'udovch l i eitel'ov - vedie k hypotze,
e v tchto i ndi kci ch je jeho suplementcia uiton
al ebo a nevyhnutn. Ja by som aj v tomto prpade
ete chvl'u pokal. Nevieme toti, o je prina a
o nsl edok.
Formy vivovho doplnku
tabletky - predvaj sa v l ekrach
Terapeutick vyuitie
poruchy zaspvani a a nespavos
vsledky doteraji eho vskumu ni e s
cel kom presvedi v (reakcia organi zmu
je i ndi vidul na a uruje ju mnoho
vntornch faktorov, ktor ni e je mon
ovplyvovat) - a nezabudnite, e
nespavos m asi 297 dvodov = i adny
mel atonn neme vyriei vetky
prava spnku pri cestovan cez vi acero
asovch psi em - vsledky vskumu s
aj v tejto svi sl osti proti chodn
podpora inku chemoterapie
a potl ani e jej vedl'ajch i nkov - len
pod dohl'adom l ekra - onkol ga
osteoporza - melatonn mierne
sti mul uje osteoblasty (bunky tvoriace
kostn hmotu)
depresia - mel atonn podporuje
vyplavovani e seroton nu
Ako sa uva?
tabletky: podl'a i nformci e v prbal ovom
letku (na sl ovenskom trhu s dostupn
prpravky s obsahom 1 ,5 mg, 3 mg a 4 mg
melaton nu v tabl etke)
Toxick inkyI nterakcie
toxick i nky nie s znme
beta-bl oktory (anti hypertenzva),
val prov kysel i na (anti epi l epti k)
a korti kosteroidy zniuj tvorbu
melatonnu - v tchto prpadoch me
by jeho pouitie opodstatnen, porate
sa so svoj m l ekrom
anti depresva ( napr. prozac) tvorbu
mel aton nu asto sti mul uj = zvrazni a
jeho i nky
na druhej strane mel atonn me
zniova i nok ni ektorch i nch
anti depresv (napr. desi prami n a fl uoxeti n)
- upozornite svojho l ekra, ak uvate
mel atonn
neodpora sa, aby mel atonn uval i
l'udi a, ktor potrebuj u krtko po
(neakanom) prebuden di sponova
vysokou pozornosou a rchl ymi
reakci ami (chi rurgovi a, prodnci , ofri,
pi loti, portovci a pod.)
mel aton n ako dopl nok stravy nie je
vhodn pre tehotn a doji ace eny,
ani pre eny, ktor chc otehotnie
(ovplyvuje hl adi ny pohlavnch
hormnov)
Dobr vedie
Ak patrte k l'uom, ktor prv hodi ny
kadho da preij takmer pospi aky,
asi vm aj po prebuden dl hi e ostva
v krvi non zven hl adi na mel aton nu.
Nemal i by ste uva i adny al
mel atonn. Naopak, mal i by ste rno po
prebuden (naprklad cestou do prce)
strvi aspo 30 mi nt vonku na
pri amom sl nenom svetle, pretoe to
urchl'uje rozkl ad nonho mel atonnu
a vy sa rchl ejie dostanete na norml nu
"
prevdzkov rove".
Uiton radu o pl nospektrl nom
si multore sl nenho svetla njdete
v kapitol e Depresvny syndrm.
vivov doplnky melatonn 1 89
probi oti k (l actobaci l l y d co.)
lovek a baktrie
Pokoku a sl iznice trviaceho, dchaci eho
a moovho systmu l oveka od narodeni a
osdl'uj stovky druhov baktri i , vrusov
a pl esn. Naj m popul ci a baktri i je
i mpozantn: i ch poet rdovo asi l O-krt
prevyuje poet buni ek l oveka. Vidno ns
l en preto, e baktrie s ovel'a-ovel'a meni e
ako nae bunky!
Najviac baktri i ije v trvi acom systme,
kde ovplyvuj ni el en procesy trvenia, al e
aj zdravie a funkci e sl iznice a i muni tn
mechanizmy reva. Baktrie prtomn
v potrave a npojoch sa dostvaj do
al dka, kde i ch si l n kysel i na (HCI ) z velkej
asti zabije, al e ni ektor druhy s voi
tomuto obrannmu mechani zmu odol n
a prechdzaj trvi aci m systmom alej.
V tenkom - al e naj m v hrubom - reve
vytvraj mohutn
"
kol ni e".
"
Potravou" pre
baktrie s ltky v revnom obsahu. Preto
niel en baktrie v potravi nch a dopl nkoch,
al e aj zloeni e potravy ovplyvuje charakter
revnej mi kroflry. Konzumci a velkho
mnostva ivonych bi el kovn vedi e
k premnoeni u proteolytickch ( hni l obnch)
baktri i . Naopak, dostatok sacharidov
podporuje rast sacha ro- a amyl olytickch
baktrii ml i eneho kvasenia.
o s probiotick baktrie a probiotik?
Probiotick baktrie s baktrie
podporujce zdravie reva a organizmu,
ktor osdl'uj . S to naj m baktrie
1 90 ryi-0rt 00pl0ky probiotik
ml i eneho kvaseni a. K tm najznmejm
patri a:
Lactobacillus (aci dophi l us, casei,
del bruecki subsp. bul gari cus, reuteri,
brevis, cel l obi osus, curvatus, fementum,
l actis, pl antarum)
Streptococcus a in Gram-pozitvne
baktrie (sal ivari us, i ntermedi us,
Lactococcus l actis, Enterococcus faeci um)
Bifidobacter (bifi dum, adol escentis,
i nfantis, l ongum, thermophi l um)
Probiotik s prpravky, ktor
obsahuj vit l ne probi oti ck baktri e
v pote dostatonom na to, aby dol o
k pri eni ku cez kysl bari ru al dka,
k osdl eni u revnej sl i zni ce a vyvol ani u
pozitvnych i nkov na trveni e a
zdravi e organizmu.
Prebiotik s l tky, ktor priaznivo
ovplyvuj rast probi otickch baktri
(s to najm ni ektor druhy ol i gosacharidov
a vl kni ny = banny, ovsen vl oky,
naturl na rya, arti oky, ranov semeno
a pod.)
Ak s i nky probiotickch baktri?
podporuj i muni tn systm
o zvyuj koncentrci u gama gl obul nov
a gama i nterfernu v krvi
o podporuj fagocytzu (pohl covani e
baktri bi el ymi krvi nkami )
o zvyuj poet NK (
"
natural ki l ler")
buni ek ( l i kvi duj baktrie a rakovi nu)
zniuj riziko al ergi a astmy u det
zniuj hl adi nu cholesterol u v krvi
chrni a pred i nfekci ou trviaceho systmu
a naruen m revnej fry (dysmi krbia)
pri l i ebe anti bioti kami
podporuj l i ebu zpalovch ochoren
reva
chrni a pred kvasi nkovou (Candida)
i nfekci ou vagny
chrnia pred rakovi nou (najm al dka,
hrubho reva a konenka)
podporuj trveni e a zmi eruj prznaky
l aktzovej i ntol eranci e
tvoria vi tamny ( K a skupi ny B)
o potla rast probiotickch baktri?
potraviny obsahujce vel'a
proteolytickch (hnilobnch)
baktri: mso, deni ny, vntornosti,
vaj ka, majonza, zl e uskl adnen
potravi ny
i nfekcia mi kroorgani zmom
Hel icobacter pyl ori a i nmi i nfeknmi
mi kroorgani zmami
nadmern prjem sladkost
nadmern prjem bielkovn
a nedostaton prjem sacharidov
nedostatok vitamnov 8
alkohol
stres
o podporuje rast probiotickch baktri?
potraviny prirodzene obsahujce
probioti ck baktrie: aci dofi l n ml i eko,
kefr, bryndza, ol omouck tvarohov syr
potraviny obohaten o probiotick
baktrie: jogurty a i n kvasen ml i ene
vrobky, ni ektor cukrrensk vrobky
potraviny obsahuj ce ltky
podporujce rast probiotickch
baktri: zel eni na ( naj m arti oky,
topi nambury), ovocie (naj m banny,
hruky), strukovi ny a obi l ni ny ( naj m
ovos) s v m obsahom rozpustnej
vl kni ny
sprvna revn hygiena (pravidel n
a pri meran stol i ca)
vitamny 8
probiotik - vivov dopl nky s obsahom
probi oti ckch baktri
prebiotik - ltky podporujce rast
probi oti ckch baktri (ol i gosachari dy,
vlkni na a pod.)
Ako si vybra sprvne probiotikum?
Na trhu je dostupnch vea rznych
prpravkov obsahuj ci ch probi oti ck
baktrie. Ni ektor obsahuj vea baktri
jednho druhu, i n obsahuj sasne
ni ekoko bakteri l nych druhov. Ako si
vybra to naj l epi e?
m je poet baktri v jednej tabl etke
v, tm l epi e (naj menej vak
l mi l i ardu - nepl at pre L.reuteri)
ak prpravok obsahuje viacej druhov
baktri , zistite, i podiel aspo jednho
druhu predstavuje viac ako pol ovi cu
cel kovho mnostva baktri v jednej
tabl etke (prkl ad: ak tabl etka obsahuje
vtivov doplnky probiotik 1 91
6 mi l i rd baktri, jeden bakteri l ny druh
by mal tvori asi 50 % tohto potu,
najmenej vak 20 %)
overte si, i l ekre uskl aduje
probi oti k v chl adni ke ( a vy i ch tam
uskl adujte tie!)
skontrol ujte si dobu expi rci e
na strnke www. akv. sk njdete
odporani a na vybran vivov
dopl nky
Ako sa probiotikum sprvne uva?
spravi dl a spol u s jedlom, aby sa zabrni l o
pri amemu psobeni u koncentrovanej
kysel i ny HCI v al dku pri ui t nal ano
odporame v aktnej fze ochoreni a
( hnaka, z pal ov ochoreni e reva) a
pri l i ebe anti bioti kami uva spol u
s probioti kom aj S-kompl ex a kysel i nu
listov (ak j u S-kompl ex neobsahuje)
poas lieby: l a 3-krt denne l - 2 tbl .
(4 - 6 mi l i rd baktri ltbl.)
preventvne: l krt denne l tbl .
(4 - 6 mi l i rd baktri)
poas prvch dn uvani a sa me objavi
mi erne nafukovani e al ebo redi a stol i ca,
ktor s norml nym prejavom zmeny
revnej flry (neprerute uvani e
z tchto dvodov)
9 2 vlivov dopnky probioik
Lieba antibiotikami a cesty do
exotickho zahraniia
Laktobacily b (Swiss)
Acidophilus superstrai n (Jamieson)
Travellers Dophilus (Harmonium)
Probiofix (S&D Pharma) - obsahuje odstreden
suen ml i eko gl utamt sodn
Trviace akosti (nadvanie, plenie zy, ao)
Laktobacily b(Swiss)
Acidophilus superstrai n (Jamieson)
Adult Dophilus (Harmonium)
Super Dophilus (Harmonium)
Gingivitda, zpach z st, parodontitda
Lactoflor uvacie tbl (S&D Pharma)
BioGaia (ewopharma)
Ulcerzna kolitda, Crohnova choroba,
celiakia
Laktoacily b (Swiss)
Acidophilus superstrain (Jamieson)
BioGaia (ewopharma)
Co Ion Dophilus (Harmonium)
Super Dophi l us (Harmonium)
Syndrm drdivho reva (IBDl
Zenflo (Walmark)
Urogenitlne infekcie
Acidophilus superstrai n (Jamieson)
Fermalac vaginal (Rougier) -apl ikuje sa vaginlne,
dostanete kpi v (eskej republike
Super Dophilus (Harmonium)
Women Dophilus (Harmonium)
Seniori
Seniors Dophilus (Harmonium)
Senior Biot ic (Valosun)
Deti
lnfants Dophilus (Harmoni um)
Chi l dren Dophilus (Harmoni um)
BioGaia (ewopharma)
psl l i um
o to je?
Psl l i um je vo vode rozpustn vl kni na,
ktor sa zskava vyi stenm obal ov semi en
i ndi ckho skorocel u. K zkl adnm
charakteristi km rozpustnej vl kni ny patr
vo vodnom prostred napu a zv svoj
objem (a 40-krt!)
nie je strvitel'n nai mi enzmami
a v tenkom reve sa nevstrebva
v hrubom reve je substrtom probioti ckej
mi kroflry - baktrie doku rozpustn
vl kni nu natrvi a poui ako zdroj
energie, pri om vzni kaj aj ltky uiton
pre vivu a ochranu sl iznice reva
(krtkoreazcov mastn kysel i ny a pod.)
Ak m i nk?
Rozpustn vlkni na sa nachdza aj
v potravi nch ako ovos, ovocie, strukoviny,
sl izy a pektny ni ektorch semi en
(napr. l'anov). Psl l i um sa vyuva na
zkl ade dostupnch i nformci o jeho
najvraznejch i nkoch
vel'mi efektvne zniuje cel kov chol esterol,
LDL chol esterol aj triglyceridy
podporuje udrani e probi oti ckej
mi kroflry v trviacom systme
priaznivo ovplyvuje metabol i zmus
l ovch kysel n
pri aznivo ovplyvuje zdravi e sl i zni ce
cel ho trvi aceho systmu, najm
hrubho reva
podporuje opti ml nu revn hygi enu
(ni e je nvykov laxatvum)
Formy vivovho doplnku
prok
Dobr vedie
Pouvajte radej naturl ne psl l i um.
Pri dan ochucovacie zl oky a army
mu by zdrojom neiaduci ch i nkov.
Ako sa uva?
pri zpche a prave stolice: l - 2-krt
denne 2 ajov lyiky rozmiea vo vode,
ave, jogurte al ebo pri da do jedl a, ktor
m dostatok tekuti ny - ui radej pred
jedl om (maxi ml ne S lyi i ek denne)
pri hypercholesterolmii: 2 - 3-krt
denne 2 ajov lyiky rozmiea vo vode,
ave, jogurte alebo pri da do jedl a, ktor
m dostatok tekuti ny - ui s jedl om al ebo
tesne pred jedl om
pri regulcii hmotnosti: l ajov lyiku
prida do kadho jedla s dostatonm
obsahom tekutiny al ebo vypi v l dl tekutiny
pred jedlom (maximl ne S lyiiek denne)
Toxick ink
ni e s znme
psl l i um (aj v zmesiach) je kontraindikovan
pri tchto stavoch: si l n boles brucha
neznmeho pvodu, nepriechodnos riev
(i l eus), aktny zpal slepho reva, aktny
zpal pankreasu, aktny zpal pobrunice
(peritonitda), aktna bolestiv hernia
(pruh) - v tchto situcich bezodkl adne
vyhl'adajte pomoc l ekra
vivov doplnky ps/ium 1 93
Sel n (Se - sel eni um)
o to je?
Stopov prvok, ktor je sasou
ni ekol'kch anti oxi danch enzmov
(naj m gl utati n-peroxidzy). Sel n sa
vyskytuje v organizme ako sas bi el kovn
- najasteji e vi azan v ami nokysel i nch
meti on n al ebo cyste n. Obsah sel nu
v potravi nch je podmi enen jeho
obsahom v pde. Vo veobecnosti pl at,
e bez ohl'adu na typ a zl oeni e stravy,
l ovek v nai ch zemepi snch psmach
prij ma ml o sel nu.
Funkcie a inky
antioxidan - i nne spol upsob
s vitamnom E
i munosti mul an - podpora del eni a
a vkonnosti bielych krvi ni ek
antitrombotick - tl m agregci u
(zhl ukovani e) trombocytov
anti skleroti ck - zni uje LDL chol esterol
podporuje regenerci u peene a
peeov funkci e
podporuje funkci e prostaty
a spermatogenzu (tvorba spermi O
dl eit pre moti l i tu (pohybl ivost)
sperm
antagoni sta akch kovov
(ol ovo, ortut)
V akch potravinch sa nachdza?
brazlske ( para) orechy
(3 - S kusov obsahuje denn dvku),
obi l ni ny a celozrnn vrobky,
1 94 vivov doplnky seln
sl neni cov a tekvi cov semen,
ryby a morsk ivochy, cesnak, huby,
i naktvne pivovarsk kvasni ce (Tebi
drodie, pangamn)
Odporan denn dvky ,+ :

++:,
Mui:
do 1 0 rokov: 1 0 - 30
1 1 - 1 4 rokov: 40
1 5 - l 9 rokov: 50
20 a vi ac rokov: 70
eny:
do l O rokov: l O - 30
l l - l 4 rokov: 45
1 5 - l 9 rokov: 50
20 rokov a vi ac: 55
tehotn a dojiace eny: 75
Formy vivovho doplnku
anorganick: naj pouvanejia
a najl acneji a forma je sel eni i tan sodn,
al e vstrebva sa ovel'a hori e a jeho
bi ol ogick vyuitel'nos v organizme je
vznamne nii a ako organi ck formy
organick: sel nocysten al ebo
sel nometi onn (asteji e) - sas tzv.
bi oprepartov zal oench na aktvnych
al ebo i naktvnych kvasni ci ach al ebo
probiotickch baktrich
tabl etky - samostatne al ebo ako sas
komplexov s i nmi mi nerl mi a vitamnmi
v poslednom ase sa sel nom zanaj
fortifi kova ni ektor potraviny (napr.
margarny, cereli e)
vstrebatel'nos sel nu sa pohybuje na
rovni 0,5 - 2 % prijatej dvky (odporan
denn dvky s stanoven vzhl'adom
na prem v strave, ni e na mnostvo
vstrebanej ltky)
Terapeutick vyuitie
podpora i munity
regenercia peeovch buniek
(aj pri ci rhze)
podporn l i eba aterosklerzy a i nch
kardiovaskul rnych ochoren
ochrana oovky pred kataraktou
podpora l i eby akn, psorizy
a ekzmov
podporn l i eba neplodnosti - ochrana
spermi a i ch motil ity
anti-agi ng - naj m ochrana koe
pred predasnm starnutm a vplyvom
fajeni a
Ako sa uva?
odpora sa uva nalano v dvke
50 - 200 mi krogramov/de
Toxicita/I nterakcie
dl hodob uvani e extrmne vysokch
dvok sel nu (vi ac ako 1 000 mi krogramov/
de) me vyvol a navu, depresi u, zpal y
k
f
bov, vypadvani e vl asov a nechtov,
cesnakov zpach, trviace akosti
a podrdenos
takto vysok dvky a toxick prznaky s
vak vel'mi zriedkav
spol u so sel novm prpravkom nie je
vhodn ui nadmern dvku vitam nu C
(vi ac ako 1 OO mg), pretoe tento vitamn
zhoruje vstrebvani e sel nu
pri chemoterapi i odporam zvi dvku
na dvojnsobok benej hodnoty
Potraviny ktor obsahuj najastejie a najsilnejie alergny
kravsk mlieko a vrobky Zneho
vajka a vrobky Znich
krevety, homre, kraby, slvky, ustrice, ka/m re
jahody, maliny, citrusy, niektor jablk
araidy, vlask a in orechy
sja a vrobky Znej
penica, kukurica a vrobky Znich
Poznmka: Jasn, e nikto nie je alergick na vetky z nich a na vetky naraz!
vlivov doplnk seln 1 95
sl adk dri evko (gl ycyrrhi za gl abra),
poznte to skr takto: l kori ce
o to je?
Divo rastca rastl i na, ktor sa pri rodzene
vyskytuje v niektorch asti ach Eurpy
a

zi e. Poznte ho naj m zo zvl tnej

i ernej pochky - pel endreku, kde sa
v skutonosti nachdza l en ml okedy.
I ntenzvny farmakol ogi ck vskum
sl adkho drievka preukzal mnostvo
terapeuti ckch, al e aj nei aduci ch i nkov
jeho aktvnych zl oi ek.
inn ltky: kore obsahuje mnostvo
bi ol ogi cky i nnch ltok - gl yci rizn
{je 50-krt sl ad ako cukor), kysel i nu
gl ycyriznov, gl abrol i d a al i e terpenoi dy,
kumarny, favonoi dy, a terick zl oky
Ak m ink?
protizpal ov - vel'mi vrazn
anti bakteri l ny a anti parazitrny
antivrusov - podporuje tvorbu
i nterfernu a brni mnoeni u vrusov
antioxi dan
spazmolytick - podporuje napr.
uvol'ovani e revnch kov a pl ynov
mi erny estrognov - u i en s vysokou
hl adi nou estrognu potla jeho i nok,
km u ien s nzkou hl adi nou jeho
i nok podporuje
brni vzni ku zubnho povl aku
a zubnho kazu
potla zpach z st {ak je pri nou
zl stna mi kroflra
)
1 96 vivov doplnky sladk drievko
detoxi kan a mierne laxatvny
tl m nadmern potenie
mi erny sti mul an
Formy vivovho doplnku
erstv al ebo suen kore - najastejie
sa pouva postrhan najemno
tinktra z erstvho al ebo suenho
korea - obsahuje gl yci rizn spsobujci
zveni e krvnho tl aku
cukrky a pasti l ky na cml'ani e
s obsahom sl adkho drievka - predvaj
ich peci al izovan predaj ne zdravej
vi vy, aj l ekrne
deglyciriznovan forma extraktu -
u ns v sasnosti ni e je dostupn
Poznmka: U ns je sl adk drievko zva
pridvan do zmes (priedukov al ebo al dkov
ajovina, vdske kvapky, Angi na! tabl ety i Nasivin
sinus tabl ety)
Dobr vedie
Vi na sl adkost s armou sl adkho
drievka nem jeho l i eebn i nky,
pretoe v skutonosti s aromatizovan
anzom a ni e sl adkm drievkom.
Skontrol ujte si zloeni e.
Terapeuti ck vyuitie
afty a herpes
chrpka a in vrusov ochorenia
refuxn choroba paerka
peptick vredy aldka a tenkho
reva
chronick zpal al dka (chroni ck
gastritda)
zpalov ochorenia reva (Crohnova
choroba, ulcerzna kol itda a pod.)
expektorans (podporuje vykaliavanie
hl i enu napr. pri bronchitde)
astma, alergi e a autoi mnne ochoreni a
(napr. I upus a sklerodermi a)
artritda a reumatoidn artritda
podpora i munity
prevenci a a podporn l i eba ni ektorch
druhov rakoviny
podporn l i eba pri AI DS
mentruan a menopauzl ne akosti
chronick nava a depresia
Ako sa uva?
aj zo suenho korea
o l - 5 g (= l - 2 ajov lyiky) suenho
korea sl adkho drievka zal ejte l kou
vriacej vody
o nechajte 5 - 8 mi nt post a vypite
(mete konzumova aj tuh asti)
o uvajte maxi ml ne 3 l ky denne
tinktra z rastl i ny (koncentrt l ` S)
o lokl ne: nati era afty a herpes
o pri vntornom uit: 2 - 5 ml
maxi ml ne 3-krt denne ( mete
rozmiea vo vl anej vode, vvare zo
zel eni ny, al ebo zri edenej ovocnej
i zel eni novej ave)
kapsule/tabletky: podl'a prbal ovho
l etku
Poznmka: Pri prechodnch stavoch (napr.
mentruan akosti, afty, lieba peptickch vredov,
i nfekcia a pod.) sta uva terapeutick dvky poas
trvani a problmov. V rmci prevenci e chroni ckch
stavov (napr. zpach z st, chronick zpal sliznice
aldka a zpalov ochorenia reva, menopauzlne
akosti a pod.) treba uva najniie mon i nn
dvky a neprekraova dobu uvani a.
Toxick inInterakcie
denn dvka vyia ako 20 g me narui
hormonl ne regulcie a vyvol a rzne
nei aduce i nky: bol esti hlavy, letargi u,
svalov sl abos, zven krvn tl ak,
poruchy vyl uovani a mou, narueni e
rovnovhy mi nerlov v krvi (nadmern
strata drasl ka), poruchy srdcovho rytmu,
prp. zstavu srdca
sl adk drievko ani jeho extrakt (a to ani
v degl yci riznovej forme) nemu uva
tehotn eny, l'udi a s vysokm krvnm
tl akom, gl aukmom (tzv. zelen zkal ),
l'udi a, ktor prekonal i mozgov porku,
l'udi a s poruchami srdcovho rytmu
a obl i kovch funkci a l'udi a s ci rhzou
al ebo i nm pokodenm peene
ak sa l i eite na anmi u z nedostatku
kysel i ny l istovej, mal i by ste uvani e
sl adkho drievka obmedzi al ebo zvi
dvky kysel i ny l i stovej
uveden maxi ml ne terapeuti ck dvky
sl adkho dri evka nie je vhodn uva
vivov doplnky sladk drievko 1 9
dl hi e ako 4 - 6 tdov, potom je
potrebn l i ebu prerui aspo na
rovnako dl h obdobi e al ebo denn dvky
zni na menej ako pol ovi cu
kombincia sl adkho drievka s
thi azi dovmi di ureti kami (pri hypertenzi i )
me vyvol a nadmern straty drasl ka a
tm zase nei aduco zvi i nok
ni ektorch l i ekov na srdce
degl yci ri znov forma extraktu nem
potenci l vyvolva uveden vedl'aji e
i nky, a preto ni e s znme dvody
na asov obmedzeni e jej uvani a
( pri dodran uvedench kontrai ndi kci )
zniuje akti vi tu heparn u a warfarnu -
u pacientov uvajci ch ti eto l i eky zvyuje
riziko vzniku krvnch zrazenn
zvyuje i nok orl nych anti di abetk
a tm aj riziko hypogl ykmie - pri
pravi del nom uvan sl adkho drievka
me by potrebn zni dvky l i ekov
na cukrovku (l en po konzultcii s vam
di abetol gom)
zniuje i nok l iekov na vysok
cholesterol - zhoruje i ch vstrebvani e
Poznmka: Tieto interakcie sa vyskytuj i ba pri
sasnom uvan uvedench l i ekov. Take v rmci
prvch tdi ochoren, km ete neuvate l i eky,
mete lieiv i nky sl adkho drievka vyui
bez rizika.
Dobr vedie
Mnoh druhy ci gariet a tabaku bsahuj
sl adk dri evko ako sas rafi novanch
spsobov zl epeni a chuti a vne
vrobkov, preto sa naj m utie tabaku
spja s prjmom aktvnych zloi ek
sl adkho drievka a i ch monmi
toxickmi i nkami .
Na druhej strane existuje extrakt zo
sl adkho drievka (zatial' dostupn i ba
v zahrani ), ktor je zbaven gl yci riznu
tzv. deglyci riznov forma. Jej l i eiv
potenci l je rovnak a bez vedl'ajch
i nkov.
Ete si vykloktm a pod'e na to
, ,
, .
Ak mte monos dohodn sa s anestziolgom, ktory sa o va s bude starat pocas
opercie, vykloktajte si tesne pred uspanm hrdlo ajom zo sladkho drievka - sta 30
seknd. Pardon? No, v jli 2009 som sa dotal (Anesth Analg 2009Jul; 1 09(1):77-81,,
.
e rudi a, ktor to urobili, po operci takmer vbec netrpeli bolesou hrdla, ktor spo s obuje
zavedenie dchacej trubice poas narkzy do hrdla.
1 98 vivov doplnky sladk drievko
sda bi karbna (bi karbont sodf) . !''
o to je?
Tto l tku poznte aj ako prok do peiva.
Ni ektor vrchol ov portovci ju vo vel'ch
dvkach pouvaj na potlaeni e navy pri
si l ovch a pri ntrskych di sci pl nach a vy si
ju mono dvate, ke vs pl i zha, al e tu
njdete skr pr zaujmavch ti pov na jej
vonkaji e poui ti e. Odporani u na
vntorn pouiti u sa radej v ambul anci i
vyhbame, pretoe sda bi karbna m
svoje ri zi k a l i mi ty:
o vysok obsah sodka
o krtky neutral izan efekt pri pl en zhy
(trv iba asi 30 mi nt)
o spja sa s pri rodzenou tendenci ou
opakovanho ui ti a v krtkom ase =
rizi ko pre paerk, pretoe ni el en
kysel i ny, al e aj zsady mu vyvol a
chemi ck pokodeni e sl i znc
o opakovan ui ti e sa spja s ri zi kom
narueni a chemi ckej rovnovhy
vntornho prostredi a ( pH)
Ako sa pouva bikarbont sodn
bez rizika?
potla zpach z nh
o urobte si kpe!' nh a do lavra s vodou
pri dajte 1 - 2 pol i evkov lyice sdy
bi karbny
zmi eruje boles a svrbeni e po potpan
hmyzom a zasiahnut pokoky bretanom,
i hl'avou a pod.
o z prku a mal ho mnostva vody si
urobte husteji u pastu, ktor si natriete
na posti hnut mi esto a nechte aspo
30 mi nt psobi
zmi eruje bol es pri splen koe sl nkom
o urobte si vl an kpe!' a do vody pri dajte
2 - 5 pol i evkovch lyc sdy bi karbny
zmi eruje boles hrdla pri i nfekci i
a podporuje hojeni e ft
o 1 /2 ajovej lyiky sdy bi karbny
rozpustte v l ke vl anej vody a kl oktajte
(bol esti hrdl a) al ebo si vypl achujte sta
(afty) kad 3 - 4 hodi ny
potla tvorbu zubnho povlaku a m
mi erne bieliace i nky
o opl chnite si zubn kefku vodou, koneky
teti ni ek potom jemne ponorte do sdy
bi karbny a umyte si zuby 1 - 2-krt
denne (sda je voi skl ovi ne menej
agresvna ako vina bi el i aci ch pst)
u paci entov so zlyhvajci mi oblikami
odal'uje termi nl ne tdi um a di alzu
tm, e bl okuje tvorbu toxickho
amoni aku v obl i kch
o podrobnosti njdete v kapitole
Moov kamene
vivov doplnky sda bikarbna 1 9
srvtka
o to je?
Srvtka je lto-zel en tekutina, ktor ostane
po zrazen bi el koviny kravskho ml ieka
(kazen) na tvaroh. Zvykov tekutina tie
obsahuje vea bi el kovn a tak sa filtruje,
purifikuje a su na prok.
i nn ltky: beta-laktogl obul n,
al fa-l aktal bumn, kravsk i munogl obul ny,
l aktofern, fosfol i poproteny
Ak m inky?
podporuje rast sval ovej hmoty
i munosti mul an - tento i nok ni e je
doteraz spoahl ivo preukzan
antioxi dan - podporuje tvorbu
antioxi danho enzmu gl utati n
proti rakovi nov - gl utati n chrni bunky
pred detruktvnym vplyvom vonch
radi kl ov, ale jeho pri amy proti rakovi nov
i nok ni e je spoahl i vo preukzan
Formy vivovho doplnku
koncentrt - prok srvtky obsahuje aj
tuky, chol esterol a l aktzu a ni ektor
hormonl ne zl oky
izolt - m v obsah bi el kovn a
neobsahuje tuky, chol esterol, l aktzu
hydrolyzt - obsahuje bi el kovi nu, ktor j e
enzymati cky natrven = je sl abm
I al ergnom, al e je najdrahi a
Terapeutick vyuitie
podpora l i eby infeknch
a degeneratvnych ochoren peene
200 vtivov doplnky srtka
(hepatitda, i nfekn mononukl eza, stavy
po otravch napr. hubami a pod.)
podpora l i eby a rekonvalescencia
z l ieby pri ni ektorch druhov rakoviny
tto i ndi kci u treba konzultova s l ekrom
podpora l i eby AI DS v prpadoch, ke u
dochdza k bytku sval ovej hmoty
Ako sa uva?
podporn lieba
o 1 O - 50 g srvtky denne (poda hmotnosti)
o pri uvan srvtky je potrebn zni
prjem bielkovn z i nch zdrojov
Poznmka: Ni ektor vrobcovia a kondi n trneri
odporaj uva 1 OO - 1 25 gramov srvtky denne aj
rekreanm portovcom. Zbyton a rizi kov.
Toxick inInterakcie
toxick i nky nie s znme, nadmern
dvky vak mu pokodi obl i ky
a podporova rozvoj osteoporzy
srvtku by nemali uva udi a, ktor s
al ergi ck na kravsk ml i eko - obsahuje
vysok koncentrci u jednho
z najsi l nejch potravi novch al ergnov
beta-l aktogl obul n (okol o 70 %!)
udi a, ktor trpi a intoleranciou laktzy, by
nemal i uva koncentrt a izolt srvtky,
tol eranci a hydrolyztu je i ndi vi dul na
srvtku by nemal i uva ani udi a trpiaci
ochorenm obl i i ek a paci enti , ktor s
di al yzovan
v tehotenstve sa uvani e srvtky
neodpora
kori ca (ci nnamomum)
o to je?
U v stredoveku bol a po i ernom koren
naj popul rnejou koreni nou na svete.
Je to vntorn vrstva kry stromu, ktor je
pr buznm vavr nu (bobkov l i st poznte,
vak?) a existuj dve zkl adn formy
kori ce: cej l nska (C. Verum, syn. C.
zeyl oni cum), je svetleji a, jemneji a a
oznaovan ti e ako prav kori ca a nska
(C. cassi a) je tmavi a, si l neji a a oznauje
sa ako neprav kori ca al ebo cassi a.
Aj prok aj tyi nky, ktor sa u ns
predvaj , pochdzaj takmer vl une
z nepravej, nskej kori ce. Rozdi el v zl oen
je mi ni ml ny.
inn ltky: anthokyanny, ci namal dehyd,
eugenol , ci neol , ci namyl acett
Dobr vedie
Naj l ep l i eebn i nok dosi ahnete
obyajnou, ale kval itnou ml etou
kori cou. Nemuste kupova drah
extrakty a tabl etky.
Ak m inky?
podporuje i nok i nzul nu
zniuje hl adi nu cel kovho a LDL
cholesterol u
mi erne zni uje krvn tl ak
podporuje pevnos ci evnej s
mi erne zniuje zranl ivos kr
antioxi dan
anti bakteri l ny a fungi cdny
relaxan
karmi natvny - podporuje uvol'ovani e
revnch plynov
podporuje prekrveni e sl i zni ce al dka
a hojeni e peptickch vredov
Formy vivovho doplnku
ml et koricov prok - m vhodu
v tom, e koncentrcia terickch ol ejov,
ktor by mohl i by drdiv, je i ch
rozkl adom a vyparovanm po zoml et
i astone znen
tyi nka koricovej kry - pred pouitm
ju treba zoml i e (cassi a je tvrdi a a aie
sa mel i e na kvovom ml yneku ako prav
korica)
tandardi zovan extrakt v tabl etkch
(u ns zati al ' ofi ci l ne neregi strovan)
Terapeuti ck vyuitie
podporn l i eba cukrovky
prevencia a podporn l i eba
hypechol esterolmie a zvenej hl adi ny
triacyl gl ycerolov (krvn tuky)
prevencia a podporn l i eba aterosklerzy
podporn l i eba peptickch vredov
al dka
podporn l ieba kandidzy,
reumatoidnej artritdy
podpora prekrveni a konatn
Ako sa uva?
mlet korica - terapeuti ck dvky
o pri dvajte si 1 /3 a pol ajovej lyiky
do jedl a 1 - 2-krt denne
vivov doplnky korica 2 O 1
o ak budete uva ml et koricu, dvky
aju treba pri merane zni
o ak pouvate koricu iba v rmci
prevenci e, denn dvky mu by
menie a sporadi ck
koricov aj - terapeuti ck dvky
o 2 mierne kopcovit pol i evkov lyice
ml etej korice zal ejte do dbnu l itrom
vriacej vody
o nechajte pri izbovej tepl ote vychl adn,
potom vzni knut sl iz precete al ebo i nak
oddel'e zl i atm aju
o mete osl adi 1 a 2 ajovmi lyi kami
medu, pri da trochu ci trnovej avy
(ani jedno ni e je nevyhnutn) a zakryt
vl ote do chl adni ky
o vypite 1 l ku 2 a 4 - krt denne
o po dvoch a troch tdoch mete
denn dvku zni na 1 - 2 l ky aju
o ak pijete koricov aj i ba v rmci
prevenci e, denn dvky mu by
meni e a sporadi ck
tento aj mu uva aj l'udi a
s cukrovkou 1 . typu, ktor uvaj
synteti ck i nzul n, al e dvkovani e mus
by postupn
o prv tde uva l en 1 l ku aju denne
a kad al tde zvyova denn
dvku o 1 l ku a do dosi ahnuti a
3 - 4 l ok za de
o poas cel ho obdobi a je nevyhnutn
asteji e si sl edova hl adi nu cukru
v krvi a v prpade potreby konzultova
s l ekrom pravu l i eby
02 vivov doplnky koria
kapsule/tabletky s extraktom: podl'a
prbal ovho letku
Dobr vedie
Uvani e terapeuti ckch dvok treba
dodra aspo mesi ac. Potom - nie je to
nevyhnutn, al e ni ekedy si lovek
potrebuje oddchnu od jednej vraznej
chute - mete uvani e korice na
ni ekolko tdov prerui, jej i nky
pretrvvaj .
Toxick inkyI nterakcie
toxick i nky nie s znme
uveden terapeuti ck dvky s bezpen
aj pri uvan 1 2 - 1 6 mesiacov - daje
o bezpenosti ich dl hodobeji eho
uvani a zati al' ni e s k di spozci
v tehotenstve sa odpora uva
kori cu len ako prleitostn korenie, nie
v uvedench terapeutickch dvkach
Dobr vedie

koricov uvaky a cukrky nemaj

i nok mletej korice Obsahuj
vi nou l en synteti ck armu.
vi tamn o (kal ci ferol y)
o to je?
Vitamn D je skupi nou ni ekolkch ltok
rozpustnch v tukoch. Tri hl avn formy
(kal ci ferol - D
1
, ergokalciferol - D2
a chol ekal ciferol - 03) predstavuj provitamn,
z ktorho v peeni a obl ikch vzni k
defi nitvna i nn forma (hormn) - kalcitri ol .
Funkcie a inky
regul ci a hl adi ny vpni ka v krvi (podporuje
vstrebvani e v reve, podporuje rezorbci u
vpni ka z kost a pod.)
del eni e buni ek
regul ci a mnohch funkci i munitnho
a nervovho systmu - napr. protizpalov
a i munosti mul an i nok
akch potravinch sa nachdza?
ryb tuk, mastn ryby (l osos, tuni ak a pod.),
fortifi kovan (obohaten) ml i eko a
cerel ie, margarny a pod.
Odporan denn dvky
Deti a adolescenti:
S mi krogramov (200 I U)
Dospel:
do 50 rokov: 5 mi krogramov (200 I U)
51 -70 rokov: 1 O mi krogramov (400 I U)
vye 70 rokov: 1 5 mi krogramov (600 I U)
Prepoet jednotiek
Vitamn D sa uvdza v medzi nrodnch
jednotkch al ebo mi krogramoch.
S mi krogramov = 200 m. j. (al ebo I U)
Ako zska vitamn D prirodzenou cestou?
vystavi pokoku sl nenmu iareniu
( ukazuje sa, e prehnan obavy z rakoviny
koe ni e s pri pri meranom opal'ovan
nami este)
bel ochom sta 20 - 30 mi nt sl nenho
i areni a denne na vi u as povrchu
tel a (ernosi mu na ten ist i nok
potrebova a 3 hodi ny)
vetko, o osl abuje pri eni k UV l ov (aty,
skl o, mraky, krmy a pod.) zniuje tvorbu
vitam nu D v pokoke
Formy vivovho doplnku
prrodn formy: ryb tuk (02)

syntetick formy: chol ekal ciferol (03)
o kvapky, tabletky (asto kombi novan
s al mi prvkami , napr. vpni k,
vitamn K a pod.), tobolky
Terapeutick vyuitie
prevenci a a l i eba osteoporzy
prevenci a pdov z porch stabi l ity
u starch l'ud
podpora i muni ty - vi tamn D j e
mi mori adne dl ei t a i nn
prevenci a rakoviny ( koe, prsnka,
hr ubho reva, prostaty, l eukmi a)
prevenci a a podpora l i eby skl erzy
multi plex
prevenci a a podporn l i eba
cukrovky
zneni e frekvenci e astmatickch
zchvatov
vivov doplnky vitamn 0 20:
prevenci a astch respi ranch infekci
( najm u paci entov s astmou a chroni ckou
obtruknou chorobou pl'c)
mon prevenci a preekl ampsie
a depresie
Neiaduce inky
Neuvajte ni ekolko vivovch dopl nkov
s obsahom vitam nu D. Nadmern dvky
vitamnu D ( u det vi ac a ko 25 mi krogramov
= 1 000 I U a u dospel ch vi ac ako 50
mi krogramov = 2000 I U denne) mu by
pri dl hodobom uvan toxick.
K zkl adnm prznakom hypervitami nzy
D patr:
hyperkalcimia: nadmern smd, kovov
chu v stach, bolesti v kosti ach, nava,
svrbeni e, zvracani e, hnaky, kov stavy
svalov, zlyhani e srdca a obl i i ek
nadmernou expozci ou sl nenm iarenm
nevznik v tele toxi ck mnostvo
vitam nu D
Interakcie
pre tvorbu vitam nu D je potrebn
kyselina pantotnov (vit. B)
l i eky zniuj ce vstrebvani e tukov
a chol esterol u ( napr. cholestyramn)
zniuj vstrebvani e vitam nu D
z potravy
alkohol spomal'uje v krvi premenu
vitam nu na aktvnu formu
uva ni e ni ektorch liekov ( napr.
antaci d, ti azi dov di ureti k) me vi es
204 vlivov doplnky vitamn O
pri sasnom uvan vitam nu D
k poruchm mi nerl ovej rovnovhy -
porate sa s l ekrom AKV
Vitamn D podporuje liebu rakoviny!
V septembri 2009 bol a vo vel'mi
prestnom asopi se Bri ti sh Journal
of Cancer publ i kovan al i a zaujmav
sprva o pozitvnom i nku vitam nu D
pri rakovi ne. Vskum na vi ac ako
1 000 paci entoch s rakovi nou hrubho
reva a konenka poas 1 8 rokov ukzal,
e l'udia s vysokou hl adi nou vitamnu D
v krvi maj o 50 % niie riziko mrti a
na tento typ rakoviny oproti l'uom
s nzkou hl adi nou vitamnu D. Vitamn D
podporuje apoptzu (= odumi eranie)
rakovi novch buni ek sl iznice. To ist plat
aj o rakovine prsnka.
Zabudnite na to, e by vm n takmer
rajsk
"
bezplatn" systm zdravotnej
starostlivosti zabezpeil vyetreni e
vitam nu D a urobte dve veci: 1 ) v lete sa
pri merane opal'ujte a 2) v zi me (mysl m
tm oktber a aprl) uvajte primeran
denn dvky vitamnu D v tabletkch.
vi tamn E (tokoferol y)
o to je?
Vitamn E je skupi nou naj menej pi ati ch
l tok rozpustnch v tukoch. Tri hl avn,
bi ol ogi cky i nn formy predstavuj :
alfa-, beta- a gama-tokoferol .

al i e s
del ta-tokoferol a al fa-tokotri enol . Takmer
vetky doteraji e tdi e skmal i vplyv a
i nok alfa-tokoferol u, al e ukazuje sa,
e v prevenci i rakovi ny ( napr. prostaty)
je i nneji a forma gama (orechy,
semen, kl ky).
akch potravinch sa nachdza?
za studena l i sovan oleje: sjov,
sl neni cov, ranov, kukuri n, saflrov,
sezamov - ak si l en spomeni ete, al e
mus by l i sovan za studena
peni n kl ky ( ml ynrske, ni e
kl en peni ca), arai dy, vl ask orechy,
mandl e, forti fi kovan potravi ny ( napr.
margarn)
semen: tekvice, sl neni ce, l'anu, sezamu
kel , rui kov kel , pent, sl adk
zemi aky
Funkcie a inky
si l n antioxi dant - mi mori adne i nn je
v kombi nci i s vitamnom C a ni ektormi
rastl i nnmi anti oxi dantmi
Odporan denn dvky
Deti:
do 6 mesi acov: 4 m.j.
6. - 1 2. mesi ac: 6 m.j.
1 . - 3. rok: 9 m.j.
4. - 1 0. rok: 1 0 m.j.
Dospel:
eny: 1 2 m.j.
mui: 1 5 m.j.
Prepoet: T medzinrodn jednotka - m.j. (alebo
ni ekedy .I U") sa rovn 1,bmg vitamnu L(alfa
tokoferolu)
Formy vivovho doplnku
vi na vi tam novch prpravkov
obsahuje al ebo prrodn d-alfa-tokoferol
al ebo syntetick dl -al fa-tokoferol
pre paci entov trpi aci ch poruchou
vstrebvani a tukov, existuje aj sukcint
vitamnu E (tzv.
"
such E vitamn")
Terapeutick vyuitie
prevenci a a podporn l i eba
aterosklerzy
prevenci a a podporn l i eba trombzy
prevenci a a podporn l i eba rakoviny
podporn l i eba cukrovky
prevenci a negatvnych i nkov
chemoterapie
podpora i munity
ochrana nervovch buni ek a prevenci a
degeneratvnych ochoren CNS
spomal eni e degenerci e a starnuti a
l i eba konch ochoren: atopi ck ekzm,
psoriza, akn a pod.
podpora hojeni a rn
prevenci a a sekundrna prevenci a
katarakty
vivov doplnky vitamin E 20!
Toxicita
V megadvkach me by - naj m
syntetick - vitamn E toxi ck a jeho i nok
kontraproduktvny. K prznakom
predvkovani a patr: nauzea, zvracani e,
pl ynatos, hnaka, poruchy srdcovho rytmu
Interakcie /Kontraindikcie
niektor paci enti so zvenm krvnm
tlakom mu na okamit nasadeni e
velkch dvok vitamnu E reagova
zvenm krvnho tl aku, preto sa
odpora zaa uva l OO mg a dvku
poas ni ekolkch dn postupne zvyova
za sstavnej kontroly krvnho tl aku na
max. 400 m.j./de
predluje as krvcani a: sasn
uvani e l i ekov proti zranl ivosti krvi
me vyvol a spontnne krvcani a
al ebo modri ny
velk dvky vitamnu E mu zhori
vstrebvani e vitamnu K a osl abi jeho
bi ol ogi ck aktivitu - pri vysokch dvkach
vitamnu sa preto odpora kontrolova
zranl ivos krvi
velk dvky vitam nu E zniuj
koncentrci u a bi ol ogi ck akti vi tu
vitamnu A v tel e
l i eba elezom, uvani e dopl nkov
s vymi dvkami el eza a ochoreni e
hemochromatza rchlejie odbrava
vitamn E v organizme a ti eto si tuci e
vyaduj zvenie jeho prj mu nad
odporan dvky
206 vivov doplnky vitamn E
ni ektor l ieky na chudnuti e
(obmedzuj ce vstrebvani e tukov, napr.
orl i stat, al l i a pod.) zhoruj vstrebvani e
vi tam nu E
anti oxi dan i nok vitamnu E
podporuje vitamn C a sel n
al koholizmus a uvani e l iekov
zaaujci ch pee vyerpva zsoby
vitam nu E v peeni
slnenicov semeno
pent, varen
mandle, surov
olivy
uoriedky
olivov olej
vlask orechy, sekan
slnenicov olej
1 /4 l ky
1 l ka
1 /4 l ky
1 lka
1 lka
T pol. lyica
1 /4 l ky
1 pol. lyica
1 8 mg
2 mg
B mg
4 mg
1 ,5 mg
1 ,7 mg
1 mg
6,8 mg
P
zazvor (d'umbi er)
o to je?
Aromati ck svetl ohned kore - hl'uza
krkovitej rastl i ny znmej v

zi i asi 4000
rokov. Oddvna sa pouva ako koreni e
a v ni ektorch tradinch medi cnskych
prstupoch je povaovan za univerzl ny
l i ek. Aktvne l tky s gi ngerol y, gi rendi ny,
zi ngern a shogaol y.
Ak m i nky?
blokuje vzni k viacerch cytoknov
(komuni kan mol ekul y buni ek i muni tnho
systmu) a to nsl edne podporuje
o veobecn protizpal ov i nok
o anti pyretick i nok - zniuje horku
o bl okdu aktivci e krvnch doti i ek
(zniuje zranl ivos krvi)
protirakovi nov - zastavuje rast
rakovi novch buni ek, naj m
v hrubom reve
proti skl erotick - zniuje vstrebvani e
chol esterol u, zabrauje oxi dci i LDL
cholesterol u a chrni cievny endotel
anti mi krobi l ny a antivrusov - brni
mnoeni u sa baktri a vrusov
expektoran - podporuje vykal iavanie
vazodi latan - rozi ruje cievy a zvyuje
prekrvenie najm koncovch ast tela
(prsty na ru k ch, chodi dl a pod.)
chrni pred vzni kom al donch erzi
(rany sl iznice), sti mul uje pohyby ri ev,
i nkuje spazmolyticky (uvol'uje ke)
a karmi natvne (proti nafukovani u),
zvyuje vyl uovani e le
Formy vivovho dopl nku ,:::..
_
+:+++:)
erstv kore - najasteji e sa pouva
postrhan najemno
suen prok z korea - predva sa
ako koreni na
kapsule (napr. prpravok Gi nger)
predvaj sa v l ekrni
Terapeutick vyuitie
reumatoidn artritda (zniuje boles
a zvyuje pohybl i vos)
pri kinetzach i nkuje porovnatel'ne
s di menhydri ntom ( l i ek na nevol'nos
pri cestovan)
tehotensk zvracanie a rann
nevol'nos
nevol'nos, nafukovanie, brun ke
( neuvajte, ak trpte lovmi kamemi ! )
infekn ochorenia dchacch ciest
(protizpal ov, expektoran
a anti septick i nok)
prevenci a aterosklerzy a jej kompl i kci
(zniuje cholesterol, psob protizpal ovo
a zniuje zranl ivos krvi)
poruchy perifrneho prekrvenia
(studen ruky a nohy)
Ako sa uva?
pomlet erstv kore ( konzumujeme
pri amo)
o ben denn dvka veobecne:
4 - 8 g denne = 1 2 ajov lyiky
( napr. pre trviace akosti)
o ki netzy: 2 g kad tyri hodi ny
vivov doplnky zzvor 207
o prevencia nevol'osti: 1 g kad tyri
hodi ny
o mi grna: 1O - 20 g denne
o reumatoi dn artritda: S - SO g denne
aj z erstvho zzvoru
o i nfekcie dchacch ciest: 2 pol ievkov
lyice erstvho ml etho zzvoru zal ia
l kou vriacej vody a necha vyl hova
S - 8 mi nt, zzvor potom zjes
suen prok z korea
o ben denn dvka veobecne:
0,2S - 1 ,O g denne
(napr. pre trviace akosti)
o mi grna: SOO mg 4 x denne
o reumatoi dn artritda: O, 1 - 1 g denne
kapsule: podl'a prbal ovho letku
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky nie s znme
v tehotenstve sa odpora konzumova
iba erstv kore, suen iba v malch, ni e
terapeutickch dvkach, ako sas jedl a
me i nterferova s antidiabetickou
l i ebou (posi l'uje i nok l i ekov = me
spsobi neiaduce znenie hl adi ny cukru
v krvi) al ebo antikoagulanou l iebou
(zniuje zranl i vos krvi), a preto jeho
uvani e pri anti koagul anej l i ebe
vyaduje l ekrske sledovani e faktorov
zranl ivosti krvi a u di abeti kov pravidel n
monitorovanie hl adi ny krvnho cukru
zvyuje sekrci u le, preto sa
neodpora, aby ho uval i l'udia, ktor
maj zisten lov kamene
je marihuana liek?
Napriek tomu, o tvrd (t ete nemoslimsk) polovica Amsterdamu, Robo Grigorov a vetci
jej predavai, marihuana liek nie je. A dfam, e nikdy nebude.
Zatia vieme, e podporuje vznik rakoviny, infarktu a spsobuje trval pokodenie pamte
osobnosti, e fajenie marihuany je pre plca nieko/konsobne kodlivejie ako fajenie
tabaku a stle sa objavuj nov a nov sprv o devastanch inkoch jej uvania.
Toto s dve z nich. Prv: ak lovek s hepatitdou C faj marihuanu, m ovea vie riziko
stukovatenia a trvalho pokodenia peene. Druh: lovek, ktor faj marihuanu denne,
m 3-krt vie riziko vzniku zpalu asien ako nefajiar. Steatza a nsledn cirhza
peene me spsobi pomal smr a chronick zpal asien mozgov porku.
rb.kad fajiar marihuany by si asi radej vybral t portku, lente naneastie patologick dsledky svojej
radosti zo ivota si nevyber sm- s mu pridelen po "ve/om rebovan':
208 vtivov doplnky zzvor
zel en aj (camel ia si nensi . _
o to je?
Li sty tradi nej a veobecne znmej
rastl i ny, z ktorej sa pri pravuje aj bi el y
( naj ml adi e l stky) aj i erny (zel en l i sty
fermentci ou sernej) aj. Ni ektor l acn
porciovan zel en aje vyzeraj, chuti a
a i nkuj ako odpad pozametan
v nkl adnom vagne.
K bi ol ogi cky i nnm l tkam patri a naj m
al kal oi dy (kofen, teobrom n, teofl n)
a pol yfenol y (katechn, epi katechn galt,
epi gal okatechn gal t a pod.)
Ak m i nk?
vrazn antioxi dan - 1 l ka aju
obsahuje viac anti oxi danch pol yfenol ov
ako pohr ervenho vna

"
sti mulan" - obsahuje kofen, ktor
potla navu
anti mutagnny - v reve bl okuje tvorbu
rakovi notvornch nitrzoamnov
proti rakovi nov
anti mykotick a protivrusov - pl ese
na nohe ani herpes vak zel enm ajom
nevylieite
proti skl eroti ck - zniuje hl adi nu
cel kovho a LDL chol esterol u a zvyuje
hl adi nu HDL chol esterol u
zlepujeprietokkrvisrdcovmsvalom-
myokardom (velk jednorazov dvka
vak m - podobne ako kva a
energeti ck npoje - najm pri nrazovej
fyzickej aktivite za nsl edok zhoren
okysl i eni e myokardu a u l oveka
posti hnutho i schemi ckou chorobou
i funknm pokoden m ci evneho
endotel u me spsobi i nfarkt)
podporuje i nok i nzul nu
pravdepodobne zvyuje poet
i nzul novch receptorov buni ek
podporuje spal'ovani e (oxi dci u) mastnch
kysel n v bunkch
mi erny di ureti ck - vhodn pri
detoxi kci i a podpore l i eby moovch
kameov
Dobr vedie
Ak chcete dosi ahnu maxi ml ny
antioxi dan i nok zel enho aju, pite
ho bez ml i eka. Ml i eko obsahuje l tky,
ktor viau pol yfenol y a zhoruj i ch
vstrebvani e do krvi .
Formy vivovho doplnku
suen listy - ak chcete dosi ahnu
l i eebn i nok, vyberajte si l en kvalitn
zel en aj
tandardizovan extrakt
polyfenolov - pri dva sa do rznych
kapsl a tabl eti ek
Terapeutick vuitie
prevencia podpOrn l ieba niektorch
druhov rakoviny ( naj m rakoviny
prsnka, pl'c a orgnov trvi aceho
systmu)
prevenci a a podporn l i eba cukrovky
a aterosklerzy
vivov doplnky zelen aj 209
zniuje zranli vos krvi - me preto
zosi l ni i nok l i ekov
"
na ri edeni e
"
krvi
(anti koagul anty)
podpora chudnutia - naneastie i ba
podpora
prechl adnutie, chrpka, podpora i munity
astma, atopick ekzm
podpora i nnosti peene a detoxi kci a
prevenci a zubnho kazu
Dobr vedie
Ak uvate nejak l ieky proti bolesti a
zpal u, skontrol ujte si , i neobsahuj
kofen. Sl edujte svoj denn prjem
kofenu a udriavajte ho na hodrotch
nich ako SOO mg.
Ako sa uva?
listy
c zal ejte ajov l i sty vriacou vodou a
nechajte post 3 - S mi nt, precete
a pite
c tanda rdn l ka kval i tnho zel enho
aju obsahuje 1 OO - 400 mg polyfenol ov
(to me by aj dvakrt tollo ako i ch
obsahuje pohr
ervenho
v na ) a 1 O - 50 mg kofe nu (to je
asi pol ovi ca toho, o obsahuje
l ka kvy)
c uvajte maxi ml ne 4 l ky denne
(zhruba ekvival ent 2 l ok kvy)
c posl edn l ku pite naj menej 6 hodn
pred spanm
c ak sa vm po vypit zel enho aju
zjavuje hypoglykemi ck stav (prznaky
s napr. hl ad, nervozita a tras rk),
skste si do aju pri dva 2 ajov
lyiky medu - ak sa hypogl ykmia
objav aj napri ek tomu, mal i by ste
zel en aj vynecha pl ne al ebo ho
pi vel'mi zri eden
extrakt z rastl iny v tabletkch: podl'a
prbal ovho letku
Toxick inkInterakcie
toxick i nky ni e s znme
tehotnm enm sa odpora pi
maxi ml ne 1 l ku denne (a i adnu kvu
a npoje s obsahom kofe nu, pretoe
kofen me by aj v mal ch dvkach
teratognny = spsob pokodeni e
vvoja pl odu)
me i nterferova
c s l iekmi na cukrovku - ak pijete zel en
aj pravi del ne, sl edujte si hl adi nu cukru
a prpadn zmeny konzul tujte so svoj m
l ekrom - me by potrebn zni
dvky l i ekov
c s l i ekmi proti zranl ivosti krvi - ak
pijete zelen aj pravi del ne, upozornite
Dobr vedie
Ak pijete zel en aj menej ako 5 hodn
pred span m, je pl ne jasn, preo je
vae zaspvani e a spnok probl emati ck,
jeho kval ita znen a vy ste rno
nevyspat.
na to svoj ho l ekra - me by potrebn
upravi dvky l i ekov
o s l i ekmi na hypertenziu - sl edujte svoj
krvn tl ak pravi del ne
neodpora sa, aby ho uval i
o l'udi a s ci tl ivm al dkom - kysel i na
chlorognna a tanny zvyuj tvorbu
kysel i ny chl orovodkovej a preto zel en
aj me vyvol a refux a pl eni e zhy
o l'udi a s hypoglykmi ou by nemal i uva
najm extrakt polyfenolov
o l'udi a s hyperfunkciou ttnej l'azy
o l'udi a s nel ieenou hypertenziou
a poruchami srdcovho rytmu
denn dvka i stho kofenu vyia ako
1 500 mg me vyvola prznaky
predvkovani a: podrdenos,
hyperaktivitu, poruchy srdcovho rytmu,
zven krvn tl ak, nval y do hlavy
a beni e srdca, nespavos, poruchy
koncentrci e a pod.
Dobr vedie
V septembri 2009 bola publ i kovan
analza vstrebvani a pol yfenol ov
zo zel enho aju. Ak si dte do aju
citrnov avu a trochu medu, zskate
z jednej l ky 2 3-krt viac tch
uitonch ltok ako bez medu
a citrna
Dobr vedie
Taurn, ktor sa pridva do mnohch
energetickch npojov, me v al dku
spsobova zven tvorbu kysel i ny
a pl eni e zhy. Tento jeho i nok je
nsoben aj kofenom v npoji .
Star mama mala zase pravdu

.
v septembri 2009 bola publikovan prv sprva, e ak si do zeleneho caJU pndate nejaky
cukor a vitamn C, jeho cennch polyfenolov s antioxidanm inkom zsat2
.
- 3-
.
rat
viac = ich vstrebvanie sa zvyuje a o 200 %. Odvtedy si dvam do zeleneho ca Ju /yz1ku
medu bez zbran o sa vak tka vitamnu C pr kvapiek citrnovej avy to nezachrni,
tak sa radej spolieham na t zeleninu a/alebo ovocie, ktor konzumujem chvlu
pred i po aji
.
vtivov doplnky zelen laj 21 1
zel erov semi enka
(api um graveol ens)
o to je?
V nai ch koni nch zatial' ml o znmy
prostriedok prrodnej l i eby, ale modern
vskum potvrdzuje mnoh tradi n vyuitia
a objavuje v zel erovch semi enkach vel'a
bioaktvnych ltok s l i eebnm i nkom.
inn ltky: terick ol eje, favonoi dy,
organi ck kysel i ny
Dobr vedie
Nepouvajte zelerov semi enka
uren na sadenie, pretoe s chemicky
oetren. Vypestujte si svoje
Ak m inky?
di uretick - podporuje pravu tl aku krvi
spazmolytick
protizpal ov, anal geti ck
a anti bakteril ny
proti rakovi nov
hepatoprotektvny
mi erne sedatvny
zniuje kysel i nu moov
podporuje tvorbu materskho ml i eka
anti septi kum moovch ci est s mi ernym
antifungl nym i nkom
zni uje hl adi nu cel kovho
chol esterol u
Formy vivovho doplnku
erstv al ebo suen semienka
vypestujte si svoje
21 2 vivov doplnky zelerov semienka
tabletky s rznym obsahom aktvnych
ltok al ebo ol ejom zo zel erovch semi enok
- u ns zatial' nie s bene dostupn
Terapeutick vyuitie
hypertenzia - di ureti ck i nok
artritda, dna, reumatizmus
podpora regenercie peene pri
steatze, ci rhze a po i nfeknch
ochoreni ach (napr. hepatitda, i nfekn
mononukl eza)
nervozita, poruchy koncentrcie
ke v trviacom systme
prevenci a a podporn l i eba infekci
dchacch a moovch ciest
detoxi kci a
Ako sa uva?
semienka
o l - 3 g semi enok (= 1 /2 a l ajov
lyika) podrvte
o zal ejte l kou vriacej vody a nechajte
l O - 20 mi nt post
o precete a pite
o pite 2 - 3 l ky denne
tobolky/tabletky: podl'a prbalovho
letku
Toxick inkyInterakcie
toxick i nky ni e s znme
tehotn eny nemu uva zel erov
semi enka ani ol ej a extrakt ( bergaptn
v semench vyvolva alebo zosi l uje
sahy materni ce)
neodpora sa, aby tento l i eebn
prostriedok uval i l'udi a s aktnym
zpal om obl i i ek a peene
pri l ieebnom uvan zelerovch semi enok
al ebo ol eja z nich sa treba chrni pred
i ntenzvnym slnenm svetlom a rozhodne
sa vyhn UV terapi i al ebo nvteve solria
- semi enka obsahuj ltky spsobujce
fotosenzitvnu reakciu a mu vyvola
podobne ako trezal ka v kombi nci s UV
l mi - vzni k trvalch konch flakov
neuvajte, ak trpte alergiou na rastl i ny
z elade mrkvovit, ppavu a prbuzn
byl iny
Dobr vedie
Stonkov zel er, prpadne tzv. verano
to je i n kapitol a. Mete ho jes proti
vysokmu krvnmu tl aku a urobi si
z neho bjen alt s bannom a
vani l kovm jogurtom podl'a receptu
fkuchra Pal'a Li ptka z naej
kuchrskej kni hy Hne to bude
Vhbajte sa potravinm a npojom, |totezaaa]aimunitu
evidentne pokazen potraviny potraviny po skonen zrunej lehoty a potraviny
a jedl podozriv z kontamincie baktriami a plesami (zle uskladnen potraviny)
deniny, vntornosti, erven mso a msov vrobky

stuen pokrmov tuk - obsahuj ho najm keksy, doboky, lacn okoldy, prkov
polievky a polotovary a pod.
trans-mostn o nasten mostn kyseliny - obsahuj ich najm tvrd margarny
uren na peenie, halvarny, keksy, doboky, lacn okoldy, tun mliene a smotanov
vrobky, msov vrobky, maslo, mas a pod.
vypran a fritovan potraviny a potraviny grilovan na otvorenom ohni
splen asti jedla
mlieko a mliene vrobky- riziko alergie alebo intolerancie (= neznanlivosti)
vajko - riziko alergie a infekcie salmonelou
cukor a sladkosti, sladen, aromatizovan a farben nealko npoje
bielo mko a vrobky z nej - v organizme sa metabolicky sprvaj ako biely cukor
alkohol
potraviny a ltky na ktor ste alergick
vtivov doplnky zelerov semienka 21 3
zi nok (Zn - zi ncum)
o to je?
Stopov prvok, ktor je v organizme
sasou vi ac ako 200 rznych enzmov.
Najviac zi nku sa v organi zme vyskytuje
v peeni , sval och, kosti ach, koi, nechtoch,
vlasoch. Musk organizmus obsahuje
najviac zi nku v prostate a najviac zi nku
strca ejakul ci ou.
Funkcie a inky
opti ml ny metabol i zmus cukrov
tvorba a metabol izovani e bi el kovn
transport co2
syntza nukl eovch kysel n a
hemogl ob nu
antioxi dan - sas si l nho
antioxi danho enzmu SOD
(superoxid di smutza)
zl epuje chuov a uchov vnemy
(najm pri chemo- a rdi oterapi i )
Zi nok okrem toho spol'ahl i vo podporuje
i munitu a nedvny vskum odhal i l tie jeho
vznam pre sprvne vi deni e a ochranu
si etni ce, kde je dl eitou sasou aktvnej
ltky rhodopsn.
akch potravinch sa nachdza?
morsk ivochy a erven mso,
strukovi ny (naj m sja, arai dy, pi nto
a strakat fazul'a) a vrobky z ni ch,
obi l ni ny a cel ozrnn vrobky ( bi el a mka
obsahuje menej ako 20 o pvodnho
obsahu}, orechy, tekvi cov semen, huby,
i naktvne pi vovarsk kvasni ce (tebi
21 4 vtivov doplnky zinok
drodie a pangamn), zel en vate,
zel en fazul'ka
Dobr vedie
Podi el zi nku, ktor sa z prijatej dvly
vstrebva do krvi, predstavuje asi
20 - 40 o a zvi s od zloeni a potravy.
Zi nok sa z potravn - podobne a ko
el ezo a karotenoidy - l epi e vstrebva
po ich tepel nej prave.
Odporan denn dvky
deti do 1 O rokov: 5 - 1 O mg
chl apci nad 1 O rokov/mui : 1 5 mg
dievat nad 1 O rokov/eny: 1 2 mg
tehotn a doji ace eny: 1 5 - 20 mg
vegni by mal i zvi denn dvku o 50 o
Formy vivovho doplnku
sulft sran: najpouvanejia a najl acnejia
forma, ale me spsobi podrdeni e
al dka (220 mg sranu zi nonatho
poskytne asi 55 mg atomrneho zi nku)
pikolint, citrt, acett, glycert,
gl ukont, monometionn: l epi e sa
vstrebvaj , obsahuj v tabletch a kolo
30 - 50 mg atomrneho zi nku
ak uvate pasti l ky proti bol esti hrdl a
s obsahom zi nku, neprekrote prjem
zi nku nad 80 mg/de
Terapeuti ck vyuitie
podpora i munity
podpora hojenia rn
akn
podpora l i eby mentlnej anorexie
prevenci a makulrnej degenerci e
podpora l i eby reumatoidnej artritdy
ochrana spermi ( predovetkm u
faji arov a obznych muov)
podpora l i eby syndrmu hyperaktivity
u det
podpora l i eby Wilsonovej choroby
( hromadeni e medi v organizme)
Ako sa uva?
odporam uva nalano (s vni mkou
sulftu zi nku, ktor me nal ano zaai
al dok) a samostatne bez eleza, medi
a kysel i ny l i stovej
ak treba ri ei skuton deficit zi nku
v organi zme, nie s vhodn
multivitamnov prpravky, pretoe
obsahuj i n zl oky, ktor zni uj
vstrebvanie zi nku a jeho dvka preto
nemus by dostaton
pri liebe peni ci l nom, tetracykl nom
a warfarnom ( perorl ne) je vhodn uva
zinok mi ni ml ne 2 hodi ny pred alebo
2 hodi ny po l i eku
Toxicita/I nterakcie
Zi nok je naj menej toxick stopov prvok.
Ani dvky 1 O-nsobne vyi e ako
odporan nes psobi a aktne
pokodeni e organizmu. Nadmern prjem
zi nku vak ni e je vhodn a preto si
s kontrol ujte zl oeni e prpravkov, ktor
pouvate - naj m, ak uvate vi acero
vivovch dopl nkov.
dl hodob nadmern prjem zi nku (vye
40 mg/de) me spsobi:
o defi ci t medi a eleza (me sa prejavi
anmiou)
o pokodeni e i munitnch funkci i
o zveni e hl adi ny LDL a zneni e HDL
chol esterol u v krvi
aktny nadmern prjem zi nku vo
forme sulftu (vye 2000 mg/de) me
spsobi podrdeni e trvi aceho systmu
- nauzeu, zvracani e, hnaku
Uprednostujte potraviny |totepoJpota]aimunitu
surov, mrazen a prrodne suen ovocie
surov, mrazen a prrodne suen zelenina
orechy a olejnat semen
obilniny a celozrnn vrobky z nich, strukoviny a vrobky z nich
surov a suen bylinky a koreniny
huby - najm hliva ustricov a in drevokazn huby (it

ke,

ai

ake a
.
pod.)
za studena lisovan rastlinn oleje (najm olivov tekv/Covy a la novy)
. .
VYZVOV doplnky zinok 21 5
el ezo (Fe - ferrum)
o to je?
Esenci l ny prvok, ktor pl n v organizme
dleit funkci e
umouje prenos kysl ka krvou
(hemogl obn v ervench krvi nkch) a
vo svaloch (myogl obn)
umouje dchanie buni ek
je sasou enzmov zabezpeuj ci ch
detoxi kci u organizmu a ochranu pred
vol'nmi radi kl mi
V potravi nch aj v organizme sa vyskytuje
v hmovej (hemogl obn, myogl obn)
a nehmovej (enzmy, transportn
bi el koviny) forme. Obidve tieto formy maj
svoj vzna m a bi ol ogi ck upl atneni e
v organizme.
akch potravinch sa nachdza?
pee, erven mso, hydi na, ryby
a morsk ivochy
strukoviny (naj m oovica, sja, fazul'a,
strakat fazul'a) a vrobky z ni ch
obi l ni ny a celozrnn vrobky (bi el a mka
obsahuje menej ako 20 % pvodnho
obsahu el eza v cel om zrne)
ml et ranov semeno {6,S mg/1 OOg =
1 ,S mg/2 pol i evkov lyice)
orechy, tekvi cov, sl neni cov a
sezamov semeno
suen ovocie (sl i vky, figy, marhule,
hrozienka a pod.)
vraj aj v mede (a to dokonca v dobre
vstrebatel'nej forme), al e to vel'mi zvi s
od druhu kvetov, z ktorch nektr v mede
21 6 vtivov doplnky ielezo
prevauje, take sa na elezo z medu
vel'mi nespol i ehajte
Dobr vedie
V posl ednom ase sa odpora
uprednostova rastlinn zdroje eleza,
pretoe ivone hmov el ezo a jeho
nadmern prjem naprkl ad v eFvenom
mse sa spja so zvenou tvorbou
vol'nch radi kl ov = s rchlejm
starnutm a zvenm rizikom ochoren,
ktor vol'n radi kl y podporuj alebo
zhoruj - najm cukrovky,
reumatoidnej artritdy, ateroskl erzy,
ni ektorch druhov rakoviny a pod.
Ako sa elezo metabolizuje?
el ezo sa vstrebva sl i zni cou tenkho
reva, naj m v jeho hornej asti ( prvch
1 SO - 1 80 cm). Mnostvo vstrebvanho
eleza zvi s od zsob el eza v organizme:
m menej eleza organi zmus m, tm je
jeho vstrebvani e l epi e. Organizmus
l oveka trpi aceho nedostatkom el eza
doke vstreba a SO % eleza prtomnho
v revnom obsahu, km organizmus
s dostatkom eleza, vstrebva l en asi
s - 1 S %.
Hmov a nehmov el ezo sa vstrebvaj
dvoma rznymi mechanizmami . A kee
strava zmi eanho typu obsahuje asi 1 S %
eleza v hmovej forme a zvynch 8S %
predstavuje elezo nehmov, 2 - 3-krt
l epi e sa vstrebva hmov elezo.
Vstrebvani e nehmovho (
"
rastl i nnho")
el eza podporuje:
vitamn C a i n organi ck kysel i ny
(paradajky, ovocie, papri ka a pod.)
tepeln prava (zvyuje vstrebvani e
eleza z rastl i nnch zdrojov 3 - 7-krt)
Vstrebvani e nehmovho el eza zhoruje:
kal ci um fosft - fosforenan vpenat
tan ny (aj, kva, kakao, hork okol da)
ftty (nespracovan obi l ni ny, nekysnut
chl eby a peivo)
Po vstupe do krvi sa elezo viae na
bi el koviny (transfern) a transportuje
k bunkm. Zsoby eleza (feritn a
hemosi dern) s v peeni , kostnej dreni ,
sl ezi ne a sval och.
Formy vivovho doplnku
elezo sa pouva vo forme tabl iet,
kvapiek a sirupu
sran eleznat je najastej ou formou,
s akou sa stretnete vo vivovch
dopl nkoch (al i e formy, rovnako dobre
vstrebatel'n, s: fumart, sukci nt a
gl ukont eleza)
pyrofosft a ortofosft eleza sa zase
v Eurpe pouvaj na fortifikovani e
(obohacovani e) potravn ako s cerel i e,
kae a pod.
Terapeutick vyuitie
chroni ck straty krvi (hemoroi dy, poruchy
mentruanho cykl u spojen so si l nm
krvcanm, parazitrne ochoreni a,
krvcaj ce vredov pokodeni a sl i zni ce
al dka a tenkho reva, rakovi na a pod.)
nedostaton prvod eleza potravou,
zhoren vstrebvani e (strava chudobn
na el ezo, poruchy trveni a, cel i aki a,
hypoacidita al dka a pod.)
zven nroky na prsun el eza
v dsl edku nrastu objemu krvi (detsk
vek a puberta, tehotenstvo)
anmi a
Odporan denn dvky
novorodenci : 6 mg
deti do 1 O rokov: 1 O mg
chl apci nad 1 O rokov/mui : 1 O - 1 2 mg
dievat nad 1 O rokov/eny: 1 5 mg
tehotn a doji ace eny: 30, resp. 1 5 mg
eny nad 50 rokov: 1 O mg
Ako sa uva? I nterakcie
vitamn C a ni ektor organi ck kysel i ny
(jabl n, octov, p-kumarov = ovocie
a ni ektor zel eni ny, napr. paradajky)
podporuj vstrebvani e eleza
ni ektor antaci d (s obsahom tri si l i ktu
horka), H2-bl oktory a bl oktory
protnovej pumpy zhoruj vstrebvani e
eleza
neuvajte naraz s velkmi dvkami zi nku
a neuvajte mul tivitamn, ktor obsahuje
cca 1 OO o dennej dvky el eza a zi nku
sasne
pri l i ebe peni ci l nom, tetracykl nom,
derivtmi ofoxacnu (anti bi oti k) a l i ebe
vivov doplnky elezo 21 7
warfarnom (perorl ne) odporame
uva elezo mi ni ml ne dve hodi ny pred
alebo 2 hodi ny po l i eku (elezo zhoruje
vstrebvani e uvedench l i ekov)
el ezo sa l epi e vstrebva nalano
(vtedy vak najvi ac zaauje al dok)
a neodpora sa ho uva spol u al ebo
tesne pred a po poit ml i enych
vrobkov a ml i eka, zapja ajom al ebo
kvou - tieto potravi ny a npoje zni uj
jeho vstrebatel'nos, tak ho zapjajte l en
i stou vodou
Neiaduce inkoxicita
elezo v perorlnej forme spsobuje asto
i erne zafarbenie stolice a neprjemn
kovov pocit v stach po poit
drdenie trviaceho systmu (nauzea,
zvracanie, hnaka, zpcha, ke, pl eni e
zhy, cel kov di skomfort)
toxicitu: pokodeni e orgnov,
hemoragi ck nekrzu trviaceho systmu
(zvracani e, krvav hnaky)
o smrtel'n dvku predstavuje
200 - 250 mg/kg hmotnosti/de
o pre porovnani e: terapeuti ck dvka je
2 - S mg/kg hmotnosti/de
el ezo v parenterlnej forme me
spsobi
bol esti hl avy, mal tnos, bolesti k
f
bov,
urti kri u a i n al ergick reakcie, fl ebitdu,
zhoreni e reumatoi dnej artritdy
hemochromatzu (pri dl hodobom
podvan)
21 8 vivov doplnky elezo
Dleit upozornenie!
tabl ety s obsahom el eza drte mi mo
dosahu det!
ak uvate viac vitamnovch
a mi nerl ovch dopl nkov vivy,
skontrolujte a spotajte si obsah eleza
v ni ch - i ch set by nemal by v ako
uveden odporan denn dvka
Dobr vedie
Nadmern prjem ivoneho,
tzv. hmovho eleza (nachdza sa
v mse, vntornostiach, hydine, rybch a
morskch ivochoch) podporuje vzni k
cukrovky, reumatoi dnej artritdy,
ni ektorch druhov rakoviny, aterosklerzy
a podl'a nedvnej velkej tdi e
z Harvardovej univerzity aj vznik l ovch
kameov.

m asteji e lovek tieto

potraviny konzumuje, tm je via anca,
e prde nielen o ivot, ale aj o l nk
Sezam, otvor sa?
Ak zven prvod vlkniny, tekutn
a prrodnch, nenvkovch laxatv neriei
v problm zpchy, prina me by
v naruen koordincie svalov konenka -
doln zviera sa nedoke primerne
relaxova V takchto prpadoch pomoc
hladajte u gastroenterolga alebo
psychoterapeuta.

zen sen
(ameri ck - Panax qui nquefol i um, zijsk - Panax
gi nseng, si brsky - Acanthopanax Senti cosus)
o to je?
Tri rzne rastl i ny poskytuj ltky s takmer
i denti ckmi i nkami .

zijsk enen patr

k tradi nm l i eebnm prrodnm
prostri edkom. Vzhl'adom k cene a nronosti
jeho pestovani a sa vak v posl ednom obdob
astejie pouva enen si brsky. K i nnm
l tkam v zij skom a ameri ckom druhu patria
najm gi nsenozidy (oznaovan a a o),
zatial' o v si b rskom enen i s to
el euterozidy (oznaovan A a M), organi ck
kysel i ny a terick l tky. Najviac tchto ltok
obsahuje kore rastl i ny, preto je dl eit
vybra si tak prpravok, ktor je vyroben
z korea a m tandardizovan obsah
i nnch l tok (obsah el euterozi du F by mal
by aspo 1 o).
Dobr vedie
Ak sa rozhodnete uva enen
pravi del ne, mal i by ste obmedzi pi ti e
kvy, zel enho, i erneho a bi el eho aju,
ako aj pi ti e neal ko npojov s obsahom
kofe nu a uvani e tabl eti ek a i nch
pr pravkov, ktor obsahuj kofen,
guaranu a taurn. Tak
"
combo"
kombi nci a me toti spsobova
pori adnu nespavos a poruchy
i nnosti srdca.
Ak m ink?
podporuje rekonval escenci u
zl epuje mentl nu vkonnos a odol nos
voi stresu a nronm vonkajm
podmi enkam (psob ako tzv. adaptogn)
podporuje tvorbu krvi
podporuje i munitu - zvyuje poet
T-lymfocytov
zniuje zranl ivos krvi takmer rovnako
i nne ako bene pouvan dvky
aspi rnu
podporuje i nok i nzul nu a i nnos
nadobl i i ek a l i az tvori aci ch pohl avn
hormny
anti mutagnny, protizpalov
a protirakovinov
jeho pozitvny vplyv na fyzi ck vkonnos
nebol doteraz preukzan
Formy vivovho doplnku
erstv al ebo suen kore - predvaj
predajne zdravej vivy a v zahrani najm
obchody s zijskm tovarom
tekut extrakt v al kohol e a vode (kvapky)
tuh extrakt
prok, kapsule, tabl etky
ampul ky
Terapeutick vyuitie
podpora i munity a rekonvalescencie
vivov doplnky enen 21 9
sti mul ci a mentl nej vkonnosti
a odol nosti voi stresu
chroni ck nava
aterosklerza a jej dsl edky
trombza
anorexia
podpora l i bi da
reumatoidn artritda
i nzul nov rezistenci a a di abetes
mel l itus
podporn l i eba rakoviny (aj ako
prevenci a vedl'ajch i nkov
chemo- a rdioterapie)
syndrm poruchy pozornosti
a hyperaktivity (ADHD)
Ako sa uva?
suen kore: 2 - 3 g denne
tinktra: S ml 3-krt denne
33 o-n al kohol ov extrakt: 2 - 4 ml
1 - 3- krt denne
tuh extrakt: 1 OO - 200 mg 3-krt denne
kapsule a tabletky: podl'a prbal ovho
letku
ampule: 1 - 2-krt denne ( 1 O ml ampul a
s obsahom 300 mg enenovho extraktu)
posledn denn dvka naj neskr
o 1 5. hod. - potom me narui spnok
uvajte maxi ml ne 3 mesi ace bez
prerueni a, potom je potrebn prestvka
2 - 4 tdne
Toxick i nkInterakcie
toxi ck i nky ni e s znme
220 v 'ivov do lnky ienen
tehotn a doji ace eny by nemali enen
uva, pretoe jeho vpl yv na gravi di tu
a dojeni e ni e je preskman
zosi l uje drdiv i nok kofenu a inch
sti mulantov (guarana), ako aj i nok
prostriedkov proti bolesti a zpal u, ktor
obsahuj kofen - preto by ho nemal i
uva ani l'udi a trpi aci nespavosou
me ovplyvova i nok l i ekov na
vysok krvn tlak a cukrovku, preto pri
jeho pravi del nom uvan dkl adne
sl edujte hodnoty tl aku krvi a gl ykmi e
me by potrebn i ch dvky upravi, al e
urobte tak l en po konzul tci i > l ekrom
l'udi a s nelieenmi vysokmi hodnotami
krvnho tlaku by enen nemali uva
vbec
me zni ova i nnos l i ekov
upravujci ch srdcov rytmus, ktor sa
pouvaj pri srdcovom zlyhan
neodpora sa, aby ho uval i l'udi a
s aktnym i nfeknm ochorenm
a zvenou teplotou ako aj l'udi a trpi aci
hypoglykmiou (znenou hl adi nou cukru
v krvi)
prekraovani e odporanch dvok me
zniova innos chemoterapie pri
l iebe onkol ogi ckho ochoreni a
najmenej 7 dn pred pl novanou
operci ou by ste mal i uvani e enenu
prerui - tm, e predluje zranl ivos
krvi (
"
zrieuje krv
"
), by mohol spsobi
neakan kompl i kci e (krvcani e
a kompl i kci e pri hojen rn po operci i )
al ergi a na ml i eko a peni cu
Jedinou innou liebou potravinovch alergi je pln vylenie potravinovho alergnu zo
st a vy. Nasleujci zonam vm pome identifikova problematick potraviny pri alergii alebo
oPozrenna aler1u vyvolanej bielkovinami krvskho mlieka a bielkovinami penice. Aby ste
1dentlfJovah uveee alebo kryt alergny, je dleit vdy si pozorne pretudova etikety najm
na novych orav1ach, ,o re e:te neonte. Tento zoznam pravdepodobne nie je pln, pretoe
problematJcke zlozky mazu byt ukryte aJ v nezvyajnch podobch.
f f
Potraviny ktorm sa treba //|e/|i|m|/e|c dsledne vyhbat'
vetky druhy tekutho aj suenho kravskho mlieko a smotany, aci dko, cmar dressing
obsahujce smotanu, jogurty, karamelov cukrovinky krmov cukrovinky, maslo,

maslov tuk, mliena aj polosladk okolda, nesladen aj sladen kondenzovan

mlieko/smotana, nugt, puding, rzne krmy, rzne nhrady mlieka (ak nie s vyroben na
isto rastlinnej bze - treba skontrolova zloenie), syry- vetky druhy z mlieka, umel
maslov prchu tvaroh, vajen likr zmrzlina a vina sorbetov
Alergny kravskho mlieko mu by uvdzan oj oko
hydrolyzt (mlienych alebo srvtkovch) bielkovn, hydrolyzt kazenu, kazen aj kazeint
(amnny draseln horenat sodn vpenat), koncentrt srvtkovch bielkovn,
laktalbumn, laktoglobuln, mliene bielkoviny srvtka (aj bez laktzy), syridlov kazen
alie dleit upozorenia a opatrenia
alergnne zloky kravskho mlieka mu by obsiahnut aj v msovch konzervch,
prkoch a inch msovch vrobkoch
bielkoviny podobn krvskmu mlieku obsahuje aj kozie mlieko, a preto je mon, e
aj toto mlieko vyvol alergick reakciu u l'ud trpiacich alergiou na krvsk mlieko
mnoh pekrensk vrobky, akmi s napr. zkusky, keksy alebo aj chlieb, obsahuj
kravsk mlieko
kravsk mlieko mu obsahova aj potravinov zloky oznaen ako chuov prsady
pri varen a peen podla receptov skste namiesto kravskho mlieka poui ist ovocn
avy (napr. z jabfk alebo bieleho hrozna), sjov mlieko alebo ist vodu -zrove vak
venujte pozoros novm zdrojom vpnika, ako napr. ovocn av obohaten o vpnik,
sjov mlieko, cerelie alebo chlieb s prdavkom vpnika
221
Stravovanie pri alergii na penicu spova v podstate v modifikcii normlnej stravy, z ktorej s
vylen potraviny obsahujce penicu alebo akkol'ek penin zloky.
222
Potraviny ktorm sa treba /||e/|i|e||Cdsledne vyhbat'
penica a palda v akejkovek prave (vloky kaa, cel alebo drven zr, mka, klky,
otruby, chlieb, peivo, cestoviny a pod.), bulgur, cerelie s obsahom penice, kuskus, lepok,
npoje obsahujce penin bielkoviny penin krob, tempeh, seitan, tritikal
mky: grahamov, s vysokm obsahom bielkovn, s vysokm obsahom lepku, chlebov,
pekrska, z tvrdej penice, obohaten, glutnov, kamut, viacrn, hladk, hrub, biela,
celozrnn, zo zimnej penice a pod.
Alergny penice mu by uvdzan aj ako
cerelny extrakt, hydrolyzovan rastlinn bielkoviny, modifikovan potravinov krob,
rstlinn krob, elatnovan krob
OJ| ld a odporan literatra a informan zdroje
John W. Spencer, Joseph J. Jacobs: Compl ementary and Alternative Medicne:
An evidence - based approach, Mosby, St. Loui s, 2003
Mayo Cl i nic: Book of Alternative Medicne, Ti me I nc., New York, 2007
Phyl l i s A. Bal ch: Prescription for Nutriti onal Heal i ng, A very, New York, 2006
Earl L. Mi ndel l , Virgi ni a Hopki ns: Prescription Alternatives, Contemporary Book, 2003
Professional Guide to Conditions, Herbs and Supplements, l ntegrative Medi ci ne
Communications, Newton, 2000
Jenny Bowden: The Most Efective Natural Cures on Earth, Fai r Wi nds Press, Beverly, 2008
Jenny Bowden: The 1 50 Healthiest Foods on Earth, Fai r Wi nds Press, Beverly, 2007
Al l i son S. Fragaki s: Popular Dietary Supplements, Ameri can Di etetic Association,
Chi cago, 2003
1 801 Home Remedies, Reader's Digest, Pl easantvi l l e, 2004
Ei l een Behan: Therapeutic Nutrition: A Guide to Patient Education, Li ppi ncott
Wi l l i ams - Wi l ki ns, Phi l adel phi a, 2006
www. ncbi . nl m. ni h.gov/sites/entrez/
National Center for Biotechnology I nformation (archv Ameri ckej l ekrskej kninice)
www.akv.sk
Ambulancia klini ckej vivy
www.sci encedai ly.com
alie bestsellery 0| oJKOVaKO0O
reiti_e
1 nuz
Nvod na preitie
pre mua
Komplexn manul ochrany
(ni el en! ) muskho zdravia
Hne to bude
Kuchrska kni ha: vye 1 O
receptov na zdrav a chutn
jedl , ktor uvarte do Z mi nt
Teraz to zde?
Kni ha pre vetkch,
ktor chc naozaj schudn