Ivan Drer

Antifierlinger II

IVAN DRER

Antifierlinger II
Politick pamti 1914-1938
ttna a zahranin politika Masarykovho odbojovho hnutia
a prvej republiky

Bratislava 2016

Na vydanie publikcie prispeli:

Ivan Baltay
Vladimr imanec
Ivan ern
Vt ern
Jaroslav Danika
Zdenko urika
Martin Ftnik
Miriam Fukov
Andrej Gomory
Miroslav Hrdina
Michal Chupa
Martin Chudk
Michal Kia
Luk Krivok
Marek Kollr
Martin Kovani
ubica Lacinov
Michal Lehuta
Richard Lifka
Jozef Majernk
Marin Murn
Dvid Nagy
Milan Polonec
Mria Smrekov
Marin arkzy
Barbora Ulrichov
Zuzana Vallov
Zora Vansteenkis
Igor Zajac
Peter Zajac
rodina Zavack

recenzenti:
prof. PhDr. Milan Katuninec, PhD.
prof. PhDr. Peter Zajac, DrSc.
FABER, Bratislava, 2016
Communio Minerva, 2016
ISBN 978-80-89019-32-8

JUDr. Ivan Drer

Obsah

Predhovor: Fierlinger a Antifierlinger (Roman Janiga) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

I. Fierlingerovo prevrtenie a preo sa tak stalo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
II. O falonej oslobodeneckej legende . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
III. Zpadn vojensk vazstvo v prvej svetovej vojne a jeho dsledky . .
IV. Vplyv revolunej vlny proletaritu na priebeh a vsledok prvej
svetovej vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jej vplyv na Rusko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jej vplyv na Nemecko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jej vplyv na zpadn dohodov mocnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Jej vplyv na rozklad raksko-uhorskej armdy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V. Vplyv ruskej revolcie na boj o eskoslovensk samostatnos . . . . . . . . . . .
Stanovisko ruskch revolunch vld k snahm echoslovkov . . . .
Kritick situcia vojny poas ruskej revolcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
loha a vznam eskoslovenskch lgi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Postoj boevickej revolcie k eskoslovenskm legionrom . . . . . . . . . .
Maari a maarni proti legionrom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Odmietnutie Munu a Haisa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Sebaurovacie prvo a n odboj . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Skuton vplyv ruskej revolcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
VI. Revolun snahy eskoslovenskho robotnctva a postoj
neskorieho vodcu komunistov dr. merala . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nerevolunos merala pred vojnou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nerevolun program merala za vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
meral v spolonosti rakskych aristokratov a kapitalistov . . . . . . . . . . . .
meralov protest proti snahm oslobodenia nroda
z habsburskho jarma . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Rakucke sprvanie sa merala na tokholmskej konferencii . . . . . . . .
Nesprvnos meralovch koncepci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
meralov protest proti sebaureniu nrodov, poadovanom
komunistami v Breste . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
meralov rchly obrat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

11
17
27
31
35
36
37
38
39
44
44
45
47
51
54
56
57
59
60
62
62
63
66
68
70
72
75

Kto viedol revolun boj eskoslovenskho robotnctva za vojny? .

VII. Priny a zmysel prvej svetovej vojny a Masarykove koncepcie . . . . . . .
Pohntky malch nrodov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Pohntky vekch ttov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako to bolo s Ruskom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako to bolo s Franczskom? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako to bolo s Vekou Britniou? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako to bolo so Spojenmi ttmi? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Ako to bolo s Centrlnymi mocnosami? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Poznmky k sporu o charaktere prvej svetovej vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Polemika Fierlingera s Masarykom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Beneova charakteristika prvej svetovej vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
loha M. R. tefnika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

77
79
80
82
82
84
86
88
90
92
97
103
105

VIII. O nmietkach proti ruskej politike Masaryka a Benea . . . . . . . . . . . . . . . . . .

IX. Fierlingerova kritika Masarykovej politiky uskutoovanej za prvej
svetovej vojny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Kritika tkajca sa obdobia pred ruskou revolciou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Kritika tkajca sa obdobia do oktbrovej revolcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Kritika tkajca sa obdobia po oktbrovej revolcii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vydobytie samostatnho ttu bolo otzkou mocenskou . . . . . . . . . . . . . .
Otzka politickej orientcie lgi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nsledky prpadnej boevickej orientcie lgi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Mohlo vtedy nae oslobodenie prs z vchodu? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
O ideovej orientcii eskoslovenskch legionrov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
K obvineniam socilnej demokracie zo zrady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

107

X. Zvraty Fierlingerovej politiky voi Masarykovi a Beneovi . . . . . . . . . . . . . . .

XI. Ku kritike eskoslovenskej politiky uskutoovanej v obdob od
utvorenia s. ttu a do nstupu Hitlera k moci v Nemecku . . . . . . . . . . . .
Ako elili Masaryk a Bene zahraninm nebezpeenstvm? . . . . . . . . . .
Mocensk postavenie Franczska tej doby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Medzinrodn vplyv Spolonosti nrodov tej doby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Priazniv vsledky Masarykovej a Beneovej politiky . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Bola vtedy mon politika opierania sa o sovietske Rusko? . . . . . . . . . . . .
K otzke vplyvu ideologickch rozporov na politiku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
K intervencim zpadnch spojencov v Rusku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

138

111
111
114
116
118
121
123
128
130
131

146
149
151
154
156
157
162
164

Vplyv ideovch rozporov medzi demokraciou a boevizmom . . . . . .

Stanovisko malch nrodov k oktbrovej revolcii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Neas sovietskeho Ruska na vaznom versaillskom mieri proti
Nemecku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nemonos opustenia zpadnej orientcie v prvom obdob
eskoslovenskej samostatnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Zahranino-politick priny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vntropolitick priny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Hospodrske priny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
alie priny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
K obvineniam eskoslovenska z nepriateskej politiky voi
Sovietskemu zvzu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Osoenie z hospodrskej intervencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Beneove prejavy o svojej politike voi Sovietskemu zvzu . . . . . . . . . . .
Beneova politika stredu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

168
171

XII. O koncepcii politiky strednej cesty vbec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Niektor kodliv extrmy komunizmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
kodlivos extrmu kapitalistickho . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nezmieritenos oboch extrmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
K niektorm nespechom politiky strednej cesty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Neutralitn mylienka stredu v politike sovietskych a inch
ttnikov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Nemeck problm a otzka stredu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
XIII. Ku kritike eskoslovenskej politiky uskutoovanej v obdob do
nstupu Hitlera k moci v Nemecku a k Mnchovu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Pohntky zmluvy so Sovietskym zvzom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Vntorn konsolidovanos SR a hospodrska krza . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Osudn inky Hitlerovho nacizmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
O nedobrovonch pomocnkoch rozmachu nacistickej moci . . . . . . . . . .
Obrat v komunistickej politike a Beneova politika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Doslov (Tom Jahelka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Edin poznmka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

198
203
208
213
215

176
178
178
179
183
184
187
189
191
194

216
219
227
227
228
230
233
239
243
250

Predhovor: Fierlinger a Antifierlinger

Spory o minulos s vdy aj spormi o sasnch otzkach a problmoch.
Dejiny tak nadobdaj svoj zmysel a tvoria svisl prbeh iba vtedy, ak sa,
aspo nepriamo, odohrvaj na pozad dneka. Snaha o rekontrukciu minulch udalost a ich priebehu, ako mono v skratke definova histriu ako
vedu, tak neustle nara na problm perspektvy, na pozad ktorej sa tto
snaha o rekontrukciu odohrva. Tto skutonos je azda najviditenejia
v prpadoch, ak sa uskutouje prepis dejn poda aktulne panujcej politickej ideolgie, ktor tento prepis potrebuje ako alibi pre vlastn mocensk
ciele. Jednm z tchto prepisov dejn bol aj pokus komunistickej strany
o interpretciu politiky prvej eskoslovenskej republiky a jej predstaviteov.
V tomto smere vynikol spis Zdeka Fierlingera1 s nzvom Zrada eskoslovensk buroasie a jejch spojenc.2 Fierlinger v om uplatnil boevickou
ideolgiou podmienen pohad na dobu eskoslovenskho odboja poas prvej svetovej vojny a neskorej politiky prezidentov T. G. Masaryka a Edvarda Benea, priom doiel k zveru, e tto politika svojou vntornou logikou
musela nutne vysti v tragick koniec prvej eskoslovenskej republiky
a jej rozbitie nacistickm Nemeckom. Na podporu tohto zveru artikuloval
Fierlinger odvne tvrdenia, ktorch obsahom bolo obvinenie Masaryka
a Benea z naivizmu, ideologickej zaslepenosti, poniovania sa voi zpadnm demokracim a tajnch sympati k reaknmu faizmu. To vetko malo
dajne spsobi ovldnutie eskoslovenska Hitlerom a jeho spojencami.
Fierlinger toto vne obvinenie zakonil kontatovanm, e jedin alternatva, ktor mohla eskoslovensko zachrni, bola dobov politika komunistickej strany a Sovietskeho zvzu. Burozny charakter eskosloven1

Zdenk Fierlinger (1891-1976), eskoslovensk politik, socilnodemokratick a neskr komunistick funkcionr. Do politiky vstpil u v ase Masarykovho odboja poas prvej svetovej vojny. Po vzniku SR zastval vznamn diplomatick funkcie. Bol eskoslovenskm
vevyslancom v Holandsku, Rumunsku, USA, vajiarsku a Raksku. Od roku 1937 psobil
ako diplomat v ZSSR. Poas druhej svetovej vojny bol vznamnm lenom zahraninho
odboja vedenho prezidentom Beneom. Po skonen vojny sa stal prvm predsedom vldy
oslobodenej vlasti. V rokoch 1946-1947 bol predsedom eskoslovenskej socilnej demokracie, no pre svoju otvoren snahu o znik strany a jej zlenie s KS bol v novembri 1947
z postu predsedu odvolan. Po februrovom pui 1948 zlikvidoval SSD jej prevedenm do
komunistickej strany. Nsledne sa stal lenom predsednctva KS a zastval v nej vznamn
funkcie a do roku 1966.
2
Fierlinger, Zdenk. Zrada eskoslovensk buroasie a jejch spojenc. Praha: Mr, 1951, 208 s.

11

skej medzivojnovej demokracie vak zabrnil, aby bola tto alternatva skutone uplatnen.
Masaryk a Bene uprednostnili poda Fierlingera spojenectvo so Zpadom z ideologickch dvodov, menovite z dajne hlbokho odporu voi
mylienkam socilnej spravodlivosti a emancipcie irokch pracujcich
ms. V jeho ponman tak bola prv eskoslovensk republika reaknm,
s faizmom tajne sympatizujcim ttom, ktor nakoniec podahol vlastnej
bludnej politike. Naopak, politiku Sovietskeho zvzu a Kominterny opisuje
Fierlinger ako tak, ktor stla pevne na zsadch odporu k faizmu a reakcii a ktor ako jedin mala autentick zujem na mierovom spoluit slobodnch nrodov v Eurpe. Toto smerovanie sovietskej politiky bolo dajne
badaten u v dobch boevickej revolcie, ktorej Fierlinger prisudzuje
kardinlny vznam v emancipanom pohybe Slovkov a echov. Inmi slovami, rozpad raksko-uhorskej monarchie a nsledn vznik eskoslovenskej republiky boli poda Fierlingera produktmi Leninovej revolcie v Rusku. Nie psobenie Masaryka, tefnika a Benea, ale revolun duch boevizmu oslobodil nrody habsburskej re, a bolo preto vrazom krajnej nevanosti, ak eln predstavitelia oslobodench nrodov orientovali svoju
politiku na zpadn tty a nie na Rusko.
Tto radiklna kritika v dobe svojho vydania (Zrada vyla v roku
1951) spsobila paradigmatick zmenu interpretcie medzivojnovho eskoslovenska. Totalitn komunistick reim vak nepripal diskusiu o svojich dogmch. Akkovek spochybovanie stranckej lnie bolo povaovan
za chylkrstvo a revizionizmus, a preto nebolo mon, aby boli Fierlingerove zvery podroben seriznej a odbornej reflexii. Reimovou snahou bolo
toti prepsa existujcu historick pam spolonosti na dobu prvej SR
a naoktrojova jej nov, so stranckou lniou kompatibiln vklad kardinlnych udalost naich dejn. Tto snaha bola uahen tm, e temer vetci
vznamn predstavitelia eskoslovenskej medzivojnovej politiky, ktor by
mohli vznies proti Fierlingerovm tvrdeniam vne nmietky, boli po smrti, v emigrcii alebo pod dozorom ttnej bezpenosti.
Predsa vak vetci nemlali. Aj ke len pro domo (z dvodu cenzry),
napsal Ivan Drer britk kritiku Fierlingerovho diela. Ako vniv masarykovec a predstavite politiky demokratickho socializmu nemohol zo zsadnch dvodov prejs mlanm reimov dezinterpretciu politiky prvej SR.
Vznikol tak svojm rozsahom a tematickou bohatosou grandizny spis, zn12

my pod nzvom Antifierlinger. V om sa Drer venoval trom obdobiam eskoslovenskch dejn, ktor boli poda jeho nzoru najvmi prekrten panujcou komunistickou ideolgiou. Uvdzame ich chronologicky poda doby, v ktorej boli napsan:
1. Obdobie rokov 1945-1948 so zameranm na februrov komunistick pu,
2. Obdobie rokov 1914-1938 so zameranm na roky 1914-1918 a otzku zsluh eskoslovenskho odboja pod vedenm T. G. Masaryka,
3. Obdobie jesene 1938 a udalost, ktor predchdzali prijatiu Mnchovskej
dohody eskoslovenskou vldou so zameranm na alternatvu osamotenej
vojny eskoslovenska proti Nemecku.
Cten itate prve v rukch dr druh as Antifierlingera, ktor sa,
ako bolo uveden, venuje obdobiu rokov 1914 a 1938. Drer v nej rozober
motvy a iny zahraninho odboja pod vedenm T. G. Masaryka, eskoslovensk politiku medzivojnovch rokov a nstup hitlerizmu v 30. rokoch
v Nemecku. Okrajovo sa dotka aj inch, neskorch tm (naprklad vzniku
OSN po druhej svetovej vojne), no tieto tematick odboky vdy slia na
podporu obhajoby prvej eskoslovenskej republiky.
Obzvl zaujmav na Antifierlingerovi je, e mnoh historick udalosti vyuva Drer iba ako odrazov mostk na vlastn teoretick vahy,
presahujce dobu, v ktorej dielo vzniklo. Od Masarykovho konceptu spoluprce eurpskych nrodov tak Drer plynulo prechdza k otzke povojnovej
eurpskej integrcie, ktor exponuje ako protiklad komunistickej snahy
o celosvetov boevick revolciu a zjednotenie udstva na zklade doktrny marxizmu-leninizmu. Podobnm prkladom je teoretick rozbor vhod
a nevhod kapitalistickho a komunistickho systmu a tzv. koncepcie stredu, pod ktorou Drer rozumel Beneovu snahu o neutralitn politiku stredoeurpskych ttov. Jej cieom bolo vyvaova v naom regine mocensk
vplyv Ruska a Nemecka. Rovnako podnetn je Drerova obhajoba socilnodemokratickej politiky, ktor vnmal ako principilne demokratick. Tejto
politike prisudzoval kardinlny vznam pri zabrnen reniu ruskho boevizmu v zpadnej Eurpe. Aby sme vak ctenho itatea nepripravili prerozprvanm obsahu kniky o itatesk zitok, n predhovor zakonme
strohm kontatovanm:
Antifierlinger je originlnym prspevkom do dejn slovenskho politickho myslenia a jeho autorovi sa podarilo zasadi domce dianie do celoeurpskeho kontextu. Drer nikdy nevnmal eskoslovensk politiku izolo13

vane a eskoslovensk socilnu demokraciu, ktorej bol vznamnm predstaviteom, chpal ako platformu vhodn na uskutonenie eurpskych socilnych a demokratizanch idelov. Antifierlinger je tak dkazom, e slovensk a ani esk spolonos nemusia ustrn v hraniciach svojho etnickho
bytia. Politika, ktor Drer v Antifierlingerovi obhajuje, toti v sebe obsahuje
i koncepcie celoeurpskeho vznamu. Beneom presadzovan Mal dohoda3, vahy o podunajskej federcii,4 i snaha o vytvorenie irokej koalcie
demokratickch ttov ako ochrannho valu pred faizmom tm vetkm
je dokzan, e i mal nrody mu prispieva do diskusi ku globlnym
otzkam a nemusia tak zosta uvznen svojm loklnym, nacionalizmom
definovanm horizontom.
Roman Janiga

Obrann zoskupenie eskoslovenska, Rumunska a Juhoslvie, ktorho cieom bolo eliminova hrozbu retitcie Uhorska. Existovala v rokoch 1921-1939.
4
Ilo o koncepciu, ktor v medzivojnovom obdob presadzoval eskoslovensk premir Milan Hoda a ktor neskr rozpracoval vo svojom diele Federcia v strednej Eurpe. Hoda
navrhoval vytvorenie zoskupenia ttov, ktor by okrem inho mali jednotn menu a tvorili
by jednotn coln priestor.

14

Polemika s kritikou eskoslovenskej politiky vedenej

T. G. Masarykom a Edvardom Beneom
v prvej svetovej vojne a v obdob
eskoslovenskej samostatnosti a do Mnchova

I.
FIERLINGEROVO PREVRTENIE A PREO SA TAK STALO

Vo svojom spise o zrade eskoslovenskej burozie a jej spojencov zastva

Fierlinger skoro po vetkch strnkach odchyln zkladn nazerania od
toho, o vo vetkch svojich predolch spisoch vyhlasoval za pravdu. Ete
i v I. zvzku svojej knihy V slubch SR, ktor vyla v roku 1947, povaoval
T. G. Masaryka za zakladatea eskoslovenskej republiky, za osloboditea
nroda a priznval sa k masarykovskm ttnym, nrodnm a politickm
koncepcim, i ke v niektorch podrobnostiach vyslovoval odchyln nzory. Za celch dvadsa rokov prvej republiky sledoval masarykovsk politiku
a dal tomu vraz i ako politick spisovate. Za cel tto dobu bol najvernejm prvrencom dr. Edvarda Benea a horlivm podporovateom a vykonvateom Beneovej ttnej a zahraninej politiky. Tto totonos politickch
nzorov v hlavnch otzkach ttneho a politickho ivota ho urobila jednm z najintmnejch politickch priateov dr. Benea. I v dobe mnchovskej katastrofy podporoval Beneovu politiku. Ke sa po nacistickom obsaden republiky dr. Bene postavil na elo zahraninho odboja, Fierlinger sa
mu ihne ponkol k dispozcii a priamo slvnostne oznaoval v Moskve
a na Zpade Benea za svojho politickho vodcu a brnil ho proti vpadom
tefana Osuskho.1 Vo svojej knihe V slubch SR podrobne opisuje tto
svoju spoluprcu, veden v beneovskom a masarykovskom duchu. Ke
franczsky zahranin minister Bonnet, hlavn strojca mnchovskej politiky, kolportoval na svoje ospravedlnenie sprvu, e si vraj Praha sama objednala ultimatvny zkrok Franczska a Anglicka, aby sa pred nrodom kryla
pre svoj stup, Fierlinger v Moskve a vade inde, i vo svojej spomenutej knihe z roku 1947, o najkategorickejie odmietal toto nekvalifikovan obvinenie. Vyhlsil, e je plne vylen, aby dr. Bene bol nieoho podobnho
schopn, a ete i Hodu, ktor bol v tej dobe predsedom vldy, vzal pod ochranu pred takmto upodozrievanm.
Ale v spise o zrade s. burozie a jej spojencov zaujma vo vetkch
tchto otzkach celkom opan stanovisko. Masaryka zobrazuje ako nerel1

tefan Osusk (1889-1973), eskoslovensk diplomat a politik, poas trvania prvej SR bol,
okrem inho, vevyslanec v Pari. V zaiatkoch druhej svetovej vojny speril s Beneom
o vodcovstvo v zahraninom odboji.

17

neho, idealistickho, malometiackeho politika s zkym horizontom, ktor

u v priebehu prvej svetovej vojny uskutooval chybn politiku, ke sa
vraj zaviazal zpadnm ttom a nie boevickmu Rusku. Cel masarykovsk a beneovsk ttna politika, realizovan dvadsa rokov poas prvej republiky, bola vraj chybn a priamo zloinne protisovietska a protisocialistick. Nakoniec Bene spolu s agrrnikmi, praviiarskymi socialistami a s buroziou zradili republiku, a zavinili tak mnchovsk kapitulciu. Bene, Hoda a in reakcionri si vraj objednali ultimtum Franczov a Anglianov,
aby tm ahie mohli kapitulova pred Hitlerom, s ktorm vraj tto esk reakcionri vlastne sympatizovali.
Takto a podobne pe Fierlinger v roku 1951 vo svojom uvedenom spise, ktor vyiel v pote 30 000 exemplrov! Najvia as itateov tohto
fierlingerovskho pamfletu nem ani potuchy o tom, o Fierlinger psal
vo svojich predolch spisoch. Tie toti vyli v nepomerne menom nklade
a nemali ani zaleka toko itateov. Najvia as itateov Fierlingerovho
pamfletu neme preto vedie, o psal a ak stanovisko zaujmal v predolch spisoch a knihch. Nemu to vedie ani preto, lebo Fierlinger vo svojom pamflete ani slovom nenaznauje, e predtm psal celkom in. Ani
slovkom neuvdza, e viac ako dvadsa rokov, t. j. poas celej prvej republiky a i v priebehu prvej a druhej svetovej vojny, bol horlivm stpencom
a publicistickm rozirovateom masarykovskch a beneovskch politickch koncepci. Ani slovom sa nezmienil o tom, odkia naraz ten vek obrat. Naopak, cel pamflet od prvej do poslednej litery je psan tak, ako keby bol Fierlinger od samho zaiatku svjho politickho psobenia vdy tak
zmal a konal, ako to dnes hlsa, a e od samho zaiatku bol vlastne vdy
protimasarykovskm a protibeneovskm obdivovateom Lenina, Stalina,
ruskej revolcie, boevizmu a prvrencom komunistickej politiky. Svojm
pamfletom chce Fierlinger vzbudi v neinformovanej verejnosti zdanie, e
bol vdy vernm prvrencom boevickej politiky, ako ju v Sovietskom zvze vytili Lenin a Stalin a u ns Gottwald.
Za prvej republiky irok verejnos mlo vedela o politickej orientcii
Zdeka Fierlingera. Ako vedca politick osobnos sa prv raz objavil pred
nrodom, ke sa z Moskvy vrtil domov ako eskoslovensk ministersk
predseda. Anonymita predolho politickho psobenia, ktor bolo znme
len vemi obmedzenmu kruhu politicky innch ud, mu pri napsan pamfletu prila vemi vhod. ahko sa mohol predstavi neinformovanmu ita18

testvu ako roden rytier aviiarstva, istho marxizmu a leninizmu, ako

rytier, ktor vdy o najrozhodnejie potieral buroziu, kapitalizmus, malometiactvo, Masaryka, Benea, praviiarskych socialistov, socilny oportunizmus a ktor vdy vedel a hlsal, e jedine Lenin, Stalin, politbyro a tretia
internacionla rozpoznali sprvne prav vvin vec a uskutoovali jedine
sprvnu politiku. I o tom vraj bol vdy presveden, e eskoslovensk republiku nevytvorilo silie a politika T. G. Masaryka a jeho spolupracovnkov v domcom a zahraninom odboji za prvej svetovej vojny, ale rusk komunistick revolcia a vbec boevick politika. Takto pzu mohol Fierlinger vo svojom pamflete zauja tm skr, e ho vydal v dobe, ke verejn
prejav odchylnho nzoru, polemika s nm v tlai, oprava jeho nesprvnych
tvrden a verejn zistenie nesfalovanch skutonost s vldnucim systmom, ktorho vynikajcim stpom je i Fierlinger sm, celkom znemonen.
Je potrebn zdrazni neobyajnos tohto postoja a postupu pna Fierlingera. Neobyajn je tento postup predovetkm v politickej a vedeckej literatre. I v politike, i vo vede sa vemi asto stva, e udia, politici, vedtori pozmenia svoje skorie nzory. Stva sa, e i vek politici, znamenit vedeck odbornci, vznamn spisovatelia sa odchlia od toho, o predtm uznali za sprvne, a priznvaj sa k novm pravdm a nzorom. Presvedili sa,
e sa mlili, e predtm nerozpoznali veci jasne, a preto teraz u musia vyznva in nzory, sledova in teriu a politiku, a poda toho prirodzene aj
inak psa. Ale dosia bolo vdy zvykom a pokladalo sa to v spolonosti poctivch politikov, poctivch vedcov a vbec v poctivom spoloenskom ivote
za samozrejm, e ten, ktor pozmenil svoje politick alebo vedeck nzory,
tto zmenu aj odvodnil, vysvetlil a uviedol vetko, o ho primlo k tomu,
aby opustil svoje predol vedeck alebo politick presvedenie. Vedec, politik, spisovate, ktor tak neurobil, by bol bval v poctivej spolonosti pokladan za vetroplacha, neserizneho poloblzna a sn i za podvodnka.
A sn sa ani nevyskytol prpad, e by niekto nebol oznmil vedeckej alebo
politickej verejnosti dvody svojho obrtenia. A ak by tak predsa nebol urobil, i v najabsolutistickejch a najreaknejch predolch reimoch vdy
bolo aspo toko slobody kritiky, e sa mohlo verejne, v tlai alebo inde
kontatova, e dotyn politik alebo vedec zastupoval predtm celkom in,
opan orientciu. Takto nehoda sa, pravda, Fierligerovi prihodi neme.
Vo faistickch a komunistickch reimoch je kad kritika pohlavrov reimu, kad neprjemn zmienka o ich politickej minulosti, kad kontato19

vanie pravdy, nehodiace sa potrebm reimu, systematicky a fyzicky znemonen. Iba ke stp reimu upadne do nemilosti ete vych mocnost,
postaraj sa tto o jeho nleit zhanobenie. Ale s takouto eventualitou Fierlinger, spoliehajc na svoju zrunos diplomata, zrejme nepota. Smelo preto mohol v itateovi svojho pamfletu myselne vzbudzova zdanie, e nikdy
iadnu odchyln politick minulos nemal.
Ale za neobyajn treba oznai Fierlingerov postoj v pamflete i z hadiska dnes panujcej a komunistickou stranou predpsanej morlky. Je
znme, e tto morlka kladie vek vhu na tzv. sebakritiku a oznauje ju
priamo za jednu z najzkladnejch potrieb novho spoloenskho usporiadania. Pamflet, o ktorom pem, je prv Fierlingerova kniha, v ktorej popiera
cel svoju politick minulos masarykovsk a beneovsk, a prijma vo
vetkom leninovsk, stalinsk a gottwaldovsk nazerania. Z masarykystu
a z beneovca sa Fierlinger a v tejto knihe stal leninistom, stalinistom a stopercentnm boevikom. Mono, e ak to zujem boevickej veci vyaduje,
stopercentn boevik bez vetkch krup me, ba i mus poklada za
blznov buroznu a malometiacku spolonos. Ale pochybujem, e by
smel poklada za blznov proletrsku, robotncku, komunistick, udovodemokratick spolonos. Aby sa neinformovanmu robotnctvu nemohol
predstavi nejak pank ktor cel svoj ivot strvil typickm buroznym ivotom, v monoklistickej diplomatickej spolonosti, vyhbajc sa zkostlivo styku s proletrskym udom, i ke niekedy koketoval v panskch
salnoch s blazrovanmi aviiarskymi nzormi nemohol sa z akchkovek dvodov zrazu prezentova ako boevik od narodenia, preto komunistick spolonos mdro vymyslela verejn sebakritiku. V rmci nej kad,
kto predtm nemal s komunizmom ni doinenia, mus odhali cel svoju
minulos, mus vslovne prizna vetko zl, o predtm konal, mus uvies
dvody, pre ktor zmenil svoje skorie nzory, slovom, mus sa ukza pred
robotnckou a stranckou verejnosou v celej svojej nahote a nie zaoden do
nejakch potemkinovskch politickch iat. Sdrusk verejnos ho potom
me posudzova na podklade znalosti kadej podrobnosti jeho doterajieho
politickho psobenia a ich pohntok, t. j. neme by uveden do omylu
s potemkinidou zamlania nepeknej minulosti a predstierania nieoho, o
v minulosti nikdy nebolo.
Ke sa Fierlinger v prvom svojom vom spise s isto boevickmi
nzormi odvrtil od toho, o vo svojich predolch spisoch a knihch, vyda20

nch behom svojho 25-ronho politickho a spisovateskho psobenia,

rozvdzal a hlsal, a ke tento prv svoj v boevick spis napsal predovetkm pre komunistick a udovodemokratick verejnos, myslm, e
bolo jeho povinnosou ako dobrho boevika vykona v tomto spise dkladn sebakritiku a kajcne prosi za odpustenie, e vye 25 rokov sledoval
neleninsk, nestalinsk, negottwaldovsk, ale masarykovsk a beneovsk
politiku a literrnu innos. Nech som dobre pochopen, takto Fierlingerovu sebakritiku nepotrebujeme my, neboevici, my Fierlingerovu minulos
dobre poznme, i pohntky jeho vekho obratu, a na zklade tchto znalost sme si utvorili o Fierlingerovi svoju mienku. Ale tto sebakritiku by bola potrebovala irok verejnos komunistick a udovodemokratick, ktor
pozn Fierlingera iba z jeho poslednho spisu a mysl si, e bol vdy tak, za
akho sa teraz sm vykresuje. Len na podklade takejto verejnej, spisovateskej, v tlaenej knihe, a nie v nejakej uzavretej spolonosti in camera caritatis za zavretmi dvermi vykonanej sebakritiky by si udovodemokratick verejnos mohla o Fierlingerovi utvori svoju prav mienku.
Preo nevykonal Fierlinger takto sebakritiku? Mal na to iste mnoho
dvodov. Z presvedenho masarykovca a beneovca sa prevrti na presvedenho leninistu je nesporne krkolomn obrat a nie ahko odvodniten. Preo sa teda zbytone namha? Vhodnejie je predstavova seba
ako loveka s boevickou vecou odjakiva sympatizujceho a vo svojom
vntri vlastne vdy skutonho boevika! Len okolnosti mu svojho asu nedovolili, aby s tmto svojm tajnm presvedenm verejne vystpil! Najvhodnejie je vbec nehovori o takejto prinajmenej udnej a podozrenie vyvolvajcej minulosti a vzbudzova zdanie, ako keby jej ani nebolo! Ak by
sa toti takto a podobne chlostiv otzky vemi ventilovali, potom by sa
nie jeden z robotnckych itateov zaiste optal: Ako to? Ke si bol vdy
v srdci boevik, preo si tomu nedal vraz aj verejne? Ke si vo svojom
srdci tajne pokladal Masarykovu a Beneovu politiku za myln a zloinn,
preo si ju vye 25 rokov podporoval? Ked ti to bolo vetko proti mysli, preo si bol viac ako 20 rokov vyslancom Masarykovej republiky a Beneovej
zahraninej politiky? Ke sa ti Bene s jeho politikou protivil, preo si bol
jeho najdvernejm priateom? Ke sa Bene pri mnchovskej kapitulcii
sprval zloinne, ako to dnes tvrd, preo si potom s nm po tejto kapitulcii v druhej svetovej vojne spolupracoval, ba vyhlasoval ho za samozrejmho vodcu nroda a odboja proti okupantom? A vbec, preo si vtedy
21

brnil Benea proti obvineniam, ktor dnes proti nemu, mtvemu, vzna?
Ked sa ti z tej due protivili reformistick socilni demokrati, preo si ostal
v ich strane a preo si proti nim nevystpil? Ke ich politika, ako dnes tvrd, pomhala vraj privies Mnchov, preo si ostal naalej v dvernom politickom styku s vodcom praviiarstva v socilnej demokracii, Antonnom
Hamplom; a preo si mu i po Mnchove posielal dvern sprvy, miesto toho, aby si sa bol proti nemu verejne obrtil ako proti zradcovi robotnctva
a posluhovaovi burozie a reakcie, ako to dnes o om, mtvom, tvrd?
Ke si bol tak vemi nadchnut sprvnosou leninovskej socilnej a revolunej politiky, preo si sa ete i v kritickej dobe pred Mnchovom dverne
priatelil s vekostatkrom grfom Kolovratom? A to vetko e si robil proti
svojmu dobrmu presvedeniu a len preto, e si bol k tomu, ako diplomat
republiky a jej masarykovskej vldy, existenne nten? I tie kniky, ktor
si vydal v masarykovskom a beneovskom duchu, vraj si napsal iba z existennch dvodov a z printenia? Preo nemohla masarykovsk republika
printi napr. Gottwalda, alebo Zpotockho, alebo na sto inch komunistickch predkov i spisovateov, napr. univerzitnho profesora Zdeka Nejedlho, k tomu, aby zatajili svoje komunistick presvedenie a prisluhovali
buroznej politike? Ako je to, e bol Zdenk Fierlinger jedinm eskoslovenskm politikom a spisovateom, ktorho sa Masarykovi a Beneovi podarilo znsilni, t. j. privies ho k tomu, aby proti svojmu tajnmu leninistickmu presvedeniu psobil ako diplomat, politik a spisovate za buroznu a socilno-patriotick domcu a zahranin politiku? i je to vbec
mon, aby sa nejak lovek, a to k tomu ete chytr diplomat a zrun spisovate, mohol necha vye 25 rokov takto znsilova? i je mon, aby
vetko to, o tak inteligentn lovek behom 25 rokov napsal a publikoval,
bolo plodom znsilnenia a nie jeho poctivm presvedenm? A ak sa takto
vec predsa len stala, o je to za charakter a o je to za mua, ktormu sa nieo tak neuveriten me prihodi? Ak sa to ale nemohlo sta, preo nm
potom predklad na uverenie takto bjku a preo predstiera pred neinformovanmi, e ani vtedy neshlasil s Masarykom a Beneom, ke im po kadej strnke verne slil? i je to charaktern, ke takto mu nesprav poctiv sebakritiku a ke poda pravdy nekontatuje, e ak by sa bol za prvej
republiky choval tak, ako za zachovali Zdenk Nejedl, Zpotock, Gottwald a mnoh in, potom by sa vtedy nebol mohol sta diplomatom, vevyslancom, vekopansky ijcim lovekom s vysokm platom a ohromnmi
22

zahraninmi prdavkami, slovom, nebol by mohol urobi vek diplomatick kariru?! i je to poctiv, ke ten ist mu v takejto sebakritike nekontatuje, e ani v republike, oslobodenej Sovietskym zvzom, by sa nebol mohol sta predsedom a podpredsedom vldy a vplyvnm ministrom a initeom s ete vmi dchodkami, slovom, nebol by mohol spravi vek
ttnick kariru, ak by sa nebol zriekol celej svojej politickej a spisovateskej minulosti a ak by nebol o najdokonaleje zaprel Masaryka a Benea?!
Takto otzky by sa boli v radoch robotnckeho itatestva iste vyskytli, a to tm viacej, lebo Fierlinger vo svojom pamflete sm operuje s obvinenm svojich politickch odporcov z karierizmu. Hne v zaiatonch
vetch, u na druhej textovej strane tohto svojho spisu, pe, e po vaznej
oktbrovej revolcii veden s. sociln demokracie... pelo zhy na stranu
buroasie a za perspektivu pohodlnch sinekur ve vld a v sttnm apart
vc socialismu bez vhn zradilo. I na inch miestach vslovne oznauje
tzv. praviiarskych predkov socilnej demokracie za karieristov. Ak by bol
musel Fierlinger sebakriticky vysvetova a zodpoveda vetky hore uveden a in podobn neprjemn otzky, potom, v svislosti s obvineniami z karierizmu a zo sinekr, by nie jeden itate bol dal alie otzky. Napr.: o
bola via a lepia sinekra? as socilnodemokratickho politika vo vlde ako rezortnho ministra alebo funkcia socilnodemokratickho politika
ako vyslanca republiky v zahrani? Tak socilnodemokratick minister
nemal len svoje rezortn povinnosti, ktor vyadovali vemi presn radovanie. On sa musel zastni nesselnch politickch, administratvnych,
hospodrskych, socilnych, personlnych a inch zasadnut vldy a jej prslunch komittov. A to nebolo veru malikosou, pretoe v koalinch vldach skoro kad otzka bola sporn a jej vyrieenie vyadovalo pri kadej
prleitosti porn vyjednvanie a boje. Ale i pred prejednanm nejakej veci
vo vlde alebo vo vldnom komitte a vemi asto i v priebehu takhoto jednania, a to i optovne, minister musel cel vec pretriasa na poradch v strane, v predstavenstve, prp. vo vkonnom vbore, v odbornch vboroch
strany, o bolo konanie nie menej namhav. Poas parlamentrnych zasadnut (a parlament zasadal vtedy nepomerne astejie a dlhie, ne je to dnes)
museli ministri zastupova svoju rezortn politiku, svoje predlohy, svoj rozpoet v prslunch parlamentrnych vboroch, a to ako v poslaneckej snemovni, tak v sente, a v prpade potreby i v plenrnom zasadnut oboch snemovn. Bolo vtedy samozrejmou vecou, e minister musel takmer kado23

denne prijma nvtevnkov, nielen v normlnych prijmacch doch, a vypou ich iadosti a potom rozhodova. Odmietanie prijatia iadatea ho
asto vystavilo verejnej kritike v opozinch, a i v koalinch novinch. Ministri neboli vtedy hermeticky oddelen od ostatnch obanov pomocou
mnostva detektvov a vstup obanov do budovy ministerstva bol plne von; neexistovalo iadne vyplovanie formulrov o prstup do radu vo vrtniciach radnch budov. Kad oban sa v ktorkovek de mohol dosta
celkom neruene a k tajomnkovi ministra a prpadne i k samotnmu ministrovi. Sledovanie dennej tlae, vtedy vo svojej kritike naprosto slobodnej,
reagovanie a zariaovanie poda novinrskych sanost, boli vemi dleitou zlokou kadodennej prce ministra. Ale minister mal stle politick
zamestnanie aj mimo svojho radu, mimo vldy, mimo parlamentu a mimo
stranckych intitci. Musel chodi na volisk schdze, na verejn zhromadenia a tbory, i na dvern schdze, kde musel vysvetova svoju politiku, politiku vldy, politiku strany, svoje predlohy a opatrenia at. Vtedy sa
na takchto schdzach a zhromadeniach hovorilo vone a netali sa rei,
ktor vopred v kancelrii napsal nejak sekretarit. Na obyajne sa vyskytnut, asto vemi hlun opozin hlasy a nmietky, musel vtedy renk bez
odkladu pohotovo reagova. Pre ministra neplatili nejak radn hodiny
a prakticky sa zkon o osemhodinovej prci na neho nevzahoval, ani ustanovenia o nedenom pokoji. Tak minister mohol na prstoch jednej ruky
spota svoje von nedele za cel jeden rok. Vlili ho kad nedeu po
zhromadeniach na zem celej republiky. Tak to vyadovalo vtedy ponmanie povinnost lena vldy demokratickej republiky. A za to vetko mu ete
vynadali tie-ktor noviny. Znies takto nadvky a kritiky patrilo tie k jeho
demokratickm povinnostiam.
Nie div, e vetko to mohli unies len mui so silnmi nervami a so
eleznou fyzickou kontrukciou. Vlastimil Tusar2 bol chorav lovek s nemocnm srdcom. trapy, ktor rad predsedu vldy a vodcu strany ukladali
na jeho slab kontrukciu v akch prvch rokoch novho ttu, ho nakoniec zdolali, i ke si na svojom pokojnejom berlnskom mieste chcel odpoin. Prv silnej nraz na jeho nervy zakonil jeho mlad ivot. Gustav
Habrman,3 u 68-ron, po niekokoronom ministrovan telesne znane
2

Vlastimil Tusar (1880-1924), socilnodemokratick politik a druh predseda vldy SR

(1920). Zomrel pomerne mlad poas vkonu vevyslaneckej funkcie v Berlne.
3
Gustav Habrman (1864-1932), eskoslovensk politik, socilny demokrat, minister kolstva
a minister socilnej starostlivosti.

24

oslaben, prechladol niekde na vidieku pri referte na politickej schdzi

a umrel na zpal pc. Antonn Hampl,4 tento vye dvadsa rokov neprestajne zapriahnut politickou prcou, inak lovek robustnej postavy a bodrej
ntury, zniil si nervy natoko, e ho potom niekokoron brutlne nacistick vznenie po heroickom odpore zdolalo a zomrel v moabitskej nacistickej vznici, kde spchal samovradu. Rudolf Bechyn5 si nenavnou prcou vo vlde, v rezorte a v strane zniil svoje beztak u chatrn zdravie
a zomrel v plnom vysilen krtko po osloboden. Lev Winter6 umrel predasne; innos ministersk, poslaneck a politick podkopali mu zdravie. Ale
i ministri inch strn zaplatili za svoju horlivos vo vykonvan povinnost
ivotom. Antonn vehla7 bol typickou obeou prepracovanosti vo svojej
ttnickej funkcii. Alois Ran,8 voi sebe ako i voi inm o najprsnejie
poiadavky stavajci pracant, sa stal obeou nezmyselnho politickho atenttu. Franke, Tun, Trapl9 umreli pomerne mlad. Ich organizmus, vyerpan prcou v rezortoch, vo vlde a v strane nemohol u odola nrazu nemoci, zskanej alebo zhorenej touto prcou.
Nu, takto vyzerala innos skoro vetkch ministrov prvej republiky!
A to bola poda Fierlingera pohodln sinekra! A ak bolo postavenie Fierlingera? Bol skoro dvadsa rokov neprestajne diplomatom a vyslancom
v rznych hlavnch mestch Eurpy. Stkal sa len s vybranmi diplomatickmi zstupcami a politikmi tamojch krajn, a to vinou len v salnoch
a pri hostinch. S robotnckym udom doma nemal praiadne spojenie a iaden styk, na iadne udov zhromadenia nechodil. V parlamente a v stranch sa nemusel vbec ani ukazova. Polovicu svojho asu strvil v prjemnej reprezentcii. Kedy-tedy napsal nejak kratiu alebo dlhiu sprvu svojmu ministerstvu. Za toto postavenie asne zamestnanho diplomata dostval spolu so zahraninmi prdavkami v plat ne ktorkovek rezortn
4

Antonn Hampl (1874-1942), predseda eskoslovenskej socilnodemokratickej strany robotnckej a odborov funkcionr. Poas okupcie iech a Moravy nacistami sa zapojil do
domceho odboja. Po jeho odhalen nacistami v roku 1942 v Berlne umuen.
5
Rudolf Bechyn (1881-1948), politik a viacnsobn minister za eskoslovensk socilnodemokratick stranu robotncku.
6
Lev Winter (1876-1935), politik, viacnsobn minister za s. socilnu demokraciu, inicitor
vznamnch zmien v socilnej a pracovnej oblasti socilneho a nemocenskho poistenia,
osemhodinovej pracovnej doby.
7
Antonn vehla (1873-1933), politik agrrnej strany a trojnsobn predseda vldy 1. SR.
8
Alois Ran (1867-1923), s. nrodn demokrat a minister financi.
9
Emil Franke (1880-1939), Alois Tun (1881-1940), Karel Trapl (1881-1940), viacnsobn ministri poas prvej SR.

25

minister (okrem ministra zahraniia). A to vraj nebola iadna pohodln

sinekra?
Ak by bol Fierlinger sebakriticky odhalil pred verejnosou cel svoju
minulos, to by bolo prirodzene v itatestve vyvolalo velijak vahy a kritiky. A udia by si boli asi povedali: Nao vykrucova a vysvetova! Vec je
predsa pre nediplomaticky a zdravo rozmajceho loveka celkom jasn.
Ke rady a hodnosti rozdvali Masaryk a Bene, vtedy bol tuhm masarykovcom a beneovcom. Ke na ttne veci a na udeovanie hodnost mali
vplyv pravicov socilni demokrati, vtedy bol lenom tejto strany a prvrencom jej vodcov. Ke ale ako dobr diplomat ctil, e o karirach nebud u rozhodova tto jeho priatelia, ale leninsk a stalinsk komunisti, vtedy
objavil najprv len svoju tajn aviiarsku a boevick duu. A ke si bol u
celkom ist, e dobre uhdol prav politick kurz, vyhlsil sa i verejne za
boevika. Aby o jeho najprimnejom a najpoctivejom novopeenom boevictve nemohol ma nikto ani tie nejmenie pochybnosti, o by sa bolo
mohlo ahko sta vzhadom na jeho predol politick a spisovatesk
reakn innos, napsal preto kniku o zrade burozie a jej pomhaov.

26

II.
O FALONEJ OSLOBODENECKEJ LEGENDE

Prvej kapitole svojho pamfletu dal Fierlinger titul: Osvobozeneck legenda. V tejto kapitole, ktor m by kvzi korunou celho spisu, Fierlinger
rozvdza, e eskoslovensk republika me akova za svoj vznik, a esi
a Slovci za svoje oslobodenie spod habsburskho germanizanho a maarizanho jarma, nie Masarykovi a jeho spolupracovnkom, nie masarykovskej filozofii a politike, nie legionrom, nie zahraninmu a domcemu odboju a jeho vodcom a astnkom, na smr odsdenm alebo alrovanm
raksko-uhorskmi radmi, nie vojenskmu vazstvu zpadnch mocnost
nad cisrskym Nemeckom a Raksko-Uhorskom, ale jedine a vlune gniu
Lenina a Stalina a boevickej oktbrovej revolcii. Tvrdenie, e s Masaryk
a jeho spolubojovnci a zpadn mocnosti naimi osloboditemi, oznauje
Fierlinger za falon oslobodeneck legendu.
Tto Fierlingerova tza nie je nijako pvodn. Hlsali ju dvno pred
nm, lepie povedan, vtedy, ke i on bol ete horlivm rozirovateom tejto
legendy, i in, nie menej slvni mui. Prvenstvo v tom m Ji Stbrn,10
ktor svojho asu vo svojej bulvrnej praskej tlai horlivo ohovral Masaryka a Benea. Krut osud ho asi pouil o nezodpovednosti a nesprvnosti
tejto kampane. Stbrnm opusten zstavu pozdvihol potom slvny Emanuel Moravec,11 ktor skoro v kadom svojom prejave poas nacistickej
okupcie divoko toil proti falonej oslobodeneckej legende. Najslvnej
Fierlingerov predchodca v potieran tejto legendy bol, pravda, sm Adolf
Hitler, no a cel jeho goebbelsovsk a henleinovsk propaganda. Cel tto
protimasarykovsk spolonos skonila neslvne. Nebolo preto najvkusnejie od Fierlingera, ke po takchto antecedencich pozdvihol hitlerovcami
a hitlerkmi opusten protimasarykovsk zstavu. A trvalo mu dos dlho,
ne sa k tomu odhodlal. Ete v roku 1947, ke vydal svoju knihu V slubch
SR, uznval Masaryka a Benea za ttnikov a politikov, ktorch treba
10

Ji Stbrn (1880-1955), eskoslovensk politik a novinr, nrodn socialista, viacnsobn minister poas 1. SR, vydavate bulvrnych novn vyznaujcich sa o. i. antisemitizmom a kritikou Edvarda Benea. Po vojne vznen komunistickch reimom, zomrel pravdepodobne vo vznici v Ilave.
11
Emanuel Moravec (1893-1945), legionr, politik a vojak z povolania. Po rozpade eskoslovenska minister kolstva Protektortu echy a Morava. Kolaborant s nemeckou okupanou
mocou. Zastrelil sa v aute 5. mja 1945 poas praskho povstania.

27

nasledova. Ke sa ale v roku 1948 definitvne rozhodol pre radiklny politick obrat, radiklne sa obrtil aj jeho pomer k Beneovi a Masarykovi.
Vtedy a objavil vek pravdu, e eskoslovensko zaloili rusk boevici,
ich oktbrov revolcia, Leninov a Stalinov jasnovideck gnius, no a prirodzene i eskoslovensk komunisti, lepie povedan aviiari, pretoe eskoslovenskch komunistov v roku 1918 vo vlasti ete nebolo. Je zaujmav,
e tto tzu predtm ani moskovsk, ani eskoslovensk komunisti nehlsali.
Naopak, ete aj po februrovom prevrate komunistick predci slvili 28. oktber ako ttny sviatok zaloenia republiky a prezident Gottwald oficilne
poloil veniec na Masarykov hrob, taktie i vlda Zpotockho. Zd sa, e
komunisti zmenili v tejto veci svoje nzory a vtedy, ke si Fierlinger osvojil
Moravcom a Hitlerom zanechan protimasarykovsk zstavu. Je nesporn,
e obrat v komunistickom nazeran na vznik nho ttu sa stal viditenm
a v tom ase, ke Fierlinger v roku 1948 vstpil do komunistickej strany,
previedol tam socilnu demokraciu a stal sa v komunistickej strane dleitm initeom. Fierlingerovo psobenie malo v tomto smere na nazeranie
komunistickej strany na eskoslovensk histriu tak alekosiahly vplyv,
ak dialektickomaterialistick vklady dejn nedosiahli v iadnom inom nrode.
Vznik Ruska ako vemocenskho ttu pripisuje i sovietska historick
doktrna crom Ivanovi Hroznmu a Petrovi Vekmu. Hoci to boli krvilan
despotick samovldcovia, udrujci pracujci ud v hroznom otroctve
a poddanstve, predsa ich sovietska veda uznva ako vek postavy ruskch
dejn. Uebnice sovietskych kl prinaj o nich pochvaln vahy a lnky
a sovietsky film prbehy z ich ivota. Ich pomnky vidie i dnes na nmestiach sovietskych miest. Bulharsko bolo z tureckho jarma osloboden
vojnovm aenm ruskho cra Alexandra II. Na hlavnom nmest Sofie
i dnes stoj vek jazdeck pomnk tohto cra-osloboditea. udovodemokratick a komunistick Bulharsko sa nijak nesna oddiputova zsluhy tohto
mua o bulharsk samostatnos. A predsa tento cr bol tie prenasledovateom pokrokovho snaenia v Rusku, a preto proti nemu rusk revolucionri
spchali niekoko atenttov, a ho pri poslednom atentte zabili. V jednom
atentte na cra Alexandra III. mal as i star Leninov brat, a bol preto
odsden na smr a popraven, o malo nesmierny vplyv na revolun
vvoj Vladimra Ijia. udovodemokratick a komunistick Maarsko
i dnes oslavuje Lajosa Kossutha ako nrodnho hrdinu pre jeho revolun
28

boj proti Habsburgom, hoci je znme, a uznva to i modern maarsk

historiografia, e to bol skrz-nazkrz politik dentrckeho zmania, odporca
politickho a socilneho uplatnenia pracujceho udu, zriv nepriate slovenskch nrodnch apirci a najprednej bojovnk za nrodn asimilciu
nemaarskch nrodov v Uhorsku a za anexiu ich nrodnho zemia
v prospech imperialistickho Vekomaarska.
V eskoslovensku sa vak komunistickej strane podarilo s vdatnou
Fierlingerovou pomocou vyhlsi Masarykovu, Beneovu, tefnikovu odbojov a ttnozakladatesk prcu a vbec protihabsbursk, protiraksky
a protimaarsk odboj legionrov a nroda doma za falon osloboditesk
legendu, odstrni Masarykove a Beneove knihy a spisy zo kl, z kninc,
z kninho trhu, potlai kad zmienku o Masarykovi a Beneovi vo vetkch kolch, uebniciach a inch publikcich, ponecha leda zmienku
o ich reakcionrstve a zrade, odstrni ich portrty, pomnky a busty z verejnch miest, prenasledova kadho, ktor by si verejne trfal schvaova
legendu o ich osloboditeskom diele. Crskym despotom, nsilnkom
a vrahom, protiudovm ttnikom uznvaj komunisti a ich nuky poda
pravdy historick zsluhy o tt a nrod, ale skrz-nazkrz demokratom
a muom takch kvalt duevnch, ttnickch a mravnch, ak mali Masaryk a Bene, nie. Vieme z praxe, e sa nzory komunistickch vedcich na
historick skutonosti asto menia. V Sovietskom zvze u niekokokrt
museli by uebnice dejn a in historick spisy pozmenen, pretoe sa oficilne miesta strany postavili medziasom na in stanovisko. Dnes je v Sovietskom zvze u ustlenm nzorom to, o napsal rusk sovietsky generl A. A. Ignatiev (v knihe M cesta, II. diel, s. 332):
Nrod nem zapomnat na svoji minulost. A nech jsou djinn otesy
sebevt, nech je obdob ruskho carismu sebepochmurnj, zvlt
poslednch let jeho existence, nemme prvo je vykrtnout z djin naeho velikho nroda. Lid, kte proili toto obdob, mus mt tolik
monosti, aby o nm dovedli ci pravdu a touto pravdou objasnit, co
dva lovku vlast.

I v eskoslovensku boli u uebnice a nzory nie raz takto zmenen. A tak

sa me sta i to, e o je dnes pomocou Fierlingera vyhlasovan za falon
oslobodeneck legendu, asom, po zrelch vahch, predsa len bude uznan
za historick skutonos. Ak sa to v budcnosti skutone stane, potom
29

Fierlinger bude mc poveda, a to poda pravdy, e on vlastne od samho

zaiatku, a po ten svoj neastn obrat, bol vdy za Masaryka a Benea
a mal na ich oslobodeneckom diele aktvnu as.

30

III.
ZPADN VOJENSK VAZSTVO V PRVEJ SVETOVEJ VOJNE
A JEHO DSLEDKY

Nemyslm, e by Fierlinger iel tak aleko, aby poprel historick skutonos,

e s. ttna samostatnos bola jednm z vsledkov prvej svetovej vojny
(1914-1918). Tak ako pre Rusko priniesla tto vojna revolciu a ohromn
prevrat, tak pre echov a Slovkov priniesla na troskch Raksko-Uhorska
eskoslovensk ttnu samostatnos. Bez tejto vojny by v roku 1917 sotva
bola bvala revolcia. Bez tejto vojny by sa ani raksko-uhorsk monarchia
nebola v roku 1918 rozpadla a n nrod by sa nebol stal samostatnm. Tto
svislos vzniku naej ttnej samostnosti s prvou svetovou vojnou predsa
sn len nemono vyhlsi za falon legendu. alou historickou skutonosou je, e prv svetov vojnu vyhrali v roku 1918 po mnohch vraednch bitkch zpadn mocnosti (Franczsko, Vek Britania, Spojen tty
americk spolu s Belgickom, Srbskom at.), rozdrvili armdy raksko-uhorsk, nemeck, tureck a bulharsk, nsledkom oho nastalo zrtenie nemeckej, raksko-uhorskej a tureckej monarchie a rozpad Raksko-Uhorska
a vznik novch samostatnch ttov (eskoslovensko, Posko, nov Juhoslvia, zjednoten Rumunsko, samostatn baltick tty Lotysko, Litva,
Estnsko). Tak sa zd, e i tieto historick skutonosti vyhlasuje Fierlinger
za legendu, ke pe, e
byla to jnov revoluce, kter rozhodla, e vlka skonila zcela jinak,
ne si to sttnci vlcch mocnost pedstavovali, e skonila velkou
revolun vlnou evropskho proletaritu a e to byl lid, kter si vynutil rychl skoncovn krvavho a bezelnho vradn.

K tomu treba poznamena, e po jednej strnke sa vojna skutone skonila

inak, ne ako si to zpadn ttnici na zaiatku vojny predstavovali. Rekapitulujme si krtko vznik a priebeh prvej svetovej vojny. Zaala sa tm, e
Raksko-Uhorsko po brutlnom ultimte vyhlsilo vojnu malmu srbskmu
ttu. Ke na to Rusko, ako spojenec Srbska, vyhlsilo, e neme dopusti
znienie srbskho ttu, a robilo opatrenia pre mobilizciu, Nemecko, ako
spojenec Raksko-Uhorska, vyhlsilo Rusku vojnu. Ale to Nemecku nestailo, ono vyhlsilo vojnu i Franczsku ako spojencovi Ruska. Ke Nemci
31

poruenm neutrality Belgicka vtrhli do tejto krajiny, aby cez jej zemie napadli Franczsko, vtedy Anglicko, ako garant belgickej neutrality, vyhlsilo
vojnu Nemecku. Hne na zaiatku prvej svetovej vojny sa teda ocitli Franczsko, Rusko, Anglicko, Belgicko a Srbsko, t. j. tzv. Dohoda (Antanta) vo
vojne proti tzv. Centrlnym mocnostiam, t. j. proti Nemecku a RakskoUhorsku, ku ktorm sa v neskorom priebehu vojny pripojili i Turecko
a Bulharsko. Na strane Dohody vstpili do vojny v roku 1915 Taliansko,
v roku 1916 Rumunsko a v roku 1917 Spojen tty. Aj Japonsko a in tty
sa zastnili vojny na strane Dohody. Priebeh vojny bol tak, e a do jla
1918, teda viac ne skoro cel tyri roky, mali vojensk prevahu na vetkch
eurpskych bojiskch Centrlne mocnosti. Ich vojsk vnikli vade hlboko do
eurpskeho zemia dohodovch ttov a od samho zaiatku vojny, resp. od
roku 1915 drali obsaden a skoro do konca vojny cel Belgicko, cel
Srbsko, cel Balkn, vek asti severnho Franczska, vek asti Ruska,
cel Ukrajinu, od roku 1916 i cel Rumunsko a od roku 1917 severovchodn as Talianska. Zpadn ttnici a i ttnici crskeho a potom i nrodnorevolunho Ruska si vytkli za cie vyhna nemeckch a raksko-uhorskch
agresorov zo vetkch tchto zem. To sa zpadnm spojencam na konci
vojny pomocou Ameriky aj podarilo. Je pravda, e sa to podarilo inak, ne si
to pvodne predstavovali. Oni si pvodne mysleli, e sa im to podar
pomocou a v spojenectve s Ruskom. V tomto sa vak prepotali. Rusi sce
hrdinsky bojovali a na zaiatku vojny i s niektormi vekmi spechmi
a ete i v roku 1916 pod Brusilovom dosiahli znan vazstv, ale vyhna
Nemcov a Rakanov z obsadenho ruskho zemia sa im nepodarilo, naopak, stle cvali hlbie a hlbie do Ruska.
Ke v roku 1917 vypukla v Rusku revolcia, rusk vojensk sila znane poklesla. Po oktbrovej revolcii boevick vlda bezpodmienene kapitulovala pred Nemeckom a Raksko-Uhorskom a v brestlitovskom mieri uznala odtrhnutie od Ruska Ukrajiny, Litvy, Lotyska, Estnska, Gruznska,
Kavkazka a donskej oblasti a ich okupciu Nemeckom. S takmto vvinom
zpadn spojenci skutone nepotali. Ale nakoniec sa im predsa len podarilo oslobodi i vetky tieto Nemcami obsaden rusk zemia. A oslobodili
ich bez ruskej pomoci.
Po tejto strnke je teda pravda, e sa vojna skonila inak, ne si to
pvodne predstavovali. Pvodne si veru nepredstavovali, e v Rusku bude
boevick revolcia a e tto vyd cel Ukrajinu a in cenn rusk provin32

cie nemeckmu cisrovi a jeho vazalom. Nepredstavovali si veru, e proletrska vlda umon takto nemeckmu cisrovi, aby najviu as svojich
vchodnch armd stiahol z vchodnho frontu, presunul ich na zpad do
Franczska, posilnil tam svoj front a gigantickm derom na vojsk zpadnch spojencov si vyntil rozhodujce vazstvo imperialistickho Nemecka
a Rakska-Uhorska nad zpadnou demokraciou. Toto vazstvo by prirodzene bolo znemonilo i vznik eskoslovenskho ttu. Len vasn prchod
americkch vojsk do Eurpy znemonil tento, boevickou revolciou a kapitulciou uahen, pln nemeckch a raksko-uhorskch imperialistov.
Len pomocou americkch vojsk, objavivch sa v Eurpe v poslednej fze
vojny, podarilo sa zmari posledn vraedn nemeck ofenzvu, prejs do
protitoku, porazi nemeck armdy v mnohch rozhodujcich bitkch
a printi Nemecko a Raksko-Uhorsko ku kapitulcii. Vazn zpadn
mocnosti stanovili ako podmienku prijatia nemeckej kapitulcie odchod
Nemcov a ich spojencov zo vetkch obsadench zem, teda i zem
ruskch. Vojensk vazstvo zpadnch spojencov oslobodilo takto Ukrajinu
a ostatn iastky revolunho Ruska, obsaden Nemcami a ich spojencami.
Stalo sa to bez akejkovek pomoci boevickho Ruska. Naopak, kapitulcia
boevickej vldy pred Nemcami nebezpene ohrozovala vazstvo Zpadu
proti Nemecku, a tm i oslobodenie Ukrajiny a ostatnch obsadench zem
revolunho Ruska spod nadvldy nemeckch imperialistov. Na takto postoj ruskej revolcie zpadn mocnosti iste neboli pripraven a Fierlinger m
po tejto strnke pravdu, ke tvrd, e si to inak predstavovali.
Je historickou skutonosou a nie legendou, e zpadn mocnosti
v roku 1918 zakonili vojnu ohromnmi vojenskmi vazstvami nad Nemcami a ich spojencami, a to bez akejkovek ruskej pomoci, skr napriek rznym prekkam, ktor kldla boevick vlda. Tmto vekm vazstvm
mohli spojenci akova, e dosiahli to, o ete pred ruskou revolciou a pred
vstupom Ameriky do vojny, v odpovedi prezidentovi Spojench ttov
W. Wilsonovi, na jeho dotaz o cieoch vojny zo da 20. 12. 1916, vyhlsili vo
svojej historickej nte z 10. janura 1917:
... vojnov ciele bud vyloen podrobne, so vetkmi nhradami
a spravodlivmi odkodneniami za utrpen kody, a v dobe jednania
o mier. Avak civilizovan svet vie, e nezbytne a predovekm obsahuj znovuzriadenie Belgicka, Srbska, iernej Hory a odkodnenie,
ktor im nle; vyprzdnenie obsadench zem vo Franczsku,

33

v Rusku a Rumunsku so spravodlivmi nhradami; reorganizciu Eurpy, zaruen trvalm poriadkom, spovajcim zrove na cte
k nrodnostiam a na prvu vetkch nrodov, malch a vekch, na
pln bezpenos a slobodn hospodrsky vvin, i na zemnch dohodch a medzinrodnch pravidlch, ktor by zabezpeili pozemn
a nmorn hranice proti neoprvnenm tokom; navrtenie provinci
alebo zem kedysi Spojencom nsilm alebo proti prianiam obyvatestva urvanch, oslobodenie Italov, Slovanov, Rumunov a echoslovkov z cudzej nadvldy...

Takto si predstavovali ttnici Dohody koniec vojny. Takto to aj dosiahli

v mierovch zmluvch. Ale Fierlinger, len aby podoprel svoju teriu o falonej oslobodeneckej legende, nasilu tvrd, e vraj vlka skonila zcela jinak, ne si to sttnci vlcch mocnost pedstavovali!

34

IV.
VPLYV REVOLUNEJ VLNY PROLETARITU NA PRIEBEH
A VSLEDOK PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

Fierlinger toti tvrd, e vojna skonila vekou revolunou vlnou eurpskeho proletaritu a e to bol ud, ktor si vyntil rchle skoncovanie krvavho a bezelnho vradenia. Potom tvrd, e
... jnov revoluce otsla do t mry zklady polofeudln Evropy, e
stedoevropsk nrody mly monost zbavit se tivch okov rakousko-uherskho ale a pod heslem sebeuren nrod, proklamovanm
jnovou revoluc, vytvoily si na troskch bval monarchie nrodn
a nrodnostn stty.

alej tvrd, e
zpadn velmoci... mohly nakonec vyhrt vlku pouze proto, e rychle
pokraoval rozklad armd centrlnch mocnost a e takka celou Evropu zachvtila velk revolun vlna.

A aby bolo jasn, nao to vetko uvdza, konkluduje v tchto vetch:

Je tedy nesporn, e s. lid vd za svou sttn samostatnost pedevm vtzn jnov revoluci, kter na sklonku vlky neobyejn poslila sebevdom proletaritu. Byla to velk vlna revolunho hnut naeho pracujcho lidu, kter ji ped 28. jnem rozhodla o osudu star
monarchie...

(Pozn. Porovnaj toto sebavedom vyhlsenie echoslovka Fierlingera so

sebavedomm vyhlsenm Juhoslovana Tita, ktor tvrd, e Juhoslviu si vyslobodili Juhoslovania sami a nie sovietske armdy!).
Nu, pozrime sa na tieto Fierlingerove tvrdenia a skmajme ich o do
pravdivosti.
Ako to bolo s tou revolunou vlnou eurpskeho proletaritu?

35

Jej vplyv na Rusko

Je samozrejm, e kad modern vojna, ktorej sa zastnia vek masy obyvatestva, vyvol, zvl pri jej dlhom trvan, urit socilne vrenie. Tak to
bolo aj za prvej svetovej vojny a po nej. Ale toto vrenie nemalo vade rovnak rz a nedialo sa vade s rovnakou intenzitou. Najsilnejie bolo v Rusku, socilne a politicky zaostalom, v tte spiatonckeho, cristickho absolutizmu. Rusko vstpilo do vojny v prvch augustovch doch roku 1914.
Sprvu malo proti Raksku znan spechy. Ale od Nemecka utrpelo hne
od samho zaiatku vojny vek porky, ktor sa po katastroflnej porke
u Gorlici (v mji 1915) prejavovali v stlom vekom veobecnom stupe
vetkch ruskch armd. Ani ofenzva generla Brusilova, sprvu vemi spen, neobrtila vojnov astie v prospech Rusov. Tieto stle porky na
bitevnch poliach, potom spsob vedenia vojny zo strany crskych generlov, ktor obetovanm ohromnch ms ruskch vojakov chceli kompenzova
zl vzbroj ruskho vojska, zaprinen neschopnou a korupnou vojenskou
a ttnou sprvou, nakoniec zsobovacie akosti a in organizan vady,
vyvierajce z tch istch prin, samozrejme len zvovali nespokojnos,
ktor v ruskom nrode bola aj v dobch mieru. Po nezdaroch na vojnovch
frontoch tto nespokojnos zachvtila nielen udov masy, ale skoro vetky
vrstvy obyvatestva. Detronizovanie cra Mikula II., m sa zapoala vek
rusk revolcia, bola dielom generlov a vinou monarchistickch, achtickch a buroznych politikov, no a Dumy (parlamentu), v ktorej mali pravicov a stredn strany vek vinu. Toto revolun odstrnenie cra definitvne rozvrtilo city oddanosti ruskho udu k crskemu reimu. Len otrasenie tradine zakorenenej viery v cra, spolu s demoralizciou, vyvierajcou z porok na bitevnch poliach, urobili z primitvnych, negramotnch
ms ahk koris pre extrmne revolun hesl. Ak by bol rusk crizmus
vo vojne porazil Nemcov a Raksko a ak by bol vazne vtiahol do ich hlavnch miest, nebolo by veru prilo v roku 1917 k iadnej ruskej revolcii. Po
druhej svetovej vojne, v ktorej rusk ud trpel nepomerne viac ne v prvej
svetovej vojne, sa sovietsky reim len preto nedostal do akej krzy, lebo
erven armda dosiahla ohromn vazstv a vtiahla do nepriateskch
hlavnch miest. Biely cr to nedokzal, a preto padol aj s celm svojm reimom. erven cr to dokzal, a preto ho zbouj, i ke s jeho reimom
spokojn nie s.
36

Jej vplyv na Nemecko

o sa tka cisrskeho Nemecka, to do jla 1918 pevne dralo na vetkch
frontoch svoje pozcie, vade hlboko v nepriateskch krajinch. Vetky pokusy dohodovch armd vypudi Nemcov z tchto krajn krvavo zlyhali.
Naopak, Nemci vade zasiahli spene, i tam, kde bol ich raksky spojenec
bit, a zmenili zaiaton porku vo vojensk spech. (Na ruskom fronte
po Brusilovovej ofenzve, na srbskom fronte, na rumunskom fronte). Nemeckmu zsahu na talianskom fronte sa podaril v roku 1917 vek prielom,
ktor spsobil katastrofu Talianov u Caporetta a obsadenie severovchodnej
asti Talianska nemeckmi a rakskymi vojskami. Na jar v roku 1918, pol
roka pred skonenm vojny, zaali nemeck armdy, posilnen armdami
stiahnutmi z bvalho ruskho frontu, svoju posledn ohromn ofenzvu,
ktor ich po prelomen spojeneckch lni doviedla a do 40-kilometrovej
blzkosti od Para. Clemenceau, predseda franczskej vldy a dua franczskeho odporu, pokladal vtedy vojnu u za straten. Ako vidie, ani tvorron krvav vojna neprimla nemeck ud k nejakmu revolunmu odporu. Dokia bol vhad, e Nemecko vojnu vyhr, nemeck vojaci bez reptania
poslchali rozkazy cisra Wilhelma a jeho generlov a nedbali na rusk revolciu. A ke zpadn mocnosti napnutm vetkch svojich sl a pomocou americkch armd porazili Nemcov v lete a na jese 1918 pod hlavnm
vedenm marla Focha v optovnch vraednch bitkch definitvnym spsobom, a takto porazen nemeck armdy sa dali na veobecn stup, obrtila sa nlada nemeckch vojakov. K tomu prila ete i katastroflna porka
rakskej armdy v severovchodnom Taliansku a Nemecko bolo nten kapitulova. A teraz sa obrtil hnev ms nemeckho udu a vojakov proti
cisrskemu reimu a vodca pravicovch socilnych demokratov Filip Scheidemann vyhlsil republiku. Ako vidie, koniec vojny si nevyntila revolun vlna nemeckho proletaritu, ale katastroflna porka nemeckch armd a vojensk vazstvo dohodovch vojsk. Revolun vlna proletaritu sa
uplatnila a po tomto vojnovom vazstve zpadnch mocnost a po bezpodmienenej kapitulcii nemeckch vojsk. Inak sm Fierlinger priznva, e
proletarit na Zpad nebyl pipraven na tak pronikav revolun pevrat,
jak byl uskutenn v Rusku. Tm divnejie je, e Fierlinger predsa len
preber tzv. Dolchstoss legendu, ktor propagoval Hitler, e toti Nemci po
strnke vojenskej neprehrali prv svetov vojnu, ale e ich porku zavinili
37

vodcovia nemeckho proletaritu, socilni demokrati a komunisti. Pravda,

potom, o Fierlinger oivil hitlerovcami propagovan nzor, e Masarykovo
oslobodeneck dielo je iba falon legenda, vlastne sa nemono divi tomu,
e si osvojil i in hitlerovsk legendu.

Jej vplyv na zpadn dohodov mocnosti

Ne by som preiel na prejednanie prin rozkladu raksko-uhorskch armd, treba sa pozrie na tty zpadnho frontu, teda na tie, ktor vyli
z vojny ako vazi. i aj u tchto spsobila koniec vojny revolun vlna ich
proletaritu?
Predovetkm skmajme Franczsko, ktor viac ako tyri roky nieslo
najvie bremeno vojny, malo najviac obet pokia ide o padlch, ranench
a zajatch, a pritom sa najvraednejie bitky odohrali od zaiatku a do
konca vojny na franczskom zem. Za takchto okolnost sa nemono
divi, e veru franczsky ud til po mieri. Ale ktor nrod netil po mieri? V aprli 1917, bezprostredne po krvavej a nespenej ofenzve generla
Nivellea, vypukli vo franczskej armde nepokoje, bez toho, e by boli
Nemci o tom mali vedomie, a preto to ani nevyuili. Franczska armda sa
vak rchle utila a vybojovala potom s najvou hrdinskosou vetky
ohromn defenzvne a ofenzvne bitky, a do konench vazstiev v novembri 1918. Tieto vazstv mali potom za bezprostredn nsledok bezpodmienen kapitulciu Nemcov.
Mal belgick armda vydrala hrdinsky od zaiatku a do konca vojny, hoci zemie Belgicka mali Nemci od zaiatku vojny a do konca temer
cel obsaden. V anglickej armde nikdy iadnych znmok nepokoja nebolo,
ani v americkej, ani v talianskej. V dstojnckom zbore srbskej armdy sa
sce objavoval zpas iernej ruky proti bielej, ale to sa nedotklo mustva
a nemalo ni doinenia so socilnymi momentmi; bola to rivalita medzi
dstojnckymi skupinami.
o sa tka pomerov v krajinch zpadnch dohodovch mocnost,
neudialo sa poas celho viac ako tyri roky trvajceho vlenia ni zvl
pozoruhodnho, o by bolo poukazovalo na to, e by si bol proletarit chcel
nejakm revolunm pokusom vynti koniec vojny. I ke tba po mieri
bola vek, vodcovia zpadnho proletaritu dobre vedeli, e by bol tak koniec vojny, ktor by bol dal cisrskemu Nemecku vazstvo, nesmierne
38

posilnil protidemokratick reim nielen v Nemecku a Raksko-Uhorsku, ale

osudne by bol oslabil demokraciu i na Zpade. Z tohto dvodu vodcovia
socialistickho proletaritu vo Franczsku, v Britnii, v Belgicku, v Taliansku hne po vypuknut vojny vstpili do vld tchto ttov a vytrvali v nich
poas celej vojny. Za elom zdolania nemeckho a rakskeho imperializmu
i odborov organizcie robotnctva zpadnch spojencov vemone podporovali vojnov silie. Organizovan proletarit dohodovch ttov tmto
svojm sprvanm sa poas celej vojny v rozhodujcej miere prispel k vojenskmu vazstvu nad imperialistickm Nemeckom a Rakskom. Kad zl
va, sabot alebo odpor zo strany zpadnho robotnctva by boli znane
oslabili vojensk silie na bojiskch, a to by bolo hnalo vodu na mlyn nemeckm a rakskym imperialistom. Toho si boli aj robotncke masy na Zpade dobre vedom, a z toho pramenil ich patriotick postoj v prvej svetovej
vojne. Nie revolun vlna, ale toto patriotick sprvanie sa robotnctva na
Zpade prispelo podstatnm spsobom ku konenmu vojenskmu vazstvu a nsledkom toho k ukoneniu vojny.

Jej vplyv na rozklad raksko-uhorskej armdy

A teraz, ako to bolo s rozvratom v raksko-uhorskej armde? Fierlinger opisuje veci tak, ako keby demoralizciu a rozklad tejto armdy bola priviedla
oktbrov rusk revolcia. Pravda je ale t, e v tejto armde bola znan
demoralizcia u dvno pred oktbrovou revolciou. V raksko-uhorskej armde slili okrem Nemcov a Maarov, ktor spolu tvorili iba jej meninu,
Slovci, Srbi, Chorvti, Slovinci, Poliaci, Rumuni, Taliani. Vyslovenm vojnovm cieom Centrlnych mocnost bolo upevnenie panstva Nemcov a Maarov, resp. ich kapitalizmu, imperializmu a oligarchie, nad ostatnmi slovanskmi a latinskmi nrodmi a prehbenie ich nrodnho a socilneho
otroctva. Je jasn, e tieto potlaen nrody nechceli veru prelieva svoju
krv za zujmy svojich otroovateov. Ke predsa len bojovali proti svojim
vlastnm zujmom, robili tak len z printenia alebo z nevedomosti.
Ale u na zaiatku vojny sa prejavoval odpor slovanskch nrodov
v raksko-uhorskej armde i na bitevnch poliach. Vrchn velitestvo rakskej armdy u na jese 1914 muselo rozpusti 28. prask pluk, pretoe
jeho znan asti prebehli k Rusom a vbec sa ukzal by celkom nespoahlivm. esk pluky, ktor za normlnych pomerov sdlili so svojimi
39

nhradnmi kdrami v echch a na Morave, nsledkom prebiehania eskch vojakov k nepriateovi u na zaiatku vojny boli prekladan do Uhorska medzi Maarov a do inch krajov s neeskm obyvatestvom. U v roku
1914 boli esk vojaci popraven pre odbojnos. Cel esk nrod a vetky
jeho vrstvy, a na vemi mal vnimky, od samho zaiatku vojny prejavovali vek odpor proti rakskemu vojnovmu siliu.
I na Slovensku bol takto odpor, ale ten sa prejavil vo vej miere,
pre zvltne uhorsk pomery a krutej tlak, a neskorie. V lete 1918 sa
vzbril v Kragujevaci nhradn prpor 71. trenianskeho pluku. Rakskemu
velitestvu sa podarilo vzburu krvavo potlai a zastrelili 44 slovenskch
vojakov. Podobnm spsobom ukzali sa by nespoahlivmi juhoslovansk
a talianski vojaci rakskej armdy, a to u v bojoch v roku 1914 proti Srbsku
a v roku 1915 a neskorie proti Taliansku. Zaiatonm porkam rakskej
armdy na srbskom bojiti v roku 1914 bolo mon akova vo vekej miere
nespoahlivosti jej slovanskch oddielov, ktor priali vazstvo Srbom. I na
talianskom fronte bolo vek prebehlctvo. Najviac prebehlkov bolo na
ruskom fronte poas ofenzvy generla Brusilova v lete 1916. Ke po prvch
spechoch tejto ofenzvy Rumunsko vyhlsilo Raksko-Uhorsku vojnu,
i mnoho sedmohradskch Rumunov v rakskej armde prebehlo k Rumunom, pretoe priali vazstvo Rumunom. Politici a vlastenci esk, slovensk,
srbsk, chorvtski, slovinsk, rumunsk a talianski hne od zaiatonho
tdia vojny opali svoje domoviny, utiekli na zpad a zaali tam zahranin odboj proti Raksko-Uhorsku. Masaryk odiiel u v novembri 1914,
Bene v auguste 1915, tefnik zaal svoju akciu hne v prvch doch
vojny. Doma rakska a maarsk vlda kruto prenasledovala kad hnutie
za slobodu. Dr. Kram,12 dr. Ran a in boli v roku 1916 odsden na smr.
Mnoh in esk, slovensk, juhoslovansk, rumunsk a talianski vlastenci boli
popraven, uvznen a internovan. m dlhie trvala vojna, tm vmi
rstla nespokojnos udu a vojakov. K tomu prichdzali vek zsobovacie
akosti, menovite v Raksku, ktormi trpelo nielen civiln obyvatestvo,
ale i vojsko na frontoch. Od roku 1916 sa zaal u vemi prejavova vplyv
zahraninho odboja a legionrskeho hnutia na nrod doma a na vojakov na
frontoch. Veanie s. legionrov, ktor sa dostali do rakskeho alebo nemeckho zajatia, a dobrovonkov inch potlaench nrodov bolo na frontoch
astm zjavom. To vetko len zvyovalo nespokojnos, pasvny a aktvny
12

Karel Kram (1860-1937), prv predseda vldy eskoslovenskej republiky.

40

odpor naich prslunkov v raksko-uhorskej armde. 10. janura 1917

dohodov mocnosti vyhlsili, e ich vojnovm cieom je oslobodenie nrodov Raksko-Uhorska spod nemeckho a maarskho jarma, a vslovne
menovali i oslobodenie echoslovkov. Predtm u americk prezident Wilson poadoval samourovacie prvo pre vetky nrody, mal i vek. V roku
1917 u aj zstupcovia nroda doma verejne poaduj slobodu nroda a jeho
slobodn a rovnoprvny tt. O Masarykovi a jeho akcii v zahrani, o bojoch legionrov na frontoch vie doma u kad diea. radn vojnov sprvy rakskeho armdneho velitestva musia ich u tie spomna. Masaryka
vyhlasuje rakska vlda za zradcu a odsdi ho in contumaciam na smr.
V celom naom nrode to vrie. I v ostatnch potlaench nrodoch Raksko-Uhorska. U behom roku 1916 sa na rznych miestach utvraj tzv. zelen kdre, kde sa skrva vek mnostvo dezertrov. 15. marca 1917 vypukne v Rusku revolcia. Cr je zosaden a zatknut. O nieo neskorie vyhlsia republiku. Veda revolunej doasnej vldy vykonva hlavn moc v tte
rada robotnkov a vojakov. Vetko to m samozrejme vplyv i na ostatn nrody v Eurpe i na vojakov na frontoch. V oktbri 1917 sa rusk boevici
zmocnia vldy, zhodia revolun doasn rusk vldu a vyhlsia pod Leninom diktatru proletaritu. Tto Vek oktbrov revolcia sa ohromnou
energiou poka zrevolucionova vetky ostatn nrody. V nesselnch
ohnivch reiach, proklamcich, letkoch vyzvaj vojakov vetkch nrodov, aby poda prkladu ruskch vojakov opustili fronty, obrtili sa proti
vlastnm utlaovateom a urobili koniec vojnovmu vradeniu. Tieto vzvy
li do celho sveta, na frontoch roziruj v tomto zmysle letky a hdu ich
lietadlami alebo inak do zkopov nemeckho a raksko-uhorskho vojska.
Ale vetko toto silie oktbrovej revolcie neprinieslo rozpad rakskouhorskho a nemeckho frontu. T raksko-uhorsk, nesporne u dvno
pred oktbrovou revolciou demoralizovan armda, vydrala po tejto
revolcii ete cel jeden rok, ne sa rozpadla. Nielen e sa nerozpadla, ale
naopak, spolu s Nemcami odrazila posledn rusk ofenzvu v lete 1917
a vazne vnikla alej do ruskho zemia! A zaiatkom roku 1918 vlda
Vekej oktbrovej revolcie kapituluje nielen pred nemeckou, ale aj pred
touto demoralizovanou raksko-uhorskou armdou. Nieo podobnho sa
stalo aj na talianskom fronte, kde tto demoralizovan armda, pravda, zase
len s nemeckou pomocou, prelomila koncom oktbra a zaiatkom novembra
1917 taliansky front, zahnala taliansku armdu a k rieke Piave, ukoristila
41

ohromn vojnov materil a 300 000 zajatch. Taliansko vak nekapitulovalo. Anglick vojsk zastavili vtedy raksko-nemeck vazn ofenzvu.
Ako bolo mon, e vntornmi a zahraninmi udalosami demoralizovan raksko-uhorsk armda tak dlho odolvala svojmu zniku a rozpadu a e bola schopn ete i spench ofenzvnych akci? To sa d vysvetli
tm, e poda sksenosti vek modern armdy sa demoralizciou rozpadvaj iba po svojich vekch, katastroflnych porkach. Vazn armda sa
ete nikdy nerozpadla demoralizciou! I rusk armda sa rozpadla a po katastroflnom nezdare poslednej ruskej ofenzvy, nariadenej a vedenej revolunou vldou Kerenskho.13 Ak by bol Kerenskij zvazil, ak by bol porazil
Nemcov a Rakanov a vyhnal ich z Ruska, sotva by sa bolo Leninovi a boevikom podarilo rozvrti rusk armdu a nastoli boevick vldu. I s rakskou armdou to bolo tak. Dokia vazila, i ke len s nemeckou pomocou,
demoralizan proces, ktor v nej stle pracoval, tak aleko nedospel, aby ju
celkom rozvrtil. Bola potrebn katastroflna vojensk porka, aby bolo
dielo dokonan. A takto porka sa aj konene dostavila. 24. oktbra 1918
spojen talianske, anglick a americk vojsk pripravili rakskej armde na
fronte u Piavy ohromn vojensk porku. A nsledok bol, e sa rakskouhorsk armda celkom rozpadla, podobne ako sa rusk armda rozpadla po
nevydarenej ofenzve Kerenskho. Tto, vinou svojich vojakov od samho prvu nenviden, skrz-naskrz demoralizovan raksko-uhorsk armda, i ke prechodne utrpela vie i menie porky, v podstate spene
odrala zriv toky nepriateov, s ktormi vina jej prslunkov sympatizovala, a uskutonila i zdaril vek ofenzvy, a to a do samho konca
vojny, teda viac ako tyri roky a po oktbrovej boevickej revolcii ete
cel jeden rok! Bolo potrebn rozhodn ohromn vazstvo zpadnch spojencov, aby sa v raksko-uhorskej armde poas celej vojny nazhromaden
nespokojnos, nechu k vojne a nenvis proti Raksko-Uhorsku prejavili
v plnom rozvrate tohto vojnovho intrumentu. A i ke revolun nlada
najvej asti obyvatestva Raksko-Uhorska a vojakov nesporne bola
jednm z faktorov pri prprave definitvneho vojenskho vazstva zpadnch spojencov na talianskom fronte, skutonosou je, e rozpad rakskouhorskej armdy sa uskutonil a bezprostredne po tomto vazstve.
13

Alexander Fjodorovi Kerenskij (1881-1970), rusk politik, druh predseda ruskej doasnej vldy, orgnu, ktor viedol Rusko v roku 1917 v dobe po odstpen cra Mikula II. do
uchopenia moci boevikmi. Po tchto udalostiach il v emigrcii.

42

Prvm hlavnm a najviac rozhodujcim predpokladom vzniku eskoslovenskho ttu nebola teda rusk revolcia a revolun vlna proletaritu,
ale definitvne a rozhodn vojensk vazstv zpadnych mocnost na vetkch bitevnch poliach a vojensk znienie nemeckch a raksko-uhorskch armd a ich kapitulcia.

43

V.
VPLYV RUSKEJ REVOLCIE NA BOJ
O ESKOSLOVENSK SAMOSTATNOS

Skmajme teraz tvrdenie, e eskoslovensk ud va za svoju ttnu samostatnos predovetkm vaznej oktbrovej ruskej revolcii, no i revolunmu hnutiu eskoslovenskho pracujceho udu.
o sa tka ruskej revolcie, musme v nej rozozna dve tdi. Zapoala sa detronizciou cra Mikula II. v marci 1917, povalenm crovej vldy a zriadenm revolunej tzv. doasnej vldy. Ako som u uviedol, vetko
toto bolo dielom asti achty, generlov, burozie a zkonodarnej Dumy.
Tieto konzervatvne elementy, spolu s liberlnym metianstvom a intelektulmi, sa snaili z nacionlnych dvodov zabrni nemeckmu vazstvu
a obviovali cra, e pod vplyvom svojej nemeckej manelky slabo odporuje
Nemcom a je prekkou ruskho vazstva. Pod vplyvom rd vojakov, robotnkov a sedliakov sa revolcia dostvala m alej pod vedenie socialistickch strn, o sa prejavilo aj v tom, e sa Kerenskij stal predsedom vldy.
Kerenskij sa musel brni na jednej strane proti siliu reakcie a podarilo sa
mu povstanie generla Kornilova zdola. Na druhej strane sa vak vzoprel
i nporu boevikov. Vazstvom boevikov nad socialistom Kerenskm sa
v oktbri 1917 kon prv tdium ruskej revolcie. Zriadenm tzv. diktatry
proletaritu na ele s Leninom, t. j. oktbrovou revolciou, sa zapoalo druh tdium revolcie.

Stanovisko ruskch revolunch vld k snahm echoslovkov

Ako sa zachovala rusk revolcia voi snahm echoslovkov o zriadenie
samostatnho eskoslovenskho ttu?
Ak stanovisko zaujala v tejto otzke rusk revolcia vo svojom prvom tdiu? Tu treba kontatova, e najvznamnej prejav v prospech eskoslovenskej veci urobil prv zahranin minister doasnej revolunej vldy
prof. Miljukov.14 Vyhlsil da 24. marca 1917, e utvorenm ttu eskoslo14

Pavel Nikolajevi Miljukov (1859-1943), historik, politik a novinr, profesor Lomonosovovej univerzity. Po februrovej (resp. marcovej) revolcii bol v doasnej vlde ministrom za-

44

venskho vyten bude hranica proti dobyvanm plnom nemeckm proti krajinm slovanskm. 7. aprla t. r. vyhlsil alej Miljukov, e
spojenci neved vbojn vojnu; ich silie smeruje len k takmu upraveniu mapy juhovchodnej Eurpy, aby mohla by povaovan za
ven; tto mapa predpoklad osloboden a zjednoten Posko, rozdelenie raksko-uhorskho mocnrstva, utvorenie nezvislho ttu eskoslovenskho, zjednotenie srbskch zem...

m alej sa vak rusk revolcia pohybovala doava, tm menej ju zaujmalo nrodn a ttne oslobodenie eskoslovensk. Kerenskij pre toto nemal
vbec zmysel a len horko-ako po dlhch prieahoch, a a po vazstve naich legionrov proti Nemcom u Zborova, dal shlas k formovaniu samostatnho s. legionrskeho vojska. Masaryk, ktor v tej dobe organizoval nau akciu v Rusku a pokladal eskoslovensk legionrsku armdu za najradiklnej politick prejav proti Raksku, si takto postaoval: ... i socialist a liberlov vech smr byli proti nm; e pr jsme ovinist. (Por.
Svtov revoluce, s. 189). A boevick revolcia bola svojm volanm po
mieri za kad cenu hluch pre rieenie eskoslovenskej otzky.

Kritick situcia vojny poas ruskej revolcie

Ruskou revolciou sa eurpska vojna dostala vbec do kritickho tdia,
a tm i nae snahy o rozbitie Raksko-Uhorska a o oslobodenie nroda. U
som uviedol, ako sa Centrlne mocnosti a hlavne Nemecko na vetkch
frontoch drali hlboko v nepriateskom zem a iaden pokus spojencov
vyhna odtia Nemcov nemal spechu. Nemci viedli okrem toho i neobmedzen ponorkov vojnu na moriach, katastroflne potpali spojeneck,
hlavne anglick, ale i neutrlne transportn lode, a hrozili tak Anglicku
vyhladovanm. Ani to nebolo ist, i sa Amerike vas podar dosta vie
vojsk na eurpske bojisk. Spojen tty vstpili do vojny a zaiatkom
aprla 1917, ke u rusk revolcia bola v plnom prde. Amerika, ako je
znme, nemala v mieri iadne pozoruhodn pozemn vojsk a budovala
svoju armdu a vzbroj a po vstupe do vojny. Nemci s uritosou potali,
e vazne zakonia vojnu, ete ne sa nejak americk vojak objav v Euhraninch vec. Na jeho pozvanie pricestoval do Ruska T. G. Masaryk. Po definitvnom
prevzat moci boevikmi emigroval do Franczska.

45

rpe. Preto jasavo vtali rusk revolciu a oakvali od nej rozvrat ruskej
armdy. Z toho dvodu dal nemeck cisr povolenie Leninovi a jeho boevickm komisrom, aby mohli zo vajiarskeho exilu bez prekky precestova v historickom zaplombovanom vagne cez zemie Nemecka a cez
vojnov front do Ruska. Nemci vedeli, e nikto in neme tak dokonale
rozvrti rusk armdu ako boevici. Nemeck pln bol, e ak rusk
armda odpadne a nebude viacej vchodnho frontu, potom vetky takto
uvonen nemeck vchodn armdy bude mono vrhn na zapadn front
do Franczska, ohromnou presilou tam rozdrvi franczsky a anglick odpor, printi spojencov ku kapitulcii a zakoni vojnu vazne, a to ete ne
sa americk sily bud mc uplatni. Toto smrtene vne nebezpeie tu
skutone bolo ako mon nsledok ruskej revolcie. Z hadiska Ruska by
takto koniec vojny bol znamenal katastroflny mier, trval stratu vekch
ruskch zem a hospodrske ujarmenie Rusov Nemcami. Z hadiska eskoslovenskch snh by to bolo znamenalo rozplynutie vetkch ndej na
oslobodenie echov a Slovkov z rakskeho a maarskho jarma a naopak
utuenie a posilnenie poroby.
Ako sa zachovala rusk revolcia voi tomuto nebezpeiu? Tak ako
prv doasn revolun vlda, i vlda Kerenskho sa snaili rusk armdu
udra pohromade v bojaschopnom stave, aby vykonala svoju lohu a vyhnala nemeckch a raksko-uhorskch votrelcov z ruskho zemia a spolu so
zpadnmi mocnosami printila centrlne mocnosti k mieru. Ale Leninova
boevick agitcia sa o najostrejie postavila proti tmto snahm. V mestch, na dedinch, na frontoch, v zkopoch, slovom vade hlsali boevici
za kad cenu potrebu okamitho mieru s nemeckmi a rakskymi imperialistami a poadovali premenu tzv. imperialistickej vojny na vojnu obiansku. Vyzvali v tomto zmysle ruskch vojakov, aby opustili fronty, resp. aby
sa obrtili proti svojim predstavenm. Miesto vojny na oslobodenie ruskej
zeme od nemeckej imperialistickej invzie a na oslobodenie potlaench nrodov od nemeckej a raksko-maarskej tyranie hlsali a rozptali vojnu
domcu, obiansku. Ke sa potom Kerenskho ofenzva po zaiatonch
spechoch skonila z tchto prin vekm nezdarom, rusk armda sa u
nedala dra pohromade, vojaci poda pokynov boevikov hromadne opali fronty, odhadzovali zbrane alebo ozbrojen tiahli domov. Komunistick
vodcovia oakvali, e poda tohto prkladu i vojaci nemeckej a rakskej
armdy sa pozdvihn proti svojim predstavenm a opustia fronty; aj ich
46

k tomu vemone vyzvali letkmi, reproduktormi a inmi spsobmi bratrkovania. Komunistick politika vtedy myselne rozvracala rusk armdu, aby tmto prostriedkom rozvrtila i armdu nemeck a raksku. Tto
revolun taktika vak plne zlyhala. Rusk armdu rozvrtila dokonale, ale
ani nemeck, ani inak u demoralizovan rakska armda sa nerozpadli.
Naopak, Nemci a Rakania zaali nov ofenzvu, hnali pred sebou demoralizovan rusk oddiely a bez zastavenia vnikali hlbie a hlbie na rusk
zemie. Nakoniec musela boevick vlda pred Nemeckom a predtm demoralizovanm Rakskom-Uhorskom bezpodmienene kapitulova, len aby
si zachrnila vlastn existenciu. U som uviedol, ako musela potom boevick vlda vyda najvznamnejle a najrodnejie asti ruskej re Nemcom, ktor tam potom zriadili bbkov reakn vldy. Vetko toto malo prirodzene vek vplyv na zvenie vojenskho potencilu Nemcov. Vek
asti svojich vchodnch armd odsunuli na zpad a podstatne tam posilnili
svoje vojsk bojujce proti zpadnm spojencom. Okrem toho sa Nemci
zmocnili bakujskho petroleja, ban a zbrojrskych tovrn Ukrajiny a Donskej oblasti a, o bolo hlavn, obilnch a inch zsob bohatej Ukrajiny.
Takto chceli paralyzova inky anglickej nmornej blokdy Nemecka, ktor tam nebezpene zhorovala situciu obyvatestva v oblasti stravovania.
Ako vidie, oktbrov boevick revolcia nielen e nerozvrtila nemeck a raksku brann moc, ale naopak znane posilnila vojensk potencil tchto mocnost, nebezpene zvyovala monos vojenskej porky zpadnch spojencov a ohrozovala tm i splnenie ndej echov a Slovkov
na ttnu samostatnos. Na tom, e zpadn spojenci, napriek vekej pomoci,
ktor oktbrov revolcia poskytla nemeckmu vojenskmu potencilu,
predsa len nepodahli vraednm tokom armd centrlnych mocnost, ale
vydrali to po oktbrovej revolcii ete cel jeden rok a nakoniec
definitvne porazili Nemcov a Rakanov na bitevnch poliach, oktbrov
revolcia, ako vidie, iaden podiel nem.

loha a vznam eskoslovenskch lgi

Z eskoslovenskho hadiska a z hadiska spenho boja za eskoslovensk
samostatnos treba vyzdvihn dleit lohu eskoslovenskho legionrskeho vojska, ktorho potom a vznamom najvia as sa vytvorila
v Rusku. Tam bol toti najv poet eskch a slovenskch zajatcov, ktor
47

prebehli k Rusom alebo boli nimi zajat, a z tchto sa formovali lgie. Na

franczskom fronte Raksko nemalo skoro iadne oddiely, a preto tam bolo
najmenej eskoslovenskch zajatcov, a nsledkom toho len mlo legionrov.
Vha vznamu nho legionrskeho vojska bola teda v Rusku. Dnes je
ahk vyhlasova tto vec za falon oslobodeneck legendu. Ale vtedy,
ke ete ani vo tvrtom roku vojny nebolo ist, kto zvaz, a ke zvl po
posilnen vojnovho potencilu Nemcov ruskou revolciou a po veobecnej
vojnovej nave kad chvu hrozila monos kompromisnho mieru, ktor
by bol zachrnil aliu existenciu Rakska-Uhorska, v tchto kritickch asoch i Fierlinger, vtedy tie legionr, zmal inak o bezpodmienenej nutnosti samostatnho legionrskeho vojska pre vybojovanie s. ttnej samostatnosti. Juhoslovania, ktor si inili nrok na juhoslovansk asti rakskouhorskej monarchie (na Bosnu, Chorvtsko, Dalmciu, Slovinsko, Vojvodinu), nemuseli formova lgie, lebo vak za nich bojovalo vojsko samostatnho srbskho ttu. Podobne to bolo s Rumunmi zo Sedmohradska (vtedy
asti Uhorska), za ktorch bojovala armda samostatnho rumunskho ttu. Za pripojenie Talianmi obvanch krajov Raksko-Uhorska bojovala armda talianskeho krovstva.
Jedine esi a Slovci nemali pri vypuknut prvej svetovej vojny, ale
ani pred ou svoj vlastn tt a svoje vlastn vojsko. Podobne to bolo s Poliakmi. V dejinch niet prkladu, e by bol nejak nrod dosiahol ttnu
samostatnos bez toho, e by o u nebol bojoval aj na bitevnch poliach. To
bol dvod, pre ktor Masaryk a jeho spolupracovnci naliehali na vytvorenie
eskoslovenskho legionrskeho vojska. Existencia takhoto vojska a jeho
as v bojoch proti armdam Centrlnych mocnost boli najsilnejmi argumentmi na to, e i echoslovkom patr samostatn tt. Nemohli sme predsa oakva, e ns vazn spojenci odmenia vytvorenm eskoslovenskho
ttu len za platonick vyznvanie naich sympati voi nim. Okrem toho je
znme, e zpadn spojenci v snahe, aby si proti Nemecku tm istejie zabezpeili vazstvo, boli vdy ochotn uzavrie s Raksko-Uhorskom separtny mier, a tm potvrdi jeho aliu existenciu. Nebezpeie uzavretia takhoto separtneho mieru neobyajne vzrstlo, ke sovietska vlda uzavrela
s Nemeckom a s Raksko-Uhorskom brestlitovsk kapitulantsk mier, m
bol nesmierne posilnen nemeck vojnov potencil. Mono e separtny
mier spojencov s Raksko-Uhorskom by bol eskmu nrodu priniesol nejak uahenie jeho situcie, ale Slovensko by bolo naalej ostalo vo svojom
48

katastroflnom poloen vydan napospas maarizanej odnrodovacej

politike. V kadom prpade by takto separtny mier odsunul uskutonenie
snh o eskoslovensk ttnos na dlh dobu, snd i na stroia. Po smrti
cisra Frantika Jozefa v novembri 1916 sa jeho nstupca Karol, posledn
Habsburg, vemi usiloval o dosiahnutie separtneho mieru pre RakskoUhorsko. Spojenci nemali pvodne mysel Raksko-Uhorsko znii. Vedeli
napr., e i vodca eskej socilnej demokracie, neskor komunistick predk
dr. meral,15 propagoval poas celej vojny zchranu raksko-uhorskej monarchie v nejakej reformovanej forme. To bolo dlho presvedenie i anglickch a franczskych ttnikov a aj prezidenta Spojench ttov Wilsona,
ktor v druhej polovici svetovej vojny morlne najviac vplval na potlaen
nrody a posiloval ich vieru v oslobodenie. Ke spojenci stle trpeli pod
dermi nemeckch armd, ke po prechodnch spechoch stroskotal kad
ich pokus o vytlaenie Nemcov a Rakanov zo spojeneckch zem, ke sa
zdalo u-u nemonm mc dosiahnu rozhodujce vazstvo nad Centrlnymi mocnosami a ke sa nsledkom toho nlada u ns doma a v ostatnch okupovanch krajinch premenila na zfal bezndejnos, vtedy prejavy prezidenta Wilsona znovu vzkriesili straten alebo oslaben ndeje.
Wilson to bol, ktor v dobe, ke Amerika bola neutrlna a neviedla ete
vojnu a dvno pred ruskou oktbrovou revolciou, proklamoval oficilne
ako prezident Spojench ttov v posolstve americkmu Kongresu 22. janura 1917, e jednou z hlavnch podmienok mieru mus by samourovacie
prvo nrodov, bez ohadu na to, i s vek, aleho mal. Ale ete 8. janura
1918, teda v dobe, ke Spojen tty u viac ako pol roka bojovali s Centrlnymi mocnosami, Wilson vo svojich historickch XIV. bodoch vyslovil
poiadavku zabezpeenia autonmneho vvoja nrodov Rakska-Uhorska,
a tm naznail, e tieto nrody mu nejak formu samourenia vykonva
i v rmci zreformovanej raksko-uhorskej monarchie.
Inak ani rusk oktbrov revolcia sa priamo nevyslovila za vytvorenie nejakho eskoslovenskho ttu. Mnoh z vtedajch vodcov revolcie, napr. Trockij, vbec nemysleli na pln znienie raksko-uhorskho
ttu. A Lenin a boevick vlda uzavreli s Raksko-Uhorskom na jar 1918
mierov zmluvu, m vslovne uznali raksko-uhorsk monarchiu a potali
s jej alm trvanm. Ani rusk boevick revolcia netlaila teda zpad15

Bohumr meral (1880-1941), socilnodemokratick, neskr komunistick politik, spoluzakladate Komunistickej strany eskoslovenska v roku 1921 a jej vedci predstavite.

49

nch ttnikov, aby vytvorili nejak eskoslovensk tt. Naa emigrcia

mala preto skutone poriadnu prcu, aby toto austrofilstvo zpadu zmenila
na rozhodn snahu o znienie raksko-uhorskej monarchie a zriadenie
samostatnho eskoslovenskho ttu. Toto sa jej pod vedenm Masaryka aj
skutone podarilo. Najviac padli pri tom na vhu eskoslovensk lgie a ich
vkony. U fakt, e niekoko desatisc zajatch echoslovkov miesto toho,
aby po nebezpeenstvch na frontoch pokojne vykali koniec vojny v zajateckch tboroch, hromadne sa odhodlali bojova proti svojim utlateom
za slobodu svojej vlasti a dali takto v stvku i svoje ivoty, psobilo vekm
dojmom. Ke sa front ruskch armd rozpadval, eskoslovensk legionrske vojsko sa hrdinne postavilo na odpor nemeckej invzii do ruskej
zeme a u Zborova a u Bachmaa dosiahlo pozoruhodn spechy. Toto vetko uchvtilo pozornos rozhodujcich ttnikov Zpadu. Najvmi vak
psobila anabza legionrov cez Sibr. Ke bolo u zjavn, e rozvrten
rusk armda neme kls iaden odpor postupujcim Nemcom, vtedy sa
Masaryk a lgie rozhodli nepodda sa prevahe nemeckch brannch sl, ale
odtiahnu cez Sibr na vchod a odtia potom morom na franczsky
a taliansky front a tam spolu so spojeneckmi armdami bojova proti Nemcom a Raksko-Uhorsku. Tomuto spoiatku skoro utopistickmu konaniu sa
dobre darilo, napriek rznym nedorozumeniam s boevickmi komisrmi
a zlovli miestnych initeov. Hrdinsk odpor legionrov proti Nemcom
a ich pevn postoj proti miestnym machincim zamestnvali dlh mesiace
zpadn tla, generalitu a ttnikov. Tto legendrna anabza nebola veru
iadnou falonou legendou, ale skutonosou, ktor skoro rozhodujcim
spsobom zavila pri tom, e i Wilson, i ostatn zpadn spojenci uznali, e
echoslovkom prislcha prve tak ttna nezvislos ako Rumunom alebo
Juhoslovanom.
Pod dojmom udalost v Rusku a na Sibri, a i pod dojmom bojov naich
legionrov na franczskom a talianskom fronte uznal Zpad postupne nae
legionrske vojsko a Masarykom vytvoren eskoslovensk nrodn radu
za spojeneck vojnov mocnos, m bola potom otvoren cesta pre vytvorenie a uznanie prvej eskoslovenskej vldy v zahrani s Masarykom na
ele. Takto prispela nie legionrska legenda, ale legionrska skutonos,
a nie masarykovsk falon osvobozeneck legenda, ale namhav, hevnat, cieavedom politick prca Masaryka a jeho spolupracovnkov k vzniku eskoslovenskej ttnej samostatnosti.
50

Postoj boevickej revolcie k eskoslovenskm legionrom

Ako sa stavala oktbrov revolcia a vbec boevick vlda k eskoslovenskm legionrom? Ona dobre vedela, e nae lgie nie s iadni vojensk
dobrodruhovia, ale e sa zhromadili do organizovanho vojska len za tm
elom, aby vybojovali svojmu nrodu ttnu samostatnos, ktor im Raksko-Uhorsko odopieralo. Ona tie vedela, e Masaryk vyhlsil neutralitu
lgi vo veciach obianskej vojny v Rusku. Po brestlitovskej kapitulcii uzavrela boevick vlda prostrednctvom Stalina s ruskou odbokou eskoslovenskej nrodnej rady zmluvu, v ktorej povolila s. lgim slobodn odjazd
z Ruska do Franczska a zaviazala sa ponecha im ist poet zbran na
sebeobranu proti prepadnutiu kontrarevolucionrmi. Vazn Nemecko naliehalo vtedy na sovietsku vldu, aby sa postarala o rchly nvrat nemeckch zajatcov zo Sibri, pretoe ich chcelo nasadi proti zpadnm spojencom na franczskom fronte. Minister vojny sovietskej vldy Trockij sa preto
snail uvoni sibrsku eleznicu pre tieto transporty. Nedovolil prepravu
legionrov cez Vladivostok a usiloval o to, aby sa echoslovci snaili dosta na zpad cez Murmansk a Archangesk. Tto kombincia bola vak tako
uskutoniten, i ke to bola zemepisne kratia cesta. Vznikli z toho i rozpory medzi legionrskym vojskom a odbokou Nrodnej rady.
Legionri sa pridali pvodne stanovenej cesty cez Sibr sibrskou eleznicou. Po incidentoch v ejabinsku Trockij, hoci vedel, e pre prepravu
cez Murmansk a Archangesk zpadn spojenci neurobili iadne prpravy,
nariadil, aby boli lgie na ceste cez Sibr okamite zadran a odzbrojen.
Vydal rozkaz, aby bol zastrelen kad echoslovk, ktor m pri sebe
zbra. Incidenty medzi legionrmi a sovietskymi ozbrojenmi silami vyuil
nemeck vyslanec v Moskve, aby menom svojej vldy iadal od sovietskej
vldy odzbrojenie echoslovkov, a odvolval sa na to, e je to poda ustanoven brestlitovskho mieru jej povinnosou. Sovietska vlda vyhovela tomuto rozkazu nemeckej cisrskej vldy a 13. jna 1918 i ona nariadila odzbrojenie legionrov a potvrdila rozkaz Trockho. Legionri sa odzbroji nedali a z toho sa vyvinuli vojensk akcie, vsledok ktorch bol, e sa cel
sibrska magistrla od Fenzy a do Vladivostoku dostala behom niekokch
tdov pod pln kontrolu echoslovkov. Po rznych pokusoch zpadnch spojencov poui nae vojsk na to, aby zriadili v Rusku protiboe-

51

vick vojnov front, po rznych dobrodrunch podujatiach Gajdovch,16

po vyhlsen vldy prezidenta Wilsona, e Spojen tty sa stavaj proti
intervencii spojencov v Rusku, nakoniec zvazilo optovne prejavovan
prianie Masaryka, ktor sa v tom ase u zdriaval v Amerike, aby sa lgie
obmedzili na svoj prevoz do Vladivostoku a prsne zachovvali neutralitu v
ruskch veciach.
Jeden vsledok, vznamn z hadiska vaznho zakonenia vojny zpadnmi spojencami proti Nemecku, tto sibirsk anabza nesporne mala.
Znemonila, aby sa sibrski vojnov zajatci, Nemci a Maari, a bolo ich
niekoko stotisc, dostali na zpadn front na podporu rozhodujcej nemeckej ofenzvy, ktor nakoniec predsa len nedosiahla svoj cie a bola neskorie
vystriedan rozhodujcou vaznou protiofenzvou vojsk zpadnch mocnost. Ak by sa neboli legionrske vojsk vzopreli odzbrojovaciemu rozkazu
sovietskej vldy, ahko si meme predstavi ich nevyhnutn koniec. Nemeck vlda, opit svojm vazstvom nad Rusmi, by bola vymohla ich vydanie do nemeckch a rakskych rk. Po brestlitovskej kapitulcii si toti sovietska vlda netrfala odmietnu naliehav nemeck iadosti.
Ak bola situcia eskoslovenskej veci poas oktbrovej revolcie a v
dobe po nej nasledujcej, je najlepie vidie z Prevolania, ktor vtedy na
Sibri vydali socialistick s. legionri. Znelo takto:
eskoslovent sjednocen socialist ruskm socialistm: Sovtsk
bolevick vlda vyhlsila vlku eskoslovenskmu revolunmu vojsku, t. j. eskoslovenskm dlnkm revolucionm, z nich sestv
vtina eskoslovensk armdy. Spotku bolevici zadrovali na drze projezd s. vojsk do Francie, a potom peli k otevenmu napaden
s. vojenskch st. Sovtt komisai poslali provokatri, aby popouzeli echoslovky jednoho proti druhmu, zadreli n odjezd o dva
msce a nakonec rozhodli se ns odzbrojiti, ns, revolucione, bojujc za svoji vlast i za svobodu Ruska proti nmeckmu imperialismu.
Co jsme chtli? Pouze svobodn a ptelsk odjezd z ruskch zem,
kde po uzaven brest-litovskho mru nebylo pro nai revoluci msta.
Msto povolen svobodnho odjezdu nrodn komisa vojenskch zleitost Trock poslal nm tento telegram: Kad echoslovk, u kterho nalezena bude zbra na eleznin trati, m bti zastelen na ms16

Radola Gajda (1892-1948), generl, eskoslovensk legionr a politik, predseda Nrodnej

obce faistickej. Poas ruskej revolcie bojoval aj na strane Bielogvardejcov, ktor sa usilovali o nvrat crskeho reimu.

52

t. Kad eelon, v kterm bude teba jeden ozbrojen, nech je dn do

zajateckho tbora. Ani jeden vagon s echoslovky nesm bti proputn na vchod. Souasn poslme echoslovkm v tl nae nadjn sly. My vme, e piny vraednho vystoupen sovtsk vldy
proti nm se dje na dost a rozkaz germnskho vyslance Mirbacha,
snacho se rozformovat nae revolun pluky, aby ns pedal do rukou rakousko-uherskch kat. Sovtsk vlda vdla, e v s. armd
je velik vtina (80%) dlnk a rolnk; ona vdla, e s. nrod bojuje proti tomu imperialismu, kter pedstavuje velik nebezpe pro
svobodu veho svta; sovtsk vlda vdla, e svm postupem lape
hesla revoluce: svobodu, rovnost, bratrstv, sebeuren nrod a pes
to vecko rozhodla se vystoupit proti nm! eskoslovensk nrod vede v ptomn dob boj za prvo sebeuren svho nroda; jeho synov
strdaj v rakouskch alch; tisce jich bylo rakouskou vldou postleno, a nebti germnskho vojska, nemilosrdnho i k nm, rut
soudruzi, dvno by u ns vyvstala revoluce. My zde v Rusku ji r. 1914
pozvedli se proti germnsk zloinnosti a semknuve nae vojensk
ady, se zbran v ruce rozhodli jsme se jti na pomoc naemu trpcmu
nrodu, pomhat jemu dobvat svobodu, a to po vaem boku. Cl naeho povstn je ist revolun. Tak na ns do nedvn doby hledla
sovtsk vlda. My na Ukrajin spolen se sovtskm vojskem prolvali krev proti nmeckm vetelcm. Nae vojensk iny dostaten
byly ocenny v pkaze hlavnho komandra sovtskch vojsk na
ukrajinsk front soudruha Antonova, v kterm on mezi jinm prav:
Revolun vojsko nezapomene t bratrsk sluby, kter prokzna
byla eskoslovenskm armdnm sborem v boji pracujcho lidu ukrajinskho s bandami zloinnho imperialismu. My chtli dle na rusk
front bojovat proti germnskm nsilnkm, ale pesvdili jsme se,
e po uzaven brest-litevskho mru jakkoliv vlka sovtsk vldy
proti Nmecku je nemysliteln. V podmnkch tohoto mru bolevici
jmenuj sebe hrd internacionalisty a bojovnky za sebeuren nrod
a prohlauj bratrstv vech sociln a nrodnostn porobench nrod ale ani jednho slova nemli pro uhnten echy. A proto s. revolun vojsko, v jeho stedu nalz se velik vtina dlnk a rolnk, rozhodlo se odjeti do Francie, aby na tamj front bojovalo
proti germnskmu imperialismu. Ale nmeck vyslanec hrab Mirbach nemohl k naemu odjezdu klidn pihlet a sovtsk vlda byla
nucena se poddit. Soudruzi! Nyn nejedn se jenom o nai osobn
bezpenost, ale o znien na revoluce. Chtj zniit n revolun

53

odboj nmet imperialist, i ti, kdo sebe nazvaj pedstaviteli ruskch dlnk a rolnk sovt nrodnch komisa! My byli nuceni
vystoupit na ochranu naich prv! Sovtsk vlda roziruje mezi ruskmi soudruhy le, kdy ns oznauje za blogvardjce a kontrarevolucione!... Za sjednocen s. socialisty I. snmu eskoslovensk
revoluce: ...

Nasleduj podpisy delegtov socilnodemokratickch a nrodnosocialistickch. (Por. Lad. Vlsta, Legioni socialist v Rusku a v revoluci, Praha, 1922,
s. 36).

Maari a maarni proti legionrom

Tu treba poznamena, e pri zrkach medzi legionrmi a boevikmi v Rusku hrali znan lohu maarsk a maarnski raksko-uhorsk vojaci, ktor
sa nachdzali ako vojnov zajatci v zajateckch tboroch vchodnch ast
ruskej re. Tto udia sa poas celej vojny sprvali krajne nepriatesky voi
slovenskm snahm a kde len mohli, kodili nrodne zmajcim Slovkom
a prenasledovali ich. I v ruskch zajateckch tboroch oni udvali tn a rusk udia dali z neznalosti pomerov skr za pravdu Maarom ne tmto Slovkom.
Protislovensk nenvis tchto ivlov sa stupovala, ke i Slovci
vstupovali do eskoslovenskch lgi. Ve bojova za eskoslovensk tt
bolo v ich oiach vlastizradnm inom, najvm hriechom spchanm proti zemnej integrite tiscronej uhorskej vlasti. Tchto eskoslovenskch legionrov nenvideli oni vmi ne crske rusk armdy. Hoci doma v maarskch kolch boli vychovan ku krajnej nenvisti proti Rusku a ruskmu nrodu, nepomerne vmi nenvideli mylienku nejakho eskoslovenskho ttu. Preto boli ochotn spoji sa i s nenvidenmi Rusmi, len aby
potreli eskoslovensk lgie a znemonili vytvorenie eskoslovenskho ttu a odtrhnutie Slovenska od Uhorska. S touto nenvisou proti lgim sa
sprvali nielen nacionalistick, ale i socialistick a komunistick Maari
a maarni. Ke lo o to, aby boli lgie znien alebo aspo znekodnen,
vtedy i mnoh ovinistick Maari a maarni boli ochotn spoji sa i s boevikmi, ba boevikmi sa i sta.

54

Z tejto strnky sa v sibrskych zajateckch tboroch odohral medzi

maarskmi a maarnskmi zajatcami ten ist proces, ktorm sa v Budapeti v marcovch doch roku 1919 dostali k moci komunisti. Ani tam sa
maarsk politici nevedeli spriateli s mylienkou odtrhnutia Slovenska,
Sedmohradska a Vojvodiny od uhorskej re. Mylienka tiscronho Uhorska im natoko prela do krvi a mysli, e rozbitie tohto tvaru vbec nepovaovali za mon. Ke spoznali, e vojna je straten, dostali sa k moci predtm mlopoetn maarsk demokrati, ktor sa subovanm autonmie nemaarskm nrodom usilovali presvedi vazn zpadn mocnosti, e nrodn oslobodenie tchto nrodov je mon i v rmci historickho uhorskho ttu.
Zchrana zemnej integrity uhorskho ttu, to bol hlavn a sn i jedin cie krtkej vldy grfa Mihlyho Krolyiho, ktor predsa ete v roku
1917 v uhorskom parlamente przvukoval, e elom vojny musia by nie
zahranin, ale vntorn anexie, t. j. pomaarenie nemaarskch nrodov!
Ale po niekokomesanom inkovan jeho vldy sa ukzalo, e sa integrita
Uhorska demokratickmi submi zachrni ned. 20. marca 1919 odovzdal
Krolyimu franczsky podplukovnk Vyx menom zpadnch mocnost ntu,
v ktorej boli uren nov hranice Uhorska, o znamenalo stratu Slovenska
a Sedmohradska s priahlmi zemiami. Nta obsahovala aj kategorick
vzvu, aby Maari tieto zemia okamite vyprzdnili a stiahli z nich svoje
vojsk. To bol stran der pre maarskch integristickch politikov. Sm
Krolyi vtedy prehlsil, e demokratickou cestou sa ned zachrni integrita
historickho Uhorska. Vo svojom zfalstve sa uchlil k novej politike. On,
najv vekostatkr, najbohat magnt Uhorska, sa slvnostne priznal, e
teraz u ostva len jedin cesta zchrany integrity: cesta boevick. Bolevizovanm vetkch, i nemaarskch zem Uhorska mono vytvori t
jednotu, ktor udr vetky jeho iastky pohromade. Okamite prepustil
Blu Kna z vzenia a odovzdal mu vetku moc. V Uhorsku nastala krtka
doba komunistickej diktatry, ktorej bolo uren, aby sa poksila o retitciu zemnej integrity historickho Uhorska. Krolyi pri tomto svojom kroku
potal i s tm, e zska pre vec integrity i sympatie sovietskch ttnikov.
Ve i tto zmali vo vekch koncepcich a snaili sa vytvori mocn sovietsku ru, ktor by obsahovala vetky zemia bvalej crskej re. Nebud ma predsa nmietky proti podobnej snahe Maarov, ak by to chceli
uskutoni na komunistickom zklade. Inak, vyhlsenie samostatnej Sloven55

skej republiky rd, ku ktormu prilo v priebehu obsadenia znanej asti

Slovenska vojskami Blu Kna, teda odtrhnutie Slovenska od eskoslovenskej republiky, ukzalo, e uhorsk integritn mylienka straila v hlavch
maarskch a maarnskych komunistov nielen na Sibri, ale i doma. Podobne ako Krolyi, ktor v depercii nad stratou integrity historickho
Uhorska a v mrnej snahe ju zska sp sa stal vyznvaom komunistickej
politiky, celkom tak stovky a tisce podobne ako on zmajcich maarskch a maarnskych zajatcov na Sibri sa pridali k miestnym ruskm komunistom, podpichovali ich proti echoslovkom a zvdzali ich do boja
proti s. lgim. Toto sa im dobre darilo, pretoe miestni rusk komunistick
initelia verili, z plnej neznalosti pomerov uhorskch a slovenskch,
v primnos komunistickho presvedenia tchto predtm im celkom neznmych ud.

Odmietnutie Munu a Haisa17

Z uvedenho je vidie, e oktbrov revolcia a sovietska vlda nielen e
nepomhali, aby sa eskoslovensk legionrska armda dostala na bitevn
polia, na ktorch sa vtedy rozhodovalo i o osude eskoslovenskej samostatnosti, ale naopak kldli tomu z rznych dvodov velijak prekky a viac
podporovali nemeck imperialistick poiadavky ne nae najivotnejie
zujmy.
Tu treba pripomen, e o pomoc eskoslovenskch lgi sa uchdzali
nielen zpadn spojenci. I Sovieti sa snaili zska pre seba nae legionrske
vojsko. Chceli naich vojakov odvrti od boja za samostatnos vlastnho
nroda a zapriahnu ich do boevickch sluieb v ruskej obianskej vojne.
Ale legionri, pridajc sa Masarykovej lnie neutrality v ruskch veciach,
tieto komunistick nvrhy odmietli. I to bola jedna z prin animozity boevickch komisrov proti lgim. Ani Fierlinger, ktor teraz horlivo veleb
oktbrov revolciu, neopustil vtedy lgie, aby iel bojova za boevick
vec. Tu treba uvies, e sovietska vlda chcela odlka echoslovkov od
legionrskej veci tm, e dala Munovi a Haisovi povolenie, aby budovali
z eskoslovenskch vojakov a zajatcov esk erven gardy. Tto akcia
skonila fiaskom. Do ervenej gardy sa poda Masaryka neprihlsilo ani 200
17

Alois Muna (1886-1943) a Arno Hais (1893-1971), pvodne socilnodemokratick, neskr

komunistick politici. Agittori za pripojenie sa lgi k boevickej revolcii.

56

echoslovkov, poda franczskeho kapitna, komunistu J. Sadoula, sotva

nkolik set. Oproti 50 000 ostatnch legionrov to bol teda zdrvujci vsledok a dobre dokumentoval skutonos, e cel legionrstvo lo za Masarykom. Ani Fierlinger sa vtedy nepripojil k Munovi a Haisovi, ale iel s Masarykom. Vo svojej knihe Fierlinger nespomna ani to, e tto dvaja mui zaloili 25. mja 1918 v Rusku eskoslovensk komunistick stranu a boli prvmi vodcami eskoslovenskho komunizmu, a to v dobe, ke dr. meral plval ete v habsburskch rakskych vodch. Preo o tom Fierlinger ml?
Medzitm sa toti stalo to, e Muna a Hais, vrtiac sa po prvej svetovej vojne domov do eskoslovenska, vydrali to v domcej, dnes rodnou pomenovanej komunistickej strane, sprvu vedenej dr. meralom, len krtku dobu
a potom z nej vystpili. Hais dokonca po druhej svetovej vojne emigroval
do zpadnej cudziny a agituje tam proti udovodemokratickej vlde eskoslovenska. Toto ich renegtstvo nemen vak ni na fakte, e pvodn
rodn stranu zaloili tto mui a e legionri, teda mnoho desatiscov
dobrch synov eskoslovenskho pracujceho udu, odmietli tto stranu
a radej chceli obetova svoje ivoty na zpadnom fronte za eskoslovensk
slobodu, ne by boli bojovali za Vek oktbrov revolciu. Ani toto je nie
legenda, ale historick skutonos.

Sebaurovacie prvo a n odboj

Fierlinger tvrd, e oktbrovou revolciou vydan heslo sebaurenia nrodov rozvrtilo do tej miery polofeudlne zklady Eurpy, e stredoeurpske
nrody, a teda i n nrod, mali monos zbavi sa okovov raksko-uhorskho alra. U som uviedol vyie, e americk prezident Wilson u dvno
pred oktbrovou revolciou, a to celkom oficilne a optovne, proklamoval
toto samourovacie prvo vetkch nrodov ako jedine mon podmienku
trvalho mieru. Toto oficilne vyhlsenie tohto vekho princpu behom
vojny malo prirodzene ohromn vplyv na nladu potlaench nrodov.
Ale tieto nrody boli u aj pred tmto vyhlsenm v odboji proti Raksko-Uhorsku. Masaryk, Bene, tefnik a ostatn nai v zahrani, ale i domci odboj, prebehlci, nespoahliv pluky raksko-uhorskho vojska, napr.
u v roku 1914 z trestu rozpusten 28. prask pluk at., pracovali a bojovali
hne od zaiatku vojny za samourovacie prvo nroda a cel nrod doma,
a na mal oportunistick vnimky (napr. dr. meral), s nimi shlasil. To
57

ist platilo aj o raksko-uhorskch Srboch, Chorvtoch, Slovincoch, Poliakoch, Rumunoch, Talianoch. Vetci od prvho okamihu prvej svetovej vojny
vedeli, e udrela historick hodina, ktor im me prinies vyten slobodu, samostatn ttnos, vkon samourovacieho prva. Bola to od samho
zaiatku nrodn mylienka, ktor ich v tejto vojne zrevolucionovala.
A v znamen tejto nrodnej mylienky nakoniec aj zvazili. Za nae samourovacie prvo sme bojovali behom celej naej histrie za Rakska, pod
maarskou tyraniou pred svetovou vojnou a i od prvho da jej vypuknutia.
Bolo to v krvi nho nroda a nebolo treba iadnej oktbrovej revolcie, aby
nm to vtepila. Vldcovia Centrlnych mocnost zmerne a svojvone
vyvolali prv svetov vojnu prve preto, aby udusili samourovacie prvo,
vit v nrodoch im podrobenm. Ale tto vojna bola pre podroben nrody
historickou prleitosou, aby sa zbavili nadvldy potlateskch mocnost,
znemoujcich vkon samourovacieho prva.
iadne teoretick vzvy, proklamcie, rdiov hesl tu nepomhali.
Starobyl utlatesk re nebolo mon povali jerichovmi trbami a revolunm fanfrstvom. V krvavej svetovej vojne bolo treba inov a nie slov.
Odboj Masarykovch lgi a odboj doma, to boli iny, ktormi nrod mohol
prispie k svojmu oslobodeniu. A akmi inmi, nielen slovami, prispeli k tomu vemocensk odporcovia Nemcov a Raksko-Uhorska?
Americk prezident Wilson proklamoval, ako som uviedol, samourovacie prvo nrodov a i echov a Slovkov ako podmienku mieru. Vldy
Franczska, Vekej Britnie, Talianska a crskeho Ruska vyhlsili v nte
prezidentovi Wilsonovi u zaiatkom roku 1917, e ich vojnovm cieom je
oslobodenie echoslovkov z cudzej raksko-uhorskej nadvldy.
Zodpovedali ich iny tmto ich slovm? Fakt je, e vetky tieto zpadn mocnosti viedli vojnu alej a do plnho rozbitia Raksko-Uhorska
a uskutonenia eskoslovenskho ttu. Ale ako to bolo s boevickou oktbrovou revolciou? Ona sce slovami proklamovala samourovacie prvo
nrodov, ale ak boli jej skutky vo veci samourovania nho nroda?
Sovietska vlda, hoci vedela, e eskoslovensk samostatnos sa d uskutoni len vojnovm rozbitm Raksko-Uhorska, uzavrela predsa 3. marca 1918
s touto raksko-uhorskou monarchiou mierov zmluvu, prjmuc vetky jej
a i nemeck ultimatvne podmienky. Viem, e sovietske Rusko malo vtedy
in starosti, ne aby nm nejak inne mohlo pomha. Teraz, ke vaka
vytrvalosti a vernosti zpadnch spojencov bolo Raksko-Uhorsko rozbit
58

a naa samostatnos v roku 1918 i bez vojenskej pomoci sovietskeho Ruska

uskutonen, nevytkame, e Sovieti ili vtedy za inmi starosami. Nech
ale nikdo netvrd, e nm oktbrov revolcia vybojovala samourenie a samostatn tt.

Skuton vplyv ruskej revolcie

Tmito vvodmi nechcem, pravda, tvrdi, e by rusk revolcia nemala vbec vek vplyv na vvin a vsledok prvej svetovej vojny. U samo osebe
zosadenie ruskho cra, o bolo inak dieom praviiarskych kruhov, ukzalo, e ani najstarie monarchie nie s zaisten pred pdom. Ke sa n
nrod usiloval o pd raksko-uhorskej monarchie, bol znik crizmu precedensom, ktor dal tui, e i tby po zniku rakskeho cisrstva s realizovaten. Ke ohromn rusk vemoc vo vojne stroskotala a ke sa jej
armda, predtm vdy obvan ohromn valec, rozpadla a rozutekala, ke
sa rusk vojaci proti vli svojich predstavench hromadne vracali do svojich
domovov, potom beztak u od samho zaiatku vojny nespokojn a revoltujci prslunci raksko-uhorskej armdy mali pred sebou iv prklad,
ako to treba robi, a na to nadde vhodn chva. Demoralizcia ruskej armdy prirodzene vplvala na zvenie demoralizcie raksko-uhorskej armdy. Ale i takto zven demoralizcia sama osebe nestaila k plnmu
rozvratu. Ten mohol prs, ako som u uviedol, len po konenej katastroflnej vojenskej porke raksko-uhorskch vojsk na bitevnch poliach.

59

VI.
REVOLUN SNAHY ESKOSLOVENSKHO ROBOTNCTVA
A POSTOJ NESKORIEHO VODCU KOMUNISTOV DR. MERALA

Treba sa ete zaobera tvrdenm, e to bola revolun vlna eskoslovenskho pracujceho udu, ktor u pred 28. oktbrom 1918 rozhodla o osude
raksko-uhorskej monarchie a o vzniku eskoslovenskho ttu. Pozrime sa
len, ako to bolo s politickm uvedomenm pracujceho udu v predvojnovej
dobe. esk robotncke masy mali od roku 1907 veobecn volebn prvo do
rskeho snemu a u od roku 1897 volili v tzv. piatej krii. Na Slovensku,
pravda, bolo absoltne a relatvne ovea menej poetn robotnctvo za maarskej ry z volebnho prva celkom vylen. Robotnctvo eskch zem
bolo u za Rakska politicky a triedne vemi vyspel. Politicky ho zastupovala hlavne eskoslovansk socilna demokracia. Urit as eskho robotnctva organizovali nrodn socialisti. Tto tvorili po strnke nacionlnej
vemi radiklnu politick skupinu. Ich vodca Vclav Klof bol krtko po
vypuknut vojny zatknut a vznili ho a do veobecnej amnestie cisra
Karola, vydanej v jli 1917. Nrodno-socilna strana vychovvala robotnctvo viac v duchu radiklneho nacionalizmu. Socilna demokracia bola
naproti tomu orientovan marxisticky. I ke po odlen sa od tzv. centralistov, ktor gravitovali do Viedne, zdrazovala i esk nrodn potreby,
predsa len hlavn vhu kldla na triedne a socialistick poiadavky. A teraz,
ako to vyzeralo s revolunosou eskej socilnej demokracie v prvej svetovej vojne? Fierlinger iste nepoprie, e kto chcel zvali raksko-uhorsk
monarchiu a zriadi eskoslovensk tt, ten musel veru postupova revolune a nie oportunisticky. A ako vyzerala vtedy revolun cesta socilnej
demokacie? Jej najsilnejm politikom bol vtedy dr. meral, ktor svojimi
vodcovskmi kvalitami dlho skoro bezvhradne ovldal stranu. Fierlinger
predstavuje merala ako politika, ktor sprvne posudzoval rusk revolun politiku a jej vplyv na Raksko-Uhorsko a na eskoslovensk nrodn
apircie.
Nu, pozrime sa, ak politiku uskutooval dr. meral za prvej svetovej vojny, teda v dobe, ke nrod doma a vetky jeho vrstvy trpeli neudsk
prenasledovania, ke jeho prslunci, ntene zaraden do rakskej armdy,
mreli a krvcali a ke za hranicami Masaryk, jeho spolupracovnci a legio60

nri bojovali svoj vek revolun boj za rozbitie habsburskho ttu a za

vydobytie samostatnej eskoslovenskej republiky. Vykonval vtedy meral
revolun alebo oportunistick politiku? Fierlinger vo svojom pamflete
chvli merala a han Masaryka a Benea; tto dvaja e neporozumeli ruskej
revolcii, ale meral e no! Fierlinger zamlal vznamn skutonos, e
dr. meral vykonval od prvho da prvej svetovej vojny a do jej zakonenia nie revolun, ale najoportunistickejiu rakucku, raksko-uhorsk
monarchiu vedome podporujcu a odboj nroda zatracujcu politiku! A o
bolo ete horie, on tto politiku v strane, v parlamente, v tlai, v Prvu lidu,
na schdzach aj verejne hlsal a roziroval! V akch vojnovch pomeroch
tto politiku aj vnucoval strane, jej tlai a robotnctvu. To sa mu dva a pol
roka aj darilo. Vina politikov a poslancov toti ntene narukovala na
fronty alebo sa nachdza v rakskych vzeniach a koncentranch tboroch, a preto sa odpor, prejavujci sa i v masch, nemohol dos dobre politicky uplatni proti meralovskmu oportunizmu. Len ke bol v roku 1917
zvolan raksky rsky snem, ktor od zaiatku vojny nezasadal a poslanci
sa mohli z frontov a zo alrov dostavi na jeho schdze, a ke Karolova
amnestia otvorila i mnohm inm brny alrov, vtedy sa zdvihol v strane
a v robotnctve hlasit odpor proti meralovine. Ale to neodstrailo merala od oportunizmu. On trval na svojej austrofilskej politike alej, i po ruskej revolcii, i po oktbrovej revolcii boevickej! Nsledok toho bol, e sa
v socilnej demokracii utvorili dve krdla. Jedno, veden meralom, sa prkro stavalo proti snahm o zriadenie samostatnho eskoslovenskho ttu,
a druh, veden Habrmanom, Modrkom, Tomkom, Bechyom, Soukupom, otvorene hlsalo revolun politiku masarykovsk, protihabsbursk.
meralovi prvrenci sa postupom vojny od neho odptali, a na konci vojny tu stl skoro sm. Ak za svetovej vojny dodval niekto revolunho
ducha robotnctvu vbec a za vybojovanie samostatnho ttu zvl, potom
to boli t socilni demokrati, ktorch dnes Fierlinger han ako oportunistov
a zradcov.
Na ilustrciu toho, o to bola za revolun a marxistick politika,
ktor neskor vodca komunistov dr. meral uskutooval, uvediem tu len
niekoko charakteristickch skutonost.

61

Nerevolunos merala pred vojnou

meral sa u pred prvou svetovou vojnou vyslovoval proti snahm o ttnu
samostatnos, ke v roku 1913 vyhlsil, e kdyby za svtov krize bylo
dosaeno eskho sttnho prva, bylo by to pro echy jako nrod a jeho
zem monost nejhor. (Por. Tobolka, s. 52). Niet divu, e po vypuknut
vojny chcel takto usmerni esk politiku. V druhej polovici novembra 1914,
teda u za vojny, chcel dr. Bene zska merala pre revolun spoluprcu s
Masarykom a vyhadal ho v redakcii Prva lidu. Ale meral, v prtomnosti
spisovatea F. V. Krejho, briskne odmietol Beneove nvrhy. Bene to opisuje takto:
Dr. meral m prost vyloil, e jsme blzni, e Masaryk vede nrod
znovu na Blou horu do narodn katastrofy, e politik jako meral, kter m zodpovdnost za velikou stranu a za nrod, tak hazardn politiku, jako prof. Masaryk, dlat neme a nesm. Ostatn plny, kter
mme, jsou fantastick. tydohoda se o ns nestar a na ns nemysl.
Dr. meral mne dal, abych mu ukzal jen jedin projev, ze kterho
by bylo patrno, e se spojenci vn zabvaji na otzkou. Tzal se
optovn, kde jsou njak sebemen zruky ze strany Dohody, kter
by ns oprvovaly k podobn politice. Kdy jsem mu namtal, e je
pro ns tak otzkou mravn, meme-li jti s Vdn a s rakouskm
podvodem a nsilm, konstatoval mi: eknte si, e jsem cynik, e
jsem materialista, e jsem j nevm co, ale politika nen dn mravnost, je to le, cynism, intrika, podvod, nsil, chcete-li zloin. Toho
veho se proti nm uv, s tm musm potati, a proto nemohu jti na
vae fantasie, ktere mohou provdt a hjit jen lid nezodpovdn.
(Por. Bene, Svtov vlka a nae revoluce I., s. 25).

Poda tchto zsad uskutooval meral rakucku politiku poas celej

vojny.

Nerevolun program merala za vojny

25. jla 1915 uverejnil dr. meral v Prvu lidu pod titulom Po roce svtov
vlky vlastnm menom podpsan dlh programatick vodn lnok,

62

v ktorom sa ohradzoval proti revolunm snahm rozbi raksko-uhorsk

monarchiu. V tomto lnku psal:
Nam politickm kolem po vlce bude, abychom, vychzajce ze zsadnho a bezvhradnho uznvn sttu (pozn. I. D.: t. j. rakskouhorskej monarchie), pracovali na dalm jeho vnitnm zdokonalen
a vybudovn... Rakousko-Uhersko me bti tm lepm bytem pro
vechny sv nrody, m bude silnj... Jsme si pi tom vdomi dle,
e to, co ve vnitnch sttnch zazench vyaduje po naem nzoru
zmny a dalho zdokonalen, neme bti znieno dnm nporem
zven... Prv dlnick politika mus napjati vechny sly, aby v pboji dnenho svtovho vlnobit neztratila ledov klid... V dob, kdy
neodvisle od ns postupuje naimi silami nezastaviteln chod udlost,
kdy uprosted zemtresen svta odsouzeni jsme k malomocn neinnosti, tm hoenji pracuje lidsk fantasie a touha. Ztrc se smysl pro
realitu, pro mon i nemon, hav pn stv se otcem mylenky.
To jsou nlady vysvtliteln u jednotlivc. Nesmj se vak stti smrodatnmi pro politick rozhodovan, kter jsou zpsobil v tto dob
rozhodnouti i o osudu stran a nrod...

A dr. meral konil svoj programatick lnok takto:

Proto nesmme, teba jen s nejvtm sebeovldanm bylo toho mono
docliti, pozbti ledovhe sudku, chladnho zraku, nesmme nechati
ovldnouti se city, fantasi, ztratiti se v utopich. Velk vlastn budoucnost vol k nm, abychom jako v prvm roce vlky, tak tak v zvrenm jejm obdob steili se opustit pdu skutenosti, pdu fakt.

(Pozn. I. D.: prelomen vety a slov cittu podiarkol v lnku sm meral).

Tto nerevolun, ba kontrarevolun obhajobu pdy skutenosti,
t. j. existencie raksko-uhorskej monarchie, a tto politiku nerevolunej neinnosti a ledovho klidu, t. j. pasivity robotnckej triedy, zastval a uskutooval meral a do konca vojny.

meral v spolonosti rakskych aristokratov a kapitalistov

meral nepodnecoval revoluno-robotncku triedu, aby povalila habsbursk
Raksko, ale v snahe ho zachrni vyhadal i spolonos aristokratov a ve63

kokapitalistov, aby ich uistil svojou spoluprcou na spolonom diele zchrany Rakska! Vojvoda z Beaufortu, grf Sylva-Tarouca, vekoobchodnk
Meinl a niekoko nemeckch profesorov zvolali na 17. jla 1917 zhromadenie prominentnch osobnost do Viedne do miestnost Rakskej politickej
spolonosti za tm elom, aby sa vyslovili za zchranu Raksku-Uhorska
a za uzavretie mieru na takomto zklade. Zhromadenia sa, okrem zvolvateov, medzi inmi zastnili i kniea Auersberg, slobodn pn Engel
z Meinfeldenu, grf Jindrich Lutzow, grf Lanscoronski, princ Thurn a Taxis, barn Hormuzaki, grf Mensdorff, rytier Kuczynski, rytier Ritt, grf
Jaroslav Thun, barn Schwind, grf Rumerskirch, niekoko univerzitnch
profesorov, spisovateov, vych byrokratov, priemyselnkov, advoktov
at., vetko Nemcov. Do tejto skutone prominentnej spolonosti sa dostavil aj dr. meral, ako jedin z pozvanch echov (ostatn odmietli alebo sa
ospravedlnili). Okrem niekokch poskch achticov tam z rakskych Slovanov boli len dvaja vodcovia kleriklnych Slovincov. Je pravda, e v debate
tejto vysokej spolonosti odzneli aj niektor vemi pozoruhodn rei znamenitch profesorov J. W. Foerstera, Lammascha, Redlicha, ktor to s reorganizciou Rakska a s rovnoprvnosou jeho nrodov mysleli skutone primne. Ale kad rozumn lovek musel predsa vtedy (po pde crizmu v Rusku) u vedie, a ani tto aristokrati a viedensk priemyselnci a bankri, ani
degenerovan Habsburgovia, za zchranu ktorch sa tto spolonos zasadzovala, nie s veru schopn Raksko zachrni alebo oivi. Napriek tomu
uznal meral za nutn, aby sa v tejto vzneenej spolonosti ujal slova
a ubezpeil ju o svojej vernosti. Rei, prednesen na tomto zhromaden,
boli v doslovnom znen uverejnen v spise Osterreich und der Friede. Verstndigung unter den Volkern Osterreichs. Wien, Juli 1917.
meral tam vyhlsil:
Veaven pni! Som ech, ktor miluje svoj nrod a ver v budcnos svojho nroda. Som ech, ktor miluje Raksko a ver v budcnos Rakska... Od rokov bolo pohntkou mojej politickej innosti psobi k tomu, aby v Raksku-Uhorsku prilo k organizanej premene,
v ktorej by vetky nrody mohli veda seba radostne i... Som si ale
vedom, e toto spoluitie nie je mon bez jednej zkladnej podmienky, toti bez dobrej vle, aby sme spolu ili v dohode a v priatestve. Dobr va je ten prostriedok, ktor ns prenesie cez vetky prekky a povedie nrody tohoto ttu, a tak i sm tt k lepej budc-

64

nosti. Peccabatur intra muros et extra. Nie vdy bola u ns dobr va

a u tch druhch nebola vdy dobr va. Aj teraz mm dojem, e
stran sksenosti troch poslednch vojnovch rokov na tom vea
nezmenili. Ale neverm tomu. Po trojronom spnku sme sa prebudilli,
ale sme ete v polospnku a opakujeme mechanicky tie ist mylienky
a pohyby, na ktor sme pred vojnou boli zvyknut. Verm, e po uplynut doby pol roka myslenie rakskych nrodov bude celkom in ako
v dnenej prechodnej peride... Mal nrody ij teraz vo vekej obave; v obave, ktor, ako dfam, no u som teraz ist toho, e nie je celkom opodstatnen... Ak by niektor rei, ktor som tu poul, mohli
by medzi vetkmi nrodmi tohto ttu rozirovan, vyvolali by
vek uspokojenie a uahili by aj prcu tch ivlov, ktor v dnenej
dobe vojnovej psychzy smele povstvaj a pracuj proti extrmom v
myslen malch nrodov... Pomocou sdc sa dostaneme aj k spolonej
prci v politike, k dorozumeniu v nrodnom ivote a k rakskej ttnej mylienke.

Tto re bola asto preruovan a nakoniec odmenen brlivm shlasom

a potleskom zhromadench aristokratov, priemyselnkov a ostatnch prominentov. Ako by aj nie. Ve ke sa rakski feudli, bankri, priemyselnci
a ich pomhai strachovali o existenciu svojej raksko-uhorskej monarchie,
ke prezident Wilson proklamoval samourovacie prvo nrodov, ke spojenci vyhlsili za cie vojny oslobodenie echoslovkov spod raksko-uhorskho jarma, ke zstupci eskho nroda na viedenskej rskej rade zdraznili v ttoprvnej deklarcii, e
budeme se v ele svho lidu domhati slouen vech vtv eskoslovenskho nroda v demokratick esk stt, piem nelze opomenuti
i vtve slovensk, ijc v souvislm celku s historickou vlast eskou,

ke Masarykova zahranin akcia bola doma u veobecne znma, ke sa u

na frontoch proti Raksku-Uhorsku objavovali legionri, ke sa v bitke pri
Zborove zvl vyznamenali, ke na talianskom fronte raksky generl
Borojevi nechal povea eskoslovenskch legionrov, ktor mu prili do
rk, a ke u i rusk revolcia bola v plnom prde, vtedy, v takejto dobe,
uznal meral za potrebn, aby o existenciu Rakska sa trascu aristokratick a kapitalistick spolonos ubezpeil, e i on ver v budcnos Rakska,
e revolun vrenie malch nrodov je len prechodn, e u sn za pol
roka sa to zmen v prospech rakskej ttnej mylienky a e sta len
65

rozri niektor tie krsne austrofilsk rei profesorsk medzi udom a

potom bude ma spech i jeho, meralova politika, stavajca sa smele proti
extrmnemu zmaniu malho eskho nroda, ktor vraj vo vojnovej
(rozumej: revolunej) psychze poaduje za vedenia Masaryka nezvisl
eskoslovensk tt!
Inak sa meral v tomto zmysle uplatoval nielen vo Viedni, ale aj
v Prahe. Spolupracoval tu s najskostnatenejm konzervatvnym eskm politikom, staroechom dr. Mattuom.18 Vypracoval mu v prvej polovici mja
1916 lojalitn proraksky prejav, ktor Mattu predloil na prijatie predsednctvu konzervatvnej nrodnej strany. V meralovom koncepte prejavu sa
vyhlasovala naprost oddanos a vernos habsburskej dynastii a monarchii,
integrite raksko-uhorskho ttu a spojeneckmu spolku Rakska s Nemeckom. Mattu vak musel tento meralovsk nvrh odvola, tak bol
proti nemu odpor aj u konzervatvne a reakne zmajcich ud. (Por.
Tobolka, s. 200).

meralov protest proti snahm oslobodenia

nroda z habsburskho jarma
Ke tvordohoda na dotaz vtedy ete neutrlneho prezidenta Wilsona odpovedala, e jej vojnovm cieom je i oslobodenie echoslovkov z cudzieho
jarma, vtedy meral poslal 24. janura 1917 za esk svaz19 raksko-uhorskmu zahraninmu ministrovi grfovi Czerninovi, spupnmu aristokratovi a nepriateovi eskho nroda, list, v ktorom sa protestovalo proti tejto
poiadavke tvordohody. List sa konil tmito vetami:
Chceme ujistiti pi tto prleitosti svho panovnka, e zstaneme
vrni Jemu i Jeho potomkm, e vyhledvajce prv svho nroda,
vyhledvme a vyhledvati chceme vdy zrove prospch habsbursk dynastie a e, e vern lneme ku krli a sttu a e stnosti, je
jsme kdykoliv vzneli a vznme proti nynjm pomrm eskho
18

Karel Mattu (1836-1919), esk prvnik a politik, jeden z hlavnch predstaviteov Nrodnej strany (nazvan aj staroesk). Bol predsedom Nrodnho vboru existujceho v rokoch 1916-1917, ktor zdruoval vinu eskch politickch strn a zaujmal lojlny postoj
k raksko-uhorskej vlde.
19
esk svaz, prorakske zdruenie eskch politickch strn zloen z poslancov rskej
rady, vznikol v roku 1916 zrove s Nrodnm vborom. Jeho innos skonila so znikom
Raksko-Uhorska.

66

nroda, nikdy neotsli na vrou, e po vtznm pro ns skonen

svtovho zpasu doshneme v rmci e a pod ezlem habsbursk
dynastie splnn vech prv eskho nroda... Prosme Vai Excellenci,
abyste prosbu, v usnesen tomto vyslovenou, ril podrobiti blahovoln vaze, po ppad, aby zsadn odmtav stanovisko nae vi pslunmu mstu noty tydohody podle uznn Vai Excellence bylo
i veejnosti odevzdno. Pouvme tto pleitosti, abychom projevili
Va Excellenci vraz na nejhlub cty. Podpisy: dr. meral, v.r.,
Stank, v.r., Matlka, v.r.

Vemi revolucionrsky tento list veru neznel! Pn Czernin ho dal aj ihne

uverejni. Ale pnom revolucionrom meralovho typu asi len dodatone
prilo na um, e t habsbursk lojalitu neprzvukovali dos vrazne, a preto
pni meral, Stank a Matlka o tde neskorie, 31. janura, odoslali druh list Jeho Excellencii Czerninovi tohto znenia:
Vzhledem na odpov stt tydohody presidentovi Spojench stt
severoamerickch Wilsonovi, ve kter stty vlc s mocnastvm
nam uvedly mimo jin tak osvobozen ech od cizho panstv,
jako jeden z cl, k nim chtj moc zbran dospti, presidium eskho svazu odmt tto insinuaci, kter spov na pedpokladech
pln nesprvnch, a rozhodn prohlauje, e nrod esk jako
vdycky v minulosti, tak tak v ptomnosti a v dob pt jen pod
ezlem habsburskm vid svou budoucnost a podmnky svho vvoje...

Treba poznamena, e v tom ase nebol ete raksky parlament zvolan,

poslanci sa neschdzali na zasadnutia, vek as ich sedela v alroch,
mnoh boli narukovan vo vojsku a na frontoch, e vtedy vbec nebolo
tlaovej a inej obianskej slobody, e vojensk cenzra vetko potlaila at.
Na prejavoch ako i na uvedench listoch sa uznieslo predstavenstvo
eskho svazu na rskej rade vo Viedni, v ktorom meral viedol hlavn
slovo. Vemi revolucionrske a marxistick to slovo neskorieho vodcu
komunistov, ako vidie, nebolo.
V celkom rovnakom slohu bola koncipovan depea, ktor za predsednctvo eskho svazu meral a menovan pni podpsali a poslali 6. jna
1917 rakskemu ponmu marlovi Borojeviovi, veliteovi raksko-uhorskch armd na fronte proti Taliansku. Na rozkaz tohto marla boli mnoh
nai legionri a i talianski a juhoslovansk vlastenci, bojujci proti Raksku
67

a dostav sa do rakskeho zajatia, vean. Vojsk Borojevia optovne odrazili vek ofenzvy talianskej armdy, a to bola prleitos, aby pni marlovi srdene pogratulovali. A stalo sa to v dobe, ke v Rusku revolun
proletarit kcal crizmus, crsku armdu a crskych generlov! Hovor sa,
e depeu odoslali kvli tomu, aby novho cisra Karola lepie naladili na
veobecn amnestiu, ktor krtko potom aj skutone vydal. Ale preo musel
depeu podpsa prve ten, i Fierlingerom oslavovan marxistick vodca
proletaritu? Preo ju nepodpsali Habrman, Modrek, Tomek, Bechyn,
Soukup alebo in Fierlingerom ako zradcovia revolunho proletaritu
pranierovan tzv. praviiarski socilni demokrati? Nepodpsali ju, lebo boli
od samho zaiatku v protihabsburskom politickom fronte, teda v opanej
pozcii ako dr. meral. Depea, jej obsah a tylizcia sa navlas zhodovala
s devtnou, ustraenou, servilnou, oportunistickou, nesocialistickou a protirevolucionrskou politikou, ktor meral na ochranu raksko-uhorskej monarchie vo vojne dsledne sledoval. Nedivme sa, e mu tto politika priniesla dveru i najreaknejch monarchistickch rakskych kruhov. Ke
raksky ministersk predseda dr. Seidler, voi cisrskemu domu jeden z najdevtnejch, reorganizoval svoju vldu, pristpil 31. jla 1917 k predsednctvu eskho svazu s prianm, aby tento do vldy delegoval merala za
svojho ministra. Ale esk svaz nebol za as v rakskej vlde. Ke v Rusku revolune zruili monarchiu, ke uvznili cra, ke sa rusk proletarit
u mocne dobval vlunej moci v tte, vtedy v Raksku, nenvidenom
eskm nrodom, je revolucionr dr. meral ministerskm kandidtom
cisrskeho ministerpredsedu! (Por. Tobolka, s. 262).

Rakucke sprvanie sa merala na tokholmskej konferencii

Fierlinger spomna socialistick konferenciu v tokholme, vydriavan poas vojny v lete 1917, ktorej sa okrem kandinvskych socialistov zastnili
iba socialisti centrlnych mocnost (Nemecka a Raksko-Uhorska). Sprvne
vytka tejto konferencii, e sa na nej uplatoval austromarxistick duch
rennerovsk,20 ktor sa snail zachrni Raksko a paralyzova vplyv
20

Karl Renner (1870-1950), raksky socilnodemokratick politik, kancelr (1918-1920)

a prezident (1945-1950). Predstavite austromarxizmu, rakskej koly marxizmu, politickho
a filozofickho smeru, rozvjanho v prvej polovici 20. storoia. Zstanca federatvneho usporiadania Raksko-Uhorska, tzv. personlnej autonmie.

68

revolunch snh proletaritu. Je pravda, e raksko-uhorsk zahranin

politika chcela poui tto konferenciu na propagciu takho mieru, ktor
by bol star mocensk pomery v raksko-uhorskej monarchii ponechal
v podstate nezmenen. Fierlinger zamlal druh polovicu pravdy o tejto
konferencii, a to t, ktor je z hadiska eskoslovenskho vemi dleit.
Zamlal, e esk delegcia na tejto konferencii nebola jednomysene
austrofilsk, austromarxistick a rennerovsk. Zamlal, e v eskej delegcii
len jeden jej len zastupoval austrofilsk a rennerovsk stanovisko, a to nebol nikto in ako dr. meral! Zamal, e druh len delegcie, poslanec
Habrman, zatoil na meralovu austrofilsk austromarxistick politiku
a obhajoval politiku samostatnosti eskoslovenskho ttu a Masarykovu
revolun akciu. Zamlal, e pred konferenciou urobil meral zdvorilostn
nvtevu u rakskeho cisrskeho diplomatickho zstupcu v tokholme, ako
sa to na dobrho marxistickho revolucionra patr, kdeto Fierlingerom za
maloburozneho oportunistu vyhlsen Habrman odmietol s na takto
vizitu. Tento malometiacky pravik vymohol potom nad revolunm
proletrskym vodcom meralom toto znenie memoranda s. delegcie na
zjazde:
... dme pro svj nrod esk utvoen samostatnho eskho sttu
v rmci federativn vybudovanho dunajskho soustt. dme, aby
v tomto stt politickho sjednocen doli vichni pslunci eskho
nroda, pokud uzaven obvaj souvisl teritorium, tedy tak Slovci.
dme pro tento stt vechny atributy suverenity...

Toto kompromisn znenie bolo takto prijat len kvli jednotnmu vystpeniu eskej delegcie pred konferenciou. Inak Habrman otvorene poadoval
naprosto nezvisl eskoslovensk tt bez Habsburgov a na troskch raksko-uhorskej monarchie. Naproti tomu meral zastval rennerovsk stanovisko, e Raksko-Uhorsko m by zachovan a esi a Slovci si maj
svoj problm vyriei v rmci tejto re. meral pokladal eskoslovensk
problm za vntorn otzku Raksko-Uhorska, kdeto Habrman za otzku
medzinrodn. meral bol za kompromisn rieenie rakucke, Habrman za
revolun, radiklne.
Treba ete uvies, e na tokholmsk zjazd zaslali zstupcovia eskoslovenskch socilnodemokratickch organizci v cudzine vyhlsenie, ktor kulminovalo vo vetch:
69

Raksko-Uhorsko touto vlkou a hrzami za vlky vykonanmi ztratilo prvo na existenci. dme svobodn echy a Slovky, dme
eskoslovenskou republiku!

Ale meral trval na svojom austrofilskom stanovisku, hoci vedel, e v tejto

veci zastupuje len miziv meninu nroda. Sm vyhlsil v tokholme toto:
Nrod eskoslovensk se octl svtovou vlkou v mimodnm duevnm stavu. ije v presvden a ve, e touto svtovou vlkou dojde
k rozdlen Rakousko-Uherska, osvobozen eskoslovenskho nroda
a ustanoven samostatnho eskho aneb eskoslovenskho sttu.
95 % eskho lidu sml velezrdn, peje si zkzu Rakouska, zkzy
Habsburk, porky stednch mocnost a z trosek panstv habsburskho oekv splnn svho pn. Tchto 95 % eskho lidu v pmo vo fanatickm zancen, e stedn mocnosti nakonec to prohraj,
Dohoda zvtz a vtzstvm Dohody dosaeno bude reorganisace
stedn Evropy ve smyslu jeho idel politickch.

Ako vidie, nrod doma stl poda vlastnch meralovch slov za Masarykom. V strane robotnctva, v socilnej demokracii, viedli tieto revolun
masarykovsk snahy Habrman, Modrek, Tomek a in. A meral viedol
5%-n meninu oportunistick, protirevolun, rakucku, lojalitn. Tto
5%-n, poda Fierlingera vraj revolun vlna, by bola dorazila rakskouhorsk monarchiu a vytvorila eskoslovensk republiku? Revolun vlna
nesporne bola, ale t la s Masarykom, a nie so meralom. To je historick
skutonos. A tak to vyzeralo v naom nrode u dvno pred oktbrovou
revolciou v Rusku.

Nesprvnos meralovch koncepci

Kto chcel austrofilsk rieenie eskoslovenskho problmu, ten musel vedie, e pri zachovan raksko-uhorskej monarchie by bolo bvalo celkom
nemon, aby sa v jej rmci vytvoril nejak eskoslovensk tt, pretoe
Maari by nikdy neboli pripustili, aby sa Slovensko odlilo od historickho
Uhorska. V tom boli vetci Maari, i feudli, i socialisti, i komunisti,
jednotn. Dva tdne pred definitvnym zrtenm Raksko-Uhorska vydal
cisr Karol, v poslednom zfalom pokuse zachrni svoju ru, manifest
70

k svojim rakskym nrodom (nie uhorskm), aby si kad formoval svoj nrodn tt v rmci rakskej monarchie. Karol si netrfal adresova tto vzvu aj uhorskm nrodom, teda aj Slovkom, pretoe sa bl odporu Maarov,
ktor sa mu zdali by ete i v tchto poslednch chvach jeho monarchie
nepremoitenmi. Ale nielen tto oligarchistick vldcovia boli za naprost
a bezpodmienen zemn integritu historickho Uhorska. I obianski
pokrokri, i socialisti maarsk. Po Karolovom manifeste rakskym nrodom, v poslednch chvach historickho Uhorska, Oskar Jszi, vodca maarskch pokrokrov a jeden z tch mlopoetnch maarskch politikov,
ktor to s nemaarskmi nrodmi mysleli primne, sa zfalo pokal zska
Slovkov, Rumunov, Rusnov at. pre Uhorsko poskytnutm im nrodnej
autonmie v uhorskom tte. Maarsk socilni demokrati na tokholmskom
zjazde ni nechceli pou o nejakom eskoslovenskom tte, leda ak by sa
bol zriadil bez Slovenska. Nepodarilo sa im prehovori vodcu socilnych
demokratov Emanuela Lehockho, aby sa zastnil tokholmskho kongresu
a zasadil sa tam za zemn integritu Uhorska. A o sa maarskch komunistov tka, t pod vedenm trockistickho dikttora Blu Kna vo vojne
proti eskoslovensku v roku 1919 dokzali, ako si predstavuj postavenie
Slovenska. Ke maarsk vojsk obsadili dobr tretinu Slovenska, dal Bla
Kn cez svojich prvrencov (z ktorch mnoh na Slovensku ani nebvali,
ako napr. petiansky Janouek21) vyhlsi 16. jna 1919 samostatn slovensk radov republiku, ktor sce nenala ohlas u slovenskho udu a zanikla odchodom maarskch vojsk zo Slovenska, ale bola dokladom toho, e
ani maarsk, ani maarnski komunisti o nejakom eskoslovensku nechceli ni vedie. Tohto nekompromisnho protieskoslovenskho stanoviska
vetkch Maarov si bol vedom aj meral, ke zastval nzor doma, vo
Viedni a v tokholme, e eskoslovensk otzku treba riei v rmci Uhorska. Dobre vedel, ako to vedel kad rozumn politik, e v rmci Rakska by
sa nikdy iadny eskoslovensk tt nebol mohol zrealizova, v najlepom
prpade iba nejak iria i uia autonmia esk s ponechanm Slovenska
napospas uhorskmu panstvu.

21

Antonn Janouek (1877-1941), komunistick politik a novinr, po vpde maarskch

vojsk na zemie Slovenska vyhlsil v jni 1919 v Preove tzv. Slovensk republiku rd.

71

meralov protest proti sebaureniu nrodov,

poadovanom komunistami v Breste
Ale ani boevick oktbrov revolcia z roku 1917 nepouila merala, e
doby oportunizmu pominuli. Po rozklade ruskej armdy sovietska vlda
zaala s Nemeckom a s Raksko-Uhorskom mierov jednanie v litovskom
Breste. Zstupcovia sovietskej vldy tam poadovali, aby kad nrod samostatne a slobodne rozhodoval o tom, i chce by samostatn, alebo nie,
a to e m prs do mierovej zmluvy. Proti tomu raksky zahranin minister tam 25. decembra 1917 vyhlsil:
Otzka sttn pslunosti nrodnch skupin, nemajcch sttn samostatnosti, neme bti podle stanoviska mocnost tyspolku upravena
mezisttn. Otzka ta budi v danm ppad kadm sttem eena
s nrody jeho samostatn cestou stavn. (Por. Tobolka, s. 314).

Ako vidie, stanovisko Czerninovo sa npadne zhodovalo s politikou meralovou v tokholme a inde. Bolo to prve v doch, ke Franczsko uznalo
a povolilo samostatn eskoslovensk armdu. Bol potrebn rchly protest
proti rakskemu stanovisku. Preto sa zili na Troch krov (6. janura 1918)
vetci esk poslanci ako generlny snem, aby protestovali. Bol to doma
nesporne vznamn revolun in uprostred svetovej vojny. Jednohlasne
prijat deklarcia, tzv. trojkrov, znela takto:
Ve tvrtm roce hrozn vlky svtov, je si vydala bezmrnch
obt na ivotech a statcch nrod, dj se prvn pokusy o mr. My,
et poslanci rady sk, je byla rozsudky nepslunch vojenskch
soud zbavena cel ady svch len slovanskch, a zrove my et
poslanci rozputnho a dosud neobnovenho snmu krlovstv eskho, jako i po celou dobu vlky nesvolanho snmu markrabstv
Moravskho a neobnovenho snmu vvodstv Slezskho, jako zvolen
zstupcov nroda eskho, zdrazujce veker prohlen eskho
poselstv na rad sk, jsme povinni urit a jasn za lid esk a za
porobenou vtev slovenskou v Uhrch vyznaiti svoje stanovisko
k nov prav pomr mezinrodnch. Kdy poslanci obrozenho nroda naeho promluvili za vlky francouzsko-nmeck o mezinrodnch otzkch evropskch, prohlsili v memorandu svm dne 8. prosince 1870 slavnostn:

72

Vechny nrodov, a velc, a mal, maj rovn prvo sebeuren a rovnost jejich m stejn etena bti. Jen z uznn rovnoprvnosti a ze vzjemn vnosti svobodnho sebeuren vech nrod
me vykvsti prav jejich svoboda a bratrstv, veobecn mr a prav
lidskost.
My, poslancov nroda eskho, vrno jsouce i dnes tmto zsadm svch pedchdc, s radost jsme pozdravili, e dnes vechny ony
stty, je jsou zaloeny na zsadch demokracie, vlc a neutrln,
pokldaj stejn s nmi toto svobodn sebeuren nrod za zruku
trvalho mru veobecnho. Nov Rusko pi svm pokusu o mr veobecn vloilo do stejnch podmnek mrovch zsadu sebeuren
nrod tak, aby nrodov svobodnou volbou rozhodli o svm ivot
a usnesli se, chtj-li vybudovati stt samostatn, i tvoiti sttn celek
ve spolku s nrody jinmi. Naproti tomu vyhlsil zstupce RakouskaUherska jmnem tydohody, e otzka sebeuren onch nrod, je
dosud nemaj sv sttni samostatnosti, m bti eena v kadm stt
cestou stavn. Vzhledem na to jsme za esk nrod povinni prohlsiti, e toto stanovisko zstupce Rakouska-Uherska nen stanoviskem
nam. My jsme se naopak ve vech svch projevech a nvrzch tomuto een vzprali, jeto po bezpoetnch trpnch zkuenostech naich
neznamen ono nic jinho, neli pln zamtnut zsady sebeuren
nrod. Trpce alujeme, e nrod n byl zbaven sv samostatnosti
sttoprvn i svho prva sebeuren umlmi dy volebnmi, vydn
nadto panstv nmeck meniny a nmeck centralistick byrokracie.
Slovensk vtev nae stala se pak obt brutlnosti maarsk a neslchanho nsilnictv ve stt, jen pes vechny zdnliv konstitun
formy zstv nejtemnjm koutem Evropy, v nm nrodov nemaart, tvoc vtinu, jsou panujc meninou trni a hubeni, od
kolbky odnrodovni, zstavajce takka beze veho zastoupen na
snmu i v adech, bez veejnch kol a bez volnosti ve kolch
soukromch... My, poslancov nroda eskho, prohlaujeme, e mr,
kter by nrodu naemu nepinesl spravedlnosti a svobody, nemohl
by pro nho bti mrem, nbr jen potkem novho mohutnho
a dslednho zpasu za sttn samostatnost, v nm by nrod n napjal veker sv sly hmotn a mravn a do krajnosti a v tomto bezohlednm boji neustal a do astnho konce. Nrod n hls se o svou
samostatnost, opraje se o sv historick prvo sttn a jsa prodchnut
vecek velou touhou, aby ve svobodn souti s jinmi nrody
svobodnmi a ve svm stt svrchovanm, plnoprvnm, demokratic-

73

km, sociln spravedlivm i na rovnosti veho svho obanstva vybudovanm a v hranicch historickch zem a sdel svch a sv vtv slovensk pispti mohl k novmu velkmu rozvoji lidstva, zaloenmu
na volnosti a bratrstv, piznvaje v tomto stt nrodnm meninm
pln rovn prva nrodn. Vedeni jsouce tmito zsadami protestujeme slavnostn proti odmtn prva sebeuren nrod pi jednn
mrovm a dme, aby ve smyslu prva toho zabezpeena byla vem
nrodm, tedy i naemu, ast a pln volnost obhjiti svch prv na
mrovm kongresu.

Z eskch poslancov sa trojkrovej schdze vedome nezastnil a tto deklarciu nepodpsal dr. meral! Treba si dobre uvedomi: Na brestlitovskej
mierovej konferencii poaduj zstupcovia sovietskej vldy slobodn sebaurovacie prvo pre vetky nrody. Proti tejto poiadavke sa tam postav
raksko-uhorsk zahranin minister. esk poslanci rskej rady a zemskch snemov protestuj proti tomuto raksko-uhorskmu stanovisku a stavaj sa za poiadavku revolunho boevickho Ruska. A dr. meral, ako
skoro jedin, sa nepripojil k tejto revolunej poiadavke! V Prvu lidu sa
potom vyhovral na velijak formlne dvody, ale skuton dvod bol ten,
e stle ete zastval svoje oportunistick stanovisko, ktor stlo Jeho
Excellencii grfovi Czerninovi bliie ne 95%-nej vine eskho nroda.
A dr. meral neprisahal, ani ke sa zstupcovia nroda 13. aprla 1918
zili pod vedenm majstra Aloisa Jirska a zloili prsahu formulovan
dr. Frantikom Soukupom (ktor bol poda Fierlingera nerevolucionrskym
oportunistom):
Shromdili jsme se zde, jako povolan zstupcov tvoji, abychom nahor i dol manifestovali, e vechen nrod, sjednocen tak, jak toho
djiny tvoje nejsou pamtnky, stoj jako ulov hradba za vm tm,
co tvoje poselstvo v pamtnch svch a historickch deklaracch zjevilo. Tak zde stojme! A v pevn, nezlomn dve v konen vtzstv
nejsvtjch prv svch, v dve ve vtzstv spravedlnosti, ve vtzstv prva nad nsilm, svobody nad porobou, demokracie nad vsadami a pravdy nad klamem, ve velikm rozhrann djin svtovch,
zvedme ruce sv, a pi drah pamtce pedk, ped oima vzkenho nroda a nad hroby padlch, v mohutnm souzvuku vech duch svch slibujeme dnes a pro vechnu budoucnost: Vytrvme, a
pozdravme samostatnost svho nroda!

74

Nu, dr. meral neprisahal, nepodpsal, neprotestoval, neveril! Lepie povedan, veril; veril viac politike grfa Czernina a tomuto podobnch, ne tm
95%-m nroda! Ke toti predstavitelia nroda tto prsahu skladali, vtedy
Nemci viedli na franczskom fronte najvraednejiu, ale u i svoju posledn
ofenzvu. Tto ofenzva mala vtedy hroziv zaiaton spechy. A tto skutonos poslednch nemeckch vazstiev urobila na merala, revolucionra, tak dojem (nota bene len niekoko mesiacov pred konenou kapitulciou Nemcov), e sa ctil by potvrden vo svojom stlom oportunistickom
presveden, e vojnu vyhraj Nemci, resp. e sa skon nerozhodne, a teda
i zchranou existencie Raksko-Uhorska. Pre neho neplatilo vtedy iadne
revolucionrske ovzduie. On i po ruskej oktbrovej revolcii ostal tm
chladnm oportunistom, ktorm bol od samho zaiatku prvej svetovej vojny. Bol nm i vtedy, ke cez Prvo lidu a cez brnensk Rovnost dal odmietnu historick prejav eskch spisovateov. Spisovatelia toti zazlievali
ustraeneck, austrofilsk, meralovsk politiku a pred prvm zdenm sa
rskej rady vydali da 17. mja 1917 verejn prejav, v ktorom poslancov
vyzvali, aby sa chovali ako mui, boli si vedom historickch db a neohrozene vymhali slobodu a nezvislos nroda. Toto odmietanie rakuckeho kolaboranstva a i meralovho oportunizmu podpsali vtedy i Zdenk
Nejedl, Ivan Olbracht, Marie Majerov at. (Por. Tobolka, s. 236).

meralov rchly obrat

Preo sa sprval dr. meral tak nerevolucionrsko-oportunisticky a rakucko-kolaborantsky v dobe, ke cel nrod doma a za hranicami, vetkmi
prostriedkami, ktor mu boli k dispozcii, stl v historickom zpase o ttnu
samostatnos? Preo nepomhal nrodu v tomto boji? o ho z toho boja
zdrovalo? Na tieto otzky dal najlepiu odpove sm meral, ke vo svojom odkaze zo tokholmskho zjazdu toto odkzal naim ruskm legionrom:
Soudruzi-vojci! Strana soc. demokratick vs pozdravuje a sdluje, e
s vam postupem v Rusku souhlas. Pokud mne osobn se te, nestavm se proti samostatnosti eskho nroda, ale nevidm Rakousko
tak slab, aby to mohlo prohrt! (Por. Lad. Vlsta, Legioni socialist
v Rusku a v revoluci, Praha 1922, s. 15).

75

Takto zmal vodca revolunej vlny proletaritu, ke ilo o to: teraz alebo
nikdy! o by bolo bvalo z ruskej revolcie, ak by bol Lenin pokladal crske
Rusko za tak siln, e to nebolo mohlo prehra? o by bolo bvalo zo
samostatnosti eskoslovenskej, ak by sme sa boli vetci, doma a za hranicami, zachovali poda rady dr. merala a nie poda prkladu T. G. Masaryka,
ktor v tomto rozhodujcom zpase nrodov pokladal od samho zaiatku
vojny Raksko za tak slab, e to muselo nakoniec prehra?
Len ke v lete a na jese v roku 1918, teda v piatom roku vojny, boli
nemeck, raksko-uhorsk a s nimi spojen in vojsk stle a katastroflne
bit, a vtedy objavil dr. meral svoju revolucionrsku duu. Ke u kad
diea vedelo, e o pr tdov bude koniec Rakska, vtedy sa aj meral
prebudil z rakuckeho oportunistickho spnku a zaal radikli. Cez cel
dlh dobu vojny chlcholil a utioval; ale ke napriek vetkmu jeho siliu
sa robotnctvo predsa brilo a bri sa muselo pre hlad a biedu, v eskch
zemiach dovtedy nikdy nevdan, o ani meralova lojalitn politika nevedela odvrti, ke v zahrani vetky bojujce vemoci uznali Masarykovu
eskoslovensk vldu, ke proti vetkm oakvaniam meralovm eskoslovensk tt bol u skoro skutkom a ke fiasko svojej austrofilskej
politiky bolo u i jemu sammu jasn, a i to, e ou stratil skoro cel svoj
politick kredit, vtedy, v poslednej chvli, meral spravil onglrsky politick ksok. Vtlail sa medzi tch, ktor mysleli, e by bolo treba vyhlsi eskoslovensk republiku u pred formlnou kapitulciou Raksko-Uhorska.
Nie z vle vlastnej socilnodemokratickej strany, ale na naliehanie vodcov
nrodnch socialistov Emila Frankeho a Jiho Stbrnho bol prijat do
socialistickej rady, zostavenej zo socilnych demokratov a nrodnch socialistov. Tu potom zaal radikli. Ako som u podrobnejie uviedol, viac ne
tyri roky robil meral najdevtnejiu, ptolzask, nedstojn rakucku
politiku, len aby zachrnil Raksko-Uhorsko. A teraz naraz, niekoko tdov pred koncom, zmocnila sa ho netrpezlivos, e republika nie je ete
vyhlsen! Takto sa stalo potom, e akn vbor socialistickej rady na
zhromadeniach niektorch miest iech a Moravy vyhlsil 14. oktbra, teda
dva tdne pred kapitulciou Rakska, republiku. meral pri tej prleitosti
priznal sudetskm Nemcom prvo na sebeurenie, toti, e sa mu od
iech a Moravy aj s ich zemm odtrhn. To vyvolalo proti nemu odpor
aknho vboru socialistickej rady, nsledkom oho sa musel vzda lenstva
v om. Vyhlsenie republiky niektormi aknmi vbormi malo len demon76

tran vznam, ale nemenilo ni na skutonch mocenskch pomeroch.

Rakske civiln a vojensk rady fungovali a i robotnctvo pracovalo alej,
ako keby sa ni nebolo stalo. A 28. oktbra prela vetka ttna moc do rk
nroda, ke Nrodn vbor, v ktorom boli zastpen vetky politick
strany, vyhlsil po kapitulcii Raksko-Uhorska samostatn eskoslovensk
tt.
meralov politick ah sa nepodaril. Cez cel vojnu pracoval proti
snahm Masarykovm. A ke sa tby celho nroda pod Masarykovm
vedenm u-u uskutonili a dosiahnutie tohto vekho vsledku bolo len
otzkou dn, vtedy chcel meral rchlym politickm obratom predstpi
pred nrod, ako keby nie Masaryk, jeho spolupracovnci, legionri a domci
odboj, ale on, meral, marxista a vodca revolunej vlny proletaritu, bol
vybojoval samostatnos a slobodu nroda. Pravda, v roku 1918 kad lovek
dobre vedel, na ej strane je pravda, pretoe sa meralovsk brucholezn
oportunistick rakucka politika odohrala pred celou verejnosou. Preto sa
vtedy meralov chytrcky politick ksok nezdaril. Najviac, e zasial semeno nejednoty do robotnckych radov. Za to vak o 33 rokov neskr uznal
Fierlinger pdu za dos obroben na to, aby sa mohlo s ndejou na uverenie
tvrdi, e vetko to, o za prvej svetovej vojny podnikal Masaryk so svojimi
spolubojovnkmi a spolupracovnkmi, je iba falon legenda, a e naopak
meralovsk revolun vlna naeho pracujcho lidu bola hlavnm initeom nho spenho oslobodenia.
Len tak pomimo poznamenvam, e sa touto tzou postavil Fierlinger
do kontrastu s inm, nesporne vznamnejm a zslunejm komunistickm muom, so Zdekom Nejedlm, ktor vo svojom vekom diele o Masarykovi a prve v spojitosti s jeho akciou v prvej svetovej vojne napsal
o Masarykovi, e svou politickou innost za vlky vykonal nejvt vbec
politick in, jak byl v nov dob eskch djin vykonn. (Por. Zd. Nejedl, T. G. Masaryk, 1930, s. 13).

Kto viedol revolun boj eskoslovenskho robotnctva za vojny?

Skutonosti, ktor som tu uviedol o politike dr. merala vo vojne, nijako
nezmenuj jeho osobn poestnos, ktor nikdy nikm nebola vzat v pochybnos. I politika sama, ktor uskutooval, neme by len tak mahom
odsudzovan. V ohromnom zpolen prvej svetovej vojny bol osud nho
77

nroda dlho neist. Nemono malmu nrodu vytka, e v kritickch historickch asoch, ke ide o jeho bytie alebo nebytie, sleduje politiku dvojich
eliezok. Nemono vytka, e ke dlho nebolo ist, ako sa prv svetov
vojna skon, boli i tak politici, ktorch nepopulrna politika by v prpade
vhry centrlnych mocnost alebo v prpade nerozhodnho vsledku bola
sn v uritej miere poslila nrodu, aspo by sn bola miernila nastal
drsnosti. o ale mono vytka, to je, e takto politiku nem uskutoova
vodca strany, ktor m revolun program, strany, za ktorou stli masy
s tbou radiklneho odstrnenia toho, o chceli utlaovatelia nroda
a tchto ms, prve pomocou udom nenvidenej vojny zachrni, zachova,
ba ete i upevni a zostri. Oportunistick politiku mal meral ponecha
inm politikom a nie s ou kompromitova robotncke hnutie a svoju socilnodemokratick stranu. Dr. meral, politick hlava vynikajca a lovek
neobyajnej inteligencie, to iste dobre vedel, a ke sa predsa rozhodol pre
lojlnu, kolaborantsk a oportunistick politiku voi Raksku, potom to
robil iste nie iba z taktickch dvodov, ale i preto, e bol skrz-naskrz austrofilom, Vekorakanom, ktor poctivo veril, e n nrod sa me bezpene
umiestni iba v rmci rakskej re a tam me dosiahnu splnenie vetkch
svojich nrodnch a socilnych tob. Ale i u merala odsudzujeme, i ho
ospravedlujeme alebo i chvlime, ako to rob Fierlinger, jedno nemono
predsa vne tvrdi, e by bol on a jeho politick smer i len niem najmenm prispel k vybojovaniu naej ttnej samostatnosti.
Robotncka trieda bola iste vznamnm faktorom v boji za nau nrodn samostatnos. Mnoho robotnkov mala nrodnosocilna strana, ktor
v tomto boji bola vemi radiklna. V materskej strane robotnctva, v socilnej demokracii, to vak nebol meralov smer, ktor bojoval za samostatnos,
ale smer veden Habrmanom, Modrkom, Tomkom, Bechyom a ostatnmi, ktorch teraz Fierlinger hanob ako oportunistov, malometiakov
a zradcov. Historickou skutonosou je, e Raksku Habsburgov, achty,
vekokapitalistov, tomuto ttnemu tvaru soldatesky hlsal meral za vojny naprost oddanos a poslunos a iba v demokratickej republike Masarykovej zaal prakticky uskutoova revolun politiku a rozvrat.

78

VII.
PRINY A ZMYSEL PRVEJ SVETOVEJ VOJNY
A MASARYKOVE KONCEPCIE

Fierlinger, ktor sa ete i vo svojej knihe z roku 1947 vyznva za stpenca

Masarykovej idealistickej filozofie a politiky a takto sa prejavil vo vetkch
svojich predolch spisoch a i vo svojej politickej innosti, po roku 1948 dokonale obrtil a vo svojom pamflete vytka Masarykovi a samozrejme i Beneovi idealistick svetonzor a hlavne to, e vraj nepochopili prav charakter a vznam prvej svetovej vojny. Fierlinger tvrd, e poda Masaryka
stly tu proti sob ideje, nzory na svt a ivot. Na jedn stran byly
to humanitn idely Velk francouzsk revoluce... na druh stran
Rusko a Nmecko byly vlastn organisovanm caesarismem a pangermnskm imperalismem... Ve vtzstv zpadnch mocnost vidl Masaryk triumf humanitnch demokratickch idel, demokracie... vil
s Wilsonem, e Spojen stty evropsk pestvaj bt utopi!

Toto vetko, e s zmaten nzory Masarykov, ktor dnes nen teba

vyvracet, tak s vraj absurdn. Fierlinger samozrejme zamluje, e tieto
zmaten nzory vyznval aj on viac ako tridsa rokov, sprvu ako legionr,
potom ako diplomat a politik, a vdy ako vemi intmny spolupracovnk
dr. Benea. Nielen e to zamluje, ale vo svojom pamflete argumentuje, ako
keby bol vdy bval toho nzoru, e prv svetov vojna bola kapitalistickm, protirobotnckym, reaknm podnikom vetkch zastnench imperialistickch mocnost, prejavom ich dravho imperializmu, typick imperialistick vojna. Pobili sa v nej dve nevraiv kapitalistick a imperialistick
skupiny ttov, a to e bolo vetko. Nememe, pe Fierlinger, nijak mluvit o vsledku prvn svtov vlky jako o triumfu demokratickch idel.
Nu skmajme, kto m pravdu, i Masaryk, alebo boevickm krstom
prel Fierlinger. Skmajme rad-radom vetkch astnkov prvej svetovej
vojny a ich pohntky pri asti vo vojne.

79

Pohntky malch nrodov

o sa tka ns echov a Slovkov, nesporn je, e sme sa jej zastnili. Ako
vtedy raksko-uhorsk prslunci sme museli rukova do raksko-uhorskej
armdy a s ou bojova proti Rusom, Srbom a ich ostatnm spojencom. Je
historickou skutonosou, e sme tak robili len z printenia, bez nadenia,
ba s odporom, e sme vyhadvali kad prleitos vyhn sa tmto bojom,
zuteka z nich, prida sa k nepriateovi. Z tohto odporu nroda vzniklo
legionrske vojsko za hranicami a akcia Masaryka. To bola naa as
v prvej svetovej vojne na druhej strane. Cieom tohto odboja doma aj vonku
bolo znienie imperialistickej raksko-uhorskej monarchie a vybojovanie
eskoslovenskej ttnej samostatnosti. Tento boj za nae samourovacie
prvo sn ani Fierlinger nevyhlsi za imperialistick a kapitalistick a za
prejav nejakho triedneho boja.
Pozrime sa teraz na Srbsko, ktor bolo prvou obeou vojny. Ako sa
dostalo do vojny? Koncom jna 1914 zavradili v Sarajeve raksko-uhorsk
prslunci srbskej nrodnosti rakskeho nslednka trnu. Tento incident
pouili rakski a maarsk oligarchovia, generalita armdy a nemeck a maarsk obianski politici, aby spustili dvno pripravovan vojnov akciu
proti Srbsku. Hoci Srbsko prijalo vetky podmienky raksko-uhorskho
ultimta, predsa mu Raksko-Uhorsko vyhlsilo vojnu. Mal pmilinov
Srbsko tu stlo proti 54-milinovej habsburskej ri. Mono vbec vne
hovori o tom, e mal Srbsko, ktor sa iba brnilo proti premocnmu brutlnemu tonkovi, malo nejak imperialistick a kapitalistick apircie vo
vojne, ktor mu bola vnten? Ke potom v priebehu vojny bosensk, chorvtske a slovinsk obyvatestvo raksko-uhorskej monarchie dvalo najavo
svoj zujem o juhoslovansk ttne zjednotenie a Srbsko, ktor inak bolo od
jesene 1915 a do konca vojny 1918 vojskami Centrlnych mocnost obsaden, tieto snahy podporovalo, mono tieto snahy nazva imperialistickmi?
Mono nazva imperialistickm snaenie o dosiahnutie samourenia niektorho nroda? Snahy o spojenie so skmeovcami, ktor s pod jarmom
cudzej brutlnej imperialistickej mocnosti? Vak snaha o samourenie kadho nroda bola i ruskou revolciou proklamovan za najzkladnejiu podmienku trvalho mieru! Bolo by holm nezmyslom tvrdi, e as Srbska
v obrannej vojne mu nantenej bola z jeho strany akciou imperialistickou.

80

Nieo podobn bolo s Rumunskom. Je pravda, e Rumunsko nebolo

napadnut Centrlnymi mocnosami a vstpilo do vojny v roku 1916, ke
tieto utrpeli porku ofenzvou generla Brusilova. Ale vstpilo Rumunsko
do vojny kvli nejakmu kapitalistickmu imperializmu? Cieom Rumunska
bolo, aby vyslobodilo svojich skmeovcov, skoro tyri miliny Rumunov
v Sedmohradsku, ktor boli v Uhorsku Maarmi, resp. ich panujcimi
triedami prve tak potlaen a systematicky vetkmi prostriedkami ttneho apartu odnrodovan ako aj Slovci. Mono tieto prirodzen zjednocovacie snahy jednho nroda, ktor s obsahom jeho samourovacieho
prva, nazva imperializmom? Mono to nazva imperializmom zvl zo
strany malho nroda, ktorho prve imperializmus Centrlnych mocnost
nsilne ntil, aby stroia trpel bezprvie tm, e skoro tretina jeho skmeovcov ila pod neznesitenm cudzm jarmom? Ke severn Krejci bojuj
za zjednotenie vetkch Krejcov, tak je to komunistami celho sveta oznaovan za oprvnen zpas. Ke Rumunsko vystpilo v prvej svetovej vojne
za splnenie rovnakch idelov, mono to nazva imperializmom? Zvl ke
uvime, e Raksko-Uhorsko, resp. jeho feudlny a kapitalistick reim zmerne vyvolal eurpsku vojnu hlavne preto, aby udusil samourovacie prvo svojich nenemeckch a nemaarskch a susednch malch nrodov.
Skmajme prpad alieho malho ttu, ktor sa zastnil prvej svetovej vojny. Ide o Belgicko. Tento mal tt sa stal v prvej polovici minulho
storoia medzinrodne neutrlnym. Medzinrodnou zmluvou sa zaviazal, e
nikdy iadnu vojnu nepovedie a ani sa so iadnou mocnosou nespoj
s cieom vedenia vojny. Najsilnejie tyri eurpske mocnosti: Anglicko,
Franczsko, Nemecko (Prusko) a Raksko garantovali belgick neutralitu,
t. j. sa zmluvne zaviazali, e ju ochrnia proti kadmu, kto by ju naruil.
Prirodzene, e i Belgicko samo malo prvo brni svoju neutralitu voi kadmu tonkovi. Ke v auguste 1914 Nemecko viedlo svoj vek tok na
Franczsko, postupovalo poda plnu nemeckho generlneho tbu, ktor,
podobne ako o 26 rokov neskorie Hitlerov tb, predvdal kvli zabezpeeniu spechu vojnovho aenia proti Franczom prechod nemeckch
armd cez zemie neutrlneho Belgicka. Nemeck vlda preto Belgicko
vyzvala, aby tento prechod povolil. Belgick vlda to s odvolanm sa na
svoje neutralitn zvzky odmietla. Nato Nemci vyhlsili Belgicku vojnu
a vtrhli na jeho zemie. Tento mal tt bol tmto brutlnym postupom
cisrskeho Nemecka vtiahnut do vojny na obranu svojho zemia a svojich
81

neutralitnch medzinrodnch zvzkov. Poas celej, takto mu nantenej

vojny, nemalo Belgicko in snahu ako znovuzriadenie svojej ttnej a zemnej integrity, svojho samourenia. Nikomu nikdy nenapadlo vini Belgicko
z imperialistickch apirci v tejto vojne.

Pohntky vekch ttov

Teraz sa pozrime, ak pohntky viedli vek tty, ktor sa zastnili prvej
svetovej vojny.

Ako to bolo s Ruskom?

Rusko, ako je znme, poas celho 19. storoia vystupovalo ako ochranca
malch balknskych nrodov. Viedlo niekoko vojnovch vprav proti Turkom, ktor tieto nrody u od stredoveku drali v stlom ujarmen. Vsledok
ruskch aen a vbec ruskej politiky bol, e Srbsko, ierna Hora, Bulharsko, Grcko a Rumunsko sa postupne vyslobodzovali z tureckej nadvldy. Tto historick skutonos a zsluha Ruska je veobecne uznvan. Ale
Rusko chrnilo tieto tty aj proti rozpnavosti Raksko-Uhorska. Tto vemoc od roku 1878 okupovala a v roku 1908 anektovala Bosnu a Hercegovinu, teda oblasti obvan vlune Srbmi, a gravitovala do Solna, aby si
tam zabezpeila prstav v Egejskom mori a nepretrit zemn spojenie
s nm. Bolo to podobn snaenie ako politika Ruska o zskanie Carihradu
a morskch in. Ale zatia o Rusko na ceste k dosiahnutiu tohto svojho
ciea balknske nrody oslobodzovalo a pomhalo im k samostatnosti, Raksko-Uhorsko vemone hadelo Srbsko, ktor mu svojou zemnou polohou prekalo na ceste do Solna, ovlda a pokori. Po vaznej protitureckej vojne v roku 1912 prekazilo Srbsku prstup k Jadranskmu moru.
Svojm a nemeckm agentom na bulharskom trne, Ferdinandom Koburgom, stle rozdchavalo bulharsko-srbsk odlinosti. Tto imperialistick
politika Raksko-Uhorska bola pvodcom vojny proti Srbsku v roku 1914.
Pritom Raksko vedelo, e Rusko m morlne a i zmluvn zvzky voi
Srbsku a e ho nemohlo necha bez ochrany v prpade rakskeho toku.
A Raksko-Uhorsko ten tok predsa podniklo. Malo Rusko necha Srbsko
v tiesni a nedba na svoje zvzky? A ke Rusko nenechalo Srbsko napospas
82

rakskej soldateske a lo mu na pomoc, mono tento postup nazva imperializmom? Ke sme my boli v dobe mnchovskej v roku 1938 v podobnej
tiesni voi hitlerovskmu toku a Sovietsky zvz by nm bol iel na pomoc,
hoci nebol k tomu podmienkami zmluvy zaviazan, bol by to bval z jeho
strany imperializmus, imperialistick politika?22 Ak by Rusko roku 1914 nebolo poskytlo Srbsku pomoc, potom by Fierlinger dnes iste obvioval crske
Rusko, e obetovalo mal Srbsko svojim sebeckm zujmom, ktor mu
nedovoovali, aby v tej dobe viedlo nejak vojnu, a e dohadovanie s imperialistickm Rakskom mu bolo milie ne zchrana malho slovanskho
nroda. Inak Fierlinger sm uznva, e Rusko do tej vojny lo nerado a e by
kvli tomu, aby sa vojne vyhlo, bolo znieslo i do uritej miery pokorenie
Srbska, a e nemohlo strpie ohrozenie samej existencie srbskho ttu.
Mono za takchto okolnost vojnu Ruska oznai paulne za imperialistick? Dalo by sa, pravda, namieta, e Rusko lo do vojny na obranu
Srbska nie tak z idelneho dvodu obrany malho slovanskho nroda, ale
viacej preto, e sa obvalo, e by ovldanm Srbska Raksko-Uhorskom boli
ohrozen rusk vemocensk apircie v otzke Carihradu a morskch in.
Ale mono tieto apircie oznai za imperialistick, ke i sm Sovietsky
zvz kldol podobn poiadavky Turecku, iadajc od neho, aby boli morsk
iny obsaden i sovietskymi brannmi silami? Inak treba uzna, e zabezpeenie vonej plavby ruskch lod cez morsk iny je vekm hospodrskym zujmom Ruska, kee tto vek ra nem temer iadne in stle
otvoren vodn cesty do reho mora. Mono snahu o zabezpeenie takhoto ivotnho zujmu nazva imperializmom? Inak crske Rusko nemalo
pri vypuknut prvej svetovej vojny iadne zemn apircie voi svojim
zpadnm susedom. Aliann zmluva uzavret v roku 1897 s Franczskom
mala i zo strany Ruska viacej obrann rz. A to vzhadom na rozpnavos
Nemecka, ktor sa za cisra Wilhelma II. stvala zvl agresvnou a svojou
netajenou snahou ovldnutia priestoru od Berlna po Bagdad ohrozovala
zujmy Ruska na Balkne. Imperialistickm mono nazva crske Rusko pre
jeho politiku v zii, kde si na kor ny snailo zvi svoju davu; no
a pre jeho politiku v Perzii, kde si dohodou s Anglickom zabezpeilo tzv. sfru vplyvu. Ale na alekom vchode tto rusk expanzvnos zastavilo japonsk vazstvo v rusko-japonskej vojne v roku 1904/05. Pri vypuknut
prvej svetovej vojny tto otzka vbec nepadala na vhu, a podobne ani
22

Udalostiam Mnchova 1938 sa Ivan Drer venuje v tretej asti Antifierlingera.

83

otzka perzsk nie. Naopak, Japonsko v tejto vojne stlo po boku Ruska
a vyhlsilo Nemecku vojnu u v jej prvom mesiaci. alej mono nazva politiku crskeho reimu imperialistickou i preto, e proti vli poskho udu
Rusko ovldalo t as niekdajieho poskho ttu, ktor poda imperialistickch zmlv, uzavretch spolu s Pruskom a Rakskom v druhej polovici
18. storoia o delen Poska, pripadla ruskej ri. A imperialistick bol rusk
crsky reim i preto, e proti vli mnohch neruskch nrodov ich ovldal
v centralistickej ri a kruto potlail kad ich snahu o slobodu a nezvislos. Ke vak Rusko lo na pomoc malmu Srbsku napadnutmu raksko-uhorskm imperializmom a dostalo sa do vojnovho konfliktu, nestalo sa
to preto, e by si bolo chcelo touto mu nantenou vojnou zabezpei tieto
svoje imperializmy. Ono lo do vojny, aby brnilo mal Srbsko, a tm i svoje
balknske zujmy, ktor pre iadny balknsky nrod neznamenali stratu
samostatnosti alebo nrodnho zemia.

Ako to bolo s Franczskom?

Franczsko bolo spojencom Ruska od uzavretia rusko-franczskej aliannej
zmluvy z roku 1897. Ke Rusko, po raksko-uhorskom vyhlsen vojny
Srbsku v lete 1914, zaalo mobilizciu svojich brannch sl, aby pomohlo
napadnutmu srbskmu nrodu, nemeck cisr, ako spojenec RakskoUhorska, nariadil mobilizciu celej nemeckej armdy a vyhlsil stav nebezpeia vojny. Sasne vak poadoval od franczskej vldy okamit odpove, i hodl v hroziacom konflikte zachova neutralitu, hoci vedel, e Franczsko je zmluvne zaviazan pomc Rusku, ak by bolo Nemcami napadnut.
Ke franczska vlda, dfajc, e sa vojnov konflikt medzi vemocami vyjednvanm d zaehna, nedala Nemcom urit odpove, cisr Wilhelm vyhlsil Franczsku vojnu. Odvodnil to plne vymyslenmi a livmi
tvrdeniami, e vraj franczske vojsko prekroilo nemeck hranicu a e franczski letci zhodili bomby na Norimberg a Karlsruhe. O dajnom bombardovan a prelete sami Nemci neskorie uznali, e to boli nepravdiv sprvy.
A o sa tka prekroenia nemeckch hranc, opak toho bola pravda. Franczske vojensk oddiely, poda intrukci danch im vldou, stle dfajcou
v monos zachovania mieru, stiahli sa u tri dni pred nemeckm vyhlsenm vojny od franczsko-nemeckch hranc desa kilometrov do francz84

skeho vntrozemia. Nemci operovali aj s inmi nepravdivmi tvrdeniami,

napr. e Franczi otrvili studne cholerovmi bacilmi, e franczski obchodnci otrvili mku a in potraviny at., at. Ke sa teda Franczsko za takchto okolnost dostalo do vojny, nemono predsa tvrdi, e sa to stalo
kvli nejakmu jeho imperialistickmu zujmu.
Treba ete poznamena, e Franczsko bolo jednm zo signatrskych
ttov belgickej neutrality. Bolo jeho povinnosou, vyplvajcou z tejto medzinrodnej neutralitnej zmluvy, aby pomhalo Belgicku tto neutralitu brni. Ale Franczsko nemalo ani as uvaova o splnen tejto povinnosti, pretoe ono bolo u vo vojne, ktor mu Nemecko vyhlsilo v ten ist de, ke
nemeck vojsk vtrhli do Belgicka. Tak sa stal potom obrann boj Franczov proti nemeckm agresorom sasne obranou napadnutho Belgicka
a jeho neutrality.
Splnenie neutralitnej zmluvy a z toho vyplvajce vojnov aenie
proti agresorovi nemono samo osebe vbec oznai za imperializmus.
V prpade Belgicka lo predovetkm o ochranu samostatnosti a nezvislosti, teda samourovacieho prva malho ttu. Okrem toho mala neutralitn zmluva o Belgicku za el vytvori z neho zemie, na ktorom sa nemalo a nesmelo vli, urobi z Belgicka nraznkov tt, a podstatne tak
zmeni treciu plochu medzi konkurujcimi si vemocami, hlavne medzi
Franczskom a Nemeckom. Neutralita Belgicka slila teda mierovm elom a na vylenie, resp. na zmiernenie imperialistickch tendenci vemoc. Obrana takejto neutralitnej intitcie, zvl ke bola uloen i ako
zmluvn povinnos, neme by oznaen za imperializmus.
Je pravda, e Franczsko po strate provinci Alsaska a Lotrinska po
prehratej vojne 1870/71 tilo po tom, aby jej boli tieto zemia vrten.
Obyvatestvo tchto provinci bolo pod nemeckou sprvou vemi nespokojn a chcelo tie sp k Franczsku. Ale tieto snahy nemali rozhodujci
vplyv pri vzniku prvej svetovej vojny, vyvolanej agresvnou rozpnavosou
nemeckho cisrskeho imperializmu. Inak vo veci Alsaska a Lotrinska lo
tie o samourovacie prvo obyvatestva tchto zem, pre sam splnenie
ktorho by vak Franczsko nebolo viedlo vojnu; ale ono sa stalo aktulnym
iba vojnou, nantenou Franczsku nemeckm imperializmom.
o sa tka kolonilnych rozporov medzi Franczskom a Nemeckom,
tieto sa pred svetovou vojnou vyskytli len v prpade Maroka a boli vtedy

85

vyrieen dohodou. Inch rozporov takhoto rzu nebolo. Franczi nikdy

nevznieli iaden nrok na nejak nemeck kolniu.

Ako to bolo s Vekou Britniou?

Vek Britnia zasiahla do vojny vtedy, ke Nemci vedomm a myselnm
poruenm belgickej neutrality, ktorej boli i oni zmluvnmi garantmi, vtrhli
do tejto krajiny. Britnia, ako signatrna mocnos tejto neutrality, bola,
vyplvajc z tejto zmluvy, povinn brni Belgicko proti tonkovi. Ak by
Britnia a signatrne tty vbec neboli z nemeckho toku na Belgicko
vyvodili dsledky, potom by medzinrodn zmluvy na ochranu malch
ttov a na znemonenie imperialistickch snaen stratili kad cenu. lo
teda o vek medzinrodn princp, na obranu ktorho Anglicko vstpilo do
vojny.
Ke toho osudnho da britsk vevyslanec v Berlne oznmil toto
rozhodnutie britskej vldy nemeckmu rskemu kancelrovi, tento zvolal:
Akoe! Pre kus papiera poved proti sebe nae dva tty vojnu?! Britsk
vevyslanec mu odpovedal: Nech mi je dovolen podotkn, e Anglicko
m in chpanie cti. V tomto dialgu je znzornen ideov rozpor dvoch
svetov sveta bezohadnho a brutlneho imperializmu, ktor ide za svojm
cieom, neznajc iadne ohady ani zvzky nm samm prevzat a pouijc
vetky prostriedky, i tie najnemorlnejie. A na druhej strane, sveta demokratickho, a preto i svojich zodpovednost dbajceho. Na tomto dialgu
dvoch ttnikov sa najlepie prejavilo, o o lo v prvej svetovej vojne, o ak
mravn hodnoty udstva.
Vo svojom pamflete, pravda, sa Fierlinger postavil na cynick stanovisko pynho imperialistickho ministra zloinnho nemeckho cisra. Insinuje Beneovi, tmto nikdy a nikde nevysloven nzor, e vraj Anglicko
apirovalo na ohromnou koloniln koist po Nemecku. Kto len trochu
pozn histriu 19. storoia a doby pred prvou svetovou vojnou, dobre vie, e
takchto anglickch apirci voi Nemecku nebolo, a naopak, e si
Nemecko zskalo svoje kolnie aktvnou alebo pasvnou pomocou Britnie.
Skr je pravda, e nemeck imperialisti ry Wilhelma II. si cerili zuby na
niektor anglick kolnie, o sa aj vo vojne prejavovalo v hesle Gott strafe
England, ktor hystericky zachvtilo cel nemeck verejnos. I intenzvne
86

budovanie nemeckej vojnovej flotily, pred m ete i Bismarck Wilhelma II.

varoval, poukazovalo na takto apircie.
Je len pochopiten, e sa Anglicko brnilo proti takmto eventualitm. Ale nikdy mu nenapadlo, aby viedlo vojnu pre zskanie nemeckch
kolni. Len ke sa behom prvej svetovej vojny prejavilo nemeck imperialistick snaenie vo svojej plnej nahote a ke sa vojna skonila, vaka
americkej pomoci, katastroflnou porkou Nemecka na o dlho ani
v priebehu vojny, a tm menej na jej zaiatku nikto zo spojencov nepotal
bola nastolen otzka nemeckch kolni. Tie potom porazen Nemecko
muselo prepusti Anglicku, Franczsku a inm spojencom. Pri tom vak
nerozhodovali ani tak hospodrske zujmy. Je toti znme, e nemeck
kolnie boli medzi vetkmi kolniami tie najhorie, a preto z hospodrskeho hadiska nebolo o o st. Rozhodovali vak strategick zujmy, ktor
sa stali zrejmmi len priebehom vojny. Nemeck vojnov sily, nachdzajce
sa v kolnich, toti asto nebezpene operovali proti spojeneckm zemiam nachdzajcim sa v susedstvch. Ke si takto Anglicko osvojilo as
mlohodnotnch nemeckch kolni, neurobilo ni in, len to, o urobil
Sovietsky zvz po druhej svetovej vojne, ke si prisvojil vek kus vchodnho Pruska alebo ksok Fnska, alebo ke si Sovietskym zvzom ovldan
Posko prisvojilo ptinu zemia nemeckej re. Anglicko si, pravda, na
eurpskej pevnine neprisvojilo po prvej ani po druhej svetovej vojne ani
tvorcov centimeter z zemia nemeckej re.
Je nesporn, e pred prvou svetovou vojnou rapdne sa vzmhajca
nemeck vroba a obchod silne konkurovali Anglicku na svetovch trhoch,
a to i v samotnch anglickch kolnich, a bola z toho na anglickej strane
znan podrdenos. Ale to samo osebe by nikdy nebol bval dvod, aby
Anglicko zaalo vojnu proti Nemecku.
Tvrd sa i to, e sa Anglicko preto rozhodlo tak rchlo a bezpodmienene pre aktvny zsah na ochranu belgickej neutrality, lebo sa obvalo
porky Franczska. Franczska porka by bola toti mala za nsledok
vek posilnenie imperialistickho Nemecka, a tm i vie ohrozenie anglickch zujmov vo svete. I ke toto tvrdenie sprvne poukazuje na zujem
Anglicka na belgickej neutralite z inej strnky, predsa len je jasn, e kameom razu bola belgick neutralita a jej flagrantn poruenie Nemeckom.
Zmysel tejto neutrality bol zmeni trecie plochy medzi Franczskom a Nemeckom a obmedzi ich na kratiu franczsko-nemeck hranin iaru.
87

Takmto spsobom sa znane zmenili vhady, e by Franczsko mohlo

vies vazn vojnu proti Nemecku, ako napr. za Napoleona, a naopak Nemecko vazn vojnu proti Franczsku. Belgick neutralita mala zabrni
ndejm franczskeho a nemeckho vazstva, a tm zamedzi, aby ktorkovek z tchto dvoch mocnost zaala proti druhej vojnu. K tomu sa zaviazali vetky tyri signatrne mocnosti, z ktorch vak Nemecko vyhlsenm
vojny Belgicku poruilo tento svoj zvzok, a preto ostatn signatri boli
povinn napadnut Belgicko brni. e tento zmluvn medzinrodn zvzok a nie prpadn ohrozenie anglickch zujmov o eventulnu franczsku
porku bol rozhodujcou pohntkou pre vstup Britnie do vojny, dokazuje
i okolnos, e sa ona nezamieala do franczsko-nemeckej vojny v roku
1870/71, hoci Franczi boli bit a museli kapitulova. Vtedy toti Nemci
neporuili belgick neutralitu.

Ako to bolo so Spojenmi ttmi?

o priviedlo Spojen tty severoamerick, aby zasiahli do prvej svetovej
vojny na strane spojencov proti Centrlnym mocnostiam?
Od roku 1898, ke si Spojen tty vyrieili svoj konflikt so
panielskom, iadne teritorilne alebo kolonilne apircie proti inm mocnostiam u nemali. Samy sa vbec zriekli kolonilneho systmu a snahy
o zskanie kolni. Teriu, e prv svetov vojna bola podnikom svetovho
imperializmu a jeho dvoch speriacich tborov, mono najmenej aplikova
na Spojen tty. Ako sa dostala Amerika do tejto vojny? Skmajme to
vlune poda faktov, ako sa skutone udiali.
Na ele vldy Spojench ttov stl vtedy jeden z vekch ttnikov
dejn, prezident Wilson. Od zaiatku vojny o najzkostlivejie zachovval
neutralitu svojho ttu. Neskorie sprostredkoval, aby sa vojnov konflikt
ukonil poda zsady mieru bez vazov a bez porazench. Nemeck imperialisti a militaristi vak neverili, e by bola Amerika schopn do konfliktu
zasiahnu. Spojen tty nemali toti skoro iadnu pozemn armdu a i vojnov priemysel mali len natoko, nakoko bolo treba dodva niektorm
menm ttom. Nemci neverili v monos, e by si tak skrz-nazkrz civiln
a nemilitaristick nrod, ak tvorilo obyvatestvo Spojench ttov, mohol
behom vojny vbec vybudova nejak viu armdu. Ete menej verili, e
by bola mohla Amerika pred zakonenm vojny preplavi cez ocen na
88

eurpske bojisk nejak poetnejie vojsk. Pri veden vojny sa Nemci

zariadili poda tchto predpokladov. Ke sa im nepodarilo na pevninskch
bojiskch dosiahnu konen vazstvo, vyhlsili tzv. neobmedzen ponorkov vojnu. Potali s tm, e potopia vetky transporty potravn a inch
surovn, smerujce na mori do Anglicka, a takmto spsobom vyhladuj
Anglicko a printia ho ku kapitulcii. Obyajn ponorkov vojnu viedli
Nemci od zaiatku vojny, ale repektovali pritom neutrlnu plavbu, t. j. lode
neutrlnych ttov zsadne nepotpali. Nemeck vojnov lode a ponorky
len zastavili na mori plvujce neutrlne obchodn lode a preskmali, i
vez vojnov materil spojencom. Ak to zistili, potom odviedli neutrlnu
lo do nemeckho prstavu. Potopili ju len vtedy, ak sa zdrhala poslchnu
ich prkazy. Neobmedzen ponorkov vojna ale nepoznala takto ohady
voi neutrlom. Ona znamenala, e nemeck ponorky potpali bez vnimky
kad neutrlnu obchodn lo, a to bez akejkovek predbenej vstrahy
a bez zistenia, i vbec vezie nejak vojnov materil. Nemeck ponorky
potpali takto neutrlne obchodn lostvo jedine a vlune z toho dvodu,
e si vbec trfalo na more. Tto vraedn prax rozrili nemeck ponorky
aj na neutrlne transportn lode, prevajce civiln osoby. Tak sa potom
stalo, e nemeck ponorky bez akhokovek predbenho upozornenia torpdovali a potopili vek americk transocensky parnk Lusitaniu,23 priom
sa utopilo viac ne 2 000 civilnch pasaierov. Po kadom takom ine ponorky ihne zmizli a neposkytli iadnu pomoc na zchranu topiacich sa. Na
protest proti takmuto barbarskmu vedeniu vojny Spojen tty preruili
s Nemeckom diplomatick styky. Ke po dvoch mesiacoch Nemci potopili
bez vstrahy aliu vek americk pasaiersku lo, Spojen tty vyhlsili,
e s s Nemeckom vo vojnovom stave.24
Ako vidie, Amerike nelo pri vstupe do vojny o nejak imperialistick vbojnos, leda ak by niekto chcel ochranu zsady vonosti mora oznai za imperializmus. Nemyslm vak, e by rozumn lovek mohol vidie
23

V skutonosti ilo o britsk parnk. RMS Lusitania vyplvala 1. mja 1915 z New Yorku na
pravidelnej linke do Liverpoolu. O sedem dn neskr bola nealeko rskeho pobreia torpdovan nemeckou ponorkou a potopila sa. Niekoko dn pred vyplvanm Lusitanie z New
Yorku vydalo nemeck vevyslanectvo vo Washingtone vyhlsenie, v ktorom uvdza, e
vzhadom na vojnov stav medzi Nemeckom a Vekou Britniou je oblas okolo britskch
ostrovov vojnovou znou, a z toho dvodu sa pasaieri britskch lod a ich spojencov plavia
v uvedenej oblasti na vlastn riziko.
24
Nemecko vyhlsilo 31. janura 1917 neobmedzen ponorkov vojnu, o znamenalo aj potpanie lod neutrlnych ttov. Po potopen piatich americkch lod vyhlsili USA 6. aprla
1917 Nemecku vojnu.

89

v princpe, aby kad nrod, i vek, i mal, smel pouva more vone na
svoju plavbu, nieo imperialistickho. Naopak, je to skr komunistick
zsada, pretoe vyhlasuje more za majetok vetkch. Inak, na tto zsadu sa
odvolvalo tak crske ako aj komunistick Rusko, ke lo o uplatnenie nroku na von pouitie morskch in lostvom ruskm.
udia, ktor hlavn pohntku kadej vojny vidia v hmotnch zujmoch uritej skupiny ud (napr. kapitalistov), vysvetuj vstup Ameriky do
vojny zujmami americkho akho priemyslu. Takto zujmy iste boli
tie, ale mali rz iba privncky. Niektor kapitalisti sa vdy priivia, ke ide
o zpas o vek mylienky. Ale pre idealistickho loveka mravnch kvalt
prezidenta Wilsona takto zujmy nerozhodovali. Inak, nielen americk
zbrojn priemysel mal a m exportn zujmy, ale napr. i udovodemokratick eskoslovensk zbrojn priemysel, a predsa nemono tvrdi, e by preto
eskoslovensko podporovalo vo svete vojnov konflikty.

Ako to bolo s Centrlnymi mocnosami?

Pohntky boja Centrlnych vemoc mali vetky znmky agresvneho imperializmu. U som opsal postup reaknou oligarchiou a soldateskou ovldanho habsburskho Raksko-Uhorska proti malmu srbskmu ttu v jli
1914. Vldnuce kruhy tejto re netajili vtedy svoje mysly a ostentatvne
dvali najavo, e chc ma vojnu s tmto malm susedom, aby ho pokorili,
oslabili, oklietili jeho zemie a prpadne i anektovali, ako to predtm urobili s Bosnou a Hercegovinou. Existencia nezvislho srbskho ttu juhoslovanskho zavadzala ich imperialistickm snahm smerom k Solnu.
Okrem toho mal sedliacko-demokratick srbsk tt vek pralivos pre
srbsk a juhoslovansk obyvatestvo junch provinci habsburskej re.
Preto ho chceli znii alebo aspo znane oslabi. I ostatn nemaarsk
a nenemeck potlaen nrody Raksko-Uhorska stle hlasnejie poadovali
vkon svojho prva na sebaurenie a vojna mala vetky tieto snahy jednm
mahom potlai a odstrni. V oiach raksko-uhorskch pvodcov tejto
vojny mala ona by klasickou vojnou na potlaenie najelementrnejch
snaen malch nrodov. Po vojnovom umlan malch nrodov chceli vldnuce triedy Rakska-Uhorska toto reorganizova a stmeli vo vemocensk
tvar ete centralistickej, ete militaristickej, ete imperialistickej.
90

Raksko-nemeck a maarsk ttnici sa netajili s touto svojou politikou. Ke v uhorskom parlamente oznmili, e Srbsku bola vyhlsen vojna,
jeden z najvplyvnejch maarskch ttnikov, grf Albert Appnyi, zavolal:
Konene! a cel snemova, z ktorej boli nemaarsk nrodnosti skoro celkom vylen, mu tieskala od radosti. A ete i po trojronom trvan vojny,
ke u bolo zjavn, e habsbursk monarchia nevyjde z nej vazne, vodca
tzv. mierovho hnutia, hlava parlamentnej opozcie, najpokrokovej maarsk poslanec, neskor prezident revolunej maarskej udovej republiky25 a sptnik komunistov, grf Mihly Krolyi vyhlsil v parlamentnej rei, e i ke vojna nesmie smerova k anexii Srbska alebo inch cudzch
zem, ona predsa mus ma za cie uskutoovanie vntornch anexi
v Uhorsku vybudovanm jednotnho maarskho nrodnho ttu, t. j. maarizovanm a potlaenm apirci nemaarskch nrodov a ich samourovcieho prva. Ke sa potom vo tvrtom roku vojny podarilo nemeckm a rakskym armdam premc rumunsk vojsk a Centrlne mocnosti okupovali Rumunsko, maarsk oligarchovia si v bukuretskom mieri vymohli
anektovanie uritch pohraninch zem rumunskho ttu.
O cisrskom Nemecku som u uviedol, e vtalo raksko-srbsk
konflikt ako dobr prleitos, aby si pomocou eurpskej vojny zabezpeilo
spenejie uskutonenie svojich alekosiahlych imperialistickch plnov
smerom na vchod. (Drang nach Osten a Berlin-Bagdad).
Historickm faktom ostva, e to bolo Raksko-Uhorsko, ktor vyhlsilo vojnu Srbsku, a nie naopak. alm historickm faktom je, e to bolo
Nemecko, ktor vyhlsilo vojnu Rusku a Franczsku, a nie naopak. U
z tchto faktov je oividn, imperializmus to bol, ktorho agresvne iny
vyvolali prv svetov vojnu. K tomu treba ete doda, e nie mocnosti
tvordohody spsobili, aby Turecko a Bulharsko vstpili po boku Centrlnych mocnost do svetovej vojny, ale e naopak Turecko to bolo, ktor vyhlsilo Rusku, Anglicku a Franczsku vojnu, a e Bulharsko to bolo, ktor
vyhlsilo vojnu Srbsku, napadnutmu raksko-uhorskmi a nemeckmi
vojskami. Na zaiatku vojny to bola z mocnost Dohody jedine Britnia,
ktor vyhlsila vojnu Nemecku, ale ako som u uviedol, stalo sa to po naruen belgickej neutrality a po nemeckom vyhlsen vojny Belgicku a Franczsku. V alom priebehu vojny vstpilo do nej Taliansko vslovne za tm
25

Maarsk udov republika, prv ttny tvar na zem Maarska po rozpade RakskoUhorska. Vznikla 16. novembra 1918 a trvala do 21. marca 1919, ke bola vyhlsen Maarsk republika rd.

91

elom, aby dokonilo zjednotenie vetkch Talianov a pripojilo k Taliansku rakske provincie obvan Talianmi. Za podobnm elom zjednotenia
svojich skmeovcov vstpilo i Rumunsko do vojny proti Centrlnym mocnostiam.
Teriu, e prv svetov vojnu zavinili mocnosti Dohody, propagovali
pangermnska a panmaarsk veda, politika a urnalistika. Ale uveden historick fakty sa nedaj oddiputova. Treba utova, e tejto pangermnskej
terii priskoili iastone na pomoc i komunisti so svojm uenm o imperialistickom charaktere prvej svetovej vojny na oboch stranch. Inak vak
i komunisti uznvaj, e na strane Dohody bol tento imperialistick rz
skryt; toti, e navonok hlsali mocnosti Dohody idealistick vojnov ciele
len preto, aby vojnu urobili pre svoje nrody populrnejou.

Poznmky k sporu o charaktere prvej svetovej vojny

e mocnosti Dohody viedli tto vojnu vlune alebo prevane iba z materialistickch, kapitalistickch a imperialistickch dvodov, je tvrdenie, ktor
sce vyhovuje dogmm historickho materializmu, ale nezodpoved historickm skutonostiam. Vo svetovej vojne sa nezrazili len materilne zujmy
bojujcich strn, ale i rozdielne ideov koncepcie. Ke Rusko odvrtilo tok
imperialistickch mocnrov Raksko-Uhorska na mal slovansk Srbsko,
neprejavilo tm iadne materialistick snaenie, ale naopak mylienku
ochrany a zchrany malho ttu a nroda vbec a slovanskho malho ttu zvl a povinnosti dost svojim prevzatm mravnm a zmluvnm povinnostiam. Ke ale Raksko-Uhorsko napadlo Srbsko a ke pre mobilizciu
Ruska, vykonan za elom odvrtenia tohto rakskeho toku, Nemecko
a Raksko-Uhorsko vyhlsili Rusku vojnu, evidentne mali o prvach a poslaniach malch nrodov a o ich nezvislosti a samouren celkom in mylienky, ne malo Rusko v prpade Srbska. Mocnri Nemecka a RakskoUhorska vbec neuznvali nejak samourovacie prvo malch nrodov.
Ke Vek Britnia vyhlsila vojnu Nemecku, pretoe toto naruilo belgick
neutralitu a vtrhlo do Belgicka, bola veden mylienkou, e ako signatrka
neutralitnej zmluvy je povinn ju brni a nedopusti znsilnenie malho
ttu a jeho samourenia. Nemecko, ktor bolo tie signatrnou mocnosou
belgickej neutrality, malo o povinnostiach z toho vyplvajcich celkom
opan nzor. Ono nielen e nebrnilo tto neutralitu, ale stalo sa jej
92

brutlnym poruovateom. Neutralitn zmluva bola pre nemeckch ttnikov iba cr papiera, ktor ich nemohol hati, aby konali proti prevzatm
zvzkom, ke to nemeck mocensk zujmy takto vyadovali. Nie posvtnos medzinrodnch zmluvnch zvzkov, nie samourovacie prvo a jeho
obrana boli vedcimi mylienkami nemeckej politiky, ale bismarckovsk
zsada Macht geht vor Recht. Vychdzajc z tejto zsady vyhlsilo Nemecko
v neskorom priebehu vojny aj neobmedzen ponorkov vojnu.
Ale prezident Wilson mal na t vec celkom in nzor. On zdrazoval
mylienku slobody mora a na potrenie odporcov tejto mylienky vstpila
Amerika do vojny. Raksko-Uhorsko bolo habsburskou armdou a polciou
nsilne spoludran konglomert mnohch malch nrodov, ovldanch
Nemcami a Maarmi, resp. ich panujcimi triedami. Taliansko malo o svojich skmeovcoch pod habsburskm panstvom in nzor ne vladri Raksko-Uhorska. Taliansko zastupovalo mylienku, e treba vyhovie prianiu
tchto rakskych Talianov, repektova ich samourovacie prvo a pripoji
ich k materskej krajine, k Taliansku. Podobne to bolo s Rumunskom, ktor
sa snailo o to, aby sa s nm spojili Rumuni v Sedmohradsku, ijci tam pod
krutm reimom maarskho panstva. Vldcovia Raksko-Uhorska mali ale
in nzor na rumunsk otzku. Ich mylienkou bolo, e nenemeck a nemaarsk nrody habsburskej re s menejcenn, ani nie nrody, ale iba
nrodnosti, a e musia preto by ovldan nemeckm Herrenvolkom
a magyar ri nemzetom.
Ako vidie, v prvej svetovej vojne sa viedol boj i o dleit politick
mylienky. Na jednej strane Centrlne mocnosti, ktor vojnu vyprovokovali,
chceli jej pomocou a pomocou jej vaznho zakonenia znemoni sebaurenie nimi ovldnutch nrodov a rozri svoju moc aj na alie in nrody. Ale sebaureniu nrodov zamedzi mono iba autokratickm, nedemokratickm reimom. V civilizovanch pomeroch je zkladnm znamenm
politickej demokracie, e si kad nrod vo veobecnch a slobodnch
vobch vol svoje parlamentrne vldne zastupitestv a e vlda kadho
nroda mus by zostaven v zhode s takto prejavenou vou udu, a poda
takto prejavenej vle udu i pozmenen. V Nemecku mali sce veobecn
volebn prvo do rskeho snemu, ale vldu vymenoval a preptal cisr bez
ohadu na vu snemu a udu. Zemsk snemy jednotlivch nemeckch spolkovch ttov boli volen poda zaostalch, reaknch, triednych princpov
a va udu sa v nich vbec nemohla uplatni.
93

Raksky rsky snem bol od roku 1907 volen tie veobecnm volebnm prvom, ale rakska vlda bola nezvisl od tohto parlamentu a disponoval ou vlune cisr. Zemsk snemy jednotlivch rakskych krajn
mali nedemokratick triedne volebn systmy s cenzusovm volebnm prvom a nebolo iadnych zemskch vld. Naopak, viedensk centrlna vlda
mala v zemiach svojich miestodriteov. Veda toho boli tak v Nemecku, ako
i v Raksku a Uhorsku snemy obmedzovan vo svojej zkonodarnej innosti
hornmi (panskmi, magntskymi) snemovami, zostavenmi celkom nedemokraticky a oligarchisticky.
o sa Uhorska tka, tam platilo najobmedzenejie, najzaostalejie
a najkorupnejie volebn prvo celej Eurpy. Hlasovanie bolo verejn, voby sa konali radnm terorom, zastraovanm voliov, kupovanm ich hlasov a obyajne i pouitm etnckej, policajnej a vojenskej ozbrojenej moci.
Panujce triedy takto dosiahli, e uhorsk snem nikdy nezastupoval zujmy
udu, tm menej zujmy jednotlivch v Uhorsku prebvajcich nrodov.
V poslednom uhorskom sneme pred skonenm prvej svetovej vojny mali
Slovci iba dvoch slovenskch poslancov, hoci im prinlealo aspo esdesiat. Ostatn boli Maari, volen poda uvedenho volebnho systmu.
Rumuni mali tam iba osem rumunskch poslancov, hoci im prinlealo
aspo sto. Rusni nemali ani jednho, hoci im prinlealo aspo ptns.
Srbi nemali iadneho namiesto aspo ptnstich. Robotnctvo a socialisti nemali na tomto sneme vbec poslancov. Pri panujcom cenzusovom volebnom prve bolo robotnctvo z hlasovacieho prva celkom vylen. V Turecku to bolo ete horie ako v Uhorsku.
Panujcim triedam Centrlnych mocnost lo v prvej svetovej vojne o
to, aby tento ttny systm, nedemokratick, oligarchistick, absolutistick
udrali a po prpadnom vojnovom vazstve, s ktorm s uritosou potali,
ete lepie upevnili a zdokonalili. Naproti tomu Anglicko, Franczsko
a Spojen tty mali oddvna tradin demokratick ttne a vldne systmy s vldami zvislmi od demokraticky volench parlamentov, resp. od
hlasovania udu. I Taliansko bolo demokratickm ttom a podobne i Belgicko. Srbsko bolo znme svojou tradinou maloronckou demokraciou.
Vetky tieto mocnosti Vekej Dohody dobre vedeli, e ak by sa vojna skonila vazstvom autokratickch Centrlnych mocnost, potom by to ohrozilo
i demokratick zriadenie Zpadu v zkladoch. Crske Rusko, i ke viedlo
vojnu na obranu samourenia malho srbskho nroda, nepochopilo, e
94

akonhle sa vojna rozrila na eurpsku, lo v nej u o ovea viac, i o otzku

bytia a nebytia zpadnch demokraci a ich politickch systmov. Crske
Rusko viedlo preto vojnu s dvojakou duou v tele. Bolo vojnovm spojencom malho demokratickho nroda a mocnch demokratickch zpadnch
ttov, ale s ich politickm systmom neshlasilo, naopak sa ho obvalo,
a pre svoju potlatesk domcu politiku stranilo potlateskmu systmu
Centrlnych mocnost, proti ktorm muselo bojova. Tento rozpor zavinil
potom skazu crskeho Ruska a jeho armdy.
Neme by sporn, e v prvej svetovej vojne ilo i o boj medzi mylienkami demokracie a slobody na jednej strane a mylienkou protidemokratickho absolutizmu na strane druhej.
Na zaiatku vojny nebol tento jej charakter tak zjavn, i ke sa zapoala ochranou sebaurenia dvoch napadnutch malch ttov (Srbska a Belgicka). Na strane mocnost Dohody to bola vyslovene obrann vojna, do
ktorej sa dostali agresiou Centrlnych mocnost. Pred vojnou a na jej zaiatku Anglicko nemalo skoro iadne pozemn vojsko a muselo si ho a
priebehom vojny vybudova a vystroji; u i tento fakt ho ntil k obrannmu postoju. Treba si vbec uvedomi, e Anglicko zaviedlo veobecn
brann povinnos len v priebehu vojny. Na mori, pravda, malo vek prevahu, a to bolo aj rozhodujce pre konen vsledok vojny. Ale pri poiatonom nedostatku pozemnho vojska i flotila mala lohu len obrann a obmedzovala sa na blokdu nemeckch pomorskch krajov pri Severnom mori
a v neskorom priebehu vojny na obranu zsobovacieho a transportnho
lostva proti tokom nemeckch ponoriek. Staros Franczska sa koncentrovala na zastavenie nemeckho toku a na znemonenie takej porky,
ak utrpelo vo vojne 1870/71.
Ako vidie, pvodnm vojnovm cieom zpadnch dohodovch mocnost bolo obrann zastavenie a odrazenie nemeckej agresie, vedenej vtedy
najlepie vyzbrojenou a vycvienou eurpskou armdou, a tak zachovanie
teritorilneho statusu quo ante eurpskej mapy; teda iadne dobyvan
imperialistick snaenie.
o sa tka Ruska, toto na rozhodujcu, a teda i na nejak dobyvan,
imperialistick vojnu pripraven vbec nebolo. Vyhlsil to inak sm
minister zahraniia Sasonov niekoko mesiacov pred vojnou dr. Scheinerovi
a Vclavovi Klofovi. (Por. Masaryk, Svtov revoluce, s. 23). Ale to sa vade
vedelo, e Rusko ete neprekonalo nsledky vekej porky utrpenej v ru95

sko-japonskej vojne pred niekokmi rokmi a po nej nasledovanej revolcie

a e preto, bez nevyhnutnch dvodov, nemohlo zama, aby bralo as
v nejakej vej vojne. Takto uvaovala o slabostiach Ruska i raksko-uhorsk diplomacia, a preto si trfala vystpi proti Srbsku, chrnencovi Ruska,
krajne agresvnym spsobom. Lene Rusko nemohlo necha Srbsko padn
a muselo sa postavi na jeho obranu, i ke nebolo na vojnu pripraven. In
sa na to ctilo ete dos silnm, aby Raksko-Uhorsko printilo k mieru,
a zachrnilo tak Srbsko, a aby tie viazalo na seba vek nemeck sily, a
umonilo tm spen obranu zpadnch dohodovch mocnost proti stle
toiacim nemeckm armdam na vojnovch poliach vo Franczsku. Vek
vazstv nemeckch Hindenburgovch armd proti Rusom znemonili vak
tieto plny. Rusko, po zaiatonch spechoch proti raksko-uhorskej
armde, bolo na jar 1915 definitvne zatlaen do obrany a jeho vojsk stle
ustupovali hlboko do ruskho zemia.
V mji 1915 Taliansko vstpilo do vojny u s vyslovenm cieom
zjednotenia vetkch Talianov a odlenia Talianmi obvanch krajov od
Rakska. V lete 1916 vstpilo Rumunsko za podobnm elom do vojny.
m alej vojna trvala, tm vypuklejie stanovili dohodov spojenci svoje
vojnov ciele. Od roku 1916 vtedy ete neutrlny americk prezident Wilson
przvukuje sebaurovacie prvo nrodov, slobodu mora a nov zklady
medzinrodnho prva. V januri 1917 vetky dohodov mocnosti v spolonom prejave uruj svoje vojnov ciele v zmysle sebaurenia nrodov a menuj pri tom aj echoslovkov. Po vstupe Ameriky do vojny a po pde crizmu sa tto tendencia vojny stva ete zjavnejou. Ide hlavne o zlomenie
moci pruskho militarizmu, t. j. organizovanej moci nemeckho imperialistickho absolutizmu, ako prekky a ohrozenia bezpenosti slobodnej
existencie nielen zpadnch demokratickch mocnost, ale i vetkch eurpskych malch nrodov a ich sebaurenia. V tomto sebauren malch nrodov vidia zpadn mocnosti i lepie zabezpeenie mieru a vlastnej slobodnej bezpenosti.
Na vsledku prvej svetovej vojny vidie potom najlepie, e v nej skutone ilo o uskutonenie vekej demokratickej mylienky sebaurovacieho
prva nrodov. Touto vojnou dosiahli svojho samostatnho ttu tieto
predtm celkom alebo iastone nemeckou, raksko-uhorskou alebo ruskocristickou tyraniou ujarmen nrody: echoslovci, Poliaci, Juhoslovania,
Rumuni, Albnci, Estnci, Lotyi, Litovci. Belgicku bola znovuzriaden jeho
96

ttna samostatnos. Alsasko a Lotrinsko boli vrten materskej krajine

Franczsku. K malmu Dnsku boli pripojen Dnmi obvan zemia, ktor
mu po vojne 1864 Nemci a Rakania nsilne odobrali a pripojili k Prusku.
Bezprostredn vsledok prvej svetovej vojny bol, e v Eurpe neostal iaden
mal alebo stredn nrod, predtm nesamostatn, ktor by nebol dosiahol
svojej ttnej a nrodnej samostatnosti. Historickm faktom je, e sa tento
vsledok uskutonil vojnovm silm mocnost Dohody v boji proti vojnovmu siliu Centrlnych mocnost.
Ako mono vzhadom na tieto nesporn fakty tvrdi, e prv svetov
vojna nebola i zpasom medzi mylienkou slobody a demokracie na jednej a
imperializnom a despociou na druhej strane? Tvrdili to a tvrdia to i dnes
pangermni, hitlerovci, maarsk reakcionri a revanisti. To ist robia aj
komunisti, v pochybenej snahe nekriticky oierni vetko, o v histrii udstva nebolo a nie je komunistick.
Treba ete uvies, e prvou svetovou vojnou dosiahlo svoju naprost
ttnu samostatnos i Maarsko, ktor predtm bolo viazan relnou niou
k Raksku a vdy sa snailo zbavi sa tohoto spoloenstva. Muselo sa ale,
pravda, zriec panstva nad ostatnmi nrodmi bvalho Uhorska. Treba tie
poznamena, e zakrtko po skonen prvej svetovej vojny i rsko sa stalo
nezvislm ttom, po dohode s Anglickom.
Vetky tieto skutonosti vrene ukazuj, o ak mylienky, idely
a snahy ilo v prvej svetovej vojne.

Polemika Fierlingera s Masarykom

Aby nebolo nedorozumenia: ide tu o polemiku, ktor Fierlinger zaviedol
proti Masarykovi a v roku 1951 vo svojom pamflete o zrade s. burozie
a jej spojencov. Pred rokom 1951 Fierlinger nikdy s Masarykom nepolemizoval; naopak, vo viac ne 30-ronej verejnej innosti, ako legionr, politik,
vyslanec a spisovate, prejavoval sa vdy ako oddan prvrenec a spolupracovnk Masarykov a ako bezpodmienen stpenec Masarykovch politickch a filozofickch uen.
Teraz ale sa Fierlinger Masarykovi posmieva. Napr. i preto, e Masaryk napsal akosi hrnom svojej vekej knihy Svtov revoluce i toto:

97

Vlka byla svtovou, nebyla jen sporem francouzsko-nmeckm (pro

Alsasko-Lotrinsko), ani bojem Nmc a Rus nebo Germn a Slovan; vecky tyto a jin otzky byly st velikho boje za svobodu
a demokracii, boje mezi theokratickm absolutismem a humanitnm
demokratismem. Vlky se proto astnil doslova cel svt, a vlka tm,
e trvala dlouho, rozila se v svtovou revoluci... Svtovou revoluc
padli ti mocn theokratick monarchie: Rusko-pravoslavn, Rakousko-Uhersko-katolick, Prusko-Nmecko-luthersk. Kdo by byl na zatku vlky, kdy se spor prakticky vedl pedevm o napaden Srbska
a Belgie, pedvdal, e padnou ty ti mocnosti, vdcov stedovkho
theokratismu a monarchistickho aristokratismu! Ped vlkou bylo 83
procent lidstva pod reimem monarchickm, jen 17 procent pod republiknskm: dnes je pevn vtina lidstva republiknskou, menina monarchickou...

Fierlinger opisuje Masaryka ako nekritickho idealistu, ktor veril, e prvou

svetovou vojnou s u usporiadan vetky svetov problmy a hlavne naa
nrodn a ttna bezpenos. Citujem zase zo zverenej kapitoly Masarykovej knihy na doklad toho, akm drzm elom mono prekrucova Masarykove nzory a slov. Masaryk tam vyjadril svoje nzory takto a znie to
ako jeho politick odkaz:
Problm je, aby nrodov velic, ohroujc posud nrody mal a zrove jeden druhho, pistoupily na zsadu, e vichni nrodov,
velc i mal, jsou rovnoprvnmi sttnmi a kulturnmi individualitami. Vvoj poslednch let se nesl smrem malm nrodm pznivm.
Proti nmeck nadvld v Evrop vznikla obrann vlka svtov.
Spojenci proklamovali rovnoprvnost malch nrod a zejmna
president Wilson hjil jejich prv pod heslem sebeuren nrod.
Podstatu tto ideje kodifikovaly mrov smlouvy. Teba ovem potat s tm, e vlkou a mrem dvj evnivosti velmoc jt nepestaly; ke starm hokostem se kup zatm hokosti nov, hokosti
z porky a nevyplnn vech pn a pln vtz. Ale pes sv
nedostatky mrov smlouvy utvoily spravedlivj pomry v cel Evrop ne byly ped vlkou, a smme oekvat, e napt mezi stty
a nrody zmrn... Pes vecky obte lze ci, e se ji rysuje ve svch
zatcch voln federalisace Evropy na msto absolutistickho ovldn Evropy jednou velmoc nebo spolenm velmoc, navzjem se
potrajcch. V takov nov Evrop me samostatnost i nejmenm

98

nrodnm individualitm bt zabezpeena. V t pin Svaz nrod a

jeho fungovn ji dnes je poun analogon mon jednotn Evropy.
asto a dvno ped vlkou se vyslovovaly pochyby, me-li n nrod, a nrod mal vbec, bt samostatnm. Z tchto pochyb vzniklo
Palackho znm slovo o nutnosti Rakouska jako federace nrod...
Pokldal jsem nai samostatnost za monou, jestlie, jak to dal
Havlek, budeme mravn zachoval a k obran sv svobody vdy odhodlan, jestlie budeme mt dostatek politickho rozhledu k rozumn a poctiv politice uvnit a navenek... Rozum se, e dobr pomr
k Nmecku pedpokld rozumnou politickou organisaci hospodsk a kulturn souinnosti s Nmci nami. Pi vem optimismu si nebudeme zastrat obte, dan nam postavenm v Evrop a histori.
Zd se, e si mnoz z ns ty obte uvdomuj teprve te plnji, kdy
mme svj stt; de facto tu nen nic novho, a museli jsme bt na n
pipraveni. J jsem si jich byl vdy pln vdom... O na budoucnosti,
jak o sudbch vech nrod, rozhoduj pirozen a historick reality,
nikoli fantastick plny a pn nesoudnch politik, a proto je kolem politik vzdlanch, kolem sttnk, jasn si uvdomit nai situaci a vvoj ns a nach soused stle a bedliv stopovat a podle
toho postupovat... to, e jsme dv, za svtov situace v podstatn
podobn svou samostatnost ztratili, stejn jako nai slovant soused Polci, nut ns zvyovat politickou obozetnost a prozravost...
Mesianism slovansk se vdecky dret ned, jak se nedaj dret mesianistick tuby pangermnsk a jin. Byl jsem vdy skeptick ke
vem tmto theorim, a filosofickm, a politickm: nepijmm
nekriticky mesianism slovanskch a stejn jsem nepijmal nekritickho a jednostrannho uznvn kultury zpadn... ke starmu programu: Ex oriente lux odpovdm: Ano, ale tak Ex occidente! Cel
nae historie a nae zempisn postaven vybz k tto synthesi...
Rusko, vrm, vzpamatuje se a zkonsoliduje a bude hrt zase velikou
roli politickou, vt ne za carismu; Rusko je nejen nm a ostatnm
Slovanm, nbr celmu svtu potebn... Co dokazuje pd Rakouska
a Uherska, Pruska-Nmecka a Ruska? Kad, kdo meem zachz, od
mee zahyne... Na ruskm bolevismu vidme nedostatenost diktatury: bolevism se prohlsil za non plus ultra vvoje a prohlsil se neomylnm odsud jeho inkvisice a ze stejnch pin a dvod, jak
inkvisice panlsk. Neomylnictv je projevem nevzdlanosti a polovzdlanosti a prav demokracie mus bt na stri proti politickmu
parvenuevstv... Je, ne Caesar, opakuji to smysl naich djin

99

a demokracie... Vvoj tolerannho ducha byl velmi povlovn... Teprve francouzsk revoluce kodifikovala prvo lovka, a tudi plnou
svobodu svdom, a uskutenila ji v oboru nboenskm, nikoli jet
v politickm...

Z tohoto vetkho vytal Fierlinger, e vraj Masaryk nechce nic vdt

o antagonismu td, e vraj Masaryk dfal, e imperialistick zpas medzi
vemocami ustane, e vraj Masaryk veril, e sa Nemecko vrti k svojmu
Goethemu at. Pritom Fierlingerovi, ktor vo svojom ivote ni dkladne
netudoval, vykzla i takto typicky parvenueovsk veta: Cel Masarykova
filosofie, s n se ztotooval i Bene, byla proniknuta duchem filosof
anglosask buroasie, kter dopomohla kapitalismu k jeho vtzstv. Nie je
sprvne, e by vo snahch o zjednotenie Eurpy Masaryk nebol videl dobre.
Vak cel eurpska politika i dnes pohybuje sa okolo tohto problmu.
Medzinrodn komunizmus by chcel zjednoti Eurpu tm spsobom, e by
kad eurpsky tt previedol svoju socilnu revolciu na udov demokraciu alebo na in druh diktatry proletaritu a riadil by vetky svoje politick, hospodrske, socilne a kultrne zleitosti presne a disciplinovane
v hlavnch zsadch jednotnm spsobom poda smernc obdranch
z Moskvy. Tto zjednocovacia politika sa vo vchodnej polovici Eurpy u
mnoho rokov rob. ttnici tchto krajn neprestajne hlsaj: Moskva mus
by nam vzorom! Kto sa proti takmto zjednocovacm snahm stavia
(napr. juhoslovansk komunisti), je vyhlsen za revizionistu, chylkra,
zradcu, ktorho treba za to tresta. Tento spsob zjednocovania Eurpy sa
rob nsilnm odstrnenm kadho odporu a opanho nzoru, skoro by sa
mohlo poveda, e pomocou eleza a krvi. Ak by sme hovorili ako filozofick
parvenuenovia, povedali by sme, e poda receptu nemeckch filozofov
mesianistickho nsilia Hegela, Nietzscheho, Marxa.
Ale je v Eurpe i in zjednocovacie snaenie, a sce poda anglosaskho a franczskeho spsobu liberalistickho. Fierlinger by povedal: poda
kapitalistickej filozofie! Ale k tej filozofii patria i tak hlavy ako Spinoza,
Kant, Herder, Leibniz, no a vek myslitelia franczski, ktor s povaovan
za predchodcov vekej franczskej revolcie! Toto liberalistick zjednocovanie ponechva zastnenm ttom pln vonos myslenia a demokratickho rozhodovania. Medzi tmito dvoma zjednocovacmi snahami je dnes
zpas v Eurpe a vo svete. Z akho dvodu je zpas, a preo niet dorozumenia? Dvod je, e jeden smer holduje princpu nsilia (revolcie) a druh
100

smer praktikuje toleranciu. Jeden je pre diktatru a druh pre demokraciu.

Medzitm vak u jeden stran pokus chcie zjednoti Eurpu pomocou
nsilia, krvavo stroskotal pokus faistick.
Je pravda, e sa po prvej svetovej vojne vytvoren Spolonos nrodov
v praxi neosvedila. To bolo z rznych dvodov. Predovetkm, e Spojen
tty opustili tto wilsonovsk mylienku, dezauvovali svojho prezidenta
a odopreli as v tejto intitcii. Strana republiknska, ovldan vtedy
izolacionistami, porazila pri vobch Wilsonovu Demokratick stranu, dostala sa k moci a prela k izolacionizmu. Izolacionizmus bol politick smer,
ktor poadoval, aby sa Spojen tty sstredili vlune na svoje domce
zleitosti, na obranu svojho domceho a americkho zemia a nemieali sa
do neamerickch vec, teda ani nie do eurpskych problmov. Je zaujmav,
e tento izolacionizmus hlsali a hlsaj v Amerike t najreaknej politici.
Ale tto izolacionistick politika ovldala po prvej svetovej vojne Spojen
tty len prechodne. U v roku 1928, teda dev rokov po odmietnut
parskych mierovch zmlv a Spolonosti nrodov americkm Sentom,
zvazila zase Demokratick strana na ele s prezidentom Rooseveltom
a ovldala potom viac ako dvadsa rokov americk politiku. Spojen tty
boli ako znme rozhodujcim initeom v druhej svetovej vojne a tie
pri vytvoren Organizcie spojench nrodov, ktor mala nahradi po prvej
vojne vzniknut Spolonos nrodov. Nemono preto tvrdi, e by Wilsonova a Masarykova idea, aby bolo spoluinnosou a zjednotenm nrodov
brnen vojnovm konfliktom, bola stratila platnos. Dnes v Amerike i Republiknska strana sa u dokonale odvrtila od izolacionizmu a jej prezident
Eisenhower je vznamnm prvrencom Organizcie spojench nrodov.
Ale Spolonos nrodov by po prvej svetovej vojne bola mohla zdarne psobi i bez americkej asti, keby nebola bvala torpdovan faistickmi
mocnosami. I Sovietsky zvz uznal mylienku Spolonosti nrodov za zdrav a ivotaschopn, ke do nej vstpil ako len.
Faizmus je definovan ako najvy stupe kapitalizmu, ale to je
doktrinrny nzor vemi jednostrann. Pri vzniku a pri posilnen faistickch hnut hrali toti hlavn lohu vybiovan nacionalistick a ovinistick vne ms. Po prvej svetovej vojne zvazila sce v Nemecku demokratick mylienka, odstrnila monarchiu a zriadila demokratick republiku,
ale prehnan nacionlny cit, vypestovan dlhmi predolmi reimami, bol
v masch nemeckho udu prli zakorenen, ne by bolo bvalo mon, aby
101

ho jedna jedin revolcia raz navdy odstrnila. Pritom tto revolcia

vznikla z neakanej porky nemeckch armd, v ktorch nemeck ud bez
reptania, ba mono poveda s mimoriadnou horlivosou slil a do samho
konca vojny a stle veril a dfal v konen vazstvo nemeckch zbran. Niet
divu, e sa mlad nemeck demokracia nevedela ubrni Hitlerovmu hnutiu,
ktor sa v podstate opieralo o urazen nacionlne city a vne. K starm
horkostiam sa kupili nov horkosti ako to Masaryk predvdal. Hitlerovci
vymysleli tzv. Dolchstoss legendu. Tvrdili, e nemeck armdy neboli ani
vojensky porazen, ale e socialisti rozvrtili disciplnu armd, a tm zavinili ich zrtenie. Je zaujmav, e tto nacistick Dolchstoss legendu (skoli
niekoho dkou odzadu) obnovil aj Fierlinger vo svojom pamflete. Aby
zmenil vznam vojenskho vazstva zpadnch spojencov, ochotne prijal
tto Hitlerovu tzu. Z tejto legendy erpal Hitler a vybioval ovinistick
vne nemeckho udu. Nieo podobn sa odohralo v Taliansku, ktor sa
ctilo sklaman z vsledkov prvej svetovej vojny, nakoko neobdralo tak
koris, na ak si jeho ttnici robili nrok. Masaryk to predvdal, ke hovoril
o horkostiach z nevyplnn vech pln vtz. Z talianskej nespokojnosti
vznikla potom vlda faizmu, vojna proti Habeu, no a torpdovanie Spolonosti nrodov. Tto sce vyhlsila (na nvrh dr. Benea) hospodrske
sankcie proti tonmu faistickmu Taliansku, ale tie boli bezinn; ete
i Sovietsky zvz dodval Mussolinimu olejov zsielky pre jeho vojnov
stroj! Spolonos nrodov sa vtedy ukzala slabou, ke pri nsilnom obsaden Manduska Japoncami uspokojila sa iba s protestom.
I ke politika niektorch vemoc diskreditovala Spolonos nrodov,
nediskreditovala mylienku, na ktorej sa tto spolonos zakladala. Z oha
druhej svetovej vojny sa tto mylienka znovuvzkriesila a uskutonila vo
forme Organizcie spojench nrodov, teraz u i so Spojenmi ttmi
americkmi, ako veda Sovietskeho zvzu a Vekej Britnie hlavnho zakladatea tejto intitcie. Mylienka Wilsona a Masaryka, ako vidie, predsa len
nie je tak naivn a odbyt, ako o tom Fierlinger fantazruje. Je pravda, e
i Organizcia spojench nrodov m svoje akosti. Ako si faistick mocnosti robili zo Spolonosti nrodov posmech a priviedli ju k pdu, tak podkopva existenciu Spojench nrodov svojou politikou mocnos, ktor, riadiac sa totalitrnou diktatrou vo vntri svojej re, ani navonok nechce
uzna nad sebou iadnu autoritu. Ale ako faizmy nevedeli znii mylienku
spolku vetkch nrodov, tak ju nezniia ani diktatry z opanho plu.
102

Fierlinger tie celkom skresuje Masarykove nzory o tom, v akej

miere sa uplatovali v prvej svetovej vojne hospodrske zujmy vemoc.
K tomu treba poznamena, e Masaryk bol odporcom iba historickho materializmu, ktor, ako vieme, vetky podstatn udalosti udskch dejn pripisuje hospodrskym pohntkam a zujmom. Masaryk vak nepopieral vznam hospodrskych momentov, oznaoval ich iba za jeden faktor dejinnch
udalost, a i to nie vdy rozhodujci. Toto svoje stanovisko rozvinul Masaryk optovne a dal mu vraz vo svojich knihch: Rusko a Evropa, Otzka
sociln, Nov Evropa a inde. I ke uenia Marxove neakceptoval, predsa len
uznal za zsluhu Marxovi, e vyzdvihnutm hospodrskych pohntok udskho diania upozornil na to, e hospodrske momenty maj v dejinnch
udalostiach v vznam, ne sa to predtm pripalo.
o sa tkalo prvej svetovej vojny a zpasov nrodov v nej, a tak i nho nroda, opsal ju Masaryk v diele, ktormu dal titul Svtov revoluce
a ktorm dokzal, e tto vojna bola ovea viac ne nejak krvav stretnutie
nepriateskch armd a obvykl vojnov haterenie ttnikov s uplatovanm chamtivch cieov po zisku lanch skupn.

Beneova charakteristika prvej svetovej vojny

Vemi trefne charakterizuje prv svetov vojnu dr. Edvard Bene a reprodukuje tm i Masarykove nzory, ke v zverenej kapitole svojho diela
Svtov vlka a nae revoluce pe o zmysle tejto vojny toto:
Mluvce o rzu a podstat svtov vlky, stavli jedni proti sob pedevm dva velik bloky s celou jejich hmotnou slou, stt proti sttu,
jak by lo jen o njakou dynastickou a sttn presty, kter chtla
potrestat iredentistick rajdy malho Srbska. U jinch se vytvoila
teorie o kapitalistick vlce, v n lo o kolonie, o cestu na vchod,
o ovldnut Asie a o svtov trhy, poslze jin ve svtov vlce spatovali boj nroda s nrodem na zklad ist ideje nacionalismu: zejmna nacionalistit Nmci mluvili pro svoji potebu o nebezpe
ruskho kozctv pro Evropu a o vlce Germn proti Slovanm, co
po nich opakovali i nkte nacionalist et, rut a j. Vzt jen jedin
z tchto initel a vysvtlovat jm svtovou vlku, znamenalo by zjednoduovat, jednostrann vykldat a zpovrchnit djiny poslednch desetilet. Jest jisto, e ve vlce lo tak o vechny ty vci v t nebo on

103

form... Najt synthetickou formuli, je by svtovou vlku ve vech

jejich podstatnch strnkch sprvn vystihovala, nen ovem snadn.
Pi tom je velmi sprvn, brniti se plinmu schematisovn a redukovn mnohotvrnych vlench jev na jednoduch formule. Byla
svtov vlka socilnm jevem tak ohromnm, tak asn sloitm,
shrujcm takov mnostv sloek politickch, hospodskch,
technickch, mravnch, psychologickch, biologickch a j., e jednotn a jednotc formule o jej podstat a o jejm smyslu mus bti nutn
hodn veobecn a mohla by tudi vyjadovati snadno jen slova bez
konkrtnho obsahu.

Ale Fierlinger, ktor sa v iestom desaro svojho predtm masarykovskho a beneovskho ivota horko-ako dopracoval nielen k marxizmu,
ale dokonca i k lenino-stalinizmu, zjednoduil si vo svojom komunistickom
parvenuevstve problm prvej svetovej vojny, lepie povedan, prevzal pre
plebs uren zjednoduujce formulky, predpsan najvymi mocenskmi
autoritami, a papkuje po nich, e prv svetov vojna bola typickm prkladom imperialistickej vojny zpadnch imperialistov a e n nrod me
akova za svoje oslobodenie jedine oktbrovej komunistickej revolcii
v Rusku.
Nie je mon dos przvukova, ak poun s uveden Masarykove
a Beneove diela. Masarykova Svtov revoluce a dva zvzky Beneovho
diela Svtov vlky a na revoluce, to s gigantick epopeje eskoslovenskho boja o samostatnos a slobodu nroda. To nie s knihy parvenueovskho przdneho nafukovania a tylistickej akrobacie so argnom, ktor
predpsali uva nejak autoritatvni predstaven. V masarykovskom a beneovskom nefrzovitom, jednoduchom a jasnom slohu uveden s tam fakty,
asn mnostvo faktov, fakty, ktorch pravdivos si dosia nikto netrfal
vzia v pochybnos, fakty, ktor na veky bud klasickm prkladom toho,
ako si mal nrod poctivosou svojich vodcov, ich vzdelanosou, nebojcnosou, otvorenosou, hevnatosou, pracovitosou, skromnosou, nezlomnou vierou v spravodliv vec, logickm konanm, odmietanm pouitia kadej li a fale, vydobyl svoju ttnu samostatnos a slobodu. Trpasliie fierlingerovsk pokusy ni nemu odobra z ohromnej duchovnej, mravnej
a politickej vekosti T. G. Masaryka a z jeho historickho vznamu v najslvnejch asoch dejn nho nroda. Fierlingerova politika mohla sce
urchli predasn smr i nm utvanho Edvarda Benea, ale iadna fier104

lingerovsk psaka neme zvrti fakty, ktor tto vek a tragick postavu naich dejn urobili jednou z hlavnch strojcov vydobytia a znovuvydobytia naej ttnej samostatnosti vo dvoch vekch svetovch vojnch.

loha M. R. tefnika
O Milanovi Rastislavovi tefnikovi pe Fierlinger, e falen a na
buroasi dosud udrovan legenda mluv o nm jako o mladm uenci,
genialnm diplomatu a letci, kter projevil na bojiti zzraky statenosti.
Nu, skutonost je, e tefnik, lietujc raz nad balknskym bojiom,
zrtil sa so svojm eroplnom a utrpel tak vntorn poranenia, na nsledky ktorch laboroval a do svojej smrti. alm faktom je, e tefnik pri
svojom nvrate do oslobodenej vlasti priiel o ivot pdom z eroplnu. Fakt
je tie, e v kadej armde, i v sovietskej, letcov vojakov, ktor zahyn pri
leteckom netast, vyznamenvaj i po smrti ako hrdinov, ktor poloili svoj
ivot na oltr vlasti. Len Fierlinger sa dopa cynickho hyenizmu a kope
do mtveho tefnika, ktor predsa obetoval svoje zdravie a ivot za vec
nroda. O schopnostiach tefnika ako odbornka astronma nie je Fierlinger povolan vyjadrova smerodajn sudok. Franczske vedeck autority sdili o tom inak, ne to rob laik Fierlinger. A o tom, o vykonal tefnik
ako diplomat a vyjednva, je sn predsa len vierohodnejie to, o napsali
o om Masaryk a Bene.
Fierlinger mu vytka konzervatvnos nzorov. Dnes, ke hulvtina
bola pozdvihnut na ttny princp, velijak parvenueovsk polovzdelanci
nachdzaj konzervatvnos u v tom, ke sa niekto vie slune chova.
A tefnik, chudobn tudent, ktor sa od svojho tleho veku vydroval
sm a cel svoj ivot bol chudobn ako kostoln my, sa vedel chova
slune. Vzdelanie, vysok inteligencia, debatrska a konverzan schopnos,
osobn arm a dokonal znalos cudzch re umonili tomuto nie prve
telesnou krsou obdarenmu muovi, aby sa dostal do spolonosti ud, ktor
mali vplyv na beh rozhodujcich politickch udalost. Tmito svojimi
schopnosami a touto svojou prcou, ktor konal hrdinskm premhanm
bolest, spojench s jeho nemocou, zaradil sa tefnik, ako tretia najvznamnejia osobnos v naom zahraninom odboji, veda Masaryka a Benea.
Je priam smiene, ke Fierlinger predstavuje tefnika ako prvrenca
franczskych monarchistickch kruhov! Ako je znme, monarchisti vo
105

Franczsku nehraj a ani za prvej svetovej vojny nehrali iadnu rolu, nemali
iadny politick vplyv. tefnik nebol tak duevne slab ako ten, ktor ho
nezmyselne ohovra, e by bol hadal politick spojenie s umi, ktor boli
sledovan franczskymi vldnymi kruhmi s najvou nedverou, a ke kad styk s takmito elementmi ho mohol kompromitova u rozhodujcich
muov franczskej politiky, ktorch priaze pre nau vec vyhadval a zskal.

106

VIII.
O NMIETKACH PROTI RUSKEJ POLITIKE
MASARYKA A BENEA

Musm sa zaobera vtkami, ktor Fierlinger rozviedol proti Masarykovej

a Beneovej politike, uskutoovanej najprv poas prvej svetovej vojny
a potom v medziobdob dvoch svetovch vojen. Tvrd, e bola chyba, ke sa
Masaryk, Bene a tefnik v zpase o rozbitie Raksko-Uhorska a o vydobytie ttnej samostatnosti opierali o Franczsko a zpadn vemoci a nie
o rusk oktbrov revolciu a o Sovietsky zvz. A rovnako e bolo chybou,
ke sa novoutvoren eskoslovensk republika, veden Masarykom a Beneom, orientovala na Franczsko a vbec na Zpad, miesto toho, e by sa bola
opierala o Sovietov.
I tu treba poznamena, e tento nzor je v rozpore so vetkmi predolmi Fierlingerovmi spismi, i s jeho spisom V slubch SR (I. zv.
z r. 1947), no a samozrejme i s celou jeho politickou a diplomatickou innosou poas prvej svetovej vojny a po nej. U som uviedol, e sa Fierlinger
i behom druhej svetovej vojny dal celkom do sluieb beneovskej politiky.
Uznval Benea za svojho politickho vodcu a toto svoje stanovisko optovne zdraznil v Moskve, kde bol vyslancom SR. Ak mal Fierlinger pochybnosti o sprvnosti politickej lnie dr. Benea, preo vtedy neostal v Moskve,
ke sovietska vlda, v dsledku stalino-hitlerovskho paktu z augusta 1939,
zruila s. vyslanectvo a on sa stal emigrantom? Preo sa nepripojil ku Gottwaldovi, ktor bol predsa u vtedy v Moskve a zastupoval tam sovietsku
orientciu eskoslovenskej politiky? Preo sa pripojil k Beneovi a odsahoval sa k nemu do Londna, hoci mu sovietska vlda nerobila praiadne
akosti, aby ostal v Rusku ako emigrant? Na tieto otzky vo svojom
pamflete vbec neodpoved. Naopak, zkostlivo zakrva vetko, o by poukazovalo na to, e cel svoj ivot predtm a i potom za trvania druhej
svetovej vojny pracoval ako presveden masarykovec a beneovec. Uvediem tu vemi charakteristick prklad tejto zakrvacej taktiky. Na konci
kapitoly o osvobozeneck legend opisuje nespokojnos lgi na Sibri pre
stle odklady ich odtransportovania na zpad, resp. domov, a potom pokrauje:

107

Tto nlad uinil pojednou ptr telegram dol z Pae. Nebyl to

dn akt schvlen s. vldou, nybr samostatn iniciativa tehdejho
nelnka s. vojensk mise v Pai, nesouhlascho s intervenn politikou, kter ministru Beneovi pedloil ke schvlen telegram, majc
jak se pozdji ukzalo rozhodujc vznam pro osudy s. armdy
v Rusku. Telegram... obracel se k s. plnomocnku na Dlnm Vchod
s pkazem, aby provedl evakuaci vojska na vlastn pst a vlastnmi
prostedky.

Je nanajv charakteristick, ako Fierlinger referuje o tejto, poda neho,

rozhodujcej udalosti. Ten nelnk s. vojensk mise v Pai bol toti
Fierlinger sm! Preo teda nepovedal priamo, e ten telegram predloil
Beneovi on sm, preo to skrvanie sa za nejakho anonymnho nelnka? Z oho naraz t ohromn skromnos? Nu, nie je to skromnos, ale
m to in dvod. Ak by bol toti napsal, e bol v tom ase v slubch
beneovskej a masarykovskej politiky nelnkom s. vojenskej misie v imperialistickom Pari, potom by nie jeden z itateov jeho pamfletu bol sa
optal: ako to, e si bol plukovnkom a nelnkom misie kontrarevolunej
masarykovskej armdy v reaknom Pari a nie revolunm bojovnkom
a vojakom s. vojska v Rusku? Na toto odpoveda a prizna sa mune a verejne, e predtm vdy hlsal a robil to, o dnes han, to veru nechcel,
a z toho t skromnos a anonymita. Tu treba ete poznamena, o in
vyplva z citovanho miesta Fierlingerovho pamfletu, e ten telegram
podpsal minister zahraniia Bene. Bol to teda prkaz kompetentnho lena
vldy, poverenho vedenm zahraninej politiky, a nejak shlas vldy k tomu telegramu nebol vbec potrebn. Ako neskorie uvediem, Fierlinger vo
svojom pamflete obviuje Benea aj z toho, e bol priateom intervennej
politiky voi Sovietom. Tento rozhodujci telegram vak sved o opaku
toho.
Inak o tom, o prekalo tak dlho odtransportovaniu legionrskeho
vojska z Ruska a zo Sibri, vemi podrobne referuje Masaryk v Svtov
revoluci, ako i Bene v Svtov vlce a na revoluci. Tam je aj obrne vyloen, i dokumentmi podloen, e niektor zo zpadnch spojencov chceli
poui nae lgie v boji proti boevikom. Ale tieto plny neboli zrealizovan, a to hlavne preto, e Masaryk a Bene stle zastupovali neintervenn politiku voi sovietskemu Rusku, o bolo inak po 28. oktbri stlou
politikou i celej s. vldy doma. Fierlinger si vyma aj praobyajn
108

nepravdy, ke napr. tvrd, e dvojron zdranie lgi na alekom vchode

pilo vhod domcm koalinm politikm, kte se jak ohn obvali
revolun nkazy, kterou by mohli legioni s sebou pinst. Nu, je mon,
e Fierlinger takto strach mal. On bol vtedy tie legionr, a sce na ich
najpravejom krdle. Ale skutonosou je, e t koalin politici stle
naliehali na nvrat legionrov, pretoe ich nutne doma potrebovali pri
budovan armdy novho ttu a pri jeho obrane. Ke napr. v lete 1919 stlo
eskoslovensko vo vojne s vojskami trockistickho dikttora Maarska,
ktor pod falonou formou vraj nezvislej Slovenskej republiky rd robotnkov a vojakov sa snail rozbi eskoslovensk republiku, vemi sme tu
doma postrdali sibrskych legionrov, ktor by sa boli v tomto zpase o Slovensko stretli tu s tmi sammi trockistickmi maarsko-maarnskonemecko-novoboevicko-ovinistickmi elementmi, proti ktorm sa i na
Sibri museli hevnato brni. Inak je charakteristick, e Fierlinger na
jednej strane tup sibrsku anabzu naich lgi a obviuje ich, e sa ocitli
naplno v tboe protirevoluce a intervence; na druhej strane tvrd, e sme
mali strach, aby ns tto, poda neho kontrarevolucionri, revolune nenakazili! Je tie znme, e po nvrate lgi domov sa legionri stali hlavnou
dominujcou zlokou novej s. armdy, a to bez ohadu na to, i boli
socialisti, alebo nie. Ohromn vina navrtivch sa sibrskych legionrov
sa doma umiestnila nie v komunistickej strane, ale u socilnych demokratov
a u nrodnch socialistov. Ve vtedy bol vodcom s. komunistov ten
dr. meral, ktor sa svojou rakuckou protirevolunou politikou vo vojne
prve pred legionrmi najvmi skompromitoval. Nemusel by preto iadny strach, e by sa sibrski legionri pripojili k meralovi a k jeho strane.
Navrtiv sa legionri si aj zvolili tyroch poslancov do prvho Nrodnho
zhromadenia: jednho socilneho demokrata (Ju), jednho nrodnho
socialistu (Patejdla), jednho nrodnho demokrata (paka) a jednho Slovka agrrnika (Orka). Nevolili iadneho komunistu! Nu, tchto legionrov e by sme sa boli doma bli?!
Na takchto a podobnch trikoch je zaloen Fierlingerova argumentcia aj vtedy, ke namieta zpadncku, hlavne franczsku orientciu Masarykovej a Beneovej politiky v boji za eskoslovensk samostatnos. Poda
dnenho Fierlingera mal by tento boj opret o Sovietsky zvz. Vtedaj
Fierlinger, pravda, ako s. legionr v Rusku, neostal tam, aby zastupoval
sovietsku orientciu, ale odobral sa na zpad, do Para, do sluieb francz109

sky orientovanho dr. Benea, a bol touto orientciou tak naden, e prijal
hodnos fa s. vojenskej misie pri franczskom generlnom tbe! Dnes,
pravda, to Fierlinger poklad za chybu, nemal s k Beneovi do Para, ale
k Munovi do Leningradu alebo do Moskvy! Ale preo neurobil Fierlinger
verejn sebakritiku vo svojom poslednom pamflete a preo sa uchyuje
k triku zakrvania svojej minulosti?
alm jeho trikom je i to, e itatestvu svojej knihy, ktor nepozn
dos dobre, o sa odohralo za prvej vojny a v rokoch po nej, predstavuje
vtedajie komunistick Rusko ako tak mocnos, akou je dnes Sovietsky
zvz. Z perspektvy dnenho premocnho Sovietskeho zvzu posudzuje
pred neorientovanm itateom udalosti, ktor sa odohrali vtedy, ke Rusko
bolo celkom bezmocn a vyraden z vemocenskho postavenia. Skmajme
Fierlingerove vtky zblzka.

110

IX.
FIERLINGEROVA KRITIKA MASARYKOVEJ POLITIKY
USKUTOOVANEJ ZA PRVEJ SVETOVEJ VOJNY

Kritika tkajca sa obdobia pred ruskou revolciou

V prvej svetovej vojne sa vraj Masaryk a Bene mali oprie o boevick
oktbrov revolciu a nie sledova zpadniarsku orientciu. K tejto vtke
treba predovetkm poznamena, e oktbrov revolcia zapoala a vo
vrtom roku trvania svetovej vojny. Je teda nesporn, e sa Masaryk a Bene
v prvch troch rokoch svetovej vojny nemohli opiera o oktbrov
revolciu, lebo opiera sa o nieo, o ete neexistovalo, nebolo mon. Poda
dnenej Fierlingerovej logiky nemali teda Masaryk a Bene v tchto troch
rokoch ni podnika, ale mali neinne aka, a vypukne v Rusku revolcia.
Nemali ni podnika ani vtedy, ke v roku 1917 v marci sce v Rusku vypukla revolcia, ale ete nie boevick, ale len venrodn. Nemali ni podnika, ani ke rusk vlastenci zosadili cra, utvorili revolun vldu, odstrnili samoderavie, zaviedli obianske slobody, tlaov a zhromaovaciu
slobodu, robotncke prva, veobecn volebn prvo, ke v alom priebehu
tejto revolcie vyhlsili republiku! Na to vetko sa mali Masaryk a Bene
vraj len dva a aka, a v oktbri toho roku vypukne boevick revolcia!
Nemyslm, e by niekto so zdravm rozumom mohol shlasi s tmto
hlpym nzorom. Je sce pravda, e takto politiku neinnho dvania a akania hlsal a robil doma dr. meral i po boevickej revolcii on sm ju
pomenoval dlnickou politikou ledovho klidu! Nemyslm ale, e by niekto so zdravm rozumom mohol vytka Masarykovi a Beneovi, e neakali
na oktbrov revolciu, o ktorej ani sami komunisti predom nevedeli, i ju
podnikn, resp. i bude spen. Ve za cel prv skoro tri roky trvania vojny Lenin a vetci hlavn boevick revolucionri vbec neboli v Rusku, ale
zdrovali sa ako emigranti vo vajiarsku a v inch zpadnch krajinch,
kde akali na vhodn chvu, ke sa bud mc vrti domov. Tto chva
nadila, ke v marci 1917 venrodn rusk revolun vlda prv to demokratick vlda v histrii Ruska povolila nvrat do vlasti vetkm emigrantom bez rozdielu. Vtedy sa potom Lenin a ostatn revolun boevick
emigranti dostali s povolenm nemeckho cisra a jeho generlneho tbu
111

v historickom zaplombovanom vagne cez zemie Nemecka a jeho vojnovch operanch pol nasp do Ruska. Nu, Masaryk a Bene neakali veru
na tento nvrat ruskch boevikov, ale dali sa do prce za oslobodenie nroda hne po vypuknut prvej svetovej vojny.
O koho sa mohli a museli opiera v tomto boji za oslobodenie nroda?
Odvek utlaovatelia nho nroda viedli vek vojnu proti ostatnmu svetu.
Je len prirodzen, e sa Masaryk a Bene mohli opiera len o tento ostatn
svet. Len tento ostatn svet mohol v tejto vojne premc mocn ru, ktor
drala n nrod v ujarmenosti. Len v prpade vazstva tohto ostatnho
sveta bola mon samostatnos nho nroda. Dnes viacej ako kedykovek
predtm i komunisti celho sveta uznvaj vznam vojenskch vazstiev.
Mu dnes, po druhej svetovej vojne, udovodemokratick komunisti eskoslovenska, Poska, Rumunska, Bulharska, Maarska at. pochybova o tom,
e by ich krajiny boli mohli by osloboden bez ohromnch vazstiev sovietskch armd? Juhoslovansk komunistick dikttor o tom zapochyboval
a ihne boli na neho a na jeho tt uvalen komunistick sankcie. Mohol by
dnes niekto pochybova o tom, e by sme stle ete trpeli pod hitlerovskm
jarmom, ke by pri Stalingrade a v ostatnch rozhodujcich bitkch nebol
vyhral Stalin, ale Hitler? A ke, ako vidme, vsledky druhej svetovej vojny
boli takto zvisl od vazstiev na bitevnch poliach, nemali sa veci prve
tak aj v prvej svetovej vojne? I v prvej svetovej vojne rozhodovalo nad osudom nho nroda vojensk vazstvo jednej alebo druhej strany. Vazstvo
Nemecka a Raksko-Uhorska by bolo nadlho speatilo neastn osud nho
nroda prve tak, ako by bolo vazstvo Hitlera v druhej vojne znemonilo
nae oslobodenie. Kto tto pravdu neuznva ohadne druhej svetovej vojny,
toho i komunisti vyhlasuj za blzna alebo zloinca. Ke ale Masaryk a jeho
spoupracovnci (v kontraste s dr. meralom) rozpoznali tto pravdu hne po
vypuknut prvej svetovej vojny a poda toho orientovali svoju politiku, tak
im to dnes Fierlinger vytka! Poda tejto dnenej fierlingerovskej logiky mal
Masaryk nie pekulova o vojenskom vazstve dohodovch mocnost nad
imperialistickm Nemeckom a Raksko-Uhorskom a na tomto oakvanom
vazstve budova svoju politiku, ale mal aka, a Rusko vojnu definitvne
prehr, a sovietska vlda pred Nemeckom a Rakskom kapituluje a a odstpi dobr tretinu eurpskeho Ruska, resp. prenech ho hlavnm kapitalistickm nepriateom a ich vplyvu! Nie na vojenskom vazstve tvordohody, ale na vojenskej porke ruskch armd a boevickho Ruska mal
112

Masaryk zaloi svoju oslobodzovaciu politiku! K takmto absurdnostiam

vedie kritika masarykovskej politiky zo strany toho Fierlingera, ktor vtedy,
ke bol masarykovskm legionrom, dobre vedel, e nrod me svoje oslobodenie oakva iba od dokonalej vojenskej porky imperialistickho Nemecka a Raksko-Uhorska, teda od vazstva tch, ktor proti tmto imperialistickm mocnostiam vydria vo vojne a do konenho vazstva. A veru bolo dobre, e sa Masaryk riadil svojm dobrm zdravm rozumom a nie
dnenm prevrtenm fierlingerovskm rozumovanm.
Dokia bol v Rusku crizmus, Masarykovo slovo tam mnoho nezavilo. Jeho kritiky crskeho reimu v knihe Rusko a Evropa a v jeho mnohch
inch spisoch a prejavoch ho urobili v oiach vldcov cristickho reimu
mlo sympatickou osobou. Ale aj inak od samho zaiatku vojny sprvne
pochyboval, e by cristick Rusko mohlo vojnu definitvne vyhra. Od
samho zaiatku vojny veril viac tomu, e vojnu vyhraj zpadn mocnosti,
a preto svoj zpas oprel viac o tieto mocnosti, o Franczsko, Vek Britniu
a neskorie i o Spojen tty. Priebeh prvej svetovej vojny a jej zakonenie
mu dali za pravdu a plne ospravedlnili jeho politiku. Toto s fakty, ktor
iadna rabulistika neme oddiputova.
Masaryk neiel teda do cristickho Ruska, ale na zpad. Ne v Rusku
vypukla v marci roku 1917 revolcia, vykonali u Masaryk, Bene a tefnik
na zpade vek kus spenej prce smerom k nrodnmu oslobodeniu. Bez
tejto prce a vbec bez prce na zpad sa uchlivch vlastencov ostatnch
potlaench nrodov, bez ich protestov proti reimom Centrlnych mocnost, bez ich aktvnej asti na bojoch a zpasoch proti spolonmu nepriateovi, ako dkazov vle nrodov chcie by slobodnmi, veru ani prejavy vtedy ete neutrlneho prezidenta Wilsona by neboli zneli tak rozhodne za samourovacie prvo nrodov. V decembri roku 1916 Wilson proklamoval toto samourenie u ako podmienku trvalho mieru vo svete.
Ako vidie, ani Wilson neakal na rusk revolciu. Bolo v rozhodujcej miere vsledkom prce Masaryka, Benea a tefnika, e dohodov mocnosti v januri 1917 oficilne vyhlsili i oslobodenie echoslovkov z cudzieho jarma za vojnov cie spojencov. Dosiahnu tento vsledok Masarykovej politiky nebolo takou jednoduchou a ahkou vecou. Zpad sa toti
dlho nazdval, e nie je treba Raksko-Uhorsko rozbi, pretoe nejak jeho
zvzky svojho vntornho zreformovania by mohli sn nespokojn nrody aspo iastone uspokoji. Na toto zpadn nazeranie vemi vplvala
113

i vojensk vaha, e uzavretie separtneho mieru s Raksko-Uhorskom by

znane zlepilo ak vojnov postavenie spojencov proti Nemecku. Kolsanie spojencov a tieto strnky podrobne opisuj Masaryk a Bene vo svojich
pamtiach. Mali veru ak prcu, aby znane prispeli k zabrneniu toho,
aby zpadn spojenci uzavreli s Raksko-Uhorskom separtny mier, ako to
zaiatkom roku 1918 urobili Sovieti. Netreba vyklada, e by to na vemi
dlh dobu znamenalo pochovanie ndej na samostatn eskoslovensk tt.

Kritika tkajca sa obdobia do oktbrovej revolcie

Ke sa Rusko v marci 1917 ocitlo vo venrodnej revolcii, vznikli na krtku
dobu ndeje, e odstrnenm crizmu sa i Rusko lepie uplatn pri spenom
vojenskom zdolan Nemecka a Raksko-Uhorska. Masaryk pozdravil vtedy
zahraninho ministra revolunej vldy, vznamnho ruskho historika a
proticristickho politika prof. Miljukova26 telegramom tohto znenia:
Mohu ci ve jmnu celho nroda, stavme se za vai stranu ve velkm dle, kter konte pro Slovanstvo a pro lidstvo. Rozeen slovanskch otzek jest nyn zabezpeeno. Svobodn Rusko m pln prvo
osvoboditi Slovany ze jha nmeckho, maarskho a tureckho. Postavili jsme se v tto vlce na stranu naich slovanskch brat. Rakousko-Uhersko se krut pomstilo. Avak nae muednictv je odmnno
va skvlou revoluc, kter znamen podek a vtzstv. Sjednocen
Polsko, spojen se svobodnm Ruskem, sjednocen Rus haliskch
a uherskch s Rusy v Rusku, sjednocen Srbochorvat se Slovinci a osvobozen ech se Slovenskem uskutenno bude obrozenm Ruskem.
Nejenom Slovan, nbr tak nrody latinsk, Francouzi, Italov a Rumuni doshnou svch spravedlivch nrodnch idel. Svobodn Rusko jest najstranj rnou zasazenou prussianismu.

Na tieto Masarykove slov Miljukov odpovedal:

26

Pavel Nikolajevi Miljukov (1859-1943), historik, politik a novinr, profesor Lomonosovovej univerzity. Po februrovej (resp. marcovej) revolcii bol v doasnej vlde ministrom zahraninch vec. Na jeho pozvanie pricestoval do Ruska T. G. Masaryk. Po definitvnom prevzat moci boevikmi emigroval do Franczska.

114

Shoduji se pln s vaimi vysvtlivkami o perspektvch, je osvobozen Rusko otvr rodin civilisovanch nrod pro konen petvoen stedn a jihovchodn Evropy.

Ako som u inde uviedol, Miljukov, ktor bol jednm z najvznamnejch

lenov prvej revolunej vldy, prehovoril o eskoslovenskej otzke niekokokrt, zdrazujc potrebu rozbitia raksko-uhorskej monarchie a vytvorenia samostatnho eskoslovenskho ttu. Samozrejme, e Miljukov chcel
tento cie dosiahnu zotrvanm Ruska vo vojne proti Nemecku a Raksku a
do konenho vazstva. Myslm, e Masaryk v citovanom telegrame sprvne reprodukoval to, o vtedy vetci echoslovci oakvali od ruskej
revolcie. Masaryk sa aj hne vybral do Ruska, aby tam v tomto zmysle pokraoval vo svojej revolunej prci, zapoatej na zpade. Ne vak Masaryk
priiel do Ruska, situcia sa tam zmenila. Miljukov musel odstpi. Jeho
politika oslobodenia potlaench nrodov rozbitm Rakska-Uhorska sa nepila aviiarskym stranm. Menovite boevici zaali proti Miljukovovi
ostr kampa. U v tomto tdiu revolcie, a bolo to len tri mesiace po jej
vypuknut, sa zrazili dve politick koncepcie. Miljukov vedel, e ak by Rusko
nepokraovalo vo vojne, bude musie uzavrie pokorujci mier so stratou
vekch ruskch zem a znamenalo by to ohromn posilnenie Nemecka,
vne ohrozenie monosti, e by zpadn spojenci vojnu vyhrali, alej
zachrnenie existencie Raksko-Uhorska, zachovanie jeho protislovanskho
a protiudovho kurzu a rozplynutie vetkch snh o oslobodenie ujarmench nrodov.
Proti tejto koncepcii zastvali boevici in koncepciu. Boli za to, aby
bol okamite za kad cenu uzavret mier s imperialistickm Nemeckom, aj
za cenu vekch zemnch strt a inch pokorujcich podmienok. Boli za
to, aby vojna, ktor oznaovali za imperialistick, bola premenen na vojnu
obiansku, na vojnu ruskho proletaritu proti ruskej burozii. Boli za
separtny mier s raksko-uhorskou monarchiou, teda za uznanie jej alej
existencie! I ke pri tom teoreticky, agitane a propagane hlsali sebaurenie nrodov a ich prvo samy si rozhodova o svojom osude, predsa len dobre vedeli, e uznanie alej existencie raksko-uhorskej monarchie prakticky znamen ponechanie ujarmench nrodov tejto re svojmu osudu, t. j.
predenie ich ujarmenia nemeckm, rakskym a maarskm panstvom.
Boevick koncepcia teda bola: uzavrie s nemeckmi a raksko-uhorskmi
imperialistami separtny mier za kad cenu, len aby potom mohli, neruen
115

tmito imperialistami, uskutoova doma svoju socilnu revolciu a obiansku vojnu proti ruskej burozii.
Dnes prichdza Fierlinger a vytka Masarykovi, e nepodporoval
v Rusku tto boevick politiku. Nevysvetuje vak, preo ju nepodporoval
on sm. Preo iel vtedy s Masarykom a nie s Leninom, ktor bol duou
tejto boevickej politiky? Masaryk, pravda, bol povinn posudzova cel tto otzku z hadiska zujmov eskoslovenskho oslobodzovacieho boja. Ako
sa mohol pripoji k tm, ktor hlsali mier s raksko-uhorskmi potlaovatemi nroda a neskorie ten mier v Brest-Litovsku aj skutone uzavreli?
Inak, rusk boevici sa v jni 1917 poksili o uchopenie vldy, ale ich povstanie bolo vtedy Kerenskho revolunou vldou potlaen. Lenin a in komunistick predci museli vtedy utiec do Fnska a vrtili sa domov a v oktbrovej revolcii. Ako sa mal Masaryk o nich v Rusku oprie, ke boli
v emigrcii mimo Ruska?
Za t dobu, o za venrodnej ruskej revolcie boevici pripravovali
obiansku vojnu a o Lenin a in predci akali vo Fnsku na jej vypuknutie,
Masaryk, v stlom styku s vodcami venrodnej ruskej revolcie, organizoval eskoslovensk legionrske vojsko z eskch a slovenskch vojakov,
ktor sa behom vojny dostali do ruskho zajatia. Vymohol, e rusk revolun vlda uznala toto vojsko za samostatn bojov formciu, podriaden
s. Nrodnej rade v Pari, resp. jej ruskej odboky, a za spojeneck bojov
orgn, ktor sa po boku mocnost Dohody zastn vojny proti RakskoUhorsku a Nemecku, aby vybojoval eskoslovensk ttnu samostatnos. Na
inom mieste som u vysvetlil, ak rozhodujci vznam mali lgie v Rusku
pri vydobit naej ttnej samostatnosti. Poda dnenej Fierlingerovej logiky
sa nemal Masaryk poas svojho ruskho pobytu stara o lgie, ale mal sa
pripoji ku komunistom a k ich verejnej a podzemnej prci proti venrodnej revolunej vlde. Mal to urobi o to viac, e sa boevikom v oktbri
1917 nakoniec aj podarilo odstrni vtedy u vemi naavo orientovan
a Kerenskm veden revolun vldu, venrodn revolciu nahradi revolciou boevickou a nastoli dikttorsk vldu komunistickej strany.

Kritika tkajca sa obdobia po oktbrovej revolcii

o mal teda Masaryk robi po tejto oktbrovej revolcii? Mal robi to, o
potom aj skutone robil a o nakoniec viedlo 28. oktbra 1918 k vaznmu
116

zriadeniu samostatnej eskoslovenskej republiky, alebo mal tto cestu

opusti a mal sa pripoji k oktbrovej revolcii?
Masarykovi ilo o eskoslovensk vec, a preto tto otzku musme
skma pod zornm uhlom eskoslovenskej politiky a nie pod zornm
uhlom ruskej socilnej revolcie. Vedcou mylienkou nielen Masarykovou,
ale celho nroda a na niektor nepatrn reakn, meralovsk a munovsk vnimky vtedy bolo: vydobi samostatn eskoslovensk tt. To vtedy bolo mon len zdolanm Raksko-Uhorska vo vojne, ktor bola vtedy
v plnom behu, teda zdolanm re, ktor nm takto tt odopierala. Vedcou mylienkou ruskej boevickej revolcie bolo: vybojova pre Rusko diktatru proletaritu, upevni ju vetkmi prostriedkami nsilnej obianskej
vojny, a vetko ostatn, o nesli tomuto cieu, povaova za vedajiu vec!
I samostatnos echov a Slovkov bola vtedy pre rusk socilnu revolciu vedajou vecou, natoko vedajou, e sovietska vlda na ele s Leninom uzavrela s monarchiou Habsburgov, Czerninov a Tiszov mier, v ktorom
nielen e zmluvne nevymienila ttnu samostatnos eskoslovensk, ale
naopak, podrobila sa vetkm poniujcim podmienkam, ktor jej aristokratick a kapitalistick raksko-uhorsk mocnri nadiktovali. Natoko bola
hlavnou vecou pre sovietsku vldu rusk socilna revolcia a vetko ostatn
vecou vedajou, e v kapitulantskom brestlitovskom mieri odstpila cel
Ukrajinu, baltick provincie, donsk oblas, Kavkazsko a Fnsko! Z hadiska
rusko-patriotickho to bola pohroma, ak Rusko vo svojej predolej histrii
zriedka zailo. Ale i z hadiska socilnej revolcie bol brestlitovsk mier
katastroflnym nebezpem. Ohromne toti posilnil nemeck imperializmus.
Vytvoril z niekdajch najvznamnejch provinci ruskej re protirusk
a protisovietske vazalsk tty, oddan Nemecku. Ak by sa tieto nemeck
satelitn tty a provincie (Ukrajina, Lotysko, Litva, Estnsko, Donsk
oblas, Kavkazsko) a nemeck vojensk a politick moc boli udrali, potom
by sa sotva bola mohla udra sovietska vlda v Rusku. Z tohto smrtenho
nebezpeia vyslobodili rusk revolciu vek vojensk vazstv zpadnch
vemoc na franczskom, talianskom a balknskom fronte. Tieto v poslednch tyroch mesiacoch prvej svetovej vojny vydobyt vazstv printili
Bulharsko, Turecko, Raksko-Uhorsko a Nemecko v oktbri a zaiatkom
novembra 1918 k bezpodmienenej kapitulcii. Kapitulcia Nemcov pred
zpadnmi mocnosami automaticky oslobodila uveden rusk provincie
z nemeckho zovretia, a umonila tak Sovietom, aby sa ich znova zmocnili.
117

V nasledujcej obianskej vojne medzi sovietskymi a protisovietskymi

brannmi silami Anglicko, Franczsko a Japonsko poskytovali nepriateom
sovietskej vldy pomoc, ale nakoniec spojenci tto pomoc odvolali,
nsledkom oho Sovieti zdolali svojich odporcov a vyhrali obiansku vojnu.
Predpokladom tohto ich vazstva bola nesporne predchdzajca porka Nemecka a jeho spojencov vo svetovej vojne a vek vojensk konen vazstvo zpadnch mocnost. Predstavme si len, do akej situcie by sa
bolo dostalo sovietske Rusko pozbaven svojich najlepch provinci a doma
bojujce s protisovietskymi silami v prpade, e by boli Nemci prv svetov
vojnu vyhrali. Toto Nemecko predsa vytvorilo svoje vazalsk tty z najvznamnejch provinci porazenej ruskej re prve na to, aby ich pomocou
a premeniac ich na protirusk a protisovietske militaristick tvary, naplnen nenvisou proti boevikom, vplvalo na rusk vntorn vvoj. Bez
Ukrajiny, Donskej oblasti a Kavkazska a ich bohatch surovinovch zdrojov
by sovietska vlda nebola mohla vyhra obiansku vojnu. Protisovietske sily
stroskotali v obianskej vojne hlavne preto, e ich zpadn mocnosti, z rznych politickch dvodov, dostatone nepodporovali. V prpade vazstva
Nemecka vo svetovej vojne by ono nebolo bvalo haten iadnymi politickmi vahami, aby so svojou vtedy najlepou armdou sveta a jej dokonalou vzbrojou a pomocou svojich vazalov zlikvidovalo boevick revolciu.
e k tomu nedolo, za to mono akova predovetkm vazstvu Zpadu
nad Nemeckom. Irnia osudu: Zpad zachrnil boevick revolciu nielen
v druhej, ale i v prvej svetovej vojne!

Vydobytie samostatnho ttu bolo otzkou mocenskou

Masaryk sa vo svojej oslobozovacej politike musel samozrejme riadi skutonmi mocenskmi pomermi. Otzka vydobytia samostatnho ttu eskoslovenskho bola otzkou mocenskou. N nrod si svoj tt nemohol
vybojova iba vlastnmi silami; na vek lohu rozbitia raksko-uhorskej
monarchie jeho vlastn sily nestaili. Potreboval na to pomoc inch mocnost, takch, ktor disponovali dostatonou mocou, aby svoju vu oslobodi n nrod aj skutone uskutonili. Takouto mocou disponovali len tie
vemoci, ktor vo vojne proti Raksko-Uhorsku a Nemecku mali vemon
snahu premc tieto centrlne mocnosti, zvazi nad nimi vojensky a nadiktova im i uznanie samostatnho eskoslovenskho ttu. Sovietske
118

Rusko poas oktbrovej revolcie a ani v nasledujcich rokoch nemalo

k dispozcii takto moc. Oktbrov revolcia vbec nechcela vojensky
zvazi nad centrlnymi mocnosami, ona vbec nechcela alej vies vojnu,
aby ich premohla, ona chcela s tmito mocnosami bezpodmienen
a okamit mier za kad cenu. Tento kapitulantsk mier s nimi sovietska
vlda v marci 1918 v Brest-Litovsku aj uzavrela. Ale prve v tom ase sa na
bojiskch eurpskeho zpadu viedli vek rozhodujce bitky, od vsledkov
ktorch zvisel budci osud Eurpy, i Ruska, i eskoslovenskho nroda.
Len vazstvo v tchto bitkch mohlo zabezpei vznik samostatnho eskoslovenskho ttu. Rusko sa poas oktbrovej revolcie tchto bitiek
nezastnilo; naopak, ono odvolalo svoje vojsk z protinemeckho frontu,
uzavrelo kapitulantsk mier s nepriatemi nho nroda a nesmierne takto
posilnilo bojov pozciu naich nepriateov proti tm, ktor viedli vtedy
rozhodujci boj aj za nau slobodu. Me za takchto okolnost niekto
vytka Masarykovi, e chybil, ke vytrval v spojenectve s tmi, ktor v rozhodujcich bitkch bojovali aj za ns, a ke neiel s tmi, ktor z toho boja
odili?
Fierlinger, pravda, tvrd, e aj rusk oktbrov revolcia pracovala
a bojovala za nau ttnu samostatnos, ke aj ona hlsala samourovacie
prvo vetkch nrodov. Tto skutonos nikto nepopiera. Lene boj ruskej
oktbrovej revolcie za eskoslovensk samostatnos sa obmedzoval vlune na pole teoretick a propagandistick. V roku 1918 sa vak bojovalo za
nau samostatnos na eurpskych bitevnch poliach. iadne jerichovsk
trby komunistickej propagandy nemohli zdola hradby nemeck a raksko-uhorsk, prekajce naej slobode; docieli to mohli len vazn zbrane
zpadnch spojencov v tchto bitkch. Tchto bitiek sa Sovieti zmerne nezastnili. Oni pokladali tieto bitky iba za arvtky dvoch imperialistickch
tborov. Oni pomohli jednmu z tohto tbora (a to tomu, ktor bol zaprisahanm nepriateom slobody nho nroda) tm, e s nm uzavreli mier. Oni
robili i naim lgim v Rusku prekky, len aby ich zdrali v tom, aby sa
dostali na zpadn bitevn polia, kde sa rozhodovalo o naej samostatnosti.
Verili skutone, e nie zbrane, ale hlas ich jerichovskch trb nm vydobyje
ttnu samostatnos? Mohol sa Masaryk spolieha na jerichovsk trby
a nedba na rozhodujce bitky v Eurpe? Na zaiatku mierovch rokovan
v Brest-Litovsku Trockij a sovietski delegti poadovali vemi hlune samourovacie prvo vetkch nrodov Raksko-Uhorska. Odpove Centrlnych
119

mocnost na to bola, e sa ich vojsk dali znovu do pohybu a vnikali hlboko

do ruskch zem, nenaraziac skoro na iadny odpor rozvrtenej ruskej armdy. Na to Sovieti bezpodmienene kapitulovali a prijali nemeckm a raksko-uhorskm panstvom nadiktovan podmienky. Jerichovsk teria
boevickej politiky teda naprosto zlyhala. Naproti tomu zpadn mocnosti
alej viedli vojnu proti Centrlnym mocnostiam, napriek ruskmu odpadnutiu, a po akch ohromnch bitkch, hlavne americkm priinenm, zdolali
odpor Nemcov a ich spojencov. Raksko-Uhorsko a Nemecko museli bezpodmienene kapitulova a prija diktt Ameriky, Anglicka a Franczska,
aby bol vytvoren eskoslovenk tt. Z tohto vsledku vojny najlepie
vidie, ak sprvna bola Masarykova politika, ke sa nespoliehal na jerichovsk trby, ale oprel sa o zpadnch spojencov.
U som uviedol, e propaganda sovietskej vldy, realizovan o
najintenzvnejie od vypuknutia oktbrovej revolcie, vbec nerozvrtila
nemeck armdu a nespsobila ani rozpad inak demoralizovanej rakskouhorskej armdy. Tento rozpad a kapitulcia centrlnych mocnost nastali
a po katastroflnych vojenskch porkach ich vojsk a po uplynut celho
jednho roku po oktbrovej revolcii. Uviedol som u, e Lenin a komunistick vodcovia oakvali od chytavho prkladu ruskej revolcie i vypuknutie revolcie v Nemecku a jeho zboevizovanie. Je znmy Leninov vrok
z tej doby, e rusk revolcia sa me udra len tak, ak i v Nemecku bude
boevizmus. Komunistick vodcovia potali s tm, e rozvrat ruskej armdy zapsob i na nemeck a raksko-uhorsk armdu a e i tieto armdy
opustia poda ruskho prkladu front, zhodia svojich generlov a dstojnkov a povstan proti svojim kapitalistickm a imperialistickm vldam. Ni
takho sa nestalo. Naopak, nemeck a raksko-uhorsk vojsk, poslun
rozkazom svojich veliteov, nielen e neutiekli z frontu, ale veselo pochodovali hlboko do ruskch zem a obsadili najdleitejie asti eurpskeho
Ruska. V Nemecku vypukla revolcia, a ke nemeck armdy na zpade
utrpeli katastrolne porky a museli sa vzda. A po kapitulcii nemeckch
armd vypukla v Nemecku revolcia. Pred touto kapitulciou tam revolcia
nebola.
Nemeck revolcia sa pohybovala v rmci demokratickej politickorepubliknskej revolcie spojenej so silnmi socialistickmi vymoenosami
robotnckej triedy. Vina nemeckho robotnctva odmietala pokus komu-

120

nistickej revolcie. Fierlinger to pripisuje zrade praviiarskych vodcov socilnej demokracie. Ale o tom neskorie.

Otzka politickej orientcie lgi

Fierlinger vytka Masarykovej oslobodzovacej politike vo veobecnosti len
to, e sa neopierala o oktbrov revolciu. Ale ani slovom neoznauje konkrtne, ako sa mal teda Masaryk oprie o tto revolciu. o mal konkrtne
robi? Masaryk organizoval v revolunom Rusku legionrske vojsko. Nemal
ho vbec organizova? Bolo sn chybou, e sa zriaovali lgie? U pred
prchodom Masaryka do Ruska tam existovali v rmci ruskej armdy eskoslovensk bojov formcie. Mal ich Masaryk rozpusti, a vbec rozpusti
legionrov? Nemyslm, e by Fierlinger na tieto otzky odpovedal kladne.
Ak ale Fierlinger ani dnes ni nenamieta proti tomu, e Masaryk organizoval v Rusku zahranin eskoslovensk vojsko, potom v om mohla by
chyba Masarykovej politiky? Armda sa predsa organizuje kvli tomu, aby
za nieo bojovala. Za o mala legionrska armda poda dnenho Fierlingera bojova?
Za prvej svetovej vojny boli po oktbrovej revolcii dve monosti
bojovania naich ruskch legionrov. Prv monos, to bola Masarykova politika a i politika vetkch legionrov, vrtane i vtedajieho Zdeka Fierlingera. Legionri chceli bojova predovetkm po boku ruskho nroda, a aj
bojovali proti nemeckm a raksko-uhorskm votrelcom napr. u Zborova
a Bachmaa; bojovali tam po boku sovietskych vojakov. Ke sa ale ukzalo,
e sovietska vlda nechce bojova proti Nemecku a Raksko-Uhorsku, a ke
dokonca uzavrela s tmito ttmi mier, boj lgi v Rusku sa stal proti tmto
mocnostiam nemonm. Vtedy sa Masaryk a lgie uzniesli na plne prevozu
lgi cez Sibr na vchod, ako na vtedy jedinej obvorenej ceste, a odtia cez
Tich ocen, Ameriku a Atlantik na zpadoreurpske bojisk, aby tam po
boku zpadnch mocnost bojovali za eskoslovensk samostatnos.
Druh monos bola, aby nai legionri prestali bojova proti Raksko-Uhorsku a Nemecku a pripojili sa k boevickej revolcii, ktor s tmito
ttmi uzavrela mier. Legionri mali presta bojova proti Raksku a Nemecku za eskoslovensk samostatnos a namiesto toho mali bojova v ruskej obianskej vojne po boku sovietskej vldy za vazstvo ruskej boevickej revolcie. Toto chceli Muna a Hais a niektor vodcovia ruskch komu121

nistov. Ke dnes Fierlinger vytka Masarykovi, e sledoval orientciu na Zpad a nie na oktbrov revolciu, osvojuje si tm tto munovsk, haisovsk, trockistick politiku.
Masaryk samozrejme nemohol sledova takto munovsk politiku,
a to z rznych dvodov. Predovetkm preto, e bol demokratickm politikom a nie nejakm autokratickm dikttorom, ktor by svojim legionrom
bol mohol hocio naoktrojova. Legionri boli dobrovonci, ktor do
eskoslovenskho vojska vstpili z vlastnej vle a zo slobodnho rozhodnutia. Nikto predsa nemohol raksko-uhorskho echa alebo Slovka,
nachdzujceho sa v ruskom zajat, nti, aby vstpil do lgi. Tto legionri,
z 80 % robotnci a ronci, vinou u i pred vojnou triedne a nrodne
uvedomel, mali svoje vlastn politick nzory a nedali sa len tak sem-tam
komandova. Ke vstpili do lgi, urobili tak preto, aby bojovali za eskoslovensk tt a nie za rusk revolciu. Na rusk revolciu sa dvali vemi
sympaticky, ale s nsilnmi metdami boevikov neshlasili. Ke ilo o odrazenie nemeckch tokov, bojovali u Bachmaa spolu s boevickm vojskom. Vcelku legionri shlasili s Masarykovou politikou, aby sa lgie v ruskch vntornch otzkach zachovali neutrlne.
V chaose ruskej revolcie sa na lgie psobilo dvojakm smerom.
Nesporn a veobecne uznvan bolo, e toto legionrske vojsko sa vyznaovalo takou disciplinovanosou, organizovanosou a sebavedomm ako vtedy iadna in vojensk formcia v Rusku. Bolo preto pochopiten, e obe
bojujce strany ruskej obianskej vojny sa ho snaili zska pre seba. Protiboevick sily naliehali na lgie, aby sa dali do ich sluieb a pomhali im
zdola sovietsku vldu. Neskorie dr. Kram zazlieval lgim a Masarykovi,
e sa nedali na tto cestu. Domnieval sa, e nae lgie boli v tom ase dos
siln, aby zbavili Rusko boevizmu. Ale prevan vina legionrov zamietala kad mylienku vmieania sa do tohto ruskho vntornho problmu
a bojovania za kontrarevolciu. Ke sa lgie, pri uskutoovan svojej snahy
dosta sa cez Sibr na zpadn front, ocitli v konflikte s boevickmi radmi
a dolo i k zrkam s boevickmi ozbrojenmi silami, stalo sa to iba zo
sebaobrany, pretoe sa lgie nemohli necha odzbroji, ako to vtedy iadal
premocn Trockij a s nm i sovietska vlda.
Druh smer, ktor psobil na lgie, bola snaha dosta ich k tomu, aby
spolu s ruskmi boevikmi bojovali proti ruskm protibolevickm silm.
Legionri odmietli i tto snahu. K Munovm ervenm gardm sa pripojilo
122

len niekoko sto echoslovkov z celkovho potu viac ne 50 000 legionrov! Legionri sa proste chceli dosta von z revolunho chaosu v Rusku,
pretoe tam, po brestlitovskom mieri, boj za eskoslovensk samostatnos
u nebol mon. Mali iveln tbu, aby sa m skr dostali na zpadn
bojisk, kde sa jedine vtedy dalo bojova za ten cie, pre ktor boli lgie
vytvoren. Ke 28. oktbra 1918 bola doma vyhlsen eskoslovensk republika, jedin snaha legionrov bola dosta sa m skr domov. Pochopitene, e sa chceli doma zastni na prcach na kladen zkladnch kameov zriadenia oslobodenej vlasti a pri jej obrane proti revanistickm nepriateom. Je naprosto naivn ten nzor, e by bol mohol Masaryk nieo
zmeni na tejto ivelnej nlade a tbe nho zahraninho vojska a e by
ho bol mohol prim k tomu, aby ostalo v Rusku v slubch boevickej
vldy. Ako zsadn demokrat musel Masaryk repektova tieto iveln
priania legionrskeho udu. Mohol tak robi tm viac, e to zodpovedalo
jeho vlastnej politike, no a vbec zdravmu rozumu.

Nsledky prpadnej boevickej orientcie lgi

Ale dajme tomu, e by sa Masarykovi bolo chcelo a i podarilo presvedi legionrov o tom, e maj osta v Rusku, prida sa tam k vojskm sovietskej
vldy a spolu s nimi bojova za vazn zakonenie ruskej obianskej vojny
v prospech komunistickho reimu.
o by sa bolo potom stalo s eskoslovenskou samostatnosou? Boli by
sme si takouto cestou vybojovali n eskoslovensk tt? Tieto otzky
mono sprvne zodpoveda len na podklade vtedy skutone existujcich pomerov.
Proti Nemecku a Raksko-Uhorsku, teda proti hlavnm prekkam
nho osamostatnenia, lgie, po brestlitovskom mieri, z ruskho zemia u
nemohli bojova. To nemohla pripusti sovietska vlda, ktor predsa uzavrela s tmito mocnosami mier. Ak by sa ale lgie o to predsa boli poksili,
potom by brestlitovsk vazi ete energickejie boli trvali na svojej poiadavke, aby kapitulantsk sovietska vlda odzbrojila eskoslovenskch legionrov a vydala ich vazom. Ak by sa echoslovci boli dali odzbroji,
potom by im bol hrozil najhor osud: vydanie do rk nemeckch,
rakskych a maarskch mocipnov, ktor u behom vojny ukzali na
frontoch, ako treba zachdza s legionrmi, ktor sa dostali pod ich moc. Ak
123

by sa legionri neboli dali odzbroji, potom by sovietska vlda bola musela

vyhovie nemeckmu rozkazu, resp. poksi sa mu vyhovie o sa inak v
skutonosti aj stalo a bolo by prilo medzi legionrmi a sovietskmi silami
k tm istm zrkam, ktor sa z toho istho dvodu aj skutone odohrali.
Ale ak vplyv by bolo malo pridanie sa nho 50 000-lennho legionrskeho vojska k boevickej revolcii na vvin veci eskoslovenskej ttnej samostatnosti? V roku 1918 sa pripravovali tak Nemci, ako i zpadn
spojenci na rozhodujce bitky na franczskych, talianskych a balknskych
bojiskch. Franczsko nieslo najvie bremeno vojny; ve skoro poltvrtho roka to boli hlavne jej vojaci, ktor krvavo odrali takmer neprestajn
divok toky nemeckch vojsk. Na svoje iaston odbremenenie by preto
rada bola videla, keby sa s. legionrska armda v Rusku m skr mohla
uplatni na franczskom fronte. U sama osebe monos takho zsahu
naich ruskch lgi na zpade mala vek politick vznam z hadiska eskoslovenskej veci. I ke zpadn spojenci mali v programe uskutonenie
samourovacieho prva v Raksko-Uhorsku ijcich potlaench nrodov,
predsa len, kvli tomu, aby nemeck ru ahie mohli zdola, boli ochotn
s Raksko-Uhorskom uzavrie separtny mier, pri ktorom by sce boli stanovili nutnos slobody tchto nrodov, ale uskutonenie tohto princpu by
boli ponechali raksko-uhorskej monarchii ako jej vntorn zleitos. V takomto prpade by sa tto monarchia bola reorganizovala asi na trialistickom
zklade: Raksko, Uhorsko a Chorvtsko s Dalmciou a Bosnou. V tchto
tvaroch by potom esk zeme boli udrali nejak autonmiu v rmci
Rakska a Slovensko v rmci Uhorska. U som uviedol, e prezident Wilson
ete v januri 1918 poadoval pre utlaen nrody Raksko-Uhorska iba
autonmny vvoj, a s tmto minimom samourovacieho prva pre raksko-uhorsk potlaen nrody by sa boli spokojili i ostatn zpadn
mocnosti. Preto Masaryk, Bene a tefnik horkovito pracovali vo
Franczsku, v Anglicku, v Taliansku a v Amerike, aby presvedili tieto mocnosti, e samourovacie prvo nho nroda nebude zabezpeen, ak ponechme raksko-uhorsk monarchiu naalej existova, ako to urobili Sovieti
v brestlitovskom mieri, ale e je treba tto monarchiu celkom rozbi a na jej
mieste vytvori celkom nov a samostatn tty. Len krok za krokom sa
podarilo privies zpadn mocnosti na toto stanovisko. Masaryk a Bene
opisuj vo svojich pamtiach tento pozvon postup priam dramatickm
spsobom.
124

A teraz si predstavme, ako by to bolo psobilo na zpadn mocnosti,

ak by bol Masaryk obrtil a previedol eskoslovensk lgie do tbora ruskch boevikov, tch, ktor s cisrskym Nemeckom a Raksko-Uhorskom
uzavreli separtny mier, a tm nebezpene oslabili postavenie zpadnch
mocnost vo vojne! Pritom rusk boevick revolcia vyhlasovala tieto zpadn mocnosti za imperialistov a vyzvala zpadn nrody, aby sa poda
ruskho prkladu vzbrili proti svojim vldam a armdnym velitestvm.
Mohol sa vtedy a za takchto okolnost Masaryk odvrti od Zpadu, ktor
vo svojich vojnovch cieoch vtedy u oficilne a verejne hlsal vyslobodenie echoslovkov z cudzieho jarma? Nebol by takmto neslchanm obratom priamo ntil zpadn mocnosti k vyhlseniu, e nie s alej viazan
zasadzova sa za oslobodenie echoslovkov, ke ich tto so svojimi vojskami opustili, a to v najkritickejej dobe vojny, ke sa na zpadnch bitevnch poliach rozhodovali osudy Eurpy? Ni by neboli Czerninovia a Habsburgovia, no a maarsk oligarchovia, privtali s vou radosou, ne ako
keby sa Masaryk s lgiami takto bol pridal k boevikom. Bolo by to toti
znamenalo, e prehral svoju vec u zpadnch spojencov a e by tm bola
odstrnen jedna z najvch prekok zchrany raksko-uhorskej monarchie.
Obrat Masaryka a jeho lgi by bol prvom presvedil spojencov, e
n nrod vlastne schvauje meralovu politiku, ktor poas celej vojny
uskutooval, a hlsal politiku zchrany existencie raksko-uhorskho mocnrstva. Za takchto okolnost by bol pln poslednho rakskeho cisra
Karola Habsburskho sotva narazil na odpor zpadnch mocnost. Poda
tohto plnu si mali rakske nrody (nie nrody Uhorska!) vytvori pod
ezlom Habsburgov svoje autonmne nrodn tty. To znamenalo, e i sudetsk Nemci by boli mali svoj autonmny tt veda autonmneho ttu
eskho. Uhorska sa Karolov pln vbec netkal, teda ani Slovenska.
Historick Uhorsko si malo riei nrodnostn otzku svojou vntornou
politikou. To by bolo potom dopadlo tak, ako sa to v Uhrch u niekokokrt
stalo, napr. i s tzv. nrodnostnm zkonom. Maarsk pni by boli na
zaslepenie o cudziny vyniesli sn nejak naoko vemi liberlny zkon
o autonmii nrodnost, ale politick moc by neboli vydali zo svojich rk,
a zkon by bol, poda znamenitch predolch prkladov uhorskej tradinej
stavnej praxe, ostal iba na papieri, nerealizovan. Ale nech by sa boli pomery vyvinuli akokovek, i u poda Karolovho, plnu alebo poda inho
125

tomu podobnmu usporiadaniu, ktor by zpadn mocnosti boli mohli prija

za zklad pre uzavrenie separtneho mieru s Raksko-Uhorskom, jedno je
ist, e by k utvoreniu nejakho eskoslovenskho ttu vbec nebolo prilo.
Sn by bol vznikol nejak esk autonmny tt s obmedzenou prvomocou, s Habsburgom na ele a bez pohraninch (tzv. sudetskch) zem.
A o sa Slovenska tka, to by bolo ostalo naalej v Uhorsku pod nadvldou maarskch pnov, v najlepom prpade s nejakmi submi na papieri. Maarsk oligarchia si vedela po prvej svetovej vojne udra svoje neobmedzen a krut panstvo vo forme Horthyho reimu celch dvadsap
rokov, a to po celkom prehratej vojne, ked trianonskm mierom stratila
vetky nemaarsk zemia historickho Uhorska. Mono si predstavi, ako
by bola vyvdzala, ak by sa Raksko-Uhorsku bolo v prvej svetovej vojne
podarilo dosiahnu kompromisn separtny mier so zpadnmi mocnosami, mier, ktor by bol pre Uhorsko znamenal ovea menie teritorilne straty, ne boli tie z trianonskho mieru, a pritom by vo vntornej politike neboli nastali iadne radiklne zmeny! Takto perspektva politickho vvinu
sa ukzala Masarykovi pri urovan svojej politiky, a tento vvin by sa bol
aj dostavil, ak by sa bol nedral zdravho rozumu, ale dnench rd Fierlingera.
Nu k tomuto vvinu neprilo vaka zpadnej orientcii Masaryka,
Benea a tefnika, ich spolupracovnkov (vrtane i vtedajieho Fierlingera)
a eskoslovenskch lgi. Vaka tejto orientcii nho zahraninho odboja
a paralelne s nm postupne sa pohybujceho domceho odbojovho snaenia uznali zpadn mocnosti postupne eskoslovensk nrod za svojho spojenca, eskoslovensk nrodn radu za faktick vldu s bojujcou legionrskou armdou, za vliacu mocnos, a odolvali kadmu pokusu o uzavretie separtneho mieru s raksko-uhorskm mocnrstvom. Ke potom cisr
Karol vo svojom manifeste verejne vystpil so svojm plnom, bolo u neskoro. Raksko-uhorsk vlda oznmila tento pln vetkm zpadnm dohodovm mocnostiam s prosbou o uzavretie separtneho mieru na tomto
zklade. Vaka Masarykovej zpadnej politike mohol potom americk zahranin minister Lansing, na rozkaz prezidenta Wilsona, da rakskouhorskej vlde tto historick odpove z 18. oktbra 1918:
President povauje za svou povinnost vld rakousko-uhersk oznmiti, e se neme zabvati pedloenm nvrhem tto vldy, protoe
od jeho poselstv ze dne 8. ledna nastaly jist udlosti nejvtho vz-

126

namu, je nutn zmnily kompetenci a odpovdnost vldy Spojench

stt. Mezi 14 podmnkami, kter president tehdy formuloval, byla tato: Nrodm Rakouska-Uherska, jejich msto mezi nrody si pejeme
vidti chrnno a zajitno, m bti zaruena nejsvobodnj monost
k autonomnmu vvoji. Od t doby, co byla tato vta napsna a ped
kongresem Spojench stt vyslovena, vlda Spojench stt uznala,
e mezi echoslovky a nmeckou, jako i rakousko-uherskou je
stav vlen, e eskoslovensk nrodn rada je de facto valc vlda,
kter je vybavena nleitou autoritou diti vojensk a politick vci
echoslovk. Uznala tak najdalekoshlej mrou spravedlnost
nrodnch snah Jihoslovan o svobodu. President nen tedy ji s to,
aby uznal pouhou autonomii nrod tchto za podklad pro mr, nbr je nucen trvati na tom, e ony, a nikoli on, maj bti soudci nad
tm, kter akce na stran vldy rakousko-uhersk uspokoj aspirace
a mnn nrod o jejch prvech a o uren jejich jakoto len rodiny nrod.

Tto historick nta bola smrtenou ranou pre existenciu raksko-uhorskho mocnrstva. Prezident Wilson v nej jasne vyslovil, e sa s autnomiou
raksko-uhorskch potlaench nrodov neme uspokoji preto, lebo medziasom Zpad uznal echoslovkov, t. j. ich lgie za spojeneck vliaci
nrod a Nrodn radu na ele s Masarykom, Beneom a tefnikom za faktick eskoslovensk vldu, a e preto je na tejto vlde, aby rozhodla, i
chce prija Karolove poloviat reformy, alebo zriadi samostatn eskoslovensk tt.
Predstavme si teraz, ak by bola bvala odpove prezidenta Wilsona
na raksko-uhorsk ntu, prosiacu o separtny mier, ak by Masaryk a legionri boli opustili zpadn orientciu, boli by sa pridali k ruskej boevickej
revolcii, k jej rozvratnej innosti medzi zpadnmi mocnosami. Predovetkm by nebolo prilo, pretoe v takomto prpade nemohlo prs k uznaniu echoslovkov za nrod vliaci so Zpadom. Z toho dvodu by ani
eskoslovensk nrodn rada nebola mohla by uznan za spojeneck
eskoslovensk vldu. Nebolo by teda prilo k tomu, pre o prve prezident
Wilson zmenil svoj pvodn nzor, e nmu nrodu sta prost autonmia. A nsledkom toho by nebol mal dvod odmieta Karolove nvrhy. Ak
by sa bol Masaryk zachoval poda dnench mdrost pna Fierlingera,
potom by sme v roku 1918 neboli dosiahli samostatn s. republiku, ale
miesto toho by bol esk nrod bval obastnen Karolom Habsburgom
127

ako korunovanm eskm krom na zem autonmneho eskho krovstva s zemnou rozlohou asi takou, ak nm Hitler nadiktoval v Mnchove,
no a meral by sa bol s najvou pravdepodobnosou stal ministerskm
predsedom Jeho Velienstva. o sa slovenskho nroda tka, tomu by boli
Maari sn (sn!) koncedovali nejakho im naprosto lojlneho hlavnho
upana v niektorej z najslovenskejch p. V prpade nejakho separtneho
mieru spojencov s raksko-uhorskou monarchiou by to bola toti vyhrala
meralova rakucka koncepcia, ktor poas celej vojny hevnato zastupoval, a bola by prehrala Masarykova koncepcia lojlnej spoluprce so zpadnmi dohodovmi mocnosami. Monos takhoto separtneho mieru hrozila stle a do konca vojny a bola by sa stala zvl aktnou, ak by sa boli
Masaryk a echoslovci nelojlne a nerozumne zachovali voi zpadnm
spojencom. Ete v oktbri 1918, bezprostredne pred katastroflnymi porkami vojsk Centrlnych mocnost v Taliansku a na Balkne a napriek vekm porkam nemeckch armd vo Franczsku, politick a vojensk kruhy
Zpadu potali s tm, e sa vojna pretiahne a do leta 1919. Kvli plnmu
izolovaniu Nemecka a jeho ahiemu definitvnemu zdolaniu by boli zpadn mocnosti i v oktbri 1918 vtali monos uzavretia separtneho mieru
s Raksko-Uhorskom, keby... keby nebolo bvalo predchdzajcej politiky
Masarykovej a nm vedenho, na zpad orientovanho nrodnho odboja.
Tto politika a tento odboj viazali spojencov politicky a morlne, aby sa
nezmierili s Raksko-Uhorskom a aby vydrali vo vojne proti nemu a do
jeho konenej a rozhodujcej vojenskej porky.

Mohlo vtedy nae oslobodenie prs z vchodu?

Z toho, o bolo dosia uveden, vysvit, e v prpade orientcie Masarykovej
politiky a s. lgi na rusk oktbrov revolciu a na politiku sovietskej
vldy by oslobodenie nho nroda a ustanovenie samostatnho eskoslovenskho ttu nebolo mohlo prs od Zpadu, od zpadnch dohodovch
mocnost. Otzka teraz je, i by bolo mon, aby oslobodenie vtedy prilo od
Vchodu, od oktbrovej revolcie, od sovietskeho Ruska? Tto otzku
mono sprvne zodpoveda len na zklade vtedy existujcich skutonch
mocenskch pomerov. Ak by sa boli lgie pridali k oktbrovej revolcii
a podriadili sa veleniu ruskch boevickch vojsk, tieto skutonosti by
neboli zmenili sovietsku vldnu politiku smerujcu k tomu, aby Sovieti za
128

kadch okolnost a m skr uzavreli mier s Centrlnymi mocnosami.

Uzavretie okamitho mieru, zastavenie vojny proti Centrlnym mocnostiam, premena tejto tzv. imperialistickej vojny na vojnu tzv. obiansku, teda
na vojnu ruskho proletaritu proti ruskej burozii a jej prvrencom:
vetko toto bolo kardinlnym programom oktbrovej revolcie a sovietskej
vldy!
o by sa bolo stalo s lgiami po 5. marci 1918, ke sovietska vlda
skutone podpsala brestlitovsk kapitulantsk mier s Centrlnymi mocnosami? Ak by Centrlne mocnosti neboli iadali ich vydanie Raksko-Uhorsku, potom by boli lgie museli v Rusku naalej bojova v obianskej vojne
na strane sovietskej vldy. U som hore vyie naznail, e by takto obrat
v Masarykovej a legionrskej politike s najvou pravdepodobnosou, ba
skoro s istotou priviedol separtny kompromisn mier zpadnch mocnost
s raksko-uhorskou monarchiou. Netreba znovu opakova, e by tento mier
bol priniesol vetko in, len nie samostatn tt eskoslovensk a slobodu
nroda. Naopak, raksko-uhorsk habsbursk monarchia by bola z neho
vyla vo svojej vntornej truktre sce trochu pozmenen a zemne zmenen, v podstate len s mlo oslabenou nadvldou Nemcov a Maarov, ale o
je hlavn, ako zpadnmi dohodovmi mocnosami, no a sovietskym Ruskom (poda brestlitovskho mieru), teda vetkmi vemocami uznan mocnos! Predstavuje si sn dnen Fierlinger, e by boli mohli potom lgie
vtiahnu z Ruska vazne domov? Do kapitulcie Nemecka na zpade v novembri 1918 by im v tom bola brnila vek presila nemeckch vojsk. A po
tejto kapitulcii by im v tom boli zabrnili novovzniknut vek posk tt
a obnoven, zven, zjednoten Rumunsko. Ani Poliaci, ani Rumuni by
vtedy neboli prepustili iadne s boevikmi sympatizujce, tm menej s boevikmi spojen cudzie vojsko. Je znme, e nov Posko a i Rumunsko boli
vtedy proti sovietskemu Rusku nepriatesky orientovan. Posko viedlo dokonca vojnu proti Sovietom, ktor sa skonila porkou sovietskych vojsk.
V mierovej zmluve, uzavretej po tejto porke, sovietska vlda musela prepusti Posku vek zemia obvan vinou Ukrajincami. Rumunsko vtedy
vyuilo slabos boevickho Ruska a anektovalo Besarbiu.
Ako vidie, boli by nai legionri natrvalo zamrzli v Rusku, leda e by
im bol Karol Habsbursk, s povolenm sudetskch Nemcov a pynch Maarov, s asistenciou dr. merala, udelil milos. I t by boli mohli dosiahnu,

129

len ak by boli najprv zloili sub vernosti Habsburgovi! To by bolo bvalo

krsne zakonenie politiky opierania sa o oktbrov revolciu!

O ideovej orientcii eskoslovenskch legionrov

Naastie neprilo k tmto koncom a ani nemohlo prs. Masaryk a legionri
sa nepriklonili k ruskej boevickej revolcii. Nepriklonili sa nielen preto, e
by tm boli pokodili a znemonili oslobodzovacie snahy nho nroda, ale
ani z toho dvodu nie, e ideovo boli celkom inak orientovan, ne oktbrov revolcia. U som uviedol, e nai legionri, v 80 % robotnci a ronci,
boli v prevanej vine socialisticky orientovan a sympatizovali s oslobodzovacmi snahami ruskho proletaritu a mukov, ale neshlasili s boevikmi pre ich nsiln metdy. Prida sa k boevikom, to by bolo bvalo
proti ich najlepiemu presvedeniu. I t, o boli z nich hodne naavo, ke
boli v chaose ruskej revolcie postaven pred vobu s s Masarykom alebo
s Leninom, a na nepatrn vnimky volili cestu s Masarykom a nepripojili
sa k leninskej revolcii, napriek vekm pokueniam, ktorm boli vystaven.
Legionri boli za demokraciu, za demokratick slobody, za demokratick
kultru, za demokratick cesty uplatnenia a vymhania hospodrskych a socilnych poiadaviek robotnctva, a preto neshlasili so iadnou diktatrou,
ani s tzv. diktatrou proletaritu. O Masarykovi vedeli vemi dobre, e nebol
marxistom, ba e marxizmus kritizoval. Vedeli, e u v 90-tych rokoch
minulho storoia publikoval svoju Otzku sociln, ktor bola prenikavou
kritikou historickho materializmu a marxistickch uen. Vedeli i o jeho
vekom diele Rusko a Evropa a o kritike marxizmu v om. esk nrod a jeho irok udov vrstvy boli u za Rakska dos vzdelan a politicky uvedomel. Dobre poznali Masarykove politick a socilne nzory. Dobr tvrstoroie nrodnho ivota pred svetovou vojnou bolo hodne ovldan Masarykovm psobenm. Zvl robotnctvo sa dvalo na neho so sympatiou
a s vekm repektom. V socilnych otzkach takto zhrnul raz Masaryk svoju politiku: Vdy pjdem s robotnctvom, asto so socializmom, zriedka
s marxizmom. (Cit. Zd. Nejedl v knihe T. G. Masaryk). To znamenalo, e
z marxistickho uenia prijmal len mlo; hlavne odmietal materialistick
nzor a zboovanie nsilia ako prostriedku politickch a socilnych bojov.
Vdy robil presn rozdiel medzi socializmom a marxizmom; marxizmus
povaoval len za jeden druh socializmu. Boevizmus a boevick metdy
130

vdy kategoricky odsudzoval ako prieiace sa demokratickm a humanitnm idelom.

Ale napriek zsadnmu odmietaniu boevizmu Masaryk nepouil svoj
vplyv, aby naliehal na s. legionrov v Rusku, aby bojovali proti boevikom
a proti sovietskej vlde, ako si to bol neskorie dr. Kram prial. Naopak,
Masaryk pokladal otzku ruskho boevizmu a vbec otzku ruskch politickch sporov, ruskej revolcie a ruskej obianskej vojny za veci, do ktorch sa echoslovci a s. lgie nemaj miea, pretoe to s rusk vntorn
zleitosti, ktor si Rusi sami musia vyriei bez cudzej intervencie. Na tomto uven sa zakladala jeho neutralitn politika voi ruskej boevickej revolcii. Tto neutralitn politiku odsudzoval neskorie za prvej republiky
dr. Kram a niektor reakcionrske kruhy eskoslovensk. Kampa proti
Beneovi, a skryte i proti Masarykovi, viedli tieto kruhy hlavne pre tto
neutralitn politiku. Je zaujmav, e sa teraz k tejto protimasarykovskej
a protibeneovskej kampani pripojil i Fierlinger. Ale zatia o dr. Kram
vytkal Masarykovi a Beneovi, e nebojovali proti Sovietom, Fierlinger im
vytka, e sa k Sovietom nepripojili.

K obvineniam socilnej demokracie zo zrady

Treba sa ete zaobera tmi miestami Fierlingerovej knihy, kde oznauje politiku socinodemokratickch strn ako zradu na socializme. Zradu vid
v tom, e sa tieto strany nepripojili k ruskej oktbrovej revolcii a neuskutonili doma podobn revolciu. Zavinili to vraj zradn praviiarski vodcovia, ktor nedostatone informovali a nesprvne pouovali zpadn proletrske masy a nepripravili ich pre prenikav socilnu revolciu.
T, ktor robia takto vtky, nezamysleli sa asi nad nasledovnmi faktami. Niet sporu o tom, e irok vrstvy robotnckeho udu v Nemecku, vo
Franczsku, v Anglicku, v Belgicku, v Holandsku, v kandinvskych krajinch, v Raksku, v eskch zemiach at. stli pred prvou svetovou vojnou
na nepomerne vyom stupni priemernho vzdelania a triedneho uvedomenia ne robotncke a mucke masy v cristickom Rusku. V zpadnch krajinch u i vtedy bol analfabetizmus zriedkavosou, kdeto masy ruskho
udu boli vo svojej ohromnej vine negramotn a nevedom. o sa socialistickho uvedomenia tka, to stli robotnci nemeckej re, kandinvskych krajn, Holandska, Belgicka, Rakska, eskch zem na prvom mieste.
131

Nikde nebola marxistick literatra tak pestovan a tak rozren ako

v Nemecku a Raksku. Nikde nebolo toko socialistickch dennkov a inch
periodk ako v tchto ttoch. Nikde nebolo toko robotnckych kultrnych,
osvetovch, telocvinch, hospodrskych, drustevnch organizci a intitci ako v zpadnch krajinch. Vetko toto v Rusku vbec nebolo, ani nemohlo by, lebo crsky reim to nestrpel. udov kolstvo bolo v zpadnch
zemiach vemi vyvinut, v Rusku ale nramne zaostal. Niet divu, e boli
rusk masy neuvedomel. Celkom inak to bolo s masami na zpade.
Neuvedomel masy bolo mon ahko dirigova. Mnoh storoia ich
dirigoval crizmus. Ke crizmus padol, dostali sa tieto nevedom masy pod
vedenie extrmnych revolucionrov. Boevick marxisti ovldli tieto masy,
ktor nemali najmenieho poatia o tom, o je marxizmus.
Inak sa mali veci v zpadnch eurpskych krajinch. Tamojie masy,
ktor mali za sebou dlh socialistick vchovu vo svojich odborovch,
politickch, drustevnch, kultrnych, telocvinch organizcich, nedali sa
tak ahko dirigova. Tie mali vlastn nzory na politick a socilne veci,
nepodahli tak ahko extrmistickej agitcii. Po skonen prvej svetovej
vojny mali tieto masy skoro vo vetkch zpadnch ttoch slobodn vobu:
bu sa pripoji k oktbrovej revolcii a poda jej prkladu uskutoni
revolciu doma, alebo odmieta metdy oktbrovej revolcie a postupova
doma cestou demokracie pri zabezpeovan zujmov robotnckej triedy. Vo
vetkch zpadnch krajinch prevan vina pracujceho udu odmietala
boevizmus a len menina by bola chcela nasledova rusk prklad. Ke ilo
o odstrnenie monarchie, o vyhlsenie republiky, o zabezpeenie demokratickch slobd politickch a socilnych, vtedy cel robotncka trieda ako jeden mu spolu s ostatnmi pokrokovmi vrstvami obyvatestva vystpili revolune. V Nemecku to bol pravicov socilnodemokratick vodca Scheidemann, ktor pred zhromadenm viacstotiscovm davom z okna berlnskej
rskej snemovne detronizoval cisra a cel hohenzollernsk rod a vyhlsil
nemeck demokratick republiku. Vo Viedni socilnodemokratick masy na
ele s Adlerom, Rennerom a Bauerom vyntili abdikciu poslednho Habsburga a vyhlsili republiku. Ke sa ale malo rozhodn, i sa m robotncka
politika robi naalej na podklade takto revolune vydobytch demokratickch prv a slobd a demokratickho parlamentarizmu, alebo i sa m tto
revolune vydobyt zklada opusti a nahradi poda sovietskeho prkladu
diktatrou a alou revolciou, vtedy vek vina pracujceho udu, tak
132

v Nemecku ako i v Raksku a i v inch zpadnch zemiach, odmietala cestu

diktatry proletaritu a pridriavala sa takto vydobytch demokratickch
intitci. Tam, kde sa radiklne a sovietsky orientovan meniny nsilne
zmocnili vldy, napr. v Mnchove pod vodcovstvom trockistu Eislera alebo
neskore v Porr, trvali tieto reimy len niekoko tdov a nevedeli uhji
svoju existenciu hlavne pre veobecn odpor prevanej viny obyvatestva proti nim. In pokusy sovietsky orientovanch menn o zmocnenie sa
vldy boli potlaen tie hlavne pre absoltny nezujem, ba i odpor vekej
viny pracujceho udu. Voby, ktor boli v Nemecku a v jednotlivch nemeckch zemiach uskutonen, voby s tajnm hlasovanm vetkch dospelch muov a ien a s pomernm zastpenm menn, skonili sa v roku
1919, ako i neskorie behom alieho desaroia tak, e pravicov socilna
demokracia sstredila na seba vdy viac hlasov ne avicov socialisti a komunisti. V rakskej republike mala socilna demokracia vdy priam obrovsk prevahu nad komunistami pri vetkch vobch. o sa tka organizovanosti robotnctva v Nemecku a Raksku, nu ono bolo politicky a odborovo
v prevanej miere organizovan v socilnodemokratickch organizcich,
hoci malo absoltnu slobodu rozhodn sa pre t alebo on organizciu.
V ostatnch zapadnch ttoch s demokratickm zriadenm neprilo
po prvej svetovej vojne k iadnym revolunm pokusom. Pri vobch
v Anglicku, v kandinvskych krajinch, v Belgicku, v Holandsku, v Dnsku
mala socilna demokracia vdy nepomerne viac hlasov ne komunisti.
A rovnako to bolo pred druhou svetovou vojnou i vo Franczsku. I v tchto
krajinch tvorilo robotnctvo u i v ase prvej svetovej vojny a aj pred ou
vemi uvedomel iastku obyvatestva so znanm priemernm vzdelanm
a s politickmi, odborrskymi, drustevnmi socialistickmi sksenosami.
Je vek omyl, ke rusk, a poda nich ostatn komunisti, posudzuj
vvin vec v zpadnch ttoch po oktbrovej revolcii poda toho, ako sa
vyvinuli veci v ruskch pomeroch. V Rusku mali vodcovia socilnej revolcie, vychovan na ueniach vzniknutch v zpadnch pomeroch, naprosto
odchylnch od ruskch, doinenia s naprosto negramotnou masou. ahko si
ju mohli zska submi a parcelciou vekostatkrskej pdy, hoci poda
svojho marxistickho programu, ktor neskorie pomocou svojej diktatry
aj uskutonili, mali prve opak v mysle, toti odobra tmto masm parcely a vytvori nov, ete mohutnejie vekostatky pod titulom ttnych alebo
kolchoznch statkov. Masy toti nevedeli ta, a preto nemohli kontrolova,
133

i sa to, o komunistick agittori subovali, zhodovalo s komunistickmi

teriami a programami. Nie masy tam diktovali boevick politiku, ale boevick politici diktovali masm. Vzdelanejie, uvedomelejie zapadn masy,
s nepomerne vyou ivotnou rovou, nedali tak ahko zahra so sebou
lohu stda ovc, ktor sa po kadom zahvzdnut bau alebo ahom jeho
bia daj bezmylienkovite za nm do pohybu. Hospodrske, socilne, politick poloenie ms na zpade, ich zmanie, mentalita a kultrna rove
urovali v rozhodujcej miere politiku ich vodcov a nie opane. Nie preto sa
na zpade nepodarila resp. nepodnikla socilna revolcia poda prkladu
ruskch boevikov, lebo praviiarski socilnodemokratick vodcovia robotnctvo zradili, ale preto, e prevan vina uvedomelho pracujceho udu
takto revolciu proste nechcela, a nechcela nie z nevedomosti, ale z toho
zrelho uvenia, e takto revolun cesta sa nezhodovala s jeho demokratickm zmanm. Prevan vina pracujceho udu zmala tzv. praviiarsko-socialisticky a nie boevicky, a z tohto zmania viny udu formovali potom vodcovia svoju politiku. Fierlinger by mal vedie, e u Engels
zatracoval nemarxistick zradcovanie a vyzdvihoval potrebu
vyetrenia prin, ktor nutne vyvolaj ako posledn povstanie, tak
i jeho nezdar; prin, ktor sa nemaj hada v nhodnch snahch, talentoch, chybch, omyloch alebo zradch jednotlivch vodcov, ale vo
veobecnom socilnom poloen a v ivotnch pomeroch kadho nroda, ktorho sa otras tka. (Por. Marx, Revolution und Kontrarevolution in Deutschland, Stuttgart, 1896, s. 2 ff, a Otto Bauer, Zwischen zwei
Weltkriegen?, 1936, s. 269 a 284).

Inak i Fierlinger uznva, e zpadn proletarit po prvej svetovej vojne nebol pripraven pre uskutonenie boevickej revolcie. Ale k tomu treba doda, e nebol nepripraven z nevedomosti, ale e vo svojej vine ani nechcel by na u pripraven. Bl sa toho, e by alia revolcia poda spsobu ruskho boevizmu a s dikttorskm reimom nebola zlepila hospodrske a socilne poloenie masy robotnctva a bola by priviedla i odbranie
mnohch slobd, ktor si proletarit u pred prvou svetovou vojnou vybojoval.
e tieto obavy neboli neopodstatnen, to ukzal vvin udalost v Sovietskom zvze a po druhej svetovej vojne i v udovodemokratickch ttoch. Prvo na trajk, opatrenia proti akordnej prci, dobrovonos pri
vbere a zmene prce a pracovnho miesta, sloboda odborov, povinn ne134

den pokoj at. s tam prakticky odstrnen, alebo aspo podstatne

obmedzen. Realizovanie zsady osemhodinovej pracovnej doby je poetnmi vnimkami a pridanm inch vedajch prc znane obmedzen spsobom, ktor je v zpadnch demokratickch ttoch plne nemysliten.
Sloboda prejavu v tlai a na zhromadeniach, pri vobch, prvo na opozciu
a kritiku s aj pre robotncku triedu odstrnen, resp. podstatne obmedzen;
i robotnci ich sm vykonva len v shlase s vou vldy. Opatrenia na poli
zdravotnckej a inej socilnej starostlivosti a na poli kultrneho pozdvihnutia pracujceho loveka si robotnctvo vymohlo v mnohch zpadnch krajinch bez boevickej revolcie cestou demokratickho parlamentarizmu
a asou v parlamentrnych vldach. I v eskoslovensku boli prslun zkonn a in opatrenia tohoto rzu, ba i vek znrodovanie priemyselnho
podnikania, ban a hutnctva, energetiky at. uznesen parlamentrnou vldou Nrodnho frontu a vykonan na zklade nariadenia parlamentrneho
prezidenta republiky a nebol na to potrebn iaden revolun februr.
Ak pozorujeme vvin v ttoch, v ktorch komunistick strany maj
v rukch moc a uskutouj marxizmus poda boevickho ponmania, musme kontatova, e sa tam ttna a verejn moc rozrstla do takej rky
a intenzity ako nikdy nikde predtm. e je podporovan takou vekou, poetnou a nkladnou vojenskou a policajnou mocou a inmi ozbrojenmi formciami, ako to v histrii nepoznal predtm iadny in ttny tvar a reim. e vetky tzv. obianske slobody, ako voby, tla, zhromaovanie,
veda, kultra a kad in prejav udskho ducha, s tak rigorzne a totalitrne po kadej strnke usmernen, e kad in prejav obanov ne ten,
ktor shlas s vldnou politikou a jej smernicami, je plne znemonen, za
trestn vyhlsen a prenasledovan, o predtm v takejto miere nebolo
praktikovan ani v najreaknejch reimoch histrie. e prakticky odstrnen bolo nezvisl sdnictvo, a tm i minimum prvnej bezpenosti, po
ktorej kad lovek prirodzene ti a za ktor v predolch revolcich
vetci pokrokov udia vdy pracovali a bojovali. Konene, e sa tam spolonos ud vyviuje v jeden, prevan vinu vetkch obanov obsahujci ohromn pracujci, lepie povedan, robotujci tbor, ktor vo vetkom
mus bezpodmienene poslcha rozkazy vychdzajce z jedinho centra
a vypracovan mizivou meninou, na zostavenie ktorej vek masa pracujcich nem rozhodujci vplyv. Tto menina sa povauje za elitu, predvoj
robotujcej ostatnej udskej spolonosti, ale tto kvalifikciu a funkciu
135

nezskala z vle udu, ani nie poda svojich odbornch a mravnch schopnost a vkonov, ale jedine na tom zklade, e revolunou cestou, teda nsilm, uchvtila moc a vyhlasuje, e nikdy tto moc zo svojich rk nevyd.
Tto podstata pravho, neskreslenho obrazu udskej spolonosti, ktor boevicky orientovan marxizmus nazva socializmom a komunizmom,
a jeho vvin neboli za ivota Lenina a v revolunom chaose ruskej obianskej vojny jasne viditen. Ale u vtedy bolo hodne presvedench marxistov, ktor v takejto perspektve nevideli uskutonenie socialistickch idelov. V literatre, v tlai a v politike rozhodne odmietli kad snahu, aby sa
rusk boevick pokus opakoval v zpadnch krajinch. Nehovoriac ani
o tzv. revizionistoch, ktor u pred ruskou revolciou hlsali potrebu revzie
niektorch marxistickch uen. A ako zmali tto protiboevick marxisti
a marxistick revizionisti, tak zmala aj vina pracujceho udu v zpadnch krajinch. Nie z nevedomosti, nie zo zaostalosti, ale prve naopak zo
svojho pokrokovho a socialistickho presvedenia a zo zdravho demokratickho intinktu odmietli vo svojej vine tieto masy doktrnu, politiku
a metdy, ktor v terii maj sce krsny zvuk, v skutonosti vak nielen e
neved k oslobodeniu pracujceho loveka od pt, proti ktorm sa predtm
vzpieral, ale viau ho i novmi zvzkami, z ktorch niet vyslobodenia.
Inak i udalosti po druhej svetovej vojne ukazuj, e skoro v kadom
civilizovanom tte sa vina ms pracujceho udu vyslovuje proti tomu,
aby bol namiesto demokracie zaveden boevick ttny, hospodrsky
a spoloensk reim. Ani vek spechy Sovietskeho zvzu vo vojne, ani
jeho vek povojnov politick a vojensk vplyv, ani jeho ohromn pokroky
na poli industrializcie, produkcie a technickch a vedeckch vymoenost,
ani majstrovsky veden propaganda, ktor po celom svete realizuje, nevedeli tieto masy nadchn pre sovietsky alebo jemu podobn systm. V zpadnch demokratickch ttoch m pracujci ud prvo slobodne si odvoli. Me tak urobi pri skoro neobmedzenej tlaovej, zhromaovacej
a spolovacej slobode. Marxistick, ba i sovietska a vbec komunistick literatra sa tam vone tla, roziruje, kolportuje a ta. Pracujci ud m tam
slobodn monos oboznmi sa s komunistickou teriou a politikou nielen
z tlae, z re na zhromadeniach, ale i z rozhlasu vetkch komunistickch
ttov, ktorch programy tam nie s ruen. A napriek tomu vetkmu prevan vina pracujceho udu zpadnch demokratickch ttov hlasuje
pri vetkch vobch za demokratick socialistick strany a v znanej asti
136

ete i za viacej napravo orientovan politick programy a skupiny. Za komunistick strany hlasuje iba menina pracujceho udu. V Anglicku,
v kandinvskych ttoch, v Rakskej republike, v Belgicku, v Holandsku,
vo vajiarsku, v zpadnom Nemecku, v Spojench ttoch, teda v krajinch
so znane vysokou ivotnou rovou pracujcich a s ich mohutnmi odborovmi, drustevnmi, kultrnymi organizciami s tieto komunistick
meniny priamo zdrvujco mal. Vo Franczsku a v Taliansku s dos siln
komunistick strany, ale poet hlasov odovzdanch im vo vobch nepresahuje tvrtinu vetkch hlasujcich voliov. V tzv. udovodemokratickch
ttoch sa voby konaj s jedinou kandidtnou listinou, zostavenou poda
smernc komunistickej strany alebo s jednm jedinm kandidtom, take
voli vbec nem monosti nejakej voby.
Je plne naivn nzor, ktor fakt odporu alebo ahostajnosti zpadnch pracujcich ms voi komunizmu pripisuje nejakej zrade alebo intrigm praviiarskych socialistickch vodcov, ako to rob Fierlinger. Pravdu
m Engels a nie Fierlinger! Socilne poloenie a ivotn pomery zpadnho proletaritu boli a s tak, e si vo svojej vine neprial a nepraje, aby
bol podroben boevickm procedram, ktor by mohli vies a z mnohch
strnok i viedli k dsledkom, protiviacim sa jeho demokratickmu presvedeniu. A tieto socilne poloenia a ivotn pomery boli u pri zakonen prvej svetovej vojny na zpade tak, e mu umonili, aby si sm rozhodol,
ktorou cestou m s.

137

X.
ZVRATY FIERLINGEROVEJ POLITIKY VOI
MASARYKOVI A BENEOVI

Pred napsanm svojho pamfletu, v ktorom odsudzuje Masarykovu politiku,

filozofiu a lohu v prvej svetovej vojne, mal Fierlinger celkom in nzory
o vzname Masaryka. V roku 1947, teda ke bol za s. socilnodemokratick
stranu podpredsedom Gottwaldovej vldy, napsal Fierlinger do zbornka
T.G.M. Jak jsme ho vidli (vyiel tlaou 1948, nakl. Mikuta v Prahe) na str.
92-94 pod nadpisom Vzpomnka na T. G. Masaryka. Zd. Fierlinger toto:
V dob, kdy vrchol politick innost T. G. Masaryka, t. j. v dob prvn
svtov vlky a naeho zahraninho odboje, prochz cel svt hlubokmi politickmi a socilnmi zmnami, kterch byla vlka symptomem. Ostatn Masaryk sprvn vystihuje tuto skutenost kter arci
nabyla jet vtho rozsahu v druh svtov vlce kdy nadepsal
svou knihu Svtov revoluce. V tto svtov revoluci dovedl se Masaryk postavit velmi jasn a rozhodn na stranu revolunch sil a pokroku. Politick konflikt Drich-Masaryk to nejlpe vyjduje. Proto tak
masa naich lid, a u lo o emigraci nebo o vlen zajatce, la za
Masarykem. J sm jsem z osobnho styku s nm erpal vdycky zcela
uritou a jasnou pedstavu o tom, co mme dlat, nebo Masaryk
sprvn rozeznval smr vvoje a jednoznanmi vtami uml svj
nzor vyjadovat. Vzpomnm zejmna na n rozhovor v Petrohrad
v z 1917, kdy mi dval instrukce pro Spojen stty, kam jsem byl
vysln, abych organisoval nbor dobrovolc pro nai armdu ve Francii. Nebo u tenkrt Masaryk rozhodl, e se nebudeme vmovat do
vnitnch vc ruskch, nbr peneseme svj zpas na zpadn bojit... Masaryk ruskou revoluci nezavrhoval, jak jsem ji ostatn ekl,
akoliv se ovem snail chrnit nai vlastn revoluci od vech monch komplikac a ode vech ruivch proud, do nich bychom mohli
bt streni. Rozhodn nepipoutl ani na okamik a nechtl, aby se
stala slokou intervennho sil ostatnch Spojenc proti ruskmu lidu. V tom, i kdy se tomu nepodailo docela zabrnit, spov nesmrn zsluha T. G. Masaryka... Kdy pozdji Masaryk odjel do vlasti a j
jsem zstal v Pai, abych dil nae vojensk vci v tomto tehdy dleitm politickm centru Evropy, ml jsem vdycky na mysli Masary-

138

kova slova a snail jsem se pes odpor mnohch naich konservativnch initel co nejdve zlikvidovat situaci, do kter se pod tlakem
pomr na Sibii dostala nae armda. Nejen jsem nalhal na co nejrychlej odsun naich vojsk po sibisk magistrle na vchod... ale
i pozdji... trvali jsme s spchem na tom, aby se i tam nae politika
neintervence pln uplatnila a nai chlapci se mohli co nejdv dostat
dom. Americk erven k nm byl npomocen, abychom k tomu
dostali dopravn prostedky. To je kus historie z prvnho zahraninho
odboje prv v nejdramatitej a politicky nejchoulostivj fzi. Musme ci, e bylo pro ns tstm, e v tchto chvlch rozhodovala
prozrav a o hlubok poznn historickho vvoje open charaktern
politika Masarykova. (Podiarkol som ja I. D.).

V roku 1951 vak mal u Fierlinger in nzory o Masarykovej politike, praktikovanej v zahraninom odboji prvej svetovej vojny. Vtedy mu u cel
Masarykova politika byla proniknut duchem filosof anglosask buroasie,
kter dopomohla kapitalismu k jeho vtzstv (por. Fierlingerov pamflet,
s. 17) a Masarykove nzory o prvej svetovej vojne boli vraj hodn zmaten, ktor nen teba dnes vyvracet (por. cit. m. s. 19). Vbec je v roku
1951 Fierlingerovi falonou osloboditeskou legendou to, o ete v roku
1947 ten ist Fierlinger chvlil ako prezierav a o hlbok poznanie historickho vvinu sa opierajcu politiku Masarykovu. Fierlinger, pravda, ani
slovom nenaznail, z akho dvodu zmenil behom necelch tyroch rokov
tak radiklne svoj nzor o Masarykovi. V roku 1947 sa Fierlinger ete chvlil
tm, e behom ruskej revolcie organizoval v Amerike nbor pre legionrsku armdu, aby mohla bojova vo Franczsku, a e ostal v Pari, aby riadil
nae vojensk veci v tomto tehdy dleitm politickm centru Evropy. Ale
v roku 1951 preloil naraz Fierlinger politick centrum Eurpy prvej
svetovej vojny z tohto Franczska do Moskvy. V pamflete z roku 1951 sa mu
toti Par, Franczsko, Amerika a vojna zpadnch spojencov, ktor svojm
nborom legionrov a svojou vojenskou parskou misiou v rokoch 1918
a 1919 horlivo vemone podporoval, objavili v inom svetle. T vojna vraj
bola typickm aenm kapitalistickch imperialistov a Par a Amerika
hniezdami reakcie. A naopak, velk jnov revoluce chtla prosadit skuten politick a hospodsk zrovnoprvnn vech oban vech nrod a ras
a konec imperialistick soute a skuten mr. (Por. Fierlingerov pamflet,
s. 19). Tam vraj bolo aisko svetovej situcie, pretoe Moskva a jnov
139

revoluce rozhodla, e vlka skonila zcela jinak, ne si to sttnci vlcch

mocnost pedstavovali. (Por. cit. m. s. 1).
Kad itate sa iste spytuje, kedy teda hovoril a psal pravdu Fierlinger? V roku 1947 alebo 1951? Faktom ostva, e ke lo o boj v naej nrodnej histrii najdleitej, o vyslobodenie nroda z cudzieho jarma a o zriadenie naej ttnej samostatnosti, vtedy, v rokoch 1917, 1918 a 1919, Fierlinger opustil revolun Rusko a odobral sa do Ameriky a do Para; a to jedine
z toho dvodu, e sa v Rusku v tej dobe za nau samostatnos nedalo u ni
robi, kdeto zpadn bitevn polia boli i pre Fierlingera tie miesta, kde sa
rozhodovalo o naom osude.
Dnes Fierlinger zavrhuje oslavovanie 28. oktbra 1918 ako pamtnho
da vroia vzniku eskoslovenskej republiky. Vlda, ktorej on bol podpredsedom, zruila tento pamtn de a dovouje ho oslavova iba ako
vroie znrodnenia priemyslu. Vraj nie zpadncky 28. oktber dal vznik
naej ttnej a nrodnej samostatnosti, ale 7. november, slvny de oktbrovej revolcie v Rusku. Ale ete pred rokom 1950 mal Fierlinger a i in predci komunistickej strany celkom in postoj k zpadnckemu 28. oktbru!
Vtedy ho ete vetci uznvali za sviatok nho oslobodenia. Nielen v Prahe,
ale i v Moskve. Za Hitlerovej okupcie eskoslovenska bol to sm Fierlinger, ktor kadorone hovoril 28. oktbra v moskovskom (kujbyevskom)
rozhlase a spomnal ho ako de vzniku naej republiky. Tak v roku 1941
povedal vo svojom rozhlasovom prejave i toto:
Slavme tentokrt svj nrodn svtek za velmi pohnutch okolnost...
Man pihlme nazpt do nedalek beztn minulosti a vzpomnme na prvn n smutn a tehdy zdnliv beznadjn 28. jen 1938...
Pak piel druh rok naeho pokoen, druh 28. jen 1939, kdy jsme
klesli jet ne ve svm nrodnm netst, kdy na hrad praskm
vll ji nenvidn prapor s hkovm kem. Pak piel tet 28. jen
1940, kdy plamen nov svtov vlky ji pll, ale kdy Francie ji byla
pokoena... Leton 28. jen provme s obnovenou nadj a s pevnou
vrou v konen vtzstv... Dnes, v den naeho nrodnho svtku,
vzpomnme na vs, kdo jste zstali doma, s ast, s lskou a s dvrou, e splnte svou svatou povinnost... (Por. Fierlinger, Od Mnchova
po Koice, 1946, s. 71).

28. oktbra 1943 povedal Fierlinger v ruskom rozhlase toto:

140

Letos vzpomnme ji tvrt 28. jen... Pi kad oslav 28. jna, tohoto naeho pamtnho nrodnho svtku, kter zstane nrodnm svtkem i v nov eskoslovensk republice, pichz nm man na mysl
srovnn se vm, co jsme proili v letech 1914-18... (Por. cit. m. s. 133).

O rok neskr, 28. oktbra 1943, povedal Fierlinger v ruskom rozhlase toto:
Dnes vzpomnme ptadvactho vro eskoslovensk republiky,
kter prvn nikdy nepestala existovati, a to za okolnost, kter zejm nasvduj tomu, e pt n sttn svtek budeme oslavovati ji
ve svobodn vlasti... Byly to idely pokroku a demokracie, kter okdlily Masaryka k jeho spn revolun prci za hranicemi. Je pznan, e teprve po pdu carismu sml vstoupiti na ruskou pdu... (Por. c.
m. s. 272).

28. oktbra 1944 zapoal Fierlinger svoj sviaton rozhlasov prejav takto:
Ve slavnostn vzruen nlad budeme letos slavit n sttn svtek
v pevnm pesvden, e pt 28. jen zastane eskoslovensko ji
svobodn... (Por. c. m. s. 388).

(Zdraznen miesta som podiarkol ja I. D.).

A skutone, nasledujci 28. oktber oslavoval Fierlinger u ako ministersk predseda doma, v Prahe. Ani vo sne mu vtedy ete nenapadlo, e nie
tento de, nie Masaryk, nie legionri, nie domce silie a obete nroda, nie
vazstvo zpadnch mocnost priniesli v roku 1918 vazstvo eskoslovenskej veci, ale oktbrov rusk revolcia. Takto mylienku nemal vtedy ete
ani Stalin, ktor 28. oktbra 1945 telegraficky gratuloval predsedovi vldy
Fierlingerovi a eskoslovenskmu udu k tomuto sviatku. Ale oslavy 28. oktbra ako sviatku zaloenia eskoslovenskej republiky, a s tm spojen
pozdravn Stalinove telegramy neprestali ani vtedy, ke sa v roku 1946
predsedom vldy stal miesto Fierlingera Klement Gottwald. Ba ani vtedy
nie, ke v roku 1948 Gottwalda zvolili za prezidenta republiky. V Gottwaldovej udovodemokratickej stave a v jej slvnostnom vode z jna 1948
je 28. oktber 1918 vslovne uveden ako de zaloenia eskoslovenskho
oslobodenho ttu. Mme tie v dobrej pamti, ako kldli Fierlinger a Gottwald, menom vldy republiky, vence na Masarykov hrob v Lnoch. A v roku 1950 prestalo toto kladenie vencov, prestalo i oficilne oslavovanie
28. oktbra a s tm, pravda, prestali i Stalinove telegramy. Nejak mudrc
141

v Prahe, alebo sn v Moskve, priiel na genilnu mylienku, e prodnou

babikou eskoslovenskej samostatnosti nebolo vazstvo zbran zpadnch
mocnost a 28. oktber, ale rusk oktbrov revolcia. A preochotn Fierlinger, zabudnc na vetko, o v tejto veci predtm vyhlasoval a napsal, ihne
sa dal do prce a tto genilnu mylienku rozviedol vo svojom pamflete do
patrinej rky. Nedal vak odpove na otzku, kedy hovoril pravdu a kedy
nepravdu. Nebolo to ani treba. Rozumn a slun udia to vedia sami a maj
svoju mienku o loveku, ktor vtedy, ke to i Moskva uznvala za samozrejm skutonos, velebil v Moskve n 28. oktber a s nm spojen
spnou revolun prci Masarykovu; ihne ale obrtil kepe, ke sa
nazdal, e potreby moskovskej politiky vyaduj nieo in, a poda toho
potom ochotne vyhlsil, e vetko to, o optovne v Moskve a niekokokrt
i doma s celou svojou vldou oslavoval ako najslvnejiu skutonos dejn
nroda, je iba falen osvobozeneck legenda.
Tu by som ete upozornil na Fierlingerovu zubu pouva dramatick gradciu pri opisovan svojich skutonch alebo pribsnench zslunch inov alebo pri opisovan inov skutonch, alebo nm ohovrasky
pripisovanch jeho bvalm politickm priateom. V jednom svojom spise
len akosi veobecne a skromne naznauje nejak svoju zsluhu, aby to
potom v neskorom spise doplnil nekontrolovanm vychvaovanm sa svojimi dajnmi, priam heroickmi inmi. V roku 1947, v spise, ktor som
vyie citoval, uvdza napr. iba to, e vo svojej hodnosti riaditea legionrskych vojenskch vec v Pari na konci prvej svetovej vojny nalhal na
nejrychlej odsun naich vojsk po sibisk magistrle na vchod a na to, e
i neskorie s spechom trval. Ale puc o tej istej veci v pamflete z roku
1951, pridva u k tomu dramaticky prifarben vety o tom, e odkladom
v odsune legionrov na Sibri uinil najednou ptr telegram, ktor on,
bez shlasu vldy a zo svojej vlastnej inicitvy, predloil na podpis ministrovi zahraniia Beneovi, o vraj malo jak se pozdji ukzalo, rozhodujc
vznam pro osudy s. armdy v Rusku! A Fierlinger najbliie zase nieo
nape o tejto veci, dozvieme sa o tom sn ete nieo senzanejie. Dr. Bene je toti mtvy a niet nikoho, kto by Fierlingera kontroloval a vyvrtil.
Fakt je, e za ivota Benea (v roku 1947) opisoval Fierlinger svoju as na
urchlenom odsune legionrov zo Sibri nepomerne skromnejie, ne ako to
urobil neskorie v roku 1951, teda u po smrti jedinho svedka Fierlingerovej dajnej asti, dr. Benea.
142

Ale cel politick a spisovatesk karira Zdeka Fierlingera vykazuje

vbec prekvapujcu a smel gradciu. Na zaiatku prvej svetovej vojny
organizoval v Rusku oddiel crskej s. druiny. (Por. Fierlinger, Od Mnchova po Koice, 1946, s. 11). Prisahal na pravoslvie a nevadilo mu samoderavie ani crizmus. Ke venrodn rusk revolcia detronizovaia cra,
i Fierlinger detronizovai svoje crske sympatie a zakeroval do tbora T. G.
Masaryka, ktor bol odjakiva odporcom crizmu. Ako legionr sympatizoval Fierlinger viacej s praviiarskymi legionrmi ne s legionrskou
avicou. Ani oktbrov revolcia ho nepriviedla ete k socializmu. Stal sa iba
masarykovcom a beneovcom, nie ete socialistom. Jedinou jeho ambciou
bola diplomatick karira. V tejto dobe napsal a vydal knihu Demokracie
a otzka nrodnostn. Neuviedol v nej ani slovom stanovisko demokratickho socializmu k tejto otzke; tm menej stanovisko boevizmu. Ani slovkom sa nezmienil o tom, e v Sovietskom zvze uritm spsobom u vyrieili nrodnostn otzku. Vbec pomlal o Stalinovej vznamnej tdii
o nrodnostnej otzke (vyla v roku 1913 a od toho asu bola niekokokrt
znovu vydan vo vetkch monch jazykoch), ktor bola predsa zkladom
rieenia veci v Sovietskom zvze. Ale zato sa Fierlinger obrne zaoberal vo
svojej knihe vetkmi monmi spismi a teriami rznych buroznych
spisovateov a mysliteov a pravami buroznych ttov.
Po napsan tejto svojej knihy nastal vak v jeho ivote zase jeden dramatick obrat. Po smrti Vlastimila Tusara, ktor bol vyslancom SR v Berlne, s. socilna demokracia nemala iadneho svojho stranka na vznamnejom mieste nho diplomatickho zboru. Po uprzdnen vyslaneckho
miesta vo Viedni s. socilnodemokratick strana poadovala preto od zahraninho ministra dr. Benea, aby za viedenskho vyslanca menoval bvalho socilnodemokratickho ministra Gustava Habrmana. Bene, z dvodov, ktor mi nie s znme, odmietol vtedy menova Habrmana, a bol z toho
konflikt so socilnou demokraciou. Vec sa dostala a pred prezidenta Masaryka. A tu sa stalo nieo, o dalo buroznemu zmaniu Fierlingera in
smer. Viem to od astnka tejto scny. Ke prezident Masaryk videl, e
Habrmana nemono presadi, obrtil sa s tmito slovami na Benea:
Sociln demokrati jsou v prvu, kdy daj vyslance. Nemete-li
navrhnout Habrmana, muste jim dt jinho. Tady je ten Fierlinger.
Ten nen v dn stran. A vstoup do sociln demokracie, dte ho
do Vdn a budou mt vyslance.

143

A tak sa aj stalo. Fierlinger zaal psa do socilnodemokratickho Prva lidu

lnky, aby si tak pripravil vstup do strany. Asi kvli osvojeniu si zkladov
marxizmu, o ktorom mal dovtedy len vemi povrchn znalosti, odcestoval do
Sovietskeho zvzu studovat tamj pomry (por. cit. m. s. 7) a v roku 1932
nastupuje na miesto vyslanca vo Viedni. astnk uvedenej scny mi
poznamenal: Ak by bol vtedy prezident Masaryk iadal od Fierlingera, aby
kvli postupu do Viedne vstpil k lidovcom, potom by bol dnes Fierlinger
nebezpenm sokom ptra Plojhara.27 Po tomto obrate Fierlinger verne
zastupuje socilnodemokratick praviiarske, s Beneovou politikou sa zhodujce koncepcie v zahraninej politike, a odmenou za to, s pomocu tchto
praviiakov, dostva sa na vznamn miesto vyslanca v Sovietskom zvze
v Moskve. Odtia podva sprvy nie Gottwaldovi a aviiarskym odbojnkom, ale praviiarskemu strediu socilnej demokracie v Prahe. Jednu takto obrnu sprvu neskorie aj uverejnil vo svojej knihe Od Mnchova po
Koice (na s. 24-32). Vtedy ete neprisahal na aviiarsku, a tm menej na
leninsk a stalinsk vieru, ale praviiarski socialistick vodcovia Hampl
a Bechyn mu boli autoritami. S nimi udriaval politick styk aj po
Mnchove, referoval im aj po Mnchove a nevadilo mu, e aj oni sa zastnili
tzv. kapitulantskej politiky, o im ale teraz vehementne vytka. Len ke
tto vodcovia zahynuli v nacistickch alroch alebo trapami tam, alebo vo
vyhnanstve a stali sa fyzicky neschopnmi politickch akci, zaal proti nim
Fierlinger, po skonen druhej svetovej vojny a po svojom nvrate do vlasti,
intrigova a neskorie i nadva a nazval ich zradcami robotnckeho hnutia. Medzitm toti spravil aliu gradciu svojho politickho vvinu. Za
svojho druhho vevyslancovania v Moskve zblil sa v poslednch rokoch
vojny s leninizmom a stalinizmom, ale ete nie na celch sto percent. Len sa
z opatrnho a praviiarskym vodcom naklonenho socilneho demokrata
zmenil na rozhodnho avicovho socialistu a s takmto poslanm priiel
v roku 1945 z Moskvy do Prahy. Pritom ete stle chvlil Masaryka a Benea
a ich politiku a uenia. (Porovnaj jeho knihy vyl v rokoch 1946 a 1948).
Stle si ete nebol ist, ako sa veci doma definitvne vyvin. A po februrovom prevrate 1948 a po prevode socilnej demokracie do strany komunistickej sa premenil na stopercentnho komunistu, leninistu a stalinistu. Po
tejto gradcii sa u ani ni in od neho aka nedalo ne pamflet o zrade
27

Josef Plojhar (1902-1981), rmskokatolcky kaz a politik, podporovate februrovho komunistickho puu, v rokoch 1948-1968 minister zdravotnctva SR resp. SSR.

144

burozie a jej pomhaov, s ktormi ale on i po tejto dajnej zrade ete

niekoko rokov najdvernejie zko spolupracoval. Je pravda, e mal toko
achetnho jemnocitu a ohaduplnho taktu, e vykal najprv smrti Jana
Masaryka a dr. Benea a a potom ich obvinil zo zrady. Rytierstvo non plus
ultra! Meme by prvom zvedav na najbliiu Fierlingerovu gradciu.
Bude to gradcia smerom nahor alebo smerom nadol?

145

XI.
KU KRITIKE S. POLITIKY USKUTOOVANEJ V OBDOB OD
UTVORENIA S. TTU A DO NSTUPU HITLERA
K MOCI V NEMECKU

Nov, a od predolch jeho spisov odchyln, je vo Fierlingerovom pamflete

i to, e vytka T. G. Masarykovi, dr. Beneovi a vbec vldam republiky, e
po utvoren s. ttu neopreli hne jeho politiku o sovietske Rusko, ale
pridali sa zpadnckej, hlavne franczskej orientcie.
Aby sme sprvne mohli posdi, i je tto vitka opodstatnen,
musme vo vvine celkovej politiky eskoslovenskej republiky rozozna dve
peridy. Peridu od vzniku ttu a v dvadsiatych rokoch a asi do uchopenia
moci Hitlerom v Nemecku; a potom peridu tridsiatych rokov a do Mnchova. V tejto druhej peride bola mocensk situcia v Eurpe in ne
v peride prvej. Je samozrejm, e zahranin politiku kadho ttu, i toho
najsilnejieho, ovplyvuje vo vej alebo v menej miere mocensk situcia, ktor je mimo jeho hranc. Poda zmeny tejto situcie sa asto men
zahranin politika i toho najmocnejieho ttu. Mal tt, ktor mus zpasi o svoju existenciu v miere nepomerne vej ne tt mocn, je zahraninm mocenskm vplyvom prirodzene vmi vystaven a mus s nimi
nepomerne silnejie pota.
Vznik nejakho novho ttu je vdy otzkou moci. Kad nov tt
vznikol v odpore proti silm, ktor sa proti nemu stavali. Vznik novho
ttu bol vdy vsledkom boja sl, ktor tomuto vzniku napomhali, so silami, ktor mu prekali. Ke sily prajn pre nov tt zdolali sily neprajn,
vznikol nov tt. Prirodzene, e postavenie a existencia kadho novoutvorenho ttu je po urit dobu vemi neist. Mocensk sily, ktor mu
prekali, i po svojom nespechu, v nejakej inej forme, v menej alebo vo
vej miere, psobia alej, chcejc privies veci celkom alebo iastone do
predolho stavu, a pracuj teda reakne. Z druhej strany vak sily, ktor
pomhali nov tt vytvori, priebehom asu oslabn alebo maj in
zujmy, ktor odved ich pozornos od pvodnch zmerov. Zo vetkch
tchto dvodov je pre kad novoutvoren tt vemi dleit, ak mocensk sily pracuj okolo neho v zaiatonom obdob jeho existencie. Mus vemi starostlivo rozozna, s ktormi silami me pota pre svoje potreby,
146

zvl ke sm nie je ete dos siln, aby i bez cudzej pomoci uhjil svoju
existenciu.
eskoslovensk tt vznikol v roku 1918 proti odporu dvoch vekch
militaristickch vemoc, Nemecka a Raksko-Uhorska. Tento odpor sa ostatnm mocnostiam podarilo zlomi len po viac ako tyri roky trvajcej
akej vojne. Porka Nemcov, habsburskej monarchie a maarskch
panujcich tried neznamenala ete pln znienie reaknch sl okolo novoutvorenej eskoslovenskej republiky. N najv sused, Nemecko, preiel
revolciou, ktor zmietla monarchiu a nastolila demokratick reim. Tto
nemeck demokracia neprechovvala proti nm nenvis a nemala zujem
na naom oslaben alebo znien. V prvch desiatich rokoch drala vldu
dos pevne v rukch. Ale u i v tomto obdob silnelo podzemn a postupne
i verejne vystupujce hnutie, ktor sa snailo zvrti nemeck demokraciu.
I v Rakskej republike pracovali tzv. legitimisti, aby znovunastolili Habsburgovcov a aby potom zvrtili to, o vytvorili parske mierov zmluvy, teda
i nau republiku. Ale prv ozbrojen konflikt s eskoslovenskou republikou
mal v roku 1919 komunistick dikttor Maarska, ktor bolo vtedy sovietskou republikou. Maarsk vojsk, veden nacionalistickmi oficiermi, vnikli na Slovensko, obsadili asi tretinu jeho zemia a pod ich ztitou bola
vyhlsen samostatn Slovensk republika rd, odtrhnut od eskoslovenskej republiky. Tento tok na existenciu mladho eskoslovenskho ttu
bol vak nakoniec odrazen a Maari museli odtiahnu z zemia nho ttu. Ich nespech vak neodstrail nespokojencov z opanho, reaknho tbora. Karol Habsbursk sa dvakrt poksil o znovuzskanie svojho stratenho trnu.
Druh pokus bol vemi vny. Na jeho likvidciu musela vlda eskoslovenskej republiky nariadi veobecn mobilizciu.28 Len pod tmto tlakom a po zakroen zpadnch mocnost opustil potom Karol Habsbursk
Maarsko, odkia si zamal zska sp Raksko, Slovensko, Moravu at.
Ale zlikvidovanm habsburskho puu neustala neprestajn podvratn prca
Maarska proti nm. Etabloval sa tam reakn horthyovsk reim, ktor sa
vemone snail, aby rozvrtil pomery na Slovensku. V celej Eurpe robil
tento reim horkovit propagandu, ohovrajc n tt a oznaujc ho
ako nsilne vytvoren, neprirodzen, umel a na rozpadnutie odsden
tvar. V Anglicku sa v dvadsiatych rokoch vplyvn novinrsky magnt, lord
28

Ilo o iaston mobilizciu vyhlsen v oktbri 1921.

147

Rothermere, stal hlsateom tejto horthyovskej, protieskoslovenskej propagandy, ktor v tej dobe podporoval i Mussolini v Taliansku. Poliaci sa od
plnho zaiatku dvali na n tt s uritou zvisou. Pre Tensko prilo
medzi nami a nimi u hne po utvoren nho ttu k ozbrojenmu konfliktu. Je prznan, e nae hranice tam a do roku 1947 neuznala iadna
posk vlda. V roku 1947 sme uzavreli s Poskom dohodu, poda ktorej tto
otzka mala by do dvoch rokov vyrieen; ale trvalo to alch viac ne
desa rokov, ne k tomuto vyrieeniu dolo.
Ako vidie, naa republika bola hne po svojom utvoren obklopen
nepriatemi, ktor len hali na prleitos, aby sa na ns vrhli a odniesli si
svoju koris. Ale i vo vntri republiky boli rzne problmy, ktor ohrozovali
jej existenciu. Vek as eskoslovenskch Nemcov nechcela uzna s. tt
a pod vodcovstvom Lodgmana29 vyhlsili v roku 1918 autonmne sudetsk
zemie za sas spolkovho ttu Rakskej republiky. Po mierovch parskych zmluvch sce zlikvidovali tto akciu, ale v Nrodnom zhromaden
v Prahe zaujali v roku 1920 proti nmu ttu krajne opozin stanovisko.
Tento nepriatesk postoj naich Nemcov sa o niekoko rokov neskorie
v znanej miere zmenil; najvie nemeck strany vstpili i do vldy republiky. Ale v tridsiatych rokoch, pod vplyvom hitlerovskho hnutia, sa obraz
zhoril v neprospech nho ttu. Veda nemeckho problmu nebezpene
ohrozovali nov tt i pomery na Slovensku, kde ud po viacstoronom
bezprkladnom nrodnom, politickom a socilnom tlaku nebol vbec pripraven na samostatn ttny ivot, a preto sa ahko stal korisou agittorov a agentov pracujcich v zujme cudzej reakcie na rozbit nho ttu.
Vntropoliticky sa tieto akosti dali dobrou demokratickou politikou
prekonva, a to sa aj nesporne robilo a dosiahli sme postupne pekn vsledky, na Slovensku napr. na poli ohromnho rozmachu slovenskho kolstva, stavebnho ruchu, pozemkovej reformy, drustevnctva, udovho peanctva, socilnopolitickch vymoenost, osvetovej prce, udovho knihovnctva, elektrifikcie at. Ale siln rozkladn elementy ostvali doma
i naalej v innosti, akajc len na svoju prleitos. A o je hlavn, zahranin politick sily, i nepriatesk, psobili naalej a na ich vvin my, mal
tt, sme prirodzene nemohli ma rozhodujci vplyv. Je teda len prirodzen,
e sa naa zahranin politika musela stara o to, aby sme v prpade neja29

Rudolf Lodgman (1877-1962), raksko-uhorsk a eskoslovensk politik nemeckej nrodnosti, predstavite Nemeckej nrodnej strany, zstanca odtrhnutia nemecky obvanch zem od SR.

148

kho proti nmu ttu namierenho vojnovho konfliktu nestli sami, ale
mali sme aj podporu inch mocnost, tak diplomatick, ako i vojensk.
Osihotenos v takomto prpade by bola priviedla katastrofu, ako sa to inak
neskorie v rokoch 1938 a 1939 aj ukzalo.

Ako elili Masaryk a Bene zahraninm nebezpeenstvm?

T. G. Masaryk a dr. Bene, ako smerodajn riaditelia zahraninej politiky novho ttu, elili nebezpeenstvm, ktorm bolo eskoslovensko zo zahraniia vystaven, trojakm spsobom. Vo veobecnosti sa opierali o Spolonos nrodov, ktor poda svojich stanov, pojatch do mierovch zmlv,
zavzovala vetky lensk tty, aby prpadne i ozbrojenmi silami li na
pomoc kadmu ttu, ktor sa stal obeou nezavinenej agresie. Veda tejto
politiky Spolonosti nrodov sa Masarykova a Beneova politika opierala
o spojeneck zmluvu s Franczskom. Tm malo by elen prpadnmu nebezpeenstvu z Nemecka, ak by sa tam boli dostali nacionlno-reakn
elementy do vedenia; ale i ostatnm nebezpeenstvm, vychdzajcim z Maarska, z Poska a z habsburskho legitimizmu. Ako tretiu zbezpeku
vytvoril dr. Bene s Juhoslviou a s Rumunskom tzv. Mal dohodu, poda
ktorej sa lensk tty zaviazali vzjomne si pomha, ak by boli horthyovskm Maarskom napadnut. Je historickou skutonosou, e tieto tri intrumenty masarykovskej a beneovskej politiky dobre vykonali svoju
lohu v prospech eskoslovenska v prvom desaro jeho ttnej samostatnosti, a i potom ete niekoko rokov; a u svojou holou existenciou odradili
a znemonili vetky chky toku na n tt, ktor smerodajn reakn
kruhy v Maarsku a v Posku stle prechovvali a i rastca reakn vlna
v Nemecku sa ich snaila uplatni.
Fierlinger teraz prichdza s kritikou tejto masarykovskej a beneovskej zahraninej politiky, ktor inak i on sm stle realizoval a ete i po
Mnchove bol toho nzoru, e eskoslovensko nemohlo robi in politiku.
(Por. Fierlinger, V slubch SR, I. zv.). Teraz vytka Masarykovi, e vil
s Wilsonem, e se Liga nrod stala programem vech modernch politik
a sttnik (por. jeho pamflet, s. 18) a e chtl v enevsk organisaci vidt
velk. (Cit. m. s. 41). To vetko e vyplvalo zo zmatench a eklektickch
filosofickch nzor Masarykovch! Zvl drazne odsudzuje Fierlinger
francouzskou orientaci s. zahranin politiky. Chyba bola vraj, e Bene
149

priptal eskoslovensko k Franczsku a e potal s tm, e v medzinrodnej situcii budou Anglie a Francie rozhodujcmi initeli. (Cit. m. s. 16).
A Fierlinger nem ani o Malej dohode slova uznania, hoci ako eskoslovensk vyslanec v Bukureti pracoval na jej upevnen, ako o tom sved i fotografia, ktor vo svojej knihe Od Mnchova po Koice (s. 160) z roku 1946
uverejnil. Vo svojom pamflete zastupuje Fierlinger stanovisko, e masarykovsk a beneovsk politika bola od plnho zaiatku celkom nesprvna
a e sprvna politika by bola bvala, keby sa eskoslovensko bolo u od
zaiatku orientovalo na sovietske Rusko a opieralo sa o oktbrov revolciu. Toto vraj ale ani Masaryk, ani Bene nechceli urobi preto, lebo boli
v zajat ideolgie zpadnho burozneho imperializmu a podceovali rusk
revolciu, neveriac v jej trvanie a spech.
Ne by som sa bliie zaoberal touto Fierlingerovou kritikou, chcel by
som predosla nasledovn. Masaryk, ktor sa ako iaden in myslite a politik cel svoj ivot intenzvne zaoberal problmami malho nroda, si bol
vdy dobre vedom toho, e pri urovan zahraninej politiky, zvl malho
a novovzniknutho ttu, nemu rozhodova osobn sympatie a antipatie
smerodajnch ttnikov voi tomu-ktormu reimu, ale e rozhodujcim
momentom s vlune realistick uvenia o tom, o je pre bezpenos
vlastnho ttu najvhodnejie. Tento realistick prstup k rieeniu kadho
problmu vyplval u aj z realizmu, ktor ako vedec a politik, ako v terii
tak i v praxi, vdy hlsal a uskutooval. A to plat i o dr. Beneovi, ktor
bol ete vo zvenej miere lovekom chladnho rozumovho uvaovania.
Masaryk a Bene sa pridali zsady, e pre zabezpeenie existencie a trvania eskoslovenska musia hada priatestvo, spojenectvo a pomoc u tch,
ktor maj predovetkm moc, aby nm pomohli, no a i vu k tomu. Ale
spojenectvo s niekm, kto by mal tisckrt vu nm pomc, ale kto nem
na to faktick moc, aby tak spene urobil, by bola z hadiska vlastnej ttnej bezpenosti vemi hlpa politika, zvl ak by sa tm ete i odstraili in,
ktor by nm inak chceli a mohli pomha. Otzka zabezpeenia eskoslovenskho ttu bola predovetkm otzkou moci. Ako eskoslovensk tt
vznikol z moci a z mocenskej kontelcie v Eurpe, tak sa i udra mohol iba
mocou a mocenskou kontelciou. Kto tto moc nemal, ten nemohol inne
prispie k naej obrane proti nebezpeenstvm, ktor okolo ns zo vetkch
strn hali.

150

Otzka je teraz: Ak bola tto mocensk kontelcia v Eurpe v prvch rokoch bezprostredne po vzniku eskoslovenskej republiky a potom
ete asi jedno desaroie? Ktor tt reprezentoval vtedy nejak moc a ak
moc reprezentoval? Armda a moc ktorho ttu znamenali vtedy inn
hrozbu pre kadho monho tonka na nau samostatnos? Kto bol tak
mocn, aby ns v dvadsiatych rokoch mohol ochrni pred nejakm nepriateom? Z hadiska posdenia bezpenosti naej republiky v tomto obdob rozhodujce s pomery, ktor existovali v tomto obdob, a nie tie, ktor
nastali a v nejakom neskorom ase.
A teraz skmajme, i tto moc a schopnos a vu mali v dvadsiatych
rokoch t, ktorch Masaryk a Bene vyvolili za spojencov eskoslovenska,
alebo i ju mali vtedy boevick oktbrov revolcia a sovietske Rusko,
o ktorch dnes Fierlinger tvrd, e mali by od samho zaiatku naimi spojencami a nie vraj burozno-kapitalistick zpadn mocnosti.

Mocensk postavenie Franczska tej doby

Pozrime sa najprv na Franczsko tej doby. Mrne sa posmieva Fierlinger Beneovi, e sa dal vraj oslni leskom franczskej armdy a jej generlov, ktor
sa vraj domnievali, e ich iny rozhodli nakoniec o vazstve Zpadu.
Historickm faktom je, e po porke Nemecka vo vojne sa Franczsko stalo
najsilnejou vojenskou mocou v Eurpe. Faktom je, e si toto mocensk postavenie vybojovalo svojimi nesmiernymi obeami na bitevnch poliach, svojou vytrvalosou i v najbezndejnejch situcich a i svojimi skvelmi vojenskmi inmi vo vojne. Najviac mtvych zo vetkch mocnost malo v prvej svetovej vojne Franczsko. Ono nieslo najvie bremeno vojny, na jeho
zem sa odohrali najvraednejie bitky; vek as severnho Franczska
bola poas celej vojny okupovan Nemcami. Franczska armda sama, vtedy skoro ete bez akejkovek inej zpadnej pomoci, zastavila hne na zaiatku vojny v historickej bitke u Marny zriv ofenzvu nemeckej presily,
a znemonila tm rchle vazstvo Nemcov vo vojne vbec. Vek Britnia,
ktor si svoju armdu budovala len vo vojne, posielala posily iba postupne
a pomaly. V najvej obrannej bitke vetkch ias, v bitke pri Verdune,
franczska armda sama odrazila koncentrovan ohromn npor nemeckch armd. I neskorie, ke u i Anglicko innejie zasiahlo do bojov,
Franczi obstarvali viu as bojov na fronte, ktor trvali bez prestvky
151

od zaiatku a do konca vojny. Ke sa potom v poslednch mesiacoch vojny

objavili na bojiskch americk armdy, rozhodujce ofenzvy a vazstv
boli veden a dobvali sa pod hlavnm velenm franczskeho marla
Focha. Za cel dobu vojny to bol franczskym udom slobodne volen parlament, ktor uroval franczsku ttnu a vojnov politiku, stanovil a prepal vldy, kritizoval, o sa mu nepilo, a chvlil, o bolo chvlitebn.
Niet divu, e toto Franczsko vylo z vojny, i ke s ohromnmi stratami na
udskch ivotoch a majetkoch, morlne a vojensky nesmierne posilnen.
Tto sila ovldala eurpsku politiku cel desaroie po vojne. Takto sa vtedy
dvali na Franczsko priatelia i nepriatelia. Vek Britnia sa dokonca zaala
tejto sily obva a, poda tradci starej anglickej politiky na eurpskej pevnine, usilovala sa znovunastoli vsledkom vojny naruen eurpsku rovnovhu tm, e v uritej miere podporovala porazen Nemecko. Fierlinger to
vysvetuje materialisticky, obavou Anglosasov pred kazenm dobrch obchodov. Ale nesporn je, e mocensk postavenie Franczska po vojne pramenilo v jej veobecne uznvanej a vo vojne dobytej vojenskej presti
a i v tom politicko-morlnom momente, e to dosiahla pri zachovan a upevnen demokratickch ttnych a vldnych princpov. Inak i Fierlinger priznva, e si Franczsko budovalo po vojne svoj kontinentlny systm opierajci sa ne tolik o hospodsk vliv Francie, jako spe o vojenskou pevahu francouzskho bloku. (Por. pamflet, s. 29). Ale, o je hlavn, tto
mocensk prevahu uznvali a sa jej obvali i t, ktor sa nechceli spriateli so
stavom, vytvorenm versaillskm mierom. Neby tejto franczskej moci,
boli by sa reakn sily v Nemecku ovea spenejie uplatnili hne krtko
po skonen vojny. V spojen s habsburskmi legitimistami a s maarskmi
reakcionrmi bolo by to znamenalo u behom dvadsiatych rokov smrten
nebezpeenstvo pre n tt. Ale vedomie, e za eskoslovenskou republikou stoj Franczsko a tok na eskoslovensko by znamenal i vojnu s nm,
odradilo vtedy kadho monho tonka. Toto vedomie mali vetky
eurpske tty obdobia dvadsiatych rokov. A mali to vedomie i preto, e
Franczsko samo v tej dobe bolo veru odhodlan znemoni kad pokus
o zvrtenie toho stavu, ktor bol vytvoren mierovmi zmluvami. Ukzalo
sa to i v roku 1922, ke franczske vojsk prekroili nemeck hranice
a obsadili Porrie. Franczske mocensk postavenie bolo zjavn ete i v roku 1931 pri znemonen plnu zahraninch ministrov Curtiusa a Schobera
o raksko-nemeckej colnej nii. Nemeck zahranin politika prvej polovice
152

dvadsiatych rokov bola ovldan Stresemannom,30 ktor sa snail dosiahnu

pre Nemecko znesitenejie postavenie v priateskej dohode s Franczskom,
vtedy ete premocnm (Locarnsk zmluvy31 z roku 1925). Opierajc sa o toto mocensk postavenie Franczska, dominoval a do konca dvadsiatych
rokov nad eurpskou politikou Briand, slvny minister zahraniia Franczskej republiky. V tomto obdob sa horthyovsk Maarsko obmedzovalo na
zahranin propagandu, na podzemn podporovanie iredenty na Slovensku
a i ke sa stle pripravovalo na tok na eskoslovensko vo vhodnej chvli,
z obavy pred Franczskom si netrfalo podnikn otvoren agresvny in. Je
samozrejm, e pri takejto maarskej zdranlivosti rozhodovala aj obava
pred Malou dohodou, ale tto, ako je znme, bola sama pod vplyvom franczskej vojenskej moci a bola ou podporovan. I Posko nechalo akosi spova svoje tenske nroky voi eskoslovensku, a to s ohadom na Franczsko, ktorho i ono bolo spojencom.
Ako vidie, a pribline do doby nstupu Hitlera k moci v Nemecku
bolo Franczsko najsilnejou vojenskou mocnosou na eurpskej pevnine
a spojenectvo s nm najlepou garanciou na odstraenie kadho prpadnho
tonka. Spojenectvo s Franczskom psobilo v tch asoch takmto inkom nielen na nebezpeenstvo pochdzajce zo zahraniia, ale oslabovalo
odstrediv sily i vo vntri republiky. Nai Nemci a Maari si pomaly zvykali
na eskoslovensko ako na trvalej tvar, ne to pvodne predpokladali;
a i Slovci sa oslobodzovali od vplyvov skoro tiscronej hungaristickej vchovy. eskoslovensko sa vyvinulo v sporiadan demokratick tt s najkonsolidovanejmi pomermi medzi vetkmi po vojne utvorenmi ttmi
a predstihlo z tejto strnky mnoh starie a vie tty. Tento fakt uznala
i vlda ZSSR, ke po okupovan eskch zem hitlerovskou armdou v protestnej nte, odovzdanej nemeckmu vevyslancovi v Moskve, vslovne
uviedla, e ve skutenosti mezi vemi evropskmi stty po prvn vlce byla
eskoslovensk republika jednm z neetnch stt, v nich skuten byl
zajitn vnitn klid a mrumilovn zahranin politika. (Toto znenie cituje
Fierlinger V slubch SR, I. zv., s. 202).
30

Gustav Stresemann (1878-1929), nemeck liberlny politik, kancelr (1926) a minister zahraninch vec nemeckej Weimarskej republiky (1923-1929). V roku 1926 zskal Nobelovu
cenu za mier spolu s franczskym premirom a ministrom zahraninch vec Aristidom
Briandom.
31
Locarnsk zmluvy, podpsan v roku 1925, stanovovali a zaruovali postavenie nemeckch hranc na zpade, avak vchodn nemeck hranice neboli zmluvne zaruen, o
neskr viedlo k snahm o ich revziu.

153

Medzinrodn vplyv Spolonosti nrodov tej doby

Priazniv vvin eskoslovenska a jeho aspo ptnsron pln zahranin bezpenos mala, veda spojenectva s Franczskom a s ostatnmi lenskmi ttmi Malej dohody, svoj dvod i v opieran sa o intitciu enevskej
Spolonosti nrodov, vytvorenej mierovmi zmluvami. Fierlinger vytka
Masarykovi a Beneovi, e naivne verili v innos tejto intitcie, vytvorenej iniciatvou a na naliehanie americkho prezidenta Wilsona, a e verili
v u i potom, ke Amerika dezauovala Wilsonovu politiku a odoprela vstpi do Spolonosti nrodov. Treba si vak uvedomi, e Spojen tty americk sa odvrtili od Wilsona nie preto, e by boli zavrhli sprvnos jeho
mylienky, ale z toho dvodu, e z hadiska svojej vlastnej bezpenosti
pokladali v tej dobe tradin izolacionizmus americkej politiky za vhodnejiu cestu ne cestu Spolonosti nrodov, ktor by ich bola zatiahla do
kadho eurpskeho konfliktu, i do takho, na ktorom nemali praiadny
zujem. Fierlinger vytka Spolonosti nrodov i to, e ju vazn mocnosti
vytvorili predovetkm kvli zabezpeeniu si svojich zemnch a inch
ziskov, ktor im priniesla vazn vojna. To je pravda. Ale alou pravdou je
i to, e Spolonos nrodov bola vytvoren i pre ochranu toho medzinrodnho a teritorilneho stavu, ktor vznikol mierovmi zmluvami vo forme
novch samostatnch ttov (eskoslovenska, Poska, Juhoslvie, zjednotenho Rumunska at.). Z hadiska eskoslovenska bol dleit tento druh
moment, a Spolonos nrodov mala preto pre ns ivotn dleitos. Z hadiska bezpenosti Spojench ttov americkch sa veci mali vak in. Amerika vtedy usudzovala, e si svoju bezpenos uhji aj bez Spolonosti nrodov.
e Spolonos nrodov mala od samho zaiatku rzne vady a e to
bola nedokonal intitcia, to vedeli vemi dobre nielen Masaryk a Bene,
ale kad i len priemern politik. Nie je pravda, e by sa masarykovsk a beneovsk politika bola so slepou vierou spoliehala jedine na tto intitciu.
Ve spojeneck zmluvu s Franczskom a so ttmi Malej dohody uzavrela
republika prve preto, e chcela ma veda enevskej organizcie ete i in
mocensk prostriedky na svoju obranu. Beneovsk politika opierania sa
o Franczsko, o Fierlinger teraz vytka, slila tomu elu, aby politika
opierania sa o Spolonos nrodov bola vhodne a mocne doplnen a lepie
zabezpeen. Prve preto, e nevyluoval prpadn zlyhanie fungovania
154

enevskej intitcie, zabezpeoval Bene republiku i uzavretm aliannej

zmluvy s Franczskom a vytvorenm Malej dohody. S ktorou mocnosou
mal vtedy Bene uzavrie aliann zmluvu a doplni tak zbezpeky, vyplvajce z lenstva republiky v Spolonosti nrodov, ke nie toho asu najsilnejou vojenskou mocnosou na eurpskej pevnine, s Franczskom?
Neme by sporu o tom, e mylienka Spolonosti nrodov a jej
uskutonenie, hoci i len v nedokonalch formch, znamenali vek pokrok
vo vvine medzinrodnho ivota a bol to vemi pozoruhodn pokus o udranie mieru medzi ttmi. Zkladnou mylienkou tejto intitcie bolo, e
vlda, ktor vie, e sa v prpade svojho vojnovho agresvneho toku na in
tt ocitne takmer automaticky vo vojnovom nepriatestve s celm ostatnm svetom, sotva sa vystav takmuto nebezpeenstvu a nezane vojnu, ale
radej sa bude snai vyriei svoj spor vyjednvanm a inmi diplomatickmi pokojnmi prostriedkami. Ke enevsk intitcia stroskotala a svet
nsledkom toho musel pretrpie ete stranejiu druh svetov vojnu, vtedy
sa nrody znovu ujali zkladnej Wilsonovej mylienky a na jej podklade
vybudovali Organizciu spojench nrodov. U sm tento fakt dokazuje, e
nie je sprvne, ke Fierlinger tto mylienku a rzne formy jej realizovania
bagatelizuje a ironizuje. A tie je nesprvne predstavova tieto intitcie,
ako keby boli bvali vytvoren zpadnmi imperalistami iba na podporu
hrabivch kapitalistickch zujmov. V roku 1935 bolo napr. u zjavn, e
prax Spolonosti nrodov je neuspokojiv, e sa vek ndeje do nej kladen
nesplnili, a i vo franczskej politike sa u ukazovali znepokojujce prznaky;
ale Sovietsky zvz predsa len nepokladal enevsk intitciu za straten, ale
naopak pripojil sa k nej, vstpil do nej. Tmto krokom chcel tejto intitcii
doda nov silu, pretoe i pri jej vadch videl v nej vhodn prostriedok,
ktor stle ete me sli na odstraenie tonka a na udranie mieru.
Ako vidie, vek Wilsonovu mylienku podporoval nielen Masaryk a Bene, ale i Stalin a Sovietsky zvz ju uznali za ivotaschopn, a to k tomu
v dobe, ke u in boli rozhodnut ju obetova. A hlavn propagtori oivenia Wilsonovej mylienky po druhej svetovej vojne a jej obnovenia vo
forme Organizcie spojench nrodov boli zakladatelia tejto druhej organizcie: Spojen tty, Sovietsky zvz a Vek Britnia. In otzka je, pravda,
i sa tto druh organizcia lepie osved ne jej neastn enevsk
predchodca. Ale fakt je, e Sovietsky zvz sa stal jej zakladateom a e v roku 1935 vstpil do niekdajej Spolonosti nrodov a urobil takto predov155

etkm z toho dvodu, e tieto intitcie pokladal za vhodn prostriedky na

odvrtenie vojnovej tonosti na Sovietsky zvz a na jeho priateov a spojencov.
Ako mono za takchto okolnost vytka masarykovskej malej eskoslovenskej republike, e svoju bezpenos hadela oprie i o Spolonos
nrodov, ke obrovsk stalinsk Sovietsky zvz urobil to ist? Ako kurizum spomeniem ete, e Sovietsky zvz okrem toho oprel svoju bezpenos
i o Franczsko. Uzavrel s nm toti v roku 1935 spojeneck zmluvu. Fierlinger, pravda, vytka Masarykovi a Beneovi, e sa opreli o Franczsko
a o Spolonos nrodov, hoci vie, e tak urobili ete vtedy, ke bolo Franczsko najmocnejm vojenskm ttom a Spolonos nrodov v plnom kvete. Nevytka ale Stalinovi a Sovietskemu zvzu, e urobili to ist, a to v dobe, ke u bolo zjavn, e franczska moc upad a enevsk intitcia je
nemohca. Stalinovi mohlo st oslaben Franczsko za to, aby si ho urobil
spojencom, a neosvedujca sa Spolonos nrodov za to, aby si ju zvolil za
pomhaa. Ale Masaryk a Bene nesmeli st o oporu silnho Franczska
a ndejnej, vtedy ete autoritu povajcej Spolonosti nrodov; a ke o tieto opory predsa len stli, dopustili sa chyby, ba hriechu proti svojmu nrodu! Tejto fierlingerovskej logike nech rozumie ert!

Priazniv vsledky Masarykovej a Beneovej politiky

Treba nm zodpoveda ete otzku, i politika opierania sa o Spolonos nrodov a o Franczsko vykonala v prvom desaro, ba i v prvch ptnstich
rokoch trvania eskoslovenska svoju lohu a i v tomto obdob zabezpeila
neruen trvanie a existenciu nho ttu. In lohu tto politika v tomto
obdob ani nemala. Ak tto lohu splnila, potom to bola politika dobr.
Myslm, e neme by sporu o tom, e tto politika vykonala v tomto obdob svoju lohu v prospech bezpenosti eskoslovenska bezvadne. Po vyprzdnen okupovanch ast Slovenska vojskami Blu Kna a po nezdarench machincich poslednho Habsburga a jeho legitimistickch prvrencov nebolo eskoslovensko viacej predmetom invzie a toku zo zahraniia, hoci nie jeden n sused mal zlusk na asti nho zemia. Za to bolo
mono akova veda spojenectva s Franczskom a so ttmi Malej dohody
hlavne existencii Spolonosti nrodov. Zvl v prvom desaro naej ttnej existencie mala Spolonos nrodov vek kredit u monch tonkov
156

na n tt. Tto mon tonci vtedy ete nevedeli, e by mohol nasta i tak prpad, ke Spolonos nrodov zlyh a jej organizmus prestane fungova. Prv vne fiasko Spolonosti nrodov sa udialo a v roku 1931, ke
Japonsko zatoilo na nsku provinciu Mandusko. Do toho asu ani Nemecko, resp. vzmhajce sa v om reakn ivly, a tm menej Maarsko
alebo nejak in tt, nemohli vne poma na zdaril ozbrojen tok na
eskoslovensko. A nemohli nie z toho dvodu, e by neboli mali chu na
takto tok, ale proste preto, e sa v tejto dobe ete obvali, e by sa v prpade ich toku organizmus Spolonosti nrodov dal do pohybu a nielen
zmaril ich mysel, ale i na dlh dobu, sn navdy, vbec znemonil ich
uskutonenie. Tto mon tonci sa sce do budcnosti nevzdvali svojich
ndej, dfali, e sa situcia raz aj v ich prospech zmen, a pre tento prpad
sa aj horkovito pripravovali; a tento prpad v dobe mnchovskej aj nastal.
Ale v obdob prvch ptnstich rokov trvania eskoslovenskej republiky u
len hol existencia Spolonosti nrodov a obava pred jej fungovanm odstraili monch tonkov od realizovania agresvnych myslov. Neby
Masarykovej a Beneovej politiky opierania sa o Spolonos nrodov
a o spojeneck zmluvy s Franczskom a s Malou dohodou, boli by pomery
pre n tt, podobn neskorm mnchovskm, nastali ovea skorej, mono
e u v najblich prvch rokoch po roku 1918. Armdu sme vtedy nemali
ete dostatone vybudovan, hranice ttu boli na vetkch stranch otvoren a nechrnen, nai Nemci sa ete nespriatelili s novm ttom, Maari
ete menej, Slovensko bolo vtedy ete presiaknut maaronizmom a hungarizmom a sami by sme sa neboli mohli obrni proti tokom, prichdzajcim
z niekokch strn. Neby Spolonosti nrodov, Franczska, Malej dohody
a nho spojenectva s nimi, kto by nm bol iel vtedy na pomoc? Nai nepriatelia vak v tej dobe s uritosou potali s tm, e vaka Masarykovej
a Beneovej politike nai spojenci a Spolonos nrodov nm tto pomoc
rozhodne poskytn. Z toho dvodu sa do vojnovho dobrodrustva nepustili
a odkladali si to na neskorie, pre nich priaznivejie asy.

Bola vtedy mon politika opierania sa o sovietske Rusko?

Fierlinger tvrd, e sme nemali voli zpadn orientciu a nemali sme sa
spolieha na Spolonos nrodov, ale e sme sa mali od samho zaiatku
opiera o oktbrov revolciu a o Sovietsky zvz ako o spojenca. S touto
157

vitkou prichdza, pravda, a teraz. Dokia bol prednm diplomatom prvej

republiky, ani mu vo sne nenapadlo, aby pochyboval o sprvnosti Beneovej
zahraninej politiky; naopak slil jej a podporoval ju vetkmi svojimi
silami. Vtedy vemi dobre vedel, e odklon od zpadu a zmena franczskej
orientcie s orientciou sovietskou by bolo bvalo z hadiska bezpenosti republiky voi machincim hajcich nepriateov, aspo v prvch 10-15 rokoch jej existencie, vyloenm blznovstvom.
Neruen existenciu eskoslovenska proti zsahom hajcich nepriateov mohla zabezpei len vojensk a politick moc schopn a ochotn
zakroi na nau obranu. Bolo v prvch rokoch trvania naej republiky
a i potom v dvadsiatych rokoch sovietske Rusko takouto silnou mocou vojenskou a politickou? Bolo ono vtedy mocensky tak siln, aby nm v prpade toku na n tt vojensky pomohlo a tonka odrazilo? Bolo ono vtedy
vbec ochotn nm v takomto prpade inne pomha? Fierlinger predstavuje dnes neorientovanmu itateovi veci tak, ako keby Sovietsky zvz
hne po oktbrovej revolcii a po vazstve v obianskej vojne bol bval
tm ohromnm mocenskm a vojenskm faktorom, ktorm sa stal a priebehom druhej svetovej vojny a hlavne po nej. Ale bezpenostn situciu
nho ttu v uvedenom obdob nemono predsa posudzova poda pomerov, ktor v mocenskch kontelcich Eurpy a Ruska nastali a ovea
neskorie. Skutonos, e sa Rusko stalo behom druhej svetovej vojny a po
nej jednm z rozhodujcich initeov eurpskej a svetovej politiky, nm
v prvom obdob naej samostatnej existencie nebolo ni platn, pretoe
v tomto obdob ono ete tmto initeom ani zaleka nebolo. Naopak, v obdob dvadsiatych rokov sovietske Rusko vbec nebolo ete schopn, aby
s vhadom na nejak spech zakroilo vojensky na zpad od svojich
hranc.
Ako vyzeralo sovietske Rusko v rokoch po prvej svetovej vojne zo
strnky organizovanej vojenskej moci a, v svislosti s tm, zo strnky politickej? V ruskej revolcii sa crska armda celkom rozpadla a Sovieti nemali
ete organizovan iadnu armdu, take proti postupujcim armdam nemeckm a raksko-uhorskm nevedeli postavi iadnu pozoruhodn silu
a vbec ni, mimo stleho volania o mier. Skonilo sa to potom takou kapitulciou sovietskej vldy, ak rusk histria predtm nepoznala. Ale pre
rusk nrod nenastal ani potom mier. Poda hesla Lenina, e imperialistick
vojna sa mus premeni na vojnu obiansku, zrila potom tto obianska
158

vojna niekoko rokov. V jej priebehu vybudovala sovietska vlda revolun

ozbrojen sily a prv zaiatky ervenej armdy. Staili na to, aby sa po
pornch dlhotrvajcich bojoch vysporiadali s protirevolunmi odporcami.
Ale ani zaleka nestaili na to, aby sa sovietska vlda kvli nejakmu
eskoslovensku pustila do boja trebrs i len s takm menm ttom, akm
bolo povojnov reakn Maarsko. Ke v Maarsku bola krtko po skonen
vojny zriaden diktatra proletaritu a ke sa tto dostala do vojnovho
konfliktu s Rumunskom a s eskoslovenskom, ktor sa skonil pdom tejto
diktatry, sovietske Rusko nepohlo z vojenskej strnky ani prstom, aby pomohlo svojej maarskej sesterskej republike, a pokojne sa prizeralo, ako sa
zriadil v Maarsku krvav reakn reim Horthyho. Sovietska vlda mala
vtedy vek domce starosti s obianskou vojnou a okrem propagandy nemohla poskytn svojim maarskm sdruhom iadnu pomoc. Podobne,
ke v tej dobe v Bavorsku zriaden sovietska republika sa dostala do akost, sovietske Rusko jej pomc nemohlo a ani sa nepoksilo zabrni
zniku tohoto bavorskho pokusu. Ke bol neskorie v Porr vytvoren
sovietsky vldny systm, vtedy sovietske Rusko nemalo t moc, aby zabrnilo strednej nemeckej vlde a vo svetovej vojne na hlavu porazenmu nemeckmu vojsku potlai a zlikvidova porrsku diktatru proletaritu.
V jedinom prpade sa vtedy odvila sovietska vlda na vojnov zkrok
mimo svojich hranc. Bola to vojna proti znovuzriadenmu poskmu ttu,
ktor vtedy nemal ete ani poriadne vybudovan armdu. K tomuto zkroku boli Sovieti donten, pretoe im lo o dleit zujmy v bezprostrednom
susedstve. Ako je znme, skonila tto vprava katastroflnou porkou
sovietskych sl pred Varavou a sovietska vlda bola nten uzavrie poniujci risk mier, v ktorom prepustila Posku vek, vinou Ukrajincami
obvan zemia, predtm nrokovan pre Sovietsky zvz. Mocensk slabos
Sovietov bola v tchto rokoch tak ohromn, e nemohli poma ani len
na nejak pokus znovuzskania malch baltickch provinci Estnska, Lotyska a Litvy, ktor pred vojnou patrili k ruskej ri a po porke Nemcov si
vytvorili samostatn ttiky. Znakom bezmocnosti sovietskeho Ruska bolo
i to, e si vtedy Rumunsko anektovalo vznamn, predtm Rusku patriacu
provinciu Besarbiu a sovietska vlda sa zmohla iba na papierov diplomatick protest. A v tomto prpade lo o bezprostredne Sovietskeho zvzu sa
tkajcu vec jeho juhozpadnch hranc, odkia bol ahko zraniten.

159

A teraz prichdza Fierlinger a vytka Masarykovi a Beneovi, e opreli

zahranin politiku eskoslovenska o vtedy mocn Franczsko a Zpad
a nie o bezmocn Sovietsky zvz! Ako som u spomenul, vojensk sily
Sovietskeho zvzu staili vtedy prve len na to, aby spene skonili obiansku vojnu a zlikvidovali svojich domcich odporcov, medzi inmi i bezbrann samostatn demokratick gruznsku republiku. Na to, aby pomohol
prpadne ohrozenej masarykovskej republike, Sovieti vtedy ani moc, ani
chu nemali. Ale nielen z vojenskej strnky boli neschopn mimo svojich
hranc poskytn niekomu takto pomoc. I zo strnky vntornej konsolidovanosti boli pomery v Sovietskom zvze ete dlho po obianskej vojne tak
rozorvan, e ani z tohoto dvodu nebolo pomyslenia na to, aby takto tt
mohol hra inn pozitvnu lohu v zahraninej politike. Prv svetov vojna, revolcia a obianska vojna zanechali v Rusku ohromn p. Mimo
niekoko milinov padlch a zmrzaench umrelo v revolunom Rusku
i niekoko milinov ud hladom a inmi trapami. Zsobovacia situcia bola tak katastroflna, e sa Lenin musel odchli od svojej radiklnej politiky a zaviedol tzv. nov hospodrsku politiku (NEP), t. j. nvrat k uritm
formm kapitalistickho hospodrenia. Len vemi pomaly a postupne a nie
bez vntornch bojov sa dostali Sovieti von z tohoto chaosu, podlamujceho
ich politick vplyv navonok a ich uplatnenie v medzinrodnom ivote.
Fierlinger opisuje vo svojom pamflete s vekm apartom rozpory,
ktor sa po skonen prvej svetovej vojny vyvinuli medzi zpadnmi mocnosami; hovor o nezdarenej konferencii v Janove, o bezspenom enevskom protokole, o locarnskom pakte, o svetovej hospodrskej krze at. Rob
to hlavne za tm elom, aby ukzal, e ha, ak vratk to bol svet, o ktor
opieral Masaryk svoju republiku. Ale ani jednm slovom nespomenul, e
ten druh, vchodn svet, prechdzal v tej dobe ete nepomerne vmi
otrasmi. Nespomenul ani vznamn fakt, e zpadn politick a hospodrske krzy ani na okamik nevyvolali v tej dobe revolun nebezpeenstv
zvrtenia mocenskho postavenia zpadnch spojeneckch vemoc a oslabenie ich pozci v medzinrodnej politike. Stupe kodlivosti nejakej krzy
v udskej spolonosti treba mera poda toho, ako ona psob na osudy
udskch ivotov. Ak ona zavin hromadn skazu udskch ivotov, potom
je nesporne kodlivejia a skazonosnejia ne krza, ktor sce zhoruje
ivobytie ms, ale neni udsk ivoty, aspo hromadne nie. I ke vek
hospodrska krza, ktor na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov
160

prechodne postihla zpadn svet, zavinila prechodne znan biedu uritej

asti pracujcich ms, predsa sa len nestalo, e by bol v zpadnch krajinch, postihnutch touto nezamestnanosou, o i len jeden jedin lovek
umrel hladom. Sovietske Rusko vak behom dvoch desaro od oktbrovej
revolcie prekonalo dve tak krzy, ktor vyvolali hladomor a miliny ud
umreli hladom. Jedna tak krza sa dostavila ako sprievodn zjav a nsledok
obianskej vojny, potrebu ktorej hlsal Lenin ako kardinlny postult komunistickej strany. (Premenu imperialistickej vojny na vojnu obiansku!).
Druh takto krza nastala, ke Stalin s najvou nemilosrdnosou uskutonil druh as Leninom postulovanej obianskej vojny a likvidoval tzv.
kulakov, ktorej padli za obe vetky samostatn, i nekulack roncke existencie. I pri jednej, i pri druhej prleitosti umreli hladom miliny sovietskych obanov. O tom, e tieto krzy boli sprevdzan okrem hladomoru
ete i inmi hrzyplnmi hromadnmi zjavmi, v zpadnch krajinch neznmymi, ako napr. masovmi popravami a alrovaniami, masovm odvdzanm na nten prce at., ani nehovorm. Ale hovoril o nich podrobne
Nikita Chruov pri prleitosti XX. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zvzu, v senzanej rei, v ktorej si aloval na Stalinov reim.
Je viac ne jasn, e ke ilo o bezpenos nho novoutvorenho
a s prirodzenmi zaiatonmi akosami zpasiaceho ttu, obklopenho
zo vetkch strn nepriatemi, ktor sa od samho zaiatku pripravovali, aby
ns prepadli, nemohli sme sa orientova na tt vo svetovej vojne katastroflne porazen, na dlh dobu vojensky znane oslaben a na inn zahranin vojensk akciu tej doby vbec neschopn. A okrem toho, a to je tie
dleit moment, tento tt neprejavoval vtedy ani iadny mysel, aby vojensky brnil n tt a jeho hranice. Naopak, ke v roku 1919 vojsk maarskej sovietskej republiky obsadili vek asti Slovenska a vyhlsen tam
bola od eskoslovenskej republiky odtrhnut samostatn Slovensk republika rd, Sovietsky zvz tto, na rozbitie eskoslovenskej republiky namieren akciu, politicky, propagane a mravne podporoval.
Je viac ne prirodzen, e sme sa zahraninopoliticky orientovali
a orientova mohli len na tie mocnosti, ktor zo svetovej vojny vyli ako
vazi, ktor vtedy disponovali ohromnou vojenskou mocou, ktor diktovali
mier porazenm nepriateom, naim nrodnm utlaovateom, a ktor najinnejie pomhali pri vydobit naej ttnej samostatnosti a zaviazali sa
brni ju proti pokusom o jej zvrtenie. Pritom tieto vazn mocnosti boli
161

ovldan tradinm demokratickm a parlamentrnym zriadenm, ktor si

vo vojne a po nej nielen zachovali, ale ho i podstatne rozrili.

K otzke vplyvu ideologickch rozporov na politiku

Uviedli sme dvody, pre ktor Masaryk a Bene v prvom obdob naej ttnej samostatnosti orientovali eskoslovensk zahranin politiku na zpad.
Fierlinger vyklad veci tak, ako keby boli pre tto orientciu rozhodovali
ideologick dvody. Takto vklad nie je sprvny. I ke boli Masaryk a Bene zo strnky ideologickej a vntropolitickej odporcami boevizmu, tento
ich postoj nemal rozhodujci vplyv pri urovan zahraninopolitickej lnie,
ktor chceli sledova a sledovali. e tto ideologick strnka u nich nerozhodovala, toho najlepm dokladom je to, e ke sa Sovietsky zvz skonsolidoval a zmohutnel, uzavreli s nm aliann zmluvu, napriek tomu, e zo
strnky ideologickej a vntropolitickej ni nezmenili na svojom protikomunistickom stanovisku. Nie Masaryk a Bene, ale dr. Kram chcel eskoslovensk zahranin politiku orientova z ideologickch dvodov protisovietsky. Je znme, e hlavne pre odpor Masaryka a Benea proti tejto Kramovej politike, vyvinul sa medzi tmito mumi ostr antagonizmus a priamo
osobn nepriatestvo. Zsadne boli vetci traja rovnakmi odporcami komunizmu a jeho politickho reimu. Ale zatia o dr. Kram poadoval z tohto
dvodu nepriatesk politiku proti Sovietskemu zvzu, Masaryk a Bene zastupovali stanovisko, e v zahraninej politike s smerodajn nie ideologick, ale mocensk momenty, a e v zujme bezpenosti republiky mono, ba
prpadne i treba uzavrie priatesk zmluvu i so ttom, s vntornm systmom a ideolgiou ktorho neshlasme.
Je vbec nesprvne, ke Fierlinger opisuje udalosti tak, ako keby sa
zpadn spojeneck mocnosti boli za ruskej revolcie a bezprostredne po
nej obrtili proti sovietskemu Rusku vlune z ideologickch dvodov a pre
zujmy kapitalistickho imperializmu. Ke sa boevici ujali v Rusku moci,
stli zpadn mocnosti v boji na ivot a na smr s cisrskym imperialistickm Nemeckom a s habsburskou raksko-uhorskou monarchiou. Tohoto
boja sa od zaiatku vojny zastnilo i Rusko. Porka zpadnch demokratickch mocnost by nebola znamenala iba pokodenie ich kapitalistickch
zujmov, ale bola by ohrozila aj ich demokratick zriadenie a bola by priviedla dikttorsk ovldanie sveta absolutistickou kapitalisticko-feudlnou
162

germnskou reakciou. Zpadu nelo v tomto boji len o kapitalistick zujmy. Zpadn demokrati, a sce nielen metiaci, ale i socialisti a robotnci, sa
obvali, e nemeck vazstvo zni vetky demokratick a republiknske
vdobytky poslednch storo a ich revolci. Nehovoriac ani o obave malch potlaench nrodov, e nemeck vazstvo vbec znemon ich oslobodenie. V tomto smrtenom zpase zapadn demokratick mocnosti boli
v roku 1917 naraz pozbaven znanej vojenskej pomoci, ktor im dovtedy
Rusko poskytovalo. Boevick rusk revolcia bola nesporne s jej programom okamitho mieru s Nemeckom a s Raksko-Uhorskom pomoc pre nemeck a raksky imperializmus v jeho boji proti Zpadu. Rusko, spolu so
Zpadom bojujce a mu pomhajce, premeniac sa na boevick Rusko,
nielen e prestalo Zpadu pomha, ale nepriamo, zastavenm vojny proti
Nemecku a Raksko-Uhorsku, pomhalo germnskym imperialistom vyhrva vojnu. Takto sa veci nesporne mali, i ke boevikom lo predovetkm
o ich revolciu a nezaujmalo ich, kto svetov vojnu vyhr a kto prehr.
Fakt je alej i to, e Nemci vemone podporovali vypuknutie boevickej
revolcie v Rusku. Ke v roku 1917, po detronizcii poslednho cra, nemeck cisr a jeho generlny tb povolili Leninovi a ostatnm komunistickm vodcom, aby sa cez Nemecko a vojnov front, v historickom zaplombovanom vagne, vrtili z vyhnanstva do revolunho Ruska, poskytli ruskm boevickm vodcom tto vhodu nie kvli ich peknm oiam, ale
preto, e povaovali boevikov za nstroj, ktor najbezpenejie rozvrti
rusk armdu, oslobod Nemcov od obvanho vchodnho nepriatea a dopome im tak k vazstvu i vo vojne na zpadnom fronte. Neskorie
udalosti potvrdili sprvnos nemeckch vpotov. Bez Lenina a jeho tbu
v zaplombovanom vagne by bol boevizmus sotva zvazil a bez vazstva
boevizmu by sa cisr Wilhelm a jeho imperialistick a militaristick ra
nebola zbavila nporu ruskej armdy. Pri tomto pakte Lenina s nemeckm
generlnym tbom, prvom to pakte boevicko-germnskom, nepotalo sa,
pravda, s prezidentom Wilsonom a s Amerikou, ktorej vojensk sily na
konci vojny plne nahradili odpadl rusk armdu a umonili tak konen
rozhodn vazstv zpadnch spojencov nad nemeckmi armdami. Ne sa
vak tak stalo, ne sa americk armdy mohli objavi na eurpskych bitevnch poliach, ocitli sa zpadn demokracie so svojimi armdami, nsledkom
odpadnutia Ruska, spsobenho leninskou revolciou, v smrtenom nebezpe a hrozila im katastroflna porka od nemeckej presily. Mono sa
163

potom divi, e nielen zpadn kapitalisti, ale i vetci demokratick socialisti

a vbec demokrati vetkch tborov dvali sa na leninsk revolciu a na
ruskch boevikov s najvmi obavami ako na pomhaov ich smrtench
nepriateov? Tto nedvera voi Leninom ovldanmu sovietskemu Rusku
sa ete zvila, ke boevici nekldli iadny pozoruhodn odpor postupu
nemeckch armd hlboko do Ruska a ke sovietska vlda uzavrela s Nemcami a s Raksko-Uhorskom kapitulantsk brestlitovsk mier.

K intervencim zpadnch spojencov v Rusku

Zpadn spojenci dodvali poas vojny Rusku cez Archangesk a Murmansk
vek mnostv velijakho vojnovho materilu. Po leninskej revolcii hrozilo nebezpeenstvo, e sa tieto tam sa nachdzajce ohromn sklady dostan do rk postupujcich nemeckch vojsk, resp. e im ich kapitulantsk
boevick vlda bude nten vyda. Zpadn mocnosti sa preto prvom
obvali, e tento ich vlastn, pvodne pre Rusov uren vojnov materil,
bude pouit Nemcami na zpadnom fronte proti spojeneckm vojskm.
Aby sa tak nemohlo sta, obsadili anglick nmorn sily Archangesk a zabezpeili si tamojie sklady.
Brestlitovskm mierom odstpila sovietska vlda vetky zpadn
a jun zemia Ruska a Nemci sa nebezpene pribliovali ku Kavkazsku,
ktor patrilo tie k odstpenm privincim. Sovieti vydali Nemcom i cel
iernomorsk flotilu. Hrozilo nebezpeenstvo, e sa bakujsk a in olejov
polia dostan do nemeckch rk, resp. e Nemci printia kapitulantsk sovietsku vldu, aby im olej vydala. To bolo nesmierne dleit pre udranie
nemeckej vojnovej mainrie v dobrom behu. Aby rusk olej nemohol by
takto pouit na zdolanie zpadnch spojencov, preto vtedy Angliania
obsadili Baku.
e pri tchto intervencich hrali lohu aj urit zujmy zpadnch
kapitalistov, to nikto nepopiera. Ale hlavn dvod bol strategick, a ten vtedy rozhodoval. Otzka bola, kto m vyhra svetov vojnu, i cisrske Nemecko a habsburgsk monarchia, alebo zpadn demokratick tty. Ak
tmto zlealo na tom, aby vojnu vyhrali, potom museli urobi to, o urobili,
a museli vykona intervenciu v Archangesku a v Baku. Zujem eskoslovenskej samostatnosti a Eurpy vtedy vyadoval, aby vojnu vyhrali spojenci
a nie Nemecko a Raksko. I zujem ruskej oktbrovej revolcie a soviet164

skeho Ruska vyadoval vtedy porku Centrlnych mocnost. Len ich porka mohla vtedy vyslobodi Ukrajinu, donsk oblas a Kavkazsko spod
nemeckej nadvldy a poskytn tak sovietom potrebn sily na to, aby sa
vyporiadali so svojimi protirevolucionrskymi odporcami. Npor, veden po
zdolan zpadnch mocnost vaznmi nemeckmi armdami z tchto provinci proti vtedy ete chaotickmu a dezorganizovanmu sovietskemu ttu, mohol ma pre jeho existenciu katastroflne nsledky. Vak tto obava
rozhodovala aj v Brest-Litovsku, ke sovietska vlda prijala Nemcami nadiktovan mier a vtedy Nemci boli vazi iba na vchode, ale na zpade sa
o vsledok ete len krvavo bojovalo.
o sa tka franczskej intervencie, treba zdrazni, e po odpadnut
Ruska ako spojenca iadne franczske pozemn vojsk nebojovali proti
sovietskemu Rusku. Je pravda, vo vojne rusko-poskej32 v roku 1920 pomhali Poliakom niektor vy dstojnci franczskej armdy. Ale v tejto vojne
novoutvoren posk tt brnil svoju existenciu, i ke je fakt, e vojnu
vyprovokovalo Posko, ktor chcelo vyui slabosti Ruska, aby si zabezpeilo vhodnejie hranice, o sa mu potom pomocou zmienenej franczskej
pomoci aj podarilo. alou skutonosou je, e po oktbrovej revolcii
vyhlsen boli v Rusku sa nachdzajce s. lgie za sas franczskej armdy pod velitestvom generla Janina, o sovietska vlda shlasne vzala na
vedomie. Ak Fierlinger poklad zrky naich legionrov s niektormi komunistickmi oddielmi za franczsku intervenciu, treba kontatova, e
Franczi na tchto zrkach nemali iadny podiel. Ale fakt je, e generl
Wrangel bol pri svojej vprave proti Sovietom podporovan od ierneho
mora franczskymi nmornmi silami.
Nesporn je, e Franczi by radi boli videli pd sovietskej vldy,
a v tejto veci nesporne hrali lohu kapitalistick zujmy. Od poslednho
desaroia minulho storoia boli Franczi najvmi veritemi Ruska. Za
piky, poskytnut Franczmi, robilo Rusko vek investcie a vyzbrojovalo
svoju armdu. Vek, skoro 8 000 kilometrov dlh sibrska eleznica, bola
vybudovan za franczske peniaze. Je znmou vecou, e vetky tieto franczske piky upisovali nielen franczske burozne vrstvy, ale na sttisce
drobnch franczskych sporiteov, robotnkov, maloronkov a malch remeselnkov. Ke sovietska vlda vyhlsila vetky tieto piky za neplatn
32

Rusko-posk vojna (od februra 1919 do marca 1921), ozbrojen konflikt medzi Poskom
a sovietskym Ruskom o znovuzskanie nrokovanch zem. Vojna sa skonila vazstvom
Poska, ktor zabralo zemia Bieloruska a Ukrajiny.

165

a neuznala iadny ttny dlh z db crskych vld, neboli naden tmto sovietskym opatrenm nielen kapitalistick, ale ani tieto takto o svoje spory
pril niie vrstvy. Franczska vlda sa snaila chrni tieto zujmy, a to
bol jeden z hlavnch dvodov jej prkreho stanoviska voi sovietskej vlde.
Neposlala iadne franczske vojsko, aby bojovalo proti Sovietom, ale pomhala inak protisovietskym silm. Dfala, e takto prispeje k pdu sovietskej
vldy alebo ju printi k povonosti, prpadne len aspo k iastonmu
uznaniu predvojnovch dlhov. Tto veritesk snahu Franczov nemono
len tak a limine odsdi. Vak po druhej svetovej vojne i Sovietsky zvz
preukzal vek prsnos voi svojim dlnkom. Odviezol z obsadench zem porazenho Nemecka nekonen mnostvo rznych hodnt, ako napr.
dobytok, stroje, eleznin vagny, lokomotvy, tovrne a ich zariadenia,
nbytok at. Tie si zabezpeil as vo vakoch mnohch vekch hospodrskych a vrobnch podnikov. Kvli zabezpeeniu tchto veriteskch
nrokov dral obsaden viac ako desa rokov znan as malho Rakska.
Ale takto nroky uplatoval aj voi takm ttom, ktor prijali udovodemokratick ttnu formu a vo vetkom sledovali sovietsku politiku, ako
napr. Rkosiho Maarsku, a sprvu aj proti Rumunsku a Bulharsku. Ke komunistick vlda Juhoslvie odoprela uzna tieto sovietske veritesk nroky a vyvinul sa z toho diplomatick konflikt, uvalili Sovietsky zvz a ostatn
udovodemokratick tty na Juhoslviu hospodrsky, politick a morlny
bojkot a sovietski ttnici najostrejmi slovami napdali juhoslovansk komunistick vldu a vyzvali juhoslovansk ud, aby ju zosadil. Tu mono
spomen, e eskoslovensko prenechalo Sovietskemu zvzu, kvzi ako poplatok za oslobodenie, Podkarpatsk Rus, bohat na lesy, nerasty a vodn
silu. Asi pod rovnakm titulom uva ZSSR, za mimoriadne vhodnch
podmienok, nae vek urnov bohatstvo.
o sa Spojench ttov americkch tka, nikdy v nijakej forme neintervenovali do vec ruskej revolcie. Wilsonova politika od samho zaiatku pokladala rusk revolciu za domcu vec ruskho nroda, do ktorej sa
ostatn svet nem miea.
Anglicko krtko po skonen vojny nasledovalo tento americk prklad, odvolalo vojsk z Archangeska a z Baku a nadviazalo obchodn styky
so sovietskym Ruskom. Franczska intervencia trvala o niekoko mesiacov
dlhie, pretoe franczska vlda dfala, e si tm vyme aspo iastone
priazniv vyrieenie predvojnovch dlhov so sovietskou vldou.
166

A do kapitulcie Nemcov v novembri 1918 mali zmienen intervencie

zpadnch spojencov do ruskch vec rz viac-menej obrann. Smerovali
nie proti sovietskej vlde, ale proti Nemcom. V tomto obdob tieto intervencie mali zamedzi, aby sa nemeck vojnov potencil zvil zmocnenm
sa vojnovho materilu a inch zdrojov, nachdzajcich sa v Rusku, a aby
takto nebol Nemcami pouit proti spojencom v rozhodujcich bojoch na
zpadnch frontoch. Ke sa vak vojna skonila kapitulciou Centrlnych
mocnost, tento moment odpadol. Nie je sporn, e po tejto kapitulcii
niektor kruhy zpadnch mocnost usilovali o to, aby intervenn sily boli
pouit na pokusy o povalenie sovietskej vldy, resp. na posilnenie ruskch
kontrarevolunch armd, bojujcich v Rusku proti Sovietom. Proti tmto
snahm sa vak prejavil vo Franczsku a v Anglicku siln odpor socialistickch a demokratickch ivlov a udovch ms. To bol jeden z dvodov, pre
ktor tieto mocnosti odvolali potom svoje, inak nepatrn, sily z zemia
sovietskeho Ruska.
Nie je sprvne predstavova veci tak, ako keby zpadn spojenci neboli
mali po ruskej revolcii in staros ako vemone potlai a znemoni sovietsky reim v Rusku. Nik nepopiera, e im tento reim bol nesympatick,
ba e ho sprvu pokladali i za nedobrovonho pomhaa nemeckho silia
zdola zpadn mocnosti, a tm nastoli v Eurpe a vo svete imperialistick
germnsku hegemniu. V prvom tdiu ruskej revolcie vetky protiboevick revolun smery v Rusku zastvali stanovisko, e Rusko m pokraova vo vojne proti Nemecku a Raksku v spojenectve so zpadom a do dobytia spolonho vazstva nad nepriateom. Je pochopiten, e spojenci
tieto snahy podporovali. Musme si tie uvedomi, e Leninom propagovan
kapitulcia pred Nemcami narazila najprv na odpor i v radch boevikov.
Ke sa Nemci sprvali pri mierovch jednaniach v Brest-Litovsku spupne
voi sovietskej mierovej delegcii a poadovali bezpodmienen kapitulciu,
Trockij, ktor bol vtedy po Leninovi najsilnejm muom ruskej revolcie,
poadoval pokraovanie vo vojne proti Nemcom; a Lenin bol so svojm
nvrhom niekokokrt prehlasovan, ne sa mu podarilo po optovnch
bezvslednch schdzach sovietskej vldy vinou jednoho hlasu presadi
prijatie nemeckch postultov a kapitulantsk skonenie vojny s imperialistickmi centrlnymi vemocami. Ak by bola sovietska vlda pokraovala vo
vojne proti Nemecku a Raksko-Uhorsku, potom by sa bola politick reakcia Zpadu na oktbrov revolciu a na sovietsky systm prejavila celkom
167

inak. V tomto prpade by bol Zpad nesporne od samho zaiatku pokladal

systm sovietskeho Ruska za vlune jeho vntorn zleitos a pomer medzi Ruskom a Zpadom by sa bol v alom priebehu vojny vyvinul podobne,
ako to bolo za druhej svetovej vojny. Ale stalo sa inak. Svojou kapitulciou
pred Nemcami umonila sovietska vlda, aby Nemci vek as svojich
vchodnch vojsk presunuli proti zpadnm spojencom vo Franczsku, a to
v ase, ke sa americk pomoc ete nemohla uplatni. Okrem toho sa sovietska propaganda vemone snaila zrevolucionizova vojsk zpadnch mocnost, o by bolo v prpade zdaru tchto snh katastroflne oslabilo Zpad
voi nporu v prevahe sa nachdzajcich nemeckch vojsk. Za takchto
okolnost je viac ne pochopiten, e reakcia Zpadu na tto sovietsku
politiku nebola prve priazniv.

Vplyv ideologickch rozporov medzi demokraciou a boevizmom

Je tie pochopiten, e kapitalistick ivly na Zpade sa obvali alieho
rozrenia ruskej socilnej revolcie, ktor predsa neodstraovala kapitalizmus len v Rusku, ale mala svetov tendenciu odstrni kapitalizmus
i v ostatnch krajinch. Kapitalistick ivly sa prirodzene snaili ovplyvova vldy zpadnch ttov. Ale nebolo by pravdiv, ak by sme tvrdili, e
tieto vldy vo vetkom podliehali tmto kapitalistickm vplyvom. Tri najhlavnejie zpadn mocnosti, Franczsko, Vek Britnia a Spojen tty,
mali oddvna demokratick zriadenie a vldy, volen najirmi udovmi
vrstvami. Boevizmus ohrozoval nielen kapitalizmus, ale i demokraciu. Lenin predsa vyhlasoval demokraciu za produkt burozie a kapitalizmu, ktor
treba znii. Diktatra proletaritu mala nielen vykoreni a znii kapitalizmus, ale odstrni i demokraciu. Touto diktatrou sa maj dosta vetky
produkn a distribun prostriedky do rk spolonosti a tt a s nm i demokracia maj odumrie, t. j. postupne by odstrnen. Z tohoto zsadnho
nepriatestva boevickho marxizmu proti demokracii sa d vysvetli lska
boevizmu k diktatre. Kad diktatra je nepriateom demokracie. Kto je
za diktatru, neme by za demokraciu. Diktatra je predsa na to, aby
nsilne nantila vu dikttorov, t. j. jednotlivej silnej osobnosti alebo uritho uieho kruhu ud (napr. tzv. predvoja), vine obyvatestva. Naproti
tomu zsada demokracie vyaduje, aby rozhodujca bola nie va meniny,
ale viny obyvatestva. Princpom demokracie je, aby obyvatestvo slobod168

nmi vobami, periodicky sa opakujcimi, mohlo slobodne vyjadri svoju

vu, i si praje zmenu vo vldnom systme, alebo nie, a poda toho, i m
vlda odstpi a by vystriedan inou. Poda boevickch zsad je ale vlda
tzv. proletaritu dosaden historickou nutnosou materialistickho spoloenskho vvinu a i trvanie tejto vldy uruje jedine tto historick nutnos,
a preto, ke sa raz tto vlda ujme moci, nesmie by zo svojho miesta
odstrnen, i ak by si to vina nroda iadala.
Zkladn demokratick princp neme uzna nejak dajn historick nutnos, vykontruovan dobromysenmi filozofmi alebo vldybanmi
politikmi. Je pravda, e modern demokracie a ich princpy maj svoj zaiatok v snaeniach a v bojoch buroznych vrstiev. To ale neznamen, e by
preto tieto princpy museli by proletaritom zavrhnut ako burozny vmysel. Ako nememe zamieta Newtonom objaven fyziklne zkony alebo Kopernkove astronomick zkony alebo Darwinom objaven zkon
vvinu alebo Kantove niektor filozofick nzory ako burozne, achtick,
kleriklne len preto, e tto myslitelia prinleali k stavu metianskemu,
achtickmu, resp. kazskmu, prve tak nememe princpy demokracie
odmieta ako burozne a kapitalistick len preto, e ich poiatky s spojen
s bojmi a s vazstvom burozie. Na sprvnosti tchto demokratickch
princpov ni nemen ani t skutonos, e vzmhajca sa burozia zprvu
hadela vyui ich iba vo svoj prospech a vylila z nich modernm kapitalizmom sa vytvrajcu robotncku triedu.
Nespornm faktom je, e robotncka trieda vo vetkch civilizovanch
ttoch pod vplyvom tchto demokratickch princpov zmohutnela, e si
s ich pomocou vybudovala svoje politick, odborov, hospodrske, drustevn, kultrne, telocvin a in organizcie a e sa takto postupne stala v politickom a hospodrskom ivote dleitm faktorom, s ktorm bolo a je potrebn pota. V mnohch krajinch u pred prvou svetovou vojnou a takmer vo vetkch ttoch Eurpy a Ameriky po prvej svetovej vojne robotncka trieda, prostrednctvom socialistickch a odborovch organizci, aktvne spolupracovala na praktickom prehben a zdokonaovan demokratickch politickch princpov a intitci. Tak napr. veobecn volebn prvo
vetkch dospelch muov, s tajnm hlasovanm a bez akhokovek obmedzenia a ovplyvovania, bolo u pred prvou svetovou vojnou programom
vetkch socialistickch strn. Pod ich tlakom bol tento program uskutonen v Nemecku u za Bismarcka, v Raksku v roku 1907, a vo forme piatej
169

krie u na konci minulho storoia, vo Franczsku u po vekej revolcii,

resp. v roku 1871, v Anglicku postupne tie u pred prvou svetovou vojnou
at. Po tejto vojne sa socialistick strany u zastuj vld svojich ttov
a maj rozhodujci vplyv nielen na rozrenie volebnho prva na vetkch
dospelch obanov, teda i na eny, na zabezpeenie plnej tajnosti a slobody
hlasovania, na slobodu kandidovania, na zavedenie pomernho zastpenia,
ale vbec na demokratick utvranie sa republiknskych stav, na pln
zdemokratizovanie komunlnych a samosprvnych vec, na ustanovenie
vld parlamentom stanovench a jemu zodpovednch, na zdokonalenie nezvislho sprvneho sdnictva kvli ochrane obanov proti nezkonnm
opatreniam a rozhodnutiam i najvych ttnych intanci, na zabezpeenie
slobody slova, tlae, spolovania, zhromaovania, na vybudovanie modernho socilneho poistenia robotnkov at., at.
Modern demokracia a jej princpy nie s viacej vmyslami burozie
a plodom kapitalistickho vvinu, ale na ich upevnen, rozren a zdokonaovan mala robotncka trieda rozhodujcu as; a aby sa tak stalo, museli robotncke strany vemi asto proti odporu burozie napn vetky
svoje sily a prinies i obete na ivotoch. Histria robotnckeho hnutia a jeho
politickch strn je od druhej polovice minulho storoia vlastne histriou
bojov za demokraciu a demokratick princpy.
A tu prili Lenin a boevici, zvrhli prv demokratick a socialistick
revolun vldu ruskch dejn a vyhlsili, e nie demokracia, ale diktatra
je ich princpom. A nie dos na tom. Oktbrov revolcia sa snaila v tomto
smere zrevolucionalizova i ostatn svet, zvrti vetky demokratick
vymoenosti civilizovanho udstva a nahradi ich nsilnou diktatrou. Je
preto pochopiten, e ako socilne snahy oktbrovej revolcie narazili na
odpor zpadnej burozie, tak zase boevick politick snahy vzbudili odpor vetkch demokraticky zmajcich ud.
Vetky revolcie dejn mali rz agresvny. Bez agresivity sa iadna
revolcia neuskuton ani neudr. To platilo vo vystupovanej miere o ruskej oktbrovej revolcii, ktor predsa nemala iba zmery politick, ale i program prevratnej alekosiahlej zmeny hospodrskej a socilnej truktry
udskej spolonosti, o bolo mon uskutoni len mimoriadne intenzvnou
agresiou. Tto agresivita mala odstrni nielen rusk feudalizmus a kapitalizmus a bola namieren nielen proti zpadnmu kapitalizmu, ale ona
odstrnila i mlad rusk demokraciu, a o je tie dleit, vypovedala boj
170

i zpadnej demokracii, vybudovanej i nsilm a akmi obeami so zpasmi

modernho robotnckeho hnutia.

Stanovisko malch nrodov k oktbrovej revolcii

Je zaujmav, e po oktbrovej revolcii sa neorientovalo na u nielen novovzniknut eskoslovensko, ale ani iadny in mal nrod v Eurpe. Vysvetli tento zjav tm, e to zavinila prevaha burozie tchto nrodov a jej
kapitalistick zujmy, je stanovisko vemi jednostrann. Popri tchto zujmoch rozhodovali tu i in ohady. Tieto nrody sa snaili, aby si zabezpeili
demokratick zriadenia, a bli sa, e ich pohlt sovietska diktatra. Okrem
toho mali urit dleit vhrady voi napodobneniu ruskho prkladu,
vyplvajce zo psycholgie, vlastnej len malmu nrodu.
Je sce pravda, e po americkom prezidentovi Wilsonovi proklamovala
samourovacie prvo nrodov i rusk oktbrov revolcia. alej je faktom,
e nsledkom tohto princpu niekdajiu prsne centralizovan crsku ru
Sovieti premenili na socialistick zvz mnohch vch a mench predtm
i racionlne utlaench nrodov. Ale prpad Gruznska, ktor sa po pde
ruskho crizmu kontituovalo ako samostatn a socialistick republika,
bolo ale potom vldou sovietskeho Ruska tejto samostatnosti pozbaven a
pomocou vojenskej okupcie pripojen k Sovietskemu zvzu, nzorne pouil
svet, e medzi teriou, hlsanou oktbrovou revolciou, a medzi praxou
sovietskej vldy sa pri praktizovan samourovacieho prva nrodov
vyskytuj vne rozpory. Smerodajnm initeom sovietskeho Ruska tej
doby bol v nrodnostnch otzkach udov komisr (minister) pre nrodnostn veci J. V. Stalin. On u pred prvou svetovou vojnou dal vo svojom
zkladnom spise o nrodnostnej otzke samourovaciemu prvu nrodov
dialektick vklad. V zsade priznal kadmu nrodu prvo i na pln ttnu
nezvislos a samostatnos, ale v praxi uznal prpustnos vkonu tohto prva len vtedy, ke to je v zhode so zujmami diktatry proletaritu. Poda
Stalinovej nuky neslobodno vykona samourovacie prvo, vbec nie alebo
nie v plnej miere, ak by zujmy diktatry vyadovali nieo in. Je pochopiten, e sa za takto nuku novovzniknut demokratick mal a stredn
tty v Eurpe nemohli oduevni. Kto to s demokraciou mysl poctivo, ten
sa predsa neme spriateli s mylienkou, e by o tom, i m by nejak
nrod samostatn, nemal rozhodova nrod sm, t. j. jeho demokracia, ale e
171

by rozhodovanie o tom malo by v rukch diktatry, t. j. predvojovej meninovej dikttorskej vrstvy prslunho nroda, ba sn i nroda inho, mocnejieho. V takomto dialektickom vklade samourovacieho prva videli
mal nrody prvom skryt snahu mocnch diktatr o ovldanie slabch
nrodov nedikttorsky spravovanch, a sn i snahu o ovldanie dikttorsky spravovanch slabch nrodov silnejou diktatrou. S pojmom samourovacieho prva nroda je nezluitene spojen predstava, e rozhodova
m cel nrod a nielen jedna jeho vrstva, alej e sa to rozhodnutie mus
sta slobodne, teda demokraticky, a nie na zklade dikttu. Diktatra, nech
je ona akhokovek charakteru, priamo vyluuje vkon samourovacieho
prva, pretoe v nej rozhoduje vdy diktujca menina a tto vnucuje svoju
vu nsilnmi prostriedkami vine. Diktatra je bez nsilia nepredstaviten prve tak, ako je samourovacie prvo nepredstaviten bez demokracie.
Ale mal nrody mali i in vhrady voi ponmaniu nrodnostnej
otzky Sovietskym zvzom a jeho komunistickou stranou. Pre komunizmus
m nrodnostn otzka iba druhorad vznam. Pre maj nad vetkmi
ostatnmi zujmami prednos zujmy o uskutonenie tzv. beztriednej spolonosti, t. j. premeny vetkch ud na zamestnancov jednho jedinho zamestnvatea, reprezentovanho skupinou tzv. predvoja proletaritu, diktujceho svoju vu vetkm ostatnm. Uskutoovaniu takejto beztriednej
spolonosti, a to pomocou politickej, hospodrskej, socilnej a kultrnej
diktatry a odstrnenm kadej kapitalistickej a inej samostatnej existencie,
mus by podriaden kad in zujem, teda i zujem nrodnostn. Ak by
prednostn komunistick zujem vyadoval, aby sa niektor nrod vzdal
svojej samostatnej ttnej existencie a vlial sa do inho komunistickho
ttu bu vo forme tzv. spolkovho ttu v spolonosti s inmi, alebo iba
ako autonmny tvar, alebo hoci aj bez autonmie podriadiac sa centralizmu, t. j. nadvlde inho ttu, v takchto prpadoch pre komunistu, ktor
nechce upadn do zloinu nacionlneho chylkrstva a nies jeho ak
nsledky, nesmie by ani na okamih sporn, e zujmy komunizmu mus
nadradi zujmom svojho nroda. Len takouto podriadenosou nrodnch
zujmov mono vysvetli ahkos, s akou sa Sovietsky zvz rozhodol k nsilnmu presahovaniu a odsunu celch nrodnch skupn alebo ich ast
z ich tradinch nrodnch domovov do takch odahlch priestorov, e sa

172

im tm temer znemouje, aby udrovali i len minimlny kontakt s vlasou

svojich otcov a dedov.
Takmuto nebezpeiu s, pravda, vystaven len mal nrody. Vek
nrody nemono odsun, presahova, leda nejak ich pomerne mal asti.
Nrodn existencia vekch nrodov nie je ohrozen ani vtedy, ke ich pecilne nrodn zujmy musia ustpi vrcholnm zujmom komunizmu.
Hol fyzick skutonos vekho potu prslunkov vekho nroda ho imunizuje pred katastroflnymi nsledkami zanedbvania pecilnych nrodnch zujmov. Niekoko desamilinov alebo stomilinov nrod u touto
svojou skutonosou m zabezpeen nrodn existenciu. Najlepie sa to
ukzalo na prklade Ruska. iadna nepriatesk invzia, a bolo ich mnoho,
nemohla si rusk nrod natrvalo podrobi, tm menej znii jeho nrodn
existenciu a vekos. iadny vntorn reim rusk, i ten najviac skazonosn, nech to bola i najprotiudovejia crska krutovlda, najkorupnejia
byrokracia a najnehumnnejia svojva bojarov a statkrov, nemohla oslabi odpor ruskho nroda proti cudzm dobyvateom. Aj in vek eurpske
nrody boli v priebehu uplynutch storo vystaven rznym vekm nebezpeenstvm, ale nikdy Franczom, Nemcom, Anglianom i Talianom
nehrozilo, e by mohli by ako nrod znien a vyhladen z mapy Eurpy.
Ani najnebezpenejie vntorn krzy, revolcie, obianske vojny a in neastia ich nemohli zdola. Ich poetn vekos a s tm spojen kultra a bohatstvo im hravo pomohli prekona i najvie akosti a ich nrodn
existencia nikdy nebola vzat v pochybnos. Mohli prehra vojny, mohli
utrpie nepriatesk invzie, mohli strati provincie, mohli by na as zemne roztrhan, ale nikdy nikto nezapochyboval, e by mohli presta existova
ako nrod. lch nrodnos im bola, a kadmu inmu, samozrejmou, prirodzenou vecou, ktor bola, ostala a je vdy mimo kadho sporu. Tento pocit
nrodnej bezpenosti, neotrasitenosti a nezmenitenosti je im dan ich prirodzenou vekosou.
Celkom inak sa veci maj s malmi nrodmi. Priebehom dejn bol skoro kad z nich optovne vystaven nebezpeenstvm, ktor priamo ohrozovali ich nrodn existenciu. Skoro kad z nich musel prekona doby nrodnej poroby, ke bol pozbaven ttnej samostatnosti. Skoro kad z nich
sa stal obeou silnejieho nroda, ktor sa vemone snail pozbavi ho nrodnej existencie, odnrodni ho, asimilova ho. Skoro kad z nich musel
prei hrzy tyranie, ktor mu chcela vykoreni i zbytky nrodnho povedo173

mia. Skoro kad z nich dospel v tomto vvine v tlaku tak aleko, e mnoh jeho dobr synovia pochybovali u o monosti vzkriesenia. Ale i ke sa
mal nrod stane slobodnm a samostatnm, v mocenskch sporoch medzi
nrodmi m vdy nepomerne nevhodnejie postavenie ne nrody vek
a siln. Z tchto skutonost historickho vvinu vyplva s prirodzenou
evidentnosou, e sa mal a stredn nrody dvaj asto na otzku nrodnostn a na svoje vlastn nrodn zujmy inak ne nrody vek, ktor
prekonali celkom odlin historick vvin. Pocit obavy pred nrodnm zahynutm, ktor je vekm nrodom takmer neznmy, dominuje pri utvran
nrodnho povedomia malch nrodov. Lska, prtulnos k nrodnm obyajom a zvltnostiam, konzervatvnos z tejto strnky, je u malch nrodov
via ne u vekch. Skoro vetky mal nrody sa ocitli poas dejn v obdobiach, ke im z nrodnho bytia neostalo ni in, len tieto obyaje
a zvltnosti. Niet divu, e im prikladaj nepomerne v vznam, ne to
robia nrody vek, ktor nikdy neboli i v takom nebezpenom poloen.
Nrody mal s ovinistickejie ne nrody vek. S sce aj vek nrody so
ovinistickmi nklonnosami, ale to bolo a je iba sasou ich expanzvnych imperialistickch snaen. Pre mal nrody je nrodnos ahko odcudziten klenot, ktor niekedy obklopuj i prehnanou lskou a starostlivosou. Pre vek nrody je nrodnos prostriedok na to, aby uplatovali svoju
mocenskos. ivot malch nrodov je ovldan obavou monosti straty tohto klenotu, ale vek nrody takto obavu vbec nepoznaj. Toto s skutonosti dan prirodzenm a historickm vvinom a nemono ich rznymi formulkami a teriami o buroznom alebo neburoznom chylkrstve zaehna. Je faktom, e mal nrody maj po mnohch strnkach in prirodzen
a historick truktru ne nrody vek. Tento rozdiel sa zvl silne prejavuje v otzkach nrodnho ctenia, nrodnej existencie, nrodnej politiky.
Nrodn ctenie spja prslunkov malch nrodov ovea silnejie ne prslunkov nrodov vekch. Toto ctenie prekonva i triedne rozdielnosti
a triedne zujmy vo vntri malho nroda, pretoe pocit stleho nebezpeia
zniku alebo nrodnho zotroenia je vemi asto silnej ne rozpory
vyplvajce z triednych alebo inch protikladov. Takto nebezpeenstv vidia prslunci malch nrodov asto i tam, kde ich v skutonosti niet, a tto
okolnos ete vmi oslabuje innos napr. triednych rozporov. e sa
spojen vek revolcie s alekosiahlymi politickmi a socilnymi premenami, s prenikavmi inkami i na ostatn svet, zapoali a odohrali vdy vo
174

vekch ttoch a e nie mal nrody boli nositemi takchto historickch

procesov a prevratov, to m vysvetlenie v uvedenej odlinej kontrukcii malch nrodov. Existencia vekho nroda je toti u faktom jeho vekosti tak
zabezpeen, e si bez akhokovek rizika pre tto existenciu me dovoli
i tie, inak najnebezpenejie, revolun pokusy. Mal nrod takto zruku
nem; revolun pokusy, nepokoje, obianske vojny mu znii jeho ttnu
existenciu a katastroflne ohrozi i jeho nrodn bytos.
Dejiny nm na to podvaj mnoho prkladov. Ke Lenin zaal svoju
vek revolciu, erta sa staral o rusk nrodn zujmy. Ani vo sne mu
nenapadlo, e by tto revolcia mohla ohrozi existenciu a ttnu samostatnos ruskho nroda. Ani mu to napadn nemohlo, pretoe vekos ruskho nroda je takou fyzickou a historickou skutonosou, ktor u sama
osebe vyluuje kad takto nebezpeenstvo. Ke sa teda Lenin podujal na
svoj ohromn pokus, nemal a nemusel ma zo strnky nrodnej hryzenie
svedomia pre prpad, e by sa mu revolcia nebola podarila. V prpade
nezdaru by rusk tt bol sce utrpel, a sn i znane v niektorch svojich
zujmoch, ale existencia a samostatnos ruskho ttu by nebola bvala
ohrozen ani v pochybnos vzat. Pokojne mohol preto Lenin riskova i nezdar, ke mu ilo o monos uskutonenia takch alekosiahlych revolunch cieov.
i ale me uskutoova takto, s rizikom spojen revolun politiku, prslunk malho nroda? Prslunk vekho nroda neriskuje svojou
revolciou existenciu svojho ttu. Prslunk malho nroda no! A riziko
to je tm vie, m je ten mal tt nehotovej, mlad, nekonsolidovanej. Star tt, so starmi ttnymi tradciami a s dlhou, sn i niekokostoronou existenciou, iste ahie prekon ak vntorn akosti ne tt
novoutvoren; ale i tak prevratn revolcia me znane otrias zkladmi
jeho bytia. Ke sa ale mal nrod len prve vymanil z nebezpeia svojho
zniku a striasol zo seba cudzie jarmo len po vyerpvajcich akch zpasoch mnohch generci, je len prirodzen, e sa jeho prslunci ako odhodlaj na nieo, o by s vekmi utrpeniami horko-ako prve dobyt samostatn ttnos mohlo ohrozi.
Z tohto vetkho vidie, e nacionalizmus malho nrod je od prrody,
t. j. pre odlinos podmienok vvinu, inho rzu ne nacionalizmus vekch
nrodov. Chcie nacionalizmus malch nrodov odstrni a nahradi ho nacionalizmom vekch znamen kona proti danm prirodzenm podmien175

kam. Chcie natiahnu vetko na jedno jedin kopyto samospasitenho nacionalizmu vekch je snaenie neprirodzen, ktor mus vyvola odpor malch nrodov. Pod nacionalizmom tu rozumiem stanovisko prslunkov
nejakho nroda k nrodnostnej otzke vbec, teda aj ich prpadn vlanos
alebo indiferentnos k nrodnm zujmom, alebo ich nzor, e s in otzky, ktorm treba da bezpodmienen prednos pred nrodnosou.
Logika, e ke si vek rusk nrod zvolil cestu triedneho boja, triednej obianskej vojny, triednej proletrskej diktatry, tak i my, mal echoslovci, musme kra rovnakou cestou, nie je presvediv. Ete menej
presvediv je, ke Fierlinger teraz vytka, e sa v roku 1918 vzniknut eskoslovensk republika, jej politick vodcovia Masaryk a Bene, no a i socilnodemokratick politici neorientovali poda tej zahraninej a domcej
politiky, ktor Lenin a neskorie Stalin uskutoovali v obrovskom Sovietskom zvze. Orientcia na Lenina a Stalina mohla privies vek Rusko
a i to len po mnohch rokoch obrovskej biedy a neslchanch ponen
nakoniec k takmu mocenskmu rozmachu, ak predol histria Ruska
nepoznala. Ale orientcia na leninsk a stalinsk politiku zo strany malho
eskoslovenska, v prvom obdob jeho samostatnej existencie, by bola skonila rozkladom, z ktorho by nikdy viac nebol povstal eskoslovensk tt.
Rusko sa v tomto obdob mohlo odda bez akhokovek rizika svojej existencie nesptanmu triednemu boju. Ale tento triedny boj, aplikovan na
prve vzniknut mal, nepriatemi obklopen eskoslovensko, by ho bol
urite zahubil.

Neas sovietskeho Ruska na vaznom

versaillskom mieri proti Nemecku
Po brestlitovskom mieri, v ktorom sovietske Rusko muselo prija vetky mu
dovtedy vaznm Nemeckom nadiktovan kapitulantsk poniujce podmienky, prestalo by ono i formlne spojencom zpadnch mocnost. Tieto
museli potom sami vies vojnu proti Nemecku a jeho raksko-uhorskmu
spojencovi. Tto vojnu, napriek odpadnutiu Ruska, nakoniec vyhrali a Nemecko muselo kapitulova. Nasledujcich jednan sa sovietska vlda nezastnila, a tak sovietske Rusko nemalo praiadnu as na versaillskom
mieri, ktor Nemecku a jeho ostatnm porazenm spojencom nadiktoval
medzi inm i uznanie existencie a samostatnosti novovzniknutho eskoslo176

venskho ttu. Nielen e nemalo na om as, ale sovietski ttnici, Komunistick strana Sovietskeho zvzu, a poda jej prkladu i in komunistick
strany, no a i Kominterna,33 optovne vyhlsili, e tento versaillsk mier je
zloineckm dielom zpadnch imperialistickch mocnost.
Niektorm komunistickm stranm sa na tomto mieri nepilo ani
ustanovenie o eskoslovensku. Nepilo sa im, e sa Slovensko spojilo s eskmi zemiami. Maarsk komunistick dikttor Bla Kn sa vtedy, v slade
s moskovskou morlnou a propagandistickou podporou, poksil odpta
Slovensko od eskoslovenskej republiky a zriadil samostatn Slovensk republiku rd. Len pod ntlakom hrozieb zpadnch mocnost a s talianskou
a franczskou vojenskou pomocou, poskytnutou naim vojskm, bola armda Blu Kna printen opusti Slovensko a ponecha ho v eskoslovensku.
Na versaillskom mieri sa mnohm komunistom nepilo ani to, e
hranice eskoslovenska boli stanoven pojatm tzv. sudetskch zem do
nho ttu, v om videli poruenie samourovacieho prva naich Nemcov.
Skoro by som povedal, e komunistick politika tej doby uznvala oprvnenos nho ttu iba v takom rozsahu, ak mu prisdil Hitler v mnchovskom diktte. e sa n tt nestal obeou takhoto komunistickho Mnchova hne po svojom vzniku, to znemonila vtedy moc a politika zpadnch mocnost.
Vtedy Fierlinger vetko toto vedel, videl a usilovne pomhal Masarykovi a Beneovi, aby pomocou Zpadu zmarili tto politiku. Teraz ale ten
ist Fierlinger prichdza s vitkou, e bola vek chyba orientova politiku
nho novovzniknutho ttu na zpadn mocnosti a e sa Masaryk a Bene
mali vtedy radej orientova na komunistick politiku! Poukzal som u na
nezmyselnos tejto vitky aj z inch strnok.

33

Kominterna, Komunistick internacionla, resp. Tretia internacionla, medzinrodn komunistick organizcia zaloen v roku 1919. Jej hlavnm cieom bolo presadzovanie vzniku
republk sovietskeho typu vetkmi dostupnmi prostriedkami. Zanikla v roku 1943.

177

Nemonos opustenia zpadnej orientcie v prvom obdob

eskoslovenskej samostatnosti
Zahranino-politick priny
Treba sa ete zaobera nsledkami pre nau ttnu existenciu a bezpenos,
ktor by bolo odvrtenie eskoslovenskej politiky od Zpadu iste prinieslo.
Franczsko, najmocnej tt tej doby na eurpskej pevnine, by bolo plne
stratilo zujem na naej samostatnosti. Odhliadnuc od toho, e by bolo
pociovalo nae odvrtenie ako hlbok nevak z naej strany, ono by nebolo
mohlo shlasi ani s tm, aby sudetsk Nemci pomocou tzv. samourovacieho prva, ktor pre nich komunisti poadovali, zemne, politicky a mocensky posilnili nemeck ru, ktor Franczsko v prve skonenej vojne
horko-ako zdolalo. Jednm z hlavnch cieov franczskej politiky v prvej
svetovej vojne bolo dosiahnu tak oslabenie nemeckej re, aby ona nemohla viac proti Franczsku agresvne vystupova. Vytvorenie silnho Poska a eskoslovenska malo by poda vtedajej franczskej politiky protivhou na znemonenie prpadnch nemeckch pokusov obnovi vojnou
straten moc a znovu ohrozova franczsku bezpenos. V prpade odpadnutia eskoslovenska by si bolo Franczsko hadalo nhradu za straten
oporu svojej mocenskej a bezpenostnej pozcie. Tto oporu by si bolo ahko nalo v horthyovskom Maarsku, disponujcom svojou tradinou honvdskou armdou ete z doby existencie raksko-uhorskej monarchie. Maarsko sa inak aj vemone snailo hra takto lohu a predstavova sa ako
bata poriadku proti rozvratnm snahm medzinrodnho boevizmu. Malo
vemi vplyvnch priateov a pomhaov nielen v anglickom (porovnaj akciu
lorda Rothermerea34), ale i vo franczskom politickom ivote. Lene autorita
Masarykova a Beneova v otzkach stredoeurpskej politiky bola v prvch
ptnstich rokoch trvania eskoslovenskej republiky u zpadnch mocnost
tak vek a dvera vo vernos ich spojenectva tak neotrasiten, e sm
tento fakt odsdil kad pokus horthyovskho Maarska o zskanie si nklonnosti zpadnch a pecilne franczskych smerodajnch politickch initeov vopred na nespech.
34

Harold Sidney Rothermere (1868-1940), anglick achtic a vydavate novn, napojen na

maarsk vldne kruhy. V roku 1927 uverejnil vo svojom asopise Daily Mail lnok o nutnosti revzie slovenskch hranc a pripojenia junch oblast Slovenska k Maarsku.

178

Celkom inak by sa boli veci mali, pravda, v prpade, ak by sa bola

eskoslovensk zahranin politika odvrtila od Franczska a od Zpadu
a orientovala sa sovietsky. Franczsko by si potom bolo budovalo Maarsko
nielen ako protivhu proti snahm znovuoivenia moci Nemecka, ale i ako
inn prekku vnikania sovietskych snh do Eurpy. Franczskej politike
by bolo potom zlealo na tom, aby toto svoje Maarsko nleite posilovalo, a prirodzene e by bola inne napomhala maarskm snahm o znovuzskanie Slovenska a odlenie ho od zboevizovanho eskoslovenska.
A takto od Zpadu sa odvrtivie a na sovietske Rusko orientovan eskoslovensko by nebolo nalo iadne porozumenie ani v Juhoslvii, ani v Rumunsku, ktor sa vtedy hevnato brnili proti sovietskym vplyvom. Bola
by sce i vtedy vznikla Mal dohoda, ale nie Masarykova a Beneova na
uhjenie zemnej integrity eskoslovenska, ale Mal dohoda Maarska,
Rumunska a Juhoslvie bez eskoslovenska, Mal dohoda namieren proti
komunistickm a sovietskym vplyvom, ktor by bola dala horthyovskmu
Maarsku pri uskutoovan apirci na Slovensko a na Podkarpatsk Rus
viac-menej von ruku. Franczsko by v tomto prpade nebolo podporovalo
zradivie ho eskoslovensko, ale samozrejme svojho novho spojenca,
horthyovsk Maarsko. I legitimistick agitcia Habsburgovcov by bola
bvala potom innejia a v Raksku by bolo prilo ku krvavej likvidcii
socilnej demokracie rakskou reakciou o dobrch desa rokov skr, ne sa
to stalo za Dollfussa,35 a rozhodne ete pred zmohutnenm hitlerovskho
hnutia v Nemecku. A je vbec otzkou, i by sa za takchto zmenench
pomerov toto hnutie bolo tak nebezpene rozrstlo.

Vntropolitick priny
Ako by bol psobil obrat Masarykovej politiky na sdrnos a trvanlivos
prve vzniknutej mladej eskoslovenskej republiky zo strnky vnrnopolitickej? i by ju bola sovietska orientcia upevnila? Ako to vyzeralo vtedy vo
vntri republiky? U som uviedol poiaton opozciu, ba nepriatestvo
eskoslovenskch Nemcov proti novmu ttu, ktor vznikol proti ich vli.
35

Engelbert Dollfuss (1892-1934), raksky kresanskosocilny politik, kancelr a minister

zahraninch vec (1932-1934) Rakskej republiky. Poas svojej autoritatvej vldy zakzal
komunistick, socilnodemokratick aj nacistick stranu. Zastrelen nacistami v budove
kanclrstva.

179

Spomenul som u aj spodn prdy medzi slovenskm udom, ktor po poiatonom oduevnen za eskoslovensk tt nevedel hne a vo vetkom
strias zo seba hungaristick mentalitu, naokovan mu tiscronm vvinom. Ke sa dostavili prirodzen akosti pri budovan novho ttu, znan
asti slovenskho udu sa rchlo dali zvies ivlami eskoslovenskej veci
nepriateskmi, z ktorch sa ete dlh dobu po vzniku eskoslovenska regrutovala vina na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi psobiacej inteligencie, vylej ete zo kl naej nrodnej veci krajne nepriateskej. Je
znme, e u v roku 1919 chcel Hlinka a hlavne znmy zradca Jehlika36
vyui tto prechodn nladu v slovenskom ude na to, aby na parskej
mierovej konferencii vymohli vykonanie plebiscitu na Slovensku. O to ist
sa domhal o nieo neskorie i al zradca Tuka. O to ist sa snaila i cel
maarsk iredenta na Slovensku, no a i oficilne Maarsko. Vetci verili, e
pomocou maarskch a maarnskych kazov, uiteov, notrov a inej nrodnostne nespoahlivej, nespokojnej a za Maarskom tiacej inteligencie
a inch rozvratnkov sa im podar zvrti eskoslovensk tt a privies Slovensko nazad do rmca historickho Uhorska. Voi tmto odstredivm snahm na Slovensku, na Podkarpatskej Rusi a medzi sudetskmi Nemcami tu
stl pevne esk nrod a vetky jeho vrstvy, podporovan eskoslovensky
orientovanmi nrodnmi a socialistickmi Slovkmi. Len masarykovskej,
beneovskej a tefnikovskej franczskej a zpadnej orientcii mohli vtedy
eskoslovenskej ttnej veci vern esi a Slovci akova, e udrali eskoslovensk republiku pred vntornm rozpadom a zachrnili ju pred zahraninou agresiou.
U som poukzal na to, e by nm sovietska vlda v prpade odvrtenia sa eskoslovenska od Zpadu a priklonenia sa k sovietom nebola
mohla poskytn nijak inn pomoc proti prpadnm agresorom. A bola
by nm sovietska vlda a vbec komunistick politika poskytla pomoc proti
vntornmu rozkladu? Obsadenie vekch ast Slovenska vojskami Blu
Kna a vyhlsenie samostatnej sovietskej republiky slovenskej dialo sa za
plnho propaganho a diplomatickho shlasu moskovskej vldy. To ale
znamenalo, e komunistick politika vtedy zsadne zamietala mylienku
eskoslovenskho ttu. tt, ktor nezaha v sebe Slovensko, neme by
36

Frantiek Jehlika (1879-1939), rmskokatolcky kaz a politik, agent maarskej vldy, stpenec pripojenia Slovenska k Maarsku. Nahovoril Andreja Hlinku na cestu na mierov
konferenciu do Versailles, kde mali predloi tzv. memorandum, v ktorom si saovali na
pripojenie Slovenska k SR a poadovali vykonanie plebiscitu o autonmii Slovenska.

180

predsa ttom eskoslovenskm. I ke pln Blu Kna na zriadenie samostatnej slovenskej republiky stroskotal, komunistick politika dvadsiatych
rokov sa ho nevzdala. Kam chceli zavies niektor komunistick predci
Slovensko, to sa ukzalo pri ich neskorom vvine. udo Kore preiel
priamo k Jehlikovi a stal sa v zahrani otvorenm agentom maarskej
iredentistickej petianskej propagandy. Julo Verk37 sa za slovenskho ttu
ocitol v kolaborcii s tisovskm faistickm reimom. Koick vodca a poslanec komunistickej strany Lajos Surnyi utiekol do horthyovskej Budapeti, psal, vydval a roziroval tam za horthyovsk peniaze nacionalistick,
ovinistick s iredentistick pamflety proti eskoslovenskej republike. A nememe sa ani divi, e tto initelia komunistickho hnutia prili k takmto
zverom, ke uvime, e zjazd Komunistickej strany eskoslovenska vyniesol v roku 1924 toto uznesenie:
Sjezd konstatuje, e v eskoslovensku nen jeden eskoslovensk nrod, nbr eskoslovensk stt. Krom nrodnosti esk sestv tento
stt jet z tchto nrodnost: slovensk, nmeck, maarsk, polsk
a ukrajinsk. Sjezd prohlauje za nutn, aby komunistick strana eskoslovenska v pomru k tmto meninm prohlsila a uskuteovala
heslo prva nrod na samouren a do odtren od zem aneknch
stt. Komunistick strana eskoslovenska zvlt mus podporovati
boj Slovk za samostatnost.

K tejto zjazdovej rezolcii treba poznamena, e v dobe, ke ju vyniesli,

okrem komunistickch predkov a maarskch iredentistov, iba spolonos
okolo Tuku a podobnch zradcov sa snaila o osamostatnenie Slovenska, t. j.
o jeho odtrhnutie od eskoslovenskej republiky. Vtedy Hlinkova strana v jej
celku hlsala ete len potrebu slovenskej autonmie v rmci eskoslovenskho ttu a ani jej vtedy nenapadlo, aby poadovala samostatn slovensk
tt. Tukovci robili svoje machincie v tajnosti. Otvorene vystpil Tuka
s programom na rozvrtenie eskoslovenska v roku 1928 vo svojom novoronom lnku Vacuum iuris. Bol za tto svoju innos uvznen a odsden na ptns rokov alra. Len po Mnchove zaali potom radiklni udci
poadova a propagova samostatn slovensk tt.
37

Jlius Verk (1894-1981), slovensk komunistick a udcky politik. V 30-tych rokoch popredn funkcionr KS, po vyhlsen slovenskej autonmie v roku 1938 vstpil do Hlinkovej slovenskej udovej strany.

181

Ako vidie, Komunistick strana eskoslovenska m primt v otvorenom hlsan nutnosti samostatnosti Slovenska. Niet divu, e sa Tuka pri
uskutoovan svojich zkernch protittnych plnov snail vyjednva
v dvadsiatych rokoch aj s predkmi komunistov; pravda, bezvsledne.
O p rokov neskr, v roku 1929, zasadal piaty zjazd Komunistickej
strany eskoslovenska a uzniesol sa takto:
eskoslovensko jest st imperialistickho systmu evropskho, je
samo imperialistickm sttem. Nzor, e eskoslovensko je koloni
velkch imperialistickch stt, je naprosto falen a vede k nesprvnm kontrarevolunm zvrm. Tak nap. me vst k heslu obrany
vlasti. Naopak, eskoslovensko vykazuje vechny znaky imperialismu... esk buroasie anektovala zem jinch nrodnost (Slovensko,
Zakarpatskou Ukrajinu, nmeck zem, polskou st Tnska, maarsk okrajov uzem). Bez pochopen imperialistickho charakteru
eskoslovenska nelze sprvn hodnotit jak mezinrodn postaven
SR, tak i vnitn situaci eskoslovenska.

A akoby na zdraznenie toho, e tieto nzory nemaj iba teoretick vznam, ale musia by i prakticky uskutonen, uzniesol sa piaty zjazd ete i na
tomto:
Jako vdce a organiztor revolunho hnut proleritu eskoslovenska, jako nositel zsad a cl komunismu, bojuje komunistick strana
eskoslovenska za zskn vtiny dlnick tdy a irokch vrstev
chudch rolnk pro vyvlastnn kapitalist bez nhrady, za uskutenn sebeurovacho prva utlaench nrod a do odtren od eskoslovenskho sttu.

Myslm, e k tejto, v prvom obdob naej ttnej statnosti verejne, na zjazdoch, v parlamente, v tlai a na zhromadeniach hlsanej politike komunistickej strany, nie je treba doda komentr, aby sa pochopilo, ako povzbudivo
to muselo psobi na vetky odstrediv a iredentistick maarnske, maarsk, nemeck a posk ivly vo vntri republiky a ako to posmeovalo vetkch jej zahraninch nepriateov. Predstavme si len: zjazdov rezolcia,
teda smernica pre politiku strany, povinn pro vetkch jej lenov a funkcionrov, vyhlasovala v dobe, ke maarsk Horthy, posk Pilsudski,
rakski pangermnski imperialisti hali na dobr prleitos vrhn sa zo
vetkch strn na n tt, e obrana vlasti, t. j. obrana eskoslovenskej
182

republiky je falonm kontrarevolunm heslom, pretoe Slovensko, Podkarpatsko, Sudetsko, Tensko a maarsk okrajov zemia (teda aj Bratislava a Koice) boli vraj eskou buroziou anektovan, inmi slovami Maarom, Nemcom a Poliakom ukradnut, a tto e maj preto prvo sa odtrhn od eskoslovenskho ttu!
A toto bola politika ete i v roku 1929 nielen Komunistickej strany
eskoslovenska, ale celej Kominterny a svetovho komunizmu. Takto prispievala Fierlingerom dnes oslavovan komunistick politika k vntornej
a zahraninej konsolidcii mladho eskoslovenskho ttu. Tto politiku
mali vraj Masaryk a Bene sledova, a nie orientova sa na Franczsko a Zpad! Ale orientova sa na tto politiku by bolo bvalo navlas toton s tm,
o sa stalo s republikou po Mnchove: zriec sa existencie eskoslovenskho
ttu a necha sa pohlti vetkmi na tento okamih hajcimi susedmi!
Zpad by nebol pohol ani prstom, pretoe sme ho zradili, a sovietske Rusko
by nebolo ni inn podniklo, pretoe vtedy ete nemohlo.

Hospodrske priny
Treba ete zdrazni, e komunisticky orientovan eskoslovensko by sa v
prvch rokoch svojej existencie nebolo udralo ani z dvodov hospodrskych. Bez vvozu neme s. tt existova. Zpadn krajiny by ns boli
vtedy hospodrsky bojkotovali. Skutonos, e Anglicko, Amerika a neskorie i Franczsko nadviazali so Sovietskym zvzom hospodrske styky
a uzavreli s nm hospodrske zmluvy, neznamen, e sa by voi nm, malmu ttu, zachovali rovnako. Rozvinut obchod so Sovietmi znamenal nie
nepatrn poloku v ich hospodrskom ivote a o tento obchod sa snaili nie
kvli Sovietskemu zvzu, ale vo vlastnom egoistickom zujme. Obchod
s malm eskoslovenskom neznamenal pre nich nejak pozoruhodn
poloku. Ich politick zujem, aby znemonili v eskoslovensku komunistick alebo s komunizmom spolupracujci reim, bol nepomerne v ne
nepatrn hospodrsky zujem, spojen s obchodovanm s tmto malm
ttom. Tento politick cie by boli mohli ahko dosiahnu prostrednctvom
hospodrskeho bojkotu. eskoslovensk priemysel sa v tej dobe dal udra
v behu len pomocou surovn, ktor mu mohol doda iba Zpad. Od
Sovietskeho zvzu bolo eskoslovensko zemne oddelen Poskom a Rumunskom, teda ttmi vtedy Sovietom krajne nepriateskmi, ktor by sa
183

boli spolu s podobne zmajcou vtedajou Juhoslviou ochotne pridruili

k zpadnmu bojkotu a cez ich zemie by neboli dovolili iadny obchodn
styk a transport medzi nami a Sovietskym zvzom. Inak Sovietsky zvz v tej
dobe nebol ete schopn dodva nm vetko to, o sme na udranie chodu
nho priemyslu a hospodrskeho ivota vbec nebyhnutne potrebovali.
Svetovou vojnou, revolciou a obianskou vojnou rozorvan Rusko, ktor
predsa vtedy bolo ete prevane ponohospodrskou krajinou, nebolo schopn doda nm na doplnenie naej vlastnej produkcie pre vivu obyvatestva republiky nevyhnutne potrebn obilniny, nehovoriac ani o rudch, vlne
a bavlne, bez ktorch nae hlavn druhy priemyslu vbec nemohli existova
a pracova. Ke Fierlinger vytka dnes Masarykovi a Beneovi, e nesledovali Lenina a politiku oktbrovej revolcie, posudzuje vtedajiu situciu
poda dnench politickch a hospodrskych skutonost, a nie poda tch,
ktor existovali vtedy. Sovietske Rusko bolo v prvch rokoch nho
samostatnho ttneho ivota a i potom ete znan dobu hospodrsky
a politicky rozvrtenm ttom, ktor si a po niekokoronom revolunom
chaose zaal len budova nov hospodrske a politick zklady. Sovietsky
zvz nebol ete vtedy tou mohutnou hospodrskou, politickou a vojenskou
mocou, ktorou je dnes. Aktnemu nebezpeenstvu rozkskovania eskoslovenska sa nedalo eli opieranm sa o tt, ktor vtedy ako hospodrska
a politick mocnos ete neexistoval. Ak eskoslovensk republika nemala
hne v prvch rokoch po svojom utvoren stroskota, potom sa musela
orientova na hospodrsky a politick systm tch mocnost, ktor disponovali vtedy hospodrskou, politickou a vojenskou mocou na to, aby tt,
ktorho vytvorenie svojm vojnovm silm umonili, v dobe jeho poiatonch akost a voi rozkskovacm myslom jeho vntornch a zahraninch nepriateov aj zachova pomhali. V prvom obdob naej ttnej samostatnosti takouto mocnosou bolo nesporne predovetkm Franczsko,
a potom aj Anglicko a in vazn mocnosti ako lenovia Spolonosti
nrodov. Ale sovietske Rusko takouto mocnosou vtedy ete nebolo.

alie priny
A mohli sme ako novovzniknut, nepriateskmi silami obklopen, i vo svojom vntri mnoho nepriateov chovajci a s prirodzenmi zaiatonmi akosami zpasiaci tt vbec experimentova so socilnou revolciou, s dik184

tatrou proletaritu alebo s nejakm inm tomu podobnm reimom? Ve

v samom vekom Rusku si boevick vodcovia sprvu vbec neboli ist, i sa
ich reim udr! Sm Lenin optovne przvukoval, e sa diktatra proletaritu a soviety v Rusku len tak mu natrvalo udra, ak sa i zpadn vek
tty a aspo Nemecko zrevolucionalizuj a premenia sa na tty proletrskej diktatry. Trockij sa pridal tohto leninskho nzoru ete i po smrti
Lenina. Z toho vznikol aj konflikt medzi Stalinom a Trockm. Len v druhej
polovici dvadsiatych rokov presadil Stalin svojou energiou a bezohadnosou a po vekch zpasoch v strane nzor, e sa sovietsky reim d v Rusku
udra a budova i bez svetovej revolcie. A ke spoiatku Lenin a s nm
mnoh in zodpovedn vodcovia sovietskej politiky pochybovali o monosti
spechu revolcie v jednej jedinej krajine a neverili preto, e by sa ich reim
v osihotenom Sovietskom zvze mohol udra, a nzoru tomu optovne dali
verejne vraz, ako by boli mohli potom Masaryk, Bene a in zodpovedn
mui nho nroda riskova sovietsku orientciu svojho malho ttu, horko-ako vzniknutho po ohromnch neistotch, bojoch a obetiach a obklopenho nepriateskmi apirciami? Fierlinger vytka Beneovi, e mu revolun Rusko bylo pouze provisoriem. (Por. pamflet, s. 15). Ale mohol
nejak zodpovedn eskoslovensk ttnik orientova politiku svojho ttu
na sovietsku revolciu ako na nieo nezvratn, trval a definitvne v dobe,
ke vodca tejto revolcie verejne hlsal, e sa ona bez sovietizcie Nemecka
vbec neudr, a ke vvin vec v tomto Nemecku od konca prvej svetovej
vojny kadmu od samho zaiatku ukazoval, e sa tam rusk prklad
opakova nebude? Inak, pozera sa na rusk diktatru proletaritu ako na
provizrium nie je z hadiska marxistickej doktrny iadnym previnenm.
Predsa sm Marx sa o diktatre proletaritu zmieuje ako o politickej
prechodnej peride. (Por. jeho kritiku gothajskho programu, 1875).
A v tomto zmysle psal aj Lenin. Tto marxistick teriu poznal dobr
znalec Marxovch spisov a marxistickej literatry, docent sociolgie dr. Bene, pvodne socilny demokrat, iste lepie ne Fierlinger, ktormu v dobe
oktbrovej revolcie sen o tom, e by sa z neho raz vykul socialista, ba
horrible dictu komunista, musel pripada ako najstranejia hrza. Pravda,
Bene ju v prvch rokoch ruskej revolcie neposudzoval ako prechodn iba
z tejto marxistickej strnky. On vtedy veril, e sa asom vyvinie v nieo
demokratick, humanitn, skutone republiknske a e neostane na nedozern dobu brutlnou despociou a bezohadnm ttnym kapitalizmom.
185

Veril v lep vvin ruskej revolcie ne sm Lenin, ktor bol vtedy presveden, e v prpade nedostavenia sa socilnej revolcie aspo v nemeckej
ri, bude v Rusku diktatra proletaritu vystriedan najhorou reakciou.
Tu treba zaznamena i nzory dr. merala na situciu v eskoslovensku v prvch rokoch jeho existencie. Na zjazde s. socilnodemokratickej
avice 25. septembra 1920 meral vo svojom referte zdrazoval, e v eskoslovensku nie je revolun situcia a e by bol osamel pokus o socialistick prevrat tragdiou. K tomuto zveru priiel po podrobnej analze vtedajej medzinrodnej mocenskej, politickej a hospodrskej situcie. (Por. J.
S. Hjek, Mezi verejkem a ztkem, 1947, s. 67). Pouen bol vtedy pdom
diktatry proletaritu v Maarsku a i tm, e na zasadnut rady maarskch
robotnkov a vojakov 1. augusta 1919 sm Bla Kn musel prizna, e
proletarit bol s jeho vldou nespokojn a volal v zvodoch po skonen
diktatry proletaritu. (Por. c. d. s. 39). Ako je znme, maarsk sovietska
vlda musela vtedy opusti Budape a utiekla do Viedne, kde jej praviiarsko-socialistick Rennerova a Bauerova vlda poskytla azyl. meral
vtedy dobre vedel, e by napodobnenie maarskho pokusu v eskoslovensku bolo viedlo k podobnm koncom. Ak by takto alebo podobn pokus
boli podnikli Masaryk a Bene a Fierlinger im teraz vytka, e to alebo
nieo podobn neurobili potom by sn pre svoje osoby boli nali azyl
v Sovietskom zvze (v Raksku u nie, lebo medziasom tam namiesto
socilnych demokratov vldli kresansk socili, orientovan reakne a habsbursky), ale eskoslovensk republika, ako samostatn tt, by nebola nala
azyl nikde.
Podobne absurdn je Fierlingerova vitka, ke zazlieva dr. Beneovi,
e udroval s pravicovmi politiky zpadoevropskho dlnickho hnut
vdy velmi dobr, ba srden pomr, snae se vdy tento ptelsk pomr
utvrdit a poslit. (Por. pamflet, s. 16). V tejto svislosti vytka Beneovi jeho
styky s Albertom Thomasom, predsedom medzinrodnho radu prce,
s Leonom Blumom, predsedom franczskej vldy, s Huysmanom a De Bruckerom, belgickmi ministrami, s MacDonaldom, predsedom anglickej vldy,
s Hendersonom, anglickm ministrom zahraninch vec at. Vetci tto
socialistick vodcovia boli zodpovednmi a vplyvnmi ttnikmi svojich
krajn. Bene bol, ako znme, skoro 17 rokov zahraninm ministrom eskoslovenska. S km mal zahranin minister eskoslovenskej republiky
udrova styky v prospech svojej vlasti? Ak chcel ma nejak vhodu pre
186

svoj tt, potom musel predsa by zadobre s tmi, ktor tam vldli alebo na
vldnu politiku inak vplvali. Poda fierlingerovskej logiky sa mali Masaryk
a Bene odvrti od ttnikov, ktor v tej dobe vldli vo Franczsku a v Anglicku, a miesto toho mali udrova styky s tamojmi opozinmi stranami
a predovetkm a nadovetkm, pravda, s franczskymi a anglickmi komunistami! Pritom treba poznamena, e v Anglicku boli a s komunisti celkom bezvznamnou stranou, ktor tam ani dnes ete nem jednho jedinho poslanca v parlamente, pretoe vo vobch vetci jej kandidti prepadvaj, nemajc skoro iadnu oporu v udovch vrstvch. Vo Franczsku s
sce komunisti silnejou opozinou stranou, ale v dvadsiatych rokoch nemali
za sebou ani ptinu celkovho volistva. Vo vobch v roku 1924 tam obdral avicov kartel (socialisti a radikli) tri a pol milina hlasov, komunisti
len 920 000. Vo vobch v roku 1928 socialisti 1 700 000 a komunisti 1 000
000. (Nepotajc hlasy ostatnch nekomunistickch, nesocialistickch metianskych strn).
Inak i Sovietsky zvz, ke v roku 1935 uzavrel spojeneck zmluvu
s Franczskom, neuzavrel ju s tamojou opozciou a s komunistickou stranou, ale samozrejme s franczskou vldou, s jej zahraninm ministrom
Barthouom a neskorie dokonca s reakcionrom Lavalom, vtedajm predsedom franczskej vldy, ktor bol po druhej svetovej vojne popraven za
kolaborciu s Hitlerom. Ke toho roku Sovietsky zvz uzavrel s nami spojeneck zmluvu, nezjednal ju s hlavou vtedajej komunistickej strany eskoslovenskej sdruhom Gottwaldom, vtedy opozinkom, ale so zahraninm ministrom eskoslovenska dr. Beneom. Ako vidie, ttnici Sovietskeho zvzu sa nedrali a nedria dnench fierlingerovskch mdrost, ale
zdravho rozumu, ktor im kzal a ke, e ak chc ma od nejakej
mocnosti vhodu pre svoj vlastn tt, musia to vyjedna so zodpovednmi
ttnikmi, ktor s tam pri moci, a nie s ich opozciou.

K obvineniam eskoslovenska z nepriateskej politiky

voi Sovietskemu zvzu
Treba sa ete vysporiada s vvodmi Fierlingerovho pamfletu, ktormi ohovra eskoslovensko a dr. Benea, e uskutooval priamo nepriatesk politiku voi Sovietskemu zvzu.
Fierlinger doslova tvrd, e
187

... eskoslovensko zstalo zateno stranou vinou vi sovtskmu lidu z on tragick doby, kdy se svtov reakce a militaristick klika zpadnch velmoc snaila vemi prostedky zardousit v zrodku Velkou
revoluci... (Por. pamflet, s. 22).

Na dkaz tohto tvrdenia uvdza sedem slov rozkazu legionrskeho plukovnka eka z jla 1918: Hjit volsk defil do pchodu spojeneckch
vojsk. A alej Fierlinger uvdza: Lze konstatovat, e pes pvodn striktn
Masarykovu neutralitu se eskoslovensko octlo naplno v tboe protirevoluce a intervence. (Por. pamflet, s. 24). Poukzal som u na to, z akch
dvodov sa nai legionri v Rusku ocitli v lete 1918 v konflikte s boevickmi radmi a miestami aj s ich ozbrojenmi silami. Sprvu lo legionrom
o to, aby spolone s Rusmi bojovali alej proti nemeckej invzii do Ruska.
Ke sa to ukzalo nemonm, jedinou snahou legionrov bolo, aby sa
dostali cez Sibr na zpadn bojisk, resp. domov. Trockij, vtedy veda Lenina najmocnej lovek v Rusku, chcel im v tom nsilne brni, chcel ich
odzbroji a prpadne i vyda Nemcom. Z tejto trockistickej snahy vznikol
potom ozbrojen konflikt so sovietskymi jednotkami. A dnes prichdza
Fierlinger, ktor bol vtedy vyslovenm protikomunistom, a odvolvajc sa
na rozkaz plukovnka eka obviuje nielen eka, ale hne cel eskoslovensko z nepriatestva voi sovietskemu udu a sovietskemu ttu.
Necitoval vak najdleitejiu vetu uvedenho rozkazu plukovnka eka zo
7. jla 1918, ktor znela takto:
Instrukce vydan tbem armdnho sboru maj jedin el: vybudovati protinmeckou frontu v Rusku ve spojen s celm ruskm nrodem a naimi spojenci.

Pri svojom obvinen eskoslovenska zabudol Fierlinger okrem toho ete i na

t okolnos, e v dobe, ke eek vydal tento rozkaz, eskoslovenska ete
vbec nebolo, pretoe ako je znme eskoslovensko vzniklo a 28. oktbra 1918, teda skoro tyri mesiace po vydan ekovho rozkazu! Ako mono eskoslovensk tt a jeho vldu obvini z nieoho, o sa stalo vtedy, ke
ani tento tt, ani jeho vlda ete neexistovali? Ako mono takto ohovra
eskoslovensko ako tak, ke je veobecne znme a i Fierlingerom samm
optovne uznan, e vodca vtedajieho nrodnho odboja T. G. Masaryk od
plnho zaiatku ruskej revolcie sledoval politiku neutrality voi vntor188

nm ruskm sporom a v tomto zmysle dval pokyny? Ako mono pri tom
nebra zrete na to, e i dr. Bene, druh najaktvnej inite nho
zahraninho odboja, bol vdy proti intervencii tak legionrov, ako i zpadnch spojencov do ruskej obianskej vojny?

Osoenie z hospodrskej intervencie

Fierlinger, ke u neme vytkn Beneovi, e by bol chcel vojensky vystpi proti Sovietom, ohovra Benea, e vraj vymyslel na Sovietov hospodrske intervencie, a to e bola intervenn politika v novm vydn, ktor
vraj Bene propagoval a uskutooval voi Sovietskemu zvzu v prvch rokoch naej ttnej existencie. (Por. pamflet, s. 34). Na ilustrciu toho, ak
vraj zloin obsahovala hospodrska intervencia proti zujmom sovietskeho udu, uviedol Fierlinger tento citt z Beneovho prejavu z 25. decembra 1921:
Ji ped dvma roky zastvali jsme princip hospodskho vniknut do
Ruska tm, e by se zvolna navazovaly styky nejprve nepolitick, za
elem repatriace vlench zajatc, pak styky obchodn, prostednictvm obchodnch mis v obou zemch; vzhledem k posledn katastrof
hladu chtli jsme vyvolat mocn mezinrodn hnut pomoci irokm
hladovjcm vrstvm ruskho lidu: otevt Rusko Evrop.

Chcie pomc boevickej vlde, aby spene zdolala v Rusku hladomor,

ktor tam vtedy zril a vyiadal si za obe niekoko milinov udskch ivotov, to e bola nepriatesk politika proti Sovietom? Chcie so Sovietskym
zvzom nadvzova hospodrske a obchodn styky, to bola protisovietska
politika? Ve to chcela od ns aj sovietska vlda! Za tm elom vydrovala
vtedy v Prahe obchodn misiu a dovolila eskoslovensku vydrova obchodn misiu v Moskve! V roku 1922 uzavrelo s nami sovietske Rusko
zmluvu v Janove za elom rozvinutia hospodrskych stykov. Inak politika
Sovietskeho zvzu od skonenia obianskej vojny vdy sledovala snahu o
mono v najvom meradle obchodova so zpadnou Eurpou. Sovietski
ttnici to stle zdrazovali. I dnes to zdrazuj. A i nesledovalo sovietske Rusko tie politiku otevt Rusko Evrop, ke v roku 1922 uzavrelo
s Nemeckom obchodn zmluvu v Rapalle? Tto zmluva bola po strnke
hospodrskej a i politickej tak dleit, e sm Fierlinger o nej tvrd, e jej
189

uzavretie psobilo na zpadn mocnosti (Franczsko a Anglicko) ako bomba! Ale bombou to bolo iba zo strnky politickej, a i to len ohadne Franczska, ktor sa obvalo, e rusko-nemeck zmluva posiln Nemecko nielen
hospodrsky, ale i politicky a vojensky, a e povzbud v om chky na
revan proti Franczsku a jeho spojencom. Franczi videli v tejto zmluve
prejav sovietskej vldy, e je poda okolnost ochotn spolupracova s Nemeckom proti ostatnmu Zpadu, ako to bolo inak v tradcii starej pruskej
zahraninej politiky a ako to pred oktbrovou revolciou ukzal i Lenin,
ke sa dohodol s nemeckm generlnym tbom, aby mu bolo umonen
dosta sa cez nemeck frontov lnie spolu so svojimi boevickmi
sdruhmi do Ruska za elom rozvrtenia ruskho protinemeckho frontu.
Ale po strnke hospodrskej nebola rapallsk zmluva iadnym prekvapenm. Ve jednou z hlavnch loh janovskej medzinrodnej konferencie v roku 1922, ktor rapallskej zmluve bezprostredne predchdzala, bolo
docieli, aby sa eurpske tty dostali do obchodnch stykov so Sovietskym
zvzom. To bola inak optovne zdrazovan politika i inicitora konferencie v Janove, vtedajieho predsedu anglickej vldy Lloyda Georgea, ktor u
i predtm takto usmeroval anglick politiku voi Sovietskemu zvzu.
Janovskej konferencie sa zastnila i sovietska delegcia, veden zahraninm ministrom ierinom. Sovieti sa zastnili tejto konferencie prve preto, aby nadviazali hospodrsky styk s ostatnm svetom. Ako je znme, konferencia nebola po tejto strnke vemi spen. Ale o sovietska delegcia
nedocielila pri konferennom stole s ostatnmi astnkmi konferencie, to si
potom nahradila vo zvltnych jednaniach s dr. Beneom a v Rapalle s Nemeckom. Tak vznikla obchodn zmluva Sovietskeho zvzu s eskoslovenskom a rapallsk zmluva s Nemeckom. Lloyd George vtedy zanevrel na Benea. ako znal, e sa Beneovi podarilo zska pre eskoslovensko obchodn vzahy so Sovietskym zvzom, o sa jemu, Lloydovi Georgeovi,
mocnmu ttnikovi, nepodarilo na konferencii dosiahnu pre Vek Britniu. Fierlinger dnes oznauje tto Beneovu politiku za politiku nepriateskej intervencie proti Sovietom. Ke ale nemeck ra uzavrela so Sovietmi
rovnak hospodrsku zmluvu v Rapalle, to u dnenmu Fierlingerovi
vemi sprvne nepripad ako hospodrska intervencia Nemcov do ruskch vec! Naopak, pochvauje si to ako podan ruku ke spoluprci! (Por.
pamflet, s. 38). Fierlinger vychdza asi z dialektickej vety antickch rmskych reakcionrov, e ke dvaja robia to ist, nie je to to ist. Lene tto
190

dialektika sa ned aplikova na tento prpad. Nie je mon zazlieva Beneovi, e pracoval na tom, aby eskoslovensko obchodovalo so Sovietskym
zvzom a vyvalo tam hlavne svoje priemyseln produkty, ktor vtedy
Sovietsky zvz vemi potreboval. A je divn, e to Fierlinger zazlieva v dobe,
ke jedens jeho bvalch sdruhov popravili prve preto, e sabotovali
obchod a vvoz z eskoslovenska do Sovietskeho zvzu!

Beneove prejavy o svojej politike voi Sovietskemu zvzu

Dr. Bene, ktor bol od roku 1918 nepretrite a do roku 1935 zahraninm
ministrom SR, vyloil svoju zahranin politiku v nesselnch reiach
a prejavoch, prednesench v oboch snemovniach Nrodnho zhromadenia,
v jeho vboroch, na rznych medzinrodnch konferencich a na inch
miestach. Bol tie autorom mnohch memornd a inch stat a tdi o eskoslovenskej zahraninej politike. Vetko to vylo tlaou v niekokch
zvzkoch. Z tchto mnohch zvzkov vybral Fierlinger niekoko viet, vytrhnutch z celkovho kontextu, ktor sa mu prve hodili, aby podoprel svoje
tvrdenia o dajne nepriateskej a intervennej beneovskej politike voi
Sovietskemu zvzu a o mylnom odhadnut vvinu pomerov v om.
Nu v jednom m Fierlinger pravdu. Bene, podobne ako mnoh in,
medzi nimi vtedy i sm Fierlinger, v prvej polovici dvadsiatych rokov verili,
e sa revolun krut a despotick diktatra v Sovietskom zvze postupom
asu vyvinie v reim humnnej a zkladn udsk slobody repektujcej demokracie. Veril, e obchodn, hospodrsky a kultrny styk Sovietskeho
zvzu s ostatnm svetom tento vvin urchli a posiln. V tomto bode sa Bene nesporne mlil, aspo o sa tka asovho odhadu tohoto vvinu. Ale
nech nm Fierlinger uke nejakho vynikajceho ttnika dejn, ktor by
sa v jednom, druhom, i podstatnch vec sa tkajcom, nebol zmlil. Lenin
prorokoval vetko mon, i socilnu revolciu v celom Nemecku, no a miesto toho sme tam videli nacistick revolciu Hitlerovch pochopov. Stalin si
tie mnoho suboval od paktu, ktor v roku 1939 uzavrel s Hitlerom, a miesto toho ho Hitler zkerne napadol a spsobil Rusku kody, ak v predolej
svojej histrii nikdy neutrpelo. Ale Beneov omyl mal optimistick charakter a viedol ho skr k tomu, aby voi Sovietom uskutooval politiku priatesk, a nie aby ich reim podkopval. Ke veril, ako e aj veril, e sa z boevickej revolcie vyvinie nieo dobr, potom nebolo dvodu, aby sa proti
191

nej postavil. Znovu sa tu odvolvam na rozpor medzi Beneovou a Kramovou politikou a na to, ako vehementne dr. Kram vytkal Beneovi, poda
Krama, jeho prosovietsku politiku. Tento rozpor hral v eskoslovenskom
politickom ivote svojho asu vznamn lohu. Ale Fierlinger o tom schvlne ml. A mohol veru citova mnoh Beneove vroky, ktor ukazuj, e
nie je pravda, e by Beneova politika bola bvala namieren proti Sovietskemu zvzu, ale naopak, e je historickou skutonosou, e Bene cieavedome vdy kral cestou, ktor viedla k dorozumeniu so Sovietskym zvzom. Uvediem tu niektor z najmarkantnejch prejavov Benea, z ktorch
jasne vidie, o bola jeho politika voi Sovietskemu zvzu.
6. februra 1924 vyloil minister zahraniia dr. Bene svoju zahranin politiku voi Rusku v zahraninom vbore oboch snemovn Nrodnho
zhromadenia. Povedal toto:
Jedna z nejdleitejch kapitol na politiky poslednch pti let byly
nae vztahy k Rusku. Nae politick strany vecky bez vjimky se vyslovily proti intervenn politice u z jara r. 1919. Nae politika zahranin byla proti n vak tak proto, e vecky jej zsady zde ji vyloen byly proti n. Intervence znamenala pokraovat ve vlce, nekonsolidovat, dle rozvracet a na njak positivn spch nebylo tehdy vbec nadje. Pes to byli jsme a jsme proti metodm bolevizmu,
nesouhlasme s jeho zahranin propagandou a silm o svtovou
revoluci, je nemohlo se potkat s spchem a stlo tolik obt. ... lo
tud o taktiku, i o vcn uren na politiky k Rusku. Nm lo o to
dokzat, e nepodnikme nic vlenho proti Rusku sovtskmu, ale
lo nm tak o to, aby pomry se tam co nejdve zmnili tak, aby
mohl vzniknouti normln vztah ke vem sttm. Bez Ruska evropsk
politika a evropsk mr nen mon; proto jsme hledali tto politice
cesty jin: otevt co nejvce dvee styku Ruska s Evropou a Evropy
s Ruskem. Stlou blokdou a odmtanm styku se podle naeho mnn
tk pomry v Rusku jen prodluuj, utrpen ruskho lidu zmnouje,
ptomnost Ruska v evropsk politice oddaluje a Rusku a ruskmu
nrodu i nm v cel na rekonstrukn politice kod... Proto i k Rusku, jako k jinm sttm, zaujali jsme stanovisko, diktovan naimi
principy politiky rekonstrukn: neutralitu, uklidovn, spoluprci
hospodskou, konec s propagandou... Nesouhlasili jsme s metodami
vldy sovtskho Ruska, mme prvo o nich mti svj sudek, kter
jsme tak hodn asto ekli: ale pokldme za sprvn do styku

192

vstoupit a nestavme se tak zsadn proti uznn de jure, chceme-li

opravdu, aby utrpn Ruska u co nejdve skonilo. Uznn de jure
podle naeho mnn me vvoj dnenho Ruska jen uspit, a se
reim sovtsk dr nebo ne. Ostatn mnoh vci, kter na konferenci
v Janov jet Rusov hjili, dnes u neplat. Na konferenci v Janov
stl jsem proti uznn de jure, ponva situace evropsk a Ruska
samho nebyla zral, bylo by to mlo zl inky v Evrop vbec a speciln i v dlnickch stranch, a dnes jako pim dsledek jet vt
reakce zprava, neli v rznch sttech v Evrop je. Proto jsem hjil
nejprve povlovn styk hospodsk, proto jsme uinili v Janov
smlouvu s Ruskem, pozdji podepsanou, a proto dsledn jsme tuto
politiku hospodskho sbliovn Ruska s Evropou provdli i po
roce 1922... Pro ns mluv intence, je na politiku vedou: pomoci co
nejrychleji ruskmu lidu a uvsti co nejdve Rusko opt jako politickho initele v evropskou politiku, ponva bez Ruska mr v Evrop
nebude.

30. oktbra 1924 povedal Bene vo svojom expoz v poslaneckej snemovni

medzi inm toto:
... to je vvoj nezadrateln, a m vce bude Evropa postupovat naznaenou cestou, tm stup bolevismu vnitropoliticky i mezinrodn
k normlnm metodm demokratick politiky bude patrnj. Pirozenm zvrem tohoto vvoje je definitvn prvn uznn sovtskho
Ruska vemi stty a tud i nmi a normlnmi vztahy evropskch
stt se sovtskm Ruskem, jako i postupn likvidace veho toho, co
jet zstalo jinde i u ns z napt mezi Evropou a sovtskm Ruskem... My sami si upmn pejeme, aby sovtsk Rusko pi tto konsolidaci se spoluprce zastnilo efektivn...

Referujc 30. oktbra 1925 v Stlom vbore Nrodnho zhromadenia o locarnskch zmluvch, uviedol Bene medzi inm i toto:
Zstv nm tedy problm rusk. Jsem pesvden, e locarnsk ujednn urychl proces normalisace pomer Ruska k Evrop a tak k naemu sttu. Mluvilo se v posledn dob o dvou orientacch na zahranin politiky. Jsem rozhodn proti tto terminologii. Nehjm orientaci zpadn nebo vchodn. Hjm politiku ryze eskoslovenskou
a tvrdm, e mus mti orientaci ne vchodn, ne zpadn, nbr

193

evropskou. Neme si odmlet zpad, jako si neme odmlet Nmecko, a nesm pehlet Rusko...

Beneova politika stredu

I z tchto Beneovch prejavov je evidentn, e uskutooval politiku sprostredkujcu, e chcel, aby sa Zpad a menovite Franczsko s Ruskom zase
zblili a sprvu aspo hospodrsky spolupracovali, aby sa tak pripravila
cesta i k politickej spoluprci. Tto politiku nazva politikou nepriateskej
intervencie je priam groteskn. Tto dialektika privdza Fierlingera potom
k tomu, e si v obvineniach dr. Benea a eskoslovenskej zahraninej politiky diametrlne protire. Na jednej strane vytka, e uskutoovali proti
Sovietom nepriatesk intervenn politiku a zaaili eskoslovensko akm hriechom proti sovietskemu udu. Na druhej strane vak obviuje Benea, e sledoval politiku stedn cesty medzi Ruskom a Zpadom, a cel
druh as svojho pamfletu venuje polemike proti tejto vraj ilusi politiky
stedn cesty.
Pri posudzovan tejto beneovskej politiky strednej cesty musme ma
pred oami medzinrodn pomery a pomery v Rusku tak, ak vtedy boli,
t. j. v prvch rokoch sovietskeho Ruska, a nesmieme ju posudzova poda
dnench pomerov. Oktbrov revolcia v Rusku pretrhla vetky styky so
zpadnmi mocnosami, s ktormi Rusko viedlo spolone vojnu proti Centrlnym mocnostiam (Nemecku, Raksko-Uhorsku, Turecku). Pretrhla nielen vojensk spoloenstvo so Zpadom, ke uzavrela s centrlnymi monarchiami prmerie a potom brestlitovsk separtny mier, ale oktbrov revolcia a sovietska vlda preruila so zpadnmi mocnosami aj diplomatick
a hospodrske styky. Sovieti sa celkom izolovali od ostatnho sveta, hlavne
od bvalch spojencov Ruska. Boli presveden, e poda ruskho prkladu
i robotnctvo ostatnho sveta uskuton socilnu revolciu a vyhlsi vade
diktatru proletaritu. Nechceli ma ni spolon so zpadnmi mocnosami, ktor vo vetkch svojich prejavoch a proklamcich oznaovali za
kapitalistickch imperialistov. Oni s nimi sprvu nechceli obchodova, s nimi
sa vyrovnva, tm menej sa politicky dohodova. Naopak, vyslovenou
snahou oktbrovej revolcie bolo zrevolucionalizova, rozvrti zpadn
mocnosti, podkopa a odstrni ich vldne systmy a nahradi ich vade tzv.
diktatrou proletaritu. Nestkali sa vtedy so zpadnmi diplomatmi,
194

ttnikmi a obchodnkmi a jedin ich styk so zpadnmi ttmi a nrodmi,

predtm spojencami Ruska, sa dial vzvami a proklamciami sovietskych
politikov a intitci k zpadnm nrodom a k ich proletaritu, aby sa
postavili proti svojim vldam. Za takchto okolnost veru ani zpadn vldy
nemali sprvu chu udrova s boevickm Ruskom nejak styky.
Ke sovietska vlda anulovala vetky ttne piky, ktor Zpad
a menovite Franczsko poskytli predolm vldam Ruska, ke Sovieti vbec
neuznvali pohadvky cudzch veriteov, ke konfikovali bez nhrady
podniky a in majetok neruskch ud, niet divu, e sa zpadn mocnosti
sprvu hadeli zabezpei svojimi intervenciami a nemali veru chu obchodova so ttom, ktor im odoprel plati star dlhy a ani inak pre revolun
chaos nebol schopn dodva nejak protihodnoty. Sovieti sa sprvu takto
ocitli v plnej izolcii od ostatnho sveta. Izolovan boli medzinrodnoprvne a diplomaticky, nakoko zpadn mocnosti neuznvali Sovietsky
zvz de iure. Ale izolovan boli aj fakticky. Sovietom tto izolcia sprvu
vyhovovala; oakvali od nej urchlenie rozvrtenia zpadnho kapitalizmu.
Zpadn mocnosti sa zase nazdvali, e blokdou a intervenciami printia
sovietske Rusko k povonosti. Ke ale sovietska vlda videla, e jej revolun vzvy u zpadnho proletaritu nenachdzaj dostaton ozvenu
a nemaj iadan vsledky, a ke sa na druhej strane zpadn spojenci presvedili, e ani ich intervencie nemu vies k cieu, pomaly sa na oboch
stranch vytvral nzor, e treba nieo podnikn, aby sa vetci dostali
z tejto slepej uliky. Tak dolo potom v roku 1922 ku konferencii v Janove,
kde sa po vojne po prv raz zili sovietski ttnici so zpadnmi ministrami,
diplomatmi a obchodnmi initemi.
Ako sme videli, Masaryk a Bene sledovali v dobe obianskej vojny
v Rusku politiku neutralitn. Po skonen obianskej vojny sa masarykovsk a beneovsk politika snaila prispie k tomu, aby sa Sovietsky zvz
dostal z uvedenej izolcie von. Fierlinger charakterizuje Benea ako loveka,
kter imponoval svou neobyejnou pl a houevnatost, avak jeho praktick politika se nevyznaovala, vraj, dnou velkou koncepc, nbr byla
drobnou a mornou prac, vyhledvajc vdy podle danch okolnost
kompromis, kter se mu zdl douc. (Por. pamflet, s. 27). Pravda, Fierlingerovi je dnes vekou koncepciou len to, ke sa niekto bezvhradne
a poslune podrob leninskej a stalinskej politike. Ale veda komunistickej
koncepcie je tu ete i koncepcia tzv. kapitalistick, ktor je tie vek, vak
195

sa jej dr i dnes ete vina sveta. Bene sa, pravda, nepripojil ani k jednej,
ani k druhej. Jeho koncepcia bola vdy koncepcia stredu. Aj to je vek koncepcia. Ale o tom neskorie.
Zatia tu zdrazujem iba to, e to bola koncepcia stredu, ktor diktovala Beneovi, aby sa, primerane malm silm zaiatonho eskoslovenska, ale tm viacej svojou veobecne uznvanou hevnatosou a schopnosami vyjednvaa, priinil aspo o iaston zdar silia vetkch vtedajch eurpskych dobrch snh dosta Rusko z izolcie nasp do Eurpy
a do eurpskej politiky. Nu, ani toto nebola koncepcia mal. Pravda, ako
vedci ttnik malho a k tomu ete prve len vzniknutho mladho ttu,
nemal poruke prostriedky vekch, ktormi mohli disponova len predci
vekch mocnost. Ale i tieto jeho mal prostriedky vemi dobre poslili
vekej koncepcii. A prve tieto mal prostriedky vytka Fierlinger beneovskej politike a zvl zazlieva tento zveren pasus z expoz dr. Benea
23. mja 1922 o princh nezdaru janovskej konferencie:
Oteven doznn Sovt, e na dslednm stanovisku komunistickm
Rusko ji nestoj, a e se ostatnmu svtu nekomunistickmu pispsobuje, oteven a jasn doznn, e je nutno pistoupiti ke kompromisu ve vech tch otzkch, kter se v Janov postavily, e nutno zapot se spoluprac nejen s Evropou, t. j. dlat kompromisy v politice
mezinrodn, nbr e je teba dlat pedevm kompromisy v politice
vnitn s masou obyvatelstva nekomunistickho.

A Fierlinger napad politiku strednej cesty, ktor poda Beneovch slov

byla pro navzan styk, pro stl kontakt, pro postupn upraven
spoluprce na poli hospodskm, pispsoben pomr v Rusku ponenhlm vvojem pomrm ostatnch stt. (Por. pamflet, s. 37 a 38).
Nu, ke dr. Bene takto hovoril o svojej politike k Rusku, Lenin u
presadil na desiatom zjazde komunistickej strany svoju nov hospodrsku
politiku (NEP), ktor znamenala znan odchlku od dovtedy realizovanej
radiklnej komunistickej politiky. Tto politiku presadil Lenin proti tuhej
opozcii trockistov, ktor vtedy o tejto otzke hovorili tak ako dnes Fierlinger. Leninsk nov hospodrska politika bola v podstate vekm kompromisom so strednmi sedliakmi, so samostatnmi podnikatemi a koncesionrmi, s domcimi i zahraninmi malmi a v mnohch prpadoch i vmi
kapitalistami. Lenin to sm oznaoval za doasn kompromis, ktor je
196

nutn, aby sa rusk hospodrstvo dostalo do lepieho poriadku, a tm sa

posilnilo i celkov kolektivistick sovietske hospodrstvo.
Mohol by v tej dobe dr. Bene leninskej, ne bol sm Lenin? Bola to
chyba, ke odporal vtedy Sovietskemu zvzu takto kompromisy? Ve
pomocou tchto leninskch kompromisov sa dostalo do Ruska mnoho
zahraninch technikov, odbornkov, podnikateov a koncesionrov a prospeli tam v nemalej miere k pozdvihnutiu sovietskeho hospodrstva. A bola
sn nedobr Beneova rada, aby Sovietsky zvz robil kompromisy i na poli
medzinrodnej politiky? A i Sovietsky zvz nerobil potom asto v medzinrodnej politike kompromis za kompromisom? i nebol pakt Stalina s Hitlerom z roku 1939 dielom kompromisu? i nebolo kompromisom neskorie
spojenectvo Sovietskeho zvzu so zpadnmi mocnosami v druhej svetovej
vojne? i nebola spojeneck zmluva Sovietskeho zvzu z roku 1934 s kapitalistickm Franczskom alebo jeho politick zmluva z roku 1941 s monarchistickou Juhoslviou kompromisom komunistickho ttu so ttmi
kapitalistickmi, ba poda komunistickej doktrny so ttmi imperialistickmi? A vstup Sovietskeho zvzu do Spolonosti nrodov v roku 1935,
teda do spolonosti ttov bez vnimky kapitalistickch, nebol zo strany
Sovietov kompromisom?
Nu, nie nadarmo radil dr. Bene Sovietom kompromisy v zahraninej
politike. Bez tchto kompromisov by sa nebol Sovietsky zvz stal spolurozhodujcou vemocou. To inak Sovieti, po stroskotan svojich plnov na
vyvolanie svetovej revolcie, vedeli vemi dobre aj sami a boli by nastpili
tto kompromisn cestu aj bez rd dr. Benea. Ke raz Sovieti nemohli u
pota so svetovou revolciou, podvala sa tto kompromisn cesta z danej
medzinrodnej situcie a zo zdravho rozumu. e takto situcia nastane, to
vyctil dr. Bene, pravda, skr ne sovietski revolucionri.

197

XII.
O KONCEPCII POLITIKY STREDNEJ CESTY VBEC

S udia, ktor v komunizme vidia spsu udstva a jedin prostriedok

odstrnenia vetkch udskch bied. Poda nich vetko, o nie je komunistick a o nesli komunistickm cieom, mus by, ke treba, i nsilm
odstrnen. Marx dal svojmu komunizmu mesianistick rz a jeho uenci
s presveden, e niet tej sily, ktor by mohla zamedzi vazstvu komunizmu v celej udskej spolonosti. Lenin a jeho nasledovnci previedli toto
uenie do praxe. Bezohadn revolun diktatra sa stala hlavnou zsadou
a oporou ich vldnutia, ktor m vslovne jedin cie: netostne vykoreni
kad nzor a kad hnutie, kad prejav udskho ducha, ktor sa nezhoduje s komunistickm svetonzorom, lepie povedan, s tm vkladom komunistickho svetonzoru, ktor momentlne u moci sa nachdzajca skupina predpisuje za povinn. Nie je prpustn iadny odchyln nzor a prejav
ani v politike, ani v hospodrstve, ani vo vede, ani v umen, ani v tlai, ani
v divadle, ani na schdzach, vbec nikde vo verejnosti. chylkrske nzory
a prejavy s zatlaen do skromia, lepie povedan do podzemia. Z dvodu, e prirodzenou podstatnou vlastnosou loveka a udskej spolonosti je
snaha o von myslenie, o slobodn vyjadrenie mylienok a o konanie poda
nich, nie je mon totalitrne a monopoln vldnutie zabezpei a uskutoova inak ne bezohadnou diktatrou.
Po strnke hospodrskej neme takto tzv. komunistick, alebo socialistick, alebo udovodemokratick spolonos svoje ciele uskutoni inak
ne prostrednctvom dikttorskho ttneho kapitalizmu. ttny kapitalizmus je vzduchom, bez ktorho tzv. diktatra proletaritu neme existova.
Pd tejto diktatry by znamenal nvrat k niektorm predolm formm
hospodrskeho a politickho ivota. Je to zaarovan kruh, z ktorho niet
vchodiska. Komunistick spolonos budcnosti sa tak ukazuje by iba
utpiou rojkov. S udia, nota bene vemi mocn, ktor tento duchovn,
filozofick, politick, socilny a hospodrsky smer pokladaj za jedin
oprvnen a kad in smer za zavrhnutiahodn, ba trestn. Dnes je vek
as sveta ovldan umi, ktor maj takto nzory.
Potom s udia, ktor veria v samospasitenos systmu kapitalistickho podnikania a tomu primeranho, vlune na skromnom vlastnctve
198

sa zakladajceho hospodrskeho a spoloenskho poriadku. Vo svojich zaiatkoch bol tento systm charakterizovan bezohadnm vykorisovanm
ms pracujceho udu a ich vekou biedou. Postupnou demokratizciou
politickho ivota sa vak robotncka trieda stala vo vetkch civilizovanch
krajinch znanm faktorom nielen v politickom, ale i v hospodrskom ivote. Tm bol vykorisovac moment kapitalistickho systmu otupen
a oslaben. Ete i faizmus, ktor je marxistami oznaen za vrchol kapitalizmu, musel urit zkladn zujmy robotnckej triedy repektova a v uritej miere sa aj v Nemecku a v Taliansku opieral o robotnctvo.
Inak rzne kapitalistick krajiny vykazuj rzny stupe vvinu.
V mnohch, napr. v Anglicku, vo Franczsku, v kandinvii, v Belgicku,
v Holandsku, v Austrlii, na Novom Zlande at. nielen politick demokracia dosiahla vysokho stupa, ale i socializan vplyvy sa silne uplatuj na
poli hospodrskom, nehovoriac ani o vekom vplyve organizovanho odborrstva a drustevnctva v tchto krajinch a o vysoko vyvinutch socilnych slubch, ktor si vymohli. V krajine najvyvinutejieho a najmocnejieho kapitalizmu, v Spojench ttoch americkch, nachdzame sce tradin, star a na vetky odvetvia verejnho ivota sa vzahujcu demokraciu
a i mohutn odborrske a in intitcie organizovanho robotnctva a jeho
tak vysok ivotn rove ako nikde inde na svete, ale na druhej strane
kapitalizmus tejto krajiny nepripust socializovanie iadneho odvetvia vroby a distribcie a buduje hospodrsky ivot vlune na podklade skromnoprvneho podnikatestva.
Od samho zaiatku, o bola v Rusku zriaden komunistick diktatra,
nastali medzi ou a kapitalistickm svetom hlbok rozpory. Komunizmus je
zsadne namieren proti kapitalizmu, hlsa potrebu jeho znienia, nsilnho
znienia, a nie je preto div, e kapitalizmus nie je priateom komunizmu.
Zpadn kapitalisti sledovali sovietsky komunizmus od samho zaiatku
s nepriateskmi pocitmi a boli by bvali radi, keby protikomunistick ivly
v Rusku vyhrali obiansku vojnu a zlikvidovali sovietsky reim. Ako som u
uviedol, Anglicko a Franczsko poskytli tmto ivlom sprvu urit pomoc.
Najkapitalistickejia vemoc sveta, Amerika, sa vak intervenci proti sovietskemu Rusku vbec nezastnila. (A na doasn obsadenie Vladivostoku,
o bolo ale namieren proti Japonsku). o sa tka robotnckych a socialistickch ms zpadnch kapitalistickch krajn, tieto sympatizovali so
socilnymi a hospodrskymi zmermi ruskej revolcie, ale vo vine
199

neshlasili s boevickmi politickmi metdami, s bezohadnou diktatrou

a s odstrnenm vetkch demokratickch slobd. V obave, e by sa rusk
revolun hrzy mohli odohra i v Eurpe a e by takto revolcia mohla
znii vetky demokratick slobody a prva robotnckej triedy, vyslovoval sa
pracujci ud zpadnch kapitalistickch ttov vo vine proti nsilnmu
odstrneniu kapitalizmu a volil radej cestu pozvonch reforiem vo vntri
kapitalistickho systmu za elom jeho postupnej premeny na systm socilnej spravodlivosti. To nesporne viedlo ku konsolidcii kapitalizmu na
Zpade, a to k takej konsolidcii, e nielen bez pohromy prekonal ohromn
hospodrsku krzu zaiatkom tridsiatych rokov, ale vyiel neotrasene
i z druhej svetovej vojny, v ktorej poskytol i Sovietskemu zvzu podstatn
pomoc pri vaznom zdolan faistickho nebezpeenstva.
Po skonen ruskej obianskej vojny nastala teda na jednej strane
konsolidcia kapitalizmu, o malo za nsledok, e rusk revolcia nemohla
alej poma na zrevolucionalizovanie ostatnho sveta, hlavne Zpadu. Na
druhej strane Sovietsky zvz, po ohromnom vyerpan svetovou vojnou
a hlavne obianskou vojnou, nevyhnutne potreboval pre svoju vlastn rekontrukciu pokoj. Hlsate vesvetovej revolcie Trockij a in pochybovai
vlastnej sily Sovietov museli zmizn a Stalin mohol zapriahnu vetky sily
Sovietskeho zvzu do mierovej budovateskej prce. A tak prilo v druhej
polovici dvadsiatych rokov a neskorie k nadviazaniu ulejch hospodrskych a obchodnch stykov Ruska so Zpadom, jeho uznanie de iure mnohmi kapitalistickmi ttmi a vbec k normlnym diplomatickm vzahom
Sovietov so zpadnm svetom. Rusko si pritom budovalo predovetkm svoj
ak a vojnov priemysel a siln, moderne vyzbrojen armdu, aby sa tak
stalo zase jednou zo svetovch vemoc, pozciu ktorej stratilo v prvej svetovej vojne a v revolcii po nej prebehnuvej.
Ideologick a in rozpory medzi Sovietskym zvzom a Zpadom tm,
pravda, nezmizli; len ich rieenie sa odsunulo na neskoriu vhodnejiu dobu.
Stalinsk sovietsky reim sa horkovito pripravoval na budce lohy i v medzinrodnej politike a postupne zvoval svoju hospodrsku,
vojensk a mocensk vhu. Nemeckou nacistickou invziou do Sovietskeho
zvzu sa tento reim sce ocitol v smrtenom nebezpeenstve, ale rusk
zima, Hitlerova hlpa, arogantn a vraedn politika, vlasteneck vzplanutie
a hrdinstvo ruskho udu, energick a cieavedom Stalinovo vedenie,
zdatnos ervenej armdy a jej generlov, no a v neposlednom rade vek
200

materilna a vojensk pomoc zpadnch mocnost spsobili, e i posledn

vek prekka sovietskeho rozmachu bola vazne odstrnen a Sovietsky
zvz dosiahol po druhej svetovej vojne tak ohromn moc, akou Rusko
vo svojej predolej histrii nikdy nedisponovalo. Rusko sa stalo veda
Ameriky jednou z dvoch najsilnejch vemoc. Ete i star Vek Britnia,
kedysi najsilnejia mocnos, musela ustpi do pozadia, nehovoriac o Franczsku, Taliansku a vo vojne porazenom Nemecku a Japonsku. Tento vek
rozmach sovietskej moci, ktor ju priviedol a k Jadranu, k Alpm a skoro
pred brny Hamburgu, prirodzene nesmierne pozdvihol ttne a komunistick sebavedomie jej ttnikov. Vazstvo nad faizmom Hitlera a Mussoliniho si Sovietsky zvz hlsa skoro vlune pre seba a mocensk rozmach
sovietskeho ttu sile a nezadritenosti komunistickej mylienky. Pri prleitosti XIX. zjazdu komunistickej strany, usporiadanho v roku 1952 v Moskve, Stalin zdrazuje nevyhnutn padok kapitalistickch krajn a znik
kapitalizmu vbec a hrdo sa odvolva na komunistick strany v zpadnch
krajinch a inde ako na vernch pomhaov Sovietskeho zvzu v jeho sil
o tento cie.
Rozpory medzi tzv. kapitalistickmi ttmi z jednej strany a Sovietskym zvzom a jeho spojencami zo strany druhej sa po druhej svetovej vojne znovu stali zrejmmi, ba stle sa zostruj, o ukazuje i priebeh tzv. studenej vojny, vazstvo komunizmu v ne, latentn krza v Spojench nrodoch, krejsk vojna, vietnamsk aenie at. K tomu prichdza ohromn
zbrojenie oboch tborov, ak svet vo svojej doterajej histrii nikdy nepoznal. Naptie rastie a ak by prilo k vekej zrke, bude to zrka nielen
dvoch mocenskch skupn, nielen boj na ivot a na smr medzi kapitalizmom a komunizmom, ale v stvke bude cel udsk civilizcia a pravdepodobne i hol existencia celho udstva.
Za takchto okolnost niet divu, e s na svete i tak udia, ktor sa
snaia, aby k tejto zrke nedolo. Ale ako tomu zabrni? Nemono predsa
znemoni, aby komunisti rozirovali svoju ideolgiu a hadeli ju uskutoni
i tam, kde sa ete nedostali k moci. Na druhej strane nie je ani mon povali kapitalistick reim tam, kde si ho vina obyvatestva praje ponecha,
i u nezmenene, alebo zreformovane. Ak by ale tieto dva extrmy, kapitalistick a komunistick, a ich ttne skupiny mali by ponechan samy na
seba, aby si vyrieili svoje rozpory medzi sebou, potom by pri zsadnej
intransigentnosti jednej alebo druhej strany vo vekch medzinrod201

nch otzkach nakoniec predsa muselo prs k zrke, do ktorej by bol zatiahnut cel svet. Eventulne dohody medzi takmito dvoma skupinami
mu ma len rz doasnosti, ktormi by jedna alebo druh skupina hadela
odloi konen katastroflne vytovanie na dobu pre u vhodnejiu.
Toto katastroflne vytovanie by ale, i by u prilo skorie, alebo neskorie, bolo pri pokroku technickch vied takm neastm pre cel udstvo,
ak toto ete nikdy nezailo a mono e by ho ani nepreilo.
Rieenie tohto vekho a osudy celho udstva bezprostredne sa tkajceho problmu treba preto hada pomocou initeov mimo kapitalizmu
a komunizmu. S logikou, vyplvajcou z prirodzenosti vec, podva sa tu
mylienka strednej cesty, strednej sily. Odkedy len udsk spolonos trv,
pouvali udia na odstrnenie svojich sporov bu nsilie, alebo zmierne
urovnanie. Tieto dva vek princpy regulovali dosia spolunavanie ud
a udskch spolonost. Vetci vek moralisti udstva zatracuj nsilie vbec
alebo pripaj ho iba za vemi obmedzench podmienok. Z hadiska spoloenskho a mravnho mono pozorova skuton pokrok iba v uplatnen
snh m vieho eliminovania nsilnch prostriedkov a m astejieho
pouitia zmierlivch rieen.
Hlsa zsadne nsilie nie je pokrok, ale reakcia. Vetky civilizovan
spolonosti sa vo svojom vvine pohybovali vdy pre od pstnho prva,
kde brutlna fyzick moc jednej asti spolonosti natisla svoju vu ostatnm. Ke sa nejak spolonos vrtila zase k reimu pstnho prva, bol to
vdy zaiatok jej zniku. Marxizmus, resp. ten jeho vklad, ktor zavrhuje
demokraciu a zsadne hlsa diktatru proletaritu (i ke len na tzv. prechodn dobu, ktor ale bez zmeny podstaty tej diktatry v skutonosti
nikdy neme ma konca), oivuje pstn prvo ako princp vybudovania
novej spolonosti. Podobne kapitalizmus, ktor trv na svojom bezmedznom
uplatnen a nepripa ani mylienku spolurozhodovania pracujcich, zaklad sa vlastne na mylienke pstnho prva hospodrsky silnejch.
Preo by bol, vzhadom na krut a bezohadn zpas tchto dvoch
dravch systmov, zavrhnutiahodn systm tret, koncepcia, ideolgia, tretia cesta, ktor nsilie zsadne zavrhuje, z oboch nepriateskch systmov
vyberie to, o je dobr, buduje, pracuje a pohybuje sa na strednej lnii, a had tak na veobecn dobro a na to, aby ku katastroflnej zrke dvoch
konkurujcich systmov neprilo? Tento tret systm, systm strednej cesty
a strednej sily, nie je, ako si to Fierlinger mysl, bezduchm konglomertom
202

rznych cestiiek a prostriedkov malichernho a chytrckeho oportunizmu.

Tto tretia sila sa zaklad na vench prkazoch zdravho rozumu a na
vekch morlnych zkonoch udskej spolonosti.

Niektor kodliv extrmy komunizmu

Zkladnm postultom marxistickho komunistickho uenia je zospoloentenie vetkch vrobnch prostriedkov. To je aj hlavnou zsadou hospodrskej a socilnej politiky vetkch ttov, kde komunistick strana vlune vykonva ttnu moc. Ako sa tento postult dostal do Marxovej doktrny? Marx ako vieme vychdzal z toho predpokladu, e vvin kapitalizmu nesie so sebou postupn a rapdne zbedaenie robotnctva, znienie
a sproletarizovanie strednho stavu a tak seln vzrast proletaritu, e sa
s osudovou nevyhnutnosou dostav doba, ke proletarit ako celok zaberie
si pre seba ako pre celok vetky vrobn prostriedky, m bude odstrnen
kad monos vykorisovania pracujcich.
V zospoloenten videl teda Marx jedin prostriedok, ktorm mono
ukoni biedu proletaritu a jeho vykorisovanie. Boli to isto filozofick
a morlne vahy, ktor ho priviedli k tomuto nzoru, a nie hospodrske
vahy. Ale otzka vrobnch prostriedkov sa tka predovetkm hospodrstva. Je zkladnou chybou marxizmu, e tto otzku posudzuje isto
filozoficky a politicky a odmieta pripusti hospodrske vahy. Otzka, ak
vlastnctvo sa hod najlepie pre spen produkciu, je predsa predovetkm otzkou hospodrskou. Ak by skromn vlastnctvo vetkch alebo
niektorch vrobnch prostriedkov lepie zabezpeovalo produktivitu a ak
by pri tom bolo inak mono zabezpei spravodlivejiu distribciu statkov
a podstatn hospodrske, socilne, kultrne a politick zujmy pracujcich
ms, potom by bolo treba da prednos celkovej alebo iastonej skromnovlastnckej produkcii.
Bol by predsa nerozum naoktrojova pracujcim masm hospodrsky
systm pre ne menej vhodn len preto, e m z filozofickej strnky lep
zvuk. Inak, ten zvuk je skutone lep iba zo strnky filozofickej; v praxi
vyzeraj veci inak. V skutonosti a v praxi je toti kolektvne vlastnctvo
pracujcich iba filozofickou a prvnickou fikciou. Robotnci a zamestnanci
pracuj v tovrach a inch podnikoch, teoreticky im patriacich, naalej za
mzdu, po tejto strnke tak ako za kapitalizmu. Z istch vnosov a ziskov
203

tchto teoreticky im patriacich podnikov, nedostan priamo iadny podiel,

tak ako za kapitalizmu. Masy pracujcich nemaj podstatn vplyv na vedenie a sprvu podnikov, teoreticky im patriacich, a nemu nimi disponova. Skutone spolonmi by bolo mono nazva tieto podniky ale len
vtedy, ke by si ich pracujci sami riadili, sami spravovali a nimi disponovali, resp. za tm elom si slobodnmi vobami urili prslun osoby
a orgny.
Ale principilna diktatra nedovouje pracujcim masm, aby sa takto
slobodne uplatovali na poli hospodrskom. Prav socializovan, teda socialistick hospodrstvo, teda zosocializovan nielen poda mena a fiktvne,
me by len tam, kde s prijat zsady hospodrskej demokracie; a hospodrska demokracia neme by tam, kde dominuje princp diktatry. Systm
tzv. diktatry proletaritu, t. j. diktatry uritej, poetne obmedzenej, samozvanecky za neomyln sa vyhlasujcej skupinky ud, vykonva svoje diktty nielen v politike, ale i v hospodrstve. Ak s nejak voby do hospodrskych a vrobnch podnikov pripusten, masy ich musia vykona poda
toho, ako im to dikttorsk skupina predpe. Poda zsad tejto diktatry nie
masy samy, ale len dikttorsk skupina, tzv. predvoj pracujcich vie, ako
treba so spolonm majetkom narba, a je povolan o tom rozhodova.
Inak diktatry proletaritu uskutonili socializovanie vrobnch prostriedkov vade vo forme zottnenia. tt m vo vetkch nrodnch podnikoch
rozhodujce slovo. Ale tt, ten je spravovan dikttorsky, t. j. dikttorskou
skupinou. Nie masy pracujcich, ktorm to vetko teoreticky patr, ale tto
dikttorsk skupina vykonva vetky vlastncke prva zottnenho, znrodnenho, zosocializovanho majetku.
Teoretickmi vlastnkmi a vlastnkmi poda prvnej fikcie s tt,
nrod a pracujci; skutonm vlastnkom je ale dikttorsk skupina. m
centralistickejie s spravovan hospodrske a politick veci nejakho nroda, tm vypuklejia je moc tchto skutonch vlastnkov a bezmocnos pracujcich ms. Z povahy diktatry vyplva, e ona mus by stle centralizujca a z tejto strnky nesmie v niom podstatnom poavi.
Teriu, e v systme diktatry proletaritu rozhoduje samozvaneck
tzv. predvoj, vymyslel a do rky rozviedol Lenin. Tto teria nebola
Marxovi znma. Je otzne, i by bol Marx takto teriu, zvl samozvanectva, vbec akceptoval. On pokladal za samozrejm, e si proletarit svojich vodcov bude voli poctivmi a slobodnmi vobami. Vychdzajc
204

z predpokladu, e proletarit sa v kapitalizme vyvinie na celkom zbedaen

a ohromn vinu tvoriacu as celkovho obyvatestva, v ktorom kapitalisti bud tvori iba miziv meninu, Marx potal s tm, e socilna revolcia a diktatra bude nesen vou tejto ohromnej viny obyvatestva.
Revolun nsilie si predstavoval ako nsilie ohromnej viny proti malej,
vzpierajcej sa menine, a nie opane. Marx videl v diktatre proletaritu
diktatru viny; Lenin v nej videl diktatru meniny.
Ako vieme, vvin v kapitalistickch krajinch sa niesol prve opanm smerom, ako to Marx poda svojej terie o zbedaen predpokladal.
Proletarit sa nezbedail, ale naopak pomocou demokratickch zriaden si
zakladal rozkvitajce odborov, drustevn a politick organizcie a stle si
zlepoval hospodrske a socilne postavenie a ani v dobch prechodnch
hospodrskych krz netrpel tak, e by sa musel zo zfalstva uchli k revolunm prostriedkom. V mnohch krajinch si robotncka trieda u i pred
prvou svetovou vojnou vydobyla znan politick prva a v dobe medzi
dvoma svetovmi vojnami sa as robotnckych strn vo vldach svojich
ttov stala skoro po celej Eurpe, a po druhej svetovej vojne skoro vade,
pravidlom. Proletarit si z dvodu, e sa Marxov predpoklad o jeho postupnom zbedaen neuskutonil, naiel in eventualitu pre marxistick revolciu: pomocou svojich vzmhajcich sa politickch, hospodrskych, socilnych a kultrnych sl dobva si postupne stle silnejie uplatnenie v celkovom rmci kapitalistickho hospodrstva, a takouto cestou ho postupne premeni na systm, ktor by stl k socializmu bliie ne ku kapitalizmu,
prpadne by vo vetkom vyhovel socialistickm idelom. Takto zreformovanie a preformovanie, a tm i podstatn zmena kapitalistickho systmu,
sa stalo programom vekej asti proletaritu.
Neuskutonila sa ani Marxova predpove o postupnom rapdnom
pohlten strednho stavu vekmi kapitalistami a o jeho plnom znien
v kapitalistickch krajinch. I ke tam koncentrcia postupovala, ako na to
poukzal Lenin vo svojom znmom spise, predsa vade vznikli veda tejto
koncentrcie mal a stredn vrobn, obchodn a in hospodrske podniky,
a to v takom mnostve a rozsahu ako nikdy predtm. Stredn stav nezmizol
a napriek vekm stratm, ktor v niektorch krajinch utrpel nsledkom
vojny alebo hospodrskej a finannej krzy, zachoval sa, ba zosilnel si svoje
pozcie vo vetkch kapitalistickch krajinch. Len v malej miere rozmnoili
jeho prslunci poet nmezdnho proletaritu.
205

Predpoklady, za ktorch sa mala uskutoni Marxova diktatra

viny, sa nedostavili, a preto t, ktor trvali na diktatre kvli doktrne,
nemohli inak, ne uskutoni diktatru meniny. V tejto meninovosti,
a hlavne v jej samozvanom charaktere, je Achillova pta celho systmu.
Tento charakter znemouje prechod diktatry na demokraciu, a tm i na
socializmus, t. j. na skuton, a nielen zdanliv kolektvne vlastnctvo pracujcich vo vetkch alebo len v uritch vrobnch prostriedkoch. Diktatra
proletaritu a znrodnenie vrobnch prostriedkov neodstrnili ani to, o
od nich Marx oakval, toti znemonenie vykorisovania loveka lovekom. Ako ukazuj sksenosti, systmy komunistickch vld ani zaleka
nezabezpeuj pracujcemu prislchajcu mu pln as hodnoty vrobkov.
To, o si predtm, poda marxistickej terie, osvojoval kapitalista vo forme
nadhodnoty, sa v komunistickch systmoch robotnkovi nedostva. Ak sa
tvrd, e robotnci a zamestnanci obdria tto nadhodnotu vo forme rznych
socilnych a zdravotnch sluieb a vo vyej ivotnej rovni, potom treba
poukza na to, e i v kapitalistickch krajinch je vyvinut socilne poistenie najrznejch odvetv, e napr. v Anglicku maj i dobre fungujce bezplatn zdravotn sluby pre vetkch obanov, alej e v mnohch kapitalistickch ttoch s demokratickou truktrou je ivotn rove pracujceho udu vyia ne v diktatrach proletaritu, e i relne mzdy robotnka
s tam vyie a ceny ivotnch potrieb niie ne v ttoch s monopolizovanou, znrodnenou distribciou. Zatia o vo vetkch kapitalistickch ttoch je robotnk zkonne chrnen osemhodinovou pracovnou dobou, slobodnmi odbormi a inmi socilnymi opatreniami, v komunistickch reimoch je tto ochrana sce teoreticky a prvne proklamovan, v dikttorskej
spolonosti vak osobn zujmy robotnka musia ustpi pred nadiktovanmi vymi zujmami tzv. socialistickho celku. Ukazuje sa to hlavne
v stlom zvyovan a sprsovan pracovnch noriem, v nehonorovanej brigdnickej prci, v prcach pri prleitosti vemonch oslv, v zsadnom
fedrovan kolovch prc at. Je skutonosou, e v iadnom kapitalistickom tte s demokratickm zriadenm nie je masa robotnkov a zamestnancov prcou tak zavalen ako v ttoch s diktatrou proletaritu.
A ako to vyzer s uskutonenm beztriednej spolonosti? Nu, diktatry proletaritu zniili sce star triedy, achtu, buroziu, kapitalistov, ale
vytvorili pritom nov triedne rozdiely. Znienm vetkch samostatnch
hospodrskych existenci urobili zo vetkch obanov zamestnancov jedi206

nho zamestnvatea, ttu, nroda, veobecnosti. Ale aby tento imaginrny

zamestnvate mohol vykonva zamestnvatesk prva a udroval vrobu
a cel hospodrsky ivot v behu, musel by pre tto vldnucu lohu vytvoren spoloensk orgn, predvoj, strana, funkcionri strany, uia skupina
ud, obdaren samozvanecky dikttorskou mocou. Tento predvoj neobdral
svoju prvomoc z nejakho slobodnho hlasovania vetkho udu, ale tzv.
revolunou cestou, t. j. povolal sa sm k moci tm, e sa jej nsilne chopil
a vyhlsil, e jedine on a nikto in je oprvnen a povolan riadi osudy
udu a vlasti. Tento predvoj, mal iastka vetkho ostatnho pracujceho
udu, m vetky znmky panujcej triedy a disponuje takou ohromnou
hospodrskou a politickou mocou ako iadna trieda predtm v dejinch.
Praktick pokus uskutonenia marxistickch politickch a ekonomickch nuk nevytvoril teda beztriednu spolonos. On zmiesil star triedy
feudlne, burozne, malometiacke a proletrske v jednu jedin ohromn
masu ud, triedu, ktorej lohou je pracova a vo vetkom bezpodmienene
poslcha. A veda tejto robotujcej nemej triedy vytvoril mal hlun triedu rozkazujcich, diktujcich, dirigujcich, ktorej sa t vek masa mus vo
vetkom bez odporu podrobi. Tto panujca trieda uklad robotujcej mase
nielen pracovn podmienky, nielen ceny potravn a spotrebnch lnkov,
ona ju usmeruje nielen hospodrsky, ale ona jej zvzne predpisuje, o
mus uznva za pravdu, omu smie a nesmie veri, o smie a nesmie ta,
o smie a nesmie politicky vyznva, ako smie a ako nesmie voli, kultrne
sa vzdelva, oduevova sa at., at. Nikdy v dejinch iadna panujca
trieda neusmerovala ivot ms tak alekosiahlo a rigorzne na vetkch
poliach udskej innosti, ako to rob trieda proletrskeho predvoja. Neobmedzen politick, socilne, hospodrske a kultrne panstvo tejto triedy a absoltna bezmocnos ms pracujcich, teda proletaritu samho, charakterizuj vetky reimy diktatry proletaritu. V skutonosti to nie je diktatra
proletaritu, ale diktatra privilegovanho predvoja nad proletaritom.
Z tohto krtkeho nrtu faktov a pouiek je vidie, kam to vedie, ke
sa zkladn hospodrske otzky udstva posudzuj isto filozoficky a politicky a ponechvaj sa bokom hospodrske hadisk. V praxi sa dosiahne
prve opak toho, o bolo filozoficky a politicky zaman. Filozofick mylienka, e vetky vrobn prostriedky maj by vlastnctvom nroda, je
filozoficky vemi fascinujca. U menej fascinujca mylienka je, e by vrobu a distribciu smel realizova vlune len tt alebo jemu podobn,
207

veobecnos reprezentujca korporcia a e by jednotlivec-skromnk na

svoju ps nesmel ni podnika, inmi slovami, e by len radn podnikanie
malo by prpustn a skromn podnikanie celkom potlaen. Mylienka, e
by kad lovek v udskej spolonosti mal by zamestnancom a nikto nesmel by hospodrsky samostatnm a e by tchto hospodrsky a nsledkom
toho i politicky zvislch zamestnancov mala vies a vo vetkom ovlda
mal, samozvanecky zostaven trieda tzv. predvoja: tto mylienka sa i filozoficky nebezpene podob tej, ktor v predolch spolonostiach charakterizovala pomer skupiny otrokrov k mase otrokov.

kodlivos extrmu kapitalistickho

Na druhej strane, extrm kapitalizmu vykazuje vstrelky, pre ktor sa mnoh jeho postulty stali postupujcim vvojom udskej spolonosti neudratenmi. Kapitalizmus sa pvodne riadil vlune poda hospodrskych vah
tch, ktor boli dritemi vrobnch prostriedkov. Ale ako pri posudzovan
hospodrskej vroby nesm by prehliadnut hospodrske ohady, tak zase
nemu by ony vdy a za kadch okolnost jedine smerodajnmi. Vroba
a distribcia s zloit procesy, ktor sa vemi silno dotkaj rznych initeov. Vroba v tovrach a vbec v podnikoch, a hlavne v tch, v ktorch
pracuje vemi poetn robotncky a zamestnaneck personl, neme nerepektova tie ich zujmy. Revoltujci a nespokojn personl preka dobrej
vrobe. Demokratizciou politickho ivota, asou robotnctva na om,
rozrenm kolopovinnosti a i kultrnym pokrokom pracujcich, vzmhajcou sa organizovanosou hmotnch a duevnch potrieb robotnckej triedy
bola neobyajne pozdvihnut jej ivotn rove, ale i jej triedne vedomie.
Uvedomila si aj svoju dleitos v procese vroby. Neuspokojuje sa viacej
s pasvnou lohou, ktor bola jej delom v predolch fzach kapitalizmu.
Zana sa cti prinajmenej rovnocennm faktorom veda skutonch
a prvnych vlastnkoch podnikov.
To s skutonosti, ktor nemono poklada iba za vsledok agitcie
medzi robotnctvom s uritmi doktrnami, ale tie pocity a snahy celkom
prirodzene vyplvaj i z udskej dstojnosti, ku ktorej sa predtm tto
vykorisovan, potlaen a k pasvnosti odsden spoloensk trieda postupne prebudila a dopracovala. Tento dleit socilny a psychick moment
neslobodno pri vytvran spsobov produkcie zanedbva. I ke by sa
208

niekdajie absoltne dikttorstvo skromnho vlastnka zdalo by z hospodrskeho hadiska produktivity a prosperity vhodnejie, neme by toto
hadisko rozhodujce, vzhadom na zvanos uvedench socilnych a psychickch skutonost, ktor na produkciu nemu by bez inku. Vzdelan
robotncka trieda chce by partnerom v produkcii a nielen robotujcou nmezdnou silou. V dobch, ke sa veobecn kolopovinnos stva m alej
tm rozrenejou samozrejmou intitciou, ke analfabetizmus je u
v mnohch krajinch iba reminiscenciou starch zalch asov, ke tlaen
slovo je rozren ako nikdy predtm, ke iv slovo a s nm rzne nuky
a nhady lietaj rdiom zo vetkch ktov sveta do vetkch ktov sveta,
ke sa politick, socilne, hospodrske a kultrne mylienky a nuky o nich,
aspo v ich podstate, stvaj postupne spolonm duevnm vlastnctvom
vetkch: v takchto dobch ani kapitalizmus neme prejs nad poiadavkami triedy, pre vrobu nevyhnutnej, na denn poriadok, stanoven ete
v asoch, ke boli celkom in pomery. Socilne snahy robotnckej triedy,
aby sa vymanila z podriadeneckho postavenia a aby bolo s jej prslunkmi
nakladan ako so spolupracovnkmi, musia njs svoju reflexiu i v prave
vrobnch pomerov a vbec v hospodrskom ivote.
Treba poukza i na niektor zvan kodliv strnky koncentranch snh kapitlu. Tto snaha, svisiaca s ohromnm technickm pokrokom, je vemi podstatnou vlastnosou kapitalizmu, a tomu primerane sa
i v kapitalistickch sstavch uplatuje, i ke aleko nie v takej forme, ako
to Marx predpovedal. Tieto snahy s podloen hospodrskymi vahami,
ohadmi na hospodrnos a rentabilitu uritho druhu vroby a podnikov
k nej patriacich. Tak vznikaj v kapitalistickch krajinch rzne vek koncerny, trusty, kartelov druhy priemyslu at., ktor ovldaj vek odvetvia
celkovho nrodnho hospodrstva a vykonvaj na asto dominujci
vplyv.
Tmto koncentrcim mono vak z rznych strnok mnoho vytka.
Predovetkm to, e v ich hospodrskych vahch prevlda ziskov moment, t. j. snaha vlastnkov pomocou koncentrcie dosiahnu pre seba m
vie hmotn vhody, a to i bez ohadu na in dleit verejn zujmy. Tu
treba vbec pripomen, e podstata kapitalizmu je v momente zisku. Ale
snaha o zisk je a mus by vlastnosou kadho hospodrskeho podnikania,
i socialistickho. Ide len o to, o sa s tm ziskom stane. V socialistickom
hospodren sa zisk m venova na tvorbu nutnch rezerv a nem tto
209

vku nikdy presahova. V kapitalistickom hospodren je vka zisku ponechan na vli kapitalistov a oni uria, koko m by venovan na rezervy
a koko si ponechaj pre seba. Snahou kapitalistickho hospodrenia je, aby
tto druh as zisku bola vdy m via a asto i na kor prvej asti.
Je pravda, e zkonodarstv mnohch kapitalistickch ttov u zaviedli obmedzenia tejto absoltnej ubovle kapitalistov. Snaia sa ju paralyzova i daovmi opatreniami. I ke snaha o zisk sa ned eliminova zo
iadneho hospodrstva a i ke sa urit osobn zisk v hospodrskom podnikan d odvodni (rozhodne je odvodnenej ne nhodn bezprcne vhry v ttnych lotrich a podobnch intitcich), predsa len nie je sprvne
zaloi cel hospodrsky systm vlune na momente ziskuchtivosti, a to
k tomu ete neobmedzenej, ako to kapitalizmus rob a ete i dnes zsadne
poaduje. V hospodrskom ivote sa musia uplatni aj mravn zsady.
Marxizmus sce poklad mravnos iba za nadstavbu hospodrskeho ivota,
z neho plyncu a s nm sa meniacu, teda za ni absoltne, a predsa viedol
Marx svoj vek boj proti kapitalizmu v znamen venej morlky. Zkladnm kameom jeho tonho uenia je teria o nadhodnote a vitka kapitalistom, e si z nej privlastuj to, o poda mravnch zsad patr nie im,
ale robotnkovi. Monoe boli doby, ke ovldanie vroby vlune alebo
hlavne momentom ziskuchtivosti bolo pre udsk spolonos, vtedy
primitvnejiu a jednoduchiu, znesiten alebo znesitenejie, ne je dnes.
Ale vek rozmnoenie potu ud vo vetkch astiach sveta, ohromn,
priam zzran pokroky v technike a vo vedch, uvedomenie ms a ich snaha o vyiu ivotn rove urobili z kedysi jednoduchej spolonosti ud
nesmierne zloit a komplikovan organizmus. Aby takto organizmus
mohol by spene dran spolu, je nevyhnutne potrebn, aby bol ovldan
vymi mravnmi zsadami, ne boli tie, ktor vystaili k udraniu starej
spolonosti.
Kapitalistickm koncentrcim treba alej vytkn, e sa dej bez
asti robotnctva a konzumujceho publika, ktorch zujmy s koncentrciou predovetkm dotknut. Koncentrcie dvaj, bez akhokovek poverenia od irokch, nimi dotknutch vrstiev, a isto na podklade skromnho
vlastnckeho prva zastnench podnikateov a kapitalistov, vek hospodrsku moc malej skupine ud, ktor tto pouvaj k tomu, aby vykonvali poda potrieb svojich skromnch zujmov nenleit vplyv na ttnu
a verejn sprvu, na politick osobnosti a strany, na tla, na verejn mienku
210

at. Vbec treba zdrazova, e nie je zdrav zjav, ke nejak hospodrsky

systm umon, aby sa vek bohatstv sstreovali v rukch jednotlivcov
alebo malch skupn ud. Zdrav socilny vvin vyaduje decentralizciu
bohatstiev, participciu m vieho mnostva obanov na nich alebo na
ich sprve. Vekmi bohatstvami v rukch jednotlivcov a koncentrciou kapitlu a podnikania, vedench skupinami obmedzenho potu ud a kontrolovanch len svojimi vlastnmi majetkovmi sebeckmi zujmami, s
i demokratick intitcie nebezpene paralyzovan, o me vies k tomu,
e sa demokracia stane iba formalitou.
Kapitalizmu sa prvom vytka, e nevyhnutnm sprievodnm javom
jeho existencie s periodicky sa opakujce hospodrske krzy. I ke je
pravda, e i v komunistickch reimoch s krzy, ktor ako som u uviedol na inom mieste mu by a boli ete skazonosnejie ne krzy kapitalistick, predsa je nesporn, e tieto posledn poukazuj na zkladn vadu
systmu, ktor by bolo treba odstrni. Kapitalistick krzy prinaj hromadn nezamestnanos pracujcich a s tm spojen biedu a neistotu
a zasahuj neprjemne i do ivota ostatnch vrstiev obyvatestva. Mu
vyvola socilne vbuchy, revolty, revolcie, ale i reakn vstrelky, ako to
bolo v prpade faizmu a nacizmu. Dsledn marxisti tieto chaotick krzy
kapitalizmu vtaj, lebo s presveden, e raz musia vies k plnmu zrteniu kapitalistickho systmu a k revolunmu nastoleniu komunizmu.
Komu ale ide o to, aby marxistick teria obdrala zadosuinenia, ten sa
mus zaobera otzkou, i sa na kapitalistickom systme nedaj urobi tak
zmeny, ktor by vo svojich inkoch periodick hospodrske krzy eliminovali alebo ich aspo znane obmedzili a i inak paralyzovali ich zhubn
nsledky. Je nesporn, e hlavnou prinou tchto krz je bezuzdn liberalita, lepie povedan, chaotick anarchia pri zakladan a prevdzke hospodrskych podnikov, von uplatnenie sa snahy o dosiahnutie m vieho
a m rchlejieho zisku a vbec nedbanie iadneho inho ohadu ne vlastnho prospechu podnikatea, hoci i pomocou ruinovania konkurujceho
kapitalistu. Tento chamtiv zky podnikatesk obzor, nedbajci alebo neznajci potreby, monosti a vlastnosti trhu a neskmajci zkony jeho
vvinu, mus po uritej dobe prosperity koni nadprodukciou, t. j. trvalou
alebo prechodnou nemonosou odbytu. Kapitalistick koncentrcie sa
v znanej miere snaili a snaia eli tmto kalamitm, ale ako som uviedol maj vady, bez odstrnenia ktorch v kapitalistickom systme niet
211

dkladnej remedry. V novej dobe sa i v kapitalistickch krajinch zana

uznva nutnos uritho plnovania. Zsahy zo strany ttnych sprv sa po
tejto strnke mnoia, i ke vedci initelia kapitalizmu sa stle pridaj
nutnosti naprostej vonosti hospodrskeho podnikania a nechc pripusti
iadne dleit zsahy.
Treba ete uvies vplyvy kapitalizmu na modern kolonizciu.
Kolonizcia je vdy zjavom imperializmu. Lenin poklad kolonializmus
a imperializmus za vyvrcholenie kapitalistickho vvinu. Kolonilny systm
spova v nsilnom ovldan slabieho nroda silnejou cudzou mocnosou
a v oderpvan jeho hospodrskych zdrojov predovetkm v prospech koloniztorskch initeov, s vm alebo menm zanedbvanm zujmov
ovldanho nroda. Niet sporu o tom, e hlavn lohu hraj pri tom kapitalistick zujmy. Na inom mieste som u uviedol, e vvin kapitalistickch
mocnost v poslednom polstoro ukazuje znan tendenciu po tom, aby zo
svojich kolni urobili najprv tvary obdaren uritou postupne sa rozirujcou autonmiou a nakoniec samostatn tty. Tento pod tlakom ovldanch nrodov postupujci vvin najmarkantnejie mono pozorova v zii,
kde u niet skoro iadnych kolni. I v Afrike je patrn tento vvin, kde sa
Franczsko dlho pridalo a iastone i dnes prida starej koncepcie o kolnich. I ke je nesporn, e i domorod obyvatestvo sa v uritej miere
priivilo na kvitncom hospodrstve privilegizovanej koloniztorskej meniny, predsa je ako mysliten, e by sa takto poatie kolonizanej politiky mohlo dlho udra. Postupujca technika a jej rapdne pokroky vnikli aj
do kolni a neostali domorodmi primitvnejmi nrodmi nepovimnut.
Vvin nrodnho sebavedomia tchto kmeov ide nsledkom toho rchlejm tempom ako v dobch predolch. Sotva mono s dostatkom oprvnenosti zastva stanovisko, e Alrsku nemono poskytn samostatnos,
ke ona u bola priznan Maroku, Tunisku, Lbyi a inm ete menej vyvinutm bvalm kolnim. Pre koloniztorsk ovldanie africkch nesamostatnch krajn s rozhodujce predovetkm kapitalistick zujmy. Ale v nemalej miere hraj lohu i vojensko-strategick ohady.
Tu treba pripomen, e i Sovietsky zvz zaviedol nad mnohmi malmi zijskmi nrodmi systm v uritej forme vemi podobn koloniztorskmu, ke im sce priznal vek ttnu, politick a kultrnu samosprvu
(ovldan, pravda, najprsnejou centralizciou z Moskvy dirigovanej komunistickej strany), ale vo veci pouitia najdleitejch hospodrskych zdrojov
212

tchto krajn, napr. oleja, nafty, uhlia a inch nerastov, si ponechal rozhodovanie pre seba s vylenm ich autonmnych prv.
Kapitalizmus sa v doterajej podobe ned udra ani u zijskch nrodov, ktor po druhej svetovej vojne dosiahli pln ttnu nezvislos. S to
husto obvan bval kolnie, s obyvatestvom viac ako pol miliardy ud,
s masami vemi zaostalmi. S to nrody s prastarmi kultrnymi tradciami, ale s mlo vyvinutou technikou a ponohospodrstvom, s pomerne malm modernm priemyslom at. (India, Pakistan, Cejln, Indonzia at).
Zbaviac sa cudzej nadvldy a predovetkm rozhodujceho vplyvu cudzieho
kapitlu, musia budova svoj obnoven hospodrsky ivot na novch zkladoch. Nemajc k dispozcii dostatok vlastnho skromnho kapitlu, podvalo sa akosi samosebou, e potrebn kapitlie musia zaopatrova silm celho nroda a star prevzat a i nov podnikania buduj v znanej miere na
podklade mylienky znrodovacej. Podobne ako v Sovietskom zvze, kde
plne nov mohutn priemysel vznikol na kolektivistickom podklade, tak
napr. i v Indii alebo Indonzii vznikaj nov nrodn odvetvia priemyslu
s plnm alebo iastonm vylenm skromnovlastnckej formy. V Sovietskom zvze, pravda, boli a s pritom predovetkm a nadovetkm rozhodujce politick a dogmatick vahy, vyluujce prpadne kad alie
ohady. Naproti tomu napr. v Indii je kolektivistick mylienka nie dogmou,
od ktorej sa za iadnych okolnost neslobodno odchli, ale skr mravnm
princpom, ktor nevyluuje, aby sa veda neho alebo spolu s nm neuplatnil
in, rovnako hodnotn mravn princp, pripajci hoci i individualistick
podnikanie na skromnovlastnckom podklade.

Nezmieritenos oboch extrmov

Zo vetkho horeuvedenho vyplva, e tak systm socialistick v jeho
extrmnej komunistickej podobe, ako aj systm kapitalistick v tej jeho forme, ktor zsadne vyluuje kad in hospodrenie, predstavuj extrmy,
ktor sa vzjomne odpudzuj. Ke sa potom udsk spolonos rozdel na
dva svety, ktor sa vyvjaj protichodnm smerom, potom z toho pochopitene vznik pnutie, ktor sa ahko me skoni katastrofou.
Mnoh marxisti tvrdia, e vyvrcholenm kapitalizmu je faistick politick systm. Tento posledn, ako sme toho boli svedkovia, zsadne nestrp
veda seba ni, o by sa mu vo vetkom bezpodmienene a na kadom poli
213

nepodrobilo. Na druhej strane socializmus marxistickej podoby hlsa a praktikuje teriu triedneho boja, t. j. boja proletaritu proti burozii, socialistickej mylienky proti kapitalizmu. Tento triedny boj m poda ortodoxnch
marxistov za konen cie nie iba zlepenie postavenia robotnckej triedy,
nie reformovanie a preformovanie kapitalizmu, nie vytvorenie strednho
hospodrskeho a socilneho systmu, ktor by prevzal z jednho i z druhho systmu len to, o je dobr a rozumn. Ale konen cie triedneho boja je
poda radiklnych marxistov pln znienie kapitalizmu a burozie,
vyhladenie kadej inej triedy mimo proletaritu, z ktorho sa vraj potom
spolu s prslunkmi zniench tried vyvinie beztriedna spolonos.
Ako vidie, oba protichodn systmy si vo svojich extrmoch siahaj
navzjom na ivot a chc jeden druhho vykoreni a znii. Medzi tmito
extrmami je nezmieriten boj na ivot a na smr. Vyplva to z ich zsadnej netolerantnosti, z ich totalitrstva, absolutizmu a dikttorstva. Ak by sa
bola udsk spolonos vo svojom doterajom vvine spravovala len touto
zsadou nsilia a pstnho prva, potom by sa bolo udstvo vzjomne u
dvno vyvradilo. A ak by sa udstvo teraz, ke vstupujeme do atmovho
veku, chcelo prida vlune tejto zhubnej zsady, potom netreba by prorokom, aby sa predvdalo pln znienie civilizcie a sn i udskho plemena. e sa udstvo tomuto smutnmu osudu dosia, pri vetkch poetnch katastrofch, ktor ho v historickom vvine zastihli, predsa len
vyhlo, za to mono akova inmu princpu, ktor prroda vtepila loveku
a jeho spolonosti. Je to princp tolerancie, lsky, vzjomnho porozumenia,
demokracie. Z tohto ivho a nevykorenitenho princpu sa ukazuje, e prirodzen povaha vec a zdrav rozum vyaduj, aby extrmny kapitalizmus
a extrmny komunizmus neovldli pole svojimi snahami o absoltnu totalitu, a nevrhli tak udstvo do katastrofy s neodinitenmi nsledkami.
Vybudovanie, podporovanie a propagovanie politickho, hospodrskeho a socilneho systmu stredu, ktor by zmieroval dva extrmy a znemooval ich zrku, to bola Beneova koncepcia, na ktorej pracoval cel
svoj ivot. I v tom bol iakom a nasledovateom T. G. Masaryka. Nazva tto
koncepciu malichernou a bezvznamnou mu len fanatici s klapkami na
oiach alebo biedne renegtske due.

214

K niektorm nespechom politiky strednej cesty

Skutonos, e Beneov pokus dosta politick a hospodrsky systm svojej
vlasti na stredn cestu po druhej svetovej vojne tragicky stroskotal, ete
neznamen, e je mylienka stredu neivotaschopn a neuskutoniten.
eskoslovensko je mal tt a jeho politika a osud nie s ete samy osebe
dokladom sprvnosti alebo nesprvnosti tej alebo onej politiky vo svetovom
meradle. Okrem toho si treba uvedomi, e nie jedna dleit udalos
v ivote nroda dokzala by vo svetle neskorch dejov nie poslednm
bodom vo vvine. Nie je lohou tchto riadkov, aby dopodrobna uviedli
vetky priny, pre ktor sa Beneov pokus nezdaril. Nesporn je, e tento
pokus mal alekosiahle nsledky vo vvine vec strednej a vchodnej Eurpy a znane zatarasil cestu praktickmu uskutoneniu koncepcie stredu
a skutonho mieru v tchto oblastiach. Ale nezdar jednho pokusu, i ke
mal alekosiahle neprajn nsledky, neznamen ete stroskotanie samotnej
mylienky, ktor sa me pri inch pokusoch znamenite osvedi. Tak napr.
Fnsko, ktor je rozlohou znane vie ako eskoslovensko, i ke potom
obyvatestva menie, s vekm spechom uskutouje politick, hospodrsku a socilnu lniu stredu, hoci m vemi nevhodn geografick polohu,
nakoko sa nachdza v bezprostrednom susedstve kolosa, proti ktormu len
nedvno dvakrt prehralo vojnu a ktor je najmocnejm reprezentantom
komunistickho extrmu, kdeto mocnosti druhho extrmu s aleko od
Fnska.
V zii to je India, potom obyvatestva po ne najv tt na svete,
ktor tak vo vntornej, ako i v zahraninej politike sstavne realizuje koncepciu stredu. Ona sa me sta po tejto strnke vedcim faktorom vo svetovom vvine. Je to tt s nrodmi starodvnych vekch kultrnych a nboenskch tradci. Svoju nezvislos si vybojovala nie so zbraami v rukch, ale pod vedenm jednho z najvch muov dejn Gndhho, bez
pouitia nsilia, pasvnou rezistenciou, vslovne zatracujc nsiln prostriedky v boji za docielenie politickch vsledkov. Tto zijsk mocnos, u
dnes majca vek morlny vplyv na ostatn svet, asom iste nadobudne aj
dostatok fyzickch sl, aby jej morlka a politika stredu, vyrovnvania,
nensilnosti, tolerancie a slobody bola repektovan aj tmi, ktor vo svojej
spupnej mocenskej povenosti dnes ete ni nechc zavi zo svojich
maximalistickch apirci. I ostatn nov samostatn zijsk tty, vytvo215

ren po druhej svetovej vojne, s potom obyvatestva vm ne severoamerick Spojen tty a nie ovea menm ne Sovietsky zvz, nasleduj
Indiu v tejto politike stredu.

Neutralitn mylienka stredu v politike sovietskych a inch ttnikov

Treba poznamena, e ani Sovietsky zvz nezamieta aplikovanie politiky
stredu, ke sa to hod do rmca jeho taktickho postupu v tej-ktorej otzke
zahraninej politiky. Tak pri vyrieen problmu nemeckej re a jej hodnoty
po druhej svetovej vojne sovietska vlda zastupuje stanovisko nutnosti
neutralizcie znovuzjednotenho Nemecka a u niekokokrt navrhla medzinrodne garantovan zkaz toho, aby mohlo Nemecko po svojom zjednoten uzavrie spojeneck a vojensk zmluvy s ktoroukovek mocnosou,
s ktorou bolo za poslednej vojny vo vojnovom stave. Nie je to ni in ako
silie o vytvorenie skoro 70-milinovej vekej nemeckej re, s nrodom vysoko kultrnym a spriemyselnenm, ktor by mala uskutoova a zachovva koncepciu stredu. Tto vera nemala by by poda toho ani politicky,
ani vojensky viazan ani k vchodnmu, ani k zpadnmu systmu. o Sovieti, aspo vo svojich diplomatickch ntach, zamaj so zjednotenou
nemeckou rou, to Masaryk a Bene dvno pred tmito sovietskymi nvrhmi naznaovali a usilovali sa docieli ohadne nrodov, leiacich zemepisne
medzi ruskm a nemeckm kolosom. Fakt, e za Masarykovej ry po prvej
svetovej vojne neboli ete zrel pomery, aby boli v tomto smere podniknut
vnejie politick kroky, a e za Beneovho prezidentstva pohltil naas nemeck kolos svojou prepotenciou priestor medzi Nemeckom a Ruskom, ba
vnejie ohrozovali i existenciu Sovietskeho zvzu, tak tieto skutonosti
nijak nevyvrtili sprvnos politickej mylienky osonosti vytvorenia psma
stredu medzi vchodnm a zpadnm reimom. Skutonosou bolo a je, e
medzi nemeckm a ruskm kolosom sa od Baltickho mora a dole
k Egejskmu moru nachdza rad strednch a malch nrodov a ttov,
z ktorch kad sm o sebe je prli mal alebo slab na to, aby sa sm, iba
vlastnmi silami mohol obrni proti expanzvnym zmerom zpadnho
alebo vchodnho kolosa. U z tejto samej skutonosti sa podva prirodzen
politick mylienka, e by sa tieto mal a stredn nrody mali dohodn
a vytvori si spojivo, pomocou ktorho by kad u seba doma udroval tak
politick, hospodrsky a socilny systm, ktor by ani jednmu z tchto
216

kolosov nemohol zavda zmienku, aby sa mieal do vec svojich susedov

a ovplyvoval ich vntorn vvin alebo dokonca ohrozoval ich samostatn
existenciu. Spolonmi silami by mohli tieto mal a stredn nrody vytvori
na obranu svojich neutralitnch zujmov tak morlnu a fyzick moc, ktor
by sa mohla rovna silm susednch kolosov a prinajmenom by hodne
paralyzovala ich vbojn chky.
Tto politick mylienka stredu viedla Palackho, ke osnoval plny
na reorganizciu Rakska. Tto politick mylienku zastupovala, viacmenej a do prvej svetovej vojny, i esk politika v Raksku a slovensk
politika v Uhorsku. Je zaujmav, e zstancom tejto politiky bol svojho asu
i zakladate Komunistickej strany eskoslovenska dr. meral, ktor, ako
sme videli, a do konca prvej svetovej vojny verejne hjil nutnos zachovania raksko-uhorskej monarchie, pretoe v nej videl dobr zklad pre monosti praktickho uskutonenia spomenutej vekej koncepcie stredu.
Udalosti po druhej svetovej vojne nielen e nevyvrtili, ale naopak
potvrdili sprvnos mylienky politickho, hospodrskeho a socilneho
neutralitnho psma pre stredoeurpske tty a nrody. Zstancami tejto
mylienky boli vetci vynikajci politick myslitelia a ttnici tchto nrodov. Formy, ktor navrhovali, boli rzne, ale zkladn mylienka bola
u vetkch rovnak. Palack si to predstavoval vo forme reorganizcie Raksko-Uhorska na podklade nrodnej a ttnej autonmie vetkch ho obvajcich nrodov. Maarsk ttnik a revolucionr Lajos Kossuth po nezdarenej revolcii psal v exile o nutnosti dunajskej konfedercie Uhorska (ako
jednotky s maarskou hegemniou) s podunajskmi balknskymi nrodmi
a ttmi. T. G. Masaryk hlsal u za prvej svetovej vojny nutnos zdruenia
samostatnch nrodov medzi Baltom a Egejskm morom. Ako prezident pomhal Beneovi pri utvoren tzv. Malej dohody (eskoslovenska, Juhoslvie
a Rumunska), ktor bola myslen ako krytalizan bod, ku ktormu sa
neskorie mali pripoji prpadne i Maarsko a Raksko. Milan Hoda sa
snail ako predseda vldy udomcni v praktickej medzinrodnej politike
mylienku nutnosti federcie podunajskch ttov. Aurel Popovici, rumunsk politik a spisovate, u pred prvou svetovou vojnou propagoval reorganizciu Raksko-Uhorska na podklade nrodnej autonmie vetkch jeho
nrodov a vydal o tom pozoruhodn knihu Vek Raksko. Popoviciho
mylienka nala horlivho zstancu v osobe dr. merala, neskorieho vodcu
s. komunistov. Prezident dr. Bene propagoval poas svojho exilu za druhej
217

svetovej vojny koncepciu konfedercie malch a strednch stredoeurpskych nrodov. V tej istej dobe vydal o tom istom predmete dr. Hoda
anglicky napsan knihu.38
Vetci tto ttnici a myslitelia si predstavovali usporiadanie pomerov
malch a strednch stredoeurpskych nrodov na podklade ttnej
samostatnosti kadho, ale vo vonejom alebo tesnejom zvzku, schopnom
ubrni ich proti mocenskm apircim obklopujcich ich kolosov. Zvzok
tchto nrodov mal zabezpei ich nrodn a ttnu samostatnos a zamedzi ich politickmu a hospodrskemu ovldnutiu mocnmi susedmi. V tomto bode sa stredoeurpska mylienka uvedench politickch mysliteov
podstatne lila od Mitteleuropy hlsanej rskonemeckm politikom Naumannom, ktor si tento zvzok stredoeurpskych nrodov predstavoval ako
hospodrsky a politick prostriedok v slubch rskonemeckej hospodrskej a mocenskej politiky v jej vbojnch apircich smerom na Bagdad
a Indiu. A lila sa i od panslavistickch snh ruskej vere, ktor sa na
upevnenie svojej imperialistickej politiky snaila dosta pod svoj vplyv mal
a stredn slovansk a in tty a nrody: za crskeho reimu pod titulom
pravoslvia alebo panslavizmu a za boevizmu pod titulom svetovej proletrskej revolcie a oslobodenia z kapitalistickho jarma. Tak germnska politika zpadn, ako i slovansk politika vchodn snaili sa a snaia sa poui stredoeurpske nrody ako svoj nstroj v borbe za dosiahnutm dominujceho postavenia vo svete. Aby to dosiahli, i v minulosti vdy hadeli zabrni tomu, aby sa medzi stredoeurpskymi nrodmi uskutonilo v akejkovek
forme zjednotenie, ktor by bolo nezvisl od nemeckho, resp. slovanskho
kolosa.
Ale i ke vemocensk kolosy ako znaj stredoeurpsku mylienku, predsa jej platnos aspo v obmedzenej miere prakticky uznvaj.
Dokladom toho je i Sovietskym zvzom podporovan pln poskho ministra zahraniia Rapackho, poda ktorho by malo by z Nemecka, Poska,
Rakska a eskoslovenska utvoren bezatmov psmo. V svislosti s tm
sa vyskytli i alie plny o tom, aby sa v strednej Eurpe vytvorilo z tcho
ttov zemie, na ktorom by bolo zbrojenie plne obmedzen a medzinrodne kontrolovan. Tto tendenciu v medzinrodnej politike, namieren na
38

Federation in Central Europe. Reflections and Reminiscences. London: Jarrolds Publishers,

1942. Slovensk vydanie pod nzvom Federcia v strednej Eurpe vylo v roku 1997 vo vydavatestve Kalligram.

218

urit neutralizciu stredoeurpskych ttov, sa nemeck kolos, tentokrt

zastpen zpadnm Nemeckom, sna vemone znemoni.

Nemeck problm a otzka stredu

Udalosti po druhej svetovej vojne potvrdili sprvnos mylienky stredu.
I ke Nemecko bolo katastroflne porazen a na urit dobu vyraden
z konkurencie s vemocami, medzi mysliacimi umi nemohlo by sporu
o tom, e to bude len doasn stav. Povojnov politika zpadnch mocnost
a i Sovietskeho zvzu podporuj mylienku, e je nutn Nemcom zabezpei
urit mocensk postavenie. Zpadn zodpovedn ttnici verejne hlsaj, e
bez ozbrojenia zpadonemeckej republiky neme by obrana Eurpy proti
prpadnm sovietskym tokom zabezpeen. Na druhej strane si Sovietsky
zvz vybudoval z vchodonemeckej republiky naprosto oddan mocnos so
znanmi brannmi silami a rd by videl, keby sa vchodonemeck reim
rozril po celej nemeckej ri. Takzvan zjednotenie Nemecka je oficilne
zastvanm programom tak zpadnej, ako i sovietskej politiky. Ke tak
z jednej, ako i z druhej strany s Nemci posilovan vo svojich prirodzench
mocenskch snahch, nedivme sa, e sa rysuje perspektva obnovenej nemeckej vemoci. Po katastroflnej porke, ak vo svojej histrii nikdy predtm nezaili, sa Nemci veru nemohli nazdva, e behom neuveritene krtkej doby sa znovu postavia na nohy, a to ete pomocou tch, ktorch chceli
vo vojne celkom znii tmi najbrutlnejmi prostriedkami. Znovuvzniknutiu nemeckej moci by sa bolo dalo na vemi dlh dobu zabrni, iba ak by
vazn mocnosti boli nemeck ru rozdelili na jej historick a tradin
ttne prvky. Ale k tomuto kroku sa vazn mocnosti z rznych dvodov
neodhodlali. Ale ke u raz mocnosti prijali za zklad svojej povojnovej
politiky voi Nemecku jeho zjednotenie, potom zdrav rozum by bol vyadoval, aby sa dohodli na jednotnej politike a na jednotnom postupe v nemeckej otzke. Len takto jednotn politika a jednotn postup by boli mohli
paralyzova nemeck nebezpeenstvo a usmerova vvin nemeckch vec
v tom zmysle, aby sa ony nevyvjali spsobom, ktor by nevyhnutne viedol
k takej ich mocenskej prepotencii, ak sme videli pred prvou a druhou
svetovou vojnou a v tchto vojnch. Len takto jednotn politika by mohla
Nemcov prevychova a presvedi, e ich vznam pre ostatn svet nie je
v ich vojenskej a imperialistickej arogancii a prepotencii, ale v demokratic219

kej spoluprci s ostatnmi nrodmi a v repektovan existencie nrodov menovite od nich slabch. Pre takto prevchovu boli po vekej porke v druhej svetovej vojne dan na nemeckej strane vetky psychologick predpoklady. Ale nejednota medzi Zpadom a Vchodom poskytla starej nemeckej mentalite dobr prleitos, aby znovu zaala dfa v obnovenie nemeckej moci poda starch tradci. A ke sa nejednota vemoc premenila
na tzv. studen vojnu, ktor hroz kad chvu vbuchom otvorench nepriatestiev, je len prirodzen, e star nemeck mentalita to vyuva vo svoj
vlastn prospech, teda nie v zmysle obrodenia vekch nemeckch kultrnych a humanitnch idelov, ale na znovuoivenie a utvrdenie vo dvoch
svetovch vojnch na hlavu porazenho snaenia, poda ktorho jedinm
bezpenm prostriedkom uplatnenia nrodnej vekosti je fyzick moc.
Vekomunistick politika sa domnieva, e tomuto nemeckmu nebezpeenstvu mono eli a Nemcov najbezpenejie prevychova iba ovldnutm celho Nemecka komunizmom. Sovietsky zvz nevyhlsil sce toto
snaenie za svoju oficilnu politiku, ale je nesporn, e takto snaenie je
v lnii svetovho komunizmu, a teda i komunizmu sovietskeho. Predci sovietskeho komunizmu netaja svoje presvedenie, e komunizmus je snaenie vo svetovom meradle a e kapitalizmus treba tie porazi vo svetovom
meradle. Vek zujem sovietskeho komunizmu na tom, aby sa zjednoten
nemeck ra skomunizovala, sa datuje u od ias Lenina. Na tchto skutonostiach nemen ni to, e oficilna zahranin politika Sovietskeho zvzu je po tejto strnke zdranliv. Ona toti mus pota so skutonosami,
a poda toho len pomaly, postupne a vemi opatrne kra k svojmu cieu.
Ale napr. predseda sovietskej vldy Chruov sa pri prleitosti svojej
nvtevy v Spojench ttoch na jese roku 1959 vyslovoval vo svojich
verejnch prejavoch vemi otvorene o zmeroch sovietskej a komunistickej
politiky. Myslm, e nik nepochybuje o tom, e ak by bol Sovietsky zvz
vyhral druh svetov vojnu sm a nie s pomocou zpadnch mocnost a ak
by bol sm obsadil cel Nemecko a nebol by sa musel deli pri jeho obsaden
so zpadnmi mocnosami, potom by nesporne cel Nemecko dnes u
zdiealo osud vchodonemeckej demokratickej republiky a Leninov sen by
sa bol stal skutkom za ivota Stalina. A ak by bol bval Stalin presveden
o tom, e povojnov zsah do vec zpadnho Nemecka nepovedie k tretej
svetovej vojne, iste by sa nebol zdrhal, aby za elom ovldania celho

220

Nemecka podnikol nieo, o o sa v prpade blokdy Zpadnho Berlna v roku 1949 mrne poksil.
Splnenie vekomunistickho sna o komunistickej nemeckej veri by
bolo z komunistickho hadiska nesmierne vekou udalosou. Ale neodstrnilo by to nemeck nebezpeenstvo. Nie je mysliten, e by sa 70-milinov
skomunizovan nrod, s vekmi schopnosami a vnimonmi vlastnosami Nemcov, nechal dlho dra v podru inej komunistickej mocnosti. Vade
tam, kde sa komunisti dostali k moci, ich prvou a hlavnou starosou bolo,
aby vybudovali siln armdu, vyzbrojen najmodernejmi zbraami
a podporovan militaristickm duchom, systematicky pestovanm v nrode,
ponc od malch det v klkach a do vetkch intitci a organizci
dospelho obyvatestva. Komunistick vek Nemecko iste nebude tvori
vnimku v tomto procese a ned si vzia to, o bolo koncedovan nepomerne menm ttom, ako Posku, eskoslovensku, Maarsku, Rumunsku, Bulharsku, Albnsku at., ktor si vetky vybudovali siln armdy, niektor
z nich vie, ne im to mierov zmluvy po druhej svetovej vojne dovolili.
Takto a podobne vybudovan a vyzbrojen armda 70-milinovho komunistickho Nemecka by o do moci, vcviku, bojaschopnosti a organizovanosti veru sotva zaostvala za ervenou armdou Sovietskeho zvzu. Bola
by to v Eurpe, mimo Ruska, najvia armda. Nemeck militarizmus,
ktor bol vo dvoch svetovch vojnch na hlavu porazen, by znovu povstal,
v inej forme a s inou ideolgiou, ale v tej istej intenzite, ak nie ete vej,
ne za Wilhelma a Hitlera. Je mysliten, e takto znovuvzkriesen a posilnen nemeck nrod, z ktorho vyiel Marx a Engels a ktor mal vdy najlepie organizovan robotncku triedu a ktor bol uiteom ete i Lenina
a v mnohom i Stalina, je mysliten, e by sa tento nrod rodnej pdy
marxizmu uspokojil s podradnm postavenm mench udovodemokratickch ttov? Je mysliten, e by Nemci so svojimi organizanmi schopnosami neprevili vemi rapdne v socialistickom saen ete i nrody
Sovietskeho zvzu, z ktorch mnoh s, i napriek u dosiahnutm vekm
pokrokom, predsa len vo vvine dos pozadu? 70-milinov komunistick
Nemecko by bolo ochva vemi nebezpenm konkurentom vekch komunistickch mocnost v komunistickom svete. Kam a vedie takto konkurenn boj medzi vodcami komunistickch ttov, to sme videli v prpade
sboja Stalina s Titom. Nehovorm ani o tom, e i nemeck komunistick
vemoc by sa snaila zaisti si vplyv na vvin vec malch a strednch
221

stredo- a vchodeurpskych ttov. Ako komunistick rusk vemoc prevzala z crskej politiky panslavistick snaenie a zaodela ho do formy zodpovedajcej komunistickmu svetonzoru, tak prevezme komunistick nemeck z niekdajch imperialistickch reimov Nemecka ich Drang nach
Osten. Dve komunistick moci sa mu potom dosta i do konfliktov, ale
mu sa aj dohodn a rozdeli si sfru vplyvu.
Skomunizovanie Nemecka nezabrni tomu, aby sa stredoeurpske
mal a stredn tty neocitli medzi dvoma mlynskmi kamemi. Tu si treba
pripomen posunutie posko-nemeckch hranc na iaru Odry a Nisy, o
znamenalo zabratie skoro ptiny zemia predvojnovho Nemecka, a to zemia, ktor bolo u mnoho storo obvan Nemcami. Tto hranicu nantil
Sovietsky zvz Posku, aby ho odkodnil za to, e mu odal skoro cel
vchodn polovicu predvojnovho Poska. Je mlo mysliten, e by sa
Nemci s takouto hraninou iarou natrvalo uspokojili, nech s akhokovek
zmania. Tm menej bude spokojn s touto iarou znovuzjednoten nemeck ra, i ke bude komunistick a i ke ju vchodonemeck komunisti
na tento as z taktickch dvodov uznvaj. Taktick zvraty s v komunistickej politike ast. Obraty o 180 stupov patria do arzenlu zbran jej
politiky. Otzka nemecko-poskch hranc je pole, kde takto zvraty jednho da mu nasta. I otzka sudetskch Nemcov alebo aspo ich znanej
asti sa me sta predmetom takhoto zvratu. Na tieto problmy sa 70milinov komunistick Nemecko prirodzene bude pozera inak, ne to rob
dnen 17-milinov, nie celkom samostatn vchodonemeck demokratick republika. Ak neprde pre tieto alebo pre in otzky medzi nemeckm
a ruskm komunistickm kolosom ku konfliktu poda toho vzoru, ktorho
sme svedkami v prpade Juhoslvie, ale ak sa tieto dva kolosy dohodn,
potom sa to me sta jedine na kor Poska a eskoslovenska. Ak by ale
dolo hoci i len k diplomatickmu konfliktu, potom by nastalo rivalizujce
preahovanie ttov leiacich medzi komunistickmi kolosmi z jednej strany
na druh, ich stle ovplyvovanie jednm alebo druhm sperom, neprestajn mieanie sa do ich vntornch vec a nakoniec ich prpadn ntenie,
aby sa zastnili i prpadnho ozbrojenho konfliktu na jednej alebo druhej
strane. Tieto mal a stredn tty bud bu kompenzanm objektom pri
dohode dvoch komunistickch veliknov, alebo sa stan dejiskami neprestajnch intrg a zo zahraniia ivench vntornch rozporov, spojench
s vekmi mravnmi a hospodrskymi kodami a politickm padkom, aby
222

nakoniec ich zemia poskytli, mono, i bitevn polia, na ktorch potom t

vek bud chcie definitvne vyriei svoje problmy. Mal a stredn stredoa vchodeurpske tty a nrody sa bud musie proti svojej vli a proti
svojim nrodnm zujmom zastni sporov, do ktorch ich ni nie je, ale
do ktorch ich zatiahne jedna alebo druh konkurujca si vemoc isto len
preto, aby tto mal boli zapriahnut, ako bezpodmienene poslun sluobnci, do lohy vykonvateov cudzch zujmov.
Tto prekrna situcia stredoeurpskych ttov nastane, pravda,
i v prpade, ak by sa zjednoten Nemecko vntropoliticky nerozhodlo pre
komunizmus, ale vyvinulo sa inak ako mocn tt. Monos konfliktu pre
vchodonemeck hranice bude vtedy ete pravdepodobnejia, ale bude tu
i monos nejakej dohody na kor Poska a eskoslovenska. Tieto pre samostatnos a nezvislos stredo- a vchodoeurpskych ttov nebezpen
monosti nebud vylen ani vtedy, a skr zven, ak sa Nemecko stane
sasou zpadoeurpskeho vojenskho a politickho systmu. Len formy
bud sn in, v ktorch sa to nebezpeenstvo objav a uplatn. Star chamberlainovsk politika, ktor obetovanm strednho stredoeurpskeho ttu
chcela uzmieri a ukoji dravos pangermnskej vemoci, by sa mohla opakova v ete horom vydan, ponkajc raz nemeckmu, raz sovietskemu
sperovi raz jednu a raz druh z neastnch obet.
Ani v prpade tzv. neutralizcie zjednotenho Nemecka by neprestala
prekrnos situcie malch a strednch stredoeurpskych ttov. Takto
neutralizcia by mohla ma vznam, len ak by sa uplatnila nielen na poli
zahraninej, ale i vntornej politiky. Takzvan neutrlne Nemecko, ktor by
sa bu dobrovone, alebo nsledkom rznych vplyvov a praktk priklonilo
vo vntornej politike ku komunistickmu smeru, nemohlo by by ani zahraninopoliticky neutrlne, pretoe poda vekomunistickch smernc komunistick tt mus i vntorne automaticky robi zahranin politiku v zhode
so Sovietskym zvzom, ak sa s nm nechce dosta do akho konfliktu, ako
to bolo napr. s Juhoslviou.
alej si treba uvedomi, e zahraninopolitick neutralita Nemecka,
ak by mala by inn, musela by by garantovan nielen zpadnmi mocnosami, ale i Sovietskym zvzom. A aby to nebolo iba garantovanie na
papieri, museli by sa vetky mocnosti, teda Zpad s Vchodom, dohodn
nielen na jednotnej politike voi Nemecku, ale na jednotnej politike vo vetkch dleitch otzkach svetovej politiky vbec. Takto dohoda nie je
223

vemi pravdepodobn. Vek ideologick rozpory, ktor delia Zpad od Vchodu, no a revoluno-dynamick postoj komunizmu k tzv. kapitalistickm
alebo socilno-reformistickm ttom znemouj, aby mohlo prs k nejakej trvalejej dohode. Z taktickch dvodov je ahko mon, e jedna alebo
druh strana sa naas zriekne uplatovania niektorch svojich poiadaviek.
Ale napr. Sovietsky zvz sa nikdy neme natrvalo zriec toho, o mu
vytili Lenin a Stalin za jeho najvy cie, toti aby bol mocensky najsilnejm nstrojom v akcii komunizmu na znienie kapitalistickho sveta. Ke
sa przvukuje, e komunistick svet me pokojne i veda sveta kapitalistickho, treba tomuto uisovaniu rozumie tak, e ono plat iba potia,
pokia mocnosti komunizmu neuznaj, e je doba u zrel na to, aby aktvne
a vetkmi svojimi mocenskmi prostriedkami zasiahli do prirodzenho
procesu, o ktorom sdia, e nezvratne povedie k zniku kapitalistickho
a socilno-reformistickho sveta. I najv doasn stupok a i najpriateskejia dohoda o om znamen v komunistickej politike iba kratiu i dlhiu
prestvku, po uplynut ktorej nevyhnutne nastane pokraovanie vo vekej
ideologickej a mocenskej akcii.
Akokovek sa vak veci vyvin, jedno je ist, e dokia bude existova
Rusko alebo nejak in komunistick vemoc, bude trva aj ideologick rozpor medzi Zpadom a Vchodom. Nejde tu iba o rozpor medzi kapitalizmom
a komunizmom, ale i medzi mylienkou demokratickou a dikttorskou. Diktatra proletaritu bola zakladatemi socializmu Marxom a Engelsom osnovan sce ako reim prechodn kvli uskutoneniu beztriednej spolonosti,
m by potom odumrela aj sama intitcia ttu, ale Stalin dal u tejto
prechodnosti podivn prchu, ke vyhlsil, e dokia bude trva tzv. kapitalistick obkenie Sovietskeho zvzu, t. j. dokia bud i nesocialistick
vemoci na svete, bude nutn prida sa systmu diktatry, silnej armdy
a polcie, vbec pevnej a bezohadnej ttnej a stranckej aparatry. Nie je
treba vysvetova, e tto stalinsk defincia znamen predenie prechodnosti diktatry proletaritu na alie desaroia a sn i storoia. Nehovoriac ani o tom, e dikttorsk systm sa bude musie udra i po prpadnom
pde vetkch nekomunistickch vemoc, pretoe sm komunizmus, naraziac vdy na elementrny odpor udskej prirodzenosti, ned sa zachova
inak len nsilnmi metdami.
Rozpory medzi kapitalisticko-demokratickou a komunisticko-dikttorskou ideolgiou a medzi mocnosami tieto ideolgie zastupujcimi bud
224

trva, dokia len bude existova o i len jedna vemoc jednej alebo druhej
ideolgie. Ideologick rozdielnosti samy o sebe by nemuseli ete vies ku
konfliktom, keby neboli spjan s vemocenskmi zujmami. Sny starch
komunistickch a anarchistickch idealistov, e uskutonenie komunistickho reimu raz navdy odstrni a znemon vemocensk a ttno-velikske chky a privedie automaticky mierov pomery, sa rozplynuli v nivo.
Naopak, udalosti zvl po druhej svetovej vojne jasne dokazuj, e i komunistick ideolgia a snaenia s mohutnm stimulantom vemocenskch
vn.
Ale i keby v Rusku dolo k zmene reimu a ono prestalo by vodcom
svetovho komunizmu, sotva by bolo mon oakva nejak dlhotrvajci
padok ruskej moci. U sama obrovitos ruskho nroda, jeho nesporn
snaha o pokrok, jeho prirodzen vek vlohy, jeho vek histria a tradcie,
no a sily, ktor v udovch masch rozprdila komunistick revolcia, zabezpeuj, e tento nrod bude i naalej hra svoju vek historick lohu
vo svete a medzi svetovmi mocnosami.
i u bude Nemecko zase takou vemocou, akou bolo pred svojm
pdom, alebo i bude iba siastkou, a to pravdepodobne vemi smerodajnou, nejakej zpadoeurpskej nie, alebo i bude v sinnosti s Amerikou
hra svoju lohu, jedno je ist, e toto Nemecko a tento Zpad i v budcnosti bud ma doinenia s Ruskom, i u s komunistickm, i inm. A medzi
Zpadom a Vchodom vdy budeme lea my, eskoslovensko, Posko,
Maarsko, Raksko, Rumunsko at. S to geografick fakty, ktor sa nedaj
odini. Ak nechceme by rymi bbkami vo vemocenskej hre zpadnch
a vchodnch vemoc, ak nechceme by nimi absorbovan, ak chceme s
svojou cestou, ktor zodpoved naim zujmom, slovom, ak si chceme
zachova nau skuton nrodn existenciu poda vlastnch nrodnch
tradci a s vlastnou kultrou a myslenm, potom sa z nho prirodzenho
geografickho rozpoloenia stredu samosebou ukazuje i to, e i v politike,
v ideolgii, v kultre, v ttnosti, vo svojom hospodrskom a socilnom systme musme zachovva stredn lniu, ktor nm umouje, aby sme boli
rovnakm spsobom priatemi ako vchodnch, tak zpadnch mocnost
a aby sme vaka tomuto poloeniu mohli psobi i na urovnan tchto rozporov. Je samozrejm, e iadny z vchodo- a stredoeurpskych malch nrodov neme tto lohu s spechom vykona sm, pretoe jemu sammu,
odlenmu od ostatnch malch a strednch nrodov, chba na to
225

dostatok sl, nevyhnutnch pre tto lohu. Len v uritom spojen vetkch
tchto malch a strednch nrodov je zruka toho, aby sa mohlo uskutoni
vytvorenie strednho tvaru nezvislch a samostatnch stredo- a vchodoeurpskych malch a strednch ttov, nevyhnutnho pre zachovanie eurpskeho mieru a uitonho i z hadiska svetovho mieru. O dosiahnutie
tohto alebo jemu podobnho politickho ciea usilovali mnoh nai vlastenci
a ttnici, ale i vynikajci muovia inch zastnench nrodov. Tto vek
mylienku stredu nemono odby fierlingerovskm pohdavm gestom.
Neplat ani argument, e dosia vetky pokusy o zriadenie takhoto
stredoeurpskeho tvaru boli bezvsledn a e i politika stredu dr. Benea
stroskotala. Z vvinu medicnskych vied, fyziky, chmie, mechaniky, ale
i ostatnch vednch odborov a i z praktickho ivota je dostatone znma
sksenos, e mnoh vynlezy i epochlneho vznamu a in mylienky, ktor sa neskorie znamenite osvedili v praktickom ivote, museli asto prejs
tnistou cestou optovnch nezdarench pokusov, ne sa nakoniec predsa
len presadili a nali veobecn uznanie.
Podobne sa maj veci i s politickmi mylienkami. Nebolo politickej
mylienky, ktor by pri snahch a pokusoch jej praktickho uskutonenia
nebola narazila na vehementn odpor, posmech, zdrvujce kritiky. Ale ak to
bola mylienka zdrav, rozumn, mravn a veobecnm potrebm vyhovujca, potom sa nakoniec napriek vetkm prekkam predsa len uplatnila.
Zstancovia mylienky zvzu samostatnch a nezvislch nrodov od Baltu
a k Jadranskmu alebo Egejskmu moru nemusia preto zfa.

226

XIII.
KU KRITIKE S. POLITIKY USKUTOOVANEJ V OBDOB
OD NSTUPU HITLERA K MOCI V NEMECKU A K MNCHOVU

Dosia som sa zaoberal politikou, ktor T. G. Masaryk, dr. Bene a spolu

s nimi politici eskoslovenskch koalovanch strn sledovali a robili v prvom obdob nho samostatnho ttneho ivota. alej sa mi treba zaobera
politikou vld republiky od roku 1933 a do mnchovskej katastrofy v roku
1938. Tto druh perida je charakterizovan nastpenm Hitlera k moci
v Nemecku, jeho stlym tlakom na vetky susedn tty, machinciami nemeckch nacistov a talianskych faistov, vntornm a zahraninm oslabenm Franczska, padkom vplyvu Spolonosti nrodov a konene zblenm
Franczska a eskoslovenska so Sovietskym zvzom a uzavretm aliannej
zmluvy s nimi.

Pohntky zmluvy so Sovietskym zvzom

V roku 1935 uzavrel dr. Bene so Sovietskym zvzom zmluvu o vzjomnej
vojenskej pomoci. Fierlinger preto nemohol vytka Beneovej politike, e
sa v druhom obdob naej predmnchovskej ttnej samostatnosti neopierala
dostatone o Sovietsky zvz. Zato vak vo svojom pamflete typickm
spsobom odbavil tto vznamn Beneovu politiku jednou jedinou, a to
zlomysenou vetou. Ke najprv opsal obojak, neprimn a zradn politiku
vtedajieho franczskeho predsedu vldy a neskorie ako zradcu popravenho Lavala, ktor za Franczsko podpsal v Moskve spojeneck zmluvu Franczska so Sovietskym zvzom, pripojil k tomu Fierlinger tto vetu:
Myslm, e nechybuji, kdy tvrdm, e piblin obdobn dvody vedly
i s. zahranin politiku k tomu, aby se chopila francouzsk iniciativy
a aby v rmci tzv. vchodnho paktu byla podepsna obrann smlouva s SSSR.

K tejto vete treba poznamena, e Fierlinger sa nemusel dohadova, o je

Beneova politika voi ZSSR, pretoe bol o nej presne informovan, a to tak
presne, ako mlokto in v republike. Fierlinger toti patril v tej dobe
227

k najuiemu priateskmu kruhu dr. Benea. Zastupoval vtedy Beneovu

politiku na vznamnom mieste viedenskho vyslanca republiky. Ke svoju
misiu vo Viedni skonil, poveril ho Bene vedenm politickho odboru, t. j.
najvznamnejieho odboru ministerstva zahraninch vec. A o rok neskorie ho vyslal do Moskvy ako vyslanca SR. Pred tmto svojm priateom
nemal Bene v zahraninej politike iadne tajnosti, najm nie vo veci politiky voi Sovietskemu zvzu. Fierlinger teda dokonale poznal mysly a pohntky beneovskej politiky a vo vetkom s ou bezvhradne shlasil. Pravda, dnes, po svojom pyramidlnom prevrate, sa k tomu neme prizna. Preto pe o Beneovej politike, e myslm, e nepochybuji... A aby poriadne
a achetne kopol do mtveho Benea, porovnva jeho politick charakter
s bezcharakternm zradcom Lavalom, hoci dobre vie, e Bene nemal nikdy
ni spolonho ani s osobou, ani s politikou tejto smutnej figry franczskeho politickho ivota.

Vntorn konsolidovanos SR a hospodrska krza

Aby sme dobre rozumeli politike dr. Benea, ktor uskutooval v druhom
obdob predmnchovskej republiky, treba si uvedomi fakt, e sa republika
pomocou masarykovskej politiky s. vld prvho obdobia ttnej samostatnosti vyvinula v jeden z najusporiadanejch a najdemokratickejch ttov
v Eurpe. Okrem pangermnskych stretencov a eskoslovenskch komunistov bola tto skutonos veobecne uznvan. Ete i Sovietsky zvz to
uznal. Fierlinger vo svojej knihe V slubch SR (zv. I.) pe pri prleitosti
okupcie eskch zem hitlerovskmi vojskami o diplomatickej nte, ktor
v mene sovietskej vldy odovzdal minister zahraniia ZSSR Litvinov nemeckmu vevyslancovi v Moskve Schulenbergovi. V tejto nte sovietska vlda
protestovala proti okupcii eskoslovenska a svoj protest odvodnila medzi
inm i touto vetou:
... ve skutenosti mezi vemi evropskmi stty po prvn vlce byla
eskoslovensk republika jednm z neetnch stt, v nich byl zajitn vnitn klid a mrumilovn zahranin politika. (Cituje Fierlinger
v uvedenej svojej knihe na s. 202).

V tomto zmysle prehovoril Litvinov za Sovietsky zvz i na zasadnutiach

Spolonosti nrodov.
228

Je nesporn, e a do nastpenia Hitlera k moci v Nemecku v roku

1933 sa i nrodnostn pomery v SR, vaka masarykovskej politike, do
znanej miery upokojili a konsolidovali. Tri vek nemeck strany (a sce
socilni demokrati, agrrnici a kresansk socili), ktor zastupovali vinu
nemeckho obyvatestva v republike, vstpili do vldnej koalcie a do vldy
s. republiky a vykonvali aktivistick ttotvorn politiku v spoluprci
s eskoslovenskmi stranami. I exponent autonomistickho hnutia na Slovensku, Hlinkova udov strana bola od roku 1926 do roku 1929 zastpen
v obianskej vldnej koalcii a mala ministrov vo vlde. Z tejto spoluprce
priniesla pre Slovensko krajinsk zriadenie so slovenskm krajinskm zastupitestvom a slovenskm krajinskm vborom.
U v prvom obdob eskoslovenskej republiky sa rozmohol po vetkch zemiach ttu tak rozsiahly stavebn ruch, akho v takej krtkej dobe
nikdy predtm ani v eskch zemiach, ani na Slovensku nebolo. I hospodrske pomery sa vyvjali uteene. Neby prechodnej vekej hospodrskej
krzy v rokoch 1929-1932, bolo by eskoslovensko i na hospodrskom poli
dosiahlo ete vieho rozmachu. Ale tto krza nebola zavinen eskoslovenskmi pomermi, ani eskoslovenskou politikou. Bola to krza svetov,
ktor zastihla eskoslovensko hlavne preto, e jeho nevyhnutn potreba
surovn a i nevyhnutn odbyt jeho priemyselnch a inch vrobkov boli
odkzan v podstatnej miere na zahranin trhy. Zahranin hospodrska
krza mala takto za nsledok krzu a nezamestnanos v eskoslovensku. Ale
akonhle sa krza v zahraninch krajinch uvonila, nastalo i postupn
zlepenie eskoslovenskch hospodrskych pomerov a bytok nezamestnanosti.
Inak dnes u vieme, e nielen tzv. kapitalistick krajiny, ale i tty
komunistick, resp. komunistickou stranou ovldan, maj svoje krzy. Ke
Lenin zaviedol svoju nov ekonomick politiku (NEP), bol k tomu nten
predchdzajcou vekou krzou sovietskeho hospodrstva. T krza bola
spojen s vekm hladomorom, ktormu padlo za obe niekoko milinov
ud. Ke Stalin robil svoju vek akciu proti kulakom, odniesli to sttisce
obyvateov svojimi ivotmi. To, o Chruov odhalil na XX. zjazde o Stalinovom reime, bolo tie znakom hlbokej krzy sovietskeho systmu. Vbuch
v poskej Poznani v roku 1956 a vetko, o s tm sviselo, odhalilo i krzov
stav poskho udovodemokratickho hospodrstva. Brliv udalosti v Ma-

229

arsku na jese roku 1956 mali svoj pvod v krzovitosti a v nedostatkoch

udovodemokratickho hospodrstva za Rkosiho reimu.
Je pravda, e to boli krzy len prechodn. Ale i vetky kapitalistick
krzy boli dosia len prechodn a po kadej nasledoval zas hospodrsky
rozmach. Kad hospodrsky systm m svoje vhody i nevhody. Kad
m obdobia svojho rozkvetu, ale i doby, ke sa objavuj neprjemn znmky
krz. Ani socialistick systm netvor vnimku z tohto hospodrskeho a spoloenskho zkona. Ide len o to, aby sa sstavne pracovalo na vyvarovan sa
vemonch hospodrskych akost, resp. aby sa ich inky zmierovali.
Kapitalistick systm si tto potrebu zaal uvedomova len nedvno, hlavne
pod dojmom socilno-reformistickch, ale i revolunch snh robotnckych
strn. Na druhej strane je ilziou, ke si niekto mysl, e hospodrsky
systm komunistami propagovan a realizovan raz navdy urob koniec
kadej monosti nejakej hospodrskej krzy alebo inej tomu podobnej akej
kalamity. Krzy v hospodrstve v ttoch s neslobodnou a vldne usmernenou tlaou sa daj ahko zastrie, a i trestnos kadej informcie o nepriaznivch hospodrskych zjavoch prispievaj k tomu, e sa vonkajie zdanie
vdy nezhoduje so skutonm stavom vec. Naproti tomu v ttoch slobodnej tlae a inch demokratickch slobd i najmen prznak krzovitosti
vyjde okamite najavo a odhal sa verejnosti.
Majc na zreteli skutonosti a sksenosti hospodrskych systmov,
praktizovanch v krajinch ovldanch komunistickmi stranami, neme
by sudok o hospodrskej politike vld prvej republiky ani zaleka tak
prkry, ako ho vynaj komunisti. A ani preto neme by sporu o tom, e
Sovietsky zvz, vzhadom na vykonan ohromn prcu eskoslovenskch
vld prvej republiky a eskoslovenskho udu na kadom poli, mal pln
pravdu, ke pri znien Masarykovej republiky Hitlerovm nsilm kontatoval, e tto republika bola po prvej svetovej vojne jednm z nemnohch
ttov, v ktorch bol zabezpeen vntorn pokoj a mierumilovn zahranin politika.

Osudn inky Hitlerovho nacizmu

Sovietskym zvzom takto uznan spenos vntornej a zahraninej politiky Masaryka a Benea a z toho rezultujca konsolidovanos SR bola tom
v oku pangermnskej faistickej politiky. Hitler rozprdil nacionalistick
230

a imperialistick vne vetkch Nemcov. Nikdy vo svojej histrii nevidela

Eurpa tak rozvnen a agresvne nacionalistick hnutie, akm bol hitlerovsk nacizmus. A ani nikdy nebolo tak dokonale organizovan a surovm
militaristickm duchom naplnen masov hnutie, ak bolo to, ktor dal
Hitler do pohybu. Je len prirodzen, e toto mohutn hnutie, ktor zachvtilo ohromn vinu obyvatestva Nemecka, neostalo bez vplyvu na nemeck meniny v susednch ttoch. Ete i Nemci v Maarsku, ktor storoia trvajcim maarizanm procesom zdanlivo u celkom stratili nemeck
nrodn povedomie, ba i reovo sa prispsobili panujcemu maarskmu
ivlu, naraz, akoby elektrizovan Hitlerom a jeho uenm, zobudili sa z nacionlneho spnku a nielen e zaali poadova nrodn prva, na ktor u
dvno predtm zabudli, ale spojili sa s hitlerovskmi nacistami a rozvracali
samostatnos a nezvislos svojej uhorskej vlasti, ktorej boli vdy predtm
bezpodmienene vernmi obanmi.
Ke takto psobilo hitlerovsk vek Nemecko na milinov meninu
Nemcov v Maarsku a i na Nemcov v balknskych ttoch, nemajcich iaden zemepisn svis s nemeckou rou, ako sa potom mono divi tomu, e
nacizmus re mocne zapsobil na mysle eskoslovenskch Nemcov, obklopench zo vetkch strn nacistickou verou, na tch Nemcov, ktor ete
len nedvno, pred utvorenm SR, boli vldnucim nrodom v RakskuUhorsku, a v eskch zemiach sa museli zriec svojho privilegovanho panskho postavenia a uskromni sa v eskoslovenskom tte ako i ke plnoa rovnoprvna ale predsa len nrodnostn menina? Hitlerova vlna
zachvtila Nemcov na celom svete a len ich vemi mal zlomok bol proti nacizmu imnny. Elementrnos tohto hnutia a pecifick psychologick rozpoloenia nemeckej due spsobili, e sa k nacistom pridali, zvl po ich
rznych zahraninopolitickch spechoch, ete i mnoh z ich bvalch zaprisahanch odporcov, a len asom a postupne od nich odpadvali, ke sa
ukzalo, e vojna vyvolan Hitlerom sa neskon pre Nemcov tak, ako im to
ich vodca vdy najkategorickejie predpovedal. Toto elementrne hnutie 70milinovho, vzdelanho, vborne organizovanho, priemyselne vysoko
vyspelho vekho nroda s agresvne bojovnmi politickmi tradciami
zaahlo na cel Eurpu a prirodzene zaahlo na svojho suseda na vchode,
na eskoslovensk republiku a na jej trojmilinov nemeck meninu,
nespokojn hlavne preto, e stratila predtm tradin nadvldu nad eskm
nrodom.
231

Tto elementrna sila to bola, o otriasla lojalitou nemeckho obyvatestva k SR, o inak u vekej asti naich Nemcov, z dvodov, ktor som
u naznail, nebolo akou lohou. Nai Nemci, zachvten touto elementrnou silou, postupne opali svojich vekch a do budcnosti vidiacich
ttnikov, ako Spinu a Czecha,39 a nechali sa vies radej nacionlnymi vami ne chladnou, rozumnou politickou rozvahou. Ete i mnoh socilni
demokrati, vern s. republike a do poslednej chvle, dali sa neskr oslepi
Hitlerovmi spechmi. O tom, e mnoh komunisti sa premenili na horlivch nacistov, vie kad, kto sa s tmito ivlami dostal proti svojej vli do
styku v koncentranch tboroch alebo inde. Mono poveda, e cel nemectvo, na celom svete, a na mal vnimky, podahlo nacistickmu moru.
Tto elementrna sila nepsobila vak len na Nemcov. Ona povzbudzovala
a posilovala vetky odstrediv a nespokojn ivly i inch nrodov. V eskoslovensku podporovala radiklne elementy slovenskch udkov, v Juhoslvii posmeovala chorvtskych separatistov. Samozrejme, e i maarsk
iredenta na Slovensku, v Rumunsku, v Juhoslvii a horthyovsk protieskoslovensk, protijuhoslovansk a protirumunsk reakn reim v Budapeti
mali v nacizme vplyvnho spojenca. Ete i beckovsk Posko, ktor sa neskr stalo Hitlerovou obeou, bolo pangermnskym nacizmom nesmierne
povzbudzovan vo svojich chkach na esk a slovensk zemia.
Fierlinger, pravda, vo svojom pamflete o tejto elementrnej nemeckej
nacionalistickej sile nechce ni vedie a rozkladn vplyv tejto sily na eskoslovenskch Nemcov a na separatistickch udckych extrmistov pripisuje na vrub koalinej politiky s. vld. Poda neho nie Hitler a pangermnsky nacizmus, ale buroasn koalice zplodila Henleina! Doslovne tento
npis dva vo svojom pamflete kapitole, v ktorej skma priny rozmachu
hitlerovskho hnutia medzi eskoslovenskmi Nemcami. A v tej istej kapitole tvrd, e si luck hnut vypstovala koalin politika. Tento v slovenskch veciach totlny ignorant vbec nevie, e udcke hnutie, ako hnutie
irokch udovch ms, existovalo na Slovensku nepretrite u od devdesiatych rokov minulho storoia a hralo u za uhorskch vld lohu v slovenskom politickom ivote.

39

Franz Spina (1868-1938) a Ludwig Czech (1870-1942), eskoslovensk politici nemeckej nrodnosti, odporcovia nacizmu. Ludwig Czech zahynul v koncentranom tbore v Terezne.

232

O nedobrovonch pomocnkoch rozmachu nacistickej moci

Skmajme teraz, kto to bol, kto znane prispel v Nemecku a i v eskoslovensku k tomu, e nacistick hnutie mohlo nadobudn tej hrozivej moci,
ktorou potom uvrhlo cel svet do stranej katastrofy druhej svetovej vojny.
O nedobrovonch rozduchvaoch nacistickej moci Fierlinger mdro ml.
Treba preto kvli kontatovaniu historickch skutonost poveda o tom
niekoko viet.
Ke prv prezident nemeckej demokratickej republiky, vzniklej po prvej svetovej vojne, socilny demokrat Fritz Ebert umrel v roku 1925, vstpilo Nemecko do kritickho tdia svojho vvinu. Ilo o to, aby weimarsk
republika neopustila stavou jej naznaen demokratick cestu a nedostala
sa do rk reaknch a konzervatvnych ivlov, ktor len hali na okamih,
aby zvrtili mlad nemeck demokraciu. Weimarsk stava dala prezidentovi republiky dostatok moci, aby mohol vplva na politiku ttu. Zlealo
preto hodne na tom, kto bude Ebertovm nstupcom na prezidentskom
stolci. Demokratick prezident by mohol silne dra v achu reakn elementy. Naproti tomu reakn prezident prirodzene favorizoval vetko, o
cielilo na oslabenie a i odstrnenie demokratickch intitci a socialistickch vymoenost.
V nemeckom politickom ivote sa v tej dobe uplatovali tri smery. Za
demokratick zriadenie sa zasadzovala socilna demokracia, vtedy u zase
zjednoten, a tzv. Centrum, politick zdruenie nemeckch katolkov. Nemeck praviiarsku reakciu zastupovali konzervatvne statkrske strany
a strany vekho priemyslu a bankrov. aviiarske revolun tendencie
uplatovali komunisti. Hitlerova strana bola vtedy ete len vo svojich nepatrnch zaiatkoch. Ale u vtedy bolo zrejm, e sa toto demagogick, prepiato nacionlne, protisocialistick, nacistick hnutie me vyvin k viemu rozmachu len pod patrontom reakcionrskeho panstva. Za takhoto
stavu vec volili v roku 1925 v Nemecku prezidenta. Poda Weimarskej
stavy ho nevolil parlament, ale vetci volii priamym hlasovanm. Prv kolo neprinieslo rozhodnutie. Kandidt pravicovch obianskych strn Jarres
obdral 10,5 milina hlasov, kandidt socilnej demokracie Braun skoro
8 milinov hlasov, katolcky centrumista Marx 4 miliny a komunista Thlmann skoro 2 miliny hlasov. Musela by vykonan nov voba. Poda predpisov stavy mohli pri tejto nhradnej vobe kandidova aj in kandidti,
233

a o bolo ete dleitejie, stava predpisovala, e z tejto druhej voby vyjde

ako zvolen prezident ten, kto obdral zo vetkch kandidtov najviac hlasov, i ke to nebola absoltna vina. Demokraticky zmajcim stranm
preto muselo s o to, aby postavili spolonho kandidta, ktor popritom,
e bol z hadiska demokratickho naprosto spoahliv, mohol na seba
sstredi o mono najviac hlasov. T ist snahu mali zo svojho hadiska
prirodzene i reakn strany. Tieto sa dohodli na osobe ponho marla Hindenburga ako svojho kandidta. Hindenburg bol populrny ako spen
vojvodca prvej svetovej vojny, ale zmanm bol star, skostnaten, v politike nesksen konzervatvec, reakcionrmi ahko ovldaten. Demokratickm stranm preto ilo o to, aby za kad cenu znemonili Hindenburgovo
zvolenie. Aby sa dosiahol tento cie, priniesla socilna demokracia vek
obe, nakoko sa zriekla vlastnho kandidta a uzniesla sa hlasova za kandidta Centra Marxa, veobecne znmeho svojm naprostm demokratickm
zmanm. Komunisti ale vyhlsili, e im je jedno, i bude prezidentom
Hindenburg, alebo Marx, a trvali na vlastnom kandidtovi.
Tento komunistick postoj mal potom za nsledok Hindenburgovo
zvolenie. Nhradn voba priniesla toti tento vsledok: Hindenburg
14,5 milina, Marx 13,7 milina, komunista Thlmann skoro 2 miliny hlasov. Z toho je zrejm, e ak by komunisti hlasovali za Marxa, ten by bol
obdral o 1 milin hlasov viacej ne Hindenburg a demokratick vec by bola
zvazila. Ale politika nemeckch komunistov, ako vidie, posadila tohto
reakcionra na elo ttu, o malo potom zhubn nsledky. Hindenburg sce
osobne nemohol cti ani Hitlera, ani ostatnch nacistickch podvodcov, ale
predsa mu imponovala militaristick disciplna hitlerovskho hnutia i jeho
prepiaty nacionalizmus. Za takchto okolnost boli sstavne maren vetky
snahy, aby bol nacizmus potret. Tm bol umonen jeho neobyajn
vzrast a z toho katastrofa weimarskej republiky. aviiarsky socialista Arthur Rosenberg sce tvrd (v knihe Geschichte der deutschen Republik, 1935, s.
209), e Moskva neshlasila s tmto postupom nemeckch komunistov, ale
je znme, e veobecnou lniou komunistickej politiky bolo vtedy star heslo
Lenina: m horie, tm lepie.
Tto politika, vo svojej nenvisti proti demokracii, priala si v Nemecku radej reim reakn ne demokratick preto, e od reaknho reimu
oakvala vie zosilnenie revolunej nlady robotnckych ms, a tm
i viu monos socilnej revolcie. Naproti tomu v demokracii a v jej
234

prpadnch spechoch videla pre robotncku triedu vnu brzdu revolunch snh. Z tchto dvodov potierala vtedy moskovsk internacionla
a s ou i nemeck komunistick strana socilnu demokraciu, ktor vyhlsili
za najnebezpenejieho nepriatea komunizmu a pracujceho udu. Toto komunistick stanovisko znemonilo kad rozumn spoluprcu a z tohto rozkolnctva erpali potom silu vetci reakcionri, a sa im podarilo posadi
Hitlera do sedla a zvrhn weimarsk republiku.
A ako to bolo v eskoslovensku? Kto prispieval k radikalizcii nemeckch ms i po strnke nacionlnej? Ke nemeck socilni demokrati, nemeck agrrnici a nemeck kresansk socili, teda vina nemeckho udu
v eskoslovensku, preli v druhej polovici dvadsiatych rokov k aktivistickej
ttnej politike a zastnili sa ako koalin strany vldnych prc a zodpovednosti, ke sa postavili na stanovisko, e zujmy a osudy nemeckho udu
v eskoslovensku s osudovo nerozlune zviazan s eskoslovenskm ttom, vtedy Komunistick strana eskoslovenska, vern nasledovateka
smernc moskovskej Komunistickej internacionly, roztrubovala v parlamentnch reiach svojich vodcov, v uzneseniach na zjazdoch, v novinrskych lnkoch a letkoch a v agitcii medzi udom, e Nemci s u ns nacionlne nesmierne utlan a e maj prvo na sebaurenie a do odtrhnutia sa od eskoslovenskej republiky. Fakt je, e po vstupe eskoslovenskch
Nemcov na pdu eskoslovenskho parlamentu v roku 1920 tto nikdy nepoadovali vo svojich politickch programoch odtrhnutie Nemcami obvanch ast od SR. Len a v poslednch tdoch predmnchovskej republiky poadovali henleinovci nvrat Nemcov do Reichu.
Komunisti mali primt a oni boli prv, ktor poadovali pre eskoslovenskch Nemcov samourovacie prvo a do odtrhnutia od SR. Neme
by iadneho sporu o tom, e toto komunistick stanovisko nesmierne posilnilo iredentistick snahy nemeckch nacionalistov u ns. Ke Hitler a Henlein formulovali bezprostredne pred Mnchovom poiadavku pripojenia
sudetskho zemia k nemeckej ri, nerobili ni in, ne e poda svojich
zujmov realizovali to, o vytali z nrodnostnho programu Komunistickej
strany eskoslovenska a Komunistickej internacionly. Je pravda, e komunistami hlsan samourovacie prvo sa m interpretova poda stalinskej
dialektiky, t. j. e ho komunisti pripaj, len ak ono sli na posilnenie
diktatry proletaritu. Ale udov masy nemaj zmysel pre takto dialektick finesy. A tm menej maj pre to zmysel masy ovplyvnen nacionaliz235

mom. Ke nemeck masy pouli u ns od komunistov ich nrodnostn program a do odtrhnutia, mono sa potom divi, e podahli zvodom Hitlera
a Henleina?
Treba kontatova skutonos, e tto komunistick agitcia bola vtanou podporou snh iredentistov. Komunistick samourovacie prvo a do
odtrhnutia od SR bolo tm semenom, z ktorho, ke bolo zasiate do nacionalistickej nemeckej pdy, vyrstla hitlerovsk a henleinovsk iredenta.
Podobn vplyv malo komunistick heslo samourenia a do odtrhnutia i na slovensk nacionalizmus. Fierlinger, ktor nem ani poatia o tom,
ak boli pomery na Slovensku pred prvou svetovou vojnou, obviuje teraz
s. koalin vldy prvej republiky, e vraj splodili udcku iredentu. K tomu
treba poznamena toto: Iredenta bola na Slovensku od samho zaiatku
trvania SR. Ale to nebola iredenta slovensk. Na Slovensku bvajci Maari, ktor predtm nikdy v histrii k iadnemu eskoslovenskmu alebo
slovenskmu ttu nepatrili, prirodzene sa ako vvali do rmca novho
eskoslovenskho ttu. Menovite v prvom obdob predmnchovskej republiky silne tili sp k Maarsku. To ist mono poveda i o vekej asti poetnch slovenskch odrodilcov, vinou intelektulov, tzv. maarnov,
ktor sa ctili by i nacionlne Maarmi. Ale v slovenskom ude a v slovenskom nrodnom hnut iredenty nebolo; bolo autonomistick hnutie, ale to
nemalo rz iredenty.
eskoslovensk tt bol idelom kadho nrodne zmajceho Slovka. Maarsk nacionalistick a maarnske elementy, vemi poetn medzi kazstvom a inmi intelektulnymi vrstvami, vtierali sa sce do politickch strn a hlavne do udovej strany a rili tam nespokojnos a odbojnho
ducha, ale nevedeli sprvu docieli in ne radiklnejie przvukovanie autonomistickch hesiel. Slovensk nacionalizmus nemal proste vbec zmysel
pre nejak slovensk, maarofilsk iredentu, a tm menej pre mylienku
nejakej slovenskej samostatnej ttnosti. eskoslovensk ttnos, s rovnoprvnymi eskmi a slovenskmi nrodnmi partnermi, predstavovala pre
tento slovensk nacionalizmus vrchol slovenskch nrodnch a politickch
apirci. Tento stav vec nevyhovoval komunistickej politike, ktor sa snaila zrevolucionizova pomery v SR. U v roku 1919, pri invzii vojsk Blu
Kna na Slovensko, vyhlsili maarsk a maarnsky zmajci komunisti
samostatn, od SR odtrhnut, komunistick Slovensk republiku rd a robili to poda uznesenia komunistickej strany v Budapeti. Neskorie, ako
236

som u na inom mieste uviedol, uzniesla sa Komunistick strana eskoslovenska na svojom zjazde v roku 1924, e mus podporova boj Slovkov
o samostatnos.
Maarnske a iredentistick elementy v udovej strane len a po tomto komunistickom posmeovan zaali drzejie dvha hlavy. Tuka, ktor
sprvu pracoval opatrne a v tajnosti, vyhadval v tom ase styky s niektormi komunistami; nazdval sa, e by v nejakej spolonej akcii mohol uskutoni prevrat na Slovensku. Ale a v roku 1928 zaal verejne spomna vo
svojom lnku Vacuum iuris monos osamostatnenia Slovenska. Historickou skutonosou je, e komunistick przvukovanie podporovania boja za
samostatnos Slovenska vemi posilnilo iredentistick smery, dovtedy pracujce viacej len v podzem. Z tohto semena, zasiateho komunistickou agitciou, vyrstlo potom vytrvalou rozvratnou innosou tisovcov a tukovcov
nebezpen hnutie, ktor nakoniec pomocou hitlerovskho nsilia rozvrtilo
eskoslovensk republiku.
Moskva, vidiac, kam kominternistick politika priviedla veci v Nemecku, v eskoslovensku a na Slovensku, zaala, ponc rokom 1934, kerova
a obraca. Uzavrela aliann zmluvu s Franczskom a s eskoslovenskom
a nai komunisti dostali smernicu, e musia presta s hlsanm rozvratnckych hesiel a musia sledova ttotvorn politiku. Ale duchov, ktorch ich
revolun rozvratncka politika vyvolala, u nemohli ovldnu. Hitlerizmus
a nm ovldan iredenta, nad ktorou komunisti stratili plne kontrolu, obrtili sa nielen proti SR, ale i proti komunizmu vbec a niekoko rokov,
v najvej vojne svetovch dejn, smrtene ohrozovali i existenciu Sovietskeho zvzu.
V uvedenom som poukzal na historick skutonosti, ktor sa odohrali medzi prvou a druhou svetovou vojnou a viedli potom k mnchovskej katastrofe a k neastiu po nej nasledujcemu. Zhrn mono tieto skutonosti
jednak do procesu rozleptvania nemeckej demokratickej republiky a z toho
rezultujcej moci nacizmu, a jednak do snh a do procesu rozleptvania najkonsolidovanejieho a najdemokratickejieho ttu, vzniknutho po prvej
svetovej vojne, eskoslovenskej republiky. Tak v jednom, ako aj v druhom
procese mala komunistick politika svoj podiel. Samozrejme, e v oboch
procesoch psobili aj in initele, ale o sa tka rozvratnch inkov, komunistick faktor nebol najposlednej.

237

Zkladnou prinou toho, e sa nemeck weimarsk republika osudne

oslabila a postupne stratila schopnos odporu proti reaknmu a nacistickmu nsiliu, bola komunistick politika, ktor znemonila kad rozumn
demokratick spoluprcu so socilnou demokraciou, teda s jednou spomedzi
vdy vekch nemeckch politickch strn, reprezentujcou vek as
nemeckho robotnctva. Nemeck komunisti by boli bvali ochotn spolupracova len v opozcii, a i to len s podmienkou, e spolon politika by musela by veden za cieom zriadenia tzv. diktatry proletaritu. Okrem toho
komunisti nikdy neskrvali, e takto spoluprca by bola sledovala iba
taktick ciele oslabenia socilnej demokracie, ktor poda kominternistickch prav pokladali za nepriatea . 1, ktorho treba kompromitova, oslabova a nakoniec znii. Socilna demokracia sa ale nemohla rozhodn pre
politiku diktatry, pretoe ako zsadne demokratick strana zavrhovala kad diktatru, i t, ktor sa skrvala pod honosnm menom diktatry proletaritu. Komunistick politika, znemoujc takto demokratick spoluprcu
socialistickch strn, ktor by boli spolu reprezentovali ohromn politick
silu, nepriamo hrala do ruky vetkm nemeckm reakcionrom a hitlerovcom, ktor nakoniec nemeck republiku zvrhli.
A podobne sa mali veci aj v predmnchovskom eskoslovensku, s tm
rozdielom, e eskoslovensk komunisti nielen e odmietali nedikttorsk
demokratick spoluprcu s ostatnmi socialistickmi stranami, a znemonili
tak alekosiahlejie socialistick reformy, ale oni k tejto negatvnej rozvratnej politickej prci priloili ete i vemi pozitvnu rozvratn innos medzi
nrodnostnmi meninami a na Slovensku, subujc im samourovacie prvo a do odtrhnutia, o predsa v oiach kadho rozumnho loveka nemohlo znamena in ne pln rozklad a znik eskoslovenskho ttu. Od
roku 1934 sa komunistick politika sama zhrozila tejto stranej perspektvy
a obrtila. Ale bolo u neskoro. Iredentistick vne, ktor predtm pomhala svojm nrodnostnm programom rozprdi, nemohla u zarazi; tie li
alej svojou zhubnou cestou.
Kto nepredpojato skma vetky priny, pre ktor naa republika dospela v roku 1938 a k Mnchovu a o pol roka neskorie k odluke a k osamostatneniu sa Slovenska, ten neme nekontatova, e na tomto vvine
m vinu i komunistick politika, tak, ako bola a do roku 1935 veden.
Nepredpojat historik mus zisti skutonos, e k mimoriadnemu vzrastu

238

hitlerovskej faistickej moci prispela i politika Komunistickej internacionly, tak ako ju hlsala, propagovala a praktikovala a do roku 1935.
Takto posilovan hitlerovsk moc ohrozovala nielen nau republiku
a krajiny leiace od nej na vchod, ale i zpadn mocnosti. Predovetkm to
bolo Franczsko, ktor podliehalo tomuto tlaku. Ke tto mocnos v roku
1940 katastroflne podahla vo vojne s Hitlerovm Nemeckom a kapitulovala ako nikdy predtm vo svojich dejinch, ukzalo sa jasne, kde nasadil Hitler vetky pky, aby zniil franczsku demokraciu. Jednak to boli franczski
reakcionri s Lavalom a Ptainom na ele, ktor sa preochotne podrobili
Hitlerovmu dikttu, a jednak to bola komunistick politika, ktor vtedy vyhlasovala, e Franczsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko a Nrsko, drzo
napadnut hitlerovskmi a i mussoliniovskmi faistickmi armdami, ved
vraj imperialistick vojnu, a nezaslia si preto podporu proletaritu.
Ohromn politick, vojensk a morlne zrtenie Franczska v roku 1940
bolo zavinen tmito faistickmi a reakcionrskymi faktormi, ale i komunistick politika m na tom podiel viny. Vetko dohromady to psobilo vo
franczskom nrode u dlh roky predtm a pripravovalo jeho skazu.

Obrat v komunistickej politike a Beneova politika

Uviedol som u, e v roku 1935 Sovietsky zvz, Kominterna a poda nich komunistick strany vetkch krajn zmenili svoju dovtedy uskutoovan
negatvnu a rozvratn politiku voi demokratickmu Zpadu. Moc hitlerovskho Nemecka vyrstla toti rchlejie a mohutnejie, ne ako to sovietska
politika predpokladala. Toto Nemecko, ktor ete pred 17 rokmi, vo vojne
porazen, bezpodmienene kapitulovalo, zaalo vne ohrozova nielen svojich bezprostrednch susedov a nielen svojho tradinho spera Franczsko,
ale i Sovietsky zvz. Tento, i ke mal u vborne vybudovan armdu,
predsa len sa nectil sm dos silnm, aby sa spene obrnil proti prpadnmu toku zo strany Nemecka. Musel preto vystpi zo svojej dovtedajej
izolovanosti a hada si spojencov. Vstpil do Spolonosti nrodov, ktorej sa
dosia strnil. Ale garancie tejto enevskej ligy sa mu nezdali by dostaujcimi. Tak prilo potom k spojeneckm zmluvm s Franczskom a s eskoslovenskom. I franczskych ttnikov viedli tie ist obavy, ke ochotne obnovili aliann zmluvu, ktor kedysi cri uzavreli s Franczskou republikou.
Je pravda, e franczska reakcia, hoci jej hlava, vtedaj zahranin minister
239

Laval, sm tto zmluvu v Moskve podpsal, sledovala tento vvin vec s vemi zmieanmi pocitmi. m hrozivejm sa stvalo hitlerovsk nebezpeenstvo, tm vmi sa tto reakcia snaila, aby sa sovietsko-franczsky
pakt nemusel realizova. Mnchovsk dohoda, ktor bola dielom i franczskej reakcie, vyplvala z tejto snahy a protivila sa duchu franczsko-sovietskeho paktu.
Uviedol som u obrnejie, preo sa dr. Bene vo svojej politike
v prvom obdob samostatnosti SR nemohol opiera o Sovietsky zvz. Hlavn a rozhodujci dvod bol ten, e v tej dobe nebol ete Sovietsky zvz tm
mocenskm a vojenskm faktorom, ktor by bol mohol ohrozenej eskoslovenskej republike sbi a poskytn inn vojensk pomoc. Ani Sovietsky zvz nikdy v tomto obdob neponkol eskoslovensku takto pomoc.
Sovietsky zvz by takto ponuku nebol pokladal za vraz relnej politiky,
a preto ju ani nerobil. Ale v dobe po Hitlerovom nstupe k moci v Nemecku
sa i v Sovietskom zvze pomery znane zmenili. Sovietska vojensk moc
dosiahla znan konsolidovanos a silu. Dvans rokov od skonenia obianskej vojny bolo dos dlh obdobie, aby si Rusko vybudovalo mocensk
intrument, ktor zavil aj v medzinrodnej politike. Poskytova sub vojenskej pomoci v prpade vojny bola teraz u relna politika a Sovietsky
zvz nastpil tto cestu. Dr. Bene hne vyuil zmenen situciu na to, aby
uzavrel so Sovietskym zvzom spojeneck zmluvu. Urobil to v spojitosti
s Franczskom. Beneova politika bola vytvori takto nerozlun vojensk
a politick spolok medzi Sovietskym zvzom, Franczskom a eskoslovenskom. Ak by sa bol tento spolok osvedil, potom by bola i tzv. Mal dohoda
medzi eskoslovenskom, Juhoslviou a Rumunskom dobre fungovala a ani
Spolonos nrodov by nebola zlyhala. Za takchto okolnost by sa Hitler
sotva bol odvil rozpta druh svetov vojnu.
Naneastie sa sovietsko-franczsko-eskoslovensk spolok neosvedil. Ale nebola to vina eskoslovenska, ani jeho vldy, ani dr. Benea. Predovetkm to zavinila franczska reakcia, ktor sa obvala sovietskeho
vplyvu a radej dala prednos prispsobeniu sa nacistickej politike. Tak
dolo potom k Mnchovu. Ale stle hlsan komunistick politika, vyjadrovan v Stalinovch prejavoch a v rezolcich komunistickch zjazdov, e
rozpory kapitalizmu nevyhnutne ved k vojenskm zrkam medzi kapitalistickmi ttmi, nesporne zvyovali nedveru nekomunistickch Franczov. Tto stle pochybovali, i je franczsko-sovietsky pakt zo strany
240

Sovietov mienen vne a i nem len ten el, aby vyvolal vojnu, ktorej by
sa potom Sovietsky zvz pod nejakou zmienkou nezastnil, neinne
vykal vzjomn vyerpanie bojujcich strn a nadiktoval potom svoju vu
vyerpanej Eurpe. Na tejto vzjomnej nedvere, vyplvajcej jednak z postoja franczskej reakcie a jednak z komunistickej politiky, ovldanej stalinskou dialektikou, stroskotal pakt, ktor bol zo strany dr. Benea myslen
ako vtedy jedin mon zabezpeenie nielen samostatnosti eskoslovenska,
ale i eurpskeho mieru.

241

242

Doslov
Fierlingerov pamflet, ako jeho spis nazva Drer, nie je mon bra ako
seriznu analzu odbojovho hnutia poas prvej svetovej vojny, vntornej
a zahraninej politiky prvej eskoslovenskej republiky. Ide o propagandistick text poplatn sdobej politickej situcii. Fierlinger sa svojou literrnou
a politickou innosou zapsal ako ukkov prklad bezcharakternho
oportunistu. Drer, hoci vedel, e jeho text odpove na Fierlingera nebude mc verejne vyjs, nemohol mla a zaal psa svoj polemick spis. Ako
tvrd v vode k Antifierlingerovi, z lenov vld prvej SR zostal v republike
skoro jedin, kto sa zaoberal aj zahranino-politickmi otzkami a zastnil
sa mnohch dleitch vldnych a politickch pord. Kontatuje, e by povaoval za hriech neda na papier veci tak, ako sa skutone odohrali, bez
skreslenia oividnej politickej propagandy. Preto vznikol jeho Antifierlinger.
Priblme niekoko dleitch skutonost a udalost, ktor pomu
dokresli dobu a situciu, ktorej sa Drerov spis venuje.
Vznik prvej svetovej vojny bol jedinenou prleitosou na oslobodenie utlanch nrodov habsburskej monarchie. Hne v zaiatkoch tento
dejinn okamih rozpoznal T. G. Masaryk, ktor krtko po vypuknut vojny
emigroval a zaal svoju odbojov innos. Prv svetov vojnu neskr oznail za svetov revolciu a hodnotil ju, aj ke trochu zjednoduene, ako boj
demokratickch ttov proti starm teokratickm reimom. Tejto interpretcie sa prida aj Drer a roziruje ju o opis psobenia eskoslovenskch
lgi v Rusku.
Menej znme vak mu by ist skutonosti poas existencie prvej
eskoslovenskej republiky.
Vo svojej dobe patrila SR k jednm z najdemokratickejch a najpokrokovejch ttov. Existovala vak vo vemi zloitom a v mnohom pre u
nepriaznivom obdob. Poas svojho dvadsaronho trvania sa musela vyrovnva s mnohmi vonkajmi aj vntornmi nepriatemi jej existencie
a jej demokratickho charakteru.
Martinskou deklarciou z 30. oktbra 1918, ktor podpsal aj Drer, sa
Slovensko pripojilo k novovznikajcemu ttu. Avak u v novembri vznik
na Slovensku zloit situcia z dvodu maarskch snh o udranie zemnej celistvosti Uhorska. Maarsk vojsk a rady odmietli uzna Slovensko
ako sas eskoslovenska a nechceli opusti jeho zemie. Na vchodnom
243

Slovensku dolo za podpory maarskej vldy dokonca k utvoreniu tzv. Slovenskej udovej republiky, ktor existovala niekoko decembrovch dn roku 1918.
ak situciu na zem Slovenska sa nov eskoslovensk vlda snaila riei dvoma smermi. Edvard Bene viedol v Pari rokovania s predstavitemi vaznch dohodovch mocnost o printen Maarska opusti
zemie Slovenska a o vymedzen eskoslovensko-maarskch hranc. Tieto
rokovania saoval fakt, e Milan Hoda, v tej dobe vyslanec v Budapeti,
viedol s maarskou vldou samostatn rokovania a dohodol s ou hranice,
ktor znane oklieovali zemie Slovenska, priom Maarsku mali by ponechan mest Bratislava, Levice, Luenec, Rimavsk Sobota i Koice. eskoslovensk vlda voi tomuto ponaniu protestovala, Hoda bol z Budapeti odvolan a Beneovi sa podarilo v Pari dohodn hranice, ktor Bratislavu aj Koice ponechvali eskoslovensku. Maarsk vlda obdrala prostrednctvom franczskeho dstojnka Vyxa od vaznch Spojencov prkaz,
aby opustila zemie Slovenska, pretoe je sasou eskoslovenskej republiky.
Druhm opatrnm bolo ustanovenie Ministerstva s plnou mocou pre
sprvu Slovenska, na ele ktorho bol Vavro robr.1 Jeho hlavnou lohou
bolo presun moc na Slovensku do rk eskoslovenskej vldy a vytlai
maarsk vojsk a radnkov z jeho zemia. Tto lohu mali na starosti esk vojaci a etnci a za krtku dobu sa k nim pripojili aj eskoslovensk legionri z Talianska a Franczska. Poas janura 1919 sa podarilo eskoslovenskmu vojsku prevzia nad zemm Slovenska kontrolu.
Tm sa vak problmy a ozbrojen zrky medzi SR a Maarskom
neskonili. Vrazne sa pod ne podpsalo aj silnejce boevick hnutie. Zaiatkom marca 1919 bola v Moskve zaloen Tretia komunistick internacionla (Kominterna), ktor kldla draz na boj, vrtane ozbrojenho, proti
buroznemu systmu a vyzvala na vytvorenie tzv. sovietskych republk.
Koncom marca 1919 bola v Budapeti vyhlsen boevick Maarsk republika rd. Poas nasledujcich ozbrojench zrok medzi SR a Rumunskom na jednej strane a Maarskou republikou rd na stranej druhej dolo
k vpdu maarskch vojsk na vchodn Slovensko a vyhlseniu tzv. Slovenskej republiky rd v Preove, ktor existovala od polovice jna do zaiatku
1

Vavra robra, ktor bol ministrom s plnou mocou pre sprvu Slovenska od 14. novembra
1918 do 25. mja 1920, vystriedal prve Ivan Drer, ktor bol v tejto funkcii necel tyri mesiace do 15. septembra 1920.

244

jla 1919, kedy boli maarsk boevick vojsk a ich stpenci na Slovensku
eliminovan eskoslovenskou armdou, priom lohu zohralo aj pohrozenie
zpadnch mocnost intervenciou do Maarska.
Medzinrodn boevick hnutie vak predstavovalo naalej hrozbu,
o om sved aj zriadenie alej radovej republiky, a to v Bavorsku v aprli
1919, ktor vak bola po dvoch tdoch rovnako zlikvidovan. Revolun
boevick hnutie zskavalo vodu na mlyn z akej hospodrskej, socilnej
a mravnej situcie po prvej svetovej vojne, a aj prv SR musela vynaloi
znan silie na vntorn eliminovanie tejto hrozby, ktor vyvrcholila v roku 1920, keby boli porazen snahy komunistov o prevrat a privedenie republiky na cestu boevickho komunizmu.
Oddelenm od socilnej demokracie sa v priebehu roku 1921 ustanovila Komunistick strana eskoslovenska. Od svojho zaiatku bola podriaden Kominterne, ktor posudzovala aj vntrostrancke spory a personlne
otzky. Na piatom kongrese Komunistickej internacionly v roku 1924 bola
vyten poiadavka boevizcie komunistickch strn. To znamenalo postavi do vedcich funkci v stranch ud bezvhradne podriadench Stalinovi a jeho prkazom. V tomto kontexte boli v priebehu roku 1925 uskutonen personlne zmeny v KS, ktor okrem inho znameli prchod Klementa Gottwalda do vedenia strany a odchod Bohumra merala z eskoslovenska (do Kominterny). V rmci alej fzy boevizcie bol do ela strany na
V. zjazde v roku 1929 zvolen Gottwald. KS s novm vedenm zaala nov
boj proti domcej aj zahraninej politike SR, ktorho cieom bola likvidcia
demokracie, rozbitie zmluvnch vzieb so zpadnmi mocnosami a prevedenie boevickej revolcie. VI. zjazd KS konan v mji 1931 okrem inho
kontatoval, e strana po prevzat moci oslobod utlaovan nrody eskoslovenska a umon im sa rozhodn, k akmu ttu sa chc pripoji. O podpore prva nrodov na sebaurenie a po odtrhnutie od SR sa hovorilo u
na II. zjazde KS v roku 1924, ako o tom Drer pe na s. 181. Ku zmene postoja a politiky KS dolo a v roku 1935, kedy prestva hodnotenie eskoslovenskho demokratickho reimu ako polofaistickej diktatry a osoovanie socilnej demokracie ako podporovateky tohto dajnho reimu.
Podnetom na zmenu postoja bolo stanovisko Kominterny z leta 1935, poda
ktorho prestalo by prioritou revolun boj za diktatru proletaritu, ale
stala sa ou vzmhajca faistick hrozba. Avak, ako kontatuje aj Drer,
bolo u prli neskoro.
245

Upokojovaniu situcie v tte nepomhalo ani udcke separatistick

hnutie na Slovensku. Toto hnutie malo charakter snh o autmne postavenie Slovenska v rmci eskoslovenska. Drer sprvne kontatuje, e v prpade iredenty, teda rozbitia republiky a prilenenia jej asti k inmu ttu,
ilo v zaiatkoch o akciu Maarov a tzv. maarnov. Z tchto sa stal najznmejm Bla (Vojtech) Tuka, jeden z vedcich predstaviteov Hlinkovej slovenskej udovej strany (HSS) a agent v maarskch slubch, ktor sa snail o pripojenie Slovenska k Maarsku. Poas faistickho slovenskho ttu
(1939-1945) zastval funkciu predsedu vldy. Tukovu rozvratn innos zdokumentoval v 50-tych rokoch historik Juraj Kramer.2 Skutonos, e poiadavka autonmie Slovenska bola pvodne koncepciou hungaristickou, ale
aj alie prklady udckej detruknej politiky voi SR, doklad Drer vo
svojej knihe Slovensk vvoj a lucka zrada3 z roku 1946.
Usporiadanie medzinrodnej politiky po prvej svetovej vojne sa stalo
znmym pod oznaenm versaillsk systm. Mierov konferencia vo Versailles urila postavenie, vzahy a silu nielen vemoc, i bvalch vemoc,
ale aj novovzniknutch ttov, medzi ktor patrilo aj eskoslovensko. Je
pochopiten, e porazen tty, ale aj vazn mocnosti, ako napr. Vek
Britnia, ktor sa vdy s nevou pozerala na siln Franczsko, sa vo vej
i menej miere snaili o revziu versaillskho systmu. Najviac nespokojn
bolo Nemecko. Franczsko sa ho snailo o najviac oslabi a pokori, o sa
mu Versaillskou zmluvou z jna 1919 do vekej miery aj podarilo. V konenom dsledku to vak bol kontraproduktvny krok, ktor v Nemecku nahrval radiklnym politickm mylienkam a zoskupeniam. Podobne Maarsko
len vemi ako znalo Trianonsk zmluvu z jna 1920, v ktorej okrem
inho muselo uzna stratu rozsiahlych zem bvalho Uhorska. Niektor
maarsk kruhy sa nevedia so zvermi Trianonskej zmluvy zmieri dodnes.
Snaha predchdza podobnm rozsiahlym a zniujcim konfliktom,
ako bola prv svetov vojna, viedla k vytvoreniu medzinrodnej organizcie
Spolonosti nrodov v januri 1920. Jej innos oslabovala skutonos, e jej
hlavn inicitor, Spojen tty americk, sa po vojne stiahli do izolacionistickej pozcie a nestali sa jej lenom. Spolonos nrodov nedisponovala
dostatonmi donucovacmi prostriedkami, ktormi by mohla regulova
2

Kramer, Juraj. Iredenta a separatizmus v slovenskej politike 1919-1938. Bratislava: Slovensk

vydavatestvo politickej literatry, 1957, 248 s.
3
Drer, Ivan. Slovensk vvoj a lucka zrada. Praha: Kvasnika a Hampl, 1946, 365 s.

246

a potiera prejavy agresie jednotlivch ttov. Nemecko bolo lenom v rokoch 1926-1933 a Sovietsky zvz do nej vstpil v roku 1934.
Strojcom zahraninej politiky prvej SR bol Edvard Bene, ktor bol
v rokoch 1918-1935 nepretrite ministrom zahraninch vec, v obdob od
septembra 1921 do oktbra 1922 zrove aj predsedom vldy a po abdikcii
T. G. Masaryka sa v decembri 1935 stal prezidentom republiky, priom na
tvorbu zahraninej politiky si aj naalej zachoval hlavn vplyv.
eskoslovensko si svoje medzinrodn postavenie a bezpenos snailo zabezpei medzinrodnmi zmluvami a lenstvom v medzinrodnch organizcich. Z Beneovej iniciatvy vznikla Mal dohoda, zoskupenie SR,
Juhoslvie a Rumunska, ktorej hlavnm cieom bolo zabrni maarskm
revizionistickm snahm. Hlavnou mocnosou, na ktor sa eskoslovensko
orientovalo, bolo Franczsko. Drer dostatone vysvetuje, ak bolo postavenie Franczska po prvej svetovej vojne a preo spojeneck orientcia na
tto najsilnejiu povojnov kontinentlnu vemoc bola, minimlne v dvadsiatych rokoch, najlepm monm rieenm pre eskoslovensk zahranin
politiku.
V oktbri 1929 prepukla krachom na newyorskej burze v USA svetov
hospodrska krza, ktor silno zasiahla aj Eurpu. Trvala a do roku 1933,
priom eskoslovensko bolo touto krzou jednou z najviac postihnutch
krajn. Krza priniesla rozsiahlu nezamestnanos, pokles miezd a astokrt
jedinou monosou ako sa uivi, bolo vysahovalectvo. Radiklne politick
elementy v tte sa snaili vyui ak hospodrsku a socilnu situciu vo
svoj vlastn politick prospech. HSS v auguste 1933 zneuila Pribinove oslavy v Nitre na protivldnu demontrciu, ke zhromadenie ovldli udcki
radikli, ktor si vyntili vystpenie Hlinku a pvodne dostojn oslavy premenili na hlun manifestciu svojich autonomistickch politickch poiadaviek. Podobne komunistick strana poas tejto krzy organizovala trajky,
pochody a demontrcie. Hospodrske akosti ledva pominuli a vynoril sa
al problm vsledok volieb v Nemecku.
V tridsiatych rokoch sa zana medzinrodn postavenie SR zhorova. Od roku 1933, kedy nastpil k moci v Nemecku Adolf Hitler, bola SR
jedinou demokraciou v strednej Eurpe. V tejto situcii vznikla potreba posilnenia obrany a rieenia bezpenostnej situcie. eskoslovensko uznalo
v jni 1934 de iure Sovietsky zvz a nadviazalo s nm diplomatick styky.

247

Zkladom eskoslovenskej bezpenosti sa v polovici tridsiatych rokov

stalo spojenectvo medzi SR, Franczskom a Sovietskym zvzom. V roku
1935 bola medzi SR a ZSSR podpsan spojeneck zmluva. Silnejcemu
nacistickmu Nemecku vak bolo eskoslovensko stle viac tom v oku
a zanalo preto vyma pln na jeho likvidciu. Ako zmienku vyuilo
poetn nemeck meninu a jej dajn nelichotiv postavenie.
Tmto sa dostvame a k tragickm udalostiam, ktor odtartovala
Mnchovsk konferencia na konci septembra roku 1938. O tom vak u pojednva alia, najvia z troch ast Drerovho Antifierlingera: Mnchov.
Tom Jahelka

248

249

Edin poznmka
Rukopis Drerovho diela Antifierlinger vznikal postupne v rokoch 1952 a
1961. Bezprostrednm podnetom na jeho napsanie bolo vydanie Fierlingerovho spisu Zrada eskoslovensk buroasie a jejch spojenc z roku 1951.
Po jeho pretan sa Drer rozhodol svoje vhrady psomne zaznamena,
m vznikla prv, skrten verzia Antifierlingera, z ktorej vyhotovil Drer tri
kpie. Po jeho zatknut a uvznen v roku 1954 mu dve z nich zhabala ttna
bezpenos. Tretia, nedokonen kpia mu vak zostala a po veobecnej
amnestii prezidenta Zpotockho z roku 1955 sa Drer k Antifierlingerovi
vrtil. Svoje vhrady voi Fierlingerovm tzam postupne roziroval, vaka
omu narstol objem tohto polemickho spisu na cca 700 strn. Prcu na
om Drer dokonil v de svojich 77. narodenn 2. marca 1961.
V neskorom obdob sa Antifierlingerom do hbky zaoberal historik
prof. Jn Mlynrik, ktor s Drerom udroval ul osobn styk. Knine sa
mu vak tento polemick spis vyda nepodarilo. Po Nenej revolcii vydala
vlastnm nkladom rodina Ivana Drera najmeniu as Antifierlingera,4
ktor sa venuje rokom 1945 a 1949. Zvyok diela vak zostal vo forme strojopisu v sprve Archvu nrodnho muzea v Prahe. Tento strojopis tvor zklad publikcie, ktor cten itate prve dr v rukch. V nevyhnutnch
prpadoch sme text opatrili poznmkovm apartom a jeho jazyk prispsobili dnenm jazykovm normm. iadne in zsahy v om vykonan neboli.
editori

Drer, Ivan. Antifierlinger I. Politick pamti 1945-1949. Vydno p rodiny, 1993.

250

Ivan Drer
Antifierlinger II.
Politick pamti 1914-1938
editori: Tom Jahelka, Roman Janiga
prepis z archvneho materilu a sadzba psma: Tom Jahelka
oblka s pouitm motvu Alfonsa Muchu
z prvorepublikovej 10 K bankovky: Mgr. art. Jana Smrekov
jazykov redaktor: PhDr. Viera Chytilov
Vydalo obianske zdruenie Communio Minerva, alviov 50, 821 01 Bratislava
vo vydavatestve FABER, Bazov 2, 821 08 Bratislava v roku 2016
tla: Faber tlaiare a vydavatestvo, Bazov 2, 821 08 Bratislava
www.cominerva.com
www.faberprint.sk
Prv vydanie
Nklad 300 ks

ISBN 978-80-89019-32-8