Atlas Rómskych Komunít Na Slovensku 2013

UNDP Europe and the CIS
Bratislava Regional Centre

Grosslingova 35
811 09 Bratislava
Slovak Republic
Tel.: +421 2 5933 7111
Fax: +421 2 5933 7450
http://europeandcis.undp.org
http://europeandcis.undp.org/ourwork/roma/
ATLAS RMSKYCH KOMUNT
NA SLOVENSKU 2013
ATLAS rmskych komunt na Slovensku 2013
ATLAS rmskych komunt na Slovensku 2013
Vydalo:
Regionlne centrum
Rozvojovho programu OSN
Pre Eurpu aSpoloenstvo nezvislch ttov
v Bratislave
Rozvojov program OSN (UNDP) vyjadruje poakovanie Ministerstvu prce, socilnych vec arodiny Slovenskej
republiky za fnann podporu aspoluprcu pri implementcii tohto projektu.
UNDP 2014
ISBN: 978-80-89263-18-9
Vetky prva vyhraden. Reprodukovanie materilu na al predaj alebo na in komern ely je bez
psomnho povolenia dritea autorskch prv zakzan.
Technick prava, grafck prava aprodukcia:
Valeur, s. r. o., Slovensk republika
Obsah tejto publikcie sa nemus bezpodmienene zhodova sofcilnym stanoviskom Rozvojovho programu
OSN, Eurpskej nie alebo Ministerstva prce socilnych vec arodiny Slovenskej republiky.
Autori: Alexander Muinka, Preovsk univerzita v Preove, stav rmskych tdii; Daniel kobla, UNDP; Jakob
Hurrle, Univerzita Karlova v Praze, Prodovdeck fakulta, katedra sociln geografe a regionlnho rozvoje,
Centrum pro vzkum mst a region; Kvetoslava Matloviov, Preovsk univerzita, Katedra geografe a apliko-
vanej geoinformatiky; Jaroslav Kling, UNDP
Poakovanie patr tmu spolupracovnkov aspolupracovnok, ktor tvorili: Zuzana Balov, Gerhard Ballasch,
Monika Benkov, Duan Bevilaqua, Stanislav Cna, Kristin Cseh, Roman Csiks, Marin Feo, Vladimr Fricky,
Barbora Gindlov, Martina Heczkov, Ladislav Chynoradsk, Anna Itokov, Pavol Kalmr, Maro Klika, Michal
Kozubk, Erika Kuick, Jana uptkov, Ren Matlovi, Zuzana Meliov, Peter Mihly, Frantiek Rac, Daniela
Obasnkov, Vladimr Olah, Tnde Peczeov, Rastislav Rosinsk, Jlius Rusnak, Milan Samko, Lucia Segov,
Michal Smetanka, Lenka Smetnkov, Vladimr Tirpk, Linda Ulick, Katarna Vankov, Miroslava ilkov.
Spracovateom vskumnej lohy poskytli cenn rady Andrey Ivanov, European Union Agency for Fundamental
Rights. Na zverenom spracovan sprvy sa podieala Jarmila Filadelfov, Intitt pre vskum prce arodiny.
ZMOS vrmci Atlasu zabezpeil informan avecn podporu zberu dt av zverenej fze prieskumu komu-
nikciu sniektormi obcami.
Recenzenti: Iveta Radiov, Univerzita Komenskho, Fakulta socilnych a ekonomickch vied a Robert Itok,
Preovsk univerzita vPreove, Fakulta humanitnch aprrodnch vied.
OBSAH
1. vod ametodolgia vskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
2. Zber dt oivotnch podmienkach rmskych komunt veurpskom anrodnom rmci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
3. Rmske komunity poda krajov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
3.1. Geografck rozmiestnenie obc s rmskou komunitou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
3.2. Priestorov umiestnenie, typy osdlen apoetnos obyvateov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13
3.3. Infratruktrne vybavenie sledovanch obc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
3.4. Infratruktrne vybavenie osdlen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
3.5. Osdlenia atypy obydl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
3.6. Majetkovo-prvny vzah kpozemkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
3.7. Dostupnos sluieb vosdleniach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
3.8. Politick aobianska participcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
3.9. Komunitn, hygienick apastoran centr; kultrne aportov aktivity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
3.10. Sie kl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
3.11. Porovnanie vybranch dajov sAtlasom rmskych komunt 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67
4. Aplikan monosti dajov zAtlasu rmskych komunt 2013 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
4.1. Index segregcie apodrozvinutosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
4.2. Prnosy aobmedzenia pouitia indiktorov pri programovan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73
5. Zhrnutie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
6. Mapov as . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81
ZOZNAM MP
1 Odhadovan podiel Rmov vsledovanch obciach
2 Odhadovan poet rmskych osdlen vsledovanch obciach
3 Odhadovan podiel Rmov bvajcich vosdleniach vo vntri obce
4 Odhadovan podiel Rmov bvajcich vosdleniach na okraji obce
5 Odhadovan podiel Rmov bvajcich vsegregovanch osdleniach
6 Odhadovan podiel obydl vobciach srmskou populciou,
ktor vyuvaj na krenie tuh palivo
ktor vyuvaj elektrick vykurovanie
ktor vyuvaj na krenie in (alternatvne) zdroje tepla
9 Dostupnos ambulancie veobecnho lekra vsledovanch obciach
10 Dostupnos pediatrickej ambulancie vsledovanch obciach
11 Dostupnos gynekologickej ambulancie vsledovanch obciach
12 Dostupnos lekrne vsledovanch obciach
13 Matersk koly
14 Matersk koly odhadovan poet rmskych det
15 Zkladn koly
16 Asistenti uitea
17 Rmski poslanci obecnch amestskch zastupitestiev v sasnosti
18 Rmski poslanci obecnch amestskch zastupitestiev v minulosti
19 Komisie na rieenie rmskej problematiky armske samosprvy
20 Rmski podnikatelia
21 Rmski ivnostnci
22 Obecn hliadky aradovne policajnho zboru
23 Obecn hliadky poet Rmov
24 Potov rad
25 Poet bankomatov vsledovanch obciach
26 Predajne potravn
27 Pohostinsk aretauran zariadenia
28 Kultrne domy
29 Domy smtku
30 Cirkevn/pastoran centr
31 Angaovanie sa miestnych farrov vprci srmskou komunitou
32 Komunitn anzkoprahov centr
33 Ternna socilna prca
34 Hygienick centr
35 Komunlny odpad vekokapacitn kontajnery
36 Obianske zdruenia amimovldne organizcie
37 portov kluby
38 Rmske folklrne sbory
ATL AS RMSK YCH KOMUN T NA SLOVENSKU 2013
6
1. VOD AMETODOLGIA VSKUMU
Projekt Atlas rmskych komunt 2013 realizoval Rozvojov program OSN (UNDP)
v spoluprci s stavom rmskych tdi Preovskej univerzity, radom splno-
mocnenca vldy SR pre rmske komunity aZdruenm miest aobc Slovenska
(ZMOS). Projekt je sasou spolonho programu UNDP a Ministerstva prce,
socilnych vec a rodiny SR, zameranho na monitorovanie ivotnch podmie-
nok rmskej populcie. Atlas by mal poskytn vchodisko pre verejn spr-
vu, neziskov a skromn sektor pri nastavovan cielench verejnch politk
a programov zameranch na zlepovanie ivotnch podmienok a socilnu in-
klziu rmskej populcie.
Na zklade pvodnej metodolgie z roku 2004
1
aplikciou metdy sociogra-
fckho teritorilneho mapovania rmskych osdlen sa identifkovali tyri typy
bvania rmskej populcie z hadiska priestorovho vzahu k majorite: rozpt-
len (rmski obyvatelia ij vobci rozptlene medzi majoritou), koncentrovan
vobci (rmski obyvatelia ij vrmci obce, ale koncentrovane vasti i astiach),
koncentrovan na okraji obce (rmski obyvatelia ij koncentrovane vokrajovej
asti obce) akoncentrovan mimo obce (rmski obyvatelia ij vosade vzdiale-
nej od obce alebo oddelenej od obce nejakou barirou).
Akm spsobom sa stali niektor obce a mest sasou Atlasu rmskych ko-
munt? Vprpravnej fze sa na zklade existujcich informanch zdrojov ada-
tabz pripravil zoznam obc amiest, u ktorch sa predpokladalo, e maj poet-
nejiu rmsku komunitu (viac ako 30 obyvateov). Zoznam vychdzal zdajov
Atlasu rmskych komunt 2004, z databzy schvlench Loklnych stratgi kom-
plexnho prstupu v rmci Horizontlnej priority MRK a z telefonickho ziso-
vania, ktor v roku 2010 realizoval rad splnomocnenca vldy SR pre rmske
komunity. Do tohto zoznamu boli zaraden aj mest aobce, vktorch bolo mi-
nimlne 30 obyvateov, ktor deklarovali rmsku nrodnos vStan obyvateov,
domov abytov (SODB) vroku 2011.
Poda tchto kritri a postupov bolo vybratch 1 070 obc a miest, v ktorch
sa nsledne realizoval detailn prieskum poda pripravenho dotaznka. Zber
dajov trval od septembra 2012 do septembra 2013 a realizoval ho tm pe-
cilne vykolench vskumnkov avskumnok, ktor mali sksenos sprcou
vprostred marginalizovanch rmskych komunt. Ilo primrne oprslunkov
akademickej obce, ttnych intitci, mimovldnych organizcii ao loklnych
aktivistov. Dotaznk sa lenil poda problmovch oblast a poadovan infor-
mcie zskavali vskumnci priamo na mieste vrozhovoroch stzv. informtormi.
Boli nimi najm starosta alebo starostka, pracovnk i pracovnka mestskho
aobecnho radu sdobrm prehadom opodmienkach ivota vobci ameste.
V zujme zskania o najspoahlivejch dt sa takto zskan daje overili infor-
mciami od rmskych MVO aaktivistov alebo zverejne dostupnch zdrojov ako
internet, databzy tatistickho radu apodobne.
Je potrebn zdrazni, e Atlas rmskych komunt v iadnom prpade nepred-
stavuje nejak formu cenzu alebo stania rmskeho obyvatestva. V rmci
Atlasu sa primrne zisovali daje oinfratruktre obc armskych osdlen, do-
stupnosti socilnych a zdravotnch sluieb, politickej a obianskej participcii
rmskych obyvateov, o ekonomickch akultrnych aktivitch i kolskej infra-
truktre. A nsledne sa vo vzahu k tmto charakteristikm zaznamenvali aj
odhady opoetnostiach obyvateov. Takto metodolgia avskumn postup je
vslade snormami na ochranu osobnch dajov, pretoe sa neskmala etnick
identita jednotlivcov anezbierali sa osobn dta, ale robil sa iba ist inventr
osdlen. Takto zemne defnovan vchodisko kuskmaniu ivotnch podmie-
nok Rmov je zaloen na predpoklade, e vek as marginalizovanej rmskej
populcie ije vuritch priestorovch celkoch osdleniach i u vo vntri obc,
na ich okraji alebo vsegregovanch osdleniach, ana zklade toho je mon ich
mapovanie. Fakt, e vrmci Atlasu nelo ostanie rmskej populcie podiar-
kuje aj vskumn metodolgia, poda ktorej s vetky daje opoetnosti oby-
7
vateov osdlen zaloen na odhadoch na zklade hromadne pripsanej etnicity
(a nie individulne deklarovanej etnicity i nrodnosti).
Pouit dotaznk bol rozdelen na dve zkladn asti: Dotaznk A zisoval da-
je za cel obec alebo mesto a bol rozdelen do viacerch oblast: veobecn
informcie o obci, technick infratruktra, dostupnos sluieb vrtane socil-
nych a kultrnych, vzdelvanie, obianska a politick participcia, projektov
aktivity a hospodrska innos. Popri irokej kle informci o infratruktre
obce zaznamenval aj odhady poetnosti avekov truktru miestnej rmskej
komunity. Dotaznk B sa zameriava na jednotliv osdlenia abol rozdelen do
rovnakch oblast ako Dotaznk A;obsahoval vak alie informcie oosdlen
o kultre, folklrnych aktivitch a inch aspektoch kadodennosti. Dta poda
dotaznkov Aa B boli nsledne sstreden do jednho sboru, ktor je kdis-
pozcii intitcim verejnej sprvy. Vzhadom na zhorovanie spoloenskej klmy
vo vzahu kobyvateom rmskych osdlen avsnahe preds monej identifk-
cii skupn obyvateov sa do publikcie zaradili len vybran daje, ktor nepred-
stavuj mon riziko ohrozenia.
Predkladan publikcia ponka vber zo zozbieranch dajov oobciach srm-
skymi osdleniami aoosdleniach ajej zmerom je predstavi verejnosti vybran
zkladn zistenia poda jednotlivch tematickch oblast. Atlas ponka odbor-
nej obci aj zainteresovanej verejnosti irok zdroj informci, ktor mu by
uiton pri skman mnohch tm spojench so ivotnmi podmienkami rm-
skej populcie. Prv kapitola uvdza predmetn vskum do irieho kontextu
otzok o zbereetnickch dt apripomna diskusie otejto tme na nrodnej aj
eurpskej rovni. Druh kapitola predstavuje zkladn zistenia v tabukovom
zobrazen. Tretia kapitola je venovan metodolgii kontrukcie tzv. indexu se-
gregcie, ktor by dokzal na zklade dt zAtlasu generova lokality snajhor-
mi ivotnmi podmienkami Rmov. Vkombincii salmi zdrojmi by mohol
tvori pracovn pomcku pre plnovanie aformovanie verejnch politk. Sas-
ou publikcie je mapov prloha, ktor za jednotliv tematick oblasti vizuali-
zuje zskan dta aindiktory.
Atlas rmskych komunt 2013 m vznam najm vo vzahu kbudcemu progra-
movaciemu obdobiu 2014 2020 pre vyuitie fondov E. Tm, e Atlas identi-
fkuje osdlenia, vktorch maj obyvatelia subtandardn podmienky na ivot,
snedostatonou infratruktrou alebo sjej plnou absenciou, stala sa tto da-
tabza tzv. ex-ante kondicionalitou pre uzavretie partnerskej dohody medzi E
aSR. Ex-ante kondicionalita predstavuje preddefnovan nevyhnutn kritrium,
ktor m priamu a bezprostredn svislos, ako aj dopad, na efektvne a in-
n dosiahnutie konkrtneho ciea vrmci investinej priority alebo priority E.
Plnenie ex-ante kondicionalt m od zaiatku programovho obdobia 2014
2020 priamy vplyv na celkov spenos implementcie fondov E.
Inmi slovami to znamen, e Slovensk republika musela pred podpisom do-
hody, poda ktorej sa bude riadi distribcia fondov E vnajblich rokoch, pre-
ukza, e identifkovala lokality, kde bude potrebn investova prostriedky pre
rozvoj tak, aby obyvatelia mali zabezpeen prvod vody, kanalizciu, spevnen
komunikcie a legalizovan stavby a prbytky. Nedostatok tchto zkladnch
podmienok pre ivot vemi negatvne ovplyvuje zdravotn stav a ivotn ance
prslunkov aprslunok marginalizovanch rmskych komunt vrtane ance
uplatnenia sa na trhu prce alebo dosiahnutia tandardnho i nadtandard-
nho vzdelania. Atlas rmskych komunt 2013 bol vytvoren scieom poskytn
komplexn databzu dajov pre efektvnu realizciu politk smerujcich k zlep-
eniu postavenia Rmov. Verme, e databza i publikcia bude zdrojom uito-
nch informci pre orgny verejnej sprvy ako aj pre odborn verejnos, abude
sli svojmu elu takmu cieleniu opatren, ktor napomu zlepeniu i-
votnch podmienok rmskych komunt na Slovensku. Atlas rmskych komunt
2013 vnmame ako otvoren aiv dokument, ktor by sa mal pravidelne dop-
a, aktualizova aopravova tak, aby jeho zkladn cie, pomc efektvne riei
situciu tejto zranitenej skupiny, bol lepie dosiahnuten.
8
2. ZBER DT OIVOTNCH PODMIENKACH RMSKEJ POPULCIE
Rmovia na Slovensku sa poda vskumov a strategickch dokumentov pra-
videlne objavuj medzi skupinami najviac ohrozenmi chudobou, socilnym
vylenm adiskriminciou. Pri tejto skupine obyvatestva sa kombinuj viace-
r znevhodnenia: vyskytuje sa u nich chudoba vytvran nezamestnanosou,
chudoba zaprinen nedostatkom vzdelania i previazan s demografckmi
podmienkami adiskriminciou. Za najhoriu sa oznauje situcia tej asti rm-
skej populcie, ktor ije vsegregovanch osadch. Tto skupina populcie sa
explicitne spomna aj v strategickch dokumentoch a aknch plnoch SR na
potlanie chudoby i exklzie.
Problematika socilneho zaleovania je vak nielen otzkou politk, ale aj
otzkou tatistiky o ivotnch podmienkach rmskych komunt. Poiadavka
ma presn dta, ktor by sa dali leni poda etnickch charakteristk sa v po-
slednom obdob priamo aj nepriamo objavuje vtakmer vetkch koncepnch
dokumentoch na eurpskej rovni. Prinou tohto faktu je okolnos, e agenda
rovnosti prleitost na vetkch rovniach vldnutia (a vtejto svislosti takzva-
n rmska otzka) generuje intenzvnejiu potrebu pracova so tatistickmi
informciami. Predstavitelia verejnej sprvy, ale aj neziskov sektor oraz as-
tejie argumentuj, e iba na zklade spoahlivch dt sa mu verejn politi-
ky odborne pripravi alebo iaducim spsobom nastavi i modifkova. Preto,
tatistick daje, dta ainformcie predstavuj jeden zkovch nstrojov pri
zlepovan ivotnch podmienok marginalizovanch menn.
Ako sa vyvjal intitucionlny rmec aako prebiehala diskusia ozbere dt oet-
nickch meninch v Eurpe v poslednch dvoch desaroiach?
2
V rmci Rady
Eurpy vznikol v roku 1993 orgn pre monitorovanie intolerancie a diskrimi-
ncie Eurpska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI). Svoj postoj k ta-
tistickm dtam o meninch ECRI zretene vyjadrila prijatm Odporania . 1
tkajceho sa boja proti rasizmu, xenofbii, antisemitizmu aintolerancii, ktor
zdrazovalo potrebu: v slade s eurpskymi zkonmi, obmedzeniami a od-
poraniami o ochrane dajov a skromia zhromaova informcie, ktor
by mohli napomc posudzovaniu a hodnoteniu situcie a sksenost skupn
osobitne ohrozench rasizmom, xenofbiou, antisemitizmom a intoleranciou,
pretoe bez spoahlivch dajov je zloit pripravi a efektvne vyuva vhod-
n opatrenia. Vldam lenskch ttov Rady Eurpy ECRI odporalo realizo-
va prieskumy o vnman diskrimincie z pohadu obet diskriminanho kona-
nia, naprklad imigrantov, nrodnostnch menn i inch zranitench skupn
a v roku 2005 prijalo Usmernenie o otzkach tkajcich sa zberu etnickch dt.
3

Tento dokument prina argumenty vprospech zberu etnickch dt azrove
sa venuje problmom spojenm s procesom zberu tchto dt. Poda nzoru
ECRI je chybn nzor mnohch eurpskych krajn... e ich legislatvny rmec ne-
dovouje zber dt lenench poda nrodnosti, etnickho pvodu, jazyka alebo
nboenstva priom uzatvra, e vo vine krajn nrodn legislatva formlne
nezakazuje zber tohto typu dt, ale iba ho vymedzuje apodmieuje ich existenciou
zruk protizneuitiu(zvraznenie autora).
4

Otzka etnickch menn sa v90. rokoch premietla aj do agendy Eurpskej ko-
misie, ktor vroku 1997 zriadila Eurpske centrum pre monitorovanie rasizmu
axenofbie (EUMC), ktor si postupne vytvorilo pecializovan sie na zber dt
o diskrimincii, rasovom nsil asitucii etnickch menn RAXEN. Jej kadoro-
n sprvy sa opieraj o dostupn dta, ktor kontaktn osoby v jednotlivch
krajinch spracovvaj poda tematickch okruhov na zklade jednotnch
pokynov. EUMC priebene zdrazovalo, e kov loha je kvantifkova in-
formcie o pecifckch oblastiach ivota menn ako zamestnanos, vzdelanie
a bvanie, pretoe absentuj tatistick daje lenen poda nrodnostnho
alebo etnickho pvodu. EUMC po svojej transformcii na Agentru Eurpskej
nie pre zkladn prva (FRA) vroku 2007, stavia na Charte zkladnch prv E
anplou innosti agentry sa stva zabezpei informcie, pomoc aexpertzu
v oblasti zkladnch prv. V sasnosti prebieha diskusia, i FRA m zabezpe-
9
ova monitorovanie vetkch kapitol Charty, alebo i sa zameria iba na uri-
t tematick okruhy. Poda Oznmenia Komisie Eurpskemu parlamentu, Rade,
Eurpskemu hospodrskemu a socilnemu vboru a Vboru reginov Rmec E
pre vntrottne stratgie integrcie Rmov do roku 2020 (zo da 5.4. 2011), m
FRApokraova vo svojich prieskumoch vcelej E azko spolupracova slen-
skmi ttmi scieom podpori ich pri vypracvan spoahlivch vntrottnych
systmov monitorovania.
5
Medzinrodn mimovldne organizcie tie predstavuj vznamnho aktra
v otzke zberu etnickch dt. Intitt otvorenej spolonosti (OSI) v roku 2010
publikoval sprvu o metodolgii zberu dt ormskej populcii avyzval vldy,
aby vynaloili zven silie na zredukovanie defcitu takchto dt.
6
Na nedo-
statok dajov o ivotnch podmienkach Rmov poukazuje aj Eurpske cen-
trum pre prva Rmov (ERRC) aneziskov Rmsky vzdelvac fond (REF), ktor
podporuje zber dt o Rmoch tak, aby analytici mohli pracova s fundovanmi
aspoahlivmi informciami votzkach rmskeho vzdelvania.
7
Okrem vekch intitci sceloeurpskou psobnosou sa vnedvnej minulosti
etablovali aj fexibiln truktry psobiace v oblasti etnickch menn ako na-
prklad Sie prvnych expertov Eurpskej komisie pre antidiskriminciu alebo
Sie nezvislch expertov Eurpskej komisie pre oblas socilnej inklzie, ktor
prleitostne monitoruj situciu voblasti diskrimincie aintegrcie minort. Eu-
rpska sie proti rasizmu (ENAR) je zase zdruenie eurpskych mimovldnych
organizci, ktor vyvjaj aktivity na podporu boja proti rasizmu v lenskch
ttoch E. V sprvach, ktor tieto siete pripravuj, sa asto objavuj kontato-
vania o nedostupnosti etnickch dajov.
Slovensk republika sa zapojila do programu pod nzvom Dekda zaleovania
rmskej populcie 2005 2015 arozpracovala jeho priority do Nrodnho akn-
ho plnu Dekdy, ktorho aktualizovan verzia bola schvlen vldou SR vroku
2011. Akn pln vymenva sbor indiktorov vrmci jednotlivch priort, ako
vzdelvanie, bvanie, zamestnanie, zdravie a stanovuje ich vyhodnocovanie
avymenva intitcie zodpovedn za monitorovanie.
UNDP predstavuje dleit paneurpsky hlas votzke expertzy aprodukcie dt
aj vdsledku toho, e od roku 2002 realizuje vek medzinrodne komparatv-
ne vskumy o podmienkach ivota marginalizovanch Rmov.
8
Tieto vskumy
mapuj ivotn podmienky rmskych domcnost avychdzaj zchpania ud-
skho rozvoja ako komplexnho, mnohodimenzionlneho adynamickho kon-
ceptu. S zaloen na tatistickom zisovan poda obsiahleho truktrovanho
dotaznka avenuj pozornos vetkm kovm oblastiam inklzie Rmov ako
je bvanie, zdravie, vzdelvanie atrh prce, ale aj prjmovej situcii amaterilnej
deprivcii. Sprvy spracovan z tchto vskumov s uren pre vldy, verejn
intitcie a odbornkov, ktor sa zaoberaj zlepovanm podmienok pre margi-
nalizovan skupiny Rmov.
UNDP, ktor metodicky podporuje prcu Sekretaritu Dekdy zaleovania rm-
skej populcie, v roku 2007 vypracovalo dokument Kvantitatvne indiktory pre
monitorovanie postupu Dekdy, v ktorom sa refektuje prax a politiky a navrhu-
je mnostvo aplikovatench zlepen. UNDP sa tie aktvne podiealo na prci
odbornej platformy pod nzvom Indicators Group, ktor pripravila kotzke dt
aindiktorov niekoko metodologickch dokumentov
9
aseminrov, na zklade
ktorch sa vroku 2011 revidoval Nrodn akn pln (NAP) Dekdy vSlovenskej
republike.
Pre vvoj agendy zberu dt o rmskej populcii na eurpskej rovni dalo al
stimul Uznesenie Eurpskeho parlamentu z 31. janura 2008 o eurpskej stratgii
rieenia rmskej otzky,
10
ktor poukazuje na to, e rmska agenda aotzka dt o
Rmoch sa stva jednou zo sast plnovania eurpskych politk. V Uznesen sa
priamo apeluje na zlepenie legislatvnych rmcov ana tvorbu aktvnej rmskej
politiky. Eurpska platforma pre rmsku inklziu
11
m by akmsi odbornm from,
ktor zdruuje nrodn vldy, E, medzinrodn organizcie armskych zstup-
cov zobianskej spolonosti ajej innos sa m zameriava na podporu spolupr-
ce avmenu sksenost na spen zalenenie Rmov aich integrciu. V rmci
prvho stretnutie platformy vPrahe vroku 2009 bolo identifkovanch 10 Spolo-
nch zkladnch princpov ako inne riei zalenenie aintegrciu Rmov.
12
Mnik v eurpskej diskusii o rmskych dtach vytvra Rmec E pre nrodn
stratgie integrcie Rmov do roku 2020.
13
Poda tohto dokumentu by nrodn
vldy mali pripravi stratgie, na zklade ktorch sa otzka zkladnch udskch
prv prepoj sotzkou udskho rozvoja ana tomto zklade by sa mali realizo-
va pecifck intervencie v prospech Rmov. V dokumente sa kontatuje, e:
narovni E aj lenskch ttov je potrebn kona rozhodne vrmci aktvneho
10
dialgu sRmami... a, e hlavn zodpovednos... maj ttne orgny. Eurpske
intitcie, poda tohto dokumentu, vnmaj socilnu a ekonomick integrciu
Rmov ako dvojsmern proces, ktor si vyaduje zmenu postojov viny oby-
vatestva ako aj lenov rmskych komunt. Rmec poaduje, aby lensk tty
zabezpeili aby Rmovia neboli diskriminovan a aby sa s nimi zaobchdzalo
ako s inmi obanmi E, aby mali rovnak prstup ku vetkm zkladnm pr-
vam... az tohto dvodu je potrebn zavies inn monitorovac mechanizmus,
ktor zaist meratenos dosiahnutench vsledkov....
Ako odpove na Rmec E bola uznesenm vldy Slovenskej republiky . 1/2012
z11. janura 2012 schvlen Stratgia Slovenskej Republiky pre integrciu Rmov
do roku 2020, ktor urila Revidovan nrodn akn pln Dekdy zaleovania
rmskej populcie 2005 2015 aktualizovan na roky 2011 2015 ako akn pln
Stratgie pre oblasti: vzdelvania, zamestnanosti, zdravia, bvania; a sasne
uloila alie lohy v oblasti jej monitorovania a revzie. Stratgia Slovenskej re-
publiky pre integrciu Rmov do roku 2020 reaguje na potrebu riei vzvy spoje-
n so socilnym aspoloenskm zaleovanm rmskych komunt ajej hlavnm
zmerom je zastavenie segregcie rmskych komunt, dosiahnutie vraznho
pozitvneho obratu pri socilnom a ekonomickom zaleovan rmskych ko-
munt, nediskrimincie azmeny postoja vinovho obyvatestva voi rmskej
menine prostrednctvom opatren, inkluzvnych politk a prvnych noriem na
vetkch rovniach ttnej averejnej sprvy vSlovenskej republike vobdob ro-
kov 2012 2020.
Hoci vposlednom obdob sa stvame svedkami procesu, ktor spova vpre-
svan aiska politickej iniciatvy v rmskej oblasti z lenskch ttov na eu-
rpsku rove, implementcia rieen zostva v rmci kapact a jurisdikcie
jednotlivch lenskch ttov. D sa preto poveda, e europeanizcia tzv. rm-
skej otzky je iba iaston a nrodn tty sa nevyhnutne bud musie so
svojimi zvzkami vysporiada sami. V Eurpe existuje ir odborn konsen-
zus, e zber tatistickch dajov oivotnch podmienkach menn predstavu-
je nevyhnutn podmienku pre poznanie a analzu nerovnost v spolonosti.
Skutonos, e zber agregovanch a anonymizovanch dt o Rmoch sm o
sebe nie je v rozpore so zkonmi o ochrane osobnch dajov a s ochranou
udskch prv, zdrazuj tak eurpske medzivldne intitcie, ako aj medzi-
nrodn mimovldni aktri. Mnostvo paneurpskych dokumentov, konvenci
OSN, odporan aanalytickch sprv kontatuje, e pouvanie dt o skupino-
vch charakteristikch neporuuje zkony o ochrane osobnch dajov prv-
ne predpisy vak stanovuj pecifck obmedzenie pre zber dt avymedzuj
ak dta aakm spsobom sa mu zbiera, aby nemohlo djs k ich zneuitiu.
Jednotliv krajiny by preto nemali rezignova na zber etnickch dt, ale pri ta-
komto type zisovan musia citlivo zvaova ak metdy poui aak dta zbie-
ra a zverejni. Atlas rmskych komunt 2013 je konkrtnym metodologickm
prspevkom Slovenska do celoeurpskej diskusie o zskavan sociologickch
informci a dt oivote socilne vylenej rmskej populcie ao determinan-
toch ich marginalizcie.
11
3. RMSKE KOMUNITY PODA KRAJOV
3.1. Geografck rozmiestnenie obc
s rmskou komunitou
Na zaiatku tejto kapitoly je potrebn zdrazni, e Atlas rmskych komunt 2013
nemal za ciestanie rmskej populcie, ale opiera sa oodhady na zklade vn-
mania ud v konkrtnej obci i meste ako Rmov. Do Atlasu neboli zaraden
vetky obce amest, vktorch ij Rmovia aRmky, ale iba tie, kde sa predpo-
kladalo, e maj rmsku komunitu sodhadovanm potom viac ako 30 obyva-
teov.
Zcelkovho potu 2 890 obc Slovenska (mesto Bratislava aKoice sme vrmci
tohto vskumu povaovali za jednu administratvnu jednotku) sa dotaznko-
v prieskum realizoval v 1 070 obciach, o tvor celkovo 37 % vetkch miest
aobc. Zcelkovho potu 1 070 jednotiek je 120 miest a950 obc. Dominantn
zastpenie vtomto kontexte maj tri kraje (Banskobystrick, Koick aPreov-
sk), za ktormi nasleduje s malm odstupom Nitriansky kraj. Ostatn tyri
kraje sa na geografckom rozmiestnen obc s rmskou komunitou podieaj
iba marginlne.
Najvy poet obc amiest srmskou komunitou sa nachdza vBanskobystric-
kom kraji (266 obc, o je 24,9 % vetkch obc zaradench do Atlasu) anajmenej
vBratislavskom av ilinskom kraji (27 obc, o je iba 2,5 % vetkch obc zarade-
nch do Atlasu). Najvyie percentulne zastpenie obc srmskou komunitou
m Koick kraj (58,2 %) a najmenie percento obc s rmskou komunitou m
ilinsk kraj (8,6 %).
Z celkovho potu 138 miest Slovenska Atlas iba v 18 mestch neregistruje re-
levantn rmsku komunitu. Ide otieto mest: Svt Jur (BA); Slia (BB); Dudince
(BB); Vysok Tatry (PO); Nov Dubnica (TN); Nemov (TN); Ilava (TN); Bojnice
(TN); Vrbov (TT); Leopoldov (TT); Byta (ZA); Tvrdon (ZA); Nmestovo (ZA);
Trsten (ZA); Krsno nad Kysucou (ZA); Turianske Teplice (ZA); Rajec (ZA); Rajec-
k Teplice (ZA).
Detailn vsledky za jednotliv kraje ukazuje tabuka . 1. Dokonenho spra-
covania sme zahrnuli aj 27 obc, pri ktorch ternny vskum zistil, e odhado-
van vekos rmskych komunt vobci je niia ako 30 osb akorigoval sa tak
pvodn zoznam obc vytvoren vprpravnej fze na zklade troch zdrojov in-
formci (pozri kapitolu . 1). Vtchto 27 obciach a v26 Rmovia bvaj rozpt-
lene medzi majoritou (v shrne je to pribline 600 ud).
ATL AS RMSK YCH KOMUN T NA SLOVENSKU 2013 ATL AS RMSK YCH KOMUN T NA SLOVENSKU 2013
12
Tab. . 1:
Poet obc srmskymi komunitami, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Celkov poet obc Poet obc srmskou komunitou % podiel
na celkovom pote obc vkraji
% podiel na celkovom pote
obc srmskou komunitou
naSlovensku
Banskobystrick kraj 516 266 51,6 24,9
Bratislavsk kraj 73 27 37,0 2,5
Koick kraj 440 256 58,2 23,9
Nitriansky kraj 354 134 37,9 12,5
Preovsk kraj 665 243 36,5 22,7
Treniansky kraj 276 41 14,9 3,8
Trnavsk kraj 251 76 30,3 7,1
ilinsk kraj 315 27 8,6 2,5
SPOLU 2890 1070 37,0
Poznmka: Uvdzan daje s odhady na zklade pripsanej etnicity vrmci zisovania Atlas rmskych komunt 2013 anepredstavuj ofcilne poty; tkaj sa iba obc zaradench do Atlasu.
13
3.2. Priestorov umiestnenie, typy osdlen
apoetnos obyvateov
Jednou z kovch informci, ktor Atlas 2013 sledoval, bolo priestorov
umiestnenie rmskych osdlen v sledovanch mestch a obciach Slovenska.
Vprvom rade sme zisovali prtomnos (i neprtomnos) apoetnos rmskych
osdlen vdanej obci, priom sme sledovali iba sdeln rovinu tohto ukazovatea,
t. j. i sa vkonkrtnej obci nachdza rmske osdlenie alebo nie aak m polo-
hu. Aj ke na urenie typu osdlenia boli pre anketrov vypracovan spolon
metodick pokyny, vterne sme asto narazili na hranin prpady, ktor sme
vprincpe nechali na rozhodnut prslunch informtorov (t. j. povine ved-
cich predstaviteov obce, pracovnkov obecnch amestskch radov,ternnych
pracovnkov i rmskych aktivistov). Vychdzali sme zpredpokladu, e loklne
(ne)vnmanie konkrtneho sdelnho celku ako osdlenia, je pre kadodenn i-
vot komunity jednm znajdleitejch faktorov.
Vslade smetodolgiou uplatnenou vrmci zisovania vroku 2004 sme identi-
fkovali 3 typy osdlen:
1. Osdlenia vo vntri obce
2. Osdlenia na okraji obce
3. Segregovan osdlenia
Na tomto mieste je nevyhnutn zdrazni, e sdeln umiestnenie prslunho
osdlenia m nzku vpovedn hodnotu v rovine hodnotenia socilnych vza-
hov medzi rmskou a nermskou komunitou v konkrtnej obci. Me urit
tendenciu naznaova, ale ako ukazovate hodnotenia socilnych vzahov sli
neme. (Poznme prpady osdlen vo vntri obce, ktor maj vemi zl vzahy
sokolitou majoritou, ako aj presne opan prpad, kedy segregovan osdlenia
maj dobr vzahy s majoritou.) Na druhej strane predpokladme, e umiest-
nenie osdlenia me naznai kvalitu ivotnch podmienok, infratruktry
adostupnos sluieb. Ztejto perspektvy je najhoria situcia vsegregovanch
osdleniach azlepuje sa smierou priestorovej integrovanosti. Okrem priestoro-
vho umiestnenia osdlen sme ako doplujcu informciu zaznamenvali, na
zklade informci od vedcich predstaviteov obce i pracovnkov a pracovn-
iek mestskch radov aj odhad poetnos rmskej populcie ijcej v tchto
osdleniach.
Vrmci Atlasu 2013 sme zskali daje z1 070 miest aobc na Slovensku. Vtchto
sledovanch mestch a obciach je celkovo 803 osdlen vetkch troch typov.
Tieto osdlenia sa nachdzaj v 583 sledovanch obciach (54,7 % vetkch sle-
dovanch obc). Dvodom poetnho rozdielu je skutonos, e v niektorch
obciach je viac ako jedno osdlenie. Priemern poet osdlen za vetkch 1 070
sledovanch obc bol 0,8 osdlenia na jednu obec. Ak vak budeme pota iba
sobcami, ktor osdlenia eviduj, tak sa priemern hodnota sa zvi na 1,4 osd-
lenia na jednu obec. Najpoetnejie s obce sjednm osdlenm, ktorch je cel-
kovo 455. Zaznamenali sme 77 obc sdvomi osdleniami, 33 obc stromi osdle-
niami, 12 so tyrmi osdleniami a4 spiatimi osdleniami a4 obce maliviac ako
p osdlen. Vetky obce sviac ako piatimi osdleniami s mest. Najvy poet
osdlen sme zaznamenali vmeste Hna (okres Rimavsk Sobota), kde sa evi-
duje a 10 osdlen. Okrem uvedench 583 miest aobc, vktorch sa nachdza
aspo jedna osdlenie, evidujeme a 485 miest aobc (45,3 % sledovanch obc),
v ktorch sa nenachdza iadne osdlenie a vetci Rmovia bvaj v rozptyle
medzi majoritnm obyvatestvom.
Najvy poet obc, ktor sa dostali do Atlasu, aneevidujeme vnich iadne rm-
ske osdlenie, njdeme vBanskobystrickom kraji. Je ich tam a 173, o je 65,0 %
vetkch sledovanch obc vkraji. Avak podapercentulneho zastpenia je na
prvom mieste Nitriansky kraj, kde je takchto obc 93 atvoria a 69,4 % vetkch
sledovanch obc vkraji. Na opanom konci pomyselnho rebrka je vrovine
absoltnych siel Bratislavsk kraj, kde je iba 10 obc (37 %), v ktorch nie je
evidovan iadne osdlenie. Vpercentulnom vyjadren je na poslednom mieste
Preovsk kraj, vktorom je sce 47 obc bez osdlen, ale tieto tvoria iba 19,3 %
vetkch sledovanch obc.
Na Slovensku evidujeme 150 obc, v ktorch bvaj vetci Rmovia v osdle-
niach. Vtomto kontexte je na prvom mieste vabsoltnych aj percentulnych
slach Preovsk kraj, kde je takch obc a 95, o je 39,1 % vetkch sledova-
nch obc vkraji. Najmenej obc svlunm bvanm Rmov iba vosdleniach
m Treniansky kraj, vktorom nie je ani jedna takto obec;na druhom mieste
je Nitriansky kraj, kde je takchto obc iba 5 atvoria 1,9 % vetkch sledovanch
obc kraja.
14
Z celkovho potu 803 osdlen s najpoetnejm typom osdlenia na okraji
obce, ktorch je a 324 (40,4 % vetkch osdlen). Na druhom mieste s osd-
lenia vo vntri obc, ktorch je celkovo 246 (30,7 % vetkch osdlen) a tretie
miesto pripad na segregovan osdlenia spotom 233 (16,6 % vetkch osd-
len). Prehad jednotlivch typov osdlen poda krajov uvdzame vtabuke . 2.
Popri potoch a type osdlen sa zisoval aj odhad poetnosti ich obyvateov.
Ukzalo sa, e najviac rmskych obyvateov bva vrozptyle medzi majoritnm
obyvatestvom, poda odhadu 187305 Rmov; o je 46,5 % zcelkovho odha-
dovanho potu Rmov v obciach, ktor boli zaraden do zisovania. Druhou
najpoetnejou skupinou s obyvatelia rmskych osdlen na okraji obce, kto-
rch je poda odhadov 95 020 (23,6 % z celkovho odhadovanho potu R-
mov vobciach zaradench do Atlasu). Poet obyvateovsegregovanch osdlen
predstavoval 73 920, o tvor 18,4 % vetkch odhadovanch Rmov. Najni
poet bva v rmskych osdleniach vo vntri obce, poda odhadov 46 496 R-
mov, o tvor 11,5 % vetkch odhadovanch Rmov vobciach, ktor boli zara-
den do Atlasu.
Ak zskan daje analyzujeme za jednotliv kraje Slovenska, najviac Rmov b-
vajcich vrozptyle medzi majoritnm obyvatestvom sa odhadovalo vBansko-
bystrickom kraji: 57758, o je 73,2 % vetkch Rmov vobciach zaradench do
Atlasu vtomto kraji. Poda percentulneho zastpenia je na 1. mieste Bratislav-
sk kraj, kde poda odhadov ije vrozptyle 81,4 % Rmov vobciach, ktor boli
zaraden do Atlasu vrmci kraja; vzhadom na ich poetnos to ale predstavuje
iba 11513 osb.
Podobn situcia je aj v prpade odhadovanch potov Rmov bvajcich
vosdleniach vo vntri obce. Poetne najviac ich bva vPreovskom kraji (14565
o je 12,8 % odhadovanch potov vetkch Rmov ijcich v tomto kraji), av-
ak v percentulnom zastpen je na prvom mieste Nitriansky kraj, kde v osd-
leniach vo vntri obce bva poda odhadov a 19,1 % vetkch Rmov, avak
v absoltnych slach to predstavuje iba 5 847 osb. V prpade potov Rmov
ijcich vosdleniach na okraji obce m najvyie odhadovan zastpenie vab-
soltnych aj pomernch slach Preovsk kraj. Vtomto type osdlen ije poda
odhadov v Preovskom kraji 45 177 Rmov, o je 39,6 % zo vetkch Rmov
v obciach, ktor boli zaraden do Atlasu v rmci kraja. Najviac Rmov ijcich
vsegregovanch osdleniach m poda odhadov Koick kraj: 34270 Rmov, o
je 27,1 % zo vetkch Rmov vobciach, zaradench do Atlasu vrmci kraja. Z-
rove je to aj najvy percentulny podiel zo vetkch krajov. Detailn prehad
o odhadovanch potoch Rmov v obciach, ktor boli zaraden do Atlasu, za
jednotliv sdeln typy akraje ukazuje tabuka . 3.
Najvy poet Rmov poda odhadov v rmci Atlasu rmskych komunt 2013
bva v meste Koice, kde na zklade pripsanej etnicity ije pribline 18 162
Rmov. Priemern poet Rmov dosiahol vsledovanch obciach amestch na
Slovensku 376 osb na jedno sdlo. V 120mestch celkovo bva 146771 Rmov
o vpriemerena jedno mesto vychdza 1223 Rmov. Vskmanch dedinch
bva celkovo 256039 Rmov apriemern poet Rmov najednu dedinu dosa-
huje 270 jednotlivcov. Podiel sledovanho rmskeho obyvatestva bvajceho
vmestch dosiahol 36,4 % ana vidieku 63,6 %.
Najvyie zastpenie Rmov spomedzi miest sa odhadlo vmeste Jelava (okres
Revca, Banskobystrick kraj), kde tvoria 40,1 % vetkch obyvateov mesta; na
druhej pozci je mesto Dobin (okres Roava, Koick kraj ), kde tvoria poda
odhadov 36,8 % obyvatestva; na tretie miesto patr mesto Fiakovo (okres Lue-
nec, Banskobystrick kraj), sodhadovanm podielom Rmov 32,2 %.
15
Tab. 2:
Poty osdlen vjednotlivch krajoch Slovenska poda typu (absoltne poty)
Kraj Vo vntri obce Na okraji obce Mimo obce Celkov poty Obce bez osdlenia Obce bez bvajcich
vrozptyle
P
o
e
t

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
P
o
e
t

o
b
c
i

s
o
s
d
l
e
n
i
a
m
i

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
P
o
e
t

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
P
o
e
t

o
b
c
i

s
o
s
d
l
e
n
i
a
m
i

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
P
o
e
t

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
P
o
e
t

o
b
c
i

s
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
m
i

o
s
d
l
e
n
i
a
m
i
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

j
e

a
s
p
o

j
e
d
e
n

t
y
p

o
s
d
l
e
n
i
a
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
b
c
P
o
e
t

o
b
c

b
e
z

o
s
d
l
e
n

%

p
o
d
i
e
l

n
a

c
e
l
k
o
v
o
m

p
o
t
e

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
b
c
P
o
e
t

o
b
c
k
t
o
r
c
h

R
m
o
v
i
a

n
e
b
v
a
j
r
o
z
p
t
y
l
e

%

p
o
d
i
e
l

n
a

c
e
l
k
o
v
o
m

p
o
t
e

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
b
c
Banskobystrick 51 27 40 34 51 49 142 93 266 173 65,0 5 1,9

Bratislavsk 7 6 9 9 3 3 19 17 27 10 37,0 1 3,7
Koick 52 41 102 89 76 66 230 169 256 86 33,6 41 16,0
Nitriansky 45 34 13 10 7 6 65 41 134 93 69,4 4 3,0
Preovsk 46 34 128 112 80 77 254 196 243 47 19,3 95 39,1
Treniansky 6 5 5 5 2 2 13 11 41 30 73,2 0 0,0
Trnavsk 30 25 21 19 10 7 61 45 76 31 40,8 3 4,0
ilinsk 9 5 6 5 4 3 19 11 27 15 55,6 1 3,7
SPOLU 246 177 324 283 233 213 803 583 1070 485 45,3 150 14,0
16
Tab. . 3:
Odhadovan poet apodiel Rmov na zklade pripsanej etnicity poda typu osdlenia (absoltne poty a%)
Kraj ijci vrozptyle Osdlenia vo vntri obce Osdlenia na okraji obce Osdlenia mimo obce
Odhadovan poet
Rmov ijcich
vrozptyle medzi
majoritnm
obyvatestvom
% podiel
napote vetkch
odhadovanch
Rmov vkraji
Odhadovan poet
Rmov ijcich
vosdleniach vo
vntri obce
% podiel
napote vetkch
odhadovanch
Rmov vkraji
Odhadovan poet
Rmov ijcich
vosdleniach na
okraji obce
% podiel
napote vetkch
odhadovanch
Rmov vkraji
Odhadovan poet
Rmov ijcich
vsegregovanch
osdleniach
% podiel
napote vetkch
odhadovanch
Rmov vkraji
Banskobystrick 57 758 73,2 8 537 10,8 6 394 8,1 6 200 7,9
Bratislavsk 11 513 81,4 841 6,0 1 680 11,9 108 0,8
Koick 48 688 38,4 8 764 6,9 34 884 27,5 34 270 27,1
Nitriansky 21 840 71,5 5 847 19,1 1 431 4,7 1 434 4,7
Preovsk 25 432 22,3 14 565 12,8 45 177 39,6 29 033 25,4
Treniansky 4 634 53,9 1 571 18,3 1 515 17,6 878 10,2
Trnavsk 12 105 57,8 5 707 27,3 2 275 10,9 849 4,1
ilinsk 5 335 60,6 664 7,5 1 664 18,9 1 148 13,0
SPOLU 187 305 46,5 46 496 11,5 95 020 23,6 73 920 18,4
Tab. . 4:
Mest snajvym odhadovanm podielom prslunkov rmskych obyvateov
Mesto Kraj Okres Celkov odhadovan poet Rmov Odhadovan podiel Rmov (%)
Jelava Banskobystrick Revca 1 252 40,1
Dobin Koick Roava 1 900 36,8
Hanuovce nad Topou Preovsk Vranov nad Topou 934 24,9
Hurbanovo Nitriansky Komrno 1 400 17,7
Sldkoviovo Trnavsk Galanta 680 12,2
Handlov Treniansky Prievidza 1 153 6,5
Liptovsk Mikul ilinsk Liptovsk Mikul 1 350 4,2
Bratislava Bratislavsk Bratislava 8 800 2,1
17
3.3. Infratruktrne vybavenie sledovanch obc
Vemi dleitm ukazovateom pre sledovanie rovne ivotnch podmienok
Rmov, ale aj celej populcie na Slovensku, je dostupnos avyuvanie ininier-
skych siet. V prvom rade ide o dostupnos a vyuvanie rozvodov elektrickej
energie, verejnho vodovodu, verejnej kanalizcie aplynu. Atlas 2013 sledoval aj
tieto daje. Poukza na (ne)prtomnos tchto ininierskych sieti vjednotlivch
typoch rmskych osdlen by bez zohadnenia kontextu nebolo korektn, ani
metodologicky sprvne. Kontatovanie o (ne)dostupnosti konkrtneho druhu
ininierskych siet vjednotlivch osdleniach m iba iaston vpovedn hod-
notu arelevanciu, pokia zrove nevieme, i vobci, vktorej sa osdlenie nach-
dza, je sledovan ininierska sie vbec dostupn. Skontatova, e vosdlen nie
je verejn vodovod, je mlo vpovedn informcia, ak nevieme aspo iastone
kontext zistenho stavu: i chba preto, e vcelej obci verejn vodovod absen-
tuje, alebo chba iba vosdlen, ale obec verejn vodovod m, apodobne.
Z uvedenho dvodu sme sledovali dostupnos ininierskych sieti v celej obci,
priom sme ju rozdelili do troch rovn:
1. pln dostupnos prslun ininierska sie je dostupn pre 50 %
aviac vetkch domcnost
2. iaston dostupnos ininierska sie je dostupn pre menej ako 50%
domcnosti
3. nedostupn
Sme si vedom skutonosti, e defnovan vskum neumouje zska presn
daje opokryt vetkch domcnost vosdleniach jednotlivmi typmi ininier-
skych siet, preto ilo vmnohch prpadoch iba oodhady zprostredia obecnch
amestskch radov. Vprpade miest anketri nemuseli zisova daje odostup-
nosti ininierskych siet vterne, pouit boli daje tatistickho radu SR. Ak
v prslunom meste niektor ininierske siete absentovali, anketr mal intruk-
ciu zozbiera viac dajov poda dotaznka.
daje zskan vrmci Atlasu 2013 potvrdzuj, e na Slovensku neexistuje iadne
mesto, v ktorom by neboli plne dostupn rozvody elektrickej energie, verej-
nho vodovodu aplynu. Najniie zisten pokrytie elektrickou energiou vmes-
tch bolo 90 %; najniie pokrytie verejnm vodovodom bolo 80 %; najniie
pokrytie rozvodmi plynu bolo 50 %. Iba vprpade siete verejnej kanalizcie sme
nali tri mest, v ktorch je poda dajov pokrytie niie ako 50 % (Modr Ka-
me v okr. Vek Krt, Hurbanovo v okr. Komrno a Kolrovo v okr. Komrno).
Vjednom meste sa vak verejn kanalizcia u buduje av alch dvoch sa jej
realizcia pripravuje.
Na zklade dajov Atlasu 2013 sme zistili, e vrmci sledovanch 1 070 obc nie
je ani jedna obec alebo mesto, ktor by nebolo plne pokryt sieami elektrickej
energie. V tomto smere je zisovanie tchto dajov skr rutinou, lebo elektrif-
kcia Slovenska bola ukonen vroku 1960. Ak preto dnes hovorme oabsencii
dostupnosti elektrickch siet, tka sa to iba okrajovch, vzdialench alebo ete
nedobudovanch ast niektorch obc i miest, resp. ich ast.
plne pokrytie (rovn alebo vie ako 50 %) verejnm vodovodom zazname-
nalo 884 miest aobc, o tvor 82,6 % vetkch sledovanch obc. Vzhadom na
charakter vzorky ( poet acharakter sledovanch obc) neprekvap, e najvyie
zastpenie vtomto smere zaznamenal ilinsk kraj, kde je 100 % pokrytie aBra-
tislavsk kraj, ktor m 96,3 % pokrytie. V absoltnych slach najvy poet
obc s plnm pokrytm verejnm vodovom m Koick kraj, kde je takchto
obc 206 (80,5 % vetkch sledovanch obc). Len o dve obce menej eviduje-
me vBanskobystrickom kraji, kde je ich 204, avak tieto obce tvoria iba 76,7 %
vetkch sledovanch obc vkraji, o je najmenej zo vetkch krajov. iaston
(menej ako 50 %, ale viacej ako 0) dostupnos verejnho vodovodu je iba v25
(2,3 %) sledovanch obc na Slovensku. Podobne ako vpredolej kategrii je ich
najmenej vilinskom kraji, kde takto obce nie s iadne anajviac vKoickom
kraji, kde je takchto obc 10 (3,9 %).
A 161 sledovanch obc nem vbec infratruktru verejnho vodovodu, o
predstavuje 15,1 % vetkch sledovanch obc. V absoltnych slach aj v per-
centulnom zastpen je najviac takchto obc v Banskobystrickom kraji (59;
t.j.22,2 % zo vetkch sledovanch obc kraja), najmenej ich je vBratislavskom
ailinskom kraji, kde takto obce vbec neevidujeme.
Vemi podobn situcia ako u siet verejnho vodovodu je aj vprpade plynof-
kcie obc. Zo sledovanch obc na Slovensku a 879 je plne plynofkovanch,
18
o predstavuje 82,2 % vetkch sledovanch obc. Najviac plynofkovanch obc
je vKoickom kraji 223, o predstavuje 87,1 % zo vetkch sledovanch obc
kraja. Vpercentulnom zastpen je najviac takchto obc je v Bratislavskom kraji,
kde ich je 27, o znamen pln pokrytie vrmci sledovanch obc kraja. iasto-
ne plynofkovanch je iba 14 obc (1,3 % vetkch sledovanch obc na Sloven-
sku), priom najviac ich je vPreovskom kraji (celkovo 4). Bez rozvodov plynu je
177 zo sledovanch obc, o predstavuje 16,5 %. Najviac ich m Banskobystrick
kraj a 88, o predstavuje najvy poet aj vpercentulnom vyjadren (33,1 %).
Najmenej zastpenmi infratruktrnymi sieami je verejn kanalizcia. Iba 446
(41,7 %) zo sledovanch obc evidujeme vkategrii plne pokrytch verejnou ka-
nalizciou. Najviac tchto obc je vPreovskom kraji; 122, o vak tvor 50,2 % zo
vetkch sledovanch obc. Vpercentulnom vyjadren najvyie zastpenie obc
s plnou kanalizciou evidujeme zhodne v Bratislavskom a ilinskom kraji, kde
ich je 81,5 % zo vetkch sledovanch obc, o je vak iba 22 obc vka domkraji.
Poet 22 obc bez kanalizcie je zrove najniie absoltne slo a dosiahol
ho, okrem u spomnanch dvoch krajov Bratislavsk ailinsk aj kraj Tren-
iansky (53,7 %). Ajv percentulnom vyjadren evidujeme najniie zastpenie
obc splnou verejnou kanalizciou evidujeme vBanskobystrickom kraji, kde je
takchto obc iba 30,5 % (81 obc) zo vetkch sledovanch obc kraja. iasto-
ne pokrytch verejnou kanalizciou je v rmci sledovanch obc na Slovensku
71 obc (6,6 %). Najviac takchto obc je v Banskobystrickom kraji 18 (6,8 %)
a najmenej v ilinskom kraji 1 (3,7 %). V percentulnom vyjadren je na pr-
vom mieste Bratislavsk kraj 14,8 % (4 obce) ana poslednom mieste Koick
kraj 3,5 % (9 obc). A 553 sledovanch obc na Slovensku verejn kanaliz-
ciu nem vbec. Predstavuje to 51,7 % zo vetkch sledovanch obc. Najviac
obc, vktorch verejn kanalizcia absentuje, je vBanskobystrickom kraji 167
(62,8 %) anajmenej vBratislavskom kraji, kde je takto obec iba jedna (3,7 %).
Vpercentulnom vyjadren najviac neodkanalizovanch obc je vKoickom kraji,
vktorom ich evidujeme a 64,8 % anajmenej op vBratislavskom kraji, kde to
je iba vyie uvedench 3,7 %.
Optovne zdrazujeme, e uveden sla sa tkaj iba vzorky sledovanch
obc nie celho Slovenska. Detailn prehad infratruktrneho vybavenia obc
vjednotlivch krajoch ukazuje tabuka . 5.
19
Tab. . 5:
Prehad infratruktrnej dostupnosti poda jednotlivch krajov Slovenska
Kraj Elektrick energia Vodovod Kanalizcia Plynokcia
P
o
e
t

o
b
c
p
l
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n
c
h
P
o
e
t

o
b
c
i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n
c
h
P
o
e
t

o
b
c

b
e
z

p
r
s
t
u
p
u

k

e
l
e
k
t
r
i
c
k
e
j

e
n
e
r
g
i
i
P
o
e
t

o
b
c
v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m
P
o
e
t

o
b
c
i
a
s
t
o
m

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m
P
o
e
t

o
b
c

b
e
z

v
e
r
e
j
n
h
o

v
o
d
o
v
o
d
u
P
o
e
t

o
b
c

p
l
n
e

p
o
k
r
y
t
c
h

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u
P
o
e
t

o
b
c
i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t
c
h

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u
P
o
e
t

o
b
c

b
e
z

v
e
r
e
j
n
e
j

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e
P
o
e
t

o
b
c
p
l
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n
c
h
P
o
e
t

o
b
c
i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n
c
h
P
o
e
t

o
b
c

b
e
z

p
r
s
t
u
p
u

k

p
l
y
n
u
Banskobystrick kraj 266 0 0 204 3 59 81 18 167 177 1 88
% zo sledovanch obc 100,0 0,0 0,0 76,7 1,1 22,2 30,5 6,8 62,8 66,5 0,4 33,1
Bratislavsk kraj 27 0 0 26 1 0 22 4 1 27 0 0
Koick kraj 256 0 0 206 10 40 81 9 166 223 3 30
Nitriansky kraj 134 0 0 121 2 11 43 15 76 120 1 13
Preovsk kraj 243 0 0 192 6 45 122 15 106 202 4 37
Treniansky kraj 41 0 0 37 2 2 22 4 15 34 2 5
Trnavsk kraj 76 0 0 71 1 4 53 5 18 74 1 1
ilinsk kraj 27 0 0 27 0 0 22 1 4 22 2 3
SPOLU 1070 0 0 884 25 161 446 71 553 879 14 177
Poznmka: Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych komunt 2013 anepredstavuj ofcilne poty.
20
3.4. Infratruktrne vybavenie osdlen
daje o infratruktrnom vybaven obc slia aj ako referencia vo vzahu kin-
fra truktrnemu vybaveniu rmskych osdlen. Ako sa uvdza vyie, nae ma-
povanie evidovalo 803 osdlen v 583 obciach na Slovensku. V rmci tchto
803 osdlen naej sledovanej vzorky m niekoko atypick pozciu. Naprklad
jedno zosdlen vmeste Michalovce je obvan rmskou komunitou, ale nikto
z tunajch Rmov nem v tejto lokalite trval pobyt. Toto osdlenie vak nie
je neleglne, lebo domy s leglne postaven a pravdepodobne povine aj
majetkovo-prvne vysporiadan. Podobnch osdlen bude pravdepodobne na
Slovensku viacero (najm vmestskch aglomercich, kde sa podobn situcia
me vyskytova vbvalch zhradkrskych kolnich i chatovch oblastiach
a pod.), avak na rozdiel od Michaloviec sa nm o inch osdleniach nepodari-
lo zska bliie informcie. In prklad predstavuje mal osdlenie vobci Tuice,
ktor tvoril jeden rodinn dom sprstavbami, ktor vak prednedvnom vyhorel.
V ase vskumu v om udia aktulne nebvali, ale tento dom stle formlne
existoval ajeho bval obyvatelia vom mali trval pobyt.
Jednou zo zkladnch informci vtomto zisovan je poet acharakter osdle-
n, ktorm chbaj akkovek ininierske siete. Na Slovensku evidujeme vrmci
Atlasu 2013 celkovo 14 osdlen bez akhokovek infratruktrneho vybavenia,
t.j. bez prstupu k elektrickej energii, verejnmu vodovodu, kanalizci a ply-
nu. Vetky tieto osdlenia patria do kategrie segregovanch as vzdialen od
obce v priemere pribline 1 350 metrov (interval vzdialenosti sa pohybuje od
50 m po 7 km). Osdlenia sa nachdzaj iba v troch krajoch: 6 osdlen sa na-
chdza vBanskobystrickom kraji, 2 s vPreovskom kraji a6 je vKoickom kraji.
Vprpade Koickho kraja je nevyhnutn poznamena, e 4 ztchto 6 osdlen
s osdlenia vmeste Koice (dve s vM ahanovce, jedno vM Nad jazerom
ajedno vM Juh).
Jedno z uvedench 14 osdlen bolo medziasom likvidovan. Ide o medilne
znme osdlenie v obci Letanovce, ktor bolo koncom roku 2013 po dlhoro-
nch sporoch zruen. Jeho obyvatelia boli presahovan do lokality Strelnky,
kde napriek segregovanmu umiestneniu, s dostupn vetky ininierske sie-
te s vnimkou plynu. V zsade meme kontatova, e osdlenia patria k tm
menej poetnm. Celkovo v tchto 14 lokalitch bvalo 1 579 ud. Prve spo-
mnan osdlenie v obci Letanovce malo na uvedenom pote najvy podiel,
lebo vtomto (u neexistujcom osdlen) bvalo a 823 Rmov. Vzostvajcich
lokalitch bva celkovo 756 ud, o je zanedbatench 0,2 % zo vetkch Rmov
poda odhadov Atlasu 2013.
Vkontexte ininierskych siet sme sa zamerali na sledovanie tyroch zkladnch
verejn vodovod, verejn kanalizcia, elektrick siete arozvody plynu. Pri sle-
dovan tchto ukazovateov sme zisovali nielen pokrytie jednotlivch osdlen
tmito sieami, ale aj mieru ich vyuvania. Vprpade absencie danej siete sme
sa zamerali na spsob amieru vyuvania alternatvnych zdrojov (napr. skrom-
nch studn v prpade absencie rozvodov verejnho vodovodu alebo mp
vprpade absencie verejnej kanalizcie).
Pitn voda
A takmer tri tvrtiny (74,5 %) zo sledovanch 801 osdlen je plne pokry-
tch verejnm vodovodom (pokrytie je rovn alebo vie ako 50 %). Celkovo
to predstavuje 598 osdlen. V tchto osdleniach verejn vodovod vyuva a
76,0% vetkch obydl, ktor sa vnich nachdzaj. 18 osdlen (2,2 % zcelkov-
ho potu osdlen) je pokrytch vodovodom iba iastone avyuva ho 21,5%
obydl vtchto osdleniach. Vzostvajcich 185 osdleniach (23,0 %) verejn vo-
dovod chba plne avak a 111 znich (13,8 %) sa nachdza vobciach,ktor
maj verejnm vodovodom pokrytie iaston alebo plne.
Ak sa pozrieme na sledovan situciu cez typy osdlen ajednotliv kraje zistme,
e miera pokrytia verejnm vodovodom je priamo mern typu osdlenia. Km
plne pokrytch verejnm vodovodom je spomnanch 74,5 % vetkch osdle-
n, spomedzi osdlen vo vntri obc to je a 87,8 %; vprpade osdlen na okraji
obc je to ete stle nadpriemernch 77,5 %; no zo segregovanch osdlen to je
iba 56,2 %.
Celkovo je najlepia situcia je vTrenianskom kraji, kde m pln pokrytie ve-
rejnm vodovodom 92,3 % osdlen (je to vak iba 12 osdlen). Najhorie vy-
chdza Koick kraj, kde je verejn vodovod dostupn iba 66,5 % osdlen, o
predstavuje 153 osdlen. Spomedzi osdlen vo vntri obce je najlepia situ-
21
cia v Trenianskom a ilinskom kraji, kde je verejnm vodovodom pokrytch
100,0% sledovanch osdlen tohto typu. Najhorie s na tom osdlenia vo vnt-
ri obce situovan vPreovskom kraji, kde miera pokrytia verejnm vodovodom
dosiahla iba 84,8 %. V rmci osdlen na okraji obce je najlepia situcia v Nit-
rianskom aTrenianskom kraji, kde rove pokrytia dosiahla 100,0 %; najhoria
je vKoickom kraji, kde verejn vodovod m iba 71,5 % vetkch sledovanch
osdlen tohto typu. Najlepie pokrytie verejnm vodovodom maj segregovan
osdlenia vilinskom kraji (100,0 %) anajhorie je na tom Bratislavsk kraj, kde
verejn vodovod m iba 33,3 % segregovanch osdlen kraja (vabsoltnych s-
lach to ale predstavuje iba jedno osdlenie).
Priama mera medzi dostupnosou verejnho vodovodu apriestorovm vzdia-
lenm typov osdlen od obce, neplat vprpade jeho relneho vyuvania obyd-
liami v osdleniach. Celkovo je vyuvanie verejnho vodovodu v priemere na
rovni 76,3 %; pritom najviac je verejn vodovod vyuvan v osdleniach vo
vntri obc (77,6 %); menej v segregovanch osdleniach (76,5 %); a najmenej
v osdleniach na okraji obc (iba 74,3 %). o sa tka krajov, najviac vyuvan
je verejn vodovod vTrenianskom kraji (99,1 %) a najmenej v Koickom kraji
(63,1%). Poda jednotlivch typov osdlen je vyuvanos verejnho vodovodu
vkrajoch nasledovn: spomedzi osdlen vo vntri obce je najvyia vyuvanos
vilinskom kraji (100,0 %) anajniia vKoickom kraji (60,6 %); vrmci osdle-
n na okraji obce je najvyia vyuvanos verejnho vodovodu vTrenianskom
kraji (99,8 %) anajniia vNitrianskom kraji (55,5 %); vprpade segregovanch
osdlen je najvyia vyuvanos verejnho vodovodu identick v tyroch kra-
joch, kde dosahuje 100,0 % ( Bratislavsk, Treniansky, Trnavsk ailinsk kraj)
anajniia je op vKoickom kraji, kde dosahuje rove 63,3 %.
Detailn prehad plnho pokrytia osdlen verejnm vodovodom poda typov
osdlen a krajov ukazuje tabuka . 6. Tabuka zobrazuje aj relne vyuvanie
verejnho vodovodu obydliami vjednotlivch typoch osdlen.
Pre plnos uvdzame (tabuka . 7) aj prehad osdlen, ktor s len iastone
pokryt verejnm vodovodom (t.j. kde verejn vodovod pokrva menej ako 50%
osdlenia) hoci maj nzku absoltnu poetnos. Detailn analza nie je vtomto
prpade eln, pretoe celkov poet takchto osdlen bol iba 18. Nachdzaj
sa vtroch krajoch: 11 je vKoickom kraji, 6 vPreovskom kraji ajedna vTrnav-
skom kraji. Rovnak je aj poet poda typov osdlen: 11 zuvedench 18 osdlen
je na okraji obce; 6 je segregovanch; ajedna je osdlenie vo vntri obce.
Atlas 2013 eviduje 185 osdlen (23,0 % zo vetkch zistench osdlen na Slo-
vensku), v ktorch verejn vodovod plne chba. Z tchto 185 osdlen je 111
(13,8% sledovanch osdlen) vobciach, ktor verejn vodovod maj (plne ale-
bo iastone). Na rozdiel od prtomnosti verejnho vodovodu, vprpade miery
jeho dostupnosti plat priama mera, e miera absencie verejnho vodovodu
zvis od typu osdlenia. Najni podiel osdlen bez verejnho vodovodu je
vkategrii vo vntri obce (11 %), horia situcie je vkategri osdlen na okraji
obce (19,1 %) anajhoria situcie je vkategri segregovanch osdlen, kde a
41,2 % nem zaveden verejn vodovod.
Ak sa sstredme iba na osdlenia, ktor nie s pokryt verejnm vodovodom,
ale zrove sa nachdzaj vobciach, vktorch verejn vodovod je, op je v-
razne najhoria situcia vprpade segregovanch osdlen. A 30,5 % vetkch
segregovanch osdlen je bez prstupu k verejnmu vodovodu, ale v obci, ku
ktorej ofcilne patria, sa verejn vodovod nachdza. Spomedzi osdlen na
okraji obce je ich iba 8,0 % a v prpade osdlen vo vntri obce je ich najme-
nejiba 5,7 %.
Ak sledujeme daje ovybavenosti vodovodom za jednotliv kraje, tak najlepia
situcia je vTrenianskom kraji, kde sa nachdza iba jedno osdlenie bez verej-
nho vodovodu vobci, vktorej verejn vodovod existuje. Najhoria situcia je
vBratislavskom kraji, kde sa vobciach svodovodom nachdzaj sce iba 4osd-
lenia bez verejnho vodovodu, tieto vak predstavuj a 21,1 % vetkch osd-
len v kraji. V absoltnych slach je najviac osdlen bez verejnho vodovodu
v Koickom kraji 64 osdlen, z ktorch sa 34 nachdza v obciach s verejnm
vodovodom.
Vprpade osdlen vo vntri obc je najlepia situcia vTrenianskom kraji, vkto-
rom nie je ani jedno osdlenie tohto typu bez verejnho vodovodu. Najhoria
situcia je vKoickom kraji, kde je najvy poet sledovanch osdlen vo vntri
obc vabsoltnych aj pomernch slach; 10 osdlen, ktor predstavuj 19,2 %
podiel. Vrovine osdlen na okraji obc iadne osdlenie vtomto smere neevidu-
jeme vTrenianskom aNitrianskom kraji. Opsme najviac uvedench osdlen
zaznamenali vKoickom kraji, kde je ich 24 (23,5 %), avak percentulne najvy-
22
ie zastpenie (27,5 %, resp. 11 osdlen na okraji obc bez verejnho vodovodu)
je v Banskobystrickom kraji. V prpade segregovanch osdlen ani jedno takto
osdlenie neevidujeme v ilinskom kraji, poetne najviac (spolu 30 osdlen;
39,5%) sa nachdza op vKoickom kraji. Vpercentulnom vyjadren sme naj-
horie vsledky zaznamenali vBratislavskom kraji, kde a 66,7 % segregovanch
osdlen nem vodovod, avak tento podiel vytvraj iba 2 osdlenia.
Detailn prehad osdlen bez verejnho vodovodu poda jednotlivch typov
akrajov uvdza tabuka . 8.
Vprpade absencie verejnho vodovodu vosdlen sme zisovali aj pouvanie
inch zdrojov (pitnej) vody. Teda okrem pouvania verejnho vodovodu sme
zaznamenvali pouvanie vlastnch studn alebo inch zdrojov. Medzi inmi
zdrojmi boli najastejie uvdzan verejn alebo obecn studa, prrodn pra-
me, pouvanie vody od susedov (Rmov aj majority), poiarne hydranty, nele-
glne odbery zverejnch vodovodov apod. Zrove sme sledovali poet obydl
bez prstupu kpitnej vode.
Set odpoved na uveden otzky me previ 100 %, pretoe mnoh obyd-
lia pouvaj viacej zdrojov (pitnej) vody. Vemi ast je napr. kombincia verej-
nho vodovodu avlastnej studne. Vprpade poslednch dvoch kategrii (obyd-
lia bez prstupu k pitnej vode a obydlia vyuvajce in zdroje) sme zistili, e
vrznych obciach je pitn voda defnovan rznym spsobom. Niekde za pitn
vodu povauj iba tie zdroje, ktor s ofcilne uznan ako pitn voda, inde za
pitn vodu povauj vodn zdroje, z ktorch sa voda pravidelne konzumuje
(asto naprklad potok a pod.). elom uvedenho zisovania bolo poskytn
relny pohad platn pre konkrtnu obec aosdlenie, ktor nsledne prslun
ttne orgny aintitcie mu pouva pre svoju prcu (napr. pre zlepenie do-
stupnosti k pitnej vode). tatistick spracovanie je preto len orientan prehad
asli iba na vytvorenie veobecnho obrazu sledovanej problematiky,ztohto
uhla pohadu je preto vhodn knemu takto pristupova.
Na zklade zistench dajov meme skontatova, e 58,8 % obydl vo vet-
kch typoch osdlen vyuva ako zdroj pitnej vody verejn vodovod. V rmci
osdlen vo vntri obc toto slo stpne na rove 69,8 %; vprpade osdlen na
okraji obce poklesne na 60,1 %;vprpade segregovanch osdlen klesne a na
rove 45,2 %. Zpohadu krajov najvy podiel obydl vyuvajcich verejn vo-
dovod njdeme vTrenianskom kraji (91,5 %) anajni vKoickom kraji (43,0%).
Vrmci osdlen vo vntri obce najlepie je na tom ilinsk kraj (100,0%) anaj-
horie Koick kraj (49,3 %); vrovine osdlen na okraji obce najlepie je na tom
Treniansky kraj (99,8 %) a najhorie op Koick kraj (49,6 %); v kategrii se-
gregovanch osdlen najlepie je na tom op ilinsk kraj (100,0 %) anajhorie
Bratislavsk kraj (33,3 %).
Vlastn studu ako zdroj pitnej vody vyuva vrmci vetkch sledovanch osd-
len 23,7 % obydl. Najvy poet obydl vyuvajcich tento zdroj pitnej vody je
v Nitrianskom kraji (33,6 %) a najni poet obydl evidujeme vTrenianskom
kraji (7,7 %). Ak sa na tieto sla pozrieme vkontexte jednotlivch typov osdlen,
meme sledova stpajcu tendenciu so vzdialenosou osdlen od obce. Naj-
ni poet obydl odkzanch na vlastn studu ako zdroj pitnej vody nach-
dzame vosdleniach vo vntri obce, kde je takchto obydl iba 21,7 % (najni
poet takchto obydl vtomto type osdlenia njdeme vilinskom kraji anajviac
vKoickom kraji 31,9 %). Vosdleniach na okraji obce toto slo stpne na 23,6%
(iadne takto obydlie vtomto type osdlenia nenjdeme vTrenianskom kraji
anajviac ich njdeme vNitrianskom kraji 36,8 %). Percentulny podiel obydl
vsegregovanch osdleniach pouvajcich ako zdroj pitnej vody vlastn studne
stpne a na 25,5 % (iadne takto obydlie vtomto type osdlenia nenjdeme
vilinskom kraji; najviac ich njdeme vBratislavskom kraji 66,7 %).
In zdroje pitnej vody pouva v sledovanch osdleniach v priemere 15,0 %
obydl, priom najmenej ich je vTrenianskom kraji (iadna) a najviac v Koic-
kom kraji (26,2 %). Vosdleniach vo vntri obce dosahuje rove 8,6 % (najme-
nej vBratislavskom, Trenianskom ailinskom kraji, kde je to 0 anajviac vKoic-
kom kraji 17,3 %). Osdlenia na okraji obce dosiahli priemern rove 14,1 %
(najmenej vTrenianskom kraji 0 anajviac Koickom kraji 22,6 %) asegrego-
van osdlenia 23,1 % (najmenej optovne Treniansky kraj s0 anajviac Koick
kraj 36,8 %).
Celkovo 7,2 % vetkch obydl vsledovanch osdleniach nem prstup kpitnej
vode. Najhoria situcia je vKoickom kraji, kde je takchto obydl 10,7 % anaj-
lepia situcia je vTrenianskom kraji, kde je takchto obydl iba 0,9 %. o sa
tka jednotlivch typov osdlen, najlepia situcia je za osdlenia vo vntri obce,
vktorch evidujeme 4,0 % obydl bez prstupu kpitnej vode (Bratislavsk ailin-
23
sk kraj 0 anajhorie je na tom Nitriansky kraj s6,2 %). Otrochu horia situcia
je vprpade osdlen na okraji obce, kde je bez pitnej vody 6,9 % obydl (najviac
takchto obydl njdeme vBratislavskom kraji 11,6 % anajmenej vTrnavskom
kraji 0). Najhoria situcia je vprpade segregovanch osdleniach, kde je bez
prstupu kpitnej vode a 11,1 % obydl (najviac vKoickom kraji 16,8 %; vpia-
tich krajoch je zhodne 0 Bratislavsk, Nitriansky, Treniansky, Trnavsk ailin-
sk kraj).
Op musme upozorni, e uveden sla poukazuj iba na percentulny podiel
obydl, o vzhadom na nzku poetnos rmskych osdlen vniektorch krajoch
me vies kvychleniu tejto tatistiky. Vzhadom na pramenn charakter publi-
kcie nebolo nam cieom detailne analyzova zskan daje.
Prehad vyuvania rznych zdrojov pitnej vody za jednotliv typy osdlen akra-
je ukazuje tabuka . 9.
Tab. . 6:
Prehad osdlen splnm pokrytm verejnm vodovodom poda typu akraja
Kraj Spolu Osdlenia vo vntri obce Osdlenia na okraji obce Osdlenia mimo obce
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
p
l
n
m

p
o
k
r
y
t
m

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Banskobystrick kraj 101 71,1 85,2 48 33,8 94,1 85,9 29 20,4 72,5 78,6 24 16,9 47,1 91,5
Bratislavsk kraj 15 79,0 81,0 6 31,6 85,7 98,3 8 42,1 88,9 65,6 1 5,3 33,3 100,0
Koick kraj 153 66,5 63,1 39 17,0 75,0 60,6 73 31,7 71,6 64,3 41 17,8 54,0 63,3
Nitriansky kraj 59 90,8 63,2 42 64,6 93,3 64,3 13 20,0 100,0 55,5 4 6,2 57,1 77,5
Preovsk kraj 190 74,8 80,3 39 15,4 84,8 89,9 100 39,4 78,1 79,4 51 20,1 63,8 74,8
Treniansky kraj 12 92,3 99,1 6 46,2 100,0 98,3 5 38,5 100,0 99,8 1 7,7 50,0 100,0
Trnavsk kraj 51 83,6 80,9 27 44,3 90,0 73,6 19 31,2 90,5 86,3 5 8,2 50,0 100,0
ilinsk kraj 17 89,5 97,2 9 47,4 100,0 100,0 4 21,1 66,7 88,3 4 21,1 100,0 100,0
SPOLU 598 74,5 76,0 216 26,9 87,8 77,6 251 31,3 77,5 74,3 131 16,3 56,2 76,5
24
Tab. . 7:
Prehad osdlen siastonm pokrytm verejnm vodovodom poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
i
a
s
t
o
m

p
o
k
r
y
t
m

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o
%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o
%

o
b
y
d
l

o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
K
o
k
o
%

o
b
y
d
l

o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a
%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o
%

o
b
y
d
l

o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 11 4,8 13,8 1 0,4 1,9 0,0 5 2,2 4,9 13,0 5 2,2 6,6 17,4
Nitriansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Preovsk kraj 6 2,4 34,2 0 0,0 0,0 0,0 5 2,0 3,9 37,0 1 0,4 1,3 20,0
Treniansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 1 1,6 30,0 0 0,0 0,0 0,0 1 1,6 4,8 30,0 0 0,0 0,0 0,0
ilinsk kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
SPOLU 18 2,2 21,5 1 0,1 0,4 0,0 11 1,4 3,4 25,5 6 0,8 2,6 17,8
25
Tab. . 8:
Prehad osdlen bez verejnho vodovodu poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n

b
e
z

v
e
r
e
j
n
h
o

v
o
d
o
v
o
d
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o
v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o
v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a
o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a
o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
m

v
o
d
o
v
o
d
o
m

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Banskobystrick kraj 41 28,9 29 20,4 3 2,1 5,9 2 1,4 3,9 11 7,8 27,5 5 3,5 12,5 27 19,0 52,9 22 15,5 43,1
Bratislavsk kraj 4 21,1 4 21,1 1 5,3 14,3 1 5,3 14,3 1 5,3 11,1 1 5,3 11,1 2 10,5 66,7 2 10,5 66,7
Koick kraj 64 27,8 36 15,7 10 4,4 19,2 6 2,6 11,5 24 10,4 23,5 10 4,4 9,8 30 13,0 39,5 20 8,7 26,3
Nitriansky kraj 6 9,2 6 9,2 3 4,6 6,7 3 4,6 6,7 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 3 4,6 42,9 3 4,6 42,9
Preovsk kraj 58 22,8 25 9,8 7 2,8 15,2 0 0,0 0,0 23 9,1 18,0 7 2,8 5,5 28 11,0 35,0 18 7,1 22,5
Treniansky kraj 1 7,7 1 7,7 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 1 7,7 50,0 1 7,7 50,0
Trnavsk kraj 9 14,8 8 13,1 3 4,9 10,0 2 3,3 6,7 1 1,6 4,8 1 1,6 4,8 5 8,2 50,0 5 8,2 50,0
ilinsk kraj 2 10,5 2 10,5 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 2 10,5 33,3 2 10,5 33,3 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0
SPOLU 185 23,0 111 13,8 27 3,4 11,0 14 1,7 5,7 62 7,7 19,1 26 3,2 8,0 96 12,0 41,2 71 8,8 30,5
26
Tab. . 9:
Vyvanie rznych zdrojov pitnej vody poda typu osdlenia akraja (podiel obydl v%)
Kraj Vodovod Vlastn studa Bez prstupu kpitnej vode Netandardn zdroj pitnej vody
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

v
o
d
o
v
o
d
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

v
o
d
o
v
o
d
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

v
o
d
o
v
o
d
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

v
o
d
o
v
o
d
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n

s
t
u
d
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n

s
t
u
d
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n

s
t
u
d
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n

s
t
u
d
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

n
e
m

p
r
s
t
u
p

k

p
i
t
n
e
j

v
o
d
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

n
e
m

p
r
s
t
u
p

k

p
i
t
n
e
j

v
o
d
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

n
e
m

p
r
s
t
u
p

k

p
i
t
n
e
j

v
o
d
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
e
m

p
r
s
t
u
p

k

p
i
t
n
e
j

v
o
d
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
y
u
v
a

i
n

z
d
r
o
j

p
i
t
n
e
j

v
o
d
y
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

i
n

z
d
r
o
j

p
i
t
n
e
j

v
o
d
y
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

i
n

z
d
r
o
j

p
i
t
n
e
j

v
o
d
y
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

v
y
u
v
a

i
n

z
d
r
o
j

p
i
t
n
e
j

v
o
d
y
Banskobystrick kraj 60,6 80,9 57,0 43,0 25,4 12,3 30,2 34,7 4,7 3,9 2,8 7,1 9,4 2,9 10,1 15,2
Bratislavsk kraj 64,0 84,3 58,3 33,3 24,9 15,7 18,1 66,7 5,5 0,0 11,6 0,0 10,4 0,0 21,9 0,0
Koick kraj 43,0 49,3 49,6 39,4 23,4 31,9 24,3 16,7 10,7 5,2 8,9 16,8 26,2 17,3 22,6 36,8
Nitriansky kraj 57,4 62,8 55,5 44,3 33,6 29,3 36,8 55,7 4,4 6,2 0,8 0,0 10,2 12,8 6,9 0,0
Preovsk kraj 60,9 76,2 63,5 47,9 22,3 19,7 22,2 24,0 8,1 1,2 8,2 11,8 13,3 5,3 11,1 21,4
Treniansky kraj 91,5 98,3 99,8 50,0 7,7 0,0 0,0 50,0 0,9 1,7 0,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 68,2 66,3 79,5 50,0 24,1 24,7 15,7 40,0 2,8 5,7 0,0 0,0 7,7 9,0 4,8 10,0
ilinsk kraj 87,0 100,0 58,8 100,0 7,9 0,0 25,0 0,0 2,7 0,0 8,7 0,0 2,4 0,0 7,5 0,0
SPOLU 58,8 69,8 60,1 45,2 23,7 21,7 23,6 25,5 7,2 4,0 6,9 11,1 15,0 8,6 14,1 23,1
27
Kanalizcia
plne pokrytch verejnou kanalizciou je 41,6 % vetkch sledovanch osdlen
(t. j. pokrytie je rovn alebo vie ako 50 %). Celkovo to predstavuje 334 osdle-
n. Vtchto osdleniach verejn kanalizciu vyuva 82,5 % vetkch obydl, kto-
r sa vnich nachdzaj. 15 osdlen (1,9 %) je pokrytch verejnou kanalizciou
iba iastone a vyuva ju iba 18,4 % obydl v tchto osdleniach. V 453 osdle-
niach (56,4 %) verejn kanalizcia plne chba. Znich a 170 osdlen (21,2 %)
sa nachdza v obciach, v ktorch je verejn kanalizcia iastone alebo plne
zaveden.
Ak sa pozrieme na situciu vrovine typov osdlen ajednotlivch krajov zistme,
e miera pokrytia verejnou kanalizciou svis stypom osdlenia. Zatia o plne
pokrytch verejnou kanalizciou je spomnanch 41,5 % zo vetkch osdlen,
spomedzi osdlen vo vntri obc to je a 62,6 %; vprpade osdlen na okraji obc
je to 39,8 %; avprpade segregovanch osdlen iba 21,5 %.
Celkovo najlepiu situciu m ilinsk kraj, kde je plne pokrytch verejnou ka-
nalizciou 79,0 % osdlen (o vak predstavuje iba 15 osdlen). Najhoria situ-
cia je vKoickom kraji, kde je verejn kanalizcia dostupn iba 25,7 % osdlen,
o predstavuje 59 osdlen. V rmci osdlen vo vntri obce je najlepia situcia
vTrenianskom ailinskom kraji, kde je verejnou kanalizciou pokrytch 100%
sledovanch osdlen uvedenho typu. Najhoria situcia je v Bratislavskom
kraji, kde miera pokrytia verejnou kanalizciou dosiahla za tento typ osdlenia
iba 14,3 %, o vak predstavuje iba jedno osdlenie. V rmci osdlen na okraji
obce je najlepia situcia vilinskom kraji, kde rove pokrytia dosiahla 66,7%.
Najhor stav je op v Koickom kraji, kde verejn kanalizciu m iba 23,5 %
vetkch sledovanch osdlen danho typu. Zo segregovanch osdlen maj
najlepie pokrytie verejnou kanalizciou tie vTrenianskom a ilinskom kraji
50,0 %;najhorie je na tom Bratislavsk kraj, kde verejn kanalizciu nem ani
jedna segregovan osdlenie.
Relne vyuvanie verejnej kanalizcie dosahuje priemern rove 82,5 %,
priom najviac je verejn kanalizcia vyuvan v osdleniach na okraji
obce85,7%; menej vosdleniach vo vntri obce 82,5 %; anajmenej vsegre-
govanch osdleniach 76,9 %. o sa tka krajov, najviac vyuvan je verejn
kanalizcia vosdleniach vTrenianskom kraji (98,0 %) anajmenej vKoickom
kraji (55,3 %). Poda jednotlivch typov osdlen je vyuvanie verejnej kanaliz-
cie nasledovn: za osdlenia vo vntri obce je najvyia miera vyuvania vBra-
tislavskom kraji (100,0 %) anajniia vKoickom kraji (58,0 %); vrmci osdlen
na okraji obce je najvyia miera vyuvania verejnej kanalizcie vTrenianskom
kraji (100,0 %) a najniia op v Koickom kraji (53,0 %); v prpade segregova-
nch osdlen je najvyia miera vyuvania verejnej kanalizcie vTrenianskom
kraji (100,0 %) anajniia vBratislavskom kraji (0).
Detailn situciu plnm pokrytm za osdlenia verejnou kanalizciou poda
jednotlivch typov osdlen a krajov ukazuje tabuka . 10. Zrove uvdza aj
relne vyuvanie verejnej kanalizcie vjednotlivch typoch osdlen.
Podobne ako vprpade verejnho vodovodu, aj prehad osdlen, ktor s len
iastone pokryt verejnou kanalizciou (t.j. kde verejn kanalizcia pokrva
menej ako 50,0 % osdlenia) uvdzame vzhadom na ich nzke absoltne po-
etnosti iba pre plnos. Podrobn analzu nepovaujeme za eln, kee ide
len o 15 osdlen vtyroch krajoch: 1 vBratislavskom kraji, 2 vTrnavskom kraji
apo 6 vKoickom aPreovskom kraji. Celkovo 4 zuvedench 15 osdlen s vo
vntri obce, 5 osdlen je na okraji obce a6 osdlen je segregovanch (tabuka
. 11).
Atlas 2013 eviduje 453 osdlen (56,4 % zcelkovho potu), vktorch verejn ka-
nalizcia plne chba. Z tchto 453 osdlen je 170 osdlen (21,2 % zo vetkch
sledovanch) vobciach, ktor verejn kanalizciu maj (plne alebo iastone).
Najni podiel osdlenia bez verejnej kanalizcie je v kategrii vo vntri obce
(35,0 %, o predstavuje celkovo 86 osdlen). Horia situcie je v kategrii na
okraji obce (58,3 %, o predstavuje celkovo 189 osdlen) anajhoria je situcia
vkategri segregovanch osdlen, zktorch a 76,0 % nem zaveden verejn
kanalizciu (o predstavuje celkovo 177 osdlen).
Ak sa sstredme iba na osdlenia bez verejnej kanalizcie, ktor sa ale nach-
dzaj vobciach pokrytch verejnou kanalizciou, tak je op vrazne najhoria
situcia, v percentulnom aj absoltnom vyjadren, v prpade segregovanch
osdlen. Z nich a 79 osdlen, t. j. 33,9 % vetkch segregovanch osdlen, bez
prstupu k verejnej kanalizcii, ale v obci sa kanalizcia nachdza. V prpade
osdlen na okraji obce je bez kanalizcie iba 61 z nich, o predstavuje 18,0 %.
28
Najmenej osdlen bez kanalizcie je vrmci kategrie vo vntri obce, ktorch je
iba 29, o predstavuje 11,8 %.
Ak sledujeme daje o osdleniach bez kanalizcie za jednotliv kraje, tak naj-
lepia situcia vpercentulnom vyjadren je vilinskom kraji, kde je iba 21,1%
osdlen bez verejnej kanalizcie, o s iba 4 osdlenia. Ztoho sa 3 osdlenia na-
chdzaj v obciach s verejnou kanalizciou. V absoltnych slach je najlepia
situcia vTrenianskom kraji, kde s iba 3 osdlenia bez verejnej kanalizcie, o
tvor 23,1% podiel. Dve ztchto osdlen s vobciach, vktorch sa verejn ka-
nalizcia nachdza. Najhoriu situciu evidujeme vKoickom kraji, kde je 70,9%
osdlen bez verejnej kanalizcie. Uveden podiel predstavuje 163 osdlen,
zktorch 50 je vobciach sverejnou kanalizciou.
V prpade osdlen vo vntri obc je najlepia situcia v Trenianskom a ilin-
skom kraji, vktorch nie je ani jedna osdlenie uvedenho typu bez verejnej
kanalizcie. Najhoriu situciu m Koick kraj, kde je najvy poet sledova-
nch osdlen tohto typu v absoltnych slach (30; o predstavuje 57,7 % po-
diel). V pomernom vyjadren je najhoria situcia v Bratislavskom kraji, kde je
bez verejnej kanalizcie 71,4 % sledovanch osdlen, o vak predstavuje iba
5osdlen. Vrovine osdlen na okraji obc je vTrenianskom kraji bez verejnej ka-
nalizcie iba jedna osdlenie (o je 16,7 %) anajv poet 76 osdlen (74,5%)
je op vKoickom kraji. Vprpade segregovanch osdlen evidujeme iba jedno
osdlenie vTrenianskom kraji (50,0 %). Vabsoltnych slach sme najviac segre-
govanch osdlen bez kanalizcie 59 (73,6 %) zaznamenali v Preovskom kra-
ji;vpercentulnom vyjadren to bolo vBratislavskom kraji, kde takto osdlenia
predstavuj 100 % (tabuka . 12).
Rovnako ako pri absencii verejnho vodovodu, aj v prpade absencie verejnej
kanalizcie vosdleniach sme zisovali pouvanie inch foriem odvdzaniaod-
padovch vd. Okrem verejnej kanalizcie sme sledovali aj pouvanie vlastnch
mp adomcich istiiek odpadovch vd (DOV). Taktie sme zaznamenvali
aj poet obydl bez kanalizcie. Aj za daje o spracovan odpadovch vd pla-
tia podobn metodologick obmedzenia ako v prpade verejnho vodovodu:
vmnohch obciach nemaj informcie o odvdzan odpadovch vd vjednot-
livch obydliach, vuvedench prpadoch sa preto informtori uchyovali kodha-
dom situcie. Ako ast jav sme zaznamenali, e obydlia vjednotlivch obciach
a osdleniach sce ofcilne maj urit formu kanalizcie, ktor vak nepou-
vaj alebo ju pouvaj iba iastone. Formlne naprklad maj mnoh obydlia
umpy, relne ich ale nepouvaj.
Na zklade zistench dajov meme skontatova, e 30,0 % obydl vo vetkch
typoch osdlen vyuva verejn kanalizciu. Vrmci osdlen vo vntri obc stp-
ne vyuvanie na 48,0 %; za osdlen na okraji obce poklesne na 27,3%;vprpa-
de segregovanch osdlenia poklesne len na rove 15,0 %.
Poda krajov najvy podiel obydl vyuvajcich verejn kanalizciu njdeme
vTrenianskom kraji (75,4 %) anajni vKoickom kraji (15,2 %). Vrmci osdle-
n vo vntri obce najlepie je na tom ilinsk kraj (97,8 %) anajhorie Bratislav-
sk kraj (18,6 %); vrovine osdlen na okraji obce najlepie je na tom Treniansky
kraj (60,0 %) anajhorie Koick kraj (13,0 %); vkategrii segregovanch osdle-
n najlepie je na tom Treniansky ailinsk kraj (50,0 %) anajhorie Bratislavsk
kraj (0).
Vlastn umpu vyuva vrmci vetkch sledovanch osdlen 24,7 % obydl, pri-
om najvy poet obydl vyuvajcich umpy je vBratislavskom kraji (60,0 %)
anajni vilinskom kraji (9,2 %). Ak sa na daje pozrieme poda jednotlivch
typov osdlen, tak vidme stpajcu tendenciu. Najni poet obydl odkza-
nch na vlastn umpu nachdzame v osdleniach vo vntri obce, kde ich je
22,5 % (najni poet takchto obydl v tomto type osdlen njdeme v Tren-
ianskom kraji 0 a najvy v Bratislavskom kraji 72,1 %). V osdleniach na
okraji obce podiel obydl vyuvajcich umpu stpne na 25,9 % (najni poet
takchto obydl v tomto type osdlen njdeme v ilinskom kraji 9,2 %; naj-
viac vTrnavskom kraji 38,6 %). Percentulny podiel obydl v segregovanch
osdleniach pouvajcich umpy dosiahla rove 25,4 % (najni poet obydl
v uvedenom type osdlen njdeme vTrenianskom kraji 0 a najvy v Brati-
slavskom kraji 100 %).
Domce istiky odpadovch vd pouva vsledovanch osdleniach iba 0,6 %
obydl, priom vosdleniach vo vntri obce to bola rove 0,4 %; vosdleniach
na okraji obce 0,4 %; vsegregovanch osdleniach 1,1 %. Vzhadom na vemi nz-
ky vskyt DOV nie je hlbia analza ich povania vjednotlivch krajoch eln.
Celkovo a 44,7 % vetkch obydl v osdleniach nem kanalizciu. Najhoria
situcia je vKoickom kraji, kde je 33,3 % obydl bez kanalizcie;najlepia situ-
29
cia je vTrenianskom kraji, kde je uvedench obydl iba 12,3 %. Za jednotliv
typy osdlen je najlepia situcia v kategrii vo vntri obce, v ktorch eviduje-
me 29,3% obydl bez kanalizcie (najlepie je na tom ilinsk kraj 0 anajhorie
Koick kraj s47,5 %). Mierne lepia situcia je vosdleniach na okraji obce, kde
je bez kanalizcie a 46,3 % obydl (najviac vilinskom kraji 49,2 %; najmenej
vTrenianskom kraji 10,0 %). Najhoria situcia je v prpade segregovanch
osdlen, kde je bez kanalizcie 58,5 % obydl (najviac v Koickom kraji 70,5;
najmenejv Bratislavskom kraji 0).
Detailn prehad vyuvania rznych foriem kanalizcie poda jednotlivch ty-
pov osdlen akrajov ukazuje tabuka . 13.
Tab. . 10:
Prehad osdlen splnm pokrytm osdlen verejnou kanalizciou poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
p
l
n
m

p
o
k
r
y
t
m

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n
i
a
c
h

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 59 25,7 55,3 20 8,7 38,5 60,0 24 10,4 23,5 53,0 15 6,5 19,7 52,7
Nitriansky kraj 31 47,7 64,5 26 40,0 57,8 63,1 4 6,2 30,8 67,5 1 1,5 14,3 90,0
Preovsk kraj 118 46,5 73,5 34 13,4 73,9 87,1 65 25,6 50,0 68,9 19 7,5 23,8 64,4
Treniansky kraj 10 76,9 98,0 6 46,2 100,0 96,7 3 23,1 60,0 100,0 1 7,7 50,0 100,0
Trnavsk kraj 34 55,7 68,8 20 32,8 66,7 58,0 10 16,4 47,6 83,0 4 6,6 40,0 87,5
ilinsk kraj 15 79,0 90,7 9 47,4 100,0 97,8 4 21,1 66,7 70,0 2 10,5 50,0 100,0
SPOLU 334 41,6 82,5 154 19,2 62,6 82,5 129 16,1 39,8 85,7 50 6,2 21,5 76,9
30
Tab. . 11:
Prehad osdlen siastonm pokrytm osdlen verejnou kanalizciou poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
i
a
s
t
o
m

p
o
k
r
y
t
m

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 6 2,6 17,5 0 0,0 0,0 0,0 2 0,9 2,0 25,0 4 1,7 5,3 13,8
Nitriansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Preovsk kraj 6 2,4 16,8 1 0,4 2,2 30,0 3 1,2 2,3 10,0 2 0,8 2,5 20,5
Treniansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 2 3,3 20,0 2 3,3 6,7 20,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
ilinsk kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
SPOLU 15 1,9 18,4 4 0,5 1,6 25,0 5 0,6 1,5 16,0 6 0,8 2,6 16,0
31
Tab. . 12:
Osdlenia bez verejnej kanalizcie poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n

b
e
z

v
e
r
e
j
n
e
j

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h
,

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o
v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h
,

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o
v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h
,

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a
o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h
,

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
o
k
r
y
t

v
e
r
e
j
n
o
u

k
a
n
a
l
i
z
c
i
o
u

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Koick kraj 163 70,9 50 21,7 30 13,0 57,7 6 2,6 11,5 76 33,0 74,5 19 8,3 18,6 57 24,8 75,0 25 10,9 32,9
Nitriansky kraj 34 52,3 12 18,5 19 29,2 42,2 4 6,2 8,9 9 13,9 69,2 4 6,2 30,8 6 9,2 85,7 4 6,2 57,1
Preovsk kraj 131 51,6 42 16,5 11 4,3 23,9 4 1,6 8,7 61 24,0 47,7 18 7,1 14,1 59 23,2 73,8 20 7,9 25,0
Treniansky kraj 3 23,1 2 15,4 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 2 15,4 40,0 1 7,7 20,0 1 7,7 50,0 0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 25 41,0 9 14,8 8 13,1 26,7 1 1,6 3,3 11 18,0 52,4 5 8,2 23,8 6 9,8 60,0 3 4,9 30,0
ilinsk kraj 4 21,1 3 15,8 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 1 5,3 16,7 1 5,3 16,7 2 10,5 50,0 2 10,5 50,0
SPOLU 453 56,4 170 21,2 86 10,7 35,0 29 3,6 11,8 189 23,5 58,3 61 7,6 18,8 177 22,0 76,0 79 9,8 33,9
32
Tab. . 13:
Vyvanie rznych druhov kanalizcie poda typu osdlenia akraja (podiel obydl v%)
Kraj Verejn kanalizcia Vlastn umpa DOV Absencia kanalizcie
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

k
a
n
a
l
i
z
c
i
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

k
a
n
a
l
i
z
c
i
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

k
a
n
a
l
i
z
c
i
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
e
r
e
j
n

k
a
n
a
l
i
z
c
i
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n
u
m
p
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n
u
m
p
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n
u
m
p
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

v
l
a
s
t
n
u
m
p
u
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

D
O
V
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

D
O
V
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

v
y
u
v
a

D
O
V
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
y
u
v
a

D
O
V
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l

v
o

v
e
t
k
c
h

o
s
d
l
e
n

j
e

b
e
z

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

j
e

b
e
z

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

j
e

b
e
z

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

j
e

b
e
z

k
a
n
a
l
i
z
c
i
e
Banskobystrick kraj 32,8 57,2 27,3 12,8 20,7 16,4 24,3 22,5 1,1 1,8 1,8 0,0 45,4 25,5 46,8 64,8
Bratislavsk kraj 22,6 18,6 33,3 0,0 60,0 72,1 37,2 100,0 0,0 0,0 0,0 0,0 17,4 9,3 29,4 0,0
Koick kraj 15,2 26,0 13,0 11,1 20,8 26,5 21,1 16,7 0,6 0,0 0,2 1,7 63,4 47,5 65,8 70,5
Nitriansky kraj 30,8 36,4 20,8 12,9 29,3 26,5 32,5 41,4 0,0 0,0 0,0 0,0 39,9 37,1 46,7 45,7
Preovsk kraj 34,3 65,0 34,8 15,8 27,3 22,7 27,4 29,8 0,7 0,1 0,4 1,5 37,7 12,2 37,4 52,9
Treniansky kraj 75,4 96,7 60,0 50,0 11,5 0,0 30,0 0,0 0,8 1,7 0,0 0,0 12,3 1,7 10,0 50,0
Trnavsk kraj 39,0 40,0 39,5 35,0 30,1 19,8 38,6 43,0 0,0 0,0 0,0 0,0 30,9 40,2 21,9 22,0
ilinsk kraj 71,6 97,8 46,7 50,0 9,2 2,2 9,2 25,0 0,0 0,0 0,0 0,0 19,2 0,0 49,2 25,0
SPOLU 30,0 48,0 27,3 15,0 24,7 22,5 25,9 25,4 0,6 0,4 0,4 1,1 44,7 29,3 46,3 58,5
33
Elektrick energia
Najdostupnejou ininierskou sieou v osdleniach, podobne ako v obciach, je
elektrick energia. S vnimkou u spomnanch 14 osdlen je elektrick ener-
gia dostupn vo vetkch sledovanch osdleniach. A 782 osdlen, o pred-
stavuje 97,4 % zo vetkch sledovanch osdlen, je plne pokrytch rozvodmi
elektrickej energie, t. j. pokrytie je rovn alebo vie ako 50 %. Vtchto osdle-
niach elektrick energiu vyuva 94,3 % obydl, ktor sa vnich nachdzaj. Iba
5osdlen (0,6 %) je pokrytch elektrickou energiou iastone, kde juvyuva iba
35,4% obydlzmienench osdlen.
Ak sa pozrieme na situciu na zklade typov osdlen akrajov, zistme, e miera
pokrytia elektrickou energiou je pribline rovnak vo vetkch typoch osdlen
okrem segregovanch. Medzisegregovan osdlenia patria vetky u spomna-
n prpady osdlen bez elektrickej energie, ako aj 3 z 5 osdlen, ktor s elek-
trickou energiou pokryt iba iastone. Zostvajce osdlenia s z kategrie
osdlen na okraji obce.
Podrobn situciu za osdlenia plne pokryt elektrickou energiou poda jed-
notlivch typov a krajov ukazuje tabuka . 14. Tabuka uvdza aj relne vyuva-
nie elektrickej energie vjednotlivch typoch osdlen. alie dve tabuky (. 15
a16) s iba povinnou sasou analzy pre monos kompletnej komparcie
dajov tohto typu. Vzhadom na vemi nzke poetnosti osdlen, ktorch sa tka
iaston pokrytie elektrickou energiou, nie je elne dva komplexn prehad;
zaosdlenia bez elektrickej energie sme popis u uviedli.
Tab. . 14:
Prehad plne elektrifkovanch osdlen poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
p
l
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n
c
h

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o
v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a
o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 220 95,7 91,7 50 21,7 96,2 88,4 101 43,9 99,0 92,0 69 30,0 90,8 93,6
Nitriansky kraj 65 100,0 94,6 45 69,2 100,0 95,0 13 20,0 100,0 95,9 7 10,8 100,0 90,0
Preovsk kraj 251 98,8 97,0 46 18,1 100,0 98,8 128 50,4 100,0 96,7 77 30,3 96,3 96,4
Treniansky kraj 13 100,0 93,7 6 46,2 100,0 88,3 5 38,5 100,0 97,6 2 15,4 100,0 100,0
Trnavsk kraj 61 100,0 98,4 30 49,2 100,0 98,5 21 34,4 100,0 99,1 10 16,4 100,0 97,0
ilinsk kraj 19 100,0 99,0 9 47,4 100,0 100,0 6 31,6 100,0 96,7 4 21,1 100,0 100,0
SPOLU 782 97,4 94,3 244 30,4 99,2 94,4 322 40,1 99,4 95,2 216 26,9 92,7 92,9
34
Tab. . 15:
Prehad iastone elektrifkovanch osdlen poda typov akrajov
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n
c
h

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

j
u

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 2 0,9 56,0 0 0,0 0,0 0,0 1 0,4 1,0 100,0 1 0,4 1,3 12,0
Nitriansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Preovsk kraj 1 0,4 45,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 1 0,4 1,3 45,0
Treniansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
ilinsk kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
SPOLU 5 0,6 35,4 0 0,0 0,0 0,0 2 0,3 0,6 60,0 3 0,4 1,3 19,0
35
Tab. . 16:
Prehad osdlen poda typov akrajov bez dostupnch elektrickch siet
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n

b
e
z

e
l
e
k
t
r
i
c
k
c
h

s
i
e
t

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

e
l
e
k
t
r
i
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Koick kraj 6 2,6 6 2,6 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 6 2,6 7,9 6 2,6 7,9
Nitriansky kraj 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0
Preovsk kraj 2 0,8 2 0,8 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 2 0,8 2,5 2 0,8 2,5
Treniansky kraj 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0
ilinsk kraj 0 0,0 0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0
SPOLU 14 1,7 14 1,7 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 14 1,7 6,0 14 1,7 6,0
36
Plyn aspsoby vykurovania
Pri sledovan situcie vdostupnosti avo vyuvan plynu je situcia oproti ostat-
nm druhom ininierskych siet atypick. Hoci s rozvody plynu dostupnejie
ako verejn kanalizcia, ich vyuvanie vosdleniach je jedno znajnich. Inmi
slovami: hoci je dostupnos plynu vrmskych osdleniach relatvne vysok, jeho
vyuvanie je relatvne nzke. Dvodom je skutonos, e plyn je fnanne n-
ron zdroj energie, ktor je mon vmnohch prpadoch (najm vdedinskom
prostred) nahradi lacnejmi energetickmi zdrojmi, ako naprklad tuh pali-
vo. Tvrdenie jasne dokumentujniie uveden tabuky, ktor popisuj spsob
atyp vykurovania.
Kee spsob vykurovanie povaujeme za vznamn ukazovate, zaradili sme
informcie o vyuvan jednotlivch typov krenia v rmci sledovanch obc
a osdlen na vod tejto asti. Plyn ako nkladn zdroj energie sa primrne vy-
uva prve na krenie aa nsledne na varenie.
Zniie tabuky . 17 je evidentn svislos medzi typom osdlenia atypom vy-
kurovania. Najniie vyuvanie plynu evidujeme vsegregovanch osdleniach,
kde je aj najvy podiel krenia prostrednctvom tuhho paliva. Detailn pre-
had spsobov vykurovania poda jednotlivch krajov atypov osdlen uvdzaj
priloen tabuky. Pre plnos uvdzame, e zcelkovho potu 1 070 obc a803
osdlen sme daje o vykurovan zskali z1 006 obc az797 osdlen. daje ch-
baj primrne za mest, o bolo spsoben metodologickm usmernenm.
Poda zisovania evidujeme celkom 416 osdlen, ktor s plne pokryt rozvod-
mi plynu (pre porovnanie vprpade verejnej kanalizcie to je iba 334 osdlen),
ale vyuva ich iba 35,1 % obydl (oproti 82,5 % v prpade kanalizcie). Zo 416
osdlen je 181 vo vntri obce a vyuvanie plynu v uvedench osdleniach je
41,7 %. alch 181 osdlen je na okraji obce a vyuva v nich plyn iba 33,7 %
obydl. Najmenej pokryt rozvodmi plynu s segregovan osdlenia, kde evidu-
jeme 54 osdlen srozvodmi plynu, ktorale vyuva dokonca iba 19,7 % obydl.
Najvy percentulny podiel osdlen s plnou plynofkciou je v Nitrianskom
kraji 51 osdlen (78,5 %) a najni v ilinskom kraji 3 osdlenia (15,8 %).
Vkategri osdlen vo vntri obce najvy podiel m Trnavsk kraj (93,3 %, o
predstavuje 28 osdlen) a najni op ilinsk kraj (33,3 %; o predstavuje
3 osdlenia). V rmci osdlen na okraji obce je situcia identick: najviac ich je
vTrnavskom kraji (71,4 %; o je 15 osdlen) anajmenej vilinskom kraji (0,0%
percent). V rmci segregovanch osdlen najvyie pokrytie maj osdlenia
vKoickom kraji iba 36,8 % (28 osdlen). Najniie je zhodne vBratislavskom,
Trenianskom ailinskom kraji, kde neevidujem ani jedno plynofkovan segre-
govan osdlenie.
iastone plynofkovanch je na Slovensku spolu iba 26 osdlen, priom najv-
ie zastpenie maj vrmci tejto kategrie osdlenia na okraji obce.
Celkovo v rmci Atlasu 2013 evidujeme 356 osdlen bez rozvodov plynu, o
predstavuje 44,3 % vetkch sledovanch osdlen. Tieto osdlenia sa nachdza-
j v261 obciach, ktor s plne alebo iastone pokryt rozvodmi plynu. Nepre-
kvap skutonos, e najvy poet osdlen bez plynofkcie tvoria segregovan
osdlenia anajmenej neplynofkovanch osdlen je vo vntri obc. Detailn pre-
had jednotlivch typov osdlen poda pokrytia plynovmi rozvodmi ukazuj
tabuky 19 a 21.
37
Tab. . 17:
Spsob vykurovania obydl za obce aosdlenia poda krajov
Kraj Koko % obydl vobci vyuva na krenie Koko % obydl vosdleniach vyuva na krenie
centralizovan
zsobovanie
teplom
plyn tuh palivo elektrina in
(alternatvne)
zdroje tepla
centralizovan
zsobovanie
teplom
plyn tuh palivo elektrina in
(alternatvne)
zdroje tepla
Banskobystrick kraj 1,8 26,0 66,2 6,3 0,1 5,0 4,7 90,7 1,7 0,0
Bratislavsk kraj 14,6 39,6 50,7 2,1 0,0 0,0 17,4 83,2 2,6 0,0
Koick kraj 2,9 50,3 44,2 2,6 0,1 1,8 7,1 90,1 0,7 0,6
Nitriansky kraj 6,5 61,7 31,1 3,0 0,3 6,4 31,7 63,3 1,6 0,3
Preovsk kraj 2,3 34,3 62,5 2,3 0,6 2,0 8,2 89,9 0,4 0,0
Treniansky kraj 13,1 41,0 39,9 4,1 1,9 30,8 7,1 41,4 21,3 0,0
Trnavsk kraj 10,7 60,2 29,3 2,4 0,0 11,5 25,3 60,8 3,3 0,0
ilinsk kraj 7,9 34,3 48,2 8,9 0,7 26,8 0,0 72,6 1,2 0,0
SPOLU 4,3 41,9 51,2 3,6 0,3 4,6 10,5 84,4 1,4 0,2
Tab. . 18:
Prehad spsobov vykurovania zajednotliv typy osdlen
Typ osdlenia Koko % obydl vosdleniach vyuva na krenie
centralizovan
zsobovanie teplom
plyn tuh palivo elektrinu in (alternatvne) zdroje
tepla
Poet osdlen zktorch
sme zskali daje
vo vntri obce 10,9 19,2 69,8 1,8 0,1 240
na okraji obce 2,2 9,9 88,3 0,5 0,3 324
segregovan 1,3 2,2 94,0 2,4 0,1 233
38
Tab. . 19:
Prehad plne plynofkovanch osdlen poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
p
l
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n
c
h

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 118 51,3 28,6 36 15,7 69,2 45,1 54 23,5 52,9 23,4 28 12,2 36,8 17,3
Nitriansky kraj 51 78,5 49,6 40 61,5 88,9 53,5 10 15,4 76,9 38,5 1 1,5 14,3 5,0
Preovsk kraj 130 51,2 32,4 31 12,2 67,4 28,9 78 30,7 60,9 37,1 21 8,3 26,3 20,3
Treniansky kraj 8 61,5 76,9 5 38,5 83,3 79,0 3 23,1 60,0 73,3 0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 45 73,8 51,6 28 45,9 93,3 48,2 15 24,6 71,4 54,7 2 3,3 20,0 75,0
ilinsk kraj 3 15,8 0,0 3 15,8 33,3 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
SPOLU 416 51,8 35,1 181 22,5 73,6 41,7 181 22,5 55,9 33,7 54 6,7 23,2 19,7
39
Tab. . 20:
Prehad iastone plynofkovanch osdlen poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n
i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n
c
h

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

K
o
k
o

%

o
b
y
d
l
o
s
d
l
e
n

h
o

a
j

s
k
u
t
o
n
e

v
y
u
v
a
Koick kraj 10 4,4 8,5 1 0,4 1,9 5,0 7 3,0 6,9 10,0 5 2,2 6,6 2,0
Nitriansky kraj 2 3,1 18,0 0 0,0 0,0 0,0 2 3,1 15,4 18,0 0 0,0 0,0 0,0
Preovsk kraj 8 3,2 13,0 2 0,8 4,4 7,7 3 1,2 2,3 16,0 3 1,2 3,8 13,7
Treniansky kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
Trnavsk kraj 3 4,9 16,7 1 1,6 3,3 30,0 1 1,6 4,8 10,0 1 1,6 10,0 10,0
ilinsk kraj 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0
SPOLU 26 3,2 13,3 5 0,6 2,0 14,1 15 1,9 4,6 14,3 9 1,1 3,9 10,2
40
Tab. . 21:
Prehad osdlen bez rozvodov plynu poda typu akraja
C
e
l
k
o
v

p
o
e
t

o
s
d
l
e
n

b
e
z

p
l
y
n
o
c
i
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

v
o

v
n
t
r
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

o
s
d
l
e
n
i
a

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

n
a

o
k
r
a
j
i

o
b
c
e
Z

t
o
h
o

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n

o
s
d
l
e
n
i
a

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Z

t
o
h
o

v
o
b
c
i
a
c
h

k
t
o
r
p
l
n
e

a
l
e
b
o

i
a
s
t
o
n
e

p
l
y
n
o
k
o
v
a
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

%

z
o

v
e
t
k
c
h

s
l
e
d
o
v
a
n
c
h

s
e
g
r
e
g
o
v
a
n
c
h

o
s
d
l
e
n

Koick kraj 100 43,5 69 30,0 13 5,7 25,0 11 4,8 21,2 41 17,8 40,2 19 8,3 18,6 46 20,0 60,5 19 8,3 25,0
Nitriansky kraj 12 18,5 11 16,9 5 7,7 11,1 4 6,2 8,9 1 1,5 7,7 1 1,5 7,7 6 9,2 85,7 6 9,2 85,7
Preovsk kraj 116 45,7 84 33,1 13 5,1 28,3 7 2,8 15,2 47 18,5 36,7 37 14,6 28,9 56 22,1 70,0 40 15,8 50,0
Treniansky kraj 4 30,8 4 30,8 0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 2 15,4 40,0 2 15,4 40,0 2 15,4 100,0 2 15,4 100,0
Trnavsk kraj 13 21,3 11 18,0 1 1,6 3,3 0 0,0 0,0 5 8,2 23,8 5 8,2 23,8 7 11,5 70,0 6 9,8 60,0
ilinsk kraj 16 84,2 16 84,2 6 31,6 66,7 6 31,6 66,7 6 31,6 100,0 6 31,6 100,0 4 21,1 100,0 4 21,1 100,0
SPOLU 356 44,3 261 32,5 55 6,9 22,4 41 5,1 16,7 128 15,9 39,5 85 10,6 26,2 173 21,5 74,3 115 14,3 49,4
41
Prstupov cesta
O kvalite ivota v jednotlivch osdleniach vypoved do znanej miery aj typ
prstupovej cesty, preto sme v rmci Atlasu 2013 tento indiktor sledovali. Pre-
had dajov poda typu osdlenia za jednotliv kraje uvdzame vtabuke . 22.
Musme ale kontatova, e v tomto prpade s informcie iba priblin, pre-
toe kvalita jednotlivch prstupovch komunikcii je vemi rzna. Napr. mno-
h ofcilne asfaltov prstupov komunikcie s v dezoltnom stave; v prpa-
de segregovanch osdlen prstupov komunikcia uritho typu vemi asto
kon na zaiatku osdlenia alebo v jeho strede a k astiam alebo jednotlivm
obydliam u vedie komunikcia plne inho typu. Nadruhej strane vak mus-
me prizna, e podobn situciu sme asto zaznamenali aj vprpade obc alebo
ich ast, ktor nemaj srmskou problematikou ni spolon. Pre potreby tejto
analzy sme v zujme kvantitatvneho spracovania zskanch dajov skoncen-
trovali relne monosti do niekokch shrnnch typov prstupovch komuni-
kci. Avak zkladn databza (dtov sbor) v poznmkovej asti obsahuje
informcie, ktor mu zainteresovanm intitcim poskytn detailnej opis
konkrtnej situcie.
42
Tab. . 22:
Prehad prstupovch ciest do osdlen poda typu akraja
Prstupov cesta
Kraj Vetky koncentrcie Koncentrcie vo vntri obce Koncentrcie na okraji obce Koncentrcie segregovan
P
o
e
t

k
o
n
c
e
n
t
r
c
i
a
s
f
a
l
t
o
v
i
a
s
t
o
n
e

a
s
f
a
l
t
o
v

r
e
s
p
.

k
o
m
b
i
n
o
v
a
n
b
e
t
n
o
v

(
p
a
n
e
l
o
v
)
p
o
,

s
p
e
v
n
e
n
,

i
n
P
o
e
t

k
o
n
c
e
n
t
r
c
i
a
s
f
a
l
t
o
v
i
a
s
t
o
n
e

a
s
f
a
l
t
o
v

r
e
s
p
.

k
o
m
b
i
n
o
v
a
n
b
e
t
n
o
v

(
p
a
n
e
l
o
v
)
p
o
,

s
p
e
v
n
e
n
,

i
n
P
o
e
t

k
o
n
c
e
n
t
r
c
i
a
s
f
a
l
t
o
v
i
a
s
t
o
n
e

a
s
f
a
l
t
o
v

r
e
s
p
.

k
o
m
b
i
n
o
v
a
n
b
e
t
n
o
v

(
p
a
n
e
l
o
v
)
p
o
,

s
p
e
v
n
e
n
,

i
n
P
o
e
t

k
o
n
c
e
n
t
r
c
i
a
s
f
a
l
t
o
v
i
a
s
t
o
n
e

a
s
f
a
l
t
o
v

r
e
s
p
.

k
o
m
b
i
n
o
v
a
n
b
e
t
n
o
v

(
p
a
n
e
l
o
v
)
p
o
,

s
p
e
v
n
e
n
,

i
n
Banskobystrick kraj 142 98 20 0 24 51 42 6 0 3 40 33 4 0 3 51 23 10 0 18

% podiel na celkovo
pote koncentrci v kraji
100,00 69,01 14,08 0,00 16,90 35,92 29,58 4,23 0,00 2,11 28,17 23,24 2,82 0,00 2,11 35,92 16,20 7,04 0,00 12,68
Bratislavsk kraj 19 13 3 1 2 7 5 1 0 1 9 6 1 1 1 3 2 1 0 0
% podiel na celkovo
100,00 68,42 15,79 5,26 10,53 36,84 26,32 5,26 0,00 5,26 47,37 31,58 5,26 5,26 5,26 15,79 10,53 5,26 0,00 0,00
Koick kraj 230 169 34 5 22 52 46 3 0 3 102 74 15 2 11 76 49 16 3 8
% podiel na celkovo
100,00 73,48 14,78 2,17 9,57 22,61 20,00 1,30 0,00 1,30 44,35 32,17 6,52 0,87 4,78 33,04 21,30 6,96 1,30 3,48
Nitriansky kraj 65 56 5 1 3 45 41 3 0 1 13 11 1 0 1 7 4 1 1 1
% podiel na celkovo
100,00 86,15 7,69 1,54 4,62 69,23 63,08 4,62 0,00 1,54 20,00 16,92 1,54 0,00 1,54 10,77 6,15 1,54 1,54 1,54
Preovsk kraj 254 185 40 9 20 46 39 4 2 1 128 97 20 5 6 80 49 16 2 13
% podiel na celkovo
100,00 72,83 15,75 3,54 7,87 18,11 15,35 1,57 0,79 0,39 50,39 38,19 7,87 1,97 2,36 31,50 19,29 6,30 0,79 5,12
Treniansky kraj 13 12 0 0 1 6 6 1 0 0 5 5 0 0 0 2 1 0 0 1
% podiel na celkovo
100,00 92,31 0,00 0,00 7,69 46,15 46,15 7,69 0,00 0,00 38,46 38,46 0,00 0,00 0,00 15,38 7,69 0,00 0,00 7,69
Trnavsk kraj 61 50 3 5 3 30 26 0 0 3 21 16 2 3 0 10 8 0 2 0
% podiel na celkovo
100,00 81,97 4,92 8,20 4,92 49,18 42,62 0,00 0,00 4,92 34,43 26,23 3,28 4,92 0,00 16,39 13,11 0,00 3,28 0,00
ilinsk kraj 19 15 3 1 0 9 9 0 0 0 6 4 2 0 0 4 2 1 1 0
% podiel na celkovo
100,00 78,95 15,79 5,26 0,00 47,37 47,37 0,00 0,00 0,00 31,58 21,05 10,53 0,00 0,00 21,05 10,53 5,26 5,26 0,00
SPOLU 803 598 108 22 75 246 214 18 2 12 324 246 45 11 22 233 138 45 9 41
% podiel na celkovom
pote koncentrci
100,00 74,47 13,45 2,74 9,34 30,64 26,65 2,24 0,25 1,49 40,35 30,64 5,60 1,37 2,74 29,02 17,19 5,60 1,12 5,11
43
3.5. Osdlenia atypy obydl
Jednou z dleitch tm diskusie o ivotnch podmienkach Rmov na Sloven-
sku s otzky spojen sbvanm. Variabilita relnej situcie zhadiska typu b-
vania Rmov na Slovensku ntila pri prprave dotaznka aternneho vskumu
k zjednoduovaniu jednotlivch typolgi obydl obvanch Rmami. Zrove
sme boli nten njs jednoznanejie defncie niektorch druhov obydl (pri-
mrne naprkladchatr), sktormi mali aj predol vskumy problm.
V zisovan sme obydlia v jednotlivch osdleniach delili do dvoch zkladnch
kategri: na obydlia bytovho charakteru (bytov domy avnich byty) aindivi-
dulne obydlia (domy, drevenice, chatre, unimobunky, maringotky apod.). Sa-
mostatn kategriu tvorili nebytov atzv.in obydlia sliace na bvanie, ktor
sa nesledovali primrne zo tatistickch dvodov, ale kvli zachyteniu typolo-
gickej variability obydl.
Pri defnovan shrnnho charakteru obydl sme vychdzali z dvoch dimenzi:
predovetkm z leglnosti jednotlivch druhov obydl (zpis do katastra) ako
aj z princpu technolgie ich vstavby (murovan domy alebo drevenice, uni-
mobunky, maringotky a pod.). Iba v prpade chatr sa kombinovali obidve di-
menzie. U murovanch domov alebo drevenc sme sledovali ich leglnos. Le-
glnym obydlm rozumieme obydlie zapsane v katastri nehnutenost alebo
obydlie, na ktor bolo vydan stavebn povolenie. Zvolenm postup vygenero-
val nasledovn kategrie: murovan domy leglne; drevenice leglne; murova-
n domy pred kolaudciou (t.j. vtdiu stavby). Za uveden stavby sme nesledo-
vali techniku vstavby alebo stav. Rovnako sme nesledovali technick stav alebo
kvalitu bytovho fondu vprpade bytovch domov ajednotlivch bytov vnich.
Pokia konkrtna stavba nemala leglny status, tzn. nebola zapsan v katastri
nehnutenost a ani na u nebolo vydan stavebn povolenie, sledovali sme
formu stavebnej realizcie alebo jej kvalitu. Priny neleglnosti stavby mu
by toti rzne a nemusia priamo svisie s kvalitou stavby. V mnohch prpa-
doch je neleglnos stavby spsoben nevysporiadanmi majetkovo-prvnymi
vzahmi k pozemkom, a nie nevhodnou kvalitou stavby. Pokia charakter nele-
glnej vykazoval kvalitu, ktor teoreticky nebrnila jej dodatonej legalizcii
(neexistovali by technick prekky jej legalizcie), povaovali sme dan stavbu
za murovan dom alebo drevenicu nezapsan do katastra. Pokia ale technic-
k stav obydlia ani teoreticky neumooval dodaton legalizciu, tto stavbu
sme povaovali za chatr (bez ohadu na druh pouitho stavebnho materilu
a techniku stavby).
Poslednm typom zisovanch obydl boli maringotky, unimobunky alebo ne-
bytov priestory (naprklad pivnice, gare, opy, bval matersk klka, stajne,
prezliekrne a pod.) a in stavby. Medzi inmi stavbami sa vyskytli kurizne
prbytky ako stan, vagn, nedefnovan prstavby, kontajnery apod.
Na zklade uvedench kritri sa v 803 zisovanch osdleniach sa nachdza
celkovo 29 406 obydl, v ktorch poda odhadov bvalo 215 436 ud. V osdle-
niach s najviac zastpen byty vbytovch domoch, ktorch je celkovo 10635
(36,2 %) a poda odhadov v nich bva 66 400 obyvateov (29,7 % zo vetkch
obyvateov osdlen). Druhm najastejm typom obydl s leglne murova-
n domy, tzn. domy zapsan v katastri nehnutenost, ktorch poet je 8 701
abva vnich a 72083 ud (33,5 % zo vetkch obyvateov osdlen). Leglnych
drevenc adomov, na ktor bolo vydan stavebn povolenie (tzn. leglne indi-
vidulne domy) bolo 9 889 (33,6 %), vktorch poda odhadov bva 79187 ud
(36,8 % zo vetkch obyvateov osdlen). Zisovanie poukzalo na to, e mini-
mlne 69,8 % obydl vosdleniach je leglnych abva vnich 66,5 % obyvateov
zo vetkch osdlen.
Vskmanch osdleniach sa nachdza alch 3662 murovanch domov a399
drevenc, ktor maj neleglny status, ale stavebne spaj charakter stavby,
ktor by bolo mon legalizova. Spolu to predstavuje 4 061 obydl (13,8 %),
vktorch poda odhadov bva 33822 ud (15,7 % zo vetkch obyvateov osd-
len). Chatr sme celkovo vrmci Atlasu 2013 zaevidovali 4 131, o predstavuje
14,1 % vetkch obydl abva vnich odhadom 31601 ud (14,7 % zo vetkch
obyvateov osdlen). Ako ukzal tento vskum, chatre nie s najpoetnejm
druhom stavieb vosdleniach.
Zisten daje umonili vypotapriemern poet ud obvajcich jedno obyd-
lie. Priemern poty obyvateov vak maj iba obmedzen vpovedn hodnotu,
pretoe vrmci vskumu Atlasu 2013 sme zkapacitnch atechnickch dvodov
nezisovali obytn plochu jednotlivch obydl, o by umonilo zisti koko m
2

obytnej plochy pripad na jednho obyvatea. Na zklade informci o celko-
44
vom pote obydl (29 406) a odhade jeho obyvateov (215 436) zisujeme, e
vsledovanch osdleniach vjednom obydl bva priemerne 7,3 ud. Vprpade
bytov v bytovch domoch je priemern poet 6,2 obyvateov. Najvy poet
ud pripadajcich na jedno obydlie evidujeme v murovanch domoch (legl-
nych aj neleglnych), kde toto slo dosahuje rove 8,3 ud (resp. 8,5 vprpade
neleglnych murovanch domov) na jedno obydlie. Pravdepodobnou prinou
najvyieho priemernho potu obyvateov v murovanch domoch je skuto-
nos, e murovan domy maj obvykle najviu obytn plochu atechnicky ire-
lne ide o viacgeneran stavby. Naopak takmer polovicu sledovanch bytov
vosdleniach (4 983 bytov) tvoria njomn byty niieho tandardu, ktor maj
menie obytn plochy a len zriedka s obvan viacgeneranmi rodinami.
Priemern poet obyvateov jednej chatre je 7,6 ud. Vprpade chatr obvykle
ide omalometrne jedno priestorov obydlia, apreto uveden priemern po-
et obyvateov chatre povaujeme za vemi vysok slo.
Najudnatejm typom osdlen s osdlenia na okrajoch miest aobc spotom
obydl 12440, kde poda odhadov bva 95020 obyvateov ana jedno obydlie
pripad priemerne 7,6 obyvateov. Rovnak priemern poet obyvateov sme
zistili aj v prpade segregovanch osdlen, v ktorch evidujeme 9 756 obydl
obvanch poda odhadov 73920 obyvatemi. Vosdleniach vo vntri obce od-
hadujeme 46496 obyvateov a evidujeme najni poet obydl (7 210); zrove
najmenej obyvateov na jedno obydlie 6,5 obyvateov.
Prehad jednotlivch typov obydl za kraje atypy osdlen vrtane priemernho
potu obyvateov pripadajcich na jedno obydlie uvdzame vtabukch . 23-26.
45
Tab. . 23:
Odhadovan poet obydl aich obyvateov poda typu obydlia akraja
Kraj Spolu Bytov domy Murovan domy leglne Drevenice leglne Murovan domy pred
kolaudciou
Murovan domy
nezapsan
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

o
b
y
d
l

B
y
t
o
v

d
o
m
y
B
y
t
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
e
n

b
y
t
M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

D
r
e
v
e
n
i
c
e

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

p
r
e
d

k
o
l
a
u
d
c
i
o
u
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n

d
o
m
y

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 21 131 3 665 154 1 910 8 938 4,7 817 6 719 8,2 38 204 5,4 27 142 5,3 352 2 532 7,2
% podiel na celkovom pote 9,8 12,5 12,9 18,0 13,5 9,4 9,3 18,8 14,7 2,7 2,5 9,6 8,1
Bratislavsk kraj 2 629 509 1 12 60 5,0 288 1 512 5,3 0 0 0,0 7 60 8,6 195 961 4,9
Koick kraj 77 918 9 625 323 2 781 23 311 8,4 2 956 23 001 7,8 41 264 6,4 582 3 298 5,7 1 305 11 856 9,1
Nitriansky kraj 8 712 1 468 73 709 3 271 4,6 577 4 503 7,8 28 104 3,7 14 127 9,1 74 428 5,8
Preovsk kraj 88 775 10 731 421 3 036 21 562 7,1 3 198 31 071 9,7 95 819 8,6 345 2 033 5,9 1 660 14 830 8,9
Treniansky kraj 3 964 1 018 89 962 3 668 3,8 29 200 6,9 0 0 0,0 0 0 0,0 1 5 5,0
Trnavsk kraj 8 831 1 508 85 556 3 312 6,0 791 4 685 5,9 0 0 0,0 11 53 4,8 67 454 6,8
ilinsk kraj 3 476 882 50 669 2 278 3,4 45 392 8,7 0 0 0,0 0 0 0,0 8 76 9,5
SPOLU 215 436 29 406 1 196 10 635 66 400 6,2 8 701 72 083 8,3 202 1 391 6,9 986 5 713 5,8 3 662 31 142 8,5
Poznmka: Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych komunt 2013 aoich obyvateoch na zklade odhadov anepredstavuj ofcilne poty.
46
Tab. . 23 - pokraovanie:
Odhadovan poet obydl aich obyvateov poda typu obydlia akraja
Kraj Spolu Drevenice nezapsan Chatre Unimobunky Maringotky Nebytov priestory In obydlia
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

o
b
y
d
l

D
r
e
v
e
n
i
c
e

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

C
h
a
t
r
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

U
n
i
m
o
b
u
n
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
a
r
i
n
g
o
t
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

N
e
b
y
t
o
v

p
r
i
e
s
t
o
r
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

I
n

o
b
y
d
l
i
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 21 131 3 665 45 309 6,9 320 1 567 4,9 121 540 4,5 21 77 3,7 11 92 8,4 3 11 3,7
% podiel na celkovom pote 9,8 12,5 11,3 11,5 7,8 5,0 21,9 17,0 34,4 25,8 17,2 14,0 23,1 10,6
Bratislavsk kraj 2 629 509 0 0 0,0 0 0 0,0 7 36 5,1 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Koick kraj 77 918 9 625 22 139 6,3 1 788 14 512 8,1 105 797 7,6 21 125 6,0 22 413 18,8 2 5 2,5
Nitriansky kraj 8 712 1 468 2 14 7,0 6 41 6,8 42 218 5,2 1 6 6,0 15 0 0,0 0 0 0,0
Preovsk kraj 88 775 10 731 294 2 050 7,0 1 945 15 145 7,8 130 1 001 7,7 10 54 5,4 13 137 10,5 5 73 14,6
Treniansky kraj 3 964 1 018 0 0 0,0 13 48 3,7 11 33 3,0 0 0 0,0 2 10 5,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 8 831 1 508 8 30 3,8 6 29 4,8 60 224 3,7 6 27 4,5 1 4 4,0 2 13 6,5
ilinsk kraj 3 476 882 28 138 4,9 53 259 4,9 76 321 4,2 2 10 5,0 0 0 0,0 1 2 2,0
SPOLU 215 436 29 406 399 2 680 6,7 4 131 31 601 7,6 552 3 170 5,7 61 299 4,9 64 656 10,3 13 104 8,0
47
Tab. . 24:
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vosdleniach vo vntri obc
kolaudciou
Murovan domy
nezapsan
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

B
y
t
o
v

d
o
m
y
B
y
t
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
e
n

b
y
t
M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

D
r
e
v
e
n
i
c
e

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

p
r
e
d

k
o
l
a
u
d
c
i
o
u
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n

d
o
m
y

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 8 537 1 548 81 1 068 4 848 4,5 326 2 623 8,0 0 0 0,0 2 15 7,5 103 701 6,8
Bratislavsk kraj 841 146 1 12 60 5,0 122 704 5,8 0 0 0,0 4 30 7,5 7 35 5,0
Koick kraj 8 764 1 154 47 486 3 380 7,0 431 3 497 8,1 5 45 9,0 42 311 7,4 55 391 7,1
Nitriansky kraj 5 847 934 42 475 2 242 4,7 406 3 389 8,3 0 0 0,0 10 77 7,7 14 81 5,8
Preovsk kraj 14 565 2 052 126 1 318 7 331 5,6 523 5 327 10,2 15 308 20,5 23 76 3,3 145 1 274 8,8
Treniansky kraj 1 571 294 13 282 1 533 5,4 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 5 707 943 46 239 1 875 7,8 628 3 339 5,3 0 0 0,0 11 53 4,8 59 388 6,6
ilinsk kraj 664 139 6 105 365 3,5 18 158 8,8 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
SPOLU 46 496 7 210 362 3 985 21 634 5,4 2 454 19 037 7,8 20 353 17,7 92 562 6,1 383 2 870 7,5
48
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vosdleniach vo vntri obc
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

D
r
e
v
e
n
i
c
e

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

C
h
a
t
r
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

U
n
i
m
o
b
u
n
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
a
r
i
n
g
o
t
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

N
e
b
y
t
o
v

p
r
i
e
s
t
o
r
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

I
n

o
b
y
d
l
i
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 8 537 1 548 0 0 0,0 31 253 8,2 18 97 5,4 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Bratislavsk kraj 841 146 0 0 0,0 0 0 0,0 1 12 12,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Koick kraj 8 764 1 154 1 7 7,0 117 849 7,3 17 87 5,1 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Nitriansky kraj 5 847 934 2 14 7,0 2 8 4,0 10 36 3,6 0 0 0,0 15 0* 0,0 0 0 0,0
Preovsk kraj 14 565 2 052 2 9 4,5 17 187 11,0 2 16 8,0 3 17 5,7 4 20 5,0 0 0 0,0
Treniansky kraj 1 571 294 0 0 0,0 0 0 0,0 10 28 2,8 0 0 0,0 2 10 5,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 5 707 943 0 0 0,0 0 0 0,0 3 31 10,3 1 8 8,0 0 0 0,0 2 13 6,5
ilinsk kraj 664 139 2 35 17,5 0 0 0,0 14 106 7,6 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
SPOLU 46 496 7 210 7 65 9,3 167 1 297 7,8 75 413 5,5 4 25 6,3 21 30 1,4 2 13 6,5
49
Tab. . 25:
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vosdleniach na okraji obc
kolaudciou
Murovan domy
nezapsan
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

B
y
t
o
v

d
o
m
y
B
y
t
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
e
n

b
y
t
M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

D
r
e
v
e
n
i
c
e

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

p
r
e
d

k
o
l
a
u
d
c
i
o
u
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n

d
o
m
y

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 6 394 967 23 350 1 420 4,1 317 2 886 9,1 10 159 15,9 25 127 5,1 122 1 042 8,5
Bratislavsk kraj 1 680 339 0 0 0 0,0 142 700 4,9 0 0 0,0 3 30 10,0 188 926 4,9
Koick kraj 34 884 4 390 110 962 7 263 7,5 1 835 14 486 7,9 27 153 5,7 274 1 570 5,7 706 6 150 8,7
Nitriansky kraj 1 431 271 4 31 132 4,3 158 945 6,0 28 104 3,7 0 0 0,0 46 196 4,3
Preovsk kraj 45 177 5 181 114 1 048 7 908 7,5 2 085 19 388 9,3 10 54 5,4 255 1 615 6,3 789 6 643 8,4
Treniansky kraj 1 515 458 69 430 1 317 3,1 26 188 7,2 0 0 0,0 0 0 0,0 1 5 5,0
Trnavsk kraj 2 275 365 27 195 937 4,8 153 1 236 8,1 0 0 0,0 0 0 0,0 8 66 8,3
ilinsk kraj 1 664 469 18 408 1 221 3,0 26 224 8,6 0 0 0,0 0 0 0,0 2 50 25,0
SPOLU 95 020 12 440 365 3 424 20 198 5,9 4 742 40 053 8,4 75 470 6,3 557 3 342 6,0 1 862 15 078 8,1
50
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vosdleniach na okraji obc
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

D
r
e
v
e
n
i
c
e

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

C
h
a
t
r
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

U
n
i
m
o
b
u
n
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
a
r
i
n
g
o
t
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

N
e
b
y
t
o
v

p
r
i
e
s
t
o
r
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

I
n

o
b
y
d
l
i
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 6 394 967 15 134 8,9 88 404 4,6 34 202 5,9 3 9 3,0 0 0 0,0 3 11 3,7
Bratislavsk kraj 1 680 339 0 0 0,0 0 0 0,0 6 24 4,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Koick kraj 34 884 4 390 4 19 4,8 508 4 563 9,0 46 359 7,8 14 60 4,3 13 256 19,7 1 5 5,0
Nitriansky kraj 1 431 271 0 0 0,0 0 0 0,0 7 48 6,9 1 6 6,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Preovsk kraj 45 177 5 181 70 676 9,7 854 8 164 9,6 58 587 10,1 5 25 5,0 3 50 16,7 4 67 16,8
Treniansky kraj 1 515 458 0 0 0,0 0 0 0,0 1 5 5,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 2 275 365 0 0 0,0 4 17 4,3 0 0 0,0 4 15 3,8 1 4 4,0 0 0 0,0
ilinsk kraj 1 664 469 0 0 0,0 26 152 5,8 6 15 2,5 0 0 0,0 0 0 0,0 1 2 2,0
SPOLU 95 020 12 440 89 829 9,3 1 480 13 300 9,0 158 1 240 7,8 27 115 4,3 17 310 18,2 9 85 9,4
51
Tab. . 26:
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vsegregovanch osdleniach
kolaudciou
Murovan domy
nezapsan
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

B
y
t
o
v

d
o
m
y
B
y
t
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
e
n

b
y
t
M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

D
r
e
v
e
n
i
c
e

l
e
g
l
n
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n
e

d
o
m
y

p
r
e
d

k
o
l
a
u
d
c
i
o
u
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
u
r
o
v
a
n

d
o
m
y

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 6 200 1 150 50 492 2 670 5,4 174 1 210 7,0 28 45 1,6 0 0 0,0 127 789 6,2
Bratislavsk kraj 108 24 0 0 0 0,0 24 108 4,5 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Koick kraj 34 270 4 081 166 1 333 12 668 9,5 690 5 018 7,3 9 66 7,3 266 1 417 5,3 544 5 315 9,8
Nitriansky kraj 1 434 263 27 203 897 4,4 13 169 13,0 0 0 0,0 4 50 12,5 14 151 10,8
Preovsk kraj 29 033 3 498 181 670 6 323 9,4 590 6 356 10,8 70 457 6,5 67 342 5,1 726 6 913 9,5
Treniansky kraj 878 266 7 250 818 3,3 3 12 4,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 849 200 12 122 500 4,1 10 110 11,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
ilinsk kraj 1 148 274 26 156 692 4,4 1 10 10,0 0 0 0,0 0 0 0,0 6 26 4,3
SPOLU 73 920 9 756 469 3 226 24 568 7,6 1 505 12 993 8,6 107 568 5,3 337 1 809 5,4 1 417 13 194 9,3
52
Odhadovan poet obydl aich obyvateov vsegregovanch osdleniach
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

o
s
d
l
e
n
O
d
h
a
d
o
v
a
n

P
o
e
t

o
b
y
d
l

D
r
e
v
e
n
i
c
e

n
e
z
a
p
s
a
n

d
o

k
a
t
a
s
t
r
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

C
h
a
t
r
e
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

U
n
i
m
o
b
u
n
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

M
a
r
i
n
g
o
t
k
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

N
e
b
y
t
o
v

p
r
i
e
s
t
o
r
y
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

I
n

o
b
y
d
l
i
a
O
d
h
a
d
o
v
a
n

p
o
e
t

u
d
v
a
j
c
i
c
h
P
r
i
e
m
e
r
n

p
o
e
t

o
b
y
v
a
t
e
o
v

n
a

j
e
d
n
o

o
b
y
d
l
i
e

Banskobystrick kraj 6 200 1 150 30 175 5,8 201 910 4,5 69 241 3,5 18 68 3,8 11 92 8,4 0 0 0,0
Bratislavsk kraj 108 24 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Koick kraj 34 270 4 081 17 113 6,6 1 163 9 100 7,8 42 351 8,4 7 65 9,3 9 157 17,4 1 0 0,0
Nitriansky kraj 1 434 263 0 0 0,0 4 33 8,3 25 134 5,4 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Preovsk kraj 29 033 3 498 222 1 365 6,1 1 074 6 794 6,3 70 398 5,7 2 12 6,0 6 67 11,2 1 6 6,0
Treniansky kraj 878 266 0 0 0,0 13 48 3,7 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0 0 0 0,0
Trnavsk kraj 849 200 8 30 3,8 2 12 6,0 57 193 3,4 1 4 4,0 0 0 0,0 0 0 0,0
ilinsk kraj 1 148 274 26 103 4,0 27 107 4,0 56 200 3,6 2 10 5,0 0 0 0,0 0 0 0,0
SPOLU 73 920 9 756 303 1 786 5,9 2 484 17 004 6,8 319 1 517 4,8 30 159 5,3 26 316 12,2 2 6 3,0
53
3.6. Majetkovo-prvny vzah kpozemkom
Dleitm ukazovateom bytovej situcie Rmov vjednotlivch osdleniach je
aj majetkovo-prvny vzah k pozemkom, na ktorch sa osdlenia nachdzaj.
Percentulne s najastejm majiteom pozemkov, na ktorch s postaven
obydlia vosdleniach, samotn Rmovia. Celkovo ide o 35 % vetkch pozemkov.
Prve na pozemkoch vlastnench Rmami s postaven predovetkm leglne
individulne stavby (murovan domy alebo drevenice). Druhm najvm vlast-
nkom pozemkov vosdleniach s obce, vktorch katastri sa konkrtne osdlenia
nachdzaj. Obce vlastnia 31 % pozemkov vo vetkch osdleniach; najastejie
preto, lebo na uvedench pozemkoch stoja bytov domy, resp. njomn byty
niieho tandardu vo vlastnctve obc. Na zklade uvedench zisten meme
kontatova, e 2/3 pozemkov je mon povaova za majetkovo-prvne vyspo-
riadan alebo ahko vysporiadaten. Zostvajca jedna tretina pozemkov je
vlastncky rozdelen nasledovne: 20 % pozemkov vosdleniach obvanch R-
mami patr znmym vlastnkom bvajcim mimo osdlen (najastejie lenom
majority); pribline 5 % pozemkov patr neznmym vlastnkom; zostvajcich
pribline 9 % pozemkov vlastnia in vlastnci ako cirkev, slovensk pozemkov
fond (SPF), ttne intitcie, prvnick osoby a pod. Detailn prehad vlastnc-
kych vzahov k pozemkom, na ktorch sa nachdzaj jednotliv typy osdlen
poda krajov, ukazuje tabuka . 27.
Tab. . 27:
Vlastnctvo pozemkov na ktorch sa nachdzaj obydlia vosdleniach, poda kraja atypu osdlenia (v %)
Kraj Samotnm
Rmom
Znmym
vlastnkom
(skromnm
osobm)
mimo
osdlenia
Neznmym
vlastnkom
Obci Cirkvi Armde SR Vo vlastnctve
SPF
V sprve SPF Inm ttnym
intitcim
Inm
vlastnkom
Banskobystrick kraj 30 13 8 38 0 0 2 1 1 6
osdlenia vo vntri obce 34 10 6 40 0 0 0 1 1 6
osdlenia na okraji obce 36 11 9 36 1 0 1 2 1 4
segregovan osdlenia 22 17 9 37 0 0 6 0 2 7
Bratislavsk kraj 53 21 1 14 1 3 5 0 3 0
Koick kraj 40 22 5 23 3 0 1 2 2 2
54
Kraj Samotnm
Rmom
Znmym
vlastnkom
(skromnm
osobm)
mimo
osdlenia
Neznmym
vlastnkom
Obci Cirkvi Armde SR Vo vlastnctve
SPF
V sprve SPF Inm ttnym
intitcim
Inm
vlastnkom
Nitriansky kraj 36 20 6 34 3 0 0 0 0 0
Preovsk kraj 34 23 2 28 3 0 3 2 1 4
Treniansky kraj 16 0 0 84 0 0 0 0 0 0
Trnavsk kraj 33 14 12 36 2 0 0 0 0 3
ilinsk kraj 6 15 0 70 0 0 0 0 4 5
SPOLU 35 20 5 31 2 0 2 1 1 3
Poznmka: Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych komunt 2013 anepredstavuj ofcilne dta.
55
3.7. Dostupnos sluieb vosdleniach
Vraznm ukazovateom kvality ivota asocilnej integrcie obyvateov jednot-
livch obc Slovenska je (ne)dostupnos vybranch sluieb. Vrmci Atlasu 2013
sme sledovali niekoko ukazovateov, ktor maj priamy dopad na kvalitu ivota
sledovanej cieovej skupiny alebo vprpade nedostupnosti mu limitova aktivi-
ty rmskej komunity. Vzhadom na veobecne nzky socilny aekonomicky status
Rmov ijcich vosdleniach stpa dleitos dostupnosti verejnch sluieb.
Jednou zo sledovanch dimenzi bola dostupnos verejnej hromadnej dopravy
autobusovho a elezninho spojenia. V sledovanch 1 070 obc Slovenska
sme nezistili ani jednu obec, ktor by nemala autobusov zastvku, ktor by
bola bez autobusovho spojenia. elezninm spojenm je pokrytch iba 32,5 %
sledovanch obc (348). Priemern vzdialenos knajbliej elezninej zastvke
zobc bez elezninho spojenia je 13 km. Najhoriu situciu sme zaznamenali
vPreovskom kraji, kde je priemern vzdialenos a 15 km; najlepiu vilinskom
kraji, kde priemern vzdialenos je len 4 km. V Preovskom kraji sa nachdzaj
aj dva zo tyroch okresov Slovenska, vktorch eleznin sie chba plne. Ide
o okresy Svidnk a Stropkov. Samotn prtomnos autobusovho a eleznin-
ho spojenia vak povaujeme len za nepriamy ukazovate, pretoe nevypoved
ofrekvencii spojov asieti miest aobc, sktormi s sledovan obce spojen.
Dostupnos sluieb v oblasti zdravotnctva je dleit pre vetkch obyvate-
ov Slovenska. Ukzalo sa, e iba v42,2 % sledovanch obc (452) sa nachdza
ambulancia veobecnho lekra. Obyvatelia 618 obc musia za veobecnm le-
krom dochdza vpriemere 7 km, pretoe vobciach sa ambulancie nenach-
dzaj. Horia situcia je vprpade siete ambulanci detskch lekrov (pediatrov),
ktor evidujeme iba v 333 sledovanch obc (31,1 %). Priemern vzdialenos
knajbliej pediatrickej ambulancie zobc bez uvedenej ambulancie predstavu-
je 9km. Pribline na rovnakej rovni je aj sie stomatologickch ambulancii, kto-
r sa nachdzaj v344 sledovanch obc (32,2 %). Zobc, kde sa stomatologick
ambulancia nenachdza, musia pacienti cestova priemerne 8 km. Najhoriu
situciu evidujeme vprpade gynekologickch ambulanci, ktor sa nachdzaj
iba v 197 sledovanch obc (18,4 %). A 873 obc gynekologick ambulancie
nem (81,6 %) avzdialenos k najbliej gynekologickej ambulancii je vprieme-
re 10 km. Poslednou sledovanou zdravotnckou slubou bola prtomnos lekrn.
Tie sa nachdzaj v364 sledovanch obc (34,0 %) achbaj v706 (66 %) obc.
Priemern vzdialenos knajbliej lekrn je 7 km.
V rmci dostupnosti alch sluieb evidujeme relatvne dobr situciu v do-
stupnosti potovch sluieb. A v 674 sledovanch obc (63 %) je prtomn
poboka Slovenskej poty, priom priemern vzdialenos od obc, v ktorch
sa pota nenachdza (396 obc; 37,0 %) je 4 km. Snepriaznivm vsledkom sa
stretvame pri dostupnosti bankomatovch sluieb. Iba 228 sledovanch obc
(21,3 %) m aspo jeden bankomat a a 842 obci tto slubu nem (78,7 %).
Vzdialenos knajbliiemu bankomatu je vpriemere 10 km. Do uvedench da-
jov samozrejme nezapotavame monosti vberu hotovosti vrmci sluieb po-
boiek Slovenskej poty. Sstredili sme sa iba na verejne dostupn bankomaty.
Prtomnos predajn potravn sme zaznamenali v 1 048 sledovanch obc
(97,9%); len 22 obc (2,1 %) takto slubu neposkytuje. Priemern vzdialenos
knajbliej predajni potravn je 4 km.
Vemi dobr je aj dostupnos retauranch alebo pohostinskch sluieb. A 948
sledovanch obc (88,6 %) m uveden zariadenia na svojom zem. Zo 122 obc
(11,4 %) bez pohostinstva aretaurcie je priemern vzdialenos knajbliiemu
takmuto zariadeniu 4 km.
Prehad dostupnosti jednotlivch sluieb obianskej vybavenosti poda krajov
uvdzame vtabukch . 28-30.
alm z dleitch ukazovateov kvality ivota a integrcie je monos vyu-
va kultrne aspoloensk sluby alebointitcie. Vrmci nho vskumu sme
popri prtomnosti kostola, kultrneho domu adomu smtku vobci sledovali aj
vyuvanie uvedench intitci miestnymi Rmami.
Na zklade zozbieranch dajov sme zistili, e 1 047 sledovanch obc (97,9 %)
m na svojom zem aspo jeden kostol. Kostol sa nenachdza iba v 23 obc
(2,2%); v660 sledovanch obciach (61,7 %) saspo jednm kostolom bva mini-
mlne jeden farr. Prtomnos farra vobci vytvra predpoklady pre lepie mo-
nosti prce farrov s miestnou rmskou komunitou. Poda naich zisten bolo
skutone minimlne v 281 obc uveden, e miestny farr sa angauje v prci
s Rmami. Kvli presnosti je nevyhnutn uvies, e v mnohch prpadoch sa
za aktivity miestneho farra s Rmami povaovali ben cirkevn aktivity. Za-
56
znamenali sme naprklad renie evanjelia, ben aktivity, nepecifkovan ak-
tivity, v rmci koly, prv svt prijmanie, ome a pod. Aj preto sme tto as
dotaznka vnaej publikcii samostatne nespracovali. daje oaktivitch farrov
srmskou komunitou vak mu, podobne ako alie zisten daje, sli ako
vchodisko pre kreovanie inch cielench vskumov.
Domy smtku evidujeme v 941 sledovanch obc (87,9 %), z ktorch Rmovia
vyuvaj domy smtku v923 obc (86,3 %), znich 18 obc uviedlo, e Rmovia
dom smtku nevyuvaj. V129 sledovanch obciach (12,1 %) dom smtku nie je.
Obdobne sme sledovali aj vskyt avyuvanie kultrnych domov. Vrmci vyu-
vania kultrnych domov vjednotlivch mestch aobciach sme zisovali ich vy-
uvanie na skromn ely, napr. na rodinn aspoloensk oslavy, priom ns
zaujmala monos a ich relne vyuvanie Rmami. Predpokladali sme, e naj-
m vprpade obc je kultrny dom asto jedinm priestorom, kde sa poetnej-
ie rodinn aspoloensk oslavy mu realizova; jeho dostupnos pre miestnu
rmsku komunitu je preto relevantn. Pokia sme v terne nezistili in daje,
vprpademiest sme predpokladali, e na skromn ely sa kultrny dom (ale-
bo in obecn priestor) vyuva a mu ho vyuva aj Rmovia. V mestskom
prostred vak vemi asto na podobn ely slia in, naprklad retauran
zariadenia, take Rmova vmestch uveden slubu vprincpe mu vyuva.
Vrmci sledovanch obc evidujeme 1 006 obc (94,0 %), vktorch sa nachdza
kultrny dom, iba 64 obc (6,0 %) bolo bez kultrneho domu. V 923 sledovanch
obciach (86,3 %) uviedli, e kultrny dom na skromn ely vyuvaj aj R-
movia. V 22 prpadoch sa kultrny dom vobci nachdza, ale nie je vyuvan na
skromn ely. Celkovo v61 sledovanch obc (5,7 %) Rmovia kultrny dom
nevyuvaj aj napriek tomu, e kultrny dom sa na skromn ely pouva.
57
Tab. . 28:
Dostupnos autobusovho aelezninho spojenia vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Autobusov spojenie eleznin spojenie
Poet obc sautobusovm
spojenm
Poet obci
bezautobusovho
spojenia
Priemern vzdialenos
autobusovho spojenia
zaobce, bez tejto sluby
Poet obc
so elezninm spojenm
Poet obci
bezelezninho spojenia
Priemern vzdialenos
elezninho spojenia
zaobce bez tejto sluby
Banskobystrick kraj 266 0 0 km 69 197 14 km
% zo sledovanch obc 100,0 0,0 25,9 74,1
Bratislavsk kraj 27 0 0 km 16 11 11 km
Koick kraj 256 0 0 km 81 175 12 km
Nitriansky kraj 134 0 0 km 55 79 10 km
Preovsk kraj 243 0 0 km 53 190 15 km
Treniansky kraj 41 0 0 km 24 17 7 km
Trnavsk kraj 76 0 0 km 30 46 9 km
ilinsk kraj 27 0 0 km 20 7 4 km
SPOLU 1070 0 0 km 348 722 13 km
58
Tab. . 29:
Dostupnos zdravotnckych sluieb vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Ambulancia veobecnho lekra Pediatrick ambulancia Gynekologick ambulancia Stomatologick ambulancia Lekre
P
o
e
t

o
b
c
a
m
b
u
l
a
n
c
i
o
u

v
e
o
b
e
c
n
h
o

l
e
k
r
a
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

a
m
b
u
l
a
n
c
i
e

v
e
o
b
e
c
n
h
o

l
e
k
r
a
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h
,

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
p
e
d
i
a
t
r
i
c
k
o
u

a
m
b
u
l
a
n
c
i
o
u
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

p
e
d
i
a
t
r
i
c
k
o
u

a
m
b
u
l
a
n
c
i
e
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
g
y
n
e
k
o
l
o
g
i
c
k
o
u

a
m
b
u
l
a
n
c
i
o
u
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

g
y
n
e
k
o
l
o
g
i
c
k
e
j

a
m
b
u
l
a
n
c
i
e
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c

s
o

s
t
o
m
a
t
o
l
o
g
i
c
k
o
u

a
m
b
u
l
a
n
c
i
o
u
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

s
t
o
m
a
t
o
l
o
g
i
c
k
e
j

a
m
b
u
l
a
n
c
i
e
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
l
e
k
o
u
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

l
e
k
r
n
e
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
Banskobystrick kraj 85 181 7 km 54 212 9 km 45 221 9 km 66 200 8 km 64 202 8 km
% zo sledovanch obc 32,0 68,1 20,3 79,7 16,9 83,1 24,8 75,2 24,1 75,9
Bratislavsk kraj 21 6 7 km 15 12 10 km 8 19 11 km 12 15 11 km 16 11 8 km
Koick kraj 86 170 6 km 68 188 8 km 26 230 12 km 68 188 7 km 69 187 6 km
Nitriansky kraj 81 53 7 km 58 76 9 km 35 99 11 km 61 73 8 km 71 63 7 km
Preovsk kraj 78 165 7 km 61 182 9 km 30 213 11 km 58 185 8 km 54 189 8 km
Treniansky kraj 28 13 6 km 22 19 7 km 18 23 7 km 25 16 8 km 27 14 6 km
Trnavsk kraj 54 22 5 km 39 37 8 km 24 52 8 km 38 38 7 km 47 29 6 km
ilinsk kraj 19 8 6 km 16 11 8 km 11 16 10 km 16 11 8 km 16 11 7 km
SPOLU 452 618 7 km 333 737 9 km 197 873 10 km 344 726 8 km 364 706 7 km
Poznmka: Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych komunt 2013 anepredstavuj ofcilne poty
59
Tab. . 30:
Dostupnos potovch abankovch sluieb adostupnos retaurci aobchodov spotravinami vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Pota Bankomat Retaurcia alebo pohostinstvo Predaja potravn
P
o
e
t

o
b
c
p
o
b
o
k
o
u

S
l
o
v
e
n
s
k
e
j

p
o
t
y
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

p
o
b
o
k
y

S
l
o
v
e
n
s
k
e
j

p
o
t
y
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
b
a
n
k
o
m
a
t
o
m
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

b
a
n
k
o
m
a
t
u
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
r
e
t
a
u
r
c
i
o
u

a
l
e
b
o

p
o
h
o
s
t
i
n
s
t
v
o
m
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

r
e
t
a
u
r
c
i
e

a
l
e
b
o

p
o
h
o
s
t
i
n
s
t
v
a
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c

s
o

p
r
e
d
a
j
o
u

p
o
t
r
a
v
n
P
o
e
t

o
b
c
i

b
e
z

p
r
e
d
a
j
n
e

p
o
t
r
a
v
n
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s

t
e
j
t
o

s
l
u
b
y

v
o
b
c
i
a
c
h

k
d
e

s
l
u
b
a

a
b
s
e
n
t
u
j
e
Banskobystrick kraj 134 132 5 km 38 228 11 km 206 60 5 km 258 8 4 km
% zo sledovanch obc 50,4 49,6 14,3 85,7 77,4 22,6 97,0 3,0
Bratislavsk kraj 27 0 0 km 10 17 11 km 27 0 0 km 27 0 0 km
Koick kraj 139 117 4 km 43 213 10 km 232 24 4 km 252 4 3 km
Nitriansky kraj 119 15 4 km 40 94 10 km 129 5 3 km 129 5 3 km
Preovsk kraj 128 115 4 km 32 211 10 km 212 31 4 km 239 4 4 km
Treniansky kraj 36 5 3 km 20 21 7 km 41 0 0 km 40 1 2 km
Trnavsk kraj 68 8 4 km 31 45 7 km 75 1 1 km 76 0 0 km
ilinsk kraj 23 4 2 km 14 13 8 km 26 1 1 km 27 0 0 km
SPOLU 674 396 4 km 228 842 10 km 948 122 4 km 1048 22 4 km
60
Tab. . 31:
Dostupnos avyuvanie domov smtku akultrnych domov vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Dom smtku Kultrny dom
Poet obc
sdomom smtku
Poet obc
vktorch Rmovia
vyuvaj dom
smtku
Poet obc
vktorch Rmovia
nevyuvaj dom
smtku
Poet obci bez
domu smtku
Poet obc
skultrnym
domom
Poet obc
vktorch
sa kultrny
dom vyuva
naskromn ely
aRmovia ho
vyuvaj
Poet obc
vktorch
sa kultrny
dom vyuva
naskromn ely
aRmovia ho
nevyuvaj
Poet obci
bezkultrneho
domu
Banskobystrick kraj 224 222 2 42 250 238 6 16
Bratislavsk kraj 27 27 0 0 26 21 5 1
Koick kraj 231 228 3 25 235 224 8 21
Nitriansky kraj 134 128 6 0 131 115 14 3
Preovsk kraj 187 181 6 56 226 197 19 17
Treniansky kraj 40 40 0 1 37 32 4 4
Trnavsk kraj 75 75 0 1 74 70 4 2
ilinsk kraj 23 22 1 4 27 26 1 0
SPOLU 941 923 18 129 1006 923 61 64
Poznmka: Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych komunt 2013 anepredstavuj ofcilne poty
61
Tab. . 32:
Dostupnos kostolov asluieb farra vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Poet obc skostolom Poet obc bez kostola Poet obc sfarou
Banskobystrick kraj 249 17 120
% zo sledovanch obc 93,6 6,4 45,1
Bratislavsk kraj 27 0 23
Koick kraj 254 2 152
Nitriansky kraj 133 1 98
Preovsk kraj 243 0 162
Treniansky kraj 41 0 32
Trnavsk kraj 74 2 50
ilinsk kraj 26 1 23
SPOLU 1047 23 660
62
3.8. Politick aobianska participcia
Vemi diskutovanou tmou, ktor Atlas 2013 nemohol ignorova, je politick
participcia Rmov na verejnom a politickom ivote. V sledovanch sdlach
vmiestnych samosprvach pracuje celkovo 9033 poslancov obecnch amest-
skch zastupitestiev, zktorch je poda odhadov 426 Rmov. Rmovia vak tvo-
ria iba 4,7 % vetkch poslancov. Atlas 2013 eviduje 29 starostov, ktor deklaruj
rmsku nrodnos, o predstavuje iba 2,7 % zo vetkch primtorov astarostov
sledovanch miest aobc.
Ani v jednom kraji na Slovensku poet Rmov v obecnch alebo mestskch
samosprvach nedosahuje pomern zastpenie rmskej komunity v kraji. Naj-
vy poet rmskych poslancov v rmci obc a miest, ktor boli sasou Atla-
su je vPreovskom kraji 159 rmskych poslancov, ktor tvoria 8,4 % vetkch
poslancov v sledovanch obciach kraja. Na druhom mieste je Banskobystrick
kraj, kde je 152 rmskych poslancov (7,9 %) ana treom mieste je Koick kraj,
kde je 101 rmskych poslancov (vrtane koickej mestskej asti Lunk IX), o
predstavuje 5,1 %. Rmski poslanci boli zvolen do mestskch alebo obecnch
zastupitestiev celkovo v197 obciach. Najviac obc srmskymi poslancami sme
zistili vBanskobystrickom kraji 77, o predstavuje 29,0 % sledovanch obc. Na
druhom mieste je Preovsk kraj 64 obc, o predstavuje 26,3 % sledovanch
obc. Na treom mieste evidujeme Koick kraj 44 obc a17,2 % podiel na sle-
dovanch obciach.
Odlin situcia vporad jednotlivch krajov je vprpade starostov. Najviac rm-
skych starostov je vBanskobystrickom kraji 15, o vak tvor iba 5,6 % zo vet-
kch starostov kraja. Na druhom mieste je Koick kraj s8 rmskymi starostami
(vrtane koickej mestskej asti Lunk IX), o tvor 3,1 %. VPreovskom kraji s
rmski starostovia iba v 5 obciach, o predstavuje 2,1 % zo vetkch sledova-
nch obc kraja.
Prehad potu rmskych poslancov astarostov poskytuje tabuka . 33.
V339 sledovanch obciach Slovenska informtori uviedli, e po roku 1990 boli
vobecnom zastupitestve aj Rmovia, priom v188 prpadoch ide oobce, vkto-
rch vsasnosti rmskych poslancov nenachdzame vbec. Zrove eviduje-
me27 obc, kde vminulosti psobili rmski starostovia. Zuvedench 27 obc je
vsasnosti 12 obc vedenchnermskym starostom.
V245 mestch aobciach pracuje poda informtorov pri miestnej samosprve
aj komisia poveren rieenm (aj) rmskej problematiky vobci. Najastejie uv-
dzan boli socilne, bytov komisie alebo komisie verejnho poriadku. Iba v122
prpadoch na prci spomnanch komisi aktvne participuj aj Rmovia. V 50
sdlach funguje poda informtorov urit (neformlna) forma rmskej samo-
sprvy. Najastejie sme zaznamenali prtomnos vajdu alebo miestneho ldra,
naprklad poslanca samosprvy, neformlneho aktivistu, aktivistu obianskeho
zdruenia apod.
V129 mestch aobciach Atlas 2013 eviduje 1 388 lenov mestskej alebo obecnej
polcie, resp. obecnej hliadky. Celkov poet Rmov v mestskch alebo obec-
nch polcich alebo hliadkach je 343, o predstavuje 24,7 % vetkch nami
evidovanch mestskch alebo obecnch policajtov alebo lenov hliadok v 48
sdlach. A 81 mestskch i obecnch polci nezamestnva ani jednho Rma.
Pre plnos dodvame, e v190 sledovanch sdlach je prtomna stanica alebo
radova Policajnho zboru Slovenskej republiky, priom a v 118 prpadoch
ide omest aiba v72 prpadoch to boliobce.
63
Tab. . 33:
Odhadovan poet rmskych poslancov astarostov vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Celkov poet
poslancov mestskch
aobecnch
zastupitestiev
Poet odhadovanch
rmskych poslancov
mestskch aobecnch
zastupitestiev
% podiel zcelkovho
potu poslancov
Poet obc, vktorch
s rmski poslanci
% podiel na celkovom
pote sledovanch
obc
Poet rmskych
starostov
% podiel zcelkovho
potu starostov
Banskobystrick kraj 1922 152 7,9 77 29,0 15 5,6
Bratislavsk kraj 317 2 0,6 2 7,4 0 0,0
Koick kraj 1986 101 5,1 44 17,2 8 3,1
Nitriansky kraj 1239 6 0,5 6 4,5 0 0,0
Preovsk kraj 1905 159 8,4 64 26,3 5 2,1
Treniansky kraj 509 0 0,0 0 0,0 0 0,0
Trnavsk kraj 807 5 0,6 3 4,0 1 1,3
ilinsk kraj 348 1 0,3 1 3,7 0 0,0
SPOLU 9033 426 4,7 197 18,4 29 2,7
64
3.9. Komunitn, hygienick apastoran centr;
kultrne aportov aktivity
V 108 mestch a obciach zo vetkch 1 070 skmanch evidujeme aktivity ko-
munitnho centra, charity, nzkoprahovho centra a podobnch zariaden i
organizci. V46 prpadoch hovorme oaktivitch vmestch av62 prpadoch
oaktivitch vobciach. V alch43 prpadoch (8 vmestch a35 vobciach) infor-
mtori uviedli, e komunitn centrum vminulosti existovalo, ale vsasnosti u
nepracuje. Hygienick centrum alebo provu sme zaznamenali v 66 sdlach
(30 vmestch a36 vobciach). Vjedenstich prpadoch vak spomnan hygie-
nick centrum (prova) vsasnosti svoje sluby neposkytuje. Na druhej stra-
ne v6 alch sdlach sme zistili existenciu hygienickho centra vminulosti.
Miestne samosprvy neparticipuj ani neeviduj vetky kultrne aspoloensk
aktivity v obciach a iba niekedy maj k dispozci dostatone kompletn a ak-
tulne informcie zuvedenej oblasti. Mnoh aktivity usporadvaj jednotlivci,
mimovldne organizcie, cirkvi, koly a in vzdelvacie zariadenia, ale zo stra-
ny miestnej samosprvy ostvaj nepovimnut. Nae informcie okultrnych
aportovch aktivitch preto pokladme za menej spoahliv. Odraj iba tie
informcie a vedomosti, ktor s aktulne prtomn v prostred samosprv. Aj
napriek uvedenm nedostatkom sme presveden, e zskan daje poskytuj
dostatone reprezentatvny pohad amu sli naprklad na prpravu areali-
zciu budcich pecializovanch vskumov.
V rmci innosti cirkv Atlas 2013 zaznamenal prtomnos pastoranch alebo
cirkevnch centier aklubov v87 sdlach (47 vmestch a40 vobciach). Dve zo
spomnanch centier vsasnosti nie s aktvne.
Samostatnou kategriou s aktivity mimovldneho sektora v sledovanch ob-
ciach amestch. Celkovo sme vrmci Atlasu 2013 evidovali 692 obc, vktorch
registruj nejak mimovldne zdruenie. V 251 mestch a obciach (54 miest
a197 obc) mimovldne organizcie pracuj aj sRmami. Zuvedenho potu
v45 prpadoch organizcie u nie s aktvne.
V556 sledovanch obciach (v 111 mestch a445 obciach) evidujeme 1 414 spe-
vckych a tanench sborov, folklrnych a hudobnch skupn a jednotlivcov.
Poda naich informci Rmovia aktvne participuj alebo v minulosti partici-
povali vsboroch v177 obciach (v prpade 4 obc je psobenie Rmov vsbore
u minulosou). Zrove sme vak zistili, e v173 mestch aobciach (50 miest
a123 obc) eviduj innos 263 rmskych sborov, skupn alebo kapiel. Zuve-
denho potu 13 sborov v12 obciach u nie je aktvnych.
Vrmci portovch aktivt Atlas 2013 eviduje vsledovanch mestch aobciach
minimlne 2 712 portovch klubov v 788 sdlach (116 miest a 672 obc). Ak-
tvne sa na innosti portovch klubov podieaj Rmovia v454 mestch aob-
ciach (73 miest a 381 obc). Existenciu 47 samostatnch rmskych portovch
klubov evidujeme v43 mestch aobciach (15 miest a28 obc).
3.10. Sie kl
V rmci Atlasu 2013 sme venovali pozornos existencii jednotlivch typov kl
(matersk koly, zkladne a pecilne koly) v sledovanch obciach. V jednot-
livch kolskch zariadeniach sme zisovali poet rmskych iakov, ktor kolu
navtevuj. Musme skontatova, e aj tieto daje vnmame iba ako iastkov
a slia ako zkladn orientcia. Nepresnos pramen predovetkm z nieko-
kch metodologickch obmedzen. koly s asto spdov anavtevuj ich ia-
ci zrznych rmskych komunt. Pre vedenie koly nemus by dleit rozliova
osdlenia, z ktorch iaci pochdzaj. Najm v prpade vch kl je zskanie
uvedenej informcie privemi pracne. alm obmedzenm je skutonos, e
deti zkonkrtnej sledovanej obce mu navtevova koly vinch obciach (i u
sledovanch alebo nesledovanch Atlasom).
Zmtone mu psobi aj daje o pote rmskych iakov v pecilnych trie-
dach pri zkladnch kolch alebo o rmskych iakoch integrovanch do be-
nch tried, ale vzdelvanch poda osnov pecilnej koly, ktor boli zapotan
do celkovho potu iakov danej zkladnej koly bez rozlenia. Uritm ob-
medzenm s alokovan triedy kl v obciach, ktor na svojom zem nemaj
samostatn kolsk zariadenie. Alokovan triedy sa vyskytovali naprklad vpr-
pade pecilnych zkladnch kl. Vposlednom ase sa sformou alokovanch
i detaovanch tried meme stretn aj vprpade stredokolskho, primrne
odbornho vzdelvania.
65
V nrodnostne zmieanch reginoch i obciach meme k metodologickm
obmedzeniam pripota aj odlinosti spsoben rznymi preferenciami vy-
uovacieho jazyka kl nrodnostnch menn a kl slovenskch. Rchlemu
starnutiu spomnanch dt, ktor sa kadorone menia, sa na tomto mieste ne-
budeme pecilne venova. Aj napriek uvedenm metodologickm obmedze-
niam povaujeme zisten daje za zaujmav pre ttnu sprvu aj vskumnkov
amu sli minimlne na kreovanie alch pecifckch vskumov.
Na kolch sme zisovali aj prtomnos asistentov uiteov avedenie kl nm po-
skytlo informcie aj o pote asistentov Rmov. Zisten daje je op nevyhnut-
n vnma primrne ako sla vypovedajce oodhadovanch (zistench) potoch.
Tab. . 34:
Matersk koly aodhadovan poty iakov aasistentov uitea vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Poet obc
smaterskou kolou
Odhadovan poet
rmskych iakov
vM
Poet obc bez M Priemern
vzdialenos
najbliej M
Odhadovan poet
rmskych asistentov
uitea vM
Banskobystrick kraj 179 1835 87 5 km 187
% zo sledovanch obc 67,3 32,7
Bratislavsk kraj 27 101 0 0 km 0
Koick kraj 211 1936 45 4 km 39
Nitriansky kraj 127 521 7 3 km 2
Preovsk kraj 196 2639 47 5 km 40
Treniansky kraj 38 127 3 3 km 1
Trnavsk kraj 75 456 1 2 km 13
ilinsk kraj 25 88 2 2 km 4
SPOLU 878 7703 192 6 km 286
66
Tab. . 35:
Zkladn koly vobciach, ktor boli zaraden do Atlasu, poda krajov
Kraj Z pecilne Z Z 1-4 Plne organizovan Z
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a

n
e
n
a
c
h
d
z
a

i
a
d
n
a

Z
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s
n
a
j
b
l
i
e
j

Z
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a

n
a
c
h
d
z
a

i
b
a

p
e
c
i
l
n
a

Z
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s
n
a
j
b
l
i
e
j

Z
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a
n
a
c
h
d
z
a

i
b
a

Z

1
.
-
4
.
P
r
i
e
m
e
r
n

v
z
d
i
a
l
e
n
o
s
n
a
j
b
l
i
e
j

Z
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a
n
a
c
h
d
z
a

p
e
c
i
l
n
a

Z
K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

i
a
k
o
v

i
c
h

n
a
v
t
e
v
u
j
e
K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

a
s
i
s
t
e
n
t
o
v

u
i
t
e
a

v
n
i
c
h

p
r
a
c
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a
n
a
c
h
d
z
a

Z

1
.
-
4
.
K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

i
a
k
o
v

i
c
h

n
a
v
t
e
v
u
j
e
K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

a
s
i
s
t
e
n
t
o
v

u
i
t
e
a

v
n
i
c
h

p
r
a
c
u
j
e
P
o
e
t

o
b
c
,

v
k
t
o
r
c
h

s
a

n
a
c
h
d
z
a

p
l
n
e

o
r
g
a
n
i
z
o
v
a
n

K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

i
a
k
o
v

i
c
h

n
a
v
t
e
v
u
j
e
K
o
k
o

o
d
h
a
d
o
v
a
n
c
h

r
m
s
k
y
c
h

a
s
i
s
t
e
n
t
o
v

u
i
t
e
a

v
n
i
c
h

p
r
a
c
u
j
e
Banskobystrick kraj 111 6 km 0 0 km 65 7 km 25 1 524 13 71 2 140 15 89 6 874 37
% zo sledovanch obc 41,7 0,0 24,4 9,4 26,7 33,5
Bratislavsk kraj 1 3 km 0 0 km 4 10 km 7 62 0 4 34 0 22 415 0
Koick kraj 87 5 km 1 1 km 69 6 km 24 2 810 3 74 2 178 14 98 15 457 65
Nitriansky kraj 29 6 km 0 0 km 21 6 km 19 829 0 27 303 0 84 3 230 6
Preovsk kraj 59 5 km 4 4 km 76 5 km 26 2 744 2 81 3 417 22 101 15 340 54
Treniansky kraj 6 6 km 0 0 km 3 6 km 12 252 0 4 10 0 32 459 0
Trnavsk kraj 4 3 km 0 0 km 17 7 km 19 484 2 22 166 1 55 1 861 4
ilinsk kraj 5 4 km 0 0 km 1 8 km 12 202 0 1 3 0 21 758 2
SPOLU 302 6 km 5 3 km 256 6 km 144 8 907 20 284 8 251 52 502 44 394 168
Poznmka: V uvedenej tabuke chbaj daje Z13 pecilnych kl az 22 obc nemme informcie o potoch rmskych iakov aasistentov. Uvdzan daje vypovedaj oobciach, ktor boli zaraden do zisovania Atlas rmskych
komunt 2013 anepredstavuj ofcilne poty.
67
3.11. Porovnanie vybranch typov dajov zAtlasu 2013
sAtlasom 2004
Prezentovan publikcia m primrne charakter pramennch dajov, a preto
v rmci nej (vzhadom na nutnos detailnejch a asovo nronejch analy-
tickch spracovan) nie je mon poskytn presn analytick porovnanie obi-
dvoch mapovan, Atlasu rmskych komunt 2004 aAtlasu rmskych komunt 2013.
Napriek tomu sme presveden, e je vhodn prezentova niektor, aspo z-
kladn i vberov porovnanie medzi tmito dvomi vskumami. Musme vak
jednoznane uvies, e nejde oanalytick porovnania, preto nie je mon na ich
zklade vyvodzova akkovek generalizujce zvery. Rozdiely v jednotlivch
dajoch s spsoben mnohmi skutonosami, ktor vychdzaj zosubjektv-
nych a objektvnych odlinost obidvoch zisovan. Medzi subjektvne dvody
odlinost musme na prvom mieste zaradi kvalitu odhadov jednotlivch infor-
mtorov. Od prvch vskumov v roku 2003 dolo medzi samosprvami, akti-
vistami attnymi intitciami kmnohm zmenm (pozitvnym aj negatvnym),
ktor viedli ktomu, e odhady situcie sa zmenili. Jasne viditen je to naprklad
v prpade obc, kde sa aj vaka psobeniu ternnych socilnych pracovnkov
odhady potu Rmov znane upresuj. Ak porovnme naprklad mesto Koi-
ce, v Atlase 2004 sa poet Rmov v meste odhadoval pribline na 8 000, zatia
o vAtlase 2013 sa odhad zvil na viac ako 18000. Medzi subjektvne dvody
odlinost je nevyhnutn zapota aj rzne vnmanie sdelnch celkov ako osd-
lenia, ako aj tzv. rozptyl. Niekedy je obtiane uri, resp. zaradi osdlenie do pr-
slunej kategrie vo vntri obce, na okraji obce alebo segregovan osdlenia.
Medzi objektvne ukazovatele odlinost musme zapota fakt, e v prpade
vberu obc, v ktorch sa realizoval dotaznkov prieskum, existuj urit roz-
diely medzi obidvoma Atlasmi. Na jednej strane Atlas 2004 neevidoval niektor
obce amest, vktorch u vtom ase bola rmska komunita, na druhej strane
Atlas 2013 nerealizoval detailn dotaznkov prieskum vtch obciach, vktorch
bol odhadovan predpokladan poet prslunkov aprsluniek rmskych ko-
munt ni ako 30.
A na poslednom mieste meme vprpade porovnan obidvoch Atlasov zapo-
ta prirodzen zmenu vsledovanch ukazovateoch jednotlivch zisovanch
obc aich rmskych komunt, naprklad rozdiel vodhadovanch celkovch po-
toch komunt aprslunkov komunt.
Vrmci Atlasu 2004 bolo navtvench 1087 obc, zatia o vrmci Atlasu 2013
bol detailn dotaznkov prieskum realizovan v1070 obciach. Vrozptyle me-
dzi majoritou poda odhadov Atlasu 2004 Rmovia ili v 772 obciach, zatia o
poda Atlasu 2013 v913 obciach. Atlas 2004 evidoval 168 osdlen vo vntri obce
(nazval ich obecn alebo mestsk osdlenia), zatia o 2013 eviduje takchto
osdlen 246. Vprpade osdlen na okraji obce/mesta ich Atlas 2004 evidoval 338,
zatia o Atlas 2013 ich uvdza 324. Vprpade segregovanch osdlen (Atlas 2004
ich defnoval ako osdlenia priestorovo vzdialen alebo oddelen prrodnou ale-
bo umelou barirou) je ich poet poda Atlasu 2004 281 apoda Atlasu 2013 je
ich poet 233.
V otzke vybavenie osdlen infratruktrou, Atlas 2004 evidoval 46 osdlen bez
akchkovek ininierskych siet a bez prstupovej cesty, v ktorch bvalo odha-
dom 4 460 obyvateov. Atlas 2013 u eviduje iba 14 osdlen, v ktorch nie s
iadne ininierske siete abvalo vnich odhadom 1 579 Rmov. Situcia vrovi-
ne dostupnosti ininierskych sieti vostatnch osdleniach sa na zklade naich
dajov oproti Atlasu 2004 zlepila (ako sme u uviedli vyie, jednoznan dvod
zlepenia vak nie je mon bez detailnej analzy prezentova). V pomernch
odhadoch, poda dajov Atlasu 2004 bolo bez prstupu kelektrickej energii 9 %
osdlen, zatia o poda dajov Atlasu 2013 je takchto osdlen iba 1,7 %. Poda
dajov Atlasu 2004 bolo bez kanalizcie 81 % osdlen, zatia o poda dajov
Atlasu 2013 ich bolo iba 56,4 % (ostatn boli plne alebo iastone odkanalizo-
van). Bez prstupu kplynu bolo poda Atlasu 2004 59 % osdlen apoda Atlasu
2013 to bolo 44,3 %. Atlas 2004 udval 37 % osdlen bez prstupu kverejnmu
vodovodu apoda Atlasu 2013 to bolo 23 % osdlen.
Poda vyuvania jednotlivch typov ininierskych siet Atlas 2004 uvdzal, e na
verejn vodovod je napojench pribline 39 % obydl vzisovanch osdleniach,
zatia o Atlas 2014 uvdza daj a 58,8 % obydl, ktor relne vyuvaj verej-
68
n vodovod. Poda dajov Atlasu 2004 verejn kanalizciu vyuva 13 % obydl
v zisovanch osdleniach, poda dajov Atlasu 2013 je to 29,9 % obydl. Plyn
vyuva poda Atlasu 2004 15 % obydl apoda Atlasu 2013 to je 18,7 %. Rovnako
ako Atlas 2004 aj v roku 2013 sa kontatujeme, e najvyuvanejmi ininier-
skymi sieami vosdleniach s rozvody elektrickej energie, ktor poda prvho
zdroja dt vyuvalo 89 % obydl apoda druhho a 92,3 % obydl. o sa tka
prstupovej cesty do osdlen, Atlas 2004 uvdza, e 20 % osdlen nem asfalto-
v prstupov cestu; poda dajov zroku 2013 je bez asfaltovej prstupovej cesty
12,0% osdlen. Asfaltov prstupov cestu m 74,5 % osdlen aiastone asfal-
tov (alebo kombinovan) m alch 13,5 % zisovanch osdlen.
69
4. APLIKAN MONOSTI DAJOV ZATLASU
4.1. Index segregcie apodrozvinutosti
tdia Nejasn vsledok: pomohli projekty Eurpskeho socilneho fondu Rmom
na Slovensku?
14
, ktor porovnala daje z Atlasu 2004 s dajmi o distribcii pro-
jektov zESF vprogramovacom obdob 20072013 ukzala, e len relatvne mal
podiel projektov, ktor boli oznaen ako relevantn pre marginalizovan rm-
ske komunity (MRK), naozaj smerovalo priamo kRmom. tdia prila sradom
alch zaujmavch poznatkov:
Existuj reginy a konkrtne lokality s relatvne malou poetnosou R-
mov, ktor vak boli v projektovej dokumentcii projektov fnancova-
nch z Eurpskeho socilneho fondu (ESF) uveden ako MRK relevant-
n, aktor predstavovali znan objem fnannch prostriedkov. Napriek
tomu, e celkov objem vynakladanch fnannch prostriedkov bol vy-
vo vchodnch ajunch reginoch Slovenska, kde ije vina Rmov,
ak sa vdavky na MRK vyjadria ako podiel na osobu (poet Rmov ij-
cich vdanom regine poda odhadov Atlasu 2004), s tieto omnoho vy-
ie vniektorch zpadnch reginoch Slovenska ako na vchode krajiny.
Aj v oblastiach s poetnou rmskou populciu existuj vemi vznam-
n rozdiely, pokia ide o mnostvo peaz, ktor boli pouit na rmskej
projekty.
Len relatvne mal mnostvo projektov zamestnanosti bolo realizova-
nch v malch obciach so segregovanmi rmskymi osdleniemi a vi-
diecke oblasti reginu sdruhm najvm potom Rmov (Koick kraj)
dosahovali vemi nzke hodnoty, o sa tka vdavkov na osobu.
Z metodologickho hadiska tdia Nejasn vsledok ukzala, e Atlas rmskych
komunt 2004 ansledne aj Atlas 2013 obsahuje vemi uiton daje, ktor mo-
no nsledne poui pri alch analzach ahodnoteniach tkajcich sa Rmov
na Slovensku. Sbor dajov Atlasu rmskych komunt obsahuje najrznejie in-
formcie, ktor mono vyui naprklad na vyhodnotenie pouitia fnannch
prostriedkov smerujcich na zlepenie situcie Rmov ako to bolo v prpade
tdie Nejasn vsledok, ale aj na plnovanie rozvojovch investci alebo na
distribciu fnannch prostriedkov verejnch rozpotov prve do tch miest
aobc, ktor to najviac potrebuj. Stanovenie kritri pre plnovanie aalokciu
fnannch prostriedkov zaloen na relevantnch dajoch o situcii v tej-kto-
rej lokalite je predpokladom pre efektvne vynakladanie verejnch prostriedkov
na rieenie problmov spojench so socilnym vylenm. Tto kapitola uvdza
prklad indexu vytvorenho na zklade dajov zAtlasu 2013 (Index segregcie
a podrozvinutosti), ktor by mohol by pouit ako takto vberov kritrium.
Text uvdza prklad Indexu zostavenho zinformcii ojednotlivch lokalitch za-
meranch na trukturlne aspekty situcie vobci. Cieom tejto kapitoly je sasne
naznai, e prerozdeovanie fondov na bze indexu me ma svoje obmedzenia.
Km aplikcia Indexu me by vemi uiton na to, aby sa vdavky distribuovali
cielenejie, mali by sme si by vedom aj potencilnych nevhod, ku ktorm by
mohlo djs najm vtedy, ak s nstroje aplikovan prli mechanicky.
Ako bolo u skr spomenut, irok rozsah informci vAtlase 2013 je vemi ui-
ton tak pre ely vskumu ako aj tvorby politk. Avak, vek rozsah dt me
spsobi aj problmy. Ak pouijeme kontrukciu kompozitnho indexu, je po-
trebn starostlivo zvi, ktor informcie z databzy do neho zahrnieme. V-
ber informci (indiktorov) zvis primrne od tmatickho zamerania indexu
aelu jeho alieho pouitia. Nasledujci text sa zameriava na daje truktu-
70
rlneho charakteru (najm teda tkajcich sa fyzickej infratruktry), ale infor-
mcie vdatabze Atlasu 2013 by mohli by vyuit podobnm spsobom aj pri
posudzovan vzdelvacej infratruktry alebo dostupnosti socilnych sluieb.
Aj po zadefnovan tmatickho zamerania kompozitnho indexu by bolo zav-
dzajce zahrn do neho vetky informcie, ktor kzvolenej tme mme vdata-
bze k dispozcii. Zrove je dleit si uvedomi, e mnoh informcie treba vidie
v pecifckom kontexte loklnych podmienok. Naprklad samotn fakt absencie
autobusovej zastvky pri segregovanej rmskej osade me v niektorch prpa-
doch znamena diskriminciu vprstupe k verejnm slubm. V inch prpadoch
vak me znamena, e s jej intalciou bol nejak stavebn problm, alebo e
nebol vysporiadan pozemok, na ktorom mala by zastvka umiestnen, alebo e
je aj pre Rmov dobre dostupn vrmci obce. V mnohch prpadoch sprvna in-
terpretcia informcie uvedenej vAtlase 2013 zvis od loklneho kontextu ateda
existenciu uritho typu infratruktry mono posdi len vrmci celkovej situcie
tej-ktorej obce. alm prkladom rznych monost interpretcie dajov zAtlasu
2013 je informcia o existencii tzv. hygienickho centra. V prpade, e obyvatelia
lokality nemaj in monos prstupu k tecej vode je hygienick centrum po-
skytujce prstup k tecej vode amonos prania bielizne dleitm prvm kro-
kom rozvoja vosdlen. Avak vpodmienkach osdlenia, kde obydlia maj prstup
kvodovodu, existencia takhoto strediska neprinesie prli vek zlepenie situcie.
Vytvorenie akhokovek kompozitnho indexu je proces, ktor zjednoduuje spo-
loensk realitu. Je preto vemi dleit identifkova tie daje zdatabzy Atlasu
2013, ktor s o najviac nezvisl na konkrtnych miestnych podmienkach az-
rove s pre el pouitia indexu zmyslupln. alou otzkou je, i sa zamera na
rove obc (Dotaznk A), na rove osdlen (Dotaznk B) alebo, o je technicky
dos zloit, vytvori jeden indiktor, ktor integruje informcie zoboch rovn.
V tomto texte pracujeme s aktualizovanm indexom segregcie a podrozvinu-
tosti, ktor bol pouit vu spomnanej tdii oEurpskom socilnom fonde na
Slovensku. Tento index je zostaven z13 indiktorov vyuvajcich daje zAtla-
su 2013, ktor popisuj trukturlnu situciu rmskych lokalt vobciach Sloven-
skej republiky: typ osdlenia (1 indiktor), umiestnenie osdlenia (1), vzdialenos
osdlenia od obce (1), typ bytovho fondu (1), vlastnctvo pozemkov (1), prstup
kpitnej vode(4), prstup ku kanalizcii (2) aprstup kelektrickej sieti (2). Kad-
mu indiktoru je defnovan hodnota minimlneho a maximlneho monho
potu bodov, ktor me dan lokalita zska (Tabuka ZZ). Hodnota indexu pre
jednotliv lokality sa vypota ako suma bodov zskanch v jednotlivch indo-
ktoroch. Vprpade, e je vobci viacero lokalt, vypotava sa index pre kad
lokalitu zvl. Maximlna hodnota pre takto zostaven index je 39 bodov, pri-
om hodnota 0 bodov znamen, e dan lokalita nedosahuje iadne ukazova-
tele pre segregciu a zaostalos a hodnota 39 bodov znamen najextrmnej
prpad segregcie azaostalosti. Vprpade lokalt popsanch vAtlase 2013 bola
najniia dosiahnut hodnota 0bodov (16 lokalt) anajvyia hodnota dosiahla
33 bodov (Spisk Bystr lokalita Pod Lesom). Rozdelenie potu lokalt poda
Indexu apoda krajov mono vidie vTabukch AA, BB aCC.
71
Tabuka ZZ:
Kontrukcia indexu segregcie apodrozvinutosti vber dajov avh
slo Indiktor Priraovanie bodov Maximlna
aminimlna
hodnota:
Vysvetlenie apoznmky:
1 Typ koncentrcie:
A) rozptlen
B) vo vntri obce
C) na okraji obce
D) segregovan
A: 0
B: 1
C: 2
D:3
min: 0
max: 3
Poda analz UNDP zprieskumov ivotnch podmienok Rmov
na Slovensku zroku 2006 a2010 s dosiahnut najhorie vsledky
za domcnosti ijce vsegregovanch lokalitch, nasledovan
separovanmi lokalitami.
2 Umiestnenie koncentrcie
Na zklade otzky:
Je koncentrcia vintravilne alebo extravilne obce?
Intraviln: 0
Zmiean umiestnenie: 1
Extraviln: 2
min: 0
max: 2
Umiestnenie lokality vextravilne obce i mesta predstavuje
symbolick mr medzi obcou aosadou azrove aj prekku
prerozvoj celej obce.
3 Vzdialenos lokality od obce
Na zklade otzky:
Koko metrov je od obce vzdialen?
Nulov vzdialenos: 0
1 99 metrov: 1
100 499 metrov: 2
500 999 metrov: 3
1000 1999 metrov: 4
viac ako 2000 metrov: 5
min: 0
max: 5
Priestorov izolcia rmskej osady predstavuje mimoriadnu prekku
pre integrciu. ivotn podmienky vpriestorovo segregovanch
osadch s spravidla horie ako vkoncentrcich, ktor s vrmci
obce. Vzdialenos je alou prekkou participcie vaktivitch, ktor
s npomocn integrcii.
4 Percento obyvateov lokality bvajcich vjednotlivch typoch bytovho fondu
Na zklade otzky:
Koko je vosdlen obydl?
a) Koko je ztoho bytovch domov? Koko vnich bva ud?
b) Koko je ztoho murovanch domov skolaudovanch alebo inak
leglnych? Koko vnich bva ud?
c) Koko je ztoho drevenc skolaudovanch alebo inak leglnych?
Koko vnich bva ud?
d) Koko je ztoho murovanch domov vtdiu stavby, t.j.
predkolaudciou? Koko vnich bva ud?
e) Koko je ztoho murovanch domov nezapsanch do katastra?
Koko vnich bva ud?
f ) Koko je ztoho drevench domov nezapsanch do katastra?
Kokovnich bva ud?
g) Koko je ztoho obydl typu chatr? Koko vnich bva ud?
h) Koko je ztoho obydl postavench ztzv. Unimobuniek?
Koko vnich bva ud?
i) Koko je ztoho obydl postavench ztzv. Maringotiek?
Koko vnich bva ud?
j) Koko je ztoho obydl vyuvajcich in nebytov priestory,
pvodne uren nie na bvanie? Koko vnich bva ud?
k) Koko je ztoho inch obydl? Koko vnich bva ud?
a) (XY %/100)*0
b) (XY%/100)*0
c) (XY%/100)*1
d) ( XY%/100)*1
e) (XY%/100)*2
f ) (XY%/100)*3
g) (XY%/100)*5
h) (XY%/100)*4
i) (XY%/100)*4
j) (XZ%/100)*4
k) (XY%/100)*4
min: 0
max: 5
Aj ke takto rozdelenie obydl poda kategri neumouje zska
predstavu okonkrtnych podmienkach ivota vjednotlivch
osdleniach, charakter bytovho fondu je dleit informcia
preuenie charakteru osdlenia. Kdovanie bolo veden
predpokladom, poda ktorho s pevnejie alegalizovan obydlia
vnman ako viac integrovan amenej pevn aneleglne obydlia s
vnman ako menej integrovan.
Vsledn poet bodov za tento indiktor je vypotan ako suma
hodnt za a) a k)
72
slo Indiktor Priraovanie bodov Maximlna
aminimlna
hodnota:
Vysvetlenie apoznmky:
5 Percentulny podiel pozemkov vjednotlivom type vlastnctva
Na zklade otzky:
Pozemky, na ktorch sa nachdza osdlenie patria (v %)
a) samotnm Rmom
b) znmym vlastnkom (skromnm osobm) mimo osdlenia
c) neznmym vlastnkom
d) obci
e) cirkvi
f ) armde SR
g) SPF je ich vlastnk
h) SPF je vjeho sprve/ttnym intitcim
i) in vlastnk
a) (XY%/100)*0
b) (XY %/100) * 0
c) (XY %/100 )* 2
d) (XY%/100)*0
e) (XY%/100)*0
f )( XY%/100)*0
g)(XY%/100)*0
h)( XY%/100)*0
i)( XY%/100)*0
min=0
max=2
Databza Atlasu 2013 neobsahuje iadne informcie opostoji majitea
pdy apreto je obtiane uzatvra akkovek veobecn zvery
orozvojovom potencili. Preto za prekku rozvoja bola povaovan
iba situcia, pri ktorej nie je identifkovan vlastnk pdy.
Vsledn poet bodov za tento indiktor je vypotan ako suma
hodnt za a) a i)
6 a) Koko % obydl vosdlen me vyuva verejn vodovod
b) Koko % obydl vosdlen ho aj skutone vyuva
a) (XY-100) /100*2*-1
b) (XY-100)/100*2*-1
min: 0
max:4
Prstup kzdroju pitnej vody je jeden zo zkladnch predpokladov
jednak dodriavania zkladnch hygienickch pravidiel ako
ajpredpokladom zdravho ivota domcnosti.
7 Koko % je vosdlen obydl bez prstupu (nemaj osobitn vodovod ani studu)
kpitnej vode?
Koko % obyvateov osdlen vyuva in zdroje pitnej vody?
a) XY%/100*8
b) XY%/100*1
min: 0
max: 9
Nemaj prstup kpitnej vode sa povauje za hlavn riziko, e by sa mali
riei.
V prpade druhej otzky, najastejie odpovede s verejn zdroje,
ktor predstavuje niiu rove ete nie s zdravotn rizik (v prpade,
e zdroj je ist). Existuj vak prpady, kedy in zdroj je vblzkosti
rieky. Odporame upravi tabuky, ako je voda zrieky nemono
povaova za zdroj pitnej vody (je zrejm, e aj tm, ktorm chba
zdroj njs zdroj, ale vprpade, e otzky, b), iba zdroje, ktor s ist
av prijatenej blzkosti by mali by zahrnut.
8 Koko % obydl vosdlen me vyuva verejn kanalizciu
Koko % obydl vosdlen ju aj skutone vyuva?
a)XY % /100*0,5
b) XY%/100*0,5
min: 0
max:1
Prstup ku kanalizcii je jedna zpodmienok zdravho ivota
domcnosti. Kee verejn kanalizcia nie je ete plnm tandardom
vo vidieckych obciach, tmto indiktorom bola dan relatvne
nzkavha.
9 Koko % obydl vosdlen me vyuva elektrick sie? XY%/100*4 min: 0
max: 4
10 Koko % osdlenia je pokryt verejnm osvetlenm? XY%/100*4 min: 0
max: 4
73
4.2 Prnosy aobmedzenia pouitia indiktorov
priprogramovan
Ako je uveden v vode, tdia Nejasn vsledok ukzala, e geografck dis-
tribcia MRK relevantnch projektov ESF nezodpoved plne geografckmu
rozloeniu rmskej populcie, ani potrebm, ktor by mohli by identifkovan
pomocou nstrojov ako je Index segregcie apodrozvinutosti. Pre itateov, kto-
r s oboznmen spravidlami ESF na Slovensku vpriebehu programovho ob-
dobia 2007 2013 tento zver neme by prekvapujci, pretoe vberov ko-
nania neobsahovali konkrtne nstroje, ktor by smerovali prostriedky do tch
obc alebo osd, kde s najviac problematick podmienky. Postupy podvania
iadost ariadenie projektov vyadovali zrove znan sksenosti apecifck
know-how, ktor asto chbalo vo vidieckych komunitch. Sksen organizcie,
ktor psobia vmestskch aviac rozvinutch reginoch dokzali realizova re-
latvne vek poet projektov. Znamen to, e investcie boli nasmerovan zle?
Hoci vek podiel z prostriedkov Eurpskeho socilneho fondu nebol pouit
na tie komunity, kde s podmienky najhorie, nemali by sme zabda ani na to,
e existuj aj dobr argumenty vprospech takhoto spsobu distribcie, ktor
by mohol by vyjadren ako absorbn kapacita. Zapojenie sksench orga-
nizci do implementcie projektov by mohlo by naprklad prijat ako faktor,
ktor zvi takto absorbn kapacitu. Avak na druhej strane nie je vbec jasn,
do akej miery boli tie podporen sksen organizcie tmi, ktor mali dobr
poves v rmci rmskych integranch projektov alebo boli tmi s najlepmi
poznatkami o prstupe k fnannm prostriedkom.
Do akej miery mu by dta zAtlasu 2013 relne pouit pre zlepenie zaciele-
nia verejnch prostriedkov? A ako by to mohlo by dosiahnut? Na nasleduj-
cich riadkoch ponkame prklad odpovede na tieto otzky.
Vyuitie indexu 1: Obmedzenie oprvnenosti
Jednm zo spsobov ako pomocou Indexu segregcie apodrozvinutosti (alebo
porovnatench indexov) zacieli verejn fondy a intervencie je obmedzi geo-
grafck rozsah opatren fnancovanch a zamera sa na tie lokality (prpadne
mest alebo obce), kde s najviac problematick podmienky. Ak by sa pouil ta-
kto postup, riadiaci orgn by mohol poda Indexu uri, ktor obce/osady maj
nrok na osobitn opatrenia alebo s automaticky oprvnen erpa pomoc
zfondov E prpadne zinch verejnch zdrojov. Vytvorenie takhoto zoznamu
je vemi jednoduch = zoradia sa vetky lokality poda hodnoty indexu (vypo-
tanho poda postupu uvedenho vyie) avyleni lokality (respektve obce
slokalitami), kde index presahuje urit hodnotu. Stanovenie hranice pre oprv-
nenos je zleitosou odbornej diskusie azvis do vekej miery od objemu f-
nannch prostriedkov, ktor by boli kdispozcii (alokcia akho priemernho
objemu prostriedkov na jednu obec ete umouje realizciu zmysluplnch
aktivt so stanovenm cieom). alou alternatvou stanovenia hranice oprv-
nenosti je pouitie jednoduchho rozdelenia celej skupiny lokalt naprklad na
ptiny, alebo desatiny, poda hodnoty indexu apodporenie len najhorej ptiny
alebo desatiny (pozri rozloenie podielu lokalt poda krajov vTabuke AA, BB
aCC). Zdvodu obmedzenia prpadnej chyby zmechanickho pouitia indexu
na stanovenie oprvnenosti je potrebn osobitne pristupova kobciam slokali-
tami, kde hodnota indexu sa bli khraninej hodnote oprvnenosti. Na vysvet-
lenie: Ak je stanoven, e prostriedky zverejnch zdrojov dostan vetky obce,
kde je lokalita s hodnotou Indexu segregcie a podrozvinutosti rovn alebo
vyia ako 25 (v prpade Slovenska je to hodnota vyjadrujca 75% zmaximlnej
dosiahnutej hodnoty (33)), tak obce, kde s lokality shodnotou Indexu +/- 10%
(t. j. 22,527,5) by boli individulne posden vopred defnovanou expertnou
skupinou.
74
Tabuka AA:
Rozdelenie lokalt poda hodnoty Indexu segregcie apodrozvinutosti poda krajov SR - tvrtiny
Hodnota Indexu 0-8.25 8.25-16.5 16.5-24.75 24.75-33 Spolu
Kraj Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt
BB 99 69.7 33 23.2 9 6.3 1 0.7 142
BA 14 73.7 5 26.3 0 0.0 0 0.0 19
KE 146 64.0 66 28.9 12 5.3 4 1.8 228
NR 57 90.5 6 9.5 0 0.0 0 0.0 63
PO 181 71.3 61 24.0 10 3.9 2 0.8 254
TN 11 84.6 1 7.7 1 7.7 0 0.0 13
TT 56 91.8 4 6.6 1 1.6 0 0.0 61
ZA 13 68.4 6 31.6 0 0.0 0 0.0 19
Slovensk republika 577 72.2 182 22.8 33 4.1 7 0.9 799
Tabuka BB:
Rozdelenie lokalt poda hodnoty Indexu segregcie apodrozvinutosti poda krajov SR - ptiny
Hodnota Indexu 0-6.6 6.6-13.2 13.2-19.8 19.8-26.4 26.4-33 Spolu
Kraj Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt % Poet lokalt
BB 82 57.7 44 31.0 11 7.7 4 2.8 1 0.7 142
BA 13 68.4 4 21.1 2 10.5 0 0.0 0 0.0 19
KE 123 53.9 74 32.5 21 9.2 6 2.6 4 1.8 228
NR 56 88.9 5 7.9 2 3.2 0 0.0 0 0.0 63
PO 159 62.6 69 27.2 18 7.1 7 2.8 1 0.4 254
TN 10 76.9 2 15.4 1 7.7 0 0.0 0 0.0 13
TT 51 83.6 9 14.8 1 1.6 0 0.0 0 0.0 61
ZA 12 63.2 6 31.6 1 5.3 0 0.0 0 0.0 19
Slovensk republika 506 63.3 213 26.7 57 7.1 17 2.1 6 0.8 799
75
Tabuka CC:
Rozdelenie lokalt poda hodnoty Indexu segregcie apodrozvinutosti poda krajov SR - desatiny
Hodnota Indexu 0-3.3 3.3-6.6 6.6-9.9 9.9-13.2 13.2-16.5 16.5-19.8 19.8-23.1 23.1-26.4 26.4-29.7 29.7-33 Spolu
Kraj
P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
%P
o
e
t

l
o
k
a
l
t
BB 46 32.4 36 25.4 29 20.4 15 10.6 6 4.2 5 3.5 3 2.1 1 0.7 1 0.7 0 0.0 142
BA 7 36.8 6 31.6 2 10.5 2 10.5 2 10.5 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 19
KE 53 23.2 70 30.7 45 19.7 29 12.7 15 6.6 6 2.6 6 2.6 0 0.0 3 1.3 1 0.4 228
NR 40 62.9 16 25.8 3 4.8 2 3.2 2 3.2 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 62
PO 83 32.7 76 29.9 44 17.3 25 9.8 14 5.5 4 1.6 4 1.6 3 1.2 0 0.0 1 0.4 254
TN 8 61.5 2 15.4 2 15.4 0 0.0 0 0.0 1 7.7 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 13
TT 35 57.4 16 26.2 6 9.8 3 4.9 0 0.0 1 1.6 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 61
ZA 9 47.4 3 15.8 3 15.8 3 15.8 1 5.3 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 0 0.0 19
Slovensk republika 281 35.1 225 28.2 134 16.8 79 9.9 40 5.0 17 2.1 13 1.6 4 0.5 4 0.5 2 0.3 799
Poznmka: Vprpade tyroch osdlen vzhadom na absentujce dta nebolo mon index vypota
76
Index segregcie a podrozvinutosti, ako je defnovan vyie v texte, me by
zmenen alebo nahraden indexom na mieru tak, aby sa odrali ciele urit-
ho reimu fnancovania. Ak skupina oprvnench obc aosd nie je zadefnova-
n prli zko, vprocese vberu iadost o fnancovanie je stle mon uplatni
konkurenn prvky ako naprklad posdenie existujcich kapact, preukzanie
politickej vle alebo kvalita navrhovanej metodiky projektu. Mali by sme si by
vedom toho, e podmienky sa vpriebehu asu menia. Pokia by sme defnovali
skupinu obc oprvnench na fnancovanie prli zko, mohlo by sa sta, e voko-
litch obciach by vznikli nov neformlne truktry, ktor nie s zahrnut vAtlase.
Aj ke uveden metda me vemi efektvne zabrni omylom pri cielen pod-
pory, je potrebn upozorni aj na jej nedostatky. Jeden z problmov, ktor sa
me objavi s problmy spouitm (alebo vyuitm) poskytnutch fnannch
prostriedkov. Mnoh etnicky rozdelen obce sa zdrhaj podpori zlepenie
podmienok vrmskych osadch, ateda by sa ani oprostriedky ponkan na ta-
kto politicky nepopulrny el neuchdzali. Najlepou odpoveou na tento
problm by mohla by formulcia jasnch poiadaviek integrcie marginalizo-
vanch skupn obyvateov aich nsledn tvrd presadzovanie vldou aj vprpa-
doch, ke miestna samosprva sa takmto integranm aktivitm brni. V pr-
pade obc, kde miestni politici brnia integranm aktivitm (ako s budovanie
infratruktry v osadch, legalizcia bvania, at.) by plnovanie, a kde je to
nevyhnutn aj vlastnctvo pozemkov pod rmskou osadou, mala prebra ttna
agentra, ktor by mala za lohu rozvoj najmenej rozvinutch lokalt. Legislatv-
ne by to mohlo by upraven podobne ako je to vprpade vekch dopravnch
projektov (napr. vstavba dianic, at.), ktor s povaovan za prli dleit pre
tt, aby boli blokovan nejakou loklnou opozciou.
Bez takchto systmovch krokov je ia nepravdepodobn, e ponknutie f-
nannch prostriedkov bude dostaujce na skuton zmenu v mnohch naj-
viac znevhodnench osadch. Samozrejme, problm neochoty spolupracova
na strane obce m tendenciu by v sretriktvnejm obmedzenm oprvne-
nosti obc alebo lokalt. Hoci m uie zameranie me by motivovan o naj-
lepm cielenm zdrojov na lokality, kde je to najpotrebnejie, vsledkom me
by, e pomerne vek objem prostriedkov nebude vbec pouitch. Kee cel-
kov ivotn podmienky nie s uspokojujce ani vmnohch lokalitch sniou
hodnotou indexu segregcie apodrozvinutosti, takto neiaduci vedaj efekt
by znamenal, e vkonenom dsledku by cenn zdroje neboli poskytnut niko-
mu, kto pomoc potrebuje.
alm problmom takhoto jednostrannho zamerania na najproblematickej-
ie lokality me by vyslanie signlu obciam, ktor sa vminulosti viac snaili re-
alizova rzne integran politiky. Ak by boli zdroje na zlepenie situcie Rmov
poskytnut iba obciam, ktor vminulosti nerealizovali iadne integran aktivi-
ty (ie celkov podmienky s zl, ako vyjadruje index segregcie apodrozvinu-
tosti pre lokality, ktor sa vnich nachdzaj), tak zstupcovia progresvnejch
obc by to mohli celkom oprvnene kritizova ako urit formu nezaslenho
trestu za ich integran aktivity vminulosti. Zameranie sa len na extrmne situ-
cie (podmienky) avynechanie lokalt, kde ivotn podmienky Rmov amedzi-
etnick vzahy nie s ani extrmne zl, ale ani nijako zvl dobr, by bolo ob-
rovskou chybou. Zatia o lokality sextrmne zlmi podmienkami predstavuj
humanitrnu tragdiu, ktor si vyaduje rzne opatrenia, lokality kde je rozdiel
medzi Rmami aNermami men, maj v potencil na spen integrciu
do modernej spolonosti ahospodrstva. Preto je vemi dleit presne defno-
va, ak aktivity by mali by cielen primrne do najhorch lokalt aak aktivity
by mali smerova do vetkch lokalt sRmami (respektve do lokalt sRmami,
ktorch charakterizuj in potreby).
Vyuitie indexu 2: Alokovanie prostriedkov
pre jednotliv reginy
alm spsobom pouitia indexu by mohlo by defnovanie ka, poda kto-
rho by sa alokovali prostriedky medzi reginy alebo mikroreginy, aktor by
odral identifkovan rove potrieb. Naprklad, riadiaca autorita zodpovedn
za rozdelenie fnannch prostriedkov v programe podpory zlepenia zklad-
nej technickej infratruktry vnajmenej rozvinutch lokalitch by mohla poui
Index na defnovanie zoznamu 50-ich (alebo 100, alebo 20, at.) lokalt, ktor
podporu potrebuj najviac. V druhom kroku by riadiaca autorita analyzovala
regionlnu distribciu takchto lokalt (na rovni krajov, okresov alebo mikrore-
ginov) ansledne alokovala fnann prostriedky na tie zemn celky propor-
ne kpotu lokalt. ie, ak vniektorom okrese (alebo inej zemnej jednotke) je
77
10 najmenej rozvinutch lokalt, zatia o vinom okrese je iba jedna tak lokalita,
tak ten prv okres dostane 10 krt viac fnannch prostriedkov ako ten druh.
Podobne v inom type programu, naprklad zameranom na vzdelvanie, me
by vytvoren in index (odzrkadujci ciele programu) apouit potom podob-
ne ako je psan vyie.
Prca salokciami me pomc minimalizova niektor potencilne problmy
spomenut skr v tejto kapitole (mechanick pouitie Indexu bez zvaovania
loklneho kontextu). Ale s touto metdou sa nevyhneme riziku, e alokovan
fnann prostriedky bud vpodporench reginoch pouit na in el ako je
zlepenie situcie Rmov vnajviac znevhodnench lokalitch. Vprpade poui-
tia tejto metdy je istotne nevyhnutn prida alie podmienky podpory. Aj na
to me by pouit Atlas 2013. Naprklad podporen zemn jednotky (obce
alebo mikroreginy) by mali jasne preukza ako svis podiel Rmov vcelkovej
populcii tej zemnej jednotky spodielom Rmov medzi astnkmi projektov.
Alokcia fnannch prostriedkov na zklade Indexu sa jav ako vhodn met-
da na rieenie nedostatonej infratruktry (technickej, socilnej, vzdelvacej).
V inch prpadoch (ako naprklad zamestnanos) je lepie alokova zdroje na
zklade odhadov vekosti rmskej populcie. Kee mnoh projekty zamestna-
nosti nebud cieli iba na Rmov, mono tento daj kombinova s inmi, ako
naprklad miera nezamestnanosti vregine apodobne. Navye by bolo vhodn,
aby grantisti, ktor implementuj aktivity sdopadom na zamestnanos mali po-
vinnos preukza, e ich cieov skupina koreponduje s etnickou asocilnou
diverzitou reginu a obce, kde sa projektov aktivity realizuj. daje z Atlasu
2013 s vhodn aj na toto.
78
5. ZHRNUTIE
Vo fze prpravy metodolgie pre zisovanie Atlas 2013 sa na zklade existuj-
cich informanch zdrojov adatabz pripravil zoznam obc amiest, uktorch sa
predpokladalo, e maj poetnejiu rmsku komunitu (viac ako 30obyvateov).
Zoznam vychdzal z dajov Atlasu rmskych komunt 2004, z databzy schv-
lench Loklnych stratgi komplexnho prstupu v rmci Horizontlnej priority
MRK a ztelefonickho zisovania, ktor vroku 2010 realizoval rad splnomoc-
nenca vldy SR pre rmske komunity. Do tohto zoznamu boli zaraden aj mest
a obce, v ktorch bolo minimlne 30 obyvateov, ktor deklarovali rmsku n-
rodnos v Stan obyvateov, domov a bytov (SODB) v roku 2011. Z celkovho
potu 2 890 obci vrmci Slovenskej republiky bolo do Atlasu 2013 zaradench
1 070 obc.
Tchto 1 070 obc (z toho je 120 miest a 950 obc) predstavuje 37 % vetkch
miest a obc na Slovensku. Najvy poet obc a miest s rmskou komunitou
sa poda vyie zmienench kritri vberu nachdza v Banskobystrickom kraji
(266 obc, o je 24,9 % vetkch obc zaradench do Atlasu) anajmenej vBrati-
slavskom avilinskom kraji (27 obc, o je iba 2,5 % vetkch obc zaradench
do Atlasu). Najvyie percentulne zastpenie obc s rmskou komunitou m
Koick kraj (58,2 %) anajmenie percento obc srmskou komunitou m ilin-
sk kraj (8,6 %).
Jednou z kovch informci, ktor Atlas 2013 sledoval, bolo priestorov
umiestnenie prslunch rmskych osdlen v zisovanch obciach a mestch.
Vslade smetodolgiou uplatnenou vrmci zisovania vroku 2004 sa identif-
kovali 3 typy sdelnch osdlen i osdlen: osdlenia vo vntri obce; osdlenia na
okraji obce; segregovan osdlenia.
Atlas 2013 eviduje 803 osdlen vetkch troch typov, ktor sa nachdzaj v583
obciach (54,7 % zo vetkch zisovanch obc). Popri obciach, vktorch sa nach-
dza aspo jedno osdlenie, evidujeme 485 miest aobc (45,3 % zisovanch obc),
v ktorch sa nenachdza iadne osdlenie. Najpoetnejm typom s osdlenia
na okraji obce, ktorch je 324 (40,4 % vetkch osdlen), na druhom mieste s
osdlenia vo vntri obc, ktorch je celkovo 246 (30,7 % vetkch osdlen) ana
treom mieste s segregovan osdlenia vpote 233 (16,6 % vetkch osdlen).
Vemi dleitm ukazovateom pre sledovanie ivotnch podmienok je dostup-
nos avyuvanie ininierskych siet: rozvodov elektrickej energie, verejnho
vodovodu, verejnej kanalizcie aplynu. Atlas 2013 eviduje 14 rmskych osdlen
bez akhokovek infratruktrneho vybavenia, bez prstupu k elektrickej ener-
gii, verejnmu vodovodu, kanalizci a plynu. Vetky tieto osdlenia patria do
kategrie segregovanch as vzdialen od obce vpriemere 1350 metrov. A tri
tvrtiny zo vetkch osdlen (598) je pokrytch verejnm vodovodom (pkrytie
je rovn alebo vie ako 50 %) avodovod tu skutone vyuva a 76,0% vet-
kch obydl. Vtakmer jednej tvrtine osdlen (185) verejn vodovod chba pl-
ne znich sa a 111 osdlen (13,8 %) nachdza vtakch obciach, vktorch ne-
rmska as verejn vodovod m. Celkovo je najlepia situcia vTrenianskom
kraji, kde je plne pokrytch verejnm vodovodom 92,3 % osdlen anajhorie
je to vKoickom kraji, kde verejn vodovod je dostupn pre 66,5% osdlen. Prie-
merne je relne pouvanie verejnho vodovodu na rovn 76,3%, priom naj-
viac je verejn vodovod vyuvan vosdleniach vo vntri obc anajmenej vse-
gregovanch osdleniach. Vlastn studu ako zdroj pitnej vody vyuva vrmci
vetkch sledovanch osdlen 23,7 % obydl, priom najvy poet obydl vyu-
vajcich tento zdroj pitnej vody je vNitrianskom kraji (33,6%) anajni poet
obydl evidujeme vtomto smere vTrenianskom kraji (7,7%).
Celkovo 7,2 % vetkch obydl vosdleniach nem prstup kpitnej vode, priom
najhoria situcia je vKoickom kraji (10,7 %) anajlepia situcia je vTrenian-
skom kraji (0,9 %). Najhoria situcia je vprpade segregovanch osdlen, kde je
bez prstupu kpitnej vode a 11,1 % obydl.
Pokrytch verejnou kanalizciou je 41,6 % sledovanch vetkch osdlen, o
celkovo to predstavuje 334 osdlen, avyuva ju 82,5 % vetkch obydl vnich
sa nachdzajcich. V 453 osdleniach (56,4 %) verejn kanalizcia chba pl-
ne z nich a 170 osdlen (21,2 %) sa nachdza v takch obciach, v ktorch
nermska as verejn kanalizciu m. Celkovo najlepia situcia je vilinskom
kraji, kde je verejnou kanalizciou pokrytch 79,0 % osdlen anajhorie je vKo-
ickom kraji, kde je verejn kanalizcia dostupn iba vprpade 25,7 % osdlen.
Priemerne je relne vyuvanie verejnej kanalizcie na rovn 82,5 %, priom
79
najmenej vsegregovanch osdleniach 76,9 %. A 79 osdlen, (33,9 % zovet-
kch segregovanch osdlen bez prstupu k verejnej kanalizcie) je lokalizova-
nch vobci, ktor vo svojejnermskej asti verejn kanalizciu m.
Vlastn umpu vyuva v rmci vetkch sledovanch osdlen 24,7 % obydl,
priom najvy poet obydl vyuvajcich umpy je vBratislavskom kraji (60,0
%) a najni poet obydl evidujeme v tomto smere v ilinskom kraji (9,2 %).
A 97,4 % sledovanch vetkch osdlen je pokrytch rozvodmi elektrickej
energie o celkovo predstavuje 782 osdlen arelne ju vyuva 94,3 % vet-
kch obydl vnich sa nachdzajcich.
Dostupnos plynu v rmskych osdleniach je relatvne vysok, ale jeho vyu-
vanie je relatvne nzke. Dvodom tohto stavu je pravdepodobne skutonos,
e ide ofnanne nron zdroj energie, ktor je mon vmnohch prpadoch
nahradi lacnejm tuhm palivom. Hoci celkovo je 416 osdlen pokrytch roz-
vodmi plynu, vyuva ich iba 35,1 % obydl. Atlas 2013 eviduje 356 osdlen bez
rozvodov plynu, o predstavuje 44,3 % vetkch sledovanch osdlen. Znich je
261 lokalizovanch vobci, ktor vo svojejnermskej asti rozvod plynu m.
Jednou znajdleitejch tm vrmci diskusie ohadom ivotnch podmienok
Rmov na Slovensku s otzky spojen sbvanm. V803 osdleniach, vktorch
bvaj rmske komunity sa nachdza celkovo 29406 obydl (vktorch bva od-
hadovanch 215436 ud). Bytov je celkovo 10635 (36,2 %) abva vnich odha-
dovanch 66400 obyvateov osdlen (29,7 %). Murovanch domov zapsanch
do katastra je 8 701 a bva v nich odhadovanch a 72 083 ud (33,5 %). Spo-
lone sleglnymi drevenicami adomami, na ktor bolo vydan stavebn povo-
lenie t. z. individulne domy, ktor maj leglny status toto slo dosahuje
9889 obydl (33,6 %), vktorch bva celkovo odhadovanch 79187 (36,8%) ud.
Vosdleniach sa nachdza ete alch 3662 murovanch domov a399 drevenc,
ktor maj neleglny status, ale stavebne spaj charakter stavby spolu to je
4061 obydl (13,8 %) vktorch bva odhadovanch 33822 (15,7 %) ud. Vrmci
Atlasu 2013 sa zaevidovalo 4131 chatr, o predstavuje 14,1 % vetkch obydl
abva vnich odhadovanch 31601 (14,7 %) obyvateov osdlen. V segregova-
nch osdleniach evidujeme 9756 obydl, vktorch odhadujeme celkovo 73920
obyvateov.
Vemi dleitm ukazovateom ivotnch podmienok vjednotlivch osdleniach
je aj majetkovo-prvny vzah k pozemkom, na ktorch sa osdlenia nach-
dzaj. Percentulne najvm majiteom pozemkov v osdleniach, na ktorch
s postaven obydlia Rmov s samotn Rmovia. Celkovo ide 35 % vetkch
pozemkov, na ktorch s postaven primrne registrovan individulne stavby
(murovan domy alebo drevenice). Druhm najvm vlastnkom pozemkov
vosdleniach (31 %) s obce, vkatastri ktorch sa nachdzaj. D sa preto skon-
tatova, e pribline 2/3 pozemkov by sa dalo povaova za majetkovo-prvne
vysporiadan (alebo za tak, ktor sa daj pomerne ahko vysporiada). Pribli-
ne 20 % pozemkov vosdleniach, vktorch bvaj Rmovia patr znmym vlast-
nkom bvajcim mimo osdlen, pribline 9 % pozemkov vlastnia in vlastnci
(cirkev, slovensk pozemkov fond, ttne intitcie, prvnick osoby a pod.)
apribline 5 % pozemkov patr neznmym vlastnkom.
Vraznm ukazovateom kvality ivota v jednotlivch obciach Slovenska je aj
dostupnos verejnch sluieb. V sledovanch 1070 obciach Slovenska sme
nezistili ani jednu obec, ktor by nemala autobusov zastvku, t.j. ktor by ne-
mala autobusov spojenie. Na druhej strane, iba 32,5 % obc (348) je pokrytch
elezninm spojenm. Priemern vzdialenos knajbliej elezninej zastvke
vobciach, vktorch eleznin spojenie absentuje je 13 km.
V452 sledovanch obciach (42,2 %) sa nachdza ambulancia veobecnho lek-
ra, 618 obc takto ambulancie nem amus vpriemere za veobecnm lekrom
dochdza 7 km. Horia situcia je vprpade siete ambulancii detskch lekrov
(pediatrov), ktor sa nachdzaj iba v333 sledovanch obciach (31,1 %), priom
priemern vzdialenos pediatrickej ambulancie od obc, v ktorch sa tto nena-
chdza, predstavuje 9 km. Sie stomatologickch ambulancii sa nachdza v344
sledovanch obciach (32,2 %), priom z obc v ktorch sa stomatologick am-
bulancia nenachdza musia pacienti cestova priemerne 8 km. Najhoria situcia
je vprpade gynekologickch ambulanci, ktor sa nachdzaj iba v197 sledo-
vanch obciach (18,4 %) aa 873 obc tieto ambulancie nem (81,6 %). Najbliia
gynekologick ambulancia je od tchto obc vzdialen vpriemere 10 km. Lekrne
sa nachdzaj v364 sledovanch obciach (34,0 %) aabsentuj v706 (66 %) sledo-
vanch obciach. Priemern vzdialenos knajbliej lekrn je 7 km. Predajne potra-
vn sa nachdzaj v1048 sledovanch obciach (97,9 %), alen 22 obc (2,1 %) takto
slubu neposkytuje. Priemern vzdialenos knajbliej predajni potravn je 4 km.
80
Vemi diskutovanou tmou je politick participcia Rmov na verejnom apo-
litickom ivote. V rmci sledovanch obc, v miestnych samosprvach pracuje
9 033 poslancov obecnch a mestskch zastupitestiev, z ktorch je poda od-
hadov 426 Rmov (to tvor iba 4,7 % vetkch poslancov). V 339 sledovanch
obciach boli vuritom obdob po roku 1990 vobecnom zastupitestve aj Rmo-
via, priom v188 prpadoch ide oobce, vktorch vsasnosti rmski poslanci
neparticipuj vbec. V245 mestch aobciach pracuje aj komisia, ktor riei aj
rmsku problematiku vobci.
V 108 mestch a obciach evidujeme aktivity komunitnho centra, charity, nz-
koprahovho centra apod. Vrmci Atlasu 2013 sa evidovalo 692 obc, vktorch
registruj nejak mimovldne zdruenie av251 mestch aobciach tieto mimo-
vldne organizcie aj pracuj sRmami. V obciach sa evidovalo 1414 folklrnych
skupn, spevckych atanench sborov, hudobnch skupn ajednotlivcov. Tieto
psobia v 556 sledovanch obciach a 177 z nich uviedlo, e v ich folklrnych
skupinch alebo sboroch participuj alebo vminulosti participovali aj Rmovia.
Aj ke priame porovnanie obidvoch zisovan Atlasu rmskych komunt
2004 aAtlasu rmskych komunt 2013 nie je vdsledku viacerch faktorov
mon, d sa poukza na nasledujce rozdiely. V rmci Atlasu 2004 bolo na-
vtvench 1 087 obc, zatia o v rmci Atlasu 2013 bol detailn dotaznkov
prieskum realizovan v1 070 obciach. Atlas 2004 evidoval 168 osdlen vo vntri
obce (nazval ich obecn alebo mestsk osdlenia), zatia o Atlas 2013 eviduje
takchto osdlen 246. Vprpade osdlen na okraji obce i mesta ich Atlas 2004
evidoval 338 zatia o Atlas 2013 ich uvdza 324. Poda Atlasu 2004 je poet se-
gregovanch osdlen 281 apoda Atlasu 2013 je ich poet 233.
Atlas 2004 evidoval 46 osdlen bez akchkovek ininierskych siet abez prstu-
povej cesty, vktorch bvalo odhadom 4460 obyvateov. Atlas 2013 u eviduje
iba 14 osdlen vktorch nie s iadne ininierske siete abva vnich odhadom
1579 Rmov. Situcia ohadne dostupnosti ininierskych sieti sa na zklade da-
jov Atlasu 2013 oproti Atlasu 2004 zlepila: vpomernch odhadoch, vroku 2004
bolo bez prstupu kelektrickej energii 9 % osdlen, zatia o poda dajov Atlasu
2013 je takchto osdlen iba 1,7 %. Vprpade kanalizcie bolo vroku 2004 bez
kanalizcie 81 % osdlen, zatia o poda dajov Atlasu 2013 ich je iba 56,4 %.
Bez prstupu kplynu bolo poda Atlasu 2004 a 59 % osdlen apoda Atlasu 2013
to je 44,3 %. Vprpade verejnho vodovodu bolo poda dajov Atlasu 2004 bez
prstupu kverejnmu vodovodu 37 % osdlen apoda Atlasu 2013 to bolo 23 %
osdlen.
Ohadne vyuvania jednotlivch typov ininierskych siet Atlas 2004 uvdzal,
e na verejn vodovod bolo napojench pribline 39 % obydl, Atlas 2013 uv-
dza, e 58,8 % obydl relne vyuva verejn vodovod. Poda dajov Atlasu 2004
verejn kanalizciu vyuva 13 % obydl vsledovanch osdleniach, poda da-
jov Atlasu 2013 je to 29,9 % obydl. Poda Atlasu 2004 plyn vyuva 15 % obydl
apoda Atlasu 2013 to je 18,7 %. Rozvody elektrickej energie poda Atlasu 2004
vyuva 89 % obydl apoda dajov Atlasu 2013 a 92,3 % obydl. o sa tka pr-
stupovej cesty do osdlen, Atlas 2004 uvdza, e a 20 % osdlen nem asfaltov
prstupov cestu, poda dajov Atlasu 2013 Je bez asfaltovej prstupovej cesty
12,0 % osdlen; asfaltov prstupov cestu m 74,5 % osdlen aiastone asfal-
tov (alebo kombinovan) m 13,5 % sledovanch osdlen.
81
6. MAPOV AS
82
83
84
85
86
87
88
89
90
91
92
93
94
95
96
97
98
99
100
101
102
103
104
105
106
107
108
109
110
111
112
113
114
115
116
117
118
119
120
(ENDNOTES)
Preovsk univerzita spolupracovala na publikcii vrmci medzinrodnho Slovensko-Rumunskho projektu: Multicultural regions, national heritage and contemporary challenges
in Romanian and Slovakian society, fnancovan Zprostriedkov APVV, SK-RO-0025-12, partneri: University of Preov in Preov, University of Oradea, doba rieenia: 2013-2014
1 Pod vedenm Ivety Radiovej metodolgiu tvoril tm vzloen: Martina Jurskov, Elena Kriglerov, Jana Rybov, Michal ebesta aAlexander Muinka.
2 Komplexn pohad na otzky zberu etnickch dt poskytuje publikcia: kobla Daniel, Leonikas Tadas, tpnkov Martina 2008: Etnicita ako tatistick indiktor pri monitorovan
ivotnch podmienok adiskrimincie. Analytick sprva aodporania pre Slovensko. UNDP, Bratislava, 90 str. ISBN 978-80-89263-08-0. http://www.scribd.com/doc/151683783/Ethnici-
ty-as-an-indicator-of-living-conditions-and-discrimination
3 ECRI, 2005: Guidelines for dealing with issues related to ethnic data collection in ECRIs work. Document fnalised by ECRI at its 38th meeting held from 13 16 December 2005.
4 ECRI, 2005: Appendix II: Guidelines for dealing wit issues related to ethnic data collection in ECRIs work II. Main fndings of ECRIs consultation process on the issue of ethnic data collec-
tion, par. 12.
5 Pozri http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=sk&DosId=200323
6 OSF, 2010: No Data, No Progress. Roma Initiative, Budapest, str. 132. http://www.opensocietyfoundations.org/sites/default/fles/no-data-no-progress-country-reports-20100628_0.pdf
7 Naprklad kadoron Country Assessments and Country Priorities anaprklad publikcia: Friedman Eben, Gallov Kriglerov Elena, Kubnov Martina, Slosiarik Martin 2009: School as
Ghetto. Systemic Overrepresentation of Roma in Special Education in Slovakia. REF, Budapest, 115 str. ISBN 978-963-9832-09-1
8 Sprvy zjednotlivch vskumov: UNDP, 2003: nik zpasce zvislosti, The Roma Human Development Report; UNDP, 2005: At Risk: Roma and the Displaced in Southeast Europe; http://
www.scribd.com/doc/151056479/At-risk-Roma-and-the-displaced-in-Southeast-Europe UNDP, 2007: Sprva oivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku; UNDP, 2012:
Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku 2010 http://www.scribd.com/doc/152633846/Sprava-o-%C5%BEivotn%C3%BDch-podmienkach-romskych-do-
macnostina-Slovensku-2010 ; FRA UNDP, 2012: The situation of Roma in 11 EU Member States - Survey results at aglance. http://www.scribd.com/doc/153872420/The-situation-of-Ro-
ma-in-11-EU-Member-States
9 Pozri The Decade of Roma Inclusion: AUnifying Framework of Progress Measurement and Options for Data Collection, Martin Kahanec, November 16, 2008.
10 Uznesenie Eurpskeho parlamentu Z31. janura 2008 o eurpskej stratgii rieenia rmskej otzky (2009/C 68 E/06) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=MOTION&re-
ference=B6-2008-0053&language=SK. Nsledne bolo prijat Uznesenie Eurpskeho parlamentu Z11.marca 2009 osocilnej situcii Rmov azlepen ich prstupu na pracovn trh vEu-
rpskej nii (2008/2137(INI)
11 EU Platform for Roma Inclusion http://ec.europa.eu/justice/discrimination/roma/roma-platform/index_en.htm
12 http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/09/st10/st10394.en09.pdf
13 Na zklade Oznmenia Komisie Eurpskemu parlamentu, Rade, Eurpskemu hospodrskemu asocilnemu vboru aVboru reginov Rmec E pre vntrottne stratgie integrcie
Rmov do roku 2020 zo da 5.4. 2011 http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=sk&DosId=200323
14 Hurrle Jakob, Grill Jan, Ivanov Andrey, kobla Daniel, Kling Jaroslav 2012: Nejasn vsledok: Pomohli projekty Eurpskeho socilneho fondu Rmom na Slovensku? (Zistenia Zanalzy
projektov vrmci OP Zamestnanos asocilna inklzia vprogramovom obdob 2007 - 2013). UNDP, Bratislava, 105 str. ISBN: 978-80-89263-12-7. http://www.scribd.com/doc/154051443/
Have-Roma-in-Slovakia-beneftted-from-the-European-Social-Fund
UNDP Europe and the CIS
Bratislava Regional Centre
Grosslingova 35
811 09 Bratislava
Slovak Republic
Tel.: +421 2 5933 7111
Fax: +421 2 5933 7450
http://europeandcis.undp.org
http://europeandcis.undp.org/ourwork/roma/
ATLAS RMSKYCH KOMUNT
NA SLOVENSKU 2013

Atlas Rómskych Komunít Na Slovensku 2013

Transféré par

Informations du document

Titre original

Copyright

Formats disponibles

Partager ce document

Partager ou intégrer le document

Options de partage

Avez-vous trouvé ce document utile ?

Ce contenu est-il inapproprié ?

Droits d'auteur :

Formats disponibles

Atlas Rómskych Komunít Na Slovensku 2013

Transféré par

Droits d'auteur :

Formats disponibles

UNDP Europe and the CIS

Bratislava Regional Centre

Banskobystrick 51 27 40 34 51 49 142 93 266 173 65,0 5 1,9

Banskobystrick kraj 142 98 20 0 24 51 42 6 0 3 40 33 4 0 3 51 23 10 0 18

Vous aimerez peut-être aussi