Súd: Okresný súd Zvolen

Spisová značka: 5T/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010484
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6711010484.4

Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2017 v konaní pred samosudcom
JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného Q. A. a spol., stíhaných pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný 1/ Q. A. P. T. R. Í. K. , nar. XX.XX.XXXX M. A., bytom A., Č. XX,

Obžalovaný 2/ T. E. S. P. V. K. Y. , nar. XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom Š., Q.. A. XXX,

Obžalovaný 3/ W. T. Z. J. C. V. P. N. , nar. XX.XX.XXXX M. A. A., trvale bytom A. A., C.Á. XX,

Obžalovaný 4/ V. R. P. W. J. N. , nar. XX.XX.XXXX M. A., trvale bytom A. A., T. XXXX/XX,

sú vinní,

že
dňa 26.01.2010 v čase okolo 15.00 hod vo Zvolene, okres Zvolen na ul. Rákoš 5 v priestoroch
autobazáru MHM Autoimport s.r.o. so sídlom Zvolen, Rákoš 9034/5 spoločne s ďalšími štyrmi doposiaľ
nestotožnenými osobami prostredníctvom W. V., N.. XX.XX.XXXX, A. A. A., Š. XXXXX/X, zamestnanca
daného autobazáru telefonicky vylákali na stretnutie konateľa obchodnej spoločnosti MHM Autoimport
s.r.o. V. V., N.. XX.XX.XXXX, ktorému po príchode na dohodnuté miesto Q. A. začal slovne dohovárať
po tom, ako sa ho opýtal, či „pozná M. S.“, pričom sa do rozhovoru zapojili všetci prítomní, kde mu
začali vulgárne nadávať, kde uviedli, že nikto si z nich ani z S. nebude robiť „dojnú kravu“, zároveň
sa mu začali vyhrážať fyzickou likvidáciou vo forme „zajebeme ťa, ty si tu skončil“, ako aj „zabijeme
ťa, zlikvidujeme, dojebeme ťa, zabudni na S.“, kde k týmto vyhrážkam sa pripojili aj T. E., W. T. a V.
R. a následne V. V. fyzicky napadol T. E. s dosiaľ nestotožnenou osobou tým spôsobom, že mu udrel
hlavou do tvárovej časti tzv. hlavičkou a následne ho kopol do ľavého kolena, po čom všetci ôsmi opustili
priestory obchodnej spoločnosti MHM Autoimport s.r.o., čím V. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A., J. A. XXXX/
X spôsobili poranenia bez PN a vzbudili u V. V. obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie
jeho rodiny,

teda

obžalovaní 1/, 2/, 3/, 4/

spoločným konaním iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal,
čím spáchali

obžalovaní 1/, 2/, 3/, 4/

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona.

Zato sa odsudzujú:

Obžalovaný 1/ Q. A. :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Obžalovaný 2/ T. E. :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Obžalovaný 3/ W. T. :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovaný 4/ V. R. :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona a článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane základných práv
a slobôd na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.12.2012, ktorý však bol uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici 3To 37/2013 zo dňa 20.03.2013 zrušený a vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie. V rámci uznesenia bol vyslovený právny názor, že je potrebné mimo iné vypočuť osobne
na pojednávaní poškodeného V. V.. Od rozhodnutia súdu nastala ešte jedna okolnosť a to podanie
obžaloby na Q. Č., M. W., W. X. a M.T. S. rovnako pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona
ako účastných na tomto skutku, či už ako osoby prítomné pri skutku resp. vo forme objednávateľa. Z
týchto dôvodov bol osobne vypočutý poškodený a ako svedkovia boli vypočutí obžalovaní z paralelne
prebiehajúcej trestnej veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. XT XXX/XXXX. Pokiaľ sa
týka vykonaného pojednávania dňa 22.02.2017, toto bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného 4)
V. R., ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané dňa 21.12.2016, keďže ostatní obžalovaní síce
tvrdili, že je v nemocnici, ale súd nemal k dispozícii žiadny relevantný doklad o tejto skutočnosti a takisto
nebol predložený dôkaz podľa § 120 ods. 2 tr. poriadku, teda že by mu zdravotný stav znemožňoval
zúčastniť sa hlavného pojednávania.
Všetci štyria obžalovaní už v rámci pôvodného vyhlásenia uviedli, že sa necítia byť vinní zo žalovaného
skutku a na tomto stanovisku zotrvali.

Obžalovaný 1/ Q. A. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2012 uviedol, že dňa 26.01.2010 sa nachádzal

v priestoroch autobazáru MHM, nevie sa však vyjadriť k času, kedy to bolo, bol tam s ostatnými
obžalovanými. Do bazáru išli pravdepodobne z dôvodu, že kamarát chcel kúpiť auto, resp. niečo na ňom
spraviť. Obžalovaní totiž poznali Q. Š., ktorý im povedal, že väčšinu áut, ktoré on mal niekedy v Banskej
Bystrici, má vo Zvolene. V ten deň s nikým nejednal, ani s pánom V., len vie, že sa tam odohrala nejaká
hádka medzi obžalovaným 2/ T. E. a mužom, o ktorom už teraz vie, že sa volá V.. Celá hádka začala tým,
že zastali priamo pred bráničkou toho autobazáru, obžalovaný bol vo vnútri autobazáru a tá hádka sa
uskutočnila vonku pri bráničke, obsah rozhovoru presne nepočul, iba nadávky, nepočul vyhrážky a ani
fyzický kontakt medzi nimi dvomi nevidel. Pri tej hádke bolo viac ľudí, nakoľko po tom, ako zaparkovali
auto, prišiel pán V. aj s ďalšími ľuďmi, nevie uviesť presný počet, mohlo ich byť aj osem, prišli na dvoch
autách. Tomuto ešte predchádzalo to, že zamestnanec autobazáru na nich vybehol s tým, že kde to
parkujú, že o chvíľu uvidia. Pokiaľ tam bolo aj viacero ľudí, obžalovaný 1/ nevidel, že by sa do tohto
zapojili aj iné osoby, sám nepoznal tie osoby, ktoré prišli s V.. Nevie presne ako skončila hádka, vie, že
niekto z nich zakričal “ideme preč!“, možno aj obžalovaný 2/ a potom na aute odišli. Toto bolo jediný
krát, čo tam 26.01.2010 boli. Tvrdil, že nedošlo k vyhrážaniu sa ani z jeho strany, ani zo strany ostatných
obžalovaných. Nevie, prečo to poškodený na nich a na neho konkrétne tvrdí, on s ním nemal žiaden
obchod a čo sa týka ostatných troch, to nevie, ale pochybuje o tom. S pánom S. poznajú už dlhšie, mali
spolu len bežné záležitosti týkajúce sa áut, výmenu oleja. K tomu dňu ho možno poznal 10 rokov. V.
nepoznal vôbec, možno len z videnia. Nevie sa vyjadriť, aké vzťahy medzi sebou mali V. a S.. O bližších
vzťahoch sa dozvedel až po tom výbuchu, keď mu volal S. a vtedy mu hovoril, že za tým výbuchom mali
byť osoby okolo V. a či by s tým niečo nevedel urobiť, povedal, že isto nie a nech sa obráti na orgány
činné v trestnom konaní, čo asi aj urobil.

Obžalovaný 2/ T. E. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2012 odmietol vypovedať, preto na návrh

prokurátora postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného 2/ z
prípravného konania na č.l. 30-36. V tejto výpovedi zo dňa 28.02.2011 uviedol, že dňa 26.01.2010 bol
v autobazáre vo Zvolene, išiel si tam pozrieť auto a keďže vodičský preukaz vlastnil len 2 roky, poprosil
kamaráta V. R., nech sa na to auto pozrie. On tam išiel vtedy na svojom aute spolu s obžalovaným
1/ a 4/ a obžalovaný 3/ išiel na ďalšom aute. Auto mienil kúpiť od Q. Š., keďže tie autá boli jeho. Po
príchode si dal zavolať šéfa, ale namiesto Š., o ktorom si myslel, že je šéf, prišiel taký malý výrastok,
ktorý sa do neho obul, že kde parkuje. Pre túto roztržku sa vzájomne pochytili, urážali sa a keď začal
ten dotyčný stupňovať vyhrážanie a blížil sa k nemu, tak v domnení, že na neho ide zaútočiť, chytil ho
za ucho, teda sa len bránil. Nevidel, že by dotyčného niekto kopol alebo udrel. Keď videl dotyčný, že
ustupuje, znovu mu začal nadávať, kričal, že on patrí k nejakej mafiánskej skupine z Bratislavy, niečo
ako sýkorovci a hovoril mu, či bude frajer aj po tom, keď dostane návštevu z Bratislavy. V. V. videl vtedy
prvý a poslednýkrát.

Obžalovaný 3/ W. T. na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2012 odmietol vypovedať, preto na návrh

prokurátora postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného 2/ z
prípravného konania na č.l. 37-46. V tejto výpovedi zo dňa 28.02.2011 obžalovaný 3/ uviedol, že dňa
26.01.2010 išiel do autobazáru na požiadanie obžalovaného 2/ T. E., ktorý tam išiel predať svoje auto a
vravel, že ho odtiaľ bude treba doviezť. Obžalovaní 1/ a 4/ tam išli na aute obžalovaného 2/ s ním ako
kamaráti, jemu len cestou zavolali, aby tam prišiel, aby mali ísť ako domov. Po príchode do autobazáru
si išiel pozrieť tam vystavené autá, obžalovaný 2/ sa tam začal s niekým vadiť, až následne počul, že
to mal byť V. V.. Potom tam stretol aj svojho známeho V. Y., ktorý bol s V. a pýtal sa ho, prečo sa títo
dvaja hádajú. Dôvodom pre hádku malo byť zaparkovanie motorového vozidla. Či medzi sebou mali
nejaký konflikt, obžalovaný 3/ nevie uviesť, pretože to bola banálna hádka. Do hádky obžalovaný 3/
vôbec nezasiahol, ani len slovne, on sa vlastne na tom len smial. Obžalovaný 3/ nevidel, že by niekto
na niekoho fyzicky zaútočil.

Obžalovaný 4/ V. R. uviedol, že jeho ako prvého kontaktoval obžalovaný 2/ pán E., či sa s ním nepôjde
pozrieť na nejaké auto, okrem nich dvoch tam bol ešte obžalovaný 1/. Obžalovaný 3/ prišiel svojím
autom. Po tom, ako vystúpil z auta, išiel sa pozrieť do bazáru dovnútra sám. Nezaregistroval príchod
pána V.. Celý čas si obzeral auto a až po nejakom čase na neho buď zakričal alebo zamával pán E. a
išli preč. Iné osoby okrem nich štyroch zahliadol až vtedy, keď nastupoval do auta pána E.. Nevie nič
o hádke, ktorá tam mala prebehnúť, ani to, či okrem neho z nich štyroch tam bol aj niekto iný. Takisto
sa nevie presne vyjadriť, kedy a ako sa dostavil obžalovaný 3/. O tom, že mala byť nejaká nezrovnalosť
medzi E. a V. sa dozvedel od obžalovaného 2/ až vtedy, keď bol v aute. Hádka mala údajne vzniknúť
kvôli zlému zaparkovaniu auta, medzi nimi nevidel žiaden fyzický konflikt. V čase 26.01.2010 pána V.
nepoznal, ani pána S..
Napriek popieraniu skutku sú obžalovaní 1/ až 4/ usvedčovaní výpoveďou poškodeného V. V., ktorý
bol osobne vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2013, kde uviedol, že dňa 26.01.2010 došlo k
jeho napadnutiu ôsmimi organizovanými mužmi v mene M. S., pričom sa mu vyhrážali zabitím, fyzickou
likvidáciou. Prvotná otázka odznela od Q. A., či pozná M. S. s kladnou odpoveďou. Na to sa zviezla na
neho lavína vyhrážok a nadávaní, zakončená bola fyzickým útokom - kopom do ľavého kolena pánom E..
Zároveň alebo súčasne dostal ešte aj hlavičku do hlavy, ale nevie už povedať, od ktorého obžalovaného.
Následne aj po tomto útoku sa prejavovali verbálne, nastúpili títo štyria, ako aj ďalší štyria do svojich
áut, otočili sa so svojimi autami a odišli preč. Poškodený bol predtým v reštaurácii Quatro, kde mu
telefonoval pán V., že ho tam hľadá viacero chlapov, bližšie osoby ani dôvody pre prípadné stretnutie
nekonkretizoval. Priamo z reštaurácie do autobazáru išiel s V. Y.. Ako prichádzal do autobazáru, tak
si všimol odstavené dve autá, dva neprehliadnuteľné džípy, ktoré stáli vedľa unimobunky paralelne s
ňou. Pri unimobunke boli možno 4-5 ľudia a tí 3-4 prichádzali z vnútorných priestorov autobazáru. Nevie
sa vyjadriť k otázke, či v skupine ľudí, ktorí stáli vedľa unimobunky, bol niekto z obžalovaných, alebo
z tých, ktorí prichádzali. Z DVD záznamu je to však jednoznačne evidentné. Piati sú rozpoznateľní v
tom, že sa prechádzali okolo áut. Pokiaľ sa týka vyhrážok o zabití a likvidácii, tieto zazneli v priebehu
2-3 minút zo strany všetkých obžalovaných. Incident mohol od prvého oslovenia zo strany pána A.
trvať možno 2-3 minúty. Svedok Y. sa zdržiaval v jeho tesnej blízkosti a takisto ani svedok V. nebol
od miesta incidentu ďaleko vzdialený, možno nejaké 2-3 metre. Poškodený nezachytil žiadne verbálne
konanie obžalovaných či už voči pánovi Y. alebo pánovi V.. Podľa názoru poškodeného dôvodom tohto
konania bola skutočnosť, že približne v roku 2005 sa s M. S. dohodli na odmene 5 miliónov Slovenských
korún, ktorú mu sám navrhol a mala byť splatná v januári 2010. Malo sa jednať o určitú odmenu
za sprostredkovanie a pomoc pri dostaní a zabezpečení servisu autorizovaných značiek automobilov.
Niekedy v októbri 2009 sa pohádali, kde sa mu M. S. vyhrážal aj zabitím, za čo je obvinený a stíhaný.
Namiesto vyplatenia týchto peňazí prišli za ním títo ôsmi muži a uvádzali, aby si z S. nerobil dojnú
kravu a vyhrážali sa mu zabitím a likvidáciou. Poškodený chcel navštíviť aj svoju lekárku, ktorá však
bola odcestovaná a aj z toho dôvodu bol následne u lekára v Ružomberku a táto okolnosť súvisí s
tým, že sa nechcel dať ošetriť vo Zvolene alebo v Bystrici z obavy, že by mohol niekoho stretnúť.
Následne, keď sa lekárka vrátila, tak ho aj liečila. Začiatok PN vypísal lekár v Ružomberku a PN ukončila
lekárka v Rimavskej Sobote. Poškodený nevie nič o incidente ohľadom parkovania pred autobazárom
ohľadom zaparkovania áut obžalovaným a jeho zamestnanca. O tomto sa dozvedel až zo spisu. Obava
poškodeného vyplývala už z vyhrážania sa M. S. v októbri 2009. Túto obavu aj skutočne mal, keďže S.
bol už odsúdený za násilný trestný čin v roku 2008. Po tom, čo bol ôsmimi ľuďmi napadnutý a títo sa mi
vyhrážali zabitím, tieto osoby sú spájané s organizovanou skupinou, preto mal tú obavu. Približne 2-3
dni po skutku ho kontaktovali pracovníci ÚBOK-u, ktorým povedal o tomto probléme, dokonca mal ísť
dvakrát vypovedať pred vyšetrovateľa a policajta K., on však tak z obavy o svoj život neurobil a prvýkrát
tak neurobil a o skutku z 26.01.2010 sa zmienil až dňa 11.10.2010, kedy bol zadržaný ÚBOK-om za
údajnú rozsiahlu trestnú činnosť voči M. S. na základe jeho výmyslov. Pracovníci ÚBOK-u ho kontaktovali
z dôvodu, že mali informácie o incidente od kriminalistov zo Zvolena, ktorým to osobne uviedol. Už si
nespomína, či to bolo v ten deň, alebo na druhý deň, ale kontaktoval pracovníkov kriminálnej polície
Zvolen. Pokiaľ poškodený nebol vypočutý v rámci pôvodného rozhodnutia pre obavu o život a zdravie a
na hlavné pojednávanie dňa 25.11.2013 prišiel a vo veci vypovedal, k tomuto poškodený uviedol, že on
vypovedal v rámci prípravného konania, následne sa dozvedel, že sa má údajne pripravovať jeho vražda
a preto sa 10 mesiacov skrýval v zahraničí, odkiaľ sa vrátil koncom roku 2012 a to z toho dôvodu, že
nemal už dostatok finančných prostriedkov. Pobyt v zahraničí súvisí s hrozbou prídenia o život. Niekedy
v mesiaci január 2013 došlo k podpáleniu vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve firmy MHM neznámym
páchateľom a pár dní nato volal M. S. zo svojho telefónneho čísla svedkovi V., ten telefonát bol síce
krátky, len 10-sekundový, nikto sa však v tom telefonáte neozval a o 2 dni zhorelo ďalšie auto spoločnosti
MHM, kde bol konateľom, a to bol dostatočný dôvod, aby sa bál o svoj život a zdravie, resp. svojej rodiny.
Všetky prípady sú riešené políciou, aj ten telefonát bol oznámený policajtovi, ktorý riešil to predmetné
prvé zhorenie auta. V novembri 2011, keď vypovedal voči ďalším osobám na ÚBOK-u a opoznal ďalšie
tri osoby, kde mal byť M. S. objednávateľom, tak približne 2 týždne po jeho výpovedi mu bola doručená
na mobilný telefón výhražná SMS, aby neotravoval policajtov, mali tam byť uvádzané slová „lebo ťa
zajebem“ alebo „zajebeme“, túto vec riešila kriminálna polícia v Lučenci. Len zo spisu sa dozvedel, že
z toho istého telefónneho čísla malo byť údajne telefonované alebo sms-kované aj M. S.. Pred týmto
incidentom ani jedného z obžalovaných nevídal v prítomnosti M. S., po tomto incidente ich pravidelne
videl, či už v priestoroch jeho autoservisu alebo reštaurácie. Pokiaľ označoval niektorých obžalovaných
menom, súvisí to s tým, že v predmetnom období cvičieval a pri tejto príležitosti sa dozvedel mená týchto
ľudí. Od hádky v októbri 2009 sa s M. S. nestretol. Okrem písomnej komunikácie nebola žiadna.

Podporne vypovedá aj svedok W. V., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v spise na
č.l. 88. V tejto výpovedi zo dňa 12.01.2011 uviedol, že dňa 26.01.2010 o pol tretej poobede prišli pred
autobazár dve autá Touareg so značkou BB a BR, vystúpilo celkom 8 vysokých, urastených chlapov a
motali sa po bazáre a oslovili ho, či je V., načo im povedal, že nie a či ho môže zavolať. Po tom, ako
ich zavolal, došli V. aj s Y., nato ich títo muži obstúpili, pričom jeden z nich sa pýtal V., že či je V. a po
kladnom zodpovedaní tejto otázky dostal „hlavičku“ a následne ho jeden ešte kopol zboku smerom na
koleno. Pritom začali naňho vrieskať, nech si z S. nerobí dojnú kravu a že ak neprestane S. otravovať,
že ho dajú dole. Svedok a aj druhý svedok Y. boli mimo diania a mužov zaujímal len V.. Celý incident
trval maximálne 4-5 minút a je zachytený aj na bezpečnostnej kamere autobazáru. Ďalej uviedol, že
trvá na tom, že pokiaľ opoznával osoby, ktoré tam mali byť, tak sú to tie, ktoré opoznal. Incident sa
udial v priestoroch autobazáru, ale nie dnu v kancelárii. Svedok nevie označiť osobu, ktorá mala dať
poškodenému hlavičku, ale nebola to tá istá osoba, ktorá ho kopla. Iné údery už nevidel. Svedok vie o
tom, že pán V. s pánom S. mali nejaké spory, ale podrobnosti nepozná, vie len toľko, že mal S. údajne
dlhovať peniaze za nejaké služby. Marko veľmi rozmýšľal, či má podať trestné oznámenie z dôvodu
obavy o svoju maloletú dcéru. Vie, že sa potom nakontaktoval pravdepodobne na pracovníkov ÚBOK-u,
ktorí ho prehovárali, aby dal trestné oznámenie. Svedok W. V. potvrdil prítomnosť svedka Y. na mieste
incidentu. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa prvostupňový súd pokúsil vykonať konfrontáciu
všetkých obžalovaných so svedkom V., avšak svedok V. na pojednávaní dňa 22.02.2017 uviedol, že si
na nič nepamätá. Pokiaľ bol vypočúvaný, myslí, že vypovedal pravdu.

Svedok V. Y. vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 103, keď potvrdil pri výpovedi zo dňa 18.04.2011
telefonát W. V. V. V.. Z tohto dôvodu prišli do bazáru MHM, kde po príchode našli dva džípy Touareg so
značkami BB a BR, po príchode bližšie ku vchodu spoznal W. T.. Ako všetci vošli dovnútra pred vchod
do unimobunky sa všetci upriamil na V. V., obstúpili ho a začali na neho vykrikovať, hlavne obžalovaný
1/, aby dal S. pokoj a aby z neho nerobil dojnú kravu (obžalovaný 3/). Následne všetci kričali, vyhrážali
sa mu, V. ustupoval do parkoviska autobazáru a svedok vtedy kútikom oka videl, ako obžalovaný 4/
pristúpil k V. a chcel ho udrieť hlavou. Potom po ňom vyštartoval E., ktorý sa ho snažil kopnúť, ale
nevie, či ho aj trafil. Celý incident mohol trvať do 5 minút. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa spomínalo v hádke
meno pána S., tak pán V. mal nejaké nevyriešené záležitosti s pánom S. ohľadne nejakých finančných
prostriedkov. Podľa svedka mal pán S. dlhovať nejaké peniaze pánovi V., nepýtal sa ani jedného, ani
druhého na túto okolnosť. Vie však, že si navzájom nejaké peniaze požičiavali. Svedok sa potom pýtal,
že čo to vlastne bolo, a dozvedel sa, že mužov poslal pán S. za to, že chcel poškodený od neho nejaké
peniaze. S niektorými z obžalovaných sa pozná a to osobne s Q. A. a W. T.. S obžalovaným 1/ riešili
obchodné záležitosti a s obžalovaným 3/ hrávali spolu futbal. So žiadnym z obžalovaných nemal nejaký
spor, resp. incident. V. potom chcel ísť na lekárske ošetrenie, ale nechcel ísť do Zvolena a preto s ním
išiel do Ružomberka a poškodený sa potom začal správať tak, že si vybavil pištoľ aj nepriestrelnú vestu,
dokonca s ním raz bol aj na strelnici. Žiadal ho, aby s ním chodil, lebo mal strach, ale on to odmietol.
Svedok potvrdil, že vonku postávali aj iní ľudia, týchto on pozná, určite k sebe patrili. Osobne tam poznal
osobu menom M. W., ale s ním vtedy nekomunikoval. Svedok potvrdil, že v čase incidentu mal V. 3 alebo
4 kamery. V rámci doplnenia dokazovania súd vykonal na pojednávaní dňa 04.05.2015 konfrontáciu
svedka Y. so svedkom S.. Svedok Y. uviedol, že sa poznajú od roku 2006, potom približne od roku 2007
sa pravidelne stretávali. Svedkovi S. pomáhal, nosil mu náhradné diely alebo niečo podobné. Skoro
každý deň bol so svedkom. V roku 2009 prišiel za ním pán S. svedok, či by pre neho nerobil aj oficiálne
s tým, že len on mu bude dávať príkazy a manažovať jeho prácu. Vzťahy svedka S. s poškodeným sa
začali zhoršovať, mali mať spolu nejaký výstup ohľadom poistnej udalosti v Kooperatíve a táto sa mala
týkať pána V. a osobného vozidla BMW X5. Približne na jeseň 2009 sa pohádali. Za jeho prítomnosti
nevidel u pána S. žiadneho z obžalovaných a to aj v druhej trestnej veci. Pokiaľ uvádzal nejakú slovnú
výmenu, tak táto sa udiala v roku v septembri, októbri 2009 s tým, že obsah rozhovoru nepočul. Hneď po
tej hádke sa svedok mal vyjadriť, že poškodeného treba zajebať. Dôvodom pre toto vyjadrenie svedka
mala byť okolnosť, že poškodený mal urobiť nejaký cirkus v Kooperatíve v Banskej Bystrici, pričom tento
svedok mal mať práve s touto poisťovňou nadštandardné vzťahy. Obžalovaného 1/ svedok Y. pozná z
dôvodu, že mu dával riešiť nejaké vymáhanie pohľadávky. Všetkých 4 obžalovaných v roku 2010 poznal
a to ako odvrátenú stranu zákona a ostrých chlapcov. Obžalovaného 2/ pozná preto, lebo je dvojičkou
obžalovaného 1/, obžalovaného 3/ pozná z futbalu a obžalovaného 4/ z videnia.
Na margo vyjadrení svedka Y. pri konfrontácii svedok S. uviedol, že tvrdenia svedka o tom, že
poškodeného treba zajebať sú výmyslom svedka Y..

Svedok Q. Š. uviedol, že všetkých štyroch obžalovaných pozná. Súvisí to s tým, že podniká s motorovými
vozidlami, pozná aj pána V., pána V., aj pána S.. Niekedy v roku 2009 sa dohodol s pánom V.
na tom, že bude poskytovať pre ich autobazár luxusnejšie autá. Autá sa nosili do Zvolena, mali aj
sprostredkovateľskú zmluvu a dostávali za to províziu. Tiež niekedy v roku 2009 sa ho pravdepodobne
pán E. pýtal, že by kúpil nejaký Mercedes alebo BMW a vtedy mu hovoril, že všetky autá má vo Zvolene
v autobazáre na Rákoši. Následne sa od pána E. dozvedel, že boli v autobazáre a že tam mali nejaký
konflikt s pánom V., že tam už nebudú chodiť a že kašlú na nejaký autobazár. Oni si však mysleli, že
je aspoň spoluvlastníkom tohto autobazáru. Nepozná osoby obsadenia toho konfliktu, ale následne po
rozhovore s pánom E. išiel do Zvolena vydiskutovať si túto záležitosť s pánom V. a pánom V., pretože
ak mal byť nejaký konflikt, tak bol rozhodnutý zobrať si tieto autá zo Zvolena a tak sa to aj postupne
udialo. Pýtal sa, že či dôvodom konfliktu neboli jeho autá, V. tam spomínal nejaký konflikt, pričom svedok
to chcel aj osobne riešiť s dotknutými stranami, V. však povedal, že si to vyrieši po svojom a preto aj
stiahol tieto autá zo Zvolena.

Svedok M. S. uviedol, že nevie nič o incidente zo dňa 26.01.2010 v autobazáre MHM, obžalovaných 1/ až
3/ pozná osobne a obžalovaného 4/ len z videnia. Svedok potvrdil, že pána V. pozná, naposledy s ním bol
osobne asi začiatkom októbra 2009, vtedy mali incident. S obžalovanými neriešil svoje spory s pánom V.
a o tom ani obžalovaní nevedeli až do leta 2010 po výbuchu domu a v septembri po výbuchu servisu. Vie,
že niekedy v máji 2010 od pána V. dostal výzvu na zaplatenie sumy 5 miliónov, na ktorú odpovedal cez
právneho zástupcu. Potom prišla ďalšia výzva po výbuchu v rodinnom dome a ešte jedna po výbuchu v
servise. V januári 2010 si však s pánom V. neboli nič dlžní. Svedok pozná aj pána Y. a pána V.. Takisto
bola dňa 04.05.2015 vykonaná konfrontácia svedka S. s poškodeným V. V. kde svedok uviedol, že v
roku 2009 sa stretli pri živom plote pri servise s tým, že sa svedok poškodenému nevyhrážal. Povedal
mu, že je vydriduch a že mu vyhlasuje vojnu konkrétne za to, že mu nevybavil jeho podvodnú poistnú
udalosť v poisťovni Kooperatíva. Žiadne výhražné veci z jeho strany neboli produkované. Takisto žiadna
dohoda o 5.000.000,- Sk, je to výmysel poškodeného. Žiadna takáto záležitosť sa nedá vybaviť a musia
sa dodržať určité štandardy, kde prídu audítori a na základe toho sa licencia dá dať. Pokiaľ poškodený
uvádza, že mu mali 8 muži uvádzať, aby si zo neho nerobil dojnú kravu a vyhrážali sa mu zabitím a
likvidáciou, nikoho z týchto ľudí na takýto postup neoslovil. Prvý krát od neho poškodený výzvou zo
dňa 10.05.2010 pýtal peniaze, na túto výzvu odpovedal listom zo dňa 28.06.2010. Dňa 30.07.2010 bol
prvý výbuch, hneď na to 02.08.2010 bola datovaná ďalšia výzva. Na túto druhú nereagoval. Potom dňa
16.09.2010 bol druhý výbuch a hneď 17.09.2010 mu prišla predžalobná výzva, hoci bola datovaná až
dňom 20.09.2010 a všetky tieto listiny doložil do spisu č.k. 3T 167/2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa vedie paralelná trestná vec, boli vypočutí ako svedkovia všetci 4
obžalovaní z tejto veci.

Svedok Q. Č. vypovedal, že sa skutku nezúčastnil, v bazáre sa určite nenachádzal, nemá vedomosť ani
o tom, kde sa nachádzali všetci štyria obžalovaní.

Svedok W. X. uviedol, že osobne na tom mieste v predmetný deň nebol a vie o skutku len z rozprávania,
tieto skutočnosti hovoril aj v paralelne vedenej trestnej veci. Nevie sa vyjadriť k tomu, kde v ten čas boli
všetci štyria obžalovaní, lebo s nimi nebol. On sám sa v tom čase nachádzal v Banskej Bystrici spolu
s niekoľkými svedkami.

Svedok M. W. vypovedal, že pravdepodobne bol v tento deň na kontrole s pracovníkmi daňového úradu,
keďže bol konateľom spoločnosti a so železnou pravidelnosťou mali ku koncu mesiaca kontroly. Ani
jednu kontrolu nikdy nevynechal, v tento deň s obžalovanými do kontaktu neprišiel. Na inkriminovanom
mieste nikdy predtým, vtedy a ani potom nebol.

V rámci dokazovania súd oboznámil listinné dôkazy z prípravného konania: zápisnice o rekognícii
osôb s fotografiami na č.l. 113-150, listinné materiály z vyšetrovacieho spisu PPZ-234-BOK-ST-2010
na č.l. 160-180 a 200-240, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica XT X/XXXX na č.l. 241-276,
priestupkový spis OO PZ Banská Bystrica týkajúci sa W. T. na č.l. 277-286, správy a RT na č.l.
296-339, vyjadrenie poškodeného na č.l. 408-409. Zároveň bol postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku
oboznámený videozáznam z kamier umiestnených v priestoroch autobazáru MHM Autoimport s.r.o.

Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 21.01.2011 za prítomnosti nezúčastnenej osoby vyplýva, že

rekognície sa zúčastnil svedok V. Y., ktorému bol predložený fotoalbum č. 1, v ktorom opoznal osobu
pod č. 2 a 3 a vo fotoalbume č. 2 osoby pod číslami 3 a 6. Jedná sa o osoby V. R. a Q. A.. Svedok
vyhlásil, že tieto osoby tam boli na 100 %. Úkon sa uskutočnil od 09.40 hod. do 09.55 hod.. Svedkovi
bol následne predložený fotoalbum č. 3 a 4, kde vo fotoalbume č. 3 opoznal osoby pod č. 7 a 9 a vo
fotoalbume č. 4 osoby č. 2 a 5, pričom sa jedná o osoby W. T. a T. E. so 100 % istotou, pričom osoba T.
E. mala poškodeného kopnúť do nohy. Úkon sa uskutočnil od 10.00 hod. do 10.15 hod..

Takisto v deň 21.01.2011 bola vykonaná rekognícia so svedkom W. V., ktorému rovnako boli predložené
albumy č. 1 a 2, svedok v nich opoznal osoby pod číslami 2 a 3, resp. 3 a 6 so 100 % istotou, jedná
sa o osoby V. R. a Q. A.. Úkon sa uskutočnil od 10.20 hod. do 10.35 hod.. Následne v čase od 10.40
hod. do 10.55 hod. boli svedkovi predložené fotoalbumy č. 3 a 4, v ktorých opoznal osoby pod č. 7 a
9, resp. 2 a 5, teda osoby T. E. a W. T..

Aj napriek tomu, že všetci obžalovaní od počiatku popierajú svoju vinu, aj keď nepopierajú, že sa v deň
skutku v bazáre nachádzali, išli tam však za účelom prezretia, resp. kúpy auta. Tak ako uvádzali verzie
všetci obžalovaní, niektorí uviedli, že dôvodom návštevy bola kúpa auta, len obžalovaný 3/ W. T. uviedol,
že obžalovaný 2/ mal úmysel auto predať. Zároveň všetci obžalovaní tvrdili, že do autobazáru prišli len
štyria na dvoch autách, čo nezodpovedá záznamu z kamier, keďže je preukázané, že tých osôb tam bolo
podstatne viac a túto skutočnosť spomenul aj poškodený, ako aj svedkovia V. a Y.. Práve tieto osoby
spomínali počet ľudí osem. Obžalovaní tvrdili, že k žiadnemu incidentu nedošlo, len k vyťahaniu za ucho,
ktoré priznal obžalovaný 2/ T. E.. Táto verzia nezodpovedá jednak tvrdeniu poškodeného, ako aj svedkov
V. a Y., ako aj zo záznamu z bezpečnostných kamier. Konflikt podľa súdu nevznikol kvôli prezeraniu
auta, ale obžalovaní tam išli s určitým zámerom, a to postrašiť poškodeného, ktorý v tom čase mal určité
problémy s M. S. a výsledkom malo byť, aby tejto osobe dal poškodený pokoj, aby ho nekontaktoval
a neriešil spory ohľadom poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 5 miliónov Sk. Tvrdenie, že
nedošlo k napadnutiu poškodeného zo strany obžalovaných nie je preukázané, nakoľko svedkovia V. a
Y. presne popísali spôsob konania obžalovaných 1/ až 4/ a tieto výpovede korešpondujú s výpoveďou
poškodeného. Na zábere z bezpečnostnej kamery je viditeľné napadnutie poškodeného obžalovaným 2/
a to úderom nohou, napriek tomu, že obžalovaný 2/ túto okolnosť popieral. Skutočnosť, že došlo k nátlaku
a vystrašeniu poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov W. V. a V. Y., ktorí osoby obžalovaných
pri rekognícii opoznali. Keďže z DVD záznamu vyplýva aj napadnutie kopnutím, je zrejmé, že stretnutie
rozhodne nebolo priateľského charakteru, čo potvrdil aj poškodený s tým, že uviedol, že mal strach oproti
početnejšej skupine ľudí s tým, že sa následne musí zdržiavať mimo územia SR z obavy o svoj život a
zdravie. Obžaloba nebola postavená na ublížení na zdraví poškodeného, ale na tom, že došlo k hrozbe
poškodenému zvýraznenou fyzickým útokom, aj keď ľahšieho charakteru. Poškodený V. V. jednoznačne
na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2013 zotrval na svojich tvrdeniach z prípravného konania, podotkol,
že na mieste samom pri príchode nebol a mal byť zavolaný na miesto samé z neďalekej reštaurácie,
pričom na miesto prišiel so svedkom Y.. Všetci svedkovia sa zhodli na tom, že tam prišli obžalovaní v
tejto a iné osoby v inej trestnej veci na dvoch džípov, ich výpovede korešpondujú aj s inými dôkazmi.
Všetci svedkovia popreli verziu obžalovaných o tom, že incident mal vzniknúť kvôli zlému parkovaniu.
Pokiaľ boli návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov - JUDr. E., Š. a W., súd tieto
návrhy zamietol z dôvodu, že je výpoveďami poškodených a svedkov dostatočne zistený skutkový stav
a tento vyplýva aj z iných vykonaných dôkazov.

Vydieranie v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zákona musí smerovať k tomu, aby iný buď niečo konal alebo niečo
opomenul alebo niečo trpel. Trestný čin je dokonaný už samotným násilným konaním, uskutočnením
hrozby násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby
páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo sledoval. Cieľ, ktorý chce páchateľ dosiahnuť, však musí byť
adresovaný poškodenému a poškodený ho musí tak vnímať. Skutočnosť, že cieľ, ktorý páchatelia
chceli dosiahnuť a aj dosiahli vyplýva z toho, že podľa svedka Y. si poškodený zabezpečil nepriestrelnú
vestu aj zbraň a samotný svedok potvrdil, že s pánom V. bol naposledy niekedy v lete 2012, keďže
tento strach uňho pretrvával a bol schovaný v zahraničí, pričom dovtedy nemal žiaden dôvod sa takto
správať. Preto po vykonanom dokazovaní súd kvalifikoval konanie všetkých štyroch obžalovaných ako
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. V tomto
smere sa pre spolupáchateľstvo nevyžaduje, aby spôsob konania jednotlivých spolupáchateľov musel
byť rovnakej intenzity, stačí, že napĺňajú objektívnu stránku rovnakej skutkovej podstaty. Pre vyvodenie
trestnej zodpovednosti stačí aj dohoda konkludentná, pokiaľ si každý z páchateľov uvedomuje, že jeho
konanie a konanie ostatných spolupáchateľov smeruje k spoločnému spáchaniu trestného činu, resp.
aspoň s tým musí byť uzrozumený.

Obžalovaný 1/ Q. A. bol doposiaľ štyri krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica XT X/XXXX D. F. XX.XX.XXXX, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6
rokov so zaradením do III. NVS. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 18.05.2011
uznesením Okresného súdu C. Č..K.. XPp XX/XXXX so skúšobnou dobou 3 roky, pričom sa v skúšobnej
dobe osvedčil dňa 20.05.2014. Na základe uznesenia OS Brezno Č..K.. XNt X/XXXX D. F. XX.XX.XXXX
bolo toto odsúdenie zahladené s tým, že sa na páchateľa hľadí ako by nebol odsúdený.

Obžalovaný 2/ T. E. bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom OS Banská
Bystrica č.k. XT XX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX s peňažným trestom 500 eur, ktorý zaplatil 09.06.2015
a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dvoch rokov s podmienečným
upustením dňa 17.06.2016.

Obžalovaný 3/ W. T. doposiaľ súdne trestaný nebol.

Obžalovaný 4/ V. R. bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že títo narušili právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti slobode. Súd u obžalovaných hodnotil poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Tr. zákona. Oproti rozhodovaniu súdu zo dňa 17.12.2012 sa
u obžalovaného 1/ Q. A. zmenila situácia v tom, že odsúdenie z konania OS Banská Bystrica č.k. XT X/
XXXX bolo rozhodnutím OS Brezno zahladené s účinkami, že sa na obžalovaného 1/ hľadí ako by nebol
odsúdený. Táto okolnosť potom je dôvodom, že sa nemôže aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona
o opakovanom spáchanom zločine. Vzhľadom na to u obžalovaného 1/ súd nezistil ani poľahčujúcu,
ani priťažujúcu okolnosť. Trestná sadzba pre tento zločin je v trvaní 2-6 rokov a obžalovanému bol pre
to ukladaný trest v takomto rozmedzí v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou 3 roky. U obžalovaných 2/
T. E. a 4/ V. R. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto bol trest ukladaný na
spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou 3 roky. U obžalovaného 3/ W.
T. bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa§ 36 písm. j/ Tr. zákona, priťažujúca okolnosť nebola
zistená a túto skutočnosť oproti obžalovaným 2/ a 4/ súd vyhodnotil v prospech obžalovaného 3/ tak,
že určil kratšiu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. U všetkých obžalovaných vzhľadom na odstup času od
spáchania skutku bolo použité ustanovenie článku 6, odstavec 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).