LYRICK DRMA, ABSURDN DRMA, EPICK DIVADLO

LYRICK DRMA
Znaky:
-

potlaen dejovos (ustupuje dejov aknos;

vek ptos, emocionlnos;
dramatickos a tragika, ktor vyrast z vntra postv;
vrazn metaforizcia.

Predstavitelia: Anton Pavlovi echov, Henrik Ibsen

ANTON PAVLOVI ECHOV (1860 1904)
Rusk prozaik a dramatik, zakladate lyrickej a psychologickej drmy. Vytudoval
medicnu. Vo svojich dielach zobrazuje zbytonch ud vo vednej
kadodennosti.
Prza:
Chamelen vber poviedok, echov kritizuje udsk nevmavos, pokrytectvo,
platkrstvo, snail sa vyhn zobrazovaniu duevnho stavu hrdinov, chcel, aby
to bolo zrejm z ich konania.
Drma:
ajka; Ujo Va; Tri sestry; Viov sad
Znaky echovovej drmy:
-

jeho hry maj oslaben dej (znak lyrizcie);

drma nem klasick kompozciu, chbaj ostr zpletky, dramatick
situcie;
ak v hre djde k nejakmu zvratu alebo konfliktu (zvanmu rozhodnutiu),
odohrva sa spravidla za scnou (streba, vyznanie lsky, predaj sadu vo
Viovom sade);naopak, ben konanie nadobda na vzname
(stolovanie);
drma sa vyznauje ptosom, emocionlnosou;
vek pozornos echov venuje vykresleniu psychiky postv;
postavy s charakterizovan vinou svojm textom, nie inmi; nedaj sa
rozdeli na kladn a zporn;
pod zobrazenm vednho kadodennho ivota prebieha bohat vntorn
ivot postv;
typickou echovovskou postavou je lekr;
hry s asto situovan na rusk vidiek.

Viov sad
Obsah: Hra sa zana nvratom achtinej Ranevskej z Para na svoje panstvo
na vidieku, ktor je zaden a pjde do draby. Jedinou monosou zchrany je
predaj pozemkov, na ktorch stoj viov sad. Pre Ranevsk a jej brata Gajeva to
znamen nostalgick rozlku s minulosou. Podnikate Lopachin (pochdzajci
z nevonckej rodiny ijcej na panstve Ranevskej), navrhuje Ranevskej, aby sa
viov sad vyrbal, aby sa pozemok rozparceloval a prenajmal. Ranevsk na to

nepristpi. Hroziacu skazu si nechce prizna. K predaju naozaj djde (aukciu vak
nevidme, iba sa o nej dopoujeme). Panstvo kpi prve Lopachin, ktorho ocet
a star otec tu ili ako poddan. Ranevsk s bratom sa lia so starm sadom
a odcestuj sp do Para. Posledn dejstvo uzatvra star sluha Firs, ktorho
zabudli v opustenom dome. Pou tie dery sekerou do stromu. Viov sad,
ktor je symbolom starch ias, vytnaj.
-

nmet zo sasnosti;
dej redukovan, oslaben, chbaj vrazn dramatick konflikty, dleit
s city, mylienky; hra je zaloen na vednch ivotnch situcich;
nie je mon uri hlavn postavu;
postavy maj symbolick vznam , Ranevsk symbol minulosti
(feudalizmu), Lopachin symbol budcnosti (kapitalizmu);
prehovory postv priamo na seba nenadvzuj, dialg je akoby prdom
niekokch monolgov (monologizcia postv).

ABSURDN DRMA (z lat. absurdus = nezmysel/nemonos)

-

vznikla v 50.rokoch 20. stor., reagovala na ivotn pocity ud po druhej

svetovej vojne bezmocnos loveka v zmenenom svete bez platnch
morlnych hodnt; pocity zkosti a bezperspektvnosti; strach zaprinen
z studenou vojnou medzi Zpadom a vchodnm blokom (1947
1991),hrozbou atmovej vojny...
lovek mal pocit, e je cudzincom vo svojom vlastnom prostred, absurditu
preval v kadodennom ivote, bez ohadu na spoloensko politick
systm, v ktorom il.

Znaky:
-

pesimizmom
a cynizmom sa diela blia k nihilizmu (popieranie
akchkovek hodnt, z lat. nihil ni), zobrazuj loveka v nezmyselnch,
bezvchodiskovch situcich;
vychdza z existencializmu, zdrazuje skepsu a nezmyselnos ivota;
v popred je absurdn pocit zo sveta podobne ako v existencializme, ale
absurdn situciu, v ktorej sa postava ocitne, autori zobrazuj asto
pomocou hyperbolizcie, nezmyselnho konania na scne, grotesky, irnie,
priom tragick sa men na komick a naopak;
cieom zosmieovania vak nie je vyvola smiech, ale nastavi zrkadlo
nezmyselnm podmienkam vzahom v spolonosti v druhej polovici
20.stor.;
hrami nechc autori divka pouova alebo vychovva, chc, aby sa
zamyslel sm nad svojim postavenm vo svete;
absurdn drma poruuje klasick kompozciu, chba v nej svisl dej,
zpletka, rozuzlenie v zvere, preto sa nazva aj antidrma;
prebiehajce prbehy sa odohrvaj v neurenom ase a na neznmom
mieste;
autori namiesto literrneho hrdinu vytvraj antihrdinu;
postavy ved anti dialg , monotnne opakuj nezmyseln repliky,
ktor na seba mnohokrt nenadvzuj, ich komunikcia je nefunkn, ich
konaniu chba motivcia, konaj bezciene;
pohyb postv na scne (asto s klaunovskmi kskami) je nezmyseln,
nikam nevedie
pohyby, kony, slov i vety sa asto opakuj zvrazuj pocit
nemohceho pohybu v kruhu;

hry maj asto rovnak zaiatok a koniec;

scna v divadle je asto vemi jednoduch nem kulisy a m vemi mlo
rekvizt.

Predstavitelia: Samuel Beckett (akanie na Godota, Koniec hry, Posledn

pska, Dych), Eugne Ionesco (Pleiv spevka, Stoliky), Vclav Havel
(Zahradn slavnost, Audience, Vernis,Protest).
Za predchodcu absurdnej drmy sa povauje dielo Kr Ubu od Alfreda Jarryho
(aryho). Vplyv absurdnej drmy aj v slovenskej literatre (napr. v dielach
Petra Karvaa, Milana Lasicu a Jliusa Satinskho; v autorskom postmodernom
divadle alternatvnych scn na konci 20.stor. Viliam Klimek, Blaho Uhlr,
Laco Kerata).
Samuel Beckett (1906 - 1989): akanie na Godota (1949)
-

rsky spisovate puci po franczsky, lauret Nobelovej ceny (1969);

tudoval prvo a jazyky, poas 2.svetovej vojny sa zastnil
protifaistickho odboja;
hrzy vojny v om prebudili pocity zkosti, straty identity, zmyslu ivota
a ivotnej perspektvy.

akanie na Godota; dej: V prvom dejstve sa na takmer przdnej scne

s jedinm stromom stretvaj dvaja tulci Vladimr a Estragon. Z ich
rozhovoru sa dozvieme, e akaj na Godota, ktor m zmeni ich ivot. Nikto
nevie, kto Godot je. Po ase prichdza na scnu alia dvojica sadistick
a poveneck pn (Pozzo) a pasvny otrok na reazi (Lucky). Na konci dejstva
sa objav chlapec, ktor oznamuje, e Godot prde a zajtra. V druhom dejstve
sa stretvame na tom istom mieste s tmi istmi postavami, ale Pozzo u
nevedie otroka - je slep, a preto je odkzan prve na pomoc otroka.
Estragon sa nespene sna ods. Druh dejstvo sa kon rovnako ako prv,
objav sa chlapec, ktor postavm oznamuje, e Godot prde zajtra.
- drma je komponovan ako cyklick hra kom je opakovanie uritch
slov/slovnch spojen, situci a motvov. Dvaja tulci, Vladimr a Estragon, akaj
na prchod istho Godota, o ktorom nevedia divkovi s uritosou poveda, kto je,
kedy a i s uritosou prde, o od neho oakvaj (divk si za Godota me
dosadi okovek Spasitea, loveka, smr);
- postavy ij bez zmyslu, zabjaj as, zavaj existencilnu zkos, podliehaj
striedavo bezndeji z neplodnho ivota a ndeji, e Godot prde;
- autor vytvoril paralelu s udskm ivotom, v ktorom lovek ak a po nieom
ti a nevie, o mu budcnos prinesie, zabja as komunikciou, v ktorej tomu
druhmu nerozumie;
- autor vytvoril modelov situciu typick pre absurdn divadlo postavy
a prostredie nie s konkretizovan, naopak, men postv: franczsky Estragon,
slovansk Vladimr, taliansky Pozzo, anglick Lucky naznauj, e ide o veudsk
zoveobecnenie;;
- dej nie je historicky zakotven ( nevieme, kedy sa odohrva), postavy by sa radi
rozili, ale tam vonku je to ete horie; z textu sla bezvchodiskovos
a bezndej, ktor autor povil na veobecn pocit loveka z jeho existencie.

EPICK DIVADLO
-

dramatick a divadeln model, jeho koncepciu uviedol nemeck dramatik

a reisr Bertolt Brecht v 30.rokoch 20. stor.;
protiklad tzv. iluzvneho divadla, ktor vytvralo javiskov skutonos ako
nhradu relnej skutonosti a ntilo divka citovo sa s ou stotoni bez
kritickho odstupu;
divk si m stle uvedomova, e sleduje len divadeln predstavenie, m
ma kritick odstup od deja, javiska, hercov;
Brecht to dosahoval tm, e do divadla zavdzal epick prvky
(napr.dramatick prtomn as nahradil epickm minulm); songy;
rozprvaa, ktor preruoval odohrvajci sa prbeh a komentoval ho;
psan i premietan titulky, ktormi dopredu oboznamoval divka, o sa
bude dia;
autor nechva herca v priebehu predstavenia vystpi z roly, odcudzi sa
stelesovanej postave;
podstatou epickho divadla je odcudzenie, lebo herec m odstup od textu,
nesmie sa stotoni s lohou, postavu m predstavova, racionlne
objasni, divka nem citovo viaza;
epick divadlo nti divka k zaujatiu postoja;
v hrch vystupuje mnostvo epizodickch postv, scna sa asto men bez
spustenia opony,, dielo nie je lenen na dejstv, ale na scny, ktor nie s
rovnako dlh.

Bertolt Brecht (1898 1956) : Matka Gur a jej deti

-

dramatik, divadeln reisr, bsnik, prozaik, publicista; tudoval medicnu,

literatru, filozofiu
poas vojny emigroval do Dnska, USA, po vojne il v NDR;
tvorca epickho divadla;
drmy : obrcka opera, Matka Gur a jej deti, ivot Galileiho, Kaukazsk
kriedov kruh...

Matka Gur a jej deti (1939); obsah: Prbeh markytnky (obchodnka,

ktor sprevdzala vojakov a predvala im potraviny) Anny Fierlingovej, ktor
sa d v tridsaronej vojne strhn obchodovanm. Vo vojne strca oboch
synov, zverbovanch za vojakov, i nem dcru, ktor obetuje ivot, aby
bubnovanm upozornila spiace mesto na prchod nepriatea. Matka zvan
Gur tiahne alej bez toho, aby chpala, e vojna ju pripravila o vetko.
-

hra uvdza motv cesty v bludnom kruhu;

drma z tridsaronej vojny (17. stor), parafrza na jeden z prbehov
barokovho autora Grimmelshausena;
prbeh je zmerne naran medzititulkami (oznamovali asov okolnosti)
a songami (objasovali situciu).

POSTMODERNISTICK DIVADLO
Znaky :
-

zmena autora (upanie od zabehanho repertora a tradinho autora,

ktor pe text mimo divadla); inscenuj sa psma z pozie, dramatizuje sa
prza;

zrod autorskho divadla; objavenie sa tzv. komplexnho tvorcu (autor,

reisr, herec, tvorca sprievodnej hudby v jednom
posun v textovej podobe divadelnej hry ( v scenri nachdzaj priestor aj
cudzie reijn a hereck npady improvizcia);
zmena protagonistu obyajn lovek, ktormu v ivote zlyhvaj sny,
predsavzatia, mravn zsady;
hra nemus by tematicky objavn, nemus by pvodn
nov re ako vraz odporu ku konvencim vulgarizmy, tabuizovan slov,
nreie, slang.

Milan Lasica a Jlius Satinsk : Soire (1968)

-

pre ich tvorbu bola od poiatku typick poetika nonsensu, paradoxu

a slovnch hraiek;
M.Lasica hral rolu hbavho intelektulneho klauna a J.Satinsk
predstavoval impulzvneho klauna z udu;
Hyperbolizovali udsk slabosti, upozorovali aj na aroganciu moci
a spoloenskho systmu, v ktorom ili; kritizovali nezmyselnos nariaden,
postupov, prkazov, uprostred ktorch ili udia vchodnho bloku;
odhauj absurditu v politickom systme, v spoloenskch zvyklostiach,
v chpan literrnej tradcie i uctievan nrodnch symbolov;
kvli kritike mechanizmu a fungovania totalitnej spolonosti zakzali Soire
(z fr. spoloensk veierok) v r. 1970 hra
s postmodernm divadlom ich spja pardia a groteska, rozbitie tradinej
kompozcie drmy, zvltne nehereck herectvo, pripomnajce herectvo
klaunov v gagoch
Soire bol program, ktor v r. 1968 hrala dvojica aj poas okupcie
eskoslovenska vojskami Varavskej zmluvy
humorn texty Soire s rznorod krtke skee, dialgy, humorn
scnky, poetick texty Toma Janovica. Je to kabaretn predstavenie
s modertorskm vstupom(hereka a spevka Zora Kolnska), poetickm
textom (T.Janovic) a hudbou.