Aplikcia rozhodnut

prva

a odvodnenie

sdnych

Jaroslav Jakubo vod Sudcovsk tvorba prva sa v sasnom kontinentlnom systme prva jav ako nezastaviten a stle sa prehlbujci proces. V rmci tohto procesu preberaj orgny aplikujce prvo niektor pravidl vlastn pre angloamerick systm prva, avak v dsledku chbajcej ustlenej a veobecne uznanej doktrny s tieto pravidla vyuvan len ad hoc, priom maj skr podobu akchsi vgnych odporan, ktor sa len opatrne ria naprie sdnym systmom. tty, v ktorch boli prijat psan stavy, si osvojili zkladn premisu stavnosti, t. j. e zkon odporujci stave neme by platn (Ondrov, 2009, s.10). stavu a stavn zkony s povolan vyklada vetky orgny aplikujce prvo, avak najvyou autoritou je v tejto oblasti stavn sd Slovenskej republiky. Zsadn mylienky z rozhodovania stavnho sdu sa formuj do podoby prvnych viet, ktor predstavuj zoveobecnen zvery zskan pri nachdzan prvnych noriem s potencilnym nrokom na ich generlnu prvnu zvznos. So vstupom Slovenskej republiky do Eurpskej nie dolo k vznamnm zmenm na poli ekonomickom a rovnako vznamn zmeny nastali v oblasti aplikcie prva. Do slovenskho prvneho poriadku bolo prevzat mnostvo prvnych noriem a s nimi nevyhnutne nastpili aj zven nroky na vetky orgny aplikujce prvo. V spojen s judikatrou Eurpskeho sdneho dvora (alej aj ESD) nevyhnutne vyvstala otzka hranc jej zvznosti, ako aj problmy pri jej vyhadvan a oboznamovan sa jej obsahom, nevyhnutne sa tie znovu otvorila otzka zvznosti vntrottnej judikatry. Doktrny platn pre kontinentlnu prvnu kultru u nie je mon akceptova v pvodne platnej podobe, ale je potrebn ich prehodnoti a zohadni pritom prvny vvoj, ktor nastal

v dsledku rozhodovacej innosti Eurpskeho sdneho dvore v rmci prvnych poriadkov vetkch lenskch ttov Eurpskej nie. Judikatra ESD nevyhnutne smeruje k pretvraniu nuky o prameoch prva a priamo men doposia zdanlivo nemenn rozsah formlnych prameov vntrottneho prva. Pokia toti bez vhrady akceptujeme veobecn precedenn zvznos judikatry ESD, preo by sme nemali rovnako nazera prinajmenom na judikatru stavnho sdu, ktor m v sdnom systme postavenie najvyej autority.

Postavenie kultry

judikatry v kontinentlnom type prvnej

Judikt v irom slova zmysle je akkovek rozhodnutie sdu, a to bez ohadu nato, i sa stalo prvoplatnm, alebo bolo v procesnom postupe zmenen, i zruen. Pojem judikatra je potom mon veobecne definova ako sbor judiktov vydanch sdmi uritho ttu v rmci civilnho procesu. Judikt v uom slova zmysle je sdnym precedensom, teda rozhodnutm sdu, ktor po prv krt riei prvny prpad, ktor dovtedy nebol predmetom rozhodovania sdov. Pojem precedens je vlastn angloamerickej prvnej kultre a v prvnej praxi na Slovensku je zauvan pojem judikt a s tm svisiaci pojem judikatra. Precedens je uznvan ako formlne zvzn prame prva v angloamerickom type prvnej kultry a v medzinrodnom prve. V kontinentlnom type prvnej kultry nie s rozhodnutia vych sdov formlne veobecne zvzn a vymhaten, avak kov judikty, vytvoren poda zkonov a normatvnych prvnych zmlv maj kvziprecedenn vznam (Veea a kol. , 2008, s. 77). V prsnom nhade na judikt ho nie je mon v zmysle platnch prvnych noriem SR povaova za prame prva. Naopak v praxi niet iadnych pochb o precedennej povahe a veobecnej prvnej zvznosti rozhodnut Eurpskeho sdneho dvora ako aj Sdu prvho stupa.

Pre pochopenie historickej pozcie judikatry v kontinentlnom type prvnej kultry je vhodn citova l. 5 franczskeho Code civil z roku 1804, ktor stanovil, e sudcom je zakzan rozhodova spsobom veobecnm a nariaujcim o prpadoch, ktor s im predloen. Rovnako raksky veobecn obiansky zkonnk (ABGB) z roku 1811 v 12 vslovne zakzal normatvne psobenie sudcovskch rozhodnut , ktor nikdy nemaj moc zkona. Na tomto vzahu bola dlho postaven cel kontinentlna prvna kultra a uveden doktrny s stle prtomn aj v myslen slovenskch sudcov, ktorch navye ovplyvnil aj siln prvny pozitivizmus presadzovan v naich podmienkach v obdob do roku 1989. Znakmi zkonnho pozitivizmu s vylenie normatvnej funkcie judikatry ako aj vysok stupe formalizmu pri vklade zkona (Khn, 2006, s. 4). Zkonn pozitivizmus ako prstup k aplikcii prva sa tak jav ako neudraten v podmienkach vytvorench vstupom SR do Eurpskej nie. Na zklade l. 220 Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva sdny dvor zabezpeuje nielen jednotn vklad a pouvanie zakladajcich zmlv, ako inch prameov komunitrneho prva, ale odvodzuje z nich aj nov pravidl prostrednctvom vkladu existujcich prameov prva a v rmci svojej konkrtnej rozhodovacej innosti (Kuka a kol., 2004, s. 132). Prostrednctvom judikatry ESD tak nevyhnutne dochdza k skrytej normotvorbe prostrednctvom sdneho orgnu navonok prezentovanej ako vklad prameov prva a vypanie medzier v prve. loha ESD ako neformlneho normotvorcu je veobecne akceptovan, a to aj napriek tomu, e tento sdny orgn nebol v zmysle citovanho l. Zmluvy o zaloen Eurpskeho spoloenstva splnomocnen na tvorbu, prpadne odkrvanie novch pravidiel komunitrneho prva (Kuka a kol., 2004, s. 132). Prvna povaha a veobecn zvznos judikatry ESD spolu s celoeurpskymi zmenami prvnej kultry maj znan vplyv aj na postupn zmenu vntrottnych doktrn v oblasti aplikcie prva a prameov prva. Tento zmenen nhad bol prezentovan vo viacerch rozhodnutiach stavnho sdu SR, ktor bud predmetom analzy v alom texte.

Judikatra a medzery v zkone

Judikatra sa v naom prvnom poriadku me sta prameom prva, a to predovetkm v pozcii nstroja na vypanie medzier v zkone (prve). Problematika medzier v zkone (prve) predmetom rozsiahlych polemk na poli prvnej terie. Poda nzorov jednej skupiny prvnych teoretikov prvne medzery existuj. Pojem plnosti prvneho poriadku je racionalistick idel, ktor vak nesmie by zamiean s realitou. Normatvne medzery s preto nevyhnutnm znakom kadho prvneho poriadku existujceho v socilnej realite (in Khn, 2002, s. 4). Poda nzorov zstancov druhej koncepcie je prvny systm pln a existuj len medzery v zkone ale nie v prve. Dkazom toho je aplikcia zkazu odmietnutia spravodlivosti v sdnej praxi. Sudca toti mus rozhodn aj vtedy ke mu zkon nehovor ako m rozhodn (mlanie, nejasnos, nedostatonos zkona). Mus si pomc interpretciou alebo analgiou, rozhodn vak me len poda prva. Ak rozhodol poda prva, neme sa jedna o medzeru v prve. (Knapp, 1995, s. 66). Kad z uvedench koncepci tak uznva minimlne existenciu medzier v zkone, o vytvra nevyhnutn priestor pre tvoriv innos sudcov, ktor mu prvo nachdza a prezentova ho spolonosti v podobe judikatry. Tvrdenia druhej skupiny prvnych teoretikov s ahie udraten z dvodu, e pokia by sme akceptovali existenciu medzier v prve a zrove trvali na zkaze odmietnutia spravodlivosti, potom by sudca bol nten rozhodn aj prpad, o ktorom prvo ml. To znamen e by prvo vytvoril a takto zver je neprijaten v prvnom tte zaloenom na princpe trojdelenia ttnej moci. Je mon prija zver, e judikatra nemus zasahova do zkonodarnej moci, ale me by prnosom pri nachdzan prvnej normy, ktor v danej situcii neexistovala v jednoduchej psanej forme, ale bola skryt v texte celho prvneho predpisu, prpadne skryt aj v extraleglnych normatvnych systmoch.

Zvznos judikatry Z vyie uvedench zverov vyplva, e judikatra ako prame prva si nevyhnutne nala svoje miesto v prvnom myslen

orgnov aplikujcich prvo na vntrottnej rovni. V danej svislosti je potrebn poukza rmec psobenia, ktor jej dvaj v sasnosti platn prvne predpisy. Na jednej strane je tu ust. 2 ods. 3 zk. . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov poda ktorho je sudca pri vkone svojej funkcie nezvisl a pri rozhodovan viazan len stavou SR, stavnm zkonom, medzinrodnou zmluvou poda l. 7 ods. 2 stavy SR a zkonom. Prvny nzor stavnho sdu Slovenskej republiky obsiahnut v jeho rozhodnut vydanom v konan poda l. 125 ods. 1 stavy Slovenskej republiky na zklade nvrhu sdu je pre sd rovnako zvzn. Vychdzajc len z tohto zkonnho vpotu prameov prva by bolo mon prija predasn zver o tom, e vntrottna judikatra je pre aplikan prax irelevantn a neme by veobecne zvzn. Na strane druhej poda 22 ods. 1 zkona . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov na zabezpeenie jednotnho vkladu a jednotnho pouvania zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov najvy sd zverejuje sdne rozhodnutia zsadnho vznamu a prijma stanovisk k zjednocovaniu vkladu zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov. Rovnako poda 6 zkona . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho sudcov odchlne prvne nzory jednotlivch sentov sa zjednocuj uznesenm plna stavnho sdu. Sent stavnho sdu je v alom konan viazan uznesenm plna. Z posledne citovanch ustanoven jasne vyplva, e judikatra si nrokuje pozciu veobecnej zvznosti podopretej autoritou stavnho sdu a najvyieho sdu. Tieto orgny sdnej moci maj vzhadom k svojmu postaveniu v sdnom systme k dispozcii aj zkonn prostriedky na zaistenie repektovania judikatry sdmi niieho stupa. Zjednocovanie a zverejovanie judikatry cestou stavnho sdu a najvyieho sdu nepochybne psob na cel prvnick obec a takto judikatra neme by by ponechan bez povimnutia, a to ani s poukazom na ust. 2 ods. 3 zk. . 385/2000 Z. z.

o sudcoch a prsediacich a o zmene zkonov v znen neskorch predpisov.

a doplnen

niektorch

V danch svislostiach je potrebn upriami pozornos na nlez III. S 192/06 z 3. novembra 2006, v ktorom stavn sd SR kontatoval: Poda nzoru stavnho sdu, ak sd riei prvnu otzku (t ist alebo analogick), ktor u bola prvoplatne vyrieen podstatne odlinm spsobom bez toho, aby sa argumentane vyrovnal so skormi sdnymi rozhodnutiami, nekon v slade s princpom prvnej istoty v zmysle l. 1 ods. 1 stavy a me tm porui aj prvo astnka sdneho konania na sdnu ochranu poda l. 46 ods. 1 stavy. Pre odvodnenia rozhodnut stavnho sdu SR sa postupom asu stalo typickm, e odkazuj na kontantn judikatru tohto orgnu a zvery obsiahnut v tejto judikatre potom patria medzi nosn dvody rozhodnutia v prpadoch, ktor s v podstatnch znakoch podobn veciam u rozhodnutm. Pre ilustrciu je mon uvies Uznesenie stavnho sdu SR . k. I. S 210/09 30 zo da 17.8.2009, kde je obsiahnut nielen odkaz na kontantn judikatru stavnho sdu, ale aj priamy pokyn Najvyiemu sdu, aby v prejednvanej veci analyzoval, vyhodnotil a zohadnil aktulnu judikatru Eurpskeho sdu pre udsk prva. Prvny poriadok Slovenskej republiky je svojimi prvnymi ale aj mylienkovmi zkladmi vemi blzky prvnemu poriadku eskej republiky, preto je namieste uvies aj nzory eskej sdnej praxe na dan problematiku. stavn sd R pod sp. zn. III. S 470/97 vo svojom nleze uviedol, e bezdvodn opomenutie rozhodnutia najvyieho sdu me nadobudn rysy jurisdiknej ubovle, teda me by protistavn, pokia sa veobecn sd odchli od ustlenej rozhodovacej praxe, bez tohto, aby dostatonm spsobom vyloil dvody, pre ktor tto prax odmietol. (in Khn, Bobek, Polk, 2006, s. 41) stavn sd tak zdraznil vznam judikatry a poukzal tm na prekonanie tzy o normatvnej irelevancii judikatry vych sdov, m urobil al krok na ceste k pribleniu sa tradcii krajn common law. Obdobne v tejto svislosti rozhodol aj Najvy sd R, ke v uznesen sp. zn. 29 Odo 551/2006 zo da 27. aprla 2006 uviedol, e pokia sd bez vysvetlenia opomenie pre astnka priazniv judikatru uverejnen v zbierke sdnych rozhodnut

a stanovsk, priom na tto judikatru bol navye astnkom vslovne upozornen, tto skutonos sama o sebe vznamne oslabuje presvedivos jeho rozhodnutia. Ide tie o jav, ktor oslabuje predvdatenos sdneho rozhodnutia, o nie je mon najm v praxi odvolacch sdov tolerova. Rozpor vo vntrottnej judikatre, teda situcie, kedy sd v dvoch obdobnch veciach rozhodne odline predstavuje navye aj poruenie Dohovoru o ochrane udskch prv, o kontatoval Eurpsky sd pre udsk prva v rozsudku vo veci Beian v. Rumunsko (. 1) zo da 6. decembra 2007 (in Wilfling, 2009, s. 1) Na takto predloench argumentov sa ako dvodn jav zver, e vntrottna judikatra sdov vyieho stupa (stavn sd, Najvy sd, prpadne aj krajsk sdy) sce nie je prameom prva vo formlnom zmysle m vak kvziprecedenn povahu, teda zavzuje sdy ako orgny aplikujce prvo, aby pri rieen podobnch prvnych otzok postupovali rovnako a aby pri svojej innosti neprodukovali zsadn opozitn rozhodnutia. Pokia sa napriek tomu objavia pri rieen obdobnej prvnej otzky navzjom protichodn rozhodnutia, je lohou plna najvyieho sdu alebo stavnho sdu, aby sa tento rozpor odstrnil v zujme prvnej istoty a predvdatenosti rozhodovania sdov. Zrove vak plat, e nie kad rozhodnutie sdu sa me nazva judiktom. Preto, aby si rozhodnutie mohlo nrokova pozciu judiktu, mus by vydan sdom vyieho stupa, ktorho odvodnenie zachovva vetky zkladn zsady prvnej logiky a racionlnej argumentcie tak, aby boli mylienkov postupy sdu preskmaten a verifikovaten. iaden sdny orgn toti neme implicitne pouva tak autoritu, aby prvne vety jeho odvodnen mali silu zkona. Prvne vety musia by dkladne kontruovan tak, aby svoju legitimitu erpali priamo z prvneho poriadku a boli postaven na niektorej z jeho prvnych noriem a boli podopret presvedivosou celho odvodnenia. Preto, aby bolo mon sdne rozhodnutie povaova za judikt, mus by navye publikovan, teda veobecne dostupn a poznaten, a to bu vo forme elektronickej, alebo tlaenej. V prvnej argumentcii toti nie je mon poui ani citova judikatru, ktor nebola nikde publikovan (in Khn, Bobek, Polk, 2006, s. 42).

Nedostatky odvodnen sdnych rozhodnut Odvodnenia sdnych rozhodnut sa v podmienkach Slovenskej republiky zmietaj vntornm rozporom. Na jednej strane tu existuje mnostvo zbierok sdnych rozhodnut, ktor s dokonca systematizovan poda jednotlivch oblast a subjektov aplikujcich prvo (napr. Zbierka rozhodnut vo veciach bezpodielovho spoluvlastnctva manelov, Zbierka rozhodnut Najvyieho sdu SR) na druhej strane tu je stle dan aksi nechu veobecnch sdov dsledne sa zaobera publikovanou judikatrou. Zsada iura novit curia by mala by obsahovo rozren tak, e sd pozn nielen prvo, ktor je na prv pohad poznaten z textu prvneho predpisu, ale aj prvo, ktor bolo njden v rmci procesu aplikcie prva sdom vyieho stupa. Prca s publikovanou judikatrou si vyaduje, aby orgn aplikujci prvo hada v tejto judikatre poda angloamerickho vzoru podobnosti a rozdiely, prpadne dkladnou prvnou argumentciou vyvracal prijat zvery. Ako najv nedostatok sasnho procesu aplikcie prva sdmi sa tak jav vntorn rozpoltenos pri akceptcii zvznosti judikatry ako aj neexistencia veobecne uznanch pravidiel pri prci s judikatrou. Vsledkom s potom rozhodnutia, ktor sa vo svojom odvodnen nijako nevyporiadaj s existujcou publikovanou judikatrou, ktor podporuje vybran rieenie prejednvanho prpadu, alebo je naopak s tmto rieenm v rozpore. V angloamerickom prvnom systme sa tieto protireenia odstrauj dsledne pomocou hadania rozdielov medzi vecou u prvoplatne rozhodnutou a medzi vecou prejednvanou. Pokia rozdiel nie je njden, je mon sa od precedensu odchli len za prsne stanovench pravidiel, priom zkladom je dkladn prca s jazykom argumentov. stavn sd R a Najvy sd R zali v smere akceptcie zvznosti judikatry omnoho alej ako je tomu v podmienkach SR. V predchdzajcej asti tohto lnku bolo poukzan na niektor rozhodnutia (nlez stavnho sdu R sp. zn. III. S 470/97, Uznesenie Najvyieho sdu R sp. zn. 29 Odo 551/2006 zo da 27. aprla 2006), ktor vyzdvihli vznam judikatry a postavili ju na rove psanho prva.

Chbajce veobecne akceptovan pravidl pre prcu s judikatrou maj za nsledok vznik nasledovnch nedostatkov :
1.

Za prv nedostatok v odvodneniach rozhodnut, ktor pracuj s judikatrou je mon povaova nepln alebo nesprvnu citciu pouitej judikatry. V angloamerickom prvnom systme prebieha citcia v skratkch. Ako prklad je mon uvies citciu rozhodnutia Roe v. Wade, 410 U.S. 113 (1973), z ktorej vytame, e sa jedn o rozhodnutie z roku 1973 publikovan v 410. zvzku rozhodnut Najvyieho sdu USA (United States Reports), priom rozhodnutie zana na strane 113 ((in Khn, Bobek, Polk, 2006, s. 114). V prvnych systmoch, ktor dlhodobo akceptuj zvznos judikatry tak prebieha citcia v skratkch, ktor s sporou asu a miesta, teda s efektvne. Na druhej strane u ns zauvan citcia judikatry len prostrednctvom spisovej znaky znemouje vyhada jej zdroj a verifikova miesto a spsob publikcie. V tomto prpade sa jav ako nevyhnutn zavedenie jednotnch citanch pravidiel, naprklad po vzore angloamerickch krajn.

2.

alm nedostatkom, ktor priamo svis s prvm bodom je argumentcia nepublikovanou judikatrou. V zujme preskmatenosti prvneho diskurzu vedenho pred sdom je potrebn, aby si kad astnk sdneho konania dokzal zaobstara judikt, ktor m v zsadnej miere ovplyvni vsledok jeho sporu. Dokm nie je urit sdne rozhodnutie publikovan, neme hra iadnu autoritatvnu ani argumentan lohu v sudcovskom odvodnen (in Khn, Bobek, Polk, 2006, s. 118). Vo svetle tohto pravidla je neprpustn postup, kedy sd rozhodne v merite veci a odkazuje pritom na vlastn nepublikovan judikatru. Rieenm by mohlo by precizovanie existujcich nstrojov elektronickej publikcie rozhodnut (najm precizovanie nstrojov triedenia a vyhadvania judikatry), m by sa publikovan judikty stali veobecne dostupnmi

a znmymi. Tlaen podoba zbierok sdnych rozhodnut (judiktov) by mala len podobu doplnku, nakoko nklady na jej obstaranie, ale aj pomerne dlh asov odozva existujcu judikatru ju vyluuj ako veobecn zdroj poznania judikatry.
3.

Chorobou nho rodiaceho sa systmu argumentcie judikatrou je pouvanie slovnch spojen typu poda ustlenej judikatry v podaniach astnkov, ale predovetkm v odvodneniach sdnych rozhodnut. Takto bezobsan odkaz na existujcu judikatru bez jej bliej citcie by nemal zaznie v iadnom odvodnen sdneho rozhodnutia, nakoko zbavuje astnkov konania monosti overi, i sa v danom prpade skutone jedn o ustlen judikatru (teda pravidelne sa opakujce rovnak prvne zvery vychdzajce z rovnakho alebo vemi podobnho skutkovho stavu), i tto judikatra skutone dopad na posudzovan prpad a i jej pouitie nebolo prekonan neskorm vvojom v oblasti psanho prva.

Prvny dosah odvodnenia sdneho rozhodnutia Odvodnenie rozhodnutia nie je zvzn v celom rozsahu, tu je potrebn uplatni prstup obdobn prstupom vlastnm pre precedenn systm prva. Zaleka nie kad vaha sdu obsiahnut v odvodnen me sli ako zvzn pravidlo pre vetky neskorie kauzy (in Khn, Bobek, Polk, 2006, s. 19). Len as rozhodnutia nazvan ratio decidendi povauje v angloamerickej prvnej kultre za zvzn, preto je potrebn aj v rmci odvodnenia rozhodnutia kontinentlneho sdneho orgnu abstrahova tto as, pre ktorej oznaenie sa zauval pojem prvna veta. Ostatn asti rozhodnutia je potrebn povaova za asti bez veobecnej normatvnej zvznosti, v precedennom systme oznaovan ako obiter dicta. Njs prvnu vetu v odvodnen rozhodnutia je pomerne obtiane, preto je potrebn pomc si pravidlami platnmi pre hadanie ratio decidendi. Prvna veta mus by normatvnou prvnou vetou vyjadrenou s uritm stupom veobecnosti, ktor je zrove podstatnou pre rozhodnutie v konkrtnej kauze.

Argumentom hovoriacim v prospech veobecnej zvznosti prvnych viet je aj rovnos astnkov prvnych vzahov, o predstavuje jeden zo zkladnch stavnch princpov. Nie je prpustn aby, vsledkom posudzovania rovnakho, alebo obdobnho skutkovho stavu boli diametrlne odlin rozhodnutia. stavu a ostatn prvne predpisy je potrebn vyklada rovnako, priom jednm z mla legitmnych zdrojov stavne konformnho vkladu s odvodnenia rozhodnut stavnho sdu v konan o slade prvnych predpisov. Pokia by sme akceptovali ako jedin veobecne zvzn as rozhodnutia len jeho vrok, potom by sme aj samotn vznam tohto vroku sterilizovali a v zsade mu priznali len vznam v konkrtnej kauze. Vrok sdneho rozhodnutia toti vdy mus by svojou uritosou vymedzen ku konkrtnemu prpadu a neme tak zska atribty normatvnosti potrebn pre jeho veobecn aplikovatenos. V prospech zvznosti prvnych viet sa navye pridva posledn argument, ktorm je psobenie judikatry ESD. Pokia sme ochotn prizna bez akchkovek vhrad veobecn precedentn zvznos rozhodnut ESD, potom musme by pripraven postavi na rovnak rove prinajmenom rozhodnutia stavnho sdu. Tento justin orgn m toti na vntrottnej rovni rovnak postavenie a je vybaven obdobnmi kompetenciami, akmi je vybaven ESD na rovni medzittnej (eurpskej). Precedentn povaha rozhodnut ESD nie je striktne formulovan v iadnom zo zakladajcich zmluvnch dokumentov Eurpskej nie a napriek tomu ju vetci repektuj. Preto je namieste poadova, aby boli v rovnakej miere veobecne repektovan prvne vety z rozhodnut stavnho sdu obsahujce stavne konformn vklad. Takto prstup by nemal by ani v rozpore s princpom trojdelenia ttnej moci, nakoko stavn sd prvo netvor, ale ho len prostrednctvom vkladu stavy nachdza. Nie vetky prvne normy s toti zreten a uchopiten len pomocou jednoduchho gramatickho vkladu textu prvneho predpisu. Niektor z nich je potrebn njs len pomocou komplikovanho vyvaovania prvnych princpov a kombinciou viacerch metd vkladu a na takto prstup je povolan prve stavn sd.

Zverom

Poznatky sumarizovan v tomto lnku naznauj, e v oblasti aplikcie prva sdmi a s tm zko svisiacej oblasti tvorby odvodnen rozhodnut stle existuj pomerne vne systmov nedostatky. N prvny systm je zasaden do uritch vzahov danch lenstvom v Eurpskej nii, o priamo vytvra rmec pre al vvoj v oblasti judikatry. Nie je mon alej ponechva bez povimnutia prinajmenom vyie uveden nedostatky, priom ich odstrnenie a nastolenie jasnch pravidiel si bude vyadova skutone dlh cestu. K danej tme P. Hollnder vemi vstine uvdza : Prvo vytvra nepln celok. Nemete aprirne v zkonoch vopred opsa vetky mon ivotn situcie. Pokia sa v dobrej viere lovek obrti na sd, je povinnosou sdu mu da odpove, rozhodn o spravodlivosti. A to aj v prpade, pokia by zkon tento prpad bezprostredne neopsal. Ako to urobi, aby to bolo transparentn systmov premanie, aby to nebola ubova, ktor je koncepne mimo systmu, ktor tu vybudoval zkonodarca, na to existuj metodolgie. Tie by sa mali ui a trnova v kolch. Na zpade sa u prvo menej reproduktvne a viac kreatvne. Teda u sa interpretcia (in Hollnder, 2009, s.1). Cestou k rozhodovaniu sdov, ktor sa bude aj navonok javi spravodliv, je vntorne konzistentn a argumentane bravrne odvodnenie rozhodnutia. To nie je mon zvldnu bez predchdzajcej teoretickej prpravy v oblasti metodolgie aplikcie prva, bez poznania pravidiel prvneho diskurzu a bez osvojenia si zsad vkladu prva (nalzn prva), ktor boli sce dkladne prepracovan prvnymi teoretikmi, ale navonok boli vyjadren v podobe, ktorej sa vina prvnikov me svojm poznanm len vemi ako pribli. Osudom prvnikov, ktor aplikuj prvo a vystupuj pritom v rznych pozcich, tak zostva celoivotn vzdelvanie, avak nie v oblasti platnho prva, ktor sa men s vysokou frekvenciou, ale najm v oblasti prvnej argumentcie, spsobov hadania prva v texte prvneho predpisu a zrozumitenho prednesenia njdench vsledkov astnkom prvneho vzahu. Pokia by nezaujat pozorovate preskmal obsahy kolen organizovanch pre prvnick profesie zistil by, e ich predmetom boli takmer vlune otzky platnho prva vychdzajce z prvotnho nhadu na text prvneho predpisu. Trningom v oblasti prvnej terie a prvnej argumentcie sa

nezaober takmer nikto. Neme by potom prekvapenm, e aj napriek akceptovanej kvziprecedennej povahe judikatry sme stle na zaiatku dlhej cesty k argumentane zvldnutm odvodneniam prvnych rozhodnut. Judikatra sa aplikuje ivelne bez existencie jasne danch pravidiel, o nie je iadan a ani dlhodobo udraten stav. Na zklade uvedench skutonost stoj pred vetkmi prvnikmi vek vzva urobi prvny diskurz prebiehajci pred sdmi zrozumitenm a preskmatenm najm pre samch seba, a to pomocou nstrojov terie prva. Schopnos vyuva tieto nstroje si je mon osvoji len cielenm vzdelvanm a trningom, ktor mus zaa u na pde prvnickch faklt. Vuba prva u ns tradine zameran na memorovanie obsahu prvnych predpisov je preitkom a zrove kladie brzdy do myslenia mladch prvnikov, ktor asto povauj prvnu normu za toton s textom prvneho predpisu a pri aplikcii prva zostan pri prvotnej rovni nahliadania na prvny predpis a neoboznmia sa s jeho skutonm obsahom. Takto prstup ich pri rieen zloitejch prpadov aplikcie prva zaha do slepej uliky koniacej kontatovanm, e tto situcia nie je platnm prvom regulovan a rovnak prstup nsledne vedie zkonodarcu k prijmaniu nespoetnch kauzistickch novelizci prvnych predpisov. Nsledky s pozorovaten v prvnom systme aj vonm okom, je to predovetkm narastajci poet prvnych predpisov, ktor zahlcuj ich adrestov a s psan kauzisticky, o ich de facto vyluuje zo veobecnho psobenia. Nie je mon pred popsanmi kodlivmi javmi zatvra oi aj ke v dlhodobom horizonte zrejme vymizn sam, bez cielenho pozitvneho psobenia poznatkov prvnej terie, tento prerod vak bude zbytone zdhav a vsledok neist, preto je naase pomc na svet skutonmu systmu judikatry so vetkmi znakmi usporiadanosti a pravidiel, ktor v sebe kad systm inertne obsahuje.

Literatra Monografie a skript : Barny, E. 2007. Pojmy dobrho prva. ilina : Poradca podnikatea, 2007. 176 s. ISBN 978-80-88931-75-1. Beran, K., Gerloch, A., Rudenko, S., Schlosser, H., Veea, M. 2008. Teria prva. ilina : Poradca podnikatea, 2008. 344 s. ISBN 978-80-89363-21-6. Bobek, M., Khn, Z., Polk, R. 2006. Judikatura a prvni argumentace, teoretick aspekty prce s judikaturou. Praha : Auditorium, 2006. 234 s. ISBN 80-903786-0-9. Boguszak, J., apek, J., Gerloch, A. 2003. Teorie prva. Praha : ASPI publishing, 2003. 323 s. ISBN 80-86395-74-X. orba, J. 2003. Eurpske prvo na Slovensku, prvny rozmer lenstva Slovenskej republiky v Eurpskej nii. Bratislava : Kalligram, 2003. 566 s. ISBN 80-968886-1-7. Hanu, L. 2008. Prvn argumentace nebo svvole, vahy o prvu spravedlnosti a etice. Praha : C. H. Beck, 2008. 221 s. ISBN 978-806-7400-035-5. Kuka, J., Mazk, J. a kol. 2004. Zklady eurpskeho prva. Bratislava : Iura Edition, 2004. 536 s. ISBN 80-8078-005-6. Knapp, V. 1995. Teorie prva. Praha : C. H. Beck, 1995. 247 s. ISBN 80-7179-028-1. Krl, R. 2006. Nazen ES z pohledu jejich vnitrosttn aplikace a implementace. Praha : C. H. Beck, 2006. 128 s. ISBN 807179-548-8.

Khn, Z. 2005. Aplikace prva soudcem v e stedoevropskho komunismu a transformace, Analza prin postkomunistick prvn krize. Praha : C. H. Beck, 2005. 201 s. ISBN 80-7179-4295. Khn, Z. 2002. Aplikace prva vo zloitch ppadech, k loze prvnch princip v judikatue. Praha : Karolinum, 2002. 419 s. ISBN 80-246-0483-3. Mazk, J., Jnokov, M. 2007. Vber rozhodnut sdneho dvora ES, Bratislava : IURA EDITION, 2007. 805 s. ISBN 978-80-8078169-9. Ondrov, J. 2009. Konanie o kontrole prvnych predpisov pred stavnmi sdmi Slovenskej a eskej republiky, Bansk Bystrica : Prvnick fakulta UMB v Banskej Bystrici, 2009. 136 s. ISBN 978-80-8083-730-3 Internetov zdroje : Hollnder, P. 2009. Sudcov nemono tresta za rozsudky. In Trend [cit. 2009-05-10], Dostupn na internete : http://ekonomika.etrend.sk/svet/mozno-zijeme-v-50rokoch-8.html Wilfling, P. 2009. Vzjomne si odporujca judikatra je poruenm Dohovoru : Beian v. Rumunsko. In Otvoren prvo [cit. 2009-10-28], Dostupn na internete : http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/13/vzajomne-siodporujuca-judikatura Uznesenie Najvyieho sdu R sp. zn. 29 Odo 551/2006 zo da 27. aprla 2006. [cit. 2009-10-28], Dostupn na internete : http://www.nsoud.cz/rozhod.php? action=read&id=29747&searchstr=29+Odo+551%2F2006 Nlez stavnho sdu SR sp. zn. III. S 192/06 z 3. novembra 2006. [cit. 2009-10-28], Dostupn na internete : http://www.concourt.sk/result.do?rsap=I.+ %DAS+192%2F06&navrhovatel=*&time_od=1.1.1993&time_do =28.10.2009&register_rvp=*&roz_podla_cl=*&dokument=*&cl =&ods=&pism=&slovo=&ok=vyh%BEada%9D Uznesenie stavnho sdu SR . k. I. S 210/09 30 zo da 17.8.2009. [cit. 2009-10-28], Dostupn na internete : http://www.concourt.sk/result.do?rsap=I.+ %DAS+210%2F09&navrhovatel=*&time_od=1.1.1993&time_do

=28.10.2009&register_rvp=*&roz_podla_cl=*&dokument=*&cl =&ods=&pism=&slovo=&ok=vyh%BEada%9D