6987 Uciace Sa Slovensko

Uiace sa Slovensko Nrodn program rozvoja vchovy a vzdelvania
Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu

Slovenskej republiky
UIACE SA SLOVENSKO
Nrodn program rozvoja vchovy a vzdelvania
Nvrh na verejn diskusiu
Autorsk tm
Vladimr Burjan, Milan Ftnik, Ivan Jur,
Juraj Vantuch, Emil Viovsk, Libor Vozr
Bratislava, marec 2017
1
2
vod
I.
M inisterstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky na zklade programovho

vyhlsenia vldy zaalo v roku 2016 pripravova nvrh Nrodnho programu rozvoja vchovy
a vzdelvania, ktor m pokrva v 10-ronom vhade strategick zmery SR v oblasti vchovy
a vzdelvania. Prizvalo k spoluprci skupinu expertov, ktor v prvej etape pripravili samostatn nvrh
cieov. Pre oblas regionlneho kolstva boli tzy cieov predloen na konzultcie s odbornou ve-
rejnosou v oktbri 2016 a pre oblas vysokho kolstva v novembri 2016. Nsledne sa uskutonilo
viacero okrhlych stolov a konzultci s odbornou verejnosou, ako aj viacero stretnut v reginoch.
Ministerstvo dostalo 379 pripomienok k tmto nvrhom, stanovisk reprezentci vysokch kl
a alch subjektov. So vetkmi pripomienkami sa autori zaoberali, mnoh boli zohadnen a s
zapracovan v predkladanom dokumente.
Dokument sme nazvali Uiace sa Slovensko a predstavuje zklad pre formulciu nrodnho
programu rozvoja vchovy a vzdelvania. Zkladn filozofia, ktor sa premieta do jeho obsahu, ak-
centuje celoivotn proces uenia sa loveka ako jadro jeho udskej prirodzenosti a k k spe-
nmu ivotu. Kad z ns je od narodenia uiacou sa bytosou a od nho postoja k vlastnmu roz-
voju a ueniu sa zvisia nae perspektvy, schopnosti riei ivotn i pracovn problmy, ale aj
osobn sebarealizcia i zmysluplne preit ivot. Samozrejme, pod uenm sa nerozumieme len
roky preseden v kole. Osobn rozvoj, permanentn sebavzdelvanie a rozvjanie vlastnho poten-
cilu je pre n ivot podstatn. Vchova a vzdelvanie, orientovan na kadho jednotlivca a jeho
prirodzen tendenciu rozvja sa, maj strategick vznam aj pre spolonos ako celok. Pre Sloven-
sko plat mnohonsobne, e nam najvm bohatstvom je prve n udsk potencil, ktor
chceme pestova a rozvja perspektvnym systmom celoivotnho vzdelvania od tleho detstva
a po univerzitu tretieho veku.
Tento systm m by tak, aby
kad lovek mal dostatok monost a podnetov rozvin svoj potencil v celoivotnom pro-
cese uenia sa,
boli vytvoren vhodn podmienky na rovnoprvne vzdelvanie vetkch obanov Slovenskej
republiky vrtane nrodnostnch menn,
vzdelvacie prleitosti boli celoivotne dostupn pre kadho jednotlivca, ich dostupnos
bola zabezpeen rovnm prstupom k vzdelvaniu a v prpade potreby aj opatreniami na vy-
rovnvanie anc so zreteom na deti zo socilne znevhodnenho prostredia, socilne vyl-
ench spoloenstiev a deti so zdravotnm znevhodnenm,
udia mohli nadobda vzdelanie, ktor im umon vestrann rozvoj a napanie individul-
nych osobnch cieov so zreteom na potreby spolonosti, podporu spoloenskej sdrnosti
a ekonomick prosperitu,
sasou uenia sa kadho jednotlivca bolo aj formovanie systmu hodnt a postojov, ktor
vychdzaj z princpov demokratickho spoloenskho poriadku a zkladnch prv a slobd,
formlne vzdelvanie bolo vznamnou, nie vak jedinou podporovanou formou zmyslupl-
nho uenia sa, lebo lovek sa u aj prostrednctvom neformlneho vzdelvania a informl-
nym uenm sa,
3
boli vzdelvacie programy neustle zdokonaovan a inovovan na zklade funknch me-

chanizmov sptnej vzby a jej vyhodnocovania,
podporoval participciu a kooperciu vetkch aktrov vo vzdelvan vrtane det a iakov,
sa akkovek vznamnejie zmeny v systme uskutonili a na zklade irokej odbornej a ve-
rejnej diskusie, v ktorej sa dosiahne o najiria spoloensk dohoda.
Z hadiska kontinuity vzdelvacej cesty je dleit pripomen, e vetky stupne v om s navzjom
prepojen. Kvalita a efektivita predchdzajcich stupov vzdelvania vplva na stupne nasledujce.
Ran vzdelvanie a starostlivos je jedna z kovch oblast z hadiska vplyvu na rozvoj spolonosti,
pretoe sa v om klad zklady spenosti vchovy a vzdelvania v predkolskom veku, v zkladnom
vzdelvan, strednom vzdelvan a po vzdelvanie na vysokch kolch.
Nevieme presne, ak zrunosti bud nae deti o pr desiatok rokov v skromnom a pracovnom
ivote potrebova, ale vieme, e osvojovanie informci i memorovanie faktov v sasnom svete u
nesta. Je iaduce, aby vzdelvanie prispievalo k rozvjaniu inovatvnosti, tvorivmu experimento-
vaniu, podnikavosti a zrove k morlnemu sprvaniu a repektovaniu druhch. Kov je pestova
tvorivos, schopnos pracova s istou mierou neistoty a rizika, flexibilitu prostredia, urenho na
uenie, primeran autonmiu uiacich sa, vzjomn repekt dospelch a det i det navzjom, hod-
noty akceptujce nekonformnos vyven pomer intitucionlnej truktry a individulnej slobody.
Za rovnako dleit tie povaujeme formovanie zmyslu pre spoloensk zodpovednos a proso-
cilne kompetencie.
Vznamnm faktorom, ktor je zsadn pre spech reformnch zmien, je prekonanie zkeho po-
hadu na vchovu a vzdelvanie ako problmu ministerstva kolstva. Diea, iak a tudent a ich naj-
lep zujem musia by stredobodom pozornosti vetkch ttnych aktrov na poli vzdelvania. Zas-
tvame nzor, e je nevyhnutn prekonva rezortn vnmanie a do stredu zujmu postavi diea
a jeho potreby. Preto viacer opatrenia tohto dokumentu maj nadrezortn charakter a bud vya-
dova otvorenie diskusie medzi aktrmi rezortov vzdelvania, financi, prce, socilnych vec a ro-
diny, zdravotnctva, vntra i spravodlivosti.
Problematika vzdelvania v detstve a po stredn kolu je mimoriadne komplexn a nesie v sebe
mnostvo aspektov zkladnho nastavenia a hodnt, systmovch faktorov i nezastupiten udsk
rozmer. Vnimon udia uitelia s najvznamnejmi aktrmi, na ktorch prci, rozhade a kom-
petencich vzdelvanie stoj a s ktormi pad. Podmienky ich prce, usporiadanie systmu, regul-
cie ttu, ale aj kvalita a schopnosti riaditeov a fungovanie zriaovateov spolu s almi aktrmi
vchovy a vzdelvania maj ich snaenie podporova.
Na vysokch kolch potrebujeme zvi a posilni kompatibilitu s eurpskym priestorom vyso-
kokolskho vzdelvania, postpi od deklarci k realizcii autentickch akademickch hodnt a pri-
ncpov vysokokolskho vzdelvania, ako aj k vraznmu zveniu nrokov na kvalitu prce tuden-
tov a uiteov 1. V slade s tm je potrebn meni a utvra domce akademick praktiky tak, aby
efektvne napali nezastupiten poslanie vysokch kl vo vetkch sfrach dynamicky sa meniacej
spolonosti. Odchod znanho mnostva kvalitnch maturantov na zahranin vysok koly najm
v eskej republike je pre nae vysok koly zsadnou vzvou, aby zvyovali svoju atraktivitu nielen
pre domcich, ale aj pre zahraninch zujemcov o tdium u ns. Rozvoj vysokho kolstva je k-
ovou oblasou, ktor determinuje perspektvy rozvoja celej spolonosti, preto vetky investcie do
1
Pre zjednoduenie v texte pouvame slovo uite na shrnn oznaenie vetkch profesi, ktor sa podieaj na v-
chove a vzdelvan, teda aj na oznaenie odbornch pracovnkov at.
4
tejto oblasti s strategick nielen z hadiska ekonomickej prosperity, technologickch inovci, eko-
logickej udratenosti a kultrnej identity, ale celkovej perspektvy Slovenska ako krajiny, ktor chce
by dobrm miestom pre ivot v 21. storo.
lenstvo slovenskch vysokch kl v Eurpskom priestore vysokokolskho vzdelvania a ich ak-
tvne psobenie v Eurpskom vskumnom priestore znamen presadzova vo vetkch oblastiach
vysokho kolstva uplatovanie princpov a hodnt, na ktorch s tieto priestory zaloen. Ko-
vmi hodnotami s sloboda prejavu, akademick slobody, autonmia vysokch kl, spojen s ich
psobenm v slade so zodpovednosou voi spolonosti, vysokokolsk vzdelvanie orientovan
na potreby tudenta, ktor mu umon kultivova jeho osobnos a profilova sa poda svojich pred-
stv, rozvja svoje danosti a zska zo tdia maximum pre svoju budcnos vrtane zamestnate-
nosti, alej draz na mobilitu tudentov a zamestnancov a otvorenie sa vysokch kl smerom k za-
hraniiu, ale aj smerom k spoloenskej a hospodrskej praxi. Tieto hodnoty s rmcom pre navrho-
van zmeny v oblasti vysokch kl v tomto dokumente.
II.
Vzvy meniaceho sa sveta s tu u dlhiu dobu a n systm vzdelvania sa usiluje na ne reagova.

Myslme si, e je potrebn sebakriticky prizna, e reaguje v mnohch ohadoch nedostatone. Prve
preto sme pripravili nvrh reformnch zmien na diskusiu. Verme, e konzultan proces vysti do
spoloenskej a politickej zhody o rieeniach. Zmeny v kolstve sa nedaj mera dkou volebnch
obdob, ale asto trvaj dlhie, a preto je dleit, aby sa cesta, po ktorej bude vchova a vzdelva-
nie na Slovensku kra, zsadne nemenila kad tyri roky. Prklady spench krajn hovoria, e
takto zhoda je jednm z kovch faktorov pre spen zmeny.
Formujci sa Nrodn program vchovy a vzdelvania sa stane zkladnm strategickm nstro-
jom ttnej kolskej politiky s vhadom na nasledujcich 10 rokov. Minister kolstva tento nvrh
predklad na verejn diskusiu, aby sa k nemu mohli vyjadri vetci t, ktor chc prispie k rozvoju
vchovy a vzdelvania na Slovensku. Nvrh sa sklad z smich kapitol, ktor s spracovan v rovna-
kej truktre. V kadej kapitole s uveden ciele v prtomnom ase, ktor opisuj cieov stav vo
vchove a vzdelvan o 10 rokov. Na to nadvzuje strun charakteristika sasnho stavu a identi-
fikovan problmy. Nasleduje nvrh opatren, ktor opisuj, o treba urobi, aby sa vchova a vzde-
lvanie na Slovensku dostali zo sasnho do cieovho stavu. Kad opatrenie obsahuje aj strun
vysvetlenie, o sa jeho nvrhom sleduje.
Strategick ciele, ktor boli vchodiskom nvrhu cieov nrodnho programu v minulom roku,
zostvaj vchodiskom aj tohto dokumentu. Pre oblas regionlneho kolstva boli definovan takto:
Efektvne fungujce regionlne kolstvo poskytujce kvalitn vchovu a vzdelvanie, reagujce
na aktulne i oakvan potreby jednotlivca a spolonosti a osobitne na potreby hospodrskej
praxe, dostupn pre vetky vrstvy spolonosti, poskytujce deom a iakom rados zo zskavania
vedomost a ich osobnho rastu, ako i zklad zdravho ivotnho tlu a zabezpeujce uiteom
postavenie a ohodnotenie zodpovedajce mimoriadnemu vznamu ich prce.
Pre oblas vysokho kolstva boli definovan takto:
Efektvne fungujce vysok kolstvo ako stla sas eurpskeho priestoru vysokokolskho vzde-
lvania a eurpskeho vskumnho priestoru, poskytujce vysokokolsk vzdelvanie s kvalitou
zodpovedajcou medzinrodnm tandardom, dostupn pre vetkch obanov, ktor o prejavia
zujem a preuku predpoklady na jeho spen absolvovanie. Vysok kolstvo mus zrove by
jadrom vskumnho potencilu Slovenska v oblasti zkladnho vskumu a v oblasti aplikovanho
vskumu a vvoja a hybnou silou rozvoja spolonosti a reginov Slovenska.
5
V slade s tm predstavujeme ciele a opatrenia v oboch oblastiach v tejto truktre kapitol:

1. Kvalita a dostupnos vchovy a vzdelvania
2. Profesia uitea
3. Odborn vzdelvanie a prprava
4. Riadenie a financovanie regionlneho kolstva
5. Kvalitn, otvoren a dostupn vysokokolsk vzdelvanie
6. Veda, vskum a tvoriv innosti na vysokch kolch
7. Tretia spoloensk misia vysokch kl
8. Riadenie a financovanie vysokho kolstva
III.
lohou druhej asti konzultanho procesu a verejnej diskusie je zska sptn vzbu verejnosti, od-
bornej i laickej, k navrhovanm cieovm stavom a opatreniam na ich dosiahnutie. Vetky nvrhy,
ktor bud doruen prostrednctvom osobitnej komunikanej aplikcie na internetovej adrese
www.uciacesaslovensko.minedu.sk alebo psomne s jasnm oznaenm, ktorej kapitoly, ciea alebo
opatrenia sa tkaj, bud vyhodnoten pri prprave definitvnej verzie Nrodnho programu rozvoja
vchovy a vzdelvania. T bude predloen po vyhodnoten a zapracovan pripomienok do vldy Slo-
venskej republiky a potom aj do Nrodnej rady Slovenskej republiky s cieom zska o najiriu spo-
loensk a politick zhodu. Takto zhoda je predpokladom toho, aby sa program stal nstrojom sys-
tematickch a dlhodobch zmien v oblasti vchovy a vzdelvania, ale aj v nazeran spolonosti na
vchovu a vzdelvanie.
Po jeho prijat bude spracovan prv dvojron Akn pln na roky 2018 a 2019, ktor bude pred-
loen vlde Slovenskej republiky na schvlenie tak, ako je to navrhovan v samotnom dokumente.
Akn pln ako nstroj na plnenie nrodnho programu bude obsahova konkrtne analytick, kon-
cepn a legislatvne opatrenia vrtane finannch nrokov, ktor si ich prijatie bude vyadova.
Schvaovanie vo vlde Slovenskej republiky je dleit aj preto, aby nrodn program nezostal iba
zleitosou rezortu kolstva, ale aby sa spene napal v sinnosti viacerch ministerstiev tak,
aby sa stal programom celej spolonosti.
IV.
Na tomto mieste sa chceme poakova menovite pani Zuzane Zimenovej, ktor spolone s nami
pripravila nvrh tz cieov nrodnho programu zverejnench v oktbri 2016, a pnom Petrovi Me-
derlymu a Matejovi ikoviovi, ktor za ministerstvo kolstva koordinovali nau prcu a aktvne
k nej prispievali. Rovnako akujeme vetkm tm, ktor svojimi pripomienkami, podnetmi a n-
metmi, ako aj kritikou prispeli k zlepeniu predkladanho dokumentu. Vopred akujeme vetkm,
ktor ho zapojenm sa do verejnej diskusie pomu dotvori do finlnej podoby.
Autori
6
Obsah
1. Kvalita a dostupnos vchovy a vzdelvania .................................... 11

Cie 1-01 Rozvjanie potencilu a napanie potrieb
individualizovan vzdelvanie ............................................................ 14
Cie 1-02 Vzdelvanie iakov s rznorodm potencilom
inkluzvne vzdelvanie........................................................................ 18
Cie 1-03 iaci zo socilne znevhodnenho prostredia a zo socilne
vylench spoloenstiev...................................................................... 23
Cie 1-04 Viacrovov integrovan multidisciplinrny systm prevencie,
podpory a intervencie (VIMS PPI).......................................................... 27
Cie 1-05 Podmienky na vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn ........... 32
Cie 1-06 Povinn kolsk dochdzka sa men na povinn vzdelvanie ................ 34
Cie 1-07 Predkolsk vzdelvanie a vchova ....................................................... 36
Cie 1-08 Gymnzi .............................................................................................. 40
Cie 1-09 Ciele vchovno-vzdelvacieho systmu................................................. 43
Cie 1-10 Obsah vzdelvania ................................................................................ 45
Cie 1-11 Formy, metdy a organizcia vyuovania.............................................. 50
Cie 1-12 Uebn zdroje, materily a materilno-technick vybavenie ................ 54
Cie 1-13 Hodnotenie iakov ................................................................................ 59
Cie 1-14 Hodnotenie kvality a sebahodnotenie koly .......................................... 63
Cie 1-15 Meranie, testovanie, skky .................................................................. 68
Cie 1-16 Kultra a klma koly ............................................................................. 74
Cie 1-17 Prostredie kl (interiry a exteriry) .................................................... 77
Cie 1-18 Vzdelvanie mimo koly a informlne uenie sa ................................... 80
2. Profesia uitea ............................................................................... 83

Cie 2-01 Demografick charakteristiky uiteskho stavu ................................... 86
Cie 2-02 Finann ohodnotenie uiteov a odbornch zamestnancov ................ 88
Cie 2-03 Pracovn podmienky uiteov ............................................................... 90
Cie 2-04 Nov poatie profesie uitea a funkcie koly ....................................... 92
Cie 2-05 Vysokokolsk prprava budcich uiteov ............................................ 95
7
Cie 2-06 Kontinulne vzdelvanie uiteov .......................................................... 99

Cie 2-07 Kvalifikan systm uiteov................................................................ 102
Cie 2-08 Karirov systm uiteov ................................................................... 104
3. Odborn vzdelvanie a prprava .................................................... 105

Cie 3-01 Vplyv zmien spolonosti na odborn vzdelvanie a prpravu .............. 108
Cie 3-02 Informcie o uplatnen absolventov odbornho vzdelvania
a prpravy ............................................................................................ 110
Cie 3-03 Kvalita strednch odbornch kl ........................................................ 113
Cie 3-04 Nrodn sstava kvalifikci a trh prce .............................................. 118
Cie 3-05 Slad dopytu a ponuky absolventov.................................................... 123
Cie 3-06 Celoivotn karirov poradenstvo ..................................................... 127
Cie 3-07 Profilcia uiacich sa ........................................................................... 130
Cie 3-08 Vzdelvanie v pracovnom prostred .................................................... 134
Cie 3-09 Podpora alieho vzdelvania dospelch ............................................ 139
Cie 3-10 Nov syntza odbornho vzdelvania ................................................. 141
4. Riadenie a financovanie regionlneho kolstva ............................. 145

Cie 4-01 Financovanie vzdelvania.................................................................... 148
Cie 4-02 Riadenie vchovy a vzdelvania .......................................................... 151
Cie 4-03 Spoluprca aktrov vchovy a vzdelvania.......................................... 155
Cie 4-04 Sie kl ............................................................................................... 157
5. Kvalita, otvorenos a dostupnos vysokokolskho vzdelvania..... 161

Cie 5-01 Vntorn systm zabezpeovania kvality vzdelvania......................... 164
Cie 5-02 Vonkaj systm zabezpeovania kvality vzdelvania .......................... 167
Cie 5-03 Akreditan agentra .......................................................................... 172
Cie 5-04 Vysokokolsk uitelia .......................................................................... 174
Cie 5-05 Pracovn miesta a tituly docentov a profesorov ................................. 177
Cie 5-06 Sstava tudijnch odborov ................................................................ 179
8
Cie 5-07 Profesijn tudijn programy .............................................................. 181

Cie 5-08 Otvorenos vysokch kl zahraniiu a praxi ....................................... 183
Cie 5-09 Liberlne tdi ................................................................................... 184
Cie 5-10 Poiadavky vysokch kl voi strednm kolm ................................. 185
Cie 5-11 Profilcia vysokch kl ....................................................................... 187
Cie 5-12 Dostupnos vzdelvania ...................................................................... 190
Cie 5-13 In formy tdia .................................................................................. 192
6. Veda, vskum a tvoriv innosti na vysokch kolch .................... 193

Cie 6-01 Doktorandsk tdium a postdoktorandsk pozcie ............................ 196
Cie 6-02 Systm evalucie (hodnotenia) tvorivch innost .............................. 198
Cie 6-03 Intitucionlne financovanie tvorivch innost .................................. 199
Cie 6-04 Financovanie tvorivej innosti v oblasti nrodnch tdi ................... 200
Cie 6-05 San financovanie vedy .................................................................. 201
Cie 6-06 Rozvoj vedeckch parkov .................................................................... 203
7. Tretia spoloensk misia vysokch kl ......................................... 205

Cie 7-01 Participcia na projektoch pre prax ..................................................... 208
Cie 7-02 Neziskov aktivity v reginoch ............................................................ 209
Cie 7-03 Vysok koly pre komunitu a spolonos............................................. 210
8. Riadenia a financovanie vysokho kolstva ................................... 213

Cie 8-01 Zvyovanie zdrojov pre vysok koly ................................................... 216
Cie 8-02 Alokcia ttnej dotcie pre vysok koly ........................................... 218
Cie 8-03 Systm vntornho riadenia vysokch kl ......................................... 222
Cie 8-04 Legislatva ........................................................................................... 224
Cie 8-05 Podpora informatizcie a zniovanie administratvnej zae ............. 225
9
10
1. kapitola
Kvalita a dostupnos
vchovy a vzdelvania
11
12
K valita vzdelvania a jeho dostupnos s spolu zko previazan. Bez primeranej dostupnosti
vzdelvania nemono poveda, e zabezpeuje kvalitu pre vetkch a naopak, dostupnos bez
vysokej kvality je iba polovinm naplnenm ciea. Vysok kvalita a dostupnos s jadrom stanove-
nho strategickho ciea v oblasti vzdelvania, dotkaj sa vetkch jeho aspektov a vzdelvacch
stupov. Ich naplnenie si vyaduje shru viacerch vzjomne svisiacich pilierov, ktor maj pri re-
alizcii ciea psobi ako harmonick celok.
Naplnenie strategickho ciea si bude vyadova zavedenie individualizovanho vzdelvania,
v centre ktorho stoj uiaci sa, jeho individulny potencil a vzdelvacie potreby. alej ide o to, aby
uitelia spolone s almi odbornkmi dokzali pracova s rozmanitosou iakov, ich rznorodm
potencilom, nadanm, talentom aj znevhodnenm, priom tto rozmanitos vnmaj ako priro-
dzen jav. Okrem individualizcie vyuovania pre vetky deti sa navrhuje aj zvenie inkluzvnosti
naich kl vo vzahu k iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami. Na to musia ma
vytvoren podmienky aj v podobe viacvrstvovho integrovanho multidisciplinrneho systmu pre-
vencie, podpory a intervencie.
Navrhovan zmena povinnej kolskej dochdzky na povinn vzdelvanie je signlom, e vzdel-
vanie ns bude sprevdza nielen v kole, ale od narodenia po cel ivot. Pozornos pre potreby det
vo veku do 3 rokov, nvrh na predenie povinnho vzdelvania o jeden rok smerom dole, teda od
veku 5 rokov veku dieaa, ktor sa bude plni primrne v materskej kole, to s piliere na spen
zvldnutie vchovy a vzdelvania na zkladnej kole.
S tm svisia aj zmeny v cieoch i v samotnom obsahu vchovy a vzdelvania. Dleit je optimlne
vyvenie vzdelvacch cieov v rmci ttnych a kolskch vzdelvacch programov, ako aj priestor
vo vyuovan na rozvoj tvorivosti, kritickho myslenia a alch socilnych zrunost. K tomu je d-
leit zabezpei dostupnos rozmanitch a zrove kvalitnch uebnch materilov, v rmci kto-
rch s klasick uebnice iba jednm z rznych variantov. Rovnako dleit ako koncipovanie zmys-
luplnho obsahu je aj podpora elnch spsobov, foriem a metd vzdelvania i celkov zmena at-
mosfry koly.
Dleit lohu hr prieben hodnotenie procesu uenia sa a vyuovania, poskytujce nevy-
hnutn sptn vzbu. Sptn vzba umouje uiacim sa lepie sa orientova v tom, o dosiahli
a plnova svoj al pokrok, vyuujcim zasa zhodnocova zvolen pedagogick stratgie a adapto-
va ich poda vzdelvacch potrieb iakov. Hodnotenie kvality a dostupnosti vzdelvacch, podpo-
rnch a odbornch sluieb je dleitou sasou sebahodnotenia koly pri plnen jej poslania a zlep-
ovan jej fungovania.
Je potrebn taktie zohadova lohu, ktor popri formlnom vzdelvan v kole pln nefor-
mlne vzdelvanie a informlne uenie sa.
13
Cie 1-01 Rozvjanie potencilu a napanie potrieb individualizovan vzdelvanie

Vo vzdelvan sa rozvja jedinen potencil kadho uiaceho sa (dieaa, iaka) a napaj sa
jeho individulne vzdelvacie potreby prostrednctvom individualizovanej vuby
Sasn stav a jeho problmy

Kad diea 2 je jedinen. M jedinen kombinciu talentov, vlh, zujmov, schopnost a vzdel-
vacch potrieb. Rozmanitos dnench det je zkladom budcej rozmanitosti dospelch, ktor z nich
vyrast do pluralitnej, demokratickej spolonosti.
Sasn nastavenie vzdelvacieho systmu prirodzen rozmanitos det a iakov a ich vzdelva-
cch potrieb reflektuje len vemi slabo. Ovea silnejie reprodukuje v kolskom prostred oakvania,
e deti a iaci sa maj v o najvej monej miere prispsobi kolskmu prostrediu a vzdelvaniu
v om. Trhlina medzi tradinmi oakvaniami vzdelvacieho systmu a oakvaniami det a ich ro-
dn sa oraz viac prehlbuje.
V prvnych predpisoch a metodickch pokynoch rezortu kolstva sa sce formlne individualizu-
jci prstup uiteov k deom a iakom vo vube predpoklad, relne sa ho vak uiteom dar na-
pa len vemi ako. Organizcia, obsah ani formy vzdelvania v kolch nie s uspsoben tak,
aby uiteom umoovali cielene odkrva jedinen potencil jednotlivch det, skma a reflekto-
va ich vzdelvacie potreby, zohadova prpadn prekky v ich procese uenia sa a aktvne pra-
cova s ich motivciou. Uitelia obvykle nie s na tieto innosti dostatone pripraven, v ich reperto-
ri prevauj transmisvne metdy vuby vo frontlnom usporiadan tried. V dsledku toho vn-
maj mnoh z nich oraz viu rozmanitos detskch kolektvov v kolch nie ako zkladn danos,
prleitos a bohatstvo, ale ako problm a neiaducu komplikciu.
Tradin usporiadanie iackych kolektvov, fyzickho priestoru tried a kl, ako aj procesu vyuo-
vania a uenia sa vytvra bariry pre iakov v ich iniciatve, objavovan, skman javov, hadan in-
formci a svislost. S konfekn a neopodstatnene oakvaj rovnak tempo, vyaduj rov-
nak formu a obsah od plne vetkch iakov. Aj motivovanm uiteom sa tieto organizan, fy-
zick a obsahov prekky dar prekonva iba s akosami a s vysokm nasadenm. V benom
usporiadan kl zane vntorn motivcia a nadenie det, ktor si asto do koly prinaj, obvykle
oskoro po nstupe do koly upada.
Vo veobecnosti prostredie a proces v tradinom usporiadan kl nememe povaova za pria-
tesk k iakom. Je v om minimum priestoru, ak vbec nejak, na individualizciu vzdelvania. Tto
situcia sa ete vypuklejie prejavuje pri individulnej kolskej integrcii iakov so pecilnymi v-
chovno-vzdelvacmi potrebami do bench kl. Obvykle sa aj na tieto deti kladie poiadavka, aby
sa v o najvej monej miere prispsobili danmu kolskmu prostrediu, i ke maj individulny
vzdelvac pln. Ben koly sa ich pecilnym vchovno-vzdelvacm potrebm prispsobuj iba
v nevyhnutnom rozsahu, ktor bva neprimerane limitovan personlnymi, materilnymi a finan-
nmi deficitmi. Uiteom chba najm potrebn pomoc zo strany asistentov, pecilnych pedag-
gov, kolskch psycholgov a alch pecialistov.
2 Ak nezdraznme inak, rozumie sa v tomto texte pod dieaom aj iak.
14
Navrhovan opatrenia
1-01.01 Vytvori predpoklady pre monos rozsiahlej implementcie individualizcie vzdelva-
nia. 3
Vo vetkch zkonoch, predpisoch a riadiacich aktoch dsledne zabezpei vytvorenie podmienok,
aby sa veobecne vo vzdelvan a konkrtne v prci uitea mohli zohadova potreby a monosti
iakov, aby sa mohla uplatova variabiln organizcia vuby poda potrieb a monost iakov, vy-
tvranie a zachovvanie heterognnych skupn iakov ako prirodzenho prejavu rozmanitosti a hod-
noty samej o sebe. pravami legislatvy a riadiacich aktov zabezpei monos pouitia diagnostic-
kch nstrojov (pozri opatrenie 1-01.05) na zklade vonej vahy prslune kvalifikovanho pracov-
nka koly, vytvranie individualizovanch postupov vzdelvania, a tm oslabovanie dvodov k pr-
padnmu vyleovaniu iakov do pecilnych tried i kl. S tmto opatrenm svisia aj opatrenia
inch cieov tohto dokumentu, napr. cieov 1-09, 1-11, 1-16, vytvrajcich predpoklady pre vznik
irej ponuky volitench predmetov zodpovedajcich zujmom a individulnym predpokladom ia-
kov, oslovujcich vntorn motivciu, podporujcich priazniv socilnu, emocionlnu a pracovn
klmu.
Vytvorenie priaznivho aj legislatvneho prostredia pre rozvoj individualizcie vo vzdelvan bude
ma v sbehu s almi opatreniami uvdzanmi v tomto dokumente dopad na jej iriu implemen-
tciu vo vube. Tm sa odstrnia vznamn pedagogick limitcie nespechu iakov 4, postupne sa
zmen sasn nedostatone individualizovan vzdelvac systm, ktor asto odsudzuje najslabch
iakov na nespech, a zrove bud vytvoren podmienky na plnohodnotn rozvoj 5 najtalentova-
nejch iakov. Inkluzvne fungujce vzdelvacie prostredie (pozri cie 1-02) sa bude schopn v ovea
vej miere prispsobova znevhodnenm deom, deom s telesnm postihnutm a deom so pe-
cilnymi potrebami, a zrove si zachov prvetivos, podnetnos a rozvojov motivan potencil
pre vetky ostatn deti. Bude zrove podporova viac aj menej talentovanch a aj tch, ktorch
dnes nazvame benmi iakmi.
1-01.02 Vytvori komplexn predpoklady podpory uiteov a odbornch pracovnkov pre indivi-
dualizciu a vytvori implementan pln tejto podpory.
V spoluprci s multidisciplinrnymi tmami VIMS PPI (pozri cie 1-04) vytvori komplexn predpo-
klady podpory uiteov a odbornch pracovnkov vo forme metodickch materilov, vzdelvacch
programov6 a poradenskho centra pre individualizciu 7, vrtane portlu s loiskom konkrtnych
materilov, ktor bud vyerpvajco pokrva oblas individualizcie a jej implementcie. Vytvori
3 Pod individualizciou sa chpe zosladenie obsahu, metd a organizcie vzdelvania a vchovy s rovou rozvoja
jednotlivch iakov, hlavne zohadnenie pecifk v oblasti schopnost, inteligencie, tvorivosti, myslenia, zujmov, t
osobnosti, tempa prce, temperamentu a pod. Individualizcia nie je rezignciou na rozvoj dieaa a zmierenm sa
s jeho stavom, naopak, je to nastavovanie primeranch vziev s rozvojovm potencilom. Kovm cieom indivi-
dualizcie je zvenie monost rovnako tak nadanch, ako aj priemernch a podpriemernch iakov. (Przybysz-
Zaremba, M., Edukan nespechy iakov zkladnch kl v Posku analza vybranch pedagogickch determinan-
tov, Pedagogika.SK, ro. 5, 2014, . 1).
4 Przybysz-Zaremba, M., Edukan nespechy iakov zkladnch kl v Posku analza vybranch pedagogickch de-
terminantov, Pedagogika.SK, ro. 5, 2014, . 1.
5 Nepriazniv dopady potvrdili aj najnovie vsledky v meran PISA 2015: Zaznamenvame al nrast zastpenia
iakov v tzv. rizikovej skupine (s najniou rovou vedomost). Zrove kles percentulne zastpenie iakov v naj-
vych vedomostnch rovniach, resp. toto zastpenie zostva na porovnatenej rovni ako v roku 2012.
(https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-su-podla-medzinarodnej-studie-pisa-2015-pod-
priemerom-krajin-oecd/).
6 Medzi vzdelvacie programy zaradi osobitn programy zameran na pedagogick diagnostiku uiteov.
7
Zriaden v rmci VDPaP.
15
mechanizmus vmeny sksenost a konkrtnych prkladov dobrej praxe. Zabezpei, aby kad ui-
te preiel tmito vzdelvacmi programami v urenom asovom horizonte (naprklad 5 rokov).
V tomto komplexe teoretickch, metodickch, aplikanch a implementanch postupov sa bude
reflektova detsk rozmanitos ako prirodzen jav a vznamn hodnota, ktor je potrebn kultivo-
va, tie celostn vnmanie rozvoja det aj v kontexte rodinnho prostredia a lokality, v ktorch ij
a socilnych vzieb a vzahov, ktor s pre ne kov.
Kvalitn prprava, sofistikovan implementcia, podpora poradenskho centra pre individualiz-
ciu a multidisciplinrne tmy umonia zavdza individualizciu do kadodennho ivota uiteov
a iakov bez neadekvtneho preaovania z nepripravench krokov.
1-01.03 Vytvori personlne, materilne a finann podmienky pre monos implementcie indi-
vidualizcie vzdelvania.
Pre potreby vystavania adekvtnych podpornch truktr individualizcie priamo v kolch vytvori
primeran stabiln finann mechanizmy. Individualizcia a inklzia (pozri cie 1-02) s v nami na-
vrhovanom koncepte prepojen. Individualizcia je vznamnm nstrojom napania inkluzvneho
vzdelvania.
Zabezpeenie vetkch uvedench nevyhnutnch predpokladov pre individualizciu a inklziu
vzdelvania prinesie zlepenie schopnosti kl hlavnho vzdelvacieho prdu napa ciele individu-
alizcie (a inklzie) bez neprimeranej zae.
1-01.04 Vytvori pre rodiov 8 informan zdroje a kanly o individualizcii vo vzdelvan a pod-
porova ich efektvne vyuvanie uitemi.
Podporova pomocou vytvorenia informanch zdrojov a kanlov renia pre rodiov hlbie porozu-
menie vznamu individualizcie vo vzdelvan. Ako aj zvyova informovanos rodiov o rozdieloch
v spsobe vzdelvania v benom a individualizovanom vzdelvan a rozvja kvalitnejiu spoluprcu
s rodimi.
Rodiia bud ma monos informovanejie vybera z odporanch spsobov vzdelvania v naj-
lepom zujme ich dieaa, a to vaka podpore zo strany kl, budovanm vzahov a spoluprce ui-
teov s rodimi a prostrednctvom informanch zdrojov a kanlov.
1-01.05 Vytvori metodiku a truktru vodnho a priebenho vyhodnocovania komplexnho

potencilu det.
Diagnostick nstroje vytvori tak, aby slili na identifikciu komplexnho potencilu det, ich v-
chovno-vzdelvacch potrieb a umoovali zacieli podporu dieaa na potrebn oblasti a vyhodno-
cova efekty tejto podpory 9. Pouitie tchto diagnostickch nstrojov je sasou innost v rmci
VIMS PPI rovne U1, U2, za pecifickch okolnost aj U3, prpadne U4 (pozri opatrenia ciea 1-04).
Tieto nstroje umonia posudzovanie aktulnych hranc kadho dieaa a nastavenie intenzity
a spsobu zapojenia do procesov v kole. Zrove umonia identifikova oblasti, v ktorch nedosa-
huje rozvoj dieaa jeho individulne kapacity. Tak bude mon situciu kvalifikovane priebene ana-
lyzova, prehodnocova, identifikova priny a svislosti aktulnych akost a zohadni ich v plno-
van alch aktivt, pouvanch metd, postupov a spsobov reflexie.
Aplikcia tohto nstroja umon predchdza vznamnejm komplikcim v procese vzdelvania
a preaeniu personlu materskch a zkladnch kl.
8 Tmto pojmom oznaujeme rodiov alebo osoby vystupujce v pozcii obdobnej pozcii rodia.
9 Toto je mimoriadne dleit mechanizmus pre deti v prpravnom ronku, v ktorom sa m hlavn draz kls na pe-
cifick vyrovnvacie opatrenia kadho dieaa, ktor takto opatrenie potrebuje.
16
1-01.06 Vytvori systm sledovania a vyhodnocovania individulneho pokroku v rmci individu-

alizcie vzdelvania.
V sbehu s opatreniami cieov 1-13 (Hodnotenie iakov), 1-04 (VIMS PPI), 2-04 (Nov poatie pro-
fesie uitea) vytvori systm sledovania a vyhodnocovania individulneho pokroku a prispsobova-
nia obsahu, foriem, metdy a tempa vzdelvania relnym monostiam dieaa.
Systm umon prune reagova na viac aj menej spen strnky silia dieaa a prispsobova
vzdelvacie a rozvojov impulzy poda jeho individulneho pokroku a vsledkov jeho relnym mo-
nostiam tak, aby dosiahlo o najvyiu mon rove rozvoja vedomost a zrunost.
17
Cie 1-02 Vzdelvanie iakov s rznorodm potencilom inkluzvne vzdelvanie

Ben zkladn koly vzdelvaj iakov s rznorodm potencilom, pracuj s nimi spsobom, kto-
rm tento ich individulny potencil rozvjaj a zrove u nich posiluj sebavedomie a sebactu,
samostatnos a zodpovednos, vzjomn spoluprcu, empatiu a pocit spolupatrinosti.

U v samotnom ponman potencilu det a jeho rznorodosti prebieha v odbornej verejnosti u ns
aj v zahrani diskurz. Ten je vyvolan rznymi vchodiskami, z ktorch je na dispozcie dieaa na-
hliadan. Obsahy pojmov talent, nadanie a rozvojov potencil det sa v niektorch prpadoch v rz-
nej miere prekrvaj, v inch nie. Tto diskusia, rozvjajca sa v zahrani od 80tych rokov minulho
storoia ako dsledok zlyhvania modelu jednotnej koly pre vetkch v zniovan socilnej, kultr-
nej a rodovej nerovnosti, sa v 90-tych rokoch zaala aj u ns.
Tmy interindividulnych rozdielov, ale aj skupinovch rozdielov, sa v stle vej miere pre-
mietaj do postojov k pecilnym kolm a triedam, ich lohm, k individulnej integrcii, inklzii,
prci s nadanmi demi, k systmu prevencie, podpory a intervencie, jeho kapact, truktry a orga-
nizcie. Diskurz sa vedie o poadovanch osobnostnch a odbornch dispozcich uiteov zvlda
individulnu integrciu, najm ke sa tka viacerch det v jednej skupine (triede). Tma individua-
lizcie, integrcie a inklzie nie je komplexne uchopen, diskurz, niekedy a konfrontan, sa vedie
na viacerch poliach. Takzvan ben iaci v om bvaj opomenut. A pritom s to tie uniktni
jednotlivci s rznorodm potencilom a potrebou individualizcie vzdelvania. V prpade det so
zdravotnm alebo socilnym znevhodnenm, det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potre-
bami alebo inm materinskm jazykom sa asto argumentuje potrebou a prospenosou vytvrania
priaznivho prostredia v pecilne vytvorench, izolovanch triedach alebo zariadeniach. Bvaj po-
vaovan za in, ako ben deti. Podobne v prospech pecifickch, oddelench intitci sa asto
dvod aj v prpade det, ktor vykazuj mimoriadne nadanie v niektorej pecifickej oblasti. Ani zne-
vhodnen, ani nadan deti nebvaj povaovan za ben.
Akoby sa v praxi oakvalo, e diea sa prispsob nastavenmu vinovmu systmu vzdelva-
nia. Ke sa uke, e je s nastavenm systmom nekompatibiln kvli uritmu deficitu, bva vy-
lenen do pecilnych zariaden. Ak sa uke, e deom s mimoriadnymi dispozciami systm nedo-
ke poskytova adekvtne podnety, ponkne sa im vzdelvanie v kolch pre iakov s mimoriad-
nym nadanm.
Popri tom sa mlo systematickho drazu venuje posilovaniu sebavedomia a sebacty det, ich
samostatnosti a zodpovednosti, rozvjaniu zrunost potrebnch pre vzjomn spoluprcu. Pozor-
nos sa nevenuje ani rozvoju empatie a pocitu spolupatrinosti.
V rovine teoretickej bolo v poslednch rokoch vypracovanch viacero dokumentov dotkajcich
sa niektorch aspektov tejto komplexnej tmy. Niektor opatrenia v tchto oblastiach sa objavili u
aj v legislatvnych a riadiacich aktoch ministerstva kolstva.
Napriek tomu je situcia pre celostn individualizovan a inkluzvne vzdelvanie 10 nepriazniv.
Sasn vzdelvac systm neumouje vytvra v kolch flexibiln vzdelvacie prostredie, ktor
10
Odporania pracovnej skupiny pre inkluzvne vzdelvanie Rady vldy SR pre udsk prva, nrodnostn meniny
a rodov rovnos z 14. 6. 2011 v bode 4 uvdzaj: Pri defincii pojmu inkluzvne vzdelvanie pracovn skupina vy-
chdza z prslunch dokumentov UNESCO (Policy Guidelines on the Inclusion in Education, 2009), Rady Eurpy a Eu-
rpskej agentry pre rozvoj pecilneho vzdelvania. Koncept inkluzvneho vzdelvania lenovia PS povauj za ir
a obsanej ako koncept integrovanho vzdelvania. Km pri integrcii ide predovetkm o fyzick zaleovanie det
so znevhodnenm do bench kl hlavnho vzdelvacieho prdu, pri inklzii ide najm o naplnenie zkladnho
prva na prstup vetkch ku vzdelvaniu o najvyej kvality, ktor vo svojej obsahovej zloke zahruje aj hodnotov
aspekt a v prstupe ku skupinm a osobm so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami repektuje princpy
18
by bez problmov dokzalo absorbova v poet det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi po-

trebami v rmci individulnej integrcie. 11
Riaditelia i uitelia, ktor sa napriek tmto podmienkam rozhodn deti so pecifickmi vzdelva-
cmi potrebami integrova do bench kl a tried, naraj pri tom na nedostaton podporu, o
sa prejavuje v nedostatku financi na zabezpeenie napania rznorodch vzdelvacch potrieb ia-
kov, absencie metodickho vedenia a alieho vzdelvania. Nedostaton je aj poet asistentov,
psycholgov, pecilnych pedaggov a inch odbornkov v kolch.
V predchdzajcich rokoch bola individulna integrcia implementovan bez nleitej prpravy.
Zaviedla sa bez potrebnej metodickej prpravy uiteov, s nedostatonm zohadnenm potu integ-
rovanch iakov v triedach, bez dostatonej podpory odbornho podpornho systmu a bez priamej
podpory v triede prostrednctvom asistentov. K tomu ete v svislosti s integrovanm vzdelvanm
pristpila byrokratick nronos. To vetko m prli asto za nsledok neuspokojiv priebeh integ-
rcie, preaenos uiteov a vsledn nespokojnos det, uiteov aj rodiov. Tto situcia, asto
frustrujca vetkch aktrov, podmieuje emocionlne ladenie diskurzu na tmu inklzie.
Mimoriadnu dleitos inklzie vo vzdelvan podiarkuje aj pozorovaten nrast prejavov nsi-
lia na zkladnch a strednch kolch 12, akosti s praktickou realizciou tolerantnho uplatovania
osobnch prv a slobd v bench ivotnch situcich 13 aj s vytvranm bezpenho a repektuj-
ceho prostredia a napokon aj to, e najrizikovejou skupinou z pohadu ohrozenia pravicovm ex-
trmizmom je najmladia skupina obyvateov. 14 Strach a predsudky (a to nielen voi meninm),
pozitvny postoj k autoritrstvu, dogmatizmus, ako aj ikanovanie a nsiln sprvanie, tendencia
k skratkovitm, radiklnym, nepremyslenm a nedemokratickm rieeniam s stle prtomn v i-
vote spolonosti a s dvan do svislosti aj s nedostatkami v kolskom vzdelvan. Absencia inklu-
zvneho vzdelvania prispieva ku krze socilnej dvery, posilovaniu atmosfry strachu v spolo-
nosti, a tm k rozvoju extrmizmu, rasizmu a spoloenskej neznanlivosti ako protikladu k rozvja-
niu otvorenho demokratickho dialgu v slobodnej, pluralitnej a otvorenej spolonosti.15
V rmci inkluzvneho vzdelvania sa diea nezaleuje do kolskho kolektvu tak, aby napredovalo
zrove s kolektvom. Naopak, je mu umonen napredova individulnym tempom a v rozsahu,
ktor dovouje jeho relny potencil.
Na stanovovanie si inkluzvnych cieov nie s spravidla pripraven na Slovensku ani uitelia, ani
zriaovatelia kl a ani oakvania zo strany rezortu kolstva neboli doposia takto formulovan. To
ovplyvuje aj oakvania rodiov.
spravodlivosti (frovosti) a rovnosti anc. Inkluzvne vzdelvanie je mon pochopi len v komplexnosti a celistvosti,
v ktorej sa vzjomne dopaj a prelnaj jednotliv stupne (od predkolskej starostlivosti po alie vzdelvanie)
a kde je v rovnovhe vedomostn, vkonov a hodnotov zloka vzdelvacch tandardov. Vo vzahu k osobm so
pecilnymi potrebami, resp. osobm inm (odlinm od viny na zklade ubovonch znakov), dleitejie ako
fyzick integrcia je vzjomn spoznvanie, budovanie repektu, uznania a rozvjanie vzjomnch socilnych kontak-
tov, vrtane vytvrania inkluzvneho prostredia v celej spolonosti. Plne inkluzvne vzdelvanie je cie v budcnosti,
ku ktormu by mala spolonos smerova postupnou tvorbou udskch zdrojov, materilnych podmienok a intitu-
cionlneho zzemia. http://www.radavladylp.gov.sk/data/att/3793_subor.rtf
11
In: Sprva o Slovensku pre tdiu o politikch lenskch ttov pre deti so zdravotnm postihnutm, Eurpsky parla-
ment, Brusel, 2014.
12 Bielikova, M. et al., Prejavy nsilia na zkladnch a strednch kolch http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//OddMlade-
zASport/Vyskum/vystupy/prejavy_nasilia_na_zs_ss.pdf
13 Sprva o stave a rovni vchovy a vzdelvania k udskm prvam v zkladnej kole v k. roku 2015/16 v SR
https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/SPRAVY/2016/SS_LP_ZS_15_16.pdf
14 Machek, L., Vzah slovenskch obanov k pravicovmu extrmizmu, Rexter, 01/2013
http://www.rexter.cz/wp-content/uploads/rexter_01_2013_01.pdf
15 Spracovan poda: Memorandum spoloenskch vedcov, zverejnen janur 2017,
http://www.sav.sk/php/download_news.php?attach_no=26402
19
Navrhovan opatrenia
1-02.01 Vytvori stratgiu rozvoja inkluzvneho vzdelvania na Slovensku a rmcov implemen-
tan pln.
Vznikne pracovn skupina pozostvajca z odbornkov z praxe aj z akademickho prostredia vrtane
zahraninch odbornkov z krajn s rozvinutm inkluzvnym vzdelvanm a so sksenosami s spe-
nou implementciou pro inkluzvnych zmien vzdelvacieho systmu. Pracovn skupina rozpracuje
stratgiu rozvoja inkluzvneho vzdelvania v SR a rmcov implementan pln, ktor zohadn
mon prekky a rizik, ale aj zmeny vzdelvania uiteov z praxe, ich metodickej a odbornej pod-
pory, implementcie podpornho systmu pre deti, uiteov, koly a rodiov a vysokokolskho aj
postgradulneho vzdelvania uiteov (pozri ciele 1-04, 2-05, 2-06).
Bude dleit, aby bola novovytvoren stratgia rozvoja inkluzvneho vzdelvania prijat irokm
konsenzom, pretoe bude predstavova dlhodob zvzok transformova dnes ben koly hlav-
nho vzdelvacieho prdu na otvoren a spolon socilno-vchovn priestor pre vetkch. Bude
rmcova obsah tohto dlhodobho zvzku.
1-02.02 Vymedzi charakteristiky inkluzvnej koly.

Charakteristiky inkluzvnej koly sa vzahuj ku klme koly, spsobu jej riadenia, k jej vntornm
procesom, k budovaniu tmovosti zamestnancov, ich sstavnmu sebarozvoju a fyzickej dostupnosti
(bezbarirovosti) koly. Vzahuj sa aj ku kolskmu vzdelvaciemu programu, spsobu vyuovania
a spsobu hodnotenia iakov, rozvoju pedaggov a odbornch pracovnkov koly, podpornmu
tmu pre iakov, pedaggov a odbornch pracovnkov koly aj rodiov, participcii rodiov. Pokr-
vaj aj oblas vzahov s komunitou obkolesujcou kolu (obania, miestne autority, ldri a organiz-
cie) a dostupnosti zdrojov (uebnch, technickch, personlnych). Vzahuj sa aj k sebahodnoteniu
koly a ku komplexnmu vzdelvaciemu plnu dostupnmu vetkm a zrove prispsobitenmu
kadmu dieau. Charakteristiky inkluzvnej koly sa zaoberaj aj oblasou subjektvneho prevania
iakov, rodiov aj vetkch jej zamestnancov (ako sa v kole ctia).
Inkluzvna kola je zaman pre vetky deti, ochotn a schopn prija a pracova so iakmi na
plnom rozvoji ich potencilu. Deti so zdravotnm alebo socilnym znevhodnenm a inmi pecil-
nymi vzdelvacmi potrebami alebo s mimoriadnym nadanm v uritej oblasti sa v nej zastuj na
vzdelvan bez toho, aby vznikali prekky a obmedzenia pre ne samotn alebo pre ostatn deti
v skupine i triede. kola, ktor za pomoci vhodnch nstrojov identifikuje individulne dispozcie
a potreby kadho iaka, sleduje a hodnot jeho progres, priebene individualizuje jeho vzdelvac
pln. Takto kola m tieto princpy zabudovan vo svojej kultre, poslan a vzii, jej fyzick prostre-
die je flexibiln a podporuje tvorivos v slade s aktulnymi poznatkami.
Sasou inkluzvnej koly je uite ako podporovate na individulny spech 16 orientovanej vzde-
lvacej kultry s primeranmi a zrove vysokmi oakvaniami na kadho iaka. Takto uite je
vybaven kompetenciami a zrunosami potrebnmi k rozsiahlej individualizcii. Nov poatie
prce uitea vrtane vytvorenia minimlnych tandardov profesie aj v kontexte inkluzvneho vzde-
lvania je rozpracovan v cieli 2-04.
1-02.03 Vytvori a ponka vzdelvacie programy so pecilnym zameranm.

Inkluzvne koly bud ponka v rmci individualizcie aj pecilne zameran vzdelvacie programy
(naprklad zameran na matematiku, informatiku a vpotov techniku, cudzie jazyky, port, pr-
rodn vedy, at.). Do tchto programov bude mon flexibilne zaraova jednotlivcov, tudijn sku-
piny alebo triedy poda ich osobnch preferenci a dispozci.
16
Pod spechom sa rozumie najm subjektvny pocit spechu a radosti z dosiahnutia ciea, nie iba podanie istho vkonu.
20
1-02.04 Zadefinova lohy pecializovanch vzdelvacch zariaden pre deti (ako s pecilne
koly, pecilne triedy, koly pre nadan deti) v kontexte rozvoja inkluzvneho vzdelvania.
Vo vzdelvan det, ktorch potreby vyaduj pecifick podporu (i u v zmysle vyrovnvacch opat-
ren deficitov alebo podpornch podnetov a stratgi pri rozvoji mimoriadnych nadan 17) sa bude
mc v opodstatnench prpadoch uplatova aj oddelen vzdelvanie. Vymedzenm jeho pecific-
kch cieov, tandardov a loh sa vytvoria predpoklady na uplatnenie alternatvnych stratgi a me-
td a zrove sa pecializovan zariadenia stan nositemi cennej expertnosti vyuitenej v inkluzv-
nych kolch. koly pre deti s mimoriadnym nadanm alebo talentom sa bud orientova najm na
pecifick oblas (nadanie jazykov, umeleck, pohybov, portov, matematick, prrodovedn,
at.)
1-02.05 Poskytova nadanm iakom osobitn tipendi.

Pre mimoriadne nadanch iakov zkladnch a najm strednch kl sa zriadia osobitn tipendi.
Prostriedky zo tipendi (vyplcan iakom alebo ich zkonnm zstupcom) bud elovo viazan
na nkup odbornej i populrno-vedeckej literatry, predplatn odbornch i populrno-vedeckch
asopisov, na as na vzdelvacch podujatiach, nvtevu zujmovch krkov, workshopov, let-
nch zujmovch tborov, as vo vedomostnch saiach (ak s spoplatnen), individulne kon-
zultcie s odbornkmi a pod.
1-02.06 Podporova organizcie pracujce s nadanmi iakmi.

Ako sas komplexnej starostlivosti o nadanch iakov sa bude poskytova v rmci osobitnej gran-
tovej schmy finann podpora organizcim, ktor sa dlhodobo aktvne a spene venuj rozvja-
niu rznych foriem nadania u det a mladch ud. Tm sa zabezpeia podnety, podpora a prleitosti,
s ktormi sa nadan iaci bud stretva mimo koly.
1-02.07 Prepoji a rozvja funknos VIMS PPI (pozri cie 1-04) s potrebami inkluzvnych kl.
Viacrovov integrovan multidisciplinrny systm prevencie, podpory a intervencie sa stane mi-
moriadne vznamnm prvkom rozvoja a udratenosti inkluzvnosti slovenskho vzdelvania. Na
om bude st vznamn as loh, ktor podmienia rozvoj inkluzvnosti kl bez preaovania ui-
teov a ostatnch pracovnkov kl, ako aj bez obmedzovania rozvoja det a prispej k spokojnosti
rodiov. Bude to nosn prvok rmcovho implementanho plnu inkluzvneho vzdelvania. D-
slednm plnenm tohoto opatrenia sa vyhneme situcii, e by sa zvyovanm inkluzvnosti kvalita
a dostupnos vzdelvania det oproti dneku zhorila.
1-02.08 Sformulova poiadavky na vedenie koly v kontexte inkluzvneho vzdelvania.

Premena koly na inkluzvnu sa bude dia v slade s napanm pecifickch loh vedenia kl vr-
tane riaditea (pozri ciele 4-02, 4-03), ako aj alch lenov vedenia koly. Lderstvo v kontexte inklu-
zvneho vzdelvania bude zohadova, cti a kultivova hodnoty rozvoja rznorodho potencilu
vetkch det v bezpenom, spolupracujcom prostred, ktor podporuje tmovos, tmov zodpo-
vednos, ale aj potreby a rozvoj jednotlivch lenov tmu.
1-02.09 Vytvori personlne, materilne a finann podmienky pre implementciu inklzie do

vzdelvania.
Vznikn primeran stabiln finann mechanizmy poas celho roka pre vystavanie adekvtnych
podpornch truktr priamo v kolch, najm pedagogickch asistentov a/alebo asistentov iakov.
17
Koncepcia nadanch det a mldee v SR, 2007
21
Bud vytvoren tandardn personlne schmy pre pokrvanie potrieb zaleovanch det vyuva-
nch flexibilne poda konkrtnych potrieb konkrtneho prpadu. Pri vytvran personlnych schm
sa bude zohadova aj potreba prepojenia kolskho a mimokolskho vzdelvania a blzkeho
vzahu koly a rodiny.
Sasou implementcie bud aj opatrenia ciea 1-01. Zabezpeenie vetkch uvedench nevy-
hnutnch predpokladov pre individualizciu a inklziu vzdelvania prinesie zlepenie schopnosti
kl hlavnho vzdelvacieho prdu napa ciele individualizcie a inklzie 18,19 bez ich neprimeranej
zae.
1-02.10 Vytvori pre rodiov 20 informan zdroje a kanly o inklzii vo vzdelvan a efektvne ich
vyuva uitemi pri prci s rodimi.
Vytvoren informan zdroje a kanly renia pre rodiov bud podporova hlbie oboznmenie sa
a porozumenie vznamu inklzie a individualizcie vo vzdelvan, pomu zvyova informovanos
rodiov o rozdieloch v spsobe vzdelvania v bench a pecilnych kolch a triedach a informova
o ich monch prnosoch pre ich diea. To umon kolm rozvja kvalitnejiu spoluprcu s rodimi.
Podporou rodiov kolami, budovanm vzahov spoluprce uiteov s rodimi, za vyuitia informa-
nch zdrojov a kanlov sa rodiom umon informovanejie vybera z odporanch spsobov vzde-
lvania a minimalizova zaujat a nekritick postoje, vedce k rozhodnutiam v rozpore s najlepm
zujmom ich dieaa.
18 Vzhadom na neustlenos obsahu pojmov inklzia vo vzdelvan, inkluzvne vzdelvanie a pod. sa u ns vrazne
komplikuje odborn diskurz a nsledn pro-inkluzvne kroky. Pokladme za mimoriadne dleit o najskr za asti
vetkch relevantnch aktrov ustli obsah tchto pojmov a legislatvne ho ukotvi. Vzhadom na to, e toto opat-
renie, aj ke mimoriadne dleit, nie je priamo sasou vzdelvania, ale podmieuje funknos vzdelvania, nie je
sasou opatren v hlavnom texte.
19 Ako prspevok do diskusie a zrove popis, ktor vystihuje nae vnmanie obsahu pojmu inkluzvny vzdelvac sys-
tm, predkladme nasledovn: N vzdelvac systm by sme povaovali za inkluzvny, ak by takmer vetky deti boli
v predkolskom vzdelvan, takmer vetci iaci I. a II. stupa by chodili na jeden typ kl, povinn vzdelvanie by
pokrvalo dostatone dlh asov interval (od 6 do 17 18 rokov), kolu by predasne opalo menej ako 10 % det,
opakovanie ronkov alebo vylenie zo koly by bolo zriedkav, v nrodnch aj regionlnych kolskch politikch by
tmy vzdelvania znevhodnench skupn boli povaovan za naliehav a dleit, vrazn vina (80 % a viac) zne-
vhodnench iakov, telesne postihnutch iakov a iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami by ne-
bola vyluovan do pecilnych kl alebo pecilnych vzdelvacch ciest, ale boli by iakmi kl hlavnho vzdelva-
cieho prdu. (spracovan poda Muskens, G., Inclusion and education in European countries. Final report: 2. com-
parative conclusions, INTMEAS report, DOCA bureaus, Lepelsraat, 2009).
20 Tmto pojmom oznaujeme rodiov alebo osoby vystupujce v pozcii obdobnej pozcii rodia.
22
Cie 1-03 iaci zo socilne znevhodnenho21 prostredia a zo socilne vylench

spoloenstiev.22
iaci zo socilne znevhodnenho prostredia a socilne vylench spoloenstiev dostvaj in-
n podporu na dosiahnutie vznamne lepch vsledkov vo vzdelvan, predasne neukonuj
vzdelvanie na zkladnej kole a pokrauj vo vzdelvan na vych stupoch.

Neuralgickm bodom na Slovensku je postoj spolonosti k uom ijcim v extrmnej chudobe
v marginalizovanch komunitch a v socilne vylench spoloenstvch. S to prevane Rmovia.
Vlda m u od roku 2001 zriaden rad vldneho splnomocnenca pre rmske komunity. Na pro-
jekty 23 orientovan na rieenie rznych aspektov tejto komplexnej problematiky sa spotrebovali,
mnohokrt so spornm inkom, vo viacerch rezortoch obrovsk sumy zo trukturlnych fondov
E aj zo ttneho rozpotu. Aj napriek tejto politickej i faktickej pozornosti nedolo k iadnym v-
znamnm posunom. Naopak. Situcia sa zhoruje, poet osb ijcich v segregovanch komunitch
sa zvuje, ich socilna mobilita, v ktor sa pri implementcich projektov a opatren dfalo, nena-
stala, vzdelvanie stle sa zvujcej genercie det a mladch ud nie je spen 24. Pritom na n-
rodnej aj medzinrodnej rovni je veobecn politick i odborn zhoda, e jednm z najkovejch
faktorov zmien vo zvyovan kohzie medzi majoritnou spolonosou a marginalizovanmi komuni-
tami je rove vzdelania. Najnovie vsledky PISA 2015, ia, iba potvrdili trend zhorovania situcie,
ke sa podiel v kategrii najslabch, rizikovch iakov op zvil. 25 Podstatn as tchto iakov
vemi pravdepodobne tvoria prve iaci z marginalizovanch komunt.26 Napriek tomu, e sa na
problematiku vzdelvania det z marginalizovanch komunt zameriava tt cestou radu splnomoc-
nenca a MV, cestou rezortu MPSVR a najm cestou MVVaV, vsledky s naalej vemi znepokoju-
jce. Nie je jasn, akou mierou tejto situcii prispieva diskrimincia, akou nefunkn vzdelvac sys-
tm 27 a akou zlyhvajca rodina.
21 V sasnosti prebieha diskusia o kontexte pojmov socilne znevhodnen prostredie a "socilne znevhodujce
prostredie. To prv, pouvan legislatvou, vyjadruje dokonan dej, statick, nemeniace sa psobenie, determinu-
jci prvok. Druh hovor o dynamike v prostred, kedy psobenie je prieben dej, v ktorom je prpustn zmena.
22 Za socilne vylen spoloenstvo mono povaova sdeln komunitu, ktor zotrvva v priestorovo segregovanej
lokalite s prtomnosou koncentrovanej a generane reprodukovanej chudoby. Zotrvvanie v priestorovo segrego-
vanej lokalite je zotrvvanie skupiny fyzickch osb s podobnmi socilnymi znakmi v priestore vymedzenom napr.
vchodom bytovho domu, ulicou, mestskou asou, obcou alebo v lokalite mimo zemia obce bez zkladnej obian-
skej vybavenosti. (https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-
spolocenstva/).
23 Nrodn projekty z rezortu MVVa z poslednch rokov mono povaova za urit vchodisko, s ktorm sa pri rie-
en tejto komplexnej otzky d pota. " Vzdelvanm pedagogickch zamestnancov k inklzii marginalizovanch
rmskych komunt, Inkluzvny model vzdelvania na predprimrnom stupni kolskej sstavy,PRojekt INkluzvnej
EDukcie (PRINED)
24
Pozri napr. Aktualizovan akn plny stratgie SR pre integrciu Rmov do roku 2020, na roky 2016-2018
(http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26278).
25 https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-su-podla-medzinarodnej-studie-pisa-2015-pod-
priemerom-krajin-oecd/
26 Priame dta nie s k dispozcii. V nrodnch testovaniach T9 a T5 sa separtne sleduj iaci zo SZP, kde sa opakovane
potvrdzuj vznamne horie vsledky oproti priemeru. Medzi nich vak nespadaj iba deti z MRK a nevieme zisti,
ak je ich podiel, sudky sa robia z regionlnej distribcie vsledkov v rmci konkrtnych lokalt.
27 Poda iansk K., Dankov, M., Vznam inklzie a integrcie rmskych det v procese vzdelvania, Zbornk MVEK
Preov, 2011.
23
Osobitnou a vznamnou spoloenskou tmou, ktor z asu na as prostrednctvom postojov jed-

notlivch aktrov vstupuje do aplikanej praxe ttnych politk, s predsudky s rasistickmi, xeno-
fbnymi a diskriminanmi rtami v kolskom prostred zo strany zamestnancov kl voi iakom
aj medzi iakmi navzjom.
Sasn stav vzdelvania det zo socilne znevhodnenho prostredia (SZP) a socilne vylench
spoloenstiev (SVS) m mnoho atribtov. O tch, o sa viau na problematiku inklzie, veobecne
pojednvame v osobitnom cieli 1-02. alie atribty sa tkaj pecifickej situcie, v ktorej sa udia
z marginalizovanch komunt nachdzaj. Situcia ich fyzickej existencie, ekonomickch svislost,
ivota v materilnej deprivcii a socilnom vylen ovplyvuj budovanie hodnotovho systmu,
rodinn a komunitn ivot, monosti a spsoby vchovy det, pestros vvinovch podnetov, vzn-
an nroky a oakvania i vtepovan vzdelvacie a ivotn apircie.
Vsledkom psobenia tchto faktorov bva, e rmske deti prichdzaj na zakolenie motoricky,
emone, kognitvne aj jazykovo 28 nepripraven na iaducu rove, ich osobnos je na svoj vek ne-
zrel, astokrt prichdzaj do koly neskr, ako by mali. 29 K tomu obyajne pristupuj nedosta-
tone rozvinut socilne kompetencie, nedostaton hygienick nvyky, pochybnosti o vzname
vzdelvania a uenia sa a zrove neochota prebera zodpovednos.
Tieto deti prichdzaj do prostredia, ktor im astokrt nedveruje, nie je pripraven individua-
lizova vzdelvanie, nea z ich odlinch sksenost a zrunost, aby obohacovalo o ne ostatnch
iakov a zrove poskytlo rmskym iakom pocit uitonosti a hodnotnosti. Naopak mocensky pre-
sadzuje predstavu majoritnej asti spolonosti o tom, o je v uen sa i vchove dleit a o nie,
o samotn ivot, hodnoty a prevanie neprejavuje zujem.
Rodina dieaa vnma astokrt kolu a vzdelvanie v nej ako nutn zlo, kultra vzdelanosti v nej
absentuje. Psobenie koly a jej poiadavky bvaj v protichodnom postaven k psobeniu a poia-
davkm rodiny a komunity, vzdelvacie politiky ttu zlyhvaj v nastaven mechanizmov, ktor by
zujmy det, komunity aj spolonosti dokzali pribliova. kola a spolonos si el, aby deti zotrv-
vali vo vzdelvan m dlhie a zvyovala sa tm ich vzdelanos a socilna mobilita, a aby diea rstlo
k spsobilosti vymani sa zo pirly chudoby a socilneho padku. Naopak rodina vnma kolu ako
represvnu a nie bezpen, obvykle si el, aby sa diea o najskr vrtilo do rodiny/komunity, zaalo
sa aktvne podiea na jej chode (starostlivos o mladch srodencov, podieanie sa na kadoden-
nch aktivitch rodiny, generovanie prjmu domcnosti, at.). 30 Popritom by sa obe strany radi vyhli
konfliktom a treniciam, ale naptie z inch oblast ivota spolonosti, ako je prca, zdravotnctvo,
vynucovanie prva, ktor u jestvujce predsudky a vzjomn diskriminciu alej fixuj, podporuj
roztanie pirly neporozumenia a vzjomnho odmietania. kola je tak v mnohch prpadoch na-
miesto miesta tmovej spoluprce a komunikcie vetkch aktrov (pozri cie 4-03) na prospech det,
miesta kultivcie medziudskej citlivosti, empatie a budovania vzahov postavench na nedotknu-
tenosti udskej dstojnosti, naopak miestom konfliktov a vzjomnho obviovania.
kola, do ktorej iaci prichdzaj, takmer nikdy nem definovan svoje poslanie a vziu pro-inklu-
zvnej, multidisciplinrnej entity, zameranej na zvldanie tchto pecifickch vziev.
28 Nielen v slovenskom jazyku, ale aj v rmskom jazyku astokrt maj mimoriadne chudobn slovn vbavu.
29 Niektor autori navrhuj formlne vymedzi osadov socio-kultru ako znevhodujci determinant vzdelvania
tchto det. In: Inkluzvny model vzdelvania na predprimrnom stupni kolskej sstavy, Preov, 2013.
30
Spracovan poda Klein, V., Asistent uitea v procese edukcie rmskych iakov, FSVaZ UKF, Nitra 2008.
24
Navrhovan opatrenia
1-03.01 Vytvori doplnkov as stratgie rozvoja inkluzvneho vzdelvania zameranho na vzde-
lvanie det zo socilne znevhodujceho prostredia a zo socilne vylench spoloenstiev
a jej implementan pln.
Vytvori pracovn skupinu pozostvajcu z odbornkov z praxe aj z akademickho prostredia vr-
tane zahraninch odbornkov z krajn s rozvinutm inkluzvnym vzdelvanm marginalizovanch
a vylench skupn a spenou implementciou tohto vzdelvania a rozpracova v sinnosti
s opatrenm 1-02.01 doplnkov as stratgie rozvoja inkluzvneho vzdelvania zameranho na
vzdelvanie det zo socilne znevhodnenho a socilne vylench spoloenstiev a rmcov imple-
mentan pln. Sasou stratgie bude aj nvrh mechanizmu jej priebenho vyhodnocovania
a periodickch prav. V implementanom plne bud zohadnen vetky determinujce pecifik
vzdelvania tchto det a navrhnut rieenia vetkch potencilnych prekok a rizk, vrtane peci-
fickho vzdelvania uiteov z praxe pre vzdelvanie det zo SZP a SVS, ich metodickej a odbornej
podpory, implementcie podpornho systmu pre deti zo SZP a SVS, ich uiteov, koly a rodiov.
Stratgia bude obsahova aj mechanizmus tvorby konkrtnych modelov pre rzne cieov skupiny31
a zohadn sa aj vo vysokokolskom a kontinulnom vzdelvan uiteov (pozri ciele 1-02, 1-04, 1-14,
2-05, 2-06).
1-03.02 Vytvori rozirujce charakteristiky inkluzvnej koly pre vzdelvanie det zo socilne zne-
vhodujceho prostredia a socilne vylench spoloenstiev.
Charakteristiky inkluzvnej koly vytvoren na zklade opatrenia 1-02.02 sa rozria o osobitn cha-
rakteristiky vyplvajce zo pecifickch funkci, ktor pln kola vzdelvajca deti zo SZP a SVS, aj za
prispenia podpornch metodk vzahujcich sa na stanoven obsah vzdelvania. 32 kola tak bude
schopn plni vetky lohy vyplvajce zo vzdelvania det zo SZP a SVS, bude dostva pecifick
podporu z internch zdrojov (napr. nleite vzdelan asistenti uitea). Bude sa mc sta miestom,
kde sa bud vzjomne spoznva ivotn hodnoty miestnych aktrov a komunt. Bude sa tu facilito-
va, za prispenia medicie a inch vhodnch nstrojov, 33 zmierovanie naptia medzi komunitami,
prekonvanie predsudkov a animozt. Bude sa mc sta miestom tmovej spoluprce a komunikcie
vetkch aktrov v prospech det, miestom kultivcie medziudskej citlivosti, empatie a budovania
vzahov postavench na nedotknutenosti udskej dstojnosti. Vzdelvanie iakov zo SZP a SVS bude
v takejto kole efektvnejie, iaci bud vo vej miere reflektova zmysel vzdelvania vo svojich
ivotoch, ich motivcia vzdelva sa bude postupne narasta a podpornm systmom poskytovan
mimoriadna podpora v dleitch prechodnch obdobiach medzi jednotlivmi stupami vzdelania
im bude pomha zvlda tieto obzvl nron situcie.
1-03.03 Vytvori v spoluprci s radom splnomocnenca vldy pre rmske komunity a prslunmi
rezortnmi ministerstvami truktrovan vedomostn bzu vyhodnotenm a skonsolidovanm v-
31
V zvislosti od miery a truktry deprivcie.
32 Pre predprimrne vzdelvanie napr. poda Kak, O., Pupala, B., Analza ttneho vzdelvacieho programu pre
predprimrne vzdelvanie a legislatvy v SR z aspektu inkluzvneho vzdelvania, in: Podpora inkluzvneho modelu
vzdelvania pre potreby predprimrneho stupa kolskej sstavy, Preov, 2013.
33
Naprklad v zahraninej praxi overen otvoren frum http://www.socioterapia.sk/2013/06/10/terapia-kon-
fliktnych-vztahov-v-spolocnosti/
25
sledkov vetkch projektov zameranch na rmske komunity, uskutonench v SR v programova-

com obdob 2007 2013 a na zklade nej vytvori pln vskumnch a projektovch aktivt v ob-
lastiach, ktor doposia neboli pokryt.
Zmapovanm a skonsolidovanm toho, o sa zistilo v predchdzajcich u ukonench projektoch, sa
vytvoria predpoklady na pravu beiacich alebo plnovanch projektov, aby sa informcie o rmskej
problematike o mono najviac skompletizovali, m sa vytvoria vhodn vchodiskov informcie na
vytvorenie a nsledn periodick vyhodnocovanie a pravy stratgie.
1-03.04 Vytvori pecifick programy ranej starostlivosti a vasnej intervencie zohadujce pe-
cifick potreby det zo socilne znevhodnenho prostredia a socilne vylench spoloenstiev.
Vytvorenm vhodnch programov ranej starostlivosti a vasnej intervencie zohadujcich psycho-
biologick svislosti 34 a pecifick potreby det zo socilne znevhodnenho prostredia a socilne
vylench spoloenstiev sa bude innejie napomha rozvoju ich potencilu, bud sa nimi pod-
porova cel rodiny a rozvoj rodiovskch zrunost. Zapjanm tchto det a ich rodn do programov
ranej starostlivosti sa podpor zapjanie do predkolskho vzdelvania v materskch kolch a ply-
nulej prechod do povinnho vzdelvania.
34
Psychobiologick svislosti vyplvaj z interdisciplinrneho pohadu na prevanie, sprvanie a konanie loveka. Bi-
ologick faktory a prevanie (aj sprvanie) s navzjom prepojen a vzjomne sa podmieuj. Prkladom psychobi-
ologickho pohadu s naprklad vskumy Clancyho Blaira a spolupracovnkov: Blair, C. (2016). Developmental sci-
ence and executive function. Current Directions in Psychological Science, 25, 3 7.
Blair, C. & Raver, C. C. (2016). Poverty, stress and brain development: New directions for prevention and interven-
tion. Academic Pediatrics, 16, S30 S36.
Ursache, A., Blair C., Stifter, C., Voegtline, K., & the FLP Investigators (2013). Emotional reactivity and regulation in
infancy interact to predict executive functioning in early childhood. Developmental Psychology, 49, 127 137.
https://www.youtube.com/watch?v=b621IsDCN2U
26
Cie 1-04 Viacrovov integrovan multidisciplinrny systm prevencie, podpory35

a intervencie (VIMS PPI)
Viacrovov integrovan multidisciplinrny systm prevencie, podpory a intervencie (VIMS PPI)
poskytuje dostupn integrovan a celostn sluby vetkm aktrom vchovy a vzdelvania naje-
fektvnejm spsobom a v primeranom rozsahu na dosiahnutie zamanho iaduceho inku.

Napriek poklesu potu det v kolch, stpa poet det, ktor s ohrozen socilno-patologickmi
javmi, narast zkolctvo, kles adherencia det k pravidlm a ich dodriavaniu, stpa agresivita
a ikanovanie, chba im primeran sebakontrola, v zaovch situcich reaguj asto neprime-
rane a vo vsledku stpa ich podiel so znenou znmkou zo sprvania. Jednm z alch prejavov
problmovho sprvania takto frustrovanch det je inklincia k problmovm socilnym skupinm
tvorench jedincami so znakmi socilnej maladaptcie a s vznamnm rizikom negatvnych proti-
spoloenskch javov (kriminalita, extrmizmus a podobne).
Popri tom je stle viac det svojimi uitemi odporanch do poradenskho systmu pre poruchy
uenia a poruchy sprvania. V roku 2013 takmer 20 % iakov odporali uitelia do starostlivosti
poradn, pretoe ich klasick pedagogick postupy v kole u neboli dostatone inn. Alarmujce
je, e pedaggovia nemaj vedomos o tom, e by a tretine tchto iakov bola poskytovan od-
born starostlivos. Ich vne problmy ostvaj teda zrejme bez odbornej starostlivosti 36.
Tto zhorujca sa situcia kladie stle vie nroky na efektvnu a synergizujcu spoluprcu
vetkch zainteresovanch aktrov. Realita sasnho usporiadanie sluieb CPPPaP a CPP, ale aj
karirovho poradenstva a innosti kolskch psycholgov na kolch, je fragmentovan, metodick
a manarske riadenie je komplikovan a mnohokrt nedostaton. Okrem toho nie vetky koly
dostatone vas a efektvne spolupracuj s odbornkmi v poradenskch centrch, oho vnym n-
sledkom me by v takchto prpadoch premekanie innej prevencie pred vskytom socilnej
patolgie.
Aj v prpade preventvnych programov, ktor maj by realizovan zo strany CPPPaP chba sys-
tmov prstup a koordincia vetkch zainteresovanch subjektov kl a kolskch zariaden, sub-
jektov z rovne kraja/okresu, subjektov z inch rezortov (policajn zbor, socilno-prvna ochrana
a socilna kuratela, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo zdravotnctva).
Napriek tomu, e mme systm s rozsiahlym apartom v pote takmer 1500 odbornkov, sstre-
dench v 260 poradenskch pracoviskch a tt kadorone na ne vynaklad viac ako 19 milinov
EUR, neame z neho pre deti, ich rodiov a uiteov dostatone efektvne.
V takejto situcii je pochopiten frustrcia uiteov a rodiov, ktorm fragmentovan, nesrod,
mlo efektvny a poddimenzovan podporn systm astokrt nedoke pomc s ich kadoden-
nmi problmami. Na dosiahnutie paradigmatickej zmeny, ktor predstavuje tento dokument, je
nevyhnutn vytvori efektvny a synergizujci systm, v ktorom bud v ovea vej miere pri uite-
35 Pojem podpora a intervencia sa v sasnej kolskej legislatve v tomto ponman nevyskytuje. V kolskom zkone
(245/2008 Z. z.) a vyhlke Ministerstva kolstva SR (325/2008 Z. z.) pojednva o kolskch zariadeniach vchovnho
poradenstva a prevencie. "Podpora a intervencia" presnejie vystihuje zameranie a rozsah sluieb, ktor tento sys-
tm m poskytova a ktor zahaj aj vetky innosti uveden v treom oddiele kolskho zkona a Vyhlke o kol-
skch zariadeniach vchovnho poradenstva a prevencie.
36 Nepublikovan daje VDPaP zo skmania innosti ttnych a skromnch poradenskch zariaden v roku 2016.
27
och, deoch a rodioch st odbornci, bud im poskytova potrebn nstroje a podporu na efek-
tvne narbanie s ich kadodennmi situciami a ke to bude potrebn, sami tto odbornci vstpia
do deja a poskytn inn podporu a intervenciu.
U dnes mme teda k dispozcii siln nstroje na to, aby sme ich rekonfigurciou dosahovali ovea
lepie vsledky, ako sa nm doposia darilo, a vytvorili tak predpoklad na ich alie rozirovanie a
do optimlneho stavu.
Navrhovan opatrenia
1-04.01 Pripravi postup krokov smerujcich k postupnmu vytvoreniu funknho VIMS PPI, pri-
om jeho kovou vkonnou zlokou bud Centr VIMS PPI.
Tento integrovan multidisciplinrny systm sa stane pevnou oporou vetkch pedagogickch a od-
bornch pracovnkov pri rieen nronch situci. Bude miestom kvalitnch a komplexnch odbor-
nch sluieb rodiom a deom. Charakteristickou rtou VIMS PPI bude jeho komplexnos, ktor pri
jeho plnom dobudovan zabezpe, e kad diea dostane adekvtnu podporu a pomoc, e uitelia
a ostatn pracovnci kl bud ma podporu pri rieen zloitch problmov a kad prpad sa bude
adekvtne riei. alou jeho charakteristickou rtou bude vertiklna priestupnos, teda e podpora
a intervencia bude vdy zodpoveda aktulnej potrebe a jej intenzita a pecifickos sa v ase me
zvyova alebo zniova, poda vvinu situcie dieaa. innos VIMS PPI bude votkan do komplexu
odbornch sluieb, metodicky ho bude riadi VDPaP 37, bude synergizova s P a podlieha do-
hadu UDSD (pozri opatrenie 1-14.01). VIMS PPI bude rozsiahly a komplexn systm, niie s na-
znaen jeho zkladn funkcionality a rovne innosti.
rovne innosti VIMS PPI

- innosti z rovne U1 U3 sa bud odohrva v kole, v benom prostred dieaa, bud
ich vykonva dieau znme osoby alebo bude dieau znma osoba prtomn
- U4 U5 sa bud odohrva mimo koly, v pecializovanch zariadeniach
o U1 innos z rovne pedagogickho pracovnka (uitea, vychovvatea)

- odohrva sa priebene, v kadodennom kontakte so iakmi
- spova v kvalitnej pedagogickej diagnostike, uplatovan efektvnych typov intervenci
a intervennch programov pre rozvoj prosocilneho sprvania, rozvoj empatie, kongru-
encie, motivcie, kontroly emci, zvldania hnevu a konfliktov
- jej sasou me v uritch prpadoch by podpora konkrtneho iaka alebo iakov ces-
tou asistenta uitea a/alebo osobnho asistenta
- jej sasou, najm na 2.stupni Z a v S, je karirov vchova a poradenstvo
37 VDPaP bude hlavnou a najvyou autoritou pri implementcii a nslednom udrovan funknosti VIMS PPI. Okrem
toho sa bude vznamne podiea na nrodnch longitudinlnych vskumoch sledujcich trendy zmien vo vetkch
relevantnch oblastiach ivota vplvajcich na efekty vzdelvania det a mladch ud, bude realizova aplikovan
vskum v rmci strategickch rmcov svojho poslania a vzie. alej sa bude podiea na tvorbe nrodnch stratgi,
koncepci vzdelvania, vrtane inkluzvneho, na technickom a metodickom zabezpeovan podmienok innosti cen-
tier VIMS PPI. Jeho poslanie a vzia spolu s organizanou truktrou sa prispsobia tmto novm koncepnm
lohm.
28
o U2 innos z rovne pedagogickho pracovnka a/alebo inho odbornho pracovnka

- odohrva sa v prpadoch, ke sa v rmci benej innosti pedagogickho pracovnka s po-
uitm nstrojov, ktor priebene vyuva, nedar poskytn adekvtna podpora dieau
a je potrebn pecifickejia intervencia
- spova v uplatnen intervennch postupov v svislosti so socilno-psychologickmi
problmami v kole (napr. socilne vzahy, socilne pozcie, statusy, roly, socilna dyna-
mika skupiny, socilna kohzia a emocionlna atmosfra)
- me ju vykonva pedagogick pracovnk podporovan jednm alebo viacermi lenmi
multidisciplinrneho tmu (pozri U3) alebo ju me vykonva priamo jeden alebo viacer
lenovia tohto tmu
- me zaha spoluprcu s rodinou iaka pri diagnostike a/alebo elimincii konkrtnych
problmov (agresia, nsilie, pecifick poruchy uenia, socilne sprvanie at.)
- zaha skrningov diagnostiku sliacu na zmapovanie situcie iaka
- kolsk psycholgovia alebo in odborn pracovnci, ktor s zamestnancami koly, s
lenmi multidisciplinrneho tmu (U3)
- multidisciplinrne tmy (U3) mu v spoluprci so kolou spomedzi svojich lenov vytvra
pracovn skupiny, ktor priebene a systematicky so kolou spolupracuj na rieen z-
vanejch operatvnych problmov
o U3 innos z rovne multidisciplinrneho tmu (MDT U3)

- odohrva sa v prpadoch, ke sa ani za pomoci intervencie U2 nepodarilo dosiahnu po-
adovan efekt a skrningov diagnostika preukzala hlbie problmy
- MDT poskytuje podporu pedagogickm pracovnkom koly, deom, rodiom, alm oso-
bm s vznamnm vzahom k dieau
- lenovia MDT U3 mu by konzultovan pedagogickm pracovnkom a prpadne poia-
dan o priamu pomoc pri innosti v rmci U2
- MDT U3 zaha v optimlnom prpade tieto odbornosti: psycholg, pecilny, socilny
a lieebn pedagg, logopd, karirov poradca, medicnsky odbornk (napr. pediater,
neurolg, pedopsychiater, rehabilitan lekr), na poiadanie odbornk z oblasti socilno-
prvnej ochrany a socilnej kurately, prva, prpadne polcie
- MDT U3 ako celok je k dispozcii kole v pravidelnch intervaloch (napr. v uritch inter-
valoch fyzicky a v inch virtulne cestou on-line konzli)
U4 innos z rovne Centier VIMS PPI (MDT U4)

- ako najvyia rove vysoko pecializovanej intenzvnej individulnej multidisciplinrnej
integrovanej podpory a intervencie sa odohrva v Centrch VIMS PPI
- jej sasou je odborn diagnostika
- MDT U4 zaha v optimlnom prpade tieto odbornosti: psycholg, pecilny, socilny
a lieebn pedagg, logopd, karirov poradca, medicnsky odbornk (napr. pediater,
neurolg, pedopsychiater, rehabilitan lekr), na poiadanie odbornk z oblasti socilno-
prvnej ochrany a socilnej kurately, prva, prpadne polcie
29
U5 innos z rovne pecializovanch zariaden (pecilne koly pre deti so pecifickmi

znevhodneniami alebo poruchami, reedukan zariadenia, diagnostick centr, lieebno-
vchovn sanatri, detsk domovy, zariadenia socilnych sluieb, a pod.)
- centr pri pecilnych kolch s prvne a organizane oddelen od pecilnych kl
- maj pecifick skladbu v zvislosti od svojej pecializcie
- s centrami odbornosti so pecializovanm zameranm vyplvajcim zo zamerania pe-
cilnej koly, pri ktorej pracuj. S expertnmi kapacitami Centier VIMS PPI pre pecifick
otzky a zdieaj svoju expertzu aj priamo so kolami resp. uitemi, demi a rodimi, ktor
to bud potrebova.
- vyaduje nadrezortn multidisciplinrnu spoluprcu a vytvranie synergi
1-04.02 Zli samostatn CPPPaP a CPP 38 a previes ich innosti do prenesenho vkonu ttnej
sprvy.
Centr PP a PPPaP predstavuj dnes samostatn siete. Mimoriadne uiton smerom k vzniku
VIMS PPI sa jav zli ich a organizane skonsolidova. Okrem odbornch synergi sa d oakva
znenie nkladov na obslun innosti, ktor sa bud mc poui na posilnenie potu odbornch
pracovnkov. Vytvorenie konsolidovanej siete zjednotench centier umon lepie uchopi odborn
zzemie jednotlivch centier, ich nerovnomern distribciu a primeranos loklnym potrebm. in-
nosti vetkch Centier bud preveden do prenesenho vkonu ttnej sprvy, kee bud vznam-
nou sasou systmu povinnho vzdelvania a nstrojom realizcie vzdelvacej politiky ttu
a priamo sa bud podiea na innosti v kolch, ktor s taktie prenesenm vkonom ttnej
sprvy.
1-04.03 Zmeni CPP pri pecilnych kolch na samostatn pecializovan centr odbornosti.
CPP, ktor s zriaden ako integrlne sasti pecilnych zkladnch a strednch kl sa zmenia na
samostatn centr odbornosti so pecializovanm zameranm vyplvajcim zo zamerania pecilnej
koly, pri ktorej pracuj. Tieto centr bud externmi kapacitami Centier VIMS PPI pre pecifick
otzky a bud zdiea svoju expertzu aj priamo so kolami resp. uitemi, demi a rodimi.
1-04.04 Vytvori katalg vkonov a stanovi oakvan priemern tandardn vkon odbornho
pracovnka.
Bude vytvoren komplexn katalg vkonov vrtane vkonov prevencie. Tento krok bude smerova
k zjednodueniu a stransparentneniu financovania innosti Centier VIMS PPI. Financovanie sa bude
realizova vhradne hradou za konkrtne vkony. Takmito vkonmi bud aj vkony v rmci pre-
vencie.
1-04.05 Vytvori softwarov rieenie informan systm na evidenciu vkonov a financovanie

Centier VIMS PPI na zklade vkonov na mesanej bze Informan systm VIMS PPI (IS VIMS
PPI).
Tak ako v inch odvetviach (napr. v zdravotnctve) bud poskytovatelia sluieb financovan na me-
sanej bze na zklade predloench hlsen vykonanch vkonov. Poadovan softwarov rieenie
bude obsahova okrem evidencie jednotlivch klientov a im poskytnutch vkonov aj modul, ktor
38
Je potrebn v spoluprci vetkch relevantnch aktrov rozanalyzova, ako o najefektvnejie zahrn do systmu
skromn CPP, i je akceptovaten ponecha ich v takej podobe, v akej s dnes a vystavi ich komparatvnej nev-
hode, kee nebud poskytova tak komplexnos, ako novovzniknut VIMS PPI alebo i zvoli in postup.
30
automaticky, na zklade odshlasenia oprvnenho pracovnka Centra, nahlsi financujcej truk-

tre, napr. v rmci ministerstva kolstva, konkrtne vkony danho Centra. Situcia tak bude tran-
sparentn a vznamne zjednoduen. Zrove sa znemonia opakovan nvtevy viacerch centier
tm istm klientom a opakovan erpanie sluieb. Tento informan systm bude prepojen s u
jestvujcimi softvrovmi rieeniami, napr. KomposyT.
1-04.06 Mapova periodicky potreby sluieb Centier VIMS PPI v jednotlivch lokalitch a transpa-
rentne vykrva identifikovan potreby vrtane vhodnej pecializcie subjektov.
Nov konsolidovan sie Centier bude ma ako jednu zo svojich permanentnch loh periodick
mapovanie potreby v jednotlivch lokalitch. Toto umon lepie plnova zameranie rozvoja ud-
skch zdrojov v jednotlivch centrch a/alebo dva podnety externm dodvateom na poskytnutie
poadovanch sluieb (o me by niekedy vrazne ekonomicky aj fakticky efektvnejie a flexibil-
nejie, ako to zabezpeova z vlastnch zdrojov). V systme me by potreba uritch pecilnych
sluieb, ktorch zabezpeovanie v Centrch nemus by efektvne alebo vzhadom na vysok peci-
fickos ani mon (napr. pecializovan autistick centr, pecializovan centr pre osoby s meta-
bolickmi ochoreniami, pecializovan centr pre osoby s uritmi neurodegeneratvnymi ochore-
niami, a pod.). Takto vysoko pecifick sluby sa bud obstarva dodvateskm spsobom. Kad
subjekt inkasujci za svoje sluby hrady z verejnch zdrojov, bude spa poadovan kvalitatvne,
organizan a akreditan podmienky, ktor stanov UDSD (pozri opatrenie 1-14.01).
1-04.07 Zavies tandardizovan procesy v Centrch VIMS PPI.

Pre zjednoduenie a zefektvnenie innosti Centier bud po ich zriaden zvzne zaveden tandar-
dizovan procesy, najm jednotn modelov truktra centra s primeranou flexibilitou v odbornej
oblasti. Zavedie sa aj jednotn registratrny poriadok ako prprava na nsledn zavedenie elektro-
nickho spisu, centrlnej databzy klientov a evidencie vkonov (pozri bod 1-04.05).
1-04.08 Zavies systm supervzie pre pracovnkov Centier VIMS PPI.

Ako pri vetkch pomhajcich profesich, aj v prpade odbornkov Centier VIMS PPI bude v zujme
ich dlhodobho a progresvneho vkonu innosti zaveden a rozvjan efektvny a kvalitn systm
supervzie. Najskr bude vytvoren koncept takhoto systmu, bud vykolen supervzori a n-
sledne zaveden povinn systm supervzi pre vetkch odbornch pracovnkov.
1-04.09 Zavies systm autoevalucie a externho hodnotenia Centier VIMS PPI pre perma-
nentn budovanie kvality poskytovanch sluieb.
Aby sa sluby neustle zlepovali, bude permanentn budovanie kvality jednm z najvznamnejch
atribtov innosti VIMS PPI. Ako nevyhnutn podmienka k externmu hodnoteniu radom pre do-
had nad slubami deom (UDSD) sa zavedie autoevalucia, ktorej sasou bude aj formalizovan
systm sptnej vzby od partnerov (koly, kolsk zariadenia, rodiia, deti/iaci, supervzori) a pre-
pracovan systm prce s udskmi zdrojmi.
1-04.10 Vykoli riaditeov Centier VIMS PPI a ich stotonenie s filozofiou VIMS PPI.
Na spen implementciu systmu bude nevyhnutn disponova motivovanmi a angaovanmi
implementtormi riaditemi Centier. Bud kvalitne vykolen a bude sa podporova ich motivcia
s cieom vzbudi entuziazmus a angaovanos za mylienky pomoci a podpory deom, rodiom a ui-
teom. V rmci prpravy kolen riaditeov bud zadefinovan kompetencie a zodpovednosti riadi-
tea Centra VIMS PPI i jeho zriaovatea.
31
Cie 1-05 Podmienky na vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn

S vytvoren vhodn podmienky na plnenie povinnho vzdelvania pre prslunkov nrodnost-
nch menn v ich materinskom jazyku alebo s vyuovanm ich materinskho jazyka.

Slovensko m dlhodob tradciu a dobr sksenosti s poskytovanm vchovy a vzdelvania obanom
patriacim k nrodnostnm meninm v ich materinskom jazyku, najm na kolch a kolskch zaria-
deniach s vyuovacm jazykom maarskm alebo s vyuovanm ich jazyka, ako napr. rusnskeho,
ukrajinskho jazyka a alch. Napriek tomu s v tejto oblasti problmy, ktor je potrebn riei. Ide
najm o chbajce uebnice, uebn texty a uebn pomcky vrtane vone dostupnho digitl-
neho vzdelvacieho obsahu v jazyku nrodnostnch menn, osobitne pre odborn predmety na
strednch odbornch kolch. Nie je rieen problematika komplexnej koordincie a zabezpeenia
kvalitnch prekladov uebnc do jazyka nrodnostnch menn, vrtane ich recenzie. Chbaj tie
preklady/zabezpeenie kolskch legislatvnych noriem, zkladnch pedagogickch dokumentov
a sanch loh vyhlasovanch rezortom kolstva do jazykov nrodnostnch menn. Nie s zohad-
nen osobitosti vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn pri stanoven minimlneho potu
iakov v triede, ani pri systme financovania kl a kolskch zariaden s vyuovacm jazykom a s vy-
uovanm jazyka nrodnostnch menn.
Navrhovan opatrenia
1-05.01 Zohadni pecifik pri vzdelvan prslunkov nrodnostnch menn v legislatve.
Vzhadom na in vyuovac jazyk ako ttny sa poda potreby upravia ustanovenia kolskho zkona
tkajce sa pedagogickej dokumentcie a alej dokumentcie, dokladov o zskanom vzdelan, pri-
jmacch, zverench, maturitnch a ostatnch skok. Podobn postup sa uplatn vo vzahu k usta-
noveniam o ttnej kolskej inpekcii, asistentoch uitea, odbornch zamestnancoch kl a kol-
skch zariaden, o kolskch saiach a ich zabezpeen pre potreby kl vzdelvajcich prslunkov
nrodnostnch menn.
1-05.02 Zabezpei uebnice, uebn texty a pracovn zoity, ako aj vone riten digitlne
uebn zdroje aj v jazyku nrodnostnch menn.
Spsob zabezpeovania uebnch zdrojov bude podobn ako pre koly s vyuovacm jazykom slo-
venskm, so stanovenm podmienok prekladov a ich odbornch recenzi, aby sa odstrnila nejed-
notnos pouvania odbornej terminolgie v prekladoch, zabezpeila kvalita, jazykov sprvnos
a jednotnos prekladov uebnc. Bude spracovan zoznam recenzentov, ktor bud garantmi kvality
a jednotnosti prekladov. Bude snaha spracova a vyda autorsk uebnice ku pecifickm predme-
tom. V odbornom kolstve bude posudzovan monos vyuitia zahraninch uebnc. V rmci cen-
trlneho archvu digitlneho obsahu bude zabezpeovan dostupnos digitlnych uebnc aj pre
koly s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn a pre koly s vyuovanm jazyka prslunkov n-
rodnostnch menn.
1-05.03 Zabezpei normy a dokumenty aj vo vyuovacch jazykoch kl pre prslunkov nrod-

nostnch menn.
Bude ustanoven povinnos zabezpeenia kolskch legislatvnych noriem, zkladnch pedagogic-
kch dokumentov, pedagogicko-organizanch pokynov, sanch loh vyhlasovanch minister-
stvom kolstva at. aj vo vyuovacch jazykoch nrodnostnch menn.
32
1-05.04 Zohadova pri rozhodovan o sieti kl a minimlnych potoch iakov prirodzen niie
poty iakov na kolch s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn.
Pri rozhodovan o sieti kl bude ministerstvo kolstva zohadova zujem iakov a rodiov o mo-
nos povinnho vzdelvania sa v jazyku nrodnostnej meniny v mieste bydliska alebo o najbliie
k miestu bydliska, priom snaha o udraten sie kl a kolskch zariaden s vyuovacm a vchov-
nm jazykom nrodnostnch menn bude zvisie od potu det a finannch prostriedkov ttu
a zriaovatea, ak poet det klesne pod minimlny poet. Pri urovan minimlneho potu det
v triede sa zohadnia niie poty v prpade kl s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn. Rov-
nak postup sa uplatn pri posudzovan kl s vyuovacm jazykom slovenskm v nrodnostne zmie-
anch oblastiach, prpadne sa bude hada spolon rieenie pre viacero kl v obci alebo spolu
s obcami v okol. Pri takchto rieeniach sa bude dba na zabezpeenie porovnatenej kvality ako na
kolch porovnatenho druhu a typu.
1-05.05 Zohadni pri rozpise finannch prostriedkov pecifik kl pre prslunkov nrodnost-
nch menn.
Pri rozpise finannch prostriedkov zo ttneho rozpotu pre koly a kolsk zariadenia s inm vyu-
ovacm jazykom ako slovenskm a s vyuovanm jazyka nrodnostnej meniny sa bud zohadova
rozren povinnosti vyplvajce z potreby vyuovania ttneho jazyka alebo vyuovania jazyka n-
rodnostnej meniny, prpadne alie osobitosti.
1-05.06 Konzultova zmeny v systme vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn

osobitne aj s obianskymi zdrueniami a neziskovmi organizciami psobiacimi v tejto oblasti.
Tak ako vetky zsadn zmeny sa bud konzultova s odbornou i laickou verejnosou, zmeny tka-
jce vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn sa bud osobitne konzultova aj
s obianskymi zdrueniami a neziskovmi organizciami psobiacimi v tejto oblasti v dostatonom
asovom predstihu.
33
Cie 1-06 Povinn kolsk dochdzka sa men na povinn vzdelvanie

Povinn kolsk dochdzka sa transformovala na povinn vzdelvanie, priom zkladnm prvkom
vzdelvacieho systmu je vzdelvac program.

Povinn kolsk dochdzka sa historicky formovala ako povinnos dochdza do koly. V aktul-
nych prvnych predpisoch rezortu kolstva je vak u dnes popri druhoch a typoch kl definovan
vzdelvac program ako jeden zo zkladnch prvkov vzdelvacieho systmu, konkrtne v podobe
dvojrovovho modelu ttnych a kolskch vzdelvacch programov. V kolskej praxi v skuto-
nosti u dnes plat, e vzdelvanie viauce sa k uritmu stupu vzdelania svis nie s budovou koly
alebo jej prvnou identitou, ale s prslunm vzdelvacm programom. Stupe vzdelania je mon
zska iba na zklade spenho absolvovania vzdelvacieho programu, a nie chodenm do koly.
V kolskom zkone sa doslovne uvdza, e stupom vzdelania sa rozumie ttom uznan rove
vedomost, zrunost a schopnost dosiahnut spenm absolvovanm ucelenho vzdelvacieho
programu alebo jeho asti ako predpoklad pokraovania v alom vzdelvan alebo uplatnenia sa
na trhu prce. Zadefinovanm vzdelvacieho programu ako zkladnho prvku vzdelvacieho sys-
tmu sa dosiahne primeran flexibilita pri zohadovan rovne vedomost, zrunost a schopnost
pre ely posdenia dosiahnutho stupa vzdelania.
Zmyslom zmeny pojmu pouvanho na oznaovanie procesu zskania tzv. povinnho zkladu
vzdelania z povinn kolsk dochdzka na povinn vzdelvanie je zdraznenie vznamu vzdela-
nia ako takho a potvrdenie toho, e vzdelanie sa nadobda nielen prezenne v kole, ale aj mimo
koly. V priebehu nasledujcich rokov sa naprklad aj u ns oakva rozrenie vzdelvania v tzv. vir-
tulnych kolch, 39 odklon od linernych foriem vzdelvania k modulrnym a nrast rozsahu aj v-
znamu vzdelvania mimo koly.
Sasn znenie kolskho zkona pota aj s inm spsobom vzdelvania ako so vzdelvanm
v kolch. Definuje konkrtne formy osobitnho spsobu plnenia kolskej dochdzky, v rmci kto-
rch umouje naprklad aj individulne vzdelvanie, ktor sa uskutouje bez pravidelnej asti na
vzdelvan v kole, teda v inom ako kolskom prostred vrtane domceho. To je alm dleitm
motvom zavedenia pojmu povinn vzdelvanie, aby bol vkon prva na vzdelanie, ktor je spo-
jen so zkonom stanovenmi povinnosami aktrov vzdelvania, v slade s aktulnou praxou.
Navrhovan opatrenia
1-06.01 Zadefinova pojem povinn vzdelvanie, definova jeho obsah a v relevantnch doku-
mentoch vrtane prvnych predpisov nm nahradi pojem povinn kolsk dochdzka.
Zmena povinnej kolskej dochdzky na povinn vzdelvanie bude zadefinovan tak, aby sa posilnila
flexibilita vo vntri vzdelvacieho systmu. Povinn vzdelvanie bude zadefinovan ako obojstrann
zvzok vo vzahu obanov a ttu. To znamen, e tento zvzok nie je len plnenm ttom uloenej
povinnosti pre rodiov umoni a vestranne podporova zskanie tzv. povinnho zkladu vzdelania
ich demi, ale zrove aj vyjadrenm zvzku ttu garantova zabezpeenie dostupnho a kvalit-
nho povinnho vzdelvania. Pravideln denn vzdelvanie v kole ostane v praxi naalej primr-
nym spsobom plnenia povinnho vzdelvania. V slade s ciemi tohto dokumentu bude mon aj
39 V tzv. virtulnej kole sa iaci uia vhradne alebo predovetkm za pomoci on-line metd. Fyzick interakcia s ui-
teom bu nie je vbec potrebn alebo je iba doplnkov. V niektorch prpadoch sa cez on-line systm vykonvaj
aj skky.
34
in, osobitn spsob absolvovania povinnho vzdelvania, a to nie v podobe vnimky, ale ako jedna
zo tandardnch monost.
1-06.02 Spresni pojem vzdelvac program, definova jeho obsah a zavies ho do relevantnch
dokumentov vrtane prvnych predpisov, priom formou vzdelvacieho programu je ttny vzde-
lvac program a kolsk vzdelvac program.
Pouvanie pojmu vzdelvac program vo vetkch riadiacich aktoch a oficilnych dokumentoch sa
zjednot a odstrnia sa tak nejasnosti v interpretcich a neslad v dokumentoch. Zrove sa jed-
noznane ur, e vzdelvac program je kovm pojmom vo vzdelvan na Slovensku.
1-06.03 Rozpracova a zavies systm garannch centier osobitnho spsobu plnenia povin-
nho vzdelvania 40 a definova ich lohy.
Rodiia, ktor si bud ela, aby ich deti plnili povinn vzdelvanie inm spsobom, ako v zkladnej
kole, ich mu vzdelva na rovni prvho stupa zkladnej koly sami alebo prostrednctvom kva-
lifikovanho pedagga. Garantom kvality domceho vzdelvania ako jednej z foriem osobitnho
spsobu plnenia kolskej dochdzky bude garann centrum, do ktorho bude diea zapsan na
plnenie povinnho vzdelvania. Garann centrum bude ma nielen kontroln funkciu, ale zro-
ve bude poskytova deom a rodiom aj potrebn uebn materily a metodick podporu. Ga-
rannm centrom me by aj zkladn kola zaraden do siete kl. Garann centrum bude za
svoju innos dostva primeran normatv na kadho zapsanho iaka.
1-06.04 Overi experimentlne monos osobitnho spsobu plnenia povinnho vzdelvania na

druhom stupni Z.
Za spen experimentlne overenie mono povaova aj overen a spene implementovan
vzdelvanie v inej krajine E (pozri opatrenie 4-02.06), v tomto prpade naprklad v eskej republike.
40
Poda 23 zkona 245/2008 s formy osobitnho spsobu plnenia kolskej dochdzky:
a) individulne vzdelvanie, ktor sa uskutouje bez pravidelnej asti na vzdelvan v kole
b) vzdelvanie v kolch mimo zemia Slovenskej republiky,
c) vzdelvanie v kolch zriadench inm ttom na zem Slovenskej republiky
d) vzdelvanie v kolch, v ktorch sa uskutouje vchova a vzdelvanie poda medzinrodnch
programov na zklade poverenia ministerstva kolstva,
e) individulne vzdelvanie v zahrani pre iakov zkladnej koly,
f) poda individulneho uebnho plnu,
g) vzdelvanie v Eurpskych kolch.
35
Cie 1-07 Predkolsk vzdelvanie a vchova

Predkolsk vzdelvanie je garantovan pre deti od 3 rokov a je povinn pre deti od 5 rokov. Nad-
vzuje na rozvinut ran vzdelvanie a starostlivos a na komplexn systm sluieb ranej staros-
tlivosti a vasnej intervencie pre deti od 0 do 3 rokov.

Slovensko m tzv. rozdelen systm ranho vzdelvania a starostlivosti (Early childhood education
and care ECEC). 41 Je oddelen pre deti od 0 do 3 rokov a deti od 3 do 6 rokov. Starostlivos o deti
do veku 3 rokov, a tm aj ich vzdelvanie, sa poda vberu rodiov odohrva v domcom prostred
alebo v detskch jasliach, ktor po roku 1989 ako verejn sluba takmer zanikli a s aktulne zko-
nom definovan ako zariadenia socilnych sluieb. Ran starostlivos a vasn intervencia nie s
doposia systmovo z rovne ttu rozvjan, s skr zvisl na rodinch det a obianskom akti-
vizme 42, a to najm pre deti s identifikovanm rizikovm vvinom alebo zdravotnm znevhodne-
nm. Multidisciplinrna depist celej populcie det vo veku od 0 do 3 rokov a nsledn prijmanie
potrebnch opatren systmovo de facto nejestvuje. Rozhodne nemono hovori o komplexnom
systme sluieb, ranej starostlivosti a vasnej intervencie. V minulosti boli detsk jasle ponman
ako zdravotncke zariadenie, neskr boli plne zruen, potom zaali vznika v novej podobe z ini-
ciatvy skromnho sektora, ich existencia neprinleala systmovo iadnemu rezortu a dnes pod-
liehaj rezortu socilnych vec a rodiny. Potreba multidisciplinrneho a vysoko koordinovanho po-
stupu sa doposia nerealizuje, m s v systme vznamn trhliny s rizikom vnych dsledkov pre
vetky rodiny a deti, najm za socilne i zdravotne nepriaznivch okolnost.
Starostlivos o starie deti, vo veku od 3 do 6 rokov je intitucionalizovan, nepovinn. tt ne-
garantuje dostupnos predkolskho vzdelvania v materskch kolch deom od troch rokov. Ne-
podporuje rozirovanie a skvalitovanie sluieb vchovy, vzdelvania a starostlivosti o deti v pred-
kolskom veku prostrednctvom inch foriem, napr. detskch skupn, firemnch klok, 43 komunit-
nch klok, detskch lesnch klubov a podobne. Materskch kl je vaka demografickmu po-
klesu v minulosti a rueniu vtedy prebytonch kapact nedostatok a napriek tomu sa niekedy na
rovni samosprv administratvnymi obmedzeniami stva, e nie je mon kapacity rozvja. Finan-
covanie predprimrnej 44 starostlivosti je decentralizovan, financovan samosprvami v rmci ori-
ginlnych kompetenci, m tt skoro plne stratil priamy vplyv na tento vznamn vzdelvac seg-
ment podmieujci rozvoj spolonosti ako celku. iastone to riei tm, e financuje dochdzku 5-
ronch det do materskej koly z rozpotu ministerstva kolstva na podporu ich vyej zakolenosti.
tt nepodporuje rozvoj sluieb deom od 0 do 6 rokov ani priamou finannou podporou, ani
podporou cestou samosprv. Nepodporuje systematicky ani vznik metodickch materilov pre zria-
ovateov zariaden pre deti do 3 a pre deti zdravotne alebo socilne znevhodnen, ani pre rodiov.
V materskch kolch taktie chba systematick depist a nsledn individualizcia vzdelva-
cieho procesu dieaa. V niektorch prpadoch sa aplikuje vyhodnocovanie kolskej spsobilosti, aby
41
Medzinrodne pouvan nzov (http://www.oecd.org/edu/school/earlychildhoodeducationandcare.htm).
42 www.centravi.sk, www.ranastarostlivost.sk, www.socia.sk, https://www.facebook.com/www.platformarodi-
cov.sk/?fref=ts
43
Z dvodu nedostatonosti pojmov v niektorch slovnch spojeniach pouvame hovorov vraz klka, ktorm sa
mysl zariadenie pre predprimrne vzdelvanie, priom jeho pecifickos uruje pouit adjektvum.
44 V texte pouvame pojmy predkolsk a predprimrny ako ekvivalenty. Mu sa vzahova na vzdelvanie a aj
na starostlivos, o je v naom ponman ir pojem ako vzdelvanie. Oproti obvyklmu vekovmu vymedzeniu od 3
do 6 rokov pre zjednoduenie v naom dokumente tmito pojmami pokrvame cel obdobie od 0 do 6 rokov.
36
sa zistilo, i je diea spsobil na vstup do prvho ronka zkladnej koly. 45 Na zklade vyhodnoco-
vania kolskej spsobilosti sa vak spravidla nevykonva individualizcia vzdelvania a neposkytuj
sa podporn sluby a intervencie, aby diea pripravenos dosiahlo. Prechod medzi predprimrnym
a primrnym vzdelvanm predstavuje subjektvnu aj objektvnu bariru, 46 ktorej prekonanie asto
komplikuje ivot deom a celm rodinm.
Povinn vzdelvanie u ns zana vo veku 6 rokov dieaa, kedy m povinnos nastpi na plnenie
povinnej kolskej dochdzky. Ukazuje sa, e situcia v obdob predprimrneho vzdelvania prina
komplikcie a nezodpoved aktulnym potrebm det, rodiov ani kl.
V prvom rade ide o poet det, o navtevuj predprimrne vzdelvanie. Hrub zakolenos do
materskej koly u ns je dlhodobo relatvne nzka, pohybuje sa okolo 87 % 47, o je v porovnan s kra-
jinami s vyspelm vzdelvacm systmom vrazne menej. Aj zakolenos v poslednom ronku ma-
terskej koly pred nstupom do koly je u ns jedna z najnich v Eurpe. 48 Vek as det chod do
materskch kl, alia as by do nich chcela chodi, ale kvli obmedzenm kapacitm neme
a as det rodiia do predprimrneho vzdelvania nechc zahrn. 49 Plon opatrenia na zvenie
potu miest v materskch kolch iastone prispeli k rieeniu kapacitnch problmov, ale syst-
movo dostupn predprimrne vzdelvanie nezabezpeili. Aj v sasnosti kadorone takmer 7 %
det z populanho ronka sa do materskch kl nedostane. 50
Dnes je tak stle relatvne vek podiel det, o nechod do M, aj ke ...zistenia vldnych i nez-
vislch monitorov na zem Slovenskej republiky... v poslednch rokoch oraz intenzvnejie akcen-
tuj dleitos predkolskej stimulcie det v materskej kole ako nevyhnutn podmienku spe-
nho zaatia plnenia povinnej kolskej dochdzky. 51
Deti, ktor absolvuj predkolsk prpravu v materskej kole s vo veobecnosti lepie pripra-
ven pre poiadavky zkladnch kl, ako deti, o do materskej koly nechodili. 52
Faktor kurikula je tie vznamn pre spenos predprimrneho vzdelvania. V kolskom roku
2016/17 bol uveden do praxe nov ttny vzdelvac program, do ktorho sa, poda nho nzoru
opodstatnene, klad ndeje na vznamne kvalitnejie predprimrne vzdelvanie. 53
Pre dosiahnutie kvalitnej starostlivosti a vzdelvania v detstve od 0 do 3 rokov chba vysok
miera sinnosti a koordincie ministerstiev zodpovednch za vzdelvanie, zdravotn a socilnu
starostlivos o deti, mlde a cel rodiny. Chba funkn komplexn systm sluieb ranej starostli-
vosti a vasnej intervencie repektujci zsadu celostnho prstupu k deom a ich rodinm a zsadu
komplexnosti pri zabezpeovan sluieb, ktor zahaj zdravotn starostlivos, socilnu pomoc,
podporu rodiovstva a sluby poskytujce vchovu a vzdelvanie vrtane potrebnch opatren na
vyrovnvanie anc det. Preto mnoh deti, a to nielen zdravotne znevhodnen alebo s rizikovm
vvinom, iba ako mu zlepi svoju kolsk spenos po nstupe do koly alebo svoje socilne
45 Leskovjansk, G., Manul pre realizciu depist v materskch kolch, MPC Preov, 2014.
46
Prkladom subjektvnej bariry je rozhodnutie rodia neda diea ete do koly, alebo poadova jeho zaradenie do
pecilnej koly, prkladom objektvnej bariry je nvrh na odklad plnenia kolskej dochdzky z dvodu kolskej ne-
pripravenosti, pretoe kola nem k dispozcii vyrovnvacie opatrenia.
47 Analza situcie v materskch kolch kapacitn nedostatonos, MVVa SR, 2014.
48 European Commission/EACEA/Eurydice/Eurostat, 2014. Kov daje o vzdelvan a starostlivosti v ranom detstve
v Eurpe. Edcia 2014. Eurydice a Eurostat sprva. Luxembursko: Publications Office of the European Union.
49 Poda odhadu, keby sa uspokojili vetky iadosti, hrub zakolenos by stpla na 93 95 %. (Analza situcie v ma-
terskch kolch kapacitn nedostatonos, MVVa SR, 2014).
50 Tame.
51 Leskovjansk, G., Manul pre realizciu depist v materskch kolch, MPC Preov, 2014.
52 Tame.
53 ttny vzdelvac program pre predprimrne vzdelvanie v materskch kolch, MVVa, P, 2016.
37
a ekonomick vyhliadky v dospelosti. Jestvujci systm starostlivosti a vzdelvania det od 0 do 6

rokov spolu s nedostatonou podporou rodn mnohokrt negatvne zasahuje socilnu mobilitu ob-
anov, najm tch zo socilne znevhodnenho prostredia. Slovensko je dlhodobo medzi krajinami
OECD s najvym vplyvom socio-ekonomickch faktorov na vsledky vzdelvania. 54 tt neimple-
mentuje komplexn, dlhodob a konsolidovan opatrenia a programy zameran na znenie vplyvu
socio-ekonomickch faktorov na vzdelvanie det v ranom veku, nezabezpeuje pripravenos det
na aliu fzu vzdelvania v zkladnej kole a kontinuitu medzi predprimrnym a primrnym vzde-
lvanm. Stle dopa rezortizmus a dsledne nevyaduje synergie iastkovch programov, ktor
sa financuj z verejnch financi, vrtane eurpskych fondov.
Slovensko je jednou zo siedmich krajn v Eurpe, z celkovho potu 38 jurisdikci, ktor neposky-
tuje garanciu ranej starostlivosti a vzdelvania svojim deom. Drviv vina z nich takto garanciu
poskytuje, niektor dokonca zavzuj obanov k povinnmu ranmu vzdelvaniu, vinou od 4 ale-
bo 5 rokov. 55
Navrhovan opatrenia
1-07.01 Vytvori v spoluprci ministerstva kolstva s rezortom zdravotnctva, prce, socilnych
vec a rodiny komplexn systm zdravotnej, psychologickej a socilnej depiste det od 0 do 6
rokov.
Vznikne pracovn skupina pozostvajca z odbornkov z praxe v oblasti zdravotnctva, socilnych
vec a vzdelvania, ktor priprav komplexn systm depiste, zahajci multidisciplinrny ce-
lostn pohad na vvin dieaa po zdravotnej strnke vrtane psychomotorickho vvinu a vvinu
zmyslov, po psychobiologickej, psychologickej a socilnej strnke aj po strnke kognitvnej. Multi-
disciplinrne tmy VIMS PPI (pozri cie 1-04) sa bud podiea na tejto depisti a bud sa spolu s os-
tatnmi odbornkmi spolupodiea na rieen kadho individulneho prpadu.56 Ke sa u dieaa
zistia v rmci depiste vznamn rty deprivcie, multidisciplinrny tm navrhne zaradenie dieaa
do pecilneho podpornho programu (pozri opatrenie 1-03.04), ktor sa bude uskutoova v za-
riadeniach zriadench poda opatrenia 1-07.02 (pre deti od 0 do 3 rokov) alebo v zariadeniach (napr.
materskch kolch) pouvajcich vyrovnvajce opatrenia (pre deti od 3 do 6 rokov).
1-07.02 Vytvori sstavu zariaden pre deti od 0 do 3 rokov, ktor bud v prpade poiadavky po-
skytova deom ran starostlivos a vzdelvanie.
Sstava zariaden bude pozostva zo zariaden vecne aj odborne spsobilch riei vinu situci
spojench s ranou starostlivosou a vzdelvanm det do 3 rokov, vrtane spoluprce s rodinou.
Pre deti so zdravotnm znevhodnenm, ktor nebude mon zaradi do zariaden poda pred-
chdzajcej vety, bude vytvoren sstava centier vasnej intervencie, ktor bud poskytova kom-
plexn sluby ranej starostlivosti a vzdelvania, ako aj pecifick sluby a poradenstvo z oblasti zdra-
votnckej, oblasti socilnych vec aj vzdelvania a kolstva. Multidisciplinrne tmy v tchto zariade-
niach bud popri jadre tvorenom tmom VIMS PPI rozirovan o pecialistov v svislosti so pecifi-
kami zdravotnho postihnutia. Vysok nadrezortn koordinciu podporuje aj innos navrhovanho
nadrezortnho radu pre dohad nad slubami deom (pozri opatrenie 1-14.01).
54 http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_na-
rodne_spravy/Nrodn_sprva_PISA_2012.pdf
55 European Commission/EACEA/Eurydice/Eurostat, 2014. Kov daje o vzdelvan a starostlivosti v ranom detstve
v Eurpe. Edcia 2014. Eurydice a Eurostat sprva. Luxembursko: Publications Office of the European Union.
56
Prvna podstata depistnej innosti sa opiera najm o ustanovenie 28, ods. 1. Zkona o rodine (36/2005 Z. z.).
38
Dostupnos sluieb tchto zariaden bude zabezpeen nielen intitucionlnou formou (jasle,
centr vasnej intervencie, rehabilitan centr, domovy socilnych sluieb a pod.), ale aj ternnou
formou, teda poskytovanm irokho spektra opatrovateskch a odbornch sluieb priamo v rodi-
nch.
1-07.03 Zabezpei ukotvenie prvneho nroku na predprimrne vzdelvanie dieaa od 3 do 6

rokov a garantova dostupnos zariaden predprimrneho vzdelvania od 3 rokov pre kad diea.
Okrem zvyovania kapact materskch kl sa umon a podpor poda zkonom stanovench pod-
mienok rozirovanie a skvalitovanie sluieb vchovy, vzdelvania a starostlivosti o deti v predkol-
skom veku od 3 rokov aj prostrednctvom inch foriem, napr. detskch skupn, firemnch klok,
komunitnch klok, lesnch detskch klubov, klok na farmch a pod.
1-07.04 Predi povinn vzdelvanie na 11 rokov a stanovi jeho zaiatok vo veku 5 rokov.
Povinn vzdelvanie sa bude realizova prostrednctvom vzdelvacch programov na rovni predpri-
mrneho vzdelvania (1 prpravn ronk), primrneho vzdelvania a niieho sekundrneho vzde-
lvania (9 ronkov zkladnej koly) a sekundrneho vzdelvania (1 ronk strednej koly).
Povinn vzdelvanie bude zana v 5. roku veku dieaa, priom intitucionlne sa bude realizova
preferenne v prpravnch ronkoch materskch kl alebo inch typoch zariaden uskutoujcich
vzdelvac program pre predprimrne vzdelvanie, priom bude monos vzdelva deti aj v tzv. do-
mcom vzdelvan.
Umon sa vytvorenie experimentlneho overenia programu povinnho vzdelvania v prprav-
nom ronku zriadenom v zkladnej kole. V rmci prpravy experimentlneho overovania bud vy-
rieen otzky kvalifikcie uiteov v prpravnom ronku, materilneho a technickho zabezpeenia
adekvtneho predkolskmu veku, organizcie innosti prpravnho ronka a alie otzky. Na z-
klade vsledkov experimentlneho overovania sa nsledne rozhodne o vhodnosti otvrania prprav-
nch ronkov v zkladnej kole a o podmienkach, za ktorch ich bude mon otvra.
Posunutie vekovej hranice vstupu do povinnho vzdelvania na 5 rokov je v slade s nastupuj-
cim trendom podpory skorho zaiatku vo vzdelvan, v rmci ktorho sa rozvjaj komplexn
sluby ranej starostlivosti a vzdelvania, vasnej intervencie, ako aj rozrenie ponuky a zvenie
kvality sluieb pre deti od 3 rokov. Zavedenm povinnosti pre 5-ron deti absolvova vzdelvac
program na rovni predprimrneho vzdelvania v trvan aspo jednho roka pred nstupom do pri-
mrneho vzdelvania sa vytvraj v sinnosti s almi opatreniami (pozri opatrenie 1-07.01 a cie
1-04) nov prleitosti na optimlny rozvoj 5-ronch det aj cestou individualizovanho vzdelvania
(pozri cie 1-01, 1-02). Prpravn ronk zrove vytvra nov prleitosti na vyrovnvanie anc aj
pre deti s prpadnm znevhodnenm.
39
Cie 1-08 Gymnzi

Gymnzi poskytuj kvalitn stredn veobecn vzdelanie ukonen maturitnou skkou. S v-
berovm typom koly, ktor prijma iba uchdzaov, ktor preukzali predpoklady na jeho spen
absolvovanie. Hlavnm poslanm gymnzi je prprava iakov na vysokokolsk tdium. Zujem-
com o veobecn vzdelvanie poskytuj rzne vzdelvacie programy od nronch, akademicky
orientovanch cez profilovan programy zameran na ist oblasti a po praktickejie orientovan
veobecno-vzdelvacie tdium. Popri poskytovan obsahovo vyvenho veobecnho vzdelania
venuj dostatok pozornosti aj vchove a hodnotovej formcii iakov.

V kolskom roku 2016/17 je do siete kl zaradench 239 gymnzi, z toho 148 ttnych, 37 skrom-
nch a 54 cirkevnch. Uveden poty zahruj 141 osemronch gymnzi (z toho 98 ttnych, 16
skromnch a 27 cirkevnch), ako aj 64 bilingvlnych gymnzi (z toho 36 ttnych, 14 skromnch,
14 cirkevnch).
V septembri 2016 nastpilo do 1. ronka tvor- alebo pronho gymnazilneho tdia 11 636
iakov (z toho 7 088 dievat). Kee cel populan ronk tvor v tomto roku pribline 50 800 iakov
(ide o deti naroden v roku 2001), ide asi o 23 % populanho ronka.
Pokia ide o podiel populcie, ktor u ns dosahuje vyie sekundrne vzdelanie, je Slovensko
zhruba na rovni priemeru OECD. (Naprklad v roku 2014 ukonilo vyie sekundrne vzdelvanie
na Slovensku 83 % mladch ud z prslunho populanho ronka, o je len mierne menej ako je
priemer v krajinch OECD, ktor v tom roku dosahoval hodnotu 85 % populanho ronka.) V po-
rovnan s krajinami OECD sa vak Slovensko vyznauje vym podielom odbornho vzdelvania.
V roku 2014 dosahoval podiel zapsanch tudentov vo veku 15 19 rokov vo veobecnch vzdel-
vacch programoch 21 % a v odbornch programoch 44 %. Pritom v OECD to bolo v priemere 35 %
vo veobecnch vzdelvacch programoch a 25 % v odbornch vzdelvacch programoch. 57 Pokia
ide o najaktulnejie dta: v kolskom roku 2016/17 tuduje v tvor- a pronch gymnzich cel-
kovo 49 744 iakov, v strednch odbornch kolch tuduje 134 154 iakov. Znamen to, e 37 %
sasnch stredokolkov tuduje v gymnzich a 63 % na SO. (Pozor, nejde o podiely z popula-
nho ronka, ale o podiely z celkovho potu stredokolkov.)
Zatia o v oblasti odbornho vzdelvania si absolventi Z mu vybera z vekho mnostva tu-
dijnch a uebnch odborov, iaci, ktor sa nechc pripravova na konkrtnu profesiu, maj k dispo-
zcii v podstate iba jedin typ tdia gymnzium. Pritom medzi iakmi so zujmom o veobecn
vzdelvanie s vek individulne rozdiely (v schopnostiach, zujmoch, preferencich, predstavch
o budcej karire).
Pred rokom 1989 existovalo u ns iba niekoko osemronch gymnzi, a to vhradne pecializo-
vanch, urench pre mimoriadne talenty vo vybranch oblastiach (napr. matematika). Po roku 1989
vznikol siln dopyt po obnoven osemronch gymnzi, ktor boli sasou vzdelvacieho systmu
medzivojnovho eskoslovenska. Bolo prijat rozhodnutie tento typ koly obnovi, avak iba ako
elitn vzdelvaciu ustanovize uren pre mal percento populcie. Zujem o tento typ koly vak
bol vek a kee ich vznik nebol nijako regulovan, postupne vzniklo viac ako 170 osemronch
gymnzi, do ktorch chodilo v istom obdob a 42 000 iakov. Medziasom nastva postupn pokles
potu tchto kl a ich iakov. V septembri 2016 nastpilo do prmy osemronch gymnzi na celom
Slovensku 3 531 iakov (z toho 1 922 dievat). Vzhadom na to, e cel populan ronk tvor v tomto
roku pribline 53 600 iakov (ide o deti naroden v roku 2006), ide v celoslovenskom meradle asi
o 6,6 % populanho ronka.
57
Education at a Glance, OECD 2016.
40
Osobitn problm nastal vo vekch mestch a pecilne v Bratislave, kde do osemronch gymnzi
odchdzala (a stle odchdza) neprimerane vek as populanho ronka v Bratislave to ist as
bolo viac ako 30 %. To bolo v rozpore s pvodnou koncepciou tchto kl a malo to vrazn nega-
tvny efekt na II. stupe zkladnch kl. Sasn situcia je u o osi lepia. V septembri 2016 na-
stpilo v Bratislavskom kraji do osemronch gymnzi 960 iakov primnov. Do 6. ronka nast-
pilo v rovnakom ase 4 055 iakov. Primni tak tvorili 19,1 % populanho ronka, v samotnej Bra-
tislave bolo toto percento zrejme ete o osi vyie. Poda platnej legislatvy by v osemronch gym-
nzich malo tudova najviac 5 % populanho ronka, termn nadobudnutia innosti tohto opat-
renia vak bol u niekokokrt posunut. Mono kontatova, e vade okrem Bratislavskho kraja
je tto kvta v podstate naplnen, vrazne prekroen je iba v Bratislavskom kraji a osobitne v sa-
motnej Bratislave.
Bilingvlne gymnzi predstavuj zaujmav a uiton alternatvu k benm gymnzim. S
dobrm odrazovm mostkom pre zujemcov o vysokokolsk tdium v zahrani, prpadne pre z-
ujemcov o kariru v diplomacii, zahraninom obchode, prekladatestve a tlmonctve at. Sasn
prvna prava, ktor umouje nstup na bilingvlne gymnzium po ukonen smeho aj deviateho
ronka Z, je vak nesystmov a neexistuj pre u dobr dvody. Bolo by preto vhodn tento pre-
chod zjednoti.
Navrhovan opatrenia
1-08.01 Nezniova podiel iakov, ktor zskaj pln stredn veobecn vzdelanie s maturitou
pod sasn rove a perspektvne vytvra podmienky pre jeho postupn nrast.
V sasnosti absolvuje u ns veobecno-vzdelvac prd sekundrneho vzdelvania 25 30 % popu-
lanho ronka, o predstavuje jednu z najnich hodnt v Eurpskej nii.58 Eurpsky priemer
(EU22) je 52 %, priemer OECD je dokonca 56 %. V tomto kontexte sa javia volania po obmedzen
potu gymnazistov a zven potu iakov v odbornom vzdelvan a prprave ako neopodstatnen.
Ekonmovia zrove potvrdzuj, e absolvent gymnzia m u ns stle ete vyiu ancu zamestna
sa ako absolvent strednej odbornej koly. Vo svetle tchto faktov nie je iadce redukova podiel
populanho ronka tudujci na gymnzich. Naopak, tento podiel by mal postupne narasta, av-
ak v slade s potrebami transformujceho sa slovenskho hospodrstva. Zrove by ponuka veo-
becno-vzdelvacch programov poskytovanch gymnziami mala by iria (pozri nasledujce opat-
renie).
1-08.02 Rozri ponuku veobecno-vzdelvacch programov sekundrneho vzdelvania.

Ponuka stredokolskch veobecno-vzdelvacch programov m by pestrejia. Sasn vzdelvac
program gymnzia by vzhadom na svoju intelektulnu nronos mal by vyhraden len pre uiu
skupinu najlepch absolventov Z (odhadom 10 15 % iakov z populanho ronka, ktor splnili
prsnejie nroky pri prijmacch skkach). Prospen by mohla by aj ponuka profilovanch gym-
nazilnych vzdelvacch programov zameranch naprklad na matematiku, prrodn vedy, spoloen-
sk vedy, jazyky a pod. Zrove by bolo vhodn zavies aj menej akademicky a teoreticky oriento-
van veobecno-vzdelvac program, ktor by bol uren iakom, ktor nemaj zujem o odborn
vzdelvanie a prpravu, ale nelka ich ani silno akademick gymnazilne tdium (bu preto, e sa
na nectia, alebo preto, e s praktickejie orientovan a maj vo vhade kariru, pre ktor nie je
58
Hodnoty pre vybran eurpske krajiny: Posko 51 %, vdsko 56 %, Vek Britnia 57 %, Estnsko 65 %, Maarsko
75 %.
41
oboznamovanie sa zo zkladmi jednotlivch vednch discipln relevantn). Tento nov (neakade-

mick) program by bol ponkan gymnziami paralelne so sasnm akademicky orientovanm pro-
gramom.
1-08.03 Upravi postupne poet iakov v osemronch gymnzich tak, aby v iadnom regine i
meste vrazne neprekraoval 5 10 % populanho ronka.
Krajiny s vonkajou diferenciciou tdia pred 15-tym rokom ivota koly s v Eurpe v menine
a medzi odbornkmi prevldol nzor, e je lepie, ak sa cel populcia o najdlhie vzdelva spolone
v jednom type koly (avak s vraznou vntornou diferenciciou a individualizovanm prstupom
k jednotlivm iakom). 59 Za argument proti existencii osemronch gymnzi v naich podmienkach
mono povaova aj skutonos, e ich iaci dlhodobo dosahuj pri maturitnch skkach rovnak
vsledky ako iaci tvorronch gymnzi a v medzinrodnom testovan PISA 2015 dosiahli iaci
osemronch gymnzi dokonca o osi horie vsledky ako iaci tvorronch gymnzi. Nezanedba-
ten je tie negatvny efekt, ktor m takto skor selekcia poda vkonu (creaming) na zkladn
koly, ktor tak prichdzaj o vek poty svojich najlepch iakov.
V reginoch a mestch s vym potom iakov osemronch gymnzi (najm v Bratislave) je preto
potrebn ich poet zredukova. Zrove odporame, aby sa osemron gymnzi profilovali ako
koly uren predovetkm mimoriadnym talentom v istej oblasti a aby skutone prijmali iba iakov
s relnymi predpokladmi o takto typ tdia.
1-08.04 Zjednoti podmienky prechodu zo zkladnch kl do bilingvlnych gymnzi.

Sasn prvna prava umouje prechod zo zkladnej koly na bilingvlne gymnzium po 8. ro-
nku aj po 9. ronku, o je ist anomlia, ktor vznikla pri ostatnom predlovan zkladnej koly z 8
na 9 rokov. Odporame zjednoti prechod zo Z na bilingvlne gymnzi jednm z nasledujcich
dvoch variantov:
1. variant: iaci bud na bilingvlne gymnzi odchdza po ukonen 9. ronka Z,
2. variant: iaci bud na bilingvlne gymnzi odchdza po ukonen 8. ronku Z.
Autori dokumentu sa klonia skr k 1. variantu.
59
Pozri napr. tdiu Hanushek, E. Wossmann, L. (2006). Does Educational Tracking Affect Performance and Inequa-
lity: Difference in Differences Evidence Across Countries. Economic Journal 116 (510), s. C63 C76, 03.
60
Vina autorov sa zhoduje v tom, e kola pln funkciu vzdelvaciu, vchovn, socializan, enkulturan, kvalifi-
kan, integran, selektvnu a alie.
42
Cie 1-09 Ciele vchovno-vzdelvacieho systmu

Ciele vchovno-vzdelvacieho systmu s jasne pomenovan a panuje ohadom nich konsenzus.
kola vyvene pln svoju lohu v troch oblastiach: 1) individulny rozvoj jednotlivcov, 2) sociali-
zcia a enkulturcia, 3) ekonomick potreby spolonosti. Vchovno-vzdelvac systm usiluje
o vyrovnvanie individulnych znevhodnen a zvyovanie socilnej mobility. Deklarovan v-
chovn a vzdelvacie ciele s vetkmi aktrmi bran vne a relne sa premietaj do obsahu,
foriem a metd a do organizcie vyuovania. Pozornos je venovan aj nezamanm efektom
a skrytm dsledkom kolskho vzdelvania s cieom eliminova tie, ktor s vnman ako nega-
tvne.

Ciele nho vchovno-vzdelvacieho systmu s deklaratvne vymenovan v 4 Zkona . 245/2008
Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon), ako aj v preambulch jednotlivch ttnych vzdelva-
cch programov. Vpoet cieov v kolskom zkone je vak nepln a nesystematick. Psob for-
mlne a len ako me by nvodom pre tvorbu kurikulrnych dokumentov a pre kolsk prax.
Mnoh polemiky, ktor sa u ns o vzdelvan ved, ukazuj, e v otzke cieov vchovno-vzdelva-
cieho systmu tu nepanuje celospoloensk zhoda. Rozporn a protichodn odpovede na tak
otzky, ako napr. Koko percent iakov m tudova na gymnzich? Maj existova osemron gym-
nzi? Mme sa sstredi na odovzdvanie konkrtnych poznatkov alebo na rozvoj generickch kom-
petenci?, s priamym dsledkom nevyjasnenosti cieov.
kola vdy plnila a pln viacer dleit funkcie, ktor s v teoretickej literatre podrobne pop-
san a analyzovan. Domci verejn diskurz o cieoch koly je vak asto jednostrann niektor
z tchto funkci neprimerane vyzdvihuje, zatia o in podceuje i dokonca celkom prehliada.
Mono ete vm problmom je, e vchovn a vzdelvacie ciele s u ns asto iba formlnou
polokou v preambule vzdelvacch programov, ktor ani tvorcovia vzdelvacch programov, ani au-
tori uebnc, ale ani samotn uitelia a al aktri vzdelvania neber prli vne. asto tak existuje
rozpor medzi deklarovanmi ciemi predmetu a jeho skutonm obsahom. Plat to osobitne pre ve-
obecnejie, metakognitvne a afektvne ciele. Nezriedka sa mono v praxi stretn s uitemi, kto-
rch vyuovac tl alebo formy a metdy prce s v rozpore s deklarovanmi ciemi danho pred-
metu. Ich situciu alej komplikuje fakt, e samotn vzdelvacie programy asto nevytvraj asov
priestor na to, aby jednotliv deklarovan ciele mohli by v praxi napan. Problm je aj vo vyso-
kokolskej prprave uiteov, ktor sa viac zameriava na metdy dosahovania vzdelvacch cieov
a posluchi budci uitelia sa dozvedaj iba mlo o efektvnych technikch formatvneho pso-
benia a vhodnch postupoch dosahovania afektvnych cieov.
Navrhovan opatrenia
1-09.01 Pomenova ciele vchovno-vzdelvacieho systmu, hodnoty, na ktorch chce st a prio-
rity, ktormi sa chce riadi.
V terii vchovy existuje mnoho pokusov taxatvne vymedzi funkcie koly 60 a ciele vzdelvania. Jed-
notliv prstupy sa vak lia v akcente, ktor klad na jednotliv ciele, ako aj v ich konkrtnej nplni.
Vsledn formulcia cieov a priort nho kolstva preto mus by vsledkom irokej diskusie a d-
kladnej reflexie. Deklarcie cieov zahraninch kolskch systmov by pre ns mohli by inpirujce
v tom, e zahruj nielen vzdelvacie ciele, ale aj vchovn, e sa zameriavaj nielen na akademick
60
Vina autorov sa zhoduje v tom, e kola pln funkciu vzdelvaciu, vchovn, socializan, enkulturan, kvalifi-
kan, integran, selektvnu a alie.
43
obsah, ale aj na praktick aktivity, e zdrazuj nielen potrebu zskania vedomost, ale aj rozvoj tzv.
generickch kompetenci a mkkch zrunost, e zdrazuj vyven sledovanie nielen krtkodo-
bch, utilitrnych cieov ale aj cieov dlhodobch, zdanlivo neprinajcich bezprostredn praktick
itok.
1-09.02 Usilova o vyvenos cieov.

Vchovno-vzdelvac systm poskytuje spolonosti najlepiu slubu vtedy, ak dsledne db na vy-
venos svojich cieov a rozumne vyvauje poiadavky na plnenie rznych pecifickch utilitrnych
cieov. Zkladnou polaritou, s ktorou sa kad systm mus vyrovna je naptie medzi plnenm indi-
vidulnych potrieb jednotlivcov a plnenm potrieb spolonosti. Prlin vchylka jednm i druhm
smerom me by kontraproduktvna, i dokonca pre spolonos nebezpen. Na jednej strane mus
kola venova pozornos rozvoju osobnho potencilu iakov a primeranmu repektovaniu ich in-
dividulnych zujmov a ivotnch preferenci. Na druhej strane mus kola zvlda aj proces sociali-
zcie iakov, ktor zahruje personalizciu (v zmysle utvrania osobnosti), enkulturciu (oboznamo-
vanie sa s kultrou, jej nasvanie) ako aj prpravu na budce plnenie rznych socilnych rol (part-
ner, rodi, len rznych komunity, pracovnk, oban, voli...). Naptie asto vznik aj medzi snahou
oboznmi iakov so zkladmi udskho poznania a kultry a potrebou ich prpravy na pracovn
uplatnenie. Dsledn premyslenie cieov vchovy a vzdelvania nm pome njs vhodn pomer
medzi teriou a praxou, ako aj medzi prezentovanm poznatkov z jednotlivch oblast udskho po-
znania a rozvjanm generickch zrunost.
1-09.03 Zahrn medzi kov ciele vchovno-vzdelvacieho systmu podporu socilnej mobi-
lity.
Slovensko patr dlhodobo k eurpskym krajinm s najniou mierou socilnej mobility. 61 Prostredie,
do ktorho sa u ns diea narod, spolu s jeho vrodenmi i v detstve zskanmi znevhodneniami
s vekou pravdepodobnosou determinuj rove vzdelania a socilny status, ktor poas ivota
zska. Toto je neiadci stav. Sksenos inch krajn ukazuje, e pri vhodnom nastaven vzdelva-
cieho systmu doke kola mnoh znevhodnenia spene eliminova. Tejto lohe bude u ns
v budcnosti venovan via pozornos, a to aj v spoluprci s almi rezortmi.
1-09.04 Venova viac pozornosti nezamanm efektom a skrytm dsledkom kolskho vzdel-
vania.
Vzah medzi zamanmi ciemi vchovno-vzdelvacieho procesu a jeho relnymi inkami nie je
ani zaleka priamoiary. Vdy sa njdu ciele, ktor boli deklarovan, no v praxi sa ich nepodarilo
nenaplni, no plat to aj naopak: kolsk vzdelvanie m aj mnoh skryt, nezaman efekty, ktor
nik neplnoval a ktorch si jednotliv aktri niekedy ani nie s vedom. Tomuto skrytmu kurikulu je
potrebn venova primeran pozornos. Nesta sa usilova, aby kola mala iaduce pozitvne efekty,
je potrebn tie dba o to, aby mala o najmenej neiadcich negatvnych efektov.62
61
Education At a Glance 2016, str. 74 89.
62
Nie je dobr, ak si iaci v kole podprahovo upevuj postoje typu dospel m vdy pravdu, kto sa pta, me by
pokarhan, e nieo nevie, spoluprca s ostatnmi je neiaduca, robi chyby je zl a treba sa im za kad cenu
vyhba, ui sa treba preto, aby sme sa vyhli nevli uiteov a rodiov a pod.
44
Cie 1-10 Obsah vzdelvania

ttne vzdelvacie programy sa inovuj v pravidelnch (vopred znmych) cykloch. Vzdelvacie
ciele s jasne pomenovan a relne premietnut do obsahu, foriem, metd a organizcie vzdel-
vania. Uivo je obsahom aj rozsahom primeran veku a schopnostiam uiacich sa. Pomer teore-
tickho a praktickho poznvania je vyven, popri akademickch disciplnach sa venuje pozor-
nos aj rozvoju mkkch zrunost iakov. Prierezov tmy s organickou sasou kurikula a vo
vzdelvacch programoch je pre ne vytvoren asov priestor.

Kurikulrna reforma z roku 2008 zaviedla ttne vzdelvacie programy (VP) a kolsk vzdelvacie
programy (kVP), m rozdelila zodpovednos za obsah vzdelvania medzi tt a koly. Bol to krok
sprvnym smerom, hoci implementcia zmien bola poznaen prlinou rchlosou, nedostatonou
komunikciou a problmami s vydvanm novch uebnc, ktor sa nedarilo odstrni niekoko ro-
kov. V otzkach tvorby kurikula, jeho obsahu, spsobov implementcie a priebench inovci vak
pretrvva viacero problmov, ktorm bude potrebn sa v nadchdzajcich rokoch systematicky ve-
nova.
Problmom je naprklad priast, nekoncepn a z pohadu kl nepredvdaten zasahovanie do
ttnych vzdelvacch programov, naprklad v snahe reagova na aktulne dianie v spolonosti. Tto
prax je potrebn zmeni a zavies pravideln, periodick inovcie kurikula poda vopred zverejnen-
ho asovho harmonogramu.
Hlavnm garantom tvorby ttnych vzdelvacch programov pre matersk a zkladn koly a pre
gymnzi je (a do budcnosti zrejme aj zostane) ttny pedagogick stav. Jeho prca v tomto sme-
re by vak mala by koncepnejia, profesionlnejia a transparentnejia. Jednotliv ttne vzdel-
vacie programy by mali ma jednotn filozofiu a truktru a lepiu tbnu kultru. lenmi predme-
tovch komisi by mali by nespochybniten odbornci, ktor zrove maj dveru a mandt prslu-
nch profesijnch organizci.
Pokia ide o obsah ttnych vzdelvacch programov v jednotlivch predmetoch, ako problmov
sa javia najm nasledujce skutonosti:
nedostaton slad medzi deklarovanmi vchovnmi a vzdelvacmi ciemi a predpsanm
uivom jednotlivch predmetov,
nedostaton slad medzi deklarovanou asovou dotciou jednotlivch predmetov a mno-
stvom predpsanho uiva, ktor je v niektorch prpadoch prli predimenzovan,
absentujci asov priestor na venovanie sa prierezovm tmam i komentovaniu aktulne
diania doma a vo svete,
neprimeranos niektorch uv a kolskch aktivt veku a mentlnemu svetu iakov,
prlin akademizmus niektorch predmetov, t. j. neprimeran draz kladen na teriu a ne-
dostatok aplikci a prepojen na prax,
zotrvvanie pri tradinej truktre kolskch predmetov a nedostaton podmienky pre blo-
kov vyuovanie a vyuovanie integrovanch predmetov, ak o to kola m zujem,
nedostaton zastpenie manulnych, umeleckch a pohybovch aktivt v kurikule zkladnej
koly (najm jej II. stupa).
nedostaton priestor pre rozvoj tzv. mkkch zrunost.
45
Zavedenm koncepcie dvojrovovho kurikula sa spoluautormi (kolskch) vzdelvacch progra-

mov stali aj uitelia, ktor vak v minulosti neboli na podobn lohy osobitne pripravovan. Uitelia
nezskali poas svojho vysokokolskho tdia dostaton pouenie o tom, ako zakomponovva do
svojho predmetu prierezov tmy, ako prispsobova uivo aktulnemu dianiu, ako ho individuali-
zova na rovni koly, triedy i dokonca jednotlivch iakov. V tchto oblastiach by mali uitelia do-
stva intenzvnejiu odborn a metodick podporu (poas tdia a aj v rmci kontinulneho vzde-
lvania).
Navrhovan opatrenia
1-10.01 Inovova ttne vzdelvacie programy v pravidelnch vopred znmych cykloch.
Podobne ako in krajiny aj Slovensko prejde na systm periodickch inovci kurikula v jasne defi-
novanch cykloch a vopred ohlsench termnoch, priom v obdobiach medzi tmito zmenami sa
do ttnych vzdelvacch programov nebude vstupova.63 Uitelia, autori kurikulrnych dokumen-
tov a uebnc tak bud s dostatonm predstihom vedie, kedy sa uskuton najbliia inovcia tt-
nych vzdelvacch programov.
1-10.02 Premietnu deklarovan VCHOVN ciele do obsahu, pouvanch foriem a metd ako
aj organizcie vyuovania, aby kola mohla na iakov psobi aj formatvne.
Hoci deklarujeme, e mme vchovno-vzdelvac (a nielen vzdelvac) systm, v realite kladieme
draz predovetkm na vzdelvanie. Na sa sstreuje vina silia uiteov ako aj vetky extern
merania a hodnotenia (Testovanie 5 a 9, maturitn skky, PISA, TIMSS...). Ak to myslme s vchov-
nm a formatvnym psobenm koly vne, je potrebn aj stanoven afektvne ciele dsledne pre-
mieta do diania v kolch. 64 Deklarovanm vchovnm cieom mus zodpoveda aj vber uiva a na
vchovn psobenie mus by vytvoren asov priestor. Zrove na uitelia musia by odborne
pripraven.
1-10.03 Premietnu deklarovan VZDELVACIE ciele do obsahu, pouvanch foriem a metd, ako
aj organizcie vyuovania.
Deklarovan ciele vzdelvania a jednotlivch predmetov nesm by iba formlnou polokou v pre-
ambule kurikulrnych dokumentov. Musia by relne premietnut do vzdelvacch obsahov, do po-
uvanch foriem a metd prce ako aj do organizcie vzdelvania.
1-10.04 Zachova pre koly monos prispsobova si (v primeranej miere) obsah vzdelvania.
Moderne koncipovan kurikulum poskytuje priestor pre prispsobovanie obsahu vzdelvania na
jednotlivch rovniach. Dvojrovov model kurikula (ttne a kolsk vzdelvacie programy) preto
zostane zachovan. tt zrove pome kolm tm, e vypracuje a d kolm k dispozcii rzne
modelov kolsk vzdelvacie programy, vrtane kVP s istm pecifickm zameranm (napr. t-
dium zameran na matematiku, na informatiku, na prrodn vedy, na spoloenskovedn predmety,
na cudzie jazyky at.).
63
Naprklad Fnsko pravidelne inovuje ttne vzdelvacie programy kadch desa rokov, Singapur kadch es a Ho-
landsko s Maarskom dokonca kadch p rokov.
64
iaci sa nenauia diskutova v prostred, v ktorom sa s nimi nediskutuje. Nenauia sa rozhodova v prostred, v kto-
rom o niom nerozhoduj. Nerozvjaj si kritick myslenie, ak je im vetko predkladan z pozcie autority.
46
1-10.05 Poskytn kolm monos iastone variova preberan uivo aj na rovni jednotlivch
tried i uiteov.
Ak to kola bude povaova za vhodn, bude ma monos v rmci kolskho vzdelvacieho pro-
gramu pripusti ist prispsobenie uiva aj na rovni jednotlivch tried i uiteov. Kad pedagg
je originlnou, autentickou osobnosou s inmi zujmami, sksenosami a silnmi strnkami a kva-
lite vzdelvania prospeje, ke sa tieto pecifik v istej primeranej miere premietnu do prce jednot-
livch uiteov. Takisto sa mu od seba odliova pecilnym zameranm aj paraleln triedy v ro-
nku.
1-10.06 Umoni iakom prispsobova si (v primeranej miere) npl vlastnho vzdelvania.

koly maj k dispozcii viacero nstrojov na prispsobovanie obsahu vzdelvania na rovni iakov
a mali by ich vyuva. Ide najm o voliten a nepovinn predmety i aktivity, predmety ponkan
na rznej rovni (zkladn uivo verzus rozirujce uivo), prieben (premenliv) delenie iakov do
paralelnch vkonnostnch skupn preberajcich uivo rozdielnym tempom a do rozdielnej hbky,
zadvanie individulnych alebo skupinovch domcich loh, iacka voba tm refertov, prezentci,
slohovch prc, projektov, iacka voba literatry, ktor chc ta at.
1-10.07 Vytvori vo vzdelvacch programoch priestor na komentovanie aktulneho diania.

Kurikulum mus ponechva ist asov priestor na to, aby uitelia mohli na hodinch reagova na
aktulne dianie doma a vo svete, komentova vznamn udalosti a vyuva ich na prepojenie uiva
s kadodennm ivotom.65
1-10.08 Repektova orientan hodinov dotciu a pri plnovan uiva realisticky odhadova as
potrebn na zvldnutie uiva zo strany iakov. V predmetoch, kde je v sasnosti predpsanho
privea uiva, urobi pri najbliej periodickej inovcii kurikula primeran redukciu.
Rozsah uiva predpsanho jednotlivmi kurikulrnymi dokumentmi mus by realistick a prime-
ran (orientanej) asovej dotcii prslunho predmetu i vzdelvacej oblasti. Pokia bud rmcov
uebn plny aj naalej predpisova (minimlnu) asov dotciu pre jednotliv predmety, mus by
sasne stanoven, ak as tejto asovej dotcie je uren na preberanie uiva obsiahnutho
v ttnych vzdelvacch programoch a tto skutonos musia tvorcovia VP dsledne repektova.
V opanom prpade nebude mon zabezpei dostaton kvalitu vzdelvania.
1-10.09 Zohadova pri vbere a usporiadan uiva do ttnych a kolskch vzdelvacch progra-
mov a pri psan uebnc mentlny svet det a mladch ud.
Jednou z prin, preo sa kolm asto nedar dosahova stanoven vzdelvacie ciele je fakt, e ob-
sah vzdelvania nedostatone zohaduje mentlny svet det a mladch ud. Niektor uiv s pre
deti prslunho veku prli nron (mnoho terie, abstraktnch pojmov, veku neprimeran jazyk).
In tmy s nimi vnman ako irelevantn, pretoe nie s nijako previazan s ich mentlnym svetom
a osobnmi sksenosami. Uivo sa iakom asto jav ako neuiton pre ich al ivot a uitelia
nedoku iakom dostatone objasni, preo je dobr, aby sa dan veci uili. To vetko oslabuje
zujem a motivciu iakov, o sa nsledne odra v niej rovni ich vedomost. Je preto dleit,
aby autori vzdelvacch programov a uebnc lepie poznali svet iakov (ich zujmy, jazyk, intelektu-
lne monosti...) a aby tieto znalosti premietali do kurikulrnych dokumentov a vzdelvacch mate-
rilov urench iakom.
65
Zjednoduene povedan: ke v krajine prebiehaj voby, je dobr na obianskej vchove hovori o vobch, ke cel
svet hovor o zniujcom cunami, na geografii by sme sa mali venova (aj) cunami. Ke sa o nieom hovor v spolo-
nosti a v rodine, prejavuj aj iaci spontnny zujem nieo bliie sa o tom dozvedie a tento moment by mala kola
vhodne vyuva.
47
1-10.10 Dba na vyven pomer teoretickho a praktickho poznvania.

Je potrebn potlai prehnan akademizmus, a to najm na rovni zkladnch kl. Teria je dle-
it a me vo vzdelvan plni dleit funkcie, avak to sa deje iba vtedy, ak je veku primeran
a iaci s schopn ju absorbova. Ani vtedy vak nem z kurikula celkom vytla praktick aplikcie.
1-10.11 Zaradi do vzdelvania viac manulnych, umeleckch a pohybovch aktivt.

Najm na zkladnch kolch mus by sasou vzdelvania viac praktickch aktivt (napr. labora-
trne prce), manulnych aktivt (napr. prca s rznymi stavebnicami, v dielach, v kolskej zhrade
a pod.), viac umeleckch aktivt (kolsk spevcke zbory, hudobn skupiny, dramatick krky, fol-
klrne sbory, fotografick krky, natanie vide so iakmi a pod.) a viac pohybovch aktivt (port,
tanec at.).
1-10.12 Koncipova ttne vzdelvacie programy tak, aby koly mohli vyuova integrovan pred-
mety.
Rozdelenie uiva do oddelench predmetov koprujce truktru vednch discipln m svoje vhody
pre didaktick spracovanie uiva a pre praktick organizciu vzdelvania, v mnohom je vak nepri-
rodzen. Brni hlbiemu pochopeniu mnohch fenomnov a svislost a na vstupe vedie k izolova-
nm poznatkom. Uvedomenie si problematickosti tohto prstupu vedie mnoh krajiny k zavdzaniu
integrovanch predmetov. Klasickm prkladom z anglofnnej oblasti je predmet science (prrodo-
veda), ktor v sebe zahruje nau fyziku, chmiu, biolgiu a fyzick geografiu. 66 Takto monos (nie
povinnos!) m by dan vetkm zkladnm a strednm kolm. ttne vzdelvacie programy preto
musia by koncipovan tak, aby to bez vch problmov umoovali.
1-10.13 Vytvori vo vzdelvacch programoch asov priestor na prierezov tmy.

Vzdelvac obsah je tradine rozdelen a truktrovan do vyuovacch predmetov. Okrem toho, e
takto delenie m niektor negatvne dsledky (pozri predchdzajce opatrenie), existuje tu aj
problm s konkrtnou skladbou tchto predmetov. a aj to sa obmedzuj na tzv. vedn disciplny.
V dsledku toho mnoh novie oblasti udskho poznania nemaj vlastn predmet (a ak, tak iba
voliten i nepovinn). Ako prklad uveme ekonmiu, ekolgiu i medilnu problematiku. Kee
s tieto tmy pre porozumenie dnenmu svetu a pre ivot v om dleit, kola sa ich sna inkor-
porova do kurikula aspo v podobe tzv. prierezovch tm. Tento model vak v praxi vemi nefun-
guje a asto vedie k formlnemu vykazovaniu splnenia lohy, ktor vak nemalo iadny vzdelvac
ani formatvny dopad na iakov. Dvodom me by nedoceovanie vznamu prierezovch tm,
nepripravenos uiteov na tto lohu alebo len obyajn nedostatok asu. V budcnosti sa mus
njs spsob, ako relne dosta prierezov tmy do vzdelvania s patrinou vhou a asovm pries-
torom. Jednou z monost je vypustenie niektorch tradinch predmetov, resp. ich presunutie me-
dzi voliten i nepovinn predmety. Ist dodaton asov priestor by bolo mon zska integr-
ciou predmetov (pozri predchdzajce opatrenie), ako aj plnovanm kolskho roka na semestre
namiesto celch kolskch rokov (ako je to na vysokch kolch). To by umonilo zaraovanie pred-
metov, ktor by sa vyuovali iba pol roka (naprklad 2 hodiny tdenne) a v druhom polroku by boli
nahraden inm predmetom (tie v rozsahu 2 hodiny tdenne).
1-10.14 Zakomponova do vzdelvacch programov aj rozvjanie mkkch zrunosti.

Vznamn zmeny vo svete prce (globalizcia, hyperkonkurencia, ast zmeny na trhoch, stle nov
technolgie, vek tlak na inovcie at.) viedli k tomu, e firemn svet prehodnocuje svoje poia-
davky na pracovn silu. U dos dlho sa ozva jasn volanie po tom, aby sa vzdelvacie systmy
66
Sksenost s vyuovanm komplexnejch tm i priamo integrovanch predmetov u existuj aj na Slovensku.
48
nezameriavali iba na poznatky tradinch teoretickch discipln, ale aby obohatili kurikulum aj o roz-
voj tzv. mkkch, interpersonlnych zrunost. Tejto poiadavke zatia slovensk kolstvo nedok-
zalo primerane vyhovie. Vzdelvacie programy preto musia v budcnosti pamta aj na rozvjanie
komunikanch zrunost, prezentanch zrunost, schopnosti prce v tme, empatie, asertivity
a schopnosti vyjednva, schopnosti riei konflikty a predchdza im, schopnosti nadvzova a udr-
iava kontakty, organizanch schopnost a zrunost, strategickho myslenia, kritickho myslenia,
schopnosti sebareflexie, reziliencie, proaktvnosti at. Nebolo by sprvne, keby rozvoj tchto kom-
petenci v kole celkom prevldol a neprimerane zatlail do zadia klasick vzdelvacie obsahy, rov-
nako vak nie je rozumn, ak rozvoj mkkch zrunost v kole celkom absentuje.
1-10.15 Poskytova uiteom intenzvnejiu a kvalitnejiu odborn a metodick podporu pri

problematike vberu a prispsobovania uiva a tvorby kolskch vzdelvacch programov.
By spolutvorcom kolskch vzdelvacch programov, modifikova kurikulum poda vlastnch prefe-
renci, aktualizova uivo poda diania vo svete, individualizova vzdelvanie na rovni jednotlivch
iakov to vetko s odborn spsobilosti, na ktor mus systm uiteov pripravova a pri ktorch
im mus poskytova kvalitn metodick podporu. Bude to dia aj v rmci novho systmu kontinu-
lneho vzdelvania uiteov (pozri cie 2-06).
1-10.16 Zlepi vsledky v oblasti rozvjania matematickej gramotnosti skvalitnenm vyuovania

matematiky v zkladnch a strednch kolch a zvenou podporou mimokolskch aktivt zame-
ranch na matematiku.
V predchdzajcich opatreniach sme predstavili veobecn princpy, ktormi by sa mala riadi tvor-
ba obsahu vzdelvania, nevenovali sme sa konkrtnym predmetom. Vsledky medzinrodnch tes-
tovan PISA a TIMSS vak opakovane ukazuj, e v oblasti matematickej a prrodovednej gramot-
nosti dosahuje n vzdelvac systm dlhodobo neuspokojiv vsledky. Osobitne zlou sprvou je to
v prpade matematiky. T je v rmci nho systmu tradine povaovan za jeden z kovch pred-
metov a zrove ide o predmet, ktorho dostaton zvldnutie je nevyhnutnm predpokladom pre
spen tdium na celom rade vysokch kl matematicko-fyziklneho, informatickho, technic-
kho a prrodovednho zamerania (STEM).
Vzhadom na uveden je potrebn venova zven pozornos jasnmu definovaniu cieov vyu-
ovania matematiky na jednotlivch stupoch kl, tvorbe kvalitnch kurikulrnych dokumentov
(t. j. samotnmu obsahu matematickho vzdelvania), metodickmu pojatiu vuby (vi spenos
tzv. Hejnho metdy v R), kvalite a vberu uebnc a metodickch prruiek a v neposlednom rade
vysokokolskej prprave budcich uiteov matematiky a ich kontinulnemu vzdelvaniu.
Matematika je zrove predmetom, v ktorom sa Slovensko me pochvli dlhou a spenou tra-
dciou mimokolskch zujmovch aktivt. Dlh roky (dokonca desaroia) tu funguj mnoh mate-
matick sae, matematick zujmov krky, korepondenn seminre, konaj sa vkendov ss-
tredenia a letn tbory mladch matematikov, vychdza aspo nejak popularizan literatra
(knihy, asopisy). Vetky tieto aktivity vak dlhodobo zpasia s nedostatkom finannch prostried-
kov, ktor ich v mnohch prpadoch zsadne limituje nielen e im neumouje alie rozirovanie
i skvalitovanie, ale neraz dokonca priamo ohrozuje ich existenciu. Pokia dnes deczna sfra iden-
tifikuje ako vny problm zaostvanie naich iakov v oblasti matematickej gramotnosti, bolo by
rozumn zapoji aj uveden osveden formy neformlneho a informlneho uenia sa do procesu
npravu tohto stavu.
49
Cie 1-11 Formy, metdy a organizcia vyuovania

koly uplatuj irok spektrum foriem a metd umoujcich individualizova vzdelvanie
poda monost jednotlivch iakov. Popri frontlnom vyuovan sa uplatuje tmov vyuovanie,
skupinov prca, individulne konzultcie, samotdium i vzdelvanie vo vekovo nehomogn-
nych skupinch. Transmisvny model vzdelvania ustpil do zadia, na hodinch sa viac diskutuje.
iaci pracuj na dlhodobch projektoch, viacer aktivity sa odohrvaj mimo budovy koly. koly
maj monos flexibilne prispsobova organizciu vyuovanie svojim podmienkam tak, aby ma-
ximalizovali innos svojho vchovno-vzdelvacieho psobenia.

Zatia o v oblasti obsahu vzdelvania dochdza u ns k zmenm pomerne asto, pokia ide o formy,
metdy a organizciu vyuovania, tu s zmeny zriedkavejie a presadzuj sa pomalie. Hoci sa nie-
ktor koly spene snaia o inovcie aj v tejto oblasti, stle sa njde mnoho takch, v ktorch vyu-
ovanie prebieha v podstate rovnako ako pred desaroiami. iaci rozdelen do vekovo homogn-
nych skupn sedia v uebniach a trvia striktne vymedzen 45-mintov asov seky s jednotlivmi
uitemi, ktor im odovzdvaj poznatky z jednotlivch discipln. Z hadiska foriem a organizcie
vyuovania mnoh koly ustrnuli a nedostatone vyuvaj irok spektrum novch prstupov, ktor
sa v pedagogickej praxi mnohch krajn udomcnili v uplynulch desaroiach.
Vyuovanie v naich kolch je organizovan na bze ronkov a tried, prebieha teda vo vekovo
homognnych skupinch. Vekovo zmiean skupiny s pritom z rznych hadsk vhodnejie. Rov-
nako rovesncke uenie (pri ktorom sa iaci uia od seba navzjom) je v podmienkach naich kl
ojedinel akoby automaticky predpokladme, e iaci sa mu ui iba od uitea.
Mnoh uitelia u zaradili do svojho pedagogickho repertoru skupinov vyuovanie, naalej je
vak zriedkav tmov vyuovanie (pri ktorom vyuuj sasne dvaja alebo viacer uitelia), indivi-
dulne konzultcie uitea so iakom (1 : 1) i samotdium.
Pokia ide o metodiku, naalej sa v naich kolch bene uplatuje tzv. transmisvny model vzde-
lvania. Vskumy pritom dvno potvrdili jeho mal efektvnos a nevhodnos. Lepie vzdelvacie
vsledky sa dosahuj vtedy, ke iaci svoje poznanie aktvne kontruuj na zklade vlastnch skse-
nost, aktivt, ale aj chb. Aj vaka pretrvvaniu transmisvneho modelu vyuovania v naich triedach
asto absentuje kladenie otzok, diskusie, prezentovanie vlastnch nzorov a argumentcia.
Organizovanie vyuovania a zostavovanie rozvrhov na cel kolsk roky je sce zauvan a a-
som preveren, prechod na dva semestre (ako na V) by vak rieil viacer problmy a otvral
mnoh zaujmav monosti. Pevne stanoven dka vyuovacej hodiny sa u dnes tie jav ako nad-
byton obmedzenie. Mnoh koly by dokzali vyuovac as truktrova rozmanitejie, flexibilnej-
ie a efektvnejie.
Ako problm vnmame aj to, e takmer cel vyuovanie sa odohrva v budovch kl, hoci pre
mnoh tmy i uiv nie je kolsk trieda vhodnm prostredm. Prinu tohto stavu vak netreba
hada v uiteoch. S to skr finann problmy a rzne legislatvne obmedzenia, ktor uiteov
odrdzaj od vyuovania mimo priestorov koly.
Navrhovan opatrenia
1-11.01 Vytvra v rmci vyuovan situcie, v ktorch sa iaci uia jeden od druhho.
Jednou z monost, ako vytvori priestor pre rovesncke uenie je skupinov prca, prpadne meno-
vanie ttorov spomedzi spoluiakov. 67
67
Uenie sa iakov od seba navzjom vie by prekvapujco spen a efektvne. Pouvan jazyk je jednoduch, strach
50
1-11.02 Vyuva v rmci individualizcie vzdelvania aj samotdium iakov (poas pobytu

v kole) ako pecifick formu uenia sa.
Historicky sme zvyknut na model koly, v ktorom sa kadmu iakovi poas celho doobedia (s v-
nimkou prestvok) venuje nejak uite. To vak nie je nevyhnutn a mono ani optimlne. as
iakov (najm t najikovnej) by pokojne zvldla aj ist dvku samotdia. Dleit je, aby koly
boli na to zariaden a mali k dispozcii priestory, kde by si takto iaci mohli sadn a tudova.68
1-11.03 Realizova prleitostne na kolch tzv. tmov vyuovanie, pri ktorom sa skupine iakov
sasne venuj dvaja alebo viacer uitelia.
1-11.04 Vyuva vo vej miere individulne konzultcie ako nstroj rmci individualizcie vzde-
lvania.
Systm individulnych konzultci u ns poznme z vysokokolskho prostredia, bolo by vak ui-
ton zavies ho aj na zkladnch a strednch kolch, kde uite vinou komunikuje naraz s celou
triedou alebo so skupinou iakov. Ak chceme vyuovanie viac individualizova, bolo by vhodn, aby
iak mal monos obas sa s uiteom stretn aj individulne.
1-11.05 Obmedzi pouvanie transmisvneho modelu vzdelvania a nahradi ho progresvnejmi

a efektvnejmi modelmi, naprklad kontruktivistickm prstupom.
Transmisvny model vzdelvania, v ktorom uite zjavuje iakom fakty a iaci ich pasvne ber na
vedomie, je dnes u prekonan, a to najm pre jeho mal innos. Vskumy ukazuj, e efektvne
uenie neprebieha tam, kde uite stoj pred tabuou a nieo vysvetuje iakom, ktor si to zapisuj,
ale tam, kde s iaci sami aktvni, kde pozoruj, klad si otzky, formuluj hypotzy, experimentuj,
mlia sa, opravuj svoje chyby a snaia sa sami dopracova k novm poznatkom. 69
1-11.06 Vnies do vyuovacch hodn viac kladenia otzok, diskusi, prezentcie vlastnch nzorov
a argumentcie.
To, o o sa usiluje v rmci mimokolskch aktivt naprklad Slovensk debatn asocicia, by malo by
sasou benho vyuovania: kladenie otzok (iakov uiteovi aj medzi iakmi navzjom), diskusie
s uitemi aj medzi iakmi, formulovanie vlastnch nzorov, ich prezentcia, obhajoba, podopieranie
argumentmi. To vetko s aktivity, ktormi sa rozvja kritick myslenie.
1-11.07 Viac zapja iakov do dlhodobch projektov.

Dlhoron sksenosti so saou SO (Stredokolsk odborn innos) ukazuj, e mnoh stredoko-
lci s schopn zvoli si nejak tmu a niekoko mesiacov sa jej systematicky venova. 70 Na takchto
projektoch mu pracova aj skupiny iakov, o prina alie pedagogick benefity. Vhodne zvo-
len projekty mu by idelnou monosou na prepojenie kolskho uiva s nejakmi problmami
z praxe. Sasou projektu me by aj jeho zveren prezentcia pred vm publikom, na ktorej
sa iaci uia vystupova.
opta sa je men a iakovi, ktor je v roli uitea, sa zvyuje sebavedomie.

68
V zahrani na to slia kolsk kninice, tudovne, klubovne, kolsk bufety, sedenia na chodbch a pod.
69
Prkladom takhoto kontruktivistickho prstupu je aj tzv. Hejnho metda, ktor slvi vek spechy v susednej
eskej republike.
70
Sksenosti mnohch uiteov potvrdzuj, e s toho schopn aj niektor iaci vych ronkov zkladnej koly.
51
1-11.08 Zvi flexibilitu organizcie vyuovania tm, e podobne ako na vysokch kolch aj na
zkladnch a strednch kolch bude zkladnou asovou jednotkou plnovania polrok (semester)
namiesto sasnho kolskho roka.
Jednou z motivci pre tento nvrh je problm s predmetmi, ktorch asov dotcia je jedna hodina
tdenne. Takto predmety s spravidla mlo efektvne, nehovoriac o tom, e ich uitelia musia vy-
uova vo vea triedach, take uia stovky iakov, ktorch nemaj ancu bliie spozna. Ak by sa
rozvrh robil iba na polroky, sasn jednohodinov predmety by sa nasadzovali iba na polrok,
avak s asovou dotciou dve hodiny. Vzdelvanie by bolo intenzvnejie a uite by uil polovin
poet iakov (o by okrem inho zlepilo podmienky na implementcie slovnho hodnotenia).
1-11.09 Vyuva vo vej miere tzv. blokov vyuovanie.

Pod blokovm vyuovanm uritho predmetu i tematickho celku rozumieme jeho vyuovanie
v asovom bloku dlhom ne je zvyajn zkladn asov jednotka vyuovania (45 mint). Takto
tematick blok me trva 90 mint, kolsk polde, de, tde a pod. Predmetu, ktor m t-
denn asov dotciu 1 hodina, m by poas kolskho roka venovanch 30 vyuovacch hodn, o
je 5 6 dn. V niektorch prpadoch by dva trojdov bloky alebo tri dvojdov bloky boli lepm
rieenm.
1-11.10 Umoni kolm, aby mohli poda vlastnho uvenia variova dku vyuovacch hodn.
Sasn kolsk legislatva predpisuje, e vyuovacia hodina mus trva 45 mint (v kole v prrode
40 mint). Okrem toho, e takto ustanovenie je otzne z hadiska psychohygieny (piatak a matu-
rant nemaj rovnak vdr v sstredenej prci), je aj zbytone limitujce a znemouje kolm fle-
xibilnejiu organizciu vyuovania. Niektor predmety by skr potrebovali dlhie hodiny (ak aj nie
vdy, tak z asu na as naprklad na laboratrne prce), in by naopak profitovali z astejch krat-
ch hodn pre vyuovanie cudzieho jazyka by zrejme bolo vhodnejie ma tdenne 5 x 25 min
ako 3 x 45 min. (Pokia ide o vyuovaciu povinnos uiteov, stailo by ju namiesto hodn uvdza
v mintach: 23 dnench vyuovacch hodn zodpoved 1035 mintam.)
1-11.11 Vytvra v rmci vyuovania situcie, v ktorch iaci tuduj a pracuj vo vekovo zmiea-
nch skupinch.
N kolsk systm de facto eliminoval vekovo zmiean skupiny z benho vchovno-vzdelvacieho
procesu, hoci tieto maj cel rad vhod. Jednak v nich dochdza k prirodzenmu informlnemu ue-
niu sa mladch od starch, jednak s takto skupiny podstatne vhodnejm prostredm na sociali-
zciu det, ne vekovo homognne skupiny. koly by sa preto mali snai aspo z asu na as vytvori
(prirodzen) situciu, v ktorej sa iaci z rznych ronkov spolu dostan do kontaktu, resp. bud
spolu vykonva nejak aktivity.
1-11.12 Zvi podiel vyuovania, ktor prebieha mimo budovy koly.

Ani najlepie vybaven kolsk ueba nie je idelnym prostredm pre preberanie niektorch uv.
Mnoh tmy priamo volaj po tom, aby sme sa im so iakmi venovali na kolskom dvore, v kolskej
zhrade, na ulici, na nmest, v parku, v lese, na poli, v mzeu, v galrii, na vstave, na hrade i
zmku, na koncerte, v divadle at. koly musia ma tak podmienky, aby podobn formy vyuovania
mimo budovy koly boli pre nich finanne dostupn a aby neboli prli organizane nron.
1-11.13 Vytvori kolm legislatvne a in potrebn podmienky na to, aby mohli vyuva vetky
uveden formy a metdy vzdelvania a aby mohli flexibilne prispsobova organizciu vyuova-
nia svojim podmienkam tak, aby maximalizovali innos svojho vchovno-vzdelvacieho pso-
benia.
52
Niektor z uvedench postupov s mon u aj za sasnho stavu legislatvy, in nie. Je potrebn

vykona audit prslunej legislatvy a vypusti z nej zbyton obmedzenia, ktor zvzuj kolm ruky
v oblasti organizcie vzdelvania bez toho, aby na to existoval nejak zvan dvod.
53
Cie 1-12 Uebn zdroje, materily a materilno-technick vybavenie

Nov obsah vzdelvania je dostupn prostrednctvom bohatej a efektvne zabezpeovanej po-
nuky uebnch materilov a uebnch zdrojov, vrtane koordinovanej ponuky vone dostupnho
digitlneho obsahu s podporou vyhovujceho materilno-technickho vybavenia.

Nkup a distribcia uebnc pre koly je zabezpeovan centrlne ministerstvom kolstva. Schv-
len uebnice, schvlen uebn texty a schvlen pracovn zoity poskytuje kolm, v ktorch sa
vzdelvanie povauje za sstavn prpravu na povolanie, na zklade ich objednvky bezplatne alebo
poskytne finann prostriedky na ich zakpenie. Od reformy obsahu v roku 2008 sa kadorone opa-
kuje problm chbajcich uebnc, dodvky s asto oneskoren a krten, pretoe z dvodu ne-
dostatku zdrojov je ministerstvo schopn pokry poiadavku kl iba na 52 %. Problm chbajcich
uebnc sa postupne dar zniova, v roku 2014 chbala zkladnm a strednm kolm u len asi
tvrtina potrebnch knh. Chbajce uebn texty si uitelia nahrdzaj koprovanm alebo si ich
zhotovuj svojpomocne a prpadne ich v komunitch zdieaj. Existuje aj elektronick portl e-Ak-
tovka, ktor obsahuje vone dostupn digitlne verzie uebnc, ale zatia ich tam nie je dostaton
poet. Pritom kvalita vzdelvania svis aj s dostupnosou vzdelvacieho obsahu, o si vyaduje efek-
tvne zabezpeenie bohatej ponuky rznorodch uebnch materilov. Kvalita vzdelvania zko s-
vis aj so zabezpeenm potrebnho materilno-technickho vybavenia kl vrtane zabezpeenia
potrebnch uebnch materilov a pomcok, ako aj technickch podmienok na vyuvanie moder-
nch technolgi, digitlnych obsahov a zdrojov. koly v sasnosti nemaj dostatok finannch
zdrojov na zabezpeenie potrebnho vybavenia, ani na uebn materily, ktormi by obohacovali
vzdelvanie.
Po nkupe interaktvnych tab a tabletov do kl v programovacom obdob 2007 2013 aj pri
rozirovan digitlnych uebnch materilov zostvaj vekou vzvou pre nae koly digitlne zru-
nosti potrebn pre prcu uiteov a iakov s digitlnou technikou, ako aj pre prpravu na budce
uplatnenie v praxi, kde Eurpska komisia odhaduje, e viac ako 90 % povolan bude vyuva v rznej
miere digitlne zrunosti.71 Je vemi dleit, aby obyvatestvo Slovenska po tom, ako komparatvne
vemi dobre zvldlo pracovn adaptciu na vzvy industrializcie v 20. storo (a stle z toho ete
a), dokzalo zvldnu aj digitlne a informan vzvy 21. storoia. Aby sa nestalo, e nae obyva-
testvo bude v dsledku zaostvania Slovenska v implementcii informanch a komunikanch
technolgi vo verejnch slubch znevhodnen v porovnan s obyvatestvom krajn s pokroilou
informatizciou, ktor me ma vznamn komparatvnu vhodu aj vaka spontnnemu nadob-
daniu relevantnch zrunost v dsledku kadodennch podnetov plyncich z pokroilej informati-
zcie krajiny (e-government, smart cities, smart regions). 72
Navrhovan opatrenia
1-12.01 Uvoni trh s uebnicami a ponecha vber uebnc, uebnch materilov a uebnch po-
mcok na koly.
Cieom je zabezpeenie bohatej ponuky rznorodch uebnch materilov s praktickmi eduka-
nmi aktivitami, z ktorej si koly slobodne vyberaj tie, ktor doku najlepie zohadni potreby
det, iakov a uiteov v procese individualizovanej vuby. Na to je potrebn postupne uvoni trh
71
Nov agenda v oblasti zrunost pre Eurpu, Eurpska komisia, 10. 6. 2016.
72
Takouto krajinou je napr. Estnsko, ktor je vbec transformanm ampinom, popri soldnom nraste HDP, mi-
moriadne nzkej zadlenosti v medzinrodnch porovnvaniach spenm kolstvom a je aj digitlnym ldrom.
54
s uebnicami a ponecha vber uebnc, uebnch materilov a uebnch pomcok na koly (bud
ich nakupova v rmci rozpotu finannch prostriedkov koly, ktor bude poskytova tt testy)
s drazom na efektvne vyuvanie pridelench finannch prostriedkov. Bude vypracovan pln po-
stupnho prechodu na nov mechanizmus, priom dka prechodu bude ovplyvnen objemom dis-
ponibilnch finannch prostriedkov na tento el. Tie typy uebnc, ktor vychdzaj v mench
nkladoch, ako napr. meninov uebnice alebo pecilne odborn uebn materily, ktor nebud
pre trh atraktvne, bude naalej zabezpeova tt.
1-12.02 Zachova posudzovanie sladu uebnc na rovni ministerstva a presun posudzovanie

sladu uebnch textov, pracovnch zoitov na riaditea koly.
Posudzovanie sladu uebnc s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania a ttnymi vzdelvacmi
programami bude naalej vykonva ministerstvo prostrednctvom priamo riadench organizci,
SAV i vysokch kl. Ministerstvo bude vies register a zverejova zoznam schvlench a odpor-
anch uebnc pre koly a podporova zverejovanie schvlench uebnc aj v digitlnej podobe.
Schvaovac proces sa bude tka tch uebnch materilov, ktor bude pre koly zabezpeova mi-
nisterstvo kolstva a odporacia doloka sa bude tka uebnch materilov vydvanch vydava-
temi, od ktorch si ich bud koly objednva. Kompetencia posudzovania sladu uebnch textov
a pracovnch zoitov s ciemi a princpmi vchovy a vzdelvania a ttnymi vzdelvacmi progra-
mami prejde postupne na riaditeov kl.
1-12.03 Vyui pri procese posudzovania sladu uebnc aj odborn kapacity v jednotlivch ob-
lastiach.
Pri rieen posudzovania uebnc bude ministerstvo kolstva vyuva aj kapacity odbornch autort
v jednotlivch oblastiach (naprklad Asociciu uiteov slovenskho jazyka, prslun asocicie uite-
ov cudzch jazykov, Slovensk matematick spolonos v oblasti matematiky, Slovensk informa-
tick spolonos a pod.). Stanovisko tchto odbornch spolonost sa zverejn.
1-12.04 Vyuva pri individualizcii vuby nielen uebnice, ale aj alie uebn materily na
koncipovanie vlastnch uebnch plnov.
Uebnice bud iba jednm z mnohch variantov bohatej ponuky uebnch materilov a postupne
stratia svoje dominantn postavenie v zmysle hotovho nvodu pre uitea na rozvrhnutie uiva
a organizciu priebehu vuby. Uitelia v sil individualizova vubu za elom dosiahnutia o naj-
lepch vsledkov det a iakov v procese napania obsahovch a vkonovch tandardov bud po-
stupne upa od zvyku ui poda jednej uebnice a bud vyuva bohat ponuku rznych ueb-
nch materilov na koncipovanie vlastnch uebnch plnov a pedagogickch stratgi, ktor pri-
spsobia potrebm konkrtnych det a iakov.
1-12.05 Pripravi pln implementcie a prpravy uiteov na tvorbu vlastnch uebnch plnov
a pedagogickch stratgi v procese individualizovanej vuby.
Po vytvoren dostatonej ponuky rznych uebnch materilov bude potrebn pripravi uiteov na
to, aby boli schopn vytvra vlastn uebn plny a pedagogick stratgie v procese individualizo-
vanej vuby. Ministerstvo priprav pln implementcie a zabezpe postupn prekolenie uiteov
na tto zsadn zmenu.
1-12.06 Zabezpei uebn zdroje a uebn materily aj v jazykoch nrodnostnch menn.

V rmci novho postupu bud zabezpeen aj uebn zdroje a uebn materily v jazykoch nrod-
nostnch menn s cieom vytvori podmienky pre rovnak predpoklady prospievania iakov na ko-
lch s inm vyuovacm jazykom ako slovenskm alebo na kolch s vyuovanm jazyka nrodnost-
nej meniny.
55
1-12.07 Vytvori a sprevdzkova centrlne loisko digitlneho obsahu s licenciami na von -

renie obsahu.
Ministerstvo kolstva zlep podmienky tvorby a vyuvania digitlneho obsahu a bude stimulova
tvorbu uebnch materilov v podobe digitlnych obsahov a zdrojov, ktor bud ma zabezpeen
licencie na von renie. Ministerstvo vytvor a sprevdzkuje centrlne loisko takhoto digitl-
neho vzdelvacieho obsahu a umon kolm von prstup k nemu.
1-12.08 Zabezpei, aby vetky uebnice a uebn texty vhradne hraden ttom mali vhradne
licenciu na von renie.
Ministerstvo kolstva vytvor prvne a finann podmienky na to, aby vetky uebnice a uebn
texty platen z verejnch zdrojov mali licenciu na von renie (slobodn licenciu) a boli teda ve-
rejne dostupn.
1-12.09 Rozvja digitlne zrunosti iakov.

V kole bud iaci potrebova digitlne zrunosti potrebn na vyhadvanie a inn spracvanie
informci, pri svojom budcom uplatnen takmer vetci vyuij digitlne zrunosti potrebn v pra-
covnom procese. koly mu iakom ponknu modulrny systm zskavania a rozirovania digitl-
nych zrunost, v ktorom sa zskanie zrunost potvrdzuje skkou a certifiktom. 73 Uiton bude
tie zabezpei, aby softvr pouvan pri vyuovan mohol iak pouva aj doma, naprklad na vy-
pracovvanie domcich loh.
1-12.10 Rozvja digitlne zrunosti uiteov.

Dleit je pripravi aj uiteov neinformatikov na pouvanie IKT vo vchovnom a vzdelvacom
procese 74 vrtane vyuvania interaktvnych tab, tabletov a alch informanch nstrojov. Po-
stupne sa tto prprava presunie do prpravy budcich uiteov.
1-12.11 Rozpracova metodiku vyuvania modernch technolgi vo vube v rozumnom roz-

sahu.
Vyuvanie modernch technolgi vo vzdelvan neznamen automatick nrast kvality vzdelva-
nia. Draz sa bude kls na elnos a primeranos ich vyuitia, priom sa bude prihliada na potreby
det a iakov v jednotlivch vvinovch obdobiach a v slade s tmito potrebami sa bude regulova
ich naduvanie, ktor by mohlo ma na optimlny rozvoj det a iakov negatvny vplyv. Rozumn
vyuvanie modernch technolgi me vznamne prispie k individualizcii vuby, posilneniu in-
teraktvnosti uenia, spestreniu a skvalitneniu prezentanch monost, zvyovaniu zujmu det
a iakov o vzdelvanie a k posilneniu ich vzjomnej spoluprce. Preto je dleit rozpracova meto-
diku pouvania IKT v kolch z hadiska vvinovch pecifk det.
1-12.12 Vytvori pracovn skupinu, resp. podpori vskum na vyhodnotenie monost

podporova formovanie digitlnej gramotnosti a rozmanit in aktulne kompetencie oby-
vatestva kadodennm ivotom
o. i. cielenou podporou vzniku a propagciou vyuvania on-line verejnch sluieb a vhod-
nch mobilnch aplikci,
73
Najrozrenejm takmto systmom v Eurpe je Eurpsky vodisk preukaz na potae (ECDL), ktor je mon vyu-
i na strednch kolch, ako aj na druhom stupni zkladnch kl.
74
Na to je mon vyui napr. modul ECDL IKT vo vzdelvan, ktor uiteom poskytne certifikovan zrunosti potrebn
pre prcu s IKT pri vyuovan ich vzdelvacej oblasti.
56
vytvori nov alebo adaptova existujci vone dostupn nstroj na samotestovanie audit
digitlnej zrunosti a prepoji ho s odporaniami na vone dostupn vzdelvanie,
vytvori prehadne organizovan loisko vzdelvacch programov umoujcich samostatn
neformlne vzdelvanie/uenie sa obyvatestva na zvenie digitlnej gramotnosti,
podporova samohodnotenie digitlnych kompetenci pri tvorbe ivotopisu poda Euro-
passu, 75
zapoji vzdelanch seniorov do adaptcie existujcich a tvorby novch digitlnych zdrojov.
Tak ako v minulosti technick zrunosti a zkladn technick gramotnos obyvatestva, s teraz
digitlna gramotnos a rozmanit IKT kompetencie formovan nielen kolou, ale aj kadodennm
ivotom. M teda zmysel skma a rozvja digitlne zrunosti nielen iakov, ale aj dospelej popul-
cie, osobitne seniorov v rmci celoivotnho vzdelvania. S predlovanm veku doitia sa obvykle
diskutuje o rozmanitch socioekonomickch rizikch, avak nedoceuje sa potencil aktvnych seni-
orov pre kultivciu vzdelvacieho prostredia krajiny. 76
1-12.13 Vytvori pracovn skupinu, resp. podpori vskum na posdenie

dopadu rozmanitch typov potaovch hier na rozvoj vedomost, zrunost a kompetenci
det a mldee a posdenie rizk deformcie hodnotovej orientcie a kodlivch nvykov,
identifikciu vhodnch edukanch hier, resp. hier s edukanm efektom, ktor mu zauja
mladch ud napr. pri zskavan digitlnych zrunost.
Vplyv potaovch hier predovetkm na tabletov a smartfnov generciu det je nesporn , ale
jeho pozitva a negatva s mlo znme. Aj jednoduch hry zlepuj vizulno-motorick koordinciu,
nehovoriac o pecializovanch simultoroch trenaroch. Nepochybn je pozitvny vplyv na roz-
voj kreativity v rozmanitch rolovch a strategickch hrch a najm prnos on-line tmovch hier
k mimoriadne cenenm schopnostiam vyhodnocovania alternatvnych scenrov vvoja a tmovej
spoluprce. Treba skma aj monos vyuitia potaovch hier s edukanm efektom na ely v-
chovy a vzdelvania a skma aj negatvne efekty, ktor ast hranie hier prina.
1-12.14 Odstrni neprimeran rozdiely v materilno-technickom zabezpeen rovnakch druhov

a typov kl.
Namiesto povinnho a odporanho materilno-technickho vybavenia zadefinova v ttnych
vzdelvacch programoch tzv. tandardn vybavenie, bez ktorho od istho termnu nebude mc
kola poskytova vzdelvac program, ktor takto vybavenie bude vyadova.
1-12.15 Poskytova z ministerstva finann prostriedky kolm na postupn dobudovanie tan-

dardu materilno-technickho vybavenia v kolch.
Je potrebn vyrovna rozdiely vo vybavenosti kl modernou technolgiou a didaktickmi pomc-
kami a dofinancova modernizan dlh niektorch kl vzniknut nerovnakm prstupom k erpaniu
75
Samohodnotiaca mrieka digitlnych kompetenci vyvinut pre potreby Europassu je dostupn v anglitine na
https://europass. cedefop.europa.eu/sites/default/files/dc-en.pdf , pozri tie pomcku pre prcu s Europassom do-
stupn na https://europass. cedefop.europa.eu/resources/digital-competences.
76
Prkladom dobrej praxe zo zahraniia je napr. projekt Seniori pu Wikipdiu spene beiaci v eskej republike.
57
trukturlnej pomoci z E fondov. Individulne treba postupova pri strednch kolch v oblasti do-
budovania tandardu materilno-technickho vybavenia v tom zmysle, aby finann podpora ila
najm na koly, o ktor je v kraji zujem z hadiska uplatnenia ich absolventov.
1-12.16 Zvi objem finannch prostriedkov urench na prevdzkov normatv.

Cieom je dosiahnu, aby koly mohli financova zkladn pomcky pre deti a iakov a robi ben
drbu kolskch budov a priestorov. Z prevdzkovho normatvu by mali ma monos zabezpei
si aj poradenstvo, organizciu prijmacch pohovorov, porovnanie s inmi kolami v rmci sebahod-
notenia apod.
58
Cie 1-13 Hodnotenie iakov

Systm hodnotenia sleduje ukazovatele rozvoja uiaceho sa (dieaa, iaka), priebene a kom-
plexne odzrkaduje jeho aktivity za hodnoten obdobie s drazom na pomenovanie silnch str-
nok a monost alieho napredovania.

Hodnotenie vo vine slovenskch kl kladie draz na jednoduch kognitvne funkcie, naprklad
aktulny pamov vkon. Komplexnejie tvoriv a hodnotiace vkony a proces rozvoja osobnosti
sa neberie do vahy vbec, alebo len minimlne. Vyjadren v slach: ide o pomer 95 % konver-
gentn lohy (potrebn pre kolu) ku 5 % divergentn lohy (potrebn pre ivot). (Harkabusov,
E., 2014). 77
kolsk zkon priamo definuje princpy vchovy a vzdelvania, ktor zahaj celostn rozvoj
iaka (vedomosti, zrunosti, kompetencie) aj jeho komplexn sebarozvoj (postoje, hodnoty, pre-
svedenia). Platn metodick pokyny MVVa na hodnotenie a klasifikciu iakov Z a S naznauj
zahrnutie tchto princpov do hodnotenia a zdrazuj aj podporn a motivan strnku hodnote-
nia. Zrove vak II. stupe Z a S vytvraj prekky, aby sa to mohlo sta, ke umouj vykon-
va klasifikciu iba znmkou a/alebo definovanmi slovami. Len na prvom stupni je k takto udele-
nmu stupu prospechu mon da komentr. Zosladenie myslu kolskho zkona a vntorne
rozpornch metodickch pokynov nara na prekky aj v relnom ivote kl. Prieben aj celkov
hodnotenie znmkami je vemi asto nevpovedn, bva schematick (dokonca sa asto vyrtava
priemer znmok). Je v slade s metodickm pokynom, ke je iak vyskan dvakrt za rok
a polron alebo koncoron klasifikcia sa oprie o tieto dve znmky. V prpade zlyhania v jednom
alebo dvoch predmetoch iaci musia opakova ronk astokrt s mimoriadne detruktvnymi do-
padmi na ich sebadveru, sebactu a socilne vzahy (niekedy vysuj a do ikanovania). Uitelia
asto deklaruj, e iakov dobre nepoznaj, vzahy so iakmi s napt, niekedy skanie a znmky
pouvaj ako prostriedok na udranie disciplny. Frustrcia uiteov je niekedy tak vek, e sa do-
aduj monosti vyli diea dokonca aj zo zkladnej koly. Zrove asto namietaj, e znmkami
sa ako hodnotia postoje, hodnoty, zujem o dianie v triede, rozvoj schopnost i kovch kom-
petenci. Popri tom ale uitelia, rodiia aj verejnos asto povauj znmky za signl sasnho aj
budceho spechu alebo nespechu dieaa. Zrove pri tom poukazuj, e konkrtna znmka na
jednej kole nie je to ist ako znmka na druhej kole. Podobn nesrodos bva asto dokonca aj
v rmci tej istej koly (prsnej verzus benevoletnej uite).
Na in, komplexnejie formy hodnotenia uitelia nahliadaj ako na komplikovan, zaaujce,
byrokratizujce, menej jasn, pri danch okolnostiach neuskutoniten (poty iakov, vyuovanie
viacerch tried, aktulna pedagogick papierov aj elektronick dokumentcia). Ako domnel v-
chodisko z nesrodosti mnoh poaduj zadefinovanie minimlneho tandardu iaka v jednotlivch
predmetoch, aby bolo jasn, o m iak minimlne zvldnu v jednotlivch ronkoch a poaduj tie
vytvorenie tandardizovanch testov pre jednotliv predmety a jednotliv ronky.
Aktulne vsledky meran 15-ronch iakov PISA 2015 signalizuj, e v napan viacerch cieov
vzdelvania 78 zlyhvame. V porovnan s meranm PISA 2006 sa zvil podiel skupn s najslabmi v-
77 Zelina , M. Stratgie a metdy rozvoja osobnosti dieaa. Bratislava: IRIS , 1994 in Harkabusov E., Rozvoj osobnosti
iaka hodnotenm uebnej innosti a vkonu, MPC Bratislava, 2014.
78
koly ako vchovno-vzdelvacie intitcie maj poda kolskho zkona plni predovetkm vzdelvacie ciele zs-
kava kompetencie, rozvja zrunosti, identifikova, analyzova a riei problmy, rozvja prospoloensk postoje
a innosti, aj ako protiklad ku kriminlnym a protispoloenskm postojom, pripravova sa na zodpovedn ivot v slo-
bodnej spolonosti, vrtane nesenia zodpovednosti za svoje iny. Z tchto globlnych cieov sa konzistentne musia
59
sledkami v itateskej a prrodovednej gramotnosti z 28 % na 30 %. Tto maj minimlne predpo-

klady na alie vzdelvanie, ale aj na spen zorientovanie sa na trhu prce. Zrove mme v-
znamne ni podiel iakov s najlepmi vsledkami, kee u ns tvoria 3 4 % a v porovnatench
krajinch 7 8 %. Pripisuje sa to najm zneniu zujmu o vzdelvanie z dvodu poklesu vntornej
motivcie, znenie kvality vzdelvania, ktorho sasou s uitelia aj postupy, akmi pracuj, vr-
tane hodnotenia.
Hodnotenie iakov znmkami nesleduje asto viacer ukazovatele ich rozvoja v ase, nezaha
popri hodnoten vedomost aj irok klu nstrojov na zisovanie kognitvnych schopnost a nekog-
nitvnych zrunost, samohodnotenie dosiahnutch vsledkov iakom sa v praxi prakticky nevyuva.
Hodnotenie bva pre iaka mlo obsan a mnohokrt neodzrkaduje v svislostiach jeho aktivity,
takmer vbec sa nevyuva na spolon plnovanie jeho osobnch cieov na alie obdobie. V tomto
kontexte nie je chyba iakmi ani uitemi povaovan za zdroj vznamnch informci a za motivciu
k aliemu poznvaniu, ale za nieo, o je vnman negatvne a omu sa treba vyhba.
Sasn systm neposkytuje ani dostaton priestor na zohadovanie prirodzench interindividu-
lnych rozdielov vo vvine det.
Komplexnm pojatm pecifickch vzdelvacch cieov sa vytvoria monosti vpovednho hodno-
tenia vkonu a innosti iakov a zvi sa monos ich individulnej podpory a oslovovania internej
motivcie. Vznamn faktory a aktivity, ktor okrem individualizovanho vyuovacieho procesu (po-
zri ciele 1-01, 1-02) podmienia trend zlepovania iakov v ich individulnom pokroku tvor naprklad
podporujce a sprevdzajce psobenie uiteov (pozri cie 2-04), pomoc alch odbornkov (pozri
cie 1-04) a podnetn vzdelvacie prostredie s priaznivou klmou (pozri cie 1-16).
Kvalita pedagogickho hodnotenia patr poda vskumnch tdi k jednmu z najdleitejch
faktorov, ktor ovplyvuj iakovo posudzovanie vuby... podmieuje pocit pohody iakov a spo-
lurozhoduje o iakovej motivcii k ueniu. 79 Toto s vne argumenty na prehodnotenia postoja
k hodnoteniu iakov.
Opatrenia uvdzan v tomto dokumente bud ma za nsledok vznamn skvalitnenie procesu
vzdelvania, o sa v konenom dsledku prejav aj v celkovom zlepen vzdelvacch vsledkov det
a iakov v rmci vetkch vzdelvacch stupov. V hodnoten sa navrhovanmi opatreniami otvor
priestor pre tie koly, ktor u dnes na zklade rznych vnimiek slovn 80 hodnotenie vykonvaj
a tie tie, ktor bud chcie takto zmenu do svojej praxe v budcnosti zavies.
Navrhovan opatrenia
1-13.01 Zavies hodnotenie iakov, ktor bude komplexnou sptnou vzbou.
Sasn systm hodnotenia a klasifikcie sa dopln slovnm hodnotenm, ktor bude obsahova d-
leit informcie pre iaka a rodia, aby bol vytvoren komplexn obraz o prci iaka v hodnotenom
obdob. Slovn hodnotenie iakov sa bude mc pouva sbene s doterajm hodnotenm a klasi-
fikciou alebo samostatne. Vzah uitea a iaka sa bude m alej tm viac pribliova facilitovaniu
a podpore iakov v procese budovania ich kompetenci a v rozvoji zrunost kritickho myslenia
a schopnosti ui sa. 81 Zavdzame opatrenie, aby iaci dostvali komplexn a vpovedn sptn
odvin pecifick vzdelvacie ciele zohadujce kognitvne a metakognitvne aspekty a motivciu (postoje, pre-
svedenia, emcie).
79
Slavk, J., Hodnocen v souasn kole, Portl, Praha, 1999 in Bekniov, ., Hodnotenie v sasnej kole, Progresvne
trendy v kolskom hodnoten (Metodick list), Metodicko-pedagogick centrum v Preove, 2006.
80
Pod pojmom slovn hodnotenie nemme na mysli stne hodnotenie, ale hodnotenie psomn, ktor m svoju truk-
tru.
81 Key Competences: a developing concept in general compulsory education. Eurydice, the information network on
60
vzbu v rmci priebenho aj celkovho hodnotenia s vraznm podielom formatvneho hodnotenia

a vlastnho sebahodnotenia iaka, pretoe sa ukazuje vznamn vplyv takhoto hodnotenia na ue-
nie sa iaka. 82 Toto hodnotenie vychdza z posdenia kognitvnych, nekognitvnych a metakognitv-
nych aspektov uenia sa a motivcie (postoje, presvedenia, emcie). Sasou takhoto hodnote-
nia s okrem slovnho hodnotenia vzahujceho sa k definovanm parametrom 83 aj vsledky testov
a inch klasifikovanch vkonov (klasifikovan znmkami, percentami, bodmi,...). Sasou me
by aj neformlne hodnotenie iakov. Portflio me by jednm z nstrojov pouvanch pri ta-
komto komplexnom hodnoten. Uite hodnot pokrok iaka s ohadom na jeho predchdzajce pro-
dukty a vzahuje ich k individualizovanm oakvaniam (individualizovan vzdelvacie ciele), z kto-
rch viacer boli predmetom plnu/dohody medzi iakom a uiteom na hodnoten obdobie. Ta-
kto hodnotenie pomha uiteovi lepie plnova svoje aktivity a individualizova vyuovanie, 84 ia-
kovi plnova svoje osobn vzdelvacie ciele. V prpade potreby je komplexn hodnotenie podkla-
dom pre multidisciplinrny tm VIMS PPI na analzu potrieb iaka a nvrh adekvtnych preventv-
nych, podpornch alebo intervennch opatren (pozri cie 1-04). Komplexn hodnotenie umouje
iakovi aj uiteovi prpadne inmu odbornkovi orientova sa v silnch strnkach iaka a stane sa
podkladom pre individualizciu karirovej vchovy a karirovho poradenstva. Hodnotiaci rozho-
vor, ktor je sasou komplexnho hodnotenia, umouje vytvranie partnerskho vzahu medzi
uiteom a iakom, pomha vytvra podmienky pre kvalitn sebahodnotenie iaka a na vrstovncke
hodnotenie iaka iakom. Takto komplexn hodnotenie vytvra predpoklady na vznik priaznivej
klmy koly, v ktorej nevldne strach z urobenia chyby a z hodnotenia. Nevldne konfrontan at-
mosfra, ale vzjomn dvera a cta medzi vetkmi aktrmi, buduj sa kvalitatvne lepie vzahy
s rodimi. Chyba je vnman ako zdroj vznamnch informci a motivcia k aliemu poznvaniu.
education in Europe, 2002.

82 V prehade viac ako 250 tdi sa preukzalo, e formatvne hodnotenia, na rozdiel od sumatvnych, mali ovea silnej
efekt na uenie sa iakov. Vznamn vplyv malo aj sebahodnotenie iakov. (Black,P., Wiliam, D., Assessment and
Clasroom Learning, Assessment In Education: Principles, Policy & Practice, Vol. 5, 1/1998).
83 Zvolen parametre pouvan v konkrtnej kole na vytvranie komplexnej sptnej vzby mu by volen v nadvz-
nosti na obsah kolskho vzdelvacieho programu poda preferencie, poslania a vzie konkrtnej koly naprklad
v tchto oblastiach hodnotenia procesu uenia sa na
oblas faktov a vedomost,
oblas vlastnctva procesu uenia sa,
oblas osobnho pokroku v poznvan v rmci individualizovanho uenia sa,
oblas participcie uiaceho sa na tvorbe spolonho aj svojho plnu vzdelvania a na vyhodnocovan naplnenia
tohto plnu,
oblas participcie uiaceho sa na tvorbe pravidiel a vzahov pri uen sa a na hodnoten vuky a inch svisiacich
aspektov s vukou a atmosfrou v kole,
oblas osobnostnho rozvoja uiaceho sa aj uitea s osobitnm zreteom na rozvoj sebapoznania, autonmie,
samostatnosti, kritickho myslenia, sebacty, sebadvery, sebakontroly, zodpovednosti, iniciatvy, schopnosti
riei komplexnejie problmy, ochoty podstupova riziko, ochoty zlepova sa, reflexie vlastnho pokroku a v-
konov a rozvoj rozmania nad svojim vlastnm rozmanm (metakogncia), ochoty spolupracova,
oblas tvorby hodnt,
oblas vetkch druhov a vrstiev vzahov svisiacich s uenm sa,
oblas nstrojov pouvanch pri hodnoten procesu uenia sa (truktrovan pozorovanie, eseje s nslednou
diskusiou, rozhovory, vkonov lohy a testy, vstavy a demontrcie, portfli, dennky, autoevalucia, evalu-
cia kolegami, konzultcie, aj za prtomnosti rodiov, triangulcia),
oblas celoivotnho vzdelvania uiteov (ako prklad hodn nasledovania).
84
U dnes s v relnom dlhoronom nasaden na Z a S v SR desiatky takchto komplexnch hodnotiacich systmov.
S dkazom, e v prpade premyslenej metodiky, pravy fungovania kolektvu uiteov v triedach, pravy pedago-
gickej dokumentcie a adekvtnom vyuit IKT, je mon tento hodnotn nstroj aj v naich podmienkach vyuva.
61
Zjednoduuje aj zavedenie a realizciu hodnotenia uiteov iakmi, o je neoddeliten sas ak-

nho vskumu uiteov (pozri opatrenie 1-13.05), ako aj sebahodnotenia koly (pozri cie 1-14). Pri
takomto hodnoten s obaja, uite aj iak, zdrojom aj recipientom.
1-13.02 Vytvori podmienky na zavedenie slovnho hodnotenia.

Vytvori podmienky na zavedenie slovnho hodnotenia:
vytvori legislatvne podmienky na monos pouvania slovnho hodnotenia,
vytvori pracovn skupinu na rozpracovanie implementcie slovnho hodnotenia a organiz-
cie podpory pri zavdzan (vlastn zdroje, outsourcing),
vytvori vzory metodk, textov, pedagogickej dokumentcie, analz SW rieen,
vytvori manaovan portl na komunikciu s odbornou aj laickou verejnosou, na ukladanie
a diseminciu svisiacich materilov a prkladov dobrej praxe, 85
vytvori programy na popularizciu zmien v hodnoten na renie v odbornej i laickej verej-
nosti, medzi iakmi a tudentmi.
1-13.03 Zavies pre stredn koly variabilitu termnov hodnotiacich obdob.

Flexibilita vzdelvacieho systmu umon variabilitu termnov klasifikanch / hodnotiacich obdob
pre celkov klasifikciu / hodnotenie iakov strednch kl. Toto bude potrebn v prpade modulo-
vej organizcie odbornho vzdelvania, ke moduly nebud asovo korepondova so kolskmi
polrokmi.
1-13.04 Zavies flexibiln odborn multidiciplinrnu podporu neprospievajcich iakov.

Bude zaveden tak podpora neprospievajcich iakov, v rmci ktorej neprospievajci iaci bud o
najskr cielene sofistikovane podporovan v rmci VIMS PPI s aiskom na preventvne individuali-
zan opatrenia (pozri cie 1-04). Poda charakteru problmov a stupa akost bud flexibilne vo-
len podporn alebo intervenn opatrenia odbornkov a v prpade potreby aj multidisciplinrnych
tmov. Sasne so sfunknenm podpornho systmu sa vytvoria legislatvne podmienky na to, aby
iaci neopakovali ronk aj v prpade, ak nedosiahli dostaton prospech z jednho alebo viacerch
predmetov. Opakovanie ronka bude uren pre mimoriadne prpady iakov, spravidla zo zdravot-
nch alebo inch zvanch dvodov.
1-13.05 Podporova akn vskum uiteov a budovanie kohznych kolskch tmov.

Akn vskum, ako cyklicky sa opakujci, participatvny, kvalitatvny a reflektvny proces, je mimo-
riadne dleit nstroj odbornho rastu. Tak, ako hodnotenie iaka patr k zkladnej kompetennej
vbave uitea, tak tam patr aj schopnos nahliadnu na svoje psobenie. Budovanie kohznych
kolskch tmov vytvra predpoklady na dosahovanie synergi zo spoluprce lenov tmov.
85
V rmci participatvnosti je kad kola financovan z verejnch zdrojov povinn poskytova vetky svoje materily
pouvan na hodnotenie iakov na bezplatn pouitie inmi kolami.
62
Cie 1-14 Hodnotenie kvality a sebahodnotenie koly

V systme hodnotenia kvality vzdelvania kl je zkladnm prvkom sebahodnotenie koly, v kto-
rom si ciele zlepenia stanovuje samotn kola ako sas nepretritho silia o zlepovanie pro-
cesu vzdelvania, ktor m spolon zkladn parametre a je zohadnen v externom hodnoten
kvality vzdelvania nezvislm orgnom

Extern hodnotenie, ktor vykonva ttna kolsk inpekcia, m u ns dlhoron tradciu, o ia
neplat o sebahodnoten. Na Slovensku je sebahodnotenie v oblasti vzdelvania, napriek dlhoronej
diskusii na tto tmu, stle viac-menej nepouvan. Ak m by hodnotenie kvality formou obsanej
sptnej vzby subjektom v procese vzdelvania, ktor s pod regulatvnym vplyvom ttu a spotre-
bvaj verejn zdroje, mus zaha obe zloky: extern aj sebahodnotiacu. Takto hodnotenie by
sa mohlo sta jadrom efektvneho riadenia, sebarozvoja a sebazlepovania organizcie, mohlo by
reflektova svoju innos a konfrontova vlastn pohad na seba z autoevalucie s pohadom exter-
nho pecializovanho subjektu z externho hodnotenia. V neposlednom rade by prispievalo k zod-
povednosti za efektivitu vynaloench verejnch zdrojov.
Bez autoevalucie subjekt neporovnva realitu s vlastnmi oakvaniami, ktor by vyplvali
z poslania a vzie koly, pretoe zriaovate nie je motivovan poslanie a vziu definova (pozri opat-
renia k cieu 4-03). koly obvykle nemvaj nastaven hodnotenie svojich sluieb iakmi a ich ro-
dimi.
koly u ns mlo vyuvaj mon itok a pozitvny efekt reflexie oakvania externho hodno-
titea kvality (I) vo svojich vntornch sebahodnotiacich procesoch.
Za takchto okolnost je otzna aj zodpovednos za efektivitu vynaloench verejnch zdrojov
a adresn zodpovednos jednotlivch aktrov v hodnotenom subjekte, ich ochota, schopnos a zru-
nos zloi ty zo svojej innosti. Mnohokrt je tm iven spochybujca diskusia, i verejn
investcie do vzdelania s efektvne a i poskytuj dobr hodnotu.
Hodnotenie kl sa u ns nezverejuje, chba tak transparentnos, ktor m zabezpei, e vetci
aktri, ako politici, radnci, zriaovatelia, riaditelia kl, uitelia, rodiia, iaci a aj irok verejnos
vedia o stave sluby danho vzdelvacieho subjektu, poznaj jeho siln strnky, aj strnky vyadu-
jce zlepenie a je im znme, o treba spravi, aby sa nedostatky napravili. Zverejovanie inpek-
nch sprv by tie napomhalo rozirovaniu prkladov dobrej praxe.
Absenciou kvalitne nastavenho externho a internho hodnotenia prichdzame ako spolonos
o budovanie vzjomnch vzahov medzi aktrmi, posilovanie dvery a vytvranie synergi, ke do-
siahnut inok nie je iba prostm stom inkov aktrov samostatne.
V sasnom obdob m len vemi mlo kl definovan svoje poslanie a vziu, ako aj systm se-
bahodnotenia. Okrem toho extern hodnotenie ttnou kolskou inpekciou (I), aj ke je tradi-
nou sasou ivota kl, astokrt nie je vnman ako zdroj pozitvnych impulzov, ale skr ako ne-
priatesk akt, ktorho cieom je njs chyby a vytkn ich v inpeknej sprve.
Toto vnmanie pretrvva aj napriek progresvnym tendencim sasnho vedenia I: odklonu
od formlnej kontroly bez vzahu ku kvalite vzdelvania, sstredenia sa na kvalitatvny pohad na
procesy v kole, vej orientcie na iaka a menej na uitea, hodnotenia vzahov iakov i uiteov,
hodnotenia budovania hodnt u det a osobnostnho rozvoja uiteov, celostnho pohadu na kolu
ako protikladu skladania obrazu z mikrohodnoten jednotlivost a orientcie pozornosti na to, ako je
kola sama schopn vidie a ovplyvova svoju kvalitu.
Diea je zjednocujcim prvkom vetkch sluieb, ktor im tt poskytuje. Rozsiahlos, zloitos
a previazanos problematiky vzdelvania a alch sluieb deom v kolch a inch zariadeniach (po-
zri cie 1-04) ns stavia pred otzku potreby komplexnho, synergizujceho a formatvne psobia-
ceho vplyvu na systm tchto sluieb. Je plne evidentn, e sasn usporiadanie, kde s jednotliv
63
funkcionality zabezpeovan samostatnmi organizciami, dokonca vo viacerch rezortoch (kol-

stvo, prca a socilne veci, zdravotnctvo, spravodlivos, vntro), neposkytuje poadovan funk-
nos a vykazuje znan trhliny a dyssynergie, zhorujcu sa kvalitu sluieb v oblasti vzdelvacch
a socilnych sluieb, inkluzvnosti, sluieb znevhodnenm osobm veobecne, ale vyskytuje sa aj
zlyhvanie spravodlivosti a vynucovania dodriavania zkonov.
Pokladme preto za iaduce zriadi nadrezortn orgn, ktor bude akomodova funkcionality via-
cerch dnench intitci z viacerch rezortov a zabezpeova tak multidisciplinaritu a vzjomn
previazanos politk ttu sluieb svojim obanom. Posiln sa tm sinnos viacerch rezortov
(kolstva, socilnych vec, prce a rodiny, zdravotnctva) pri vykonvan dohadu nad slubami v ob-
lasti vchovy, vzdelvania a starostlivosti o deti, mlde a ich rodiny a pri realizcii innej podpory
rozvoja tchto sluieb.
Zrove pokladme za uiton, aby tento nadrezortn orgn mal nielen kontroln funkciu, ale
aj funkciu podporn. Takto nadrezortn orgn m kapacitu vznamne napomha napaniu para-
digmatickej zmeny prstupu vo vzdelvan, ktor je predmetom tohto dokumentu: celostn vnma-
nie dieaa a jeho rozvoja v kontexte rodinnho prostredia a lokality, v ktorch ije, ako aj vzieb
a vzahov, ktor s pre neho kov.
Navrhovan opatrenia tkajce sa kl a kolskch zariaden sa primerane vzahuj na vetky or-
ganizcie astn v procese vzdelvania a sluieb deom, ktor s financovan z verejnch zdrojov.
Navrhovan opatrenia
1-14.01 Pripravi postup krokov smerujcich k vytvoreniu nadrezortnho orgnu, stavu pre do-
had nad slubami deom (UDSD). Pre tento integrovan nadrezortn orgn zriaden zkonom,
zodpovedajci sa Nrodnej Rade SR, sa v rmci prprav zadefinuje jeho verejn hodnota, 86 posla-
nie a vzia.
Pre financovanie tohto subjektu navrhujeme konsolidciu u dnes vynakladanch prostriedkov
z rozpotovch kapitol jednotlivch ministerstiev na chod organizci a plnenie funkci, ktor by pre-
li do UDSD. Oakvame, e jeho zriadenie bude rozpotovo neutrlne.
Jeho hlavnou lohou bude prispieva svojou kontrolnou a podpornou innosou k neustlemu
zlepovaniu ttom kontrolovanch sluieb deom a ich rodinm, ako aj verejnch politk v tchto
oblastiach. Bude vytvra synergie a zabezpeova kooperciu vetkch zainteresovanch rezortov
a subjektov, aby poskytovali kvalitn sluby.
Organizcia a zkladn atribty UDSD:
- generlny riadite UDSD je volen verejnou vobou v transparentnom vberovom konan

poslancami NRSR
- UDSD riadi sprvna rada, ktorej predsedom je generlny riadite a jej lenmi s riaditelia
jednotlivch hlavnch zloiek UDSD
- vykonva kontrolu a inpekciu sluieb deom kontrolovanch ttom
o inpekcia kl a kolskch zariaden
86
Pod verejnou hodnotou mme na mysli hodnotu, ktorou organizcia prispieva k spolonmu dobru (common good).
"St. Gallen Public Value Approach", koncept definovan Prof. Dr. Timom Meynhardtom, University of St. Gallen
(HSG).
https://www.youtube.com/watch?annotation_id=annotation_2667302083&feature=iv&src_vid=em0LQR7RWJs&
v=tLGAQ4q_Sb0
64
o inpekcia alch zariaden poskytujcich sluby deom

- odpora opatrenia a dohliada na ich plnenie v definovanch oblastiach
- vykonva preventvne programy v definovanch oblastiach
- vykonva supervziu a odpora opatrenia v definovanch oblastiach
- dohliada nad slubami deom kontrolovanmi ttom, vyhodnocuje sanosti a podnety
- priebene vyhodnocuje vplyvy verejnch politk v definovanch oblastiach a publikuje ich
spolu so svojimi odbornmi zisteniami v periodickch sprvach, ktor predklad vetkm
aktrom, najm NRSR, prslunm rezortnm ministrom a verejnosti
o v oblasti kl
o v oblasti socilnych sluieb
o v oblasti alieho vzdelvania
o v oblasti predkolskch a inch kolskch zariaden
- hlavnmi zlokami UDSD s
o zloka zodpovedajca dnenej ttnej kolskej inpekcii
o zloka pre pracovn trh s vznamnou spoluprcou so zamestnvatemi
o zloka pre preventvne programy
o zloka podporujca aktrov sluieb deom
zriaovatelia
kl
materskch kl
pecilnych kl
lieebno-vchovnch sanatri
reedukanch zariaden a diagnostickch centier
zariaden socilnych sluieb
centier ranej intervencie
centier VIMS PPI
inch centier a subjektov poskytujcich sluby deom
riaditelia zariaden poskytujcich sluby deom
V prpravnej fze sa v odbornej diskusii zvi zalenenie NCEM ako zloky vykonvajcej merania
a analzy vsledkov a kontextu poskytovanch sluieb.
Zriadenie UDSD vznamne napome napaniu paradigmatickej zmeny prstupu vo vzdelvan,
ktor je predmetom tohto dokumentu: celostn vnmanie dieaa a jeho rozvoja v kontexte rodin-
nho prostredia a lokality, v ktorch ije, ako aj vzieb a vzahov, ktor s pre neho kov. V tomto
zmysle je cel kontext tohto dokumentu nadrezortn, pretoe spjajcim prvkom vetkch sluieb
je diea.
1-14.02 Podporova zavedenie sebahodnotenia ako vhodnho a odporanho nstroja pre

vetky subjekty poskytujce sluby deom, ako komplementrny prvok k externmu hodnoteniu
kvality inpekciou a sprstupni vhodn vzorov podklady na pouitie.
Sebahodnotenie koly a alch subjektov poskytujcich sluby deom s nstrojmi, ktor navrhu-
jeme zavies do praxe. Bude komplementrnym prvkom k externmu hodnoteniu kvality ttnou
kolskou inpekciou. Odpovede na otzku Ak dobr je naa kola? bud vznamnmi impulzmi
65
zlepovania sa kl. V procese sebahodnotenia, v rmci ktorho sa bude pravidelne zbiera a vyhod-
nocova sptn vzba vetkch kovch aktrov vzdelvania (iakov, rodiov, pedagogickch a od-
bornch zamestnancov, vedenia koly, zamestnvateov v reginoch aj irom okol), 87 koly v spo-
luprci so zriaovatemi formuluj ciele svojho alieho rozvoja a konkrtne opatrenia na rieenie
prpadnch problmov a na odstrnenie zistench nedostatkov. Partnersk a vzjomne repektu-
jca spoluprca so zamestnvatemi bude dleitou sasou v rmci karirnej vchovy a karir-
neho poradenstva na druhom stupni Z.
V systme sebahodnotenia sa bude s kvalitou pracova ako s procesom zlepovania sa a nie sta-
vom. Na implementciu sebahodnotenia s u dnes k dispozcii tak vhodn materily k na okami-
tmu pouitiu, ako vstupy nrodnho projektu ttnej kolskej inpekcie realizovanho v rokoch
2009 2013 Extern hodnotenie kvality koly podporujce sebahodnotiace procesy a rozvoj koly.
Kad subjekt, ktor sa rozhodne autoevaluciu implementova, dostane elovo viazan finann
prostriedky na zabezpeenie externho vstupnho auditu, ak bude potrebn.
V procese sebahodnotenia mu kolm pomc rzni poradcovia a kouovia, napr. obianske
zdruenia, odbornci i in subjekty v roli tzv. kritickho priatea so zujmom a schopnosou po-
mc kole, priom podmienkou je jeho nezvisl postavenie mimo intitucionlnych vzieb na
kolu.
1-14.03 Vytvori a sprstupni metodick materily pre koly a zriaovateov objasujce vznam
autoevalucie s dobrmi prkladmi z praxe.
Autoevalucia sa stane tandardom. Toto opatrenie spolu s opatrenm 1-14.05, v rmci ktorho
bude zriaovate motivovan definova poslanie a vziu nm zriaovanej koly, nepochybne prispeje
k lepie truktrovanmu pohadu ud v kolch na innos svojej koly aj ich osobne, a nakoniec
k stle iriemu pouvaniu autoevalucie.
1-14.04 Vytvori a sprstupni irokej verejnosti materily objasujce vznam sebahodnotenia

a externho hodnotenia kl zdrazujce nezastupiten lohu sptnej vzby od det a rodiov.
Poskytovanie vzdelvania je verejn sluba a budovanie vzahov je jej sasou. Prizvanie det a ro-
diov do autoevaluanch procedr prispeje k rozvoju vzahov a rozsiahlejiemu budovaniu syner-
gi.
1-14.05 Rozpracova a zverejni kritri a parametre externho hodnotenia kl ttnou kol-

skou inpekciou so zdraznenm celostnho pohadu na vzdelvanie, lohu koly a zdraznenie
vznamu sebahodnotenia koly a partnerstva s demi, rodimi a almi aktrmi.
Pre budovanie vzahu dvery a spoluprce je nevyhnutn hra s otvorenmi kartami naprklad tak,
ako dnes I zverejuje na svojej webovej strnke kritri hodnotenia kl.88 I (neskr UDSD) bude
pokraova v tomto trende otvorenej intitcie a bude aktvne ovplyvova vzahy v prostred kl.
Pri externom hodnoten bude zohadova celostn pohad na kolu a vzdelvanie a posudzova aj
spoluprcu koly so zamestnvatemi, pretoe t s vznamnou sasou loklnej komunity. Dlei-
tm parametrom zohadovanm v externom hodnoten, ale aj v autoevalucii, bude aj kritrium
uplatnitenosti a spenosti absolventov v alom tdiu alebo na pracovnom trhu. I bude vo svo-
jej prci uplatova aj inovatvne postupy (naprklad ditann inpekn postupy) a bude spolup-
racova s almi subjektmi verejnej sprvy na zskavan dajov o kontrolovanch subjektoch (pra-
vidlo jedenkrt a dos), m umon v interakcii s nimi sstredi sa na podstatn zleitosti tkajce
87
V internom prostred je vslovne odporan 360-stupov model hodnotenia.
88
https://www.ssiba.sk/Default.aspx?text=g&id=36&lang=sk
66
sa procesov a vzahov. Bude vplva na zriaovateov, aby definovali poslanie a vziu nm zriaova-
nej koly (pozri opatrenie 4-02.09).
1-14.06 Zavies v rmci otvorenosti, zodpovednosti a transparentnosti zverejovanie verejnch

verzi inpeknch sprv na webovch sdlach I a kontrolovanej koly.
Rtorika verejnch verzi inpeknch sprv sa tak prispsob elu, ktor maj plni: informova
dostatone presne a vstine o plnen poadovanch a verejne znmych kritri kontrolovanm sub-
jektom. Posilnenie kvality innosti inpektorov v rmci vlastnho sebahodnotenia ttnej kolskej
inpekcie a zvyovania kvality ich vlastnej innosti bude sasou systmu.
67
Cie 1-15 Meranie, testovanie, skky

Pedagogick merania s jednm z nstrojov sptnej vzby pre rznych aktrov vzdelvania. Ob-
sahovo aj formlne kvalitn testy sa pouvaj primerane asto, s korektne administrovan
a profesionlne vyhodnocovan. Ich vsledky s reportovan odborne a citlivo a s dobre poui-
ten v rmci evalucie aj autoevalucie kl. Obsah a forma prijmacch skok na stredn koly
je v kompetencii jednotlivch kl. Maturitn skka je komplexnou, obsahovo vyvenou a plne
externou skkou.

Pokia ide o vyuvanie kolskch testov na monitorovanie, evaluciu a certifikciu vzdelvania, rad
sa Slovensk republika medzi tandardn eurpske krajiny. Vkuum, ktor tu existovalo po roku
1989 pokia ide o modern teriu pedagogickch meran a jej aplikcie v kolskej praxi, sa podarilo
za uplynul tvrstoroie postupne odstrni. Zrove treba kontatova, e Slovensko sa v tomto
procese dobiehania ubrnilo opanmu extrmu a napriek kritickm hlasom, ktor obas zaznie-
vaj, neprepadlo iadnemu testovaciemu oiau. Frekvencia testovan i spsob vyuvania ich v-
sledkov tu zatia neprekrauje primeran a uiton mieru.89
Pokia ide o vekorozmern testovania tkajce sa celej populcie alebo jej vekej asti, zkladn
os tvor trojica meran Testovanie 5 (od k. r. 2016/17) Testovanie 9 (od k. r. 2002/03) Extern
as maturitnej skky (od k. r. 2004/05). Vetky ich zabezpeuje Nrodn stav certifikovanch
meran vzdelvania (NCEM) priamo riaden organizcia ministerstva kolstva. Po technickej a lo-
gistickej strnke s dnes tieto merania dostatone dobre zvldnut, problmom ostva kolsav kva-
lita otzok. Stle tie pretrvvaj niektor koncepn nejasnosti ohadom elu a optimlnej po-
doby jednotlivch testovan. NCEM sa u niekoko rokov usiluje o sprstupnenie uvedench testo-
van aj v elektronickej podobe, toto snaenie vak zatia nara na viacer technick a logistick
problmy, a preto napreduje pomaly.
Pozitvne treba hodnoti skutonos, e sa Slovensk republika od roku 1995 pravidelne zapja
do medzinrodnch komparatvnych meran zastreovanch organizciou OECD (tdie PISA, TALIS)
a organizciou IEA (tdie TIMSS, PIRLS, ICCS, ICILS). Finann nklady, ktor si as v tchto prie-
skumoch vyaduje, mono povaova za elne investovan prostriedky, ktor nm umouj zska
nezaujat, extern pohad na n kolsk systm a porovna niektor jeho vstupy s vstupmi
v inch rozvinutch krajinch. Vsledky a zistenia z tchto meran s vak na Slovensku nedosta-
tone analyzovan a reflektovan, nenadvzuj na ne sekundrne analzy. Aj samotn obsah a me-
todiku tchto meran by bolo vhodn podrobova hlbej reflexii a neb sa necha zaznie aj kritick
i polemick hlasy.
Ako problematick mono oznai fakt, e vyuvanie testov v slovenskom kolstve spad bu do
oblasti zhora organizovanch celoplonch meran alebo prijmacch i talentovch skok na
stredn a vysok koly. Vo vine tchto prpadov ide o rozliujce a sumatvne testovania.
Omnoho menej s u ns vyuvan tzv. uitesk testy, ktor s spravidla overujce a formatvne
a ktor uitelia vo svete bene pouvaj poda vlastnho uvenia kedykovek v procese vyuovania
ako ist formu uebnej pomcky. Jednm z dvodov tohto stavu je aj dlhodob podfinancovanie
kl a nedostatok prostriedkov, za ktor by si mohli takto testy kupova od vydavateov.
Legislatvna prava prijmacch skok na stredn koly 90 je u ns pomerne striktn, predpisuje
obsah a formu skky a neumouje tak kolm vyui vberov konanie na profilciu vlastnej koly,
89
Mnoh kritick hlasy a nmietky s mechanicky importovan z krajn, kde rozumn miera vyuvania rznych testo-
van bola naozaj prekroen.
90
Zkon 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon), 62 a alie.
68
ani na vber uchdzaov poda vlastnch predstv o tom, o tvor najlepie predpoklady pre tdium
na ich kole. Vysok koly maj v tomto smere celkom rozviazan ruky, o zasa v niektorch prpa-
doch vedie k neiaducim diskrepancim medzi obsahom prijmacch skok a obsahom stredokol-
skho vzdelvania. Na vetkch typoch kl sa obas objavuj prijmacie testy nzkej kvality (obsa-
hovej aj psychometrickej) i nevhodn spsoby ich hodnotenia. Je to da za nedostaton vzdelanie
ich autorov (vinou uiteov z prslunch kl) v oblasti pedagogickch meran a osobitne
v tvorbe testov ako pecifickch meracch nstrojov.
Maturitn skka prela vekou a vznamnou reformou v kolskom roku 2004/05. Hoci sa vtedy
nezrealizovali ani zaleka vetky zmeny, ktor boli v predchdzajcich rokoch dkladne pilotne ove-
rovan, ilo o vznamn posun vpred. V sasnosti po 12 rokoch po uvedenej reforme sa vak
u zd, e by bolo potrebn op otvori otzku podoby maturitnej skky na gymnzich a stred-
nch odbornch kolch a implementova niektor zmeny, ktor by ju alej zlepili.
Vina uiteov na zkladnch a strednch kolch dnes prichdza do kontaktu s problematikou
testovania a merania vsledkov vzdelvania: ako administrtori testov, recipienti a interpreti vsled-
kov rznych testovan alebo ako tvorcovia otzok do rznych testov i priamo autori a pouvatelia
vlastnch testov. Vzhadom na tto skutonos sa jav miera pozornosti venovan tejto problema-
tike na niektorch vysokch kolch pripravujcich uiteov ako nedostaton.
Hlavnm rezortnm nositeom know-how z oblasti terie pedagogickch meran ako aj realizto-
rom viny vekorozmernch meran je u spomnan NCEM, ktor sa v roku 2008 odlenil od
ttneho pedagogickho stavu. V sasnosti u doke relatvne bezproblmovo zabezpeova re-
alizciu spomnanch projektov (Testovanie 5 a 9, extern as maturitnej skky, medzinrodn
merania, budovanie systmu elektronickho testovania), zd sa vak, e jeho kapacity nestaia na
dostaton diseminciu, interpretciu a analzu vsledkov tchto testovan, na sekundrne analzy
dt zskanch z meran a ani na vlastn vskum v oblasti merania vsledkov vzdelvania.
Ist vlastn testovacie kapacity (technick vybavenie + nositeov pecifickho know-how) si pa-
ralelne buduje aj ttna kolsk inpekcia. Okrem ttnych intitci sa problematike merania v-
sledkov vzdelvania venuj aj rzne skromn a neziskov organizcie. Zatia o NCEM a I sa
zameriavaj najm na testovania na ely systmu a decznej sfry, menie nettne subjekty po-
skytuj sluby v oblasti pedagogickch meran priamo jednotlivm kolm (napr. EXAM testing,
SCIO), prpadne iba zhromauj a interpretuj dostupn dta a vsledky z oficilnych meran a vy-
uvaj ich na verejn hodnotenie kl (napr. INEKO). Takto prax je vo svete ben a aj na Slovensku
funguje bezproblmovo. Rozvoju terie aj praxe pedagogickch meran na Slovensku by vak pro-
spelo, keby spoluprca medzi ttnymi intitciami a ostatnmi subjektmi dlhodobo aktvnymi v ob-
lasti merania a testovania bola intenzvnejia ako doposia.
Navrhovan opatrenia
1-15.01 Vyuva naalej v primeranom rozsahu testy ako jeden z diagnostickch nstrojov, dba
na ich vysok kvalitu, profesionlnu administrciu a vyhodnocovanie a merania koncipova tak,
aby z nich zastnen subjekty mali o najv itok.
Snaha objektivizova pedagogick procesy a riadenie kolskch systmov prostrednctvom nstro-
jov, ktor ponka teria pedagogickch meran, je prirodzen a iadca a mono ju pozorova v tak-
mer vetkch vyspelch krajinch. Kvalitn testy a dotaznky pouvan v primeranej miere a rozum-
nm spsobom s zdrojom uitonej sptnej vzby pre decznu sfru, ale aj pre jednotliv koly
a uiteov. Povaujeme preto za vhodn naalej realizova celoplon testovania v 5. a 9. ronku
Z, vyuva testy v rmci maturitnej skky a prijmacch skok ako aj pokraova v zapjan SR do
medzinrodnch komparatvnych testovan. Sasn rozsah testovania iakov na Slovensku povau-
jeme za primeran. Vetky pedagogick merania je vak potrebn realizova a najm interpretovan
spsobom, ktor minimalizuje ich potencilne neiadce negatvne inky na vzdelvac systm.
69
Prehnan akcent na meraten ukazovatele typick pre novodob neoliberlny manaerizmus toti
predstavuje pre kvalitu vzdelvania vek nebezpeenstvo. Je potrebn ma neustle na pamti, e
mnoh dleit vstupy vchovno-vzdelvacieho procesu nie s meraten.
1-15.02 Pokraova v Testovan 5 aj Testovan 9 s istmi modifikciami.

Periodick celoplon testovania iakov ako Testovanie 5 i Testovanie 9 s uitonm nstrojom
sptnej vzby pre decznu sfru, tvorcov ttnych vzdelvacch programov, autorov uebnc, meto-
dikov a napokon aj samotnch uiteov. Nasledujce opatrenia alej zvia ich prnos:
Preskma monos zmeny koncepcie Testovania 5 aj Testovania 9 tak, aby ilo o overovacie
testovanie, nie o rozliovacie testovanie.
V istch asovch intervaloch (nie nutne kad rok a nie nutne na celej populcii) testova aj
alie predmety ne len vyuovac jazyk a matematiku (naprklad anglick jazyk).
Rozri povinnos zastni sa na Testovan 9 aj na iakov 8-ronch gymnzi.
Finanne a legislatvne zabezpei, aby poas Testovania 5 aj Testovania 9 bol v kadej triede,
v ktorej iaci pu testy, prtomn extern administrtor z inej koly.
Pokraova v sprstupnen elektronickej formy Testovania 5 a Testovania 9 o najviemu potu
zkladnch kl. (Toto bude vyadova lepie vybavenie plnoorganizovanch Z vpotovou
technikou a vysokorchlostnm pripojenm na internet.)
Zmeni (rozri) spsob reportovania vsledkov Testovania 5 a Testovania 9 zastnenm ko-
lm tak, aby tieto vsledky boli pre koly uitonejie a mohli ich lepie vyuva pre potreby
autoevalucie.
Sprstupni (odbornej) verejnosti podrobn anonymizovan dta z jednotlivch testovan, aby
tieto mohli by vyuvan na rzne analzy a na pedagogick vskum.
1-15.03 Zastova sa naalej na medzinrodnch prieskumoch a meraniach.

Medzinrodn testovania poskytuj uiton monos reflexie a komparcie slovenskho vzdelva-
cieho systmu so systmami inch vyspelch krajn. Slovensk republika sa na nich aj naalej bude
zastova, a to vo vetkch cykloch a vetkch testovanch populcich. Zrove mus odborn
pedagogick verejnos venova viac pozornosti reflexii obsahu medzinrodnch testov (testova-
nmu kurikulu), spsobu formulovania otzok v tchto testoch ako aj nslednej analze zskanch
dt. NCEM preto mus publikova viac sprv a analz vsledkov slovenskch iakov v medzinrod-
nch tdich. Zrove je potrebn sprstupova odbornej verejnosti anonymizovan nrodn dta
z jednotlivch medzinrodnch tdi, aby tieto mohli by vyuvan na rzne sekundrne analzy
a na pedagogick vskum.
1-15.04 Vyuva kolsk testy aj inak ne len na celoplon merania.

Existuj rzne druhy testov v zvislosti od ich elu a spsobu pouitia. Hoci v sasnosti na seba
strhvaj najviac pozornosti Testovanie 9 a maturitn testy, bude prospen, ak v budcnosti dok-
eme vyuva testy aj inm spsobom a na in ely. Na rovni uitea je priestor na astejie vyu-
vanie rznych tematickch overovacch testov zameranch na formatvne hodnotenie. Na rovni
koly sa dnes testy vyuvaj najm v rmci prijmacch a talentovch skok a v rmci maturitnej
skky, v budcnosti by mohli sli aj ako jeden z nstrojov autoevalucie a merania pridanej hod-
noty. Na rovni systmu by mali by jednm z nstrojov evalucia systmovch zmien (naprklad
kurikulrnych reforiem), mali by sli na vyhodnocovanie celkovej efektvnosti vzdelvacieho sys-
tmu, na posudzovanie primeranosti rozsahu uiva i na porovnvanie s inmi kolskmi systmami.
70
Okrem pravidelnch celoplonch testovan by mohli by realizovan aj alie ad hoc testovania

a dotaznkov prieskumy na vybranch vzorkch iakov poskytujce rzne dta o fungovan nho
vzdelvacieho systmu.
1-15.05 Upravi pravidl prijmania na osemron gymnzi a na stredn koly.

Navrhujeme zrui niektor obmedzenia kladen v sasnosti na prijmacie skky prslunou legis-
latvou a da strednm kolm viac vonosti pri koncipovan tchto skok (mme na mysli najm
jednotne predpsan profilov predmety). Nebolo by vhodn, aby koly museli povinne vyuva
Testovanie 5 ako prijmaciu skku na osemron gymnzi i Testovanie 9 ako prijmaciu skku na
stredn koly. 91 Vyuvanie Testovania 5 a Testovania 9 v rmci prijmacieho konania malo by pre
koly iba fakultatvne.
1-15.06 Modifikova podobu maturitnej skky na gymnzich aj na SO.

Maturitn skka prela v roku 2004 dleitou a rozsiahlou reformou, ktor ju v mnohom priblila
tandardnm zverenm skkam pouvanm vo vyspelom svete. Niektor plnovan zmeny sa
vak vtedy (napriek niekokoronmu pilotovaniu) neuskutonili, niektor postupy si na zklade sk-
senost vyaduj modifikciu a niektor aspekty skky by vyadovali inovciu vzhadom na zmeny
v pedagogickom uvaovan, ktor odvtedy nastali. Jav sa teda ako vhodn, v horizonte niekokch
rokov pripravi aliu sborn pravu podoby maturitnej skky. Uvedieme zkladn okruhy prob-
lmov, ktorch by sa mali zmeny dotkn:
Prehodnoti skladbu maturitnch predmetov. Mono naprklad zvi model, poda ktorho by
iaci na gymnzich povinne maturovali z jednho predmetu zo skupiny slovensk jazyk a litera-
tra, dejepis, nuka o spolonosti, filozofia, prpadne alie spoloenskovedn predmety plus
z jednho predmetu zo skupiny matematika, informatika, fyzika, chmia, biolgia, geografia, pr-
padne alie prrodovedn predmety plus z jednho cudzieho jazyka plus alieho predmetu
poda vlastnej voby.
Ponka extern maturitn testy z viacerch predmetov ne len vyuovac jazyk, matematika
a cudzie jazyky. 92
Koncepne vyjasni rozdielnu funkciu a rozdielny obsah maturitnej skky na gymnzich a na
SO a tie pouvanie dvoch rozlinch rovn externch testov.
Zabezpei stopercentn externos skky, t. j. odstrni hodnotenie iakov ich vlastnmi ui-
temi (eliminova konflikt rol trner rozhodca, ktor dnes existuje na strane uitea). To by
znamenalo hodnoti externe vetky psomn prejavy iaka, ktor s sasou maturitnej skky,
teda nielen testy, ale aj slohov prce.93
91
Hovor proti tomu niekoko dvodov: 1. Testovanie 5 a Testovanie 9 by mali sprvne by overovacmi testami, zatia
o test plniaci funkciu prijmacej skky mus by rozliovacm testom, priom oba tieto typy testov sa od seba lia
formou, obsahom aj spsobom hodnotenia. 2. Aby bola prijmac test dostatone spoahliv, mus by jeho obanos
optimlne prispsoben rovni respondentov. To nie je mon dosiahnu, pokia m by test pouit na mnohch
kolch, pretoe rove uchdzaov na jednotlivch kolch sa od seba znane li. 3. Rozhodnutie o forme a obsahu
prijmacej skky by malo by v prvomoci jednotlivch kl, aby sa do neho mohlo premietnu zameranie koly
a najm jej pecifick predstava o idelnom uchdzaovi, ktor nie je rovnak naprie kolami.
92
Poas prpravy novho modelu maturitnej skky v rokoch 2000 2004 sa spene pilotovali aj testy z alch pred-
metov, napr. fyzika, chmia, biolgia, geografia, dejepis, informatika, a to vo vine prpadov dokonca v dvoch rz-
nych rovniach nronosti.
93
Takto to bolo plnovan a niekoko rokov pilotovan poas prpravy novho modelu maturitnej skky v rokoch 2000
2004, no nakoniec sa od externho hodnotenia slohovch prc z finannch dvodov upustilo.
71
Posilni externos stnej asti maturitnch skok (prehodnotenm zloenia komisie, pouvanm
centrlne vytvorench otzok a pod.)
Hodnoti v rmci maturitnej skky aj nejak dlhodob prcu iaka (portflio, projekt, SO...)
Pokraova v sprstupnen elektronickej formy externej asti maturitnej skky o najviemu
potu strednch kl. Zrove lepie vybavi koly vpotovou technikou a vysokorchlostnm
pripojenm na internet.
1-15.07 Repektova v rmci prijmacieho konania na vysok koly obsah vzdelvania na stred-
nch kolch a primerane zohadova obsahov zameranie budceho tdia na vysokej kole.
Stanovovanie formy a obsahu prijmacch skok je plne v kompetencii jednotlivch vysokch kl.
Niektor vak tto lohu podceuj a nezriedka sa stva, e pouvan prijmacie testy nespaj
technick (psychometrick) poiadavky na kvalitn test. Aj pokia ide o testovan uivo, opakovane
sa vyskytuj prpady, e obsah prijmacch testov nekoreponduje so stredokolskm kurikulom.
u testov tudijnch predpokladov alebo veobecnho rozhadu je to v poriadku, nemalo by sa to
vak stva v prpade vedomostnch testov (z matematiky, chmie, biolgie a pod.). Tam by mal by
obsah skky v slade so ttnymi vzdelvacmi programami pre stredn koly a mal by by vopred
rmcovo deklarovan.
Na niektorch fakultch zameranch na matematiku, informatiku, technick i prrodn vedy (STEM)
je primeran ovldanie matematiky dleitou prerekvizitou pre spen zvldanie tdia. Na tchto
kolch by preto mala by ako podmienka prijatia vyadovan maturitn skka z matematiky, pr-
padne spen absolvovanie prijmacieho testu z matematiky.
1-15.08 Naalej budova NCEM ako profesionlne pracovisko pecializovan na pedagogick

merania.
Vo vine modernch vzdelvacch systmov dnes njdeme osobitn intitcie pecializujce sa na
problematiku testovania iakov a pedagogickch meran. u ns je takou intitciou NCEM (N-
rodn stav certifikovanch meran vo vzdelvan), ktor si postupne osvojil know-how a expertzu
potrebn na spen realizciu vekorozmernch pedagogickch meran a v sasnosti pln svoje
lohy uspokojivo. Do budcnosti je potrebn tento stav zachova, personlne ho posilni a fi-
nanne zabezpei tak, aby mohol svoje lohy plni ete komplexnejie a kvalitnejie. S ohadom na
obmedzen personlne a finann kapacity by sa vak jeho aktivity mali obmedzi na realizciu n-
rodnch celoplonch testovan (Testovanie 5 a 9), maturitnch skok a medzinrodnch kompa-
ratvnych meran, prpadne na realizciu rznych mench ad-hoc testovan pre potreby kolskej in-
pekcie.
Kvalitn profesionlna realizcia pedagogickch meran vyaduje pomerne nron know-how a n-
kladn technick vybavenie. Z tohto hadiska treba zvi, i je efektvne, aby si ttna kolsk in-
pekcia budovala vlastn (duplicitn) testovacie kapacity a realizovala rzne testovania vo vlastnej
rii. Zo systmovho hadiska sa jav ako optimlnejie, aby jej takto sluby do budcnosti posky-
toval NCEM.
1-15.09 Rozri a skvalitni odborn prpravu uiteov v oblasti pedagogickch meran.

Dnes u takmer kad uite na zkladnej a strednej kole pravidelne prichdza do kontaktu so kol-
skmi testami a s vsledkami rznych meran (nrodnch i medzinrodnch). V optimlnom pr-
pade by mal by schopn kolsk testy sm tvori (pre vlastn potrebu), vyuva rzne dostupn
testy vo svojej pedagogickej prci, mal by rozumie rznym sprvam o vsledkoch testovan a by
schopn z nich extrahova pouenie pre vlastn prcu at. Odborn prprava uiteov a budcich
uiteov na tieto innosti je vak nedostaton, o je o to vnej problm, e na Slovensku je do-
stupn iba minimum vhodnej literatry o tejto problematike. (To ist plat aj o prbuznch tmach
72
hodnotenia a klasifikcie iakov, evalucie a autoevalucie.) Sasou vysokokolskej prpravy vet-

kch budcich uiteov preto mus by aspo zkladn kurz pedagogickch meran. Zrove mus by
tejto tme venovan dostaton pozornos v kontinulnom vzdelvan pedagogickch pracovnkov.
73
Cie 1-16 Kultra a klma koly

koly sa vyznauj priaznivou organizanou kultrou a prjemnou klmou, a to z pohadu uiteov,
iakov i rodiov. K utvraniu prjemnej klmy kl prispieva ich fyzick prostredie, participatvny
tl riadenia, korektn vzahy medzi vedenm a zamestnancami, zdrav socioklma medzi peda-
ggmi, dobr vzahy medzi uitemi a iakmi, zdrav socioklma medzi iakmi, ako aj stretov
komunikcia a spoluprca medzi kolou a rodimi.

Vina diskusi o kolstve sa sstreuje na tvrd indiktory, teda pomerne ahko definovaten
a kvantifikovaten daje, ako financovanie kl, mzdy uiteov, poty iakov v triedach, vybavenos
kl technikou, vsledky v testovaniach, poty nezamestnanch absolventov a pod. Ovea menej sa
hovor o mkkch, aie uchopitench fenomnoch, z ktorch niektor vak maj na fungovanie
a kvalitu vzdelvacieho systmu zsadn vplyv. To, o nevieme dobre mera, sa z nho uvaovania
asto vytrca. Do tejto nedostatone reflektovanej oblasti patria aj pojmy kultra organizcie
a klma koly.
Situcia v tejto oblasti pritom nie je dobr. Fyzick prostredie naich kl je asto pochmrne,
steriln, zastaran a nepsob prjemne, ani inpiratvne. Mnoh uitelia si sauj na direktvny tl
riadenia, zl vzahy medzi vedenm a pedaggmi, dokonca na bossing. Medzi uitemi asto chba
komunikcia a spoluprca, vyskytuj sa konflikty a mobbing. Na vyuovacch hodinch je prli asto
prtomn nuda alebo strach. Poda prieskumov OECD patria slovensk iaci medzi najmenej ast-
nch na svete. 94 koly opakovane zaznamenvaj ikanovanie medzi iakmi a nie s dostatone s-
pen v jeho elimincii. Komunikcia a spoluprca medzi kolou a rodimi je na mnohch kolch
minimlna a vzjomn vzahy s skr antagonistick.
U dvnejie sa prilo na to, e nzory a pocity zamestnancov nemono ignorova. Ak sa pracov-
nci nectia prjemne, ich vkonnos a motivcia klesaj, zatia o chybovos, ahostajnos a fluktu-
cia narastaj. Do teri manamentu vstpili pojmy ako kultra organizcie, klma organizcie a pod.,
pretoe sa ukzalo, e tieto faktory maj vznamn vplyv na spenos a efektvnos organizci
a v tomto kontexte je kola organizcia ako kad in. Zl organizan kultra a neprjemn klma
vznamne zniuje ance koly na to, aby bola spenou v dosahovan svojich cieov v oblasti vchovy
a vzdelvania. Preto je dleit venova v budcnosti pozornos aj tmto otzkam.
Navrhovan opatrenia
1-16.01 Venova zven pozornos fyzickmu prostrediu kl.
Prostredie koly, jej interiry aj exteriry maj na klmu koly a na proces vzdelvania v vplyv,
ne si bene uvedomujeme. Jednak vznamne spoluvytvraj klmu koly, jednak determinuj, o je
a o nie je v rmci vyuovania mon so iakmi robi (pozri cie 1-17). Niektor priestory vyvolvaj
negatvne emcie a umouj iba tradin, frontlne vyuovanie, in svojm vzhadom a flexibilitou
priamo provokuj imaginciu a tvorivos uiteov aj iakov. Tak priestory by mali dominova v na-
ich kolch. Je preto nutn venova zven pozornos fyzickmu prostrediu kl a snai sa ho
utvra tak, aby prispievalo k prjemnej klme z pohadu iakov i pracovnkov koly.
94
Ukzal to aj prieskum OECD PISA 2012, sasou ktorho bol aj dotaznkov prieskum medzi iakmi. Slovensko spolu
s eskou republikou a Junou Kreou patrilo medzi tri krajiny sveta, v ktorch bol najni podiel iakov udvajcich,
e s v kole astn. (iaci mali v dotaznku odpoveda na otzku, do akej miery shlasia s tvrdenm V kole sa ctim
astn. . Viac ako 35 % slovenskch 15-ronch iakov vyznailo monos neshlasm alebo vemi neshlasm.)
74
1-16.02 Dba na to, aby iaci kolu mohli vnma ako bezpen prostredie.
Naa legislatva dostatone reguluje problematiku objektvnej bezpenosti kl schodisk maj
dostatone vysok zbradlia, podlahy maj protimykov pravu a pod. Menej pozornosti sa vak
venuje tomu, i sa vetci iaci v kolch ctia aj subjektvne bezpene a neohrozene, a to nielen poas
vyuovacch hodn, ale aj pred vyuovanm, poas prestvok a po vyuovan. K bezpenosti priesto-
rov koly prispieva prtomnos dospelho dozoru, ale tie dostaton osvetlenie chodieb a atn
i intalcia monitorovacch kamerovch systmov.
1-16.03 Dba na priazniv organizan kultru.

Pod kultrou organizcie sa rozumie sbor psanch i nepsanch pravidiel jej fungovania (navonok
aj vo vntri), zauvan spsoby riadenia, vzjomnej komunikcie, rieenia konfliktov, zvyky, rituly,
ale aj hodnoty, ktor organizcia vyznva. Kultra spoluvytvra identitu kadej organizcie, vrtane
kl. Spolu s ciemi, ktor si organizcia kladie, s tieto mkk faktory rozhodujce pre spenos
organizcie ako aj pre jej klmu. ia, kultra mnohch slovenskch kl nie je priazniv. Stretvame
sa s kultrou prkazov a zkazov, slepej poslunosti, dokonca a strachu, nadradenosti byrokracie
nad umi, kultrou individualizmu, nespoluprce, kultrou uzavretosti voi okolitmu svetu at. Je
preto potrebn, aby sa v rezorte zvilo povedomie o tejto tme a citlivos voi nej a aby sa s riadi-
temi kl v tejto oblasti pracovalo (napr. v rmci ich funknho vzdelvania). Kee ide o proble-
matiku, ktorej je dnes u venovan vek pozornos, existuje mnoho konzultantov, ktor poskytuj
v tejto problematike organizcim podporu a vedeli by pomc aj kolm. kolm je preto potrebn
poskytova finann prostriedky, ktor by mohli poui aj na tento typ sluieb.
1-16.04 Rozri a skvalitni prpravu riaditeov kl na kvalitn vkon riadiacej funkcie.

Kvalita riadenia akejkovek organizcie m vek vplyv nielen na jej vsledky, ale aj na klmu, ktor
v nej vldne. Manament vznamne spolurozhoduje o tom, i v organizcii panuje riadok alebo
chaos, tmov spoluprca alebo individualizmus, dvera alebo nedvera, otvorenos alebo uzavre-
tos, pohoda alebo strach a stres. Kee riaditemi kl sa u ns asto stvaj uitelia bez manar-
skeho vzdelania a sksenost s riadenm, je potrebn rozri a skvalitni ich prpravu na vkon ria-
diacej funkcie. Sasn model funknho kolenia riaditeov sa jav ako mlo vyhovujci z hadiska
obsahu aj formy. Osobitne sa treba sstredi na rozvoj demokratickho, participatvneho tlu ria-
denia, na vytyovanie cieov, plnovanie, delegovanie prvomoc, autoevaluciu, na metdy moti-
vcie a hodnotenia zamestnancov, na rieenia konfliktov at. (pozri cie 4-03).
1-16.05 Venova zven pozornos socioklme medzi uitemi a vytvra podmienky na to, aby
bola o najpriaznivejia.
Socioklma a vzahy medzi uitemi rozhoduj o tom, i pedagogick zbor tvor spolupracujci tm,
alebo sbor jednotlivcov, ktor s voi sebe ahostajn i dokonca nepriatesky naladen. Averzie,
naptia i konflikty medzi uitemi sa zkonite prenaj do ich prce a do klmy vyuovacch hodn.
Z nespokojnch i neastnch uiteov vyaruje negatvna energia a len ako doku vytvra na
svojich hodinch prjemn a stretov klmu. Vedenie kl preto mus otzkam klmy v pedagogic-
kom zbore venova primeran pozornos. M ju ovplyvova transparentnm tlom riadenia, vhod-
nmi spsobmi rieenia konfliktov, astejmi spolonmi diskusiami, teambuildingovmi akciami
at.
1-16.06 Podporova vyuovacie tly uiteov, ktor vytvraj priazniv klmu na hodinch a ve-
d k dobrm vzahom medzi uitemi a iakmi.
Jednotliv uitelia sa od seba odliuj tzv. vyuovacm tlom metdami, akmi sprostredkuj ia-
kom uivo, spsobom riadenia hodiny, formami komunikcie so iakmi a ich hodnotenia at. Vyu-
ovac tl uitea je vznamnm faktorom determinujcim nielen efektvnos vzdelvania, ale aj
75
klmu na hodinch. O tom, ak vyuovacie tly bud uitelia pouva, sa rozhoduje u poas ich
vysokokolskej prpravy. Dleit je tie sptn vzba, ktor dostan z hospitci od kolegov, vedenia
koly, mentorov i inpektorov.
Kee uite je v rmci pedagogickej komunikcie dominantnm a formlne nadradenm astn-
kom, je to najm on, kto uruje a nastavuje jej zkladn kvality. A m pri tom ma na pamti po-
znatky modernej psycholgie, ktor preukzala, e udia sa uia najm od ud, ktorch maj radi,
s ktormi maj aj in ako formlny vzah.
1-16.07 Monitorova socioklmu medzi iakmi a inne predchdza ikanovaniu a inm negatv-
nym javom.
Medzi iakmi kl sa v menej i vej miere vyskytuj viacer negatvne javy. Spomeme naprklad
zkolctvo, vandalizmus, drobn krdee, ikanovanie, kyberikanu, povanie alkoholu, fajenie,
uvanie drog. Hoci viacer koly s na tieto problmy vemi citliv, pedaggovia preli dostatonm
zakolenm a kola m mechanizmy ako tieto javy monitorova, odhaova a riei, stle ete mme
aj koly, kde je povedomie o nich mal, odborn pripravenos uiteov nedostaton a o je naj-
horie v prstupe ku nim mono pozorova vytesovanie, bagatelizciu, i dokonca priame utajo-
vanie s cieom nepokodi meno koly. Obeami takhoto prstupu s vdy trpiace deti. Je potrebn,
aby k tejto problematike vedenie kl a uitelia zaujali otvoren postoj, aby v nej boli teoreticky dos-
tatone vzdelan, aby sa oboznmili s technikami odstraovania tchto javov, ktor sa v praxi osved-
ili, aby nastavili v kolch mechanizmy, ako me obete alebo svedkovia ikanovania na tieto sku-
tonosti beztrestne upozorni at.
1-16.08 Usilova o stretov komunikciu a spoluprcu medzi kolami a rodimi.

Pre kad kolu je dleit, ako ju vnmaj rodiia jej iakov, kee oni s v istom zmysle jej hlavnmi
klientmi. S to rodiia, ktor svoju spokojnos i nespokojnos so kolou ria medzi obyvatemi obce
i mesta a prispievaj tak k budovaniu mena i povesti koly. Tm zrove ovplyvuj poet bud-
cich zujemcov o tdium na danej kole. Je preto v zujme kadej koly, aby jej komunikcia
a vzahy s rodimi boli o najlepie. Mus sa snai, aby schdzky rodiov neboli formlne, aby s ro-
dimi nekomunikovala iba vtedy, ke je nejak problm s ich dieaom, aby bola voi rodiom otvo-
ren a poskytovala dostatok konzultanch hodn a alch monost pre komunikciu medzi ro-
dimi a uitemi, aby webov strnky kl boli informane o najbohatie a pouvatesky priatesk.
Mnoh koly organizuj aj osobitn podujatia uren rodiom, prpadne rodiom so iakmi (pozri
cie 4-03).
1-16.09 Zmapova koly s dobrou organizanou kultrou a klmou a ponknu ich postupy a sk-
senosti inm kolm ako prklady dobrej praxe.
Zatia o pre mnoh koly s otzky kultry a klmy ete stle niem nereflektovanm, niem, na
o nie s citliv, o o sa prli nezaujmaj a omu neprikladaj vznam, u dnes existuj zkladn
i stredn koly, ktor naopak vznam klmy plne doceuj a venuj preto nemal silie jej monito-
rovaniu a skvalitovaniu. Ich sksenosti a postupy mu sli ako inpircia i nvod pre in koly,
ktor sa postupne podujm kultivova aj tieto aspekty svojho fungovania.
76
Cie 1-17 Prostredie kl (interiry a exteriry)

Interiry a exteriry kl s bezpenm, bezbarirovm, stretovm, prjemnm a flexibilnm
vzdelvacm prostredm s integrovanmi modernmi informanmi a komunikanmi technol-
giami. Poskytuj uiteom a iakom optimlne podmienky na prcu a na realizovanie irokho
spektra vzdelvacch aktivt (intelektulnych, praktickch, umeleckch, pohybovch). Umouj
a podporuj prepojenie a interakciu koly so irou komunitou, v ktorej kola psob.

Vina kolskch budov na Slovensku bola postaven za socializmu a hoci mnoh z nich preli me-
dziasom istou rekontrukciou a modernizciou, svojou dispozciou (a mnoh aj zariadenm) odr-
aj vzdelvaciu paradigmu star prinajmenom 50 rokov, ktor bola odrazom tzv. taylorizmu vo
vzdelvan. Tieto kolsk budovy s uspsoben na masov, frontlne vyuovanie zameran na ui-
tea, nie na iaka. Potreba splnenia (asto prebujnench) hygienickch, bezpenostnch a alch
noriem m za dsledok, e mnoh kolsk interiry psobia neosobne a sterilne. asto v nich do-
minuj biele steny, chladn podlahy, mree na oknch, przdne chodby (vnman primrne ako ni-
kov cesty) at.
Tento stav je o to prekvapujcej a alarmujcej, e dnes u existuje dostatok evidencie o tom,
e vplyv prostredia, v ktorom sa pohybujeme a v ktorom trvime vea asu, je omnoho v, ne by
sa zdalo. O prostred, v ktorom diea vyrast, sa niekedy hovor ako o jeho treom uiteovi (prvm
s rodiia, druhm pedaggovia v kole). 95
Navrhovan opatrenia
1-17.01 Zabezpei dsledn dodriavanie zkladnch hygienickch tandardov na vetkch ko-
lch.
Kad kolsk budova mus bezpodmienene spa vetky hygienick tandardy tkajce sa vody,
toaliet, kanalizcie, krenia, osvetlenia, odhlunenia a pod. Je primrne lohou riaditea koly, aby
to sledoval a v spoluprci so zriaovateom zabezpeil npravu prpadnch nedostatkov. Primeran
pozornos bude tejto problematike venova aj kolsk inpekcia.
1-17.02 Zabezpei bezbarirovos kolskch budov.

Dleitm predpokladom zabezpeenia dostupnho kvalitnho vzdelvania pre vetkch je debarie-
rizcia kolskho prostredia a zmena jeho vntornho usporiadania v slade s princpmi tzv. univer-
zlneho dizajnu. 96 Ten vrazne zvyuje monos vyuitia priestorov pre osoby so zdravotnm znev-
hodnenm aj bez pecilnych dodatonch prav.
1-17.03 Dba na stretovos a tulnos kolskho prostredia.

kolsk prostredie m by nielen hygienicky vyhovujce a bezpen, ale aj prjemn, tuln a stre-
tov voi iakom a uiteom. M vysiela pozitvne signly. Interiry a exteriry koly maj toti vek
vplyv na celkov klmu koly (pozri cie 1-16), ktor je zasa dleitm faktorom ovplyvujcim kvalitu
95
Randall Fielding a Prakash Nair z americkho architektonickho tdia FNI pecializovanho na projektovanie kl,
upozoruj, e nejde iba o estetiku koly nm svojou podobu priamo diktuj, ako mme vzdelva nae deti. Bu-
dova je poda nich hardvrom, vyuovacie metdy s softvrom a vo svete potaov tie plat, e nie kad softvr
sa d spusti na kadom hardvri.
96
Pojmom univerzlny dizajn sa oznauje sbor princpov a noriem, ktorch dodriavanie pri projektovan budovy v-
razne zvyuje jej bezbarirovos a umouje jej vyuvanie irokm spektrom osb bez nslednch pecilnych prav.
77
a spenos koly. Nepodceujme ani vplyv prostredia, v ktorom iaci trvia mnostvo asu, na roz-
voj ich kultrnosti a estetickho ctenia. tulnos kl mono zvi kreatvnejm vymaovanm
uebn a chodieb, pouitm kobercov, vytvorenm sedacch ktov na rznych miestach koly (chod-
by, vestibul), pravou vybranch priestorov koly poda predstv iakov, kvetinovou vzdobou at.
Naopak neosobne, chladne a sanitrne psobia dlh przdne chodby, hol steny vymaovan na
bielo, chladn podlahy i mree.
1-17.04 Zvi flexibilitu a efektvnu vyuitenos vetkch priestorov koly.

Vetka zastavan plocha kl by mala by o najefektvnejie vyuit. 97 Vzdelvacie prostredie mus
by zrove flexibiln a prispsobiten potrebm det a uiteov, nie naopak. Z tohto hadiska s
mal uebne oddelen pevnmi stenami pomerne nevhodn, lepie s vyuiten vek, bohato
lenen a vzjomne poprepjan flexibiln priestory oddelen rznymi prepkami, posuvnmi
priekami i paravnmi.
1-17.05 Koncipova interiry a exteriry kl tak, aby podporovali irok spektrum modalt ue-
nia.
Modern kola mus umoova aj vzdelvanie zameran na iaka, nielen tradin transmisvne
vzdelvanie zameran na uitea, uivo a uebnice. Zrove mus podporova irok spektrum mo-
dalt uenia sa, ako napr. prednku, diskusiu, seminr, tmov vyuovanie (viac uiteov naraz), sku-
pinov prcu, prezentciu, prcu s kninmi a inmi zdrojmi, e-learning, projektov vyuovanie, sa-
motdium, laboratrne prce, praktick innosti, umeleck aktivity, pohybov aktivity at. Aby
vetky tieto typy aktivt boli v kole realizovaten, je potrebn, aby disponovala irokm spektrom
rzne dispozine a funkne rieench priestorov. V najmodernejch kolch tak njdeme zny od-
bornch innost (uebne, fyziklno-chemicko-biologick laboratri), zny praktickch a umelec-
kch innost (ateliry, dielne), tudijn zny (kninice, itatesk ktiky, tudovne, t. j. priestory ur-
en na samotdium, zasadaky, seminrne miestnosti), prezentan zny (kinosly, auly, pdi),
portov zny (telocvine, bazny, detsk ihrisk, vonkajie portovisk, priestory na von pohyb),
priestory na vyuovanie a uenie sa v exteriri koly (terasy, amfitetre, altnky, laviky, ihrisk,
kolsk zhrady...), relaxan zny (sedacie kty, klubovne, priestory na hry a na von pohyb), stre-
tvacie zny (vestibul, bufet, priestor pred kolou, kolsk dvor), ale naprklad aj priestory vhodn
na individulne rozhovory so iakmi i s rodimi.
1-17.06 Vytvori v kolch pedaggom dobr podmienky na tmov prcu, individulnu prcu aj
na krtkodob oddych.
Dispozcia kolskej budovy mus nielen umoova, ale priamo podporova o najuiu vzjomn
spoluprcu medzi uitemi. Z tohto hadiska nie je koncepcia vekho potu malch predmetovch
kabinetov optimlna a ako prospenejie sa jav spolon sedenie vetkch uiteov (alebo aspo
vch skupn). To vak mus by vyrieen tak, aby sa minimalizovali znme negatva tzv. open-
space rieen.98 V kadom prpade by aj v kole mala existova osobitn oddychov zna pre uite-
ov.
97
Naprklad chodby tvoria a 30 % pdorysu typickej koly, priom vinou slia iba na presuny a 95 % asu sa ne-
vyuvaj. Modern koly preto s priestorom narbaj inak a chodby uren iba na presun v nich nenjdeme. iaci
sa neuia iba v triedach, ale vo vetkch priestoroch koly, vrtane chodieb, vestibulu, kolskho dvora, at.
98
Napr. menia osobnos pracovnho prostredia, chbajci pocit skromia, neprjemn pocit neustlej sledovanosti
inmi, vzjomn vyruovanie sa pracovnkov hovorom, telefonovanm a pod., saen schopnos koncentrcie at.
78
1-17.07 Integrova informano-komunikan technolgie priamo do vzdelvacieho prostredia

koly.
V kole 21. storoia musia by modern informano-komunikan technolgie integrlnou (zabudo-
vanou) sasou viny priestorov, take ich je mon pouva pri irokom spektre vzdelvacch
aktivt. Modern koly u nemaj tzv. potaov uebne, ktor s reliktom z ias zavdzania prvch
potaov do kl, ale potae, notebooky, tablety, dataprojektory a pod. s iakom a uiteom
k dispozcii v uebniach, v tudovniach, v kninici, v klube, vo vestibule, v sedacch ktoch na chod-
bch, v zborovni, v kabinetoch, v laboratrich at.
1-17.08 Zvi otvorenos kl voi loklnym komunitm.

Modern usporiadanie vzdelvacieho prostredia podporuje prepojenie a interakciu koly so irou
komunitou, v ktorej kola psob.99 Umouje i priamo podporuje vyuvanie vybranch priestorov
koly lenmi komunity (napr. kninica, aula, telocvia, bazn, kolsk dvor...). Tm sa zrove bu-
duje a posiluje rola koly ako kultrneho a spoloenskho centra komunity.
1-17.09 Spolupracova pri vstavbe a rekontrukcich kl s kvalitnmi architektmi a dizajnrmi.

Ak nechceme, aby aj v budcnosti pokraovala vstavba koncepne prekonanch kolskch budov
vhodnch najm na frontlne, transmisvne vyuovanie, je potrebn spoluprca kvalitnch architek-
tov a dizajnrov s pedaggmi. Vo svete existuje v tomto smere dostatok know-how, ktor je mon
importova a implementova aj v naich podmienkach.
99
Tejto problematike bol venovan projekt Otvoren kola, ktor v roku 2005 vypracovalo Ministerstvo kolstva v spo-
luprci s Metodicko-pedagogickm centrom v Preove a ktor bol aj pilotne odskan na niekokch kolch.
79
Cie 1-18 Vzdelvanie mimo koly a informlne uenie sa

tt nesstreuje svoju pozornos iba na vzdelvanie a vchovu prebiehajce v kolch, ale vo
zvenej miere sleduje a podporuje aj rzne formy neformlneho 100 (mimokolskho) vzdelva-
nia a informlneho uenia sa, 101 priom pre ely certifikcie a kvalifikcie v primeranej miere
uznva aj vedomosti a zrunosti nadobudnut inm spsobom ako kolskm vzdelvanm.

kola mala po stroia vzdelvac monopol a tto skutonos vraznm spsobom ovplyvnila jej po-
dobu. Situcia sa vak v poslednch desaroiach men a kola o svoje vsadn postavenie v oblasti
vzdelvania postupne prichdza. Objavilo sa mnostvo alternatvnych vzdelvacch kanlov, vzniklo
irok spektrum monost neformlneho vzdelvania a dnen deti a mlad udia maj aj mimo koly
mnostvo prleitost na informlne uenie sa. Bolo by preto chybou aj naalej sstreova vetku
pozornos na kolsk systm, v ktorom sa odohrva iba jeden (hoci vemi dleit) vsek vzdelva-
cch aktivt. tt by mal pozna, repektova a aktvne (legislatvne, finanne, morlne) podporova
pluralitu vzdelvacch prostred a vzdelvacch ciest, ktor prispievaj k nrastu vzdelanosti det,
mldee a dospelch. Cieom modernej spolonosti by malo by, aby sa o najviac det a ud uilo
a vzdelvalo, i u v kolch alebo mimo nich. Tto paradigmatick zmenu vyjadruje aj nzov tohto
dokumentu Uiace sa Slovensko, ktor zmerne neobsahuje slov kola i kolstvo, ale sloveso
ui sa, pretoe to je innos, ktor by mala by v centre vzdelvacej politiky modernej spolonosti.
Ui sa mono v kole, ale aj na programtorskom krku i letnom matematickom tbore, ui sa
ale mono aj sledovanm nedabovanho filmu v televzii. Z tohto uvaovania vychdza aj nvrh na
nahradenie pojmu povinn kolsk dochdzka pojmom povinn vzdelvanie (pozri cie 1-06)
a na irie umoovanie domceho vzdelvania.
Navrhovan opatrenia
1-18.01 Upravi nzov a rozri psobnos ministerstva.
V slade s vyie opsanou paradigmatickou zmenou sa ministerstvo kolstva premenuje na minis-
terstvo vzdelvania (nzov pouvan vo vine eurpskych krajn) a zrove rozri svoju psob-
nos aj na oblas neformlneho vzdelvania a informlneho uenia sa. Zrove na pde ministerstva
vzdelvania vznikne tvar, ktor sa bude systematicky venova problematike neformlneho vzdel-
vania a informlneho uenia sa.
1-18.02 Mapova irok spektrum vzdelvacch kanlov.

Ministerstvo m ma prehad o dian v oblasti mimokolskho (neformlneho) vzdelvania, m sle-
dova vvoj a trendy v tejto oblasti a skma monosti vzjomnej inpircie a spoluprce medzi kol-
skm a mimokolskm vzdelvanm. V rmci tejto svojej kompetencie vytvor a bude prevdzkova
100
Memorandum Eurpskej komisie o celoivotnom vzdelvan sa z roku 2000 definuje neformlne vzdelvanie sa ako
vzdelvanie, ktor prebieha popri hlavnch prdoch vzdelvania a odbornej prpravy a zvyajne nie je ukonen
vydanm oficilnych dokladov. Neformlne vzdelvanie sa me by umoovan na pracovisku a v rmci aktivt ob-
ianskych zdruen a organizci (napr. mldencke organizcie, odbory a politick strany). Me by umoovan
aj prostrednctvom organizci, ktor boli vytvoren na doplnenie formlnych systmov vzdelvania (napr. vtvarn,
hudobn, portov krky, skromn hodiny ako prprava na skky).
101
Poda Memoranda Eurpskej komisie o celoivotnom vzdelvan sa z roku 2000 je informlne (neintitucionlne)
uenie sa proces, ktor je prirodzenou sasou kadodennho ivota. Na rozdiel od formlneho a neformlneho
vzdelvania sa nemus by zmern. Dokonca si ho vzdelvajci sa ani nemusia uvedomova a nemusia ani roz-
pozna, ako prispieva k ich vedomostiam a zrunostiam.
80
centrlny informan portl neformlneho vzdelvania, na ktorom zujemcovia bud mc zskava

aktulne informcie o monostiach neformlneho vzdelvania na celom zem Slovenska. Portl
bude obsahova informcie o projektoch a organizcich zameranch na neformlne vzdelvanie,
ako s zujmov a vzdelvacie krky, kluby, kurzy, seminre, workshopy, konferencie, neformlne
vzdelvacie podujatia (ako TEDx, Jump, Barcamp, Tri bodky...), letn odborn i zujmov tbory,
letn odborn i zujmov koly, vzdelvacie spolky, zdruenia, mze, galrie, vstavy, vetrhy,
iacke sae, kninice, populrno-nun knihy, asopisy, vzdelvacie weby at.102
1-18.03 Skvalitova formlne vzdelvanie na zklade inpircie pozitvnymi sksenosami

a trendmi z oblasti neformlneho vzdelvania.
Rezort vzdelvania sa m aktvne zaujma o metdy, pozitvne sksenosti a trendy v oblasti nefor-
mlneho a informlneho uenia sa a hada spsoby, ako ich zuitkova aj v kolskom prostred.
V primeranom rozsahu m zabezpeova aplikovan vskum v oblasti neformlneho vzdelvania
a informlneho uenia sa.
1-18.04 Budova a podporova sie zariaden pre vzdelvanie mimo koly.

Jednm z nespornch pozitv slovenskho vzdelvacieho systmu je pomerne bohat sie zariaden
zameranch na vzdelvanie mimo koly (zkladn umeleck koly, jazykov koly, centr vonho
asu at.). Je potrebn sie tchto zariaden zachova, i dokonca alej rozri, v rmci monost
postupne zvyova ich finann podporu a poskytova im nleit odborn a metodick podporu,
aby innos tchto intitci bola po vetkch strnkach o najkvalitnejia.
1-18.05 Iniciova projekty neformlneho vzdelvania a informlneho uenia sa na celottnej

rovni.
Hoci mnoh aktivity v oblasti neformlneho vzdelvania doku zabezpei neziskov organizcie i
firmy, v niektorch prpadoch je potrebn ich iniciova i koordinova z centrlnej rovne. Prkladom
me by spoluprca ministerstva kolstva s RTVS a inmi mdiami, vsledkom ktorej by mohlo by
naprklad vysielanie pecilnych vzdelvacch programov pre koly, prednok, nunch dokumen-
trnych filmov, magaznu o vzdelvan alebo vysielanie zahraninch filmov s titulkami (namiesto
dabovania), prpadne publikovanie zznamov rznych prednok i webinrov na internete (You-
Tube, Vimeo...).
1-18.06 Podporova finanne neformlne vzdelvanie.

Ministerstvo bude finanne podporova spench poskytovateov neformlneho vzdelvania
a kvalitn projekty v tejto oblasti. Za tmto elom zriadi grantov fond zameran na finann pod-
poru projektov v oblasti neformlneho vzdelvania a informlneho uenia sa, v ktorom sa bud
mc jednotliv aktri neformlneho vzdelvania uchdza o finann podporu. (Mme tu na mysli
tak projekty ako tvorba hesiel pre slovensk Wikipdiu, titulkovanie vzdelvacch vide z Khan Aca-
demy, titulkovanie vide z projektov TED a TEDx, tvorba e-learningovch kurzov (MOOC) 103 pre por-
tly typu Coursera, Udacity, EdX a pod.). tt me vyuva aj rzne nepriame spsoby finannej
podpory neformlneho vzdelvania, naprklad znenie DPH pri vzdelvacej a populrno-vedeckej
literatre, poskytovanie daovch av sponzorom neformlneho vzdelvania alebo zabezpeenie
rchleho internetovho pripojenia vo vetkch kolch a v o najvom pote verejnch budov
a verejnch priestranstiev naich miest a obc.
102
Pri tvorbe portlu mono vyui u existujce zdroje informci, ako Informan systm alieho vzdelvania.
103
Massive Open On-line Courses hromadn verejne prstupn bezplatn on-line kurzy.
81
1-18.07 Podporova legislatvne neformlne vzdelvanie.

tt bude v o najirej miere uznva kompetencie a zrunosti zskan mimo koly (i u formlnou,
neformlnou alebo informlnou cestou) pri zachovan nrokov na ich rozsah a kvalitu. Prkladom
takhoto postupu bolo uznvanie ttnej zverenej skky z cudzieho jazyka ako rovnocennej n-
hrady maturitnej skky z danho jazyka, ktor u raz bolo zaveden, po istom ase vak bolo zasa
zruen.
1-18.08 Poskytova neformlnemu vzdelvaniu morlnu a medilnu podporu.

V slade s opsanou paradigmatickou zmenou mus ministerstvo vzdelvania verejne deklarova d-
leitos neformlneho vzdelvania a jeho rastci vznam. Svoje koncepn a legislatvne zmery
mus konzultova nielen so zstupcami stavovskch organizci z prostredia formlneho vzdelvania,
ale aj so zstupcami neformlneho vzdelvania. Je potrebn oceova nielen spench uiteov
a koly, ale aj najlepch poskytovateov neformlneho vzdelvania.
1-18.09 Zintenzvni spoluprcu medzi kolou a mimokolskmi vzdelvanm.

kola mus vo vej miere ako doposia spolupracova so sfrou mimokolskho vzdelvania. Ui-
telia maj informova iakov o dostupnch monostiach mimokolskho vzdelvania a neforml-
neho uenia sa a zrove maj sami pozorne sledova dianie v oblasti mimokolskho vzdelvania
a hada v om inpirciu a podporu pre vlastn prcu.
82
2. kapitola
Profesia uitea
83
84
S pomedzi vetkch faktorov, ovplyvujcich fungovanie kolstva, m najv vplyv a vznam

kvalita uiteov.104 Nekvalitn uitelia nedoku zabezpei kvalitn vchovu a vzdelvanie ani
v situcii, ke s zabezpeen vetky ostatn podmienky. Naopak, kvalitn uitelia doku do istej
miery kompenzova aj prpadn horie ostatn podmienky vchovnho a vzdelvacieho procesu.
Prtomnos kvalitnch uiteov v kolstve je podmienen dvomi zkladnmi faktormi. Prvm
z nich je zujem o prcu v oblasti vchovy a vzdelvania, ktor zvis aj od atraktvnosti povolania
uitea. Atraktvnos je dan primeranm finannm ocenenm, podmienkami na osobn rozvoj
v rmci profesie, ale aj pracovnm prostredm a spoloenskm uznanm. Druhm faktorom je kva-
litn vber uchdzaov o tdium uitestva a ich kvalitn prprava pred nstupom na miesto uitea
(vysokokolsk prprava), ako aj monosti na al karirny postup a zdokonaovanie sa poas v-
konu povolania (kontinulne vzdelvanie).
Vo vetkch tchto oblastiach sa navrhuj zmeny, ktorch cieom je zatraktvni poslanie uitea,
osobitne pre zanajcich uiteov. Ich spenos sa bude hodnoti aj poda toho, ako sa podar vy-
vaova rodov pomer v prospech muov a ak bude vekov zloenie pedagogickho zboru. Cieom
navrhovanch opatren je preto lepie pripravi sasnch i budcich uiteov na zmeny, ktormi m
prejs vchova a vzdelvanie vo vetkch oblastiach. V novch podmienkach sa bude meni aj dote-
rajia rola uitea ako toho, kto odovzdva i prena poznatky a hodnoty, na nov rolu v procese
uenia sa ako toho, kto je podporovateom, pomocnkom, partnerom iakov a spolutvorcom vzde-
lvacieho prostredia. Zrove sa kola bude etablova ako miesto tmovej spoluprce a komunikcie
vetkch aktrov vzdelvania aj irej verejnosti.
104
Ak hovorme o uiteovi, mme na mysli vetkch pedagogickch a odbornch zamestnancov kolstva, tak ako o nich
hovor samostatn zkon.
85
Cie 2-01 Demografick charakteristiky uiteskho stavu

V zkladnch demografickch charakteristikch uiteov (priemern vek a zastpenie muov
a ien) dosahuje Slovensk republika hodnoty na rovni priemeru krajn Eurpskej nie alebo lep-
ie.

Pokia ide o demografick charakteristiky uiteskho stavu, sleduj sa (aj v medzinrodnom me-
radle) najm dva parametre: vekov skladba uiteov a podiel muov a ien medzi uitemi.
Pokia ide o vekov skladbu pedaggov, slovensk kolstvo sa v sasnosti pohybuje na rovni prie-
mernch hodnt krajn Eurpskej nie. Priemern vek naich uiteov sa pohybuje okolo 43 44
rokov (poda typu koly). Avak vzhadom na to, e povolanie uitea je na Slovensku u dlhie vn-
man ako mlo atraktvne, existuje relne riziko, e nedostaton prliv mladch ud postupne sp-
sob zrchlen starnutie pedagogickho zboru. Cieom by preto malo by minimlne zachovanie s-
asnho stavu.
Pokia ide o podiel muov a ien, poda dajov OECD 105 tvoria eny 90 % slovenskch uiteov na
I. stupni Z, 78 % uiteov na II. stupni Z, 74 % uiteov na gymnzich a 71 % uiteov na SO. Pre
porovnanie: priemern hodnoty EU-22 s: 85 % ien na I. stupni Z, 70 % ien na II. stupni Z, 64 %
ien na gymnzich a 56 % ien na SO.
Mal podiel muov medzi pedaggmi sa zvyajne vysvetuje ich slabm finannm ohodnotenm.
Hoci tento faktor zohrva vznamn rolu, nebolo by sprvne redukova cel problm iba na otzku
miezd. K nzkemu statusu uiteskej profesie a jej malej atraktvnosti pre muov zrejme prispievaj
aj alie faktory: mlo priestoru pre osobn autonmiu a sebarealizciu, direktvny, radncky tl
riadenia, slab monosti karirneho rastu, privea byrokracie, prevane ensk pracovn kolektv
at.
Vznam zastpenia oboch rodov pri plnohodnotnej vchove je dobre znmy. Kee deti dnes
trvia s uitemi viac asu ako s rodimi, je dleit, aby aj kolsk prostredie bolo z tohto hadiska
vyven a aby iaci mali dos monost prichdza do styku aj s uitemi mumi. Z tohto hadiska
mono povaova sasn stav za nevyhovujci.
Navrhovan opatrenia
2-01.01 Identifikova priny nzkej atraktvnosti uiteskho povolania pre mladch ud a po-
stupne ich oslabova i celkom odstraova.
Pre udranie priaznivej vekovej truktry uiteskho stavu je dleit zvi atraktvnos uiteskej
profesie pre mladch ud. Zvenie nstupnch platov uiteov predstavuje zkladn a nevyhnutn
stimul (hoci tu mu existova regionlne rozdiely). Ten vak nemus by postaujci. innm n-
strojom by mohlo by aj zlepenie pracovnho prostredia uiteov (pozri cie 2-03), rozrenie mo-
nost ich karirovho rastu (pozri cie 2-08), pomoc zanajcim mladm uiteom s rieenm bytovej
situcie i rzne nepean zamestnaneck benefity (pozri cie 2-02). 106 Je potrebn uskutoni v-
skum zameran na tto problematiku a na zklade jeho vsledkov postupne odbrava jednotliv
faktory zniujce atraktvnos uiteskej profesie pre mladch ud.107
105
Education at a Glance 2016, OECD.
106
Podrobnejie pozri napr. Tomk, Robert: Preo sme sa stali uitemi? Demogeografick prostredie ako faktor ovplyv-
ujci motivciu voby uiteskho povolania. Nitra: Pedagogick fakulta UKF v Nitre, 2016).
107
Mono pritom vyui aj vsledky existujcich tdi, naprklad Study on Policy Measures to Improve the Attractiveness
of the Teaching Profession in Europe (2013).
86
2-01.02 Identifikova priny nzkej atraktvnosti uiteskho povolania pre muov a postupne ich
oslabova i celkom odstraova.
Je potrebn uskutoni vskum zameran na tto problematiku a na zklade jeho vsledkov po-
stupne odbrava jednotliv faktory zniujce atraktvnos uiteskej profesie pre muov.
87
Cie 2-02 Finann ohodnotenie uiteov a odbornch zamestnancov

Pedagogick povolanie (uiteov a odbornch zamestnancov, ktor sa podieaj na vchove
a vzdelvan) je spoloensky repektovan a primerane odmeovan.

Vka uiteskch platov je jednm z prejavov ocenenia uiteskej profesie spolonosou a tie d-
leit faktor atraktvnosti uiteskho povolania. Vplva na zujem o uitesk profesiu, ako aj na
zotrvvanie tch, ktor ju u vykonvaj. Zrove sa povauje za jeden z kovch nstrojov na zv-
enie celkovej kvality vuby. 108 Medzinrodn porovnania ukazuj, e pedaggovia na Slovensku
maj jedny z najnich platov z krajn zdruench v OECD, v roku 2014 zarbali 57 % platu zamest-
nanca s vysokokolskm vzdelanm, km priemer OECD bol 80 %. Tarifn platy pedagogickch za-
mestnancov rstli za poslednch 15 rokov rchlejie ako platy zamestnancov verejnej sprvy, ale na
zvenie atraktvnosti uiteskho povolania to stle nesta. Prejavuje sa to najm v skupine za-
najcich pedaggov vo veku 25 34 rokov, kde je rozdiel oproti priemeru OECD (88 %) a 35 per-
centulnych bodov. To prispieva k nzkemu zujmu absolventov faklt pripravujcich uiteov o n-
stup do kolstva a jeho vysokej feminizcii. Sasn slovensk systm odmeovania uiteov a ui-
teliek nezohaduje dostatone kvalitu ich vyuovania, lebo z vekej asti zvis od dosiahnutho
vzdelania, karirovho stupa a potu rokov praxe. 109
Navrhovan opatrenia
2-02.01 Pripravi pln zvyovania platov pedaggov (uiteov a odbornch zamestnancov) do
konca roku 2017.
Pln zvyovania platov pedaggov bude pripraven na 10 rokov tak, aby sa v roku 2022 o najviac
priblili a v cieovom roku 2027 dosahovali priemer OECD, t. j. 80 % vtedajieho priemernho platu
zamestnanca s vysokokolskm vzdelanm na Slovensku a bude predloen do konca roku 2017.
V plne bude premietnut princp rchlejieho zvyovania platov pedaggov oproti ostatnm za-
mestnancom verejnej sprvy. Pln bude obsiahnut v programovom vyhlsen kadej vldy, bude sa
kadorone vyhodnocova a prpadne upravova poda vvoja priemernch miezd v nrodnom hos-
podrstve.
2-02.02 Riei osobitne zvyovanie platov zanajcich uiteov.

Osobitnou sasou plnu zvyovania platov pedaggov bude pln zvyovania nstupnch platov
zanajcich uiteov, ktor v OECD dosahuje a 88 % priemernho platu vo vekovej skupine 25 34
ronch zamestnancov s vysokokolskm vzdelanm. Tto rove dosiahnu nstupn platy u do
roku 2022, aby motivovali budcich zujemcov o uitesk povolanie ako aj absolventov faklt pri-
pravujcich uiteov toto povolanie aj vykonva.
2-02.03 Pripravi a zavies nov motivan systm odmeovania uiteov.

Konkrtne zvenie platov v kadom roku bude zabezpeen vo forme tarifnej zloky a vo forme
nadtarifnch zloiek prideovanch poda novho motivanho systmu odmeovania na zklade
hodnotenia innosti uitea. Tento systm bude zabezpeova automatick nrast tarifnch platov
uiteov po uren dku psobenia v kolstve (tento princp sa pouva aj dnes, ale diskutova sa
108
Monosti zvyovania platov uiteov, IVP, MVV SR, december 2015.
109
Finann odmeovanie uiteov a uiteliek, Analza aktulneho stavu na Slovensku a prehad najlepch zahrani-
nch sksenost, INEKO, februr 2012.
88
bude o percente nrastu a urenej dke, ktor by mala by kratia) a po jej uplynut bude vy draz
kladen na nadtarifn zloky previazan na vkon prce uitea, na zklade kritri a sksenost po-
uvanch v zahrani, ako s napr. hodnotenie profesijnch zrunost uitea, dosahovan vsledky,
vkon karirovch pozci, prpadne alie, s rozlinmi vhami pre zvolen kritri. Dleit lohu
pri motivcii uiteov a ich odmeovan za kvalitn prcu a vkon uitea m riadite koly, ktor
bude pri nastavovan kritri odmeovania v rmci nadtarifnch zloiek zohadova aj poslanie a v-
ziu koly a podiel uitea na ich plnen. Po vytvoren systmu bude potrebn vya odmeovanie
uiteov zo zkona o odmeovan zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme a riei ho
v rmci zkona o pedagogickch a odbornch zamestnancoch.
2-02.04 Zavies alie nefinann benefity pre uiteov.

V zkone bud upraven alie benefity, zohadujce nronos uiteskho povolania, napr. za-
bezpeenie istch foriem bezplatnej alebo dotovanej zdravotnej starostlivosti (napr. preventvne
prehliadky, okovania proti chrpke, kpen pobyty a pod.) pre pedagogickch a odbornch zamest-
nancov (po odpracovan istho potu rokov). Alebo pomoc zanajcim uiteom s rieenm bytovej
situcie, i alie nepean zamestnaneck benefity, ako je zavedenie vlakov zadarmo pre uiteov
pri ceste do prce a z prce, i bezplatn vstup do mze a galri (vo vzbe na opatrenie 2-02.03).
2-02.05 Psobi aktvne pri prezentcii a oceovan uiteskho povolania.

Ministerstvo kolstva ako aj al aktri vzdelvania bud vo verejnom priestore a v mdich viac
informova o vzname uiteskej prce a jej prnose pre rozvoj det a naplnenie potrieb celej spolo-
nosti. Ministerstvo spracuje stratgiu prezentcie uiteskho povolania, aj za asti alch aktrov
a odbornkov na komunikciu. Cieom stratgie bude zvyova spoloensk status uitea kvalitnou
a systematickou komunikciou, pecifickm medilnym psobenm, prezentciou a oceovanm po-
zitvnych prkladov (Zlat AMOS, Uite legenda, Inovatvni uitelia, De uiteov), a to aj v spolu-
prci s inmi subjektmi, najm s verejnoprvnou RTVS.
2-02.06 Vyhodnocova atraktvnos uiteskho povolania poda stanovench kritri.

Ako kritri spenosti opatren na zvenie atraktvnosti uiteskho povolania sa bud sledova
a pravidelne vyhodnocova: vekov truktra pedagogickch a odbornch zamestnancov, podiel
muov uiteov, poet absolventov faklt pripravujcich uiteov, ktor relne nastpili do kolstva
a alie vybran kritri, vrtane kvalitatvnych.
2-02.07 Pripravi sociologick prieskum zameran na atraktvnos profesie uitea, so zameranm

na tch uiteov, ktor psobia na kolch.
Popri snahe zska do uiteskho povolania o najviac absolventov faklt pripravujcich uiteov je
dleit porozumie finannm ako aj nefinannm faktorom atraktvnosti uiteskho povolania
pre uiteov, ktor v kolstve psobia, osobitne pre zanajcich uiteov. Ministerstvo priprav ta-
kto prieskum za asti odbornkov z praxe, vysokch kl a SAV (aj vo vzbe na ciele 2-01 a 2-05).
89
Cie 2-03 Pracovn podmienky uiteov

Uitelia maj vytvoren dobr podmienky na prcu. Od priameho pedagogickho psobenia ich
neodvdza nadmern administratvna za ani suplovanie innost prislchajcich technickmu
personlu. Prca uiteov aj alch zamestnancov koly je organizovan spsobom repektujcim
princpy psychohygieny.

Uitesk profesia patr (nielen u ns) k tm najviac stresujcim. Prispieva k tomu nerovnomern
rozdelenie pracovnej zae, nutnos komunikova s vekm potom osb, poiadavka neustle sa
ovlda a jedna s profesionlnym nadhadom, hlunos pracovnho prostredia, nedostatok prest-
vok at. Dsledkom je pomerne vysok vskyt syndrmu vyhorenia. Hoci vo vzahu k iakom je po-
ukazovan na potrebu dodriavania rznych princpov psychohygieny, v prpade uiteov s tieto
pravidl asto poruovan. Nevhodn organizcia dozorov niekedy spsobuje, e uite nem medzi
hodinami potrebn prestvky. Sedenie v kabinetoch i v spolonej zborovni tie asto nespa via-
cer psychohygienick podmienky a neumouje uiteom sstredi sa na vlastn prcu. Mnoh
koly s pracoviskami, kde si unaven uite asto nem kedy ani kde krtko oddchnu.
alm faktorom, zhorujcim pracovn podmienky uitea, je rozsah a povaha innost, ktor s
od neho zamestnvateom vyadovan, a to najm tch, ktor priamo nesvisia s pedagogickou pr-
cou. Modern koly vyuvaj desiatky potaov, notebookov, tabletov, tlaiarn, sieovch prvkov,
interaktvnych tab, dataprojektorov a alej techniky, ktor vyaduje permanentn drbu (nab-
janie, aktualizcie softvru, konfigurovanie, drobn opravy). Tto drba nie je v pracovnej nplni
uiteov, nemaj na u as a asto ani potrebn vedomosti. Napriek tomu ju vykonvaj a to na kor
asu, ktor by mohli venova iakom i prprave na vyuovanie. To ist plat o sprve kolskho webu
a mnohch alch nepedagogickch innostiach, ktor s pre chod modernej koly nevyhnutn.
U dlho sa tie poukazuje na fakt, e uitelia s nemerne zaaen byrokraciou. V nedvnej mi-
nulosti pracovala pri ministerstve kolstva debyrokratizan komisia, ktor dosiahla ist pokrok, na-
alej vak ostva priestor na vznamn redukciu administratvnych konov sprevdzajcich kado-
denn chod koly.
Navrhovan opatrenia
2-03.01 Zosladi pracovn podmienky uiteov s princpmi psychohygieny.
Na vetkch kolch sa uskuton intern audit zameran na pracovn prostredie a pracovn pod-
mienky uiteov a alch zamestnancov koly z hadiska psychohygieny a postupne sa bud imple-
mentova opatrenia, ktor zlepia pracovn podmienky.
2-03.02 Poskytova kolm dostatok finannch prostriedkov na to, aby mohli zamestnva tech-
nick personl na sprvu IKT.
koly dnes maj monos pokry rzne obslun innosti priamo nesvisiace s pedagogickou prcou
internmi alebo externmi odbornkmi. 110 Problmom je vak nedostatok zdrojov na ich mzdy. Je
110
Zkon . 317/2009 Z. z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmene a doplnen niekto-
rch zkonov v znen neskorch predpisov ustanovuje karirov pozciu pedagogick zamestnanec pecialista alebo
odborn zamestnanec pecialista koordintor informatizcie, ktor zabezpeuje poradenstvo v oblasti informa-
tizcie a koordinuje pouvanie informanch a komunikanch technolgi vo vchovno-vzdelvacom procese.
Me zabezpeova aj chod a drbu informanho systmu, ak zamestnvate nem tieto innosti zabezpeen
inm spsobom. innosti koordintora informatizcie me vykonva aj in zamestnanec uren zamestnvate-
om.
90
preto potrebn zvi normatv na nepedagogickch zamestnancov. Pokia na jednotlivch kolch

nepjde o prce na pln vzok, bud mc takchto pracovnkov zamestnva skupiny niekokch
kl.
2-03.03 Zni byrokraciu na vetkch druhoch kl.

Vetky pouvan postupy vedenia dokumentcie, vykazovania a reportovania bud podroben au-
ditu a zredukovan na nevyhnutn minimum. Pedagogick dokumentcia bude v maximlnej mo-
nej miere veden v elektronickej podobe. Podstatn as agendy vedenej kolami dnes tvor agenda
vyadovan inmi orgnmi ttnej sprvy (Inpektort prce, rad na ochranu osobnch dajov,
Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny, Ministerstvo financi at.), ktor je tie potrebn zre-
dukova na nevyhnutn minimum. Aj v rezorte kolstva mus plati zsada jedenkrt a dos ak
u uite alebo kola poskytli niektormu radu ist daje, tie maj by v systme k dispozcii aj pre
ostatn intitcie.
2-03.04 Zavies ist formu sabatikalu ako obdobia platenho vona alebo znenho vzku ui-
tea urenho na odborn rast.
Vo viacerch kolskch systmoch m tzv. sabbatical leave dlh tradciu, aj ke vinou na rovni
vysokch kl. 111 Spravidla m podobu iastone platenho vona (50 70 % benej mzdy), na ktor
m uite nrok po odpracovan istho potu rokov (naprklad kad siedmy rok). Uitelia ho najas-
tejie vyuvaj na tudijn pobyty na inch kolch alebo intitcich. V niektorch systmoch je
absolvovanie rznych foriem vzdelvania i vlastnej odbornej (vedeckej) prce poas sabatikalu po-
vinn.
Odporame zavies monos erpania platenho obdobia zameranho na osobn a profesijn
rast aj v podmienkach slovenskho kolstva, a to aj na rovni zkladnch a strednch kl. Uite by
mohol ma naprklad na dobu jednho polroka alebo jednho kolskho roka vrazne znen vyu-
ovaciu povinnos, priom by uetren as venoval odbornmu rastu poda vopred stanovenho
plnu.
111
Vo viacerch ttoch USA, vo Vekej Britnii, na Novom Zlande a aj v alch krajinch maj nrok na ist formu
sabatikalu aj uitelia zkladnch a strednch kl.
91
Cie 2-04 Nov poatie profesie uitea a funkcie koly

Uite je sprievodcom iakov v procese uenia sa, nie sprostredkovateom poznatkov. kola je
miestom individulneho rozvoja iakov, tmovej spoluprce a komunikcie vetkch aktrov vzde-
lvania a irej verejnosti.

Krza uiteskej profesie na Slovensku je veobecne akceptovan a dlhodobo diskutovan fakt. Viac
ako 10 rokov sa tm na Slovensku zaoberali a zaoberaj viacer jednotlivci i skupiny z pozcie akade-
mikov, praktikov, odbornkov, laikov aj tvorcov politk centrlnej vldy. Napriek opakovanmu po-
menovvaniu mnohch prin tejto krzy sa v relnom ivote, ani za poslednch 10 rokov, vea ne-
zmenilo. Tto krza sa stle prejavuje nzkym spoloenskm statusom profesie, nzkym finannm
ocenenm prce uitea a neatraktvnosou uiteskej profesie pre absolventov strednch kl i ab-
solventov pedagogickch faklt. 112
Rchle spoloensko-ekonomick zmeny, podporen vvojom technolgi, ovplyvuj vzahy
v spolonosti i v rodinch a podmieuj zmeny v sprvan a oakvaniach iakov a ich rodiov. Me-
nia sa uebn tly, nvyky ako aj spsoby zskavania informci dnench iakov digitlnych do-
morodcov. kola stratila vzdelvac monopol. Popri tom prestva by miestom stretnut uiacich
sa, uiteov aj alch lenov spolonosti. Strca sa jej socializan funkcia, socilne interakcie s
stle viac ohrozen dehumanizciou, zavdzajcimi a nepravdivmi informciami, renmi aj virtu-
lnym digitlnym prostredm.
Nedostatone je podporovan mimoriadne potrebn kritick myslenie, naopak neprimerane sa
zameriavame na memorovanie faktov.
V relnom ivote s uitelia vystavovan zvenm poiadavkm, aby zabezpeili, e deti vedia
predpsan obsah, dosahuj soldne vsledky v nrodnch a medzinrodnch meraniach, aby sa po-
dieali na ich vchove a popritom boli inovtormi, tvorivmi pracovnkmi, kouami. Toto vetko maj
zvlda sami, mnohokrt v izolcii tried, bez tmovej spoluprce, s nedostatonm technickm vy-
bavenm, v zastaranej a rigidnej organizcii kl. Tieto poiadavky bvaj kladen na uiteov, ktor
mnohokrt nemaj na to vetko metodick a didaktick nstroje. Nemaj s takmto fungovanm
sksenosti, nedostvaj iadnu alebo minimlnu podporu, aby dokzali takto pracova. A nie s im
ani poskytnut prleitosti, aby vbec mohli zisti, i je takto tl prce kompatibiln s ich osobnos-
ou.
Ke k tomu pristpia ete poiadavky, aby ustpili zo svojej mocenskej pozcie, v rmci ktorej sa
usiluj zvlda procesy v triede, aby nevyuovali frontlne a direktvne, ale aby sa delili o svoje ve-
dce postavenie v triede so svojimi iakmi, facilitovali ich rozvoj, odkrvali ich jedinen potencil,
individualizovali vubu a vysporiadavali sa s prpadnmi akosami v uen sa, a navye, aby kulti-
vovali autonmiu uiaceho sa a prenali na neho zodpovednos za uenie, no zrove aby nerezig-
novali na svoju ldersk pozciu, astokrt sa im jav nemon tieto poiadavky splni. Z toho narast
frustrcia a znechutenie.
112
Spracovan poda Porubsk G., ndlov M., Valica M., Nvrh profesijnch tandardov uiteov, Pedagogick roz-
hady, 4/2008.
92
Navrhovan opatrenia
2-04.01 Zadefinova poslanie uitea ako sprievodcu iaka v procese uenia sa.
Poslanie uitea zadefinova tak, aby v procese vzdelvania rozvjal mdros iakov, ich sebactu
a ctu voi vetkm a vetkmu. Aby podporoval ich zodpovednos za seba a voi uom aj pro-
strediu okolo seba, ich autonmnos pri prijman svojich rozhodnut a preberan zodpovednosti za
tieto rozhodnutia. Aby stimuloval ich iniciatvu, kreativitu a samostatnos, odhaoval a rozvjal ich
pecifick talenty a nadania. Aby bol uvedomelm ldrom iakov. Aby svojim psobenm napomhal
rodiom pri vchove a vzdelvan ich det a podporoval dobr vzahy vo vzahovom trojuholnku
iak uite rodi. Aby bol aktvnym a spolupracujcim lenom tmu koly, aby psobenie vetkch
uiteov smerom k iakovi bolo komplexn a synergizujce. Tto definciu navrhujeme ukotvi vo
vetkch relevantnch prvnych predpisoch a materiloch ako poslanie uitea a primerane doplni
do cieov vchovy a vzdelvania v kolskom zkone. Takto zadefinovanie poslania uitea urob jed-
noznanmi pohady na procesy svisiace s innosou uitea, s innosou koly, ako aj vetkch
podpornch truktr. Zabezpe, e sa bude poadova, aby uite disponoval zrunosami kvalitne
zvlda dynamiku skupiny iakov, i triedy a rozvja ueniu npomocn vzah s kadm zverenm
dieaom. Oakvanm dsledkom je vzjomn repekt a cta vo vzahoch dospelch a det (dospe-
lch voi deom a det voi dospelm), tmov spoluprcu pedagogickch, odbornch aj nepedago-
gickch zamestnancov kl, koopercia koly s rodimi a loklnou komunitou a participcia zainter-
esovanch aktrov na skvalitovan vzdelvania.
2-04.02 Vytvori zvzn profesijn tandardy definujce poiadavky na uitea, najm so zame-
ranm na nepecifick poiadavky svisiace s poslanm uitea (ako je definovan v opatren
2-04.01).
Sasou profesijnch tandardov bude poiadavka na vysok mieru pedagogickej reflexie individu-
lnych vzdelvacch potrieb vetkch iakov, teda aj tch, ktor s povaovan za tzv. bench iakov
a nebolo im formlne potvrden iadne znevhodnenie ani mimoriadne nadanie. Tieto zvzn pro-
fesijn tandardy povaujeme za minimlne poiadavky a stan sa jadrom pecifickch profilov ui-
tea, 113 ktor si kad kola bude mc dotvori poda svojej profilcie a zamerania. Tieto minimlne
poiadavky bud reflektova atribty individualizujceho a inkluzvneho uitea 114 a bud sli ako
bza, na ktorej bude st v slovenskch kolch systmov poiadavka na kadho uitea.
2-04.03 Vytvori verejne dostupn nrodn databzu profilov uiteov ako prkladov dobrej pra-
xe pre vyuitie kolami.
koly bud podporovan v tom, aby si vytvrali vlastn profily uiteov poda svojho poslania, vzie,
profilcie a pecializcie (pozri opatrenie 2-04.02), aby ich prepjali so svojim systmom sebahod-
notenia, a aby ich ukladali do verejne dostupnej nrodnej databzy profilov uiteov. Tto databza
bude sli na vzjomn, solidrne zdieanie konkrtnych profilov uiteov kolami, na vytvranie
participatvnej kolskej komunity. Vsledkom bude vzjomn inpircia v trvalom procese zlepova-
nia sa a sebarozvoji kl aj uiteov.
113
Pod pecifickm profilom uitea mme na mysli komplex formulovanch poiadaviek a oakvan, ktor charakteri-
zuj konkrtnu pozciu v konkrtnej kole, ktor uite obsadzuje. Napr. pecifick profil uitea spojench prrod-
nch vied na 2. stupni Z zameranej na prrodn vedy, sa bude odliova od pecifickho profilu uitea fyziky na Z
bez osobitnho zamerania.
114
Profil inkluzvneho uitea (2012), Odense, Dnsko: Eurpska agentra pre rozvoj vzdelvania osb so pecilnymi
vzdelvacmi potrebami. https://www.european-agency.org/sites/default/files/te4i-profile-of-inclusive-teachers_
Profile-of-Inclusive-Teachers-SK.pdf
93
2-04.04 Vytvori postup a metodick materily na budovanie novej kultry kl ako uiacich sa
organizci.
Bud vytvoren predpoklady na to, aby procesy vuby, organizcie a riadenia v kolch smerovali
k neustlemu zlepovaniu kvality vzdelvania a zrove k rozvjaniu pozitvnej, podporujcej kol-
skej klmy (pozri cie 1-05), s nulovou toleranciou mobbingu, bossingu a nedstojnho sprvania
voi dospelm i deom.
2-04.05 Vytvori etick kdex uitea a prvne ho ukotvi.

Na zklade novej defincie poslania uitea (pozri opatrenie 2-04.01) vytvori etick kdex. Kdex
bude jednoznane a vyerpvajco definova rmec etickho fungovania uitea, ktor na seba pre-
vzal spoloensky vznamn lohu vzdelva a vychovva nastupujce genercie naej spolonosti.
2-04.06 Zabezpei systematick podporu uiteov a odbornch pracovnkov ako lenov tmu
koly, lenov multidisciplinrnych tmov VIMS PPI (pozri cie 1-04) a lenov komunity.
V kolch aj v sinnosti s opatreniami ciea 1-16 podporova klmu, kde uitelia a odborn pracov-
nci bud aktvnymi lenmi tmu koly, aby z neho erpali a zrove do neho prispievali a spolone
vytvrali synergizujce a vzjomne motivujce prostredie a vzahy. V takto budovanch tmoch
bude horizontlne aj vertiklne zdieanie napomha kvalitnejej individualizujcej vube. Okrem
toho bud uitelia a odborn pracovnci koly sasou multidisciplinrnych tmov VIMS PPI (pozri
cie 1-04) a vetci al lenovia VIMS PPI im bud poda potreby poskytova podporu pri vchove
a vzdelvan jednotlivch iakov s ich individulnymi potrebami a pri rieen situci v kole. Je dle-
it, aby vznik a rozvjanie takejto atmosfry spoluprce a podpory svojou innosou podporovali
vetky organizcie rezortu kolstva, samotn ministerstvo, aj nadrezortn orgn rad pre dohad
nad slubami deom (pozri opatrenie 1-14.01).
2-04.07 Zabezpei, aby sa aj nov rola uitea premietla do parametrov novho motivanho
systmu odmeovania uiteov (pozri opatrenie 2-02.03).
Do novho motivanho systmu odmeovania uiteov bud zakomponovan lohy, ktor uitelia
okrem samotnej vuby maj v rmci svojho novo definovanho poslania vykonva koncepn
plnovanie, vber vhodnch pedagogickch stratgi, hodnotenie prce iakov, poskytovanie spt-
nej vzby, reflexia prce kolegov, sebareflexia, komunikcia s rodimi a pod. (pozri ciele 2-02, 2-03,
2-06, 2-07, 2-08).
2-04.08 Vytvori postup a metodick materily na budovanie vzahov so vetkmi aktrmi vzde-
lvania a verejnosou v lokalite koly.
Bude vypracovan postup, metodick materily a predpoklady na rozvjanie vzahov s miestnymi
aktrmi (personl koly, rodiia, iria miestna komunita, samosprva, hospodrska sfra,...), ktor
bude zameran na vytvranie irch synergi aj budovanie spolupracujcej komunity s vznamnou
pozciou koly v nej. Budovanie pozitvnych postojov ku kole a k uom z nej vytvra predpoklady
na zvyovanie motivcie iakov rs do takchto vzahov a rozvja ich. Napomha to tie zvyovaniu
spoloenskej akceptcie uiteov.
94
Cie 2-05 Vysokokolsk prprava budcich uiteov

Na uitesk tdium s prijman iba uchdzai, ktor maj predpoklady pre spen vkon pro-
fesie uitea. Uitesk tdium je koncipovan tak, aby jeho absolventi boli teoreticky aj prak-
ticky dobre pripraven na prcu uitea.

Kee systm normatvneho financovania motivuje vysok koly prijma o najviac tudentov,
mnoh koly prijmaj na uitesk programy aj tudentov, ktorch predpoklady sta sa spenmi
uitemi s mal a ktorch prijatm sa nevyhnutne zniuje kvalita poskytovanho vzdelvania pre
vetkch tudujcich. Uitesk programy s toti asto nhradnou vobou. Popri skutonch zu-
jemcoch o profesiu uitea, nastupuj do nich aj t, ktor sa nedostali na tdium svojej prvej prefe-
rencie, nechc vstpi na trh prce hne po skonen strednej koly a ete sa nevyprofilovali, chc
zska akkovek vysokokolsk diplom a uitesk program vidia ako vhodn cestu k zskaniu dip-
lomu. Vek as prijatch uchdzaov otvorene priznva, e kariru uitea neplnuje. To sa potvr-
dzuje v praxi, ke len mal as absolventov pedagogickho tdia skutone nastupuje do kl.
V sasnosti mme na Slovensku pribline 30 faklt pripravujcich uiteov, na ktorch kado-
rone zana tdium 6 8 tisc maturantov. V rovnako vekom Fnsku prijmaj na 8 faklt pripra-
vujcich uiteov asi 2 000 tudentov rone, priom ich vyberaj a z desansobnho potu uch-
dzaov. Viac ako vysok poet tudentov uitestva je vak problmom ich nzka kvalita. Mnoh kva-
litn slovensk maturanti odchdzaj do zahraniia a mnoho z tch, o zostvaj na Slovensku, si vol
in tudijn odbory ne uitestvo. Prve preto je dleit, aby t, ktor sa skutone stan uitemi,
boli dobre pripraven na relny vkon povolania uitea. Z viacerch dvodov to tak dnes nie je.
Pri vysokokolskej prprave uiteov len ako opame tradin tmy pedagogiky a odborovch
didaktk aplikciu univerzlnych pedagogickch tz a v lepom prpade aj hadanie vhodnho uiva
(premietnutho do uebnc a metodickch prruiek) a postupov odovzdvania poznatkov vo fron-
tlnom vzdelvan. Pritom spoloensko-ekonomick zmeny, vrazne akcelerovan technologickm
progresom (internet a 4. priemyseln revolcia ako celok), u dnes silne ovplyvuj aj koly a ich
pracovnci u elia vznamnm zmenm v sprvan iakov a ich rodiov a menia sa aj uebn tly,
nvyky ako aj poznvacie preferencie digitlnou revolciou ovplyvnench iakov (digitlnych do-
morodcov). Vysokokolsk prprava budcich pedaggov trp akademizmom, prlinm drazom na
zskanie detailnch znalost z aprobanch predmetov, nie vdy dostatone kvalitnou vukou didak-
tiky a metodiky. Nedostaton pozornos sa venuje aplikcii terie v kolskej praxi a samotn rozsah
praxe, ktor tudenti absolvuj na kolch poas tdia, je nepostaujci. Vysokokolsk uitelia bu-
dcich uiteov s nedostatone motivovan k reflexii potrieb uiteskej profesie. Pedagogick v-
skum je mlo rozvinut. Zkladn vskum prakticky neexistuje a aplikovan vskum je kolskej praxi
malou oporou. Vsledky projektov APVV, VEGA a KEGA, ako aj medzinrodnch projektov (najm
Erasmus+ a prv LLLP) s bu mlo relevantn pre kolsk prax alebo nedostatone prenan do
praxe. Najnovie poznatky inch pre pedagogick teriu a prax zsadne vznamnch vednch odbo-
rov s pedaggom v praxi nedostatone pribliovan a pedagogika, psycholgia a odborov didak-
tiky v uiteskch programoch vysokch kl nedostatone reaguj na najnov stav poznania tchto
vied.
S narastajcou masifikciou klesaj aj nroky na zvldanie odboru. Predovetkm v matematike
a prrodnch vedch tak hroz nezvratn pokles kvality absolventov. Na padku vo vsledkoch me-
dzinrodnch meran vkonu naich iakov v matematike a prrodnch vedch oproti prvej polovici
90. rokov sa pravdepodobne podpisuje aj pokles kvality uiteov.
Hoci signly o uvedench problmoch s tu u dlhiu dobu, situcia sa nezlepuje. Jednu z prin
treba hada aj v nastaven vzahov medzi ministerstvom kolstva a vysokmi kolami. Hoci rezort
95
kolstva je vhradnm odberateom absolventov vysokch kl pripravujcich uiteov a hoci minis-

ter kolstva zodpoved za kvalitu vzdelvania v materskch, zkladnch a strednch kolch, nem
dostaton monosti ovplyvova podobu vysokokolskej prpravy uiteov.
Navrhovan opatrenia
2-05.01 Sprsni vber uchdzaov o uitesk tdium.
Uitesk profesia je nron a m mnoh pecifik. Jej spen vykonvanie kladie nroky nielen
na vedomosti a odborn prpravu uitea, ale aj na jeho osobnos, jeho mentlne nastavenie, so-
cilne schopnosti, ako aj na komunikan a in mkk zrunosti, ktorch splnenie nie je mon za-
bezpei vysokokolskou prpravou. Preto je potrebn sprsni vber uchdzaov o uitesk t-
dium, a to zavedenm prijmacej i talentovej skky, v rmci ktorej by sa posudzovala ich vedo-
mostn rove (najm v oblastiach, ktor maj neskr vyuova), veobecn rozhad, veobecn
tudijn predpoklady, ako aj vybran psychologick, osobnostn a in pecifick spsobilosti dle-
it pre prcu uitea a v neposlednom rade ich motivcia pre vykonvanie tejto profesie. Toto opat-
renie sa m v primeranej miere dotka aj prpravy budcich uiteov/uiteliek pre matersk koly,
ktor sa pripravuj v strednch odbornch kolch.
2-05.02 Sprsni poiadavky na prieben vkon tudentov uiteskho tdia.

Okrem sprsnenia poiadaviek na vstupe je potrebn venova zven pozornos aj vasnej identifi-
kcii prijatch tudentov bez zujmu o uplatnenie v kolstve. T je mon dosiahnu naprklad prs-
nymi poiadavkami na prieben vkon a jeho dslednm monitorovanm (napr. vkonov portf-
li).
2-05.03 Zrui bakalrsky stupe uiteskch programov a vytvori integrovan program spoje-
nho uiteskho tdia koniaci zskanm titulu magister.
Bakalrske programy s pre uiteov zkladnch a strednch kl kvalifikane prakticky bezcenn.
Vysokokolsk prprava budceho uitea zkladnej koly aj uitea strednej koly bude pron
a bude koncipovan ako spojen tdium 1. a 2. stupa vysokokolskho vzdelvania.
Vytvorenie integrovanch uiteskch programov bude nvratom k osvedenej praxi a odbra
rzne neproduktvne aktivity ako administrcia a nadbyton ukonovanie bakalrskeho tdia pre
vznik polovinch uiteov. Integrovan programy bud od zaiatku silne prakticky orientovan na
innosti a vkony vyadovan profesiou uitea (t. j. na profesijn tandardy, 115 ak bud kvalitne
vytvoren a akceptovan). Takto programy bud prioritne uren pre tudentov, ktor s od za-
iatku rozhodnut pre zskanie uiteskej kvalifikcie s konkrtnou aprobciou.
2-05.04 Vytvori magistersk uitesk programy nadvzujce na predchdzajce bakalrske i

magistersk neuitesk tdium.
Absolventom neuiteskho bakalrskeho alebo magisterskho tdia vybranch odborov, ktor do-
datone prejavia zujem sta sa uitemi, bude umonen absolvovanie dvojronho (prpadne troj-
ronho) magisterskho tdia uitestva a zskanie kvalifikcie na vyuovanie vybranch oblast po-
znania, ktor s prbuzn k odboru, ktor vytudovali. Tieto programy bud nhradou sasnho
doplujceho pedagogickho tdia. Na rozdiel od sasnho DP bud prstupn aj bakalrom,
avak predovetkm v dennej (prezennej) forme tdia.
115
Pozri napr. Profesijn tandardy pedagogickch zamestnancov, ktor v roku 2013 vypracovalo MPC v rmci projektu
ESF.
96
2-05.05 Zmeni obsah vysokokolskej prpravy budcich uiteov.

Prprava uiteov bude koncipovan ako prprava na povolanie. Obsah prpravy uiteov bude vyv-
en z hadiska terie a praxe. Popri odbornom tdiu tej oblasti poznania, v ktorej m absolvent
uiteskho tdia psobi, sa bude venova primeran pozornos aj pedagogike, didaktike, meto-
dike a alm podpornm disciplnam (napr. kolskej a socilnej psycholgii, fyziolgii a neurovede,
vzdelvacej politike, sociolgii vzdelvania, komparatvnej pedagogike, terii pedagogickch meran
a pod.), ktorch poznatky mu relne skvalitni vkon profesie uitea. Prprava budcich uiteov
bude tie reflektova nov poatie profesie uitea, ako je definovan tmto dokumentom (pozri
cie 2-04) a v zvenej miere ako doposia pripravova tudentov na rolu uitea ako sprievodcu uia-
cich sa iakov, na individulny prstup ku iakom ako aj na tmov spoluprcu v rmci pedagogicko-
odbornch tmov na kolch.
Ministerstvo kolstva zadefinuje (minimlne) rmcov poiadavky na vstupy vysokokolskej pr-
pravy budcich uiteov a zmluvne zaviae vetky koly pripravujce uiteov, aby ich dodriavali.
2-05.06 Zvi rozsah praxe na kolch tvoriacej sas vysokokolskej prpravy uiteov.
Zvenie kvality prpravy budcich uiteov nie je mon bez zabezpeenia dostatonho rozsahu
priebenej pedagogickej praxe. T bude tvori vznamn as uiteskho tdia a bude sa realizova
prostrednctvom rozvinutej siete fakultnch, resp. univerzitnch cvinch kl so sksenmi cvi-
nmi uitemi, s ktormi vysok kola dlhodobo a systematicky spolupracuje. Prca cvienho ui-
tea pritom mus by primerane odmeovan resp. kompenzovan (napr. znenm vzkom).
2-05.07 Vyadova, aby kad fakulta pripravujca uiteov mala adekvtnu sie cvinch kl.
Vzby faklt pripravujcich uiteov na ich cvin zkladn a stredn koly sa oslabili v priebehu 90-
tych rokov, pravdepodobne najm v dsledku nedostatku zdrojov na zaplatenie cvinch uiteov.
Postupne zanikli i sa zredukovali aj aktivity, ktor umoovali pravideln pracovn kontakty vyso-
kokolskch uiteov (najm didaktikov) s riaditemi a uitemi cvinch kl, resp. s uitemi zklad-
nch a strednch kl veobecne. Ak m by naplnen predchdzajce opatrenie, je nevyhnutn,
aby si fakulty pripravujce uiteov obnovili alebo nanovo vybudovali dostatone vek siete cvi-
nch kl a nadviazali s nimi intenzvnu spoluprcu, a to nielen v podobe vysielania tudentov na
praxe.
2-05.08 Podporova vznik tzv. laboratrnych zkladnch a strednch kl afiliovanch s fakultami

pripravujcimi uiteov.
Fakulty pripravujce uiteov si bud vytvra tzv. laboratrne koly, teda experimentlne koly so
zvltnym statusom a vzahom k vysokej kole, ktor bud priestorom pre sondne aktivity uite-
ov budcich uiteov a tudentov uiteskho tdia a ktor bud zrove sli ako laboratri pe-
dagogickch a didaktickch inovci vznikajcich v zkej spoluprci uiteov laboratrnej koly a vy-
sokokolskch pedaggov.
2-05.09 Koncipova obsahovo prpravu budcich uiteov tak, aby niektor absolventi boli kvalifi-
kovan na vyuovanie irch vzdelvacch oblast, nielen jednho i dvoch aprobanch predme-
tov.
V sasnosti je uitesk tdium orientovan na tzv. aproban predmety (predmety definovan
ttnymi vzdelvacmi programami), priom kad uite sa pripravuje na vyuovanie jednho alebo
typicky dvoch tchto predmetov. Pokia chceme v budcnosti vnies do kurikula viac flexibility na
rovni koly, kls v draz na irie vzdelvacie oblasti a zavies (aspo na zkladnch kolch)
vyuovanie integrovanch predmetov typu prrodn vedy (Science), mus existova aj monos vy-
tudova uitestvo zameran na irie koncipovan oblasti poznania, naprklad na vzdelvacie ob-
lasti, ako ich definuj dnen ttne vzdelvacie programy. Kee takto obsahov rozrenie tdia
97
by si vyadovalo ist redukcie v hbke a miere podrobnosti, mono uvaova o tom, e by absolventi
takho tdia zskavali kvalifikciu iba na vyuovanie na zkladnch kolch.
2-05.10 Zvi kvalitu uiteov budcich uiteov vyadovanm ich pedagogickej praxe na zklad-
nch alebo strednch kolch.
Ak chceme zvi kvalitu absolventov uiteskch programov, je potrebn zvi nroky nielen na
nich samotnch (pozri opatrenia 2-05.01 a 2-05.02), ale aj na uiteov, ktor ich na pedagogick
drhu pripravuj. T dnes nie s dostatone motivovan k reflexii potrieb uiteskej profesie, pre
ktor tudentov pripravuj. Podmienkou bude primeran vlastn pedagogick sksenos tchto ui-
teov s vyuovanm na zkladnej alebo strednej kole.
2-05.11 Podmieni akreditciu i financovanie uiteskch programov sasnm poskytovanm

programov kontinulneho vzdelvania.
Vysok koly pripravujce uiteov bud systmovo zapojen do ich alieho vzdelvania a to for-
mou kontinulneho vzdelvania. Ich programy bud finanne i organizane zrovnoprvnen s al-
m vzdelvanm zabezpeovanm rezortnm Metodicko-pedagogickm centrom. Vsledkom bude,
e vysokokolsk uitelia bud ma systmov sptn vzbu o innosti svojej inicianej prpravy.
Bud konfrontovan s nzormi a potrebami svojich absolventov v procese ich alieho vzdelvania
a profesionalizcie, o ovplyvn aj vysokokolsk prpravu uiteov. Akreditcia alebo financovanie
uiteskch programov vysokch kl bude podmienen poskytovanm akreditovanch programov
kontinulneho vzdelvania (akmkovek zujemcom, nielen vlastnm absolventom).
98
Cie 2-06 Kontinulne vzdelvanie uiteov

Kontinulne vzdelvanie ako nstroj profesijnho rozvoja uitea je novo koncipovan z hadiska
zmeny jeho obsahu, foriem a kvality.

V roku 2009 sa zaviedla rozsiahla reforma v oblasti kontinulneho vzdelvania uiteov. Vaka nej
sa podarilo zvi as uiteov na kontinulnom vzdelvan, avak objavili sa aj viacer problmy.
Jeden z nich spova v nastaven motivci, resp. stimulov na absolvovanie kontinulneho vzdelva-
nia. Napriek deklarovanmu zmeru, e kontinulne vzdelvanie m sli na aktualizciu alebo ino-
vciu profesijnch kompetenci uiteov, dominantnou motivciou sa stal zisk kreditov pre vyplca-
nie kreditovho prplatku, prpadne pre nadobudnutie atestcie. Tto skutonos m viacer nega-
tvne dsledky. Fixcia na kredity ovplyvuje vobu programov kontinulneho vzdelvania primr-
nym kritriom nie je obsah a relevancia programu kontinulneho vzdelvania, ale poet kreditov.
Uitelia si tak vyberaj aj vzdelvacie programy (najm pre dosiahnutie prvej a druhej atestcie),
ktor maj nzke nroky na absolvovanie. Zrove ide o jeden z faktorov devalvcie kvality progra-
mov kontinulneho vzdelvania, kee uznvanie kreditov zo strany poskytovateov je dleitejie
ako napanie rozvojovch potrieb uiteov. koly sa zaali prli orientova na akreditovan pro-
gramy kontinulneho vzdelvania, o m za nsledok stup od absolvovania inch potrebnch vzde-
lvacch aktivt a foriem profesijnho rozvoja.
alm problmom je skutonos, e poda hodnotenia uiteov nezanedbaten as programov
kontinulneho vzdelvania dostatone nespa kvalitatvne nroky a ani dostatone nezodpovedaj
rozvojovm potrebm uiteov. Prve nedostatok vhodnej ponuky alieho vzdelvania bol poda
tdie OECD TALIS 2013 druhou najvou prekkou v alom vzdelvan slovenskch uiteov (na
Slovensku 43 %, priemer OECD 39 %). Sasn systm kontinulneho vzdelvania sa prli zameriava
na formlnu strnku profesijnho rozvoja. Kontinulne vzdelvanie (okrem adaptanho) sa toti
bezprostredne viae na absolvovanie akreditovanch programov, zatia o in vzdelvacie aktivity,
ktor s asto efektvnejie a uitonejie, sa neoceuj.
Navrhovan opatrenia
2-06.01 Zrui priame prepojenie kontinulneho vzdelvania s finannm odmeovanm pro-
strednctvom kreditovch prplatkov.
Kreditov prplatky deformuj motivcie uiteov pre al profesijn rozvoj, preto sa zruia. Priro-
dzene, aktulne priznan kreditov prplatky zostan v platnosti poas trvania platnosti kreditov.
Zruenie kreditovch prplatkov sa bude kompenzova zvenm platov uiteov a novm systmom
odmeovania (pozri cie 2-02). Za zskanie kvalifikanho stupa (pozri cie 2-07) bude mc uite
postpi do vyej platovej triedy, ak zskal kvalifikan stupe na zklade plnu kontinulneho vzde-
lvania koly. Toto opatrenie sa navrhuje preto, aby zujem uiteov o kontinulny profesijn rozvoj
bol motivovan najm snahou rozvin svoje profesijn kompetencie a zvyova si kvalifikciu.
2-06.02 Modifikova obsah kontinulneho vzdelvania.

Jednou zo systmovch monost, ako motivova uiteov na absolvovanie kontinulneho vzdelva-
nia je previaza as systmu kontinulneho vzdelvania na zvyovanie kvalifikcie. Predpokladom
je lepie definova poiadavky na jednotliv kvalifikan stupne. Obsah kontinulneho vzdelvania
sa bude odvja od pecifickch potrieb na jednotlivch kvalifikanch stupoch a od karirovch
pozci, ktor me zamestnanec na ich zklade vykonva. Zrove bud vhodne definovan pod-
mienky na kvalifikan rast stimulom pre efektvne formy profesijnho rozvoja.
99
V odvodnench prpadoch, akm je napr. implementcia systmovch zmien (v prpade kurikulr-

nej reformy, zmeny spsobu hodnotenia vedomost a zrunost iakov apod.) me ministerstvo
kolstva vstpi do kontinulneho vzdelvania s vlastnmi kurzami, ktor bud povinn pre cieov
skupiny uiteov a bud hraden ministerstvom. Poskytovatemi takhoto vzdelvania bud na z-
klade rozhodnutia ministerstva priamo riaden organizcie ministerstva kolstva, ako aj extern in-
titcie s potrebnm know-how v danej oblasti. V rovnakej oblasti bud mc poskytova nepovinn
vzdelvanie aj in subjekty na zklade ponuky a dopytu.
2-06.03 Rozri formy kontinulneho vzdelvania.

Bude sa podporova, aby sa kontinulne vzdelvanie realizovalo prostrednctvom rozmanitch fo-
riem vzdelvania, vo vej miere vak aj prostrednctvom vzdelvania kolskch kolektvov priamo
v kolch.
2-06.04 Zjednodui akreditciu kontinulneho vzdelvania.

Skvalitn sa zloenie a innos Akreditanej rady. Stanov sa k, na zklade ktorho sa bud meno-
va jej lenovia a podmienkou na vymenovanie za lena Akreditanej rady bude preukzaten sk-
senos s poskytovanm profesijnho rozvoja. Akreditan rada bude ma nezvislejie postavenie
a jej rozhodnutia bud ma vyiu zvznos. Na internetovej strnke sa zverejn zoznam lenov Ak-
reditanej rady, ako aj jej rozhodnutia.
Zrove sa doplnia kritri akreditcie, aby sa zameriavali na zabezpeenie kvality kovch pro-
cesov. Sasou iadosti o akreditciu bude opis nstrojov, ktormi poskytovate zabezpeuje kva-
litu lektorov, kvalitu realizcie vzdelvania a kvalitu a objektivitu hodnotenia astnkov. O splnen
kritri sa bud vyadova dkazy, preto sasou iadosti o akreditciu bud aj relevantn doklady,
ktor preuku splnenie jednotlivch kritri. Sasne sa zmenia poiadavky na odbornho garanta
tak, aby pozciu garanta mohli vykonva sksen odbornci z praxe bez v sasnosti poadovanej
formlnej kvalifikcie.
Po zruen kreditovho systmu sa u nebud jednotlivm vzdelvacm programom udeova kre-
dity a akreditcia vzdelvacch programov sa nahrad akreditciou vzdelvacch intitci. Me to
zni byrokratick za svisiacu s akreditanm procesom.
2-06.05 Zmeni systm financovania kontinulneho vzdelvania.

tt z hadiska financovania kontinulneho vzdelvania zrovnoprvni vetkch poskytovateov. S-
asne zabezpe dostatok finannch prostriedkov, ktor bud ma koly k dispozcii na alie vzde-
lvanie uiteov. Za ne si bud objednva profesijn rozvoj u rznych poskytovateov.
2-06.06 Zavies monos hodnotenia vzdelvacch programov absolventmi.

Do kritri akreditcie bude zahrnut povinnos implementova systm zabezpeenia kvality vzde-
lvania, vrtane nstrojov zisovania sptnej vzby od astnkov vzdelvacch programov. Inform-
cie bud sli poskytovateom na skvalitovanie vzdelvacch programov. Sasne tt vytvor elek-
tronick systm, ktor bude umoova hodnoti kvalitu a prnos programu do praxe absolventmi.
Informcie bud sli predovetkm ako informcia pre prpadnch zujemcov o vzdelvacie akti-
vity. Zrove tieto daje v prpade negatvnych reakci bud sli ako podklad pre kontrolu posky-
tovatea.
2-06.07 Zlepi kontrolu kvality uskutoovania kontinulneho vzdelvania.

V prpade podnetov od astnkov kontinulneho vzdelvania ministerstvo vykon kontrolu usku-
toovania kontinulneho vzdelvania. Vsledky kontrol sa bud zverejova, aby mala verejnos
prstup k relevantnm informcim o dodriavan podmienok akreditcie.
100
2-06.08 Zlepi informovanos o ponuke programov kontinulneho vzdelvania.

Vytvor sa jednotn informan portl s ponukou programov kontinulneho vzdelvania. Portl
umon vyhadvanie programov na zklade kovch slov, predmetov alebo tm. Bude obsahova
podrobnejie informcie o programoch, lektoroch, i reakcie absolventov s odporanm alebo hod-
notenm.
101
Cie 2-07 Kvalifikan systm uiteov

Funguje kvalifikan systm, ktor je zaloen na profesijnch kompetencich a novom atesta-
nom konan postavenom na obhajobe atestanho portflia (dkazy preukazujce zskan profe-
sijn kompetencie).

Spolu s reformou kontinulneho vzdelvania uiteov sa v roku 2009 zaviedol aj karirov systm
uiteov, pozostvajci z karirovch stupov a karirovch pozci. Vaka tomu dolo k iastonej
diferencicii uiteov v oblasti odmeovania, ako aj vykonvania uritch pecializovanch innost.
Karirov systm m vak viacero nedostatkov. Predovetkm absentuje jasn vymedzenie profe-
sijnch kompetenci pre jednotliv karirov stupne, ktor s skr kvalifikanmi stupami, pretoe
prca, ktor vykonva uite s atestciou a bez atestcie je rovnak. Avak uite s atestciou me
vykonva nronejie karirov pozcie.
Profesijn kompetencie z hadiska jednotlivch karirovch stupov m poda zkona vymedzo-
va profesijn tandard. Pracovn verzie profesijnch tandardov sce vznikli v rmci projektu Meto-
dicko-pedagogickho centra Profesijn a karirov rast pedagogickch zamestnancov, avak minis-
terstvo kolstva ich neschvlilo a jestvuj aj pochybnosti o ich kvalite. alm problmom je ne-
vhodn spsob overovania profesijnch kompetenci. Posun na vyie karirov stupne, ktor ui-
teom zabezpeuj vy plat a monos zastva rozlin karirov pozcie, sa v sasnosti realizuje
na zklade atestci. Tie maj za cie overi zskan profesijn kompetencie, priom uitelia musia
absolvova atestan skku a obhji atestan prcu. Tento spsob overovania je vak prli for-
mlny a nedoke dostatone posdi rove profesijnch kompetenci jednotlivch uiteov. Prak-
tick preukzanie vkonu je toti len jednou z monost absolvovania atestanej skky.
Dnes atestcie uskutouj Metodicko-pedagogick centrum a vysok koly, priom nejestvuje
dostaton zruka kvality poskytovania atestci. Absentuje aj podmienka, aby lenom atestanej
komisie bol uite z praxe. Problematick je aj napojenie karirovho systmu na kreditov systm
a absencia podmienky dky praxe v prpade postupu na karirov stupe s prvou a druhou atest-
ciou.
Navrhovan opatrenia
2-07.01 Zmeni doterajie karirov stupne s prvou a druhou atestciou na kvalifikan stupne
a definova poadovan profesijn kompetencie tchto stupov.
Takto sa sprvne pomenuje innos smerujca k zskaniu prvej a druhej atestcie a jasne sa vyme-
dzia oakvania spojen s tmito kvalifikanmi stupami. Kvalifikan stupne sa bud primrne
zameriava na vyuovaciu innos pedaggov, aby sa posilnila kvalita vkonu uiteskho povolania.
Sekundrne sa vak bud tka aj alch profesijnch kompetenci, ktor bud potrebn pre vkon
tch karirovch pozci, pre ktor sa bude vyadova dan kvalifikan stupe. Doterajie zskanie
prvej a druhej atestcie sa bude povaova za zskanie kvalifikanho stupa.
2-07.02 Zmeni podmienky na zaraovanie do kvalifikanch stupov.

Postup na vy kvalifikan stupe bude podmienen dkou praxe, resp. rokmi, poas ktorch bude
musie uite preukza rove profesijnch kompetenci. Sasne sa zru nutnos zska kredity na
prstup k vykonaniu atestci a vy kvalifikan stupe sa nebude da zska len absolvovanm kon-
tinulneho vzdelvania.
102
2-07.03 Zlepi atestan konanie.

Atestan skka a obhajoba atestanej prce sa nahrad obhajobou atestanho portflia. Ates-
tan portflio sa definuje ako sbor dkazov preukazujcich zskan profesijn kompetencie.
Smernicou alebo manulom sa presne definuje charakter typickch dkazov o dosiahnutej rovni
jednotlivch profesijnch kompetenci, ktor maj by sasou portflia. Od charakteru profesij-
nch kompetenci bud zvisie aj dkazy. Tieto dkazy bud zaha aj video z priamej pedagogic-
kej innosti, alie dkazy mu ma charakter psomnch prprav a podkladov, ktor si vytvra ui-
te alebo me s o produkty jeho iakov at.
Do atestanho konania sa zrove zakomponuj hospitcie (nvtevy) na vyuovacch hodinch
pedagga. Tie bud vykonva poveren lenovia atestanej komisie. Ich elom okrem hodnotenia
rovne profesijnch kompetenci bude aj kontruktvna sptn vzba pre prax pedagga.
Sasne sa sprsnia podmienky na organizcie uskutoujce atestciu. Atestcie bud uskuto-
ova len tie organizcie a vysok koly, ktor vedia zabezpei a garantova kvalitu atestci. Minis-
terstvo udel shlas na vykonvanie atestci len organizcim a vysokm kolm, ktor preuku
kvalitu atestanej komisie a kvalitu a transparentnos procesov svisiacich s atestanm konanm.
Sasne sa zavedie podmienka, aby lenom atestanej komisie bol najmenej jeden uite z praxe
s prslunou atestciou, resp. na prslunom kvalifikanom stupni.
103
Cie 2-08 Karirov systm uiteov

Funguje karirov systm, v ktorom s jasne definovan karirov pozcie ako aj poiadavky
a kvalifikan stupne potrebn na ich vykonvanie.

Spolu s reformou kontinulneho vzdelvania uiteov sa v roku 2009 zaviedol aj karirov systm
uiteov a odbornch zamestnancov, ktorm sa zaviedli karirov stupne a karirov pozcie. Vaka
tomu dolo k iastonej diferencicii v oblasti odmeovania, ako aj vykonvania uritch pecializo-
vanch innost.
Okrem kategri pedagogickch zamestnancov boli definovan tyri karirov stupne, a to za-
najci pedagogick zamestnanec, samostatn pedagogick zamestnanec, pedagogick zamestnanec
s prvou atestciou a pedagogick zamestnanec s druhou atestciou. Z hadiska karirovch pozci
existuje dnes pedagogick zamestnanec pecialista (triedny uite, vchovn poradca, karirov po-
radca, uvdzajci pedagogick zamestnanec, vedci predmetovej komisie, vedci tudijnho od-
boru, koordintor informatizcie, poradca pre IKT, pecialista na vchovu a vzdelvanie det zo so-
cilne znevhodnenho prostredia, cvin pedagogick zamestnanec, koordintor prevencie) alebo
vedci pedagogick zamestnanec (riadite, zstupca riaditea, hlavn majster odbornej vchovy, ve-
dci vychovvate, vedci odbornho tvaru, al pedagogick zamestnanec poda osobitnho
predpisu).
Pri odbornch zamestnancoch je situcia z hadiska karirovch stupov podobn ako u pedago-
gickch. Karirovch pozci je menej: existuje odborn zamestnanec pecialista (uvdzajci odborn
zamestnanec, supervzor, koordintor prevencie, vchovn poradca) a vedci odborn zamestnanec
(riadite, zstupca riaditea, hlavn majster odbornej vchovy, hlavn vychovvate, vedci odbor-
nho tvaru, odborn zamestnanec).
Takto karirov systm m viacero nedostatkov. Nie je zaruen, e profesijn kompetencie
pedaggov a odbornch zamestnancov na jednotlivch karirovch stupoch s v slade s poia-
davkami na karirov pozcie. Okrem toho, nie vetky karirov pozcie maj garantovan finann
odmeovanie, prp. znenie zkladnho vzku.
Navrhovan opatrenia
2-08.01 Upravi sasn systm karirovch pozci a dopa ho poda potreby o nov pozcie.
Navrhujeme zachova osveden karirov pozcie a poda potreby doplni alie, ako napr. men-
tor, i predseda okresnej predmetovej komisie.
2-08.02 Definova poiadavky a kvalifikan stupne na jednotliv karirov pozcie.

Pre karirov pozcie bud uren poiadavky na to, aby ich pedagg alebo odborn zamestnanec
mohol vykonva, vrtane profesijnch kompetenci a kvalifikanch stupov.
2-08.03 Priradi ku kadej karirovej pozcii finann motivciu a/alebo znenie vzku pri jej
vykonvan.
Pre motivciu vykonva jednotliv karirov pozcie bude pre kad pozciu stanoven finann
motivcia vo forme nrokovatenho prplatku za jej vykonvanie, resp. rozsah znenia vzku pri
jej vykonvan.
104
3. kapitola
Odborn vzdelvanie a prprava
105
106
O dbornmu vzdelvaniu a prprave patr vo vzdelvacej politike vade vo svete pecifick posta-
venie, dan jeho bezprostrednm vplyvom na konkurencieschopnos podnikov a vlastne celej
krajiny. Slovensko patr medzi krajiny s mimoriadne silnm prdom stredokolskho odbornho
vzdelvania a prpravy. Napriek tomu stredn odborn koly (SO), a napokon ani nadvzujce vy-
sok koly, nevedia uspokoji dopyt po kvalifikovanch pracovnkoch. Neslad medzi dynamicky sa
meniacimi dopytom a ponukou je vak v trhovej ekonomike prirodzenm stavom a predstavy
o uplatnen vetkch absolventov kl v slade klasifikci odborov vzdelania a klasifikci zamest-
nan nie s realistick. Privek neslad medzi dopytom a ponukou absolventov je obvykle sbehom
viacerch akost, predovetkm malej innosti regulanch tlakov (cie 3-05) ako dsledku nedos-
tatku informci o pracovnom uplatnen absolventov v prci a podnikan (cie 3-02) a nedostatku in-
formci anticipujcich budci vvoj ekonomiky a spolonosti (cie 3-01).
Neslad medzi dopytom a ponukou absolventov nie je primrnym problmom kl na rozdiel od
devalvcie dokladov o vzdelan a kvalifikcii. Sasn krza kl je vsledkom ich oslabenho posta-
venia v systme vzdelvania vplyvom opatren, ntiacich koly v podmienkach dlhodobho podfi-
nancovania uprednostova kvantitu nad kvalitou absolventov. Ich inok treba korigova vraz-
nmi systmovmi zmenami v poskytovan sekundrneho vzdelvania a odbornej prpravy (cie 3-
03) a v irej podpore vzdelvania v pracovnom prostred lepm cielenm stimulov pre spoluprcu
koly a podnikov, ktorho je dulne vzdelvanie jednm z modelov (cie 3-08).
Tradin polarita prpravy na lepie a horie profesie u dvno nezodpoved polarite gymn-
zium a stredn odborn kola a bolo by chybou chpa karirov poradenstvo (cie 3-06) ako n-
stroj uspokojovania dopytu hospodrskej sfry po kvalifikcich. Kvalita asistencie pri vbere vzde-
lvacej cesty mus by podmienen pomocou iakovi pri lepom spoznvan seba samho, variabili-
tou vzdelvacch ciest, zodpovedajcich profilcii iaka (cie 3-07), a ponukou karirovej a vzdelva-
cej perspektvy, a po rove vysokokolskho vzdelania aj v prpadoch prvotnej zkej pecializcie.
Dynamika zmien na trhu prce si vynucuje aj vyiu prunos kvalifikanho systmu (cie 3-04),
podporen profesionlnym monitoringom zmien technolgi, organizcie a deby prce na praco-
viskch sektorovmi radami, a cielen podporu alieho vzdelvania dospelch (cie 3-09). Opatre-
nia na zlepenie odbornho vzdelvanie a prpravy nemono zi len na rieenie problmov v jed-
nom z jeho segmentov, ve tak v stredokolskom, ako aj v alom odbornom vzdelvan a prprave
a vo vzdelvan pre trh prce je potrebn riei podobn problmy. N tradin model je v krze
a njdenie optimlnej syntzy domcej tradcie a zahraninch sksenost (cie 3-10) pre rieenie
aktulnych a aktnych vziev vyaduje nadrezortn sinnos a podporu socilnych partnerov.
107
Cie 3-01 Vplyv zmien spolonosti na odborn vzdelvanie a prpravu

Systm odbornho vzdelvania a prpravy m dostaton informcie o vzvach tvrtej priemysel-
nej revolcie a zmench spolonosti ou indukovanch, o poiadavkch informanej spolonosti,
digitalizcie, automatizcie a robotizcie ekonomiky a o nrokoch vyplvajcich z implementcie
novch technolgi na odborn vzdelvanie a prpravu.

Automatizcia a digitalizcia oskoro enormne zmen svet prce. Internet vec a zdiean ekonomika
individualizuje sluby a 3D tla individualizuje produkciu. Sasn iaci sa vzdelvaj pre svet, ktor
bude vrazne in ako doteraj a o ktorom mlo vieme, pretoe o om mlo premame. Mlo
vieme o tom, ak vedomosti a zrunosti bud relevantn pre svet prce v budcnosti. Stle ete
v vahch o ekonomickom uplatnen v ivote premame v starch kategrich vberu povolania
a zamestnania. V blzkej budcnosti vak mnoh zamestnania s vysokm podielom rutinnej prce vo
vrobe i slubch zanikn, pretoe rutinn prca sa d dobre nahradi potami, automatmi a ro-
botmi.
Frey a Osborne 116 analyzovali 702 povolan/zamestnan a odhadli, e a pri 261 z nich je via
ako 80 % pravdepodobnos, e bud v budcnosti vykonvan strojmi. Pritom len 298 z nich m
pravdepodobnos meniu ako 50 %, e nebud v prci nahraden strojmi. Vo svojej publikcii z roku
2013 uvdzaj pravdepodobnos ohrozenia kadho zo 702 analyzovanch povolan/zamestnan
a predpovedaj, e poas najblich dvoch dekd, ie do roku 2033, by mohla v dsledku automa-
tizcie zanikn takmer polovica sasnch pracovnch prleitost v americkej ekonomike.
Poda tdie OECD 117 skmajcej dopad automatizcie na pracovn miesta s vyuitm dajov me-
rania zrunost dospelej populcie PIAAC, 118 patria silne priemyseln krajiny medzi najviac ohrozen.
Slovensko je poda tejto analzy dokonca najrizikovejou krajinou 119 v tom zmysle, e m najviac,
vye 45 % pracovnch miest, v ktorch djde vemi pravdepodobne k silnm zmenm v dsledku
automatizcie, priom a 10 % pracovnch miest je automatizovatench s vysokou pravdepodob-
nosou (viac ako 70 %).
Vo viacerch krajinch sa u intenzvne skma dopad tvrtej priemyselnej revolcie na spolonos
a pre Svetov ekonomick frum 2017 v Davose bola tvrt priemyseln revolcia jednou z iestich
centrlnych tm. U ns je Priemysel 4.0 zatia len impulzom pre nezvzn diskusie. Ministerstvo
hospodrstva tto tmu otvorilo v marci 2016 iniciatvou Smart Industry for Slovakia a materilom
Koncepcia inteligentnho priemyslu pre Slovensko, ktor vlda schvlila v oktbri 2016. Zd sa
vak, e s komplexnm skmanm vziev tvrtej priemyselnej revolcie sa zatia nepota a nevenu-
jeme dostaton pozornos odhaleniu toho, omu by sme mali vas eli. Pri vahch o tom, ako sa
116
Frey, C. B., Osborne M. A.: The Future of Employment: How Susceptible Are Jobs to Computerisation? Oxford: Oxford
Martin School, 2013. Dostupn na http://www.oxfordmartin.ox.ac.uk/downloads/academic/future-of-employ-
ment.pdf.
117
Arntz, M. a kol.: The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries: A Comparative Analysis, OECD Social, Employ-
ment and Migration Working Papers, No. 189. Paris: OECD Publishing, 2016. Dostupn na
http://dx.doi.org/10.1787/5jlz9h56dvq7-en.
118
Program medzinrodnho hodnotenia kompetenci dospelch (PIAAC Programme for the International Assess-
ment of Adult Competencies) je prieskum schopnost a zrunost dospelch, pozri www.minedu.sk/program-medzi-
narodneho-hodnotenia-kompetencii-dospelych-piaac/ a http://www.oecd.org/skills/piaac/.
119
Pozri krtke tvorstranov politick zhrnutie vsledkov spomenutej tdie OECD Policy brief on the future of work:
Automation and independent work in a digital economy. Dostupn na https://www.oecd.org/employment/Auto-
mation-and-independent-work-in-a-digital-economy-2016.pdf.
108
mme v budcnosti vyvja truktrou ekonomiky, by sme nemali zosta pasvnym pozorovateom
a spolieha sa na to, e vetko za ns vyriei trhov mechanizmus a globalizujca sa ekonomika. 120
Skmania sociolgov o zmench spolonosti, podobne ako psycholgov a neurovedcov o meniacej
sa digitlnej mldei a jej prstupu k vzdelvaniu sa nm tie chbaj.
Navrhovan opatrenia
3-01.01 Iniciova interdisciplinrny vskum Slovensko na rzcest: ako eli vzvam tvrtej prie-
myselnej revolcie a informanej spolonosti.
Potrebujeme viac vedie o prichdzajcich zmench, o poiadavkch na vedomosti, zrunosti, po-
stoje a nvyky pracovnej sily, ktor bud relevantn pre tvrt priemyseln revolciu a o uebnch
tloch digitlnej mldee. Na podporu adaptcie na poiadavky meniacej sa ekonomiky a spolo-
nosti je teda dleit iniciova interdisciplinrny vskum zameran na absorpciu vsledkov obdob-
nch vskumov v zahrani a na vypracovanie analzy dopadu zmien indukovanch tvrtou priemy-
selnou revolciou v podmienkach Slovenskej republiky.
Aby bolo jasnejie, ak pracovn sila bude iadan, teda ak je zadanie pre systm OVP, navrhu-
jeme najprv panelom expertov sformulova podrobn zadanie vskumu zameranho na
rizik sasnej truktry a anticipciu zmien spolonosti a ekonomiky SR, v prpade ponecha-
nia vvoja v spolonosti a ekonomike bez akejkovek vldnej intervencie,
aktulne zmeny spolonosti a oakvan zmeny v spolonosti a ekonomike v dsledku naras-
tajcej digitalizcie (vplyv socilnych siet, internet vec), automatizcie a robotizcie,
dopyt po vedomostiach, zrunostiach, postojoch a nvykoch pracovnej sily v podmienkach
tvrtej priemyselnej revolcie a pecilne po iroko uplatnitench tzv. prenositench i
transverzlnych zrunostiach.
Na zklade sformulovanho zadania navrhujeme iniciova vypracovanie
analz oakvanho dopadu tvrtej priemyselnej revolcie a informanej spolonosti na eko-
nomiku, spolonos a vzdelvanie a pecilne na odborn vzdelvanie a prpravu na Sloven-
sku,
nvrhu opatren reagujcich na vzvy tvrtej priemyselnej revolcie a informanej spolo-
nosti v lenen poda jednotlivch sektorov.
120
Najm, ak je mon, e obdobie silnej globalizcie kon, pozri napr. tri scenre budceho vvoja v sprve americ-
kch tajnch sluieb National Intelligence Council (2017) Global Trends: Paradox of Progress, dostupn na
https://www.dni.gov/index.php/global-trends-home a narastajce antiglobalizan vyhlsenia v USA.
109
Cie 3-02 Informcie o uplatnen absolventov odbornho vzdelvania a prpravy

Systm odbornho vzdelvania a prpravy dostva spoahliv informcie o uplatnen (a nielen
o neuplatnen) absolventov odbornho vzdelvania a prpravy na trhu prce.

U v minulosti sa ustanovilo zverejova informciu o uplatnen absolventov strednch kl na trhu
prce poda jednotlivch krajov, strednch kl, tudijnch odborov a uebnch odborov. Takto
poiadavka bola a stle je ako splniten, pretoe relevantn dta o absolventoch nie s k dispoz-
cii. V sasnom znen zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave je pvodn poia-
davka preformulovan: stredie prce, socilnych vec a rodiny v spoluprci s ministerstvom kol-
stva raz rone zverejuje na svojom webovom sdle informciu o uplatnen absolventov strednch
kl na trhu prce v rmci pravidelnch prognz vvoja na trhu prce poda jednotlivch krajov,
strednch kl, tudijnch odborov a uebnch odborov a vykonvanho zamestnania. Tto lohu
sa sna stredie prce, socilnych vec a rodiny napa v spoluprci s firmou Trexima. Prognzy
vvoja na trhu prce vak nemu nahradi chbajce administratvne daje o skutonom uplatnen,
teda zamestnan alebo podnikan absolventov. Porovnvanie sladu vzdelvania a pracovnej pozcie
aktulne umouje
vberov zisovanie pracovnch sl (VZPS) v gescii tatistickho radu SR, do ktorho vzorky
je zaradench 10 250 bytov, o predstavuje 0,6 % z celkovho potu trvale obvanch bytov
v SR, 121
tatistick zisovanie o cene prce (ISCP) v gescii Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny
SR na vzorke, ktor zaha cca 48 % zamestnancov z celkovho potu zamestnancov v SR. Do
vzorky s zahrnut vetci zamestnvatelia s potom 100 a viac zamestnancov zo vetkch re-
ginov a odvetv nrodnho hospodrstva. Zamestnvatelia s menej ako 100 zamestnancami
s vyberan na zklade stratifikovanho nhodnho vberu bez opakovania. Vzorka neobsa-
huje ivnostnkov a ich zamestnancov ani zamestnancov ozbrojench zloiek. 122
Vzorka VZPS je mal a neumouje zskava dostatone podrobn daje a spoahliv informcie.123
ISCP pracuje s vrazne rozsiahlejou vzorkou, avak jej dta tie neumouj pln porovnvanie s-
ladu pri prechode zo koly do prce. 124 Naproti tomu Socilna poisova m informcie o vetkch
pracujcich absolventoch, avak nevie, na akch pozcich pracuj, a preto sa slad pracovnho
uplatnenia absolventov s ich predchdzajcim vzdelvanm zatia neme z tchto dt analyzo-
va. 125
121
Pozri www.statistics.sk/pls/elisw/utlData. htmlBodyWin?uic=80
122
Pozri https://www.trexima.sk/new/statisticke-zistovanie-o-cene-prace-iscp.php
123
Napr. Intitt finannej politiky Ministerstva financi pri analzach dajov VZPS, v dsledku malej vzorky pracuje len
s hlavnmi smimi klasifikciami zamestnan (jednoslicov kd SK ISCO-08): Habrman, M.: o sa za mladi nau...
Bratislava: IFP, 2015. Dostupn na http://www.fnance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10041
124
Dta z tohto zisovania umouj podstatne jemnejie kategorizovanie pracovnch pozci (tvorslicov kd SK
ISCO-08). Nejde vak o administratvne daje zahajce vetkch absolventov a tieto daje zatia ani nemaj roz-
hodujci vplyv na regulciu OVP. Je tu vak vek potencil pre sekundrne analzy.
125
Intitt vzdelvacej politiky priniesol cenn pohad na uplatnenie na trhu prce na Slovensku na zklade dt OECD
z meran PIAAC: Martink, D.: Filozof radnkom, uite pokladnkom. Bratislava: MVV, 2016. Dostupn na
www.minedu.sk/data/att/9645.pdf. Vzorka respondentov je vak op mal pre detailn analzy a aj tto tdia tak
potvrdzuje hlad analytikov po dajoch.
110
Kee administratvne daje o skutonom uplatnen nie s k dispozcii, pracuje sa s takmi admi-
nistratvnymi dajmi, ktor k dispozcii s, teda predovetkm s dajmi o absolventoch registrova-
nch radmi prce. Z nich sa vypotava absolventsk miera nezamestnanosti, ktor sli ako ne-
priamy indiktor a nhrada informcie o uplatnen absolventov koly alebo odboru tdia. S to
vak daje o neuplatnen na trhu prce.
Dotaznkov tdie uplatnenia absolventov (v zahrani sa hovorieva o tracer studies a gradu-
ate tracking teda sledovan absolventov) sa na Slovensku zatia tie nerobia 126 a mlo je aj prie-
skumov uplatnenia absolventov z pohadu zamestnvateov.
Skmanie sladu uplatnenia absolventov na trhu prce s ich predchdzajcim vzdelvanm nie je
u ns napriek iastkovm siliam ani intitucionlne ani metodologicky dorieen. Nehovoriac
o tom, e stle aktnejou sa stva potreba skmania jemnejch javov ako len prostho porovnania
odboru vzdelania a pracovnej pozcie. Potrebn je zisova, ak konkrtne zrunosti/kompetencie
sa daj uplatni aj irie, mono aj v prekvapujco odlinch pracovnch pozcich ne sa predpo-
klad vo vzdelvacch programoch, ktor s teda dobre prenositen uplatniten vo viacerch
pracovnch pozcich, a prpadne by mohli by vhodou pre uplatnenie aj v zmenench podmien-
kach blzkej budcnosti.
Navrhovan opatrenia
3-02.01 Zabezpei informcie o uplatnen absolventov na trhu prce prostrednctvom:
administratvnych dt o uplatnen absolventov (napr. upravenm informanho systmu So-
cilnej poisovne o informcich o zamestnan poda tvorselnho kdu SK ISCO-08 a prepo-
jenm relevantnch rezortnch databz),
podporou pecializovanch analz zisovan uplatnenia absolventov v rmci existujceho zberu
dt (Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny SR ISCP, tatistick rad prpadn pecia-
lizovan modul VZPS, at.),
podporou vzniku dotaznkovch tdi uplatnenia absolventov (tracer studies),
podporou zamestnvateskch prieskumov uplatnenia absolventov v prci,
intitucionalizciou pravidelnho vyhodnocovania uplatnenia absolventov na trhu prce v pr-
vom, treom a piatom roku po absolvovan poverenou organizciou (napr. CVTI, IOV, Trexima,
SAV, zkonom o odbornom vzdelvan a prprave ustanovench vecne prslunch organizci).
Je potrebn dohodn intitucionlne a metodologick zabezpeenie zberu a spracovania relevant-
nch informci o uplatnen absolventov na trhu prce. K tomu je potrebn spoluprca ministerstva
kolstva s Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny SR, Socilnou poisovou, PSVaRom, SAV
a tatistickm radom SR, prpadne i vysokmi kolami a inmi vskumnmi pracoviskami, ktor
prejavia zujem o tto problematiku. Podpora zberu dt o uplatnen absolventov (graduate
tracking) je jednou z desiatich explicitne menovanch priort novo prijatej iniciatvy Nov zrunosti
pre nov pracovn miesta 127 Eurpskej nie. Pri nastaven zberu dt a metodiky tdi o uplatnen
absolventov na trhu prce treba vyui potencil spoluprce s Eurpskym strediskom pre rozvoj od-
bornho vzdelvania (Cedefop). Slovensko na to me vyui svoju as na projekte Governance
126
Vznamnm pracoviskom je napr. Research Centre for Education and Labour Market Univerzity v Maastrichte a blz-
kym pracoviskom je Nrodn stav pro vzdlvan, pozri tie http://www.nuv.cz/t/a a www.infoabsolvent.cz
127
A new skills agenda for Europe. Working together to strengthen human capital, employability and competitiveness,
Brusel: Eurpska komisia, 2016, dostupn na https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/EN/1-2016-
381-EN-F1-1.pdf
111
of EU skills anticipation and matching systems: in-depth country reviews, ktor v roku 2017 otvor
priestor na spoluprcu naich pecialistov s Cedefopom. Cedefop je na zklade predbench roko-
van pripraven vykona audit naich sasnch realizanch kapact a poskytn pomoc svojich
i inch zahraninch expertov pri vypracovan nvrhov realizcie zmien.
3-02.02 Vyui existujce grantov schmy (KEGA, VEGA, APVV) alebo in san zdroje na ini-
ciovanie vskumov uplatnenia vedomost, zrunost a kompetenci na trhu prce, teda na detail-
nej pohad na uplatnenie, ne na slad, i neslad medzi vzdelvacmi programami absolventov
a pracovnmi pozciami, ktor prijali.
Popri slade odboru vzdelania a dominantnej pracovnej pozcie v tvorslicovom vyjadren poda
SK ISCO-08 je potrebn skma aj
profilujce zrunosti (z hadiska pracovnej pozcie dominantn zrunosti),
prenositen zrunosti (irie uplatniten zrunosti),
relevantn zrunosti nadobudnut mimo formlneho vzdelvania.
Sekundrne analzy administratvnych dt, analzy Big Data alebo naopak kvalitatvne sektorov
vskumy by mali prinies jemnejie truktrovan informcie o uplatnen kvalifikanmi tandard-
mi (resp. vzdelvacmi tandardmi) identifikovanch vedomost, zrunost a kompetenci.
3-02.03 Pripravi vzvu pre rozvojov projekty Stopa naich absolventov ako sa uplatuj ab-
solventi naej SO.
Stredn odborn koly je vhodn finanne (projektovo) stimulova
k sledovaniu uplatnenia svojich absolventov prostrednctvom socilnych siet (napr. Kluby ab-
solventov s vronmi kolou podporovanmi aktivitami a priebenou komunikciou induko-
vanou a monitorovanou poverenm pracovnkom);
k vykonvaniu analz ich uplatnenia pre potreby monitoringu vlastnho vkonu.
Informcie o uplatnen vlastnch absolventov a najm podrobnejie informcie o uplatnen zru-
nost s rozhodujcou informciou pre posudzovanie spenosti koly. Bez takejto sptnej vzby nie
s mon relevantn korekcie nastavenia kolskho vzdelvacieho programu a programovej skladby
koly. Takto sptn vzba je nevyhnutn aj pre prpravu Rozvojovho plnu koly, ako sasti pro-
cesu sebahodnotenia koly. 128 Mohla by tie vznamne prispie k skvalitneniu povinnch Sprv o v-
chovno-vzdelvacej innosti. 129
Nie je zatia jasn, kedy bud k dispozcii administratvne daje o uplatnen absolventov a n-
sledn analzy s relevanciou pre jednotliv koly. Prve preto je podpora zberu dt kolami vitlne
dleit. Pilotovanie vybranmi kolami nasledovan komparatvnou analzou postupov jednotli-
vch projektovch kl a renm dobrej praxe me by podporou vetkm tm kolm, ktor sa
o uplatnenie svojich absolventov spontnne zaujmaj u teraz. Takto aktivita sa me sta jedno-
duchm prspevkom ku zlepeniu kvality absolventov a asom i zmierneniu nesladu medzi ponu-
kou a dopytom absolventov na trhu prce.
128
MPC Bansk Bystrica je personlne pripraven na spoluprcu pri implementcii modelu sebahodnotenia kl. Parti-
cipovalo na vvoji modelu sebahodnotenia koly a nsledne podporovalo jeho implementciu v rmci kontinulneho
vzdelvania.
129
Vyhlka . 9/2006 Z. z. o truktre a obsahu sprv o vchovnovzdelvacej innosti, jej vsledkoch a podmienkach
kl a kolskch zariaden.
112
Cie 3-03 Kvalita strednch odbornch kl

Kvalita absolventov kl sa prejavuje napanm poiadaviek formulovanch kolami nadvzuj-
ceho pokraujceho tdia a svetom prce, premietnutch do vzdelvacch a kvalifikanch tan-
dardov.

Systmovm problmom zabezpeenia kvality kl je nepriama finann motivcia kl nedba
o kvalitu absolventov. Je to dsledok chybne nastavenej reformy financovania kolstva. Pri zaveden
modelu financovania na iaka vopred ustanovenmi normatvmi 130 reformtori predpokladali,
e sa o iaka automaticky povedie k zveniu kvality absolventov. Toto oakvanie sa pochopi-
tene nenaplnilo, kee financovanie na iaka nebolo sprevdzan opatrenm na zabezpeenie pri-
meranej kvality absolventov, ktor by bolo protivhou uprednostovania kvantity absolventov pred
ich kvalitou.
Financovanie na iaka a nzko nastaven normatvy ntia manamenty kl prijma a vzdelva
o najviac iakov, bez ohadu na ich vzdelvac potencil, vybavenos koly a nakoniec aj kvalitu ab-
solventov. Kee skky, ktormi sa ukonuje tdium, s pod kontrolou koly, dostali koly v pod-
mienkach demografickho poklesu jasn signl: silm o udranie kvality absolventov mu ohrozi
svoju existenciu.
Bolo chybou, e zrove so zavedenm tvrdho rozpotovho obmedzenia, ktor zabraovalo
kolm zadlova sa, neboli stanoven iadne tvrd obmedzenia" v podobe zvznch poiadaviek
na kvalitu absolventov kl. Aktulny model financovania viedol preto, pri sasnom demografic-
kom poklese a nedostatku zdrojov na modernizciu vybavenia kl, k zmkeniu poiadaviek klade-
nch na absolventov. Nsledkom toho vysok koly kritizuj stredn koly za to, e musia absolven-
tov douova a podniky vytkaj absolventom nedostatky znemoujce ich rchle zapojenie do
prce.
Sasnmu modelu financovania na iaka chba teda korekcia aktulnej negatvnej motivcie
kl. Potrebn s opatrenia, ktor by psobili proti aktulnej motivcii kl uprednostni kvantitu
pred kvalitou a vyvjali by tlak na redukciu takhoto rizika zlyhania koly.
Je nevyhnutn tvrdie nastavi vstupn poiadavky na absolventov a tie odstrni alebo aspo
zmierni systmovo nevhodn konflikt zujmu koly koly vzdelvaj a zrove posudzuj svoj
vlastn vsledok.
Nie je zrove mon zotrva na nerealisticky nzkych finannch normatvoch, ktor posvaj
kolu k posilovaniu lacnejieho teoretickho vkladu na kor drahej praxe.
Je tie vhodn navrhn finann bonusy za kvalitu a mono i zvi nefinann postihy za nekva-
litu absolventov.
130
Aktulne hodnoty finannho prspevku kole zo ttneho rozpotu za prijatho iaka (tzv. normatv) s dostupn
na http://www.minedu.sk/data/att/10988.pdf
113
Navrhovan opatrenia
3-03.01 Ustanovi minimlny vstupn tandard spenho ukonenia tdia, ktor bude pred-
metom externho hodnotenia nezvislmi pecialistami skobnmi komisrmi, ktor bud vy-
beran z radov pedagogickch zamestnancov (nov karirov pozcia) a spomedzi odbornkov
z praxe.
V spoluprci s predstavitemi vysokch kl a zamestnvateov je potrebn explicitne formulova
stanovenie minimlnych poiadaviek spenho ukonenia vzdelvania, ktor bud predmetom ex-
ternho hodnotenia. V prpade kvalifikci bud sasou zatia chbajcich hodnotiacich manulov
ku kvalifikanm tandardom NSK (pozri tie 3-04.02); analogicky bud ustanoven ako explicitn
podmienka priznania stupa vzdelania. Tento minimlny vstupn tandard nenaru diverzitu po-
skytovania vzdelvania vyplvajcu z autonmnej tvorby kolskch vzdelvacch programov. M by
poistkou pred prejavom najhrubej nekvality. M korigova absenciu vyie spomenutho tvrdho
obmedzenia a reagova napr. aj na skutonos, e aktulne katalgy cieovch poiadaviek nie s
pri maturite repektovanm vstupnm vzdelvacm tandardom.
Splnenie minimlneho vstupnho tandardu bud vyhodnocova nezvisl pecialisti skobn
komisri. Bude intitucionalizovan karirov pozcia skobnho komisra. Nsledne bud identi-
fikovan pecialisti z radov pedagogickch zamestnancov, ktor sa bud alej profesionalizova sa-
motdiom a kontinulnym vzdelvanm. Bude vytvoren, postupne dopan a obnovovan spis
skobnch komisrov, ktor mu by delegovan 131 ako skajci na maturitnch skkach, zve-
rench pomaturitnch skkach, zverench skkach a absolventskch skkach 132 na kolch
mimo okruhu ich psobenia. Bud ustanoven poiadavky na odbornkov z praxe 133 za elom ich
zaradenia do zoznamu skobnch komisrov pre zveren skky, ktor s sbehom poiadaviek
na vzdelanie, prax v povolan i relevantnch odbornch innostiach alebo s sborom explicitne
ustanovench vedomost, zrunost a kompetenci overovanch k tomu oprvnenou intitciou.
3-03.02 Rozli zkonom i procedurlne doklad o ukonen vzdelvania (vzdelvacieho progra-

mu) od dokladu o nadobudnut stupa vzdelania, resp. kvalifikcie.
Navrhovanou zmenou sa odstrni konflikt zujmov poskytovatea vzdelvania, ktor dnes zodpo-
ved za oboje vzdelvanie i overenie spechu poskytovanho vzdelvania. Zkonom bude rozl-
en zskanie dokladu o ukonen vzdelvania a dokladu o nadobudnut stupa vzdelania, resp.
o priznan kvalifikcie. Skky, ktor ved k nadobudnutiu stupa vzdelania, resp. kvalifikcie bud
asom intitucionlne oddelen od poskytovatea vzdelvania (a plne vykonan pred pecializova-
nm nezvislm skobnm komisrom, resp. komisrmi). kola (poskytovate vzdelvania) me
a nemus vykonva intern zveren skky na overenie vsledkov vzdelvania. Prvm krokom
k tomuto stavu je vytvorenie dostatku skobnch komisrov a ich vyuvanie pri sasnch matu-
ritnch a zverench skkach (pozri opatrenie 3-03.01). Predovetkm v odbornom vzdelvan
a prprave by sa mali popri vlastnej kontaktnej skke iroko vyuva aj hodnovern dkazy (hod-
notiacim tandardom ustanoven evidencia) o splnen vzdelvacch vstupov ete pred kontaktnou
skkou. 134
131
O delegovan skobnho komisra by aktulne rozhodoval okresn rad v sdle kraja nhodnm vberom. Nklady
na innos skobnch komisrov by mali by aktulne rieen v rmci dohodovacieho konania a asom novelou
zkona.
132
alej budeme pouva len termn maturitn a zveren skky, ktor treba alej chpa primerane kontextu.
133
Napr. aj majstrov remesla a licencovanch majstrov (pozri tie opatrenie 3-07. 05).
134
Prve takto prstup je potrebn aj pre skvalitnenie procedr uznvania vsledkov neformlneho a informlneho
uenia sa. Slovensko zatia len vemi mlo pokroilo v realizcii tejto iniciatvy E, hoci sa k nej dobrovone prihlsilo
114
3-03.03 Vytvori pracovn skupinu na revziu vky finannch normatvov strednch odbornch
kl a nvrh bonusovej schmy pri plnen ustanovench minimlnych vstupnch tandardov ab-
solventmi.
Je potrebn upravi normatvy strednch odbornch kl, aby lepie zodpovedali relnej finannej
nronosti poskytovanch odborov, aby sa alej neprehlboval modernizan dlh na kolch a boli
vytvoren podmienky pre ohodnotenie najlepch pedagogickch zamestnancov, ako aj pre nkup
ich alieho vzdelvania (pozri cie 4-01). Ponuka relevantnch programov kontinulneho vzdelva-
nia od rezortnch verejnch intitci pre pedagogickch zamestnancov v odbornom vzdelvan
a prprave (mimo veobecnovzdelvacch predmetov) prakticky neexistuje a relevantn alie vzde-
lvanie uiteov odbornch predmetov a majstrov odbornej vchovy je dostupn prevane len za
komern ceny skromnch intitci.
Pracovn skupina navrhne aj indiktor plnenia/neplnenia ustanovench minimlnych vstupnch
tandardov, navrhne finann prspevok (bonus) za pozitvny vsledok prce koly a spsob sptnej
vzby kole za z hadiska navrhnutho indiktora negatvny vsledok prce koly.
Doteraz chbajci stimul k vlastnmu siliu koly o zlepovanie svojho vkonu, by mal otvori aj
diskusiu k monostiam monitoringu podpory koly zriaovateom. Absencia vyhodnocovania pod-
mienok, ktor pre prcu koly vytvra zriaovate je vemi npadnm systmovm nedostatkom.135
3-03.04 Skvalitni vzdelvacie prostredie na strednch odbornch kolch, podpori aj rozirova-

nie digitlnych uebnch materilov.
V kolskom roku 2016/17 chbalo v odbornom kolstve 86 titulov uebnc. Nie je to len dsledok
nepripravenosti kurikulrnej reformy, o sa tka zabezpeenia uebnc a ich reedci, ale aj dsledok
vysokej jednotkovej ceny tlae uebnc s malm nkladom, o je typick prve pre OVP. Pre odborn
vzdelvanie a prpravu je ete dleitejie ako v prpade veobecnho vzdelvania vyuva poten-
cil internetu, ako aj vhodn digitlne materily, ktor by po preklade a prpadnej prave mohli by
prnosom pre skvalitnenie vzdelvacieho prostredia v kole. Pre SO je preto ete viac aktulne uva-
ova o novej karirovej pozcii pecialista digitlnych edukanch obsahov, teda o pecialistovi
na vyhadvanie, adjustciu a odskanie vhodnch materilov z rozmanitch externch zdrojov
napr. aj otvorench vzdelvacch zdrojov zverejnench pod otvorenou licenciou Creative Commons
(uvedenie autora). Takto materily sa bud sstreova v repozitri digitlnych edukanch ob-
sahov, ktor buduje ministerstvo kolstva (pozri cie 1-12). Je nevyhnutn systematick podpora pre
napanie podpornch digitlnych systmov (ako napr. Moodle) pedagogicky hodnotnm obsahom.
3-03.05 Zabezpei, aby profesionalizcia uiteov a najm pracovnkov podieajcich sa na prak-

tickom vyuovan iakov zodpovedala technologickmu progresu v podnikovej sfre a reagovala
na zmeny v poiadavkch trhu prce.
Je nevyhnutn zsadne zvi ponuku a dostupnos programov kontinulneho vzdelvania pre maj-
strov odbornej vchovy a uiteov odbornch predmetov vrtane programov vo vyuovacom jazyku
koly. Ak z personlnych dvodov naalej nebude mon zabezpeova dostaton ponuku konti-
nulneho vzdelvania verejnmi priamo riadenmi organizciami (Metodicko-pedagogick cen-
trum, ttny intitt odbornho vzdelvania, Nrodn stav celoivotnho vzdelvania), treba za-
bezpei zdroje pre nkup alieho vzdelvania od inch poskytovateov.
Je zrove potrebn intitucionlne upevni profesionlne postavenie intruktorov a majstrov od-
bornej vchovy ako initeov (pri nleitom vybaven dieln a pracovsk praktickho vyuovania)
(pozri tie opatrenie 3-04. 04).

135
Napr. pri porovnan s britskm OFSTED-om, by teda ttna kolsk inpekcia mala ma aj monos inpekcie plne-
nia zriaovateskch povinnost obcami a samosprvnymi krajmi.
115
s rozhodujcim vplyvom na rozvoj praktickch zrunost iakov strednch odbornch kl. pecific-
kmi kvalifikciami majster remesla (tvrt kvalifikan stupe kvalifikanho rmca) a licencovan
majster (iesty kvalifikan stupe kvalifikanho rmca) sa dobuduje karirov rebrk pre driteov
vunch listov. Tm sa aj rozli majster odbornej vchovy (pedagogick zamestnanec koly) od
majstrov remesla a licencovanch majstrov vysokch pecialistov, 136 predovetkm v remeslch
tradine previazanch najm s psobnosou cechov. Licencovan majstri musia plni nezastupiten
lohu v anticipovan budcich vziev profesionalizcie tak majstrov odbornej vchovy a intrukto-
rov, ako aj iakov strednch odbornch kl. S spolu s majstrami remesiel zsadne potrebn ako
skobn komisri pre skvalitnenie maturitnch a zverench skok iakov, ale aj pri kvalifikanch
skkach v celoivotnom vzdelvan a pri vzdelvan pre trh prce. S vtanm prnosom aj ako pe-
dagogick zamestnanci (pozri tie opatrenie 3-07.05).
3-03.06 Definova nanovo poiadavky na pedagogick spsobilos majstrov odbornej vchovy

a uiteov odbornch predmetov vo vytvorenej pracovnej skupine na analzu existujcich progra-
mov ponkanch na zskanie kvalifikcie.
Starnutie pedagogickch zamestnancov SO je vraznejie ako na inch kolch. Signalizuje to nielen
mal atraktvnos tchto profesi, ale aj potrebu posdenia kvalifikanch barir pre vstup do pro-
fesie uitea a majstra na SO. Treba preskma monosti podpory pecialistov z praxe ako vyuuj-
cich na iaston vzok a uahova ich zamestnanie v kole na pln vzok. Aktulna diskusia t-
kajca sa prpravy kvalifikovanch intruktorov systmu dulneho vzdelvania otvra otzku zame-
rania a aj primeranho rozsahu vzdelvania na dosiahnutie pedagogickej spsobilosti aj v prpade
pedagogickch zamestnancov. Je potrebn vyhodnoti relevantnos vzdelvacch vstupov existuj-
cich bakalrskych programov a doplujceho pedagogickho tdia z hadiska pecifk prce v SO.
Prve v odbornom vzdelvan a prprave by sa kvalitne zabezpeen procedra uznvania vsledkov
neformlneho a informlneho vzdelvania/uenia sa vrtane uenia sa praxou mohla sta dobrou
prleitosou pre posilnenie zujmu praktikov o prcu pedagogickho zamestnanca.
3-03.07 Iniciova diskusiu k rozleniu maturity zo veobecnho vzdelvania a odbornho vzdel-

vania a zkonom nsledne zavies intitty veobecnej maturity (pre veobecn vzdelvanie)
a odbornej maturity (pre odborn vzdelvanie).
Maturita na gymnziu i SO sce vedie k priznaniu rovnakho stupa vzdelania, ale v predmetoch
veobecnho vzdelvania s iaci v odbornom vzdelvan a prprave znevhodnen niou dotciou
vyuovacch hodn a nemono od nich oakva rovnak rove zvldnutia predmetu. Dokonca aj
oficilne sa pripa nerovnak rove maturantov, kee napr. cieov poiadavky na maturitu
z cudzieho jazyka pre gymnzia a SO sa lia rovami SERR (Spolon eurpsky referenn rmec
pre jazykov znalosti).
Vemi siln znevhodnenie sa tka absolventov programov , ktor sa ukonuj maturitou a vu-
nm listom, kde podiel praktickho vyuovania zameranho na rozvoj odbornch zrunost dosahuje
50 %; ba dokonca sa objavuj aj poiadavky na maturitn programy s ete vym podielom praktic-
kho vyuovania.
Hoci informcie o uplatnen tchto absolventov na trhu prce nemme, vnym negatvnym sig-
nlom je to, e celkov absolventsk miera nezamestnanosti absolventov takchto programov je
dlhodobo vyia ako u absolventov len s vunm listom aj ako u absolventov len s maturitou. 137
136
Vysok kvalifikcia licencovanch majstrov je uznan napr. v Spolkovej republike Nemecko tm, e s postaven na
rove vysokokolskm bakalrom (stupe 6 poda klasifikcie Eurpskeho kvalifikanho rmca).
137
Pozri napr. Herich, J.: Uplatnenie absolventov strednch kl v praxi (sezna 2012/2013). Bratislava: UIP, 2013. Do-
stupn na http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/uplatnenie_a13_.pdf Graf 6 prehadne porovnva medin absol-
116
Naznauje to, e pre prpravu na zvldnutie maturity aj na zisk vunho listu je jednoducho mlo
asu a e koncepcia takchto tudijnch odborov je diskutabiln.
Ukazuje sa, e asi 75 % absolventov SO nakoniec (aj po absolvovan nadstavbovho tdia) zska
maturitu, a tm aj oprvnenie zaujma sa o akkovek vysokokolsk tdium, nielen tdium zod-
povedajce ich odbornej prprave. Toto nie je ani vecne a ani ekonomicky nosn.
Maturita u v sasnosti nie je indiktorom dosiahnutia poadovanej (a porovnatene vysokej)
rovne veobecnho vzdelania opodstatujceho pokraova v tdiu akhokovek vysokokol-
skho odboru. Stala sa len dosiahnutm formlnym oprvnenm pre monos zaujma sa o vysoko-
kolsk tdium. Treba vrti maturitm ich skuton signlnu hodnotu. Maturity zo strednch od-
bornch kl sa stan signlom dosiahnutia vysokej rovne pecializovanho vzdelania a maturity
z gymnzia signlom dosiahnutia vysokej rovne veobecnho vzdelania. Rozliovanie veobecnej
a odbornej maturity je veden silm o vybudovanie vysokho statusu odbornej maturity ako matu-
rity profilovanho iaka pecialistu. (Pozri tie opatrenia 3-03.01, 3-03.02, 3-03.08 a problematiku
profilcie iaka v cieli 3-07.)
3-03.08 Posilni vzby medzi stredokolskm a vysokokolskm tdiom previazanm vberu ma-
turitnch predmetov a zamerania vysokokolskho tdia, o ktor sa maturant uchdza.
Je prirodzen poadova, aby absolventov vber maturitnch predmetov zodpovedal zameraniu vy-
sokokolskho tdia, o ktor sa uchdza. S reformou tohto typu sa ministerstvo kolstva zaoberalo
zaiatkom 90. rokov a bolo by vhodn na u nadviaza. Ak m by funkcia maturity ako indiktora
pripravenosti pre pokraovanie v tdiu obnoven, treba vber maturitnch predmetov previaza
s poiadavkami vysokokolskho tdia. Vysok koly bud deklarova poiadavky na povinn a pre-
ferenn (odporan) vber profilovch maturitnch predmetov a explicitne deklarova prpady
akceptcie veobecnej maturity a odbornej maturity (pozri tie cie 5-10).
V tomto zmysle sa bude na odborn maturitu nazera ako na profilujcu maturitu pre vybran
vysokokolsk tdium, na rozdiel od veobecnej maturity. Aj pri veobecnej maturite vak bude
vber maturitnch predmetov profilujci a relevantn pre pokraujce tdium na vysokej kole, ak
sa m eliminova degradcia vysokokolskho tdia. Toto opatrenie zrove neznamen, e by sa
absolventom SO uzatvrala cesta k pokraovaciemu tdiu mimo pvodn profilciu. Zujemca
o takto tdium vak bude musie splni poiadavky vysokej koly externou skkou zodpovedaj-
cou poiadavkm profilovho maturitnho predmetu ete pred vstupom na vysok kolu alebo tieto
poiadavky splni v prpravnom vzdelvan na vysokej kole. Prpravn programy pre absolventov
strednch kl bez splnenej poiadavky maturity alebo ekvivalentnej externej skky z profilovch
predmetov sa nebud poklada za vysokokolsk tdium, ale za uchdzaom hraden celoivotn
vzdelvanie organizovan vysokou kolou.
ventskej miery nezamestnanosti za obdobie desiatich kolskch rokov. Je smutn, e zmena v metodike zberu pri-
mrnych dt neumonila pokraova v takto truktrovanom porovnvan.
117
Cie 3-04 Nrodn sstava kvalifikci a trh prce

Nrodn sstava kvalifikci je funkne prepojen s Nrodnou sstavou povolan a reaguje na jej
zmeny aj sprunenm kvalifikanho systmu, a to vytvranm mench kvalifikci (kvalifikanch
jednotiek), z ktorch je mon sklada vie kvalifikcie, a tie novmi kvalifikciami zodpoveda-
jcimi poiadavkm trhu prce.

Slovensko je uniktne tm, e zaviedlo, resp. tvor tri typy tandardov:
vzdelvacie tandardy, ktormi tt chcel formulova svoje zvzn poiadavky voi kolm
(a ktor mali pvodne nahradi uebn osnovy a teda vber uiva ponecha kolm),
tandardy zamestnan/povolan vyvjan v rezorte prce v rmci tvorby Nrodnej sstavy po-
volan (NSP),
kvalifikan tandardy vyvjan v rezorte kolstva v rmci tvorby Nrodnej sstavy kvalifikci
(NSK) a kvalifikan tandardy v Informanom systme alieho vzdelvania (ISDV) tvoren
ministerstvom kolstva v dsledku omekania NSK.
V komparatvnych tdich 138 spracovanch pre ttny intitt odbornho vzdelvania bolo navrh-
nut
revidova doterajiu prax tvorby tridy tandardov ako nadbyton,
novo definova vzah medzi NSP a NSK a medzi NSK a vzdelvacou sstavou,
tvori ku kvalifikanm tandardom hodnotiace manuly, kee aktulne formulcie hodno-
tiacich tandardov neposkytuj dostaton oporu pre rozhodovanie o naplnen, i nenapl-
nen tandardov,
intenzvnejie podporova diseminciu medzinrodnch sksenost s technikami a konkrt-
nymi postupmi pri hodnoten splnenia vzdelvacch vstupov uiacimi sa.
Napriek tomu, e Slovensko vyvja viacero tandardov, ich informatvna hodnota a normotvorn sila
zatia nebola dostatone otestovan v praxi. Ich relevantnos a pouitenos napr. pre uznvanie v-
sledkov uenia sa prcou alebo akmkovek inm neformlnym a informlnym uenm sa je zatia
sporn, podobne ako priraovanie rovne Slovenskho kvalifikanho rmca (SKKR) a Eurpskeho
kvalifikanho rmca (EKR). 139
Sasn kvalifikan systm v podstate vyaduje tri roky formlneho vzdelvania na zskanie v-
unho listu, pritom z hadiska pracovnho zaradenia by niektorm pracovnkom stailo kratie ob-
dobie vzdelvania a u okruh vedomost, zrunost a kompetenci. Takto kvalifikcie je potrebn
138
Vantuch, J. a kol.: Analza nrodnch systmov kvalifikci vo vybranch krajinch E, Bratislava: IOV,
2013. Dostupn na http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Dokumenty/analyzansk.pdf. Vantuch,
J. a kol.: Analza Eurpskeho kvalifikanho rmca a Nrodnch kvalifikanch rmcov vo vybranch kraji-
nch E. Bratislava: IOV, 2014. Dostupn na http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Doku-
menty/analyza ekr_nkr_eu.pdf
139
Kad lensk krajina E sa prihlsila k nvrhu urobi poriadok v kvalifikanch systmoch v Eurpe, pro-
strednctvom tzv. Eurpskeho kvalifikanho rmca (EKR), ktor rozpoznva osem rovn nronosti kvalifi-
kci od najmenej nronej na rovni 1 a po najnronejie na rovni 8 (pozri viac na https://ec.eu-
ropa.eu/ploteus/sites/eac-eqf/files/broch_sk.pdf). lensk krajiny E, ale aj vye 150 krajn po celom svete,
vytvraj na upratanie v systme kvalifikci vlastn kvalifikan rmce. S podporou projektu ESF Tvorba
Nrodnej sstavy kvalifikci sa vytvral aj Slovensk kvalifikan rmec SKKR (pozri http://www.kvalifika-
cie.sk/slovensky-kvalifikacny-ramec)
118
identifikova a prizna im pln vnos zaradenm do NSK a SKKR. Je nezmyseln oznaova ich ako
tzv. iaston kvalifikcie, ve im z hadiska odbornosti ni nechba s teda z pohadu vkonu
pln, avak v porovnan s inmi kvalifikciami a napr. aj s aktulne priznvanmi kvalifikciami for-
mlneho vzdelvania v SO menie. Pre takto menie kvalifikcie poadovan trhom prce bol
v nvrhu slovenskho kvalifikanho rmca SKKR vyhraden tvrt subrmec. Na odlenie od kvali-
fikci nadobdanch vo formlnom vzdelvan boli oznaen ako profesijn kvalifikcie. Kee sa
neuskutonila detailn a systematick funkn analza diania na pracoviskch ete pred tvorbou
tandardov, vber kvalifikci v NSK a kvalita tandardov v sasnosti vemi zvis od sksenost
a znalosti situcie v terne jednotlivch lenov sektorovch rd (pozri opatrenie 3-04.01). V NSK
preto zkonite chbaj menie kvalifikcie tvrtho subrmca SKKR, ktor neboli sektorovou ra-
dou odhalen ako dopytovan trhom prce a niektor kvalifikan tandardy a kvalifikan karty
NSK s problmov. Ministerstvo kolstva zatia neuznalo kvalifikan tandardy NSK ako kvalifi-
kan etaln a pre potreby zkona . 568/2009 Z. z. o celoivotnom vzdelvan naalej pracuje
s kvalifikanmi tandardmi vytvorenmi mimo NSK a uloenmi v informanom systme alieho
vzdelvania (ISDV).
Otzka tridy tandardov, tvorench paralelne a zjavne nadbytone zostva zatia naalej otvo-
ren. Nie je ustlen terminolgia pri opisoch vzdelvacch vstupov a kvalifikci poda Nrodnej
sstavy kvalifikci a Nrodnej sstavy povolan a nie je zabezpeen ich prepojenie a porovnate-
nos. Nedorieen je aj intitucionalizcia alieho monitoringu diania na pracovnch pozcich za
elom identifikcie relevantnch impulzov zmeny (a formulovania novch vzdelvacch vstupov,
ktor sa premietnu do kvalifikanch tandardov). Toto zko svis s problmom udratenosti exis-
tencie a alej profesionalizcie sektorovch rd.
Navrhovan opatrenia
3-04.01 Zabezpei prostrednctvom sektorovch rd monitoring diania na pracovnch pozcich
tak, aby NSP poskytovala relevantn impulzy pre zmeny vo formulcii vzdelvacch vstupov v d-
sledku zmien technolgi, organizcie a deby prce na pracoviskch.
Pre tto nesmierne nron lohu s dleit stabiln, kvalitne fungujce sektorov rady, spsobil
formulova vsledky monitoringu diania na pracovnch pozcich v jazyku vedomost, zrunost
a kompetenci. Tieto formulcie mu by nazvan tak, ako doteraz, tandardmi povolan alebo
zamestnan, avak nie je potrebn usilova o formulovanie rigorzne stanovench tandardov. Tieto
tandardy slia pre informovanie zujemcov o dianie na pracoviskch a o poiadavkch klade-
nch na pracovnkov v konkrtnych pracovnch pozcich poda klasifikcie SK ISCO-08, ale nie pre
rozhodovanie o udeovan dokladov o vzdelan alebo dokladov o kvalifikcii. Poda aktulneho zne-
nia 12 zkona . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti m stredie prce, socilnych vec a rodiny
vytvra a aktualizova nrodn sstavu povolan a plni alie lohy na seku jej tvorby a uplat-
ovania. Dohodou zainteresovanch strednch orgnov a alch subjektov koordincie odbor-
nho vzdelvania a prpravy pre trh prce poda 28 (2) zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzde-
lvan a prprave sa bud spresova podmienky a lohy potrebn pre dostatone detailn monito-
ring analzy dopytu po vedomostiach, zrunostiach a kompetencich v pracovnch pozcich na
pracoviskch a pre zabezpeenie prenosu zmien technolgi, organizcie a deby prce na pracovis-
kch do kvalifikci a vzdelvacch programov.
3-04.02 Ustanovi v NSK podmienky pre priznvanie kvalifikcie rigorznou formulciou kvalifi-
kanch tandardov a najm tvorbou hodnotiacich manulov pre rozhodovanie o naplnen i ne-
naplnen kvalifikanch tandardov.
Kvalifikcie mu, ale nemusia zodpoveda detailnm tvorselnm klasifikcim SK ISCO-08, ktor
boli vchodiskom pre prcu na NSP. Kvalifikcie mu vhodnm spsobom zaha viacer pracovn
119
pozcie (poda tvorselnch klasifikci SK ISCO-08) alebo zohadova poiadavky blzkych innost
takchto pracovnch pozci na pracovisku. Na rozdiel od tandardov vytvranch v NSP, maj vak
tandardy v NSK rozhodujcu normatvnu silu. Oprvuj k priznaniu kvalifikcie a udeleniu dokladu
o kvalifikcii. Preto je potrebn jednoznane vyjasni to, ako sa pozn, e bol prslun poadovan
vzdelvac vstup (vedomos, zrunos, kompetencia) naplnen a o m teda uiaci sa splni.
V alej prci s NSK je popri permanentnej revzi existujcich kvalifikanch tandardov a tvorbe
novch kvalifikci nevyhnutn sstredi sa na vypracovanie hodnotiacich manulov. Doterajie si-
lie sektorovch rd zameran na spresnenie a hierarchizciu pouvania aktvnych slovies v hod-
notiacich tandardoch je skr prspevkom k pedagogickej terii ako praxi. Neposkytuje dostaton
oporu pre rozpoznvanie nronosti splnenia prslunho vzdelvacieho vstupu, o zaujma hod-
notench a mlo pomha vyjasni a zlepi aj hodnotiacu prax samotn, o zaujma hodnotiteov.
3-04.03 Spruni kvalifikan systm, najm vytvorenm mench kvalifikci (segmentov),

z ktorch by sa dali sklada vie kvalifikcie a tak cez NSK stimulova aj tvorbu kratch vzde-
lvacch programov.
Impulzy NSP a znalos praxe lenmi sektorovch rd poved k vzniku rozmanitch mench kvali-
fikci tvrtho subrmca SKKR, plne repektovanch a dokumentovanch dokladom o nadobudnu-
tej kvalifikcii. Aby boli plnohodnotn, je potrebn ich vznik premietnu do ivnostenskho zkona
a otvori tak cestu k ivnosti aj driteom takchto kvalifikcii, ak o tom bude expertn zhoda. Men-
mi kvalifikciami sa me tie otvori priestor pre ponuku kratch vzdelvacch programov ko-
lami v rmci aktvnej politiky trhu prce. rady prce tak bud mc uchdzaov a zujemcov o za-
mestnanie zaraova na dobre cielen kratie vzdelvacie programy vedce k trhom aktulne poa-
dovanm menm kvalifikcim. Identifikovan menie kvalifikcie mu silnejie indukova aj
modularizciu sasnch vzdelvacch programov SO. Pochopitene menie kvalifikcie bud v-
chodiskom k nadobdaniu alch blzkych kvalifikcii, resp. k rozirovaniu kvalifikcie. Segment-
cia existujcich vekch kvalifikci a modularizcia vzdelvania poskytovanho SO bude cielene
podporovan.
3-04.04 Vypracova procedry pre uznvanie vsledkov neformlneho a informlneho vzdelva-

nia/uenia sa na zklade kvalifikanch tandardov NSK, ktor s zrove podkladom pre prizna-
nie rovne kvalifikcie poda slovenskho kvalifikanho rmca (SKKR) a Eurpskeho kvalifika-
nho rmca (EKR).
Slovensko sa hlsi k eurpskej iniciatve na podporu uznvania vedomost, zrunost a kompetenci
bez ohadu na to, i boli zskan v systme formlneho vzdelvania alebo mimo neho. 140 Doklady
o kvalifikcii maj najneskr v roku 2018 obsahova aj informciu o zodpovedajcej rovni EKR (od
prvej po smu).
Slovensko by teda malo do roku 2018 vytvori hodnovern procedry pre priznvanie kvalifikci
a udeovanie kvalifikanch dokladov, ktor bud rovnocenn bez ohadu na cestu vedcu k nado-
budnutiu predpsanch vedomost, zrunost a kompetenci, teda napr. aj bez ohadu na predch-
dzajce vzdelvanie v kolskom systme. Popri premyslench procedrach a zabezpeen kvality ta-
kchto procedr 141 bude nepochybne potrebn doplni kvalifikan tandardy NSK hodnotiacimi
140
Pozri Odporanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovan neformlneho vzdelvania a informlneho uenia sa.
Dostupn na http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ. do?uri=OJ:C:2012:398:0001:0005:SK:PDF
141
Na podporu ustanovenia procedr uznvania neformlneho a informlneho vzdelvania/uenia sa v lenskch kra-
jinch EU bol vytvoren pecializovan eurpsky portl http://www.cedefop.europa.eu/en/events-and-pro-
jects/projects/validation-non-formal-and-informal-learning/european-inventory. Hodnotiace sprvy za rok 2016
umouj porovnanie pokroku v ustanoven procedr uznvania neformlneho a informlneho vzdelvania/uenia
sa v lenskch krajinch EU.
120
manulmi, aby mohla by hodnovernos priznvania kvalifikci na zklade splnenia predpsanch

vzdelvacch vsledkov bez predchdzajceho formlneho vzdelvania veobecne akceptovan.
3-04.05 Zohadni zmeny zachyten a premietnut sektorovmi radami do NSP a NSK pri obnove
kolskho vzdelvacieho programu, resp. pri pravidelnej revzii ttnych vzdelvacch programov
a bezodkladne aj na portli Internetov sprievodca trhom prce (www.istp.sk).
Zatia o kvalifikcie tvrtho subrmca SKKR o najvernejie reaguj na dopyt po vzdelvacch v-
stupoch bezprostredne poadovanch na pracoviskch, kvalifikcie druhho subrmca s viazan
na formlne sekundrne odborn vzdelvanie a prpravu a zohaduj aj potreby pokraujceho
tdia a nepecifickch odbornch innost, ktor s vchodiskom k uplatneniu na trhu prce aj bez
priradenia k detailnej pracovnej pozcii SK ISCO-08.
kolsk vzdelvacie programy musia jasne deklarova kompatibilitu s kvalifikanmi tandardmi
NSK: bu ich plnm akceptovanm alebo indikovanm odlinosti (napr. v zujme irej profilcie ab-
solventov). Nadobudnutie kvalifikcie (kvalifikci) poda tvrtho subrmca me by komparatv-
nou vhodou kolou ponkanho kolskho vzdelvacieho programu. Me by aj predmetom do-
hody koly a podniku o cielenej prprave iaka pre potreby budceho zamestnvatea. koly teda
bud naalej ponka kvalifikcie poda vzdelvacieho tandardu prslunho tudijnho ueb-
nho programu, ale sbene mu ponka aj kvalifikcie poda tvrtho subrmca SKKR.
ttne vzdelvacie programy musia pri plnovanch periodickch revzich dba o stimulciu kl
k vytvraniu programov o najvhodnejie plniacich obe funkcie inicianho OVP: osobn rozvoj iaka
a prpravu na uplatnenie vo svete prce. Pre prpravu na uplatnenie vo svete prce ako zamestnanca
bud ttne vzdelvacie programy jasne deklarova vzah ku kvalifikcim (a kvalifikanm tandar-
dom) NSK. ttne vzdelvacie programy bud zrove umoova dostaton flexibilitu pre absor-
pciu inovci kvalifikanch tandardov kolskmi vzdelvacmi programami.
Internetov sprievodca trhom prce sa stane hlavnou vstupnou brnou k informcim o svete
prce a trhu prce. Zatia v om nie s premietnut informcie o kvalifikanch tandardoch NSK,
i ke je pre ne vytvoren miesto. Aktualizciu informci v ISTP je potrebn intitucionlne a fi-
nanne zabezpei a stabilizova.
3-04.06 Podporova intitucionalizciu a profesionalizciu sektorovch rd delegovanm kom-

petenci sektorovch rd na etablovan kamenn intitcie psobiace v danom (sub)sektore
hospodrstva (alej sektorov reprezentant) vade tam, kde takto intitcie zskaj mandt
vetkch alebo aspo najdleitejch hrov v sektore pre lohu
zabezpeova informcie o vvoji trhu prce a budcej potrebe zrunost,
vyvja tandardy povolan / zamestnan pre NSP,
zabezpeova, aby kvalifikcie v NSK zodpovedali potrebm zamestnvateov,
vytvra a zabezpeova pracovn skupiny so zastpenm socilnych partnerov a inch rele-
vantnch aktrov na prerokovanie relevantnch otzok.
Sektorov rady vznikli ako ad hoc pracovn skupiny delegovanm predstaviteov dleitch intit-
ci, 142 avak ich mandt je zraniten. Mu by spochybovan intitciami, ktor v nich nie s za-
stpen a s ohrozovan nedostupnosou zdrojov na ich financovanie, kee ich chod hradia pro-
jekty ESF.
142
Najprv vznikali v rezorte prce na podporu tvorby Nrodnej sstavy povolan (pozri http://www.sustavapovo-
lani.sk/sektorove_rady) a aktulne s zkonom upraven ako dobrovon nezvisl profesijn a odborn zdrue-
nie ( 35b zkona . 5/2004 Z. z. o slubch zamestnanosti). V rezorte kolstva vznikli na podporu tvorby Nrodnej
sstavy povolan (pozri http://www.kvalifikacie.sk/sektorove-rady).
121
Vade tam, kde existuje siln organizcia (napr. vzdelvacia intitcia, podnik, klaster, 143 cech, pro-
fesijn a stavovsk organizcia), je vhodn na u delegova zmluvou spojenou so spolufinancovanm
(prpadne i ako vsledok tendra) zodpovednos za taxatvne vymenovan lohy za predpokladu, e
zska mandt vetkch alebo aspo najdleitejch hrov v sektore. Zmluva (a mandt) sa bud
periodicky obnovova, alebo sa neobnov pri nespokojnosti sektora alebo strednch orgnov.
Tmto by sa vytvorilo intitucionlne silnejie zzemie pre prcu pvodne ad hoc vytvorench
pracovnch skupn ako v sasnosti.144
Tieto intitcie by dokonca mohli by aj sprvcami autonmne vytvorench sektorovch fondov
pre odborn vzdelvanie a prpravu na princpe vzdelvaj alebo pla, kee by boli spravovan
dveryhodnm sektorovm hrom poda pravidiel dohodnutch zainteresovanmi sektorovmi ak-
trmi.145
V spoluprci so subjektmi koordincie odbornho vzdelvania a prpravy pre trh prce na celo-
ttnej rovni ( 28 (2) zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave) a pecilne za
asti stavovskch a profesijnch organizci so zkonom ustanovenou vecnou psobnosou k jed-
notlivm tudijnm a uebnm odborom sa vypracuj pravidl pre uzatvranie dohd medzi minis-
terstvami a sektorovm reprezentantom o delegovan kompetenci tkajcich sa sektorovch rd.
Stavovsk a profesijn organizcie tak bud odbremenen od priameho vkonu niektorch funkci
pri sasnom zachovan primeranho dohadu nad ich vkonom. 146
143
Napr. IT Valley v Koiciach (pozri http://www.kosiceitvalley.sk/).
144
Pozri tie Vantuch, J. a kol. (2013): Analza nrodnch systmov kvalifikci vo vybranch krajinch E. Bratislava,
IOV, kapitola 1. 2. 1 (str. 29). Dostupn na http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Dokumenty/analy-
zansk.pdf
145
Takto sektorov fondy s v zahrani ben a nemusia by ustanoven zkonom o OVP.
146
Tam, kde by sa nepodarilo iadnej organizcii zska mandt od ostatnch relevantnch sektorovch hrov alebo ak
by nedolo k dohode o delegovan kompetenci na sektorovho reprezentanta v dsledku pochybnost ministerstiev
o spsobilosti kandidta na sektorovho reprezentanta naplni poadovan lohy, by organizcia a prca sektoro-
vch rd zostala bezo zmien.
122
Cie 3-05 Slad dopytu a ponuky absolventov

Funguj opatrenia na zmierovanie nesladu dopytu a ponuky absolventov strednch odbornch
kl indikatvnym plnovanm a finannou regulciou.

Systmovm problmom vo vetkch krajinch je permanentn nedostatok informci neslad
medzi dynamicky sa meniacimi dopytom a ponukou je prirodzenm stavom a o intitucionlnom
zlyhan sa d vlastne hovori len pri extrmnych prejavoch nesladu. Systmovou chybou, a to je aj
prpad Slovenska, je absencia sstavnho zberu relevantnch dt, chbajca zhoda pecialistov na
tom, ak dta je potrebn zbiera (pozri cie 3-02) a chbajca zhoda na procesoch prevencie (ne-
primeranho) nesladu medzi dopytom a ponukou.
Zkon . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave pozn dve procedry prevencie nes-
ladu medzi dopytom a ponukou absolventov:
finann regulciu zvhodnenm otvorenia iaducich a znevhodnenm otvorenia neiaducich
odborov vzdelvania, 147
priamu regulciu vkonu kl samosprvnymi krajmi pridelenm potu tried prvho ro-
nka. 148
Pre potreby finannej regulcie ministerstvo kolstva v spoluprci s almi intitciami vypracva
zoznam tudijnch odborov a uebnch odborov s nedostatonm potom absolventov pre potreby
trhu prce a zoznam tudijnch odborov a uebnch odborov, ktor s nad rozsah potrieb trhu
prce. Navenm alebo znenm finannho normatvu (o 10 % prspevku za iaka pre prslun
odbor), znenm minimlneho potu iakov na triedu a nakoniec aj motivanm tipendiom pre ia-
kov v nedostatkovom odbore dvalo ministerstvo kolm a zriaovateom jasn preferenn signl.
Zriaovate a koly nemusia repektova takto signl, ale robia tak na kor svojich finannch zdro-
jov. Regulan tlak je teda nepriamy a to je jeho pozitvom.
Negatvom je permanentn spochybovanie zoznamov. Tvorba zoznamov je upraven smernicou
ministerstva kolstva, ktor bola vypracovan v spoluprci so zstupcami stavovskch a profesijnch
organizci, stredia prce, socilnych vec a rodiny, Centra vedecko-technickch informci SR
a ttneho intittu odbornho vzdelvania. Napriek tomu, e sa procedra pre tvorbu zoznamov
stle vylepuje, oba zoznamy mu by v niektorch polokch spochybovan prve pre nedosta-
tok informci o uplatnen (a nie neuplatnen) absolventov. Tak sa napr. me sta, e na trhu ch-
baj absolventi niektorho odboru a zrove je ich mnoho na radoch prce, a teda je ich absol-
ventsk miera nezamestnanosti vysok, ie ich prprava je zrove neiaduca i iaduca. V praxi sa
umouje aj objektivizcia zoznamov intervenciami subjektov koordincie najm ministerstiev,
samosprvnych krajov, stavovskch a profesijnch organizci. Ak sa podar pokroi v skvalitovan
podkladovch dajov a upresni intervenn pravidl, bude po stabilizcii procesov nvrhov a ko-
rekci mon poklada takto zoznamy za dostatone spoahliv, a teda vhodn ako podklad aj pre
razantnejiu intervenciu.
147
V znen zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave odborov s nedostatonm potom absolventov
pre potreby trhu prce a odborov, ktor s nad rozsah potrieb trhu prce.
148
V znen zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave poet tried prvho ronka v dennej forme tdia
v lenen na jednotliv tudijn odbory alebo na jednotliv uebn odbory a poet spolonch tried prvho ronka
v lenen na jednotliv prbuzn tudijn odbory alebo na jednotliv prbuzn uebn odbory.
123
Druhm regulanm nstrojom je priama regulcia vstupu do odbornho vzdelvania a prpravy.

Ministerstvo kolstva je povinn k 30. jnu oznmi samosprvnemu kraju nsobok predpoklada-
nho potu iakov poslednho ronka zkladnch kl149, ktor je v podstate odhadom prtoku iakov
a indikciou finannho zvzku ohadom iakov prvch ronkov v samosprvnom kraji v kolskom
roku zanajcom v budcom kalendrnom roku. Samosprvny kraj mus potom do 31. oktbra ve-
obecne zvznm nariadenm pre stredn koly vo svojej zemnej psobnosti uri poet tried pr-
vho ronka v dennej forme tdia v lenen na jednotliv tudijn a uebn odbory pre prijmacie
konanie pre nasledujci kolsk rok. M pritom zohadni 11 kritri explicitne vymenovanch zko-
nom . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave 150 a prpadn alie kritri uren samot-
nm samosprvnym krajom.
Paralelne s prpravou rozhodnutia o pote tried sa centrlne pripravuje odhad potu iakov pr-
vch ronkov potrebnch pre trh prce v rozdelen poda odborov a jednotlivch krajov. Tto po-
treba je urovan na zklade metodiky vyvinutej projektom ESF Rozvoj strednho odbornho vzde-
lvania. Od samosprvnych krajov sa nsledne poaduje repektova poty iakov v systme dul-
neho vzdelvania a odhad potreby pracovnej sily poda prognzy vvoja na trhu prce PSVR pre-
mietnutej do dodatonej potreby iakov.
Dta makroekonomickho modelu s vak v detailnom rozlenen na kraje a odbory silne zrani-
ten, ve nakoniec ani nemu spoahlivo zachytva loklne/regionlne efekty, a zkonite preto
naraj na informcie a aj rozhodovacie procesy samosprvneho kraja. Na zosladenie rozporov
medzi prognostickmi odhadmi a regionlnymi informciami sa vyuvaj rokovania tzv. regionl-
nych platforiem, v ktorch autori regulcie a regionlni partneri diskutuj a prpadne koriguj daje
generovan prognzou. Korekciou prognzovanej dodatonej potreby iakov vznik konsenzu-
lna oakvan potreba iakov pre jednotliv tudijn a uebn odbory.
Problmom a predmetom sporu medzi samosprvnymi krajmi a predstavitemi zamestnvateov
je nsledn detailnos regulcie vkonov kl. Samosprvne kraje aj s odvolanm na zkon upred-
nostuj regulciu pridelenm potu tried, zatia o predstavitelia zamestnvateov poaduj regu-
lciu pridelenm potu miest pre iakov v lenen jednotlivch uebnch a tudijnch odborov.
V podmienkach demografickho poklesu a obrovskho previsu kapact strednch kl je rozho-
dovanie o pridelen prvch tried brizantnou politickou tmou me ohrozi existenciu koly. Re-
pektovanie poiadaviek v detailnom lenen potu iakov je z tohto hadiska ete horcejou tmou,
pretoe dopad na koly me by ete tvrd a riziko konfliktov vie. Prve preto je rozhodovanie
zaloen na spoahlivch dtach dleit.
Korekcie prognzovanch dt regionlnymi platformami s iste pozitvnym prvkom, ale zrove
aj priznanm systmovej slabiny pvodnho zmeru. Navye, sstredenie detailnho regulanho
tlaku na samosprvne kraje implicitne predpoklad, e akn rdius iaka vyberajceho si kolu
a akn rdius loveka hadajceho zamestnanie koreponduje s administratvnym lenenm ttu.
Tak tomu nie je, ako vidie na existencii loklnych trhov prce spontnne presahujcich hranice kra-
jov v dsledku vplyvu silnho zamestnvatea v primeranej blzkosti bydliska a mobilitu zamestnan-
cov bez ohadu na administratvne lenenie.
Silnou strnkou makroekonomickho prognzovania je indikovanie makrotrendov a upozoro-
vanie na rizik potreby korekci pri tvorbe nrodnch politk, rozhodne vak je vemi nezvykl pou-
va prognostick odhady na rieenie problmov riadenia na mezo- a mikrorovni. Rieenm nie je
ani volanie po uren vkonov kl centrlne. Aj pri prpadnej centrlnej regulcii zostvaj dva
149
31(3) c) zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave.
150
Medzi nimi je pochopitene aj podiel evidovanch nezamestnanch absolventov radom prce spomedzi ab-
solventov prslunej strednej koly, avak nie podiel spene uplatnench absolventov, kee informcie s
len o neuplatnen a nie o uplatnen absolventov.
124
hlavn problmy nedotknut a nerieen: pochybnosti o odhade spoahlivosti detailnho dopytu

ako podkladu pre urenie vkonu kl a nedostaton zujem iakov o niektor odbory a pracovn
pozcie poadovan trhom prce.
Aktulna metodika plnovania a niektormi zamestnvatemi preferovan regulcia na iaka je
teda zjavne prli ambicizna: usiluje o o najdetailnejiu regulciu na zklade dt, ktor pre tento
el nie s plne relevantn, a zrove plne nevyuva ich potencil na eliminciu neprimerane vyso-
kch alebo nzkych plnovanch vkonov kolami, prpadne samosprvami.
Navrhovan opatrenia
3-05.01 Zavies silnejie a diferencovan stimulovanie plnovania vkonov kl v zvislosti od
zoznamov iaducich a neiaducich odborov.
navenm alebo znenm finannho normatvu diferencovane a o 20 % normatvneho pr-
spevku za iaka pre prslun odbor,
umonenm pecifickch regionlnych stimulci.
Problm spoahlivosti odhadu detailnho dopytu treba obs zvenm tlaku na samosprvne kraje
cez silnejiu a variabilnejiu finann stimulciu otvrania iaducich odborov a potlania neiadu-
cich odborov a prognostick dta uplatova len ako indiktory trendu. Prpadn sporn rozhodnu-
tia nebud ma tak radiklny dopad, ako v prpade aktulne poadovanch regulci predpsanm
potom iakov v odboroch, kee regulan tlak cez financovanie je nepriamy.
3-05.02 Vyhodnocova pravidelne dopad rozhodnut samosprvnych krajov o pote otvorench

tried poda nimi prijatho veobecne zvznho rozhodnutia a prognzovanch potrieb trhu
prce.
Prognzovan potreby trhu prce treba chpa ako indiktory trendu a vyuva na nepriamu regu-
lciu vkonov kl vyhodnocovanm dopadu rozhodnut samosprvnych krajov o pote otvorench
tried poda nimi prijatho veobecne zvznho rozhodnutia a odporan vyplvajcich z odhadu
celkovej dodatonej potreby poda prognostickho modelu. Porovnvanie a nsledn regulovanie
na viacronej bze je smerodajnejie a v konenom dsledku innejie ako silie o tvrd regulciu
na ronej bze.
Pre zvenie spoahlivosti dt, najm pre potreby korekcie dodatonej potreby a odhady oa-
kvanej potreby na rovni kraja, je potrebn ma daje o graduate tracking a dajom o zamest-
nanosti iakov priklada viu vhu ako absolventskej miere nezamestnanosti.
3-05.03 Vypracva analzy prin nesladu pre vybran odbory (skupiny odborov) s vysokm ne-
sladom v ponuke a dopyte po absolventoch
longitudinlnym vskumom, vberovm zisovanm mapova postoje iakov v poslednom ro-
nku tdia, v prvom, treom a piatom roku od absolvovania k vznamnm otzkam prechodu
zo koly do prce,
sekundrnou analzou dt o zamestnan v detailnom lenen (napr. v tvorselnej klasifikcii
SK ISCO-08),
vyuitm anonymizovanch informci a podnetov od kl na zklade ich sksenost, o. i. aj
z rozvojovch projektov Stopa naich absolventov ako sa uplatuj absolventi naej SO.
(Pozri opatrenie 3-02.03.)
Problm nedostatonho zujmu iakov o trhom iadan odbory, ktor vyvolva snahy o tvrdiu re-
gulciu prijmania iakov do kl a programov, systmovo svis s problmom obavy z predasnej
125
pecializcie iakov (pozri cie 3-07) a zatia s nedostatonmi kapacitami a innosou celoivot-
nho karirovho poradenstva (pozri cie 3-06). Aby bolo mon inne regulova prtok absolven-
tov na trh prce (napr. vhodne nastavi motivan tipendi) a eli odchodom z pvodnch kari-
rovch ciest (napr. odmietaniu absolventov nastpi na von pracovn pozcie zodpovedajce ich
odbornmu vzdelvaniu a prprave), s potrebn daje o pracovnom zaraden absolventov. Treba
vedie o najviac o vyuvan vzdelvacch vstupov deklarovanch absolvovanm vzdelvacm pro-
gramom a o rizikch a pravdepodobnch princh zmien nzorov iakov na vber vzdelvacej cesty
alebo na nsledn pracovn a karirov preferencie.
126
Cie 3-06 Celoivotn karirov poradenstvo

Funguje efektvny systm karirovej vchovy a celoivotnho karirovho poradenstva.

lohou karirovho poradenstva je pomha obanom akhokovek veku a v ktorejkovek etape ich
ivota identifikova schopnosti, kompetencie a zujmy, aby mohli robi informovan rozhodnutia
a riadi svoje individulne ivotn cesty v oblasti vzdelvania, odbornej prpravy a pracovnho i-
vota. Je dleit rozliova, e poradenstvo zaha podporu v troch rznych rovniach intervencie:
informovanie poskytovanie karirovch informci, t. j. informci o vzdelvacch a pracov-
nch prleitostiach,
profesijn orientcia sluby svisiace s vberom povolania alebo vzdelvania,
karirov poradenstvo klasick dyadick poradensk vzah medzi poradcom a klientom.
Karirov poradenstvo na zkladnch i na strednch kolch m u ns u viac ako 50-ron tradciu,
avak pojem karirov poradenstvo naa legislatva nepozn. Karirov poradenstvo (predtm pro-
fesijn orientcia, vchova k povolaniu a jeho vobe, tudijn a profesijn poradenstvo a i.) bolo
vdy a aj v sasnosti je zkonom chpan ako sas vchovnho poradenstva. Vchovn poradco-
via vykonvaj lohy svisiace s vchovnm poradenstvom vrtane niektorch sluieb karirovho
poradenstva popri svojej hlavnej nplni prce, ktorou je vuba predmetov, pre ktor maj aprob-
ciu. Miera ich vyuovacej povinnosti je o nieo niia ako u tch uiteov, ktor iadnu funkciu na
kole nezastvaj. Za kadch 300 iakov m vchovn poradca na zkladnej i strednej kole vzok
znen o jednu a dve vyuovacie hodiny, najviac vak o tyri. Vchovn poradcovia na plnenie loh
v oblasti vchovnho i karirovho poradenstva teda nemaj dostaton priestor. Navye, psobe-
nie vchovnch poradcov sa prirodzene koncentruje na vyie spomenut prv dve rovne poraden-
stva: poskytovanie informci o vzdelvacch a pracovnch prleitostiach a podporu pri vbere po-
volania (kvalifikcie) alebo vzdelvacej cesty. Sasn stav teda neumouje vchovnm poradcom
tak, ako s asovo a kvalifikane disponovan, poskytova iakom plnohodnotn karirov poraden-
stvo. Aby bolo poradenstvo pre iakov v oblasti profesijnej orientcie efektvne, nesmie sa reduko-
va na rozdvanie informanch materilov o monostiach pokraujceho tdia a len na asistenciu
pri vbere vhodnej koly.
kolsk vzdelvacie programy zatia nevenuj dostaton pozornos oboznamovaniu iakov so
svetom prce. Karirov vchova a vzdelvanie iakov je pritom nevyhnutnm predpokladom pre
zefektvnenie poradenstva i u vchovnch poradcov alebo externch pecializovanch karirovch
poradcov. Paralelne so slubami karirovho poradenstva je teda nevyhnutn v podmienkach kl
zabezpei systematick karirov vchovu a vzdelvanie iakov zameran na rozvoj zrunost po-
trebnch na riadenie spenej a uspokojivej pracovnej kariry. Vznamne sa mus skvalitni aj infor-
man podpora karirovho poradenstva digitlnymi zdrojmi vrtane (online) nstrojov na pomoc
iakom i poradcom pri sebahodnoten a hodnoten profesijnch kompetenci iakov.
Navrhovan opatrenia
3-06.01 Ustanovi explicitne povinnos rozvja zrunosti iakov pre riadenie vlastnej kariry
v ttnych vzdelvacch programoch a povinnos realizova karirov vzdelvanie a vchovu, i u
pecializovanou blokovou formou zameranou na Svet prce" alebo inm vhodnm spsobom
poda existujcej dobrej praxe.
Karirov vchova bude zameran na uenie sa o sebe vo vzahu k prci a uenie sa o svete prce
a sti do rozvoja zrunost potrebnch na riadenie spenej a uspokojivej pracovnej kariry. Medzi
127
zrunosti pre riadenie vlastnej profesijnej drhy patria naprklad schopnos pomenova vlastn siln
strnky a zujmy, vyhadva informcie o trhu prce a povolaniach, vypracova vlastn krtko-
a strednodob pln kariry, robi rozhodnutia ohadom vlastnej kariry, identifikova prleitosti
a zvlda postupy v priebehu karirovho vvinu. koly na vetkch stupoch prostrednctvom ka-
rirovej vchovy a vzdelvania bud podporova rozvoj zrunost na riadenie iakovej vlastnej vzde-
lvacej a profesijnej drhy a plnovanie kariry poda nrodne definovanho rmca. Tieto zrunosti
podporuj samostatnos a neskoriu zamestnatenos iaka, jeho schopnos njs a udra si za-
mestnanie a zvlda karirov zmeny poas celho ivota.
3-06.02 Ustanovi povinnos priameho kontaktu iaka so svetom prce a podporova koly v jeho
zabezpeovan.
Priamy kontakt so svetom prce je nezastupitenou sasou karirovej vchovy a je potrebn, aby
zriaovatelia kl napomhali kolm uskutoova ho napr. formou Da povolania", poas kto-
rho iak strvi u pred dokonenm Z aspo jeden de u zamestnvatea 151 alebo inmi formami
ste v podniku i v podnikovch podmienkach.
3-06.03 Podporova podniky v spoluprci so kolami pri karirovej vchove iakov odpotom v-
davkov (nkladov) na zkonom vymedzen aktivity na oboznamovanie iakov so svetom prce od
zkladu dane.
Daov avy sa bud pri zkonne ustanovenom hornom limite vzahova na expertne navrhnut
a zkonom taxatvne vymenovan aktivity tkajce sa napr.
prezentanch aktivt podnikov na kolch,
krtkych st v podnikoch,
prce na kolskch individulnych a skupinovch projektovch lohch navrhnutch podni-
kom.
3-06.04 Vytvori pracovn skupinu na podporu profesionalizcie sluieb, ktor vyhodnot zahra-
nin a domce modely sluieb karirovho poradenstva a navrhne model zabezpeovania slu-
ieb karirovho poradenstva.
Pri vyhodnocovan prkladov praxe sa treba zamera
na zahranin modely krajn, ktor u boli na Slovensku tudovan (najm na Raksko 152
a Franczsko 153),
na domce modely, napr. adiansky model interaktvneho profesijnho poradenstva 154
a nvrh systmovho rieenia poradenstva na strednch kolch v zriaovateskej psobnosti
Koickho samosprvneho kraja.
Potrebn je preskma podmienky profesionalizcie poradcov a vkonu poradenstva a
151
spenm prkladom zo zahraniia s napr. stage d'observation" vo Franczsku , pozri https://www.service-public.
fr/particuliers/vosdroits/F1882.
152
Rakske sksenosti boli ocenen a premietnut do bodu 5 Deklarcie zo IV. Konferencie k transformcii odbornho
vzdelvania a prpravy na Slovensku z 12. 13. septembra 2016 a mali by by vyuit aj pri realizcii projektu ESF
Dulne vzdelvanie a zvenie atraktivity a kvality OVP.
153
Vhodn je nadviaza na sksenosti v rezorte prce s implementciou systmu bilancie kompetenci , ktor sa osvedil
v karirovom poradenstve vo Franczsku (www.bilanciakompetencii.sk).
154
Informcie o adianskom modeli interaktvneho profesijnho poradenstva s dostupn na www.camip.sk.
128
odhadn objem prce pri zameran poradenstva vchovnch poradcov na informan sluby,
navrhn primeran znenie vzku vchovnch poradcov na vytvorenie poradenskch ka-
pact vchovnch poradcov,
intitucionalizova metodick pracovisko pre profesijn orientciu, zodpovedn za rozvoj
zrunost vchovnch poradcov,
odhadn objem prce pri poskytovan karirovho poradenstva v klasickom poradenskom
vzahu medzi poradcom a klientom a z toho vyplvajce potrebn kapacity karirovch po-
radcov.
3-06.05 Vytvori pracovn skupinu na vypracovanie nvrhu na znenie miery fragmentcie infor-
mci o vzdelvacch prleitostiach a kvalifikcich v poiatonom a alom odbornom vzdel-
van a prprave a na lepie vyuvanie eurpskych zdrojov a nstrojov.
Je potrebn
zabezpei otvoren zdroje dt o vzdelvacch prleitostiach a kvalifikcich spolu so zave-
denm tandardu pre automatick vmenu dt medzi databzami v tejto oblasti a zavies jed-
notn identifiktory v informanch zdrojoch podporovanch z verejnch prostriedkov, a tm
umoni spjanie a porovnvanie informci z rznych rezortov a ich databz,
lepie propagova, napa a sprstupova informcie v portli o vzdelvacch prleitostiach
a kvalifikcich v Eurpe (Ploteus)155 a informcie v Elektronickej platforme vzdelvania do-
spelch v Eurpe (EPALE). 156
155
Pozri portl Learning Opportunities and Qualifications in Europe dostupn na https://ec.europa.eu/ploteus/
156
Pozri https://ec.europa.eu/epale/sk a http://nuczv.sk/o-epale.
129
Cie 3-07 Profilcia uiacich sa

Podporou profilcie uiacich sa zvil status a atraktvnos odbornho vzdelvania a prpravy.

Odborn vzdelvanie a prprava je niekedy vnman ako pln B pre prpad, e sa iakovi (a rodiom)
nepodar uskutoni pln A vstup na gymnzium. Gymnzium je v takomto vnman pre akade-
micky ikovnch iakov a SO pre menej ikovnch, ba a akademicky nespench. Tento pohad
sa silne prejavil v nvrhu podmieni prstup k maturitnmu vzdelaniu priemerom znmok na zklad-
nej kole.157 iaci s najlepm priemerom by poda takejto predstavy ili na gymnzium, iaci s hor-
m priemerom na SO do tudijnch odborov a t s najhorm do uebnch odborov. Tieto predstavy
sce odmietol stavn sd, avak nvrhy takejto regulcie prstupu ku vzdelaniu s horie ne nes-
tavn s principilne pomlen chybnm vnmanm dvodov pre vber vzdelvacej cesty.158 Vo
svetle budceho vvoja na trhu prce a nakoniec u aj vo svetle doterajieho trendu v odbornom
vzdelvan a prprave na Slovensku je dichotmia medzi veobecnm vzdelvanm vedcim ku vyso-
kokolskmu vzdelaniu a odbornm vzdelvanm a prpravou vedcim k pracovnm pozcim bez
potreby vysokokolskho vzdelania neopodstatnen.
Ak pokladme za ciele vchovnho poradenstva a pecializovanho karirovho poradenstva
asistenciu iakom v lepom poznan seba samho a poznan vlastnho potencilu uplatni sa v spo-
lonosti a svete prce, je potrebn pohad na odborn vzdelvanie a prpravu zmeni. Nie akcent na
akademick zrunosti, asto spojen s nedocenenm vznamu praktickej a emocionlnej inteligen-
cie, ale profilcia iaka ako vslednica sbehu jeho osobnch ambci, dispozci a kvality sluieb po-
radenstva m ma rozhodujci vplyv na vber vzdelvacieho programu. iak s identifikovanou per-
spektvou osobnho rozvoja, informovanou vzdelvacou alebo karirovou preferenciou, teda profi-
lovan iak, je subjektom pripravenm pre informovan vber vzdelvacieho programu (a koly),
ktor ho privedie k nadobudnutiu prvej kvalifikcie. Zrove iadna vzdelvacia cesta nesmie by
slepou ulikou bez monosti pokraujceho vzdelvania a po najvyiu rove vzdelania.
Idelom spomedzi vzdelvacch a kvalifikanch systmov je systm s dostatone variabilnou po-
nukou vzdelvacch ciest zodpovedajcich typovm iackym profilcim a s dostatonou prunosou
umoujcou opodstatnen korekcie vberu. Ponuky odbornho vzdelvania a prpravy s potom
ponukami pre profilovanch iakov a s pre nich plnom A a s istou dvkou nadsadenia veobecn
vzdelvanie je plnom B, ktor dva prleitos pre profilov vyzretie ete nerozhodnutm iakom.
Osemron gymnzi, ktor s teraz chybne prezentovan ako vzdelvacia cesta pre talentova-
nch, s v takomto nazeran vhodnou vzdelvacou cestou pre rane profilovanch iakov s napr. v-
raznmi dispozciami pre matematiku.159 Idea osemronch gymnzi pvodne podporovala priro-
dzen profilciu iakov podobne, ako je to v prpade umelecky alebo portovo profilovanch det. Je
vemi vnou chybou nho vzdelvacieho systmu, e v dsledku deficitu uebnch materilov zod-
povedajcich rozvojovm potrebm jednotlivch iakov, a teda nedostatonej kvality vzdelvacieho
157
Postupn degradcia maturitnho vzdelania a strata jeho signlnej hodnoty ako zrelosti a pripravenosti pre pokra-
ujce vysokokolsk tdium je samozrejme vny problm, avak jeho rieenie vyaduje in opatrenia, najm kon-
trolu kvality na vstupe a nie na vstupe do programu.
158
Takto regulcia vstupu na stredn kolu by nepochybne viedla k ete silnejej fetiizcii znmky a viedla by aj k zo-
silneniu tlaku na uiteov a riaditeov na zlepenie znmky zo strany dynamickch rodiov. Znmky s pritom spo-
chybovan ako prediktor budceho karirovho spechu a zmysluplnho uplatnenia v spolonosti.
159
Osemron gymnzi sa na Slovensku objavili u pred rokom 1989 ako reakcia na sksenosti s jasne profilovanmi
iakmi, ktor u vo veku 10 rokov preukazovali mimoriadne dispozcie a aj zujem o matematiku.
130
prostredia, maj zkladn koly problm nleite uspokoji potreby veobecne akademicky vkon-
nejch det. Pre niektorch iakov a ich rodiov je preto osemron gymnzium vyntenou alterna-
tvou, ale nie vdy naplnenou ndejou (pozri cie 1-08).
Dlh formy strednch kl maj opodstatnenie ako prleitos pre adekvtny rozvoj a vzdelvanie
rane profilovanch det, u ktorch nie s pochybnosti o preferencich (prpadne i podpore rodiov),
pre pecializciu a z toho vyplvajce posilnenie vzdelvania v profilujcich predmetoch.
tek od odbornho vzdelvania a prpravy smerom k veobecnmu vzdelvaniu alebo aspo
k tudijnm odborom odbornho vzdelvania a prpravy je naopak obavou z predasnej odbornej
pecializcie. Hoci koly aktulne signalizuj nrast zujmu o odborn vzdelvanie a prpravu, pre-
pad zujmu o uebn odbory je vemi vek. Je to dsledok turbulenci na trhu prce v transforma-
nch 90. rokoch, kedy kolapsy podnikov ohrozovali predovetkm pecializovan robotncke miesta
a tie dsledok chybnch reforiem umoujcich ukonenie tdia bez nleitej kvality. Obava zo
pecializcie sa dokonca sasti prejavuje aj na vysokch kolch v popularite univerzlneho tdia
so irokm uplatnenm, ako je napr. prvo a ekonmia. Ponuka vysokokolskch programov nadv-
zujcich na stredokolsk pecializcie by mohla napomc oslabi obavu z predasnej pecializcie,
pretoe by poskytovala perspektvu pokraujceho vzdelvania a odbornho rastu.
Dobudovanie takejto vertikly je potrebn aj pri remeslch. Nzka popularita remesiel napriek
potencilne soldnemu prjmu je dsledkom straty stavovskej hrdosti a pvodne vysokho statusu
pikovch remeselnkov. Zavedenie intittov majstra remesla na rovni SKKR/EKR 4 a licencova-
nho majstra na rovni SKKR/EKR 6 s otvorenou monosou prstupu k pecializovanmu vysoko-
kolskmu tdiu by mohlo napomc oivenie zujmu o budovanie kariry v remeslch.
Posilnen vertikalita a priestupnos v systme me spolu s dslednejou kontrolou kvality pred
priznanm stupa vzdelania alebo nadobudnutm kvalifikcie vznamne zvi status a atraktivitu
odbornho vzdelvania a prpravy.
Navrhovan opatrenia
3-07.01 Vytvori pracovn skupinu na posdenie monosti vzniku strednch kl s ponukou va-
riety veobecnovzdelvacch a odbornch programov.
Tradin rozliovanie druhov a typov kl u nem tak vznam ako v minulosti. Aj demografick
pokles a potreba odstrni modernizan dlh kl ukazuje na vhodnos vntornej diferencicie (po-
nkanmi rznymi vzdelvacmi programami) pred vonkajou diferenciciou (spravidla vedcou
k ekonomicky nevhodnm malm kolm). V skutonosti u v sasnosti existuj spojen koly po-
nkajce odborn vzdelvanie a prpravu aj gymnazilne programy, i ke v marginlnom pote ia-
kov. Vznik takchto komplexnch kl pome aj zvi priechodnos medzi veobecnm vzdelva-
nm a odbornm vzdelvanm a prpravou pre iakov nespokojnch s vybranm vzdelvacm progra-
mom. To samozrejme nevyluuje existenciu pecializovanch kl, napr. etablovanch gymnzi,
priemysloviek alebo novo budovanch centier odbornho vzdelvania a prpravy ustanovench z-
konom o OVP. Rozhodujcich kritriom pre posdenie vhodnosti diferencicie programov je kvalita
vzdelvacieho prostredia koly, jej spsobilos personlom a materilno-technickm vybavenm sp-
a poiadavky zodpovedajce profilcii iakov.
3-07.02 Vytvori pracovn skupinu na posdenie potencilu novo koncipovanch zkladnch pro-
gramov stredokolskho tdia
profilovan akademick veobecn vzdelvanie s vysoko nronm programom s predpo-
kladom budcej vedeckej orientcie na profilujci vedn odbor (napr. matematika, prrodn
vedy at.),
131
neprofilovan veobecn vzdelvanie (zodpovedajce sasnmu tvorronmu gymnazil-

nemu programu) s monosou profilcie v poslednch dvoch ronkoch,
odborn vzdelvanie a prprava s odbornou maturitou,
odborn vzdelvanie a prprava s vunm listom s 1 a 4 ronm (vrtane 3,5 ronho) pro-
gramom,
nadstavbov tdium s 1,5 ronm programom na zskanie odbornej maturity nadvzujce na
3,5 ron program,
nadstavbov tdium s 2 ronm programom na zskanie odbornej maturity nadvzujce na
kumulatvne (aj modulovo) absolvovan vzdelvanie ekvivalentn 3 ronmu programu,
odborn vzdelvanie a prprava s odbornou maturitou a vunm listom len ako zvltny pr-
pad prepojenm na kvalifikan tandard NSK,
pomaturitn vzdelvanie len v zkom prepojen na trh prce.
Vo veobecnom vzdelvan bud v ponuke vysoko nron profilujce vberov programy pre pro-
filovanch iakov (pecializujcich sa na niektor odvetvia vedy) a veobecnovzdelvacie tdium
pre iakov bez vraznch vedeckch ambci alebo pre iakov, ktor sa ete nechc alebo nevedia
pecializova, a preto im nevyhovuje odborn vzdelvanie a prprava a ktorm ani nevyhovuje prli
nron alebo rane pecializovan veobecn tdium. Takto iaci bud mc zavi odborn vzde-
lvanie a prpravu aj po neskorom vstupe do. Odbory ponkajce aj maturitu aj vun list (tzv.
K odbory poda tatistickej klasifikcie) by mali prejs dkladnou revziou a bu poskytova len
vun list (a by klasifikovan ako H odbory) alebo len odborn maturitu (M odbory), alebo
odborn maturitu a zrove vun list len po preukzan kompatibility s relevantnm kvalifikanm
tandardom NSK, predovetkm tvrtho subrmca SKKR.
3-07.03 Vytvori ponuku jedno a dvojronch programov (prpadne aj modulov) so silnm po-
dielom praktickho vyuovania.
Tieto programy bud prioritne zameran na nadobudnutie trhom dopytovanch mench kvalifi-
kci poda tvrtho subrmca SKKR ako alternatva na splnenie desiateho roku povinnho vzdel-
vania pre iakov s malm zujmom o doteraz existujce dlhie programy. Aj takto programy pred-
pokladaj monos pokraujceho tdia a menie kvalifikcie mu by vchodiskom k nadob-
daniu alch kvalifikci v budcnosti. Hlavne vak maj redukova riziko vypadnutia iakov zo vzde-
lvacieho systmu bez akejkovek kvalifikcie.
3-07.04 Vytvori pracovn skupinu na podporu vzniku prakticky orientovanch tercirnych pro-
gramov nadvzujcich na odborn maturitu.
Pre pokraujce tdium profilovanch iakov v odbornom vzdelvan a prprave bude vytvoren
ekvivalent programov univerzt aplikovanch vied ponkajcich pecializujce vzdelvanie 160 so sil-
nm podielom prpravy v praxi a dostaton ponuka profesijne orientovanch bakalrskych progra-
mov zameranch na uplatnenie na trhu prce. Vertikla pokraujceho tdia sa bude riei vo vzbe
160
Vysokokolsk intitcie tohto typu (napr. Fachhochschule v Nemecku a Raksku alebo Hogeschool v Holandsku)
pouvaj ako anglick ekvivalent svojho nzvu nzov University of Applied Science. Univerzity aplikovanch vied s
prakticky orientovan, ponkaj vysok podiel prpravy v podnikoch a s podnikmi aj asto zko spolupracuj v ob-
lasti vskumu. Ak by takto vysok koly vznikli aj u ns, nemali by sa zaobera bdateskm vskumom a mono by
ani nemuseli robi veobecn aplikovan vskum, ale urite by mali excelova v pecifickom aplikovanom vskume
s praktickmi ciemi a jasnou aplikciu vsledkov, vykonvanom predovetkm na zklade kontraktu s podnikovou
sfrou.
132
na zmeny vo vysokom kolstve (pozri cie 5-07). Ponuka postsekundrneho odbornho vzdelvania
a prpravy sa bude prioritne zlepova podporou vzniku prakticky orientovanch tercirnych progra-
mov.
3-07.05 Vytvori medzirezortn pracovn skupinu na vypracovanie nvrhu na zavedenie intit-

tov majstra remesla na rovni SKKR/EKR 4 a licencovanho majstra na rovni SKKR/EKR 6 a vybu-
dovanie potrebnej infratruktry.
Vznik karirovej vertikly pre absolventov odbornho vzdelvania a prpravy s vunm listom, pre-
dovetkm pri remeslch, je nevyhnutn pre podporu posilnenia stavovskej hrdosti remeselnkov
a oivenie zujmu o budovanie kariry v remeslch. Je tie prleitosou pre intervenovanie v pro-
spech podpory skvalitovania sluieb. Pracovn skupina za asti pecialistov navrhnutch Sloven-
skm ivnostenskm zvzom a Slovenskou ivnostenskou komorou, s podporou alch pecialistov
z cechov, komr a spoloenstiev nastav pravidl pre vykonvanie majstrovskch skok, uznvanie
majstrovskej spsobilosti (naplnenie tandardu), poskytovanie majstrovskho vzdelvania a v spo-
luprci s ministerstvami navrhne potrebn legislatvne pravy (pozri tie opatrenie 3-03.05).
133
Cie 3-08 Vzdelvanie v pracovnom prostred

Zvil sa podiel vzdelvania v pracovnom prostred (VVPP) 161 prostrednctvom flexibilnejieho pr-
stupu k dulnemu vzdelvaniu a prostrednctvom irej a adresnejej daovej stimulcie podni-
kov na podporu ich zapojenia do praktickho vyuovania.

V odbornom vzdelvan a prprave na Slovensku je potrebn vyjasni si zkladn vec: prprava na
k mladej pracovnej sily mus by prioritne vecou podniku, a nie ttu. tt ju jednak nezvlda
a udranie konkurencieschopnosti podniku ani nie je, striktne vzat, vecou daovch poplatnkov.
Najsilnejm momentom systmu dulneho vzdelvania je uvedomenie si faktu, e potrebu pra-
covnej sily si najlepie odhadne a jej praktick prpravu si najlepie zabezpe podnik sm. tt len
s akosami (a indikatvne) odhaduje budcu potrebu pracovnej sily, na rozdiel od podniku samot-
nho. Aj pre bohat tty je problmom zabezpei prpravu pracovnej sily v kolch tak, aby zod-
povedala najnovm technologickm poiadavkm a najaktulnejej debe prce v podnikoch.
Samozrejme je rozumn, aby bol tt v prprave novej pracovnej sily podnikom npomocn, pretoe
aj daov poplatnci maj zujem na zdrav podnikovej sfry, ktor tt stabilizuje. Spsoby tejto
podpory s vak v rznych krajinch rzne.162 Zhoda je vak na tom, e vzdelvanie v pracovnom
prostred (work based learning) je vemi inn a treba ho preferova.
Tradin dulne vzdelvanie tak, ako ho poznme napr. z Nemecka, je len jednm z prkladov
vzdelvania v pracovnom prostred (VVPP), podobne ako nm bolo uovsk kolstvo u ns pred ro-
kom 1989 a ako nm je aj n aktulny model dulneho vzdelvania zaveden zkonom . 61/2015
Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave. Vetky tri uveden prklady maj spolon to, e teoretick
prprava prebieha v kole a praktick prprava do znanej miery v podniku. To je charakteristick aj
pre model vzdelvania v pracovnom prostred na zklade spoluprce kl a podnikov pri zabezpe-
ovan praktickho vyuovania zaloenej zmluvou medzi podnikom a kolou, ktor sa u ns bene
vyskytovalo u pred prijatm zkona . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan a prprave. Je vcelku
prirodzen, e sa vo vyjadreniach na verejnosti vetky takto alternatvy VVPP zjednoduene ozna-
uj ako dul. Dul v roku 1989, dul tesne pred rokom 2015 a dul poda zkona z roku 2015 sa
vak fundamentlne lia navzjom a fundamentlne sa lia aj od dulu nemeckho typu.
Hoci sa pri duli na Slovensku vea hovor o zamestnvateoch, nie je to vlastne korektn, pre-
toe zazmluvnen uiaci sa nie s zamestnancami podniku tak, ako je to v tradinom dule nemecky
hovoriacich krajn, ale s regulrnymi iakmi podnikom zazmluvnenej SO. Tto odlinos je zvan
a bolo by sprvne terminologicky rozliova tradin dul nemeckho typu a slovensk dul za-
veden v roku 2015.
Poriadok v terminolgii nie je samoeln, pretoe umouje aj vyjasni si, o je pre potreby do-
mceho dulu principilne dleit. Je to prepojenie praktickho vyuovania s relnou praxou,
teda vlastne realizcia praktickho vyuovania v podmienkach blzkych budcim pracovnm pod-
161
Tto formulcia a skratka VVPP je navrhnut ako ekvivalent v medzinrodnom diskurze vemi frekventova-
nho anglickho termnu work based learning a skratky WBL. Pouit bola u aj v textoch slovenskho
predsednctva EU, napr. Slovensko: OVP pod drobnohadom, dostupn na http://www.cedefop.eu-
ropa.eu/en/publications-and-resources/publications/8102.
162
V zsade existuj tri typov modely, v zvislosti od dominantnho prvku (tt, profesijn a stavovsk organi-
zcie, trh) a Slovensko prve riei dilemu. ku ktormu modelu organizcie inicianho odbornho vzdelvania
a prpravy a akm spsobom sa prikloni. (Pozri cie 3-10.)
134
mienkam v podniku, ie vzdelvanie v pracovnom prostred (VVPP/WBL). Je preto rozumn fi-

nanne podporova aj alie formy VVPP, a napr. aj krtke ste iakov mimo systmu dulneho
vzdelvania v podnikoch.
Slovensk dul je kompromisnm rieenm medzi poiadavkami zamestnvateov zska vplyv na
praktick vzdelvanie, ale nezaviaza sa k plnej zodpovednosti i dokonca k zamestnaniu vzdelva-
nch tak ako to robia podniky v tradinom duli. as uke, i sa iackym a nie zamestnaneckm
statusom nestrca dleit faktor spechu dulu. Opatrnos podnikov pochopitene svis aj s tm,
e kontrahovan iaci na Slovensku s primlad.163 Hoci zkon . 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelvan
a prprave je prelomov, alie sflexibilnenie slovenskho dulu je nevyhnutn.
Hlavn pozitva slovenskho dulu s tieto:
otvorili sa dvere iniciatve podnikov. Mu nborova iakov zkladnch kl a zaisti si ueb-
nou zmluvou s nimi a zmluvou s vhodnou SO, e praktick vyuovanie kontrahovanch ia-
kov bude plne zodpoveda ich potrebm,
Ministerstvo financi akceptovalo daov incentvy ako nstroje vzdelvacej/socilnej poli-
tiky, m sa zlomilo dlhoron tabu. Poda znenia pvodnho zkona o odbornom vzdelvan
a prprave (184/2009 Z. z.) bolo mon vdavky na innos stredsk praktickho vyuovania
a na prevdzku strednej odbornej koly uplatni ako daov vdavok (nklad) len vtedy, ak to
bolo nad rmec poskytnutch normatvnych finannch prostriedkov. Tto prava efek-
tvne brnila vpadkom z platby korportnej dane, avak zrove brnila aj podpore skvalit-
nenia vyuovania na kolch zo strany podnikov. Teoreticky bolo vetko potrebn hraden
ttom, avak nedostatone, kee normatvy na iaka (prspevky ttu) s nzke,
zkon umouje soldnu finann stimulciu iakov pre vstup do dulu (nezanedbaten pr-
jem v porovnan s inmi iakmi),
dul je prnosom pre koly, ktor trpia nedostatkom iakov, ak im partnersk podnik zabez-
pe prsun iakov, ktorch by inak nezskali a aj pre koly, ktor dovtedy nemali partnerov
pre spoluprcu pri poskytovan praktickho vyuovania.
Hlavn nevhody slovenskho dulu s tieto:
dul nie je dostatone atraktvny, pretoe reforma nereflektuje obavy iakov a ich rodiov
z ranej pecializcie a nevytvorila sa jasn ponuka vertikly pecializovanho profesijnho
rastu (napr. a po tercirnu rove vzdelania),
zkon priniesol finann stimuly iakom a podnikom vstupujcim do dulu, ale nepriniesol
finann stimuly aj pre koly,
pre koly, ktor maj dostatok iakov a zabehan partnerstvo s podnikmi, zkon prina ne-
vhody: km prv si podmienky spoluprce upravovali zmluvne poda vzjomnch potrieb,
v novej situcii s znevhodnen potrebou prispsobi sa regulcim systmu dulneho
vzdelvania,
dul vyaduje zmeny v plnovan a organizcii vlastnej prce koly (dopad na poty majstrov
a uiteov v zvislosti od potu iakov s podpsanou uebnou zmluvou s podnikom), zosla-
ovanie odlinch kurikl dulu a nedulu vrtane potencilne konfliktnej organizcie
tried 164 a napr. aj potrebu dohliada na dul v podniku, pretoe kola v konenom dsledku
163
Pre porovnanie, priemern vek uiacich sa, ktor vstupuj do dulu v Nemecku je 19,7 roka. Aj u ns potrebujeme
vytvori podmienky pre neskor vstup do dulu.
164
Aj iaci, ktor nepodpsali uebn zmluvu s podnikom musia by vzdelvan poda zvznch vzorovch uebnch
plnov a vzorovch uebnch osnov, ak to vyaduj potreby zabezpeenia dulu na kole.
135
zodpoved za iakov aj za ich vsledky, a mus preto istm spsobom participova aj na prak-
tickom vyuovan zabezpeovanom podnikom,
za neposkytovan praktick vyuovanie m kola opodstatnene krten prjmy zo ttneho
rozpotu, ale za nov povinnosti ich nezskava,
daov stimuly pre podniky nie s dostatone jasn, nevyluuj spory o opodstatnenos da-
ovch vdavkov 165 a zatia nezahaj stimuly pre zamestnanie absolventov,
uzatvranie uebnch zmlv na zaiatku tdia je vhodn pre niektor odbory, kde sa prak-
tick vyuovanie d poskytova od zaiatku tdia (napr. v slubch), avak nie pre odbory
technologicky nron alebo s vrobnmi podmienkami nevhodnmi pre zaiatonkov
a vemi mladch iakov,
nie je dorieen dohad nad kvalitou praktickho vyuovania, profesijn a stavovsk organi-
zcie nemaj dostatok pecialistov, aby mohli garantova kvalitu tak, ako je tomu v tradinom
duli a ani kolsk inpekcia nem na to pecialistov, ak by chcel tt uplatova tradin kol-
sk prstup,
zatia o podnik mus preukza detailn materilno-technick, odborn a personlnu pripra-
venos na poskytovanie praktickho vyuovania a jeho pracovisko praktickho vyuovania
podlieha certifikcii, nemus svoju spsobilos preukza vytvorenm vlastnho vzdelvacieho
programu (od ktorho by sa odvjalo aj adekvtne materilno-technick zabezpeenie praco-
viska praktickho vyuovania),
hoci je najm v vodnch fzach implementcie dulu uiton, e tt zabezpeuje tvorbu
zvznch vzorovch uebnch plnov a vzorovch uebnch osnov, vypracovanch minister-
stvom kolstva v spoluprci s prslunmi stavovskmi a profesijnmi organizciami, silie
o jednotn rozsah a obsah praktickho vyuovania v jednotlivch odboroch tdia me by
prekkou absorpcie osvedenej zahraninej praxe,
hoci mal a stredn podniky alebo ivnostnci nie s zkonom znevhodnen, aktulne je z-
kon vhodn pre vek podniky, najm tak, ktor u maj s praktickm vyuovanm skse-
nosti a km sa nedobuduje infratruktra na podporu malch a strednch podnikov (MSP),
online poradenstvo a online provanie ponuky a dopytu bud MSP znevhodnen pre vstup
do dulu nedostatkom vlastnch kapact.
Napriek vraznmu pokroku v reformovan odbornho vzdelvania a prpravy od roku 2008 s po-
trebn alie zmeny na podporu vzdelvania v pracovnom prostred, jednou z alternatv ktorho je
dul poda aktulneho zkonnho vymedzenia.
Navrhovan opatrenia
3-08.01 Stimulova finanne (napr. z prostriedkov vylenench na rozvojov projekty) podporu
spoluprce koly a podniku pri VVPP a pecilne podporu dulu a v normatve financovania SO
zohadni nov vkony SO pri zabezpeovan dulu.
Veobecne vldne nespokojnos s krtenm finannho normatvu kolm za nevykonvanie pra-
covnho vyuovania. Tak predstavitelia zamestnvateov, ako aj zriaovatelia a samotn koly toto
opatrenie vnmaj ako demotivujce. Toto krtenie je vak systmov a nmietka dvojitho finan-
165
Naprklad pre podniky, ktor boli zvyknut vrazne podporova koly nad rmec poskytnutch normatvnych finan-
nch prostriedkov me by nov prava v konenom dsledku nevhodn.
136
covania praktickho vyuovania je opodstatnen. Nesystmov je naopak neocenenie novch vko-

nov kl pri implementcii dulu. Rozvojov projekty bud stimulova spoluprcu a pokrva tar-
tovacie jednorazov nklady a prava normatvu bude nsledne pokrva nov nklady vyvolan
dulom.
3-08.02 Rozri poskytovanie daovej avy podnikom aj na poskytovanie praktickho vyuova-

nia poda vzorovho uebnho plnu a vzorovch osnov vyvinutch pre potrebu dulneho vzde-
lvania aj na iakov bez podpsanej uebnej zmluvy.
Podstatn je programov zhoda a poskytovanie VVPP podnikom. Novelizciou zkona . 61/2015 Z.
z. o odbornom vzdelvan a prprave sa za iakov vzdelvanch v systme dulneho vzdelvania
bud povaova aj t iaci, ktor maj uzatvoren uebn zmluvu, aj t, ktor ju (ete) nemaj, ale
vzdelvaj sa poda vzorovch uebnch plnov a vzorovch uebnch osnov vypracovanch minis-
terstvom kolstva v spoluprci s prslunmi stavovskmi a profesijnmi organizciami pre potreby
dulu. 166
3-08.03 Vytvori pracovn skupinu na preskmanie monosti a nastavenie podmienok na prizna-

nie daovch stimulov za poskytovanie vzdelvania v pracovnom prostred (VVPP) u na zklade
zmluvy koly s podnikom, bez potreby uzatvra uebn zmluvu medzi podnikom a iakmi.
V prpade kvalitnej, obojstranne pozitvnej intitucionlnej spoluprce koly a podniku bude uzat-
vranie individulnej uebnej zmluvy podniku s rodiom/iakom ete len vstupujcim do odbornho
vzdelvania a prpravy nadbyton. alie rozrenie daovch stimulov na vetky formy VVPP me
prispie k prunejiemu reimu poskytovania kvalitnho praktickho vyuovania. Nakoniec pre kva-
litu absolventa nie je dleit, i m uzatvoren uebn zmluvu s podnikom, ale i je mu podnikom
poskytovan dohodnut VVPP.
3-08.04 Umoni v prpade malho podniku do 10 zamestnancov poskytovanie praktickho vyu-

ovania podnikom na zklade zmluvy koly s podnikom bez potreby certifikova pracovisko prak-
tickho vyuovania a bez potreby uzatvra uebn zmluvy. Vyuva rozvojov projekty aj na
podporu spoluprce kl s takmito podnikmi a tie na spoluprcu s ivnostnkmi.
Napriek tomu, e zkon pamt na avu predovetkm malm podnikom v svislosti s povinnosou
preukza spsobilos pre poskytovanie praktickho vyuovania ( 12 (4) zkona . 61/2015 Z. z.
o odbornom vzdelvan a prprave), km sa nedobuduje infratruktra na podporu malch a stred-
nch podnikov (MSP), bude pre podporu vstupu MSP do dulu potrebn eliminova ich nedostatok
vlastnch administratvnych kapact. V spoluprci so kolou a napr. aj s podporou rozvojovho pro-
jektu (pozri opatrenie 3-08.01) sa daj takto problmy ahie prekona.
3-08.05 Podporova poskytovanie VVPP podnikmi aj na gymnzich, priemyslovkch a vysokch

kolch analogickmi daovmi stimulmi.
Je potrebn, aby VVPP nebolo vnman len ako vzdelvanie pre manulnych pracovnkov, ale ako
vyia kvalita vzdelvania na ktoromkovek stupni vzdelvania.
166
Striktne vzat ani v jednom prpade nejde o ekvivalent tradinho dulu, kee vzdelvajci sa v slovenskom duli
nemaj uzatvoren pracovn zmluvy a nie s zamestnancami podniku, ale iakmi koly. Z uebnej zmluvy nevypl-
vaj podniku pracovno-prvne zvzky pre budcnos.
137
3-08.06 Zavies 3,5 ron uebn odbory v systme dulneho vzdelvania.

Zavedenm 3,5 ronho tdia v systme dulneho vzdelvania sa umon poas zverenej fzy
polronho odbornho rozvoja jednak zvi zrunos iaka a jednak kompenzova podniku as vy-
naloench nkladov vaka predpokladanej kvalitnej produktvnej prci iaka. Opatrenie me zv-
i atraktivitu dulu pre kapitlovo slabie podniky.
3-08.07 Zavies intitt firemnej koly.

Podnik (vrtane podnikov v konzorciu) ktor je zriaovateom koly zabezpeujci praktick vyuo-
vanie formou VVPP aj teoretick vzdelvanie bude ma nrok na rovnak daov stimuly ako podnik
v systme dulneho vzdelvania a nebude podlieha certifikcii pracoviska praktickho vyuova-
nia stavovskou alebo profesijnou organizciou. Me a nemus uzatvra uebn zmluvy so iakmi.
Pri podniku so kolou zaradenou do siete je nadbyton poadova oba uveden intitty vyado-
van pri podnikoch v duli.
3-08.08 Spja ponuku dulneho vzdelvania s propagciou alebo i ponukou perspektvneho od-
bornho rastu (vun list, odborn maturita, majster remesla, licencovan majster) a s vymedze-
nm podmienok pokraujceho tdia v profesijnch programoch vysokch kl.
Tlak zamestnvateov na vasn pecializciu bude mon z ich strany vyvi ponukou perspektvy
odbornho rastu a podpory pokraujceho vzdelvania. V spoluprci s profesijnmi a stavovskmi
organizciami bud zabezpeen majstrovsk skky na priznanie kvalifikcie (a titulu) majster re-
mesla na rovni EKR/SKKR 4, licencovan majster na rovni EKR/SKKR 6 (pozri opatrenie 3-07.05).
3-08.09 Ustanovi pracovn skupinu na nov pravu daovho stimulu a zvi pri tom aj alter-
natvny prstup taxatvnym vymedzenm nrokov na daov stimuly a tie nvrh bonusu podniku
za vychovanie iaka, ktor sa zamestn v tudovanom odbore.
Bude potrebn posilni daov stimuly aktulne ustanoven zkonom . 595/2003 Z. z. o dani z pr-
jmov v 17 odseku 37 a zadefinova ich tak, aby boli vylen spory ohadom opodstatnenosti v-
davkov. Mu zaha aj (perspektvne zvaovan) bonus za vchovu absolventov, ktor sa zamest-
naj v odbore.
Zkonom sa taxatvne ustanov, ak nklady na podporu odbornho vzdelvania formou VVPP s
daovo uznaten, medzi takto poloky sa zaradia aj nklady sekundrne svisiace so vzdelvanm,
napr. nklady vynaloen podnikom na propagciu odbornho vzdelvania a prpravy alebo na pod-
poru zahraninej mobility uiacich sa. Prpadne, na zklade diskusie o oprvnench nkladoch bud
navrhnut vyie sumy na znenie zkladu dane daovnka, ktor poskytol praktick vyuovanie
iakovi v minimlnom ustanovenom objeme hodn (v sasnosti 200 a 400 hodn).
138
Cie 3-09 Podpora alieho vzdelvania dospelch

Vaka vhodnm podpornm nstrojom sa zvil podiel dospelej populcie v celoivotnom vzde-
lvan.
Dohodou lenskch krajn E 167 bol v roku 2009 navrhnut cie dosiahnu v roku 2020 15-percentn
podiel dospelch v celoivotnom vzdelvan. Slovensko si zvenie asti populcie na celoivot-
nom vzdelvan na 15 % 168 stanovilo ako cie pre rok 2015 dokonca u v roku 2007.169 V roku 2015
vak v tomto ukazovateli 170 Slovensko dosiahlo len 3,1 % hlboko pod priemer E 28 s 10,8 %, m
dosiahlo spolu s Chorvtskom tret najhor vsledok, po Rumunsku a Bulharsku. Slovensko je dlho-
dobo pod hodnotou 5 %, o v porovnan s eurpskym ldrom Dnskom (33,1 %) a ldrom spomedzi
novch lenskch krajn Estnskom (12,4 %) otvra potrebu intervencie v tejto oblasti. Okrem ana-
lzy prin, treba pristpi aj k dlhodobo odkladanej finannej podpore vzdelvania dospelch.
Navrhovan opatrenia
3-09.01 Vypracova analzu prin nzkeho podielu dospelho obyvatestva vo vzdelvan a na-
vrhn oblasti vzdelvania, predovetkm tak, ktor zvyuj potencil zamestna sa alebo udra
si zamestnanie a v ktorch je preto vhodn zavies podporn finann schmu.
Nzky podiel dospelch vo vzdelvan vyaduje zodpoveda dve otzky. V prvom rade je potrebn
overi, i nie s daje vberovho zisovania skreslen nedorozumeniami pri kladen otzky anke-
trmi. Bez ohadu na to, e je dvodn predpoklada, e nai respondenti chpu vzdelvanie a pr-
pravu uie v porovnan s respondentmi v inch krajinch, potreba podpory vzdelvania dospelch
je nesporn. Demografick pokles bude stle urgentnejie vyadova zamera sa na pracovn silu
strednho veku. Mohutn genercie naroden v sedemdesiatych rokoch maj pri dobre orientova-
nom alom vzdelvan vysok potencil zareagova na meniaci sa dopyt na trhu prce. Je potrebn
identifikova perspektvne oblasti vzdelvania a podporova dopyt po relevantnch kurzoch a tm
aj generovanie ponuky vhodnch kurzov.
3-09.02 Ustanovi podmienky a postup zavedenia, ako aj administrcie

individulnych vzdelvacch tov v hodnote 200 eur pre jednotlivcov mimo formlneho
vzdelvania,
25 % odpotu vdavkov na vzdelvanie zamestnancov od zkladu dane pre firmy.
S podporou vzdelvania formou vzdelvacch tov s dlhoron sksenosti v zahrani a s podob-
nou formou podpory mme u sksenosti aj u ns. V rmci aktvnej politiky trhu prce sa v projekte
167
Pozri referenn hodnoty (benchmarky ET 2020) v dokumente Strategick rmec pre eurpsku spoluprcu vo
vzdelvan a odbornej prprave, dostupn na http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CE-
LEX:52009XG0528(01)&from=SK.
168
Pozri hlavn cie (bod 4. 1) v Nvrhu stratgie celoivotnho vzdelvania a celoivotnho poradenstva, dostupn na
http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=6639
169
Vlda podporila tento cie schvlenm Nvrhu stratgie celoivotnho vzdelvania a celoivotnho poradenstva uz-
nesenm . 382 z 25. aprla 2007.
170
Populcia 25 a 64 ronch vo vzdelvan a prprave poas tyroch tdov pred zberom dt vo vberovom zisovan
pracovnej sily (VZPS), vetky daje poda Eurostat [trng_lfs_01].
139
RE-PAS 171 umouje bezplatn prstup k vzdelvaniu uchdzaom o zamestnanie registrovanm na

rade prce. Cieom navrhovanho opatrenia je vlastne rozri cieov skupinu beneficientov
alieho vzdelvania na vetkch dospelch s ukonenm formlnym vzdelvanm. Na kurzy akredi-
tovan ministerstvom kolstva poda zkona o celoivotnom vzdelvan, a neakreditovan, ale pre
tento el registrovan a vhodne zverejnen kurzy (napr. aj na portli EPALE) s potencilom zvi
zamestnatenos absolventa by bolo umonen zska prspevok raz rone na pokrytie alebo znenie
ceny kurzu.
Cieom daovho odpotu vdavkov (nkladov) na vzdelvanie je podpora daovnkov, ktor re-
alizuj a zabezpeuj vzdelvanie pre svojich zamestnancov. Odpoet me vyui daovnk, na re-
alizciu a zabezpeenie alieho vzdelvania zamestnancov, v svislosti s ktorm mu vznikaj v-
davky (nklady), ktor za ustanovench podmienok me optovne odpota od zkladu dane. Da-
ov odpoet m motivova podniky ku vzdelvaniu, ktor umouje zvi vlastn konkurencie-
schopnos, ale i prispieva k rozvoju vedomostnej ekonomiky.
171
Pozri http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-na-trhu-prace/repas.html?
page_id=566936
140
Cie 3-10 Nov syntza odbornho vzdelvania

Konzistentn systm odbornho vzdelvania a prpravy mladej pracovnej sily je vytvoren synt-
zou domcej tradcie a zahraninch sksenost (nov syntza s vyuitm najlepch sksenost ne-
meckho, franczskeho, anglosaskho a nho systmu).

Hoci sa sekundrne odborn vzdelvanie a prprava na Slovensku vznamne reformuje, nebola zod-
povedan nasledujca zkladn otzka: Chceme si zachova tradin eskoslovensk model, zalo-
en na poskytovan odbornho vzdelvania a prpravy na kolch v silnom prde tudijnch a ueb-
nch odborov, viac i menej pod kuratelou ttu, a teda sa inpirova skr etatistickmi modelmi
ttov s trhovou ekonomikou (ako napr. Franczsko) alebo chceme znovu vybudova korporativis-
tick model, ktor je zaloen na dohode socilnych partnerov a silnom vplyve komr a cechov (ako
napr. v Nemecku), i chceme posilni prvky anglosaskho modelu, v ktorom sa tt sstreuje na
povinn kolsk dochdzku a veobecn vzdelvanie, priom poskytovanie odbornho vzdelvania
je vecou trhovch sl a alieho vzdelvania?
V prpade istho modelu prvho typu by bolo nutn urchlene kompenzova modernizan dlh
a vybavi koly tak, aby mohli poskytova kvalitn praktick vyuovanie pod dohadom ttu a vybu-
dova ttne a verejn kapacity pre riadenie a vskum odbornho vzdelvania a prpravy. Samo-
zrejme, pre koly by bolo aj v tomto modeli partnerstvo s podnikmi pri podpore poskytovania prak-
tickho vyuovania zsadne dleit, avak tt by si zachoval dominantn dohad nad poskytova-
nm a financovanm odbornho vzdelvania a prpravy.
V prpade istho modelu druhho typu by bolo potrebn zmeni postoj naich podnikov k za-
bezpeeniu si pracovnej sily a zvi aj monos, podobne ako v tradinom duli, previaza vzdel-
vanie s pracovnou zmluvou. Bolo by pritom nevyhnutn vrazne dobudova vzdelvacie kapacity
v podnikoch a nadpodnikovch trningovch centrch (teda dokonca budova tril a nie dul)
v rii profesijnch a stavovskch organizcii. Najm vak by bolo nevyhnutn dramaticky zvi od-
born kapacity predstaviteov zamestnvateov, potrebn na zabezpeenie kvality pracovnho vyu-
ovania poskytovanho mimo koly. V naich sasnch podmienkach nepovinnho lenstva v ko-
morch a analogickch organizcich nie s na to vytvoren ani kapitlov a ani personlne pod-
mienky.
V prpade istho modelu tretieho typu by ilo o vemi radiklnu reformu formlneho vzdelva-
cieho systmu, predovetkm strednch odbornch kl, posilnenie veobecnho vzdelvania a od-
sunutie vstupu do odbornho vzdelvania a prpravy do neskorieho veku. Napriek zjavnej nekom-
patibilite s nam doterajm modelom vak me by prve tento model impulzom ku sflexibilneniu
zskavania kvalifikci, ktor ns aj tak nevyhnutne ak a na ktor vetky krajiny E (a nielen E)
reaguj tvorbou nrodnho kvalifikanho rmca, revziou kvalifikanho systmu a tvorbou tan-
dardov zaloench na vzdelvacch vstupoch.
Slovensko po prechode na trhov ekonomiku paradoxne erp zo sksenost krajn vetkch
troch modelovch typov. Pri vzniku sektorovch rd a tvorbe Nrodnej sstavy povolan so tan-
dardmi zamestnan/povolan sa Slovensko inpirovalo vo Vekej Britnii (www.sustavapovolani.sk),
pri zaveden istch prvkov dulu vo vajiarsku, Raksku a Nemecku (zkon . 61/2015 Z. z. o od-
bornom vzdelvan a prprave) a pri implementcii systmu bilancie kompetenci v karirovom po-
radenstve pre uchdzaov o zamestnanie vo Franczsku (www.bilanciakompetencii.sk). Vetky tieto
podnety zo zahraniia s inpiratvne, ale na to, aby sa mohol slovensk systm odbornho vzdel-
vania a prpravy kvalitatvne rozvin a optimlne fungova, je potrebn navrhn konzistentn mo-
del vhodn syntzu tch prvkov, ktor chceme prebra. Treba si vak aj vyjasni, ak doterajie
zahranin sksenosti do novej syntzy neprevzia.
141
Navrhovan opatrenia
3-10.01 Vytvori pracovn skupinu pre prpravu definitvneho rozhodnutia o koncepnom rmci
alch reforiem odbornho vzdelvania a prpravy (nov syntza).
Je potrebn nanovo zvi vhody a nevhody jednotlivch alternatv a dosiahnu konzistentn syn-
tzu tradcie a novch podnetov zo zahraniia s aktulnymi vzvami globalizcie a informanej spo-
lonosti.
Dul je len jednou z monost poskytovania vzdelvania v pracovnom prostred (VVPP) a v pod-
mienkach prudko sa meniaceho sveta prce je prprava na povolanie stle viac vytlan nadob-
danm, dopanm a menenm kvalifikci.
Treba znovu zvi odporania komparatvnych analz 172 spracovanch pre projekt ESF Tvorba
Nrodnej sstavy kvalifikci. Aktulne to znamen najm
dobudovanie Nrodnej sstavy kvalifikci, predovetkm tvorbou novch mench kvalifi-
kci (jednotiek vzdelvacch vstupov units of learning outcomes) dopytovanch trhom
prce, patriacich do tvrtho subrmca slovenskho kvalifikanho rmca SKKR,
spracovanie hodnotiacich manulov na overovanie plnenia kvalifikanch tandardov,
dorieenie problmu tvorby tridy tandardov (pozri cie 3-04) a
postupn stabilizciu a profesionalizciu sektorovch rd (pozri opatrenie 3-04.06).
3-10.02 Navi v nadvznosti na rozhodnutie o novej syntze finann zdroje na podporu pro-
jektov Erasmus+ Mobilita jednotlivcov iakov, pedagogickch a odbornch zamestnancov, in-
truktorov a expertov odbornho vzdelvania a prpravy (Kov aktivita 102) a Partnerstvo pre
odborn vzdelvanie a prpravu (Kov aktivita 202), s prioritou financovania iadost podanch
z najmenej rozvinutch okresov s kvalitnm rozpracovanm disemincie vsledkov.
V roku 2016 bolo podanch 441 iadost o mobilitn granty, z ktorch bolo pre nedostatok finan-
nch prostriedkov zamietnutch 209 iadost, t. j. 47,7 %. Na ste iakov a uiteov odbornho
vzdelvania a prpravy v zahrani bolo podanch 188 iadost a z nich bolo zamietnutch pre nedos-
tatok financi 84 iadost (44,7 %). Preferovanie najmenej rozvinutch okresov (t. j. okresov, ktor
s zapsan v zozname najmenej rozvinutch okresov poda 1 ods. 1 zkona . 336/2015 Z. z.
o podpore najmenej rozvinutch okresov) m za cie stimulova kvalitu absolventov ako nstroj zv-
enia atraktivity menej rozvinutch reginov pre investorov. Podpora mobilitnch projektov, prefe-
renne viazanch na oboznamovanie sa novmi technolgiami a na intenzvnu diseminciu vsled-
kov, sa za innej centrlnej koordincie disemincie zrove me sta vznamnm nstrojom na
podporu transformcie odbornho vzdelvania a prpravy aktivitami zdola.
3-10.03 Vykona po prvom roku implementcie projektov ESF s vzbou na odborn vzdelvanie
a prpravu monitoring pokroku rieenia projektu nezvislou pracovnou skupinou odbornkov za
172
Vantuch, J. a kol.: Analza nrodnch systmov kvalifikci vo vybranch krajinch E, Bratislava: IOV, 2013.
Dostupn na http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Dokumenty/analyzansk.pdf. Vantuch, J.
a kol.: Analza Eurpskeho kvalifikanho rmca a Nrodnch kvalifikanch rmcov vo vybranch krajinch
E. Bratislava: IOV, 2014. Dostupn na http://www.kvalifikacie.sk/sites/nsk/files/images/Dokumenty/ana-
lyza_ekr_nkr_eu.pdf.
142
asti praktikov zo kl a pecialistov z podnikovej sfry, spojen s verejnou prezentciu dosiah-

nutch vsledkov a nadvzujcich zmerov.
Na podporu transformcie odbornho vzdelvania a prpravy vyuva Slovensko aj nrodn pro-
jekty. Monitoring nezvislmi odbornkmi a verejn prezentcia dosiahnutch vsledkov a plno-
vanho postupu pomu manarom projektu vyvarova sa chb a zvoli optimlny postup pre do-
siahnutie cieov projektu, aby sa tieto projekty stali nositemi potrebnej systmovej zmeny.
143
144
4. kapitola
Riadenie a financovanie
regionlneho kolstva
145
146
E fektvnos vo vzdelvan znamen napanie vytench cieov pri elnom vynakladan nevy-
hnutnch zdrojov. Efektvnos teda neznamen snahu o sporu finannch prostriedkov, ale
silie zrealizova iaducu transformciu vzdelvacieho systmu prostrednctvom hospodrneho vy-
naloenia finannch prostriedkov.
spen transformcia vzdelvacieho systmu je podmienen tromi hlavnmi faktormi, a to sys-
tmom financovania, systmom riadenia vrtane vymedzenia lohy, prv a povinnost jednotlivch
aktrov a truktrou systmu vzdelvania.
Predmetom systmu financovania na centrlnej rovni je zabezpei zvenie verejnch zdrojov
pre regionlne kolstvo, bez ktorch nie je mon zabezpei zvyovanie platov uiteov a ostatnch
zamestnancov kolstva, ani odborn tmy na pomoc uiteom a ani zvi rove materilno-tech-
nickho vybavenia kl. Sasou systmu financovania na centrlnej rovni je aj podpora hospo-
drnosti pri vyuit alokovanch finannch prostriedkov, a celkov nastavenie systmu alokcie
zdrojov jednotlivm kolm a alm subjektom tak, aby podporovali iaduce motivcie a oslabovali
deformcie v systme (napr. aby koly neboli motivovan iba na zskavanie o najvieho potu
iakov, ale na poskytovanie kvalitnho vzdelvania, dostupnho pre vetkch iakov koly).
V systme riadenia hr kov lohu riadite koly, ktor potrebuje ma podporu a jasne nasta-
ven vzahy zo strany zriaovatea. Ministerstvo kolstva m plni zjednocujcu lohu vo vzahu
k systmu vchovy a vzdelvania zo strany ttu a mus ma na to inn nstroje. Je potrebn ha-
da optimlne rieenie strednej rovne riadenia, repektujce decentralizciu systmu vchovy
a vzdelvania.
Pre efektvne fungovanie regionlneho kolstva je nevyhnutn, aby vetci aktri mali jasne defi-
novan svoju pozciu. Musia im by zrozumiten vzahy, v ktorch maj psobi, ich lohy, zodpo-
vednosti a prva s nimi spojen. m viac sa jednotliv aktri stotouj so zkladnmi vchodiskami,
ktor determinuj charakter vzdelvania, tm viac a kvalitnejie sa napaj vyten ciele a zvyuje
sa celkov funknos vzdelvacieho systmu.
Aktrmi vzdelvania s vetky subjekty, ktor sa na om podieaj. S nimi predovetkm uitelia
a iaci, koly, do ktorch chodia, ich rodiia, riaditelia kl, al zamestnanci kl, zriaovatelia kl,
komunita, kde kola psob, ministerstvo kolstva a cel spolonos, ktor vystavuje spoloensk
objednvku na vzdelvacie sluby. Pod kolskou komunitou sa obvykle rozumie irie chpan ob-
ianska spolonos, o s v prpade Slovenska naprklad komunitn centr i rzne obianske zdru-
enia, psobiace v obciach a mestch. Vzahy medzi jednotlivmi aktrmi s definovan na princpe
partnerstva, participcie, koopercie a otvorenej komunikcie.
Efektvnos fungovania regionlneho kolstva je ovplyvovan aj jeho truktrou, ktor je navr-
hovan tak, aby o najlepie slila plneniu cieov vchovy a vzdelvania s repektovanm postave-
nia ttnych, verejnch aj nettnych subjektov, ktor v om psobia.
147
Cie 4-01 Financovanie vzdelvania

Kadorone je zabezpeen dostaton objem verejnch zdrojov na iaduce fungovanie regionl-
neho kolstva, priom sa db na ich hospodrne vyuitie a tak spsob ich alokcie, ktor podpo-
ruje naplnenie stanovench cieov rozvoja vchovy a vzdelvania.

V roku 2013 vynakladali krajiny OECD na primrne a tercirne vzdelvanie v priemere 5,2 % HDP,
zatia o na Slovensku to bolo 3,8 % HDP. Tento daj zaha verejn aj skromn vdavky. Rozdiel
medzi krajinami OECD a Slovenskom sa pritom za poslednch 20 rokov nijako vrazne nezmenil. Ke
sa pozrieme len na verejn vdavky na vzdelvanie, v roku 2013 boli v OECD v priemere vo vke
4,5 % HDP, na Slovensku 3,4 % HDP. Druhou monosou ako porovna verejn vdavky je vyjadri
ich z hadiska objemu celkovch verejnch vdavkov. V roku 2013 vynaloilo Slovensko na vzdelva-
nie 8,7 % verejnch zdrojov, zatia o v krajinch OECD to bolo 11,2 %. Rozdiel medzi Slovenskom
a OECD je op dlhodob. 173 Poda inho zdroja v roku 2014 vdavky na vzdelvanie v EU 28 boli
4,9 % HDP a poda predbench dajov Slovensko v roku 2014 vynaloilo 4,1 % HDP.174
Systematick analza vdavkov na vzdelvanie ako aj systmu financovania na Slovensku chba,
dostupn je dokument tkajci sa kolskch zariaden z roku 2007. 175 Pri sasnej rovni financova-
nia vchovy a vzdelvania nie je mon oakva zlepenie kvality kolstva, ani zvenie zujmu
o uitesk povolanie, ani zlepenie materilnych podmienok kl ani vytvorenie dostatonch od-
bornch tmov schopnch pomc uiteovi zvldnu vchovu a vzdelvanie det s rozlinmi vzde-
lvacmi potrebami.
Navrhovan opatrenia
4-01.01 Vypracova do konca roku 2017 pln zvyovania celkovch vdavkov na vchovu a vzde-
lvanie z verejnch zdrojov.
Do polovice roka 2017 bude vypracovan a predloen pln zvyovania vdavkov na vchovu a vzde-
lvanie tak, aby rove verejnch zdrojov, vkladan rone do kolstva bola v roku 2020 porovna-
ten s priemerom krajn E, t. j. na rovni 4,9 % HDP. K tomuto cieu sa zaviazala vlda Slovenskej
republiky vo svojom programovom vyhlsen v roku 2016: Preto je vlda rozhodnut spoji realiz-
ciu zsadnch vntornch zmien s pravidelnm medzironm zvyovanm verejnch zdrojov do v-
chovy a vzdelvania tak, aby celkov objem zvenia za volebn obdobie dosiahol 2 miliardy eur
a aby rove verejnch zdrojov, vkladan rone do kolstva, na konci volebnho obdobia v roku 2020
bola porovnaten s priemerom krajn E. Sasou tohto plnu bude aj posilnenie monosti zska-
vania zdrojov zo skromnej sfry, najm na rovni strednch a vysokch kl. Pln na udranie v-
davkov na vchovu a vzdelvanie na rovni porovnatenej s priemerom krajn E bude obsiahnut
v programovom vyhlsen kadej alej vldy poas platnosti tohto programu, aj so zohadnenm
toho, e po roku 2023 sa objem zdrojov zo trukturlnych fondov pre Slovensko pravdepodobne
vrazne zni.
173
EAG 2016: Vybran daje o Slovensku, Intitt vzdelvacej politiky, MVV SR, september 2016.
174
Government expenditure on education, EUROSTAT, marec 2016 (treba uvies, e EUROSTAT pouva in metodiku
ako OECD).
175
Financovanie kolskch zariaden, Analza monost financovania kolskch zariaden na Slovensku s prihliadnutm
na doterajie slovensk a zahranin sksenosti, Intitt pre dobre spravovan spolonos, 2007.
148
4-01.02 Prideova vetky ttne zdroje na vchovu a vzdelvanie len cez kapitolu ministerstva
kolstva.
Alokcia zdrojov sa vrti do stavu pred rokom 2013 a zdroje, ktor vtedy poskytoval tt na vchovu
a vzdelvanie cez ministerstvo kolstva, bud op alokovan v rozpotovej kapitole ministerstva
kolstva.
4-01.03 Upravi systm alokcie finannch prostriedkov na koly.

Zkladom systmu zostane naalej normatvne financovanie zaloen mzdovom a prevdzkovom
normatve. Pri vpote mzdovho normatvu zohadni okrem potu iakov aj alie parametre ako
s napr. poet tried alebo poet oduench hodn, ttny vchovno-vzdelvac program, z toho vy-
plvajci normatvny poet pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov a ich skuton mzdu.
Pri vpote zohadni tie poet iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami ako aj re-
gionlne osobitnosti v nronosti na vzdelvanie (socilna a ekonomick skladba iakov).
Pri vpote prevdzkovho normatvu sa zohadnia aj poiadavky materilno-technickho vybavenia
predpsan pre konkrtne vzdelvacie programy a odbory vzdelvania a takisto stupe prevdzko-
vej nronosti jednotlivch tudijnch a uebnch odborov, s osobitnm drazom na stredn od-
born kolstvo (pozri opatrenie 4-01.04). Systm by mal v uritej miere zohadova aj urit para-
metre kvality a vstupn parametre z hadiska uplatnenia iakov, aby sa odstrnila dnen negatvna
motivcia na prijmanie o najvyieho potu iakov bez ohadu na ich pripravenos na dan typ
tdia. So zmenou spsobu alokcie kapitlovch vdavkov sa nepota.
Systm by mal by nastaven tak, aby v konkrtnych prpadoch definoval elovos a umooval
dosahova stanoven ciele. Je dleit, aby systm alokcie pecifickch zdrojov zohadnil vetky
zkonom uloen povinnosti, ktor kolm pribudli bez navenia financi (sprvca siete, sprvca
IKT, laboratrny technik, bezpenostn technik, protipoiarny technik, pracovnk pre verejn obsta-
rvanie, apod.), ktor vak neme zabezpeova kad kola na pln vzok. Zdroje by mali posta-
ova na spolon vkon takchto innost pre urit minimlny stanoven poet iakov, priom ich
me dosta kola a objednva si takto spolon vkon alebo v prpade vzniku samostatnho sub-
jektu me zdroje dostva priamo takto subjekt. Pri nastavovan systmu sa predpoklad metda
postupnch krokov, teda viacnsobn novelizcia zkona o financovan kolstva, aj so zohadnenm
zahraninch sksenost.
4-01.04 Vytvori pracovn skupinu na revziu vky normatvov strednch odbornch kl a bo-
nusovej schmy pri plnen/neplnen ustanovench minimlnych vstupnch tandardov.
Pracovn skupina posdi normatvy, ktor za rok 2016 dosahovali minimum 1 904,51 eur pre
stredn odborn kolu 1. kategrie a po maximum 3 296,90 eur pre kolu 15. kategrie vo vzahu
k ttom predpsanmu materilno-technickmu vybaveniu a relne prevdzkovej nronosti stred-
nch odbornch kl poda poskytovanch vzdelvacch programov. Rovnako bud posden nor-
matvy na alie vzdelvanie, ktor nepokrvaj nklady na potrebn vzdelvanie najm v odbor-
nch predmetoch, ktor poskytuj najm skromn vzdelvacie intitcie. Pracovn skupina na-
vrhne aj model bonusovej schmy indiktor plnenia/neplnenia ustanovench minimlnych vstup-
nch tandardov, navrhne finann prspevok (bonus) za pozitvny vsledok prce koly a spsob
sptnej vzby kole za negatvny vsledok prce koly.
4-01.05 Dosiahnu pri zvyovan tarifnch platov v originlnych kompetencich dohodu medzi
ttom a samosprvou o zdrojoch na ich vykrytie.
Pri zvyovan tarifnch platov zamestnancov regionlneho kolstva financovanch v rmci originl-
nych kompetenci a pri alch legislatvnych zmench, ktor maj dopad aj na rozpoet samosprv
ako zriaovateov, bude tieto pravy riei dodatonm prspevkom tt dovtedy, km nenjde sp-
sob financovania cez vlastn prjmy samosprv po dohode s ich reprezentatvnymi zdrueniami.
149
4-01.06 Zvyova pri rozhodnut o zven minimlnej mzdy aj minimlne mzdov tarify nepeda-
gogickch zamestnancov verejnej sprvy.
Pri zvyovan minimlnej mzdy sa bud zvyova primerane aj minimlne platov tarify zamestnan-
cov pri vkone prce vo verejnom zujme tak, aby najniia tarifn trieda mala tarifn plat najmenej
vo vke minimlnej mzdy. To sa tka aj nepedagogickch zamestnancov kolstva a je potrebn njs
systmov rieenie pri plnovanom zvyovan minimlnej mzdy. To bude ma prirodzene dopad aj
na zvyovanie ostatnch mzdovch tarf, inak sa zmenia rozdiely medzi zamestnancami zaradenmi
do rznych tarifnch tried.
4-01.07 Implementova nstroje na podporu hospodrneho vynakladania finannch prostried-

kov.
Na centrlnej rovni bud implementovan nstroje a politiky na podporu hospodrneho vyuva-
nia verejnch zdrojov v regionlnom kolstve. Vychdza sa bude aj z odporan projektu Prehad
OECD o politikch pre zvenie efektivity vyuvania zdrojov v kolstve, ukonenho v roku 2016.
4-01.08 Vyuva transparentne zdroje zo trukturlnych fondov na dosahovanie cieov z tohto

nrodnho programu.
Aktivity a projekty financovan zo trukturlnych fondov E bud realizovan v slade s dlhodo-
bmi zmermi nrodnho programu, zdroje bud alokovan transparentne a projekty bud syste-
maticky hodnoten z hadiska dosiahnutia stanovench cieov a efektvnosti vynaloench pro-
striedkov. Zmerom bude zapoji o najv poet kl do projektov, aby boli vetky prostriedky
vyuit o najefektvnejie a mal z nich prospech o najv poet det, iakov, tudentov a uiteov.
Projekty na erpanie eurofondov bud ma jasne definovan dopad pre rozvoj kolstva z hadiska
plnenia tohto nrodnho programu s jasnou vziou udratenosti projektov. Revzia vdavkov v po-
lovici programovacieho obdobia sa bude vyuva aj na hodnotenie, do akej miery beiace projekty
prispievaj k plneniu cieov tohto nrodnho programu, aj s tm, e niektor projekty sa mono za-
stavia.
4-01.09 Alokova dodaton zdroje na zabezpeenie prv prslunkov nrodnostnch menn na

vzdelvanie v ich jazyku alebo vyuovanie ich jazyka.
Realizovanie prva obanov patriacich k nrodnostnm meninm na vzdelvanie v materinskom
jazyku alebo na vyuovanie materinskho jazyka bude zohadnen v dodatonom finannom zabez-
peen ako zo strany ttu tak aj samotnch zriaovateov kl a kolskch zariaden, minimlne
vzhadom na potrebu vyuovania alieho jazyka.
4-01.10 Zjednodui pouitie poplatkov od rodiov.

Pravidl financovania nettnych kl sa zjednoduia tak, aby skromn kola i cirkevn kola
mohla z poplatkov rodiov plati aj kapitlov vdavky na budovu koly a nielen vdavky na pre-
vdzku a vzdelvanie.
150
Cie 4-02 Riadenie vchovy a vzdelvania

Systm riadenia vchovy a vzdelvania na centrlnej rovni a na rovni zriaovateov a kl pod-
poruje plnenie stanovench cieov a efektvne fungovanie celho vzdelvacieho systmu.

Systm riadenia kolstva m tri rovne centrlnu, ktor zabezpeuje ministerstvo kolstva a jeho
odborn organizcie, stredn rove, ktor zabezpeuj ttne orgny a zemn samosprva ako
zriaovatelia a ako kolsk rady a ktor zabezpeuj zriaovatelia inch kl ako ttnych a ich pr-
slun kolsk rady, ak boli zriaden a najniiu rove, ktor vykonva riadite koly a samo-
sprvne orgny na rovni koly. 176 Systm sa od roku 1989 niekoko krt menil, najm na strednej
rovni riadenia. Od pecializovanej ttnej sprvy na rovni okresu okresnch kolskch sprv sa
prelo na krajsk kolsk rady zriaden v sdlach novozriadench krajov. V roku 2002 sa uskutonila
rozsiahla decentralizcia kompetenci ttu na samosprvu, ktor sa v rmci prenesenho vkonu
ttnej sprvy stala zriaovateom zkladnch a strednch kl a v rmci originlnych kompetenci
zriaovateom kolskch zariaden, priom pecializovan koly si tt ponechal vo svojej zriaova-
teskej psobnosti. V rmci reformy ESO sa zruili krajsk kolsk rady a ich psobnos prela pod
okresn rady v sdle krajov s tm, e ich innos aj po finannej strnke zabezpeuje ministerstvo
vntra.
To prinieslo problmy do systmu riadenia na rovni ttu, ktor m plni zjednocujcu funkciu
pre cel systm vzdelvania. Jej nositeom m by ministerstvo kolstva, ktor m na to vybudovan
odborn kapacity. Problmy s aj na rovni obc, z ktorch cca 1 500 je zriaovateom zkladnej
koly, ale najm mal obce maj na zabezpeenie loh z toho vyplvajcich len minimlne adminis-
tratvne kapacity. as obc si vytvorila dobrovone spolon kolsk rady, ale vzhadom na to, e
sa neuskutonila reforma zemnej samosprvy na rovn obc a miest, tak toto rieenie nie je syst-
mov, lebo niekde spolon rady existuj a niekde nie. Vrazn kompetencie v riaden koly m
riadite koly, ktormu ale do vkonu funkcie niekedy zasahuje zriaovate nad rmec svojich zkon-
nch oprvnen. Naopak riadite niekedy svoje kompetencie v plnom rozsahu neuplatuje. Sasn
vymedzenie postavenia samosprvnych orgnov koly tie v konkrtnych prpadoch spsobuje
problmy pri riaden koly.
Navrhovan opatrenia
4-02.01 Manaova zmeny vchovy a vzdelvania na rovni vldy Slovenskej republiky a minis-
terstva kolstva prostrednctvom dvojronch aknch plnov a hodnotenia nrodnho progra-
mu.
Zmeny v tejto oblasti bud minimlne najblich 10 rokov vychdza z tohto nrodnho programu,
opierajc sa o podporu naprie politickm spektrom ako aj podporu laickej i odbornej verejnosti.
Implementcia nrodnho programu sa bude realizova na zklade dvojronch aknch plnov,
ktor bude schvaova vlda Slovenskej republiky, vrtane ich finannho zabezpeenia. Vzhadom
na to, e nrodn program zaha aj psobenie alch rezortov, nemu sa akn plny schvaova
iba na rovni ministerstva kolstva. Plnenie aknho plnu sa bude na rovni vldy kadorone vy-
hodnocova a poda potreby aktualizova. Prv akn pln na roky 2018 2019 bude predloen na
rokovanie vldy v septembri 2017, s tm, e navrhnut legislatvne zmeny bud nadobda innos
spravidla k 1. septembru s dostatonou legisvakannou lehotou a ekonomick zmeny k zaiatku roz-
potovho roku. alie akn plny bud obsahova aj shrnn vyhodnotenie zmien navrhnutch
176
Sprva o stave kolstva na Slovensku a o systmovch krokoch na podporu jeho alieho rozvoja, MVV SR, 2013.
151
v nrodnom programe za obdobie od jeho prijatia. Prpadn zmeny v samotnom nrodnom pro-
grame musia by prerokovan so vetkmi aktrmi, s ktormi bol prerokovan nrodn program.
4-02.02 Podporova nov kultru riadenia vchovy a vzdelvania na rovni vetkch aktrov,
osobitne na rovni ministerstva.
Ministerstvo kolstva bude podporova a presadzova nov kultru riadenia vchovy a vzdelva-
nia na vetkch rovniach , v ktorej prevauje dvera nad podozrievanm, podpora nad kontrolou,
diskusia nad nariadeniami, expertnos nad radnckym duchom, stretovos nad odmietanm, otvo-
renos inovcim a ochota ska nov veci nad opatrnosou a strnulosou, neformlny prstup nad
byrokratickmi postupmi. Ministerstvo kolstva bude prvky takejto kultry zapracovva do svojich
oficilnych dokumentov.
4-02.03 Vrti kompetencie v oblasti riadenia a financovania pod ministerstvo kolstva.

Vetky kompetencie ttnej sprvy v oblasti riadenia a financovania regionlneho kolstva bud
op sstreden pod ministerstvo kolstva, aby sa odstrnila dvojkoajnos riadenia s ministerstvom
vntra. Tieto zmeny bud prijat bu na zklade dohody oboch ministerstiev, v ktorej sa definuj
riadiace kompetencie ministerstva kolstva vo vzahu k prednostom okresnch radov v sdle kraja,
resp. voi ich odborom kolstva v oblasti vzdelvania, vrtane finannch tokov, pri repektovan
veobecnej riadiacej kompetencie ministerstva vntra voi miestnej ttnej sprve alebo vytvore-
nm pecializovanej ttnej sprvy na spsob krajskch kolskch radov.
4-02.04 Odleni ministerstvo vzdelvania, mldee a portu od vysokch kl, vedy a vskumu.
Vzhadom na rozsah agendy bude od alieho volebnho cyklu odlenen zo sasnho minister-
stva ministerstvo vzdelvania, mldee a portu a tie ministerstvo vysokch kl, vedy a vsku-
mu. 177 Znamen to na jednej strane zvenie politickej pozornosti pre oblas vzdelvania po rove
sekundrneho vzdelvania a celoivotnho vzdelvania a na druhej strane pre oblas vysokch kl,
vedy a vskumu, ako aj lepie odborn pokrytie menej rozsiahlej agendy. Zmena bude ma mini-
mlne nroky na ttny rozpoet, pretoe obe ministerstv mu sdli v jednej budove na Stromo-
vej, so spolonm riadenm obslunch innost.
4-02.05 Vykona zmeny v systme priamo riadench organizci ministerstva.

Pre zabezpeenie lepieho zosladenia veobecnej a odbornej zloky vzdelvania aj v prepojen na
celoivotn vzdelvanie sa zli ttny pedagogick stav, ttny intitt odbornho vzdelvania
a Nrodn stav celoivotnho vzdelvania do jednej organizcie s pracovnm nzvom ttny stav
pre vchovu a vzdelvanie. Bud mu irie zadefinovan lohy, ktor bude pre vchovu a vzdelva-
nie plni a bude dobudovan na rove podobnch intitci v zahrani. Metodicko-pedagogick
centrum sa transformuje na samostatne hospodriacu organizciu (napr. ttnu s. r. o., pretoe pr-
spevky ttu bud tvori menej ako 50 % jej prjmov), ktor bude ekonomicky zvisl od objednvok
kl na zabezpeenie vzdelvania pre svojich uiteov, resp. od objednvok ministerstva kolstva na
zabezpeenie celoplonho prekolenia uiteov v prpade potreby. Ministerstvo prehodnot psob-
nos Medzinrodnho laserovho centra s monosou jeho delimitcie na niektor vysok kolu. SI
bude samostatn zloka nadrezortnho orgnu pre oblas vzdelvania a starostlivosti o deti, v pr-
pade jeho zriadenia. NCEM bude zo zkona naalej samostatnou organizciou, ktor bude povinn
zabezpeova medzinrodn prieskumy v oblasti vzdelvania a jej zisteniami a odporaniami sa
177
Maj to tak v Dnsku (samostatn ministerstvo pre deti, vzdelvanie a rodov rovnos), Fnsku (vzdelvanie a kul-
tra) a tie Posku (nrodn vzdelvanie).
152
bud zaobera kompetentn orgny. Ministerstvo prever aj innos ostatnch priamo riadench
organizci a ich lohy pre plnenie zmien v oblasti vchovy a vzdelvania.
4-02.06 Zavdza zmeny v systme vchovy a vzdelvania na zklade analz, vskumu, pilotnch
projektov, experimentlneho overovania a spoluprce s praxou.
V aknom plne bude uren, ktor zmeny maj by overen formou pilotnch projektov alebo ex-
perimentlneho overovania, km bud zaveden celoplone do praxe. Navrhovan zmeny bud
konzultovan so vetkmi relevantnmi aktrmi. Ministerstvo bude poskytova dostatok finannch
prostriedkov na uskutoovanie pilotnch projektov a experimentlnych overovan, ktorch cieom
je identifikova funkn nstroje a rieenia v oblasti vchovy a vzdelvania.
Projekty experimentlneho overovania navrhnut zdola sa bud schvaova a podporova na z-
klade transparentnho modelu. Vyhodnocovanie projektov bude v rmci systmu objektvneho po-
sudzovania vsledkov a kvality. Ak bude zmena experimentlne overen alebo zaveden v krajine
Eurpskej nie, tak sa me akceptova aj na Slovensku, po posden okolnost, za ktorch zmena
fungovala v zahrani. Po spenom experimente na rovni koly bude ma minister zkonn zmoc-
nenie podpsa overen zmeny pre tto kolu a alie koly a nsledne predloi nvrh na pravu
zkona.
Bude posilnen analytick tm ministerstva na Intitte vzdelvacej politiky, ktor bude vypraco-
vva k relevantnm otzkam vzdelvacej politiky analzy, opierajce sa o daje a vskumy z dom-
cich a medzinrodnch zdrojov, ako aj o najlepie sksenosti zo zahraniia. Na zskanie takchto
dajov a vskumov nadviae ministerstvo spoluprcu s vysokmi kolami a SAV. Ministerstvo bude
zverejova dta z rezortnho informanho systmu (RIS), rovnako ako spracovan analzy, tdie
a medzinrodn porovnania.
4-02.07 Zjednodui kolsk legislatvu.

Okrem konkrtnych legislatvnych zmien vyplvajcich z nrodnho programu ministerstvo kom-
plexne prehodnot kolsk legislatvu s cieom jej zjednoduenia a redukcie jej rozsahu. Bude pritom
repektova nlez stavnho sdu SR, poda ktorho mono uklada povinnosti fyzickm a prvnic-
km osobm iba zkonom a nie podzkonnmi normami ako s vyhlky alebo usmernenia.
4-02.08 Upravi zkonn vymedzenie lohy ministerstva kolstva vychdzajce z tohto nrod-
nho programu.
Ministerstvo kolstva bude plni zjednocujcu, koncepn, legislatvnu, normatvnu, usmerujcu,
financujcu, informano-podporn a kontroln funkciu voi systmu vchovy a vzdelvania a roz-
hodova o zaraden koly do siete kl resp. o jej vyraden zo siete kl. Pre kad z tchto funkci
bud v zkone pomenovan konkrtne innosti ministerstva v zmysle tohto nrodnho programu,
kee ako ttny orgn me kona iba to, o mu zkon umouje.
4-02.09 Spresni lohy zriaovatea vo vzahu k riadeniu koly.

V zkone bude loha zriaovatea koly definovan tak, e vytvra podmienky na vchovu a vzdel-
vanie v nm zriadenej kole, schvauje poslanie a vziu koly, rozhoduje o jej zkladnch nastaveniach
na najbliie tri roky na zklade truktrovanho plnu predloenho riaditeom koly, zaleuje
kolu do miestnej (regionlnej) komunity a kontroluje, ak kola dosahuje vsledky a ako pln pos-
lanie, na ktor bola zriaden. Zriaovate nezasahuje riaditeovi do kadodennho riadenia koly.
Zriaovate bude ma uren nstroje (kontroln, motivan, finann) na dosahovanie stanove-
nch cieov. Bude doplnen prvo inpekcie kontrolova plnenie loh zriaovatea vo vzahu k nm
zriadenej kole.
153
4-02.10 Poskytova poradenstvo a metodiku pre miestnu zemn samosprvu v oblasti riadenia
prenesenho vkonu ttnej sprvy a pri plnen zriaovateskej funkcie.
Bude vytvoren systm odbornho a metodickho poradenstva pre zemn samosprvu v oblasti
riadenia prenesenho vkonu ttnej sprvy v kolstve vrtane vytvorenia podmienok na systema-
tick vzdelvanie zamestnancov zemnej samosprvy zaradench v kolskch radoch. Bude sa dis-
kutova o monosti prepoji systm kolskch radov so spolonmi obecnmi radovami a neskr
aj s reformou verejnej sprvy. Povaujeme to za kov pre dlhodob efektvne fungovanie riade-
nia kolstva.
4-02.11 Presun zriaovatesk kompetenciu pri bilingvlnych kolch pod samosprvne kraje.
Bilingvlne koly bud zalenen do systmu regionlneho kolstva ako pvodne a presunut do
zriaovateskej kompetencie krajov, ktor bud zaviazan repektova zvzky vyplvajce z medzi-
nrodnch zmlv.
4-02.12 Upravi legislatvne postavenie kolskej prvnickej osoby, ktorou sa stan vetky z-
kladn a stredn koly.
Bude zadefinovan obsah prvnej identity koly ako intitcie s jej ukotvenm naprie legislatvou,
vrtane zjednotenia systmu narbania s finannmi prostriedkami, hospodrenia, tovnctva.
Bud definovan monosti, ako kola zabezpe povinnosti vyplvajce z jej tattu kolskej prv-
nickej osoby, bu samostatne, alebo spolone s almi kolami alebo pomocou zriaovatea, i na
to zriadenej prvnickej osoby (akou je napr. stredisko sluieb kolm).
4-02.13 Vymedzi postavenie riaditea koly ako ldra zmeny na rovni koly.
Zkon posiln postavenie riaditea koly ako ldra a manara zmien na rovni koly, vrtane toho,
e bude ma motivan (finann) nstroje na ich dosiahnutie. Riadite koly a jeho zstupca/z-
stupkya nebud zaraden ako uitelia s prplatkom, ale bud na samostatnej manarskej pozcii,
vrtane funknho platu. Riadite me by aj bez pedagogickho vzdelania, tom prpade bude pod-
mienkou, aby mal zstupcu s pedagogickm vzdelanm. Zriaovate bude s riaditeom uzatvra ma-
narsku zmluvu, ktor bude obsahova aj jeho lohy pri riaden a rozvoji koly. Funkn kolenia
riadiacich pracovnkov v kolstve bud ma viac charakter prpravy na to, ako riadi kolu ne pr-
pravy riaditeov ako administrtorov a znalcov prva (znalos zkonov bude prirodzene vyadovan,
ale nie je dostatonm len nutnm predpokladom vkonu riadiacej funkcie). Ministerstvo kolstva
priprav profesijn tandard riaditea koly.
4-02.14 Repektova princp decentralizcie a subsidiarity.

Pri riaden na vetkch rovniach bude repektovan princp decentralizcie kolstva, ktor vyluuje
mikromanament kompetenci, ktor boli uren pre niiu rove riadenia a bude dsledne dodr-
iavan princp subsidiarity. o znamen, e ni, o je mon efektvne rozhodova na niej rovni,
sa nebude rozhodova na vyej rovni.
154
Cie 4-03 Spoluprca aktrov vchovy a vzdelvania

Vzahy medzi jednotlivmi aktrmi vchovy a vzdelvania s okrem zkonom urench vzahov
riadenia zaloen na princpoch partnerstva, participcie, spoluprce a otvorenej komunikcie.

Oblas vchovy a vzdelvania je pecifick v tom, e je v nej mnostvo aktrov, ktor priamo alebo
nepriamo ovplyvuj kvalitu a vsledky, ktor sa pri vchove a vzdelvan dosahuj. Napriek osobit-
nmu zkonu o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve, ktor definuje lohy a zodpoved-
nosti niektorch aktrov, nie je loha aktrov vchovy a vzdelvania chpan v celej rke. Aktrmi
vchovy a vzdelvania s vetky subjekty, ktor sa na om nejakm spsobom podieaj. S nimi
predovetkm iaci, koly a kolsk zariadenia, do ktorch chodia, ich rodiia, uitelia, odborn za-
mestnanci, riaditelia kl, al zamestnanci kl, orgny kolskej samosprvy, zriaovatelia kl,
komunita, kde kola psob, poradensk a podporn systm pre iakov a koly, v prpade odbornho
vzdelvania aj zamestnvatelia a podnikatesk subjekty, odbory, obianske zdruenia a neziskov
organizcie psobiace v oblasti vchovy a vzdelvania, ministerstvo kolstva a jeho priamo riaden
organizcie a v irom zmysle aj cel spolonos, ktor vystavuje spoloensk objednvku na vzde-
lvacie sluby. Pre efektvne fungovanie regionlneho kolstva je nevyhnutn, aby vetci aktri mali
jasne definovan svoju pozciu a vzahy, v ktorch maj psobi, ich lohy, zodpovednosti a prva
s nimi spojen, o je dnes problm. Chba spoluprca, otvoren komunikcia, participcia niekto-
rch aktrov a partnersk vzahy medzi nimi.
Navrhovan opatrenia
4-03.01 Podporova kov lohu uitea pri vchove a vzdelvan.
(Vzhadom na to, e uite je kovm aktrom pri snahe o zmenu vchovy a vzdelvania poda cie-
ov tohto nrodnho programu, je mu venovan samostatn 2. kapitola.) Systm bude nastaven
tak, aby boli pre uiteov vytvoren tak pracovn podmienky, v ktorch mu vnma dveru a pod-
poru pre svoju prcu.
4-03.02 Sstredi sa na iakov a umoni im vie zapojenie do hodnotenia fungovania koly.

Klientom koly je iak a preto mus by pri vetkch zmench v centre pozornosti. iaci sa bud
spolupodiea na rozhodovan o fungovan koly a jej hodnoten poda rovne svojich monost
a schopnost (vzhadom na vek), naprklad pravou postavenia iackej rady a tudentskho parla-
mentu.
4-03.03 Zapoji aktvnejie rodiov do fungovania koly a kolu do spoluprce s rodinou.

kola a rodiia s dleit aktri vchovy a vzdelvania. kola bude pozva rodiov k partnerskej
komunikcii a hadaniu spolonch ciest v zujme dieaa. kola bude zapja rodiov do svojho fun-
govania, okrem tradinch foriem aj hadanm alch, napr. otvorenmi hodinami, tvorivmi diel-
ami, spolonmi aktivitami det a rodiov, ako aj umonenm vyjadri sa v rmci sebahodnotenia
koly. kola bude poskytova podnety pre prcu s rodinou aj prslunm orgnom rezortu prce,
socilnych vec a rodiny, ktor bud so kolou sinn, aj v rmci socilno-prvnej ochrany det.
4-03.04 Posilni rozhodujcu lohu riaditea pri plnen loh koly.

Od riaditeov kl budeme oakva, e bud ldrami svojej koly a vies ju v procese zmien, ktor
vyplvaj z nrodnho programu. Systm bude podporova riaditeov kl v tom, aby zoslaovali
vchovn a vzdelvacie ciele, ktor kola riei s ekonomickmi, personlnymi, prvnymi, projekto-
vmi a almi manarskymi lohami, ktor pre kolu stanovuje ministerstvo, zriaovate alebo
155
rada koly alebo ktor vyplvaj z platnch prvnych predpisov. Riaditelia bud budova vzahy s os-
tatnmi aktrmi tak, aby si zskali ich dveru a podporu. Bude lohou riaditea, aby podporoval svoj
tm a viedol ho v atmosfre dvery a spoluprce. Od ostatnch aktrov potrebuje dveru a podporu
pre svoju prcu, rovnako ako sptn vzbu.
4-03.05 Pomha pri zaleovan koly do komunity, v ktorej psob.

Zriaovate bude vytvra podmienky a pomha kole zaleni sa do miestnej (regionlnej) komu-
nity, vo vzbe na komunitn centr, pre zkladn koly vo vzbe na stredn koly, pre stredn koly
vo vzbe na zamestnvateov a prax, ako aj vysok koly, vo vzbe na obianske zdruenia a nezis-
kov organizcie psobiace na danom zem a na alie zloky obianskej spolonosti. Toto sieo-
vanie napomha fungovaniu koly a plneniu jej poslania a predstavuje dleit sas vzjomnch
vzahov aktrov vchovy a vzdelvania.
4-03.06 Spolupracova so kolskm systmom poradenstva a podpory.

Dleitm aktrom pri rieen vchovnch a vzdelvacch problmov, osobitne pri deoch so pecil-
nymi vchovno-vzdelvacmi potrebami a deoch pecilnych vylench spoloenstiev s odborn
zamestnanci, psobiaci v rmci viacvrstvovho integrovanho kolskho systmu poradenstva
a podpory, ktormu je venovan cie 1-04, s ktormi spolupracuj ostatn aktri, najm uitelia aj
riadite koly.
4-03.07 Rozvja partnerstvo so zamestnvatemi pri rozvoji odbornho vzdelvania.

Ministerstvo kolstva, samosprvne kraje aj jednotliv koly bud rozvja partnerstvo so zamestn-
vatemi, alebo ich zdrueniami, s cieom zabezpei lepie fungovanie odbornho vzdelvania a pr-
pravy, osobitne jeho praktickej asti.
4-03.08 Repektova lohu kolskch odborov na vetkch rovniach.

kolsk odbory bud repektovan pri plnen zkonom definovanej lohy zastupova zujmy za-
mestnancov kolstva tak na celottnej rovni ako aj loklne pri komunikcii so zriaovatemi i
v rmci koly a to nielen v rmci kolektvneho vyjednvania.
4-03.09 Akceptova lohu profesijnch zdruen, neziskovch organizci a obianskych zdruen

psobiacich v kolstve.
Mimovldne organizcie bud ma naalej dleit lohu pri rozvoji vchovy a vzdelvania na Slo-
vensku. Profesijn zdruenia zastupuj pecifick skupiny zamestnancov, neziskov organizcie
a obianske zdruenia sa zameriavaj na vybran lohy pri zlepovan vchovy a vzdelvania. Ich
zstupcovia psobia v radch kl a bud osloven ako kritick priate pri sebahodnoten koly
a v spoluprci so kolami bud pripravova spolon projekty a alie spolon aktivity.
4-03.10 Rozvja aktvnu komunikciu ministerstva kolstva s aktrmi vzdelvania.

Zo strany ministerstva a priamo riadench organizci bude vytvoren systm pravidelnch diskusi
a konzultci so vetkmi aktrmi vzdelvania, vrtane rodiov a mimovldnych organizci, ktor sa
dlhodobo venuj problematike vchovy a vzdelvania. Ministerstvo ich poda potreby bude zapja
do pracovnch skupn, pracovnch diskusi a bude im poskytova zsadn materily na vyjadrenie.
Ministerstvo bude na centrlnej rovni vyvaova lohu jednotlivch aktrov pri rozvoji systmu
vchovy a vzdelvania.
156
Cie 4-04 Sie kl

Sie kl umouje kvalitn, efektvne a dostupn vzdelvanie.

V sasnosti mme v dsledku negatvneho demografickho vvoja menej efektvnu sie zkladnch
kl ne v minulosti. V priemere dnes mme menie koly a triedy, ako aj menej iakov na uitea.
Poet iakov na zkladnch kolch klesol za poslednch 15 rokov o 35 %, poet kl poklesol o 13 %,
poet tried o 20 % a poet uiteov o 23 %. V dsledku mierne pozitvnejieho demografickho v-
voja v nasledujcich 10 rokoch oakvame stabilizciu uvedench ukazovateov. 178 Oproti priemeru
OECD (aj priemeru E) mme menie triedy, ale vy poet iakov na uitea. tt dnes podporuje
menie zkladn koly prostrednctvom vyieho normatvu na iaka, priom celkov nklady na
kompenzciu s vo vke 61 milinov eur, o predstavuje takmer 9 % z celkovho rozpotu zklad-
nch kl. Racionalizcia siete by mala by o hadan optimlnych rieen, aby sa zabezpeilo kvalitn
vzdelvanie det bez ohadu na to, kde ij, priom nemono prihliada iba na ekonomick spory.
Poda predbench analz by naprklad zruenie takmer 500 kl s nzkym potom iakov znamenalo
finann sporu vo vke maximlne 2 % prostriedkov na osobn nklady.179 Podobn analza mo-
nost racionalizcie siete nebola uroben na rovni strednch kl. Ich kapacita je cca 77 000 miest,
priom potencilnych deviatakov je max. 55 000 a rezerva vo vke 40 % sa jav ako privek. Celo-
slovensk prstup k racionalizcii komplikuj politick nklady pre samosprvy ako aj nerovnomern
demografick vvoj, kde sa predpoklad nrast obyvatestva v Bratislave ako aj v niektorch okre-
soch s vym zastpenm rmskej populcie (v ktorch je potrebn rozirovanie kapact) a naopak
vraznej pokles v inch okresoch, rovnako aj potreba zohadni prvo na vzdelvanie v materin-
skom jazyku na nrodnostne zmieanch zemiach, kde je poet malch kl prirodzene v. Preto
je nutn hada rieenie v jednotlivch mikroreginoch Slovenska so zohadnenm dohodnutch pra-
vidiel ministerstva.
Navrhovan opatrenia
4-04.01 Stanovi mon opatrenia na racionalizciu siete zkladnch kl.
Na zklade diskusnej tdie spracovanej Intittom vzdelvacej politiky v spoluprci Intittom fi-
nannej politiky v rmci projektu Hodnota za peniaze stanov ministerstvo mon opatrenia na raci-
onalizciu siete zkladnch kl, napr. ponechanie kompenzanho prspevku iba na prvom stupni
zkladnej koly, zlenie malej zkladnej koly do 50 iakov, ak je v jej blzkosti in zkladn kola,
obmedzenie kompenzanho prspevku na set iakov vetkch zriaovateov v obci, prpadne
alie opatrenia aj so stanovenm noriem dostupnosti kl od miesta bydliska (s prpadnmi pra-
vami pre mikroreginy na nrodnostne zmieanom zem, kde sa zabezpeuje vzdelvanie v jazyku
nrodnostnej meniny a poet det je prirodzene ni). Ministerstvo priprav aj postup vrtane prog-
nzy demografickho vvoja v jednotlivch okresoch a alch aspektov racionalizcie a jednotnch
vstupov pre posdenie siete v mikroreginoch. Pred stanovenm opatren sa uskuton diskusia so
zstupcami aktrov vchovy a vzdelvania.
178
Monosti racionalizcie siete zkladnch kl, Diskusn tdia, Intitt vzdelvacej politiky, MVVa SR, august 2016.
179
Sprva o stave kolstva na Slovensku a o systmovch krokoch na podporu jeho alieho rozvoja, MVVa SR, 2013.
157
4-04.02 Posdi potreby a monosti racionalizcie siete zkladnch kl v mikroreginoch Sloven-

ska.
Na zklade navrhnutch racionalizanch opatren a postupu stanovenho ministerstvom sa usku-
ton v mikroreginoch Slovenska (vytypovanch na zklade odbornej tdie Prrodovedeckej fa-
kulty UK) 180 posdenie potrieb a monost racionalizcie siete zkladnch kl za asti predstavite-
ov obc a miest ako zriaovateov ttnych kl a zstupcov zriaovateov nettnych kl, zstup-
cov rodiov v danom mikroregine, ako aj za asti alch aktrov a dohodne sa mon postup
racionalizcie na rovni mikroreginu. Po vyhodnoten nvrhov jednotlivch mikroreginov minis-
terstvo schvli konkrtne racionalizan opatrenia a postupne sa uskuton racionalizcie siete
v jednotlivch mikroreginoch. Uetren prostriedky zostan v systme vchovy a vzdelvania na
pokrytie inch potrieb.
4-04.03 Riei osobitne situciu s rozirovanm kapact v tch mikroreginoch, kde je vrazn n-
rast iakov.
Prirodzen prrastok obyvateov na zklade novej vstavby v hlavnom meste, ale najm vrazn de-
mografick nrast v niektorch obciach, najm s vym zastpenm rmskej populcie, si vyaduje
rozirovanie kapact a finann intervenciu zo strany ttu. V prpade, e samosprva nebude ma
zujem o pozciu zriaovate, v takom prpade bude plni lohu zriaovatea koly pri zabezpeovan
povinnho vzdelvania miestna ttna sprva s podporou ministerstva.
4-04.04 Analyzova kvalitu vzdelvania na malch kolch.

Ministerstvo kolstva podpor pedagogick vskum ku skmaniu kvality na malch kolch. lohou
vskumu bude porovna vsledky iakov na malch kolch a plnoorganizovanch kolch, aj z ha-
diska prrastku vedomost, sebahodnotenia koly a hodnoten kolskej inpekcie.
4-04.05 Pripravi analzu a mon opatrenia na racionalizcie siete strednch kl.

Ministerstvo priprav analzu monost racionalizcie siete strednch kl, vrtane siete uebnch
a tudijnch odborov, so zohadnenm dajov o potrebe budcej pracovnej sily, informci o uplat-
nen resp. neuplatnen absolventov strednch kl ako aj o pote prijatch absolventov gymnzi na
vysok koly a na jej zklade stanov mon racionalizan opatrenia z hadiska systmu financova-
nia. Pred stanovenm opatren zo strany ministerstva sa uskuton diskusia so zstupcami aktrov
vchovy a vzdelvania.
4-04.06 Posdi potreby a monosti racionalizcie siete strednch kl v jednotlivch krajoch.

Na zklade navrhnutch racionalizanch opatren a postupu stanovenho ministerstvom sa usku-
ton v jednotlivch krajoch posdenie potrieb a monost racionalizcie siete strednch kl za
asti predstaviteov krajov ako zriaovateov ttnych kl, zstupcov ttu, zstupcov zriaovate-
ov nettnych kl v kraji, za asti rodiov, zstupcov zamestnvateov a krajskej kolskej rady ako
aj za asti alch aktrov a dohodne sa mon postup racionalizcie siete kl vrtane siete ueb-
nch a tudijnch odborov na rovni kraja. Po vyhodnoten nvrhov jednotlivch krajov ministerstvo
schvli konkrtne racionalizan opatrenia a postupne sa uskuton racionalizcie siete v jednotli-
vch krajoch. Uetren prostriedky zostan v systme vchovy a vzdelvania na pokrytie inch po-
trieb strednch kl.
180
Analza mikroreginov Slovenska, vrtane mapy Slovenska spracovanej poda mikroreginov, projekt spracovan
rieiteskm kolektvom pod vedenm Doc. RNDr. Vladimra Slavka, CSc., na zklade Zmluvy o dielo medzi radom
vldy Slovenskej republiky a Prrodovedeckou fakultou Univerzity Komenskho v Bratislave.
158
4-04.07 Upravi rozhodovanie samosprvnych krajov o pote tried prvch ronkov.

Ministerstvo priprav analzu doterajch sksenost z rozhodovania VC o pote tried prvch ron-
kov, osobitne vo vzahu k skromnm strednm kolm, vrtane potu prihlsench a prijatch ia-
kov ako aj zohadovanie potrieb trhu prce. Na zklade toho nastav rozhodovanie o pote tried
prvch ronkov v samosprvnom kraji napr. tak, aby stredn kola, ktor m v sieti zaraden tu-
dijn a uebn odbory a teda spa nroky a kritri pre ich vyuovanie, mala monos otvori jednu
triedu v prpade dostatonho potu zujemcov, priom sa me rozhodn, e v konkrtnom od-
bore triedu neotvor. Samosprvny kraj bude na zklade indikatvnych potrieb trhu prce rozhodo-
va o pridelen alch tried do kl, ktor s schopn takto potrebu pokry. Bude tie mkkmi
nstrojmi motivova rodiov pri rozhodovan o profesijnej orientcii ich det.
4-04.08 Upravi rozhodovanie o zaraden do siete kl a kolskch zariaden.

Rozhodovanie o zaraden sieti kl na rovni ministerstva kolstva sa bude realizova pri zohadnen
podmienok na zabezpeenie povinnho vzdelvania a oakvanho potu iakov budcej koly,
v prpade strednch kl aj potrieb trhu prce, hospodrnosti vynakladania verejnch zdrojov a ve-
rejnho zujmu vyjadrenho okrem inho aj zujmom iakov a rodiov. V prpade kl a kolskch
zariaden sa bude prihliada aj na pokrytie potrieb zemia u existujcimi kolami a kolskmi zaria-
deniami a ich dostupnosou. Ministerstvo me pri zaraden stanovi podmienky o minimlnom
pote iakov do uritho termnu, ktor ak nebude dodran, tak kola bude vyraden zo siete.
4-04.09 Stanovi kritri na vyradenie koly zo siete.

Zadefinuj sa kritri z hadiska kvality koly, jej priestorovho a materilneho vybavenia, ako aj
personlneho zabezpeenia pedagogickho zboru, na zklade nesplnenia ktorch bude mc na to
oprvnen subjekt navrhn vyradi zo siete ttnu, verejn, cirkevn aj skromn kolu, resp. kol-
sk zariadenie.
159
160
5. kapitola
Kvalita, otvorenos a dostupnos

vysokokolskho vzdelvania
161
162
S lovensk vysok kolstvo ako sas Eurpskeho vysokokolskho priestoru bude zvyova kva-
litu poskytovanho vysokokolskho vzdelvania uplatovanm tandardov a usmernen, akcep-
tovanch v tomto priestore. Zvyovanie kvality bude postaven na vntornom systme zabezpeo-
vania kvality kadej vysokej koly. Vonkajie hodnotenie zabezpeovania kvality Akreditanou agen-
trou bude zaloen najm na transparentnej kontrole tchto vntornch systmov a ich vsledkov.
Rozhodnutie Akreditanej agentry o intitucionlnej akreditcii poskytne vysokej kole v pries-
tor na flexibiln vytvranie tudijnch programov tam, kde spa nroky na kvalitu v tudijnom od-
bore, ktorch sstava sa vrazne zjednodu. Akreditan agentra po nevyhnutnej intitucionlnej
zmene bude psobi ako sas eurpskeho systmu zabezpeovania kvality vysokch kl.
Je dleit kontatova, e nevyhnutnou podmienkou kvalitnho vysokokolskho vzdelvania s
kvalitn vysokokolsk uitelia. Ich postavenie sa bude systematicky zlepova v rmci celospoloen-
skho silia o zvenie atraktvnosti uiteskho povolania. Na vysokch kolch sa vytvoria predpo-
klady, aby na nich vo vom rozsahu psobili ako plnohodnotn uitelia kvalitn akademici zo zahra-
niia, ako aj odbornci z praxe, najm pri zabezpeovan profesijne orientovanch bakalrskych tu-
dijnch programov.
Bude sa viac ako doteraz podporova tvorba tchto programov v spoluprci s podnikateskou sf-
rou, ako aj celkov spsobilos vysokch kl reagova na potreby zabezpeenia dostatonej kapa-
city kvalifikovanej pracovnej sily na pozcie, vyadujce vysokokolsk vzdelanie.
Strategicky sa tie bude podporova diverzifikcia vysokho kolstva cestou profilcie vysokch
kl na zklade ich poslania, a takisto aj vntorn diverzifikcia poskytovanm nielen akademicky,
ale aj profesijne orientovanch programov na jednej kole. Poslaniu vysokej koly bude prispso-
ben spsob hodnotenia kvality i systm financovania.
Vemi dleit pre skvalitnenie fungovania slovenskho vysokho kolstva je jeho otvorenie sme-
rom k zahraniiu. Internacionalizcia vysokho kolstva prinesie zvenie obojstrannej mobility tu-
dentov a uiteov, odstrnenie prekok pre dlhodobejie psobenie zahraninch odbornkov na
naich vysokch kolch aj zvenie potu zahraninch tudentov.
Dostupnos vysokokolskho vzdelvania je uren jednak dostatonou kapacitou vysokch kl,
jednak odstrnenm barir pre prstup znevhodnench skupn k vysokokolskmu vzdelvaniu. Ka-
pacity slovenskho vysokho kolstva mono vo veobecnosti hodnoti ako dostaton. Praktick
dostupnos vysokokolskho vzdelvania na Slovensku bude preto uren okrem osobnostnch
predpokladov aj dostatonou innosou nstrojov, pomhajcich jednotlivcom prekonva ba-
riry, dan ich ekonomickou situciou, a v jednotlivch prpadoch (naprklad zdravotne postihnu-
tch) aj ich pecilnymi potrebami.
Dostupnos je mon zvi taktie formou externho i ditannho (napr. on-line) tdia, ale
s poiadavkou, aby jeho absolventi boli rovnako kvalitn ako absolventi dennho tdia.
163
Cie 5-01 Vntorn systm zabezpeovania kvality vzdelvania

Vysok koly poskytuj kvalitn vysokokolsk vzdelvanie a s za plne zodpovedn. Systm za-
bezpeovania kvality vysokokolskho vzdelvania je prioritne postaven na vntornch syst-
moch zabezpeovania kvality jednotlivch vysokch kl, spajcich medzinrodne prijat tan-
dardy a usmernenia, na ich periodickom vyhodnocovan a systematickom zlepovan.

Tvorba tudijnch programov je v zmysle zkona o vysokch kolch v samosprvnej kompetencii
vysokej koly, resp. jej fakulty. Nvrh tudijnho programu je prerokvan v akademickom sente
vysokej koly/fakulty a nsledne schvaovan vo vedeckej rade vysokej koly/fakulty. Podmienkou
uskutoovania tudijnho programu je jeho akreditcia, ktor vykonva na zklade iadosti vysokej
koly Akreditan komisia. T v zmysle zkona o vysokch kolch posudzuje podmienky, za ktorch
sa tudijn program uskutouje. Ide najm o materilne a personlne zabezpeenie tudijnho
programu, ale posudzovan s aj poiadavky na riadne ukonenie tdia, pravidl zostavovania tu-
dijnho plnu, obsah tudijnho programu a podobne. Legislatvne je teda akreditcia tudijnch
programov hlavnm nstrojom zabezpeenia kvality vzdelvania na vysokch kolch.
Principilnym problmom akreditcie tudijnch programov je ich skuton realizcia. Akredi-
tan komisia v es ronch cykloch posudzuje tudijn program a to na zklade konkrtnych pod-
kladov platnch v ase predloenia iadosti vysokej koly. Skuton zabezpeenie a obsah tudij-
nho programu sa z rznych objektvnych dvodov asom odliuje od podkladov, ktor boli Akredi-
tanej komisii predloen. alm problmom je skuton vplyv akreditcie na kvalitu vysokokol-
skho vzdelvania. Doposia neexistuje iadna vecn analza vplyvu akreditcie na zabezpeenie
kvality vzdelvania. Adekvtny obraz o kvalite zabezpeovania vysokokolskho vzdelvania nepo-
skytli ani dva cykly komplexnej akreditcie. Otvorenou otzkou zostva, ak kvalitu m sptn
vzba, poskytovan vysokm kolm o tom, i ich vntorn procesy zabezpeuj poadovan kvalitu
poskytovanho vzdelvania, ak akreditan proces je v tomto nedostaton.
Dleitm je aj pohad verejnosti na kvalitu vysokokolskho vzdelvania. Jednm z ukazovateov
s tatistick daje, ktor hovoria o vysokom pote obanov Slovenskej republiky tudujcich na
eskch vysokch kolch. Tieto s zrejme aj odrazom povedomia slovenskej spolonosti o niej
kvalite slovenskho vysokho kolstva v porovnan s eskm, s ktorm ns spja nielen spolon v-
chodisko, ale aj mnoh prvky vvoja v uplynulch rokoch.
Novela zkona o vysokch kolch z roku 2013 sledovala zmer posilni zodpovednos vysokej
koly za zabezpeenie kvality vzdelvania. V slade s Eurpskymi tandardmi a odporaniami181
priniesla vysokm kolm povinnos ma vypracovan, zaveden, pouvan a funkn vntorn sys-
tm kvality vzdelvania, ktor je o. i. predmetom overovania Akreditanou komisiou v rmci prebie-
hajcej komplexnej akreditcie. Treba zdrazni, e nakoko prebiehajca komplexn akreditcia je
nosne postaven na inch princpoch, k vntornm systmom zabezpeenia kvality vzdelvania pri-
stupuje Akreditan komisia ako aj vysok koly vrazne formlne. V tom sa v sasnosti slovensk
kolstvo odliuje od vyspelch krajn a tento trend treba principilne zmeni. Podmienenie akredit-
cie zostavenm a overovanm vntornch systmov zabezpeenia kvality vzdelvania vysokch kl
predstavuje zsadn zmenu celkovho pohadu na akreditan procesy.
181
Standards and Guidelines for Quality Assurance in the European Higher Education Area (ESG),
http://www.enqa.eu/index.php/home/esg/
164
Navrhovan opatrenia
5-01.01 Zavies na vysokch kolch vntorn systmy zabezpeovania kvality vzdelvania.
Vysok koly si zostavia a zaved vntorn systmy zabezpeovania kvality vzdelvania v podobe
sboru pravidiel, opatren a postupov, ktormi sa riadia pri uskutoovan vzdelvania s cieom za-
bezpeenia deklarovanej rovne absolventov. Vntorn systmy zabezpeovania kvality vzdelva-
nia musia by v slade s Eurpskymi tandardmi a odporaniami (ESG) aktualizovanmi v roku
2015. Tie poaduj, aby vysok koly predovetkm:
1. mali schvlen stratgiu zabezpeovania kvality, ktorej znenie je verejne prstupn a tvor s-
as ich strategickho riadenia,
2. mali procesy na prpravu a schvaovanie svojich tudijnch programov nastaven tak, aby tu-
dijn programy spali stanoven ciele vrtane oakvanch vsledkov vzdelvania a aby ab-
solventi zskali kvalifikcie v slade s nrodnm kvalifikanm rmcom,
3. uskutoovali tudijn programy tak, e tudenti zohrvaj aktvnu lohu v tvorbe procesu
uenia sa a aby sa tento prstup odzrkadoval aj v ich hodnoten,
4. mali definovan a zverejnen predpisy, tkajce sa vetkch fz ivotnho cyklu tudenta,
napr. prijmacieho konania, priebehu tdia, uznvania vzdelania a udeovania akademickch
titulov a aby tieto predpisy aj konzistentne pouvali,
5. zabezpeovali tdium nleite kompetentnmi uitemi, 182
6. zabezpeovali primeran financovanie tdia a vuby aj vhodn a ahko dostupn zdroje na
zabezpeenie a podporu tdia a tudentov,
7. mali vhodn informan systmy na zhromaovanie, analzu a vyvanie relevantnch infor-
mci na efektvne uskutoovanie a riadenie svojich tudijnch programov a alch aktivt,
8. zverejovali informcie o svojej innosti, vrtane tudijnch programov, ktor s jasn,
presn, objektvne, aktulne a jednoducho prstupn,
9. monitorovali a pravidelne vyhodnocovali tudijn programy s cieom zabezpei, aby tieto
dosahovali stanoven ciele a reagovali na potreby tudentov a spolonosti.
Akreditcia (vonkajia) vysokej koly bude zameran na overovanie funknosti jej vntornho sys-
tmu zabezpeenia kvality vzdelvania a preto vntorn systmy musia zodpoveda poiadavkm
akreditanch tandardov (pozri cie 5-02).
5-01.02 Systematicky zlepova vntorn systmy zabezpeovania kvality vzdelvania vysokch

kl.
V zujme trvalo udratenho zvyovania kvality vzdelvania bud vysok koly na ronej bze ana-
lyzova funknos a efektvnos svojich vntornch systmov zabezpeovania kvality vzdelvania
a nsledne prijma opatrenia na ich zlepenie.
182
Pri zabezpeen kvality vzdelvania zohrvaj uitelia kov lohu. Vysok koly nes primrnu zodpovednos za
kvalitu svojich zamestnancov a za poskytnutie podpornho prostredia, ktor im umouje efektvne pracova. S-
asn prax prioritnej orientcie na garantov tdia bude upraven na poiadavku zabezpeenia primerane vzdela-
nch a zrunch uiteov ich poet a kvalifikcia mus zodpoveda predovetkm potu tudentov, spsobu vzde-
lvania a hodnotenia tudentov s ohadom na profil a alie pecifik jednotlivch tudijnch programov.
165
5-01.03 Poskytova sinnos a metodick pomoc vysokm kolm zo strany ministerstva a Ak-
reditanej agentry pri vvoji vntornch systmov zabezpeenia kvality vzdelvania.
Ministerstvo kolstva je garantom bolonskho procesu na Slovensku a zstupca ministerstva je le-
nom Bologna Follow-up Group, ktor koordinuje agendu a konkrtne aktivity v obdob medzi zasad-
nutiami eurpskych ministrov zodpovednch za vysokokolsk vzdelvanie. Ministerstvo m preto
priame kompetencie a povinnos plni svoju koordinan a metodick funkciu voi vysokm kolm
v lohch vyplvajcich z medzinrodnch zvzkov. Ministerstvo poskytne vysokm kolm sin-
nos tm, e im vytvor stimulan prostredie na vypracvanie materilov a bude sa spolupodiea
na organizcii seminrov a psoben expertov v prostred slovenskch vysokch kl za elom re-
nia prkladov dobrej praxe. Rovnako Akreditan agentra, ktorej poslanm je garantova zabez-
peovanie kvality vzdelvania, bude iniciatvna pri prenose know-how z rovne psobenia akredi-
tanch agentr zdruench v ENQA tak, ako je tomu zvykom vo vyspelch krajinch.
5-01.04 Podpori as vysokch kl na frach Eurpskej asocicie univerzt a na odbornch pod-

ujatiach venovanch zabezpeeniu kvality vzdelvania.
V zujme prenosu medzinrodnch sksenost vysokch kl so zabezpeovanm kvality vzdelvania
ministerstvo podpor as zstupcov vysokch kl na medzinrodnch odbornch podujatiach ve-
novanch tejto tme. Osobitne ide o Eurpske frum zabezpeovania kvality, ktor sa bude kona
v roku 2017 u po dvansty krt a organizuj ho Eurpska asocicia zabezpeovania kvality vo vyso-
kokolskom vzdelvan (ENQA), Eurpska tudentsk nia (ESU), Eurpska asocicia univerzt (EUA)
a Eurpska asocicia odbornch vysokch kl (EURASHE).
166
Cie 5-02 Vonkaj systm zabezpeovania kvality vzdelvania

Hlavnou lohou vonkajieho systmu zabezpeovania kvality vzdelvania akreditcie, vykon-
vanej Akreditanou agentrou, je kontrola nastavenia vntornch systmov zabezpeovania kva-
lity vzdelvania a overenie, i ich uplatnenie v procese vysokokolskho vzdelvania zabezpeuje
poadovan kvalitu absolventov.

V sasnosti vetky tudijn programy slovenskch vysokch kl podliehaj akreditcii, ktor usku-
touje Akreditan komisia. Obsah a povinn nleitosti iadosti o akreditciu tudijnho pro-
gramu, ktor podva komisii vysok kola, podrobne stanovuje nariadenie vldy. 183 Materily, pred-
kladan vysokmi kolami, s rozsiahle a ich dsledn pretudovanie a overenie skutonost nv-
tevou vysokej koly zo strany Akreditanej komisie je plne nerelne. Z kapacitnch dvodov (na
slovenskch vysokch kolch sa vysokokolsk tdium uskutouje v 5992 akreditovanch tudij-
nch programoch a 703 sastiach tudijnch programov uitestva a tlmonctva, ktor tvoria tu-
dijn programy v kombincii), sa Akreditan komisia aiskovo sstreuje na garantov tudijnch
programov a ich vedeck produktivitu. Akreditan komisia vychdza z predpokladu, e kvalitn
veda je zrukou poskytovania kvalitnho vysokokolskho vzdelvania. Z existennch dvodov
preto vysok koly sstreuj svoju pozornos na svoju vedeck produktivitu a na zabezpeenie
dostatonho potu garantov profesorov a docentov.
Vsledn hodnotiaca sprva Akreditanej komisie je formlna, m zva kontatan charakter
a nezriedka obsahuje iba vroky o splnen, resp. nesplnen danch kritri. Neobsahuje popisn
a hodnotiacu as, ktor by charakterizovala konkrtne podmienky a rove vzdelvania na vysokej
kole, resp. fakulte, a neobsahuje iadne odporania Akreditanej komisie na zlepenie vysokej
koly.
Cestou akreditcie sa centralizovane rozhoduje o vysokokolskom vzdelvan a akreditcia preto
pln funkciu jeho regulcie. Dlhodob centralizovan rozhodovanie o obsahu vzdelvania a znev-
hodovanie tvorby novch tudijnch programov je potencilnou brzdou tercirneho vzdelvania,
ktorej viditenm prejavom je naprklad aj narastajci neslad vzdelvania a potrieb praxe.
V prpade doterajej komplexnej akreditcie je problmom aj jej vysok nkladovos a neefektv-
nos. Hodnotu jej dvoch realizovanch cyklov zniuje netransparentnos hodnotiacich procesov.
daje o tom, ako Akreditan komisia na zklade stanovench kritri dospela k vsledkom, nie s
znme.
Zvanm problmom je, e procesy, ktor Akreditan komisia uplatuje pri svojej innosti, ne-
zodpovedaj Eurpskym tandardom a usmerneniam, 184 o bolo potvrden medzinrodnm audi-
tom Akreditanej komisie, ktor uskutonila Eurpska asocicia na zabezpeovanie kvality v oblasti
vysokokolskho vzdelvania (ENQA) v roku 2012 (pozri cie 5-03). Slovensko si tak nepln svoje z-
vzky v oblasti harmonizcie a zabezpeenia kvality vzdelvania v Eurpskom systme vysokokol-
skho vzdelvania zakotven v Bolonskej deklarcii, 185 oho dsledkom me by aj ohrozenie ve-
obecnho uznvania vzdelania a titulov udelench slovenskmi vysokmi kolami.
183
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 104/2003 Z. z. o Akreditanej komisii v znen neskorch predpisov.
184
Standards and Guidelines for Quality Assurance in the European Higher Education Area (ESG)
pozri http://www.enqa.eu/index.php/home/esg/
185
Bolonsk deklarcia je zkladom budovania Eurpskeho priestoru vysokokolskho vzdelvania. Podpsali ju ministri
kolstva 29 eurpskych ttov vrtane Slovenska 19. jna 1999 v Bologni.
167
V rokoch 2005 a 2008 uskutonila Eurpska asocicia univerzt (EUA) z iniciatvy Slovenskej rektor-
skej konferencie (SRK) a Ministerstva kolstva SR hodnotenie slovenskch vysokch kl. Sasou
procesu bolo aj hodnotenie vysokokolskho systmu a vskumnej kapacity na nrodnej rovni vr-
tane nvrhov a odporan na zlepenie. Vsledky hodnotenia sa nepremietli do iadnych konkrt-
nych systmovch opatren na nrodnej rovni.
Navrhovan opatrenia
5-02.01 Vyda akreditan tandardy
Akreditcia je (vonkajie) posdenie spsobilosti vysokej koly poskytova kvalitn vysokokolsk
vzdelvanie a jeho vsledkom je potvrdenie o splnen ttom stanovench podmienok pri jeho us-
kutoovan. Akreditan tandardy s sborom poiadaviek, ktor mus vysok kola splni na zs-
kanie akreditcie tudijnho programu, t. j. prva uskutoova tudijn program alebo na zskanie
intitucionlnej akreditcie (pre odbor a stupe tdia),186 t. j. prva vytvra a uskutoova tu-
dijn programy v tudijnom odbore a stupni tdia (v prpade vytvrania a uskutoovania medzi-
odborovch tudijnch programov mus ma vysok kola v danom stupni tdia priznan intitu-
cionlnu akreditciu v prslunch dvoch tudijnch odboroch).
Akreditan tandardy pre akreditciu tudijnho programu bud obsahova najm poiadavky
na obsahov zameranie tudijnho programu, profil absolventa, vedomosti a zrunosti absolventa
(vzdelvacie vstupy) vo vzbe na tudijn odbor a stupe tdia, na personlne, finann a mate-
rilne zabezpeenie tdia, systm riadenia, zabezpeenia a kontroly vzdelvacej, vskumnej, ume-
leckej a alch tvorivch innost s ohadom na to, aby vzdelvacie prostredie umonilo napa
poslanie vysokej koly. Akreditan tandardy bud rozliova podmienky pre akademicky oriento-
van tudijn programy (so zdraznenm vedeckch a medzinrodnch aspektov vzdelvania) a pro-
fesijn tudijn programy (zka vzba na uplatnenie absolventov v konkrtnych pracovnch poz-
cich).
Akreditan tandardy pre intitucionlnu akreditciu pre odbor a stupe tdia bud obsahova
sbor poiadaviek na intitucionlne prostredie vysokej koly, a to najm na strategick riadenie
vysokej koly, poiadavky na tudijn programy a tudentov, vskumn, umeleck a alie tvoriv
innosti, vysokokolskch uiteov, finann zdroje, systm zabezpeovania kvality hlavnch in-
nost, na medzinrodn spoluprcu a spoluprcu s praxou a sbor poiadaviek na tvorbu a uskuto-
ovanie tudijnch programov, zodpovedajcich akreditanm tandardom pre akreditciu tudij-
nho programu, ktor vysok kola prijma s cieom zabezpeenia deklarovanej rovne absolventov.
Akreditan tandardy musia by v slade s Eurpskymi tandardmi a odporaniami (ESG), ak-
tualizovanmi v roku 2015.
Akreditan tandardy sa na zklade splnomocnenia zkona ustanovia veobecne zvznm
prvnym predpisom (napr. cestou nariadenia vldy alebo vyhlkou ministerstva).
5-02.02 Zavies nov postupy vonkajieho spsobu zabezpeenia kvality vzdelvania akredit-
cie tak, aby boli v slade s Eurpskymi tandardmi a odporaniami.
Psobnos Akreditanej agentry sa ustanov tak, aby jej hlavnou innosou v oblasti akreditcie
bola analza a hodnotenie vntornho systmu zabezpeovania kvality vzdelvania vysokej koly.
Postavenie a postupy Akreditanej agentry bud zodpoveda Eurpskym tandardom a usmerne-
niam (ESG), kde sa ustanovuje najm:
186
Intitucionlna akreditcia sa bude vysokej kole priznva s vymenovanm tudijnch odborov a stupov tdia,
v ktorch bude mc vysok kola vytvra a uskutoova tudijn programy. V nrodnom programe sa preto pre
lepiu zrozumitenos pouva termn intitucionlna akreditcia pre odbor a stupe tdia.
168
1. Akreditan agentra procesmi externho zabezpeovania kvality analyzuje plnenie akredi-

tanch tandardov a efektvnos procesov internho zabezpeovania kvality vysokej koly,
kreovanch v zmysle ESG, priom je dleit, aby sa v externom zabezpeovan kvality uzn-
vala a podporovala zodpovednos vysokej koly za zabezpeovanie kvality.
2. Extern zabezpeovanie kvality bude navrhnut tak, aby sa zabezpeila jeho primeranos na
dosiahnutie stanovench cieov s ohadom na prslun predpisy. Zainteresovan strany bud
zapojen do ich tvorby a neustleho zlepovania.
3. Procesy na extern zabezpeovanie kvality bud spoahliv, uiton, vopred definovan, d-
sledne uplatovan a verejne dostupn. Implementcia bude nasledovn:
Vysok kola vypracuje samohodnotiacu sprvu v truktre zodpovedajcej Eurpskym
tandardom a usmerneniam (ESG), v ktorej uvedie relevantn informcie.
Akreditan agentra ustanov hodnotiacu komisiu, ktorej lohou bude na zklade ex-
pertnho posdenia spolu s nvtevou vysokej koly, resp. na zklade alch dostup-
nch informci overi, i sa na vysokej kole uskutouje kvalitn a relevantn vzdel-
vanie a i uplatnenie vntornho systmu kvality zabezpeuje poadovan kvalitu ab-
solventov.
Hodnotiaca komisia vypracuje podrobn hodnotiacu sprvu, ktor bude obsahova in-
formcie o spsobe zabezpeenia kvality vzdelvania na vysokej kole vrtane odpor-
an a nvrhov Akreditanej agentry na zlepenie vysokej koly. Hodnotiaca sprva
bude obsahova vrok o rozsahu a podmienkach platnosti akreditcie.
Vysok kola bude informova Akreditan agentru o realizcii nslednch opatren.
4. Hodnotiaca komisia bude tvoren skupinou externch odbornkov vrtane aspo jednho
tudenta. Akreditan agentra zabezpe nezvislos expertov zavedenm mechanizmu na
eliminciu konfliktu zujmov, a to aj cestou medzinrodnch expertov.
5. Akkovek vsledky alebo vroky, ktor s vsledkom externho zabezpeovania kvality,
bud vychdza z vopred explicitne stanovench a verejne publikovanch kritri, stanove-
nch veobecne zvznmi prvnymi predpismi a Akreditanou agentrou, ktor sa bud
preukzatene pouva konzistentne.
6. pln znenie hodnotiacich sprv, ktor zostavili experti, bude verejne prstupn. Ak agentra
prijme akkovek formlne rozhodnutie na zklade hodnotiacej sprvy, toto rozhodnutie
bude zverejnen spolu s hodnotiacou sprvou.
7. S cieom ochrni prva vysokch kl a zabezpei spravodliv rozhodovanie sa extern za-
bezpeovanie kvality realizuje otvorenm a zodpovednm spsobom. Bude zaveden nez-
visl mechanizmus odvolania sa vysokej koly voi rozhodnutiu Akreditanej agentry. Po-
stupy na podvanie sanost a odvolacie konanie bud jasne definovan ako sas procesov
externho zabezpeovania kvality. V odvolacom konan bude mc vysok kola spochybni
vsledky procesu akreditcie a poukza aj na to, e vsledky nie s zaloen na vopred sta-
novench kritrich alebo spoahlivch dkazoch, resp. neboli sprvne pouit kritri alebo
neboli dsledne dodran procesy. V tejto svislosti sa zvi monos vyuitia odvolacch me-
chanizmov sprvneho konania.187
187
Zkon . 71/1967 Zb. Zkon o sprvnom konan (sprvny poriadok).
169
5-02.03 Umoni vysokm kolm zska intitucionlnu akreditciu alebo akreditciu tudijnho
programu.
Umon sa, aby vysok koly mohli na zklade svojej iadosti a rozhodnutia Akreditanej agentry
zska intitucionlnu akreditciu pre dan odbor a stupe tdia (resp. odbory a stupne), na zklade
ktorej me vysok kola vytvra a uskutoova tudijn programy. Sasne sa zachov aj akredi-
tcia tudijnch programov Akreditanou agentrou. Vysok koly, ktor nebud ma udelen inti-
tucionlnu akreditciu pre dan odbor a stupe (resp. odbory a stupne), bud predklada nvrhy
tudijnch programov Akreditanej agentre na akreditciu tak, ako v sasnosti.188
Sasou iadosti vysokej koly o intitucionlnu akreditciu, resp. akreditciu tudijnho pro-
gramu bude samohodnotiaca sprva obsahujca popis plnenia prslunch akreditanch tandar-
dov.
5-02.04 Zrui akreditciu doktorandskho tdia v nevysokokolskch intitcich.

Ministerstvo vytvor legislatvne podmienky na to, aby sa doktorandsk tdium, a to najm jeho
vedeck as, mohli uskutoova aj v nevysokokolskej intitcii (externej vzdelvacej intitcii
stave SAV, ttnom vskumnom stave a pod.), kde s na tto innos vytvoren vhodn pod-
mienky. Extern vzdelvacia intitcia sa nebude osobitne akreditova; uskutoovanie doktoran-
dskho tdia v externej vzdelvacej intitcii bude zaloen na psomnej dohode s vysokou kolou,
ktor bude akreditovan na prslun tdium. Zodpovednos za kvalitu a relevantnos vzdelvania
m vysok kola.
5-02.05 Vytvori legislatvne podmienky pre transformciu existujcich prv vysokch kl usku-
toova tdium v tudijnch programoch na intitucionlnu akreditciu pre odbor a stupe
(resp. odbory a stupne) 189 tdia.
V rmci prechodu na nov model zabezpeenia kvality vzdelvania prechodnmi ustanoveniami v le-
gislatve ministerstvo zabezpe administratvne priznanie intitucionlnej akreditcie pre dan od-
bor a stupe (resp. odbory a stupne) vysokokolskho tdia akreditovanm vysokm kolm, ktor
maj preukzatene vytvoren podmienky pre tvorbu a uskutoovanie kvalitnho a relevantnho
vysokokolskho vzdelvania, t. j. vysokm kolm, ktor v rmci ostatnej komplexnej akreditcie:
1. uskutouj tdium v danom tudijnom odbore a stupni najmenej 10 rokov a zskali prvo
uskutoova tdium v danom tudijnom odbore a stupni bez asovho obmedzenia (do
najbliej komplexnej akreditcie),
2. pri komplexnej akreditcii preukzali, e maj funkn vntorn systm zabezpeenia kvality
vzdelvania.
5-02.06 Vytvori podmienky, aby sa slovensk vysok koly mohli akreditova aj medzinrodne
akceptovanmi akreditanmi orgnmi inch krajn.
Ministerstvo vytvor legislatvne podmienky, aby bolo mon povaova rozhodnutie medzinrodne
akceptovanej akreditanej komisie z inej krajiny (zaradenej v EQAR) za rovnocenn rozhodnutiu n-
rodnej Akreditanej agentry. V tejto svislosti je dleit, aby sa umonilo akceptova iba rozhod-
188
Tento postup sa bude uplatova najm v prpadoch novch tudijnch programoch, resp. v prpadoch, ak Akredi-
tan agentra potvrd, e vysok kola nepln akreditan tandardy potrebn na priznanie, resp. udranie intitu-
cionlnej akreditcie v danom odbore a stupni tdia.
189
Inou alternatvou je zakonzervovanie existujceho stavu predenm platnosti priznanch spsobilost vysokm ko-
lm zkonom a podmienenie priznvania novch spsobilost novm akreditanm konanm poda novch pravidiel.
170
nutia takch zahraninch akreditanch komisi, ktorch akreditan postupy a kritri zodpove-
daj nielen ESG, ale aj slovenskej legislatve (akreditanm tandardom). koly sa mu necha ak-
reditova aj pecializovanmi (profesijnmi) akreditanmi agentrami, o automaticky nenahrdza
rozhodnutia Akreditanej agentry a mu ich vsledky pouva na propagciu kvality svojho tdia
a medzinrodn porovnania.
171
Cie 5-03 Akreditan agentra

Akreditan agentra je po nevyhnutnej intitucionlnej reforme Akreditanej komisie lenom
Eurpskej asocicie na zabezpeovanie kvality v oblasti vysokokolskho vzdelvania (ENQA)
a bola zaraden do Eurpskeho registra pre zabezpeenie kvality vo vysokom kolstve (EQAR).

Poverenie na vytvorenie systmu eurpskych tandardov a usmernen zskala ENQA v spoluprci
s Eurpskou tudentskou niou (ESU), Eurpskym zdruenm univerzt (EUA) a Eurpskym zdrue-
nm pre intitcie vysokokolskho vzdelvania (EURASHE) od ministrov, zodpovednch za vysok
kolstvo v roku 2003. Sasou prvej verzie tandardov a usmernen na zabezpeovanie kvality v Eu-
rpskom priestore vysokokolskho vzdelvania (ESG), ktor odshlasili eurpski ministri v roku
2005, bolo aj odporanie, aby sa eurpske agentry na zabezpeovanie kvality do piatich rokov
podrobili cyklickmu hodnoteniu prostrednctvom ENQA. Extern hodnotenie Akreditanej komisie
Slovenskej republiky sa uskutonilo a v roku 2012. Akreditan komisia v hodnoten neuspela. D-
vodom nie s zjednoduujce a skreslen informcie o nedostatku finannch prostriedkov i for-
mlne potvrdzovanie rozhodnut Akreditanej komisie ministrom kolstva. Z hodnotenia vyplva, 190
e Akreditan komisia pri vykonvan innost vyhovela 7 hodnotenm kritrim v plnej miere,
4 kritrim v podstatnej miere (pouitie externch postupov na zabezpeovanie kvality vysokokol-
skho vzdelvania, programov vyhlsenie cieov a plnu prce komisie, extern kritri na zabez-
peovanie kvality a procesy pouvan agentrami nedostaton proces odvolacieho konania,
(ne)pouvanie internch postupov zabezpeovania kvality) a 6 kritrim iastone (vhodnos pro-
cesov komisie, vlastn systmov analzy komisie, personlne a finann zdroje, nezvislos komi-
sie, postupy na zabezpeenie vlastnej zodpovednosti komisie, konzistentnos rozhodovacch proce-
sov a angaovanos komisie v medzinrodnch organizcich). Na zklade hodnotiacej sprvy Rada
ENQA rozhodla, e Akreditan komisia nezskava plnohodnotn lenstvo v ENQA. Pod negatvne
rozhodnutie sa podpsala aj nepripravenos i neochota Akreditanej komisie harmonizova svoju
innos v medzinrodnom kontexte, o pretrvva dodnes.
Navrhovan opatrenia
5-03.01 Zabezpei, aby postavenie a innos Akreditanej agentry zodpovedalo Eurpskym
tandardom a odporaniam ESG.
Ministerstvo zabezpe, e Akreditan agentra
1. bude pravidelne realizova innosti externho zabezpeovania kvality a bude ma jasn a ex-
plicitne stanoven zmery a ciele, ktor s sasou jej poslania; ministerstvo zapoj zainter-
esovan strany do jej riadenia a innost,
2. bude postaven na prvnom zklade a bude formlne uznan ako agentra na zabezpeova-
nie kvality vzdelvania,
3. bude nezvisl, bude kona autonmne a bude nies pln zodpovednos za svoje innosti
a ich vsledky bez vplyvu tretch strn, naprklad vysokch kl, vldy, ministerstiev a inch
zainteresovanch strn alebo organizci; nezvislos je dleit preto, aby sa vetky postupy
a rozhodnutia prijmali vhradne na zklade odbornosti,
190
Report of the Panel appointed to undertake a review of the Accreditation Commission of the Slovak Republic (ACSR)
for the purposes of the granting of full membership of the European Association for Quality Assurance in Higher
Education (ENQA), 2013, http://www.akredkom.sk/dokumenty/Panel_ENQA_report_Jan_2013.doc
172
4. bude ma na vkon svojej innosti dostaton a primeran zdroje, a to nielen udsk, ale aj
finann,
5. bude ma zaveden postupy pre intern zabezpeovanie kvality, ktor sa tkaj definovania,
zabezpeovania a zvyovania kvality a integrity svojich innost,
6. sa spene podrob medzinrodnej akreditcii s cieom preukza, e agentra dodriava Eu-
rpske tandardy a odporania; medzinrodnej akreditcie sa agentra bude nsledne z-
astova cyklicky minimlne raz za p rokov.
5-03.02 Vytvori zo strany ministerstva Akreditanej agentre nleit podmienky pre jej innos.
Ministerstvo vylen finann prostriedky na vytvorenie informanho systmu, ktor bude nielen
podpornm prostriedkom pre innos Akreditanej agentry, ale aj nstrojom na truktrovan zve-
rejovanie relevantnch informci o zabezpeovan kvality vysokokolskho vzdelvania na vyso-
kch kolch.
5-03.03 Poiada ENQA o medzinrodn akreditciu Akreditanej agentry.

Po zosladen postavenia a innosti Akreditanej agentry s ESG agentra poiada o medzinrodn
akreditciu s cieom zskania plnohodnotnho lenstva v ENQA.
173
Cie 5-04 Vysokokolsk uitelia

Rozhodujcu lohu pri zabezpeovan kvalitnho vysokokolskho vzdelvania maj kvalitn vy-
sokokolsk uitelia, ktor s motivovan vykonva svoju prcu a ktor maj na to vytvoren pri-
meran podmienky. Systm je nastaven tak, aby v maximlnej miere zamestnval a podporoval
dostatok kvalitnch vysokokolskch uiteov na vysokch kolch, a to aj zo zahraniia a z praxe.

Na verejnch vysokch kolch bol v roku 2015 prepotan poet 9 849 vysokokolskch uiteov,
o tvorilo 46,10 % vetkch zamestnancov verejnch vysokch kl. 191 Celkov priemern plat tchto
uiteov bol 1 339 eur, priom priemern plat profesora bol 1 966 eur a docenta 1 512 eur. Medin
veku profesora bol 62 rokov (jedna tvrtina bola mladch ako 56 rokov), medin veku docenta 54
rokov (jedna tvrtina bola mladch ako 44 rokov). Klesol celkov poet odbornch asistentov a v-
skumnch zamestnancov, u ktorch sa vyskytla aj najvia fluktucia. Vskumn zamestnanci 192 tvo-
rili 7,71 % vetkch zamestnancov verejnch vysokch kl a ich priemern plat bol 1 105 eur. Poda
registra zamestnancov193 psobilo na vysokch kolch 6 hosujcich profesorov, aj to len na STU.
Kee predpokladom na zskanie miesta odbornho asistenta je titul PhD., problmom vysokch
kl je zska kvalitnch mladch ud, ktor chc zosta v akademickej sfre a s ochotn relatvne
dlh dobu zskava sksenosti pri nzkom finannom ohodnoten, ale s perspektvou habilitcie a ne-
skr zskania profesry, hoci ani to im negarantuje trval pracovn miesto. Problmom je aj to, e
viac ako 65 % profesorov m viac ako 60 rokov veku. I ke sasn systm obsadzovania miest vy-
sokokolskch uiteov je zaloen na vberovch konaniach, prax ukazuje, e tento systm sm
o sebe nezabezpeuje poadovan sa a aktvny nbor vysokej koly pri hadan najlepieho
adepta na obsadzovan pozciu. Vysok koly nemaj, resp. iba vnimone maj, rozpracovan sys-
tm akademickej kariry a personlneho rozvoja svojich zamestnancov. Starostlivos o udsk
zdroje by sa mala sta sasou vntornho systmu zabezpeovania kvality kadej koly. Tto loha
je zvl naliehav z hadiska personlnej politiky, ktorej hlavnou lohou by malo by zabezpeenie
perspektvy intitcie zskavanm kvalitnch akademikov predovetkm z radov absolventov a mlad-
ch generci.
Navrhovan opatrenia
5-04.01 Zvyova platy vysokokolskch uiteov v rmci plnu zvyovania platov vetkch uite-
ov.
Aby plat vysokokolskho uitea motivoval najlepch mladch ud na akademick drhu a zodpo-
vedal vznamu postavenia vysokokolskho uitea, bude pln zvyovania platov uiteov na najbli-
ch 10 rokov poda ciea 2-02 obsahova osobitn as o zvyovan platov vysokokolskch uiteov
z verejnch zdrojov s tm, e bude predloen do konca roku 2017. alm priestorom pre zvyova-
nie platov vysokokolskch uiteov nad rove tarifnch platov s vlastn prjmy vysokch kl,
ktor u teraz maj priestor na ich zskavanie v rznych oblastiach (aplikovan vskum a vvoj s ko-
mernm vstupom, expertn innos, zabezpeovanie alieho vzdelvania) a tento priestor sa
bude alej rozirova.
191
Vron sprva o stave vysokho kolstva za rok 2015, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu, august 2016.
192
V rmci vykazovania sa v kategri vskumnch zamestnancov uvdzaj aj zamestnanci bez vysokokolskho vzdela-
nia, ktor sa podieaj na vskumnej innosti, resp. pri nej asistuj.
193
http://www.portalvs.sk/regzam
174
5-04.02 Zavies na vysokch kolch monos vlastnho systmu odmeovania, kde s miniml-
nou hranicou tabuky poda zkona o verejnej slube.
Vzhadom na autonmiu vysokch kl sa navrhuje, aby sa optovne umonilo verejnm vysokm
kolm pouva vlastn systm odmeovania (teda nie na zklade centrlne urench tabuliek)
s garannm ustanovenm, e platy jednotlivch kategri vysokokolskch uiteov nebud niie
ako aktulne tabukov hodnoty poda zkona o verejnej slube. Tie bud naalej predmetom ko-
lektvneho vyjednvania.
5-04.03 Dosiahnu, aby vberov konania boli saou o vber najlepieho uchdzaa na miesto
vysokokolskho uitea.
Pri zvyovan atraktvnosti uiteskho povolania a zvyovan finannho ohodnotenia prce vyso-
kokolskho uitea sa d oakva aktvny prstup vysokej koly pri hadan najlepieho uchdzaa
o pozciu vysokokolskho uitea obsadzovan vberovm konanm. Dobrm indiktorom zmeny
v tejto oblasti bude poet uchdzaov hlsiacich sa do vberovho konania. Dosiahnutie intenzv-
nejej sae pri obsadzovan pozci vysokokolskch uiteov podpor aj posilnenie postavenia vy-
sokokolskch uiteov v spolonosti.
5-04.04 Otvori vberov konania aj smerom do zahraniia a k praxi.

Na vysokch kolch, ktorch poslanm je psobi ako vskumn univerzity aktvne zapojen do me-
dzinrodnej spoluprce v rmci Eurpskeho vskumnho priestoru, by tandardne mali psobi aj
odbornci zo zahraniia, a to aj v pozcii hosujcich profesorov. Preto by sa mali publikova ponuky
na prcu aj v anglickom jazyku na medzinrodnch portloch, prispsobi podmienky vberovho
konania a vytvra vhodn viacjazyn prostredie v rmci univerzity a pod. Podobne na vysokch
kolch, ktor maj profesijn bakalrske tudijn programy, resp. siln spoluprcu s praxou, treba
hada monosti zska pre psobenie na vysokej kole aj odbornkov z praxe, i u na pln alebo
iaston vzok. Naplnenie tohto opatrenia bude zvisie od zabezpeenia dostatonch zdrojov
finannch prostriedkov.
5-04.05 Riei psobenie na vysokch kolch po ich nvrate zo zahraniia.

Ministerstvo kolstva vyhodnot doteraz prijat opatrenia a nastav ich tak, aby boli atraktvne pre
nvrat naich absolventov z ich psobenia v zahrani. S tm svis maximlne zjednoduenie admi-
nistratvnych postupov pri prijman uchdzaov na pozcie vysokokolskch uiteov a vskumnch
zamestnancov zo zahraniia, ako aj schopnos vysokch kl prune zareagova z hadiska habilita-
nho alebo inauguranho konania v takchto prpadoch.
5-04.06 Vytvori centrlny portl na obsadzovanie miest vysokokolskch uiteov.

Ministerstvo kolstva vytvor centrlny portl na zverejovanie ponk na obsadenie miesta vysoko-
kolskho uitea/vskumnho zamestnanca a bude ho integrova na systm Euroaxess. Ponuky vy-
sokch kl tak bud publikovan aj na eurpskom portli pre vskumnkov.
5-04.07 Zvyova kvalitu vysokokolskch uiteov efektvnou personlnou politikou a systmom

akademickej kariry.
V slade s Eurpskymi tandardami a usmerneniami (ESG) na zabezpeovanie kvality vzdelvania sa
bude ako neoddeliten sas vntornch systmov zabezpeenia kvality vysokokolskho vzdel-
vania vyadova, aby vysok kola mala vytvoren nstroje na potvrdenie, e jej vysokokolsk ui-
telia maj potrebn kompetencie a schopnosti na poskytovanie vysokokolskho vzdelvania, a e
ich podporuje v ich zlepovan. To sa tka napr. rozvoja didaktickch kompetenci, aktvneho sledo-
vania stavu vskumu a vvoja vo svojom odbore, vyuvania informanch technolgi, znalost prv
175
a povinnost vysokokolskch uiteov a tudentov, rieenia etickch otzok v kontakte so tuden-

tmi, vzdelvania tudentov so pecifickmi potrebami a pod.
5-04.08 Zavies do praxe Etick kdex vysokokolskho uitea.

Nadviaza na aktivity Slovenskej rektorskej konferencie, ktor u v minulosti prijala etick kdex
v tejto oblasti, sstredi sa na jeho dopracovanie a jeho zavedenie do praxe tak, aby sa akademick
komunita bola schopn vyrovna s neetickm sprvanm vo svojich radoch. Za elom rozvoja pro-
fesionlnej etiky bude ministerstvo podporova projekty zameran na rieenie etickch otzok pri
prci vysokokolskho uitea a ich zavdzanie do praxe.
5-04.09 Analyzova intitucionlnu podporu innosti vysokokolskho uitea a podmienky jeho

prce.
Ministerstvo kolstva iniciuje vytvorenie tdie, ktorej cieom bude analyzova intitucionlnu pod-
poru innosti vysokokolskho uitea zo strany ostatnch nepedagogickch zamestnancov a porov-
na to s podmienkami v podobnej vzdelvacej a vskumnej oblasti v zahrani. Rovnako v projekte
analyzova podmienky prce vysokokolskho uitea z hadiska priestorovho, materilneho vyba-
venia, vybavenia prstrojmi, informanmi technolgiami a z hadiska asovch dispozci. Na zklade
analzy sformulova opatrenia na zlepenie oboch oblast.
5-04.10 Posilni postavenie vskumnch zamestnancov.

Pre posilnenie vskumu na vysokch kolch, osobitne na tch, ktorch poslanm je psobi ako v-
skumn univerzita, je potrebn zkonom definova podmienky zamestnvania vskumnch zamest-
nancov a pecifik ich pracovnho pomeru, aby sa vo svojej innosti sstredili predovetkm na v-
skum a vvoj. Obdobne ako v prpade vysokokolskch uiteov, aj v prpade vskumnch zamest-
nancov bude presadzovan systm vberovch konan, najm vo vzbe na rieenie konkrtneho v-
skumnho projektu a legislatvne sa umon ich zamestnvanie na dobu urit, a to aj opakovane,
ako v prpade vysokokolskch uiteov.
176
Cie 5-05 Pracovn miesta a tituly docentov a profesorov

Obsadzovanie pracovnch miest 194 docentov a profesorov odbornkmi zo zahraniia, kde sa tituly
docentov a profesorov neudeuj a odbornkmi z praxe nie je viazan na akademicko-pedagogick
titul. Pracovn miesta sa v takom prpade obsadzuj na zklade vberovho konania, zaloenho
na kritrich stanovench v zkone a vo vntornom systme zabezpeovania kvality vysokej
koly, ktorho sasou je aj shlas prslunej vedeckej rady. spen uchdza sa stva docen-
tom vysokej koly, resp. profesorom vysokej koly.

V sasnosti zkon o vysokch kolch upravuje pozcie vysokokolskch uiteov, ktor me vy-
sok kola obsadi a ustanovuje aj kvalifikan predpoklady, ktor musia splni zujemcovia o dan
miesto. Urovanie potu a truktry takchto miest je vhradne v kompetencii vysokej koly a rov-
nako vysok kola uruje konkrtne podmienky, ktor mus zujemca o uveden pozciu splni. Ide
o tieto pozcie: profesor, docent, odborn asistent, asistent, lektor a hosujci profesor. Zkon pre
ne rmcovo vymedzuje zkladn pracovn npl. V prpade profesorov ide najm o zabezpeovanie
rozvoja tudijnch programov a vskumnej alebo umeleckej innosti vysokej koly jej koncepnm
smerovanm a medzinrodnou aktivitou. Od docentov sa oakva zka spoluprca s profesormi pri
tvorivej innosti a zabezpeovan tudijnch programov.
Okrem obsadzovania funknch miest vysokokolskch uiteov, vysok koly udeuj tradine aj
vedecko-pedagogick a umelecko-pedagogick tituly profesor a docent. Zskanie titulu docent je
kvalifikanm predpokladom na obsadenie funkcie docenta alebo profesora. Tieto funkcie sa viau
na konkrtny tudijn odbor. Na obsadenie funkcie profesora a docenta nesta ma len samotn
titul profesor/docent, ale musia by udelen v danom alebo prbuznom tudijnom odbore. Zskanie
titulu nie je zrukou obsadenia zodpovedajcej funkcie. Na vysokej kole tak me psobi aj vyso-
kokolsk uite s titulom profesor vo funkcii asistenta alebo lektora. Jeho pracovn povinnosti s
vymedzen funkciou, v ktorej psob.
Udeovanie titulov docenta a profesora je procedurlne a administratvne nron. Titul docent
udeuje po schvlen vedeckou radou fakulty (alebo vysokej koly) rektor. Titul profesor sa zskava
vymenovanm za profesora. Profesorov vymenva prezident Slovenskej republiky, nvrh na vyme-
novanie mu predklad minister. Rektor vysokej koly predklad ministrovi nvrhy na vymenovanie
za profesora na zklade schvlenia vedeckou radou vysokej koly. Procesn postup na zskanie titulu
docent/profesor je upraven veobecne zvznm prvnym predpisom (vyhlkou ministerstva
kolstva).
V prpade zujemcu o obsadenie miesta vysokokolskho uitea, ktor m relevantn vsledky
tvorivej innosti, ale nem titul docent a v zahrani (by) obsadil miesto zodpovedajce docentovi
alebo profesorovi, vysok koly v Slovenskej republike mu mu ponknu len miesto odbornho
asistenta alebo hosujceho profesora. Obdobne to plat pre monos zmeny sektoru psobenia.
Naprklad, ak by v komernej sfre vysokokvalifikovan zamestnanec mal zujem odovzdva svoje
vedomosti a sksenosti tudentom a chcel by sa orientova v alom obdob na akademick kariru,
mal by monos zaa len od zaiatku, teda postupne sa vypracova z odbornho asistenta na do-
centa, prpadne profesora. Ak by ilo len o doasn psobenie, mal by monos psobi ako hosu-
jci profesor.
194
Odpora sa zvi technick pravy zkona o vysokch kolch, ktor by funkn miesto docenta, resp. profesora
nahradili pracovnm miestom docenta, resp. profesora.
177
Navrhovan opatrenia
5-05.01 Zrui vzbu obsadzovania pracovnch (funknch) miest docentov a profesorov a tudij-
nch odborov.
Pre tvorbu pracovnch miest docentov a profesorov na vysokej kole/fakulte nebude zvzn s-
stava tudijnch odborov. 195 Umon sa tak vysokej kole/fakulte lepie pecifikova akademick
profil osoby, ktor bude prijat do zamestnania na prslun pracovn miesto.
5-05.02 Umoni prijmanie zahraninch docentov a profesorov na pracovn miesta docentov

a profesorov bez nutnosti zska akademicko-pedagogick titul docenta, resp. profesora.
V zujme podpory otvorenosti vysokch kl voi zahraniiu sa vysokm kolm umon prijma na
pracovn miesta docentov a profesorov uiteov psobiacich ekvivalentnch pracovnch pozcich
na zahraninch vysokch kolch bez nutnosti zskania prslunho akademicko-pedagogickho ti-
tulu zodpovedajceho slovenskej legislatve. Ustanov sa, e v takchto prpadoch sa pracovn
miesta obsadzuj na zklade vberovho konania, zaloenho na kritrich stanovench v zkone
o vysokch kolch a vo vntornom systme zabezpeovania kvality vysokej koly. Podmienkou pri-
jatia na pracovn miesto docenta bude shlas prslunej vedeckej rady fakulty, v prpade obsadenia
pracovnho miesta profesora bude podmienkou shlas vedeckej rady fakulty aj vedeckej rady uni-
verzity. spen uchdza sa stva docentom, resp. profesorom prslunej vysokej koly.
5-05.03 Umoni prijmanie odbornkov z praxe na pracovn miesta docentov a profesorov bez
nutnosti zska akademicko-pedagogick titul docenta, resp. profesora.
V zujme podpory otvorenosti vysokch kl praxi sa na vyuovanie v profesijnch tudijnch pro-
gramoch, resp. v praktickch predmetoch akademickch tudijnch programov vysokm kolm
umon prijma na pracovn miesta docentov a profesorov vznamnch odbornkov z praxe bez
nutnosti zskania prslunho akademicko-pedagogickho titulu zodpovedajceho slovenskej legis-
latve. Ustanov sa, e v takchto prpadoch sa pracovn miesta obsadzuj na zklade vberovho
konania, zaloenho na kritrich stanovench v zkone o vysokch kolch a vo vntornom sys-
tme zabezpeovania kvality vysokej koly. Podmienkou prijatia na pracovn miesto docenta bude
shlas prslunej vedeckej rady fakulty, v prpade obsadenia pracovnho miesta profesora bude
podmienkou shlas vedeckej rady fakulty aj vedeckej rady univerzity. spen uchdza sa stva
docentom, resp. profesorom prslunej vysokej koly.
5-05.04 Udeova vedecko-pedagogick a umelecko-pedagogick tituly profesor a docent v odbo-

roch habilitanho a inauguranho konania.
Z dvodu zmeny filozofie tvorby a celej sstavy tudijnch odborov ministerstvo zabezpe tak
pravu veobecne zvznch prvnych predpisov, ktorou zru povinnos uskutoovania habilita-
nch konan a vymenvacch konan za profesora vlune v tudijnch odboroch. V zujme flexibility
a pecializcie sa tieto konania bud uskutoova v odboroch habilitanho a inauguranho ko-
nania tvorench na zklade nvrhov vysokch kl podobne, ako je to v eskej republike. Predpo-
klad sa, e sa zachov akreditcia spsobilost vysokch kl uskutoova tieto konania tak, ako
v sasnosti. Sasou iadosti vysokej koly preto na rozdiel od sasnosti bude aj vymedzenie na-
vrhovanho odboru habilitanho a inauguranho konania vrtanie porovnania so zahranim re-
pektujc existujce medzinrodn klasifikcie vednch odborov.196
195
Predpoklad sa podstatn znenie potu tudijnch odborov pozri cie 5-06.
196
Napr. Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development, 2002.
178
Cie 5-06 Sstava tudijnch odborov

Sstava tudijnch odborov je po systmovej revzii stanoven tak, aby opisy tudijnch odborov
vychdzali z konceptu, zameranho na vsledky vzdelvania, prepojenosti na poiadavky praxe
a vzby na nrodn kvalifikan rmec.

Sstavu tudijnch odborov spravuje ministerstvo kolstva. V sasnosti existuje viac ako 360 tu-
dijnch odborov v deviatich skupinch a v 27 podskupinch. Kad tudijn odbor m podrobn opis,
ktor dan tudijn odbor podrobne a nezriedka zbytone detailne vymedzuje. V sstave nie je za-
bezpeen, aby sa tudijn odbory vecne (tematicky) neprekrvali. Podrobn opisy tudijnch od-
borov s navye zvzujce. V kombincii so sasnm modelom akreditcie, poda ktorej sa vya-
duje, aby sa cel obsah tudijnho odboru premietol do tudijnho programu, sa tak brni rozvoju
medziodborovch a interdisciplinrnych tdi.
Akreditan komisia m definovanch 24 oblast vskumu, pre ktor m definovan pracovn
skupiny. Oblasti vskumu nezodpovedaj leneniu poda skupn, resp. podskupn tudijnch odbo-
rov.
K systmovej revzii sstavy tudijnch odborov sa ministerstvo kolstva zaviazalo v programo-
vom vyhlsen vldy.
Navrhovan opatrenia
5-06.01 Stanovi na rovni ministerstva metodiku tvorby a truktru opisov tudijnch odborov.
Pre opisy tudijnch odborov treba stanovi povinn nleitosti, truktru a obsah. Opis tudijnho
odboru nem by celottna uren osnova vysokokolskho tdia, ale bude vymedzova predo-
vetkm:
1. zkladn tematick okruhy (tieto sa nebud medzi odbormi prekrva),
2. okruh doplujcich vedomost a zrunost z inch tudijnch odborov tzv. prenositen
kompetencie (napr. znalos programovania, digitlne zrunosti, jazykov kompetencie),
3. vzbu na nrodn kvalifikan rmec (rmcovo sa odlia kompetencie absolventov jednotli-
vch stupov vysokokolskho vzdelvania),
4. typick tudijn programy (s eventulnou odvolvkou na regulovan povolania).
Do opisov tudijnch odborov nepatr vymedzenie prbuznch odborov, ani vzdelvacie vstupy i
profil absolventa (tie bud viazan na tudijn programy), ani odporan tudijn pln, ani mnoh
alie nleitosti existujcich opisov tudijnch odborov.
5-06.02 Vytvori nov sstavu tudijnch odborov a vyda ju v podobe veobecne zvznej prv-
nej normy (napr. cestou nariadenia vldy, alebo vyhlkou ministerstva).
Sstavu tudijnch odborov treba nastavi racionlne tak, aby sa vytvoril primeran poet tudijnch
odborov, orientane 30 40. V princpe je mon inpirova sa a s istmi modifikciami prevzia aj
oblasti vskumu uplatovan Akreditanou komisiou v komplexnej akreditcii, resp. oblasti vzdel-
vania zaveden v eskej republike.
tudijn odbor sa nebude viaza vlune na oblas poznania, ako je tomu v sasne platnom z-
kone, ale bude sa definova ako vecne vymedzen oblas vysokokolskho vzdelvania, v rmci kto-
rej sa uskutouj tudijn programy so spolonm teoretickm a metodologickm zkladom. tu-
dijn odbory sa nebud priamo viaza na vedn odbory, ale bud primrne vychdza s oblast v-
skumu tak, aby sa zabrnilo ich atomizcii.
179
Sstava tudijnch odborov sa na zklade splnomocnenia zkona ustanov veobecne zvznm

prvnym predpisom (napr. cestou nariadenia vldy alebo vyhlkou ministerstva).
tudijn odbory bud podkladom pre tvorbu a uskutoovanie tudijnch programov. V prpade
jednoodborovch tudijnch programov bude tudijn program obsahova zkladn tematick
okruhy (primeran stupu tdia). V prpade medziodborovch tudijnch programov vysok kola
uvedie, akou mierou sa do tdia premietnu obsahy jednotlivch tudijnch odborov. tudijn od-
bory bud sli aj na intitucionlnu akreditciu pre odbor (a stupe tdia). 197
197
Kee habilitan konania a konania na vymenovanie za profesora zostan zachovan, tieto sa bud uskutoova
v odboroch habilitanho a inauguranho konania tvorench na zklade nvrhov vysokch kl.
180
Cie 5-07 Profesijn tudijn programy

Vysok koly spolupracuj so zamestnvatemi pri tvorbe ponuky vzdelvania, ktor umouje
zska tudentom zrunosti potrebn na trhu prce, prostrednctvom vzdelvania v pracovnom
prostred a rozirovanm profesijne orientovanch tudijnch programov.

Potreby spolonosti na kvalifikovan pracovn silu s v neustlom vvoji, na ktor mus reagova aj
kolstvo, a to tak stredn, ako aj vysok. V sasnosti je systm vysokokolskho vzdelvania posta-
ven takmer vlune na akademickch (vedeckch) tudijnch programoch. Zvzujca je pomerne
striktn sstava tudijnch odborov s nutnosou repektovania detailnch opisov tudijnch odbo-
rov. Tento stav zvrazuje akreditcia, ktor zvrazuje vedeck podporu tdia a minimlny draz
kladie na zskavanie praktickch sksenost. Barirou pre vyiu mieru prax a st tudentov u po-
tencilnych zamestnvateov je aj rove financovania vysokch kl z verejnch zdrojov a nron
akreditan podmienky na personlne zabezpeenie tdia. Ostatn novela zkona z roku 2013 pri-
niesla definciu profesijne orientovanch bakalrskych tudijnch programov a umonila Akredita-
nej komisii navrhn pre ne osobitn kritri akreditcie. Tieto ustanovenia zkona sa doposia ne-
uviedli do praxe, a z toho dvodu s vetky tudijn programy orientovan akademicky. Tto sku-
tonos potvrdzuj aj medzinrodn tatistiky, v ktorch Slovensko profesijn vzdelvanie na ter-
cirnom stupni nevykazuje. Z hadiska komplexnej akreditcie a sasnho modelu kategorizcie vy-
sokch kl sa tieto z obavy o stratu svojho postavenia neusiluj o poskytovanie profesijnho vzde-
lvania.
Z pohadu pracovnho trhu je dleit podporova rozvoj kompetenci tudentov, ktor im umo-
nia flexibilitu na trhu prce. Zamestnvatelia upozoruj nielen na nedostaton rove praktickch
zrunosti v odbore tdia, ale zdrazuj, e absolventom chbaj tzv. mkk zrunosti (najm ja-
zykov, komunikan a digitlne kompetencie).
Navrhovan opatrenia
5-07.01 Podporova systematicky z rovne ministerstva rozirovanie profesijne orientovanch
tudijnch programov, a to predovetkm na bakalrskom stupni.
Ministerstvo zabezpe pravu ustanoven zkona tkajcich sa profesijnch tudijnch programov
a uvedie do praxe vhodn motivan nstroje. Aby mali o profesijn tudijn programy zujem sa-
motn koly, tudenti, ale aj zamestnvatelia, bud vytvoren pre vetkch zainteresovanch po-
trebn motivcie. Poskytovanie takchto programov bude vraznejie zohadova systm financo-
vania. Vysok koly umonia zamestnvateom vo vej miere ovplyvova obsah vzdelvania
v nich a zamestnvatelia bud motivovan na poskytovanie vzdelvania v pracovnom prostred. tu-
denti bud dostatone a transparentne informovan o potrebch trhu prce a schopnostiach kl
ich na ne pripravi.
5-07.02 Vytvori na rovni ministerstva motivciu na posilnenie zskavania praktickch zrunost

a sksenost vysokokolskch tudentov.
Vytvoria sa podporn a motivan nstroje, aby vysok koly vo vyej miere zaradili do tudijnch
programov aj monos zskava kredity za prax a ste vo firmch, extra-kurikulrne aktivity i dob-
rovoncku innos svisiacu s relnym vkonom prce.
5-07.03 Zavies z rovne ministerstva systm mapovania uplatnenia absolventov.

Zujemcov o tdium informova o uplatnen absolventov na trhu prce a poskytova relevantn
informcie a dta pre tvorbu vzdelvacej politiky a taktie sptn vzbu pre vysok koly. Pre trh
181
prce a zamestnvateov sstredi informcie o ponuke prce, o jej dostupnosti a kvalite. Vyui n-
stroj na sledovanie uplatnenia absolventov vo vytudovanom odbore (graduate tracking) pozri cie
3-02.
5-07.04 Formulova v dlhodobom zmere rozvoja vysokokolskho vzdelvania ministerstva in-

dikatvne oakvania pre vysok koly a tieto zmery finanne podporova.
Pritom sa bude vychdza z vhadu spoloenskch a hospodrskych potrieb pre jednotliv skupiny
tudijnch odborov poskytnutch prslunmi ministerstvami a zdrueniami zamestnvateov, pr-
padne pecializovanou prognostickou intitciou.
182
Cie 5-08 Otvorenos vysokch kl zahraniiu a praxi

Vysok koly s otvoren vo vzahu k zahraniiu aj spoloenskej praxi, roziruje sa mobilita za-
mestnancov, tudentov, zahraninch odbornkov aj odbornkov z praxe.

Slovensk vysok koly s kritizovan za to, e s mlo otvoren zahraniiu a praxi. Na slovenskch
vysokch kolch tuduje mlo zahraninch tudentov, o je v kontraste s vysokm potom oba-
nov SR tudujcich na vysokch kolch v zahrani. Rovnako je to s krtkodobmi mobilitami tu-
dentov, kde mobility slovenskch tudentov do zahraniia vysoko prekrauj mobility zahraninch
tudentov na Slovensko. Psobenie zahraninch uiteov a vskumnch zamestnancov na Sloven-
sku zva svis iba s rieenm kultrno-edukanch alebo vskumnch grantov.
Domca mobilita je rovnako nedostatone rozvinut. tudenti zvyajne absolvuj cel tdium
prvho, druhho stupa a nezriedka aj tretieho stupa na jednej vysokej kole/fakulte. Spolon
tudijn programy medzi slovenskmi vysokmi kolami neexistuj. Okrem psobenia expertov
vskumnch zamestnancov z vskumnch stavov SAV alebo rezortnch vskumnch stavov, o
svis s akreditciou (garantovanm tudijnch programov) a hodnotenm vskumnch, vvojovch
a alch tvorivch innost vysokch kl (z dvodov publikanej innosti) je domca pracovn
mobilita minimlna. Z dvodov akreditcie (vyaduj sa profesori, docenti a odborn asistenti s PhD.
zamestnan na ustanoven tdenn pracovn as) a finannch dvodov (vysok koly spotrebuj
cca 70 80 % finannch zdrojov na zabezpeenie platov vlastnch zamestnancov) vysok koly vo
vzdelvan aiskovo vyuvaj vlastnch vedecko-pedagogickch zamestnancov a odbornkov
z praxe vyuvaj vo vzdelvan iba vnimone.
Navrhovan opatrenia
5-08.01 Vytvori z rovne ministerstva motivciu pre viu internacionalizciu vysokch kl.
Internacionalizcia vysokho kolstva prinesie zvenie obojstrannej mobility tudentov a uiteov,
odstrnenie prekok dlhodobejiemu psobeniu zahraninch odbornkov na naich vysokch ko-
lch. Viac tudijnch programov bude poskytovanch v anglickom jazyku. Rozri sa poet interdis-
ciplinrnych tdi ako aj programov vedcich k spolonm diplomom so zahraninmi vysokmi
kolami. Slovensko sa stane atraktvnou destinciou z hadiska vysokokolskho tdia a zvi sa po-
et zahraninch tudentov.
5-08.02 Podpori z rovne ministerstva zahranin mobilitu tudentov.

Ministerstvo vytvor podmienky na to, aby sa tudenti vo vej miere zastovali zahraninch
mobilt. Postupne sa stane pravidlom, e kad doktorand absolvuje v rmci svojho tdia dlhodob
zahranin st alebo tudijn pobyt.
5-08.03 Podpori z rovne ministerstva mobilitu tudentov na nrodnej rovni.

Vytvori nstroje a mechanizmy na posilnenie vntrottnej mobility tudentov. Bude prirodzen,
e tudent absolvuje tudijn program na jednej vysokej kole a al stupe na inej vysokej kole.
Postupne sa stane pravidlom, e doktorand po skonen doktorandskho tdia odchdza na post-
doktorandsk pobyt na in vysok kolu, prpadne do zahraniia.
5-08.04 Zverejova rove otvorenosti vysokch kl na zklade faktov.

Ministerstvo bude analyzova a zverejova rove otvorenosti vysokch kl na zklade verejne
prstupnch faktov, ako s napr. poet zahraninch tudentov a uiteov vysokch kl, poet ui-
teov z praxe, mobility tudentov a uiteov a alie.
183
Cie 5-09 Liberlne tdi

Vysokokolsk tdium sa me uskutoova aj poda modelu liberlnych tdi.

Liberlne tdi s pvodne eurpskym vzdelvacm modelom, ktor je vo svojej modernej forme
na bakalrskom stupni iroko rozvinut predovetkm v zmor a v zpadnej asti Eurpy, najnovie
sa zavdza aj v niektorch krajinch strednej a vchodnej Eurpy (Maarsko, Rumunsko). tudent
liberlnych tdi si vyber zo irokej kly predmetov, aby si postupne sm uril pecializciu zvy-
ajne na konci prvho ronka bakalrskeho stupa tdia. Vber predmetov je irok a pokrva
predovetkm oblasti umenia, jazykov a literatry, matematiky, prrodnch vied, filozofie, psycho-
lgie, religiznych a socilnych tdi. Sasou tdia je sstredenie sa na tzv. intelektulne zru-
nosti, t. j. kritick myslenie, orlnu prezentciu, metodolgiu, intenzvne psanie, sptn vzbu od
uitea at. Tieto intelektulne zrunosti je mon nadobudn len vtedy, ak vuba prebieha v se-
minrnej forme vuby a dialogickej forme diskusie s malch potom tudentov (max. 25). Liberlne
tdi okrem kognitvneho aspektu tdia zahaj aj morlno-etick aspekt poznania. V tejto filo-
zofii vzdelvania sa kognitvny aspekt poznania prelna s morlnym zmyslom pre zodpovednos. S-
asn univerzitn systm na Slovensku ako aj v celej Eurpe zdrazuje len prv, kognitvny aspekt
vzdelvania. Zrove je pecializcia deklarovan od poiatku tdia, a preto prichdza k astmu
odchodu tudentov zo tdi, o znamen znan finann straty pre tt. Prve tento aspekt viedol
v Holandsku a vo Vekej Britnii k nrastu tzv. university college teda programu liberlnych tdi
takmer na kadej ttnej univerzite.
Z legislatvneho hadiska sa vysokokolsk tdium na slovenskch vysokch kolch uskutouje
v tudijnch programoch akreditovanch v tudijnom odbore alebo v kombincii tudijnch odbo-
rov. Poda pravidiel akreditcie by sa mal do prslunho tudijnho programu premietnu cel ob-
sah tudijnho odboru alebo tudijnch odborov. Takto nastaven systm tvorby tudijnch progra-
mov brni rozvoju liberlnych tdi.
Navrhovan opatrenia
5-09.01 Vytvori legislatvne podmienky na uskutoovanie bakalrskeho tdia poda modelu
liberlnych tdi.
Ministerstvo vytvor legislatvne podmienky, aby sa vysokokolsk tdium, predovetkm na baka-
lrskom stupni, mohlo uskutoova poda modelu liberlnych tdi. Umon sa akreditova tu-
dijn program alebo tudijn programy liberlnych tdi, ktor bud zostaven tak, e tudentom
sa umon pecializova sa v druhej polovici tdia, a to predovetkm zverenou prcou vo zvole-
nom tudijnom odbore, prpadne v kombincii dvoch tudijnch odborov (hlavn a vedaj). Takto
pecifikovan odbor, prpadne odbory tdia bud uveden v dokladoch o absolvovan tdia. Na-
koko sa jedn o tudijn programy, ktor v slovenskom vysokom kolstve nemaj tradciu, bude sa
k nim pristupova ako k novm tudijnm programom, ktor sa na vysokch kolch bud osobitne
akreditova.
5-09.02 Vytvori pilotn projekt pre realizciu modelu liberlnych tdi a otestova ho na vybra-
nch vysokch kolch.
Vzhadom na novos tejto podoby tdia v naich podmienkach je potrebn jeho zavdzanie dobre
pripravi a najprv otestova. Ministerstvo poskytne finann podporu pilotnmu projektu.
184
Cie 5-10 Poiadavky vysokch kl voi strednm kolm

Vysok koly spolupracuj pri stanoven minimlnych vstupnch vzdelvacch tandardov na
strednch kolch, priom vychdzaj zo svojich vstupnch poiadaviek na prijatie uchdzaa
o tdium.

Poet tudentov na vysokch kolch na Slovensku kles. Na verejnch vysokch kolch v roku 2011
tudovalo 169 341 tudentov, na skromnch vysokch kolch to bolo 38 655 tudentov, km
v roku 2015 to bolo na verejnch vysokch kolch 137 607 tudentov (pokles o 18,8 %), na skrom-
nch to bolo 21 052 tudentov (pokles o 45,5 %). 198 z celkovho potu tudentov podiel tudentov
externho tdia klesol pod jednu tvrtinu, na 23,48 %. Z pohadu tatistickej klasifikcie odborov
vzdelania 56,29 % zo vetkch tudentov tudovalo spoloensk vedy, nuky a sluby, z toho zhruba
tretina tudovala ekonomick odbory. Poet uchdzaov o tdium na prvom stupni vysokokol-
skho tdia v roku 2015 klesol na 45 597 obanov SR, prijatch na tdium bolo celkovo 39 924
uchdzaov a zapsalo sa 35 361 uchdzaov (na kadch 100 prijatch uchdzaov sa nezapsalo na
tdium jedens uchdzaov).
Vysok kola me uri alie podmienky prijmania na tdium jednotlivch tudijnch progra-
mov s cieom zabezpei, aby sa na tdium dostali uchdzai s potrebnmi schopnosami a pred-
pokladmi. Uren podmienky a spsob overovania ich splnenia musia umoova vber uchdzaov,
ktor prejavia najvyiu mieru schopnost na tdium. alie podmienky prijmania na tdium ur-
en vysokou kolou nesm z hadiska obsahu vedomost prekroi obsah plnho strednho vzde-
lania. 199
Obsah plnho strednho vzdelania je uren cieovmi poiadavkami na vedomosti a zrunosti
maturantov, platnmi pre vetky typy strednch kl. S sformulovan v slade s (inovovanm)
vzdelvacmi tandardami predmetov ako sas (inovovanho) ttneho vzdelvacieho programu
pre jednotliv druhy strednch kl. 200
Vaka tomu (alebo mono prve preto), e mnoh vysok koly upaj od prijmacch pohovo-
rov a overovania schopnost a predpokladov uchdzaov o tdium, nsledne sa stretvaj s tm,
e uchdza sce absolvoval stredn kolu s maturitou, ale jeho vedomosti potrebn pre tdium
konkrtneho tudijnho programu nie s dostaton.
Navrhovan opatrenia
5-10.01 Zosumarizova vstupn poiadavky vysokch kl na uchdzaov o tdium.
Vzhadom na to, e mnoh vysok koly nerobia prijmacie pohovory, nie s znme ich vstupn po-
iadavky a ich oakvania vo vzahu k vedomostiam a zrunostiam uchdzaov o tdium konkrt-
neho tudijnho programu alebo skupiny programov. Ministerstvo kolstva poiada vysok koly
o predloenie takchto poiadaviek a oakvan.
198
Vron sprva o stave vysokho kolstva za rok 2015, Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR, august
2016.
199
57 zkona . 131/2002 Z. z. o vysokch kolch v znen neskorch predpisov.
200
www.statpedu.sk, resp. www.siov.sk
185
5-10.02 Porovna vstupn poiadavky vysokch kl s vstupnmi vzdelvacmi tandardmi v jed-

notlivch (maturitnch) predmetoch strednch kl.
Takto porovnanie sa me sta zkladom toho, aby sa mohli zosladi vstupn vzdelvacie tan-
dardy a cieov poiadavky na strednch kolch so vstupnmi poiadavkami vysokch kl. Analzu
by mal urobi ttny pedagogick stav a ttny intitt odbornho vzdelvania.
5-10.03 Inovova aj za asti vysokch kl minimlne vstupn vzdelvacie tandardy a cieov

poiadavky na ukonenie strednej koly.
Tento proces bude vies ministerstvo kolstva, ktor zabezpe na jednej strane as svojich odbor-
nch organizci (P a IOV) a na druhej strane as vysokch kl, ktor bud ma zujem podie-
a sa na tomto procese.
186
Cie 5-11 Profilcia vysokch kl

Doterajia kategorizcia vysokch kl je nahraden ich profilciou na zklade rozhodnutia vyso-
kej koly o svojom poslan, o sa zohaduje pri jej hodnoten. Sie vysokch kl je diverzifiko-
van, optimalizovan a konsolidovan rozsahom i kvalitou. Profilcia vysokch kl odra ich
spoloensk poslanie a rozmanitos vzdelvacch potrieb obyvatestva. Diferencicia a diverzifi-
kcia siete vysokch kl sa realizuje na bze ich sebaprofilcie prostrednctvom strategickho
dlhodobho zmeru.

Slovensk vysok kolstvo bolo vzhadom na vekos a populciu Slovenska v minulosti budovan na
princpoch pecializcie vysokch kl. Vzhadom na nzky poet vysokokolskch tudentov sa vy-
sokokolsk vzdelanie v mnohch oblastiach dalo zska iba na jednej alebo na malom pote vyso-
kch kl. Masifikcia vysokokolskho vzdelvania, ktor na Slovensku nastpila oneskorene a
v svislosti so spoloenskmi zmenami priniesla po roku 1989 zmenu truktry vysokch kl.
Mnoh existujce vysok koly zaznamenali dynamick kvantitatvny a asom aj kvalitatvny rozvoj
a boli zaloen nov ttne (verejn), ako aj skromn vysok koly. Vetky zmeny sa uskutonili
zkonom alebo neskr na zklade shlasu vldy.
Nov zkon o vysokch kolch z roku 2002 zaviedol lenenie vysokch kl na univerzitn a ne-
univerzitn vysok koly (oznaovan aj ako odborn). V rmci univerzitnch vysokch kl sa mala
na zklade vyjadrenia a posdenia Akreditanej komisie, po vyjadren reprezentci vysokch kl
a na zklade iadosti samotnej vysokej koly, vyleni as univerzitnch vysokch kl ako vskumn
univerzity, na zklade dosahovania vynikajcich vsledkov v oblasti vedy a techniky a v poskytovan
tretieho stupa tdia. Zalenenie vysokch kl malo by zohadnen pri ich financovan. Novela
vysokokolskho zkona v roku 2007 pvodn klasifikciu vysokch kl zmenila a v sasnosti sa
vysok koly poda charakteru a rozsahu svojej innosti lenia na univerzitn vysok koly a odborn
vysok koly. Tretiu skupinu tvoria vysok koly, ktor nie s zalenen ani do jednej kategrie.
Prehodnotenie zalenenia vysokch kl sa malo uskutoni na zklade prvho cyklu komplexnej
akreditcie, ktorej vsledky sa zverejnili v rokoch 2009 a 2011. Z pvodne 23 univerzitnch vyso-
kch kl v ase zaatia komplexnej akreditcie nesplnilo kritri na univerzitn vysok kolu na z-
klade vyjadrenia Akreditanej komisie 17 vysokch kl. Vysokokolsk zkon im umooval v ronej
lehote prija opatrenia na odstrnenie nedostatkov, pre ktor nesplnili kritrium na zalenenie me-
dzi univerzitn vysok koly. V prpade vetkch verejnch vysokch kl, ktor v ronej lehote pred-
loili sprvu o prijatch opatreniach na odstrnenie nedostatkov, Akreditan komisia kontatovala,
e prijat opatrenia boli dostaton, o umouje ponecha ich zaradenie medzi univerzitnmi vy-
sokmi kolami. V prpade tyroch univerzitnch vysokch kl malo djs k ich preradeniu, stalo sa
tak len v jednom prpade.
V rokoch 2010 a 2011 ministerstvo kolstva prehodnotilo koncept formlneho zaleovania vy-
sokch kl a vyhodnotilo ho ako neopodstatnen. Argumentovalo najm tm, e diverzita intitci
ako aj ich poslanie je v skutonosti rozmanitejie, ale najm, e nebolo jasn praktick uplatnenie
takto nastavenho systmu, ktor sa stal navye administratvne nron a po zmene nzvu intit-
cie v prpade preradenia aj vyadujci nklady na premenovanie a vyvolvajci alie nklady. Sa-
motn zalenenie vysokej koly negarantuje rove vetkch jej sast a programov. Viacer vy-
sok koly, ktor splnili kritri na zaradenie medzi univerzitn vysok koly, boli hodnoten v nie-
ktorch oblastiach vskumu ako dosahujce priemern i podpriemern rove a naopak, medzi
univerzitami oznaenmi za nespajce kritri na univerzitn vysok kolu, boli zaraden aj uni-
verzity, ktorch priemern hodnotenie rovne vskumu bolo lepie ako tie, ktor kritri na univer-
zitu splnili. Rozhodujcim kritriom bol poet tudentov na jednho uitea s titulom PhD., ktor
neodralo kvalitu vysokej koly, ale jej profilciu, kde univerzity, na ktorch prevaovali lacnejie,
187
tzv. mkk odbory, boli principilne znevhodovan. Komplexn akreditciu diskvalifikovala aj sku-
tonos, e Akreditan komisia preukzatene pracovala v prpade niektorch vysokch kl aj
s chybnmi dajmi, ktor mohli ma zsadn vplyv na vsledky akreditcie.
Druh cyklus zaal rozhodnutm ministra kolstva v roku 2013, ktorm schvlil nov kritri kom-
plexnej akreditcie. V roku 2015 boli zverejnen prv vsledky komplexnej akreditcie 22 vysokch
kl, z ktorch 17 splnilo kritri na zaradenie medzi univerzity. alch p univerzt, ktor kritri
nesplnili, dostali ron lehotu na odstrnenie nedostatkov a v stanovenej lehote tyri univerzity ne-
dostatky aj odstrnili. D sa preto oakva, e keby univerzity poznali kritri komplexnej akredit-
cie na zaiatku hodnotenho obdobia, tak by ich aj boli splnili. Druh cyklus zatia nie je ukonen,
nakoko v sasnosti s predmetom komplexnej akreditcie aj alie vysok koly.
Hlavnm motvom kategorizcie vysokch kl malo by zohadnenie zaradenia pri poskytovan
dotcie. Ak s vetky verejn vysok koly stle rovnako zalenen, o je pravdepodobn aj v pr-
pade sasne prebiehajcej akreditcie, v praxi sa tento model neprejav. Skromn vysok koly
tandardne nie s financovan z dotci zo ttneho rozpotu, take v ich prpade sa zalenenie na
ich financovan nem prakticky ako prejavi. Podobne to plat pre ttne vysok koly, kde kad
ttna vysok kola je financovan z kapitoly prslunho rezortu.
I ke odborn vysok koly mali by zkladom dostupnosti vysokokolskho vzdelania pre iriu
as populcie, v spolonosti sa vytvral dojem, e odborn vysok koly s tie menej kvalitn. Ak
sa na kvalitu pozerme len z hadiska dimenzie rovne vskumnej innosti, tak tento predpoklad
plat. V sasnosti sa vak loha vysokch kl v spolonosti vnma v irom kontexte. Napr. OECD
sa u niekoko rokov zaober otzkou lohy vysokch kl pri regionlnom rozvoji. Rovnako v rmci
Eurpy je podporovan projekt U-Multirank, 201 ktor m zujemcom poskytn ranking na zklade
rznych pohadov na napanie lohy vysokch kl, i u z pohadu vsledkov vo vskumnej in-
nosti, kvality vzdelvacej innosti, spoluprce s praxou, alebo psobenia v medzinrodnom pro-
stred.
Tm, e kritri na zalenenie vysokch kl boli orientovan primrne na ich vskumn innos
(hodnotenie vsledkov vskumu, schopnos zskava granty, rozsah doktorandskho tdia), takto
nastaven pravidl v podstate nepodporuj rznorodos v poslan vysokch kl a v ich innostiach,
ale podporuj orientciu jednm smerom, teda unifikciu systmu.
Vysokokolsk zkon predpoklad, e jednotliv vysok koly rozpracvaj svoje poslanie vo
forme dlhodobho zmeru, a teda podporuje iaducu diverzitu v poslan vysokch kl. Vysok kol-
stvo ako celok mus by schopn reagova na neustle vznikajce a meniace sa potreby spolonosti,
o si vyaduje, aby jednotliv vysok koly mali monos prunej reakcie na tieto potreby a mohli sa
individulne profilova v oblastiach, v ktorch maj najvie predpoklady pre spen psobenie.
Navrhovan opatrenia
5-11.01 Podporova diverzifikciu siete vysokch kl prostrednctvom sebaprofilcie kadej vy-
sokej koly.
S ohadom na vysok dynamiku vvoja a meniace sa prostredie a potreby spolonosti a z hadiska
potreby efektvnosti vysokokolskho systmu sa na Slovensku alej neuvauje s doterajou kate-
gorizciou vysokch kl. Sebaprofilcia a na nej zaloen diverzifikcia vysokch kl sa bude usku-
toova prostrednctvom dlhodobch zmerov vysokch kl a aktualizcie ich poslania, priom ich
profil me by aj vntorne diferencovan. Vysok koly si sami volia svoje poslanie, z ktorho bude
vychdza Akreditan agentra pri ich hodnoten.
201
https://ec.europa.eu/education/initiatives/u-multirank en
188
5-11.02 Dlhodob zmer bude zkladnm nstrojom riadenia vysokch kl.

Dlhodob zmer definuje akademick identitu a integritu vysokej koly, jej vziu a poslanie (kto sme
a nao tu sme), ako aj zkladn metdy a prostriedky ich realizcie. Od tohto dokumentu sa odv-
jaj alie strednodob a krtkodob kroky vysokej koly v kadej oblasti jej innosti. Program in-
nosti kadho vedenia vysokej koly sa odvja od tohto dokumentu. Pln zodpovednos za vypraco-
vanie a realizciu vlastnej stratgie m kad vysok kola. Dlhodob zmer a plnenie poslania vy-
sokej koly bude predmetom hodnotenia v rmci procesov akreditcie vysokej koly a hodnotenia
vskumnej, vvojovej a alej tvorivej innosti vysokej koly. spenos v plnen svojho poslania
a kvalita innosti vysokch kl sa prejav v ich financovan. Zachovanie vkonovho financovania
(pozri cie 8-02) zabezpe vyiu mieru financovania tch vysokch kl, ktor bud v hlavnch ob-
lastiach innosti (vo vzdelvan, vskume a alch tvorivch innostiach) dosahova lepie a kvalit-
nejie vsledky.
189
Cie 5-12 Dostupnos vzdelvania

Vysokokolsk vzdelvanie je dostupn pre vetkch, ktor preuku predpoklady na jeho spen
absolvovanie. tt pomha odstraova prekky ekonomickho charakteru alebo charakteru
pecifickch potrieb, naprklad zdravotnho postihnutia i socilneho vylenia, brniace dostup-
nosti vzdelvania.

Z hadiska istej miery vstupu 202 prelo Slovensko od prijatia vysokokolskho zkona v roku 2002
mimoriadne dynamickm vvojom. Od istej miery vstupu na rovni 50 % (rok 2002) sa tto hodnota
dostala a na 84,5 % (rok 2007) a potom postupne klesala a na rove 70,9 % (rok 2013). Z hadiska
medzinrodnho porovnania dosahuje Slovensko spolu s Poskom najvyie hodnoty istej miery
vstupu. 203 Z tohto pohadu mono kontatova, e dostupnos vysokokolskho tdia je u ns dos-
taton. Problmom je skr dostupnos pre pecifick skupiny, ako s zdravotne postihnut, deti zo
socilne slabch rodn a pod. Aj ke sa miera nerovnosti v prstupe k vysokokolskmu vzdelaniu na
Slovensku za posledn desaroia znila, stle zostva vysok v porovnan s krajinami ako je Ne-
mecko, vdsko, oproti rovnako vekmu Dnsku je viac ako dvojnsobn.204 Poda zisten medzin-
rodnho merania PISA sa tto nerovnos, z hadiska rodinnho zzemia, ance spene skoni kolu
a postpi na vyiu rove vzdelvania prejavuje u na rovni zkladnho a strednho vzdelvania.
Na podporenie socilnej podpory tdia pritom tt vytvoril viacero nstrojov. tudenti maj mo-
nos v rmci tdia sa uchdza o socilnu podporu, ktorej as poskytuj priamo vysok koly. Ide
najm o poskytovanie tipendi zo ttneho rozpotu (socilne a motivan tipendi), alej je to
znen cena ubytovacch a stravovacch sluieb, tipendi z vlastnch zdrojov vysokej koly.
Mimo rezortu kolstva maj tudenti resp. ich rodiia za splnenie ostatnch podmienok (obvykle
v zvislosti od veku a u absolvovanho tdia) nrok na podporu vo forme zliav v pravidelnej verej-
nej doprave, na ely zdravotnho poistenia s poistencami ttu, je mon na nich uplatova da-
ov bonus a prdavky na diea alebo sirotsk dchodok. Poas tdia na vysokej kole nevyplvaj
pre tudenta, vysok kolu ani pre tt povinnosti z hadiska hrad socilneho poistenia. tudenti
vysokch kl maj monos uchdza sa o podporu aj v rmci pikovej schmy, ktor poskytuje
nettny pikov elov Fond na podporu vzdelvania.
Osobitnm problmom je aj prstup k vysokokolskmu vzdelaniu v prpade zdravotne postihnu-
tch tudentov. I ke v 90-tych rokoch predchdzajceho storoia bol podporovan systm vytv-
rania siete koordintorov na prcu so tudentmi so zdravotnm postihnutm, systmovo tto prob-
lematika nebola prvne upraven a koncepne alej rieen. Vysokokolsk zkon od jeho novely
prijatej v roku 2012 vyaduje od vysokch kl, aby tvorili fond na podporu tudentov so pecific-
kmi potrebami a odstraovali bariry komplikujce tdium tudentov so pecifickmi potrebami.
Zkon definuje podporn sluby, ktor musia vysok koly v primeranom rozsahu zabezpei, na
vysokch kolch otvra pecilne pedagogick pracovisk na podporu tdia tudentov so pecific-
kmi potrebami a definuje koordintorov pre tudentov so pecifickmi potrebami. V roku 2013 mi-
nister zriadil Radu ministra kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky na podporu tdia
tudentov so pecifickmi potrebami. Jednm z vstupov bolo vytvorenie metodickho usmernenia
202
ist miera vstupu je podiel prvkrt zapsanch do vysokokolskho vzdelvania poda veku a prslunej vekovej
kohorty.
203
Kvalita a zodpovednos, Slovensk vysok kolstvo a potreby spolonosti v medzinrodnom kontexte, Podkladov
tdie, Ministerstvo kolstva, CVTI a Kolektv autorov 2015.
204
Tame, str. 27.
190
na vytvranie podmienok pre tudentov so pecifickmi potrebami na vysokch kolch. V sas-

nosti sa pripravuje Nrodn akn pln na debarierizciu vysokokolskho prostredia.
Navrhovan opatrenia
5-12.01 Podporova dostupnos vysokokolskho vzdelvania pre pecifick skupiny.
Zmerom je zabezpei veobecn dostupnos vysokokolskho vzdelvania pre vetkch uchdza-
ov, ktor preuku predpoklady na jeho spen absolvovanie. Znamen to, e bud k dispozcii
inn nstroje na odstrnenie prekok ekonomickho charakteru (pikov systm, tipendijn
systm), ako i nstroje na odstrnenie prekok spovajcich v potrebe pecifickch podmienok pre
tdium, limitovan zdravotnm postihnutm i z dvodu socilneho vylenia. Tm sa zabezpe
dostupnos vysokokolskho vzdelvania aj pre t as spolonosti, ktor doteraz tradine netudo-
vala na vysokej kole.
Systm socilnej podpory bude nastaven o najadresnejie smerom k tm, ktor podporu sku-
tone potrebuj, s efektvnym administratvnym zabezpeenm.
5-12.02 Analyzova dvody nzkej mobility na jednotliv stupne vysokokolskho vzdelvania

v zvislosti od rodinnho zzemia a socilnych podmienok.
Treba vykona analzu vysokej miery nerovnosti v prstupe ku vzdelaniu a identifikova priny,
preo iaci s menej podnetnho rodinnho prostredia a zo socilne slabch podmienok v menej
miere ukonuj vysokokolsk tdium a ak nstroje pouvaj v krajinch s nzkou mierou nerov-
nosti prstupu ku vzdelaniu na prekonanie tchto obmedzen. Na zklade takejto analzy bude
mon sformulova opatrenia, ktor bud pomha dosiahnu vysokokolsk vzdelania aj tm, ktor
na maj osobn predpoklady, ale zo socilnych dvodov sa o neuchdzali alebo ho nedokonili.
191
Cie 5-13 In formy tdia

Okrem dennho tdia sa umouje vyuva vo vzdelvan aj alie formy a metdy vysokokol-
skho vzdelvania ako s extern, ditann (on-line) vzdelvanie, priom podmienky a nroky
na ukonenie tdia s nastaven tak, aby zabezpeovali rovnak kvalitu absolventov ako v den-
nom tdiu.

Rozvoj informanch a komunikanch technolgi a na nadvzujce zmeny v spsobe ivota maj
vplyv aj na vzdelvanie vo veobecnosti a osobitne na vysokokolsk vzdelvanie. Viacer svetov
univerzity alebo ich fakulty vytvraj e-learningov kurzy, ktor umouj tudentom rozhodn sa,
i bud tudova v priestoroch univerzity alebo mimo nich, zvyuj efektvnos asu strvenho pri
vyuovan, zvyuj monosti tudentov, ktor bvaj mimo priestorov koly, iastone zvyuj inter-
nacionalizciu a ponkaj monos absolvova kurzy aj prostrednctvom internetu. Na zklade Tren-
dov 2015 205 Eurpskej asocicie univerzt najrozrenejie s kombinovan kurzy, spjajce e-lear-
ning a psobenie uitea v jednotlivom predmete, potom on-line kurzy, menej rozren s kombi-
novan cel tudijn programy i on-line programy a objavuje sa aj ponuka masovch otvorench
on-line kurzov (MOOC) 206. Na Slovensku je takto ponuka obmedzen na rove jednotlivch kur-
zov, resp. ako podporn prostriedok na zvenie kvality vzdelvania.
Omnoho rozrenejia je extern forma tdia, ke takmer jedna tvrtina tudentov vysokch kl
s tudenti externho tdia.207 Ich poet sa znil spoplatnenm tejto formy tdia. Znenie potu
externch tudentov svis aj s nastenm potreby dodatonho vzdelvania zamestnanch obanov
a je aj dsledkom demografickho vvoja. Verejnosou rezonuj aj diskusie o kvalite externho t-
dia.
Navrhovan opatrenia
5-13.01 Spracova prehad o e-learningovch kurzoch a vyuit informanch a komunikanch
technolgi vo vzdelvan na Slovensku.
Ministerstvo kolstva spracuje takto prehad poda rovnakej metodiky ako Eurpska asocicia uni-
verzt, aby vsledky boli porovnaten. Na zklade toho me rozhodn o podpore tejto formy
vzdelvania a podpore vyuitia IKT vo vysokokolskom vzdelvan. V prpade vieho rozrenia to
me sli aj na zskanie tudentov, ktor by inak na vysokej kole netudovali.
5-13.02 Zabezpei, aby kvalita absolventov v inch formch tdia ako dennch nebola niia
ako na dennom tdiu.
Toto je poiadavka, ktor sa premietne do vntornch systmov zabezpeovania kvality, ak univer-
zita poskytuje aj in formy tdia ako denn alebo sa rozhodne ich poskytova.
5-13.03 Vytvori predpoklady pre uznvanie vsledkov neformlneho alebo alieho vzdelvania
zo strany vysokch kl.
Monos zskava vedomosti aj mimo prostredia univerzity by sa mala premietnu aj do monosti
uzna vsledky takhoto vzdelvania, ak maj formu certifikovanho vsledku, resp. ak univerzita
vlastnm postupom overila takto vsledky.
205
Trends 2015, Learning and Teaching in European Universities, EUA, 2015.
206
MOOCs, Massive Open On-line Courses, EUA 2014.
207
Vron sprva o stave vysokho kolstva za rok 2015, Ministerstvo kolstva vedy, vskumu a portu, 2016.
192
6. kapitola
Veda, vskum a tvoriv innosti

na vysokch kolch
193
194
V o vetkch rozvinutch krajinch tvoria vysok koly jadro ich vskumnho potencilu spolu so
pikovmi nevysokokolskmi intitciami. Tento stav je iaduce dosiahnu aj na Slovensku.
Podpora vysokokolskho vskumu a vvoja sa vak nem dia administratvnymi rozhodnutiami na
kor ostatnch subjektov vskumu a vvoja na Slovensku. Naopak, cieom je vytvori v oblasti v-
skumu a vvoja priazniv prostredie, podnecujce vetky zainteresovan subjekty zvyova svoj v-
kon a spoluprcu v tejto oblasti. Transparentn san prostredie, podporujce spoluprcu, je naj-
lepm stimulom aj na rozvoj vysokokolskho vskumu a vvoja.
Zkladnm vchodiskom pre systm financovania vskumu na Slovensku a v rmci toho aj vyso-
kokolskho vskumu je, e tento systm nesmie ma charakter poskytovania socilnych dvok na
preitie, ale mus to by alokcia zdrojov zameran na vsledok. S tm svis aj nutnos pouva ako
tandard pri hodnoten vskumu medzinrodn rove dosiahnut v jednotlivch oblastiach, resp.
pri aplikovanom vskume vsledok v podobe vrobku i sluby.
Nrodn program chce podporova vysokokolsk vskum, vvoj a inovcie viacermi formami:
cielenm rozvojom udskch zdrojov (vchovou odbornkov, najm prostrednctvom dokto-
randskho tdia a vytvranm post-doktorandskch miest) a ich udriavanie s cieom zabez-
pei krajine kapacitu fungova a rozvja sa,
podporou zskavania novch poznatkov v tch oblastiach, kde vysok koly dosahuj medzi-
nrodn rove na zklade adekvtneho hodnotenia tvorivej innosti a naviazanm intituci-
onlneho financovania vedy a vskumu na vysokch kolch najm na vsledky tohto hodno-
tenia,
podporou ekonomickho rozvoja prostrednctvom vchovy odbornkov a aplikovanho v-
skumu, inovci, konzorci vysokch kl a podnikov, podporou vybudovanej infratruktry,
najm univerzitnch vedeckch parkov,
podporou rieenia pecifickch problmov slovenskej spolonosti a jej alieho rozvoja zska-
vanm poznatkov, ktor s dleit pre spolonos a nedaj sa obvykle doviez (lebo s pe-
cifick pre Slovensko),
zvyovanm prostriedkov na san formy financovania najm cez APVV, aby bolo mon
vypisova nielen veobecn, ale aj tematick vzvy.
195
Cie 6-01 Doktorandsk tdium a postdoktorandsk pozcie

Vysok koly poskytuj kvalitn doktorandsk tdium ako najvy stupe vzdelania a profesijnej
prpravy. Prostrednctvom postdoktorandskch pozci zvl podporuj profesionlny rozvoj aka-
demickch pracovnkov.

Doktorandsk tdium sa v ostatnch rokoch rozvjalo v slade s Bolonskm procesom ako 3. stupe
vysokokolskho tdia, o bolo zakotven legislatvne v zkone . 131/2002 Zb. Preto sa vetky vy-
sok koly usilovali o akreditciu doktorandskch programov, km mimouniverzitn intitcie (napr.
vedeck organizcie SAV) dostali prvo sa na doktorandskom tdiu iba podiea, nie samostatne
ho poskytova. Celkov poet doktorandov od roku 2002 medzirone narastal a vrchol dosiahol
v roku 2010. Odvtedy poty doktorandov trvalo klesaj. 208 v systme financovania sa v ttnej do-
tcii tradine vyleovala samostatn suma na doktorandsk tipendi, od roku 2011 sa tto suma
presunula do dotcie za vedeck vkon vysokej koly. Mobilita doktorandov mierne vzrstla, avak
v priemere stle zaostva za medzinrodnm trendom. Hlavnm problmom zostva zabezpeenie
kvality doktorandskho tdia, efektvny model jeho financovania (treba doriei otzku zdroja ti-
pendi) a uplatnenie absolventov. Je potrebn prejs od trendu masifikcie doktorandskho tdia
k trendu jeho vberovosti, rozvja vzbu na plnenie tvorivch loh vysokej koly a optimalizova
profesijn uplatnenie absolventov doktorandskho tdia.
Navrhovan opatrenia
6-01.01 Vypracova na rovni ministerstva analzu sasnej koncepcie doktorandskho tdia
vrtane jej realizcie na vysokch kolch z hadiska kvality a efektvnosti ako jeden z podkladov
pre zmeny v tejto oblasti.
Analza bude vykonan na vetkch vysokch kolch, ktor poskytuj doktorandsk tdium.
Mon zmeny bud inpirovan aj medzinrodnmi dokumentmi, ktor navrhuj koncipova dok-
torandsk tdium s dvojakm poslanm: 1. ako zklad profesijnej prpravy na akademick kariru,
nie iba ako najvy stupe tdia a zskania akademickho titulu, 2. ako najvy stupe profesijnej
prpravy pre mimoakademick kariru. alej tieto dokumenty navrhuj posilni vskumn profil
a status doktorandskho tdia. Zvrazuj, e pre vchovu vetkch pikovch odbornkov v dok-
torandskom tdiu je kov ich priama as na tvorivch aktivitch a intenzvne vyuvanie do-
mcej a medzinrodnej mobility.209 Na zklade analzy a medzinrodnch odporan bud navrh-
nut zmeny v oblasti doktorandskho tdia, ktor sa premietnu do legislatvy a do smernc na jed-
notlivch vysokch kolch.
6-01.02 Zjednodui legislatvne realizciu doktorandskho tdia na mimouniverzitnch v-

skumnch intitcich (predovetkm na SAV).
Doktorandsk tudijn programy sa bud uskutoova poda zkona o vysokch kolch na zklade
intitucionlnej akreditcie pre tudijn odbor a stupe, resp. na zklade samostatnej akreditcie
doktorandskho tudijnho programu. Nevysokokolsk intitcia sa bude podiea na uskutoo-
van doktorandskho tudijnho programu na zklade zmluvy s vysokou kolou a v tejto zmluve sa
208
V roku 2002 na naich vysokch kolch celkovo tudovalo 8 530 doktorandov, v roku 2010 to bolo 11 810, o pred-
stavovalo 5,4 % podielu na celkovom pote tudentov. V roku 2015 to bolo 7 946 doktorandov (https://www.mi-
nedu.sk/vyrocne-spravy-o-stave-vysokeho-skolstva/).
209
Salzburg Principles (2005), The Salzburg II Recomendations (2010), Seven Principles of Innovative Doctoral Training
(2011).
196
bud pecifikova vetky nleitosti obidvoch zmluvnch strn pre tento el. Zkonn povinnos
nevysokokolskej intitcie poiada o akreditciu doktorandskho tudijnho programu sa vypust
okrem prpadu, ke vysok kola pre nespa podmienky, avak tieto podmienky spa nevyso-
kokolsk intitcia (spolon a pecilne doktorandsk programy).
6-01.03 Vypracova a realizova koncepciu podpory postdoktorandskch pozci a legislatvne ju

ukotvi.
V nadvznosti na doktorandsk tdium sa zavedie tandardn intitt postdoktorandskch pracov-
nch pozci ako nadvzujceho stupa akademickej kariry najkvalitnejch absolventov doktoran-
dskho tdia vrtane ich finannho krytia zo tipendi a vskumnch grantov. Legislatvne sa
ukotv zamestnaneck status postdoktoranda (napr. na miestach vskumnch pracovnkov, ich za-
mestnvanm prostrednctvom grantov na dobu urit a pod.). Sasou koncepcie bude aj podpora
mobility postdoktorandov.
6-01.04 Viaza akreditciu doktorandskch programov na vskumn profilciu vysokch kl,

resp. mimouniverzitnch pracovsk.
Doktorandsk tdium a jeho kvalitn zabezpeenie bude jednou zo zkladnch sast vskumnho
profilu vysokej koly. tandardy na realizciu doktorandskch programov bud sasou vntornho
systmu zabezpeovania kvality vzdelvacej a vskumnej innosti vysokej koly. Bud obsahova
personlne zabezpeenie, infratruktru, spsob realizcie programu v nadvznosti na vskumn
innos, profil absolventa a alie nleitosti. Nevyhnutnou poiadavkou na jeho akreditciu bude
stanoven rove vskumnej innosti a jej vsledkov v evalucii.
6-01.05 Upravi legislatvne poskytovanie tipendia pre denn doktorandsk tdium a umoni
jeho vyiu flexibilitu.
Finann zabezpeenie doktorandskho tdia bude sasou ttnej dotcie na vskumn innos
v slade s jej stanovenou rovou na zklade evalucie. Rozhodnutie o spsobe a rozsahu vyuitia
tchto zdrojov bude v kompetencii vysokej koly, ktor m akreditciu na doktorandsk tdium.
V slade s tm bude na rozhodnut vysokej koly aj udelenie tipendia na doktorandsk tdium,
ktor u nebude zkonnou povinnosou. Znamen to otvorenie viacerch monost pre doktoran-
dov, napr. udelenie tipendia len najlepm uchdzaom; poskytovanie tipendia zo strany exter-
nho subjektu (podnikov PhD. tipendium); umonenie dennho tdia kvalitnm uchdzaom
bez pridelenho tipendia (ak nie je dostatok finannch zdrojov, ale tudent/ka takto ponuku ak-
ceptuje) a pod.
197
Cie 6-02 Systm evalucie (hodnotenia) tvorivch innost

Systm evalucie (hodnotenia) tvorivch innost vysokch kl je diferencovan, efektvny, sta-
biln a stimuluje ich rozvoj.

Sasn systm evalucie (hodnotenia) tvorivch innost vysokch kl sa postupne utvral najm
ako sas komplexnch akreditci. Jeho jadrom je kvantifikcia vedeckch vkonov najm v po-
dobe potu publikci v jednotlivch kategrich a ohlasov na ne, v podobe potu a vekosti vskum-
nch grantov a potu doktorandov. Vsledky tohto hodnotenia sa premietaj najm do dlhodobho
financovania (tzv. dlh peniaze). Analogick model sa uplatuje aj v metodike rozdeovania ro-
nch dotci, v ktorej sa kvantitatvne ukazovatele premietaj do finannch ohodnoten (tzv.
krtke peniaze). Pri tomto prstupe je problmom podpora kvantity namiesto kvality, pomeriava-
nie vstupov rznych, navzjom nesmeratench discipln a administratvny prstup k tvorivej in-
nosti. Tlak na kvantitu vkonov vyvolva aj nezdrav reakcie na hranici, resp. niekedy a za hranicou
akademickej etiky (plagitorstvo, oportunizmus, publikovanie v predtorskch asopisoch, formaliz-
mus a vkaznctvo a pod.).
Navrhovan opatrenia
6-02.01 Vypracova nov systm evalucie tvorivch innost vysokch kl.
Evalucia tvorivch innost bude nevyhnutn, a to nielen z dvodu financovania. Bude vak odde-
len od akreditanho procesu, ktor sa sstred na kontrolu vntornch systmov zabezpeovania
kvality a akreditanch tandardov. Evalucia alch tvorivch innost (vedecko-vskumnej a ume-
leckej) sa bude vykonva samostatne a poda systmu, ktor na to bude uspsoben.
Vchodiskom pre nov systm evalucie tvorivch innost vysokch kl bude aplikcia systmu,
ktor sa dlhie pouva vo Vekej Britnii (REF Research Excellence Framework), 210 ako aj IPN Me-
todika, vypracovan v eskej republike (2015). 211 Primeran adaptcia zsad z tchto systmov na
slovensk podmienky sa stane zkladom pre stabiln a perspektvny systm, ktor je diferencovan
poda jednotlivch oblast tvorivch innost. Realizcia systmu sa bude vykonva na zklade pr-
slunej legislatvnej pravy, ktor stanov spsob jeho realizcie a implementcie vsledkov.
6-02.02 Prispie k vytvoreniu celonrodnho systmu hodnotenia vskumnch intitci.

Zavedenie novho systmu hodnotenia tvorivch innost na vysokch kolch na bze adaptovania
britskho systmu REF a eskej IPN Metodiky otvor cestu k celonrodnmu systmu hodnotenia
vetkch vskumnch organizci v SR, ktor bude v slade so ttnou vednou politikou. 212 Pjde
o systm, ktor umon efektvne hodnotenie vedy, vskumu a inovci spolone na vysokch ko-
lch, ako aj v nevysokokolskch intitcich. K jeho vytvoreniu prispej aj sksenosti z prvej medzi-
nrodnej akreditcie v Slovenskej akadmii vied (2016). 213 Funkn systm bude kombinciou inti-
tucionlneho a disciplinrneho hodnotenia, t. j. hodnotenia vskumnch intitci a hodnotenia ve-
deckch discipln.
210
http://www.ref.ac.uk/
211
http://metodika.reformy-msmt.cz/
212
Takto systm sa v eskej republike zavdza na bze IPN Metodiky z roku 2015. Oznauje sa medzinrodnou skrat-
kou NERO (National Evaluation of Research Organizations).
213
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6752
198
Cie 6-03 Intitucionlne financovanie tvorivch innost

Intitucionlna podpora tvorivch innost z verejnch zdrojov prioritne zabezpeuje strategick
financovanie oblast, v ktorch vysok koly dosahuj kvalitn vsledky, resp. maj pre ne rozvo-
jov potencil.

Intitucionlne financovanie tvorivch innost je doposia postaven na prevane kvantitatvnych
ukazovateoch, nedostatone zohadujce diferenciciu v kvalite a profilcii jednotlivch vysokch
kl. Jeho hlavnmi nstrojmi s vsledky komplexnch akreditci (tzv. dlh peniaze) a metodika
rozdeovania ttnej dotcie na ronej bze (tzv. krtke peniaze). V oboch prpadoch sa financovanie
chpe a realizuje ako odmena za vkon, chba vak financovanie ako strategick investovanie do
rozvoja tch oblast vedy a vskumu, v ktorch dosahujeme pikov vsledky, resp. mme rozvo-
jov potencil dosahova ich.
Takto financovanie si vyaduje zvl v oblasti zkladnho vskumu alie nstroje, akmi s
bazlne intitucionlne financovanie na zklade ocenenia strategickho rozvojovho potencilu
(jeho kritickej masy) a projektvne vkonov financovanie (zmluvn). V oblasti aplikovanho v-
skumu doposia takisto chbaj dlhodob nstroje podpory zo strany potencilnych odberateov
z praxe (dopytov a zkazkov financovanie).
Navrhovan opatrenia
6-03.01 Vypracova nov systm dlhodobho intitucionlneho financovania tvorivch innost
vysokch kl a legislatvne ho ukotvi.
Vchodiskom pre nov systm intitucionlneho financovania je aplikcia zsad novho systmu
hodnotenia tvorivej innosti (pozri cie 2-02). Intitucionlne financovanie prostrednctvom ttnej
dotcie bude ma tri zkladn asti: blokov grant (BG) ako zkladn investciu do rozvoja tvorivej
innosti a dve priame vkonov zloky (VZ 1 za projektovan vkon a VZ 2 za dosiahnut vkon).
Vzjomn pomer jednotlivch zloiek sa stanov v novej metodike rozdeovania ttnej dotcie na
vedecko-vskumn a umeleck innos konkrtne, poda profilcie koly, priom sa uplatn princp,
e vka blokovho grantu rastie merne kvalite vedeckho vkonu vysokej koly (m kvalitnej
vkon, tm vy a stabilnej blokov grant na tvoriv innos a naopak, m menej kvalitn vkon,
tm ni a fluktuovanej blokov grant). Stabilne dosahovan kvalitn vkon bude zkladom pre
stabiln financovanie cestou grantu a do vky 80 % intitucionlnej dotcie (dlh peniaze). Zvy-
ok (krtke peniaze) bud tvori priame vkonov zloky (spolu min. 20 %), priom vkonov
zloka za projektovan vkon (VZ 1) sa bude stanovova a vyhodnocova v 3-ronom intervale a v-
konov zloka za dosiahnut vkon (VZ 2) v 1-ronom intervale. Kritri na vyhodnocovanie vkono-
vch zloiek sa bud odvodzova od hlavnho systmu hodnotenia tvorivej innosti, ktor plat pre
blokov grant.
6-03.02 Rozvja systm viaczdrojovho financovania aplikci tvorivej innosti v partnerstve s ich
odberatemi z praxe.
Systm aplikovanej tvorivej innosti sa bude rozvja formou start-upov, spin-offov pri vysokch ko-
lch a alch zmluvnch foriem (dopyt, zkazka) v koopercii s partnermi z praxe a uvatemi v-
sledkov. Partneri a odberatelia mimo vysokej koly bud definova svoj dopyt, ktor bude vysok
kola realizova priamo na zklade zmluvy vrtane externho finannho krytia alebo v spoluprci
so start-upmi a spin-offmi psobiacimi pri vysokej kole.
199
Cie 6-04 Financovanie tvorivej innosti v oblasti nrodnch tdi

Financovanie podporuje tvoriv innos vysokch kl, zameran na oblas vskumu slovenskej
histrie, spolonosti, kultry, ako aj prrodnho prostredia vzhadom na ich dleitos z hadiska
rozvoja Slovenska a jeho reginov.

V sasnosti existuje na slovenskch vysokch kolch irok potencil na vskum problmov, ktor
s pre slovensk spolonos dleit a nemono oakva, e zskavaniu poznatkov, potrebnch na
ich rieenie, sa bude systematicky venova niekto in vo svete. Takto poznatky je potrebn perma-
nentne rozvja. S nevyhnutn naprklad na udranie hospodrskeho rastu, makroekonomickej sta-
bility i socilnej sdrnosti (kohzie) ako nevyhnutnho predpokladu rozvoja spolonosti. Vina
z nich patr do oblasti spoloenskch vied, humanitnch vied a umenia, ale ide aj o vybran oblasti
prrodnch vied, tam, kde sa rieia problmy vyuvania, ochrany a reprodukcie prrodnch zdrojov
pdy, vody, lesov, genetickch zdrojov a pod. Ich podpora je v ttnom zujme Slovenskej repub-
liky. Rozvoj tchto oblast v sasnosti trp predovetkm na nedostaton diferenciciu z hadiska
kvality, na zaostvajcu infratruktru a na deficit finannej podpory.
Navrhovan opatrenia
6-04.01 Zadefinova z rovne ttu (ministerstva) rmec a obsah nrodnch tdi.
Nrodn tdi bud tvori oblasti, ktorch vskum a rozvoj je v ttnom zujme Slovenskej repub-
liky. Z tohto dvodu je potrebn zabezpei koncepn vymedzenie a zdvodnenie tejto oblasti ako
zklad ich strategickej podpory. Tvoriv innos v oblasti nrodnch tdi bude sasou rozvoja
ttu a nrodnej identity, preto si vyaduje osobitn pozornos zo strany ttnych orgnov.
6-04.02 Zabezpei systm stabilnej a dlhodobej finannej podpory z intitucionlnych zdrojov

(blokov grant) na ely nrodnch tdi.
Oblasti tvorivej innosti, ktor bud zahrnut pod nrodn tdi poda opatrenia 6-04.01, maj
svoje pecifick a diferencovan potreby. Vysok koly, ktor ich bud uskutoova, maj rzny
potencil, kapacity a predpoklady, ale aj vsledky v tchto oblastiach. prava intitucionlneho fi-
nancovania (poda ciea 6-03) tchto vysokch kl pre oblasti nrodnch tdi bude nastaven tak,
aby finann podpora efektvne smerovala tam, kde prinesie najvyiu kvalitu.
6-04.03 Zabezpei podporu nrodnch tdi z elovch a sanch zdrojov.

Nrodn tdi bud stimulovan a rozvjan aj cestou ttnych objednvok, grantovch vziev
a projektov, zameranch na rieenie konkrtnych problmov. Takto bude orientovan aj politika
grantovch agentr a alch financujcich intitci na rovni centrlnej ttnej sprvy i miestnej
samosprvy.
200
Cie 6-05 San financovanie vedy

Grantov agentry funguj transparentne a finann prostriedky na san podporu vskumu
a vvoja sa postupne zvyuj.

Na rozdiel od intitucionlneho financovania vedy na verejnch vysokch kolch a SAV, s zdrojmi
sanho financovania vskumu Agentra na podporu vedy a vskumu (APVV), ttne programy,
trukturlne fondy a rezortn dotcie.214
Rozpoet APVV fluktuuje: z vky cca 15 mil. eur v roku 2005 stpol a na 40 mil. v roku 2009,
potom klesol na 21 mil. eur v roku 2011, nsledne stpol na cca 27,4 mil. eur v roku 2013, a zasa
klesol na 26,162 mil. eur v roku 2015, priom poadovan objem zdrojov v rmci veobecnej vzvy
bol 187 mil. eur 215 (v roku 2016 stpol rozpoet na 29,3 mil. eur). Z pridelench prostriedkov agen-
tra zabezpeuje okrem veobecnch vziev aj zdroje na medzinrodn vedecko-technick spolu-
prcu, bilaterlnu aj multilaterlnu. Agentra podporovala aj financovanie prpravy projektov poda-
nch v rmci 7. RP Eurpskej nie (naposledy v roku 2010).
ttne programy sa ako zdroj financovania postupne utlmili, zatia sa iba uvauje o ich obnoven.
trukturlne fondy obsahovali v porovnan s intitucionlnym financovanm a financovanm cez
APVV pre vysok koly zhruba porovnaten objem zdrojov rone, ale z hadiska dlhodobho finan-
covania vskumu sa na ne nie je mon spolieha. Navye ani ich prnos za roky 2007 2013 s mo-
nosou erpania do roku 2015 nebol vyhodnoten. Z hadiska transparentnosti rozhodovania o zdro-
joch je na tom najlepie z uvedench nstrojov APVV, aj ke i v jej procedrach je mon transpa-
rentnos zvyova.
Navrhovan opatrenia
6-05.01 Zvi transparentnos rozhodovania o projektoch APVV a zavies kontrolu ex post aj ex
ante na nhodne vybran projekty.
Spsoby posudzovania iadost bud nastaven tak, aby zaruovali, e finann podpora bude sme-
rova do vskumnch tmov s najlepmi predpokladmi pre spen rieenie projektov. Bud zave-
den mechanizmy kontroly ex post na pridelen granty, ako aj mechanizmy kontroly ex ante na n-
hodne vybran projekty, aby sa zvila objektvnos a transparentnos celho procesu.
6-05.02 Zvi finann zdroje APVV a vypisova okrem veobecnch aj tematick vzvy.
Po zven transparentnosti procesov v agentre sa vraznejie zvia finann zdroje v APVV zo
zvenia verejnch zdrojov na vysok kolstvo. Tak bude mc agentra vypisova nielen veobecn
vzvy, ale aj tematick vzvy na podporu pecializanej stratgie RIS3, transferu poznatkov do praxe,
a pod. Zdroje bud postupne naven minimlne na dvojnsobok.
6-05.03 Vyui zdroje zo trukturlnych fondov na podporu vskumu na vysokch kolch.

Pri vypisovan vziev z programovacieho obdobia 2014-2020 (ako napr. na podporu Priemyselnch
vskumno-vvojovch centier, ktor m by podporou spoluprce priemyselnho a akademickho
vskumu) je potrebn stabilizova termny podania iadost, ako aj podmienky vzvy a v stanovench
214
Z oho ije slovensk veda? Analza financovania vskumu a vvoja z verejnch zdrojov v akademickom sektore Slo-
venskej republiky, SOVVA, marec 2008.
215
Vron sprva o innosti APVV za rok 2015.
201
termnoch ich s vyhodnocova. Pravidl bud nastaven tak, aby boli transparentn a aby sa dal
jasne vyhodnoti prnos spench projektov.
6-05.04 Obnovi finann podporu pre uchdzanie sa o granty programu Horizont 2020.
APVV bude podporova tch, ktor sa bud uchdza o zskanie eurpskych zdrojov z programu Ho-
rizont 2020 tm, e dopredu znmu as finannch prostriedkov, potrebnch na spracovanie pro-
jektu vysokm kolm, preplat, a to vyiu v prpade spenho projektu, niiu v prpade nespe-
nho projektu.
202
Cie 6-06 Rozvoj vedeckch parkov

Rozvja sa potencil univerzitnch vedeckch parkov a vskumnch centier vybudovanch z eu-
rpskych fondov.

Vedeck parky zohrvaj vo svete vznamn lohu v procese inovci, vvoja novch technolgi
a prispievaj k ekonomickmu rastu a rozvoju krajiny. Najstarie vedeck parky predstavuj Stan-
ford University Science Park v Silicon Valley zaloen v 50. rokoch, vedeck park Sophia Antipolis vo
Franczsku zaloen v 60. rokoch a vedeck park Tsukuba Science City zaloen v 70. rokoch v Ja-
ponsku. UNESCO zrove vedie aj zoznam vedeckch parkov v jednotlivch krajinch sveta, v kto-
rom je viac ako 500 vedeckch parkov, inovanch centier a technologickch parkov, priom celkovo
sa najviac takchto intitci nachdza na Eurpskom kontinente. lohou vedeckch parkov je
okrem inho: a) stimulova a riadi tok znalost a technolgi medzi univerzitami a podnikmi, b) po-
skytova prostredie, ktor zlepuje kultru inovci, kreativity a kvality, c) zameriava pozornos na
podniky, vskumn intitcie, ako aj na ud, d) uahi zakladanie novch podnikov prostrednctvom
inkubanch a spin-off mechanizmov a urchli rast malch a strednch podnikov, e) pracova v glo-
blnom prostred a uahova internacionalizciu svojich domcich spolonost. Pre porovnanie
v Raksku sa nachdza jeden vedeck park, v eskej republike 2, v Dnsku 5, v Estnsku 1, vo Fnsku
24, v Nemecku 13, v Nrsku 2 a v Posku 4.
Aj na Slovensku vyrstlo vaka podpore z eurpskych trukturlnych fondov 7 vedeckch parkov
a 5 vskumnch centier, priom ich hlavn tematick zameranie je orientovan na oblasti vied o i-
vej prrode, informan a komunikan technolgie, dopravu a materilov vskum. Ide o vedeck
parky:
Univerzitn vedeck park pre biochmiu Bratislava.
Univerzitn vedeck park Univerzity Komenskho v Bratislave.
Medicnsky univerzitn vedeck park v Koiciach (MediPark, Koice).
Univerzitn vedeck park ilinskej univerzity v iline.
Univerzitn vedeck park Technicom (Koice).
Univerzitn vedeck park STU Bratislava.
Univerzitn vedeck park CAMBO (Trnava).
A vskumn centr:
Martinsk centrum pre biomedicnu.
Centrum vskumu AgroBioTech (Nitra).
Vskumn centrum ilinskej univerzity v iline.
Centrum aplikovanho vskumu novch materilov a transferu technolgi (Bratislava).
Vskumn centrum progresvnych materilov a technolgi pre sasn aplikcie PROMA-
TECH (Koice).
Vedeck parky a centr ponkaj najm sluby klasickho zmluvnho vskumu. Cieom nie je gene-
rovanie zisku, ale vytvranie prostredia, ktor bude akcelerova proces vzniku inovci. Slovensko je
zaraden medzi nzko inovatvno-aktvne krajiny v rmci E, aj napriek vysokmu potencilu, ktor
m. Vedeck parky a centr mu vybudova a poskytova chbajce zzemie pre vskum a vvoj
inovatvnych rieen. Vedeck parky s silne motivovan na spoluprcu so skromnou sfrou, s pod-
nikmi. Mu tm prekona tradin fungovanie univerzt, ktor s viac nastaven na vzdelvacie
aktivity a zkladn vskum, ale menej na transfer poznatkov do praxe, komercializciu a spoluprcu
203
s firmami. Prve flexibilnej prstup vedeckch parkov a centier s vysokou koncentrciou kvalifiko-
vanho personlu a modernho technickho vybavenia na jednom mieste me prekona tieto pre-
kky. Slabou strnkou je to, e boli vybudovan na zver programovacieho obdobia 2007 2013
(s monosou ukonenia projektov do roku 2015), ale po jeho skonen nebol rozpracovan model
ich fungovania a udratenho financovania.
Navrhovan opatrenia
6-06.01 Spracova analzu aktulneho fungovania a financovania novch vedeckch parkov
a centier.
Ministerstvo kolstva spracuje prehad fungovania a financovania novch intitci, z ktorho bud
vychdza alie kroky. Ide najm o analzu personlneho zabezpeenia fungovania parkov a cen-
tier, stavu fungovania zakpenho prstrojovho vybavenia a udratenho financovania parkov
a centier, ktor boli v roku 2016 financovan najm z dotcie vysokch kl a vnimone zo zska-
nch vlastnch zdrojov.
6-06.02 Spracova odporania pre funkn a perspektvny model fungovania vedeckch parkov
a centier.
Zainteresovan vysok koly v spoluprci s ministerstvom kolstva pripravia mon alternatvy fun-
govania parkov z hadiska ich vzahov k existujcim pracoviskm vysokej koly, personlneho pso-
benia odbornkov v parku i v centre a sasne na fakulte i stave a pripravia alie prevdzkov
otzky, ktor svisia s intenzvnejm fungovanm parkov a centier poda plnovanch predpokladov
a zmerov.
6-06.03 Vytvori model financovania vedeckch parkov a centier predovetkm z eurpskych
zdrojov a z vlastnch zdrojov parkov a centier.
Ministerstvo kolstva bude pri tom vychdza z priort v rmci rozvojovej pecializanej stratgie pre
rozvoj a koncentrciu vedeckej infratruktry. Rozpotov zdroje a eurpske zdroje, dostupn
v programovacom obdob 2014 2020 (s presahom do roku 2023), sa bud cielene orientova aj na
al rozvoj univerzitnch vedeckch parkov a centier a na implementciu projektov v nrodnom
aknom plne vedeckej infratruktry s drazom na vysok koly. Model financovania bude priro-
dzene pota s tm, e po inicianej fze bude fungovanie parkov a centier stle vo vej miere
zabezpeovan na zklade zmluvnho vskumu s praxou, resp. na zklade projektov zskanch
v rmci sanho financovania.
204
7. kapitola
Tretia spoloensk misia

vysokch kl
205
206
S luby spolonosti a reginu bud popri vysokokolskom vzdelvan, vskume, vvoji a inov-
cich treou hlavnou lohou vysokch kl. Vysok koly bud uskutoova irok spektrum
aktivt vo vzahu k mestu a reginu, v ktorom psobia. Ide o pecifick sluby, ktor vyaduj zna-
losti a kompetencie, vlastn prostrediu vysokch kl, a tvoria ich spoloensk angaovanos. Vy-
sok koly tak bud vyuva vedomosti, ktormi disponuj uitelia a vedci, ako aj inovan poten-
cil tudentov na podporu hospodrskeho rastu a zlepovanie kvality ivota na Slovensku a v jeho
reginoch. Vysok koly bud aktvne zapojen do ivota reginu, v ktorom psobia, a bud sa po-
diea aj na rieen celospoloenskch i miestnych hospodrskych, socilno-ekonomickch a kul-
trno-vzdelvacch problmov. Tm prispej k lepiemu fungovaniu intitci a obianskej spolo-
nosti ako celku.
V rmci hodnotenia vysokch kl a ich financovania sa bud bra do vahy aj aktivity vysokch
kl v tejto oblasti. Bud motivovan, aby v rmci svojich monost v o najvej miere vyuili svoj
potencil.
tt bude preto primerane podporova as vysokch kl na rozvoji podnikateskho prostre-
dia, kultrnych a environmentlnych aktivitch a komunitnom rozvoji s cieom zlepova hospodr-
stvo, ivotn prostredie, kvalitu ivota, socilnu sdrnos a kultrnu rove obanov. Pjde predo-
vetkm o aktivity, ktor vykonvaj univerzity cestou vskumu, vvoja a inovci na podporu re-
gionlneho rozvoja, osobitnmi formami alieho vzdelvania (napr. univerzita tretieho veku, det-
sk univerzita), podporou kultry, portu a uskutoovanm popularizanch aktivt, vytvrajcich
pozitvny vzah spolonosti ku kultre, vede a poznaniu. alej aktivity, ktor bude mon vyui pri
formovan zdravho spsobu ivota, podpore zdravia obyvatestva i efektvnej a ekologickej pro-
dukcie alebo pri tvorbe novch spoloenskch noriem. Do tejto oblasti patr aj konzultan a exper-
tzna innos pre orgny verejnej sprvy, podpora zmluvnej spoluprce pri miestnom, regionlnom
alebo spoloenskom rozvoji, ako aj realizcia aktivt vysokch kl na podporu obianskej angaova-
nosti a socilnej zodpovednosti.
207
Cie 7-01 Participcia na projektoch pre prax

Vysok koly participuj na projektoch vskumu a vvoja pre potreby praxe (napr. priemyseln
vskum) a na inovanch projektoch v inch rezortoch. S vytvoren prun schmy na vytvranie
zdruen a partnerstiev podnikov a vysokch kl na rieenie inovanch potrieb podnikov a fi-
riem pre potreby regionlneho alebo celospoloenskho rozvoja.

Mnoh vysok koly v sasnosti stle psobia do znanej miery samostatne, nezriedka a izolovane
od ostatnch oblast ivota spolonosti. Uprednostuj najm zlepovanie svojho akademickho
profilu a v menej miere zohaduj potreby spoloenskho prostredia. Nedostatone vyuvaj po-
tencil koopercie s rznymi subjektmi, ktor mu by potencilnymi aj aktulnym odberatemi ich
vstupov a nsledne aj zdrojom finannch prostriedkov. Potencil spoluprce sa neobmedzuje v-
lune na technick i ekonomick odbory, ale spoloensky uiton a vznamn projekty sa mu
uskutoova aj v rezortoch kultry, ivotnho prostredia, regionlneho rozvoja, socilnych vec,
zdravotnctva at. Mu ich poskytova aj spoloenskovedne i prrodovedne zameran pracovisk
vysokch kl, resp. faklt. Integrcia vysokch kl do hospodrskeho a spoloenskho ivota re-
ginov, v ktorch mu psobi vo viacerch oblastiach dokonca ako ldri, patr k ich legitmnemu
poslaniu.
Navrhovan opatrenia
7-01.01 Vytvori, resp. vylepi legislatvne podmienky na participciu vysokch kl na projek-
toch pre prax.
Bude vykonan analza barir vysokch kl pri uskutoovan aplikovanho vskumu a vvoja pre
potreby praxe, ako aj inovanch projektov v inch rezortoch v zujme rozvoja synergickch efektov
takejto spoluprce. Vsledkom analzy bude aj nvrh legislatvnych opatren, ktor bud umoova
vysokm kolm lepie vstupova do projektov aplikovanho vskumu na zklade regionlnej spo-
luprce, do projektov aplikovanho vskumu v inch rezortoch samostatne alebo v partnerstve.
7-01.02 Podporova vytvranie konzorci vysokch kl a podnikov alebo ich zmluvnej spoluprce
na rieenie vskumnch a vvojovch projektov pre potreby praxe.
Bud vytvoren, resp. vylepen finann stimuly a schmy, ako aj alie nstroje na podporu asti
vysokch kl v spolonch konzorcich s podnikmi, resp. formou zmluvnej spoluprce za elom
spolonho rieenia vedecko-vskumnch loh. Sasou podpory bude aj rieenie otzok ochrany
dvernosti informci pri takejto spoluprci voi tretm stranm, ako aj ochrany duevnho vlastnc-
tva, ktor na zklade takejto spoluprce vznikne.
208
Cie 7-02 Neziskov aktivity v reginoch

Vysok koly prostrednctvom projektov zameranch na vzdelvacie, kultrne, environmentlne,
portov a popularizan aktivity zvyuj svoj podiel na regionlnom a celospoloenskom rozvoji.

Vysok koly sa zastuj rznych neziskovch aktivt na rovni reginu alebo na nrodnej rovni,
ktormi sa podieaj na regionlnom a celospoloenskom rozvoji. Tka sa to vzdelvacch, kultr-
nych, umeleckch, osvetovch, environmentlnych, zdravotnckych, protidrogovch, portovch
a popularizanch innost, ktor vykonvaj nad rmec plnenia svojich hlavnch loh vzdelvania
a vskumu. Vyuvaj pritom potencil svojich tudentov a zamestnancov. ast je aj poskytovanie
technickej infratruktry (priestorov, techniky, portovsk a pod.) vysokch kl za zvhodnench
podmienok (na neziskovom princpe, prp. zadarmo). Vysok koly chpu as na regionlnom roz-
voji ako sas svojho poslania a svoju as na konkrtnych aktivitch pokladaj za sas svojich
vzahov s verejnosou. Takto innosti nie s priamo financovan z verejnch zdrojov (formou do-
tcie zo ttneho rozpotu), ale vysok koly nklady pokrvaj bu z vlastnch zdrojov, alebo
z grantovch podpr, ak tak existuj.
Barirou rozvoja takchto aktivt vysokch kl v prospech rozvoja reginov a Slovenska je aj
nzka informovanos regionlnych autort o vzdelvacch, vskumnch, inovanch a alch tvori-
vch kapacitch vysokch kl. 216
Navrhovan opatrenia
7-02.01 Podpori sieovanie vysokch kl a regionlnych partnerov.
V rmci finannej podpory pre tretiu misiu sa bude osobitne podporova komunikcia a sieovanie
vysokch kl a regionlnych partnerov v oblasti potencilu, monost a vhod vzjomnej spolu-
prce.
7-02.02 Podpori neziskov aktivity vysokch kl na podporu rozvoja reginov.

V zujme toho, aby vysok koly pokladali as na aktivitch v regionlnom rozvoji za sas svojho
spoloenskho psobenia, bud v rmci finannej podpory tretej misie podporovan neziskov ak-
tivity v prospech reginu, a to najm kultrne, umeleck, osvetov, environmentlne, socilne,
zdravotncke, protidrogov, portov a in akcie. Osobitn podporu bud ma popularizan akti-
vity vysokch kl, ako aj prca s mladmi umi na zkladnch a strednch kolch.
7-02.03 Rozvja alie vzdelvanie na vysokch kolch ako sas celoivotnho vzdelvania.
Vysok koly bud vytvra ponuku kurzov, vzdelvacch programov kratch aj dlhch v rmci
rozirovania celoivotnho vzdelvania vrtane online kurzov. pecificky pre seniorov bud rozvja
tzv. Univerzity tretieho veku.
7-02.04 Rozvja podiel vysokch kl na kultrnom a portovom ivote mesta a reginu.

Vysok koly sa bud podiea na socilnom a kultrnom ivote mesta prostrednctvom mze, uni-
verzitnch orchestrov, vlastnch koncertnch sl, portovch zariaden i kninc, ktor bud otvo-
ren pre koly a obanov.
216
Posilnenie lohy vysokch kl v reginoch. MVVa 2016. Vstupy projektu HEREG Erasmus+.
209
Cie 7-03 Vysok koly pre komunitu a spolonos

Vysok koly sa podieaj na komunitnom a spoloenskom rozvoji poskytovanm alch pecific-
kch sluieb.

pecifick sluby poskytovan vysokmi kolami spolonosti a reginu zahaj aj tak aktivity, ako
s konzultcie, expertzy a verejn stanovisk k zvanm problmom spolonosti. Oblas podpory
obianskej angaovanosti a socilnej zodpovednosti spova v prvom rade vo veden tudentov a za-
mestnancov vysokej koly k aktivitm v tejto oblasti, v angaovanosti vysokch kl pri rieen aktu-
lnych spoloenskch problmov a v spoluprci so zkladnmi, strednmi kolami a almi vzdel-
vacmi intitciami s cieom dosiahnu, aby sa vchova k aktvnemu obianstvu stala integrlnou s-
asou uenia sa na vetkch rovniach spolonosti bez ohadu na vek.
V tchto oblastiach sa vysok koly angauj v sasnosti v nedostatonej miere alebo len vemi
selektvne. Ide o cel sbor aktivt, ktor treba natartova a rozvin nanovo.
Navrhovan opatrenia
7-03.01 Podporova zverejovanie stanovsk vysokch kl k zvanm problmom spolonosti.
Je dleit, aby mal hlas vysokch kl vek odborn vhu, ktor ovplyvn verejn diskurz najm
tm, e ich verejn stanovisk mu vychdza z vedeckho poznania a zujmu vysokch kl o roz-
voj spolonosti. Takto stanovisk s iaduce a bud podporovan.
7-03.02 Poskytova konzultcie, expertzy a tdie.

Vysok koly na poiadanie ttnych, regionlnych alebo mestskch orgnov bud poskytova kon-
zultcie, expertzy a tdie v rznych oblastiach politiky. Bud sa podiea na tvorbe dlhodobch
programov, na diskusich o rozvoji vskumu a inovci v regionlnom rozmere, napr. cez krajsk ino-
van centr.
7-03.03 Zvyova podiel vysokch kl na udratenom rozvoji mesta a reginu.

Na zklade partnerskej spoluprce sa bud vysok koly podiea na rieen problmov pri poskyto-
van verejnch sluieb, na strategickom plnovan, na transferoch znalost v oblasti udratenho
rozvoja mesta i reginu, na regenercii mesta a rozvoji inteligentnch rieen fungovania mesta.
Bud tie prispieva k propagcii reginu, v ktorom psobia. Zstupcovia vysokch kl sa bud
v prpade zujmu zastova prce v komisich a poradnch orgnoch mesta i reginu.
7-03.04 Podporova obiansku angaovanos a socilnu zodpovednos.

Podpora obianskej angaovanosti a socilnej zodpovednosti zo strany vysokej koly bude spova
v prvom rade vo veden tudentov a zamestnancov vysokej koly k aktivitm v tejto oblasti, v ich
hodnoten a oceovan ako sasti kultry vysokej koly.
7-03.05 Rozvja vchovu k aktvnemu obianstvu.

V spoluprci so zkladnmi a strednmi kolami a almi vzdelvacmi intitciami bud vysok
koly psobi tak, aby sa vchova k aktvnemu obianstvu stala integrlnou sasou uenia sa na
vetkch rovniach spolonosti bez ohadu na vek.
210
7-03.06 pecifikova indiktory na hodnotenie plnenia sluieb pre regin a spolonos a ich finan-
n podporu.
Bud vytvoren indiktory a nstroje na hodnotenie plnenia sluieb, akmi me by napr. mno-
stvo zdrojov, ktor na to vynaklad univerzita, index vyjadrujci poet neziskovch, kultrnych
a portovch aktivt vysokej koly, poet vskumnch tmov, ktor sa venuj skmaniu ivota komu-
nity a pod. Tieto indiktory bud sli aj na finann podporu tretej misie vysokch kl zo strany
ttu.
211
212
8. kapitola
Riadenia a financovanie
vysokho kolstva
213
214
E fektvnos fungovania vysokho kolstva je ovplyvovan dvoma hlavnmi faktormi, a to syst-

mom financovania a systmom riadenia vrtane vymedzenia prv a povinnost jednotlivch ak-
trov.
Predmetom systmu financovania na centrlnej rovni je zvenie verejnch zdrojov pre vysok
kolstvo na rove vyspelch krajn a nastavenie systmu ich alokcie jednotlivm vysokm kolm.
Sasou systmu financovania na tejto rovni je podpora efektvnosti pri vyuit alokovanch fi-
nannch prostriedkov a jeho nastavenie tak, aby podporoval iaduce motivcie, t. j. kvalitu a ui-
tonos pre spolonos. Napr. vo vzdelvan je iaduce, aby vysok koly neboli motivovan iba na
zskavanie o najvieho potu tudentov pre dan vysok kolu, ale viac na zabezpeovanie kva-
litnho vysokokolskho vzdelvania s vhadom nleitho uplatnenia absolventov v praxi. Okrem
zdokonaovania sasnho systmu alokcie finannch zdrojov na vzdelvanie, vedu a vskum, roz-
voj a socilne potreby sa navrhuje zavies aj alie nstroje financovania, ktor spene pouvaj
krajiny v Eurpskom vysokokolskom priestore na cielen podporu vysokch kl.
Pre efektvne fungovanie vysokho kolstva m mimoriadny vznam nastavenie pravidiel, upra-
vujcich jeho riadenie na vetkch rovniach tak, aby bola posilnen integrita vysokej koly a jej
schopnos plni lohy, ktor od nej spolonos oakva. Pre nastavenie pravidiel je uiton vykona
analzu spench modelov riadenia zo zahraniia a posilni autonmiu vysokch kl, kee t je
jednm zo zkladnch princpov Eurpskeho vysokokolskho priestoru. To si bude vyadova aj
zjednoduenie legislatvy a s ohadom na zmeny, ktor navrhuje nrodn program, pripravi novelu,
resp. viacer novely vysokokolskho zkona, prpadne nov vysokokolsk zkon. Dleitou sas-
ou efektvnosti vysokho kolstva je aj eln vyuitie informanch a komunikanch technolgi
a zniovanie administratvnej zae.
215
Cie 8-01 Zvyovanie zdrojov pre vysok koly

Kadorone sa zvyuje objem verejnch zdrojov na iaduce fungovanie vysokho kolstva pri ich
efektvnom vyuvan spolu s opatreniami na podporu zskavania vlastnch zdrojov vysokch kl
s cieom navi celkov objem zdrojov pre vysok koly minimlne na priemern rove krajn
OECD, t. j. 1,5 % HDP.

Poda Vronej sprvy o stave vysokho kolstva za rok 2015 217 mali vysok koly v tomto roku v-
nosy 732 400 tis. eur. Tieto boli pokryt v oblasti prjmov zo ttneho rozpotu dotciami vo vke
449 125 tis. eur, k omu vysok koly zskali prostriedky na projekty zo trukturlnych fondov vo
vke 117 023 tis. eur. Spolu zskali z verejnch zdrojov 566 148 tis. eur, o je 77,3 % vetkch vno-
sov. Vka HDP za rok 2014 bola v bench cench 75 560 mil. eur, z oho prspevok zo ttneho
rozpotu na vysok koly tvor 0,59 % a celkov prspevok z verejnch zdrojov 0,75 % HDP. Celkov
vnosy vysokch kl v roku 2015 tvorili 0,97 % HDP, o je aleko od priemeru OECD, ktor je 1,5 %
HDP.
Ke Eurpska asocicia univerzt hodnotila vdavky ttu na vysok koly na Slovensku za obdo-
bie rokov 2008 2015, kontatovala, e po zohadnen inflcie sa v roku 2015 znili o 5 10 % oproti
roku 2008 a ich podiel na HDP klesol z 0,7 % na 0,6 %, 218 o je zhruba podiel rozpotovch zdrojov
z vronej sprvy. Pritom poda OECD 76 % vdavkov vysokch kl na Slovensku pokrvaj verejn
zdroje, 24 % si doku zska z inch zdrojov, 219 o je op blzko dajom z vronej sprvy, ktor
uvdza slo 77,3 %. Pritom priemer OECD je 70 %, pretoe viacer lensk krajiny vyberaj koln,
ktor na Slovensku tvor podiel na vnosoch vo vke 6,7 %. Ale v krajinch, kde vbec nevyberaj
koln (napr. Nrsko, Dnsko, vdsko, Fnsko), je okrem Fnska podiel verejnho financovania na
vnosoch vy ako na Slovensku.
Ak porovnme vdavky z verejnch zdrojov so severskmi krajinami E, ktor dali v roku 2015 na
vysok koly z verejnch zdrojov vrazne vyie podiely z HDP (vdsko 1,35 %, Dnsko 1,15 %, Fn-
sko 1,13 %, tie Estnsko 1,1 %), tak slovensk vysok kolstvo s 0,75 % HDP je vrazne podfinanco-
van. Zhruba v polovici krajn E vdavky na vysok koly za obdobie 2008 2015 relne rstli a v os-
tatnch krajinch klesali. Konkrtne, vdavky na Slovensku klesli o 7,5 %, v eskej republike o 18,8 %
a v Maarsku o viac ako 20 %. Jedinou vnimkou v regine je Posko, ktorho vdavky na vysok
koly narstli za toto obdobie o 19,7 %, napriek poklesu v potoch tudentov.
Na dosiahnutie pozitvnej zmeny v kvalite vysokokolskho vzdelvania a vedeckho vskumu na
vysokch kolch v zmysle tohto nrodnho programu je nevyhnutn postupne navi verejn
zdroje na tento sektor na rove 1,2 % HDP do roku 2027 a umoni vysokm kolm zska alch
zhruba 25 30 % zdrojov, inch ako verejnch, m by sa Slovensko priblilo k priemeru krajn OECD
a k rovni vyspelch krajn Eurpskej nie.
Navrhovan opatrenia
8-01.01 Zvyova verejn zdroje na vysok koly na rove 1,2 % HDP.
V rmci plnu zvyovania celkovch vdavkov na vchovu a vzdelvanie na rove 4,5 % HDP do
roku 2020, ku ktormu sa zaviazala vlda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlsen
217
Vron sprva o stave vysokho kolstva za rok 2015. Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR, August
2016.
218
EUA Public Funding Observatory 2016.
219
Education at a Glance 2016: Vybran daje o Slovensku. Intitt vzdelvacej politiky, september 2016.
216
v roku 2016, bude spracovan osobitn as, tkajca sa zvyovania verejnch zdrojov na vysok
koly na rove 1,2 % HDP. Pln na udranie verejnch vdavkov na vysok koly na rovni porov-
natenej s priemerom krajn E bude obsiahnut v programovom vyhlsen kadej alej vldy po-
as platnosti tohto programu aj so zohadnenm faktu, e v roku 2022 sa kon erpanie trukturl-
nych fondov v rmci viacronho finannho rmca 2014 2020.
8-01.02 Podporova monosti vysokch kl na zskavanie inch ako verejnch zdrojov.

Sasou plnu na zvyovanie vdavkov bud aj opatrenia na podporu monost vysokch kl na
zskavanie inch ako verejnch zdrojov zhruba na rovni 0,4 a 0,5 % HDP.
8-01.03 Zvyova prostriedky na podporu rozvoja vskumu na vysokch kolch.

Sasou plnu na zvyovanie verejnch vdavkov na vysok koly bude aj samostatn projekcia
zvyovania vdavkov na vedu a vskum na vysokch kolch s drazom na posilnenie sanch fo-
riem financovania (projektov a grantov zdroje).
8-01.04 Zavdza nstroje na podporu hospodrneho vynakladania finannch prostriedkov.

Na centrlnej rovni bud implementovan nstroje a politiky na podporu hospodrneho vyuva-
nia verejnch zdrojov vo vysokom kolstve. Ministerstvo podpor aj zapojenie vysokch kl do pro-
jektu Eurpskej asocicie univerzt USTREAM, 220 ktorho cieom je skma nstroje pouvan uni-
verzitami v Eurpe na zvenie ich efektvnosti, rovnako ako analzu systmovch politk a rmcov,
ktor umouj univerzitm sprva sa efektvne.
220
EUA Public Funding Observatory 2016, s. 12.
217
Cie 8-02 Alokcia ttnej dotcie pre vysok koly

Spsob alokcie ttnej dotcie jednotlivm vysokm kolm je zmenen tak, aby podporoval sta-
noven ciele. Finann prostriedky sa prideuj na zklade zmluvnho kontraktu medzi minister-
stvom kolstva a vysokou kolou s vhadom na obdobie troch rokov.

Finann podpora zo ttneho rozpotu pre verejn vysok kolu je zkladnou formou intitucionl-
neho financovania. Pozostva zo ttnej dotcie poskytovanej na zklade jednoronej zmluvy, ktor
sa sklad zo tyroch ast: a) dotcia na uskutoovanie akreditovanch tudijnch programov, b)
dotcia na vskumn, vvojov alebo umeleck innos, c) dotcia na rozvoj vysokej koly, d) dot-
cia na socilnu podporu tudentov, priom konkrtna vka dotcie v danom roku pre jednotliv
kolu sa rozpisuje z aktualizovanej metodiky 221 ako kovho nstroja intitucionlneho financova-
nia vysokch kl. Zatia nie s jasne definovan pravidl pre urenie pomeru medzi jednotlivmi
asami ttnej dotcie.
Dotcia na vzdelvanie zvis od vkonovch parametrov, akmi je na vstupe poet prijmanch
tudentov a na vstupe poet absolventov, alej od statickho koeficientu odboru ako koeficientu
ekonomickej nronosti, od parametra personlnej kvality, ktorm je kvalifikan truktra uiteov,
od koeficientu zalenenia vysokej koly v rmci kategorizcie vysokch kl a od podielu vysokej
koly na publikanej innosti. Problmom vhy parametra potu tudentov je motivcia prijmania
o najvieho potu tudentov a asto aj ich udriavania na vysokej kole bez ohadu na ich kvalitu.
Problmom je aj fixovanie ekonomickej nronosti tudijnch programov bez ohadu na meniace sa
podmienky. Koeficient zalenenia vysokej koly je na rok 2017 pre vetky verejn vysok koly sta-
noven ako 1. Problematick v tejto asti dotcie je rozpis poda podielu na celkovej publikanej
innosti vysokej koly (a 15 % z nej), ktor m vyjadrova kvalitu. Nie je problm so zaradenm ta-
kch publikci, ako s vysokokolsk uebnice, skript a uebn texty, ktor s dleit z hadiska
kvality vzdelvania a do rozpisu vedeckej dotcie sa nepotaj, ale to, e sa s niou vhou potaj
aj vedeck publikcie, ktor s urujce v rozpise dotcie na vskumn, vvojov a umeleck in-
nos, ktorch prnos pre kvalitu vzdelvania nemus by priamy.
Dotcia na vskumn, vvojov a umeleck innos sa sklad z menej asti (menej ako 10 %),
rozdeovanej vntrorezortnm sanm systmom (VEGA, KEGA) a z podstatnej asti (vye 90 %),
ktor zvis od vkonovch parametrov, ako s vsledky komplexnej akreditcie v hodnoten v-
skumnej innosti (tzv. dlh peniaze, pretoe s pomerne stabiln poas 6 rokov), alej od objemu
finannch prostriedkov, zskanch v zahraninch a domcich grantoch, od potu doktorandov po
dizertanej skke a od publikanej a umeleckej innosti v predchdzajcom roku (spolu tzv. krtke
peniaze, pretoe sa kad rok menia). Tu je problematick nzky objem zdrojov pre VEGA a KEGA,
aby to naozaj bol san systm. Takisto vka zskanch grantovch prostriedkov neindikuje
sprvne kvalitu vskumnho projektu. Podobne poty doktorandov (hoci aj po doktorandskej
skke) neindikuj jednoznane kvalitu doktorandskho tdia. Napokon najproblematickejm pa-
rametrom je aj tu publikan innos (s vhou takmer 25 % v tejto asti metodiky), nielen preto, e
prevauje orientcia na kvantitu na kor kvality, ale najm kvli samotnej truktre a kategorizcii
publikanej innosti, ktor je kadorone predmetom sporov a licitci.
Dotcie na rozvoj vysokej koly bvaj vemi malou asou celkovej dotcie ttu.
Dotcie na socilnu podporu tudentov (zkonn socilne tipendi, prspevky na stravovanie,
ubytovanie, portov a kultrnu innos) s oproti inm krajinm vyie, o je pozitvne.
221
Vron sprva o stave vysokho kolstva za rok 2015. Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu SR, august
2016.
218
Celkovm problmom systmu rozdeovania ttnej dotcie je to, e sa poskytuje na jeden rok a km
via kola zloitou vntornou procedrou schvli svoj rozpoet, je polovica rozpotovho roku.
alm problmom je, e systm rozdeovania nie je diferencovan poda kategorizcie vysokej
koly, pretoe v metodike s vetky verejn vysok koly zaraden ako univerzitn. Tretm probl-
mom je to, e systm je postaven v zsade na vkonovom financovan, priom Eurpska asocicia
univerzt na zklade osobitnej analzy upozoruje, e vkonov parametre treba pouva v limito-
vanej miere a kombinova ich s almi opatreniami v oblasti kvality, resp. opatreniami na znenie
negatvnych motivci, ktor tieto parametre prinaj. 222
Navrhovan opatrenia
8-02.01 Prehodnoti vhy a doplni alie parametre do vzorca na alokovanie dotci na vzdel-
vanie v metodike vrtane novch prvkov kvality vyuovania.
Poda medzinrodnch sksenost bud prehodnoten vhy doteraz pouvanch parametrov alo-
kcie ttnej dotcie. Samostatnm parametrom me by napr. mobilita tudentov a zamestnan-
cov (ako sas internacionalizcie vysokch kl, na ktor napr. Fnsko alokuje a 9 % blokovho
grantu). Do systmu bud zakomponovan aj in parametre kvality, ako je napr. hodnotenie zo
strany tudentov. Kvantitatvny prstup, vyjadren potami tudentov a pod. bude v budcnosti pre-
pojen na systmy zabezpeovania kvality vyuovania a jej hodnotenia. Inpirciou me by rodiaci
sa Teaching Excellence Framework vo Vekej Britnii, schma IDEFI vo Franczsku alebo Pakt kvality
pre vzdelvanie v Nemecku, ktor sa snaia zlepi podmienky na tdium a kvalitu vyuovania.
Zvi sa aj in zohadnenie zamestnania sa absolventov, ako napr. v eskej republike, kde hodnotia
podiel zamestnanch do pol roka a do roka (neskr aj ich uplatnenie po zaveden systmu sledova-
nia ich uplatnenia, tzv. graduate tracking pozri cie 3-02).
8-02.02 Prehodnoti vhy a doplni alie parametre do vzorca na alokovanie dotci na vskum,
vvoj a umeleck innos v metodike.
Zo zvench zdrojov na vysok koly (pozri cie 8-01) bude zven finann prdel do vntornho
grantovho systmu VEGA a KEGA, ktor naalej zostane prstupn pre verejn vysok koly. Po
zaveden novho systmu hodnotenia tvorivch innost bude vrazne posilnen vha dlhodobho
financovania na zklade kvality vstupov (pozri cie 6-03), m sa zni tlak na kvantitu publikci pre
publikcie. Z alch kritri sa zvi napr. doplnenie potu udelench PhD., potu podanch paten-
tov (ako prieben indiktor), potu prv udeova PhD., potu zahraninch zamestnancov a pod.
8-02.03 Doplni parametre na alokovanie dotci na tretiu misiu vysokch kl.

Do tejto asti metodiky bude doplnen financovanie vkonov vysokch kl v ich slube reginom
a spolonosti (zo zvench zdrojov na vysok koly pozri cie 8-01) s parametrami, ako s napr.
poet zmlv a vyrieench loh s priemyslom, poet vykonanch posudkov na objednvku orgnov
verejnej sprvy a alie, ktor bud vyjadrova dopad vysokej koly na iriu komunitu a interakciu
s prostredm, kde psob a pod.
8-02.04 Zvi financovanie rozvoja a vyui financovanie ako strategick investciu.

Zo zvench zdrojov (pozri cie 8-01) sa navi aj dotcia na financovanie rozvoja vysokch kl.
Bude bran ako kanl na podporu perspektvnych odborov, aktivt a projektov, ktor zatia nezskali
zdroje vo vkonovom financovan, ale maj v sebe potencil v budcnosti, ktor chce tt podpori
222
DEFINE Thematic Report: Performance-based funding of universities in Europe, EUA 2015.
219
za dohodnutch podmienok ako strategick investciu do vzdelvania, vskumu, vvoja, inovci i

umeleckej innosti.
8-02.05 Vyui as zvench zdrojov aj na podporu intitucionlnych zmien.

Bud analyzovan medzinrodn sksenosti a zvi sa vyuitie asti zvench zdrojov na vysok
koly aj na podporu intitucionlnych zmien (napr. na retrukturalizciu, koncentrciu kapact
a pod.). 223
8-02.06 Poui zven zdroje aj na rozvoj tzv. excelentnho financovania.

Vyuije sa nov fenomn vo financovan eurpskych vysokch kl, ktor sa objavil v roku 2006.224
Princpom bude selekcia, kde najastejie na zklade peer-review procesu bud vybran projekty
niekokch univerzt, ktorch cieom bude pozdvihn univerzitu na excelentn rove pri dosaho-
van pecifickch cieov i u v oblasti vzdelvania a vskumu alebo z hadiska medzinrodnej vidi-
tenosti. Podmienkou bud jasne definovan ciele zo strany ministerstva kolstva a jasne definovan
kritri hodnotenia projektov. 225
8-02.07 Poui zven zdroje financovania aj na stanoven ciele ministerstva cez vkonov
zmluvu.
Ministerstvo kolstva vyuije zmluvu o prideovan ttnych prostriedkov vysokej koly ako aktvny
nstroj ttnej politiky v oblasti vysokokolskho vzdelvania tm, e ju bude chpa aj ako vko-
nov zmluvu. 226 Tm bude mc rozri dotciu o elov financovanie povinnosti vysokej koly
plni niektor alie lohy dleit z hadiska tudentov alebo verejnho zujmu (naprklad povin-
nos poskytovania niektorch sluieb tudentom alebo spolonosti, ako s poradensk sluby, pod-
pora vonoasovch aktivt, ponkanie kurzov zameranch na rozvoj manarskych/podnikateskch
zrunost a pod.).
8-02.08 Rozri pecifick financovanie pre umeleck koly.

V dlhodobom zmere rozvoja vysokch kl ministerstva kolstva bude stanoven urit podiel fi-
nannch prostriedkov pre umeleck vysok koly (nad rmec toho, o je stanoven dnes), ktor
bude zohadova ich pecifick postavenie v systme vysokho kolstva aj osobitn lohy, ktor
plnia pri rozvoji kultry a umenia. O tieto zdroje sa bud uchdza na zklade pecificky stanovench
kritri.
8-02.09 Zavies pecifick financovanie pre alie oblasti vzdelvania.

V dlhodobom zmere rozvoja vysokch kl me ministerstvo stanovi aj alie oblasti, ktor bud
dostva pecifick podporu nad rmec dotci v systme, napr. na zklade vraznho nedostatku
absolventov na trhu prce, akm je oblas informatiky. 227
223
Eurpske krajiny na to vyuvaj od 1 % a po 7 % celkovej alokcie (napr. v Holandsku). Ako spen prklad takejto
podpory sa uvdza Fnsko, kde v Helsinkch prilo ku zleniu viacerch vysokch kl do novovytvorenej Aalto Uni-
versity za finannej podpory ministerstva kolstva.
224
DEFINE Thematic Report: Funding for Excellence, EUA 2014.
225
Km porovnatene vek Fnsko dva na excelentn financovanie 16 mil. eur rone po tri roky, v Nemecku alebo
Franczsku ilo o miliardy eur.
226
DEFINE Thematic Report: Performance-based funding of universities in Europe, EUA 2015.
227
Vo Fnsku je to okrem umeleckch odborov aj ininierstvo, prrodn vedy, medicna, veterinrna medicna a pod.
220
8-02.10 Zavies osobitn reim na financovanie prpravy uiteov.

V prepojen na ciele Nrodnho programu v oblasti prpravy budcich uiteov (pozri cie 2-05) mi-
nisterstvo stanov osobitn reim na financovanie prpravy uiteov, v ktorom sa bud jednotliv
fakulty pripravujce uiteov uchdza o finann podporu pre svoje tudijn programy, zameran
na prpravu uiteov poda ttom stanovench podmienok.
8-02.11 Uvoni mechanizmy pri presune medzi zlokami blokovho grantu.

Poskytn vysokm kolm zo strany ministerstva viac vonosti pri presune prostriedkov medzi pod-
programami, resp. limitmi stanovenmi ministerstvom, aby sa, ako vo vine eurpskych krajn,
efektvnejie vyuili zdroje.
8-02.12 Prispsobi systm financovania a parametrov alokcie poda poslania vysokej koly.
Na zklade pretudovania zahraninch sksenost bud nastaven kritri a parametre alokcie
verejnch zdrojov poda poslania a profilcie vysokch kl. Eurpska asocicia univerzt upozor-
uje, e jeden systm financovania neme fungova pre diverzifikovan systm vysokho kolstva,
v ktorom sa jednotliv koly lia svojim poslanm a profilom.228
8-02.13 Zavies poskytovanie finannch zdrojov vysokm kolm na zklade trojronej zmluvy.
Zmluva uzavret medzi ministerstvom a vysokou kolou bude trojron, v slade s tm, ako sa zos-
tavuje ttny rozpoet, priom prv rok bude zvzn a alie dva roky bud vhadov. Vhadov
suma na tieto roky je minimlna pri porovnatench vkonoch. To posiln stabilitu vysokch kl
najm v personlnej oblasti. 229
8-02.14 Iniciova na zefektvnenie vkonovho systmu financovania proces zisovania nkladov

vysokch kl.
Sasou systmu financovania bud aj nstroje na podporu efektvneho vyuvania verejnch zdro-
jov, ktor poskytn informcie o nkladoch na jednotliv aktivity vo vysokom kolstve. 230
8-02.15 Vyhodnocova a zverejova pri zmene systmu financovania oakvan ciele, ktor sa
maj zmenou dosiahnu.
Toto sa stane tandardnou sasou dolaovania systmu financovania zo strany ministerstva rov-
nako, ako vyhodnocovanie monch negatv, najlepie ete pred zavedenm zmeny. Po zaveden
zmien bude vyhodnoten ich relny dopad a bude porovnan s oakvanm dopadom.
228
Dobrm prkladom je napr. Nemecko, kde sa uplatuj kritri pre univerzity a iastone odlin kritri, resp. s inou
vhou, pre odborn vysok koly.
229
Trojron zmluvu vyuvaj aj s Raksku, kde od roku 2013 uzatvraj vkonov zmluvu so zvznm financovanm
zo strany ttu na tri roky. V naich podmienkach tt u realizuje 3-ron stabilizano-vkonov zmluvu aj so SAV
od roku 2016.
230
Ide naprklad o kalkulciu plnch nkladov vysokch kl, ktor ako jedna z prvch zaviedla Vek Britnia u pred
15 rokmi pod nzvom Transparent Approach to Costing (TRAC) a potom aj rsko, Fnsko a vdsko. Tieto krajiny maj
najviac sksenost zo zavdzanm metodiky plnch nkladov. Neskr sa pridali aj Raksko, Belgicko, Franczsko
a Nemecko (Financial Sustainable Universities, Full Costing: Progress and Practice, EUA 2013), take mme odkia
erpa sksenosti pre prpravu a zvedenie tohto prstupu.
221
Cie 8-03 Systm vntornho riadenia vysokch kl

Systm podporuje vntorn integritu vysokch kl a zabezpeuje efektvne fungovanie prostred-
nctvom primeranej rovnovhy medzi kompetenciami a zodpovednosou jednotlivch riadiacich
zloiek.

Sasn systm vntornho riadenia (manamentu) vysokch kl, zvl verejnch, sa vyznauje
truktrami a procesmi, ktor s ambivalentn, duplicitn alebo problematick, o v shrne brni
vysokm kolch autonmne prijma a napa svoje poslanie. Systmov podmienky s nadmerne
stanoven legislatvou, resp. ministerstvom a Akreditanou komisiou, na o drazne upozornila u
evaluan sprva EUA v roku 2008. Ide o mikromanament, resp. vznamn naruenie autonmie
V, ktor musia zkonom stanoven truktru dodriava. Tto vntorn truktra je prebujnen:
4 orgny na rovni rektortu (sprvna rada, rektor, akademick sent a vedeck rada) a 3 na kadej
fakulte (dekan, akademick sent a vedeck rada), o vedie k rozsiahlej administratve a stratm
prunosti v rozhodovan. Legislatvne, ale ani v praxi nie s efektvne vymedzen funkcie a kompe-
tencie jednotlivch typov orgnov vntornho riadenia vysokej koly: 1. zkonodarn, ktor tvoria
pravidl a zrove kontroluj ich plnenie (sent); 2. vkonn, ktor vykonvaj sprvu vysokej koly
poda danch pravidiel (rektort, dekant, vedenie alch organizanch zloiek, ako s katedra,
stav a pod.); 3. poradn, ktor slia vkonnm orgnom (rady, komisie) a 4. dozorn, ktor do-
hliadaj na efektvnos sprvy vysokej koly, najm ekonomick a finann (sprvna rada).
Tto nevyvenos a neprunos v systmoch riadenia je ovplyvnen nevyjasnenm a nedosta-
tone zvldnutm prechodom od tradinho humboldtovskho modelu univerzity k neoliberl-
nemu, od elitnho vysokokolskho vzdelvania k masifikovanmu, od monopolu ttneho riadenia
univerzt k trhovej situcii a dynamike. V riaden vysokch kl sa to prejavuje ako nevyvenos me-
dzi samosprvnymi akademickmi mechanizmami, ktor s vlastn tradinm modelom a manar-
skym prstupom, ktor je vlastn sasnm neoliberlnym trendom. Preto je potrebn hada model
riadenia, ktor doke zladi aspekty tradinej akademickej samosprvy so samostatnm manar-
skym rozhodovanm. Zkladnou otzkou je, i a ako je mon riadi vysok kolu ako kad in kor-
porciu v trhovom prostred alebo s tu pecifik akademickho prostredia, ktor ani jeho mana-
ment neme obs, ak nechce stroskota.
alm problmom s oblasti kompetenci vntornch orgnov vysokch kl, v ktorch sa ne-
dostatone rozliuje medzi zkonodarnou funkciou akademickch parlamentov (sentov) a v-
konnou funkciou vrcholovho manamentu. K problmu rozdelenia kompetenci vak patr aj
otzka, do akej miery maj vstupova do riadenia vysokch kl aktri z externho prostredia, akmi
cestami a s akm elom (napr. lenovia sprvnej rady).
Kovou otzkou vak je, ako prenies aisko z rozhodovania o pravidlch riadenia, ktor patr
do kompetencie akademickho parlamentu (sentu), na vrcholov vkonn vedenie (rektort).
S tm svis otzka, komu sa m vkonn moc vysokej koly zodpoveda za svoje praktick riadenie
tomu, kto ju vol (akademick parlament) alebo niekomu inmu (sprvna rada). Ustanovenie ak-
trov vkonnej moci v manarskom systme je nejasn: m s o vobu akademickou obcou, resp.
jej reprezentantmi alebo o vymenovanie vyou autoritou (minister, hlava ttu) alebo riadnym v-
berovm konanm?
pecilnu pozornos treba venova administratvnemu apartu, ako napr. servisnm a sluobnm
zlokm, ktor maj plni funkcie vkonnej i zkonodarnej moci ako ich pomocn zloky a maj by
aj obslunm apartom hlavnch troch innost V: vuby, vskumu a spoloenskej misie. Takisto
pecilnu pozornos treba venova fakultm a ich riadeniu, ale fakulty s len jednm typom organi-
zanej zloky V, u ns sce najtradinejm, ale nemus to tak by (V mu okrem faklt zriaova
koly, stavy, intitty, sekcie at.).
222
Napokon tretm problmom je personlna prprava na riadiace funkcie a kvalita manarov (tra-
dine sa predpoklad, e kvalitn akademik m automaticky aj kvalitn riadiace schopnosti, o ne-
zodpoved skutonosti).
V shrne tento systm riadenia neprina dostaton integritu vysokch kl a vzjomn spolu-
prcu ich sast v rmci intitcie, a teda ani poadovan efektvnos riadenia. Dezintegrcia vntri
vysokch kl vedie k strate pridanej hodnoty vznikajcej na rovni vntorne integrovanho celku
vzjomne spolupracujcich sast oproti stavu, ke sasti pracuj v autonmnom reime. Akade-
mick prostredie je typick tm, e okrem oblast, kde sa vyaduje uia spoluprca, resp. koordin-
cia innost sast vysokch kl, je pre plnenie poslania vo vymedzench oblastiach vo vzdelvan
a vskume efektvne decentralizovan riadenie. Preto je potrebn vyriei sasn nerovnovhu
medzi centralizciou a decentralizciou v riaden.
Navrhovan opatrenia
8-03.01 Vykona analzu vntornho usporiadania vysokch kl.
Ministerstvo a jeho zloky vypracuj porovnanie prvomoci a zodpovednosti exekutvnych orgnov
(rektor, dekani) a kolektvnych orgnov (sprvna rada, akademick senty, vedeck rady) v konfron-
tcii s analzou pozitvnych prkladov usporiadania akademickch orgnov zo zahraniia s cieom
zni ich poet, zjednodui ich truktru a presnejie definova ich vzby.
8-03.02 Vytvori legislatvny priestor na zmenu systmu vntornho riadenia verejnch vysokch
kl.
Ministerstvo navrhne zkonn pravu zkladnch princpov (predovetkm reprezentovanie vyso-
kch kl navonok) a ponech v priestor na pravu systmu riadenia samotnej vysokej kole.
Opatrenie prinesie zjednoduenie a primeranejie nastavenie rovnovhy medzi kompetenciami
a zodpovednosou s cieom posilni autonmiu a vntorn integritu vysokch kl.
8-03.03 Navrhn systm manarskej prpravy a podpory vrcholovch manarov vysokch kl.
Je potrebn riei deficit manarskych kompetenci lenov vrcholovch veden vysokch kl od
rektorov po vedcich katedier a alch organizanch zloiek. Len akademick kompetencie a kva-
lifikcia na takto psobenie a poslanie v akademickch funkcich nestaia. Kov s najm so-
cilne mkk zrunosti v riaden ud a strategick myslenie. Z rovne ministerstva bude organizo-
van systematick metodick a vzdelvacia podpora manarom vysokch kl v tchto oblastiach.
8-03.04 Posilni autonmiu vysokch kl v oblasti organizanej, finannej, personlnej a akade-

mickej s vyuitm dobrej praxe zo zahraniia.
Je potrebn posilni stupe autonmie vysokch kl. 231 Bud analyzovan prklady dobrej praxe zo
zahraniia a na zklade vstupov analzy bude posilnen autonmia vysokch kl konkrtnymi
opatreniami spolu s posilnenm ich zodpovednosti voi spolonosti.
231
Pri hodnoten autonmie vysokch kl Eurpskou asociciou univerzt231 sa slovensk vysok koly z hadiska fi-
nannej autonmie umiestnili v prvej tretine univerzt, z hadiska organizanej, personlnej a akademickej auton-
mie a v tretej tretine (University Autonomy in Europe II, The Scorecard, EUA 2011).
223
Cie 8-04 Legislatva

Vysokokolsk legislatva je nstrojom efektvneho fungovania vysokch kl, posiluje ich auto-
nmiu a zodpovedn plnenie ich poslania.

Na efektvnos a vkonnos nho akademickho systmu m negatvny vplyv aj zloit a v niekto-
rch otzkach u prekonan (redundantn) vysokokolsk legislatva, ako aj jej nedostaton kom-
patibilita s normami vo vyspelom akademickom svete (zvl v akreditanej oblasti). Dsledkom je
legislatvny rmec, ktor v sasnosti skr podvzuje ne stimuluje nielen samostatn zodpovedn
sprvanie (autonmiu) vysokch kl vo vetkch hlavnch oblastiach ich innosti (vzdelvanie, v-
skum, spoloensk misia), ale aj rast ich tvorivho potencilu. Vytvra situciu nespsobilosti na
autonmiu zo strany vysokch kl. Okrem oblast akreditcie a evalucie je potrebn legislatvne
upravi oblas riadenia, organizanej truktry a personlneho manamentu (status zamestnancov).
Navrhovan opatrenia
8-04.01 Vykona dsledn legislatvnu analzu vysokokolskho zkona z 131/2002.
Vzhadom na skutonos, e v Slovenskej republike mono poda stavy povinnosti uklada len z-
konom, zjednoduenie zkona o vysokch kolch a ostatnej vysokokolskej legislatvy bude mon
dosiahnu prostrednctvom plnho zruenia niektorch procesov, ktor sa ukzali ako nadbyton
(napr. kategorizcia vysokch kl, komplexn akreditcia) a/alebo zjednoduenm procesov, ktor
nie s spojen s ukladanm prv a povinnost a ktor si bud vysok koly v zmysle posilnenej auto-
nmie upravova sami.
8-04.02 Pripravi a prija vek novelu vysokokolskho zkona, resp. nov zkon.
Strategick zmery NPRVV a opatrenia na ich realizciu bud ma legislatvnu oporu a rozpracova-
nie. Legislatva je zkladn nstroj riadenia z rovne ministerstva, preto bude vypracovan na naj-
vyej rovni. Z legislatvnej analzy a rozsahu navrhovanch zmien vyplynie podoba novej legisla-
tvnej pravy, t. j. vek novela, resp. nov zkon.
224
Cie 8-05 Podpora informatizcie a zniovanie administratvnej zae

Systematicky sa podporuje informatizcia riadiacich procesov v oblasti vysokho kolstva a ob-
medzuje sa administratvna za vysokch kl.

Vvoj informanch systmov na rovni ministerstva, ako aj jednotlivch vysokch kl bol pozna-
menan viacermi rozhodnutiami, z ktorch nie vetky smerovali najm k skvalitneniu podmienok
pre riadenie a k zjednodueniu procesov (napr. nasadenie ekonomickho informanho systmu na
bze SAP, ktor bol vyvinut pre priemysel a nie pre akademick prostredie). Postupne sa na rovni
ministerstva zaali vytvra centrlne registre (register tudentov, zamestnancov) a plnova aj za-
vedenie alch registrov, dleitch z hadiska riadenia vysokho kolstva ako celku. Jednotliv vy-
sok koly si vytvrali, resp. obstarvali svoje informan systmy, ale bez vzjomnej koordincie,
hoci v zsade informatizovali tie ist alebo vemi podobn procesy. Napriek zavedeniu informanch
systmov v centre a na vysokch kolch sa nezniuje administratvna za vysokch kl pri pod-
van rznych sprv a hlsen. Vo vzahu k administratvnej zai sa ukazuje aj problm s verejnm
obstarvanm tvorivch innost na vysokch kolch. Chba aj ucelen prstup k informovaniu o vy-
sokom kolstve ako celku.
Navrhovan opatrenia
8-05.01 Zlepova prstup k informcim o vysokch kolch.
Na zabezpeenie realizcie vysokokolskej politiky a posudzovania jej vsledkov, posilnenie dvery
spolonosti voi vysokm kolm, ale aj umonenie racionlneho rozhodovania sa jednotlivcov pri
vbere vysokej koly, bude ministerstvo systematicky sledova, zbiera, spracva a sprstupova
informcie o innosti a hospodren jednotlivch vysokch kl, a to nielen formou vronej sprvy
o innosti vysokch kl.
8-05.02 Vytvori portl vysokch kl s porovnatenmi informciami o kadej vysokej kole.

Ministerstvo kolstva vytvor a sprstupn portl vysokch kl na Slovensku, na ktorom bud o ka-
dej vysokej kole zverejnen zkladn informcie v rovnakej truktre s monosou prechodu na
strnku prslunej koly. 232
8-05.03 Rozvja centrlne informan systmy o vysokch kolch, prepoji ich navzjom a in-
tegrova s ostatnmi systmami verejnej sprvy.
Rozvja sa bud existujce centrlne informan systmy o vysokch kolch (centrlny register
tudentov, centrlny register zamestnancov), ako aj alie informan systmy (register tudijnch
odborov, tudijnch programov). Pritom sa zabezpe ich vzjomn prepojitenos, skvalitovanie
a rozirovanie informci o vysokom kolstve podporou integrcie registrov v oblasti vysokch kl
s ostatnmi informanmi systmami verejnej sprvy.
8-05.04 Podporova informatizciou riadenie a manaovanie vysokch kl.

Na podporu manamentu verejnch vysokch kl a zvyovania efektvnosti ich innosti sa minister-
stvo osobitne zameria na al rozvoj finannho informanho systmu SOFIA a zriadenie kompe-
232
Ako prklad je mon poui informan strnku o rankingu verejnch vysokch kl vo Vekej Britnii
(http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings).
225
tennho centra pre tento systm, vytvorenie informanho systmu podporujceho a sprehadu-
jceho innos Akreditanej agentry, prpadne na alie systmy podporujce riadenie po dohode
s vysokmi kolami.
8-05.05 Podporova rozvojov projekty informanch systmov vysokch kl.

Ministerstvo kolstva bude podporova rozvojov projekty informanch systmov vysokch kl
s cieom racionalizova nklady na prevdzku tchto systmov. Vytvor spsob rozrenia spench
systmov aj na alie vysok koly, ak bud ma o ne zujem.
8-05.06 Implementova princp jedenkrt a dos vo vetkch informanch systmoch vyso-

kch kl.
V Nrodnej koncepcii informatizcie verejnej sprvy z roku 2016 bol stanoven cie implementova
vo verejnej sprve princp jedenkrt a dos, ktor znamen, e ak oban nahlsi raz svoje daje,
tak si ich orgny verejnej moci od neho u neiadaj a zabezpeia si vmenu tchto dajov medzi
sebou. Do realizcie tohto princpu sa zapoja aj vysok koly a ich informan systmy, ktor pracuj
so tudentmi a zamestnancami.
8-05.07 Obmedzova administratvnu za vysokch kl, osobitne pri podvan grantov a pod-
van najrznejch sprv a hlsen.
Na ministerstve kolstva bude vytvoren skupina, ktorej lohou bude identifikova miesta zbytonej
administratvnej zae vysokch kl, najm pri podvan rznych dajov, sprv a hlsen, ktor u
na ministerstve, resp. v jeho rezortnom informanom systme (RIS) s a bude podva nvrhy na
odstrnenie takchto miest. Rovnako sa zjednodu podvanie iadost o granty a o finann pro-
striedky z ministerstva veobecne.
8-05.08 Upravi proces verejnho obstarvania pri obstarvan tovarov a sluieb spojench s tvo-
rivou innosou.
Ministerstvo kolstva spolone s vysokmi kolami priprav zoznam pecifk pri verejnom obstar-
van tovarov a sluieb spojench s tvorivou innosou a na zklade toho navrhne novelizova zkon
o verejnom obstarvan.
226

6987 Uciace Sa Slovensko

Transféré par

Informations du document

Copyright

Formats disponibles

Partager ce document

Partager ou intégrer le document

Options de partage

Avez-vous trouvé ce document utile ?

Ce contenu est-il inapproprié ?

Droits d'auteur :

Formats disponibles

6987 Uciace Sa Slovensko

Transféré par

Droits d'auteur :

Formats disponibles

Uiace sa Slovensko Nrodn program rozvoja vchovy a vzdelvania

Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu

Nvrh na verejn diskusiu

Bratislava, marec 2017

M inisterstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky na zklade programovho

boli vzdelvacie programy neustle zdokonaovan a inovovan na zklade funknch me-

Vzvy meniaceho sa sveta s tu u dlhiu dobu a n systm vzdelvania sa usiluje na ne reagova.

V slade s tm predstavujeme ciele a opatrenia v oboch oblastiach v tejto truktre kapitol:

1. Kvalita a dostupnos vchovy a vzdelvania .................................... 11

2. Profesia uitea ............................................................................... 83

Cie 2-06 Kontinulne vzdelvanie uiteov .......................................................... 99

3. Odborn vzdelvanie a prprava .................................................... 105

4. Riadenie a financovanie regionlneho kolstva ............................. 145

5. Kvalita, otvorenos a dostupnos vysokokolskho vzdelvania..... 161

Cie 5-07 Profesijn tudijn programy .............................................................. 181

6. Veda, vskum a tvoriv innosti na vysokch kolch .................... 193

7. Tretia spoloensk misia vysokch kl ......................................... 205

8. Riadenia a financovanie vysokho kolstva ................................... 213

Cie 1-01 Rozvjanie potencilu a napanie potrieb individualizovan vzdelvanie

Sasn stav a jeho problmy

2 Ak nezdraznme inak, rozumie sa v tomto texte pod dieaom aj iak.

1-01.05 Vytvori metodiku a truktru vodnho a priebenho vyhodnocovania komplexnho

1-01.06 Vytvori systm sledovania a vyhodnocovania individulneho pokroku v rmci individu-

Cie 1-02 Vzdelvanie iakov s rznorodm potencilom inkluzvne vzdelvanie

Sasn stav a jeho problmy

by bez problmov dokzalo absorbova v poet det so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi po-

1-02.02 Vymedzi charakteristiky inkluzvnej koly.

1-02.03 Vytvori a ponka vzdelvacie programy so pecilnym zameranm.

1-02.05 Poskytova nadanm iakom osobitn tipendi.

1-02.06 Podporova organizcie pracujce s nadanmi iakmi.

1-02.08 Sformulova poiadavky na vedenie koly v kontexte inkluzvneho vzdelvania.

1-02.09 Vytvori personlne, materilne a finann podmienky pre implementciu inklzie do

Cie 1-03 iaci zo socilne znevhodnenho21 prostredia a zo socilne vylench

Sasn stav a jeho problmy

Osobitnou a vznamnou spoloenskou tmou, ktor z asu na as prostrednctvom postojov jed-

sledkov vetkch projektov zameranch na rmske komunity, uskutonench v SR v programova-

Cie 1-04 Viacrovov integrovan multidisciplinrny systm prevencie, podpory35

Sasn stav a jeho problmy

rovne innosti VIMS PPI

o U1 innos z rovne pedagogickho pracovnka (uitea, vychovvatea)

o U2 innos z rovne pedagogickho pracovnka a/alebo inho odbornho pracovnka

o U3 innos z rovne multidisciplinrneho tmu (MDT U3)

U4 innos z rovne Centier VIMS PPI (MDT U4)

U5 innos z rovne pecializovanch zariaden (pecilne koly pre deti so pecifickmi

1-04.05 Vytvori softwarov rieenie informan systm na evidenciu vkonov a financovanie

automaticky, na zklade odshlasenia oprvnenho pracovnka Centra, nahlsi financujcej truk-

1-04.07 Zavies tandardizovan procesy v Centrch VIMS PPI.

1-04.08 Zavies systm supervzie pre pracovnkov Centier VIMS PPI.

Cie 1-05 Podmienky na vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn

Sasn stav a jeho problmy

1-05.03 Zabezpei normy a dokumenty aj vo vyuovacch jazykoch kl pre prslunkov nrod-

1-05.06 Konzultova zmeny v systme vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn

Cie 1-06 Povinn kolsk dochdzka sa men na povinn vzdelvanie

Sasn stav a jeho problmy

1-06.04 Overi experimentlne monos osobitnho spsobu plnenia povinnho vzdelvania na

Cie 1-07 Predkolsk vzdelvanie a vchova

Sasn stav a jeho problmy

a ekonomick vyhliadky v dospelosti. Jestvujci systm starostlivosti a vzdelvania det od 0 do 6

1-07.03 Zabezpei ukotvenie prvneho nroku na predprimrne vzdelvanie dieaa od 3 do 6

Cie 1-08 Gymnzi

Sasn stav a jeho problmy

1-08.02 Rozri ponuku veobecno-vzdelvacch programov sekundrneho vzdelvania.

oboznamovanie sa zo zkladmi jednotlivch vednch discipln relevantn). Tento nov (neakade-

1-08.04 Zjednoti podmienky prechodu zo zkladnch kl do bilingvlnych gymnzi.