Académique Documents
Professionnel Documents
Culture Documents
El Nuevo Testamento
de nuestro Señor Jesucristo
en el idioma
cashibo
(cacataibo)
El Nuevo Testamento
de nuestro Señor Jesucristo
en el idioma
cashibo
(cacataibo)
Publicado por
© La Liga Bíblica 2008
2 Timoteo 3.16
0$7(21Ê$1ڰ$83,%$1$
98]tDVD[FD-RWDPQsQSDSDڰLDFs[D.
-RWDPD[FD$FD]QsQSDSDڰLDFs[D. Acaz
I. 86$,&$-(686;8;ڰ,$&Ê;$ D[FD(]HTXtDVQsQSDSDڰLDFs[D.
QUIXUN ÑUIA BANA (1-2) 10Ezequías ax ca Manasésnën papa
ڰDLVKFD$EUDKDPQsQUsbúnquiribi -RVtDVQsQ-HFRQtDVڰLPDLQXQDtQ
ڰLDFs[D. Jesucristonën raracama ca ënë xucën ۛ cama bëchiacëxa.
12Babilonia nëtënuxun ca Jeconíasnën
XQLFDPDڰLDFs[D: 2Abraham ax ca
,VDDFQsQSDSDڰLDFs[D. Isaac ax ca Salatiel bëchiacëxa. Salatiel ax ca
-DFREQsQSDSDڰLDFs[D. Jacob ax ca =RUREDEHOQsQSDSDڰLDFs[D. 13=RUREDEHO
-XGiڰLPDLQXQDtQ[XFëaۛ ntun papa D[FD$ELXGQsQSDSDڰLDFs[D. Abiud ax
ڰLDFs[D. 3-XGiD[FD)DUHVڰLPDLQXQ=DUD FD(OLDTXLPQsQSDSDڰLDFs[D. Eliaquim
DtQSDSDڰLDFs[D, Tamar atun tita D[FD$]RUQsQSDSDڰLDFs[D. 14Azor ax
ڰLPDLQXQ. Fares ax ca Esromnën papa FD6DGRFQsQSDSDڰLDFs[D. Sadoc ax ca
ڰLDFs[D. Esrom ax ca Aramnën papa $TXLPQsQSDSDڰLDFs[D. Aquim ax ca
ڰLDFs[D. 4Aram ax ca Aminadabnën papa (OLXGQsQSDSDڰLDFs[D. 15Eliud ax ca
ڰLDFs[D. Aminadab ax ca Naasonën papa (OHD]DUQsQSDSDڰLDFs[D. Eleazar ax ca
ڰLDFs[D. Naasón ax ca Salmonën papa 0DWDQsQSDSDڰLDFs[D. 0DWiQD[FD
ڰLDFs[D. 5Salmón ax ca Booznën papa -DFREQsQSDSDڰLDFs[D. 16Jacob ax ca
ڰLDFs[D, 5DKDEDtQWLWDڰLPDLQXQ. Booz JoséQsQSDSDڰLDFs[D. José ax ca María
D[FD2EHGQsQSDSDڰLDFs[D, Rut aín tita an Jesús, Cristo cacë, a tuua, aín bënë
ڰLPDLQXQ. Obed ax ca Isaínën papa ڰLDFs[D.
17Abraham ax ca judíos unibunën rara
ڰLDFs[D. 6Isaí ax ca David, D[DڰDSXڰLFs,
DtQSDSDڰLDFs[D. 'DYLGD[FD6DORPRێ ڰLDFs[D. An bëchicëxun aín bëchicënën
QsQSDSDڰLDFs[D, aín titax ca Uríasnëan canitancëxun bëchipacëxun aín bëchicë
FDVXQDQ[DQXڰLDFs[D. nënribi canitancëxun bëchipacëx anuax
7Salomón ax ca Roboamnën papa cuanx Davidnu sënën ca Davitan
ڰLDFs[D. Roboam ax ca Abíasnën papa chaitiocëFDPDFDWRUFHڰLDFs[D. David an
ڰLDFs[D. $EtDVD[FD$VDQSDSDڰLDFs[D. bëchicëxun aín bëchicënën canitancë
8$VDD[FD-RVDIDWQsQSDSDڰLDFs[D. xun bëchipacëxun aín bëchicënënribi
-RVDIDWD[FD-RUDPQsQSDSDڰLDFs[D. canitancëxun bëchipacëx anuax cuanx
-RUDPD[FD8]tDVQsQSDSDڰLDFs[D. anun Babilonia cacë nëtënu judíos
7
0$7(212 8
2
ca aín chaitiocëFDPDFDWRUFHڰLDFs[D. 1+HURGHVD[D-XGHDFDFsPHQXڰLFs
XQLFDPDQڰDSXڰDLVK-HUXVDOpQXڰDLQ
Jesucristo bacëaۛ n
FDDPHQXڰLFssPD, Belén cacë, anuax
(Lc. 2.1-7)
Jesús bacëaۛ ncëxa. Belénuaxa Jesús
18Ënë menua Jesucristo uti ca ësai bacëaۛ n ca aucüaxa bari urucë anuax an
ڰLDFs[D: María ax ca Josénën binuxun xXڰXQiQFsXQLFDPD, %HOpQڰXUDPDڰLFs
ڰXQiQWLRFs[DQXڰLDFs[D. JoséEsELUDQDQێ Jerusalén ëmanu cuancëxa. 2Cuani
FsPDSDQڰDLVKFD1XFsQ3DSD'LRVDQ bëEDTXLQFDxXFicëxa:
%sUXfXQVKLQ8SLWDQVLQDQsQVKLڰLPLFs[ —¿Uinu cara axa judíos unibunën
WXxXڰLDFs[D. 19-RVpD[FDXStXQLڰLDFs[D. ڰDSXڰLQXQEsUtEDFëQ ۛ FsDڰLF? Aucüaxa
8VDڰL[XQFDXQtQPDFKDQLRLDTXL[XQ bari urucë anuxun cananuna anun a
XQLQڰXQiQXQPD0DUtDsQWLVLQiQFs[D. ڰXQiQWLڰLVSDLVEstsian. A isbëtsini
208VRTXLQVLQiQWDQFs[ڰX[XQFD-RVpnën FDQDQXQDڰXQiQEstsini a rabi ain.
QDPiTXLQ1XFsQڰ,EX'LRVDQ[XFsDtQ 3Usaía quia a bana cuati ca Herodes
FXDQXQڰsFDLXWLڰDL—quixun. XQLFDPDQFDڰsSDUiQ[D—quiax
98VRTXLDQ+HURGHVQsQFDFs[FDDWXi +HURGHVڰDLVDPDLUDLQLVKDFs[D. Nishquin
bari cuancëxa. Cuancëbë ca aucüaxa FDDQxXڰXQiQFsXQLQxXLFsEDQD
EDULXUXFsDQX[XDQDWXQLVFsڰLVSDD[ VLQiQTXLQ-HV~VLVDUDEë ۛ baritia aín
anúan a unicamax cuanti anúnbi bacëQ ۛ FsڰLFsTXL[XQVLQiQFs[D.
cuancëxa. &XDQ[FDDQXDWXiڰLFsD 6LQiQ[XQFDDtQXQL[XDFs[D, camabi
PDQiPLELDڰLVSDQLUDFsDFs[D. 10A isi %HOpQXڰLFsUDEë ۛ baritiaxXEsEXWXicama
FXssQTXLDQLFDDQ~DQDڰLVSDFXDQFs ڰDQDQUDEë ۛ baritiaxXPDEsEXWXiFDPDێ
DQ~QELDQxXڰXQiQFsXQLFDPD ULELڰDELDQ[XQDڰXUDPDڰLFssPDFDPDێ
cuancëxa. 11&XDQ[DPDQiPLDڰLVSD nuaribi bariquin cëñunun quixun.
niracëcë xubu anu atsínxun ca anua a 178VDTXLQڰDFsbë ca Jeremíasnën cuënëo
ELELDQL(JLSWRPHQXFXDQWLڰDLQ. DtQWLWDFsxXQDWXiELELDQL,VUDHOQstënu
&XDQWDQFs[FDPLQDڰsQPLFDFëxۛ mi cuantëcëancëxa. 228VDڰDLQFD-RVp
utëcëQXQDQXڰLWLڰDLQ. cuantëFsQWLڰDtVKEL—Herodes axa bama
148VRTXLDQiQJHOQsQFDFs[QLUXTXLQ ڰDLQFDDtQEschicë Arquelao, ax Judea
aín titacéxXQDWXiELELDQLFD-RVpLPë ۛ PHQXڰDSXڰLFs—quixun ñuia cuax anu
Egipto menu cuancëxa. 15Anu ca cuantëcënti racuëaۛ cëxa. Racuëti ca
0$7(223 10
3 rëE~QTXLڰDLVKFDQDQXQD1XFsQ3DSD
1-HV~V1D]DUHWQXڰDLQFD-XDQ, an
unicama nashimicë, ax Judea 'LRVDQLVFs[XStڰDL—quixun
nëWsQXڰDLVKDQXXQLڰLFsPDPHQX VLQiQ[XQPDFDڰDFDQ. Asérabi cana
ڰLDFs[D. Anuxun ca an bana ñuia cuati mitsu cain, ڰDLVDWDQTXLQFD1XFsQ3DSD
cuania unicama bana ñuixuancëxa. 'LRVDQsQsPD[i[ELEsWVLRTXLQ
2Bana ñuixunquin ca cacëxa: Abrahamnën rëE~QTXLڰLPLWLڰLFsQ. 10Ca
—Anun Nucën Papa Diosan abë upí sVDڰLFsQ. A rëti aín manë ruë tuíanx a
ڰLQXQPLWVXDLQDQڰLPLWLQsWsFDڰXUDPD rapasu niracëquin ca an upí oquin
ڰLFsQ. 8VDڰDLQFD1XFsQ3DSD'LRVPL tuacëma icama rëtancëxun xanania unin
VLQiQFsڰDtVKPDELVLQDQDWLDPLVLQDQ. tsin nëënia. Usaribi oquin ca
3Juan ax ca a Isaíasnën Nucën Papa bënën ۛ quinshi mitsúxmi sinanati ami
'LRVDQVLQiQPLFs[XQxXLiDڰLFsQ. Ësai VLQiQFsPDڰLFs1XFsQ3DSD'LRVDQ
ca a bana quia: PLWVXڰDWLڰLFsQ. 118Qt[DDQxXڰDWLPD
$QXXQLڰLFsPDPHQX[XQPXQXPD ڰDFsFDPDsQLVLQDQDFsFXStFDQDڰsQD
bana ñui ca a unix ësai quia: ڰXPSD[DQQDVKLPLQ. 8VDڰDtQELFD
1XFsQڰ,EXFDDLD, camina axa ڰsVDPDLUDXQLڰsFD[XDLD. Axa upíira
anun uti bai mëníoquin racanati ڰDLVKFXVKLLUDڰDLQFDQDڰs[DVDULELPD
ڰDLQ. ڰDLVKDPLUDELQLDڰXUDPDڰLWLPDڰDLQ.
4-XDQD[FDFDPHOORUDQLڰDFsFKXSD 8VDLڰLTXLQFDQDDtQWD[DFDELDEXiQ[XQێ
SDxXDQDQxXLQD[DFiڰDFsDQXQWVLWscërë WLPDڰDLQ. Axira uquin ca uni aín Bëru
TXLFsڰLDFs[D. Aín piti ca curuchinti fXQVKLQ8StxXڰLQXQڰLPLWLڰLFsQ.
ڰLPDLQXQEXQDUsSDڰLDFs[D. 58VDڰDLQFD ڰ,PLTXLQFDWVLUsquirucënën ñu
-HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPD-XDQXULTXLDQێ ڰDFssoquin aín cushin aín nuitunua
cëxa. -XGHDPHQXڰLFsXQLFDPDڰLPDLQXQ VLQiQFsxXڰDWLPDFDPDDFsxXTXLQXQL
baca, -RUGiQFDFs, DڰXUDPDڰLFs XStڰLPLWLڰLFsQ. 12$QxXڰDSicë unin
PHFDPDDQXD[ULELFDڰDLVDPDLUDXQL ڰDFsVDULELRTXLQFDڰDWLڰLFsQ. ÊVDFDڰLWL
Juanën bana ñuixunia cuati cuancëxa. ڰLFsQ. 8QLQFDxXEsUXWULJRڰDSDWLD.
6&XDQ[~DQDWXQڰXFKDFDPDFKLTXLQDWLD ڰ$Sitancëxun ca bimia bitsia. Bitancë
11 0$7(234
4
11DVKLPLFsڰLFsFD1XFsQ3DSD DQXڰLFsxXFDPDFsxXQELPLQDQڰLQXQPL
Diosan Bëru Ñunshin Upitan Jesús ڰLQiQWLڰDLQ.
DQXXQLڰLFsPDPHQXFXDQWLVLQiQPLDێ 10Usaquian cacëxun ca Jesusan
5
1ڰ$LVDPDLUDXQLLVELDQLFXDQWDQFs[D PLWVXڰDWLPDEDQDQFDQDQEsWVLEsWVL
-HV~VPDWiPHPDSsracëtancëx anu RQDQFsPsLPLWVXPLPDQiQFs[EL
tsóEXWLDFDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ FDPLQDFKXiPDUXDWDQLFXssQWLڰDLQ.
nëbëtۛ sioracëxa. 2Nëbëtۛ sioracëxun ca 12Usaribi oquin ca an Nucën Papa Dios
ڰDLQ. Mix bëru rabëx ۛ XڰDtVKPLPDQs cana cëmëquinma asérabi mi cain —qui
tsinu anuax tëmërai cuantima cupími EDQDWLPDڰDLQ, mecama ca Nucën Papa
min bëru achúshi ëchí[XQQLWLFDDViEL 'LRVDQDLQDQڰLQXQXQLRFs[D, XVDڰDLQ.
ڰLFsQ. 30Min mëcën mëqueu anun ڰ,PDLQXQFDPLQD—Jerusalénu
ڰDLVDPDxXڰDWLFXssQFsڰL[XQELFDPLQD ڰLFscaman cuamainun cana cëmëquinma
DVKLTXLQPDQXTXLQsQWLڰDLQ. 8VRTXLQڰDL asérabi mi cain —TXLEDQDWLPDڰDLQ,
camina min mëcën achúshi tëaxun -HUXVDOpQXFDMXGtRVXQLFDPDQڰ$SXڰLFs,
QLFsVDڰLWLڰDLQ. Mix mëcën rabëñ ۛ u XVDڰDLQ. 36ڰ,PDLQXQFDPLQD—ڰsQPD[Fi
ڰDtVKPLPDQsWVLQXDQXD[Wsmërai VLQiQTXLQFDQDFsmëquinma asérabi mi
cuantima cupími min mëcën achúshi cain —TXLEDQDWLPDڰDLQ. 0LQPD[FiQX
WsD[XQQLWLFDDViELڰLFsQ. ڰLFsEX[DWXQDQڰLFsELFDPLQDPLQEL
X[XDڰLPLWLPDڰDLQ, X[XDڰLFsELFDPLQD
Uni aín xanubë ënanantima WXQDQڰLPLWLPDڰDLQ. Nucën Papa Diosan
-HV~VTXLDEDQD FXQLFDڰLPLWLڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLQDXVDL
(Mt. 19.9; Mr. 10.11-12; Lc. 16.18) EDQDWLPDڰDLQ. 37Usai quima camina
31Moisésnën cuënëo bana ca ësairibi cëPsPDEDQDQFXQLEDQDWLڰDLQ.
quia: “Ui unin cara aín xanu ëinsa tania CëmëFsPDڰDLVKFDPLQD—Nucën Papa
an ca —sQs[DQXFDEsUtڰsQ[DQXPD Diosan ismainun cana asérabi mi cain
ڰLFs—quixun quirica a cuënëoxunti —TXLEDQDWLPDڰDLQ. A ñunshin
ڰLFsQµ. 32Usaía Moisésnën cuënëo bana ڰDWLPDQsQVLQiQPLFsXQLD[FDXVDL
TXLFsڰDtQELFDQDڰsQPLWVXFDLQ, an aín banaia.
[DQ~[DXQLLWVLEsڰLFsmabi ëncë unin ca
8QLFXSLWLPD-HV~VTXLD
D[DQXPLڰXFKDTXLQDڰDLVDPD[DQX
(Lc. 6.29-30)
ڰLFsVDLڰLQXQڰLPLD. Usaribiti ca an uni
LWVLQsQFs[DQXELFsXQLD[ڰXFKDLD, uni 38Moisésnëan mitsun rara ñuixuan,
EXiQPLWLFXUtTXLELFsXQLڰDLVDPD FDPLQDDQXQLSDUiQFsXQLFDPDڰLFsVDRL
ڰL[XQELFDXVDULELRTXLQDQDQXLEDFs ڰLWLPDڰDLQ. Atux ca unían a isnun quiax
uni a nuibananquinia. Mitsun camina an anua judíos unicama timëtۛ i xubunuax
mitsu nuibacë unishima camabi uni ڰLDQDQDQXQQLWLEDLFXsEtDQXD[ULEL
QXLEDWLڰDLQ. 470LWVXQDLQWVLVKLVLQiQFs Nucën Papa Diosbë banaia. Asérabi cana
ڰDLVKFDPLQDDQ1XFsQ3DSD'LRV mitsu cain, a unicamaxa usai Nucën
17 0$7(26
Dios, an camabi ñu isanan camabi sinan usaribi oquin cupiquinma a manumi abë
ڰXQiQFs, ax mixmi abë banaia cuati XStڰLDFDPLWVXQ3DSD'LRVQDtQXڰLFsDQ
FXssQWLڰLFsQ. Cuëënquin ca mitsu upí PLWVX[DPLڰXFKDFscama tërën ۛ quin
RTXLQVLQiQ[XQWLڰLFsQ. 15
PDQXWLڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDPLWVXPL
7Mitsux Nucën Papa Diosbë banai ڰXFKDFsXQLDXVDULELRTXLQFXSLPLDEs
FDPLQDDQ1XFsQ3DSD'LRVڰXQiQFsPD XStڰLDPDRTXLQPLWVXQ3DSD'LRVQDtQX
XQLFDPD[DڰLFsVDULELWLEDQDWLPDڰDLQ. ڰLFsDQPLWVXQDPLڰXFKDFscama
Atux ca —nux usai banaia ca Nucën tërëQ ۛ TXLQPDQXWLPDڰLFsQ.
3DSD'LRVDQQXQEDQDFXDWLڰLFs
—TXL[XQVLQDQLڰDLVDPDLUDLEDQDLD, uisai Uníxa Nucën Papa Diosmi
quiti cara quixun sinanimabi. 8Usa uníxa VLQDQLVDPiWL-HV~VTXLDEDQD
ڰLFsVDLFDPLQDڰLWLPDڰDLQ. Mitsun Papa 16Mitsux Nucën Papa Diosbë upiti
ڰDLVKFXQLFDPLQDXSLWD[EXFXWLڰDL EDQDFXDLVDPDWDQFsXQLFDPLQDڰsQ
quixun. 338VDڰDLQFDPLQDDLQDQڰLDQDQ PLWVXFDFsEDQDFDPDxXL[XQWLPDڰDLQ,
ax cuëëncëVDELRTXLQSDLQڰDWLڰDLQ. ñuixuncëxbia atux Nucën Papa Dios
8VDTXLQڰDFsbëtan ca an anúnmi mitsux ڰXVDQLDPLڰDWLPDWLEDQDLPLWVXPL
XSLWD[EXFXWLxXFDPDDULELPLWVXڰLQiQWL QLVKTXLQPLWVXڰDWLPRWLUDEDQDQ. Usa
ڰLFsQ. 348VDڰDLQFDPLQD—imëiۛ shi unicamax ca an ñu upí pimicëxunbia
ۛ ribi
FDUDQDXLVDLڰLWLڰDLQ, bëtsi nëtën XQLڰXFKttinën ami nishquin picësaribi
FDUDQDXLVDLڰLWLڰDL—TXL[XQVLQDQLPDVi ڰLFsQ. ڰ,DQDQFDXQtDQDtQFsnënu niia
QXLWXWLPDڰDLQ. A nëtë ucëbëtainshi FXFKLQڰDLVDPDLUDFXStFsxXDDPiquin
FDPLQDLVWLڰDLQ. chuoóUXFsVDڰLFsQ.
7
1Nucën Papa Diosanma mitsuribi 7,8&DPLQDڰXQiQWLڰDLQ, ui unin cara
9
1Amenuaxbi nuntin cuantëFsQWDQێ 0DWHRFDFsXQLDQX[XDQڰDSXEXiQPLWL
cëx ca Jesús aín ëmanu bëbacëxa. curíqui bicë anua tsócë mëracëxa.
ۛ ëbëtan ca
2BëbacëEsDڰLWVDXQLWLPëc Mëraquin ca cacëxa:
raírinën uni achúVKLxXFsQLUXFXDtQێ —ڰÊQPLڰXQiQPLQXQFDڰsEsFXDQLXW.
quinbi tancëma bacëWۛ LQXUDFiQ[XQ Jesusan cacëxëshi ca Mateo
bëacëxa. Bëquin ca —Jesusan ca ënë niruquiani ami sinani abë cuancëxa.
0$7(29 24
10
18VDڰDLQFD-HXVDVDQDtQ ڰDTXLQFsXQLFXStxXFiWLPDڰDLQ.
ڰXQiQPLFsXQLPsFsQUDEë ۛ 9CuríTXLFDPLQDEXiQWLPDڰDLQ.
[XFsQ-XDQڰLDFs[D. 3Raírinëx ca Felipe ڰDLQ, ui unin cara upí oquin min bana
FDFsڰLPDLQXQ%DUWRORPpFDFsڰLPDLQXQ ñuixuncëxun cuaisa tania. A unin
7RPiVڰLPDLQXQ0DWHR, DQڰDSX [XEXQXVKLFDPLQDxDQWDQxDQWDQڰX[WL
EXiQPLWLFXUtqui bicë, DFDPDڰLDFs[D. ڰDLQ, anúnmi a ëmanuax cuanti nëtëa
ڰ,PDLQXQFD-DFRER, Alfeonën bëchicë, a XWimainun. 12$QXڰLWL[XEXQXDWVtQWDQێ
ڰLPDLQXQ/HEHRڰLFsEL7DGHRULELFDFsD cëx camina —FKXiPDVKLFDڰLFDQ—cai
ڰLDFs[D. 4ڰ,PDLQXQULELFD6LPyQD[D DQXڰLFsXQLFDPDEsQXLEDQDQWLڰDLQ.
27 0$7(210
138VDtPLڰLFsEsFDD[XEXQXڰLFs XQLEXULELڰsQPLWVXڰXQiQPLFs
XQLFDPDPLWVXEsXStڰL[XQPLQEDQD EDQDFDPDxXL[XQWLڰDLQ. 19A unicaman
FXDWLPLWV~[PLDQXڰLFsFXStFXssQL PLWVXڰDSXQXEXiQFsxun camina
FKXiPDVKLڰLWLڰLFsQ. ڰ$tQELFDPLWVXEs racuëq ۛ uin —XLVDLFDUDQDTXLWLڰDL
XStڰLLVDPDWDQTXLQDQPLWVXQEDQD —TXL[XQVLQinan —uisa banan carana
FXDLVDPDWDQFsXQLFDPD[XVDLڰLWLPD FDWLڰDL—TXL[XQVLQiQWLPDڰDLQ. Nucën
ڰLFsQ. 148LQXڰLFssPDQXڰLFsXQLFDPDQ Papa Diosan ca mitsúxmi banacëbëWDLQێ
cara, XLQXڰLFs[XEXQXڰLFsXQLFDPDQ VKLXLVDTXLQFDUDPLQDFDWLڰDLTXL[XQ
cara mitsu biisama tanan mitsun bana PLWVXVLQiQPLWLڰLFsQ. 208VDڰDLQFDPLQD
cuaisama tania, anuax cuani camina ڰXQiQWLڰDLQ, PLWV~QELVLQiQFsEDQDQ
DQXڰLFsXQLFDPDQ, mitsun bana cuatíma FDPLQDEDQDWLPDڰDLQ, Nucën Papa
FD1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[ڰDLVDPDڰLFs 'LRVDQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFs[
TXL[XQڰXQinun, PLWVXQWD[DFDQXڰLFs FDPLQDTXLWLڰDLQ.
me cupúcë tacabiani bëtsi ëmanu cuanti 21ڰÊPLVLQiQFsPDXQLQFDD[DڰsPL
xXQVKLQڰDWLPDQsQFXVKL, Beelzebú,
caquin anëTXLQFDPLWV~[PLڰsQXQLFDPD —ڰÊ[FDQD-HV~VQDQڰDL
ڰLFs, PLWVXULELXVDULELRTXLQDQsWLڰLFsQ. —quiax quicë uni ñuicë bana
(Lc. 12.8-9)
Uími caranuna racuëWۛ LڰDL 32ÊVDTXLQULELFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLێ
TXLi[D-HV~VTXLD cë unicama cacëxa:
(Lc. 12.2-9) —$[DDQڰsQEDQDFXDFsPDXQLFDPDQ
26ÊVDTXLQULELFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLێ FXDQXQڰsxXL, —ڰs[FDQD-HVXVDQXQL
cë unicama bana ñuixuntanun xuquin ڰDLQ—TXLFsXQLDxXLTXLQFDQDڰsQULEL,
cacëxa: —D[FDڰsQXQLڰLFs—TXL[XQڰsQ3DSD
—Unían mitsu bëtsi bëtsi ocëxbi 'LRVQDtQXڰLFsDFDWLڰDLQ. 338VDڰDtQEL
camina an mitsu bëtsi bëtsi ocë FDQDD[DڰsPLUDELQL, —ڰs[FDQD-HVXVDQ
unicamami racuëWۛ LPDڰDLQ. Unían uni XQLPDڰDLQ—quicë uni a ñuiquin, —ax
LWVLSDUiQ[XQxXڰDFs[ELFDFDPDEL FDڰsQXQLPDڰLFs—TXL[XQڰsQ3DSD'LRV
XQtDQڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. Usaribiti ca QDtQXڰLFsFDWLڰDLQ.
unían ñu upí unë[ۛ XQڰDFs[ELFDPDEL
XQtDQڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. 27ڰÊQPLWVX Axa ami sináncëma unix ca
imërۛ ibi cacë banacama camina camabi -HVXVDQXQLPLQLVKWLڰLFsTXLFsEDQD
XQtDQFXDQXQxXLWLڰDLQ. Ñuianan (Lc. 12.51-53; 14.26-27)
FDPLQDPLWVXQ[XEXQX[XQڰsQPLWVX 34ÊVDTXLQULELFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLێ
Papa Diosan upí isia, upí uni iscësaribi unicama cuancëbëtan ca Jesusan anu
oquin. 42$[ڰsQXQLڰDtVKDڰsPLXSLWL ڰLFsXQLFDPDڰDLVDPDLUDڰLFs-XDQ
catamëFsڰLFsmabi axa shimaia isquin ñuiquin ësaquin cacëxa:
—D[FD-HVXFULVWRQsQXQLڰLFs—quixun —¿Uisa uni isi caramina mitsux anu
VLQiQTXLQڰXPSD[ڰLQiQFsXQLDFD XQLڰLFsPDPHQXFXDQFsQ? Bëtsi bëtsi
Nucën Papa Diosan upí isia. RTXLQVLQiQFsXQLD[FDWXWtsha suñun
bëFDFsVDڰLFsQ. ¿Usa uni isi caramina
-XDQDQXQLFDPDQDVKLPLFsDQDtQ cuancën? 8¢$[XVDPDڰDLQFDLQDDxXLVL
ڰXQiQPLFsXQL-HV~VLVQXQ[XD cuancën? ¢8StLUDڰDtsha cupíira chupa
(Lc. 7.18-35) pañucë uni isi caramina cuancën?
11
1$tQڰXQiQPLFsXQLFDPDDQ Usama ca. &DPLQDڰXQDQLQ, XStLUDڰDtsha
xXL[XQFsEDQDXQLFDPDxXL[XQێ FXStLUDFKXSDSDxXFsXQL[FDDQXڰDSX
tanun catancëx ca Jesús anribi Galilea ڰLFs[XEXQXVKLڰLD. 9¿Usa uni isi cuanima
PHQXڰLFssPDFDPDQX[XQEDQD caramina añu isi cuancën? An Nucën
ñuixunux cuancëxa. Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë uni
28VDLڰLPDLQXQFDVLSXQXڰL[XQ-XDQ, a isi camina cuancën, ¿usa cat? Asérabi
an uni nashimicë, DQ-HVXVDQxXڰDLD FDQDڰsQPLWVXFDLQ, an Nucën Papa Dios
0$7(211 30
xXL[XQLDFXDQDQڰsQxXڰDLDLVL ڰLPDLQXQ%HWVDLGDڰLPDLQXQ&DSHUQD~P
ڰDLVDPDLUDXQL[1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWL a ëmacamanuax ucë unicama, atun
sinania. 14Mitsun asérabi cuaisa tanquin ëmanuxun bana ñuixuanan uni itsin
FDPLQDڰXQiQWLڰDLQ, (OtDVFDXWLڰLFs ڰDFsPDxXڰDFsbëbia aín bana cuati ami
TXLFsEDQDD[FD-XDQxXLTXLiڰLFsQ. A sinanacëma, a unicama ësaquin Jesusan
EDQDTXLisabi oi ca Juan, an unicama cacëxa: 21—Corazín ëmanuax ucë
nashimicë, ax Nucën Papa Diosan XQLFDPDڰLPDLQXQ%HWVDLGDQXD[XFs
mëníosabi oi uaxa. 15An aín pabitan ënë unicama, mitsu cana asérabi cain,
bana cuacë unin ca aín nuitunënbi PLWVXQsPDQX[XQڰsQFXVKtQELڰsQxX
VLQiQTXLQFXDWLڰLFsQ. ڰDFsVDULELRTXLQ7LURڰLPDLQXQ6LGyQ
16ÊVDTXLQULELFD-HVXVDQDQXڰLFs DQX[XQڰsQڰiڰDLQFDDQXڰLFsXQLFDPD
unicama cacëxa: DtQڰXFKDFDPDsQLڰsPLVLQDQڰLWVtDQ[D.
—Ënë nëtënua bërí bucucë unicamax $tQڰXFKDFXStPDViQXLWXWLVLQDQDWLFD
FDUDXLVDڰLFsTXL[XQFDQDPLWVXFDWL chupa chëquicë pañuanan chimaputan
31 0$7(21112
12
Dios cacëxa: 1Usaquin catancëx ca anun ñu
xXLDVDPDLUDFDDڰsQPLWVXFDFsEDQD ڰXQiQELDQL-HV~VDQXD[FXDQFs[D.
sQs[ڰLFsQ. 7Nucën Papa Diosan bana ca CuancëEsFDڰLWVDXQLDEsFXDQFs[D.
ësai quia: ´8QtDQڰsUDELDQDQDtQڰXFKD Cuania ca Jesusan uni ñucëcama
tërëQۛ FsڰLQX[XQڰDUDFDFsxXLQDUs[XQ pëxcuquin, 16—DQFDXVRTXLQxXڰDLD
xaroia isi cuëëncësamaira oi cana atun TXL[XQFDPLQDڰsFKDQLRWLPDڰDL
XQLLWVLQXLEDTXLQD[DڰDTXLQVDڰLFs —quixun cacëxa. 17Nucën Papa Diosan
ڰDTXLQLDLVLFXssQLQµ. $EDQDFXDFsڰDLVK ڰDPLFsxuan a ñuiquin Isaíasnën cuëQsRێ
FDPLQDڰsQڰXQiQPLFsXQLFDPDQWULJR VDELRLFD-HV~VڰLDFs[D, ësai quicë:
EsUXEL[XQSLLDLVLPDQiQFsPDڰLWVtDQ. 18 ÊQs[FDڰs[FXssQFsVDELRTXLQڰDQXQ
88QLڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[XiڰL[XQ ڰsQFDtVFsڰLDQDQڰsQQXLEDLUDFsD
FDQDڰsQDQXQxXPsstima nëtën cara ڰLFsQ. A isi cana cuëënin. ڰÊQFXVKL
DxXڰDWLڰLFsTXL[XQXQLFDWLڰDLQ. FDQDDڰLQiQWLڰDLQ. ڰ,QiQFsxun ca
judíosma unicamaribi uisoquin
$tQPsFsQEDPDFsXQLD-HVXVDQSs[FD FDUDQDڰsQDW~[DXStڰLQXQڰLPLWLڰDL
(Mr. 3.1-6; Lc. 6.6-11) TXL[XQxXL[XQWLڰLFsQ. Ñuixuanan
9Anuax cuanx ca Jesús anua judíos FDڰsQFDQDFDPDELXQtDQxXڰDLD
unicama timëtۛ i xubunu cuani LVTXLQXLVDFDUDQDRWLڰDLXVRTXLQ
atsíancëxa. 10Anu ca uni achúshi aín ڰDWLڰDLTXL[XQxXL[XQWLڰLFsQ. 19Ax
PsFsQDPRڰLFsEDPDFsڰLDFs[D. A uni ca unicamabë cuëbícanantima
isquin ca fariseo unicaman —Jesús, an ڰLFsQ, ca cëU~DQDQWLPDڰLFsQ. Bain
ca nux quicëVDPDRTXLQڰDLD—quiax cuani munuma cuëncëni banaquin
DPLPDQiQFDWVLTXL[XQVLQiQTXLQ FDXQLFDPDFXDPLWLPDڰLFsQ.
—¿anun ñu mëëtima nëtën uni ñucë 20Pëcú pëchi sitan oquin pëVtQSDێ
FXDQLWVXiqui nëtëtia. 26Mitsux camina banacë uni a ca Nucën Papa Diosan aín
quin, xXQVKLQڰDWLPDQsQڰDSX, 6DWDQiV, ڰXFKDWsUëQ ۛ WLڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDD[DDtQ
Beelzebúribi cacë, DQڰDPLFsxun isana %sUXfXQVKLQ8StxXLڰDWLPDWLEDQDFs
xXQVKLQڰDWLPDFKLTXLQLQ. Usaími XQLDtQڰXFKD1XFsQ3DSD'LRVDQ
PLWVX[ڰsxXLTXLFsڰDtQELFDxXQVKLQ tërënima, bamatancëxribi ca xënibua
ڰDWLPDQsQڰDS~DQxXQVKLQڰDWLPDUDtUL ڰDtQELDtQڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰLWLPDڰLFsQ.
chiquíncëEsDQڰDPLFs[XDQxXڰDWL
xXQVKLQڰDWLPDڰDtPDڰLWLڰLFsQ. 8VDڰDLQ $tQELPLFXStVKLLڰXQiQWL
FDxXQVKLQڰDWLPDQsQDEsxXQVKLQ bana Jesusan ñuia
ڰDWLPDFKLTXLQLPD. 27ڰÊQxXQVKLQ (Lc. 6.43-45)
ڰDWLPDQsQڰDSXQڰDPLFsxun ñunshin 33&DsVDڰLFsQ: 8StLڰDSicëx ca aín
ڰDWLPDXQLQXDFKLTXtQFsڰDLQ, ¿cara ELPLXStڰLWLڰLFsQ. ,ڰDLVDPDڰDSicëx ca
0$7(212 34
WDSXQڰDtPDڰDLQFKXVKLD[D. 7Raírinëx ca
Jesusan ca amia sináncë muxañu menu nipacëaxa. Nipacëax coi
unicama aintsi oia quicë bana FDڰLUXD[D. ڰ,UX[XQELFDPX[DQDEs
(Mr. 3.31-35; Lc. 8.19-21) coquin mapurucë[XQWXDFsPDڰLFsQ.
46-HVXVDQDQXڰLFsXQLFDPDEDQD 88VDڰDtQELFDUDtULxXEsUXD[PHXStQX
—8QLLWVtDQڰXQDQLDPDELFDPLQD
Bana itsi ñuicësoi an ñu PLWVXQ1XFsQ3DSD'LRVDQVLQiQPLFs
ڰDSiFsXQLxXLTXLFsEDQD [XQDQڰXQiQPLFsxXڰXQDQLQ. 8VDڰDtQEL
(Mr. 4.1-9; Lc. 8.4-8) FDUDtULXQLQڰXQDQLPD. 12$QڰsQEDQD
13
1A nëtën xubunuax cuanx ca cuaquin a bana quicëVDELRTXLQڰDFsXQL
Jesús parúmpapa cuëbí tsóEXDێ DFDڰsQEDQDLWVLULELDFXDQXQ1XFsQ
cëxa. 2TsóbucëEsFDڰDLVDPDLUDXQLD 3DSD'LRVDQڰXQiQPLWLڰLFsQ. 8VDڰDtQEL
nëbëtۛ siorati timëaۛ cëxa. Timëcۛ ëbë manë FDDQڰsQEDQDFXDTXLQELVLQiQFsPDXQL
QXQWLQXڰLUXWDQFs[D-HV~VWVymainun ca a, DQLVDڰXQiQ[DTXL[XDQVLQiQFsEDQD
unicamax masinu bucubuacëxa. a camabi Nucën Papa Diosan manumiti
3%XFXEXFsFD-HVXVDQڰLWVDEDQD ڰLFsQ. 13ڰÊQڰDLDLVTXLQELFDDWXQڰsQ
ڰXQiQPLTXLQEDQDLWVLxXLFssoquin FXVKL1XFsQ3DSD'LRVDQڰsڰLQiQFsD
ñuiquin ësaquin cacëxa: sinanima. $WXQSDELWDQڰsQxXL[XQFsxun
0$7(213 36
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLsQsEDQDDtQ -HVXVDQDQXڰLFsXQLFDPDsVDTXLQULEL
pabitan cuaquinbia uisai qui quicë cara cacëxa:
37 0$7(213
14
52Quia ca Jesusan cacëxa: 18VDڰDLQFDXQLFDPDQ-HV~V
—$Q1XFsQ3DSD'LRVQDtQXڰLFsDtQ xXLTXLQFKDQLRLD*DOLOHDQXڰLFs
EDQD~QiQFsXQL, DQFDڰsQXQLxXL[XQFs XQLFDPDQڰDSX, Herodes, an cuacëxa.
bana unicama ñuixuanan bëUiPDڰs 2Cuaquin ca Herodesnën ratúquin, an
—¿Uin cara ënë uni usaquian bana tanquinbi ca camabi unían —Juan an ca
xXLWLڰXQiQPLD[? ¿Uin cushin cara ënë Nucën Papa Dios quicë bana nu ñuixunia
PHQX[XDQXQLQڰDFsPDxXڰDLQ? 55Ënëx —TXL[XQVLQiQFsڰDLQ—ڰsmima
ca carpinteronën bëFKLFsڰLFsQ, ڰLPDLQXQ nishcania —TXL[XQVLQiQTXLQڰDPLDPD
FDDtQWLWD[0DUtDڰLFsQ. Jacobo, José, ڰLFsQ. 68VDڰDtQELFDDQ~DQEDFëaۛ n nëtën
Simón, -XGDVDFDPD[FDDtQ[XFsQڰLFsQ. Heródesnën camicëx uxúan unicaman
56Aín chirabacëcamaribi ca ënu nubë pimainun, +HURGtDVQsQWXi[DQX[XQWDFX
ڰLFsQ. ¢8LQڰXQiQPLFsxun cara ësaquin ax upiti bairani ransacëxa. 8VDLڰLDLVLFD
EDQDxXLDQDQsVDTXLQULELxXڰDWL +HURGHVFKXiPDWDQLFXssDQFs[D.
ڰXQDQ[? 7Cuëënquin ca xanu xuntacu cacëxa:
57Usai canani ami nishcëxun isquin ca —$xXxXFDUDPLQDPLڰLQiQXQڰs
Jesusan atu cacëxa: ñucati a cana aséUDELPLڰLQiQWLڰDLQ.
—An Nucën Papa Dios quicë bana uni Sinanatëcëntimoquin cana ashiquin mi
ñuixuncë unían bana ñuixunia ca unin cain.
cuatia. 8VDڰDtQELFDD[DDQXD[FDQLFs 8Cacë[XQDtQWLWDSDLQxXFitancëxun
unían anuaxa canicë menuxun bana ca aín titaxa quicësabi oquin cacëxa:
0$7(214 40
15
FDڰLW, ڰsFDQDڰDLQ. 1Fariseo unicamabëtan ca an
28Cacëxun ca Pedronën cacëxa: 0RLVpVQsQEDQDڰXQiQFsXQLFDێ
—Mix camina aséUDEL1XFsQڰ,EXڰDLQ. manribi Jerusalén ëmanuax ricuatsini
8VDڰL[XQFDڰs[SDU~PSDSDFDPinanën uxun Jesús cacëxa: 2—¿Uisacasquin
QLTXLDQLPLQXFXDQXQڰsFDW. FDUDPLQڰXQiQPLFsXQLFDPDQQXFsQ
29Cacëxun ca Jesusan cacëxa: UDUDTXLiEDQDWDQLPLQ? A bana
—Ca ut. TXLiVDELRLڰLTXLQPDFDPsFKXFD[XQPDێ
Cacëx ca Pedro manë nuntinuax shi piia.
ڰLE~TXLDQLSDU~PSDSDFDPinanën 3Cacë[XQFD-HVXVDQDWXxXFiquin
Atun Nucën Papa Diosan bana uni itsi FiPDڰLFsQ. Caiama oquin ca aín
ڰXQiQPLWLڰL[XQELFDXLVDLFDUDTXLD ڰXQiQPLFsXQLFDPDQDUDSDVXFXDQTXLQ
TXL[XQڰXQDQLPD. Ca bëxuxXXQLVDڰLFsQ. —an ca cuëncën ۛ quin nu nuia. Camina a
Bëxuñu unin abë bëxuñu uni itsi FXDQWiQXQFDWLڰDL—quixun cacëxa.
EXiQFDWVLTXL[XQڰDtELFDEsxuxXڰL[XQ 24Usaquian cacëxun ca Jesusan xanu
XLQFXDQWLFDUDTXL[XQڰXQDQLPD, a cacëxa:
rabëtaxbi aman cuanx quininu nipacëti —Judíosma unibuma, judíos
ڰLFsQ. XQLFDPDLVKLDPLVLQDQDPLQXQFDڰsQ
15Usai quia cuaquinbi ca Pedronën 3DSD'LRVDQڰsFD[D. $[DڰXUDFXDQFsD
Jesús cacëxa: ڰDUDFDFsxXLQDDtQڰLEXQEstëcëncësaribi
—Unían picë ñu ñui quicë bana ax RTXLQMXGtRVXQLEXDPLVLQinun quixun
FDUDXLVDLTXLFsڰLFsTXL[XQFDQX FDQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQڰsFD[D.
ñuixun. 25Cacë[XQFXDTXLQELFDDWDQiLQ
16Cacëxun ca Jesusan cacëxa: rantin puruni tsóbuquin a xanun
—¢0LWV~QULELFDUDPLQDڰsQFDFsxun cacëxa:
ڰsQEDQDFXDWLPDQ? 17Unían ñu aín —&DPLQDڰsQWXiڰsSs[FX[XQWLڰDLQ.
cuëbitan picëx ca aín pucunuishi 26Cacëxun ca —judíos unicama pain
UDWiELDQLPDWiPHQXPDSsracëtancëx timëFDPsڰsRFsXQLPHQXWVybunun
anu tsóbuacëxa. 30Anua tsotan ca anu quixun cacëxa. 368VR[XQFDSiQFDPDFsێ
ULFXDWVLQTXLQڰDLVDPDLUDXQLQ, uni ñun tsatsaribi bixun Nucën Papa Dios
ڰLQVtQFsڰLWVDLUDEsDFs[D. Axa aín niti —DViELFD—catancëxun a piti ñu
bëWVLFsXQLڰLPDLQXQDtQEsrumi ñucë WXFDSD[XQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD
ڰLPDLQXQSDEsڰLPDLQXQEDQDñuma, a ڰLQiQFs[D. ڰ,QiQFs[XQFDDQXڰLFs
XQLFDPDڰLPDLQXQEsWVLEsWVLڰLQVLQDQڰLFs unicama pinun mëtíFDTXLQڰLQiQFs[D.
XQLFDPDULELDWDQiLQEsLDFD-HVXVDQ $tQڰXQiQPLFsXQLFDPDQDXQLFDPD
pëxcüacëxa. 31Pëxcucëx ca banañuma ڰLQiQFs[Fsx~WLVDڰDtVKELFDDSLWLFDPD[
unicamax banacëxa. Banamainun ca axa Fsx~DPDڰLFsQ, 37DXQLFDPDQSXFKiquin
DtQTXLVLDtQSsxiQPLxXFsXQLFDPD[ULEL picëxbi. &DPi[ELDSXFKicëbëtan ca
pëxcúacëxa. Pëxcúmainun ca axa aín -HVXVDQڰXQiQPLFsXQLFDPDQPsFsQ
niti bëtsicë unicamax upiti niacëxa. Aín achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ FDTXtEXicaquin
bërumi ñucë unicamanribi ca tëxëcë piti biacëxa. 38An a piti picë nucë
bëoquiquin isacëxa. 8VDLDڰLDLVTXLQFD bënëFDPDFDڰLWVDLUDڰDLVKFXDWURPLO
DQXڰLFsXQLFDPDQXLVDXQLFDUDsQs[ڰLFs ڰLDFs[D. $W~LQVKLPD[DQXڰLPDLQXQ
TXL[XQVLQDQLFXssQTXLQFKXiPD [XFDPDQULELFDSXFKiquin piacëxa.
tanquin Nucën Papa Dios, a Israel 39Usoquin pimitancëxun a unicama
16
achúVKLQsWsڰsEsڰLFsQ. 8VDڰDLVKFDD 1)DULVHRXQLFDPDڰLPDLQXQ
VLQiQFsPDڰL[XQFDDWXQLVQXQXQLLWVLQ —-HVXVDQFDDQXQSiQFKDPLWLxX
ڰDFsPDxXڰDQXQTXL[XQڰsFDLD. Usa xXLTXLQFDTXLQELIDULVHRXQLEXڰLPDLQXQ
ڰDtQELFDQD, ڰs[FDQDDVprabi Nucën Papa VDGXFHRXQLEXQsDQڰXQiQPLFs
'LRVQXD[XiڰDLTXL[XQDWXQڰXQinun, banacama ca aséUDELڰLFsTXL[XQ
EsWVLxXULELDW~DQxXFicë[XQELڰDLPDQ. VLQiQTXLQDFXDWLQUDEDQDQEsU~DQFDێ
Ënëishi cana mitsu cain, -RQiVڰLisaribiti nun nu caxa —TXL[XQڰXQiQFs[D.
FDQDڰs[ڰLWLڰDLQ.
8VRTXLQFDELDQLFD-HV~VDQXڰLFs -HV~VD[FDDVpUDEL&ULVWR
unicama ëbiani cuancëxa. ڰLFsTXLi[D3HGURTXLD
(Mr. 8.27-30; Lc. 9.18-21)
$QXQSiQFKDPLWLxXVDڰLFsIDULVHR 138VRWDQFs[DQX&HVirea de Filipo
unibunën bana cuatima quicë bana FDFssPDڰLFsPHDQXFXDQ[ULTXLDQTXLQ
(Mr. 8.14-21) FDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD-HVXVDQ
53DU~PSDSDڰXFsPDQDQFXDQTXLQEL xXFiquin cacëxa:
FD-HVXVDQڰXQiQPLFsXQLFDPDQDWXQ —¢8QLڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[Xi
SLWLxXEXiQTXLQPDPDQXDFs[D. 60DQXێ ڰDLVKFDUDQDڰs[XLڰDLTXLD[FDUD
biancëbë ca Jesusan cacëxa: unicama quin?
—)DULVHRXQLEXڰLPDLQXQVDGXFHR 14Cacëxun ca atun cacëxa:
17
18VDTXLQDtQڰXQiQPLFs XQLFDPDQ-HV~VxXFiquin cacëxa:
unicama catancëx ca mëcën —¿Mixmi aséUDEL&ULVWRڰDtQELFDUD
achúVKLڰLPDLQXQDFK~VKLQsWsڰLFsbë aín uisacatsi an Moisésnën cuënëo bana
ڰXQiQPLFsXQLUDtULsELDQL, Pedrocëñun ڰXQiQFsXQLFDPD[, (OtDVSDLQFDXWLڰLFs
-DFRERڰLPDLQXQDtQ[XFsQ-XDQ, quiax quin?
DFDPDLVKLEXDQL-HV~VPDWiQXFXDQFs[D. 11Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
2Anu cuantancëx ca a unicaman —(OtDVD[SDLQFDXWLڰLFsTXLFsEDQD
ismainunbi Jesús bëtsiacëxa. Bëtsii ca ax ca aséUDELڰLFsQ. Uxun ca unicama
barin pëFDFsVDڰLQXQDtQEsPinan 1XFsQ3DSD'LRVPLDVLQiQXQVLQiQPLWL
ichúacëxa. $tQFKXSDULELFDX[XLUDڰDLVK ڰLFsQ, usai quicë banax ca aséUDELڰLFsQ.
EDULXStXUXLDLVFsVDڰLDFs[D. 38VDڰLFs 12AséUDELڰDtQELFDQDPLWVXFDLQ, Elías
Camina ami catamëisama tanin. an anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubu
¿Mitsúxmi ami catamënun carana uiti anun mëníoti curíqui bicë unin anu
QsWsQPLWVXڰXQiQPLWLڰDLQ? ¿Uitishi FXDQTXLQ6LPyQ3HGURxXFiquin cacëxa:
QsWsQFDUDQDڰs[PLWVXFXStPDViQXLWXWL —¢0LWVXQڰLEXQFDUDFXUtqui, anun
ڰDLQ? ڰÊFDDWXiEs[XQ. anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubu
18Cacëxuan bëcëbëtan ca Jesusan a mëníoti, ڰLQDQLPLQ?
WXiQXڰLFsxXQVKLQڰDWLPDFKLTXtnun 25Cacëxun ca Pedronën cacëxa:
18
ڰLyQ[DSscaracëEsEDtVTXLQX[XQڰDLQ. 18VDLڰLFsbëtan ca anu cuanquin
19
1Usaquin a ñucama ñuiquin [DQXPDڰDtQEL[DQXLWVLEsڰLDڰLFssaribiti.
cabiani ca Jesús Galilea menuax 10Usaquian cacëx ۛ a fariseo unicamax
FXDQ[-XGHDPH-RUGDQFDFsEDFDڰXFs riquiancëbëWDQFDDtQڰXQiQPLFs
manan anu bëbacëxa. 2Bëbaquin ca unicaman Jesús cacëxa:
ڰDLVDPDLUDXQt[DWLPëcۛ ëbëtan Jesusan —8QLQFDDtQ[DQXsQWLPDڰLFs
XQLڰLQVtQFscama pëxcüacëxa. TXLD[PLPL[TXLFsڰDLQVDSLFDXQLQ
38VDڰDLQFDIDULVHRXQLEXQsQDQX [DQXELWLPDDViELڰLFsQ.
timëxۛ un Jesús uisai caraisa quia ami 11Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
ڰLPLDڰDLVKFDXQLDtQ[DQXEssQDQDQێ ramëTXLQ1XFsQ3DSD'LRVxXFixunun
51 0$7(219
20
1Ësaquinribi ca Jesusan aín VLQiQ[D. 6LQiQ[XQELFDEDUL[XStbucëbë
ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: ucëcaman bicësaribi biaxa. 11Usoquin
—1XFsQ3DSD'LRVDQXQLDLQDQڰLPLWL ELTXLQFDDPLPDQiQTXLQ12an atu ñu
D[FDsVDULELڰLFsQ: Achúshi unix ca aín mëëmicë uni caxa: Ënë unicaman ca
QDsDQXXYDVڰDSiFsxXڰLD[D. 8VDڰDLVK bënëQ ۛ TXLQVKLڰLWVDPDVKLxXPssD[D.
ca pëFDUDFsPDڰDtQVKL, an a naë mëníoti 1XQQXEDUL[DPiUXWDPDLQXQڰDQDQEDUL
uni bari cuanxa. 2Bariquin mëraxun ca atsíntamainunribi ñu mëëbaitiabi
XLWLFDUDQsWsFDPDELFXStRWLڰLFsTXL[XQ camina an chucúmashi ñu mëëcë
atubëtan mëníotancëxun aín naënuxuan XQLFDPDPLڰDFssaribi nu cupíon.
ñu mëënun xuaxa. 3Xutancëx bari 13Cacëxun ca an unicama ñu mëëmicë
FDD[ڰLFs—TXL[XQVLQiQFsXQLDFD —0L[PLڰDSXڰDLVKPLQQsWsXStQX
Nucën Papa Diosan aín sinan upí WVRWDQڰsQWXDFs[Estsíxa min mëqueu
ڰXQiQTXLQDXQt[DFKDڰLFsLVWLڰLFsQ. tsómainun bëtsix min mëmiu tsónun
ڰ,PDLQXQFDXQLQLVFë[ۛ DFKDڰLFsXQL, a FDPLQDڰLPLWLڰDLQ, PLEsDڰDSXڰLQXQ.
1XFsQ3DSD'LRVDQDtQQXLWXڰXQiQTXLQ 22Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
quiacëxa: rabëWDQXVDTXLDQڰDQ~DQ-HVXVDQ
—Davitan rëbúnqui, 1XFsQڰ,EX cacëVDELRTXLQڰDFs[D. 7Burro aín
Cristo, QXLEDTXLQFDQXڰDTXLQ. WLWDFsxXQDtQWXiEXiQWDQFsxun chupan
32Usaía quia cuati niracëquin ca FDWiWDFDTXLQEXUURFDPipucëbë ca anu
Jesusan a uni rabë ۛ unun quixun cacëxa. ڰLUXD[WVRWD[-HUXVDOpQXFXDQFs[D.
Cacëx aia ca Jesusan cacëxa: 8Usaía burron cuancëbëtan ca
—¢ڰÊQPLWVXXLVRWLFDLQDFXssnin? ڰDLVDPDLUDXQLQDQXQ-HV~VFXDQWLEDLQX
33Cacëxun ca cacëxa: anúan mapúFsFKXSDELڰDSimainun
—Isnúnmi nu bëpëxۛ cuti cananuna bëtsi bëtsi unin i pëchi chuíshcaxun
cuëënin. DQ~DQ-HV~VFXDQWLQXڰDSicëxa.
34Usaquian cacëxun nuibaquin ca 98VRELDQLFDVKDUiquiani unicama
ڰXUDPDڰL[XQFD2OLYRVFDFs cacëxa:
PDWiDQX[XQDtQڰXQiQPLFsXQLUDEë ۛ —Ënëx ca Jesús, an Nucën Papa Dios
xuquin 2Jesusan cacëxa: quicë bana unicama ñuixuncë, DڰLFsQ,
—Aúnu bësucë ëma, anu ca cuantan. D[FD*DOLOHDPHQXڰLFssPD, Nazaret,
Cuanx anu bëbaquin camina burro xanu DQXD[DXFsڰLFsQ.
55 0$7(221
22
ڰDSXFDPDQ-HV~VFDFs[D: 1Anuxun Nucën Papa Dios rabiti
—8VDڰDLQFDDXQLFDPDFsxXTXLQڰDWL xubunuxun ca Jesusan judíos
ڰLFsQ. 8VRTXLQڰDWDQFsxun ca bëtsi VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDڰLPDLQXQIDULVHR
unicama aín naë bërúanxunun quixun unicama bana itsi ñuicësa oquin ënë
FDWLڰLFsQ. Cacëx cuanxun ca a unicaman banaribi ñuiquin cacëxa: 2—Nucën Papa
QDsQXڰLFsELPLFDPD[DELPLDDtQELPL 'LRVQDQڰLWLD[FDsVDڰLFsQ. Achúshi
PsV~QDsڰLEXڰLQiQWLڰLFsQ. ڰDSXQFDDtQEsFKLFs[DQXڰLQinuxun an
42Cacëxun ca Jesusan cacëxa: ñu mëëPLFsXQLSLWLڰDPLTXLQDtQ
—¿Nucën Papa Diosan bana cuënëo aintsicamaxa pi unun quixun camiti
ësai quicë a caramina mitsun iscëma VLQiQ[D. 36LQiQ[XQFDSLWLڰLWVDLUD
ڰDLQ?: ڰDPLPDLQXDQFDPDELXQLQSLXQXQ
An maxax xubuacë unían biquinma FDWinun quixun aín uni raíri xuaxa.
UDFiQFsڰDtVKELFDDPD[D[EsUt Xucëx cuanxuan cacëxbi ca a cacë
DPLD[XEXFXVKLFsڰLFsQ, LWi XQLFDPDXLQXڰLFsXQt[ELXLVDPDWDQ[D.
upímia xubu cushicë usaribiti. 4Usaquin camicëxbia ucëbëtanma ca
22Cacëxun cuati ratuti ca —¿uisa uni cana mitsu ñucatin, ¿Nucën Papa
FDUDsQs[ڰLFs? —quixun sinani a ñui Diosan Moisés cuënëomia bana, ësaia
DPLPDQiQWLEDQDڰDtPDڰDLQ-HV~V quicë, DFDUDPLQDLVFsPDڰDLQ? A banax
ëbiani cuancëxa. ca ësai quia: 32´ڰÊ[FDQD$EUDKDP,
Isaac, -DFREDFDPDQUDELFs'LRVDڰDLQµ.
8QL[FDUDEDPDڰDLVKEDtVTXLWL A bana cuëQsRLVTXLQFDQDQXQDڰXQDQLQ,
ڰLFsTXLFsEDQD 1XFsQ3DSD'LRVD[FDEDPDڰDtsha
(Mr. 12.18-27; Lc. 20.27-40) EDtVTXLWLPDXQLFDPDQ'LRVPDڰLFsQ. Ax
23A nëtënۛ bi ca Jesúsnu saduceo ca camabi aín unicaman rabicë Dios a
unicamax cuancëxa. Saduceo unicaman ڰLFsQ. 33Usaquian Jesusan bëtsi unin
ca —EDPDڰDLVKFDXQLEDtVTXLWLPDڰLFs ڰDFssamaira oquin uni bana ñuixunia
—TXL[XQVLQiQFs[D. 8VDTXLQVLQiQFs FXDWLFDDQXڰLFsXQLFDPD[—ësa bana
ڰDLVKDQXFXDQ[XQFD-HV~VxXFiquin FDQDQXQDFXDPDڰDL—quixun sinani
cacëxa: 24—1XQFDQDQXQDڰXQDQLQ, ratúacëxa.
Moisés ca quiacëxa: “Uni achúshi
bëFKLFsxXPDڰDLVKEDPDFsbëtan ca aín Nucën Papa Diosan bana raíri
xucënan an casunancë xanu bixun ami EDQDVDPDLUDD[DTXLFsVDELRLڰLWL
bacë bëFKLWLڰLFsQ. 8VRTXLDQڰDFs[FDDtQ Jesusan ñuia
bëchicë ax aín xucënan bëFKLFsVDڰLWL (Mr. 12.28-34)
ڰLFsQµ. 258VDڰDLQFDQDQXQDPLxXFDWLQ. 34Atun —uni bamacëcamax ca
Nubë ca uni achúshi, mëcën achúshi EDtVTXLWLPDڰLFs—TXL[XQVLQiQFs
ڰLPDLQXQDFK~VKLڰDQicaxXڰLDFs[D. Usa ڰLFsbia —FDXVDPDڰLFs—quixun upí
ڰL[XQFDDWXQDSDQDQ[DQXELDFs[D. oquin ñuixuncëxun ca saduceo
%Li[ELFDEDFsEschiaxmabi bamacëxa. XQLEXQsQ-HV~VxXFiquin catëcëanma
26Baman aín xucënan casunancë xanu ڰLFsQ. —Upí oquin ca ñuixuanxa
ELi[ELFDDtQ[XFsnaxribi bacë bëFKLD[ێ —TXL[XQVLQiQTXLQFDIDULVHRXQLFDPDQ
mabi bamacëxa. Usaribiti ca a xanu Jesús nëbëtۛ sioracëxa. 35Nëbëtۛ sioraquin
ELi[ELDtQ[XFsQEstsíxribishi bamacëxa. ca an Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs
8VDڰDLQFDD[XFsQFDPi[ELD[DQX uni achúshinën —XLVDTXLQFDUDڰsFDWL
ELi[ELEDFsEsFKLFsxXPDڰLQXQ ڰLFs—TXL[XQVLQiQTXLQ-HV~VsVDTXLQ
bamacëxa. 27Acamaxa bamai cëñúan ca xXFicëxa: 36—¢8LQXڰLFs1XFsQ3DSD
a xanúxribi bamacëxa. 28Camaxunbi ca Diosan bana cuënëo quicësa oíira
a xanu biacëxa. ¢8VDڰDLQFDUDDQXQ FDUDQXQDڰLWLڰDLQ?
unicamax baísquiti nëtën acama uinu 37Quixuan cacëxun ca Jesusan
23
1Usaquin catancëxun ca Jesusan XQtDQXVDTXLQPLWVXFDWLFXssQWLPDڰDLQ.
DQXڰLFsXQLFDPD[DڰDLVDPDLUD Mitsux camina xucëR ۛ QDQWLڰDLQ. Mitsux
ڰDLQDFDPDFsxXQELDtQڰXQiQPLFs camina achúVKLڰLEXxXVKLڰDLQ, ax ca
61 0$7(223
EXFXQXQPLWVXxXڰD[XQLDD[FDPL XQLFDPDڰXQiQPLWLڰL[XQELFDPLQDD
raíribë sënëQ ۛ PDLUDڰDLVKXStڰLFsQ. EDQDXLVDLTXLFsFDUDTXL[XQڰXQDQLPDQ.
12Anbia rabíquin —ڰs[FDQDFKDڰDL Bëxuñu unin ca uni itsi anun cuanti bai
—TXL[XQVLQiQFsXQLDFD1XFsQ3DSD ڰXQiQPLPD. 8VDULELFDPLQDPLWVX[ڰDLQ.
Diosan aín uni raíribë sënëQ ۛ PDUDڰLPLWL Mitsux camina ësai quin: Anuxun Nucën
ڰLFsQ. 8VRQDQFDFKDڰLWLVLQDQLDD[ 3DSD'LRVUDELWL[XEXVLQiQTXLQFDQD
rabícëma uni a cuni Nucën Papa Diosan aséUDELڰsQPLFDFsVDELRTXLQڰDWLڰDL
FKDڰLPLWLڰLFsQ. TXLD[TXLTXLQELFDXQLQڰDLVDPDWDQTXLQ
13An Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs ڰDWLPDڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDXQLQ—curi
XQLFDPDڰLPDLQXQIDULVHRXQLFDPD, anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubunu
PLWVX[FDPLQDDQXQLFDPDSDUiQFsD ڰLFsDVLQiQTXLQFDQDDVpUDELڰsQPL
ڰDLQ. 8LVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQFD1XFsQ cacëVDELRTXLQڰDWLڰDL—quiax quiquin
3DSD'LRVDQPLWVXڰDWLڰLFsQ. Mitsun aséUDELڰDWLڰLFsQ. 17Usai qui camina
camina Nucën Papa Diosan bana VLQiQxXPDVDڰDLQ, FDPLQDxXڰXQiQFsPD
ڰXQiQFsڰL[XQELDEDQDTXLFssabi oquian XQLVDڰDLQ. Anuxun a rabiti xubunuxuan
ڰDQXQڰDTXLQTXLQPDXQLFDPDDEDQD unicaman a rabicëx ca Nucën Papa Dios
bëtsi oquin ñuixunin. Mitsun camina a cuëënia. $QXڰLFsFXULڰDFsxXFDPD
bana quicëVDELRTXLQڰDLPDQ. ڰ$TXLQPD cupíma, aín unicaman anuxun a rabiti
camina uni itsínribia a bana quicësabi xubunuxun rabicë cupíshi ca Nucën
RTXLQڰD[XQPDڰDQXQڰXQiQPLQ. Papa Dios cuëënia. 18Usaribiti camina
148VDLڰLDQDQFDPLQDFDVXQDPscë mitsux ësai quin: Anuxun Nucën Papa
xanun ñu bicuanquin cëñuin. Cëñuanan 'LRVUDELTXLQڰDUDFDFsxXLQD[DURWLD
FDPLQDPLWVX[LVDPLQDXStڰDLTXL[XDQ maxax bucúncë, DVLQiQTXLQFDQD
XQLQVLQinun quiax, ڰXUDQSDLQ1XFsQ aséUDELڰsQPLFDFsVDELRTXLQڰDWLڰDL
Papa Diosbë banain. 8VDڰLFsFD1XFsQ TXLD[TXLTXLQELFDXQLQڰDLVDPDWDQTXLQ
Papa Diosan, D[DXVDLڰLFsPDXQL ڰDWLPDڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDXQLQ
ڰDFsVDPDLUDRTXLQPLWVXڰXFKRTXLQ —anuxun Nucën Papa Dios rabiquin
castíFDQWLڰLFsQ. ñuina xaroti maxax bucúncë, DQXڰLFs
15An Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs xXLQDVLQiQTXLQFDQDDVpUDELڰsQPL
XQLFDPDڰLPDLQXQIDULVHRXQLFDPD, cacëVDELRTXLQڰDWLڰDL—quiax quiquin
PLWVX[FDPLQDDQXQLFDPDSDUiQFsD aséUDELڰDWLڰLFsQ. 19Usai qui camina
ڰDLQ. ڰ8UDFXDQTXLQXLFDUDPLQD VLQiQxXPDVDڰDLQ, FDPLQDxXڰXQiQFs
ڰXQiQPLWLڰDLTXL[XQEDULTXLQPsraxun PDVDڰDLQ. Anuxun ñuina xaroti maxax
FDPLQD1XFsQ3DSD'LRVPLVLQinun bucúncë anuxun ca unicaman ñuina
ڰXQiQPLTXLQPDPLWVXQVLQiQFssaribi rëxun xaroquin Nucën Papa Dios rabia.
RTXLQVLQiQXQڰXQiQPLQ. Usaquinmi Usaquian rabicëx ca Nucën Papa Dios
PLWVXQڰXQiQPLFs[FDDXQLFDPD[ cuëënia. $QXڰLFsxXLQDFXStPDDQXD[D
0$7(223 62
DtQXQLFDPD[DPLVLQiQFsFXStshi ca ax PLWVXQFDPLQDXVDELRTXLQڰDFsڰL[XQ
cuëënia. 20&DPLQDڰXQiQWLڰDLQ, anuxun unicama paranin. 3DUiQTXLQFDPLQD
xX[DURWLDEXF~QFsPD[D[DVLQiQTXLQ Nucën Papa Diosainsa mitsun nuitu upí
ca unin anua xaroti nancë ñu aribi LVQXQTXL[XQ[DQSDڰLPDLQXQxXWs
sinania. 21Usaribi oquin ca axa aín bana acama aín caxu chucain. Usaquin
ca aséUDELڰLFsTXL[XQXQLLWVLQڰXQinun, ڰDTXLQELFDPLQDPLWVXQQXLWXPsX
—anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubu upíma ñu sinanin. 8QLSDUiQTXLQ
VLQiQTXLQFDQDDVprabi mitsu cain FDPLQDDtQxXDPLWVXڰLQinun quixun
—quicë uni, DQD[XEXLVKLVLQiQTXLQPD VLQiQPLDQDQxXQVKtQTXLQPLWVXQ
DQXڰLFs1XFsQ3DSD'LRVULELVLQiQTXLQ cuëëncë ñu biti acama sinanin.
caia. 22Axa aín bana ca aséUDELڰLFs 0LWV~[PLXVDڰLFsFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
TXL[XQEsWVLXQLQڰXQinun —naí anu XLVDFDUDPLWVXRWLڰLFsXVRTXLQڰDWLڰLFsQ.
1XFsQ3DSD'LRVڰLFsDVLQiQTXLQFDQD 26Fariseo uni, bëxuñu unisa camina mix
asérabi mitsu cain —quicë uni ax ca anu ڰDLQ. Xanpa aín namë ۛ pain chucacëx ca
1XFsQ3DSD'LRVڰLFsDڰLPDLQXQ1XFsQ aín caxuribi chuaxXPDڰLWLڰLFsQ. Usaribi
Papa Diosribi sinani quia. RTXLQFDPLQDPLQQXLWXSDLQXStڰLQXQ
23An Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs mëQtRWLڰDLQ, PLQڰDFsxXFDPD[ULELXSt
XQLFDPDڰLPDLQXQIDULVHRXQLFDPD, ڰLQXQ.
PLWVX[FDPLQDDQXQLFDPDSDUiQFsD 27An Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs
an Nucën Papa Dios quicë bana uni oquin carana mitsu nuibaquin bëU~DQێ
xXL[XQFsXQLFDPDDQڰi, atun rëbúnqui TXLQڰDTXLQVDWDQ? ڰ$WDSDQsDQDtQ
ڰDLQ. 320LWVX[XVDڰL[XQFDPLQDPLWVXQ WXicama cuëntancëxun aín pëchin
UDUDQڰiVDULELRTXLQڰDTXLQVsQëR ۛ QWLڰDLQ. mapuxun bërúancësaribi oquin cana
33ڰ$WLPDڰL[XQXQLSDUiQFsڰDLVK mitsu bëU~DQTXLQڰDTXLQVDWDQ. ڰ$TXLQVD
FDPLQDPLWVX[UXQXDQXQLSLFsDVDڰDLQ, WDQFs[ELFDPLQDPLWVX[FXssQFsPDڰDLQ.
PLWVXQUDUDFDPDڰLiVDULELWLFDPLQDڰLQ. 388VDڰDLQFDQDڰDTXLQTXLQPDXVDELPL
24
xun bana ñuixuniami mitsun bëtsi bëtsi 1Anuxun Nucën Papa Dios
4,58VDTXLDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ ڰDQDQFDEsWVLEsDQXLEDQDQLڰDTXLDQDQWL
xXFicëxun ca Jesusan anun ax utëcënti DsQX[XQڰDLD. 138VDLxXڰLFsbëtanbia
nëtë ñuixunquin ësaquin cacëxa: ڰsPLVLQiQTXLQsQFsPDXQLFDPD[FD
—ڰ,WVDXQLQFD, ´ڰÊ[FDQD&ULVWRڰDLµ Nucën Papa Diosan nëWsQXڰsEsڰLWLڰLFsQ.
TXLD[TXLTXLQڰLWVDLUDXQLSDUinuxun 148LFDPD[FDUDڰsPLFDWDPstia acamax
EsWVLXQLQڰDWLPRQX[XQELQXQڰLQiQWL mitaxXڰLWLQUDEDQDQFDPLQD1XFsQ
ڰLFsQ. 118VDLڰLFsbëtan ca —ڰsQFDQD 3DSD'LRVxXFiWLڰDLQ. 218VDLڰLFD
Nucën Papa Dios quicë bana unicama unicama Nucën Papa Diosan me
ñuixuni —TXLTXLQELDQELVLQiQFs XQLRWDEDFsڰDtDQXtQVDUDQELڰLisamairai
EDQDLVKLXQLxXL[XQX[XQڰDLD. Usaquin tëmëUDWLڰLFsQ, amiribishi usai tëmëratë
xXL[XQTXLQFDڰLWVDLUDXQLSDUiQTXLQ cëntimoi. 22Anúan paë tani nëtëxۛ a
1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQ[PDڰLQXQ cëñúcëEsPDFDXVDELڰLFDPDELXQL[
TXL[XQڰLPLWLڰLFsQ. 128VDLڰLFsbëtan ca EDPDWLڰLFsQ. 8VDڰDtQELFD1XFsQ3DSD
XQLQڰDLVDPDLUDڰDWLPDxXڰDWLڰLFsQ, Diosan, DLQDQڰLQXQDQFDtVFsXQLFDPD
65 0$7(224
ڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[Xi, ڰs[
$QXQ-HV~VXWsFsQWLQsWsxXLTXLFsEDQD utëFsQWLQsWsQڰLWLڰLFsQ. 38Anúan aín
(Mr. 13.24-37; Lc. 21.25-33; 17.26-30,34-36) QXQWLQXڰLUXWLQsWsXWimainun aín
29Usoquin canan ca ësaquinribi aintsibëtan Noénën anun iëtۛ i nunti cha
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: ڰDPDLQXQFDXQLFDPDQSLDQDQ[sDQDQ
—Usaía tëmërai anun uni bënëtۛ i xanu bianan aín bëchicë bënumianan an
nëtëFDPDڰLFsEsFDEDULEsiQTXLQX[XQ ڰDFsVDELRTXLQFXssQTXLQxXڰDFs[D. Ca
ۛ ribi ca pëFDQX[XQPDڰDLD.
ڰDLD, ڰX[ën VLQiQPDڰLFsQ, Noenën ñuicësabi oi ca
0$7(22425 66
25
XQLQڰX[TXLQPDDQxXPscamacë uni 1$tQڰXQiQPLFsXQLFDPDEDQD
xanucaman caxa: Nun xënisa ñu sapi ca achúshi mil curíqui biaxa. 17Usaribi
PLWVXQODPSDUtQڰLPDLQXQQXQODPSDUt RTXLQFDDQڰLWVDWDQL, rabë ۛ mil curíqui
QXULELڰDUXWLVsQëQ ۛ WLPDڰLFsQ. Mitsúnbi bicë uni an bëtsi rabë ۛ mil curíquiribi
ca an xënisa ñu marucë uninu cuanxun biaxa. 188VDڰDtQELFDDQڰLWVDPDVKL,
bitan. 10Cacë[ۛ DVLQiQñuma xanucama achúshi mil curíquishi bicë uni an me
xënisa ñu bitsi cuancëbë ca an xanu biti naëtancëxun a curíqui maíanxa.
uni uaxa. Aía atsíncëEsFDVLQiQñu 198VDTXLDQڰDQFDڰLWVDڰX[sڰLFsbë an a
XQLULELFDڰLWVDWDQL, rabë ۛ mil curíqui achúshi mil curíqui bicë unin caxa:
ڰLQiQ[D. BëWVLULELFDڰLWVDPDVKLDFK~shi 0L[PLXQLPLQLVKFsVDڰLFsFDQDPL
mil curíTXLڰLQiQ[D. ڰ,QiQWDQFs[FD ڰXQDQ. 8QLLWVLQxXڰDSimitancëxun
amanu cuanxa. 16Cuancëbëtan ca an FDPLQDDELPLPLQiLQVKLڰLQXQPLQ
ڰLWVD, mëcën achúshi mil curíqui bicë uni unicama bimin. 258VDڰDLQFDQD
an a curíquinën ñu bitancëxun racuëq ۛ uiani cuanxun nëtëm ۛ iti rabanan
maruquin bitëcënquin usaribi mëcën me naëxun anu maínquin min curíqui
0$7(225 68
ڰLDQDQVLSXDFsڰDLQFDPLQDڰsLVLFXDQPD
ڰDLQ. 44Cacë[XQFDDWXQڰsFDWLڰLFsQ: Betanianuxuan xanuxun
¢8LVDQsWsQFDUDQXQDPL[PLڰDFsxXPD -HV~VPLURWXWXFD
ڰLDQDQVKLPDFsڰLDQDQDPDQXQLWVL (Mr. 14.3-9; Jn. 12.1-8)
FXDQFsDQXPLڰLWLڰDtPDڰDLQPL 6Betania ëmanu cuanx ca Jesús
ڰLFXDQWLڰLFsQ. cacëxa:
—¿Uisati caramina ënë xanu ami
nishquin ñuin? ÊVRTXLDQڰsڰDFssQs[FD
IV. BAMAXBIA JESUCRISTO BAISQUIA DViELLUDڰLFsQ. 11Camabi nëtën camina
BANA (26-28) ñuñuma uni isin. 8VDڰDtQELFDPLQD
mitsun xëQLEXTXLQڰsLVWLPDڰDLQ.
-XGtRVXQLFDPD[-HV~VPLڰsVën ۛ an 12Bamacë maíQX[XQXVRTXLQXQLQڰDWL
(Mr. 14.1-2; Lc. 22.1-2; Jn. 11.45-53) WDQTXLQFDsQs[DQXQڰsURQڰD[D.
13Asérabi cana mitsu cain, uinuxun cara
26
1ڰ8UDQEDQDxXL[XQWDQFsxun ca
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD FDPDELPHQX[XQڰsQXQLEXQsQڰsQEDQD,
ësaquin cacëxa: 2—&DPLQDڰXQDQLQ, DQ~DQXQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWL, a
rabë ۛ QsWsڰLFsbë ca Pascua anun carnero ñuixunia, anuxun ca ënë xanúan
ڰDWLQsWsڰLWLڰLFsQ. A nëtën ca unían sVRTXLQڰHڰDFssQsULELxXL[XQWLڰLFsQ,
ELQXQXQLLWVLQڰsڰLQiQWLڰLFsQ. FDPDELXQtDQڰXQinun.
ڰ,QiQFsxun ca i curúVRFsQXEDPDQXQڰs
-XGDVQsDQ-HV~VXQLڰLQDQ
PDWiVWLڰLFsQ. Usaquin ca Jesusan aín
(Mr. 14.10-11; Lc. 22.3-6)
ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D.
38VDڰDLQFDMXGtRVVDFHUGRWHQsQ 148VDڰDLQFD-HVXVDQڰXQiQPLFsXQL
ڰXFKDxXLUDڰDLVKXLVRTXLQFDUDڰDWLڰLFs
-HV~VEsWDQDtQڰXQiQPLFs XVRTXLDQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰDFsڰLWL
XQLFDPDQDVKLTXLQSLLD ڰLFsQ. 8VDLڰLWLPDFXStD[XQLWLPDFD
(Mr. 14.12-25; Lc. 22.7-23; Jn. 13.21-30; ڰLDFs[D.
I Co. 11.23-26) 254XLDFDDQDELQXQXQLڰLQiQWL-XGDV
17$QXQFKDPLWLxXFsxXQPDڰDFsSiQ DQ-HV~VxXFiquin cacëxa:
DQXQSLWLQsWsDڰDLQFDDtQڰXQiQPLFs —¢ڰÊ[FDUDQDDڰDLQ?
XQLFDPDQDQXFXDQ[XQ-HV~VxXFiquin Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
cacëxa: —&DXVDڰLFsQ, mixmi quicësa.
—¿Uinuxuinra nun Pascua nëtën a 26Usaquin cacë[XDQDtQڰXQiQPLFs
328VDLڰLWDQFs[PLPLWVX[FXDLQVDPD —¢8LVDFDWVLFDUDPLQDڰsPLVLQDQLPD
SDLQڰDLQFDQDڰs[SDLQEDtVTXLTXLDQL bënëWLVKLڰX[DQ? 410LWVX[ڰs[FXssQFssoi
*DOLOHDQXFXDXQWLڰDLQ. ڰLLVDWDQtELFDPLQDDVpUDELXVDLڰLPDQ.
33Usaía quia ca Pedronën cacëxa: 8VDڰDLQFDPLQDڰXFKDWLUDEDQDQڰX[WL
—Raírinëxa mi ëbiani axa mimi WsDL1XFsQ3DSD'LRVEsEDQDWLڰDLQ.
QLVKFsXQLFDPDPLUDFXsWLDEicëbëbi 42Usaquin cabiani cuantëcënxun ca
3DSDDtQiQJHOFDPDڰsڰDTXLQXQ[XQXQ -HV~VPLPDQiQFs[ELFDڰDWLPDEDQD
xXFiTXLQFDWLڰDLQ? ڰÊQxXFicëxun ca DQ~DQڰDFiQXQTXL[XQ-HV~VڰXFKRWLڰDtPD
DtQiQJHOFDPDXLWLVKLFDUDڰsڰDTXLQXQ ڰLDFs[D. 8VDtDPDQiQFsbë anu cuanquin
bëUtEL[XWLڰLFsQ. 54$QDtQiQJHOFDPDڰs ca cëmë uni rabëWDQڰDSXFDPDFDFs[D:
ڰLëmۛ inun xucëEsFDQDEDPDWLPDڰDLQ. 61—Ënë unix ca quiaxa: ڰÊQFDQDDQX[XQ
—0L[FDPLQD*DOLOHDQXڰLFsXQL[ DQX[XQ1XFsQ3DSD'LRVUDELWL[XEXQXێ
banacësari banain. 8VDڰDLVKFDPLQDPL[ xun pubiani cuanx ca Judas axbi
-HV~VEsQLFsXQLDڰDLQ. ۛ ui bamacëxa. 6-XGDVQsDQSXELDQێ
tëtsëq
0$7(227 74
—¢0LPLDPDQiQFDQLDFDUDPLQD FDUDQDXLQXڰLFsPLWVXFKLTXtQ[XQWLڰDL?
cuatiman? —TXL[XQxXFitëcënquin cacëxun
14Cacëxbi banaquinma ca Jesusan a —%DUUDEiVFDPLQDQXFKLTXtQ[XQWLڰDL
ñuia quicë bana achúshirabi —usama ca —quixun cacëxa. 22Cacëxun ca
—TXL[XQFiPDڰLFsQ. Ax banaiama Pilatonën cacëxa:
oquin —¢XLVDXQLFDUDsQs[ڰLF? —¢%DUUDEiVFKLTXtDQDQ&ULVWRFDFs
—quixun sinani ca Pilato ratúacëxa. sQsڰsQXLVRWLFDUDPLQDFXssnin?
75 0$7(227
quiacëxa: FDڰLWVDLUDxXxXXQL$ULPDWHDsPDQXڰLFs,
—A unin ca unun quixun Elías cuënia. José cacë, D[DPLVLQiQFsڰDLVK, anuaxa
488VDtDڰLFsEsDEicuatsini uquin ca Jesús bamacë anu cuancëxa. 58&XDQWDQێ
DQXڰLFsXQLDFK~shinën tsatimia xapu cëx anu cuanxun ca Pilato cacëxa:
rëmencë a bimi baca cachacëmi —Jesús ca bamaxa, FDQDEXiQWLVD
chabóxun Jesús cucúcaquian xëanun tanin.
ڰDPLDFs[D. 498VRTXLDQڰLQiQFsbëbi ca Cacë[XQFD3LODWRQsQDtQVXQWiUXێ
raírinëx quiacëxa: FDPDEXiQWDQXQڰLQinun quixun cacëxa.
—Mëëxunma ca ën, Elías cara a iëm ۛ i 59Usaquian cacë[XQڰLQiQFsxun biquin
28
1Anunñu mëëtima nëtë ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDLFXDQWDPDLQXQ
ñantabuonxa pëcaracëma ca an anu Jesús mëníocë me bërúancë
ڰDtQVKLFD0DUtD0DJGDOHQDڰLPDLQXQ VXQWirucama raírinën Jerusalénu
María itsi anu Jesús mëníocë isi FXDQ[XQMXGtRVVDFHUGRWHQsQFXVKLFDێ
cuantëcëancëxa. 2Cuanxa bëbacëbëbi ca PDQXFXDQ[XQDW~DQLVFsiQJHO
mecama cushíinra shaíquiacëxa. ڰLPDLQXQ-HV~VڰDtPDڰLFs, acama
ShaíquicëbëWDQFDiQJHOQsQ1XFsQڰ,EX ñuiquin cacëxa. 12Usoquian cacëx ca
Diosan xucëx uquin, anúan anu Jesús ڰDSXFDPD[XQLFDQLDFscëcamabë
ڰLFsTXLQL[spucë maxax cha taranacëxa. bananux timëaۛ cëxa. Timëaۛ x acamaxbi
0$7(228 78
58VDڰDLQFD-XGHDPHQXڰLFsXQLFDPD
ڰLPDLQXQ-HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPD[ULEL
I. GALILEA MENUXUAN JESUSAN Juanën bana ñuixunia cuati cuancëxa.
BANA ÑUIXUAN (1-10) &XDQ[XDQDWXQڰXFKDFDPDFKLTXLQDWLD
FD-XDQsQ-RUGiQFDFsEDQDDQX[XQ
Juan, DQXQLQDVKLPLFs, an anu uni nashimiacëxa.
ڰLFsPDPHQX[XQEDQDxXL[XDQ 6-XDQs[FDFDPHOORUDQLڰDFsFKXSD
(Mt. 3.1-12; Lc. 3.1-9, 15-17; Jn. 1.19-28) SDxXDQDQxXLQD[DFiELDڰDFsDQXQ
79
0$5&261 80
-HVXVDQ=HEHGHRQsQEschicë Jacobo
fXQVKLQڰDWLPDQsQڰDSXQ-HV~VxX ڰLPDLQXQDtQ[XFsQ-XDQ, nuntinuxuan
ڰDLVDPDڰDPLWLVDWDQ rica mëníoia mëracëxa. 20Mëraquian
(Mt. 4.1-11; Lc. 4.1-13) cuënquin Jesusan abëa cuanun
128VDtDڰLFsFD1XFsQ3DSD'LRVDQ cacëxëshi ca nuntinubi aín papa
%sUXfXQVKLQ8SLWDQELDQXXQLڰLFsPD =HEHGHRFsxXQDtQSDSDQxXPssmicë
PHQXFXDQWL-HV~VVLQiQPLDFs[D. uni ëbiani Jesúsbë cuancëxa.
136LQiQPLFs[FXDQ[FDFXDUHQWDQsWsQ
DQXDSLDQDQFsxXLQDڰLFsPHQXڰLDFs[D. 8QLDFK~VKLxXQVKLQ
$QXDFXDUHQWDQsWsڰLFsFDxXQVKLQ ڰDWLPDxX-HVXVDQSs[FD
ڰDWLPDQsQڰDSX6DWDQDVQsQxXڰDLVDPD (Lc. 4.31-37)
ڰDPLFDWVLTXL[XQFDUDLVKLDFs[D. Usoiabi 21Cuanx ca abëa nicë unicamabë Jesús
XQLFDPDLQVKLPDDڰXUDPDڰLFs*DOLOHD —ڰ8UDPDڰLFssPDFDPDQX[XQULELXQL
PHQXDڰLFssPDFDPDQX[XQULEL bana ñuixuni cuanun ca cuan. Usoquin
camaxunbi chaniocëxa. ڰDQX[FDQD&DSHUQD~PQXD[XSXQLQ.
39Usaquin cabiani cuanxun ca
3HGURQsQQDFKLD-HVXVDQSs[FD *DOLOHDQXڰLFssPDFDPDQXڰLFsDQXD
(Mt. 8.14-15; Lc. 4.38-39) judíos unicama timëtۛ i xubucamanuxun
29Anua judíos unicama timëtۛ i bana ñuixuancëxa, ñuixuanan ca
xubunuax cuanx ca Jesúsbë Santiago xXQVKLQڰDWLPDFDPDXQLQXDFKLTXtDQێ
ڰLPDLQXQ-XDQDUDEstaxribi Simón cëxa.
ڰLPDLQXQ$QGUpVQsQ[XEXQXEsEDLDQX
atsíancëxa. 30Atsinia ca Simonan nachia -HVXVDQDQDtQQDPLFKsTXLPLFs
ڰLWVLVDQڰLڰLQVtDQ[UDFDWDQDQXڰLFs ڰLQVtQxXXQLSs[FD
unicaman Jesús —Simonan nachi ca (Mt. 8.1-4; Lc. 5.12-16)
ڰLQVtDQ[D—quixun cacëxa. 31Cacëx anua 408VDڰDLQFDDQQDPLFKsquimicë
xXLTXLQXQLFD[XQPDFDڰDWDQ—cacëx
Galilea menuxun Jesusan bana ñuixuan cuanquinbia aín nami pëxcúcë ñuiquin
(Lc. 4.42-44) chaniocëbë ca Jesús, anu uni riquianti
358VRTXLQڰRRQ[FDSscaracëma rabanan, XLQXڰLFssPDQXELFXiQPD
ڰDtQVKLQLUXTXLDQLDQXDXQLڰLFsmanu ڰLFsQ. &XDQtPDDQXXQLڰLFsPDPHQX
cuanx Jesús Nucën Papa Diosbë FXQLڰLFsbëbi ca camabi menuax cuanx
banacëxa. 36Axa cuancë caxu ca Simón uinu cara cuania anubi timëcۛ ancëxa.
0$5&262 82
'LRVQXD[Xi, ڰsQFDQDXQLQڰXFKDULEL
8VDELڰDLVKQLFsPDXQL-HVXVDQSs[FD tërëQ ۛ WLڰDLTXL[XQ.
(Mt. 9.1-8; Lc. 5.17-26) &DTXLQFDUDFibucë uni cacëxa:
2
1$QXXQLڰLFsPDPHQXڰLWDQFs[FD 11—ڰÊQFDQDPLFDLQ, niruquiani ca min
D[DڰLQVtQFsXQLsQsPLVLQDQLPD—quixun DQX[XQDLQDQڰLQXQXQLFDtVTXLQ,
VLQiQTXLQDtQPsFsQxXFsXQLFDFs[D: achúshi achúVKLFXsQFs[FDDEsڰLQX[
—Ca mëshpat. Jesúsnu cuancancëxa. 14Usaquin ca
Cacëx mëshpatishi ca mëpëxcüacëxa. Jesusan mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ uni
6Usocëbë chiquíquiani cuanx ca fariseo caísacëxa, DEsڰLWLڰLPDLQXQXQLD1XFsQ
XQLFDPDD[D+HURGHVPLVLQiQFs Papa Diosan bana ñuixuntanun xuti.
unicamabëtan Jesús ñui, XLVR[XQڰDWL 15Caístancëxun ca atu anun uni ñucë
4
1Amiribishi ca Jesusan parúmpapa [XQDQڰXQiQPLFsxXڰXQDQLQ. 8VDڰDtQEL
cuëbí[XQXQLFDPDڰXQiQPLDFs[D. FDQDXQLUDtULڰsPLVLQiQWLVDPDWDQFs
ڰ8QiQPLFsEsDڰDLVDPDLUDXQLD cupí bana itsi ñuicësoquin bana
nëbëtۛ siorati timëcۛ ëbë ca Jesús ñuixunin. 12ڰÊQڰDLDLVTXLQELFDDWXQڰsQ
parúmpapa cuëbía bëspúcë manë nuntinu FXVKL1XFsQ3DSD'LRVDQڰsڰLQiQFsD
ڰLUXD[WVybuacëxa. Anua tsómainun ca sinanima. $WXQSDELWDQڰsQxXL[XQFsxun
unicama masinu parúmpapa cuëbí cuaquinbi ca uisai quicë cara quixun
bucüacëxa. 2%XFXEXFsFD-HVXVDQڰLWVD ڰXQDQLPD. 8VDLڰLFDDFDPD[DWXQڰXFKD
EDQDڰXQiQPLDFs[D. ڰ8QiQPLTXLQFDEDQD tërënۛ un Nucën Papa Diosmi sinanatima.
itsi ñuicësoquin ñuiquin ësaquin cacëxa: 8VDtDDWX[ڰLQXQFDQDEDQDLWVLxXLFsVRێ
3—Ca cuat, ڰsQPLWVXxXL[XQPDLQXQ. An quin bana ñuixunin.
xXEsUXڰDSiFsXQLFDDtQQDsQXڰDSiquin
8LVDLTXLFsFDUDDQxXڰDSiFsXQLxXL
ñu bëru sacai cuanxa. 4Sacacëx ca
TXLFsEDQDڰLFsTXL[XDQ-HVXVDQxXLD
raírinëx anúan uni nicë me irunu
(Mt. 13.18-23; Lc. 8.11-15)
nipacëaxa. Nipacëcë isbëtsini uxun ca
ñuina pëchixXQsQڰHD[D. 5Raírinëx ca 13Usaquin catancëxun ca Jesusan
aín pabitan ënë bana cuacë unin ca aín canicëVDPDLUDڰLD. 8VDڰDtsha cani
QXLWXQsQELVLQiQTXLQFXDWLڰLFsQ. pëñanacëtiira chacëEsFDPDQDQQXiQFs
24Usaquin catancëxun ca ësaquinribi ñuina aín pëían tupëo ۛ ncënu na otancëx
Jesusan cacëxa: anu bucuia. Usaribiti ca Nucën Papa
—Mitsun cuacë banacama upí oquin 'LRVDQXQLFDPDڰLWVDPDVKLSDLQڰLD[EL
cuaquin camina a bana quicësabi oquin ڰLWVDLUDڰLWinun uatia.
0$5&2645 88
sinaniman? —¢8LVDFDUDPLQDQsڰLF?
39Cacëx bësuquinshi ca Jesusan Quia ca cacëxa:
suñúan —ca nëtët —FDQDQSDU~PSDSDێ —1X[QXڰLWVDڰDLQFDڰsQDQs[ڰÊ[FXLUD
ribi —ca bucubut —quixun cacëxa. ڰLFsQ.
Cacëxëshia suñúan nëtëiۛ shimainun ca 10&D[XQFDDPHQXD[X[XQPDڰDQXQ
baca bëchúnribi nëtëaۛ cëxa. 40Usoxun ca quixun bënëq ۛ uin cacëxa. 11Catancëxun
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: FDڰDLVDPDLUDFXFKLPDWiPDQDQ
—¿Uisacatsi caramina racuëtin? pushían pi bucucë isquin cacëxa:
¿Nucën Papa Diosan ca asérabi nu 12—Cuchinu ca anu atsínun nu xut.
—ڰÊQFDQDPLSs[FXWLڰDLTXL[XQ
asérabi sinani camina pëxcúan. Usai -HV~V1D]DUHWQXڰLi
FDPLQDڰLWscëniman. &KXiPDVKLڰDLVKFD (Mt. 13.53-58; Lc. 4.16-30)
6
cuantan. 1Anuax cuanx ca Jesús anuaxa
35Usaquian Jesusan cacëbëtanbi ca canicë me anu cuancëxa. Cuancëbë
aín xubunuax uquin unin anua judíos FDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDDEsFXDQFs[D.
unicama timëWۛ L[XEXQXڰLFsڰDSX, Jairo, 2Cuanx bëbaxun ca anun ñu mëëtima
&KDQLRLDFXDWLFD*DOLOHDQXڰLFsڰDSX,
%DQDxXL[XQXDQDtQڰXQiQPLFs Herodes, quiacëxa:
unicama Jesusan xua —Ax ca Juan, an uni nashimicë, a
(Mt. 10.5-15; Lc. 9. 1-6) ڰLFsQ. Bamaxbi ca baísquiaxa. 8VDڰL[XQ
7-HVXVDQFDDtQڰXQiQPLFsXQLPsFsQ FDXQLLWVtDQڰDFsPDxXڰDLD.
rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ a timëxun aín cushi 15Usai quicëbëa raírinëx —ax ca Elías
ڰDSXڰLFsPHsQsELFDQDڰsPLxXFicëxun DQXXQLڰLFsPDPHQXFXDQFs[D.
DPRڰLFsPLڰLQiQWLڰDLQ. 33Cuania isquin —D[FD-HV~VڰLFs
24Cacëx cuanquin ca aín tita cacëxa: —TXL[XQڰXQiQELDQLDWX[SDLQPHQ
—¢ڰÊDڰLQiQXQFDUDQDDxXxXxXFiWL DEiquiani bëtsi bëtsi ëmanuax cuanx ca
ڰDLQ? anua cuantinuxun Jesús caini uni
Quia ca aín titan cacëxa: timëcamëڰsRFs[D. 34Manë nuntinuax
—Juan, an uni nashimicë, DtQPD[Fi ڰLE~quian Jesusan iscëx ca anua timëcۛ ë
FDxXFiW. unicamax an atu Nucën Papa Diosmi
25Cacëx bënëtishi uquin ca cacëxa: VLQiQXQڰDTXLQWLڰDtPDڰDLQ, ڰDUDFDFs
—Bëríbi camina Juan, DQXQLQDVKLPLێ ñuinanëxa an bëU~DQWLDtQڰLEXڰDtPD
cë, a tëEtVFDPL[XQDtQPD[FiPDQs ڰDLQVLQiQFDVPDLEsQëFۛ sVDULELڰLDFs[D.
[DPSDPLڰsڰLQiQWLڰDLQ. 8VDLڰLDLVTXLQFD-HVXVDQXQLFDPD
26ÊVDTXLDQFDFs[PDViQXLWXLUDTXLQ nuibacëxa. 1XLEDTXLQFDFDڰLWVDxX
FD+HURGHVQsQڰDLVDPDWDQFs[D. ڰ$LVDPD ñuiquin atu bana ñuixuancëxa.
tanquinbi ca —sinanatëcëntimoquin 358VDTXLQڰDFsbëa bari xupíbucëbëtan
ڰ,QiQFs[XQEXiQ[XQFD[DQX[XQWDFXQ —0LWVXQFDSLWLڰLQDQ.
DtQWLWDڰLQiQFs[D. Cacëxun ca atun cacëxa:
29Usocë cuabiani cuanxun ca aín —¿Nun caranuna doscientos curíTXLێ
ڰXQiQPLFsXQLFDPDQ-XDQELELDQTXLQ QsQDWXڰLQiQWLSiQPDUXWLڰDLQ?
EXiQ[XQPDtDQFs[D. 38Usaquian cacëxun ca Jesusan
cacëxa:
Jesusan cinco mil uni pán pimia —¢8LWLSiQxXFDUDPLQDPLWVX[ڰDLQ?
(Mt. 14.13-21; Lc. 9.10-17; Jn. 6.1-14) Tain ca istan.
308VDڰDLQFDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ, Cacëxun istancëxun ca cacëxa:
an xucëx cuanx anu utëcënxun, atúan —Mëcën achúVKLSiQڰLPDLQXQFD
ڰDFsxXFDPDxXL[XDQDQDXQLڰXQiQPLFs tsatsa rabë ۛ DQXڰLFsQ.
banacamaribi Jesús ñuixuancëxa. 39Cacëxun ca Jesusan basinua
31fXL[XQFs[XQFD-HVXVDQڰDLVDPDLUD bucubunun quixun unicama cacëxa.
uni ampan ucë axa cuanmainun 40Cacëx ca unicama cien uni cien uníxa
bësuquin isquin Nucën Papa Dios ca suñúan nëtëaۛ cëxa. Nëtëcۛ ëbë ca aín
—DViELFD—catancë[XQSiQWXFDSD[XQ ڰXQiQPLFsXQLFDPDUDWXWL—¢XLVDڰDLQ
DtQڰXQiQPLFsXQLFDPDڰLQiQFs[D, axa FDUDsVDڰLD—TXL[XQVLQDQLVLQiQFDVPDێ
EXFXEXFsXQLFDPDڰLQinun quixun. cëxa. 52-HVXVDQDtQVLQDQsQVKLSiQ
Usaribi oquin ca tsatsa rabë ۛ aribi ڰLWVDPLDLVTXLQELXLVDLUDFDUDDtQFXVKL
WXFDSD[XQڰLQiQFs[D. 42ڰ,QiQFsxun ڰLFsTXL[XQVLQDQLPDFDVXx~DQ
EL[XQFDXQLFDPDFDPD[XQELSXFKiquin nëtëFۛ sEsVLQiQFDVPDFs[D.
piacëxa. 433XFKiquin piia sënëaۛ n ca
XVDLڰLLVDڰDtmabia tëxëFsSiQFsxXQ Genesaret menuxuan Jesusan
WVDWVDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQPsFsQ ڰLQVtQFsXQLFDPDSs[FD
rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ FDTXtEXicaquin (Mt. 14.34-36)
biacëxa. 44$QSXFKiquin picë unicamax 533DU~PSDSDڰXFsPDQDQFXDQL
7
pëcaracëEs-HV~VSDU~PSDSDFDPiQDێ 1An Moisésnën cuënëo bana
nën niquiani atunu cuancëxa. Cuanquin ڰXQiQFsXQLFDPD[-HUXVDOpnuaxa
ca Jesusan atun nunti inuquinbi ucë, abë ca fariseo unicamax Jesúsnu ai
iëtۛ ancëxa. 493DU~PSDSDFDPinanën timëaۛ cëxa. 2Timëxۛ un ca Jesusan
niquiani Jesús cuania isi ca —ñunshin ڰXQiQPLFsXQLFDPDUDtrinën aín rara
sapi ca —TXL[XQVLQDQLVKDUirui, aín TXLiVDELRLڰLTXLQPD, mëchucaxunmashi
bëPinan pëqui ratúcancëxa. 50&DPDێ piia isacëxa. 3,VTXLQFDVLQiQFs[D: Nun
xunbi a isia racuëiۛ ra racuëtiabi ca FDQDQXQDQXFsQFKDLWLRFsTXLiEDQDD
Jesusan atu cacëxa: WDQLXVDELڰLFsڰL[XQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
0$5&267 94
8
29Cacëxun ca Jesusan cacëxa: 18VDڰDLQFDڰLWVDXQt[DWLPscamë
D[DڰsPLVLQiQFsPDXQLQڰXViQWLVLQDQL LVFs[ELFDXtELڰDtPDڰLPDLQXQ-HV~sëshi
ڰsQDQڰLWLPLUDEtDQDQڰsQEDQDTXLFssai DQXڰLDFs[D.
ڰLWLPLUDELQLD, DXQt[DڰsQDQڰLWLPLFDQD 98VDTXLDQLPDWinuax cuanquin ca
9
1Jesusan ca ësaquinribi cacëxa: ڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[Xi, ڰs[
—Asérabi cana mitsu cain, axa ënu bamatancëx baísquicëbëtan cuni camina
ڰsEsڰLFsXQLUDtrinën ca bamacëma pain sQsxXFDPDXQLFDPDxXL[XQWLڰDLQ.
ڰL[XQ, ڰsPLFDWDPsWLDDLQDQڰLPLFsxun, 10Usaquian Jesusan cacësabi oquin a
Nucën Papa Dios ca asérabi atun cushi ñucama ui unibi ñuixunímabi ca atúxbi
ڰLFsTXL[XQLVWLڰLFsQ. Nucën Papa Diosan cuni canani quiacëxa:
FXVKtQELFDXVDLڰLWLڰLFsQ. —¿Uisai quicë cara, bamatancëx cana
ڰs[EDtVTXLWLڰDL, TXLFsD[ڰLF? 11Ësai
$[ELD-HV~VEsWVLD canantancë[XQFD-HV~VxXFiquin cacëxa:
(Mt. 17.1-13; Lc. 9.28-36) —¿Mixmi aséUDEL&ULVWRڰDtQELFDUD
28VDTXLQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD uisacatsi an Moisésnën cuënëo bana
catancëx ca mëcën achúVKLڰLPDLQXQ ڰXQiQFsXQLFDPD[, (OtDVSDLQFDXWLڰLFs
achúVKLQsWsڰLFsEsDtQڰXQiQPLFsXQL quin?
99 0$5&269
¢8VDڰDtQELFDUDD[D1XFsQ3DSD xXQVKLQڰDWLPDQsQDWXiDtQQDPL
'LRVQXD[XQLڰLQX[XiDxXLFsEDQDXLVDL nimëm ۛ iquin bërërumiquin menu
quin? Ca quia, ax ca unin bëtsi bëtsi ocëx nipacëmiacëxa. Usocëx ca aín cuñun
tëmëUDWLڰLFsQ. 13(OtDVD[SDLQFDXWLڰLFs bacux bëi menu taramëcëacëxa. 21Usaía
quicë banax aséUDELڰDtQELFDQDPLWVX ڰLDLVTXLQFD-HVXVDQDWXDFsQSDSD
cain, Elías pain ca uaxa. Ucëbi ca judíos xXFicëxa:
unicaman atúxa cuëëncësa oquinshi a —¢8LWLEDULQFDUDsQsWXisVDLڰLQ?
ڰDWLPR[D, a ñui Nucën Papa Diosan bana Cacëxun ca cacëxa:
cuënëo quicëVDELRTXLQFDڰDFDQ[D. —;XUDWVXڰDtVKELFDXVDLڰLDFs[D.
228VDڰLFsFDxXQVKLQڰDWLPDQsQ
fXQVKLQڰDWLPDxXWXi-HVXVDQSsFD EDPDPLFDWVLTXL[XQڰLWVDRTXLQWVLQX
(Mt. 17.14-21; Lc. 9.37-43) ڰLUXPLDQDQEDFDQXULELQLSDFsmia. Usa
14Aín uni rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shibë ڰDLQFDPLQDPLQڰDLVDڰLFsQXD
PDWiQXD[DQXDDtQڰXQiQPLFsXQLUDtUL Ss[FX[XQWLڰDLQ.
ڰLFsDQXFXDQTXLQELFD-HVXVDQLVDFs[D 23Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
DWVtQFsFDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ 368VDLTXLTXLQFD-HVXVDQWXiDFK~shi
tita, aín papa, aín bëchicë, aín naë rabë,ۛ -DFRERڰLPDLQXQ-XDQ, an anu
ëanxa, 30a unix ca bëUiPDڰLFssamairai cuanxun Jesús cacëxa:
ënë nëtënu aín xubu, aín xucën, aín —Nux cuëëncësa oquinmi nun
chirabacë, aín tita, aín bëchicë, aín naë xXFicë[XQPLQQXڰD[~QWLFDQDQXQD
a ñucamaxXڰLWLڰLFsQ, bëtsi unían ami cuëënin.
QLVKTXLQڰDWLPRPDLQXQ. 8VDLڰLDQDQFD 36Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
ڰLFsQ. —6LQiQTXLQPDLVKLFDPLQDXVDTXLQڰs
cain. ¢ڰÊڰDFssaribi oquian unin mitsu
Jesusan —ڰs[FDQDXQLQڰDFs[EDPDWLڰDL bëtsi bëtsi ocëxun caramina tanshiti
—quixun catëcëan bana ڰDLQ? ¢ڰÊ[ڰLFssaribiti tëmëraquinbi caina
(Mt. 20.17-19; Lc. 18.31-34) WDQVKLWLڰDLQ?
32Anuax cuanx bain Jerusalénu cuani 39Quia ca cacëxa:
PLWVXQFXVKLڰLLVDWDQLDDQFDPLWV~[PL cacëxa:
FKXimarua upitax bucunun mitsu ñu —&DPLQDFXDQWLڰDLQ. ڰÊQPL
ڰD[~QWLڰLFsQ, ڰsQPLWVXڰDFssaribi oquin. bëpë[ۛ FXWLVLQDQLڰsPLFDWDPsWLFDPLQD
45Uni itsían ñu mëë[XQXQFDQDڰs[XQL bëpëxۛ cüan.
ڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[XiPDڰDLQ. Usaquian cacëxëshi bëpëxۛ cuquin ca
ڰÊ[FDQDXQLFDPD[DXStڰLDQDQXSLWD[ isacëxa. Bëpëxۛ cucëxun isi cuëënquiani
EXFXWLRTXLQڰDTXLQLXDFsQ. ڰÊ[ ca Jesúsbë cuancëxa.
ڰXFKDxXPDڰDLVKEDPDWVLDQ[PDELFDQD
camabi uníxa Nucën Papa Diosbë upí
ڰLQXQDWXQڰXFKDڰsQDQVDڰDLQEDPDL II. JERUSALENUXUAN JESUSAN BANA
uacën. f8,;8$1$1f8ڰ$(11-13)
-HVXVDQEs[XxXXQL%DUWLPHREsSs[FD -HUXVDOpQXFXDQLDXQLFDPDQ-HV~VUDELD
(Mt. 20.29-34; Lc. 18.35-43) (Mt. 21.1-11; Lc. 19.28-40; Jn. 12.12-19)
46Usaquiani Jericó ëmanu bëbatancëx
11
1Jerusalénu cuani Betfagé
FDDQXD[DtQڰXQiQPLFsXQLFDPD ڰLPDLQXQ%HWDQLDsPDUDEë ۛ a
ڰLPDLQXQڰDLVDPDLUDXQL-HV~VEs ڰXUDPDڰL[XQFD2OLYRVFDFsPDWi
cuantëcëancëxa. Cuania ca bëxuñu uni, DQX[XQDtQڰXQiQPLFsXQLUDEë ۛ xuquin
Bartimeo cacë, Timeonën bëchicë, an Jesusan cacëxa: 2—Aminu bësucë ëma
uni curíTXLxXFicë, an bai amo tsóxunbi anu ca cuantan. Cuanx anu bëbaxun
47—1D]DUHWQXڰLFs-HV~VFDDLD—TXLi[D
camina burro, anua uni tsócëma pain, a
quicania cuati cuëníshquin cacëxa: anua tëcërëcacë mëUDWLڰDLQ. Mëraquin
—Davitan rëbúnqui, 1XFsQڰ,EX camina tububëWVLQTXLQEsWLڰDLQ.
Cristo, QXLEDTXLQFDڰsڰDTXLQ. 3Mitsúnmi tubuia isquian bëtsi unin:
488VDtDTXLDRTXLQFDDQXڰLFs
¿Uisoti caramina tubuin? —cacëxun
unicaman banaxma isa nëtën ۛ un quixun FDPLQDFDWLڰDLQ: 1XFsQڰ,EXQFDsQsD
cacëxa. Cacëxbi ca nëtëtima ax EXiQ[XQXQTXL[XQQXFD[D. Bëríbi ca
ڰLFssamaira oi ñunshínrui munuma bëmitëFsQWLڰLFsQ.
cuëníshtëcëni quiacëxa: 4Usaquin caxuan xucëx cuanxun ca
Bëbaxun ca anuxun Nucën Papa Dios bana cuati rabanan racuëti ca judíos
rabiti xubunu atsínxun, camabi ñu VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDEsDQ0RLVpVێ
istancëx bari cuabúcëbë Betania ëmanu nën cuëQsREDQDڰXQiQFsXQLFDPD[
ڰLFXDQFs[D. Cuancëbë ca abë aín ۛ ancëxa.
-HV~VڰDFDWVLTXLD[ڰsVën
ڰXQiQPLFsXQLFDPD[ULELFXDQFs[D. 198VDڰDLQFDxDQWDEXFsbë Jesúsbë aín
ڰXQiQPLFsXQLFDPD-HUXVDOpnuax
-HVXVDQKLJXHUDFDFsLELPLxXPDڰLQXQFD cuancëxa.
(Mt. 21.18-19)
12%HWDQLDQXڰLQsWL-HUXVDOpQX +LJXHUDFKXVKL[DQDQ
cuantëcëni ca Jesús panancëxa. (Mt. 21.20-22)
133DQDQTXLDQLFXDQLFDڰXUD[XQKLJXHUD 20ڰ8[QsWLSscaracëbë Jerusalénu
nicë isbiani, bimiñu cara quixun isi cuantëcënquin ca higuera an
cuancëxa. Cuanquin isquinbi ca isóncëVDPDڰLFsDtQWDS~QPLD[ELD
WXixXPDxDQFiLVKLڰDtsha aín pëchishi chushicë isacëxa. 21Usa isquin ca
ocëxa, higueranën, WXDWLVDPDSDQڰDLQ. Pedronën a higuera caia conxun Jesús
148VDڰLFsLVTXLQFD-HVXVDQFDFs[D: cacëxa:
—Min camina tuatëcëniman. —Ca is. Minmi ñu concë higuera ca
AchúVKLUDXQtQELFDPLQWXi [DQiQ[D.
cutëcënima. 22Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
4XL[XDQFDLDFDDtQڰXQiQPLFs —$[FXVKLLUDڰL[XQFD1XFsQ3DSD
unicaman cuacëxa. Diosan ax quicëVDELRTXLQڰDLDTXL[XQ
sinani ca ami catamët. 23Asérabi cana
Anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubunua mitsu cain, unían —VDSLFDڰDWLPDڰLFs
-HVXVDQDQxXPDUXFsXQLFDPDFKLTXtDQ —TXL[XQVLQiQTXLQPD—asérabi ca
(Mt. 21.12-17; Lc. 19.45-48; Jn. 2.13-22) 1XFsQ3DSD'LRVDQڰDWLڰLFs—quixun
15Usaquiani
cuanx Jerusalénu bëbax VLQiQTXLQ, sQsPDWi—ënuax ca
anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubunu parúmpapanu racati cuantan —quixun
0$5&261112 106
12
DQXڰLFsLVTXLQFDMXGtRVVDFHUGRWHQsQ 1Bana itsi ñuicësoquin ca
Fs[FDQXQQXLVFs[XStLUDڰLFsQ. cacëxa:
¿Usoquian cuënëo bana a caramina —¿Uin bëmaxDQWDQTXLQڰDFsFDUDsQs[
PLWVXQLVFsPDڰDLQ? ڰLF? ¿Uin anë cara cuëQsRFssQs[ڰLF?
12An naë bërúancë unicama ñuicëbë Cacëxun ca atun cacëxa:
FDMXGtRVڰDSXFDPDDWXELxXLLVDTXLD —$[FD5RPDQXڰLFsڰDSX, Césarnën
TXL[XQڰXQDQL-HV~VPLQLVKDFs[D. bëPiQDQWDQTXLQڰDFsڰLPDLQXQ
1LVKTXLQڰDWLPRQX[XQELLVDWDQTXLQEL CéVDUQsQDQsڰLFsQ.
—ڰLWVDXQLQFDDtQEDQDFXDWLD, XVDڰDLQ 17Usaquin cacëxun ca Jesusan cacëxa:
FDDXQLFDPD[QXPLQLVKWLڰLFs—quixun —$PLPLWVXQڰDWLD&pVDUFXssQFsD
sinani atumi racuëq ۛ uin Jesús ëbiani xXFDPLQDڰDWLڰDLQ, D[DPLWVXQڰDSXڰDLQ.
riquiancëxa. ڰ$QDQFDPLQDDPLPLWVXQڰDWLD1XFsQ
3DSD'LRVFXssQFsDxXڰDWLڰDLQ, axa
8QtDQڰDSXFXUtTXLڰLQDQ PLWVXQ3DSD'LRVڰDLQ.
(Mt. 22.15-22; Lc. 20.20-26) Usaquian cacëxun cuati ca bëtsi unin
138VDTXLDQLFXDQ[XQFDDWXQFXVKLFDێ EDQDVDPDFDsQsQEDQDڰLFsTXLD[
man uisai cara Jesús quiaxa quixuan atu VLQiQFDVPDLUDW~cancëxa.
0$5&2612 108
13
unin —D[FDQXQFXVKLڰLFs—quixun 1Anuxun Nucën Papa Dios rabiti
VLQiQTXLQPsFsQڰLQiQTXLQELWLFXssnia. [XEXQXD[DFXDQLDFDDtQڰXQiQێ
398VDLڰLDQDQFDDQXMXGtRVXQLFDPD micë uni achúshinën Jesús cacëxa:
timëtۛ i xubunu unicamabë timëti, anua —Ca is, sQs[XEX[FDPD[D[ڰDFsڰDLVK
aín cushicamax tsóti a anu tsotishi XStLUDXStڰLFsQ.
cuëënia, ڰLDQDQFDSLWLPëxۛ un anu aín 2Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
0$5&2613 110
FKDPLWLxXFsxXQPDڰDFsSiQSLWL sVRTXLQڰsڰDFssQsULELxXL[XQWLڰLFsQ,
QsWsڰLWLDUDEë ۛ QsWsڰDLQFDMXGtRV FDPDELXQtDQڰXQinun.
sacerdotenën cushicamabëtan an
-XGDVQsDQ-HV~VXQLڰLQDQ
Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs
(Mt. 26.14-16; Lc. 22.3-6)
unicaman, XLVD[XQFDUDQXQDڰDQX[XQ
108VDڰDLQFD-HVXVDQڰXQiQPLFsXQL
Jesús, XQLFDPDQڰXQinunmaishi, ELWLڰDL
quiax canancëxa. 2Cananíbi ca achúshi, Judas Iscariote, ax anua judíos
quiacëxa: VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDڰLFsDQX
—Unicamama anun rabanan nëëti cuanxun —Jesúsmi binun cana mitsu a
WVXiquiruia, XVDڰDLQFDQDQXQDDQXQ LVPLTXLQEXiQWLڰDL—quixun atu cacëxa.
11Cacëxun cuati cuëënquin ca —curíqui
FDUQHURڰDWLQsWsQELWLPDڰDLQ.
FDQDQXQDPLڰLQiQWLڰDL—quixun
%HWDQtDQX[XDQ[DQXQ-HV~VPL cacancëxa. Usaía quicëbëtan ca
ro tutuca bana Judasnën —¿uisaxun carana ënë
(Mt. 26.6-13; Jn. 12.1-8) XQLFDPD-HV~VELPLWLڰDL? —quixun
3%HWDQLDxDFinuax ca Jesús an aín VLQiQFs[D.
nami chëTXLPLFsڰLQVtQxXڰDtVKELD
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFs
pëxcúcë, Simón, DtQ[XEXQXDڰLFs
XQLFDPDEsWDQDVKLTXLQSLD
mesanu tsócëxa. $QXڰDtsha mesanu
(Mt. 26.17-29; Lc. 22.7-23; Jn. 13.21-30;
tsotan ca xanu achúshinën anu sanuira
I Co. 11.23-26)
VDQXڰLQtQWLUR, nardo cacë, ڰDUXFsxXD
12$QXQFKDPLWLxXFsxXQPDڰDFsSiQ
bëacëxa. $UR[FDPsVFXFsPDڰDLVK
FXStLUDFXStڰLDFs[D. 8VDڰDtQELFDDQXD anun piti nëtë ucëbëa, DQXQFDUQHURڰDWL
113 0$5&2614
Papa Dios rabiti xubunuxun bana ñuiabi bana ñui quicëxbi ca mëscúFsڰLDFs[D.
FDPLQDXLVDڰL[XQELsVRTXLQڰs 60Usaía quicëbë niruquin ca judíos
ڰDLQFDDQVDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSX ڰLPDLQXQMXGtRVFXVKLFDPDQڰDSXFDPDێ
ñu mëëxuncë xanu uacëxa. 67Uquinbi ribi timëaۛ cëxa. Timëxۛ un nëaxun ca
tsimia sënamëtia isquin ca Pedro cacëxa: -HV~V3LODWRQXEXiQFs[D. 2%XiQFsFD
—Mixribi camina Jesús, Nazaretnu 3LOiWRQsQ-HV~VxXFicëxa:
ڰLFs, DEsڰLRQ. —¿Mix caramina judíos unicaman
68Cacëxun ca Pedronën cacëxa: ڰDSXڰDLQ?
—ڰÊQFDQDDXQLڰXQiQFsPDڰDLQ. Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
0L[PLDxXLTXLFsXQLDFDQDڰsQ —AséUDELFDQDڰs[DڰDLQ, mixmi
ڰXQDQLPDQ. quicë, usa.
Usaquin cabiania anun atsíncë xëcuënua 3Quicëbë ca sacerdotenën cushicamax
ڰLFssPDQFXDQFsEsELFDڰDWDSDEDQDFs[D. ڰLWVDxXxXLTXLQ3LODWRFDL-HV~VPL
698VDڰDLQFDDPLULELVKL3HGURLVWscënquin PDQiQFs[D. 4Usaquian cacancëxun ca
D[DQXQDQXDڰLFsXQLFDPDFDFs[D: 3LOitonën Jesús catëcëancëxa:
—Ënë unix ca axa abë nicë unicama —Ca is. ڰ$LVDPDLUDLFDXQLPLPL
achúVKLDڰLFsQ. manania. ¿Usaía quicëbëbi caina uisaíbi
70Cacëxun ca Pedronën amiribishi quiman?
catëcëancëxa: 5Cacëxbia Jesús banacëbëma ca Pilato
15
1Pëcaracuatsíncëbë ca judíos 11Usaquian cacëxunbi ca judíos
ڰLW. FXDQTXLQDLVLWsQFsWLDPLڰDWLPDWL
19&DTXLQFD-HV~VWVDWtQULELPDWi[FDێ banaquin unicaman Jesús cacëxa:
cëxa. 0DWi[FDLDUDtrinën tushucamainun —Mix camina, ڰsQFDQDDQX[XQ1XFsQ
ca raíULQsQULELڰXVDQLDPLFXDLTXLQ Papa Dios rabiti xubu rurupatancëxun
rantin puruni tsóbuquin rabicatsi rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi nëtëLۛ QVKLDPLULELێ
TXL[XQڰDFs[D. 208VRTXLQڰXViQWDQFsxun VKLQLWVtQUXTXLQڰDWsFsQWLڰDLTXLD[
ca a pañumicë chupa minanën pucucësa quian. 308VDڰDLVKFDPLQFXVKtQELLëtۛ i i
a pëmianan aín chupa pañumitëFsDQێ curúsocëQXD[ڰLE~W.
cëxa. Pañumitancëxun ca i curúsocënu 318VDULELWLFDVDFHUGRWHQsQFXVKLFDێ
16
bëFKLFsڰLD[D—quiax quiacëxa. 1Anun ñu mëëtima nëtë
40$FDPDڰLPDLQXQFD[DQXUDtriribi ñantabucëbëtan ca María
ڰXUiQ[XQLVLQLDFs[D. Abë ca María 0DJGDOHQDڰLPDLQXQ6DORPpڰLPDLQXQ
0DJGDOHQDڰLPDLQXQ0DUtDLWVL, José María itsi, Jacobonën tita, acaman
ڰLPDLQXQ-DFRERLWVLDtQWLWDڰLPDLQXQ anúan Jesús imëLۛ VKLڰDtFXDQWL, sanu ro
Salomé caquin anëcë xanu axribi maruacëxa. 2Maruonx ca pëcaracëbëa
ڰLDFs[D. 41A xanucamax ca Galileanuxun EDULXUXFsPDڰDtQVKLDQXD-HV~V
119 0$5&2616
ڰLFsQ. 78VDڰDLQFD(OLVDEHWWXiñuma
[DQXڰLDQDQDUDEstaxbi xëQLLUDڰLDFs[D.
I. -(686;85$7683$,1ڰ$,6+ڰ,$ 88VDELRTXLQڰDFsڰL[XQFDDFK~shi
BANA (1-2) nëtën Abíasnën unicaman anuxun
121
/8&$61 122
2
1Ënë menua Jesús uti ca ësai 12ÊQsLVTXLQFDPLQDڰsQPLWVXFDFsEDQD
TXLD[VLQiQFDVPDFs[D. 346LQiQFDVێ
maiabi ca Simeónën acama Nucën Papa Nazaretnu cuantëcëan
'LRVxXFixuntancëxun Jesusan tita, 398VDڰDLQFD-RVpbëtan Maríanën
Anan Jesús isacëxa. Isi cuëënquin ca QsWsڰLFsbëtan anuxun Nucën Papa Dios
—DViELFD—caquin Nucën Papa Dios rabiti xubunu tsóxuan, an Moisésnën
rabiacëxa. 5DELTXLQFDDQXڰLFsXQLDQ cuëQsREDQDXQLڰXQiQFsXQLFDPDQ
DQXQ-HUXVDOpQXڰLFsFDPDڰLPDLQXQ bana ñuixuncëxun cuaquin anribi atu
FDPDELMXGtRVXQLFKXiPDUXDڰLQX[Lëtۛ i bana ñucatia mëracëxa. 47Jesusan bana
nëtë caíncë unicama, a Jesús ñuiquin cuati ca a unicama ratúacëxa. Ratuti ca
—an nu iëP ۛ LWLDFDsQs[ڰLFs—quixun —XLVDڰL[XQFDUDsQsWXDFsQsQs
cacëxa. xXFDPDڰXQiQDQQXQxXFicëxunribi upí
/8&$623 128
ڰDLVDPDLUDXQLDQXULTXLDQFs[D.
3
17LEHULRDQXQ5RPDQX[XQڰDSX
XStڰDL—TXL[XQVLQiQ[XQPDFDڰDFDQ. cacëxa:
Asérabi cana mitsu cain, ڰDLVDWDQTXLQ —ڰÊQFDQDPLWVXڰXPSD[DQQDVKLPLQ.
FD1XFsQ3DSD'LRVDQsQsPD[i[EL 8VDڰDtQELFDڰsVDPDLUDXQLڰsFD[XDLD.
bëtsi oquin Abrahamnën rëE~QTXLڰLPLWL $[DXStLUDڰDLVKFXVKLLUDڰDLQFDQDڰs[
ڰLFsQ. 9Ësa ca. A rëti aín manë ruë DVDULELPDڰDLVKDPLUDELQLDڰXUDPD
tuíanx a rapasu niracëquin ca an upí ڰLWLPDڰDLQ. 8VDLڰLTXLQFDQDDtQWD[DFDEL
oquin tuacëma icama rëtancëxun WXEX[XQWLPDڰDLQ. Axira uquin ca uni aín
xanania unin tsin nëënia. Usaribi oquin %sUXfXQVKLQ8StxXڰLQXQڰLPLWLڰLFsQ.
ca bënën ۛ quinshi mitsúxmi sinanati ami ڰ,PLTXLQFDWVLUsquirucënëan ñu
VLQiQFsPDڰLFs1XFsQ3DSD'LRVDQ ڰDFssoquin aín cushin aín nuitunua
PLWVXڰDWLڰLFsQ. VLQiQFsxXڰDWLPDFDPDDFsxXTXLQXQL
10Juanëan usaquin ñuixunia cuaquin XStڰLPLWLڰLFsQ. 17$QxXڰDSicë unin
FDDQXڰLFsXQLFDPDQ—¿Nucën Papa ڰDFsVDULELRTXLQFDڰDWLڰLFsQ. &DsVDڰLWL
Dios cuëëncëVDELRLڰLQX[XQFDUDQXQD ڰLFsQ. 8QLQFDxXEsUXWULJRڰDSDWLD.
DxXڰDWLڰDL? —TXL[XQ-XDQxXFiquin ڰ$Sitancëxun ca bimia bitsia. Bitancëxun
cacëxa. 11Cacëxun ca Juanën cacëxa: ca bucúnxun chacaia. Chacaquian tacaia
—Uix cara cutun rabëx ۛ XڰLFsDQFD FDDtQ[DFiVXxXQDPRSXWLD. Pucëbë ca
cutúnñuma uni aín cutun achúVKLڰLQiQWL aín bëru ax tiquia. 8VDLڰLDEsrúanxun
ڰLFsQ. Uix cara pitixXڰLFsDQFDSLWLñuma bixun bucúntancë[XQFDDtQ[DFicama
XQLSDQiڰLQiQWLڰLFsQ. tsi rëquirucë bëQiQWLVDPDQsQQssnia.
12$QڰDSXEXiQPLWLFXUtqui bicë 8VDULELRTXLQFDD[DXWLDQDtQڰDFs
unicamaxribi ca an atu nashiminun xXFDPDڰXQiQTXLQ, XStXQLFDPDDEsDڰLWL
quiax Juanu cuancëxa. Cuanx bëbaxun ELDQDQڰDWLPDFDPDDDWXQxXڰDWLPDڰDFs
ca cacëxa: FXStELPL[DFiQssQWLSXFsVDڰLPLWLڰLFsQ.
—¿Nucën Papa Dios cuëëncësabi oi 18Usaquin bana ñuixuanan unicama
FDWVLTXL[XQxXQVKLQڰDWLPDQsQڰDSXQ
fXQVKLQڰDWLPDQsQڰDS~DQ-HV~V -HV~V-HUXVDOpQXEXiQFs[D. %XiQWDQFs
ڰDWLPDxXڰDPLWLVLQDQ [XQFDDQXڰLFsDQX[XQ1XFsQ3DSD
(Mt. 4.1-11; Mr. 1.12-13) 'LRVUDELWL[XEXDtQPDVFXDQPDQiLQUD
ۛ EXiQUXDFs[D. %XiQUXWDQFsxun ca
4
1-XDQsDQ-RUGiQEDFDQX[XQ sënëQ
nashimicëEsDEsڰL[XQFD1XFsQ cacëxa:
Papa Diosan Bëru Ñunshin Upitan Jesús —Mix asérabi Diosan BëFKLFsڰDLVKFD
DQXXQLڰLFsPDPHQXFXDQWLVLQiQPLDێ sQXD[QXiQTXLDQ[PHQXQLSDFsW.
cëxa. 2Cuanx ca cuarenta nëtën anu 10Diosan bana cuënëo ca ësai quia:
FDDtQ%sUXfXQVKLQ8StڰsEs bëUiPDFD(OtDVDQ1XFsQ3DSD'LRVTXLFs
ڰLFsQ. An ca aín Bëru Ñunshin Upí EDQDXQLFDPDxXL[XQFsڰLDFs[D. Elías anu
ڰLQiQTXLQFXVKLRTXLQxXñuma ڰDLQFDUDEë ۛ ڰLPDLQXQDFK~VKLEDULڰLWDQFs[D
unicama upí bana anúan atux mëcën achúVKLڰLPDLQXQDFK~VKLڰX[sQڰXt
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLFXssnun ڰLE~cëbëma, SLWLڰDtPDڰDLQ, unicama
ñuixuanan, D[DPDViQXLWXFs ڰDFsxXPDڰLDFs[D. 268VDLڰLPDLQXDQڰLWVD
XQLFDPDXStRTXLQVLQiQPLQXQڰs casunamëFs[DQXڰDtQELFDUDtrima, Sidón
caxa. ڰ,PDLQXQFDVLSXDFsڰDtVKELD FDFsPHQXڰLFssPD, Sarepta cacë, DQXڰLFs
XSLWD[FKLTXtQFsڰLQXQڰLPLDQDQ casunamëcë xanu achúshi, DVKLDڰDTXLQXQ
bëxuñu unicama bëxuxXPDڰLQXQ Nucën Papa Diosan Elías xuacëxa.
ڰLPLDQDQEsWVLEsWVLRFsXQLFDPD 27ڰ,PDLQXQFD(OLVHRQs[ULELDQ1XFsQ3DSD
EsWVLEsWVLRFsPDڰLPLQXQڰsFD[D. 'LRVTXLFsEDQDXQLFDPDxXL[XQFsڰLDFs[D.
19ڰ,PDLQXQFDDQ~DQDWXQڰ,EX $[DDQXڰDLQFDDQQDPLFKsquímicë
'LRVDQQXLEDTXLQڰDTXLQWLQsWsFD ڰLQVtQxXXQLڰLWVDDQsWsQXڰLDFs[D. ڰ,WVD
uaxa quixun unicama canun ڰDtQELFD6LULDFDFsPHQXڰLFsXQLDFK~shi,
TXL[XQڰsFD[D. 1DDPiQFDFs, ashi Nucën Papa Diosan
208VDLDTXLFsEDQDڰDWDQFsxun ڰDPLFsxun Eliseonën aín nami upí
mapuquin, an a quirica bërúancë uni ڰLWscëQXQڰLPLDFs[D.
ڰLQDQLFDWVybuacëxa. Tsóbutia ca a 28Jesusan usaquin cacëxun cuati ca anu
cacëxa: TXLQDQXDDsPDڰLFsPDWiFKDLUXFs
—Bërí ca anun ënë bana quicësabi oi sënën ۛ cënu anuxun titicacatsi quixun Jesús
ڰLWLQsWsXD[D. EXiQFDQFs[D. 308VDTXLQVLQiQTXLDQ
22Cacë[XDQFXDWLFDDQXڰLFsXQLFDPD[ EXiQFDQFs[ELFD-HV~VDXQLFDPD
cuëëni —DtQEDQDFDDViELڰLFs—quianan nëbëtۛ sinuax atu ëbiani cuancëxa.
—D[DTXLFsEDQD[FDXStLUDڰDLVKXQLLWVLQ
EDQDVDPDڰLFs—quiax quiacëxa. Usai qui fXQVKLQڰDWLPDxXXQL-HVXVDQSs[FD
ca —¿Josénën bëFKLFsڰDtVKELFDUDXVDL (Mr. 1.21-28)
banain? —quiax canancëxa. 23Canania 31Nazaretnuax cuanx ca Galilea menu
XLVDXQLFDUD-HV~VڰLFsTXL[XQVLQDQL
-HVXVDQڰDPLFs[XDQXQLQ VLQiQFDVPDFs[D. 10-DFRERڰLPDLQXQ
WVDWVDڰDLVDPDLUDELD Juan, =HEHGHRQsQEschicë, an Simón
(Mt. 4.18-22, Mr. 1.16-20) Pedrobëtan tsatsa bicë, axribi ca ratuti
5
1Parúnpapa Genesaret cuëbía Jesús VLQiQFDVPDFs[D. 6LQiQFDVPDLDELFD
ڰDLQFD1XFsQ3DSD'LRVDQEDQD Jesusan Simón Pedro cacëxa:
xXL[XQLDFXDLVDWDQLڰDLVDPDLUDXQL —RacuëDۛ [PDFDڰLW. Mix an tsatsa bicë
chëcaisaira oquin tsitsiruacëxa. XQLڰL[XQELFDPLQDEsUtڰsQڰLPLFsxun
2Usoquian chëcaisaira ocëxun ca manë Nucën Papa Diosan bana ñuixunquin
nunti rabë,ۛ uniñuma, parúnpapa cuëbí XQLڰsPLVLQiQPLWLڰDLQ.
PDVLڰXUDPDWscërëcacë isacëxa. Isanan 11Usaquian Jesusan cacëxun menu aín
FDQDPLQPLڰsFDFs[XQڰsQULFDVDUDFDWs -HVXVDQڰLQVtQFsXQLFDFs[D:
FsQWLڰDLQ. —&DQDPLڰDWLڰDLQ. Min nami ca upí
6Usoquin Jesusan cacëxun aín rica ڰLWscëni motia.
saracaquin bacanu nëpúquin ca tsatsa Usaquian cacëxëshi moti ca aín ñucë
ڰDLVDPDLUDELDFs[D. Bicëxۛ a tsatsa nëtëaۛ cëxa. 14Usaria pëxcutia ca Jesusan
ڰDLVDPDLUDڰDLQFDDtQULFDWsDWLVDڰLDFs[D. cacëxa:
78VDtDڰLDLVTXLQFD6LPyQEsWDQDEsڰLFs —ڰÊQPLSs[FXFsxXLTXLQFDPLQD
XQLFDPDQQXQWLLWVLQXDڰLFsXQLFDPD XLQXڰLFsXQLELFDWLPDڰDLQ. Caíma
mëcëQDQVDQiQTXLQ—QXFDڰDTXLQLXW cuanxun camina min nami pëxcúcë
—quixun cacëxa. Cacëx uxun ca MXGtRVVDFHUGRWHLVPLWLڰDLQ. Ismianan
camaxunbi tsatsa biquin puruquin camina Nucën Papa Dios rabiquin
nanën ۛ tisaira oquin a manë nunti rabë ۛ 0RLVpVTXLiVDELRTXLQDxXڰLQiQWLڰDLQ,
EXicacëxa. 88VRTXLDQڰDLDLVLUDW~quin camina asérabi pëxcúa quixuan camabi
ca Simón Pedronën aín bëPinon rantin XQLQڰXQinun.
purúnquin —ڰs[FDQDڰXFKDxXXQLڰDLQ. 15Usoquian Jesusan —ڰsQPLSs[FXFs
8VDڰDLQFDPLQDڰssELDQLFXDQWLڰDL sQsxXLTXLQXQLFD[XQPDFDڰDWDQ
—quixun Jesús cacëxa. —quixun canbi ca camaxunbi Jesusan
96LPyQ3HGURڰLFsVDULELWLFDDEsڰLFs ڰDFsxXFDPDڰLPDLQXQDڰLQVtQFsXQL
unicama atun bicë tsatsacama isi ratuti pëxcucë aribi ñuiquin chaniocëxa.
135 /8&$65
ڰLFs—TXL[XQDtQQXLWXPsXVLQiQFs[D. -HV~VFsxXQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDULEL
6LQDQLDDWXQVLQDQڰXQiQTXLQFD-HVXVDQ FDQDQSLWLڰLWVDڰDPLWDQFsxun aín
ñucë uni cacëxa: xubunuxuan abëWDQSLXQXQڰLWVDXQL
—0LQڰXFKDFDPDFDWsUëQ ۛ FsڰLFsQ. camiacëxa. Camicëx uxun ca Levísaribi
218VDTXLDQFDLDFXDTXLQFDDQ0RLVpVێ ڰLWVDXQLDQڰDSXEXiQPLWLFXUtqui bicë
nën cuëQsREDQDڰXQiQFsXQLFDPD ڰLPDLQXQXVDXQLUDtriribi, camaxunbi
ڰLPDLQXQIDULVHRXQLFDPDQVLQiQFs[D: -HV~VڰLPDLQXQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDێ
¢8LVDXQLFDUDsQs[ڰLF? Ax ca anúan bëtan mesanu tsóxun piacëxa. 30Usaria
Nucën Papa Diosaxëshi quiti banan LVTXLQFDIDULVHRXQLFDPDڰLPDLQXQDQ
banaia. $[FDڰDLVDPDڰLFsQ. 8LQXڰLFs Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs
XQtQELFDڰXFKDWsUëQ ۛ WLPDڰLFsQ. Nucën XQLFDPDQDWXڰDWLPDTXLQxXLTXLQ
3DSD'LRVDQFXQLFDڰXFKDWsUëQ ۛ WLڰLFsQ. -HVXVDQڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D:
/8&$656 136
—¢8LVDFXStFDUDPLQDPLWVXQDQڰDSX DtQEDQDEsIDULVHRQsDQڰXQiQPLFsEDQD
EXiQPLWLFXUtqui bicë unicamabëtan mëscúti rabanan Jesusan ësaquinribi a
SLDQDQڰXFKDñu unicama raíribëtan unicama cacëxa:
pianan xëain? —&DsVDULELڰLFsQ. 1XQDLQWVLXLQXڰLFs
31Caia ca Jesusan cacëxa: xanúnbi ca aín chupa ió tëaima, anun
—Paë tancëma uni, ax ca rucuturuan aín chupa xëni cëxëti. Tëaquin aín sani
a ronti cuëënima. Paë tancë uni, ax cuni ELFs[FDFKXSDLyD[ڰDWLPDWLD. ڰ,PDLQXQ
ca rucuturuan a ronti cuëënia. 328VDULێ ca a chupa iotan sanix chupa xëni
biti cana an —ڰs[FDQDXStڰDL—quixun iscëVDPDڰLD. 37Ësaribi ca. Ui unínbi ca
VLQiQFsXQLFDPDDڰsQDQڰLQXQFDLXiPD xXLQD[DFiDQXڰXQSD[FKXPXVDRTXLQ
ڰDLQ. Ama, an —ڰsQxXڰDWLPDڰDFsFXSt, ڰDFs, D[D[sQLڰDLQ, anu ñu chëcacë
ڰsQQXLWXXStPDڰDLVKFDQDڰs[ELXSt ڰDUXLPD. $QXڰDUXFsxunbi ca ñu chëcacë
ڰLWLPDڰDL—TXL[XQVLQiQFsXQLFDPDD D[FXELQLXUXTXLQxXLQD[DFi[sQLD
cuni, XStڰLQ~[DVLQDQDWLڰsQDQڰLQXQFDL tucaia. Axa tuquicëbë ca chëcaxun anu
FDQDڰs[XDFsQ. ڰDUXFs[DFXEtQFsxXD[WXWXTXLQstëtia.
388VDڰDLQFDxXFKsFDFsxXLQD[DFi
8LVDFDVTXLQFDUDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD FKXPXVDRTXLQڰDFsLyQXVKLڰDUXWLڰLFsQ.
VDPiTXLQPDSLLDTXL[XQ-HV~VxXFiFDQ 39BëUiPDFKsFDFsxXڰD[XQ—ax ca upí
(Mt. 9.14-17; Mr. 2.18-22) ڰLFs—TXL[XQVLQiQTXLQFDXQLQEsUtD
33Usai quia ca fariseo unicama chëFDFsxXڰDLVDPDWDQLD.
ڰLPDLQXQD[DDEsڰLFsXQLFDPDQ-HV~V Usaquin ca Jesusan cacëxa.
xXFiquin cacëxa:
—-XDQsDQڰXQiQPLFsXQLFDPDQFD Anun ñu mëëtima nëtëan Jesusan
bëtsi bëtsi nëtën Nucën Papa Diosbë ڰXQiQPLFsXQLFDPDQWULJREsUXELD
banaquin pima samatia. Usaribiti ca (Mt. 12.1-8; Mr. 2.23-28)
6
IDULVHRQsDQڰXQiQPLFsXQLFDPD[ULELڰLD. 1Anun ñu mëëtima nëtëan Jesús
¢8VDڰDtQELFDUDXLVDFDVTXLQPLQ DQXWULJRڰDSiFsQDsQXڰLFsEDLQ
ڰXQiQPLFsXQLFDPDQSLDQDQ[sDLQ? cuancëbë, abë cuanquinbi ca aín
34Cacëxun ca Jesusan cacëxa: ڰXQiQPLFsXQLFDPDQWULJREsUXSsFëcۛ ë
—¿An biti xanua unin biti nëtën sirícaquin biquin, mëcënan shuquicëxۛ a
caramina pi unun camicëxa ucë axa abë aín ënxë xucatia piacëxa. 2Usoia isquin
QXLEDQDQFsXQLFDPDPDViQXLWXTXLDQ ca fariseo raírinën atu cacëxa:
SLPDڰLQXQڰLPLWLڰDLQ? &DPLQDڰLPLWLPD —¿Uisacasquin caramina anun ñu
ڰDLQ. 35Ësa ca. An xanu biti unin xanu mëëWLPDQsWsQXVDTXLQڰDWLPDxXڰDLQ?
biquin abëtan pi unun camicëx ca axa abë 3$W~DQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD
210LWVX[ڰDFsxXPDSDQDQTXLQEL
FXssQWLڰDLQ. ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D:
0DViQXLWXWLLQtELFDPLQD1XFsQ —8VDLڰLWLڰDtQELFDQDڰsQEDQDPL
3DSD'LRVDQELFDڰsFXssQXQڰLPLWLڰLFs cuatia ësaquin mitsu cain, axa mimi
TXL[XQڰXQDQLFKXimarua tani cuëënti QLVKFsXQLFDPDFDPLQDQXLEDWLڰDLQ.
ڰDLQ. 1XLEDQDQFDPLQDD[ڰDTXLQVDڰLFs
228QLڰLQX[1XFsQ3DSD'LRVQXD[Xi ڰDTXLQWLڰDLQ. 28$[DPLPLڰDWLPDWLEDQDFs
ڰsQEDQDFXDFsFXStXQLQPLWVXPL unicama camina Nucën Papa Dios a ami
nishanan, mitsu cuëënquinma VLQiQXQڰDTXLQXQxXFi[XQWLڰDLQ.
ڰDWLPDTXLQxXLDQDQ, mitsun anëmibi fXFiQDQFDPLQDDQPLڰXViQFs
ڰDWLPDWLEDQDFs[ELFDPLQDFKXimarua XQLFDPDULEL1XFsQ3DSD'LRVxXFixunti
WDQLFXssQWLڰDLQ. 23&DPLQDڰXQiQWL ڰDLQ. 290LDڰDWLPRFsxunbi camina ami
ڰDLQ, usaribi oquin ca an mitsu QLVKTXLQDULELڰDWLPRWLPDڰDLQ. Ësa ca.
ڰDWLPRFsXQLQUDUDFDPDQ, an Nucën Mia bëWiVKFDFs[XQFDPLQDڰDLVDWDQLD
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë amoribia mi bëWiVKFDQXQڰDPLWLڰDLQ.
XQLFDPDEsWVLEsWVLRTXLQڰDWLPRFs[D. Min cutúan unin mi bicuancëxun
8VDTXLQڰXQDQLFDPLQDXQLQ camina biisa tania min camisetaribia
ڰDWLPRFs[EL—Nucën Papa Diosan ca ELQXQELPLWLڰDLQ. 30$QPLxXڰLQinun
QXVLQiQ[XQTXLQDtQQstënu abë upiti TXL[XQxXFiFsXQLDFDPLQDڰLQiQWLڰDLQ.
tsóQXQQXڰLPLWLڰLFs—quixun sinani, $QPLQxXEXiQFsXQLDFDPLQDPLQxX
FKXiPDUXDWDQLFXssQWLڰDLQ. bëxuntëcëQXQTXL[XQFDWLPDڰDLQ.
248VDڰDtQELFDPLQDxXxXLUDڰDLVK 31%sWVLXQt[DPLEsXStڰLDQDQPL
7
18QLFDPDQFXDQXQEDQDxXL[XQێ nuibiancë unicama cacëxa:
tancëx ca Jesús Capernaúm ëmanu —ڰÊQFDQDPLWVXFDLQ, sQsXQt[DڰsPL
cuancëxa. 2Capernaúm anu ca Romanu catamëcëVDULELWLDڰLDFDQDMXGtRXQL
ڰLFsFDSLWiQDFK~VKLڰLDFs[D. An a achúVLELFDڰsQEDQDFXDWLD. ڰÊQVXQWiUX
FDSLWiQxXPssxuncë unix ca an —ca cuantan —TXL[XQڰsQFDFs[FD
QXLEDLUDFsڰDtVKELڰLQVtDQ[EDPDWLVD cuania. —Ca ut —KLELLVFsPDڰDLQ.
ڰLDFs[D. 38VDڰDLQFD—DQXQLڰLQVtQFs 108VDtDڰLFsbë xubunu cuantëcënquin
cacësabi oquin Jesús cacëxa. Caxun ca ëmanu Jesús cuancëxa. Cuancëbë ca aín
ësaquinribi cacëxa: ڰXQiQPLFsXQLFDPDڰLPDLQXQڰDLVDPDLUD
—$FDSLWiQD[FDXStXQLڰLFsQ. Minmi uniribi abë cuancëxa. 12Cuanx Naín
DtQXQLDSs[FX[XQWLFDDViELڰLWLڰLFsQ. ëmanu bëbaquin ca uni bamacëa,
5$QFDQX[QXMXGtRVXQLEXڰLFsQX chupan rabúncë, bacëWۛ LQsQEXiQFDQLD
nuibaquin nuxnu anu timëtۛ i xubu nu isacëxa. $XQLQWLWD[FDWXiLWVLñuma
ڰDPL[XDQ[D. ڰLDQDQFDVXQDPsFs[DQXڰLDFs[D. Abë ca
141 /8&$67
ڰDLVDPDLUDXQL1DtQsPDQXD[D xXQVKLQڰDWLPDQsQXEtRFsXQLFDPDULEL
catícabiani cuancëxa. 13A isquin pëxcüanan bëxuñu unicamaribi
nuibaquin ca Jesusan a xanu cacëxa: bëpëxcüacëxa. 228VDTXLQڰD[XQFD
—,iQ[PDFDڰLW. -XDQsQDxXFinun quixun xucë unicama
14&DtDQXFXDQTXLDQDQXQEXiQFs Jesusan cacëxa:
bacëtۛ i mëëcëEsFDDQDEXiQFs —&DPLQDڰsQXQLFDPDxXL[XQLDPL
unicamax niracëacëxa. Niracëcëbëtan ca FXDFsEDQDFDPDxXL[XDQDQڰsQxX
Jesusan cacëxa: ڰDLDPLLVFscama ñuixunquin Juan cai
—%sQiXQL, cana mi cain, ca nirut. FXDQWLڰDLQ. &XDQ[XQFDPLQDFDWLڰDLQ:
15Usaquin cacëxëshi ca bamacë uni Bëxuñu unínbi ca bërí isia, aín niti
baísqui tsóracëti banacëxa. Usai bëtsicë uníxribi ca bërí upiti nitsia, an
ڰLFsbëtan ca Jesusan —FDDViELڰLFsQ, ca aín nami chëTXLPLFsڰLQVtQñu unix ca
PLEsڰLWsFsQWLڰLFs—quixun aín tita pëxcutia, pabë unin ca bana cuatia,
cacëxa. 168VDtDڰLDLVLUDWXWLUDFXstibi bamacë uníxbi ca baísquia, ñuñuma
cuëëni ca unicamax Nucën Papa Dios unínribi ca anun Nucën Papa Diosnan
rabi quiacëxa: ڰLQX[Lëtۛ i bana cuatia. 23Usaquin canan
—An Nucën Papa Dios quicë bana camina, ڰsxXL1XFsQ3DSD'LRVDQ
XQLFDPDxXL[XQWLXQLDLUDFDsQs[ڰLFs [XFsPDFDD[ڰLFsTXLPDD[ڰsPLVLQiQFs
—quianan ca —Nucën Papa Diosaxbi ca XQLFDPD[FDFKXiPDUXDڰLFXssnia,
DtQXQLFDPDڰDTXLQLXD[D—quiacëxa. TXL[XQULEL-XDQFDLFXDQWLڰDL—quixun
178VDTXLDQ-HVXVDQڰDFsDFKDQLRLDFD ca Jesusan Juanën xucë unicama
-XGHDPHQXڰLFsXQLFDPDڰLPDLQXQD[D cacëxa.
-XGHDڰXUDPDڰLFsPHQXڰLFsXQLFDPDQێ 24Juan, an uni nashimicë, an xucë
Dios quicë bana uni ñuixuncë unicaman ca Nucën Papa Dios, an ënë menu unun
xXL[XQFsEDQDڰLiVDPDLUDFD-XDQsQڰs ڰs[Xi, DQڰDFsxXFDPD[DViELڰLFsQ.
xXLFsEDQDڰLD[D. 8VDڰDLQFDDXQLFDPD —Usa ca —TXL[XQFDD[DDPLVLQiQFs
ڰLiVDPDLUD-XDQڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDD[D XQLFDPDQڰXQDQLD.
Nucën Papa Diosan nëWsQXڰLWLڰsQ
unicamax, XQtDQxXXPDUDLVFsڰDtVKEL Fariseo uni, Simón, DtQ[XEXQX-HV~VڰLi
-XDQڰLiVDPDLUDڰLFsQ. 36Fariseo uni achúshi aín anë Simón,
29An Jesús Juan ñui quicë bana cuacë an aín xubunuxun abëtan pi unun cacëx
unicama, ڰLPDLQXQDQڰDSXEXiQPLWL cuanx ca Jesús aín xubunu atsíntancëx
curíqui bicë unicamaribi a Juanën abëtan pi tsoócëxa. 37$QXDڰDLQFDD
nashimicë, acamax ca —Nucën Papa sPDQXڰLFs[DQXDFK~VKLڰXFKDñu,
Diosan mëQtRVDELRLFDDViELڰLFs —Jesusan ca fariseon xubunuxun piia
—quiax quiacëxa. 30Acamaxa usai —quixuan ñuicania cuati, [D[XڰDFsQX
quicëEsELFDIDULVHRXQLFDPDڰLPDLQXQ ڰDUXFsVDQXLUDڰLQtQWLURDEsLXDFs[D.
an Moisésnën cuëQsREDQDڰXQiQFs 388[XQFDDFD[XXD[DtQWDsڰLFsDQX
unicaman, Juanën bana cuaisama tani nitsax inquin aín bëun Jesusan taënu
DQQDVKLPLFsڰLWLFXssQFsPDڰL[XQ, tuscaquin tachabocëxa. 8VDTXLQڰDTXLQ
1XFsQ3DSD'LRVFXssQFsVDRLڰLLVDPD ca aín bunbi tatërëanan tatsucucaquin
tanquin Jesusan banaribi cuaisama ڰLQtQWLURQڰDFs[D. 39Usoia isquin ca
tancëxa. 31Juan ñuiquin catancëxun ca fariseo uni an Jesús pi unun cacë, an
Jesusan ësaquinribi cacëxa: VLQiQFs[D: Ënë unix asérabi an Nucën
—¿Ënë nëtënua bërí bucucë unicamax Papa Dios quicë bana unicama ñuixuncë
FDUDXLVDڰLFsTXL[XQFDQDPLWVXFDWL ڰL[XQFDXLQFDUDDWDPsstia quixun
ڰDLQ. 32&DWXiratsucuxa cuaicësaribi ڰXQinan an tamëëcë ax cara uisa xanu
ڰLFsQ. Cuainux timëFۛ sڰDtVKELDFXDLWLVD ڰLFsTXL[XQڰXQiQWVLDQ[D. Ënëx ca xanu
WDQWDQFs[FDPi[ELWVRWDQFDUDtrinën ڰDLVDPDڰLFsQ. 40Usaquin sinania
raíri ësaquin caia: Cuai chirini cuëënun ڰXQiQTXLQFD-HVXVDQFDFs[D:
nun paca banocëEsELFDPLQDPDVi —Simón, cana mi achúshi ñu caisa
sinani cuaitisama tan. Cuaitisama tanin.
tancëbë nux —anpan caniacëcë Cacëxun ca cacëxa:
XQLFDPDڰLFssaribiti cananuna ini —$ViELFD, ڰsFDFDW.
UDUXPDWLڰDL—quicëEsELFDPLQDPDVi 41Cacëxun ca Jesusan ësaquin Simón
8
nën quinientos curíqui ribínmainun ca 1Usotancëxun ca Jesusan ëma
8LVDLTXLFsFDUDDQxXڰDSiFsXQLxXL &DsVDڰLFsTXL[XQODPSDUtQxXLFsEDQD
TXLFsEDQDڰLFsTXL[XDQ (Mr. 4.21-25)
Jesusan ñuia bana 16Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa:
(Mt. 13.18-23; Mr. 4.13-20) —8LQXڰLFsXQtQELFDODPSDUtQ
11Caxun ca Jesusan cacëxa: bimitancëxun ñu tëmú an bëSinun
—$QxXڰDSicë uni ñui quicë bana ax QDQDQDQXڰX[WLWsmúULELQDQWLPDڰLFsQ.
FDsVDLTXLTXLFsڰLFsQ: Ñu bëru 8VDTXLQڰDTXLQPDFDD[D[XEXQX
ڰDSicësaribi ca Nucën Papa Diosan bana atsíncë unicaman upí oquin isnun, anu
ڰLFsQ. 12Anúan uni nicë me iru anu lamparín nanti, DQXQDQWLڰLFsQ. 17Uni
nipacëcë ñu bëru, asaribi ca bëtsi bëtsi LWVLQLVQXQPDڰDFsxXFDPDڰLPDLQXQXQL
XQLڰLFsQ. Aín pabitan cuaquinbia itsin cuanunma quicë banacama abi ca
—aséUDELFDXVDڰLFs—TXL[XQVLQiQFs ڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. 18$QڰsQEDQDFXDTXLQ
bëma anu uxun ca a bana aín nuitu a bana quicëVDELRTXLQڰDFsXQLDFDڰsQ
PsXVLQDQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[ bana itsiribia cuanun Nucën Papa
iëDۛ [PDڰLQXQTXL[XQXQLxXQVKLQ 'LRVDQڰXQiQPLWLڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDDQ
ڰDWLPDQsQڰDSXQPDQXPLD. 13Maparañu ڰsQEDQDFXDTXLQELVLQiQFsPDXQL, a, an
PHEs[Einua ñu bëru nipacëcë usaribi LVDڰXQiQ[DTXL[XDQVLQiQFsEDQDD
FDUDtULXQLڰLFsQ. A unicaman ca Nucën camabi Nucën Papa Diosan manumiti
Papa Diosan bana cuati cuëënquin —a ڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLQDPLWVXQFXDFs
bana quicëVDELRLFDQDڰLWLڰDL—quixun banacama upí oquin cuaquin, a bana
aín nuitunën sinania. 6LQiQTXLQELFD quicëVDELRTXLQڰDWLڰDLQ.
145 /8&$68
ڰDLVDPDLUDXQtDQDQXD-HV~VڰLFsD FXDQLDELFDxXQVKLQڰDWLPDxXXQLDQXڰLFs
WVLWVLUXFsڰDLQ, DڰXULLVKLڰLDFs[D. 20ڰ,Fs ëmanuaxa ucë an Jesús mëracëxa. A unix
atu isquin ca unin Jesús cacëxa: FDڰLWVDEDULWLDQxXQVKLQڰDWLPDxXڰDLVK
—Min titabë ca min xucëaۛ ntu ëman FKXSDSDxXLPDڰLDQDQ[XEXQXڰLPDDQX
ڰLFsQ. Ca mi istisa tania. XQLPDtQFsDQXLVKLڰLFsڰLDFs[D. 28,29ڰ,WVD
21Cacëxun ca Jesusan cacëxa: RTXLDQxXQVKLQڰDWLPDQsQڰDPLFsxun ñu
—Uicaman cara Nucën Papa Diosan ڰDLDFDXQLQXQLLWVLXEtR[XQPDڰDQXQDtQ
bana cuanan aín bana quicësabi oquin manë risin nëacëxa. Usocëxbi ca manë
ڰDLD, DFDPD[FDڰsQWLWDڰLPDLQXQڰsQ risi tëFDSDELDQLxXQVKLQڰDWLPDQsQ
xucëDۛ QWXڰLFsQ. ڰLPLFs[DQXXQLڰLFsPDPHQXXVDELLڰLFs
ڰDLVKFXDQFs[D. 8VDڰDtsha a mërai aín
ۛ ia
%sFKXQڰLPDLQXQVXx~DQ-HVXVDQQsWëm bëPinon rantin purúncëxun ca Jesusan
(Mt. 8.23-27; Mr. 4.35-41) xXQVKLQڰDWLPD—ënë uninuax ca chiquit
22Bëtsi nëtëDۛ QPDQsQXQWLQXڰLUXLDFD —cacëxa. Cacëx munuma cuëncën ۛ quin
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: ca Jesús cacëxa:
—3DU~QSDSDڰXFsPDQDQFXDQXQFD —Dios, QDtQXڰLFs, aín Bëchicë Jesús
cuan. FDPLQDPL[ڰDLQ. ¢8LVDWLFDUDPLQDڰs
Cacëx ca cuancëxa. 23Cuani ca Jesús ubíoin? ڰÊWsmëUDPL[XQPDFDڰDW.
QXQWLQXڰX[DFs[D. ڰ8[iQELVXx~DQXSt 30Cacë[XQFD-HVXVDQxXFicëxa:
9
18VDڰDLQFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLFs baísquiaxa —quiax quiacëxa. 9Usai
uni mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ a quicëEsVLQiQFDVPDLFD+HURGHVTXLDFs[D:
timëxun cacëxa: —ڰÊQELFDQD-XDQWsbíscamian. ¿Usa
—Anúnmi uninua ñunshin ڰDtQELFDUDDXQLFDPDELXQLQFKDQLRFs
ڰDWLPDFDPDFKLTXtDQDQXQLڰLQVtQFsFDێ D[XLڰLF?
/8&$69 148
Ss[FX[XQWLڰDLQ. 39fXQVKLQڰDWLPDQsQ
ڰLPLFs[FDڰLWVDLFXsQFsQLDtQFXxXQ Uix cara bëtsi unicamabëtan
sënëQۛ PDLUDڰLFsTXLFsEDQD
bacux bëanan aín namiribi nimëti
bërëruia. 8VDTXLQڰDLFDڰsQEschicënuax (Mt. 18.1-5; Mr. 9.33-37)
chiquítisama tania. 408VDڰDLQFDQDPLQ 46-HVXVDQڰXQiQPLFsXQLFDPD[FD
1XFsQ3DSD'LRVDQDQXQDDLQDQڰLPLWL cacëxa:
QsWsFDڰXUDPDڰLFsTXL[XQFDWLڰDLQ. —An mitsun bana cuacë uni, DQFDڰsQ
10Cuanx ëmanu bëEDLDDQXڰLFs banaribi cuatia. ڰ,PDLQXQFDDQPLWVXQ
unicaman mitsu upí oquin biquinma bana cuaisama tancë uni, DQڰsQ
mitsun bana cuaisama tancëbëtan banaribi cuaisama tania. $QڰsQEDQD
FDPLQDDQXڰLWVDXQLڰLFsEDL, anuxun cuaisama tancë uni, an ca Nucën Papa
sVDTXLQFDWLڰDLQ: 11Nunu mitsu cacë Dios, DQsQsPHQXڰs[XD, aín banaribi
bana cuatíma ca Nucën Papa Diosan cuaisama tania.
LVFs[ڰDLVDPDڰLFsTXL[XQPLWVXQ
ڰXQiQXQFDQDQXQDQXQWD[DFDQXDڰLFs 6HWHQWDXQLFDPDD[D-HV~VQXXWsFsDQ
PLWVXQsPDQXڰLFsPHFXS~cë 17Bana ñuixunuan xucëxun ca a
tërënۛ bianin. 1X[FXDQFsڰDtQELFDPLQD setenta unicaman ñuixunbëtsini
ڰXQiQWLڰDLQ, axa Jesúsmi catamëcëcama utancë[XQ-HV~VXVRTXLDQxXڰDFscama
1XFsQ3DSD'LRVDQDQXQDLQDQڰLPLWL ñuixunquin ësaquin Jesús cacëxa:
QsWsFDڰXUDPDڰLFsTXL[XQ. 12ڰÊQFDQD —Minmi nu xucë ca ñunshin
mitsu cain, 6RGRPDsPDQXڰLFsXQLFDPD ڰDWLPDQsQELQXQEDQDFXD[D, nun nu —ca
ca aín bana cuaisama tancë cupí Nucën chiquít —cacëx ca uninuax chiquíaxa.
Papa Diosan castícancëxa. Usamaira 18Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
11
catancëxun ca Jesusan an Moisésnën 11sWsLWVLQDtQ3DSDEsEDQDWDQێ
catamëFsXQLFDPDDLQDQڰLPLQX[XQsQs —8VDڰDtQELFDDQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
PHQXXQXQڰs[XD[DTXL[XQ. 21Ënëx ca bana cuanan a bana quicësabi oquin
sVDULELڰLFsQ. &XVKLXQtDQDQXQڰDFDQDQWL ڰDFsXQL, D[LUDڰsQWLWD[DFXssQFssamaira
xXxXڰL[XQDtQ[XEXEsrúancëbëtan ca RLFXssQWLڰLFsQ.
XLQXڰLFsXQtQELDtQxXELFXDQWLPDڰLFsQ.
228VDڰDtQELFDDVDPDLUDFXVKLXQLXTXLQ ڰ$WLPDXQLFDPDQ-HV~VXQL
a mëëquin ñusmoquin axa anun LWVLQڰDFsPDxXڰDQXQFD
ڰDFDQDQFsxXFDPD, amia catamëcë, (Mt. 12.38-42; Mr. 8.12)
acama bianan aín ñu raíriribi biquin aín 29ڰ,WVDXQLDULFXDWVLQLWLPscamëڰsRFs
12
18VRPDLQXQFDڰDLVDPDLUDXQL Nucën Papa Diosan mitsu bërúanquin
timëcamëڰsRLWVLWVLUXLDQXQLWL isia. 8VDڰDLQFDPLQDXQtDQPLWVX
ڰDtPDڰDLQEstsibë bëWVLEsFKicanancëxa. bamamisa tancëxbi racuëWۛ LPDڰDLQ.
8VDtDڰLPDLQXQFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLێ
—ڰÊ[FDQD-HVXVDQXQLڰDL
cë unicama cacëxa:
—quiáxa ax unin cuanun quicë uni
—)DULVHRXQLEXDWX[DQXQSiQFKDPLWL
(Mt. 10.32-33; 12.32; 10.19-20)
xXVDڰLFsXVDULELڰLWLQUDEDQDQFDPLQD
bëU~DQFDWLڰDLQ. Ësai quiquin cana 8Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa:
ësoquin mitsu cain, bana ñuixunquin ca —ڰÊQFDQDPLWVXFDLQ, D[DDQڰsQEDQD
DWXQڰDWLPDTXLQXQLFDPDSDUDQLD. FXDFsPDXQLFDPDQFXDQXQڰsxXL—ڰs[
8VDTXLQULELFDPLQDPLWVXQڰDWLPDڰDLQ. FDQD-HVXVDQXQLڰDL—quicë uni, a
28QtDQXQLLWVLSDUiQ[XQxXڰDFs[ELFD ñuiquin cana, XQLڰLQX[DQXD[XiڰsQ, aín
unëWLPDFDPDELXQtDQڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. iQJHOFDPDQFXDPDLQXQ, Nucën Papa
Usaribiti ca unían ñu upí unë[ۛ XQڰDFsEL Dios —D[FDڰsQXQLڰLFs—quixun cati
FDPDELXQtDQڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. ڰDLQ. 98VDڰDtQELFDQDD[DڰsPLUDELQL
30LWV~QPLڰsQEDQDFXDFsڰL[XQLPë ۛ uni —ڰs[FDQD-HVXVDQXQLPDڰDL—quicë uni
itsi ñuixunquin cacë ax ca camabi unían DxXLTXLQDtQiQJHOFDPDQFXDPDLQXQ
ڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ, ڰsQPLWVXFDFscamami —D[FDڰsQXQLPDڰLFs—quixun Nucën
mitsun xubunuxun ñuicë ax ca camabi 3DSD'LRVFDWLڰDLQ. 10Axa, XQLڰLQX[
XQtDQFXDQXQsPiQ[XQxXLFsڰLWLڰLFsQ. DQXD[XiڰsxXLڰDWLPDWLEDQDFsXQLDFD
1XFsQ3DSD'LRVDQDtQڰXFKDWsUën ۛ ti
Uimi cara uni racuëWۛ LڰLFs ڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDD[DDtQ%sUXfXQVKLQ
TXLi[D-HV~VTXLiEDQD 8StxXLڰDWLPDWLEDQDFsXQLDtQڰXFKD
(Mt. 10.28-31) Nucën Papa Diosan tërënima. 11Unin
4ڰÊEsQXLEDQDQFsXQLFDPD, cana mitsu anu judíos unicama timëtۛ i xubunu
mitsu cain, an uni bëtsi bëtsi oquin ڰLFsXQLFDPDڰLPDLQXQPLWVXQ
bamamicë unicamami camina ڰDSXFDPDPLPDQiQX[XQEXiQFsxun
racuëWۛ LPDڰDLQ. 8VRTXLQڰDTXLQELFDDtQ camina racuëq ۛ uin —uisai carana quiti
EsUXxXQVKLQEDPDPLWLPDڰLFsQ. 5A ڰDL—TXL[XQVLQinan —uisa banan
/8&$612 160
FDUDPLQD[sDWLڰDLTXL[XQFDPLQDEsnëti $tQXQLFDPDQ-HV~VXWLFDtQWLEDQD
PDViQXLWXTXLQVLQiQWLPDڰDLQ. 30An 35,36Jesusan ca ësaquinribi aín
1XFsQ3DSD'LRVڰXQiQFsPDXQLFDPDQ ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D:
FDxXxXڰLWLVKLVLQinan aín piti bitishi —ÊQs[FDsVDڰLFsQ. Achúshi uníxa an
VLQinan aín chupa bitishi sinania. A xanu bicë unin camicëx, abëtan pi cuanx
XQLFDPDQXVDTXLQVLQiQFsڰDtQELFD utëcënia ca an ñu mëëxuncë unicaman
PLWVXQ3DSD'LRVDQڰXQDQLD, mitsux cainia. Caínquin ca an uni ñu mëëxuncë
chupaxXڰLDQDQSLWLxXڰDLVKFXQLFDPLQD unicama an ñu mëëxunuxuan pañucë
XSLWD[EXFXWLڰDLTXL[XQ. 318VDڰDLQ chupa pañuanan lamparíncama upí
FDPLQDDLQDQڰLDQDQD[FXssQFssabi oquin bimitancëxun nania. Usoxun
RTXLQSDLQڰDWLڰDLQ. 8VDTXLQڰDFsbëtan ca caíncëx uquian, xëcuë taxcaia ca
an anúnmi mitsux upitax bucuti ñucama cuëënquin bënën ۛ quinshi atsínmiquin
DULELPLWVXڰLQiQWLڰLFsQ. xëocaia. 8VDULELWLFDPLQDPLWVX[ڰLWLڰDLQ,
ڰs[DLDFDLQL. 37A caíncëxuan an ñu
Aín nëtënuax Nucën Papa Diosbë mëëPLFsXQLFDPDQڰX[FsPDڰLFsPsracëx
ڰDLVKFXssQWLEDQD ca an uni ñu mëëxuncë unicamax
(Mt. 6.19-21) FXssLQUDFXssQWLڰLFsQ. Cuëënia ca an atu
32ÊVDTXLQULELFD-HVXVDQDtQڰXQiQPLێ ñu mëëmicë unin mesanu tsónun caquin
cë unicama cacëxa: SLWLڰLQiQWLڰLFsQ. 8VDTXLQڰDFs[FDDQxX
—0LWVX[FDPLQDڰsQDQڰDLQ. 8VDڰDLVK mëëxuncë unicamax cuëëinra cuëënti
ڰLWVDLUDPDڰDtQELFDPLWVX[DLQDQڰLDQDQ ڰLFsQ. Ca usai aséUDELڰLWLڰLFsQ. 38Imë ۛ
aín nëWsQXDEsڰLWL1XFsQ3DSD'LRV naëx uanan pëFDUDWLڰXUDPDXTXLDQDxX
cuëënia. 8VDTXLQڰXQDQLFDPLQD mëë[XQFsXQLQڰX[FsPDPsracëx ca an a
racuëWۛ LPDڰDLQ. 33Mitsun ñu maruquin uni ñu mëëxuncë unicamax cuëëinra
curíqui bixun camina ñuñuma uni FXssQWLڰLFsQ. 39&DPLQDڰXQDQLQ, uínsaran
ڰLQiQWLڰDLQ. Ënë nëtëQXD[DڰLFssai ca FDUDDLDTXL[XQڰXQiQFsڰL[XQFD[XEXñu
1XFsQ3DSD'LRVDQQsWsQDtQXڰLFs XQLQڰX[TXLQPDDQxXPscamacë uni
xXFDPD[ڰDWLPDWLFsxXWtPD, an ñu caíntsianxa. &DtQFs[Xi[DxXPsFDPDێ
mëFDPDFsXQLFDڰDtPDڰLFsQ, ڰLPDLQXQ QX[DWVtQWLVDWDQLDELFDڰX[FsPDڰL[XQ
FDDQFsxXWLQDFXi[ELDQXڰDtPDڰLFsQ. [XEXڰLEXQDWVtQPLWVLDQPD. 40Usaribi
8VDڰDLQFDPLQDPLWVX[xXxXVKLڰLWL RTXLQFDPLQDPLWV~QULELڰsELQX[XQڰs[
VLQiQTXLQPDD[FXssQFsVDELRTXLQڰDWL XWLFDtQWLڰDLQ. %sUtFDXWLPDڰLFs
ڰDLQ. 8VDTXLQڰDWDQFs[PLDtQQstënu abë TXL[XQPLPLWVXQVLQiQFsbëbi cana uti
ڰLFsFDDQPLWV~QPLDFXssQPLQX[XQ ڰDLQ. 8VDڰDLQFDPLQDFDPDELQsWsQ, aia
ڰDFsFDPDFXStRTXLQFKXimarua aíshmi ELQX[XQڰsFDtQWLڰDLQ.
xëQLEXDڰDtQELFXssQXQPLWVXڰLPLWL
ڰLFsQ. 34Uisa ñun cara cuëënia, a ñuishi An upí oquin uni ñu mëëxuncë uni
ca unin sinania. Axa ënë nëWsQXڰLFs ڰLPDLQXQDQXStRTXLQPD
xXxXڰLWLFXssQFsXQLQFDDxXxXڰLWLVKL uni mëëxuncë uni
sinania. 8VDڰDtQELFDDQ1XFsQ3DSD (Mt. 24.45-51)
—Diosan a cupíoquin aín nëtënuxun 41Usaquian cacëxun ca Pedronën
FKXiPDUXDڰLPLWLFXssQFsXQLDQ1XFsQ cacëxa:
/8&$612 162
0LWV~[ULELPLWVXQڰXFKDsQLڰsPL
$[DQXPLQLVKFsXQLEsQXLEDQDQWLEDQD VLQDQDFsPDڰDLVKFDPLQDDW~[DڰLFsVDULێ
(Mt. 5.25-26) biti bamai cëñúFsڰLWLڰDLQ.
57Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa:
—¿Uisacatsi caramina bëtsibë upí %LPLxXPDKLJXHUDxXLFsEDQD
ڰLQX[PLWV~[ELPsníonaniman? 58Bëtsi 6Catancëxun ca Jesusan bana itsi
unían mimi nishquin, mitsun cushinu ñuicësoquin ësaquin cacëxa:
EXiQFs[, bain cuani camina anu —ÊQs[FDsVDڰLFsQ. $tQQDsQXڰDSicë
bëEDFsPDSDLQڰDLVK, abë mëníonanti i, cara tuaxa quixun isi cuanxunbi ca
ڰDLQ. Mëníonancëxunma ca mimi nishcë QDsڰLEXQWXiñumoxa. 77Xiñumoxun ca
XQLD[DPLxXLDPLPDQiQFsxun min DtQڰLEXQDQQDsEsrúancë uni caxa:
FXVKLQPLVLSXDWLڰLFsQ. 8VDڰDtVKPL —Rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi baritian
VLSXDFsڰLWLUDEDQDQFDPLQDEsbacëma cana, ënë in cara tuaxa quixun isquinbi
SDLQڰDLVKDXQLEsPsQtRQDQWLڰDLQ. WXiñumoin. TuaíPDELFDxDQFiELDQX
59Cana mitsu cain, VLSXDFsڰL[XQFDPLQD nitsaxa. 8VDڰDLQFDPLQDUsWLڰDLQ.
min cushi quicësabi oquin curíquinën 8Cacëxun ca an naë bërúancë unin caxa:
FXStRWLڰDLQ. A pain ancëquin cupíoi Cara tuaia quixun isti camina ënë
FDPLQDVLSXQXELڰLWLڰDLQ. 8VDTXLQڰDWLQ EDUtQVKLsQWLڰDLQ. 8VDڰDLQFDQDDWDQiLQ
rabanan camina min cushinu bëbacëma mëQtRTXLQxXLQDFDQSXLWDEXFXQWLڰDLQ.
SDLQڰDLVKD[DPLPLQLVKFsXQLEs 98VDTXLQڰDFsxun sapi ca bari itsin tuati
-HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPDVLQDQL-HV~VLDQ -HVXVDQDtQTXLVLڰLPDLQXQ
(Mt. 23.37-39) DtQSsxDQXiFsXQLSs[FD
ۛ bi anu cuanquin ca fariseo ۛ n fariseo
14
31A nëtën 1Anun ñu mëëtima nëtëa
cëbëWDQULELQsWsFDPDELڰsQڰDFssabi FD-HVXVDQDtQQDPLXiFsXQLSs[FXTXLQ,
RTXLQڰDTXLQ. 33Usaía Herodes quicëbëbi FDPLQDFXDQWLڰDLTXL[XQFDFs[D. 5Catancë
cana bërí cuanan imëiۛ shi cuanan [XQFDDQXڰLFsXQLFDPDFDFs[D:
pëcaratëcëncëbëribi cuani Jerusalénu —¢0LFDPDXLQXڰLFsQFDUDPLQDDQXQ
FXDQWLڰDLQ. Jerusalénuax ca an Nucën ñu mëëtima nëtëaۛ n mitsun burro,
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë uni mitsun vaca bënë, DQXDڰXQSD[ELWL
ڰLWVDLUDEDPDFs[D. 8VDULELWLFDQDڰs[ naëcë quininu nipacëtia bënën ۛ quinshi
bëtsi ëmanuax bamaima Jerusalénuax biquinma isëVKLWLڰDLQ? Isëshiquinma
EDPDLFXDQWLڰDLQ. FDPLQDELWLڰDLQ, ¿usa cat?
34Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa: 6ÊVRTXLQxXFicë[XQELFDFiPDڰLFsQ.
tsóti anu tsónuxun caisia isquin ca ڰLFsbëtan Nucën Papa Diosan aín
Jesusan bana itsi ñuicësoquin, ësaquin nëtënuaxmi cuëëQXQPLڰLPLWLڰLFsQ.
atu cacëxa: 8—An xanu biti unían pi
cuanun camicëx cuanx camina anua Pi unun quixun camicëxbia
min cushi tsóti anu tsóWLPDڰDLQ. Anumi unicama cuainsama tan
WVRWDQELVDSLFDDULELDFDPLFsڰDLVKXQL (Mt. 22.2-14)
LWVLPLVDPDFXVKLLUDD[XWLڰLFsQ, anu 15Quia cuaquin ca anuxun piia tsócë
15
ڰLFsTXL[XQVLQiQWLڰLFsQ. Cara aín 1$QڰDSXEXiQPLWLFXUtqui bicë
curíqui a ñucama maruti sënëQ ۛ WLڰLFs XQLFDPDڰLPDLQXQڰXFKDñu uni,
TXL[XQFDLVWLڰLFsQ. 29Upí oquin acamax ca Jesusan bana ñuia cuati anu
VLQiQ[XQPDڰDTXLQFDDtQFLPtQWRFDPD cuancëxa. 2Usoquian aín bana
ڰDWDQFs[XQELDQXQDtQFsQsڰLPDLQXQDtQ camaxunbi cuaisa tania isi ca fariseo
PDVFXDQڰDWLFDPDPDUXWLڰDtPDڰDLQ, aín XQLFDPDڰLPDLQXQDQ0RLVpVQsQFXsnëo
torre ancëFDVPDWLڰLFsQ. Sënëo ۛ ianma isi EDQDڰXQiQFsXQLFDPD[QLVKLFDQDQFs[D,
ca an a iscë unicamax a uni ñuixun sQsXQLQFDڰXFKDñu unicamabë timëxۛ un
ڰXVDQLTXLWLڰLFsQ: 307RUUHڰDTXLQELFDD abëtan piia.
unin ancëcasmaxun ëanxa. 38VDULDFDQDQLDڰXQiQTXLQFD-HVXVDQ
31Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa: bana itsi ñuicësoquin ësaquin cacëxa:
—Ësaribi ca. $tQVXQWiUXFDPD[DڰDSX —ÊQs[FDsVDڰLFsQ. 4¢8LQXڰLFs
LWVLQVXQWiUXFDPDEsڰDFDQDQXQ[XFsPD micama achúshinën cara cien carneroñu
/8&$615 168
FXDWLQLVKLڰDWLPDTXLQVLQDQLFD[XEXQX DtQ[XEXQXڰLQXQڰsELQXQDxXڰDWLڰDL
atsíntisama tanxa. 8VDLڰLFsbë uquin ca quixun cana sinanin. 56LQiQWDQFsxun
aín papan cuënquin atsínun quixun camicëxa aia ca a unin an a ñu mëëmicë
caxa. 29Cacëxunbi ca aín papa caxa: uni ribíncë unicama achúshi achúshi
ڰ,WVDEDULWLDQFDQDPLxXڰD[XDQ, min xXFiquin ax paían ucë uni caxa: ¿Uiti
bana cana uisaquinbi parëFۛ sPDڰDLQ. FDUDPLQDDQڰsxXPssmicë uni ribinin?
8VDڰLFsELFDPLQDڰs[DEsQXLEDQDQFs 6fXFiFs[XDQ—cien bidones xënin cupí
16
1-HVXVDQFDDtQڰXQiQPLFs curíquixXPDڰDtVKELڰLWLڰLFsTXL[XQ
unicama ësaquinribi cacëxa: VLQiQ[XQxXڰDTXLQڰsSDUiQWLVLQiQ[D
—Ësa ca. Ñuñu uni achúshinën ca aín quixun.
uni achúshi aín ñua upí oquin bërúanun Ësaquin catancëxun ca Jesusan cacëxa:
quixun caxa. Canbi ca uni itsin ami —An ënë menushi upitax bucuti
PDQiQTXLQ, an a uni ñu mëëmicë uni VLQiQFsXQLQFDDtQFXssQFsVDULڰLWLXSt
/8&$616 170
ڰDLVDPDLUDSDsWDQLWsmëramainun bëU~DQFDWLڰDLQ.
/i]DURD[DViELLUDڰLFsQ. 26ڰ,PDLQXQFD $[DPL[ڰLFssaribiti Nucën Papa
DQXPL[ڰLFsڰLPDLQXQDQXQX[ڰLFs 'LRVPLVLQiQFsXQt[DPLPLڰXFKDLD
nëbëtۛ si nancëcۛ ë nëPtLQUDڰLFsQ. 8VDڰDLQ camina —sVDLFDPLQDڰsPLڰXFKD
ca unix ënuax anu cuainsa tanibi anu —TXL[XQFDTXLQVLQDQDPLWLڰDLQ.
FXDQFDVPDWLڰLFsQ, ڰLPDLQXQFDXQL Usocëxa sinanatia camina mimia
DQXD[sQXXLVDWDQLELXWLPDڰLFsQ. ڰXFKDFsDDEsPsníonanquin manumiti
27Usaquin cacëxun ca ñuñu unin cacëxa: ڰDLQ. 4Achúshi nëtën, mëcën achúshi
$[DsQXXLVDPDڰDLQFDPLQD/i]DURڰsQ ڰLPDLQXQUDEë ۛ oi, PLPLڰXFKDWDQFs[EL
SDSDQ[XEXQX[XWLڰDLQ. 28ڰÊ[FDQD minu cuanxuan —FDQDPLPLڰXFKDWscë
mëcën achúshi xucëQ ۛ xXڰDLQ. Atúxribi nima —quixun a unin cacëxun camina
ënu paë tani tëmëUDLXD[PDڰLQXDQ, uisa abë mëQtRQDQTXLQDPDQXPLWLڰDLQ.
FDUDsQXڰLFsTXL[XQDWXFDQXQFDPLQD
/i]DUR[XWLڰDLQ. 29Cacë[XQFD$EUDKDPێ Axa ami catamëcë uni ca
nën cacëxa: $WX[FD0RLVpVڰLPDLQXQDQ -HVXVDQڰDTXLQLDTXLFsEDQD
Nucën Papa Dios quicë bana uni 5$tQڰXQiQPLFsXQLFDPDQFD1XFsQ
18
unicaman ca pianan xëanan ñu 1Aín unix ca atsani, abë cana
maruanan, atun naëQX[XQxXڰDSinan banatisama tani quixun
[XEXFDPDڰDFs[D. 298VDTXLDQڰDPDLQXQ sinanima, nëtë camabi Nucën Papa
ca anúan Lot anuax cuanti nëtë 'LRVEsEDQDWLڰLFsTXL[XQڰXQiQPLTXLQ
ڰLFsbëtan, Nucën Papa Diosan tsi ca bana itsi ñuicësoquin, 2Jesusan
ڰLPDLQXQD]XIUHUsTXLUXFsڰLE~miquin sVDTXLQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D:
acama cëñuacëxa. 30/RWڰDtDQڰLi —ÊQs[FDsVDڰLFsQ. Achúshi ëmanu
XVDULELWLFDXQLڰLQX[1XFsQ3DSD ڰLFsXQLDQFDDPLDXQLLWVLPDQiQFs
'LRVQXD[XiڰDLVK, ڰs[DQXQXWscënti [XQELڰDTXLQVDPDWDQDQ1XFsQ3DSD
nëtë, DQ~DQFDPDELXQLQڰsLVWL, D[ڰLWL 'LRVPLVLQiQFsPDڰLDQDQXQLFDPDULEL
ڰLFsQ. VLQiQTXLQڰDTXLQFsPDڰLD[D. 3ڰ,PDLQXQ
31$QsWsڰLFsbë ca axa aín xubu ëman FDDsPDQXڰLFs[DQXDFK~shi casunamë
tsócë unicamax aín ñucama aín xubunu cë, an a uninu cuanquin —ڰsXEtR[XQPD
ڰDtQELDELWVLFXDQWsFsQWLPDڰLFsQ. Aín ڰDQXQFDPLQDD[DڰsPLQLVKFsXQLFDWLڰDL
naënuxuan ñu mëëcë unicamaxribi ca —quixun caxa. 4Usaquian cacëxunbi ca
aín xubunu cuantëFsQWLPDڰLFsQ. 32Caxu ڰLWVDQsWsQFXDVKLTXLQڰDTXLQFsPDڰLFsQ.
bësuquin isi cara Lotnën xanu uisai ڰ,WVDQsWsQFXDVKLWDQFsxun ca ësaquin
/8&$618 174
FDڰsڰDTXLQ. bënëWLVKLڰLE~TXLQFD=DTXHRQsQDtQ
39Usaía quia oquin ca ax paían [XEXQXEXinuxun Jesús biacëxa.
rëcuën ۛ quiani cuancë unicaman 7Usaria isquin ca uni raíricaman
19
1Anu bëbaquiani ca Jesús Jericó 118VDڰDLQFD-HVXVDQ=DTXHRFDLD
D[SDtDQFXDQFsXQLDELDtQPHQXڰLFs 8LVDxXFDUDDڰLQiQFsڰLFsDQ~DQDQ
XQLFDPDQڰDSXڰLPLD[D. ڰ,PLFs[FDDtQ cacëVDELRTXLQxXڰDFsXQLDFDDtQ
menu utëcëanxa. Ai bëbaquin ca uiti ڰLEXQڰLQiQWDEDTXLQڰLQiQFssamaira
curíTXLFDUDELD[DTXL[XQڰXQiQWLVD RTXLQڰLQiQWsFsQWLڰLFsQ. Usonan ca
tanquin a curíTXLڰLQiQELDQFsXQLFDPD DQ~DQxXڰD[XQFs[XQPDDڰLQiQFsxXD
camiaxa. 16Camicëxa anpan ucë an ca DtQڰLEXQELFXDQWLڰLFsQ. 27$[DڰsPL
DtQڰDSXFD[D: QLVKLڰs[ڰDSXڰLWLFXssQFsPDXQLFDPDD
—Min curíqui anun ñu bixun FDPLQDsQXEs[XQڰsQLVPDLQXQELڰDWL
maruquin cana mëcën ۛ rabë ۛ VsQsQڰLQXQ ڰDLQ.
curíqui bian. 17Cacë[XQFDڰDSXQFD[D:
8StRTXLQFDPLQDڰsQFXUtTXLQsQxXڰDQ.
ڰ,WVDLUDPDVKLڰDtQELPLDFXUtquinën upí IV. JESUSAN JERUSALENUXUN BANA
RTXLQڰDFsFXStFDPLQDPsFsQUDEë ۛ f8,;8$1$1f8ڰ$(19.29-21.38)
sPDQXڰLFsXQLFDPDQFXVKLڰLWLڰDLQ.
18Bëtsíxribi uquin ca caxa: Min curíqui -HV~V-HUXVDOpQXFXDQ
anun ñu bixun maruquin cana mëcën (Mt. 21.1-11; Mr. 11.1-11; Jn. 12.12-19)
achúVKLVsQsQڰLQXQFXUtqui bian. 28Usaquin bana itsi ñuicëVRTXLQڰDSX
19Cacë[XQFDڰDSXQFD[D: Mix camina
ñuiquin unicama cabiani ca Jesús
mëcën achúVKLsPDQXڰLFsXQLFDPDQ -HUXVDOpQXFXDQWLVLQiQELDQLFXDQFs[D.
FXVKLڰLWLڰDLQ. 20,21Cacëbë uquin ca 29Jerusalénu cuani Betfagé ëma
Cuanx anu bëbaquin camina burro, anua Jerusalén isi ca Jesús nitëxۛ ëti bëunan
uni tsócëma pain, a anua tëcërëcacë PsVFXWL-HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPDFDL
mëUDWLڰDLQ. Mëraquin camina tububëWVLQێ quicësai quiacëxa: 42—Nucën Papa
TXLQEsWLڰDLQ. 31Mitsúnmi tubuia isquian 'LRVDQڰLPLFs[FDPLQDDVpUDELFKXiPDێ
bëtsi unin —¿uisati caramina ënë burro UXDڰDLVKFXssQWLڰDL—quixun bërí
tëcërëcacë tubuin? —quixun mitsu nëtëQ ۛ ELPLWVXQڰXQiQWLFDQDFXssnin.
xXFicë[XQFDPLQDFDWLڰDLQ: 1XFsQڰ,EX 8VDڰDtQELFDPLQDPLWVXQQXLWXQsQEL
FDsQsEXUUREXiQ[XQXQTXL[XQQXFD[D. VLQiQTXLQFXDTXLQPDڰXQiQFDQWLPDڰDLQ.
32Usaquin caquian xucëx cuanxun ca 43,441XFsQ3DSD'LRVDQPLWVXVLQiQ[XQێ
8LQEDQDQFDUD-HVXVDQxXڰDLD $QQDsEsU~DQFsڰDLVDPDXQLFDPD
TXL[XDQ-HV~VxXFiFDQ ñuiquin Jesusan cá bana
(Mt. 21.23-27; Mr. 11.27-33) (Mt. 21.33-44; Mr. 12.1-11)
20
1Achúshi nëtën anuxun Nucën 9Bana itsi ñuicësoquin ca Jesusan, a
21
1Usaquin anuxun Nucën Papa TXL[XQڰXQiQX[XQFDUDQXQDXLVDxXڰLD
Dios rabiti xubunuxun unicama LVWLڰDLQ?
catancëxun anu curíqui nanti ñu ami 88VDTXLQxXFicëxun ca Jesusan anun
FDQDڰsQELXLVRTXLQFDUDPLQDFDWLڰDL XQLFDPD[FDڰDLVDPDLUDSDsWDQL
TXL[XQڰXQiQPLDQDQDQ~QPLFDWLEDQD tëmëUDWLڰLFsQ. $tQڰXFKDFXStDWXPL
PLWVXVLQiQPLWLڰDLQ. 6LQiQPLFsxunmi nishquin Nucën Papa Diosan castícancë
FDFs[FDD[DPLPLQLVKLPLPLPDQiQFs ڰDLVKFDXVDLڰLWLڰLFsQ. 24Uni raíri ca unin
unicamax, aséUDELFDDEDQDڰLFsTXL[XQ DEsڰDFDQDQTXLQڰDQX[XQڰDLD, raírinëx
ڰXQDQLPLQPLFDFsEDQD[FDFsPsڰLFs FDEsWVLEsWVLPHQXEXiQFsڰLWLڰLFsQ.
TXLD[TXLWLPDڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLQDD 8VDTXLQڰDTXLQFDMXGtRVPDXQLFDPDQ
unicama bëPiQDQXFXDQFsPDSDQڰL[XQ -HUXVDOpQڰDWLPRQDQDQXڰL[XQDtQ
sVDTXLQVLQiQWLڰDLQ: Jesusan ca uisoquin FXssQFsVDRTXLQڰDWLڰLFsQ, atúan
FDUDQDFDWLڰDLTXL[XQڰsVLQiQPLWLڰLFsQ. XVRTXLQڰDWLQsWsDVsQën ۛ cëbëtan.
8VDڰDLQFDQDڰsQELSDLQVLQiQWLPDڰDLQ.
160LWV~[PLڰsQDQڰLFsFXStFDPLQSDSD 8VDFXDWVLQLFD-HV~V
ڰLPDLQXQPLQWLWDڰLPDLQXQPLQ XWsFsQWLڰLFsTXLFsEDQD
xucëDۛ QWXڰLPDLQXQPLQDLQWVLڰLEX (Mt. 24.29-35; 42-44; Mr. 13.24-37)
ڰLPDLQXQD[DPLEsQXLEDQDQFsXQtQULEL 25Ësaquinribi ca Jesusan cacëxa:
XQLLWVtDQPLWVXڰDWLPRQXQڰLQinuxun —ڰÊ[XWsFsQWLQsWsFDڰXUDPDڰLFs
ڰDLD. ڰ,QiQFs[XQڰDWLPRTXLQFDPLWVX TXL[XQXQLFDPDQڰXQiQXQFDQDtQXڰLFs
UDtULڰDWLڰLFsQ. 170LWV~[PLڰsPL bari, ڰX[s, ڰLVSDDFDPD[EsWVLWLڰLFsQ.
catamëFsFXStFDXQLFDPD[ڰsPL 8VDLڰLPDLQXDQSDU~QSDSDFDPD
VLQiQFsPDڰDLVKPLWVXPLڰLQLVKQX[XQ xuquirui bëchunia cuati ca camabi
ڰDLD. 188VDڰDtQELFDPLQDڰsQEsrúancë PHQXڰLFsXQLFDPD[UDWXWLVLQiQFDVPDL
ڰDLVKDViELڰLWLڰDLQ, ڰs[FXssQFsbëma ca bënëWۛ LڰLFsQ. 26NaicamëڰsRVKDtquicëbë
mitsun bu achúshirabi nëtëWۛ LPDڰLFsQ. FDDQXDڰLFsxXFDPD[ULELVKDtquinuxun
19TëmëUDTXLQELڰsPLFDWDPsWLsQFsPD ڰDLD. Acama isi ca unicamax, uisai cara
ڰDLVKFDPLQDڰsQ3DSD'LRVDQQstënu ڰLWLڰLFsTXL[XQVLQDQLUDFXstan bamai
ڰsEsڰLWLڰDLQ. VLQiQFDVPDLEsQëWۛ LڰLFsQ. 27Usai
20$QXڰLFsXQLFDPDEsڰDFDQDQX[XDQ ڰLFsbëWDQFDXQLڰLQX[1XFsQ3DSD
VXQWirucaman Jerusalén nëbëtۛ sioratia 'LRVQXD[XiڰL[XQڰsQ, nëtë cuin
LVTXLQFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ, anun a ëma mëúxun, ڰsQFXVKLQSscabëtsinia,
cëñúti nëtë ca uaxa quixun. 21,22A FDPDELXQLFDPDQLVQX[XQڰDLD. 28ڰÊQPL
sPDQXڰLFsXQLFDPD[DDPLڰXFKDFsFXSt xXL[XQFsxXFDPDڰLFsbëtan camina,
ca castíFDQFsڰLWLڰLFsTXL[XQFD1XFsQ anúnmi mitsux paë tani tëmërati nëtë
Papa Diosan aín uni cuënëomiacëxa. sënëQ ۛ WLFDڰXUDPDڰLFsTXL[XQڰXQiQWL
8VDLFDEsUtڰLWLڰLFsTXL[XQFDPLQDD ڰDLQ. ڰ8QDQLFDPLQDFKXimarua tani
VXQWiUXFDPDLVTXLQڰXQiQWLڰDLQ. Usai FXssLQUDFXssQWLڰDLQ.
ڰLFsbë ca unicamax racuëti Judea menu 29Usoquin catancëxun ca Jesusan
1XFsQ3DSD'LRVڰ$SXڰLWLQsWsFD QsQFXVKLFDPDڰLPDLQXQDQ0RLVpVQsQ
ڰXUDPDڰLFsTXL[XQ. 32Asérabi cana cuëQsREDQDڰXQiQFsXQLFDPD-HV~V
mitsu cain, bëría ënë nëtënu bucucë ڰDFDWVLTXL[XQVLQDQLEL—ڰDSXPD
XQLFDPD[DEDPDFsPDSDLQڰDLQFDڰsQ XQLFDPD[FDDtQEDQDFXDFsڰDLVKQXPL
mitsu ñuixuncë banacama quicësabi oi QLVKWLڰLFs—quixun sinani atumi
ڰLWLڰLFsQ. 33Naí, me acamax ca cëñúti racuëTۛ XLQXLVR[XQڰDWLFDUDTXL[XQ
ڰLFsQ, ڰDtQELFDڰsQEDQD[DQsWëtۛ imoi VLQDQLڰsVënۛ ancëxa.
XVDELڰDLQFDPDELxXڰs[TXLFssabi oi 3UsacëEsFD-HVXVDQڰXQiQPLFs
UDELWL[XEXQX[XQXQLFDPDEDQDxXL[XDێ $VKLTXLDQ-HV~VEsWDQDtQXQLFDPDQSLi
nan ca Jesús xupíbu xupíbucëbë imë ۛ (Mt. 26.17-29; Mr. 14.12-25; Jn. 13.21-30;
2OLYRVFDFsPDWiQXڰLFXDQFs[D. 38Usai I Co. 11.23-26)
DQXڰLQsWLFDEDULXUXFsbë bana ñuixuni 7$QXQFKDPLWLxXFsxXQPDڰDFsSiQ
Jesús anuxun Nucën Papa Dios rabiti anun piti nëtë achúshi ca Pascua nëtë
xubunu cuantëcëancëxa. Cuantëcënxuan DQXQFDUQHURڰDWL, DڰLDFs[D. 8A nëtë
bana ñuixunia cuati ca unicama riquiani ڰLFsbëtan ca Jesusan Pedrocëñun Juan
timëaۛ cëxa. xuquin cacëxa:
—Ënë nëtën ۛ u a piti ñu pinun camina
nu mëQtR[XQLFXDQWLڰDLQ.
V. BAMAXBI CA JESUCRISTO 9Cacëxun ca cacëxa:
%$,648,$;$48,;81f8,48,&Ê —¿Uinuxuinra caranuna a piti
BANA (22-24) mëQtRWLڰDLQ? 10Quia ca Jesusan cacëxa:
—Jerusalénu cuantancëx bëbaquin
-XGtRVXQLFDPD-HV~VPLڰsVën ۛ an
camina uni achúVKLQsDQxXWsQڰXQSD[
(Mt. 26.1-5,14-16; Mr. 14.1-2, 10-11; buania mëUDWLڰDLQ. Mëraquin nuibiani
Jn. 11.45-53) camina anua ax atsíncë xubunu atsínti
ڰDLQ. 11$WVtQTXLQFDPLQDDtQڰLEX
22
1$QXQFKDPLWLxXFsxXQPDڰDFs
FXDQ[FDPLQDxDQFiLVKLڰLFsPDڰDLQ, FDiQJHOQsQ-HV~VڰDTXLQTXLQ
¿usa cat? cushiocëxa. 44ڰ$LVDPDLUDPDViQXLWXWL
Cacëxun ca —FDXVDڰLFsQ, xDQFiLVKL bënëq ۛ uin ca Jesusan amiribishi Nucën
FDQDQXQDڰLFsPDڰDL—quixun cacëxa. 3DSD'LRVxXFitëcëancëxa. Ñucati
36,37Canan ca ësaquinribi cacëxa: ڰDLVDPDLUDLEsQsWLFDQLFKDWLDtQQLFKi
—1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDڰs D[DtQLPLPHQXWXVTXLFsVDڰLDFs[D.
ñuiquian cuëQsRTXLiVDELRLFDڰLWLڰLFsQ. 451XFsQ3DSD'LRVxXFiWDQFs[QLUXFXDێ
—¢8LVDFDWVLFDUDPLQDXVDLUDڰX[LQ?
Ca nirut. ڰ8FKDWLUDEDQDQFDPLQDڰX[WL —ڰÊQFDQDDXQLڰXQiQFsPDڰDLQ
WsDL1XFsQ3DSD'LRVEsEDQDWLڰDLQ. —quixuan Pedronën ca
(Mt. 26.57-58, 69-75; Mr. 14.53-54, 66-72;
-HV~VELFDQ Jn. 18.12-18, 25-27)
(Mt. 26.47-56; Mr. 14.43-50; Jn. 18.2-11) 54Usoquin bitancëxun ca a unicaman
47Usaquian Jesusan cacëbëbi ca -HV~VEXiQ[XQMXGtRVVDFHUGRWHQsQ
ڰDLVDPDLUDXQLDQX-HV~VڰLFsDQX FXVKLFDPDQڰDSXQ[XEXQXEXiQFs[D.
uacëxa. Ucëbë ca a unicamabë aín Usoquian buania ca Pedronën
ڰXQiQPLFsXQLFDPDDFK~shi, Judas, ax ڰXUiQ[XLQVKLQXLELDQFs[D. 55Buanx
rëcuën ۛ cuatsini a bëtsucucanux uacëxa. bëEDTXLQD[XEXUDSDVXڰLFsPH
48Aia ca Jesusan Judas cacëxa: mëníocë, anu tsi ticaia tsóbucamainun
—¿Judas, XQLڰLQX[1XFsQ3DSD ca Pedronëxribishi atubë tsóbuacëxa.
'LRVQXD[Xi, ڰsDsQsXQLFDPDQELQXQ ۛ cëxun pëcaia
56Usaía anu tsócë, tsin ërën
6XQWiUXFDPD-HV~VPLFXDLD -HV~V3LODWRQXEXiQFDQ
(Mt. 26.67-68; Mr. 14.65) (Mt. 27.1-2, 11-14; Mr. 15.1-5; Jn. 18.28-38)
23
638VDڰDLQFDDQEsU~DQFsVXQWiUXFDێ 1Catancëx niruquin ca
PDQ-HV~VڰXVDQLDPLFXDLTXLQ FDPD[XQEL-HV~VEXiQ[XQ
mëëacëxa. 648VRTXLQڰDQDQFDDtQEsUX 3LOiWRQXEXiQFs[D. 2Buanx bëbax aín
chupan bëPiputancëxun mëëquin —uin bëPiQRQڰL[XQFD-HV~VxXLTXLQsVDTXLQ
cara mi mëëaxa, ca ñuit —quixun Pilato cacëxa:
cacëxa. 658VDTXLQڰDQDQFDDPLڰDWLPDWL —Ënë unían judíos unicama nun
EDQDTXLQ-HV~VڰXViQFs[D. FDLEXEsWVLRTXLDQVLQinun quixun
ڰXQiQPLDFDQDQXQDQXQELFXDQ. Nun nu
-HV~VDMXGtRVXQLEXQsQFXVKLFDPDQ D&pVDUEXiQPLWLFXUtTXLڰLQiQ[XQPD
ڰDSXFDPDQXEXiQFDQ ڰDQXQQXFDQDQFDD[LVD&ULVWRڰDLVK
(Mt. 26.59-66; Mr. 14.55-64; Jn. 18.19-24) ڰDSXڰLFsTXLD[D.
66Pëcaracuatsincëbë ca anpan caniacë 3Usaquian cacë[XQFD3LOitonën Jesús
DQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰDLDLVWLVD ڰLDQDQDQXQLڰDFsFXStFD%DUUDEiV
WDQTXLQELLVFsPDڰDLVK, bërí a isi Herodes VLSXDFsڰLDFs[D. 20Unicamaxa munuma
cuëëancëxa. 98VDLFXssQTXLDڰLWVDLUD VKDUiUXLTXLDFXDWLFD3LOiWRQs[DPLULELێ
EDQDxXFicë[XQELFD-HVXVDQFiPDڰLFsQ. shi —nun iscëx ca a cupía bamati ñu
10&DtPDڰLPDLQXQFDMXGtRVVDFHUGRWHQsQ ڰDWLPDڰDFsPDڰLFs—quiax quitëFsDQێ
FXVKLFDPDڰLPDLQXQDQ0RLVpVQsQ cëxa. 21QuicëEsELFDPXQXPDVKDUirui
cuëQsREDQDڰXQiQFsXQLFDPDPXQXPD quicancëxa:
EDQDLDPLPDQiQFs[D. 11Usaria ca —Bamatanun ca i curúsocënu matas, i
HerodesbëWDQDtQVXQWirucaman Jesús curúsocënu ca a matas.
ڰDWLPRQDQDڰXViQTXLQFXDLRTXLQڰDS~DQ 22Usaía quicaniabi ca rabë ۛ oquin
24
ڰLPDLQXQD[D*DOLOHDQXD[DQXLEstsini 1Anun ñu mëëWLPDQsWsڰLyQ[D
asérabi bamatancëx cana rabë ۛ ڰLPDLQXQ 18Cacëx niracëquin ca axa bain cuancë
ڰLPDLQXQDQ1XFsQ3DSD'LRVTXLFs $tQڰXQiQPLFsXQLPsFsQUDEë ۛ
bana uni ñuixuncë unicamanribia ڰLPDLQXQDFK~VKLDQ-HV~VLVD
cuënëo bana, uisa banacama cara a ñui (Mt. 28.16-20; Mr. 16.14-18; Jn. 20.19-23)
TXLFsڰLFs, a banaxa quicëVDELRLFDڰLD[D 36Usaquin atu ñuixunía sënën ۛ cëma
quixun a uni rabë ۛ ñuixuancëxa. 28Atu SDLQڰDtQELD[ELFKLTXLUDFsWLDWXQsEëtۛ si
bana ñuixunbiancëx anua cuancë Emaús niracëquin ca Jesusan atu cacëxa:
ëmanu abë bëbaquinbi ca a rabëtan, —&KXiPDVKLUXDFDڰLFDQ.
Jesús sapi ca cuanshitia quixun isacëxa. 37Usoquian atu cacëx racuëti ratúquin
29Isquin ca cacëxa: ca —ñunshin ca —TXL[XQVLQiQFs[D.
—Bari ca xupíbutia, ca baquishia, usa 388VDLڰLDPLUDFXstia isquin ca Jesusan
ڰDLQFDPLQDQXQ[XEXQXQXEsڰLFXDQWL cacëxa:
ڰDLQ. &DFs[FDDWXEsFXDQ[DtQ[XEXQXڰL —¿Uisacatsi caramina racuëtin?
Jesús atsíancëxa. ¢8LVDFXStFDUDPLQDڰs[FDQDDVprabi
30Atsíntancëx mesanu a uni rabëb ۛ ë -HV~VڰDLTXL[XQVLQDQLPDQ? 39ڰÊQ
tsóEX[XQFDSiQEL[XQ—DViELFD PsFsQڰLPDLQXQFDڰsQWDsLV. Isquin ca,
—Nucën Papa Dios catancëxun, WXFDSDێ ڰs[FDQD-HV~VڰDLTXL[XQڰXQDQ. Uisa
TXLQDWXڰLQiQFs[D. 318VDڰDLQFD, ënëx FDUDڰsQQDPLڰLPDLQXQڰsQ[RڰLFs
FD-HV~VڰLFsTXL[XQڰXQiQWDQFs[XQێ TXL[XQPLڰXQiQXQFDڰsUDPsW.
PDELSiQWXFDSD[XQڰLQiQFsxun pain fXQVKLQD[FD[RxXPDڰLDQDQQDPLñuma
—-HV~VFDsQs[ڰLFs—quixun ڰLFsQ.
ڰXQiQFs[D. ڰ8QDQLDUDW~cëbëishi ca 408VDTXLQFDTXLQFDPsVKSiquin aín
Jesús nëtëaۛ cëxa. 32Nëtëcۛ ëbë ca mëcën ismianan aín taëribi ismiacëxa.
canancëxa: 41Usoquian ismicëxbi ca —ënëx ca Jesús
—QXDSiQPstíFDTXLQڰLQiQFsxuinshi EDQDFDPDXStRTXLDQFXDQXQxXL[XQێ
cananuna ax ca aséUDEL-HV~VڰLFs quin anu timëFۛ sXQLFDPDڰXQiQPLDFs[D.
TXL[XQڰXQiQSXQL—quixun cacëxa. 46ڰ8QiQPLTXLQFDsVDTXLQFDFs[D:
/8&$624 194
10$QDtQVLQDQXStLUDڰL[XQXQLXSt
1XFsQ3DSD'LRVDQ%DQDXQLڰLi ڰLPLWLD[FDsQsPHQXڰLDFs[D. 8VDڰL[XQ
1
1Nucën Papa Diosan ñu unioisama an Nucën Papa Diosbëtan camabi me
SDLQڰDtQELFDDtQ%DQDڰLDFs[D. Aín ڰLPDLQXQFDPDELxXFDPDXQLRڰLFsELFD
%DQDD[FD1XFsQ3DSD'LRVEsڰLDFs[D, unicaman, XLFDUDD[ڰLFsTXL[XQ
D[FD1XFsQ3DSD'LRVELڰLDFs[D. 2Usa ڰXQiQPDڰLFsQ. 11Ënë nëWsQXڰLFs
ڰDLQFDxXXQLRFsPDSDLQڰDLQDtQ%DQD, XQLFDPDQFDDQXQLRڰL[XQEL, atubë
D[1XFsQ3DSD'LRVEsڰLDFs[D. 3Aín ڰLQ~[DXFsELELLVDPDWDQFs[D. 12Usa
%DQiLQVKLFDFDPDELxXXQLDFs[D. ڰL[XQELFDXLFDPD[FDUDDPLVLQinan
1XFsQ3DSD'LRVDQ%DQDڰDtPDڰLDڰDLQ ami catamëtia, acama Nucën Papa
FDxXڰDtPDڰLDQDQxDQFiLVKLڰLWVtDQ[D. Diosan bëFKLFsDڰLQXQڰLPLDFs[D.
4A bana anúan Nucën Papa Diosan nëtë 13Unían aín xanumi bëFKLFsWXiD[FD
195
-8$11 196
Cacë[XQFDxXFicëxa: cacëxa:
—¢8LQXFDUDPLQڰLWLڰLF, rabí? (Rabí —¢1D]DUHWsPDQXFDUDxXڰXQiQFs
quicë bana, D[FDDQXQLڰXQiQPLFsXQL XQLڰLWLڰLF?
TXLTXLFsڰLFsQ.) Cacëxun ca Felipenën cacëxa:
39¢8LQXڰLFsFDUDPLQڰLWLڰLF? quixun —8VDFDPLLVQXQFDڰsEsFXDQLXW.
cacëxun ca Jesusan cacëxa: 47&DELDQTXLQEXiQFs[D1DWDQDHODLD
2 QsWsڰLyQ[DSscaracëbëtan ca
Galilea nëWsQXڰLFssPD, &DQiFDFs,
anuxun uni achúshinën aín bëchicë
XQLLWVLQFXVKLVDPDLUDFDDtQFXVKLڰLFs
TXL[XDQXQLFDPDQڰXQinun. Usaquian
xXڰDLDLVLFDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD
[DQXELPLWLڰDLQ, DtQDLQWVLڰLEXFDPDSL ami catamëacëxa.
unun quixun aín uni camiacëxa. Anu ca 128VDTXLQڰDWDQFs[FDDtQWLWD
DtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ1XFsQ3DSD 1LFRGHPRD-HV~VLVLFXDQ
3
Diosan bana cuënëo ësai quicë a 1Fariseo uni achúshi ca Nicodemo
VLQiQFs[D: ´ڰÊ[DQXQUDEDQDQ FDTXLQDQsFsڰLDFs[D. Ax ca judíos
bamaquinbi cana anuxun mi rabiti xubu XQLFDPDQڰDSXDFK~VKLڰLDFs[D. 2Usa
upí oquin bëU~DQWLڰDLQµ. Usaquin ڰL[XQFDDQXxDQWDQFXDQ[XQ-HV~V
VLQiQTXLQFD—a banaxa quicësabi cacëxa:
RTXLQFDڰDLD—TXL[XQVLQiQFs[D. —8QtDQPL[FDPLQDFXVKLLUDڰDL
188VDTXLQڰDLDLVTXLQFDMXGtRV TXL[XQڰXQiQXQFDPLQDXLQXڰLFs
unicaman Jesús cacëxa: XQtQELDڰDFsPDxXڰDLQ. Nucën Papa
—¢0LQPLsVRTXLQڰDFsD[FDDViELڰLFs 'LRVDDEsPDڰDLQFDXLQXڰLFsXQtQEL
TXL[~QXQXQڰXQinun caramina añu ñu PLQPLڰDFsVRTXLQxXڰDWLPDڰLFsQ. Usa
QXQLVQXQڰDWLڰDLQ? ڰDLQFDQDQXQDڰXQDQ, Nucën Papa
19Cacëxun ca Jesusan cacëxa: 'LRVDQFDPLQPLQXڰXQiQPLQXQsQs
—Mitsúnmi tëncapatiabi cana ënë menu mi xuacëxa quixun.
[XEXڰsQUDEë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi 3Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
4
1Fariseo
unicaman ca —Juanën -DFyEVDPDLUDFDLQDPL[ڰDLQ? An ca ënë
ڰXQiQPLFsXQLFDPDڰLWVDULELڰDtQEL DQXDڰXQSD[ELWLQDsDFs[D, naëxun ca
FD-HVXVDQڰXQiQPLDQDQQDVKLPLFs ڰDFs[D, ڰDQDQFDDtQEschicëribi
XQLFDPD[LUDڰDLVDPDLUDڰLFs—quixuan ڰDPLDQDQDUDEXFXFsxXLQDFDPDULEL
ñuicania cuacëxa. 28VDڰDtQELFD ڰDPLDFs[D. Jacobnën aín rëE~QTXLFDێ
-HVXVDQPDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ PDQULELDڰDQXQQDsDڰLFsFDQDQXQD
cuni uni nashimiacëxa. 3Usaquian QXQULELsQsڰXQSD[ڰDLQ.
fariseo unicaman cuacë[XQڰXQiQELDQL 13Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
[XQFDXQLQ1XFsQ3DSD'LRVUDELWLڰLFs ڰXQiQPLFsXQLFDPDQ-HV~V—camina
quiax. SLWLڰDL—quixun cacëxa. 32Cacëxunbi ca
21Cacëxun ca Jesusan cacëxa: Jesusan cacëxa:
—Asérabi cana mi cain, anúnmi ënë —0LWVXQڰXQiQFsPDSLWLxXFDQDڰs[
tucunuxunmabi, Jerusalénuxunmabi ڰDLQ.
DQXPLPLWVX[ڰLFsnuxunbi, Nucën Papa 33&DFs[FDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPD[
Dios rabiti nëtë ca aia. 22Mitsun camina —bëtsi unin sapi ca a piti bëxuanxa
XLFDUDPLQDUDELTXL[XQڰXQDQLPDQ. —quiax canancëxa. 34Canania isquin ca
Nun cananuna ui caranuna rabi quixun Jesusan cacëxa:
ڰXQDQLQ. An uni Nucën Papa Diosnan —$QsQsPHQXڰs[XiD[DFXssQFssabi
ڰLQXQLëmۛ iti, D[FDMXGtRXQLڰLWLڰLFsQ. An RTXLQڰDQDQDQDڰDQXQڰsFD, a sënëRۛ QXێ
XVDLDڰLQXQPsQtR, a cananuna nun [XQڰDLFDQDڰs[SLFsVDڰDLQ. 8VDTXLQڰsQ
rabin. 23Anúan an Nucën Papa Dios ڰDFs[FDD[ڰsQSLWLxXVDڰLFsQ.
rabicë unix asérabi ami sinani ax 35Ësoquian cacëbëELDDsPDQXڰLFs
ڰsQEDQDXQLxXL[XQFsXQLFDPDEsDQ bëEDLDFDDQXڰLFsXQLFDPDQXStRTXLQ
ڰsPLFDWDPsQXQXQLڰDTXLQFsXQLFDPD[ێ Jesús biacëxa. A unicamax Pascua anun
ULELFXssQWLڰLFsQ, DW~DQڰsQDQڰLQXQXQL FDUQHURڰDWLQsWsڰDLQ, Galileanuax
ڰDTXLQFsFXSt. 378VDڰDLQFDsVDLTXLFs -HUXVDOpQXFXDQFsڰL[XQFDDQxXڰDLD
banax aséUDELڰLFsQ: Bëtsi unían LVFsڰL[XQDXQLFDPDQDtQQstënua
ڰDSicëxa pëcëtia ca bëtsi unin bimi bëbaia cuëënquin Jesús biacëxa.
bitsia. 380LWV~QPLEsWVLXQtDQڰXQiQPLێ 468VDڰDLQFD*DOLOHDQstëQXDڰLFssPD
5
1Usotancëx ca anúan judíos 12Quixuan cacëxun ca atun cacëxa:
unicaman Nucën Papa Dios —¿Ui uni cara min bacëtۛ i bibiani ca
UDELTXLQSLWLQsWsڰDLQ, Jesús Jerusalénu cuantan quixuan an mi cacë, D[ڰLF?
cuantëcëancëxa. 2Jerusalénu cënëa aín 13Cacë[XQELFDڰDLVDPDLUDXQLDQX
D[DWVyFsXQLFDPDSiQPstícaquin SDU~QSDSDڰXFsPDQDQFXDQFDDQSiQ
ڰLQiQFs[D. ڰ,QiQDQFDWVDWVDULELXVDLڰLLVD SLFsXQLFDPDDQXELڰLDFs[D. 8VDڰL[XQFD
ڰDtQPDELDDQXڰLFsSXFKiquian pinun pëcaratancë[XQVLQiQFs[D: Achúshi
XQLFDPDڰLQiQFs[D. 12ڰ,QiQFsxun piia QXQWLVKLFDsQXڰLyQ[D, ڰLPDLQXQFDDtQ
FDPDELXQLSXFKicëbëtan ca Jesusan aín ڰXQiQPLFsXQLFDPD[DDQXQWLQX
ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: ڰLUXFsEsEL-HV~VQXQWLQXڰLUXLPDڰLyQ[D.
—3iQWsRFscëñun ca tsatsa tëocëcama 238VDTXLDQVLQiQPDLQXQFD7LEHULDV
—¢ڰÊQFDUDQDڰsQڰXQiQPLFsXQLڰLQXQ $QXQDQXWLPsWLڰXWDQXڰLWLQsWsDQ
micama mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ -HV~V-HUXVDOpQXڰLi
caíVDPDڰDLQ? 8VDLڰLQXQFDtVDڰDtVKEL 10Usaquin cacëxa aín xucëaۛ ntu cuanbi
camina micama achúshinëx ñunshin ca Jesús atu caxu cuancëxa, unían —ax
ڰDWLPDQsQڰDSXQVLQiQPLFsڰDLQ. 71Usai FD-HV~VڰLFs—TXL[XQڰXQinunmaishi.
ca Simonan bëchicë, Judas Iscariote, an 11Cuanx bëbacë ca Jerusalénu timëc ۛ ë
DtQڰXQiQPLFsXQLFDPDDFK~VKLڰL[XQEL judíos unicaman —¢XLQXFDUDDXQLڰLF?
DXQLڰLQiQWL, a ñui Jesús quiacëxa. —cananquin Jesús bariacëxa. 12Bari
ñucacanania unicama raírinëx —ax ca
ۛ caman —-HV~VFD1XFsQ3DSD
Aín xucën XStXQLڰLFs—quicëbëbi ca uni raírinëx,
'LRVDQ%sFKLFsڰLFs—quixun —usama ca. An ca camabi uni parania
sinánma bana —quiacëxa. 13Quibi ca judíos unicaman
7
1Usaquin bana ñuixuntancëx ca ڰDSXFDPDPLUDFXsWL, atúan cuati
MXGtRVXQLFDPD[DDڰDFDWVLTXLD[ rabanan unëaۛ xëshi canancëxa.
ڰsVëQۛ DQLDڰXQDQ[, Judea nëWsQXڰLFs 14Usaía quimainun ca anun Nucën
ڰXQiQWLFXssQTXLQFDXQLQXQëxۛ un ñu —ڰÊQXQLxXL[XQFsEDQDsQs[FDڰsQEL
ڰDLPD. 8VDڰDLQFDPLQDDPLڰDFsxXFDPDێ VLQiQFsPDڰLFsQ. $Qڰs[Xi, DQڰs
ribi Jerusalénu timëcۛ ë unicaman isnun VLQiQPLFsFDsQs[ڰLFsQ. 178LQXڰLFs
ڰDLFXDQWLڰDLQ. unin cara Nucën Papa Dios cuëënun ñu
5$tQ[XFsQڰLEXڰL[XQELDtQEDQD ڰDLVDWDQLD, DQFDڰsQFDUDQD1XFsQ3DSD
cuaisama tanquin ca usaquin cacëxa. 'LRVDQڰsVLQiQPLFsEDQDxXLQ, carana
6Cacëxun ca Jesusan cacëxa: ڰsQELVLQiQFsEDQDxXLTXL[XQڰXQiQWL
—ڰÊQDQXQXVDTXLQxXڰDWLQsWsFD ڰLFsQ. 18Axa anbi sinanx banacë uni ax
XFsPDSDLQڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLWVX[ ca unían a rabinun quixun sinanishi
211 -8$17
$Q~DQXQL[1XFsQ3DSD'LRVEsڰLWLEDQD -XGtRVXQLFDPDQFXVKLFDPD[D
37Anúan -HV~VPLFDWDPsLVDPDWDQ
judíos unicama Nucën Papa
Dios rabinux Jerusalénu timëcۛ ë 458VDڰDLQFD-HV~VELQXQ[XFs[
ڰXQiQDQڰsQFXVKLxXڰL[XQXQLLWVLULEL cacëxa:
ڰsPLDFDWDPsQXQڰDTXLQWLڰLFsQ, Nucën —0LWVXULELVDSLFDDQSDUiQ[D.
Papa Diosan bana cuënëo quicësabi 48AchúVKLUDQXQڰDS~QELFDD[DTXLFs
XLVDڰDtVKELFDDQ1XFsQ3DSD'LRVTXLFs —¢$[DPLPLPDQiQFsXQLFDPDFDUD
bana unicama ñuixuncë uni Galilea XLQXڰLF? ¿Achúshira unínbi cara mi
PHQXڰLFsXQLڰLFsPDڰLFsQ. 53Usaquian PD[D[DQڰDFsPDڰLF?
ڰDSXFDPDQ1LFRGHPRFDFsbë ca 11Cacëxun ca xanun cacëxa:
8
1Cuancëbë ca Jesús Olivos cacë —ÊQULELFDQDPLڰXFKRLPDQ. Ca
PDWiQXFXDQFs[D. 2Coon pëcaracë cuantan. Cuantancë[XQFDPLQDDPLULELێ
bëa amiribishi anuxun Nucën Papa Dios VKLxXڰDWLPDڰDWsFsQWLPDڰDLQ.
rabiti xubunu cuancë ca unicaman
Jesusan aín unicama aín
manaruquin nëpúaracëxa. Usocëxun ca
VLQDQڰLQiQFsEDQD
atu nëbëtۛ si tsóxun bana ñuixuancëxa.
3Usaquian uni bana ñuixuncëbëtanbi ca 128VDڰDLQFDDPLULELVKL-HVXVDQ
EDQDFXDLVDPDWDQLڰsڰDFDWVLTXLD[ڰsPL LVDQDڰDWLPDxXڰDTXL[XQxXLWLڰDLQ?
ڰsVënۛ anin. 38ڰÊQ3DSDQڰsLVPLFsxXFDQD &DPLQDڰDWLPDڰDLQ. ¿CëmëTXLQPDڰsQ
ڰsQPLWVXxXL[XQLQ. Ñuixuncëxunbi cacë[XQELFDUDPLQDXLVDFXStڰsQEDQD[
camina mitsun papan cacëxunmi cuacë ca aséUDELڰLFsTXL[XQVLQDQLPDQ?
xXLVKLڰDFDQLQ. 478LFDPD[FDUDDLQDQڰLFsDQFD1XFsQ
39Cacëxun ca atun cacëxa: Papa Diosan bana cuatia. 8VDڰDtQEL
—Abrahamnëxëshi ca nucën rara camina mitsun, DLQDQPDڰL[XQ, Nucën
ڰLFsQ. Papa Diosan bana cuatiman.
Usoquian cacëxunbi ca Jesusan
cacëxa: $EUDKDPڰLLVDPDڰDtDQ-HV~VSDLQڰLiEDQD
—Mitsux asérabi Abrahamnën 48Usaquian cacëxun ca nishquin
Nucën Papa Dios axëshi ca nun Papa rabinun quiax cana quiman. $[DڰsDXQLQ
ڰLFsQ. rabiti cuëëanan, ڰsxXLFDUDXQLFsmëia,
42Usaquian cacëxun ca Jesusan cara cëmëima quixun iscë, ax ca Nucën
cacëxa: 3DSD'LRVڰLFsQ. 51AséUDELFDQDڰsQPLWVX
—1XFsQ3DSD'LRVQXD[FDQDڰs[sQs cain, DQڰsQEDQDFXDFsXQLD[FD[snibua
menu uacën. ڰÊ[FDQDڰs[ELXiPDڰDLQ, ڰDtQEL1XFsQ3DSD'LRVEsڰLD.
DQFDsQXXQXQڰs[XDFs[D. 8VDڰDLQ 52Quixuan cacëxun ca judíos
—%sUtFDQDQXQDXStRTXLQڰXQDQLQ,
Usabia bacëaۛ n bëxuñu
PL[FDPLQDxXQVKLQڰDWLPDxXڰDL
quixun. $EUDKDPڰLPDLQXQDQ1XFsQ XQLD-HVXVDQEsSs[FD
9
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë 1Usocëx cuaínquin ca Jesusan
unicamaxribi ca bamacëxa. 8VDڰDtQEL usabia bacëaۛ n bëxuñu uni achúshi
camina mix quin, an min bana cuacë isacëxa. 2,VLDFDDtQXQiQPLFsXQLFDPDQ
unix isa xëQLEXDڰDtQELڰLWLڰLFsTXLD[. -HV~VxXFicëxa:
53¢0L[FDUDPLQDQXFsQUDUD$EUDKDPێ —¿Ënë uníxa bëxuñu bacën ۛ un cara
ViPDڰDLQ? Ax ca bamacëxa. An Nucën XLQxXڰDWLPDڰDFs[, aín papa, aín titan
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë FDUDڰDFs[, sQsXQtQELFDUDڰDFs[?
unicamaxribi ca bamacëxa. 8VDڰDtQEL 3Quixuan cacëxun ca Jesusan cacëxa:
—quiacëxa. —AséUDELFDsQs[ڰsQEschicë
bëxuñua bacëDۛ QDڰLFsQ. 218LVDڰL[XQ
Fariseo unicaman bëpë[ ۛ FXFsXQLDVpUDEL
cara bërí upí oquin isia, uin cara usabia
FDUD-HVXVDQXVDTXLQڰD[DTXL[XQxXFi bacëDۛ QڰLFsELEsSëxۛ cüaxa cananuna
138VDڰDLQFDDQڰXQiQFsXQLFDPDQ ڰXQDQLPDQ. Ax ca mëcóFsڰLFsQ, ca
bëpëxۛ cucë uni fariseo unicamanu xXFiW, DQFDPLWVXxXL[XQWLڰLFsQ.
EXiQFs[D. 14Anun ñu mëëtima nëtëaۛ n 22Judíos unicamaxa bëUiPDڰssënani
FDQDEsUtڰXQDQLQ. bëU~DQFsXQLVDULELFDQDڰs[ڰDL—quixun
219 -8$110
3DSDQFDFsڰL[XQڰsQxXڰDLDLVTXLQFD FDQDڰDLTXLFDQD1XFsQ3DSD'LRVxXL
unin, ڰs[FDQD&ULVWRڰDLTXL[XQڰXQiQWL ڰDWLPDWLEDQDLTXL[XQڰsFDLQ? 37ڰÊQxX
ڰLFsQ. 26ڰÊQڰDLDLVTXLQEL, FDPLQDڰsPL ڰDFsD[ڰsQ3DSDQFXVKtQELڰDFsPDڰDLQ
catamëFsPDڰL[XQ, asérabi cana Cristo FDPLQDڰs[FDQD1XFsQ3DSD'LRVQXD[
ڰDLTXL[XQVLQDQLPDQ. 27Carneronëan an XiڰDLTXL[XQVLQiQWLPDڰDLQ. 38ڰÊPL
bërúancë unin bana cuacësaribi oquin VLQiQTXLQPDELFDPLQDڰsQ, uni itsían
FDD[DڰsPLFDWDPsFsXQLQڰsQEDQD ڰDFsPDxXڰDLDLVTXLQڰsQ3DSD'LRVD[
cuatia. &XDWLDFDQDDFDPDڰsQڰXQDQLQ. ca aséUDELڰsEsڰLFsTXL[XQڰXQinan
8VDڰL[XQFDڰsQEDQDFXDTXLQDEDQD ڰs[ULELFDQDDEsڰDLTXL[XQڰXQiQWLڰDLQ.
quicëVDELRTXLQڰDLD. 28Acama cana 39Usaquin cacëxuan biisa tancancëxbi
biacëxa. 32Bitsia ca Jesusan cacëxa: unin aín bana cuaxun —ax ca asérabia
—ڰÊQ3DSDQڰsڰDPLFsxun cana 1XFsQ3DSD'LRVQXD[XiڰLFs—quixun
PLWV~QPLLVQXQڰLWVDxXڰDQ. ¢ڰÊQ VLQiQFs[D.
XVRTXLQڰDFsXLQXڰLFsxXFXStFDUDPLQD
ڰsPD[D[DQڰDFDWVLTXLQ? Lázaro bama
11
33Ësoquian cacëxun ca judíos 1%HWDQLDsPDQXڰLFsXQL/izaro
UsocëEsX[XQFD5RPDQXڰLFsXQLQ 578VDڰDLQFDVDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDێ
VLQiQELDQL-HV~VPsUDQDQTXLQLULTXLDQێ ¢8LVDTXLQFDUDQDڰsQ3DSDFDWLڰDLQ?
225 -8$112
¿Carana, Papan, bërí uisa cara ocaniabi —ڰ,WVDPDQsWëiۛ nshi ca an mitsu upí
FDڰsLëPۛ LWTXL[XQFDWLڰDLQ? Usama ca. RTXLQVLQiQPLWL, D[PLWVXEsڰLWLڰLFsQ.
8LVDFDUDRWLڰLFsXVDRTXLQڰDFinun cana 8VDڰDLQFDPLQDD[FXDQFsPDSDQڰDLQ,
uacën. 28Papan, unicaman mix DQPLWVXڰXQiQPLFsVDELRLڰLWLڰDLQ, ax
cuëëncësa oquin mi rabinun ca uisashi cuancëEsPLXVDELڰLQXQ. $DQڰXQiQPLێ
cara, ڰsRFDQFs[ELDViELڰLWLڰLFsQ. cëma uni, DQFDXLVDLFDUDڰLWLڰLFs
Cacëxun ca naínuax banaquin aín TXL[XQڰXQDQLPD. 368VDڰDLQFDPLQDDQ
Papan cacëxa: PLWVXXStRTXLQڰXQiQPLWL, axa mitsubë
—$W~DQڰsUDELQXQFDQDPsníocën, ڰDtQVKL, DQڰDFssaribi oquinmi mitsúnribi
PsQtRڰL[XQFDQDڰsDUDELQXQVLQiQPLWs VLQinun, aín bana ca aséUDELڰLFsTXL[XQ
FsQWLڰDLQ. VLQDQLDPLFDWDPsWLڰDLQ.
29Usai naínuax banaia cuax ca anu Usaquin catancëx ca Jesús atun
ڰLFsXQLFDPDUDtrinëx —FDQiFDEDQD[D isnunma cuani nëtëaۛ cëxa.
—quiacëxa. Quimainun ca raírinëxribi
—iQJHOFD-HV~VEsEDQD[D—quiax -XGtRVXQLFDPD-HV~VPLVLQiQWLVDPDWDQ
quiacëxa. 30Quia ca Jesusan atu cacëxa: 37ڰ,WVDRTXLQ-HVXVDQXQLLWVLQڰDFsPD
—ÊQsEDQD[FDڰsQFXDQXQڰsQ3DSD xXڰDLDLVTXLQELFDMXGtRVXQLFDPDQD[
TXLFsPDڰLFsQ. Mitsúnmi cuanun ca ca aséUDEL&ULVWRڰLFsTXL[XQVLQiQPD
quiaxa. 31Bërí ca ënë nëWsQXڰLFs ڰLFsQ. 381XFsQ3DSD'LRVDQVLQiQPLFs
unicama, FDUDڰsPLVLQDQLD, FDUDڰsPL xun aín bana Isaíasnën cuënëosabi oi ca
sinanima quixun Nucën Papa Diosan isti ڰLDFs[D. A banax ca ësai quia:
ڰLFsQ. ,VDQDQFDDQڰsPLVLQiQFsPD 1XFsQڰ,EX, ¢8LQXڰLFsXQLQFDUD,
XQLFDPDQڰDSX, xXQVKLQڰDWLPDQsQ min bana nun ñuixuncëxun
ڰDSXULELD[FXVKLڰLFsELڰsQXQLFDPD cuaquin, asérabi ca quixun
ڰLEXDWLPRTXLQxXVPRWLڰLFsQ. 32ڰÊ[XQLQL sinanx? ¢8LQXڰLFsXQLQFDUD
curúVRFsQXPDWiVFsڰLWDQFsxun cana PLQPLxXڰDLDLVTXLQPL[FDPLQD
FDPDELPHQXڰLFsXQLڰsPLDVLQinun aséUDELFXVKLڰDLTXL[XQVLQDQ[?
ڰLPLWLڰDLQ. 398LVDڰDLVKFDUDDPLVLQiQWLVDPDWDQLD
33ÊVRTXLQFDXLVDLڰLD[FDUDEDPDWL TXL[XDQXQLQڰXQinun ca Nucën Papa
ڰLFsTXL[XQFDFs[D. Diosan bëtsi banaribi Isaías cuëQsRPLDێ
34Usaquian cacëxun ca unicaman cëxa. Ax ca ësai quia:
Jesús cacëxa: 40 Nucën Papa Diosan ca acama atun
Nucën Papa Dios, DQڰs[Xi, aribi isia. Niruxun aín cutun pëxun nantancëx ca
46$QDtQVLQDQXStLUDڰL[XQXQLXStڰLPLWL anun ratërëmëtۛ i chupan tsitëcërëquiacëxa.
ڰs[FDQDXQLFDPDxXڰDWLPDڰDFsڰDtVKEL 58VDLڰLWDQFs[XQFDڰXQSD[PDQs[DSDQX
VLQDQDWLڰsPLFDWDPsWLXStڰLQXQڰLPLQX[ ڰDUX[XQDtQڰXQiQPLFsXQLDFK~shi
uacën. 478LQXڰLFsXQLQFDUDڰsQEDQD achúshi tachucatancëxun anun ratërëmëtۛ i
FXDTXLQELڰs[TXLFsVDELRTXLQڰDLPD, a uni chupan tatërëancëxa.
FDQDڰsQڰXFKRLPDQ. ڰÊ[FDQDsQsQstënu 6Tatërëntancëxa aribishi tachucati aia
XQLD[FDڰsQEDQDTXLFsVDRTXLQڰDFsPD —8LVDFXStFDUDQDڰsQsVRTXLQPLWVX
cupí, sQsPHFDPDFsx~WLQsWsQڰXFKRFsڰLWL ڰDLTXL[XQFDPLQDEsUtڰXQDQLPDQ. Nëtë
ڰLFsQ. 49ڰÊ[FDQDڰsQELVLQiQ[EDQDLPDQ. LWVLQFXQLFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ.
ڰÊQ3DSD, DQڰs[Xi, an ca uisai carana 8Cacëxun ca Pedronën cacëxa:
—8VDڰDLQFDڰsQWDsLVKLڰD[XQPDڰsQ
II. %$0$7$1&Ê;$-(68&5,672 mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQڰsQPD[Firibi
BAISQUIA (13-21) chucat —quixun cacëxa.
10Cacëxunbi ca Jesusan amiribishi
-HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDWDFKXFD cacëxa:
—Nashicë[ۛ DDtQQDPLFDPDXStڰDLQFD
13
13DVFXDDQXQFDUQHURڰDWLQsWsD
FDPLQDPLFDPD[QDVKLFsVDڰDLVK, nuitu
XStxXڰDLQ, ڰDtVKELFDPLQDPLFDPD -XGDVQsQDXQLڰLQiQWLD-HV~VxXLDEDQD
achúshinëxëVKLPLQQXLWXXStPDڰDLQ. (Mt. 26.20-25; Mr. 14.17-21; Lc. 22.21-23)
118LQFDUDDXQLڰLQiQWLڰLFsTXL[XQ 218VRTXLQFDWDQFs[PDViQXLWXTXLQFD
Nucën Papa Diosan bana cuënëo, ësai unicaman uisoti cara Jesusan usaquin
quicësabi oi, ڰLWLڰLFsQ: ´$QڰsbëWDQSiQ -XGDVFDLDTXL[XQVLQiQFDVPDTXLQFXDPD
SLFsXQLD[FDڰsPLڰLD[Dµ. 19A unían aín ڰLFsQ. 29Judas ax ca anu curíqui puruti
VLQiQFsxXڰDFsPDSDQڰDLQFDQDPLWVX xXVXWLDQLTXLQFsXQLڰLDFs[D. 8VDڰDLQFD
can. Usaquin mitsu catancëx, ڰs[XVDL raírinën, Jesusan sapi isa Pascua nëtën
ڰLFsbëtan, camina aséUDELFDUDQDڰs[XL piti ñu marutanun canan, ñuñuma uni ñu
ڰDLTXL[XQڰXQiQX[XQڰDFDQLQ. 20Asérabi ڰLQiQWDQXQFD[DTXL[XQVLQiQFs[D. 30Usa
cana mitsu cain, XLQFDUDڰsQEDQD ڰDLQFDSiQFKDPDUDWVXEL[XQSLWDQFs[
xXL[XQXQڰsQ[XFsXQLDtQEDQDFXDWLD sënën ۛ quiani Judas imë ۛ cuancëxa.
DQFDڰsQEDQDULELFXDWLD. Usaribi oquin
FDXLXQLQFDUDڰsQEDQDFXDWLDDQ $[DTXLFsVDELRLڰLWLEDQDLy
Nucën Papa Dios, DQڰs[Xi, aín banaribi 31ChiquíquianiaJudas cuancëbëtan ca
cuatia. -HVXVDQDtQڰXQiQPLFsXQLUDtULFDFs[D:
-8$11314 228
14
ڰXQiQTXLDQXQLQDUDELQXQFD1XFsQ 1Usaquin catancëxun ca
3DSD'LRVDQXQLڰLQX[DQXD[XiڰLFs, ڰs sVDTXLQULEL-HVXVDQDtQڰXQiQێ
EDtVTXLPLWLڰLFsQ. UsocëbëWDQFDڰs[FDQD micë unicama cacëxa:
asérabi aín BëFKLFsڰDLTXL[XQڰXQiQTXLQ —0DViQXLWXD[PDFDڰLFDQ. Nucën
XQLQڰsULELUDELWLڰLFsQ. BëUtELFDXVDLڰLWL 3DSD'LRVPLFDPLQDFDWDPsWLڰDLQ.
ڰLFsQ. 33Xënibutíma cana bënëtishi 1XFsQ3DSD'LRVPLFDWDPsWLFDڰsmiribi
PLWVXEsڰLWLڰDLQ. 0LWVXEsڰLWDQFs[FXDQFs catamët. 2ڰÊQ3DSDQڰLFsQXFDDQXڰLWL
FDPLQDڰsEDULQX[XQڰDLQ. 8VDڰDLQFDQD ڰLWVDڰLFsQ. $QXڰLWLڰDtPDڰDLQFDQD, anu
ڰsQMXGtRVXQLFDPDFDFssabi oquin bërí ڰLWLFDڰDtPDڰLFsTXL[XQPLWVXFDWVtDQ.
mitsuribi cain, DQXڰs[FXDQFsDQX 8VDڰDLQFDQDDQXPLڰLFiQWLDPLWVX
FDPLQDPLWVX[FXDQWLPDڰDLQ. 34Mitsun mëníoxuni cuanin. 3Mëníoxunbëtsini
ڰXQiQFsPDEDQDLysQsribi cana axa FDQDDQXPLڰsEsڰLQXQPLWVXELWVL
quicëVDELRtPLڰLQXQPLWVXFDLQ, utëcëQX[XQڰDLQ, ڰs[DQXڰLFsDQXPL
mitsúxbi camina bëtsibë bëtsibë PLWVX[ڰsEsڰLQXQ. 4ڰÊ[DQXFXDQWLD
QXLEDQDQWLڰDLQ. ڰÊQPLWVXQXLEDFssaribi ڰXQinan camina ëx anun cuanti bai aribi
oi camina micamax bëtsibë bëtsibë upiti PLWVXQڰXQDQLQ.
QXLEDQDQWLڰDLQ. 35Micamaxmi bëtsibë 5Cacë[XQFD7RPiVQsQFDFs[D:
—¿Uisa cupí carana bëríbi mibë —Nucën Papa Dios ca nu ismit. Bëtsi
FXDQWLPDڰDLQ? 8QtDQڰsڰDQ~QELFDQD ñuuma, ashi cananuna mi ñucatin.
PLEsFXDQWLڰDLQ. 9Cacëxunbi ca Jesusan cacëxa:
38Cacëxun ca Jesusan cacëxa: —¢&DPDELQsWsQPLWVXEsڰLDEL
—¿Asérabi caramina unin mi FDUDPLQDXLVDXQLFDUDQDڰDLTXL[XQڰs
ڰDFDVFs[ELڰsEsFXDQWLڰDLQ? Asérabi cana ڰXQDQLPDQ? $QڰsLVFsXQL, an ca Nucën
229 -8$114
8VDڰDLQFDPDViQXLWXD[PDڰLDQDQ 5ڰÊ[FDQDXYDVDtQLUDUDVDULELڰDLQ.
15
1Usaquin catancëxun ca 10Ax quicëVDELRLڰLDFDڰsQ3DSD'LRVDQ
QXLEDQDQFsXQLFDPDFDPLQDڰDLTXL[XQ ڰsQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰDFsPDڰDLQFD
cana mitsu cain. 8VDڰLFsFDQDڰsQ3DSDQ DWX[XVDELڰLWVtDQ[D. 8VDڰDtQELFDڰsQ
ڰsFDFsxXFDPDPLWVXڰXQiQPLDQ. 16ڰÊ[ ڰDFsxXFDPDLVD[D. $FXStFDڰsPL
PLWVXQڰLEXڰLQ~QPLڰsFDtVFDQFsxunmabi QLVKDQDQڰsQ3DSDPLULELQLVKD[D.
FDQDڰsQDQڰLQXQPLWVXڰsQELFDtsan. 25Nucën Papa Diosan bana cuënëo ax ca
23$QsWsQFDPLQDXLVDLTXLFsFDUDڰsQ —¢8VDڰDLQFDUDPLQDEsUtSDLQڰs[
PLWVXFDFsEDQDsQs[ڰLFsTXL[XQڰs cana aséUDEL1XFsQ3DSD'LRVQXD[XiڰDL
xXFiQX[XQPDڰDLQ. Asérabi cana mitsu TXL[XQڰXQDQLQ? 32ڰ8QDQLELFDPLQD
cain, ڰs[TXLFsVDELRTXLQPLDxXFicëxun bëUtELFDPi[ELڰssELDQLWVXiquiquiani
FD1XFsQ3DSD'LRVDQPLWVXڰD[XQWL DPDPLDPDPLWDQFXDQWLڰDLQ. Usai
ڰLFsQ. 24ڰÊQDQڰL[XQELFDPLQDڰs[ camina bëUtELڰssELDQLFXDQFDQLQ.
quicësabi oquin añu ñubi Nucën Papa 0LVW~[PLڰssELDQLFXDQFsEsELFDQDڰsVKL
'LRVxXFiFDQFsPDSDLQڰDLQ. &DxXFiW. ڰLPD, 1XFsQ3DSD'LRVD[FDڰsEsڰLFsQ.
fXFiFs[XQFDFXssLQUDFXssnun an 33ڰÊPLFDWDPsWtPLFKXiPDVKLUXDڰDLVK
17
3DSD'LRVxXLTXLQPLWVXxXL[XQWLڰDLQ. 18VDTXLQDtQڰXQiQPLFs
26UsacëbëWDQFDPLQDڰsQDQFXSt1XFsQ unicama caíVKLPDQiPLEsVXL
3DSD'LRVDQPLWVXڰDTXLQXQxXFiWLڰDLQ. abë banaquin ca Jesusan aín Papa
ڰÊLQVKLPLWVXDxXFixunti caínquinma cacëxa:
FDPLQDPLWV~QELDEsEDQDTXLQDxXFiWL —Papan, XQtDQڰsڰDWLQsWsFDXD[D.
ڰDLQ. 27An ca asérabi mitsu nuibatia. 0LQFDPLQDڰs[, min BëFKLFsڰLFs,
0LWV~[PLڰsPLVLQiQDQڰs[FDQD1XFsQ EDPDFsELڰsEDtVTXLPLWLڰDLQ, ڰs
3DSD'LRVQXD[XiڰDLTXL[XQVLQiQFs rabiquian camabi unin mix camina
cupí ca an mitsu nuibatia. 28Nucën aséUDELFXVKLLUDڰDLTXL[XQڰXQinun.
Papanuax cana ënë nëtënu uacën. 8i 2Min camina ui unicama caramina min
RTXLQFDPDELxXڰXQiQTXLQFDPLQD PLQPLDڰDQXQTXL[XQsQsPHQXڰs[Xi
EDQDxXL[XDQDQEsWVLxXULELڰDQ. A cupí xXFDPDULELڰDTXLQVsQëo ۛ n, PLQPLڰs
FDQDQXQDPLxXFitëcënquinma, asérabi cacësabi oquin. 58VDڰDLQFDPLQDsQs
FDXVDڰLFsTXL[XQڰXQinan mix camina QsWsDXQLFsPDSDLQڰDLQڰs[ڰLisabi oi
aséUDEL1XFsQ3DSD'LRVQXD[XiڰDL PLVDULELڰLWscënun, PLQXFXDQLDڰs
TXL[XQڰXQDQLQ. ڰLPLWsFsQWLڰDLQ.
31Ësoquian cacëxun ca Jesusan aín 60LQPLXVDPDڰLFsELڰsPLVLQiQPLFs,
ڰXQiQPLFsXQLFDPDFDFs[D: DFDPDFDQDXLVDFDUDPLQDPL[ڰDL
-8$117 234
ڰLPDLQXQPLQڰsQXLEDFssaribitia —ڰÊ[FDQDDڰDLTXL[XQFDQDPLWVXFDQ.
atúxribi bëtsibë bëtsibë nuibananun 8VDڰDLQFDPLQDPLWVXQڰsEDULTXLQڰsEs
FDQDXLVDLUDFDUDPLQDPL[ڰDLQTXL[XQ ڰLFsXQLFDPDsQsFXDQWiQXQsQWLڰDLQ.
DWXڰXQiQPLDQ. 8VDڰL[XQFDQDXVDEL 9$W~DQEL[XQڰDWLPRFsxun aín
RTXLQڰXQiQPLWLڰDLQ. XQLFDPDQDPLVLQiQWLsQWLUDEDQDQFD
Jesusan usoquin an biti unicama cacëxa,
3ROLFtDQsDQ-HV~VELD aín bana, ´PLQPLڰsڰLQiQFsXQLFDPD
(Mt. 26.47-56; Mr. 14.43-50; Lc. 22.47-53) achúVKLQs[ELFDڰsPLVLQiQWLsQFsPD
18 ڰLFsQµTXLFsVDELRtDڰLQXQ. 10Usaquin
1ڰÊsoquin abë banaquin aín
Papa Dios catancëx ca Jesús aín cacëbëtan ca Simón Pedronën manë
ڰXQiQPLFsXQLPsFsQUDEë ۛ ڰLPDLQXQ xëWRFsxXڰL[XQDtQ[DFinua biquin
achúshi acama buani Cedrón cacë baca VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSXQxX
ësquicë, DLQXELDQLڰXULDQXLڰDSicë mëëmicë uni, Malco cacë, a aín pabí
naëratsu, anu cuancëxa. 2A naëx ca anu mëTXHXڰLFsELVFDFs[D. 11Usoiabi ca
-HV~VڰLPDLQXQDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDێ Jesusan Pedro cacëxa:
bëULELڰLWVDLWLPëFۛ sڰL[XDQ, Judas, an —Min manë xëWRFsDFDDtQ[DFiQX
-HV~VXQLڰLQiQWL, DQULELڰXQiQFsڰLDFs[D. ڰDUXWscën. ڰÊ[sQsXQLFDPDQELFs[
38VDڰDLQFDDQڰXQiQ[XQ-XGDVQsQ, ڰDLVDPDLUDWsmëUDWLڰsQ3DSDFXssQFsbë
judíos sacerdotenën cushicamabëtan FDQDXVDLڰLWLڰDLQ.
fariseo unicaman xucë policíacëñun
-XGtRVVDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQ
VXQWiUXFDPDULELEXiQFs[D. %XiQFsxun
ۛ FsEXiQPDLQXQ ڰDSXQXD-HV~VEXiQFDQ
raírinëan buí ërëQ
(Mt. 26.57-58; Mr. 14.53-54; Lc. 22.54)
raíULQsQDQXQڰDFDQDQWLPDQs[stocë
ڰLPDLQXQLWsDFsDFDPDEXDQ[FD 128VDڰDLQFDVXQWirucama, DtQFRPDQێ
6LPyQ3HGURڰLPDLQXQ-HVXVDQڰXQiQPLێ —ڰÊ[ڰDWLPDWLEDQDLDFXDTXLQFDPLQD
cë uni itsi, atu nuibiani cuancëxa. Axa XLVDLFDUDQDTXLDTXL[XQڰsFDWLڰDLQ.
Pedrobë cuancë uni ax ca sacerdotenën 8SLWLEDQDLDFDPLQDڰsPssWLPDڰDLQ.
FXVKLFDPDQڰDSXQڰXQiQFsڰDLVK, Jesúsbë 248VDڰDLQFD$QiVQsQ, Jesús
19
—¿Mix caramina judíos unicaman 18VDڰDLQFD3LOitonën xubunu
mëQtRTXLDQDQXPD[D[QDQFsڰDLVK VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQ3LOiWRFDFs[D:
hebreo banan Gabata cacë, ڰLDFs[D. —´-XGtRVXQLFDPDQڰDSXFDµTXL[XQ
14Pascua nëtë imëLۛ VKLڰLQXQDQsWsQSLWL cuëQsR[XQPDFDڰDW. Usoquinma ca
239 -8$119
“axa, ڰs[FDQDMXGtRVXQLFDPDQڰDSXڰDL
quicë, DFDsQs[ڰLFsµTXL[XQڰDW. 6XQWiUXQsDQ-HV~VPDQs[sWRFsQDtQ
22Cacë[XQFD3LOitonën cacëxa: SLFKiQSXUXQXڰi
—ڰÊQFXsQsRPLFsEDQDD[FDXVDELڰLWL 31Pascua nëtëa imëLۛ VKLڰLWLڰDLQFDD
ڰLFsQ. nëtëxۛ a bëtsi nëtësamaira anun ñu
238VDTXLDQڰDQFDUDEë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ mëëWLPDڰDLQ, i curúVRFsQXPDWiVFs
VXQWirunën Jesús i curúsocënu XQLFDPDDQXELڰLWLMXGtRVXQLFDPDQ
PDWiVWDQFsxun mëtícananquin aín FXssDQPDڰLFsQ. 8VDڰL[XQFD3LODWRQsDQ
chupa biacëxa. Aín chupa bitancëx ca DtQVXQWirucama i curúVRFsQXڰLFs
chupa itsi cëxëquinma tëpëxۛ uinshi unicama aín xo tëcën ۛ mianan i curúsocë
pañucë, 24a bitsi canancëxa: nua biminun cacëxa. 32Cacëxuan xucëx
—Tucatima ca. 8LQFDUDDWDULELWLڰLFs FXDQ[XQFDVXQWirunën Jesúscëñun
quixun isti cananuna ñuratsu pain PDWiVFsXQLUDEë ۛ a bëtsi pain
QLTXLQWDQWLڰDLQ. ڰDWDQFsxun bëtsiribi aín xo tëcëaۛ ncëxa.
Nucën Papa Diosan bana cuënëo, axa 33UsobëWVLQL-HV~VULELڰDLX[XQELFD
FDڰsQFKXSDFDPDPstíFDQDQ[Dµ. DtQSLFKiQSXUXDPRVKLPDQs[stocën
25Jesús usocamainun ca aín tita chachiacëxa. 8VRFs[FDLPLڰXQSi[Es
ڰLPDLQXQDtQWLWDQ[XFsQڰLPDLQXQ mëscúFsڰLE~DFs[D. 35Asérabi ënë
&OHRIiVQsQ[DQX0DUtDڰLPDLQXQ0DUtD xXFDPDLViڰL[XQFDQDsQsEDQD
Magdalena, DFDPD[DQXD-HV~VPDVWiVێ cuënëoin. ڰÊQFXsnëocë bana ënëx ca
cë i curúVRFsDڰXUDPDڰLDFs[D. 26Usa asérabi cëmëFsPDڰLFsQ. Usa ca quixun
ڰDLQFD-HVXVDQDtQWLWDDڰXUDPDQXD ڰXQiQTXLQFDQDsQsEDQDFDPDPLWVX
LVDQDQDtQڰXQiQPLFsXQLDFK~shi aira cuënëoxunin, mitsúnribimi asérabi ca
nuibacë a, a rapasunua isquin cacëxa: XVDLڰLDFs[DTXL[XQڰXQinun. 36Nucën
—Titan, D[FDPLQWXiڰLWLڰLFsQ. Papa Diosan bana cuënëosabi oi ca ënë
27&DQDQFDDtQڰXQiQPLFsXQLDULEL xXFDPDڰLDFs[D. Ax ca ësai quia: “Aín xo
cacëxa: achúshibi ca tëcëQ ۛ WLPDڰLFsQµ. A bana
—Ca is, D[FDPLQWLWDڰLWLڰLFs—quixun. quicësabi oquin ca uínbi aín xo
Usoquian Jesusan cacësabi oquin ca achúshibi tëcëDۛ QPDڰLFsQ. 37Ësairibi ca
DQ0DUtDDtQ[XEXQXڰLQXQEXiQFs[D. cuënëo bana quia: “Tarotancëxun ca an
ڰDFsFDPDQLVWLڰLFsQµ.
-HV~VEDPD
(Mt. 27.45-56; Mr. 15.33-41; Lc. 23.44-49) -HV~VPDWiQDsFsQXPsQtRFDQ
288VDڰDLQFD-HVXV,ڰsQڰDWLxXFDPD (Mt. 27.57-61; Mr. 15.42-47; Lc. 23.50-56)
FDQDFsxXDTXL[XQڰXQDQL1XFsQ3DSD 38$ULPDWHDsPDQXڰLFsXQL, José, an ca
Diosan bana cuënëo quicësabi oi, -HVXVDQEDQDFXDFsڰL[XQELMXGtRV
—cana shimain —quiacëxa. 29Quia ca unicamami racuëq ۛ uin uíbi —ڰs[FDQD
PDQs[DQSDQXDYLQRFDFKDFsEXicacë -HVXVDQEDQDFXDFsڰDL—TXL[XQFiPD
ڰDLQ, tsatimi rënmencë xapusa ñu ami ڰLFsQ. 8VDڰL[XQFDEDPDFs-HV~V
chabótancë[XQEXiUX[XQڰDPLDFs[D. EXiQWLVDWDQTXLQ3LOiWR—¢DViELFDUD
30ڰ$PLFs[FD-HV~VYLQRFDFKDFs ڰLWLڰLF? —TXL[XQxXFicëxa. fXFiFs[XQ
ڰDWDQFs[, —ڰsQڰDWLxXFDQDFsxXDQ FD3LOitonën, —DViELFD, FDEXiQWDQ
—qui tëtúbutishi bamacëxa. —quixun cacëxa. Cacëxun ca bamacë
-8$11920 240
20
1Domingo nëtë pëcaracëma DtQPD[FiڰLFsXEsWVLڰLPDLQXQDtQWDs
ڰDtQVKLFD0DUtD0DJGDOHQDD[ ڰLFsXEstsiribishi tsócë isacëxa.
anua Jesús mëníoëxancë quini isi 13Iscë[XQFDiQJHOQsQ0DUtDFDFs[D:
ڰDLQFDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDDPLULELێ
$tQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ shi achúshi xubunu timëFۛ sڰLDFs[D. A
-HV~VEDtVTXLFsLVD QsWsQFD7RPiVULELDWXEsڰLDFs[D. Usa
(Mt. 28.16-20; Mr. 16.14-18; Lc. 24.36-49) ڰDLQFD[XEX[sSXFsڰDtQELDWXQsEëtۛ si
19Anúan Maríanën Jesús ispuncë niracëTXLQ-HVXVDQDtQڰXQiQPLFs
GRPLQJRQsWsxDQWiQEXFsbë ca aín unicama —Cana uan. &KXimashirua ca
ڰXQiQPLFsXQLFDPD[, xubu achúshinu ڰLFDQ—cacëxa. 27Atu catancëxun ca
timëaۛ x judíos unibumi racuëti 7RPiVULELFDFs[D:
ڰDtmaquin xëSXD[ڰLDFs[D. $QXDڰDLQ, —Min mëcën rëbun ca ënu ticat, ڰsQ
atu nëbëtۛ si niracëquin ca Jesusan mëcën rabërۛ ibi ca is. ڰÊQSLFKiQSXUXQX
cacëxa: min mëcën atsínmiquin ca tan. ڰÊ[FDQD
—Cana uan, FKXiPDVKLUXDFDڰLFDQ. DPDڰDLTXL[XQVLQiQ[XQPDFDڰs[FDQD
20Ësoquin caquin ca aín mëcën rabë ۛ aséUDEL-HV~VڰDLTXL[XQVLQDQ.
LVPLDQDQDtQSLFKiQSXUXULELLVPLDFs[D. 28Cacë[XQFD7RPiVQsQ—mix
21
18VDLڰLWDQFs[DDtQڰXQiQPLFs 11Cacëxun ca Simón Pedronën
—¢7VDWVDFDUDPLQDELFDQFsPDڰDLQ? cacëxa:
Cacëxun ca —FDQDQXQDELFsPDڰDL —¢-RQiVQsQEschicë, Simón, min
—quixun cacancëxa. 6Usaquian cacëxun xXFDPDVLQiQFssamaira oi caramina
ca Jesusan —nunti rapasu mëqueu ca ڰsPLVLQiQTXLQڰsQXLEDWLQ? Cacëxun ca
mitsun rica nanpat, anua camina tsatsa cacëxa:
ELWLڰDL—quixun cacëxa. Cacëxun ax —ڰÊQڰ,EX, PLQFDPLQDڰXQDQLQ, ڰsQ
quicëVDELRTXLQQDQSitancëxun ca rica cana mi nuibatin.
niancëxa. 1LQTXtQELFDڰDLVDPDLUDڰL[~DQ Quia ca cacëxa:
WVDWVDQڰLsRLDEsrucasmacëxa. 7Usocëbë —ڰÊQFDUQHUREDFsFDSLPLQX[XQڰDW.
WDQFDDtQڰXQiQPLFsXQLDFK~shi, aira 16Catancëxun ca amiribishi cacëxa:
¢FDUDPLQDڰsQXLEDWLQ? xXFicëxa:
Rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi oquian —FDUDێ —¢8LVDLUDFDUDsQsXQLڰLWLڰLF?
PLQDڰsQXLEDWL—quixun cacëxun ca 22Cacëxun ca Jesusan cacëxa:
ڰLFsPDڰDtQVKL1XFsQ3DSD'LRVDQDtQ
$tQ%sUXfXQVKLQ8StfXFsQ3DSD %sUXfXPVKLQ8StPLWVXEsDڰLQXQ[XWL
'LRVDQXQLEsڰLWL ڰLFsQ.
1
1Teóɹlo, ڰsQPLDSDLQEXiQPLFs
-HV~VQDtQXFXDQ
quiricanu cana Jesusan naínu
FXDLQVDPDSDLQڰL[XQڰixXFDPDD 6Usatancëxun ca bëtsi nëtën abë
ñuiquin mi cuënëoxuan. 2An ca naínu timëaۛ x bucuxun an uni bana ñuixunun
FXDLQVDPDSDLQڰL[XQ1XFsQ3DSD xutia caíscë unicaman Jesús cacëxa:
'LRVDQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQڰDTXLQFs —1XFsQڰ,EX, nux cananuna Israelnën
xun an aín bana unicama ñuixunun xuti rëE~QTXLڰDLQ, QXQڰDSXڰDtVKELFDQXQ
unicama caísacëxa. Acamax ca aín DLQWVLPDڰLFsQ. 8VDڰDLQ¢FDUDPLQDEsUt
ڰXQiQPLFsXQLڰLDFs[D. Caístancëxun ca nun aintsi achúVKLQXQڰDSXڰLQXQ
DxXFDUDڰDWLڰLFsTXL[XQڰXQiQPLDFs[D. mëQtRWLڰDLQ?
38VRTXLQxXڰDWDQFs[EDPD[ELFD 7Cacëxunbi ca Jesusan atu cacëxa:
244
245 +(&+2612
0DUtDڰLPDLQXQEsWVL[DQXFDPDEsribi 3HGURQsQ1XFsQڰ,EX'LRVFDFs[D:
timëaۛ x ami sinani Nucën Papa Diosbë —An nubëWDQPLxXڰD[XQXQPLQ
banacëxa. FDtVFsڰDtVKELFD-XGDVPLxX
ڰD[XDQ[PDELDtQڰXFKDFXStDQXD[
Jesusan caíscë unicaman cuanti anu cuanxa. 8VDڰDLQFDPLQD
DWXEsڰLQXQ0DWtDVFDtVD FDPDELXQtDQDtQQXLWXQsQVLQiQFsxX
158VDڰDLVKFDDQXWLPëa ۛ x Jesucristomi ڰXQiQFsڰL[XQ, min ënë uni rabë ۛ uiira
VLQiQFsXQLFDPDD[FLHQWRYHLQWH FDUDPLQD-XGDVQsQxXPssWLڰDQXQFDtVD
xucëQ ۛ VDڰLDFs[D. 8VDڰDLQFD3HGURQsQ TXL[XQQXLVPLWLڰDLQ.
atu nëbëtۛ si niruxun cacëxa: 16—ڰÊQ 26Catancë[XQFDXL[FDUDڰLWLڰLFs
xucëaۛ ntu, ësaquin cana mitsu cain. isnuxun ñuratsu pain niquin tancëxa,
Nucën Papa Diosan Bëru Ñumshin WDQFs[ELFD0DWtDVڰLDFs[D. Usaquian
8SLWDQVLQiQPLFsxuan Davidnën cuënëo FDtVFsڰDLVKFD-HVXVDQDtQEDQD
bana quicësabi oi ca Judas, an Jesús uni ñuixunun caíscë uni mëcën rabë ۛ
bimicë, D[ڰLD[D. 17-XGDVD[FDQXFDPDێ ڰLPDLQXQDFK~shi, acamabë Matías
cëñunbia Jesusan aín bana ñuixunun biranancëxa.
caístancë[XQڰXQiQPLFsڰLD[D. 18Usa
Nucën Papa Diosan Bëru
ڰL[XQELFD-HV~VXQLQELQXQڰDTXLQWDQFs
fXQVKLQ8StDtQXQLFDPDQXXi
xun a cupía bicë curíquinën me
2
bitancëxbi, DtQڰDWLPDxXڰDFsFXStD[EL 18VDڰDLQFD3HQWHFRVWpVFDFsQsWs
FXVKLLDtQ%sUXfXPVKLQ8SLWDQڰLPLFs[ 7LPsFDPsڰsRFsXQLFDPD3HGURQsQFD
DQXڰLFsXQLFDPD[EsWVLEsWVLEDQDQ 14CanancëEsFD3HGURDEsڰLFsPsFsQ
3
—Ënë nëWsQXڰLFsXQtDQDڰXQiQFsPD 18VDڰDLQFDEDULFXDE~cëbë a las
ڰDtQELFDPLQDPLWVX[-HVXFULVWRPL WUHVڰDLQFDPDELQsWëDۛ QڰLFssabi,
VLQDQDWL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[Lëtۛ i Pedrobë Juan anuxun Nucën Papa Dios
ڰDLQ. rabiti xubunu abë banai cuancëxa.
41Usaquian Pedronën cacëxun 2Cuanx bëbaquin iscëx ۛ bi ca uni achúshi
FXDTXLQFDڰLWVDXQLQ—asérabi ca a aín niti bëtsicë, usabi bacëaۛ n, anu
EDQDڰLFs—TXL[XQVLQiQFs[D. Sinani ca tsoócëxa. Camabi nëtëaۛ n bëxun bëxun
a nëtëQ ۛ ELQDVKLPLFsڰDLVKWUHVPLO tsóncancëxun ca anuxun Nucën Papa
XQLULELVKLD[D-HV~VPLVLQiQFsXQLFDPDێ Dios rabiti xubu aín xëcuë Upíira cacë,
EsڰLDFs[D. 428VDLڰLWDQFs[FDDQEDQD anuxun unicama atsinia curíqui
ñuixunuan Jesusan caíscë unicaman xXFicëxa. 38VDڰL[XQFDDQXWVyxun
bana ñuia cuaquin upí oquin sinani Pedrocëñun Juan atsini aia isquin,
FDPi[ELQXLEDQDQFs[D. Nuibanani ca curíTXLLVDڰLQinun quixun cacëxa.
camabi nëtën timëq ۛ uin, ënima Nucën 4Cacëxunbi ca Juanbëtan isquin
curíTXLڰLQiQWLڰLFs—quixun sinani
Axira pain Jesucristomi sináncë
cuëënquin caíancëxa. 6Caíncëxunbi ca
XQLFDPD[DXVDLڰLi
Pedronën cacëxa:
438VDڰDLQFDDWXQڰDLDLVtD, a ëmanu —CuríquixXPDFDQDڰDLQ. 8VDڰDtQEL
ڰLFsXQLFDPD[UDW~mainun aín bana FDQDEsWVLxXQPLڰDTXLQWLڰDLQ.
ñuixunuan Jesucristonën caíscë Jesucristo, 1D]DUHWQXڰLFs, DQڰs
XQLFDPDQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰDFs[D. ڰDPLFsxun cana mi cain, niruquiani ca
44Usomainun ca axa —asérabi ca cuantan.
-HVXVDQFXVKtQELxXڰDLD—quixun sinani 7Caxun ca aín mëcën mëquenën
25ÊVRTXLQFDQDQFD3HGURQsQsVDTXLQێ PDQDLQWVLڰLEXFDPDULELDQXWLPëcۛ ë
ribi cacëxa: ڰLDFs[D. 7Anu timëxۛ un ca Juancëñun
—A unicaman axa uti ñuia, ax ucë 3HGURVLSXQXDEsQXQTXL[XQVXQWiUX
FXStFDPLQDPLWV~QULELFKXimarua xuacëxa. Xucëxuan chiquínbëtsinquin
ڰLQX[XQDtQEDQDFXDWLڰDLQ. 8VDLڰLWL Es[XQVXQWirunën axa timëcۛ ë unicama
oquin ca Nucën Papa Diosan bëUiPD nëbëWۛ VLQLWVtQFsFDDQXڰLFsڰDSXFDPDQ
mitsun rara Abraham ësaquin cacëxa: xXFicëxa:
“Min rëbúnqui achúshi cupí ca camabi —¢8tDQڰDPLFsxun caramina aín niti
PHQXڰLFsXQLFDPD[FXssQX[XQڰDLDµ. bëtsicë uni pëxcüan? ¿Uisa cushiñu
26Nucën Papa Diosan ca aín Bëchicë ڰL[XQFDUDPLQDڰDQ?
bamacëbi baísquimitancëxun judíos 8fXFiFs[XQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
4
1Usaquian Pedrobëtan Juanën 108VDڰDLQFDQDQXQD,VUDHOXQLFDPDQ
XQLEXQsQڰDSXFDPDڰLPDLQXQFDQLDFscë TXLULFDڰXQiLQUDFsPDڰLDQDQڰDSXPD
XQLFDPDڰLPDLQXQDQ0RLVpVQsQFXsnëo ڰL[XQELUDFXëq ۛ uinma unicama bana
EDQDڰXQiQFsXQLFDPD, Jerusalénu xXL[XQLDLVLMXGtRVڰDSXFDPD[UDW~DFs[D.
timëaۛ cëxa. 6$FDPDEsFDMXGtRVVDFHUGRێ 8VDLڰLTXLQFD—ënë uni rabëtax ca axa
WHQsQFXVKLFDPDQڰDSX, $QiV, a -HV~VEsQLFsDڰLFs—TXL[XQVLQiQFs[D.
ڰLPDLQXQ&DLIiV, Juan, Alejandro 148VDTXLQVLQiQPDLQXQFDDSs[FXFs
castícainsa tanquinbi, atun uni pëxcucë VLQiQñu, Jesús, aín cushin, XQLڰLQVtQFs
cupía unicaman Nucën Papa Dios Ss[FDQDQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰDQXQQX
rabicëbëWDQڰDPDڰLFsQ. 8VDڰL[XQFD ڰDPLWLڰDLQ.
—ñuixuntëcënia caranuna mitsu uisoti 31Usaquin abë banaquin Nucën Papa
—ڰsQڰDUDFDFsxXFDPD[FDڰsnanshima, SDUiQFsVDڰL[XQPLPHFXStPLELFs
FDPDELXQLQDQVDڰLFs—quixun. curíTXLPsV~ELQXQPLVLQiQPLD[?
33Usaxun ca Jesusan aín bana ñuixunun 40LQDQڰDLVKFDDPHPDUX[XQPLDFXSt
5
18VDڰDtQELFDEsWVLXQL,Ananías atsínquinbi bamacë mëraxun bibianquin
cacë, aín xanu, Saɹra cacë, abëtan EXiQ[XQDtQEsQsUDSDVXPDtDQFs[D.
aín naë maruquin curíqui biacëxa. 11Usacëbë ca axa Jesucristomi catamëcë
2%L[XQELFDDtQ[DQ~DQڰXQiQFsEL, naë XQLFDPDڰLPDLQXQDQxXLFDQLDFXDFs
cupí bicë curíTXLPsV~DLQDQELڰLQXQ unicamaxribi racuëiۛ ra racuëaۛ cëxa.
nanan acamaishi isa biaxa quixun
Jesusan aín bana ñuixunun caíscë
SDUiQTXLQPsV~LVKLEXiQ[XQ-HVXVDQ
XQLFDPDQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰD
FDtVFsXQLFDPDڰLQiQFs[D. 3ڰ,QDQLDFD
Pedronën cacëxa: 128VDڰDLQFD-HUXVDOpQXڰLFs
Papa Dios rabiti xubunu atsínxun anu bana ñuixunun caíscë unicaman cacëxa:
ڰLFsXQLFDPDEDQDxXL[XDQFs[D. —8QLQFDFsVDRTXLQڰDTXLQEL
Bana ñuixunmainun ca sacerdotenën cananuna Nucën Papa Dios, DڰDWL
FXVKLFDPDQڰDSXڰLPDLQXQDEsڰLFs FXssQFsPDxXDڰDTXLQPD, DڰDWLDD[
unicaman, MXGtRVFXVKLEXQsQڰDSXFDPD cuëëncë, DxXFXQLڰDWLڰDLQ. 30Aín
timëm ۛ ianan sipuacë unicama bënun Bëchicë, mitsun i curúsocënu uni
quixun policía xuacëxa. 22Xucëx PDWiVPLFs, a ca Nucën Papa Dios, a nun
cuanxunbi ca policíacaman sipunua rabicësaribi oquin nucën raracaman
+(&+2656 254
6
sVRTXLQڰDSXFDPDFDFs[D: 1Usomainun ca amiribi amiribi an
WXiFDPDEDPDWDQXDQڰXUDUDFinun (VWHEDQsQڰDSXFDPDFDFs[D:
quixun nucën raracama cacëxa. —&XDUHQWDEDULWLD0DGLiQPHQX
20Usomainun ca aín titan Moisés ڰLWDQFs[FD6LQDtFDFsDtQEDVKLڰXUDPD,
bacëaۛ ncëxa. 8VDڰDLVKFD1XFsQ3DSD DQXXQLڰLFsPDPH, DQX0RLVpVڰLDFs[D.
'LRVDQLVFs[XStLUDXStڰLDFs[D. $QXڰL[XQFDLPD[XDQXD[WVLUsquirucë
Bacën ۛ tancëxun ca aín titan aín Ps~FDiQJHODFK~shi isacëxa. 318VDLڰLD
papabëtan, rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~VKLڰX[sQ, isi ratutia —uisa cara —quixun
ڰXUDUDFiQTXLQPDDtQ[XEXQX[XQEL xDFKDTXLQLVQX[DڰXUDPDFXDQLDELFD
unë[XQڰXQyQPLDFs[D. 21Rabë ۛ ڰLPDLQXQ 1XFsQڰ,EX'LRVDQsVDTXLQ0RLVpV
achúVKLڰX[sڰLFsbëtan, ڰXUDsQFs cacëxa: 32´ڰÊ[FDQDPLQUDUDFDPDDtQ
mëraxun bixun ca Faraónën bëchicë 'LRVڰDLQ. Abraham, Isaac, Jacob
[XQWDFXQsQDtQWXiVDڰLFsFDQLRFs[D. DFDPDQ'LRVFDQDڰs[ڰDLQµ. Ësai quia
22&DQLDFD(JLSWRQXڰLFsXQLFDPDQDWXQ cuati racuëti bërëruquin ca Moisésnën
ڰXQiQFsxXFDPDULELڰXQiQPLDFs[D. Usa istisama tancëxa. 338VDtDڰLDFD1XFsQ
ڰDLVKVLQiQxXLUDڰDLVKFDD[DtQEDQD ڰ,EX'LRVDQ0RLVpVFDFs[D: ´ڰÊ[sQXڰDLQ
ڰLPDLQXQDtQxXڰDFsULELXStڰLDFs[D. FDDQXPLQLFsPHsQs[XStLUDXStڰLFsQ.
23Cuarenta baritiaxXڰDLVKFDDtQ 8VDڰDLQFDPLQWD[DFDsFKLW. 34Egipto
DLQWVL,VUDHOXQLFDPDLVWLVLQiQELDQL PHQXD[DڰsQXQLFDPDWsmëraia isanan
cuancëxa. 24&XDQTXLQFD(JLSWRQXڰLFs cana atúxa unin bëtsi bëtsi ocëx
unin Israel uni achúshi ami mëparamë nuibacati banaiaribi cuan. Cuaxun
quin mëëTXLQڰDWLPRLDPsraxun, anun acama tëmëraiabi iëm ۛ i cana uan.
rabanan nëëquin, (JLSWRQXڰLFsXQL ۛ
Iëminuxun cana mi pain Egiptonu
ڰDFs[D. 25Usotancëxun ca aín aintsi [XWLQµ.
ڰDTXLQVDWDQTXLQ0RLVpVQsQVLQiQFs[D, 35A aín aintsin titicaquin —¿uin cara
XQLRFsxXD[LVD5HQIiQFDFsGLRV QDtQXڰLFsڰ$SXLUDڰDLVKFXVKLLUD
DLQDQڰLFsTXL[XQUDELQX[XQ ڰDLQFDPHQXڰLFsxXFDPDULEL
EXiQFsQ. 8VDڰDLQFDQDPLWVXڰs ڰsQDQڰLFsQ. ¢8VDڰs[ڰDLQ
259 +(&+2678
8
VLQiQPLFsڰLLVDPDWDQLQ. Mitsun rara 1,28VDڰDLQFD6DXORQsQ(VWHEDQ
FD)HOLSHQsQULEL6DPDULDPHQXڰLFssPD ڰLQXQTXL[XQ1XFsQ3DSD'LRV
achúshi anu cuanxun Cristo ñuiquin xXFixuancëxa. 17fXFi[XQTXLDQ
unicama bana ñuixuancëxa. Pedrobëtan Juanën aín mëcënan
6Ñuixuncëbë timëq ۛ uin ca camabi unin ramëcëx ca atux Nucën Papa Diosan
—aséUDELFDXVDڰLFs—TXL[XQVLQiQTXLQ %sUXfXQVKLQ8StxXڰLFDQFs[D.
aín bana cuacëxa. Cuanan ca Felipenëan 188VDڰDLQFD-HVXVDQDtQEDQDXQL
VLQDQLQDVKLPLFsڰDLVK)HOLSHEsQLDFs[D. —0LQڰsFDFsEDQDXVDLڰs[ڰLD[PD
$EsQLWVLFD)HOLSHQsDQXQLLWVLQڰDFsPD ڰLQXQFDPLQDPLWVXQ1XFsQڰ,EX'LRVڰs
xXڰDLDLVLUDWXWLVLQiQFDVPDFs[D. xXFi[XQWLڰDLQ.
148VDڰDLQFD6DPDULDQXڰLFsXQtQULEL 258VDڰDLQFD3HGUREstan Juanën usai ca
nëtë bëxuxXڰL[XQSLPDڰLDQDQ[sDPD
6LQDQDWLD6DXOR-HV~VPLFDWDPsD ڰLFsQ.
(+FK. 22.6-16; 26.12-18) 108VDtDڰLPDLQXQFD-HVXFULVWRPL
9
18VDڰDLQFD6DXOR, D[D1XFsQڰ,EX catamëcë uni achúshi, Ananías cacë, ax
Jesúsmi catamëFsXQLFDPDFsxXFDێ 'DPDVFRQXڰLDFs[D. $QXڰL[XQFD
tsi quiax, atumi xuamati nishacëxa. QDPiquin cuacësa oquin ësaquian
Nishquin ca sacerdotenën cushicaman 1XFsQڰ,EX-HVXVDQFDFsxun cuacëxa:
ڰDSXDQXFXDQ[XQFDFs[D: 2—Damasco —Ananías.
ëmanuaxa ax Jesúsmi catamëcë Cacëxuinshi ca Ananíasnën cacëxa:
XQLFDPDڰLPDLQXQ[DQXFDPDULELEL[XQ —ÊQXFDQDڰDLQ.
nëaxun, Jerusalénu bënun camina 11Cacë[XQFD1XFsQڰ,EX-HVXVDQ
*DOLOHDPHQXڰLPDLQXQ6DPDULDPHQXULEL,
Judíos unicama ami axa Jesucristomi catamëcë unicama uínbi
ۛ ancëx Saulo cuan
ڰsVën XEtRFsPDڰDLVKFKXimarua bucüacëxa,
238VRTXLQDWXEDQDxXL[XQtDڰLWVDQsWs XVDLڰLFD-HVXFULVWRPLFDWDPsWLڰLWVDUXL
DQXڰLFsbë ca judíos unicama Saulo cushiacëxa. 8VDtDڰLFsbë ca raíri uniribi
ڰDFDWVLTXLD[ڰsVënۛ ancëxa. 24$ڰDFDWVL DEsWLPsWL1XFsQڰ,EX'LRVDQEDQDXSt
TXLi[DڰsVën ۛ ancania ñuia ca Saulonën oquin cuati, aín Bëru Ñumshin Upitan
cuacëxa. 8VDڰDLQFDFKLTXLWLDڰDQX[XQ ڰDTXLQFs[ڰLWVDUXL-HV~VPLVLQiQFs[D.
nëtëQۛ ELڰDQDQLPëb ۛ i Damasconën cënë
xëcuëcamanuxun bëaraquin caíancëxa. (QHDVSs[F~D
25&DtQFDQLDڰXQiQTXLQFDD[D-HVXFULVێ 328VDtDڰLPDLQXQFD3HGUREsWVLEsWVL
tomi catamëcë unicaman Saulo, caquí ëmanu cuani Lida ëmanuribi axa
+(&+26910 264
6LPyQڰLFsEL3HGURFDTXLQDQsFsD QsWsڰLyQ[DSscaracëbëWDQVKLEDtVTXLێ
bëWiQXQPLQXQL-RSHQX[XWLڰDLQ. Ax ca miacëxa. 8VDtDڰLDLVQXQFDQX
xXLQD[DFiPsQtRWLڰXQiQFsXQL, Simón mëníoxuancëxa. 41Jesús baísquicëbi ca
cacëribi, parúnpapa cuëbía tsócë, aín FDPDELXQtLQUDLVDPDڰLFsQ. Nun cuni
[XEXQXڰLFsQ. Ax ca uax mibë banati cananuna Nucën Papa Diosan, Jesús
ڰLFsQ. 33Cacëxun cana bënën ۛ quinshia mi ñuiquin unicama bana ñuixunun
bënun quixun uni xuëxan. Xucëxuan bëUiPDFDtVDڰL[XQ, baísquicë isanan
FDFs[FDPLQDXStRTXLQVLQiQEstsini abëtan pianan xëacën. 428VDڰLFsFDDtQ
atubë ënu uan. 8VDڰDLQFDQDQXQD1XFsQ bana unicama ñuixunun xuquin nu
ڰ,EX'LRVDQQXLVPDLQXQsQXEsUtڰDLQ, an ësaquin cacëxa: Nucën Papa Diosan
PLVLQiQPLFsxunmi nu ñuixuncëxun ڰLPLFs[XQFDQDڰsQ, uni bamacëmacama
cuanux. ڰLPDLQXQEDPDFsXQLFDPDULEL, uisaira
FDUDsQsPHQXD[ڰLD[DTXL[XQ
Cornelionën xubunuxun ڰXQiQTXLQ, 1XFsQ3DSD'LRVEsFDUDڰLWL
Pedronën bana ñuixuan ڰLFs, FDUDڰLWLPDڰLFsTXL[XQFDWLڰDLQ.
34Ësoquiancacëxun ca Pedronën 8VDTXLQFDPLQDXQLFDPDxXL[XQWLڰDL
Cornelio cacëxa: quixun ca Jesusan nu cacëxa. 43An
267 +(&+261011
11
18VDڰDLQFD-HVXVDQDtQEDQD tomi catamëFsڰDLVKPsFsQDFK~shi
uni ñuixunun caíscë unicamabë ڰLPDLQXQDFK~shi uni ënë[ۛ ULELڰsEs
tan Judea menuxun axa Jesucristomi cuanxa. &XDQ[FDQDQXQDDQڰsFDPLFs
catamëcë unicamanribi, judíos unishima unin xubunu atsían. 13Atsinia ca
judíosma unicamaxribi ca Nucën Papa ësaquin nu caxa: ڰÊQ[XEXQXQLFsFDQD
Diosan bana cuati Jesúsmi catamëtia iQJHOLVDQ. Iscë[XQFDڰsFD[D: Jope
quixun ñuicania cuacëxa. 2A ñucama sPDQXFDPLQDXQL[XWLڰDLQ. Xucëx
cuacamainun ca Pedro Jerusalénu cuanxun ca uni achúVKL6LPyQڰLFsbia
cuantëcëancëxa. Cuanxa bëbacë ca axa Pedro caquinribi anëcë, DsQXEsWLڰLFsQ.
Jesúsmi catamëcë judíos unicama an, 14Bëcëx uxun ca uisai caramina min
FDPLQDD[DPLWVXEsڰLQX[XFsEs1XFsQ 'LRVDQELDDWXMXGtRVXQLڰLFsmabi
3DSD'LRVDQ%sUXfXPVKLQ8StxXڰLWL FKXiPDUXDڰDtsha upí nuituxXڰLQXQ
ڰDLQ. 178VDڰDtDQQXڰDFssaribi oquin DLQDQڰLPLFsLVLFD%HUQDEpFXssDQFs[D.
Jesucristomia catamëtia, atu aín Bëru &XssQTXLQFDڰssëquin cacëxa:
fXPVKLQ8StڰLQDQLDFDQDڰsQ —Mitsúnmi bëUiPDڰDFsxX
ڰLQiQ[XQPDڰDQXQTXL[XQ1XFsQ3DSD ڰDWscëQtPDFDPLQD1XFsQڰ,EX-HV~VDPL
'LRVFDWLPDڰDLQ. sQtPDFDWDPsWLڰDLQ.
18Ësaquin Pedronën ñuia cuati ca a ñu 24Ax upí nuituxXڰLDQDQ-HVXFULVWRPL
ñuxXPDڰLFsxXLFDQLDFXD[XQFD
$QWLRTXtDQXڰLFsXQLFDPDQFXUtqui atu Nucën Papa Diosan
EXiQPLWLVLQiQFs[D, D[DڰLWVDFXUtquixXێ 3HGURVLSXQXDFKLTXtDQ
FDPDQXLWLFDUDQDLQVDWDQLDڰDWL 6Imëiۛ shi HeróGHVQsQxXFinuan
QDQPDLQXQXLFDPD[FDUDڰLWVDPDVKL përcaratamainun ca acëñunbi manë
curíquixXڰLFsDFDPDQULELXLWLFDUD risin mëtëcërëFDFsڰL[XDQVXQWiUX
QDLQVDWDQLDڰDWLQDQWDQFsxun. 306LQiQێ rabëWDQSDUDUXDPDLQXQ3HGURڰX[DFs[D.
xun achúshi achúVKLQsQڰLWVDLUD ڰ8[PDLQXQFDDQVLSXEsU~DQFsVXQWiUX
curíquixXDQڰLWVDQDQPDLQXQڰLWVDPDVKL rabëUۛ LEL[sFXsWDQiLQFKLTXLWLQUDEDQDQ
curíquixXDQULELڰLWVDPDVKLQDQWDQFsxun bërúain niacëxa. 78VDڰDtQELFD1XFsQ
a curíquicama Saulocëñun Bernabé ڰ,EX'LRVDQ[XFë[ۛ DDtQiQJHOXFsbëshi
ڰLQiQTXLQFDFiQFs[D: aín cushían sipu pëFDFsڰLDFs[D. Usaía
—Ënë curíTXLFDPDFDPLQD-XGHDQXێ ڰLFsbëWDQDtQSLFKiQSXUXQXUDWtcaquin
xuan an Jesucristomi catamëcë unicama bëV~QTXLQFDiQJHOQsQ3HGURFDFs[D:
EDQDxXL[XQFsXQLFDPDDڰLQiQWLڰDL —Bënëtishi ca nirut.
—quixun. Quixuan cacëbëshi ca anun mëtëcërë
cacë manë risi tubucuti nipacëacëxa.
-DFREREDPDڰLPDLQXQ3HGURVLSXDFDQ 88VDLڰLFsbëWDQFDiQJHOQsQFDFs[D:
12
18VRPDLQXQFDڰDSXڰL[XQ —Mi cuanun ca anúnmi tsitëcërëquicë
Heródesnën axa Jesucristomi mëníonan min taxaca tañut.
catamëcë uni raíri bëtsi bëtsi omiacëxa. Usaquin cacëxۛ a mëníocatia ca
2Bëtsi bëtsi omiquin ca Juanën xucën, iQJHOQsQ3HGURFDFs[D:
Jacobo, a manë xëWRFsQڰDPLDFs[D. —Min tarin rabumë[XQFDڰs
38VRTXLQڰDFsbëa judíos unicama cuëënia nuibëtsin.
isquin ca Heródesnën Pedroribishia 9Cacëx chiquíquin ca Pedronën
sPDQXڰLFsXQLFDPDPL+HURGHV 6DXOREsD%HUQDEp-HV~V
nishacëxa. +HURGHVDWXPLQLVKFsڰL[XQEL ñui bëtsi nëtënu cuan
FDDLVLFXDQWLVLQiQFDQFs[D. Usaquin
13
1$QWLRTXtDQXڰLFsD[D-HVXFULVێ
xXLTXLQEDQDxXL[XQLFXDQWLڰDLQ. FDڰLWVDLUDMXGtRVXQLڰLPDLQXQMXGtRVPD
478VDTXLQXڰDWLFD1XFsQڰ,EX'LRV uni acamaxribi ami sinani Jesúsmi
cuëëQLDTXL[XQFDQDQXQDڰXQDQLQ, catamëacëxa. 2Catamëcëbëtanbi ca
Jesucristo ñuiquian ësoquin aín bana -HVXFULVWRPLVLQiQWLVDPDWDQFsMXGtRV
cuënëo isquin: unicaman, judíosma unicama
,VUDHOXQLFDPDLVKLPDEsWVLXQLFDPDێ ڰDWLPDTXLQVLQiQPLTXLQD[D-HVXFULVێ
ULELDtQVLQDQXStڰLQXQڰLPLQXQ tomi catamëcë unicamami nishnun
FDQDPLڰLPLDQ. ڰ,PLDQDQFDQDDtQ TXL[XQWVXiquirumiacëxa. 3Usaía
ڰXFKDFDPDWsUëQ ۛ FsڰDtVKDڰsQDQ ڰLFDQFsbë ca Pablobë Bernabé anu pain
ڰLQXQPLFDPDELPHQXڰLFs DWXEsڰLDFs[D. ڰ,[XQFD1XFsQڰ,EX
unicama iëP ۛ LQXQPLڰLPLDQ. Jesúsmi catamëti racuëq ۛ uinma a
48Usoquian caia cuati ca judíosma uni ñuiquin upí oquin bana ñuixuancëxa.
raírinëx cuëëni, —Nucën Papa Diosan Ñuixuanan ca —nu nuibaquin ca Nucën
EDQDsQs[FDDViELڰLFs—quiacëxa. Usa 3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQQXLëm ۛ inun aín
ڰDLVKFDXLFDPD[FDUD1XFsQ3DSD Bëchicë xuacëxa —quixun cacëxa.
'LRVQDQڰDLVK[sQLEXDڰDtQELDEsڰLWLڰLFs Usoquin an atu ñuixuncë banax ca
acamax Jesucristomi catamëacëxa. aséUDELڰLFsTXL[XDQFDPDELXQLQ
498VDLڰLPDLQXQFDDQXڰLFsXQLFDPDQ ڰXQiQXQFD1XFsQڰ,EX-HVXVDQ
1XFsQڰ,EX'LRVDQEDQDDPHFDPDQXێ ڰDPLFs[XQXQLLWVLQڰDFsPDxXDUDEstan
xun ñuixuncania cuacëxa. 508VDڰDtQEL ڰDFs[D. 48VDڰDtQELFD,FRQLRsPDQXڰLFs
ca judíos unicaman Pablocëñun Bernabé unicama raírinëxa —MXGtRVXQLڰL[XQ
xXLDPLڰDWLPDWLEDQDTXLQEsWVLEsWVL cananuna Jesucristomi catamëti bana
[DQX1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQFsڰLDQDQ FXDWLPDڰDL—quimainun raírinëxribishi
—DWX[FDDtQQXLWXXStڰLFs—quixun —Jesusan aín bana ñuixunun caíscë uni
XQLQFDFsDFDPDڰLPDLQXQDsPDQXڰLFs rabë ۛ sQsQEDQDFDXStLUDڰLFs
FXVKLXQLFDPDULEL%sUQDEpڰLPDLQXQ —quiacëxa. 5Usax ca judíos uni raíri
3DEORPLDQLVKQXQTXL[XQWVXiTXLUXPLDێ ڰLPDLQXQMXGtRVPDXQLUDtriribi, acamax
cëxa. Usocëxun ca Pablocëñun Bernabé ,FRQLRQXڰLFsDWXQFXVKLFDPDEs3DEORFsێ
bëtsi bëtsi oquin aín nëtënuaxa cuanun ñun Bernabé ami nishquin ñu catancë
quixun xuacëxa. 518VDڰDLQFDD [XQPD[D[DQڰDQX[ڰsVën ۛ ancëxa.
ëmanuax cuanquin —nun aín bana 6ڰÊVënۛ ania ñuia cuabiani ca Licaonia
cuatima ca Nucën Papa Diosan iscëx PHQXڰLFssPDUDEë,ۛ /LVWUDڰLPDLQXQ
ڰDLVDPDڰLFs—TXL[XDQDQXڰLFs Derbe, ڰLPDLQXQDڰXUDPDڰLFsPH
XQLFDPDQڰXQinun quixun aín taxacanu camanuribi cuancëxa. 7Cuanxun ca a
ڰLFsPHFXS~cë tacabiani, Iconio cacë PHQXڰLFssPDFDPDQX[XQ—-HVXFULVێ
ëmanu cuancëxa. 52Cuanbi ca Antioquía WRPLFDWDPsWLDtQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë
sPDQXڰLFsD[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë ڰDLVKFDXQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFs
XQLFDPDDtQ%sUXfXQVKLQ8StxXڰDLVK —quixun unicama bana ñuixuancëxa.
FKXimashirua tani cuëëancëxa.
/LVWUDQX[XDQ3DEORPD[D[DQڰDFDQ
3DEOREs%HUQDEp,FRQLRsPDQXڰLi 88VDڰDLQFDXQLDFK~shi aín niti
bëtsicë usabi bacëDۛ QڰDtsha nicëma, ax
14
1Antioquíanuax cuanx Iconio
sPDQXEsED[FD3DEOREs%HUQDێ /LVWUDQXڰLDFs[D. 98VDڰL[XQFDDXQLQ
bé anua judíos unicama timëtۛ i xubunu tsóxun Pablonëan bana ñuia cuacëxa.
atsíancëxa. Atsínxuan bana ñuixuncëx Cuatia isquin ca Pablonën, ënë unin ca
275 +(&+2614
15
18VDڰDLQFDMXGtRVXQLUDtUL 6Usai quicëbë ca Jesusan aín bana
uisa cupí, usama ca quiax Nucën Papa unicama axa sinanati Nucën Papa
'LRVPLڰXFKDQDQ, judíosma unibu ca 'LRVQDQڰLQX[-HVXFULVWRPLFDWDPscë, a
MXGtRVXQLEXڰLFsVDLڰLWLڰLFsTXLD[TXLQ? FDQDQXQDXVDLMXGtRVXQLFDPDڰLWL
0RLVpVQsDQXVDLMXGtRVXQLFDPDڰLWL Moisésnën cuënëo bana quicësabi
cuëQsREDQDFXDFsڰDtVKELFDD RTXLDQڰDQXQFDWLPDڰDLQ. 20Ësaquinshi
banacama quicësabiira oi nucën caquin cananuna acama quirica
UDUDFDPD[ڰLiPDڰLFsQ. Nuxribi cananuna EXiQPLWLڰDLQ: Unínbia uniocë ñu
DW~[DڰLiXVDULELWLڰLDFsQ. 118VDڰDtQEL UDELTXLDQڰDFsxXLQDDFDPLQDSLWLPD
FDQDQXQDڰXQDQLQ, QXQڰXFKDFDPDFXSt ڰDLQ, ڰLPDLQXQFDPLQDPLQ[DQXPDڰDLQ
DLQDQPDڰDtVKELDPLFDWDPscëxun ca [DQXEsڰLWLPDڰDLQ, ڰLPDLQXQFDPLQD
QXQڰXFKDFDPDWsUëQ ۛ TXLQ1XFsQڰ,EX tëtsëFۛ DFsxXLQDSLWLPDڰDLQ, ڰLPDLQXQ
-HVXVDQQX1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLPLD[D. FDPLQDxXLQDLPLSLWLPDڰDLQ. 21Nucën
Judíosma unicamaxa ami catamëtia ca UDUDFDPDQڰisaribi oquin ca camabi
XVDULELRTXLQDLQDQڰLPLD[D. ëmanuxun unin anua judíos unicama
123HGURQsQFDFs[FDDQXڰLFsXQL timëtۛ i xubunuxun anun ñu mëëtima
FDPi[ELEDQDLPDQsWëiۛ shiacëxa. nëtëcaman, Moisésnëan cuënëo bana
Nëtëiۛ shitancëxun ca Pablonëan Bernabé ñuixunia. 8VDڰL[XDQ0RLVpVQsQXVDL
bëtan uisaira oquin cara judíosma MXGtRVXQLFDPDڰLWLFXsQsREDQDڰXQiQFs
unicaman aín bana cuaxa quixun ڰLFsFDQDQXQDsVDTXLQFDTXLQVKLDWX
ñuixuanan uisaira oquin cara Nucën TXLULFDEXiQPLWLڰDLQ.
Papa Diosan, aín cushínbi, atu uni itsin 22Usaía Jacobo quia cuaquin ca
3DEOREs6LODVڰLPDLQXQ7LPRWHR)ULJLD
3DEORڰLPDLQXQ6LODVEs7LPRWHRFXDQ FDFsPHڰLPDLQXQ*DODFLDFDFsPHQXULEL
XQLXVDLFDPLQDڰLWLڰDLQTXL[XQxXL[XDQێ Ps~LUDDWVtQPL[XQLTXLQLRFsQWDEtDWDێ
cëxa. 8VRTXLQڰDTXLQFDDtQSDWUyQFDPD xacëxa.
ڰLWVDFXUtqui bimiacëxa. 17A xanu 258VRTXLDQڰDFs[FD3DEOREs6LODVLPë ۛ
PLTXLDQEDQDxXL[XQFsڰDtQEL 3DEORڰLPDLQXQ6LODVFDFs[D:
FDQDQXQDQXQURPDQRXQLڰL[XQDQ —¢$xXFDUDQDڰsQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë
ñuixuncë bana axa quicësabi oquin ڰDLVKLëQۛ X[XQڰDWLڰDLQ?
ڰDWLPDڰDLQ. 31Quia ca cacëxa:
281 +(&+261617
17
uníxa uni itsimi manania cuacë 1Usaquiani cuani Anfípolis ëma
—Nun rabicë diosma, bëtsi dios ñui DڰXQinun uni uniocëxa. Uisaxun
sapi ca quia. FDUDQXQDDڰXQiQWLڰDLTXL[XQX
19Usai quitancëxun ca Pablo VLQiQFs[ELFD1XFsQ3DSD'LRVQX
ELELDQTXLQPDWi, Areópago cacë, anu ڰXUDPDڰLFsQ. 28Nucën Papa Dios cupí
EXiQ[XQFDFs[D: cananuna tsotin, a cupí cananuna nitsin,
—Nun nu cuacëma a ñuiquinmi nu DFXStFDQDQXQDsQsPHQXڰDLQ. Mistun
cacë bana ënë cananuna upí oquin aintsi raírinëx ca ësai quiacëxa: “Nux
ڰXQiQWLVDWDQLQ. 20Nun cuacëma ñu cananuna diosan rëE~QTXLڰDLQµ. 29Nux
camina min ñuin. Uisai qui quicë cara aín rëE~QTXLڰL[XQFDQDQXQDVLQiQWLPD
TXL[XQFDQDQXQDڰXQiQWLVDWDQLQ. ڰDLQ, D[FDXQtDQڰDFsFXULڰDFsxXXVD
218VDڰDLQFD$WHQDVQXڰLFsXQLFDPD ڰLDQDQX[XDPDQsڰDFsxXXVDڰLDQDQ
ڰLPDLQXQڰXUDFsR[XD[DWXEsڰLFs PD[D[ڰDFsxXXVDڰLFsTXL[XQ. 30Nucën
unicama an uisa bana cara an cuacëma 3DSD'LRVڰXQiQFsPDڰL[XQFDXQLQ
ڰLFsDFXDLVDWDQFs[D. ڰ,PDLQXQFDXQtDQ anbia uniocë ñu rabiacëxa. Rabia
ñuia cuacëma ñuribi ñuiquin uni caisa isquinbi ca Nucën Papa Diosan
tancëxa. 8VDLFDDXQLFDPD[ڰLDFs[D. isëshiacëxa. IsëVKLDڰL[XQELFDEsUt
228VDڰDLQFD3DEOR$UHypagonu FDPDELPHQXڰLFsXQLڰDWLPDTXLQ
timëcۛ ë unicama nëbëtۛ sinuax niruquin VLQiQFsڰL[XQELDVLQDQDQXQTXL[XQDtQ
cacëxa: unicaman canun camia. 31Nucën Papa
—$WHQDVQXڰLFsXQLFDPD, ڰsQLVFsxun Diosan ca mëníocëxa, anúan achúshi
FDPLQDPLWVXQGLRVFDPDڰLWVDLUD uni, Jesucristonën camabi uni, aín nuitu
VLQiQTXLQDUDELQ. 23ڰÊ[sQssPDQXڰLFs FDUDXStڰLFs, FDUDXStPDڰLFsTXL[XQLVWL
bain niquin cana anuxunmi mitsun nëtë. 8VDTXLDQڰDQXQFDDQFDtsacëxa
GLRVFDPDUDELFsڰLWVDLVDQ. Isanan cana TXL[XDQFDPDELXQLQڰXQinun, ca Nucën
anuxun mitsun dios rabiquinmi anu ñu 3DSD'LRVDQ-HV~VEDPDFsELEDtVTXLێ
nanti ñu achúshinumi ësaquin cuënëocë miacëxa.
isan: ´ÊQs[FDDQX[XQQXQڰXQiQFsPD 32Usaquian bamatancëx ca Jesús
18
1AreóSDJRFDFsPDWinuxun ڰL[XQELDDQ1XFsQ3DSD'LRVUDELFs,
bana ñuixuntancëx ca Pablo Justo cacë uni, aín xubunu cuancëxa,
Atenas ëmanuax Corinto ëmanu axa anua judíos unicama timëtۛ i xubu
cuancëxa. 2Cuanx bëbaxun ca judío uni UDSDVXڰDLQ.
achúshi, Aquila cacë, mëracëxa. Ax ca 88VDڰDLQFDDQXDMXGtRVXQLFDPD
Ponto cacë menuaxa bacëDۛ QڰLDFs[D. Usa timëWۛ L[XEXQXڰLFsڰDSX, Crispo, abë aín
ڰDLVKFDDtQ[DQX3ULVFLODEs,WDOLDPHQX [XEXQXڰLFsDtQDLQWVLڰLEXFDPD[ULELDPL
ڰLFs5RPDsPDQXڰLDFs[D. ڰ,Fsbëbia anu VLQDQL1XFsQڰ,EX-HV~VPLFDWDPsDFs[D.
ڰLFsڰDSX&ODXGLRD[—judíos unicamax 8VDLڰLPDLQXQFD3DEORQsDQEDQD
FDFDPi[EL5RPDQXD[FXDQWLڰLFs ñuixunia cuati, ڰDLVDPDLUD&RULQWRQXڰLFs
—quicëbë ca Corintonu tsoti cuancëxa. XQLFDPD[ULELDPLVLQDQL1XFsQڰ,EX
8VDڰDLQFD&RULQWRQXEsbatancëx Pablo -HV~VPLFDWDPsWLQDVKLPLFsڰLDFs[D.
Aquilacëñun Priscila isi cuancëxa. 9,108VDڰDLQFD3DEORQsQQDPiquin
3$TXLODD[FD3DEORQsDQڰDFssaribi FXDFsVDRTXLQsVDTXLDQ1XFsQڰ,EX
RTXLDQDQFKXSD[XEXڰDFsXQLڰLDFs[D. Jesusan cacëxun imë ۛ cuacëxa:
8VDڰDLQFD3DEORQsQDtQ[XEXQXڰL[XQ —ڰÊFDQDPLEsڰDLQ. 8VDڰDLQFDXLQX
AquilabëWDQFKXSD[XEXڰDFs[D. ڰLFsXQtQELPLSDsWDQPLTXLQPsstima
48VRTXLQڰDQDQFDDQXQxXPsstima ڰLFsQ. ÊQssPDQXD[FDڰDLVDPDLUDXQL
nëtëcaman anua judíos unicama timëtۛ i ڰsQDQڰLWLڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLQD
xubunu cuanxun —Jesús ax ca asérabi racuëT ۛ XLQsQTXLQPDڰsQEDQDxXL[XQWL
Cristo, axa utia judíos unicaman caíncë, ڰDLQ.
DڰLFs—quixun bana ñuixuancëxa. 11Usaquian cacëxun ca Pablonën
19
1&RULQWRsPDQXD$SRORVڰDLQFD PDViTXLQVLQiQTXLQFXDLVDPDWDQFs[D.
3DEORPDWiPHVDSiQFDPDRL Usaquin cuaisama tani ca anu timëcۛ ë
cuantancëx Efesonu bëbacëxa. Bëbaxun unicaman cuamainunbi —Jesúsmi
FDDQXڰLFsD[D-HVXFULVWRPLVLQiQFs VLQiQWLFDڰDLVDPDڰLFs—quiax quiacëxa.
unicama mëracëxa. 2Mëraxun ca Usai quicëbë, anuax chiquíquianquin ca
xXFicëxa: Pablonën axa Jesucristomi catamëcë
—¢0LWV~[PL-HVXFULVWRPLVLQiQFsbë unicama buani, Tirano cacë unían
cara aín Bëru Ñunshin Upí mitsunu DQX[XQXQLڰXQiQPLFs[XEX, anu
uax? cuancëxa. Cuanxun ca anuxun camabi
4XL[XDQxXFicëxun ca cacëxa: nëtën bana ñuixuancëxa. 10Usaquin ca
—Nun cananuna Jesucristomi Pablonën rabë ۛ barin anuxun bana
catamëti ca uni aín Bëru Ñunshin Upíñu ñuixuancëxa. Pablonëan usaquin
ڰLDTXL[XQxXLDFXDFsPDڰDLQ. ñuixuncë[XQFD$VLDQXڰLFsXQLFDPD,
3Usaía quia ca Pablonën atu cacëxa: MXGtRVXQLFDPDڰLPDLQXQMXGtRVPD
—¿Añu sinani caramina nashimicë XQLFDPDQULEL1XFsQڰ,EX-HV~VxXLTXLDQ
ڰLDQ? ñuixuncë bana cuacëxa. 11Cuacëbëtan ca
Cacëxun ca cacëxa: Pablonën anuxun Nucën Papa Diosan
—-XDQsDQXQLڰXQiQPLFsEDQDVLQDQL ڰDPLFs[XQXQLLWVLQڰDFsPDxXڰDFs[D.
FDQDQXQDQDVKLPLFsڰLDQ. 128VDڰDLQFDDPLD3DEORUDWtquicë chupa
4Cacëxun ca Pablonën cacëxa: ڰLPDLQXQSDxXQDELDDQXEXDQLDPssL
—ڰ$WLPDTXLQVLQiQFsڰL[XQELDVLQDQDێ uni ñucëcamax pëxcúacëxa, pëxcúPDLێ
tia ca Juanën uni nashimiacëxa. QXQFDxXQVKLQڰDWLPDFDPD[ULELXQLQXD[
Nashimiquin ca cacëxa, axa a caxu uti chiquíacëxa.
uni achúshi, Jesús, axa utia judíos 131XFsQ3DSD'LRVDQڰDPLFsxuan
ڰLWDQFs[FDQD5RPDsPDQXULELFXDQWL XQLFDPDVKDUDWLWVXiquiruacëxa.
ڰDLQ. 228VDTXLQVLQiQ[XQFD3DEORQsQDQ 7VXiTXLUXTXLQ0DFHGRQLDPHQXڰLFsXQL
ڰDTXLQFsXQLUDEë,ۛ 7LPRWHRڰLPDLQXQ rabë,ۛ *D\RڰLPDLQXQ$ULVWDUFR, axa
Erasto, D0DFHGRQLDPHQXDFXDQWinun Pablobë nicë, a bixun nirínbianx ca
xuacëxa. ;XWDQFs[FD$VLDPHQXDڰLFs anua unicama timëFۛ s[XEXQXDEiquianx
ëma Efeso, DQXڰsRUDSDLQtEsrúacëxa. atsíancëxa. 30AtsíncëEsDDQXڰLFs
unicama cai axribi atsíntisa taniabi ca
(IHVRQXڰLFsXQLFDPD[DWVXiTXLUXD axa Jesucristomi catamëcë unicaman
23Efesonuaxa Pablo cuancëma pan —PLULELPDELWVLDDWVtDQ[PDFDڰLW
ڰDLQFD-HVXFULVWRxXLFsEDQDFXDLVDPD —quixun Pablo cacëxa. 31Camainun ca
+(&+261920 288
VLQiQTXLQڰXUDQ$VLDPHQXڰLLVDPD
7URDVsPDQX3DEORڰLi tanquin, (IHVRsPDڰXUDPDڰDtQELDQX
7$QXڰDLVKFDQDQXQDGRPLQJRQsWsQ FXDQWLPDVLQiQFs[D.
axa Jesucristomi catamëcë unicamabë
SiQWXFDSD[XQSLWLPëaۛ cën. Timëaۛ n ca (IHVRQXD[DD[-HVXFULVWRPLFDWDPsFs
Pablonën, LPsLVKLQXFXDQWLڰDLQ, xDQWyQێ XQLQFXVKLFDPD3DEORQsQEDQDxXL[XDQ
SDTXLQڰXUDQEDQDxXL[XDQFs[D. 178VDTXLQVLQiQ[XQFD0LOHWRQX[XQEL
21
ڰLFsQ. 8[XQFDD[DDPLVLQiQFsXQLFDPD, 1%XiQFs[ڰLUXD[(IHVRQXڰLFs
FDUD3DEORڰLWLڰLFsTXL[XQڰXQiQTXLQ -HUXVDOpQXFXDQ[PDڰLQXQTXL[XQ3DEOR
-HUXVDOpQXFXDQ[PDڰLQXQTXL[XQ cacëxa. 13Cacëxbi ca Pablo quiacëxa:
cacëxa. 5Usaquian cacëbëbi cananuna a —¿Añu cupí caramina usai banai
nëtëcama inúcëbë cuancën. A ëmanuax bëunan mëscúTXLQڰsPDViQXLWXPLQ?
cuancëbë ca axa Jesucristomi catamëcë JerusaléQX[XDQ1XFsQڰ,EX-HV~VQDQ
XQLFDPD[DtQ[DQXڰLPDLQXQDtQEschicë FXStڰsQsDFDQFs[ELFDQDEsQëWۛ LPDڰDLQ.
bëbi nubë masinu cuancëxa. Cuanx 8VRTXLQQsDQDQڰsڰDFDQFs[ELFDQDDViEL
cananuna rantin puruni tsóbuax ڰLWLڰDLQ.
masinuax Nucën Papa Diosbë banacën. 14Usai quia Jerusalénu cuancatsi quia
68VDLڰLWDQFs[XQDWXEsڰLFXFDQDQTXLQ cananuna Pablo sinanamicasmacën. Usa
—cuanmainun ca bëU~DQ[ڰLFDQ ڰDLQFDQDQXQDTXLDFsQ:
—quixun atu cai cananuna manë —1XFsQڰ,EX'LRVFXssQFssabi oi ca
QXQWLQXڰLUXDFsQ. ڰ,UXFsbë ca a ڰLWLڰLFsQ.
XQLFDPD[DtQڰLFsQXFXDQWscëancëxa. 158VDڰDLQFDQDQXQDxXPsníobiani
7Anuax cuanx cananuna Tolemaida &HVireanuax Jerusalénu cuancën.
ëmanu cuancën. Cuanx bëbaxun axa 16CuancëEsFDQXEs&HVireanuaxa ax
min isamina bëtsi bëtsi menua judíos ڰLPDLQXQUDEë ۛ uni a buonx ca Pablo
unicama, Moisésnën usai judíos MXGtRVXQLFDPDڰLFssaribiti nashi abë
XQLFDPDڰLWLFXsnëo bana quicësabi oi mëníocacëxa. Mëníocanan ca uisa nëtën
ڰLD[PDڰLQXQTXL[XQFDQ. Canan isamina cara anun mëníocati nëtë sënëQ ۛ WLڰLFs
MXGtRVXQLFDPDQڰDFssaribi oquin bëbu quixun canan uisa nëtën cara Nucën
WXiڰXQiQWLR[XQPDڰDQXQTXL[XQULEL 3DSD'LRVUDELTXLQxXLQDUsWLڰLFs
can. 22An usa bana cuacë unicamax ca TXL[XQDQXڰLFsVDFHUGRWHEstan mëníoi
mi ucë cuati timëWۛ LڰLFsQ. ¢8VDڰDLQ anuxun Nucën Papa Dios rabiti xubunu
FDUDPLQDXLVDLڰLWLڰDLQ? 23Nun ësaquin cuancëxa.
cacëVDELRTXLQFDPLQDڰDWLڰDLQ. Ënu ca 27Anun mëníocati nëtë mëcën achúshi
22
1ڰÊQDLQWVLFDPDڰLPDLQXQ cana cacën: ´0L[FDPLQDڰsQڰ,EXڰDLQ.
caniacëcë unicama, uisai carana ¢8VDڰDLVKFDUDPLQDDxXڰsQڰDWL
ڰLDTXL[XQڰsQDVpUDELPLWVXxXL[XQPDLێ cuëënin?µ&DFs[XQFDڰsFDFs[D:
nun ca cuat. “Niruquiani camina Damasconu cuanti
+(&+2622 294
caísacëxa, añu cara ax cuëënia quixun nishquin ca aín chupabi pëxun niquin
ڰXQinanmi aín Bëchicë aín sinan upíira me cupúFsEL[XQPDQiPLPssuquin
DULELڰXQinan ax banaia cuanun. 15Usa puacëxa. 248VDUtDXQLFDPDڰLDLVTXLQFD
ڰL[XQFDPLQDPLQDPLLVFsxXFDPD FRPDQGDQWHQsQDQXDVXQWirucama
ڰLPDLQXQXVDTXLDQPLFDFsxunmi cuacë bucucë xubunua Pablo atsínminun
EDQDFDPDULELFDPDELPHQXڰLFs TXL[XQDtQVXQWirucama cacëxa. Canan
XQLFDPDxXL[XQWLڰDLQ. 168VDtPLڰLQ~DQ ca, XLVDFXStFDUDDxXLXVDLVKDUicania
FDtVFsڰDLVKFDPLQDEsnëtishi nirui min quixuan nu ñuixunun camina Pablo
ڰXFKDFDPDWsUëQ ۛ XQ1XFsQڰ,EX-HV~VPL ULVKTXLWLڰDLTXL[XQFDFs[D. 25Usaquian
FDWDPsWLQDVKLPLFsڰLWLڰDLQ. comandantenën cacë[XDQULVKTXLPLQXێ
xun nëamicëxunbi ca Pablonën anua
Judíosma unicama bana ñuixunun ڰLFsFDSLWiQFDFs[D:
Jesusan Pablo xua —¢0LWV~QPLURPiQRXQL, añu cara
178VDڰDLQFDQD$QDQtDVTXLFssai ڰD[DTXL[XQXStRTXLQFXD[XQPDVKL
ڰLWDQFs[-HUXVDOpQXFXDQWscëancën. ULVKTXLWLFDUDDViELڰLF?
Cuanx cana Nucën Papa Diosbë banai 26Ësaía Pablo quia cuabiani cuanxun
23
18VDڰDLQFDVXQWirucaman saduceo unicamanribishi bëtsi oquin
bëcëxun isquin Pablonën judíos VLQiQFs[D. 8Saduceo unicaman ca
XQLEXQsQڰDSXFDPDFDFs[D: —EDPDڰDLVKFDXQLEDtVTXLWLPDڰLFs
—0LWVX[MXGtRVXQLڰDLVKFDPLQDڰsQ —TXL[XQVLQinan —iQJHOڰLPDLQXQFD
xucëDۛ QWXڰDLQ. ڰ,FsFDQDPLWVXFDLQ, ڰsQ xXQVKtQULELڰDtPDڰLFs—quixun sinania.
FDQDxXڰDWLPDڰDFsPDڰDLTXL[XQFD 6LQiQPDLQXQFDIDULVHRXQLFDPDQ
1XFsQ3DSD'LRVDQڰsLVLD. —EDPDڰDLVKFD&ULVWRXWscëncëbë uni
24XLi[DTXLFsbëtan ca sacerdotenën EDtVTXLWLڰLFs—TXL[XQVLQinan —iQJHO
FXVKLFDPDQڰDSX, Ananías, an a rapasu ڰLPDLQXQFDxXQVKLQULELDQXڰLFs
ڰLFsXQLFDPDQ3DEORFXsWiVKFDQXQ —quixun sinania. 98VDڰDtVKDFDPi[EL
quixun cacëxa. 3Caia ca Pablonën cacëxa: cuëbíFDQDQLVKDUimainun ca fariseo uni
—Unían, XStFDTXL[XQPLVLQiQFs raíri, an Moisésnën cuënëo bana
ڰDtVKELFDPLQDPL[XVDPDڰDLQ. Nucën ڰXQiQFs, an niruquin munuma banaquin
3DSD'LRVDLQUDFDڰsPLڰDPLFsVDXVRTXLQ cacëxa:
PLڰDWLڰLFsQ. Moisésnën cuënëo bana —Nun iscëx ca ënë unix añu ñubi
quicëVDELRTXLQXLVDFDUDPLQDڰsRWLڰDL ڰDFsPDڰLFsQ. Sapi ca ñunshin banaia
isti cupíshi camina anu tsotan. ¿A bana cuaxa, iQJHOEDQDLDVDSLFDFXD[D. An
quicëVDELRTXLQڰsxXFixunmabi ڰLPLFsxuan nu bana ñuixuncëxunbi ënë
FDUDPLQDڰsPssnun quixun uni cain? XQLڰDWLPRLDWXQXQD1XFsQ3DSD'LRVPLێ
4&DLDRTXLQFDDUDSDVXڰLFsXQLFDPDQ ribi nishi, XVDڰDLQFDQDQXQDڰDWLPRWLPD
Pablo cacëxa: ڰDLQ.
+(&+2623 296
24
PL[PLڰDSXڰDLVKVLQiQxXLUDڰLFs, mi 1Mëcën achúVKLQsWsڰLFsbë ca
X[XQDxXLTXLQPLFDWLڰLFsTXLD[ ڰXFKDLPDڰLDQDQXLVDXQLPLELڰXFKDLPD
quiixanxa. 8VDڰDLQFDPLQDFDLVD ڰLLVDWDQLQ. 8VDLڰLQX[XQFDQDFDPDEL
WDQTXLQ3DEORxXFiWLڰDLQ. fXFiFs[D QsWsQxXڰDWLPDڰDTXLQPDxXXStVKLڰDLQ.
quia cuaquin camina minbi nuxnu a ñui 178VDڰDLQFDQDڰLWVDEDULQEsWVLEsWVL
EDQDڰLFsTXL[XQڰXQiQWLVDWDQTXLQEsWVL WLVDWDQLFDsQX[XQPLڰsxXLTXLQFDL
XQLxXFiWLڰDLQ. Anuxun Nucën Papa utsíanxa. 208VDڰDLQFDDW~[DXFsPDڰDLQ,
'LRVUDELQX[ڰs[-HUXVDOpQXFXDsQ[DQFs axa Tértulobë ucë ënë unicaman mi cati
ca mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ nëtësa ڰLFsQ, JerusaléQX[XDQMXGtRVڰDSXFDPDQ
ڰLFsQ. 12$QXڰLFsFDDQX[XQ1XFsQ3DSD ڰsxXFicëbëWDQFDUDXLVDxXڰDFsڰsLVD[D
'LRVUDELWL[XEXڰLPDLQXQDQXMXGtRV quixun. 21Caquin ca, ڰDSXFDPDQFXDPDLێ
unicama timëWۛ L[XEXFDPDڰLPDLQXQ nun, EDPDڰDLVKFD&ULVWRXWscëncëbë
ëmacamanuxunribi abë cuëbícananquin XQLFDPDEDtVTXLWLڰLFsTXL[XQڰsQ
ڰsQXQLFDPDWVXiTXLUXPLDXLQXڰLFs VLQiQFsڰDLQFDPLQDڰsPLPDQiQFDQL
XQtQELLVFsPDڰLFsQ. 13ڰ,PDLQXQFDsQs TXLD[ڰs[TXLL[DQFsEDQDPLxXL[XQWL
unicamaxa quicë bana ënëx ca asérabi ڰLFsQ.
ڰLFsTXL[XDQDQPLFDWLXQLڰDtPDڰLFsQ. 22Usaía Pablo quia cuaquin ca
148VDڰDLQFDQDPLFDLQ, Nucën Papa Felixnën, Jesúsmi catamëti ca uni
'LRVDڰsQUDUDFDPDQUDELD, a cana 1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFsTXL[XQ
ڰsQULELUDELQ. Aín bana, Moisésnën ڰXQiQFsڰL[XQQsWsLWVLQPsníonuxun,
cuëQsRڰLPDLQXQDQ1XFsQ3DSD'LRV 7sUWXORڰLPDLQXQDEsXFsXQLFDPD
quicë bana uni ñuixuncë unicamanribi ësaquin cacëxa:
cuënëo, a banacamax ca aséUDELڰLFs —Comandante Lisias ax ucëbëtan cana
TXL[XQFDQDڰXQDQ. 8VDڰDLVKFDQDD Pablo ñuimi quicë bana ënë mëQtRWLڰDLQ.
banacama quicëVDELRtDXiDtQ%schicë 23Catancë[XQFD)HOL[QsQDtQFDSLWiQ
DPLDD[ڰsEsVLQiQFsXQLFDPDEsDPL cacëxa:
catamëtin, judíos unicama raírinëxa ami —Chiquíti rabanan camina Pablo
VLQiQWLVDPDWDQFsbëbi. 15$W~DQVLQiQFs bëU~DQWLڰDLQ. Bërúanquinbi camina añu
saribi oquin cana, EDPDڰDLVKFDXQL FDUDڰDLVDWDQLDDڰDPLDQDQD[DDEs
upíFDPDڰLPDLQXQXQLڰDWLPDFDPD[ULEL nuibanancë unicaman a istisa tania
EDtVTXLWLڰLFsTXL[XQVLQDQLQ. 16Usaquin ismianan añu ñu cara cuëëQLDDڰD[XQXQ
VLQiQFsڰDLVKFDQD1XFsQ3DSD'LRVPL ڰDPLWLڰDLQ.
299 +(&+262425
25
18VDڰDLQFDڰDSXڰLQX[FXDQ[ XStڰLLVDWDQTXLQ3DEORFDFs[D:
Festo Judea menu bëbacëxa. —¢0LxXLDTXLFDQFsEDQDsQsڰsQ
Bëbax ca rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi nëtë anuxun mi mëíoxunun caina Jerusalénu
ڰLFsEs&HVirea ëmanuax Jerusalénu cuainsa tanin?
cuancëxa. 2$QXDڰLFsFDMXGtRVVDFHUGRێ 10Cacëxun ca Pablonën cacëxa:
WHQsQFXVKLFDPDڰLPDLQXQMXGtRV —ڰÊ[URPiQRXQLڰLFsFD5RPDQXڰLFs
ڰDSXFDPDQULEL3DEORPLPDQiQTXLQ ڰDSX, CéVDUQsQڰLPLFsDQXQt[DURPiQR
Festo cacëxa, 3ësaquin, —Nux cuëëncë XQLPLPDQDQLDFXDFsXQLDLQVKLڰsxXLD
sabi oquin camina Pabloa Jerusalénu uni quicë bana mëQtRWLڰLFsQ. 8VDڰDLQ
PLQXQLQEsQXQFDPLWLڰDLQ. Bain aia FDPLQDڰs[URPiQRڰDtDQڰsPLXQL
ۛ anxun ca Pabloa
ڰDFDWVLTXLD[ڰsVën manania minbi mëQtRWLڰDLQ. Minbi
bënun quixuan caminun quixun judíos FDPLQDڰXQDQLQ, MXGtRVXQLFDPDPLڰs[
unicaman Festo usaquin cacëxa. ڰXFKDFsPDڰDLQFDڰsQڰDFsxXDDtQ
4Cacëxunbi ca Festonën cacëxa: ڰDSXFDPDQPsQtRWLڰDtPDڰLFsQ. 11Axa
—3DEORFD&HViUHDQXVLSXRFsڰLFsQ. quicëVDELRTXLQQXQڰDWLEDQDTXLFsVD
ڰÊ[FDQDڰLWVDPDQsWëiۛ nshi ënuax anu RTXLQڰDFsPDڰLFsDXQLQڰsEDPDPLWLFD
cuanin. 58VDڰDLQFDPLWVXQFXVKLFDPD[ DViELڰLWVtDQ[D. 8VDڰDtQELFDXLVDxXEL
+(&+2625 300
ڰDQXQMXGLRVXQLFDPDڰsڰLQiQWLPDڰLFsQ. QsQFDڰsPLDXQLPDQiQFsEDQD
8VDڰDLQFDQD5RPDQXڰLFsڰDSX istancë[XQXLVDFDUDRWLڰLFsTXL[XQڰs
CéVDUQsQELDXLVDFXStFDUDXQLڰsPL FDWLڰLFsTXL[XQڰsFDFsFXSt, anun
manania quixun isti cuëënin. Césarnu xuti nëtë sënën ۛ tamainuan
12Usaquian cacë[XQFDDQDڰDTXLQFs VLSXQXELڰLQXQTXL[XQFDQ.
unicamabë banatancëxun Festonën 22Usaquian cacëxun ca Agripanën
3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVێ
5RPDQXڰLFsD[D-HVXFULVWRPLFDWDPsFs WRQsQQXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLFKXiPDێ
unicama Pablonën quirica buánmia rua bucucanti cana cuëënin.
1
1ڰÊ[FDQD3DEORڰDLQ, an Jesucristo
Romanu cuantia Pablonën sinan
TXLiVDELRTXLQDtQEDQDXQLxXL[XQێ
cë. 8VDڰL[XQFDQDPLWVXTXLULFD 8Ësoquin pain cana mitsu cain, mitsux
EXiQPLQ. Nucën Papa Diosanbi ca camina asérabi Jesucristomi catamëti
Jesucristomi catamëTXLQDLQDQڰLQX[ TXL[XQFDPDELPHQXڰLFsXQLFDPDQ
iëQۛ XQXQLFDPDDtQEDQDxXL[XQXQڰs chanioia cuaquin, FDQDڰs[ULEL-HVXFULVێ
caísacëxa. WRQDQڰL[XQ1XFsQ3DSD'LRV—DViELFD
21XFsQ3DSD'LRVDQFDDLQDQڰLQX[ —quixun caquin a rabin. 9ڰÊQFDQD
ۛ
iëWLEDQDDQVLQiQPLFsxun aín bana uni Nucën Papa Dios cuëëncësabi oquin
ñuixuncë unicama bëUiPDFXsQsRPLDێ chiquíshquinma aín Bëchicë ñuiquin
cëxa. 3A cuënëomia banax ca aín unicama bana ñuixunin. $QFDڰXQDQLD,
Bëchicë, 1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRxXLTXLFs ڰsQFDQDDEsEDQDTXLQQsWsFDPDEL
ڰLFsQ. $tQڰXQDQSDSDD[FD'DYLGQsQ PLWVXxXFixunin. 100LWVXxXFixuanan
rëE~QTXLڰLDFs[D. 48VDڰLFsELFD cana a ñucatin, bëUiPDFXDLQVDWDQtEL
bamatancëx baísquicë cupía, Nucën cuancëma cupí, bërí mitsu isi cuanuan
Papa Diosan Bëru Ñunshin Upitan ڰsڰDTXLQXQ. 11Mitsúxmi asérabiira
ڰDPLFs[XQXQLQڰXQiQWLڰLFsQ, 1XFsQڰ,EX -HVXFULVWRPLFXVKLFsڰLQXQڰDTXLQX[XQ
Jesucristo ax ca Nucën Papa Diosan cana mitsu isi cuainsa tanin. 12ڰÊ[
BëFKLFsڰLDQDQDVDULELXStڰDLVKFXVKLLUD -HVXFULVWRPLFXVKLFsڰL[XQڰDTXLQFs[PL
ڰLFsTXL[XQ. 5Jesucristo cupí ca Nucën PLWV~[ULELDPLFXVKLFsڰDLQPLWVXEs
Papa Diosan nuibaquin nun nu uni aín cushionani cuëënmiananux cana mitsu
bana ñuixunun mëníocëxa, camabi isi cuainsa tanin.
PHQXDDQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRPL ۛ ntu, cuainsa taníbi cana
13ڰÊQ[XFëa
308
309 520$1261
8VDLFDڰLWLڰLFsTXLD[FDDtQEDQDFXsnëo DW~[DXStڰLWLڰDTXLQWLsDQDQDXQLFDPDQ
ësai quia: “Ui unicama cara Nucën Papa aín cuëëncëVDELRTXLQxXڰDWLPDڰDQXQ
Diosan upí isia, ax ca asérabi ami ëanxa. Usaquian Nucën Papa Diosan
FDWDPsWLWVyWLڰLFsQµ. ëncë[XQFDDW~QELDڰDLUDEtQTXLQPD
ڰDWLPDxXLUDڰD[D. 258VDxXڰDTXLQFD
Unicaman Nucën Papa Dios Nucën Papa Diosan bana cuaquinma,
ڰXQiQPDEDQD unin cëmëTXLQxXLFsEDQDLVKLVLQiQ[D.
18&DQDQXQDڰXQDQLQ, Nucën Papa Nucën Papa Dios, an camabi ñu unio, a
Diosan ca an aín bana quicësabi oquin rabiquinma ca an unio ñuishi rabiaxa.
ڰDLVDPDWDQFsڰL[XQEsWVLXQLULELDPL Nucën Papa Dios ax ca xëQLEXDڰDtQEL
VLQiQ[PDڰLQXQTXL[XQSDUiQFs DLUDXQLQUDELFsڰLWLڰLFsQ.
unicama, DXLVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQ 26$W~[DXVDڰLFsFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
2
10LWV~QPLXQLLWVLڰXFKRFsbëtanbi MXGtRVPDXQLEXQs[ULELDtQڰXFKDFXSt
ca uni raíULQsQڰXQiQWLڰLFsQ, mitsun tëmëUDWLڰLFsQ. 108VDڰDtQELFD1XFsQ
FDPLQDXVDxXڰDWLFDڰXFKDڰLFsTXL[XQ 3DSD'LRVDQDQDLQDQڰL[XQD[FXssQFs
ڰXQDQLQ. 8VDڰDLQFDPLQDPLQULELXVDxX VDELRTXLQڰDFsXQLFDPDDXLVDxXFDUD
ڰDWDQFs[—ڰXQiQ[XQPDFDQDڰD ڰLFsbëbi bënëWLPDFKXiPDUXDڰLQXQ
—TXLWLPDڰDLQ. 2&DQDQXQDڰXQDQLQ, ڰLPLDQDQ, abë aín nëWsQXڰLQXQڰLPLWL
1XFsQ3DSD'LRVDQFDXQLDtQڰXFKD ڰLFsQ. -XGtRVXQLEXڰLPDLQXQMXGtRVPD
FXStXLVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQڰDTXLQEL, XQLEXULELFDDQXVDTXLQڰLPLWLڰLFsQ.
XStRTXLQVLQiQTXLQDQPsníosabi oquin 11An ca judíos unisaribi judíosma
FXStELDLQDQPDڰDLVK1XFsQ3DSD'LRVEs XQLQxXڰDWLFDUD1XFsQ3DSD'LRV
ڰLWLPDڰLFsQ. ڰ,PDLQXQFDDQ1XFsQ3DSD cuëëQLDTXL[XQڰXQinan a banaxa
Diosan bana Moisésnën cuënëo quicëVDELRTXLQڰDTXLQFDXQLQXStxX
ڰXQiQTXLQELDEDQDTXLFssabi oquin ڰDLDTXL[XQڰXQDQLQ. 198VDڰDLVKFDPLQD,
ڰDTXLQPDxXڰDWLPDڰDFsXQLFDPDDWX[ ڰsQFDQDDQ1XFsQ3DSD'LRVDQEDQD
FDDtQڰXFKDFXSt, DEDQDTXLisabi oquin ڰXQiQFsPDXQLFDPDEsxuxXVDڰDtsha
1XFsQ3DSD'LRVDQڰXFKRFsڰLWLڰLFsQ. EsDQTXLEXFsQXQLFsVDڰLFsELDEDQD
13$tQEDQDڰXQiQTXLQELDEDQD ڰXQiQPLWLڰDLTXLQ. 20Moisésnën cuënëo
quicëVDELRTXLQڰDFsPDXQLDFD1XFsQ EDQDFDXLVDLFDUDMXGtRVXQLڰLWLڰLFs
Papa Diosan upí isima. 8VDڰDtQELFDDQ quiax asérabi quia. $EDQDڰXQDQL
DEDQDڰXQiQTXLQD[TXLFssabi oquin camina quin, ڰsQFDQDDQsQsxXFDPD
ڰDFsXQLFDPDDFXQL1XFsQ3DSD'LRVDQ ڰXQiQFsPDXQLFDPDQXStRTXLQFXDQXQ
XStڰLFsLVLD. 148VDڰDLQFDMXGtRVPDXQLQ ڰXQiQPLWLڰDLQ. 21¿Mitsun Nucën Papa
Nucën Papa Diosan bana Moisésnën 'LRVDQEDQDڰXQiQTXLQXQLLWVLڰXQiQPLێ
cuëQsRڰXQiQTXLQPDELDW~QELVLQiQTXLQ FsڰL[XQELFDUDPLQDXLVDFXStDEDQD
a bana quicëVDELRTXLQڰDFsڰL[XQ, uisa quicëVDELRTXLQڰDLPDQ? ¿Mitsun, unin
xXڰDWLFDUDڰDLVDPDڰLFs, XLVDxXڰDWLFDUD ca uni itsin ñu mëFDPDWLPDڰLFsTXL[XQ
XStڰLFsTXL[XQڰXQDQLD. 15,16Usoquin upí caquinbi caramina uisa cupí mitsúnribi
xXڰDLDLVTXLQFDXQLLWVLQڰXQiQWLڰLFsQ, a ñu mëcamatin? 22¿Mitsux, aín xanuma
unicaman ca asérabi aín nuitu mëu ڰDLQFDXQLLWVLQ[DQXEsXQLڰLWLPDڰLFs
ڰXQDQLD, XLVDxXڰDWLFDUDDViELڰLFs quibi caramina uisa cupí mitsúxribi min
ڰXQiQDQXLVDxXڰDWLFDUDڰDLVDPDڰLFs [DQXPDڰDtQELXQLLWVLQ[DQXEsڰLQ?
quixun. Anúan Nucën Papa Diosan ¢'LRVPDڰLFsELD[LVDGLRVڰLFsTXL[XQ
camabi uni isti nëtën ca a unicaman aín unin cacë, DUDELWLFDڰDLVDPDڰLFs
QXLWXPs~ELڰXQiQWLڰLFsQ, Nucën Papa quixunbi caramina uisa cupí anuxun usa
'LRVDQFDUDڰsXStLVWLڰLFs, FDUDڰsXStPD ñu rabiti xubunu atsíntancë[XQDQXڰLFs
LVWLڰLFsTXL[XQ. A nëtën ca Nucën Papa ñu mëcamatin? 23Mitsux —ڰsQ0RLVpVێ
'LRVDQFDPDELXQLXLVDxXFDUDڰD[D nën cuëQsREDQDڰXQiQFsڰDLVKFDQD
TXL[XQڰXQinan uisa ñu cara unëxۛ un aín 1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰDL
QXLWXPs~ELVLQiQ[D, a camabi —TXL[XQVLQiQFsڰL[XQELDEDQD
ڰXQiQTXLQ, XLVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQ quicëVDELRTXLQڰDFsPDڰDLQFDXQLLWVLQ
ڰDQXQ-HVXFULVWRڰDPLWLڰLFsQ, ڰsQ PLWVXQڰDLDLVTXLQVLQiQWLڰLFsQ, —Nucën
unicama ñuixuncësabi oquin. 3DSD'LRVDQXQL[XVDLڰLFsڰDLQFDQDDtQ
XQLڰLLVDPDWDQL—quixun. 24Asérabi
0RLVpVQsQFXsQsREDQDڰXQiQTXLQELD mitsu ñui ca Nucën Papa Diosan bana
MXGtRVXQLFDPDQڰDFsPDxXLFsEDQD cuënëo ësai quia: “Mitsux judíos unibu
178VDڰDtQELFDPLQD—ڰs[FDQDMXGtR ڰL[XQELxXڰDLVDPDڰDLDLVLFDMXGtRVPD
XQLڰDL—quianan —usaía judíos XQLEXQs[1XFsQ3DSD'LRVPLڰDWLPDWL
XQLFDPDڰLQXQ0RLVpVQsQFXsnëo bana EDQDLDµ.
ڰXQiQFsڰDLVKFDQD1XFsQ3DSD'LRVDQ 25Mitsun Nucën Papa Diosan bana
aín nuitu mëu upiti Nucën Papa Diosmi castícania isquian uni raírinën Nucën
VLQiQFsXQLD[FDDVpUDELMXGtRXQLڰLFsQ. Papa Dios, D[FDDtQVLQDFKDFsڰLFsXSt
ڰ8QiQWLRUDFDFsXQLD[FD0RLVpVQsQ ڰLQXQڰsFDVWtcania isquian uni raírinën
cuënëosabi oquin aín namishi usoquin Nucën Papa Dios ax ca aín sinan upíira
ڰDFsFXStPDDtQQXLWXPsX1XFsQ3DSD ڰLFsTXL[XQڰXQiQFsڰDtQELFDUDXLVDFDVێ
'LRVPLVLQiQFsFXStDVprabi judío uni TXLQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰsFDVWtcania?
ڰLFsQ. Usa uni ca unían upí isiamabi —quixun sapi ca bëtsi bëtsi unin
Nucën Papa Diosan upí isia. sinania. 8¢8VDڰDLQFDUDQXQDXLVDFDVTXLQ
3
1¢8VDڰDLQFDUDMXGtRVXQLFDPD[ xXڰDWLPDڰDLPDQ?, Nucën Papa Diosan
EsWVLXQLFDPDVDPDLUDڰLF? ¢8QiQێ VLQDQFDXStڰLFsTXL[XQXQLFDPDQ
WLRUDFDFsڰLWLD[FDUDxDQFiLVKLPDڰLF? ڰXQinun. 8VDLڰXFKDWLFDDViELڰLFsFD
2Ca aséUDELXVDPDڰLFsQ. Judíos unibu 3DEORڰLPDLQXQDEsڰLFsXQLFDPDTXLD
pain ca Nucën Papa Diosan aín bana TXLD[FDEsWVLEsWVLXQLQXڰDWLPRWL
ڰLQiQFs[D. ڰ,QiQTXLQFDFDPDELXQLQ sinani nu ñui quia. Usaía ax quicë
ڰXQinun a bana judíos uni raíri cuëQsRێ unicama a ca Nucën Papa Diosan
miacëxa. 3¿Bëtsi bëtsi judíos unicaman ڰXFKRTXLQFDVWtFDQWLڰLFsQ.
1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQFsڰL[XQELxX
ڰDLVDPDڰDFsD[FDUD1XFsQ3DSD'LRVDQ &DPi[ELFDQDQXQDڰXFKDxX
ڰXFKDڰLF? 4&DXVDPDڰLFsQ. Uníxa aín ڰDLQ, quicë bana
TXLFsVDRTXLQڰDQDQELFsPsWLڰDtQELFD 9¿Nucën Papa Diosan cara judíos
Nucën Papa Diosainshi asérabi camabi unicama bëtsi unicamasama upíira isin?
D[TXLiVDELRTXLQڰDLD. 8VDڰDLQFD Usama ca. Cana mitsu can, judíosma
Nucën Papa Dios ñui aín bana cuënëo XQLFDPDڰLFsVDULELWLFDMXGtRVXQLFDPDێ
ësai quia: ULELDtQVLQDQXStPDڰDLVKڰXFKDxXڰLFsQ.
&DPDELXQLQFDڰXQiQWLڰLFsQ, min 10Nucën Papa Diosan bana cuënëo ca
ڰLFsQ. Axa Nucën Papa Diosan ca usaira oquin Nucën Papa Diosan uni
VLQiQPLFsڰLLVDWDQFsXQLFDڰDtPD XStڰLPLDTXL[XQFDEsUtFDPDELXQLQ
ڰLFsQ. 12Camabi unix ca Nucën XStRTXLQڰXQiQWLڰLFsQ. &DXVDLڰLWLڰLFs
Papa Diosmi manúaxa. Ami TXL[XQFD0RLVpVڰLPDLQXQDQ1XFsQ
manú[XQFDڰDWLPDxXڰDWLVKL Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë
sinania. $QXStxXLVKLڰDFsXQLFD unicamanribi cuënëocëxa. 22Camabi uni
ڰDtPDڰLFsQ. AchúVKLUDELFDڰDtPD an Jesucristomi catamëquin —aín
ڰLFsQ. 13$QXXQLEDPDFsUDFiQFs quicëVDELRTXLQFDڰsQڰXFKDFDPDWsUën ۛ ti
TXLQLPDSXFsPDڰDLQFDDQXD[ ڰLFs—TXL[XQڰXQiQFs, acama ca Nucën
aín anëcë chiquitia. Usaribiti ca Papa Diosan upí isia. Jesucristomi
ڰDWLPDXQLDtQFXsbínuax bana catamëcë cupíshi ca an judíos uni
ڰDWLPDڰLPDLQXQFsPsLTXLFsEDQD ڰLPDLQXQMXGtRVPDXQLULELXStLVLD.
chiquitia. Aín banan ca uni itsi 23Camabi unix ca Nucën Papa Diosan
quicëVDELRTXLQڰDFsXQL, ax sapi ca
Cristomi catamëcë unicamaxa Nucën Papa UDEtWLڰLFsQ, —ڰsQQXLWXFD1XFsQ3DSD
'LRVDQLVFs[ڰXFKDxXPDڰLFsxXLFsEDQD Diosan upí isia —quixun sinani. Usa
210RLVpVQsQXVDLMXGtRVXQLFDPDڰLWL ڰDtQELFDD[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë
cuëQsREDQDڰDFsFXStPD&ULVWRFXStshi XQLQڰXQDQLD, —Jesucristo cupíshi ca
520$12634 314
4
18VDڰDLQVDSLFDQDQXQDTXLWLڰDLQ, upí isacëx? ¢ڰ8QiQWLRUDFDFsڰLFsFDUD
¿uisa cupí cara nucën rara Abraham Nucën Papa Diosan upí
Abraham a Nucën Papa Diosan upí isacëx? Usama ca. ڰ8QiQWLRUDFDFsPD
isacëx? 2$tQxXڰDFsFXStD1XFsQ3DSD SDLQڰLFsELFD1XFsQ3DSD'LRVDQDXSt
'LRVDQXStLVFsڰDLVKFD$EUDKDP isacëxa. 11Nucën Papa Diosan ca
—ڰs[ELFDQDXStڰDL—quiax rabía Abraham ami catamëtia an upí iscë
ڰLWVtDQ[D. 8VDڰDtQELFD1XFsQ3DSD FXStDڰXQiQWLRUDFDQXQFDFs[D.
Diosan iscëx, a cupía Abraham rabíti Usaquian Nucën Papa Diosan Abraham
xXڰDtPDڰLDFs[D. 3Abraham ñui ca FiFXStFDQDQXQDڰXQDQLQ, judíosma
Nucën Papa Diosan bana cuënëo ësai XQLFDPD[FDMXGtRVXQLEXڰLFssaribiti,
quia: ´$PLVLQiQTXLDQ, an ca asérabi ڰXQiQWLRUDFDFsPDڰDtVKEL1XFsQ3DSD
aín quicëVDELRTXLQڰDWLڰLFsTXL[XQ Diosmi catamëFsڰDLVK$EUDKDPQsQ
ڰXQiQFsڰDLVKDPLFDWDPscë cupí ca rëE~QTXLVDڰLFsTXL[XQ. 12Judíos
Nucën Papa Diosan Abraham upí XQLFDPD[$EUDKDPڰLiVDULELWLڰXQiQWLRێ
LVDFs[Dµ. 48VDڰDLQFDsQs[sVDڰLFsQ. UDFDFsڰDtVKELFDD[D$EUDKDP
An uni ñu mëëxuncë uni a ca an ñu ڰLisaribiti Nucën Papa Diosmi catamëcë
mëëmicë unin cupíoia. A curíqui ax ca cama axëshi asérabi Abrahamnën
ڰLQiLQVKLFsPDڰLFsQ, ax ca aín ñu mëëcë rëE~QTXLڰLFsQ.
315 520$12645
5
Nucën Papa Dios ax ca an uni bamacëbi 18VDLQX[1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRPL
xXڰLFsbëWDQELDPLVLQiQWLsQtPD ڰ,EX-HVXFULVWRDFXStFDQD1XFsQ3DSD
cuëënin. &DQDQXQDڰXQDQLQ, tëmëUDێ 'LRVQDQڰDLVKDEsXStڰDL—quixun
quinbi tanshiquin cananuna upiti ڰXQDQLFXssLQUDFXssnin.
-HVXFULVWRPLFDWDPsWLڰXQiQWLڰDLTXL[XQ.
4TëmëUDtELDQڰLPLFs[PDViQXLWXWLPD $GiQڰLiڰLPDLQXQ-HVXFULVWRXVDLڰLiEDQD
ami catamëFsڰDLVKFDQDQXQD1XFsQ 128VDڰDLQFDDQSDLQxXڰDWLPDڰi
8VDڰDtQELVDSLFDDVpUDELXStXQLڰLFs FD1XFsQ3DSD'LRVDQDڰXFKDFDPD
axa bamati rabanan cuni bëtsi uni tërëQ ۛ FsڰLQXQPsníocëxa. Adanëxa
EDPDWLڰLFsQ. 88VDڰDtQELFD1XFsQ3DSD 1XFsQ3DSD'LRVPLڰXFKDFsFXStFD
'LRVDQQX[QXڰXFKDxXڰLFsELQX ڰDLVDPDLUDXQL1XFsQ3DSD'LRVEs
QXLEDTXLQQXQڰXFKDWsUën ۛ uxa Cristo ڰLWLPRLEDPDLD. 8VDڰDtQELFDDFK~shi
bamanun mëníocëxa. Usaquian mënío uni, Jesucristo, DFXStDڰDLVDPDLUDXQL
VLQiQTXLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, uisaira cupíoima abë nëtëWۛ LPRLڰLQXQ1XFsQ
oquin cara nu nuibatia quixun. 9Cristo Papa Diosan mëníocëxa. 16Achúshi
EDPDFXStQXQڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰDLVK XQt[DڰXFKDFXStFDFDPDELXQL1XFsQ
cananuna Nucën Papa Diosan iscëx upí 3DSD'LRVEsڰLWLPRLEDPDWLڰLDFs[D. Usa
ڰDLQ. 8VDڰDLVKFDQDQXQDDQ~DQ1XFsQ ڰDtQELFD1XFsQ3DSD'LRVDQDWXQ
3DSD'LRVDQFDPDELXQLQxXڰDFsLVWL ڰXFKDFDPDڰLWVDLUDڰLFsELDFDPD
QsWsQDQLVFs[XStڰDLVKDVprabi tërën ۛ quin nëtëWۛ LPRLDEsڰLQXQXQLLëm
ۛ ia,
317 520$12656
quicëVDELRTXLQڰDWLEDQDFDTXLD, TXLFsEDQDڰXQiQPDڰL[XQFDQDxX
bënëñu xanun ca aín bënë bamacëma ڰDLVDPDڰDTXLQELXVDTXLQڰDWLFDڰDLVDPD
SDLQڰLFssQWLPDڰLFsQ. Aín bënë bamacë ڰLFsTXL[XQڰXQiQPDڰDLQ. Usai
bë cuni ca bënutisa tani bëQXWLڰLFsQ. ڰLWDQFs[XQELFDQDDEDQDڰXQiQFsQ.
3$tQEsQsEDPDFsPDڰDtDQEsWVLXQLEs ڰ8QiQTXLQFDQDxXڰDWLPDڰDWLD[FD
ڰLWLFDڰXFKDڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDDtQEsQs ڰXFKDLUDڰLFsTXL[XQڰXQiQ[XQELڰDFsڰDLVK
bamacëbëWDQڰDLVDWDQTXLQXQLLWVL ڰsQڰXFKDFXSt1XFsQ3DSD'LRVEsڰLWLPRL
bëQsRWLڰLFsQ. Usaquian bënëoti ca EDPDWLڰLDFsQ. 10Ësa ca. A isía ax cuëëncë
ڰXFKDPDڰLFsQ. 4ڰÊQ[XFëaۛ ntu, usaribi sabi oi, XVDLDtQXQLڰLQXDQ1XFsQ3DSD
FDPLQDPLWVX[ڰDLQ. 8VDLXQLڰLWLEDQD 'LRVDQڰLQDQEDQD, ax quicëVDELRLڰLFsPD
TXLFsVDRtVKLڰLiڰDtVKELFDPLQDEsUtDEs FXStڰXFKRFsڰDLVKFDQD1XFsQ3DSD
axa bamaxbi baísquicë Cristo ami 'LRVEsڰLWLPRLEDPDWLڰLDFsQ. 11A bana
catamëti, aín bana quicëVDELRtVKLڰLQ. quicëVDELRTXLQڰDLFDQDڰXFKDWLPDڰDL
8VDڰL[XQFDPLQDD[FXssQFssabi oi quixun sinaníbi a bana quicësabi oíira
ڰLTXLQ1XFsQ3DSD'LRVFXssQPLQ. ڰLFsPDڰL[XQFDQD, XLVDLUDFDUDQDڰXFKDL
5$LQDQPDSDLQڰDLVKQX[FXssQFssabi oi quixun sinani bënëaۛ cën. $EDQDDViEL
ڰLTXLQFDQDQXQD, xXڰDWLPDڰDWLFD ڰDtQELDEDQDFXStڰXFKRFsڰDLVKFDQD
ڰDLVDPDڰLFsTXLFsEDQDڰXQiQ[XQELQXQ 1XFsQ3DSD'LRVEsڰLWLPRLEDPDWLڰLDFsQ.
VLQDQXStPDڰL[XQ, XVDxXڰDFsQ. Usa ñu 128VDڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, nun ax
ڰDFsڰDLVKFDQDQXQD1XFsQ3DSD'LRVEs quicëVDELRTXLQڰDWLEDQD[FDXStڰLFsQ, a
ڰLWLPRLEDPDWLڰLDFsQ. 68VDLڰLiڰDtVKEL EDQDXLVDxXFDUDڰDWLڰLFs, uisa ñu cara
cananuna nun, ax quicëVDELRTXLQڰDWL ڰDWLPDڰLFsTXLFs, ax ca aséUDELXStڰLFsQ.
bana axa quicëVDELRTXLQڰDFsFXStPD, 13¿A bana aséUDELXStڰDtQELFDUDQXQDD
8
18VDڰDLQFDXLFDPD[FDUD&ULVWR VLQiQFsXQLDQFD1XFsQ3DSD'LRV
-HV~VDEsڰLFs, acama Nucën Papa cuëëncëVDELRLڰLWLVLQDQLPD. 8VDڰL[XQ
'LRVDQڰXFKRLPD. Usa unicamax ca ca aséUDELDtQEDQDڰXQiQFsPDڰDLVKDPL
321 520$1268
ڰLPDLQXQXLVDxXFDPDFDUD1XFsQ3DSD FDPi[LUD1XFsQ3DSD'LRVQDQPDڰDtQEL
'LRVDQXQLRڰLFs, acamanbi ca Nucën FDQDQXQDVLQiQWLPDڰDLQ, Nucën Papa
3DSD'LRVFsxXQQXsQDQDQPLWLPDڰLFsQ. Diosan ca aín quicësabi oquin Israel
Uisaira oquin cara an nu nuibatia XQLFDPDDLQDQڰLPLDPDڰLFsTXL[XQ.
quixun ca Nucën Papa Diosan Jesucristo Israelnën rëE~QTXLڰDtVKELFDD[D1XFsQ
ënë menu xuquin nu ismiacëxa. 3DSD'LRVPLVLQiQFsmacamax asérabi
1XFsQ3DSD'LRVQDQPDڰLFsQ. 7Nucën
,VUDHOQsQUsE~QTXLDLQDQڰLQXQ1XFsQ Papa Diosan ca Abraham cacëxa: “Min
Papa Diosan caísa bëchicë Isaac aín rëbúnquishi ca asérabi
9
1&ULVWRQDQڰL[XQFDQDFsmëquinma min rëE~QTXLڰDLVKڰsQXQLEXڰLWLڰLFsµ
ënë banaribi mitsu cain. Nucën quixun. —Min bëchicë itsi aín rëE~QTXLێ
3DSD'LRVDQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQڰs FDPD[FDڰsQXQLEXڰLWLڰLFs—quixun ca
ڰXQiQPLFs[XQFDQDڰsQQXLWXPsX 1XFsQ3DSD'LRVDQ$EUDKDPFiPD
ڰXQDQLQ, ڰsQPLWVXEsUtFDLVDWDQFsEDQD ڰLFsQ. “Isaacnën rëbúnquinëxëshi ca
ënëx ca aséUDELڰLFsTXL[XQ. 2Ësaquin ڰsQDQڰLWLڰLFsµTXL[XQFDFDFs[D. 8Usa
cana mitsu cain, MXGtRVXQLEXڰsQ ڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, ui uníxbi ca aín
DLQWVLFDPD-HVXFULVWRQDQPDڰLFs, imëb ۛ i chaiti cupíshi Nucën Papa Diosan uni
nëtëQ ۛ ELVLQDQLFDQDڰDLVDPDLUDPDVi ڰLWLPDڰLFsQ. Nucën Papa Diosan aín
nuitutin. 38VDLڰLWLڰDtQELDW~[D&ULVWRQDQ bana quicëVDELRTXLQXVDTXLQڰLPLFs
ڰLQXQڰs[DLQDQPDڰDLVK1XFsQ3DSD ڰDLVKFXQLFDXQLDLQDQڰDLVKDVprabi
'LRVDQXLVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQڰDFs Abrahamnën rëE~QTXLڰLD. 9Ënëx ca
ڰLLVDFDQDWDQLQ. 4ڰÊQDLQWVLFDPDMXGtRV Nucën Papa Diosan, Isaac bëchitisama
520$1269 324
“AchúVKLEDULWLDڰLFsEsD6DUDWXixXڰDLQ FDWLڰDLQ:
cana minu utëcëQLQµ. —¢8VDڰDLQFDUDXVDELڰLQXQڰLPLFs
10ËnëULELFDQDQXQDVLQiQWLڰDLQ: ڰL[XQELXLVDFXSt1XFsQ3DSD'LRVDQXQL
5HEHFDQsQWXiUDEë ۛ ax ca nucën rara ڰXFKRLQ? ¢8VDVKLDڰLQXDQڰLPLFsXQLDQ
Isaacnënbia bëFKLFsڰLDFs[D. 11-13$WXi FDUDXVDLڰLQXDQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
rabë ۛ bacëQ
ۛ FsPDSDLQڰL[XQxXڰDWLPDڰDWL ڰLPLFsDEsWVLRWLڰLF? &DڰDWLPDڰLFsQ.
ڰXQiQFsPDڰLDQDQxXXStڰDWLڰXQiQFsPD 200LWV~QPLڰsXVDTXLQFDFsxunbi cana
ڰs[FXssQFsVDELRTXLQڰsQQXLEDWL ڰDWLPDxXڰDFsڰLFsELXQLQXLEDTXLQDtQ
XQLFDPDDFDQDQXLEDWLڰDLQµ. 168VDڰDLQ VLQDQXStڰLPLWLڰLFsTXL[XQFDPDELXQLQ
FDQDQXQDڰXQDQLQ, Nucën Papa Diosan ڰXQinun, DLQDQڰLQXQFDtVDڰL[XQQX
ca aín cuëëncësa oquinshi uni nuibaquin XVDTXLQڰLPLD. 24Raírinëxa judíos uni
DLQDQڰLQXQFDLVLD. —ڰÊFDDQFDtVWLڰLFs ڰLPDLQXQUDtULQs[ULELMXGtRVPDXQLڰLFsEL
—TXLFsFXStPDڰLPDLQXQDFXssQPLQXێ FD1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQQX
[XQxXXStڰDFsFXStPD, aín cuëëncësa ڰLPLD[D. 25Usoquinribi ca an aín uni,
oquinshi ca Nucën Papa Diosan ainan Oseas cacë, a ësoquin aín bana cuëQsRێ
ڰLQXQXQLFDLVLD. 17Usaribi oi ca Faraón miacëxa:
ñui Nucën Papa Diosan bana cuënëo ësai Axa bëUiPDڰsQXQLPDڰLiXQLELFDQD
quia: ´&DPDELXQtDQڰsQFXVKLڰXQinun —PLWVX[FDPLQDڰsQXQLEXڰDL
FDQDPL(JLSWRPHQXڰLFsXQLFDPDQڰDSX —TXL[XQFDWLڰDLQ. ڰÊQDQPDڰLFs
ڰLPLQ. 0L[PLڰDSXڰLFsbëWDQڰsQPLQ QXLEiPDڰL[XQELFDQD—mitsux
PHQX[XQxXڰDLDFKDQLRLDFXDTXLQFD FDPLQDڰsQQXLEDFsXQLڰDL
FDPDELPHQXڰLFsXQLQڰs[FDQDDVprabi —TXL[XQFDWLڰDLQ. 26Anuxuan
FXVKLڰDLTXL[XQڰXQiQWLڰLFsQµ. 18Nucën —PLWVX[FDPLQDڰsQXQLPDڰDL
Papa Diosan ca aín cuëëncësabi oquin —TXL[XQFiDQX[XQELFD1XFsQ
XQLUDtULQXLEDTXLQDLQDQڰLQXQڰLPLD. Papa Dios, axa bamatimoi tsócë,
ڰ,PLDQDQFDXQLUDtULD[DڰDLVDPDڰLFs an —mitsux camina aséUDELڰsQ
XVDELDڰLQXQڰLPLD. bëFKLFsڰDL—TXL[XQXQLFDWLڰLFsQ.
325 520$126910
ڰDTXLQXQFDPLQDڰsPLVLQiQWLڰDL XQLEXQs[DDEsXStڰLLVDWDQtELD[
—quixun can. &DFs[ELFDڰsQEDQD quicëVDELRLڰL-HVXFULVWRPLFDWDPscëma
FXDLVDPDWDQLڰsPLVLQiQWLVDPDWDQ[Dµ. ڰDLVKDEsXStPDڰDtQELFDUDtrinëxëshi
1XFsQ3DSD'LRVDQVLQiQPLFs[-HVXFULVێ
Judíos unicama raíri tomi catamëFsڰDLVKDEsXStڰLD. Judíos
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWL XQLFDPDDtQSDWVDQs[DDPLVLQiQWLVDPD
11
18VDڰDLQFDQDVLQDQLQ,¿judíos tania oquin ca Nucën Papa Diosan atux
unibu cara Nucën Papa Diosan FXssQFsVDRtDڰLQXQsDQ[D. 8Nucën Papa
aín bana cuaisama tania oquin ëanxa? Diosan bana cuënëo ësai quicësabi oi ca
quixun. Usama ca. ڰÊ[ULELMXGtRXQL, ڰLD[D: ´8VDXQLFDPD[FDXVDELDڰLQXQ
Abrahamnën xutan bëchicë, Benjamín, sQFsڰDLVK1XFsQ3DSD'LRVPLVLQDQtPD.
aín rëE~QTXLڰLFsELFD1XFsQ3DSD $QڰDFsxXLVTXLQELXLVDtLUDFDUDDtQ
'LRVDQڰsPDQXTXLQPDXStRTXLQ FXVKLڰLFsTXL[XQVLQiQFsPDڰDLVKFD
VLQiQ[XQLD. 8VDڰDLQFDQDڰXQDQLQ, an ca bëxuxXXQLVDڰLFsQ. Aín pabitan aín
MXGtRVXQLFDPDsQFsPDڰLFsTXL[XQ. bana cuaquinbi a bana quicësa oquin
2BëUiPDFD,VUDHOQsQUsbúnqui judíos ڰDLVDPDWDQFsڰDLVKFDSDEsXQLVDڰLFsQ,
XQLEXDLQDQڰLQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQ 1XFsQ3DSD'LRVDQXVDtDڰLQXQsQFssabi
caísacëxa. 8VDTXLQڰiڰL[XQFDDXQLFDPD oi. Bërí nëtëQ ۛ ELFDXVDLڰLDµ. 9A
—ڰsQXQLPDFD—quiax ami manúcëma banacama quicësaribi oquin ca Davitan
ڰLFsQ. Nucën Papa Diosan bana cuënëo usa unicama ñuiquin ënë bana cuëQsRێ
LVTXLQFDPLQDڰXQDQLQ, Nucën Papa cëxa:
Diosbë banai ca Elías Israel unibumi A unicama ca Nucën Papa Diosan
manani ësai quiacëxa: 3´ڰÊQڰ,EX'LRV, ratuquinshi castíFDQX[XQڰDLD.
D[DPLPLVLQiQFsPDXQLFDPDQFDDQ 8VDڰDLVKFDxXLQD, trampanu
min bana ñuixuncë unicama cëñuaxa. —sQsxXQFDڰsPDSXWLڰLFs—TXLێ
Cëñuanan ca mi rabitisama tanquin [XQڰXQDQLPDLVKLDWVtQFssaribi
anuxun mi rabiquin ñuina xaroti ڰLQXQFDVWtFDQFsڰLWLڰLFsQ. Uisaíbi
acamaribi masóxa. ڰÊLVKLFDڰDFsPD FDQDڰLWLPDڰDLTXL[XQVLQDQLEsWVL
520$12611 328
cupí cara Nucën Papa Diosan judíos xun bëtsi i aín pëñan anu tëacë anubi
unicamaira xëQLEXDڰDtQELDDtQXQLPD WDFiVKFDFs[FDDLDtQWDS~nuaxa aín
ڰLQXQsDQ[D? —quixun. Usama ca. EDFDFXDQFsFXStDtQSsxiQVDELڰLQXQ
-XGtRVXQLEXDPLVLQiQFsPDڰDLQFD FRWLڰLFsQ. 8VDULELFDPLQDPLWVX[ڰDLQ.
Nucën Papa Diosan judíosma unibu ami Judíos unicama Nucën Papa Diosan
VLQiQXQVLQiQPLD. Judíosma unibunëxa EDQDڰXQiQFsڰDtVKEL&ULVWRPLFDWDPsLێ
ڰsPLVLQDQLDLVLFDMXGtRVXQLEXULEL VDPDWDQFsڰDLVKFDLSsxDQWsDFsVD
XVDULELWLڰsPLVLQiQWLڰLFsTXL[XQ ڰLFsQ. 8VDڰLPDLQXQFDPLQDPLWVX[
VLQiQTXLQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ MXGtRVPDXQLڰDtVKEL&ULVWRPLFDWDPscë
MXGtRVPDXQLEXDPLVLQiQXQVLQiQPLD. ڰDLVKEsWVLLDtQSsxDQDQXDWsDFsDQX
12Judíos unicamaxa Cristomi WDFiVKFDFsVDڰDLQ. 188VDڰDtVKELFDPLQD
catamëFsPDڰDLVK1XFsQ3DSD rabiti —ڰs[FDQDMXGtRVXQLFDPDVDPDLUD
'LRVQDQPDڰDLQFDMXGtRVPDXQLFDPD[ ڰDL—qui cërúWLPDڰDLQ. &DPLQDVLQiQWL
Cristomi catamëti Nucën Papa Diosnan ڰDLQ, aín tapúnmi cushicë cupí ca in
ڰLD. A isi ca Nucën Papa Dios cuëënia. pëñan cania. 8VDULELWLFDQDڰs[MXGtRVPD
Usai cuëëncësamaira oi ca judíos ڰDtVKEL, judíos unibu cupí, Cristomi
uniburibi asérabi Cristomi catamëtia isi FDWDPsWL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰDLQ.
FXssQWLڰLFsQ. 198VDڰDtQELVDSLFDPLQDsVDTXLQ
13$QXڰLFsMXGtRVPDXQLFDPD, cana sinanin, —MXGtRVXQLPDڰDtVKELڰs[DLQDQ
mitsu cain, ڰsQMXGtRVPDXQLFDPDDtQ ڰLQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQMXGtRV
EDQDxXL[XQXQ-HVXFULVWRQsQFDFsڰL[XQ XQLEXDLQDQPDڰLQXQsDQ[D—quixun.
cana usaquin chiquíshquinma 20Usa ca. 8VDڰDtQELFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ,
ڰXQDQLPDFDPLQD1XFsQ3DSD'LRV
$VpUDELDMXGtRVXQLFDPD cuëëncëVRLڰLiPDڰDLQ. 8VDLڰLiPDڰLFsELFD
Jesucristomi catamëti bana MXGtRVXQLEXDPLVLQiQWLVDPDWDQFsڰDLQ
ۛ ntu, mitsux judíosma uni
25ڰÊQ[XFëa 1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQPLWVX
ڰL[XQ—nux cananuna judíos unían ڰLPLD[D. 31-XGtRVXQLPDڰDtVKPLDLQDQPD
ڰDFssamaira oquin Cristomi catamëquin ڰLFsELFD1XFsQ3DSD'LRVDQPLWVXDLQDQ
Nucën Papa Diosan aín unicama ڰLPLD[D. Usaribi oquin ca judíos unicama
ڰXQiQPLWLxXڰXQiQFsڰDL—qui rabíaxma DPLVLQiQWLVDPDWDQLDDLQDQPDڰDtVKEL
ڰLQXQTXL[XQFDQDsVDTXLQXQLQ ami sinania Nucën Papa Diosan ainan
ڰXQiQFsPDxXDxXLTXLQPLWVXFDLQ: ڰLPLWLڰLFsQ. 32-XGtRVXQLEXDLQDQڰLQXQ
Judíosma unibu uicama cara Cristomi FDtVDڰL[XQELFD1XFsQ3DSD'LRVDQMXGtRV
FDWDPsWLڰLFsDFDPD[SDLQDPL XQLEXڰLFssaribitia ami catamëtiama
catamëtamainun ca Nucën Papa Diosan judíosma uniburibi ainanma isia.
judíos unicama aín patsan Jesucristomi 8VDTXLQڰDTXLQELFDDQQXLEDTXLQFDPDEL
catamëFsPDڰDLVKXVDELڰLQXQsDQ[D. uni Cristomi catamëWtDDLQDQڰLQXQڰLPLD.
520$1261112 330
—sVDTXLQFDPLQDڰDWLڰDL—quixun FDPi[EL&ULVWRQDQڰDLVKD[QXEsڰDLQ
ڰXQiQPLPDµ. 35,361XFsQڰ,EX'LRVDQFD achúVKLXQLVDڰDLQ. $QڰDPLFsxuan bëtsi
FDPDELxXDLQDQڰLWLRTXLQXQLRFs[D. bëtsi unin bana ñuixunmainun ca
8VDڰDLQFDDtQEDQDFXsnëo ësairibi raíULQsQEsWVLEsWVLxXڰDLD. Usoquin
quia: ´¢$QDULELڰLQinun quixun EsWVLEsWVLxXڰDtELFDQDQXQDFDPi[EL
VLQiQTXLQFDUDXQLQ1XFsQڰ,EX'LRVxX &ULVWRQDQڰDLVKDFK~VKLVDڰDLQ.
ڰLQiQWLڰLF? &DڰLQiQWLPDڰLFsQµ. A ca aín 6Nucën Papa Diosan nu bëtsi bëtsi ñu
12
18VDڰDLQFDQDsVDTXLQPLWVX VLQiQPLFssabi oquin aín bana unicama
cain, ڰsQ[XFëaۛ ntu. Nucën Papa XStRTXLQxXL[XQWLڰDLQ. 7Nun uni raíri
'LRVDQPLWVXQXLEDTXLQDLQDQڰLQXQ ڰDTXLQXQDQڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQDXSt
FDtVFsڰL[XQFDPLQDڰDWLPDxXڰDTXLQPD RTXLQڰDTXLQWLڰDLQ. Aín bana unicama
asérabi ax cuëëncëVDELRTXLQVKLڰDQDQ, ڰXQiQPLQXQDQڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQD
DLQDQVKLڰLWLڰDLQ. 0LWV~[PLXVDڰLWLFD XStRTXLQXQLFDPDڰXQiQPLWLڰDLQ. 8Axa
Nucën Papa Dios cuëënia. 2An ënë XStڰLQXQXQLUDtULڰssënun quixun Nucën
nëWsQXڰLFsxXLVKLVLQiQFsXQLFDPDQ 3DSD'LRVDQڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQDXSt
VLQiQFsVDRTXLQFDPLQDVLQiQWLPDڰDLQ. RTXLQڰsVsWLڰDLQ. Nun uni raíri ñu
8VDTXLQVLQiQTXLQPDFDPLQD ڰLQiQXQTXL[XQڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQD
VLQDQDTXLQXLVDLUDLPLXStڰLWLFDUD XQLQQXUDELQXQTXL[XQVLQiQTXLQPD
Nucën Papa Dios cuëënia, XVDLڰLWL FXssQTXLQVKLڰLQiQWLڰDLQ. Nux unin
ڰXQiQDQDQڰDTXLQFs[XVDLڰLWLڰDLQ. FXVKLڰLQXQڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQDQXQ
3Cristo ñuiquin aín bana unicama XQLFDPDXStڰLQXQXStRTXLQEsrúanti
ñuixunun Nucën Papa Diosan caíscë ڰDLQ. 8VRTXLQڰDQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
ڰL[XQFDQDPLWVXFDLQ, camabi unia ڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQDXQLڰDTXLQVDڰLFs
&ULVWRPLFXVKLFsڰLQXQڰDTXLQXQPLWVX FXssQTXLQXStRTXLQڰDTXLQWLڰDLQ.
FDtVFsڰL[XQFDPLQDXLXQtQEL—ڰs[FDQD
ۛ PDLUDڰLWLڰDL Usai Jesucristomi catamëti uni iti bana
bëtsi unibëtan sënëQ
—TXL[XQVLQiQWLPDڰDLQ. Uisa cara 9Mitsux asérabi Jesucristomi catamë
1XFsQ3DSD'LRVDQPLڰLPLD, XVDڰL[XQ FsXQLڰDLVKFDPLQDSDUinanima asérabi
camina —XVDLVKLFDQDڰLWLڰDL—quixun bëWVLEsQXLEDQDQWLڰDLQ. fXڰDWLPDڰDWL
VLQiQWLڰDLQ. 6LQiQxXڰL[XQFDPLQD cuëënquinma usa ñu timai camina
rabíquinma —Nucën Papa Diosan a Nucën Papa Dios cuëëncëVDELRtVKLڰLWL
ڰDQXQڰsڰLQiQFs[XLQVKLFDQDxXڰDL ڰDLQ. 10Camina bëtsibë bëtsibë
331 520$1261213
13
14Axa mitsumi nishcë uni a camina 1&DPDELڰDSX[FD1XFsQ3DSD
14
Minanma, EsWVLXQLQxXPLQDQڰLWL 1Axa Jesucristomi catamëcë
ڰDLQ. 6Axa Jesucristomi catamëcë unin achúshi achúshi uisa ñucama caranuna
ca Jesucristoa cuëëQXQDtQڰDWLxXFDPD ڰDFsQ, XLVDLFDUDQXQDڰLDFsQ, acama
ڰDLD. An —ënë nëtëa bëtsi nëtëVDPDڰDLQ ڰXQiQTXLQ, XLVDFDUDRWLڰLFsLVWLڰLFsQ.
FDQDDQXQ1XFsQ3DSD'LRVUDELWLڰDL
—TXL[XQVLQiQFsXQLQFDDQsWsQDPL 8QLڰXFKDPLWLPDEDQD
XSLWLVLQiQTXLQDUDELD. Bëtsi unin ca 138VDڰDLQFDQDQXQDQX[&ULVWRQDQ
15
8SLWDQVLQiQPLFsFXStshi ca unin Nucën 1%sWVLEsWVLxXڰDWLFDDViELڰLFs
3DSD'LRVQDQڰL[XQXStxXڰDQDQ, TXL[XQQXQڰXQiQFsڰL[XQEL
bëtsibë nishananíma nuibananan cuëëni cananuna uni itsían, XVDxXڰDWLFD1XFsQ
upí oquin sinani tsotia. 188VDLڰLFs Papa Dios cuëëQLPDTXL[XQVLQiQFsFXSt
unicamax ca Cristo cuëëncësabi oquin DxXڰDLVDWDQTXLQELڰDWLPDڰDLQ.
ڰDFsڰDLVK1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XSt 2&DQDQXQDQXQڰXQiQFsXQLFDPDEsXSt
TXL[XQVLQDQLFDMXGtRVPDXQLEXێ XVDTXLQڰDQDQFDQD-HUXVDOpnuxun
Qs[DPLFDWDPsWLڰLFsQ. ڰDWDQFsxun anuaxbi cuanquin bëtsi bëtsi
131XFsQ3DSD'LRVDQFDQXڰXQiQPLD, PHڰDELDQLFXDQWDQFs[FXDLQDFstancëx
DQFDQXڰDTXLDQDQQX[[sQLEXDڰDtQEL Ilírico cacë me, anu bëbaquin, camabi
DEsڰLWLRTXLQQXڰLPLDTXL[XQ. An mitsu PHQXڰLFsXQLFDPD&ULVWRxXLTXLQEDQD
DPLFDWDPsWLFXssQLFKXiPDUXDڰDLVK ñuixunquin sënëo ۛ n. 20A nëtënuxuan uinu
EXFXQXQڰLPLWLFDQDFXssnin. Mitsux ڰLFsXQtQEL&ULVWRxXLTXLQxXL[XQFsPD,
XVDLڰLTXLQFDPLQDDtQ%sUXfXQVKLQ anu bana ñuixuni cuainsa cana tanin. Uni
8SLWDQVLQiQPLFsxun Nucën Papa raírinëan ñuixuncë uni a ñuixuntëFsQێ
Diosan ca asérabi ax quicëVDELRTXLQڰDLD quinma, anuxuan unin Jesucristo ñuiquin
TXL[XQXStRTXLQڰXQiQWLڰDLQ. bana ñuixuncëma nëtë, anu bana ñuixuni
14ڰÊQ[XFëa ۛ ntu, ڰsQFDQDڰXQDQLQ, cuainsa cana tanin, 21Nucën Papa Diosan
mitsun camina bëtsibë bëtsibë bana cuënëo quicëVDELRtDsVDLڰLQXQ:
520$1261516 336
16
ڰLPDLQXQ$FD\DQstëQXD[DD[-HVXFULVێ 1Nucën chirabacë, Febe, a
tomi catamëFsXQLFDPDQ-HUXVDOpQXڰLFs ñuiquin cana mitsu cain, ax ca
ñuxXPDXQLFDPDDEXiQPLWLWLPsD[D. aséUDELDtQQXLWXXStڰLFsQ. An ca
27Judíos unibunën ñuixuncë cupí ca Cencrea ëmanuxun axa Jesucristomi
judíosma unibunën Nucën Papa Diosan catamëFs[DQXFDPDڰDTXLDQ[D. 28VDڰLFs
bana cuacëxa. 8VDڰDLQFDMXGtRVPD FDPLQDPLWV~[PL1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRێ
XQLEXQsQMXGtRVXQLEXڰDTXLQWLDViEL QDQڰDLVKEstsibë bëWVLEsڰDTXLDQDQFs
ڰLFsQ. Usaquin sinani cuëënquin ca sabi oquin Feberibi upí oquin bixun ax
ñuxXPDڰDtsha ax JerusaléQXD[-HVXFULVێ cuëëncëVDELRTXLQڰDTXLQWLڰDLQ, DQڰLWVD
tomi catamëcë unicaman binun [DQXڰDTXLDQDQڰsULELڰDTXLQFsFXSt.
EXiQPLWLDWXQFXUtTXLPsV~ڰLQiQ[D. 28A 33ULVFLODڰLPDLQXQ$TXLOD, DQڰsbëtan
1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDFXDFsPDڰDLVK 3ULVFLODڰLPDLQXQ$TXLODQsQ[XEXQX
FDڰLWVDXQLڰsPLQLVKLD. 8VDڰDLQFDPLQD timëcۛ ëcamaribi camina bëU~DQ[DڰLQXQ
aséUDELDPLFXVKLFsڰL[XQڰs1XFsQ3DSD ڰsFD[XQWLڰDLQ. $FDPDڰLPDLQXQFDPLQD,
337 520$12616
ڰXQiQPLWLxXڰXQiQPLTXLQXStRTXLQ
Corintonuaxa Jesucristomi catamëcë VLQDQLPLXSLWLEDQDQXQPLWVXڰLPLD[D.
unicama Pablonën quirica cuënëoxuan 68VDڰDLVKFDPLQDPLWVX[DQ&ULVWRxXL
1
1ڰÊ[3DEORڰL[XQFDQDPLWVXTXLULFD TXLFsEDQDڰXQiQTXLQ, a bana quicësabi
EXiQPLQ, FDPLQDELWLڰDLQ. Nucën RTXLQڰDFsڰDLQ. 78VDڰL[XQPL1XFsQڰ,EX
Papa Dios cuëëncësabi oquin aín bana Jesucristo utëcënti nëtë cainia ca Nucën
XQLFDPDxXL[XQXQFD-HVXFULVWRQsQڰs 3DSD'LRVDQDtQXQLFDPDڰDTXLQFssaribi
caísacëxa. $QFDtVDڰL[XQFDQD6yVWHQHVێ RTXLQDPLڰXQiQXQPLWVXڰDTXLQLD.
bëWDQPLWVXTXLULFDEXiQPLQ. Axribi ca 81XFsQڰ,EX-HVXFULVWRXWscëncëbëtan
339
1&25,17,261 340
1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQPLFDPD VLQiQTXLQEDQDxXLFsVDRTXLQFDQD
caísaxa. 27Nucën Papa Diosan ca unían Jesucristo ñuiquin mitsu ñuixuncëma
VLQiQFs[DxXڰXQiQPDXQLFDPDDLQDQ ڰDLQ. Ama, aín Bëru Ñunshin Upitan
ڰLQXQFDtsaxa. CaíVXQDQELDWXڰXQiQPLD ڰDTXLQFsxun cana Nucën Papa Diosan
LVLFDDQxXڰXQiQFsXQLFDPDD[UDELQLD. cushínshi ñuixunquin Jesucristomi
Usaribi oquin ca unin iscëxa cushima catamënun mitsu sinanamian. 5Unían
XQLEX1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQ DtQVLQDQsQELVLQiQFsEDQDPLFDWDPscë
caísaxa. CaíVXDQDQELDWXVLQiQPLFsbë cupíma, asérabi aín cushían Nucën Papa
ca unin iscëx cushi unicama ax —nun 'LRVDQVLQDQDPLFsPLWVX[ڰLQXQTXL[XQ
VLQiQFssamaira oquin ca atun sinania cana usaquin bana ñuixuan.
—TXL[XQڰXQDQLUDELQLD. 28Ainsa ñu
ڰXQiQ[DTXL[XDQVLQiQFsXQLFDPDQ, $tQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFs[XDQ
—'LRVDQڰDPLFsxun ca aín unicaman XQLQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰXQiQPLFsxX
QXQVLQiQFssamaira oquin sinania ڰXQiQWLEDQD
—TXL[XQLVWinun ca Nucën Papa Diosan 6AxaJesucristomi catamëcë unicaman
axa ënë nëWsQXڰLFsXQtDQxXڰXQiQPD aín bana quicëVDELRTXLQڰDLDFDQDQXQD
LVDTXL[XQVLQiQFsXQLEXDLQDQڰLQXQ a unicama uisaira cara aín banacama
caísaxa. 298LQXڰLFsXQtQELD—ڰsQELFDQD quia quixun ñuixunin. Nun banax ca
xXڰXQiQFsڰDL—TXL[XQVLQinunma ca ënë nëWsQXڰLFsD[D&ULVWRPL
1&25,17,2623 342
5
1XFsQ3DSD'LRVDXQLFDPDxXFixunin. 1ڰÊQFDQDsVRTXLDQFKDQLRLDFXDQ,
—quixun sinanin? Usaquin sinanima quirica itsi anu cana ësaquin mitsu cacën,
camina mitsux —QX[FDQDQXQDڰDLVDPD ainanmabi xanu cuëënbëquincë uni
ڰDL—TXL[XQVLQDQLUDEtQWLڰDLQ. Rabínquin ڰLPDLQXQ[DQ~[PDELXQLLWVLEsڰLFsXQL
FDPLQDDXQLPLWVXEsڰLQ~QPDFKLTXtQWL DEsQLD[PDڰLQXQ. 10Camabi unibë
ڰDLQ. 3ڰÊ[PLWVXEsPDڰL[XQELFDQDPLWVXEs QLD[PDڰLQXQTXL[XQFDQDPLWVXFDLPDQ.
WDQڰDFssaribi oquin ënuxunbi sinanin. Ënë nëWsQXڰLFsxXLVKLVLQiQFsXQLFDPDQ
ڰÊ[ELDQXڰL[XQڰDFsVDRTXLQFDQD—a uni ca ainanmabi xanu cuëëanan, uni itsin ñu
FDڰDLVDPDڰLFs—quixun sinanin. 48VDڰDLQ cuëëanan, ñu mëcamanan, Nucën Papa
FDPLQDDPLVLQiQTXLQDQFXVKLRFsxun 'LRVPLVLQiQTXLQPDXQLQڰDFsxXUDELD.
1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRFXssQFsVDRTXLQ &DPDELPHQXFDXVDXQLڰLFsQ. Usa
ڰDQX[WLPëWۛ LڰDLQ, ڰsQULELDQFXVKLRFsxun, XQLEXEsڰLLVDWDQTXLQPDELFDPLQDXLQX
DQFDPLWVXڰDTXLQLDTXL[XQVLQiQ[XQPDLێ ڰLFsPHQXDELXVDXQLLVtPDڰLWLPDڰDLQ.
nun. 5Timëxۛ un camina a uni ñunshin 11Ësaquinshi cana mitsu caisa tanin. Axa
ڰDWLPDQsQڰDSXQXLVRTXLQFDUDڰDWLڰLFs —ڰs[FDQD-HVXFULVWRPLVLQiQFsڰDL
XVRTXLDQڰDQXQsQWLڰDLQ. 8VDTXLDQڰDFëxۛ a —quibi cëmëFsXQLEsFDPLQDQLWLPDڰDLQ.
sinanacë ca a uni bamacëbi aín bëru Jesucristonainsa quiquinbia ainanmabi
xXQVKLQ1XFsQڰ,EX-HVXVDQXWscënquin xanu cuëënbëTXLQFsXQLڰLPDLQXQ
XStLVWLڰLFsQ. xanúxmabi uni itsibëULELڰLFsXQLڰLPDLQXQ
6%sWVLEsWVLxXڰDLVDPDڰDtELFDPLQD EsWVLXQLQxXFXssQFsXQLڰLPDLQXQ
mitsux rabinima —QX[FDQDQXQDDViELڰDL 1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQTXLQPDXQLQ
—qui cuëënin. 8VDLڰLWLFDڰDLVDPDڰLFsQ. ڰDFsxXUDELFsXQLڰLPDLQXQxXLDQDQFsXQL
¢&DUDPLQDڰXQDQLPDQ, ´DQXQSiQFKDPLWL ڰLPDLQXQSDëQ ۛ FsXQLڰLPDLQXQPscamacë
xXQFDFKDPDUDWVXڰL[XQEL[XLFsPDSDLQ uni, XVDXQLEXEsFDPLQDQLWLPDڰDLQ,
ڰLFsSiQFDPDFKRLD?µ8VDULELRTXLQFD abëWDQELFDPLQDSLWLPDڰDLQ. 12,13ڰÊQFDQD
DQXڰLFsXQLDFK~VKLQsQڰXFKD[EL D[D-HVXFULVWRPLVLQiQFsPDXQLFDPD
VLQDQDFsPDڰL[XQDQXڰLFsXQLFDPD ڰXFKRTXLQ—PL[FDPLQDڰDLVDPDLUD
XVDULELWLDڰLQXQڰLPLWLڰLFsQ. 78VDڰDLQ uchaxXڰDL—TXL[XQFDWLPDڰDLQ. Nucën
FDPLQDDQDڰDLڰXFKDWLxXڰDFsXQLDxXD 3DSD'LRVDQFXQLFDDWXڰXFKRWLڰLFsQ. Usa
ڰDWscëQX[XQPDDVKLTXLQsQXQVLQiQPLWL ڰDtQELFDPLQDPLWV~QELD[PLWVXEs
ڰDLQ. BëUiPDMXGtRVXQLFDPD[FDUQHURLPL Jesucristomi catamëFsڰL[XQELDڰDWLPDxX
atun xëFXsQXڰXQiQWLRTXLQVKLD[, bamati ڰDLDڰXQiQTXLQDXQLڰXFKRWLڰDLQ. Usoquin
ڰDtVKELLëaۛ , usaribiti cananuna Cristo ڰDTXLQFDPLQDD[DPLWVXEsڰLFsXQLDtQ
bama cupí iëaۛ n. BëUiPDD[DLëcۛ ë ڰXFKDFXStPLWVXEsڰLD[PDڰLQXQFKLTXtQWL
XQLFDPDQDQXQFKDPLWLxXFsxXQPDڰDFs ڰDLQ.
SiQSLiXVDULELڰLQX[XQFDPLQDPLWVXQ
&ULVWRQDQFXStXLVDڰXFKDELڰDWscëntima Axa Jesucristomi sináncë uníxa,
ڰDLQ. 88VDڰL[XQFDQDQXQDQXQڰiVDRTXLQ an Nucën Papa Diosan bana
ڰDWLPDTXLQVLQiQTXLQPDXStRTXLQVKL ڰXQiQFsPDڰDSXPLPDQiQWLPDEDQD
6
VLQiQDQFsPsڰL[XQXQLSDUiQTXLQPD, 10LWVX[-HVXFULVWRQsQXQLڰDtVKEL
8
32Mitsúxmi ënë nëWsQXڰLFsxX 18QtDQXQtQELڰDFsxXUDELTXLQ
ڰDLVDPDLUDRTXLQVLQDQLPDViQXLWXWL ڰDUDFDFsxXLQDڰDFsDQDPL[FDUD
bënëtۛ i cana cuëëniman. Xanuñuma unin SLLVDڰLFsTXL[XQPLڰsxXFicë bana, a
FD1XFsQڰ,EX-HV~VFXssQFsVDRTXLQVKL ñuiquin cana ësaquin mitsu cain. ڰÊQ
ڰDWLVLQDQLD, axa cuëëntanun. 33Usa ڰXQiQFssaribi oquin camina mitsun
ڰDtQELFD[DQXñu uni an ënë nëWsQXڰLFs aséUDELڰXQDQ, Nucën Papa Diosëshi dios
xXxXڰLWLVLQDQLD, aín xanu cuëëntanun. ڰDLQFDXQLQڰDFsxXUDELTXLQxXLQDUsFs
34Usaribi oquin ca bënëñuma xanun DQDPLD[EsWVLQDPLVDULELڰDLVKSLWL
Nucën Papa Diosan iscëxun ñu upíshi ڰLFsQ. Usaquin sinani ca uni raíri ainra
ڰDWLVLQiQDQDtQVLQDQXStڰL[XQ1XFsQ LVDxXڰXQiQ[DTXL[XQVLQDQL, a nami pi,
ڰ,EX-HV~VFXssQFsVDRTXLQVKLڰDWL bëtsibë cëUXDQinia. 8VDڰDtQELFD
sinania, ax cuëëntanun. 8VDڰDtQELFD raírinëx, a namix ca bëtsi namisaribi
bënëñu xanu an ënë nëWsQXڰLFsxXLVKL ڰDLVKSLWLڰLFsTXL[XQڰXQiQ[XQELDQ
sinania, aín bënë cuëëntanun. SLFsPDXQLFDPDQXLEDTXLQڰXFKDPLێ
35Mitsu ënë nëWsQXڰLFsxXFDPD sama tanquin piima, Jesucristonën
ڰDLVDPDLUDVLQiQ[PDڰLQXQFDTXLQFDQD VLQiQVDULELڰL[XQ. 2An —ڰsQFDQDxX
PLWVXPDViQXLWXPLWLVDPDWDQLQ. ڰXQDQ—TXL[XQVLQiQFsXQLDQxX
0LWV~[PLFKXiPDUXDڰLWLFXStshi cana ڰXQiQ[XQELFDDVpUDELXLVDLڰLWLFDUD
usaquin mitsu can, mitsúxmi bëtsi ñumi TXL[XQXStRTXLQڰXQinima. 38VDڰDtQEL
VLQDQLPD1XFsQڰ,EX-HV~VFXssQFssabi ca axa aséUDELDPLVLQiQFsXQLD1XFsQ
RtVKLڰLFXssnun. 3DSD'LRVDQDLQDQڰLFsڰXQDQLD.
368VDڰDtQELFDXQLQDtQEschicë xanu, 48QtQELڰDFsxXUDELTXLQxXLQDUsFs
9
D[FDxXLVKLڰDLVKDQXQXQUDELWLGLRV, 11XFsQڰ,EX-HVXVDQDtQEDQDXQL
DPDڰLFs—TXL[XQXStRTXLQڰXQDQtPD. xXL[XQWLFDtVDFDQDڰs[ڰDLQ. An
ڰ8QiQTXLQPDFDXVDELRTXLQXQLQڰDFs FDtVFsXQLFDPDQڰDFssaribi oquin cana
xXUDELFsڰL[XQ, Jesucristomi ڰsQULEL1XFsQڰ,EX-HV~VLVDFsQ. ڰÊQDtQ
catamëquinbi a ñu rabiquin ñuina rëxun bana ñuixuncë cupí camina mitsúxribi
aín nami piia. Piquinbi ca —unían a ñu ami catamëtin. 8VDڰDLQFDPLQD
rabiquin rëcë ñuina nami pi sapi cana PLWV~QELڰXQiQWLڰDLQ, ڰs[FDQDDVprabi a
ڰXFKD—quixun sinania. 8Nucën Papa XVDTXLQڰDQ~DQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
Diosan iscëx ca an ñu picëma uni FDtVDڰDLQ. 2—Jesucristonën aín bana uni
ڰLFsVDULELDQxXSLFsXQLڰLFsQ. 8VDڰDLQ xXL[XQXQڰLPLFsPDFD3DEORڰLFs
FDQDQXQDQXQxXSLFsFXStڰLDQDQQXQ —TXL[XDQXQLLWVLQVLQiQFsbëtanbi
ñu picëma cupí Nucën Papa Diosan camina mitsun —DQڰLPLFsFD—quixun
LVFs[XStڰLPD. 9ڰ$LVDWDQTXLQFDPLQD ڰXQiQWLڰDLQ. ڰÊQDtQEDQDxXL[XQLDFXDWL
XQLLWVLQXVDxXUDELTXLQxXLQDڰDFsDtQ FDPLQDPLWVX[1XFsQڰ,EX-HV~VPL
QDPLSLWLڰDLQ. 8VDڰDtQELFDPLQDDQXSt catamëtin. 8VDڰDLQFDPLQDDVprabi
oquin —DxX[FDXQLQڰDFsڰDLVKxXLVKL ڰXQiQWLڰDLQ, DQFDڰsDtQEDQDxXL[XQXQ
ڰLFs—TXL[XQڰXQiQFsPDXQLDڰXFKDPLWL xuaxa quixun.
UDEDQDQVLQiQWLڰDLQ, —FDQDSLWLPDڰDL 3$QڰsxXLFsXQLFDPDFDQDsVDTXLQ
Nucën Papa Diosan bana ñuixuncë Nucën Papa Dios cuëëncësabi oíshi
[XQPLPLWVXQQXQSLWLxXQXڰLQiQWLFD ڰLTXLQFDQDDQFDPDELXQLxXPssxuncë
DViELڰLFsQ. 12Nun cananuna bëtsi unin XQLVDڰL[XQ, Cristomi catamënun
ڰDFsVDPDLUDRTXLQPLWVXڰXQiQPLDQ. Usa unicama aín bana ñuixunin. 20Judíos
ڰDLQFDEsWVLXQLPLڰLQiQFssamaira oquin XQLFDPDEsڰDLVKFDQDDWX-HVXFULVWRPL
PLWVXQQXxXڰLQiQWLDViELڰLWVtDQ[D. VLQiQPLVDWDQLMXGtRXQLڰLFsVDLڰLQ. Usaía
8VDڰDtQELFDQDQXQDDxXELPLWVXQXD MXGtRVXQLFDPDڰLQXQ0RLVpVQsQFXsnëo
ELFsPDڰDLQ. Mitsun nun Jesucristo bana quicëVDELRLڰLFsFXStPD1XFsQ
ñuicë bana cuaisama tanti rabanan Papa Diosmi catamëcë cupíshi cana iëtۛ i
cananuna ñuxXPDڰL[XQELPLWVXxX ڰDLTXL[XQڰXQiQTXLQELFDQDDQXVDL
xXFiFsPDڰDLQ. 13&DPLQDڰXQDQLQ, judíos unicama íti Moisésnën cuënëo
Nucën Papa Diosan mëníosabi oquin ca bana cuacë unicama Jesucristomi
DQX[XQDUDELWL[XEXQX[XQDQxXڰDFs VLQiQPLVDWDQTXLQDEDQDTXLFssaribi
XQLFDPDڰLPDLQXQVDFHUGRWHFDPDQULEL RTXLQڰDLQ. 218VDڰDtQELFDQDMXGtRVPD
1XFsQ3DSD'LRVUDELTXLQڰDFsxXLQD uni, an Moisésnën cuënëo bana
DtQQDPLSDQiSLLD. 14Usaribi oquin ca ڰXQiQFsPD, DFDPDEsڰL[XQ-HVXFULVWRPL
1XFsQڰ,EX-HVXVDQPsníocëxa, an a VLQiQXQڰXQiQPLWLFXStDWX[ڰLFssaribiti
ñuiquin aín bana uni ñuixuncë unicama ڰLQX[, XVDtDMXGtRVXQLFDPDڰLQXQ
a ca an aín bana cuacë unicaman anúan Moisésnën cuëQsREDQDPDQXFsVDڰLDQ.
DtQxXELWLڰLQiQWLڰLFsQ. 158VDڰDtQEL 8VDLڰLELFDQD-HVXFULVWRQDQڰDLVK1XFsQ
FDQDڰsQ-HVXVDQEDQDXQLFDPDxXL[XQێ Papa Diosan bana quicëVDELRLڰLQ.
353 1&25,17,26910
ڰLisaribiti cananuna Nucën Papa Dios rabia. 19Usaquin caquin cana unían a
xXLڰDWLPDWLEDQDWLPDڰDLQ. UDELQX[XQXQLRFsxXD[FDFXVKLڰLFs
111XFsQUDUDFDPDXVDLڰLi, anu nun quixun mitsu caiman. ڰ,PDLQXQFDD
-HVXFULVWRPLFDWDPsWLDLQDQڰL[XQ UDELTXLDQڰDFsxXLQDQDPLD[ULELEsWVL
ڰXQinun ca Nucën Papa Diosan Moisés QDPLVDPDڰLFsTXL[XQFDQDPLWVX
cuënëomiacëxa. 12Nux cananuna usai caiman. 20Ësaquin cana mitsu cain,
ڰLWLPDڰDLTXL[XQVLQDQLELFDPLQD judíosma unibunëx Nucën Papa Diosmi
bëU~LQUDRUDFDWLڰDLQ, XVDLDWXPLQDڰLQ. VLQiQFsPDڰL[XQxXLQDڰD[XQXQLQڰDFs
13fXڰDWLPDڰDWLVLQiQTXLQELFDPLQD ñu rabiquin ca Nucën Papa Dios
ڰXQiQWLڰDLQ, mitsúinshima uni itsínribi UDELTXLQPDxXQVKLQڰDWLPDUDELD.
ca usaribi oquin sinani tëmëraia quixun. 8VDULELTXLQxXQVKLQڰDWLPDUDELPL
8VDڰDtQELFD1XFsQ3DSD'LRVDQ, ax PLWVX[DtQXQLڰLWLFDQDFXssniman.
quicëVDELRTXLQPLWVXڰDTXLQTXLQ, 211XFsQڰ,EX-HVXFULVWRFDQXQڰXFKD
xXQVKLQڰDWLPDQsQPLWVXڰDLVDPDLUD FXStEDPDFs[DTXL[XQVLQiQTXLQXYDV
oquin tanun ënima. An ca ami ELPLDtQEDFDڰDFsڰL[XQFDPLQDXQL
catamëTXLQPLPLQxXڰDWLPDڰDWL itsibëWDQxXQVKLQڰDWLPDUDELTXLQ[sDWL
VLQiQFssQXQPLWVXFXVKLRTXLQ, uisaxun xX[sDWLPDڰDLQ. 1XFsQڰ,EX-HVXFULVWR
FDUDPLQDsQWLڰDLTXL[XQPLWVXVLQiQPLWL VLQiQTXLQXYDVELPLDtQEDFDڰDQDQSiQ
ڰLFsQ. SLFsڰL[XQFDPLQDxXQVKLQڰDWLPD
14ڰÊQQXLEDFs[XFëaۛ ntu, XQtQELڰDFsxX VLQiQTXLQDUDELTXLQڰDWLxXSLWLPDڰDLQ.
DFDPLQDDPLڰXQiQTXLQUDELWLPDڰDLQ. 221XFsQڰ,EX-HV~VQLVKPLTXLQFDPLQD
150LWV~[PLVLQiQxXXQLڰLFsFDQD xXQVKLQڰDWLPDUDELWLPDڰDLQ. Nuxnu
usaquin mitsu cain. 8VDڰL[XQFDPLQD FXVKLPDڰLPDLQXQFDD[LUDQXEs
ڰsQPLWVXFDFsxun cuaquin ënë banax ca sënëQۛ PDLUDڰDLVKFXVKLڰLFsQ.
aséUDELڰLFsTXL[XQڰXQiQWLڰDLQ.
16Timëx ۛ un cananuna, Jesucristo ca nun $LQDQVKLDڰLQXQڰDTXLQPDEsWVLXQLULEL
ڰXFKDFXStDtQLPLڰDSDWLLFXU~socënuax VLQiQTXLQXQLQxXڰDWLEDQD
EDPDFs[DTXL[XQVLQiQTXLQ—DViELFD 23Ënë banax ca aséUDELڰLFsQ, “Unin ca
—quixun Nucën Papa Dios cain. DtQFXssQFsVDRTXLQxXڰDWLڰLFsQµ. Usa
Catancëxun cananuna manë xanpanua ڰDtQELFDQDQXQDQX[DViELڰLLVDWDQTXLQ
bimi baca xëaquin —Cristo aín imi FDPDELxXLUDڰDWLPDڰDLQ. Asérabi ca
ڰDSDWLEDPDFXStFDQDQXQDQXQڰXFKD ´XQLQDtQFXssQFsVDRTXLQxXڰDWLڰLFsµ
tërëQ ۛ FsڰDL—quixun sinanin. 3iQULEL ڰDtQELFDQDQXQDQX[-HVXVDQEDQD
tëaxun tucatancëx mëtícanantancëxun quicëVDELRLڰLLVDWDQTXLQFDPDELxXLUD
piquin cananuna camaxunbi —Cristo ca ڰDWLPDڰDLQ. 24$[D-HV~VPLVLQiQFsXQLQ
QXQڰXFKDFXStLFXU~socënuax FDڰsQDQVKLFDTXL[XQVLQiQTXLQxX
bamacëxa —quixun sinanin. 17ڰ,WVDXQL ڰDWLPDڰLFsQ. %sWVLXQLULELDXStڰLQXQ
ڰL[XQELFDQDQXQDFDPD[XQELDSiQ ڰDTXLQWLVLQiQ[XQFDxXڰDWLڰLFsQ.
piquin, —QX[FDQDQXQDFDPi[EL 25,260HFDPDڰLPDLQXQPHQXڰLFsxXFDPD
&ULVWRQDQڰDLVKDFK~VKLVDڰDL—quixun D[FD1XFsQڰ,EX'LRVDQXQLRڰDLVKDLQDQ
sinanin. ڰLFsQ. 8VDڰDLQFDPLQDDQX[XQQDPLPDUXWL
18&DPLQDڰXQDQLQ, an a rabiquin ñuina DQXڰLFsQDPLPDUX[XQSLLVKLWLڰDLQ. Uinua
ڰDFs,VUDHOXQLFDPDQFD1XFsQ3DSD EsFsFDUDTXL[XQFDPLQDxXFiWLPDڰDLQ.
Dios rabia. ڰ,PDLQXQFDDQDxXLQDQDPL —$SLVDSLFDQDڰDLVDPDڰLWLڰDL—quixun
picë unicamanribi Nucën Papa Dios FDPLQDVLQiQWLPDڰDLQ.
355 1&25,17,261011
11
1ڰÊ[&ULVWRڰLiVDULELWLڰLFssaribiti ڰDtQELFDD[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë
FDPLQDPLWV~[ULELڰLWLڰDLQ. XQLFDPDQsVDTXLQڰXQiQWLڰLFsQ, bëbu
XQLDVKLڰL[XQELFDFDPDELxXDtQ
Axa Jesucristomi catamëcë unicama FXssQFsVDRTXLQڰDWLPDڰLFsQ. 8VDULELێ
timëFۛ sEsXVDL[DQXFDPDڰLWLEDQD TXLQFD[DQXQDVKLڰL[XQELFDPDELxX
ۛ ntu,
2ڰÊQ[XFëa PLWVXQڰsPDQXTXLQPD DtQFXssQFsVDRTXLQڰDWLPDڰLFsQ.
FDPLQDڰsQPLWVXxXL[XQFsEDQD 12BëUiPDFD1XFsQ3DSD'LRVDQ[DQX
1&25,17,2611 356
PDQXFsڰL[XQELXVRTXLQSiQڰLPDLQXQ catamëFsPDSDQڰDLVKFDPLQDXQtDQڰDFs
ELPLEDFDڰDLD, DXQL[FD1XFsQڰ,EX ñu banañumabia, D[LVDGLRVڰLFsTXL[XQ
-HVXFULVWRPLڰXFKDLD. 288VDڰDLQFDPLQD unin cacë ñu rabi axa Jesúsmi
SiQڰLPDLQXQELPLEDFDڰDQX[XQ, mitsux VLQiQFsPDXQLEXEsQLDFsQ. 38VDڰDtQEL
caramina asérabi ami sinani Nucën Papa camina bërí Jesúsmi catamëFsڰL[XQ
Dios cuëëncëVDELRLڰLTXL[XQXStRTXLQ ڰXQiQWLڰDLQ: Nucën Papa Diosan Bëru
VLQiQWLڰDLQ. 291XFsQڰ,EX-HVXFULVWRFD fXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFs[FXQLFDXQL
QXQڰXFKDFDPDFXStEDPDFs[DTXL[XQ ´-HV~VFD1XFsQڰ,EXڰLFsµTXLD.
VLQiQTXLQPDELXVRTXLQSiQڰLPDLQXQ ڰ,PDLQXQFDD[D´-HV~VFDڰDLVDPDڰLFsµ
ELPLEDFDڰDLڰXFKDFsFXStFDPLQD quicë unicama ax Nucën Papa Diosan
castíFDQFsڰLWLڰDLQ. 308VDLڰXFKDFsFXSt %sUXfXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFsPD
FDPLQD1XFsQ3DSD'LRVDQڰLPLFs[UDtUL ڰLFsQ.
FXVKLPDڰLDQDQڰLQVtQxXڰDLQ. 8VDڰDLVKFD 4Nucën Papa Diosan ca atúan bëtsi
13
1ڰÊ[EsWVLEsWVLEDQDQEDQDQDQ nëtëQX[XQFDQDQXQDڰXQiQTXLQEL
DQXQiQJHOEDQDFsEDQiQULEL FDPDELXLVDLFDUDQXQDڰLWLڰDLTXL[XQ
EDQDFs[ELFDXQLQXLEDFsPDڰDLVKڰsQ ڰXQDQLPDQ. 8VDڰL[XQFDQDQXQD
EDQDUDWDWDQFiFsVDxDQFiLVKLڰLFsQ. 2ڰÊQ FDPDELLUDڰXQiQFsPDڰL[XQQXQڰXQiQFs
1XFsQ3DSD'LRVDQDVLQiQPLFsxX shi ñuixunin. 108VDڰDtQELFDQDQXQDsQs
1&25,17,261314 360
14
18VDڰDLQFDPLQDPDQ~quinma unin cuacëma banan banaquinbi, DQڰs
XQLFDPDQXLEDWLڰDLQ. Nuibanan VLQiQPLFsxXPLWVXxXL[XQFsPDڰLDQDQ
camina Nucën Papa Diosan Bëru XVDLFDD[D-HV~VPLVLQiQFsXQLڰLWLڰLFs
Ñunshin Upitan mitsu bëtsi bëtsi ñumi quixun caíma, ڰLDQDQ1XFsQ3DSD
ڰDQXQڰDPLWLFXssQWLڰDLQ. %sWVLxXڰDWL 'LRVDQEDQDPLWVXXStRTXLQVLQiQPLێ
cuëëncësamaira oi camina an mi TXLQڰssëima, ڰLDQDQDtQEDQDxXLTXLQ
VLQiQPLFsxun aín bana upí oquin PLWVXڰXQiQPLFsPDڰDLVKFDQDXSLWLPL
XQLFDPDxXL[XQWLFXssQWLڰDLQ. 2Axa -HV~VPLVLQiQXQPLWVXڰDTXLQFsPD
Nucën Papa Dios rabi unin cuacëma ڰLWVtDQ.
banan banacë uni, ax ca unin uisai cara 7ÊQs[FDsVDڰLFsQ. Unían paca
uni, ax atsínxun mitsúnmi ñuia cuaquin banax cara asérabi Nucën Papa Diosan
—a banax ca aséUDELڰLFsQ, ڰDWLPDxX VLQiQPLFs[DTXLFsڰLFs—quixun cuati
FDQDڰsQڰD—TXL[XQVLQiQWLڰLFsQ. ڰDLQ. 308VDڰDtQELFDDQEDQDxXL[XQFs
25—ڰÊQXQë[ ۛ XQڰDFsxXULELFD1XFsQ uni, uni itsínribia bana ñuixuinsa tania
Papa Diosan isaxa —TXL[XQVLQiQTXLQ isi, nëtëWۛ LڰLFsQ. 31Usoquin camina
ca a ñucama chiquinaquin Nucën Papa uicamax caramina Nucën Papa Diosan
'LRVUDELWLڰLFsQ. Rabianan ca —asérabi VLQiQPLFsڰDLQ, an achúshi achúshixun
FD1XFsQ3DSD'LRVPLWVXEsڰLFs—quiti EDQDxXL[XQWLڰDLQ. Usoquin bana
ڰLFsQ. ñuixuncëx camina camaxunbi upí oquin
1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDڰXQDQLDPL
ۛ [VKDUiUXLPDEDQDWLEDQD
TimëD FXVKLFsڰLWLڰDLQ. 32,33Nucën Papa Diosax
ۛ ntu,
26ڰÊQ[XFëa timëDۛ [FDPLQDsVDLڰLWL ca aín unicamaxa timëaۛ x an bana
ڰDLQ. RaíULQs[FDPLQDڰLLVDWDQLFDQWDWL ñuixuncë unían ñuixuncëxun bana
ڰDLQ, raírinën camina Nucën Papa FXDWLPDUDtULVKDUirui banati cuëënima.
'LRVDQEDQDxXL[XQWLڰDLQ, raírinën 8VDڰDLQFDUDtULXQLQEDQDxXL[XLQVD
camina añu cara Nucën Papa Diosan tanquinbi tënëSDtQWLڰLFsQ.
PLWVXVLQiQPLD[DDxXLTXLQFDWLڰDLQ, Uinu cara timëtia, anuax ca axa
ڰLLVDWDQLFDPLQDUDtrinëx unin cuacëma Jesucristomi catamëcë unicamax ësai
EDQDQEDQDWLڰDLQ, raírinën camina uisai ڰLD. 8VDڰDLQFDPLQDXVDULELWLPLWVX[ڰLWL
TXLFsFDUDDEDQDڰLFsTXL[XQxXL[XQWL ڰDLQ. 34Axa Jesucristomi catamëcë
ڰDLQ. Timë[ۛ XQFDUDPLQDXLVDxXڰDLDڰDL unicama timëFۛ sڰDLQFD[DQXEDQDWLPD
FDPLQDFDPi[ELDPLXSLWLVLQDQL ڰLFsQ. 8VDڰL[XQFDEsEXXQt[DEDQDLDVKL
Jesucristo cuëëncëVDELRLڰLQXQ FXDWLڰLFsQ, Nucën Papa Diosan bana
VLQiQPLDQDQWLڰDLQ. 278VDڰDLQFDPLQD cuënëo quicësabi oquin. 35Bana upí
unin cuacëma banan Nucën Papa Dios RTXLQڰXQiQWLVDWDQTXLQFDDtQ[XEXQXێ
rabi banatisa tani, rabëtaxëshi banati [XQ[DQXQDtQEsQsxXFiWLڰLFsQ. Axa
ڰDLQ. ڰ,DQDQFDPLQDUDEë ۛ ڰLPDLQXQ Jesucristomi catamëcë unicama timëcۛ ë
achúshtaxëVKLEDQDWLڰDLQ. 8VDڰDtVKEL DQXD[[DQX[EDQDWLFDXStPDڰLFsQ.
camina achúshi achúshitaxëshi banati 36&DPLQDڰXQiQWLڰDLQ, mitsu pain ca
EDQDXQLxXL[XQFsڰLWLFDPLQDVLQiQWL DFDPDPLSDLQFKLTXLUDFsDڰDLVKڰsmiribi
ڰDLQ. 8VDڰL[XQELFDPLQD1XFsQ3DSD chiquiracëacëxa. 9ڰÊ[D[D-HVXFULVWRPL
Dios rabia unin cuacëma banan catamëFsXQLFDPDEsWVLEsWVLRFsڰDLVK
EDQD[PDڰLQXQXQLFDWLPDڰDLQ. 40Usa FDQDڰs[-HVXVDQDtQEDQDxXL[XQXQ
ڰDtQELFDPLQDPLFDPD[WLPëDۛ [VKDUirui caíscë uni raíribë sënëQ ۛ PDڰDLVKDFDPD
banatima, bëtsix paían quimainun caini PHXUDLUDڰDLQ. 8VDڰDLVKDQFDtVFsXQL
XStRTXLQVLQDQLEDQDWLڰDLQ. ڰLLVDPDڰLFsELFDڰsDtQEDQDxXL[XQXQ
cacëxa. 10Nucën Papa Diosan nuibaquin
%DPD[EL-HV~VEDtVTXLD ڰLPLFs[FDQDڰs[EsUiPDڰLiVDPDڰDLQ.
ۛ ntu,
15
1ڰÊQ[XFëa ڰsQPLWVXxXL[XQێ fDQFiPDFDڰsDtQXQLڰLPLDFs[D.
cë Jesucristo ñui quicë bana, ڰ,PLFs[XQFDQDDtQڰXQiQPLFsXQLFDPDQ
DQ~DQXQLFDPDDLQDQڰLQXQ1XFsQ3DSD ڰDFssamaira oquin a ñuiquin unicama
Diosan iëm ۛ iti, a bana cana mitsu ñuixuan. fXL[XQTXLQELFDQDڰsQEL
VLQiQPLWscëinsa tanin. A bana upí oquin ڰDFsPDڰDLQ, Nucën Papa Diosan aín
cuati camina Jesucristomi catamëtancëx FXVKLQڰDPLFs[XLQVKLFDQDڰDQ. 11A aín
ax quicëVDELRLڰLQ. 2ڰÊQPLWVXxXL[XQFs bana ñuixunun Jesusan caísa unicaman
EDQDPDQXFsPDڰLDQDQDEDQDTXLFssabi xXL[XQFsEDQDVDULELFDڰsQXQLFDPD
RLڰLFDPLQDPLQxXڰDWLPDڰDFscama ëni xXL[XQFsEDQDڰLFsQ. Nun a bana
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQXQLëP ۛ LFsڰDLQ, ñuixuncëxun cuati camina —a banax ca
asérabi cëmëima ami catamëFsڰDLVK. aséUDELڰLFs—TXL[XQVLQDQL-HVXFULVێ
3Jesusan aín bana ñuixunun caíscë tomi catamëacën.
XQLFDPDQڰsXQiQPLFsEDQD, a paínmi
%DPDڰDtVKELFDXQL
ڰXQinun quixun cana ësaquin mitsu
EDtVTXLWLڰLFsTXLFsEDQD
cacën: 1XQxXڰDLVDPDڰDFsQX
tërën ۛ xunux ca Cristo bamacëxa. Usai ca 12¿Nun mitsu —Cristo ca bamaxbi
ڰLWLڰLFsTXLD[FD1XFsQ3DSD'LRVDQ baísquiacëxa —quixun ñuixuncëxbi
bana cuënëo quia. 4%DPDFsDPDtQFDQێ FDUDPLQDXLVDڰDLVKPLWVXUDtrinëx uni
cëxbi ca rabë ۛ QsWsڰLyQ[DSscaracëbë LVDEDPDڰDLVKEDtVTXLWLPDڰLFsTXLQ?
baísquiacëxa. 8VDtDڰLWLxXLTXLQFD 13%DPDڰDtsha Jesucristo utëcëncëbë uni
EDtVTXLDPDڰDLQFDD[DDPLFDWDPsWL 29¢8QLEDPDڰDLVK&ULVWRXWscëncëbë
DtQFXVKLڰLWLڰLFsQ. —¢8LVDLFDUDXQLEDPDڰDLVK&ULVWR
365 1&25,17,2615
1XFsQ3DSD'LRVDQPLڰDTXLQWLڰLFs
Corintonuaxa ax Jesucristomi catamëcë TXL[XQFDTXLQڰDTXLQWLڰDLQ. Usaquinu
unicama Pablonën quirica cuënëoxuan XQLLWVLڰDTXLQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
1
1ڰÊ[3DEORڰL[XQFDQDPLWVXTXLULFD QX[QXPDViQXLWXWLDELXStRTXLQX
EXiQPLQ, FDPLQDELWLڰDLQ. Nucën VLQiQXQQXڰLPLD. 5Jesucristonan cupí
Papa Dios cuëëncësabi oquin ca cananuna axa tëmëUDVDULELRLڰDLVDPDLێ
-HVXFULVWRQsQڰsQDxXLTXLQDtQEDQDXQL rai tëmërain. 8VDڰLFsELFD1XFsQ3DSD
xXL[XQXQڰsFDtsacëxa. $QFDtVDڰL[XQ Diosan, nuxnu Jesucristonan cupí,
cana Timoteobëtan mitsu quirica XStLUDRTXLQQXڰDTXLQLD. 6Mitsúnmi
EXiQPLQ. Axribi Jesúsmi catamëFsڰDLVK —Nucën Papa Diosan ca nu nuibatia
FDQXQ[XFsQڰLFsQ. Mitsúxmi Corinto —TXL[XQڰXQinan Jesucristomi catamëti
sPDQXڰLFsD[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë PLWVXQڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰDLVKDtQXQLڰLQXQ
XQLFDPDڰLPDLQXQ$FD\DPHQXڰLFscama cananuna tëmëraquinbi aín bana mitsu
axa Jesucristo cupí Nucën Papa Diosan ñuixuan. Mitsúnmi Nucën Papa Diosan
LVFs[XStڰLFs, micama cananuna ënë ca mitsu tëmëraíbimi cuëëQXQڰLPLWLڰLFs
TXLULFDEXiQPLQ. 28VDڰDtQPL1XFsQ TXL[XQڰXQinun ca an nuxnu tëmëUDێ
3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVێ quinbi tanshiti cuëëQXQQXڰLPLD.
WRQsQQXLEDFs[FKXimarua bucucanti 8VDTXLQڰXQiQTXLQFDPLQDPLWVXQQX[
cana cuëënin. ڰLFssaribiti tëmëraquinbi Jesucristomi
FDWDPsWLsQTXLQPDWDQVKLWLڰDLQ.
Tëmëraiabi ca Nucën Papa Diosan nu 7&DQDQXQDڰXQDQLQ, QX[ڰLFssaribiti
ڰDTXLQLDTXL[XDQ3DEORQsQFD PLWVX[PDViQXLWXWLWsmëraibi camina
31XFsQ3DSD'LRVD[FD1XFsQڰ,EX 1XFsQ3DSD'LRVDQXStRTXLQVLQiQPLFs
-HVXFULVWRDtQ'LRVڰLDQDQDtQ3DSDڰLFsQ. ڰDLQ. 8VDڰDLQFDQDQXQD, uisa ñu cara
&DPDELXQLQFDDUDELWLڰLFsQ. Ax ca ڰLFsbëbi camina Jesucristomi
1XFsQ3DSD'LRVڰLFsQ. Ax ca an catamëquin ënima quixun sinani, PDVi
QXLEDTXLQXStڰLQXQQXڰLPLDQDQQX nuitutíma cuëënin.
PDViQXLWXWLDELXStRTXLQVLQiQPLWL, a 8ڰÊQ[XFëaۛ ntu, PLWV~QPLڰXQinun cana
ڰLFsQ. 48LVDxXFDUDڰLDڰLFsbënu a cupí mitsu cain, $VLDPHQX[XQڰDLVDPDLUD
tëmëUDLPDViQXLWXWLDELFD1XFsQ3DSD oquin tëmëraquin cananuna sinan,
'LRVDQXStRTXLQXVLQiQXQQXڰLPLD. An cananuna tënëWLPDڰDLTXL[XQ. 8VDڰDLQ
QXXVDTXLQڰLPLFsFXStFDQDQXQDEsWVL cananuna bamati sinan. 9Asérabi
XQLQX[ڰLFssaribitia tëmëUDLPDVi cananuna bamai quixun cananuna
nuitutiabi, ڰsڰDTXLQFssaribi oquin ca sinan. A ñucamax ca ësaquin nun
368
369 2&25,17,261
ڰDLQ, Nucën Papa Dios, an uni bamacëbi cana mitsu isi rabëti cuanti sinan,
baísquimiti, ainshi ca nu iëP ۛ LWLڰLFs mitsúxmi nubë isanani cuëënun.
quixun. 10,111X[QXEDPDWLڰLFsELFD 16Macedonia menu cuanquin mitsu
2
10LWVXPDViQXLWXPLWLUDEDQDQ oquin. 118VRTXLQPDQXFsPDڰLFsFD
cana mitsu isi bënëtishi cuantëFsQێ xXQVKLQڰDWLPDQsQڰDSX, 6DWDQiV, an nu
tima sinan. 2¢ڰÊQPLWVXPDViQXLWXPLD ڰDWLPDTXLQVLQiQPLTXLQڰDWLPDPLWLڰLFsQ.
FDUDXLQڰsXStRTXLQVLQiQPLWLڰLF? ڰÊQ 8VDFDD[ڰLFsTXL[XQFDQDQXQDڰXQDQ.
VDSLFDQDPLWVXPDViQXLWXPLD, usa $QXVRTXLQQXڰDWLPDTXLQVLQiQPLWL
ڰDtQELFDPLQDPLWV~LQVKLڰsXStRTXLQ UDEDQDQFDQDQXQDDtQڰXFKDPDQXLD
VLQiQPLTXLQڰsFXssQPLWLڰDLQ. 3Mitsu isi XQLEsXStڰLWLڰDLQ.
FXDQLDPLڰsPDViQXLWXPLWLUDEDQDQ
ۛ
Troasnuaxa Tito isíma Pablo bënëa
cana cuanquinma mitsu usaía quicë
TXLULFDVKLEXiQPLDQ. %XiQPLTXLQFDQD 12Troas ëmanuxun Cristo ñuiquin
4
1Ësoquin cana mitsu cain, xXڰDQXQQXڰLPLD. 8Unían nu
ڰXFKDxXLUDڰLFsELQXLEDTXLQVLQDQDێ ڰDWLPRFs[ELFDQDQXQD1XFsQ3DSD
mixun ca Nucën Papa Diosan aín bana 'LRVDQQXڰDTXLQFsFXStDViELڰDLQ. Uisa
XQLxXL[XQXQQXڰLPLD[D. 8VDڰDLQ xXFDUDڰLFsEsELFDQDQXQDVLQiQFDVPDL
FDQDQXQDPDViQXLWXTXLQsQTXLQPDDtQ bënëtiman. 9Unin bëtsi bëtsi oiabi ca
bana uni ñuixunin. 2Uni itsimi unëxۛ unu Nucën Papa Diosan nu ënima. Unin
ڰDFsxXFDPDsQTXLQFDQDQXQDDڰDtQX bamatanun quixun mëëcëxbi cananuna
UDEtQWLxXڰDWLPDULELڰDLPDQ. 8QLSDUiQWL bamaiman. 10Uinu caranuna cuani
VLQiQTXLQPDFDQDQXQD1XFsQ3DSD DQXD[FDQDQXQD-HV~VڰLisaribiti,
Diosan banaribi bëtsi oquinma ax camabi nëtën tëmërai unin bëtsi bëtsi
373 2&25,17,2645
mitsux nun nu ñuicë bana cuati Jesúsmi ڰDtsha xubu chëquicësaribiti ca nun
catamëti nëtëtۛ imoi Nucën Papa Diosnan QDPLDQXQXQEsUXxXQVKLQڰLFsD[ڰLD.
ڰLQX[LëFۛ sڰDLQ. 8VDtDQXQQDPLڰLWLڰDtQELFD1XFsQ3DSD
13,14&DQDQXQDڰXQDQLQ, Nucën Papa Diosan chëTXLWLPRtQXDQXDEsڰLWLDDtQ
Dios, DQ1XFsQڰ,EX-HV~VEDPDFsEL nëtënu nu mëníoxuanxa. Ax ca unían
baísquimia, an ca usaribi oquin nuribi ڰDFsPDڰLFsQ. 2Usai cananuna Nucën
DLQDQڰLFs&ULVWRXWscëncëbëWDQEDtVTXLێ Papa Diosan nëWsQXڰLWLڰDLTXL[XQڰXQDQL
PLWLڰLFsQ. Baísquimitancëxun ca cananuna asérabi ënë nëtënuax anu
mitsubënu abë aín nëWsQXڰLQXQQX cuainsa tani bënëtin. 3Anuax cananuna
ڰLPLWLڰLFsQ. 8VDTXLQڰXQiQTXLQ ënë namima bëtsi namixXڰLWLڰDLQ. 4Ënë
cananuna —DLQDQڰLQXQDQQXLëm ۛ icë nëWsQXڰDLVKFDQDQXQDSDsWDQLPDVi
ڰL[XQFD1XFsQ3DSD'LRVDQQXڰDTXLQLD nuituti bënëtin. 8VDڰDLVKFDQDQXQDsQs
—quixun unicama cain, bëUiPD1XFsQ namiñuma bëtsi nami bamatima, axa
3DSD'LRVDQڰDPLFsxun aín unin ësaquin XVDELLڰLWL, DDxXڰLWLFXssnin. 5Usaínu
cuënëosabi oquin: “Nucën Papa Diosan ڰLQ~DQDQQXڰLPLFsD[FD1XFsQ3DSD
FDڰsڰDTXLQLDTXL[XQڰXQiQTXLQFDQD 'LRVڰLFsQ. An ca, XVDLFDQDQXQDڰLWLڰDL
camabi uni —usa ca —TXL[XQFDQµ. TXL[~QXڰXQinun aín Bëru Ñunshin Upí
15Nun tëmëUDTXLQELPLWVXEDQDxXL[XQێ QXEsDڰLQXQQXڰLQiQFs[D.
Fs[FDPLQDڰLWVD[LUD1XFsQ3DSD'LRVDQ 68VDڰDLQFDQDQXQDDQFDDtQ
QXLEDTXLQڰDTXLQFs[DLQDQڰDLVKFXssnin. quicëVDELRTXLQQXڰLPLWLڰLFsTXL[XQ
8VDLڰLTXLQFDPLQDPLWVXQڰLWVD[XLQUD sinani, Nucën Papa Diosmi catamëti
Nucën Papa Dios —DViELFD—caquin a bënëtiman. ËnëULELFDQDQXQDڰXQDQLQ,
rabin, Nucën Papa Dios cuëënun. ënë nëWsQXڰDLVK, nun nami, nun xo
168VDڰDLQFDQDQXQDPDVi DFDPD[LyڰLFsPDSDLQڰDLVK, cananuna
nuituquinma aín bana ñuitiribi ëniman. 1XFsQڰ,EX-HV~VEsDtQQstënuirama pan
Nucën nami axa abiira abi xënibucëbë ڰDLQ. 7A isímabi cananuna ënë nëtënuax
tanbi ca Nucën Papa Diosan camabi ami catamëti ax cuëëncëVRLڰLQ. 8Usa
nëtën ami catamëti cuëënun nu ڰDLVKFDQDQXQD—DQFDDEsڰLQXQQX
cushioia. 17&DQDQXQDڰXQDQLQ, ënë ڰLPLWLڰLFs—TXL[XQڰXQDQLFKXimashi
nëtënuaxnu tëmëUDFsڰDtQELFDD tani cuëënin. 8VDLڰLFDQDQXQDsQs
ñucamax bënëtishi cëñutia. Tëmëracëbi nëWsQXڰLPD1XFsQڰ,EX-HV~VEsDtQ
FDQXQVLQiQFssamaira oquin Nucën nëWsQXڰLLVDWDQLQ. 98VDڰDLQFDQDQXQD
Papa Diosan nux tëmëracë cupínu abë ۛ ënë nëWsQXڰDLVKڰLFssaribiti aín nëtëQXێ
ڰDLVKFKXimarua tani cuëëinra cuëënun [XQULELD[FXssQFsVDRTXLQxXڰDWL
QXڰLPLWLڰLFsQ. 188VDڰL[XQFDQDQXQD FXssQWLڰDLQ. 10Utëcëntancëxun ca
nun bëU~QELLVFsxXڰDLVDPDLUDRTXLQ Cristonën unicama achúshi achúshi
VLQiQTXLQPDXQLQLVFsPDxX, uni uisaquin cara ënë nëtëQX[XQxXڰD[D
2&25,17,2656 374
6
cananuna tëmëraíbi nux cuëëncësabi oi 1,2Nucën Papa Diosan bana cuënëo
3DSD'LRVDQXQLڰDLTXL[XQFDPDELXQLQ RTXLQFDDQxXڰDLVDPDڰDFsXQLFDPDQ
ڰXQiQWLڰLFsQ. An iscëx nun nuitu upí sinaníma. 8VDڰDLQFDPLQDPLWVX[
ڰL[XQFDQDQXQDUDFXëq ۛ uinma uni itsiribi Jesucristomi catamëFsڰL[XQD[D
&ULVWRPLVLQiQXQڰDTXLQWLڰDLQ. Usoquin Jesucristomi catamëcëma unicamabëtan
ڰDLDFDQXPLPDQiQTXLQELXQLQڰXQiQWL DWXQFXssQFsVDRTXLQxXڰDWLPDڰDLQ.
ڰLFsQ, QXQFDQDQXQDxXڰDLVDPDڰDFsPD Nëtëx ca imëb ۛ ë mëscutíma. Usaribiti ca
ڰDLTXL[XQ. 8Raíri uni nu ñui —a Cristonën unicamax Cristonanma
XQLFDPD[FDDtQQXLWXXStڰLFs XQLFDPDEsQXLDQDQWLPDڰLFsQ. 15¢&ULVWRێ
—quimainun raírinëxribishi nu ñui QsQFDUDxXQVKLQڰDWLPDQsQڰDS~DQ
ڰDWLPDWLEDQDLD. Usaribitia raírinëx nun VLQiQFsVDRTXLQVLQDQLQ? Usaquin ca
isanuna Nucën Papa Diosan bana upí sinaníma. ¿Axa Cristomi catamëcë unin
oquin ñuixuni quimainun ca raírinëxribi cara axa Cristomi catamëcëma unin
nun isanuna Nucën Papa Diosan bana VLQiQFssaribi oquin sinanin? Usaquin ca
ڰXQiQFsPDڰDLTXLD. Usaribiti ca raíri sinaníma. 16¿Anuxun Nucën Papa Dios
2&25,17,2667 376
UDELWL[XEXQX[XQFDUDDW~QELڰDFsxX FDPLQDXStRTXLQڰDLTXL[XQVLQDQLFDQD
XQLQUDELWLڰLF? &DڰDWLPDڰLFsQ. Nucën cuëënin. 8VDڰDLVKFDQD, nux tëmëUDێ
Papa Dios, ax bamatimoi tsócë, a aín TXLQELPLWVXQXStRTXLQڰDLDFXDWL,
unicaman rabicë, D[FDPLWVXQXڰLFsQ, FKXimarua tani cuëënin.
D[DsVDLTXLisabi oi: 5Macedonia menu uax cananuna upíma
Papan nëtë upí ëbëtsini ënë menu ñuiquin bana ñuixunia —quixuan camabi
ñuxXPDڰLQX[XDFs[D. sPDQX[XQڰXQiQFDQFs, aribi cananuna
108VDڰDLQFDQDڰsQPLWVXFDFs Titobë cuanun xutin. 19A uni ca camabi
cupímami mitsúxbi cuëënquin ëmanuxun axa Jesucristomi catamëcë
-HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPDFXUtTXLڰLQiQWL XQLFDPDQsQsxXPssWLQXڰDTXLQLDQXEs
VLQDQڰLFssVDTXLQPLWVXFDLQ: bëtsi cuanun caísaxa. 0LWV~QPLXVRTXLQڰLQiQFs
baritian camina mitsun curíTXLڰLQiQWL LVTXLDQXQLFDPDQ1XFsQڰ,EX-HV~V
sinani cuëëancën. 8VDTXLQVLQiQ[XQDWX rabinun cananuna ënë curíqui bixun
ڰLQiQWLFXUtqui biquinbi camina -HUXVDOpQXڰLFsXQLFDPDڰLQDQLFXDQLQ.
sënëR ۛ QFDQPDڰDLQ. 11SënëRۛ QPDڰL[XQ 208QtDQQXQDQڰLQXQDFXUtqui biisa
ۛ
camina bërí sënëRQFDQWLڰDLQ. Uiti VLQiQTXLQQXxXLWLUDEDQDQFDDXQLQXEs
curíquixXFDUDPLQDڰLFDQLQ, a camina cuania. 21Nun cananuna ënë curíquicama
PLWV~QELVLQiQTXLQ, PsV~ڰLQiQWLڰDLQ. mëFDPDTXLQPDXStRTXLQEXiQWLڰDL
0LWV~[PLDڰDWLVLQDQLFXssDQVDELRTXLQ TXL[XQ1XFsQڰ,EX'LRVDQLVPDLQXDQ
sënëR ۛ QTXLQڰLQDQLFDPLQDFXssQFDQWL XQLFDPDQULELڰXQiQWLFDQDQXQDFXssnin.
ڰDLQ. 12CuríquixXڰL[XQXQLQڰLQiQWLVD 227LWRڰLPDLQXQڰsQPLWVXxXL[XQFs
9
1,2&DQDڰXQDQLQ, ڰsQFDFsxunmabi EsWVLXQLULELڰDTXLQXQPLWVXڰLQiQWLڰLFsQ.
camina mitsúnbi cuëënquin axa 98VDڰDLQFDD[DDPLVLQiQFsXQLxXL
Jesucristomi catamëcë unicama curíqui Nucën Papa Diosan bana cuënëo ësairibi
EXiQPLWLVLQiQFDQFsQ. Usaquinmi quia:
VLQiQFsFXStFDQDPLWVXxXLTXLQ—bëtsi 8StRTXLQVLQiQ[XQFDxXñuma uni
EDULWLDQFD$FD\DPHQXڰLFsXQLFDPDQ xRQTXLQPDڰLWVDLUDڰLQiQ[D.
curíTXLWLPsWLVLQiQ[D—quixun 8VRTXLDQڰDFsDFD1XFsQ3DSD
0DFHGRQLDPHQXڰLFsXQLFDPDFDLQ. Diosan manuquinma xënibua
8VDTXLQڰsQxXLDFXDTXLQFD0DFHGRێ ڰDtQELVLQDQLD.
QLDQXڰLFsXQLFDPDQPLWVXQڰDFssaribi 10Nucën Papa Dios, DQڰDSiWLxXEsUXXQL
ڰDLVDPDxXڰDFsDsLQVDPDWDQLDELsPLWL
ڰDLQ.
III. -(68&5,6721Ê1$Ì1%$1$ 7Mitsun camina uisaira caranuna nux
f8,;8181&$,6&Ê81,f8,48,1 ڰDLTXL[XQLVWLڰDLQ. Asérabi camina
3$%/21Ê1&$(10.1-13.14) &ULVWRQDQڰDLTXL[XQVLQiQTXLQFDPLQD
ڰXQiQWLڰDLQ, nuxribi cananuna Cristonan
—$tQEDQDxXL[XQXQ-HVXVDQFiFDQDڰs[ ڰDLTXL[XQ. 81XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQFD
ڰDL—quiáxa Pablo quia DtQEDQDPLWVXxXL[XQXQڰsFDFs[D,
PDViQXLWXPLTXLQڰXFKRTXLQxX
10
1ڰÊ[3DEORڰLFs&ULVWRQsQ
RTXLQڰDFsFXSt, aín bana mitsu Diosan nu iëm ۛ iti a bana pain cuaxunbi
ڰXQiQPLWscëni cuainsa tanin, Nucën ënquin bërí bëtsi bana, unin ñuixuncë,
Papa Dios cuëëncëbë. 16Usoquin mitsu aribishi cuacanin. 5Mitsúnmi, ڰssamaira
DPLULELVKLڰXQiQPLWscëntancëx isa a unicama mitsun aín bana cuacë, ax
FDQDQXQDPLWVXڰXUDڰLFssPDFDPD, anua ڰLFsTXL[XQVLQiQFsbëbi, FDQDڰsQ
unin bana ñuixuncëma, acamanu VLQiQFs[ڰs[DWXPHXPDڰDLQ. 6ڰÊ[XStLUD
cuanquin Cristo ñuiquin bana ñuixuni XSLWLEDQDWLڰXQiQFsڰL[XQPDELڰsQxXLFs
cuanti sinanin, QXQڰXQiQPL[XQPDELXQL bana ax ca aséUDELڰLFsQ, nun mitsu
LWVtDQڰXQiQPLFs, QXQڰXQiQPLFsLVD ñuixuncë banacama quicëVDELRLڰLD
quixun catima cupí. camina nu iscan.
17Ui unin cara —ڰsQFDQDXStRTXLQڰDL 7ڰÊQDxXELxXFiquinma mitsu anun
11
16LQiQxXPDXQLڰLFsVDLڰs[UDELWL ñuxXPDڰL[XQELFDQDPLWVXxX
EDQDLDELPLWVXQڰsQEDQDFXDWL xXFiFsPDڰDLQ. Macedonianuaxa ucë
cana cuëënin. 8VDLEDQDLDELڰsQEDQD axa Jesucristomi catamëcë unicaman
FXDWLELFDPLQDڰLFDQLQ. 2Cristonainshi FXQLFDڰsQFXssQFsxXFDPDڰsڰLQiQ[D.
ڰLQXQFDQDPLWVXDtQEDQDxXL[XDQ. Usa ڰÊQPLWVXڰDFssabi oquin cana mitsu ñu
ڰL[XQFDQD[DQ~[DEsWVLXQLQEDQD xXFiWLPDڰDLQ. 10&ULVWRQDQڰDLVK
cuatima aín bënën banaishi cuati ami cëmëquinma cana mitsu cain, Acaya
VLQiQFssaribi oi, mitsux bëtsi bana PHQXڰLFsXQLFDPD[DDW~LQVDڰsxX
quicësa oíma Cristo quicëVDELRtVKLڰLWL ڰLQiQ[DTXLWLQUDEDQDQFDQDDxXEL
cupí, mitsu cain, 1XFsQ3DSD'LRVDQڰs ELWLPDڰDLQ. 11¿Uisacatsi carana usai
VLQiQPLFsxun. 3Ax cëPsWLڰXQDQڰL[XQFD banain? Mitsun sapi camina sinanin, ڰsQ
UXQXQ(YDSDUiQFs[D. Usaribi oquin cana mitsu nuibatima quixun. Nucën
VDSLFDDQXڰLFsXQLFDPDQPLWVXSDUDQLD 3DSD'LRVDQFDXLVDLUDRTXLQFDUDQDڰsQ
TXL[XQFDQDڰLWVDVLQDQLQ. Cristomi PLWVXQXLEDWLTXL[XQڰXQDQLD.
asérabi upiti catamëFsڰL[XQELVDSL 128VRTXLQPLVLQiQFDQFsbëtanbi cana
FDQDڰs[EL-HVXFULVWRPLPDQXFsVDڰDLVK xXLUDELDFiWLVDڰDtVKELFDQDڰs[EL
PDViQXLWXWLQ. 8VDڰDLVKFDQDXQtDQD[D rabiacatiman. ڰÊQELVLQiQ[XQxXڰDWLPD
Jesucristomi catamëFsXQLڰXFKDPLFsbë ڰLFsELFD1XFsQ3DSD'LRVDQڰs
ڰsULELDXVRTXLQڰDFsVDڰDLVKUDEtDQDQDQ ڰDTXLDQ[DTXL[XLQVKLVLQDQLFDQD
DXQLڰXFKDPLFsXQLPLQLVKLQ. 30ڰÊ[ rabiacatin. 65DELDFiWLVDWDQLڰs[
UDELDFitisa tani cana —ڰsQELVLQiQ[XQ TXLFs[ELFDڰsQEDQD, cëPsPDڰDLVK
xXڰDWLPDڰLFsELFD1XFsQ3DSD'LRVDQڰs VLQiQxXPDXQLEDQDFsVDڰLWLPDڰLFsQ.
ڰDTXLDQ[D—TXL[XQVLQiQTXLQDUDEL 8VDڰDtQELFDQDUDELDFDWLPDڰDLQ. ڰÊ[
UDELDFiWLڰDLQ. 31ڰÊQPLFDFsD[FD UDELDFDWLDPDELFDPLQDڰsQڰDFsxXFDPD
cëPsPDڰLFsTXL[XQFD1XFsQ3DSD LVDQDQڰsQEDQDFXDTXLQPLWVXQXLVDXQL
'LRVDQڰXQDQLD. $[FD1XFsQڰ,EX FDUDQDڰs[ڰDLTXL[XQڰXQiQWLڰDLQ.
-HVXFULVWRDtQ'LRVڰDLVKDtQ3DSDULEL 8VDULELRTXLQFDPDELXQLQڰsڰXQiQWL
ڰLFsQ, a ca camabi unin nëtëtۛ imoquin cana cuëënin.
UDELWLڰLFsQ. 32ڰÊ['DPDVFRQXڰDLQFDDQ 7ڰ,QVtQFsڰDLVKڰsQQDPLSDsLڰs[XELWL
12
1ڰÊ[UDELDFDFsڰDtVKELFD ڰsQFXVKtQELXStRTXLQxXڰDQXQ
xDQFiLVKLڰLWLڰLFsQ. 8VDڰDtQEL ڰDTXLQLQµ. 8VRTXLQFD1XFsQڰ,EX
FDQDڰsQQDPiquin iscësa oquin Nucën Jesucristonën upiti ami catamëquin
ڰ,EX-HVXFULVWRQsQLVPLFsxXڰLPDLQXQ xXFsڰL[XQELxXڰDQXQڰsڰDTXLQLDTXL[XQ
DQڰsVLQiQPLFsxXDxXLWLڰDLQ. 2ڰÊQ ڰXQDQLFDQDڰs[xXFsڰDtVKELFXssnin.
FDQDsVDtDڰLDxXڰXQDQLQ. Axa Cristomi 108VDڰDLVKFDQD&ULVWRxXLTXLQDtQEDQD
ڰDtQELVDSLFDPLQDPLWV~QPLFXUtqui FDPLQDڰsQVLQiQFsVDPDڰLFDQWLڰDL
ڰLQiQWLVLQiQWLVDWDQFs[XQELڰsQELFsPD quixun cana sinanin, ڰs[ULELPLWVXQ
FXStPDViTXLQVLQiQFDQLQ. ڰÊQPLWVXQ VLQiQFsVDPDڰLPDLQXQ. 8VDڰL[XQFDQD
FXULTXLELFsPDD[DڰDLVDPDڰDLQFDPLQD sinanin, mitsux sapi camina nutsi
ڰsPLPDViTXLQVLQiQTXLQPDDxX cuamianani cuëbicananan, bëtsibë
PDQXFDQWLڰDLQ. bëWVLEsQLVKiQDQFsڰLDQDQ, bëtsimi
14Rabëti cana mitsu isi cuan. $PLULELێ PDQiQFsڰLDQDQ, PLQDLQVKLxXڰDWL
shi mitsu istëcëni cuanti cana sinanin. VLQiQDQEsWVLXQLEsxXLDQDQFsڰLDQDQ,
ڰÊQڰDFssabi oquin cana curíqui UDELDFDTXLQXStRTXLQVLQiQFsPDXQL
ڰLQiQDQPLڰsxXڰLQiQFDQXQPLWVX ڰDLQ. 21Mitsu isi cuantëcënia sapi ca aín
xXFiWLPDڰDLQ. 0LWVXQڰsxXڰLQiQTXLQێ EDQDFXDFsڰDtVKELPLXVDLڰLFDQFsbëtan
PDELPLPLWVXQڰsQXLEDWLDVKLFDQD 1XFsQ3DSD'LRVDQPLWVXFXStڰs
cuëënin. Aín bëchicënën ca uni curíqui UDEtQPLWLڰLFsTXL[XQFDQDVLQDQLQ.
timë[XQWLPDڰLFsQ. Aín papan cuni ca ڰ,PDLQXQFDQDVLQDQLQ, mitsu raírinën
aín bëchicë curíqui timë[XQWLڰLFsQ. Usa xXڰDLVDPDڰDLPLWVXQDQPDEL[DQXLWVLEs
ڰDLQFDQDڰs[PLWVXQSDSDVDڰL[XQPLWVXQ ڰLDQDQ[DQXVDXQLEsڰLDQDQxXQVKLQDFs
curíTXLELWLPDڰDLQ. 15ڰÊ[DVprabi mitsu TXLQxXڰDWLPDڰDTXLQ, a ñucama
nuibati tëmëraquinbi cana Cristo cupí manuquin sinanacëma cupí sapi cana
PLWVX[XStڰLQXQPLWVXDtQEDQDxXL[XQێ EsXQDQPsVF~WLڰDLTXL[XQ.
quin, ڰsQFXUtTXLFsx~DQDQڰsQFXVKL
cëñúTXLQELڰDTXLQWLڰDLQ. ڰÊQPLWVX 3DEORQsDQDVKLTXLQڰsVsDQDQ
asérabiira nuibacë[XQELVDSLFDPLQDڰsQ EsU~DQ[DڰLQXQFD
13
ڰDFsVDULELRTXLQPLWVXQڰsQXLEDWLPDQ. 10LWVXLVLUDEsWLFXDQڰDtVKEL
16Micama raíULQs[FDtVPLQDڰsQLVQD cana amiribishi mitsu isi cuantë
PLWV~QPLڰsڰLWVDLUDQXLEDTXLQڰDTXLQXQ FsQWLڰDLQ. Camabi ñu ca unin, rabë ۛ
TXL[XQPLWVXSDUiQTXLQEDQDxXL[XQێ XQtDQxXLDFXDSiQWLڰLFsQ. Rabë ۛ
TXLQxXxXFiFsPDڰDLTXLD[TXLQ. 17¿An ڰLPDLQXQDFK~shi unían ñuiaira ca
PLWVXSDUinun carana uni xuan? aséUDELFDTXL[XQڰXQiQWLڰLFsQ. 2Mitsu
385 2&25,17,2613
EDQDFDڰDtPDڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDXQL
Galacia menuaxa ax Jesucristomi raíULQsQPLWVXڰDWLPDTXLQVLQiQPLTXLQD
catamëcë unicama Pablonën quirica bana bëtsi oisa tanquin bëtsi oquin ñuia.
cuënëoxuan 8Uin cara nun nu Cristo ñuiquin mitsu
1
1ڰÊ[FDQD3DEORڰDLQ. Unin ca xXL[XQFs1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[
Jesucristo ñuiquin uni bana anun uni iëtۛ i bana, abi ñuixunquinma
xXL[XQXQڰsFDtVDPDڰLFsQ. Nucën Papa bëtsi bana mitsu ñuixunia, a ca Nucën
Dios, DQDEDPDFsڰLFsELEDtVTXLPLFs, 3DSD'LRVDQXLVDFDUDRWLڰLFsXVRTXLQ
abëtan ca Jesucristonën aín bana ڰDWLڰLFsQ. 8VRTXLQFDڰsڰLPDLQXQ
xXL[XQXQڰsFDtsacëxa. 2ÊQXڰLFsD[DDPL naíQXD[XFsiQJHOULEL, bëtsi bana uni
catamëcë unicamabëtan cana Galacia xXL[XQFsڰLFs, ڰDWLڰLFsQ. 9ڰÊQFDFssaribi
PHFDPDQXڰLFssPDFDPDQXD[PL oquin cana mitsu catëcënin, ui unin
Jesucristomi catamëFsڰLFs, ënë quirica cara nun ñuixuncëxunmi cuacë a
mitsu cuënëoxunin. 3Nucën Papa banama bëtsi bana mitsu ñuixunia, a ca
DiosbëWDQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQ 1XFsQ3DSD'LRVDQXLVDFDUDRWLڰLFs
PLWVXQXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLFKXiPDێ XVRTXLQڰDWLڰLFsQ.
UXDڰDLVKEXFXFDQWLFDQDFXssnin. 4Ënë 10¿Ësaquin mitsu caquin carana unían
PHQXڰLFsxXLVKLڰDWLDDQVLQiQFs ڰs[FDQDDVpUDELXStڰDLTXL[XQڰsUDELWL
XQLFDPDQڰDFsVDULELRTXLQxXڰDWLPDڰDWL sinan? 8VDTXLQVLQiQTXLQPDFDQD
rabanan nu iëm ۛ i ca ax bamatsianxmabi 1XFsQ3DSD'LRVDQڰsXStLVWLVLQDQ.
QXQڰXFKDFXStEDPDFs[D, Nucën Papa ¢&DUDQDXQLFDPDEsXStڰLWLVLQDQ? Cana
Dios cuëëncësabi oi. 5Nucën Papa Dios usaquin sinaniman. Nucën Papa Diosma
ax ca unicaman xëQLEXDڰDtQELUDELFsڰLWL unishi cuëënmiti sinani cana Cristonën
ڰLFsQ. 8VDTXLQFDڰDWLڰLFsQ. XQLPDڰLWVtDQ.
386
387 *$/$7$612
2
RTXLQVKLVLQiQFsQ. ڰÊQDLQWVLڰsEs 18VDڰDLQFDQDFDWRUFHEDULWLDڰLFsbë
ڰXQDQLQ, Nucën Papa Diosan ca aín Jesucristomi catamëtíshi ca uni iëWۛ LڰLFs
QXLWXڰXQiQTXLQ, camabi uni asérabi —TXL[XQڰXQDQLELXVDLڰLDLVTXLQFDQD
XLVDXQLFDUDTXL[XQڰXQDQLD. 7Bëtsi ñu axa Jesucristomi catamëcë unicama
ڰDQXQڰsFDTXLQPDELFDDFXVKL timëcۛ ënuxun Pedro ësaquin cacën: ¿Mix
unicaman, judíos unicama bana MXGtRXQLڰDtVKELMXGtRPDXQLڰLFssai
xXL[XQXDQ3HGURڰDPLFssaribi oquin ca ڰLTXLQELFDUDPLQDXLVDFXStMXGtRVPD
Nucën Papa Diosan judíosma unicama XQLDMXGtRVXQLFDPDڰLFsVDLڰLQXQTXL[XQ
EDQDxXL[XQXQڰsڰDPLD[D, quixun cain?
ڰXQiQFs[D. 8An judíos unicama
Jesucristo ñuiquin bana ñuixunun Pedro Judíos unicamaxa judíosma unicama
ڰLPLDڰL[XQFDڰsribi judíosma unicama ڰLFsVDULELWL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLEDQD
EDQDxXL[XQXQڰLPLDFs[D. 15ڰÊڰLPDLQXQڰsEsڰLFsXQLFDPD[
91XFsQ3DSD'LRVDQXVDTXLQڰsڰLPLFs cananuna judío unin rëE~QTXLڰDLVK
ڰLFsڰXQiQTXLQFD-DFRER, Pedro, Juan, MXGtRXQLڰDLQ. Nux cananuna an Nucën
acaman atux Jesucristomi catamëcë 3DSD'LRVDQEDQDڰXQiQFsPDMXGtRVPD
XQLFDPDQFXVKLڰL[XQ%HUQDEpFsxXQڰs XQLFDPDVDULELPDڰDLQ. 168VDڰL[XQEL
DtQPsFsQڰLQiQTXLQ, —asérabi camina FDQDQXQDڰXQDQLQ, Moisésnën usai ca
QXڰDFssaribi oquin Cristo ñuiquin aín MXGtRVXQLFDPDڰLWLڰLFsTXL[XQFXsnëo
bana ñuixunun Nucën Papa Diosan EDQDTXLiVDELRTXLDQxXڰDFsFXStPD
FDtVFsڰDL—quixun canan —nun nu Jesucristomi catamëcë cupíshi ca uni
judíos unicama bana ñuixunmainun 1XFsQ3DSD'LRVDQDtQڰXFKDFDPD
camina mitsun judíosma unicama bana tërën ۛ quin ainan isia. 8VDTXLQڰXQDQL
xXL[XQLFXDQWLڰDL—quixun nu cacëxa. cananuna nuxribi Nucën Papa Diosan
10Canan ca ësoquinshi nu cacëxa, LVFs[XStڰLQX[-HVXFULVWRPLFDWDPsDFsQ.
—camina ñuxXPDXQLڰDTXLQWLڰDL 8VDLFDXQLFDPDڰLWLڰLFsTXLFsEDQDڰDFs
—quixun. 8VRTXLQڰDWLFDQDVLQiQFsQ. cupíma ca Nucën Papa Diosan uni ainan
ڰLFsXStLVLD.
Antioquíanuxuan Pablonën Pedro ñu ca 171XQڰXFKDVLQiQTXLQFDQDQXQDQXQ
118VDڰDLQFDQDڰs[$QWLRTXtDsPDQX ڰXFKDWsUën ۛ quin nu iëmۛ inun Cristo cain.
ڰL[XQ3HGUR-HUXVDOpnuaxa ucë upí ¿Usaquin caquin caranuna Cristonën ca
oquian aséUDEL-HVXVDQEDQDڰDLDPRTXLQ QXڰXFKDxXڰLPLDTXL[XQFDLQ? Usama
ñu cacën. 12Jacobonëan xucëxۛ a uni raíri ca. 18—1XQڰDFsXStxXDFXStPD
XFsPDSDLQڰDLQFD3HGURQsQMXGtRVPD Jesucristomi catamëcë cupíshi cananuna
unicamabëtan piacëxa. 8VDTXLQڰD[XQEL 1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[DEsXStڰDL
ca Jacobonëan xucë unicama ucëbëtan —TXL[XQڰXQiQFsڰL[XQEL, amiribishi
389 *$/$7$623
3
1*ilatas
unicama, mitsux camina cana axa Jesucristomi catamëtia
VLQiQxXPDVDڰDLQ. 8QLQڰXFKDFXStD QXLEDTXLQDtQQXLWXXStLVWLڰDL—quixun
ax i curúsocënu bama Jesucristo ڰXQiQTXLQFD1XFsQ3DSD'LRVDQDQ
ñuiquin cananuna mitsu upí oquin bana Abraham ësaquin cacë bana aín uni
ñuixuancën. Ñuixuncëbi ca uni raírinën cuënëomiacëxa: “Mi cupí ca camabi
bëtsi bana ñuixunquin, Jesucristo ñui PHQXڰLFsXQLFDPDڰsQڰLPLFs[DtQQXLWX
TXLFsEDQDFXD[XQPDڰDQXQTXL[XQ XStڰDLVKFKXiPDUXDWDQLFXssQWLڰLFsQµ.
PLWVXSDUiQ[D. 2,3&DPLQDڰsFDWLڰDLQ, 98VDڰDLQFDXLXQLFDPD[FDUD$EUDKDP
$EUDKDPFiVDELRtDMXGtRVPDXQLFDPD[ێ ڰDtQELDVpUDELڰDLQFDUDXLVDFDVTXLQ
ULEL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQXQFD&ULVWR Nucën Papa Diosan usai judíos unicama
-HV~VڰXFKDxXLUDXQLڰLFssari bamacëxa. ڰLWLEDQDFXsnëonun Moisés cacëx? Uisa
Ax usai bama cupí ca axa ami catamëcë xXڰDWLFDUDڰDLVDPDڰLFsTXL[XDQXQLQ
391 *$/$7$634
4
A banaxa aséUDELڰDLQFDD[D-HVXFULVWR 1Ësaquin cana mitsu cain, aín papa
DtQWXiDVKLWL$EUDKDPQsQ[XEXQXD[ XQLFDPDڰLFsVDULELWLڰXQiQWLRUDFDFsPD
utëFsQWLPRLFXDQWLڰLFsQµ. 31ڰÊQ ڰDtVKEL1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XSt
xucëaۛ ntu, XVDڰDLQFDQDQXQDQX[ ڰDLQ. Jesucristomi catamëFsڰL[~DQDQ
$JDUQsQWXiڰLiVDULELPDڰDLVK6DUDQ uni nuibacë uni ax ca Nucën Papa
WXiVDڰDLQ. 'LRVDQLVFs[XStڰLFsQ.
7Mitsux camina upiti Jesucristomi
-HVXFULVWRQDQڰL[XQEsUiPDڰixXFDPD VLQiQFsQ. ¿Ui unin cara Jesusan banami
sinántëcëntima bana ënun quixun mitsu sinanamiax? 8Nucën
5
1Nun Moisésnën usai ca judíos 3DSD'LRVDQPLWVXDLQDQڰLQXQVLQiQPLێ
XQLFDPDڰLWLڰLFsTXL[XQFXsnëo cë, an ca Jesusan bana ënun quixun
bana quicëVDELRTXLQڰDFsFXStPD PLWVXVLQiQPLFsPDڰLFsQ. 9Unix ca quia,
cananuna Cristomi catamëcë cupíshi ´$QXQSiQFKDPLWLxXDQFD[DQSDQX
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰDLQ. 8VDڰDLQ ڰLFsSiQڰDWLxXDFsxXQPsVFXFsxun
camina asérabi Cristomi catamëquin a FDPDELFKDPLDµ. 8VDULELڰL[XDQDQXQL
sQWLVLQiQWLPDڰDLQ. Usai judíos unicama SDUiQFsXQLQxXL[XQFsxun ca camabi
ڰLWL0RLVpVQsQFXsnëo bana quicësabi unin aín bana cuatia. Usa unin sapi ca
RTXLQڰDFsFXStFDQD1XFsQ3DSD PLWVXSDUiQ[D. 108VDڰDtQELFDQD
'LRVQDQڰDLTXL[XQFDPLQDVLQiQWsFsQێ PLWV~[PL1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRPL
WLPDڰDLQ. catamëFsڰDLQsVDTXLQVLQDQLQ, mitsun
23DEORڰL[XQڰsQPLWVXFDPDLQXQFD FDPLQDڰsQڰDFssaribi oquin —0RLVpVێ
cuat, 1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[FDQD nëan cuënëo bana cupíma Jesucristomi
MXGtRVXQLFDPDڰLFsVDLڰXQiQWLRUDFDWLڰDL catamëcë cupíshi cananuna Nucën Papa
quixun sinanibi camina Cristomi 'LRVDQLVFs[XStڰDL—TXL[XQڰXQDQLQ.
catamëFsPDڰDLVK1XFsQ3DSD'LRVQDQ 8VDڰDtQELFDDQPLWVXڰDWLPDTXLQ
ڰLWLPDڰDLQ. 3Cana mitsu catëcënin, sinanamisa tancë uni, uisa uni cara, abi
uicaman cara —ڰXQiQWLRUDFDFsPDڰDLVK Nucën Papa Diosan castíFDQWLڰLFsQ.
FDQD1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[ڰsQQXLWX 11ڰÊQ[XFëaۛ ntu, cana mitsu cain, ڰsQ
XStڰLQX[ڰXQiQWLRUDFDFsڰLWLڰDL—quixun —1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰLQX[FD
sinania, DXQLFDPDQFDڰXQiQWLRUDFDFs XQLڰXQiQWLRUDFDFsڰLWLڰLFs—quixun
ڰLWLDVKLPDFDPDELXVDLFDMXGtRV caquin, XQLFDPDEDQDxXL[XQFsڰDLVK
XQLFDPDڰLWLڰLFsTXL[XQ0RLVpVQsQ cana judíos unicaman bëtsi bëtsi ocëma
cuënëo bana quicëVDELRTXLQڰDWLVLQiQWL ڰLWVtDQ. I curúsocënuaxa ax bama,
ڰLFsQ. 4Uicaman caramina —Moisésnëan Jesucristo, ami catamëtishi ca uni upí
XVDLFDMXGtRVXQLFDPDڰLWLڰLFsTXL[XQ ڰLWLڰLFsTXL[XQDEDQDڰsQxXLFsbëma ca
cuënëo bana quicëVDELRTXLQڰDFsFXSt XQLڰsPLQLVKWVtDQPD. 12An mitsu
FDDLQDQڰLFs1XFsQ3DSD'LRVDQڰsXSt ڰXQiQWLRUDFDQXQTXL[XQXEtRFsXQLFDPD
isia —quixun sinani, mix camina upí DtQQDPLULELWsDWLELFDڰLD.
ڰLQX[DPLFDWDPstancëxunbi Cristo ëncë 13ڰÊQ[XFëa ۛ ntu, PLWVXQxXڰDFsFXStPD
ڰDLQ. 8VDڰDLVKFDPLQD1XFsQ3DSD Cristomi catamëcë cupíshi an iscëx upí
'LRVQDQPDVDڰDLQ. 58VDڰDtQELFDQDQXQD ڰLQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQPLWVX
nun, ami catamëti ënquinma aín Bëru caísaxa. 8VDڰL[XQFDPLQDPLWVX[
fXQVKLQ8SLWDQڰLPLFs[FDQDQXQD cuëëncëVDELRTXLQxXڰDWLPDڰDWL
1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰLWLڰDL VLQiQWLPDڰDLQ. 8VDTXLQڰDtPDFDPLQD
quixun sinanin. 6Nux aséUDEL-HVXFULVWRێ bëtsibë nuibanani aséUDELڰDTXLDQDQWL
QDQڰDLVKFDQDQXQDڰXQiQWLRUDFDFs ڰDLQ. 14Nucën Papa Diosan bana ca quia:
395 *$/$7$656
Nucën Papa Diosan Bëru Ñunshin tanquinbi tënëcë. Usa uni ñuia, ax
8SLWDQVLQiQPLFsVDRTXLQVKLVLQiQTXLQ —XVDLڰLWLPDFD—TXLFsEDQDFDڰDtPD
xXڰDWLڰDLQ. 171XQVLQiQFsVDRTXLQVKL ڰLFsQ. 24&ULVWRQXQڰXFKDFXStL
ënë nëWsQXڰLFsxXڰDTXLQFDQDQXQD curúVRFsQXEDPDڰDLQFDQDQXQDQXQQX
Nucën Papa Diosan Bëru Ñunshin Upí xXQVKtQTXLQڰDVDULELRTXLQڰDWscëQXێ
cuëëncëVDPDRTXLQڰDLQ. Nucën Papa [XQPDxXڰDWLPDFDPDsDQ. 258VDڰDLQ
Diosan Bëru Ñunshin Upí ax ca nun cananuna nux aín Bëru Ñunshin Upitan
VLQiQFsVDRTXLQXxXڰDWLFXssnima. Usa ڰLPLFs[1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰL[XQ,
ڰL[XQFDPLQDPLWVX[DQVLQiQPLFsڰL[XQ DtQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQDQQXVLQiQPLێ
PLWVXQFXssQFsxXڰDWLPDڰDLQ. 18Mitsun cëVDELRTXLQڰDWLڰDLQ.
DtQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFsxun 268VDڰDLQFDQDQXQD—ڰs[FDQDEsWVL
DtQFXssQFsVDRtVKLڰLFsXQLD[DLQDQPD D[DXVDELڰXQiQWLRUDFDFsXQLFDPD[D
ڰDLVK[sQLEXDڰDtQEL1XFsQ3DSD'LRVEs ڰLFsVDULELWLڰXQiQWLRUDFDFsPDڰDtVKEL
ڰtPD. 8VDڰDtQELFDDQDtQ%sUXfXQVKLQ 1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰDLQ. Ainan
8SLWDQVLQiQPLFs[XQVLQiQTXLQxXXSt ڰLFsD&ULVWRQsQQXڰLPLFsxun bëUimanu
ڰDFsXQLD[1XFsQ3DSD'LRVQDQڰDLVK ڰiVDRTXLQVLQiQWscënquinma bëtsi
xëQLEXDڰDtQELDEsڰLD. 98VDڰDLQ RTXLQVLQiQFsFXStshi cananuna Nucën
cananuna Nucën Papa Dios cuëëncësabi 3DSD'LRVDQLVFs[XStڰDLQ. 16Axa usai
RTXLQڰDTXLQDWViQTXLQsQWLPDڰDLQ. ڰLFsXQLFDPDFsxXDQXLFDPD[FDUD
8VRTXLQxXXStRTXLQڰDLFDQDQXQDD[ aséUDELDtQXQLڰLFs, acama Nucën Papa
TXLiVDELRLDQڰDTXLQFsڰLDQDQDtQ 'LRVDQQXLEDTXLQDtQڰXFKDWsUëaۛ nan
nëWsQXDEsڰLWLڰDLQ. 108VDڰDLQFDQDQXQD FKXiPDVKLUXDڰLPLWLFDQDFXssnin.
axa nubë Jesucristomi catamëcë 171XFsQڰ,EX-HV~VQDQڰLFsXQLQEsWVL
nuibacë BëFKLFsQXEsڰDtQXDLQDQڰDLVK
(IHVRsPDQXD[D[-HVXFULVWRPLFDWDPsFs XStڰLQXQQXڰLPLFsڰL[XQFDQDQXQDDPL
unicama Pablonën quirica cuënëoxuan catamëquin, xëQLEXDڰDtQELDUDELQ. 7An
1
1ڰÊ[FDQD3DEOR,Nucën Papa Dios FDQXQڰXFKDFXStQXDLQDQPDڰLFsEL
cuëëncësabi oquin aín bana &ULVWREDPDڰDLQ, QXQxXڰDLVDPD
xXL[XQXQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ. Usa ڰDFscama tërëQ ۛ TXLQDLQDQڰLQXQQX
ڰL[XQFDQD(IHVRsPDQXD[PL&ULVWR iëmۛ iaxa, an nu nuibaquin. 88VDڰL[XQFD
Jesúsmi sinani ami catamëti Nucën nuibaíUDTXLQXLVDLUDLFDUDXQLDLQDQڰLWL
3DSD'LRVQDQڰLFssQsTXLULFDPLWVX ڰLFsTXL[XQXStRTXLQڰXQinun nu
EXiQPLQ. 2Nucën Papa Diosbëtan ڰLPLD[D. 98QLQڰXQiQPDڰLFsELFDQX
1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQPLWVX ڰXQiQPLD[D, XLVDFXStFDUDD[FXssDQێ
QXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLFKXiPDUXDڰDLVK sabi oquin Cristo ënë nëtënuaxa
bucucanti cana cuëënin. bamanun xuacëxa quixun. 10Ësaquin ca
QXڰXQiQPLD[D: An ca anúan ax utëcënti
nëtëa sënëQ ۛ FsEsWDQ&ULVWR[XWLڰLFsQ, an
I. $,181,&$0$;&$&5,672%Ê unio ñucama, QDtQXڰLFsڰLPDLQXQPHQX
$&+86+,6$ڰ,&Ê48,;813$%/21Ê1 ڰLFsDtQڰLEXDڰLQXQ.
CA (1.3-3.21) 11Nux Cristonan cupí aín uni raíri
397
()(6,2612 398
2
unicamabë nuibanania ñuicania cana 10LWVXQxXڰDWLPDڰDFsFXSt
quicë bana uni ñuixuncë unicaman unicama, Cristo Jesús bama cupí ami
ñuiasabi oi, Jesucristomi catamëti ami FDWDPsWL1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰLDQDQ
FXVKLFsڰDLQ. 8VDڰDLVKFDPLQDXQLQ abë aín nëWsQXڰLWLڰLFsQ, D[TXLisabi oi.
maxax xubu oquin ami cushiti pain 7ڰÊ[ELXVDLڰLWLPDڰLFsELFDD[DVprabi
3
10LWV~[PLMXGtRVPDXQLڰDtVKEL XQLFDPDڰXQiQPLQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
&ULVWR-HV~VPLVLQinun aín bana ڰsFD[D. 10Axa ami catamëcë unicamaxa
PLWVXxXL[XQFsFXStFDQDڰs[, Pablo DQڰLPLFs[XStLVTXLDQQDtQXڰLFs
ڰDLVK, VLSXDFsڰDLQ. 8VDڰL[XQFDQDPLWVX iQJHOFDPD, aín cushicamanribi uisaira
1XFsQ3DSD'LRVxXFixunin. 2Mitsúnbi cushixXڰLDQDQXLVDLUDVLQiQxXFDUDD[ڰLFs
FDPLQDڰsDxXLFDQLDFXDTXLQڰXQiQWL XStRTXLQڰXQinun ca Nucën Papa Diosan
ڰDLQ, mitsu nuibaquin ca Nucën Papa DtQXQLFDPDXVDLڰLQXQPsníocëxa.
Diosan Cristo ñuiquin aín bana mitsu 118VDTXLQDtQXQLFDPDڰLPLQX[XDQXVDEL
DQ~DQDtQFXssQFsVDRTXLQڰDWLDڰLQinux FDXQLFDPDELDtQQDPLDXSLWLXQLDڰDLQ,
DEsڰ$SXڰLDtQ3DSDQQstënu DViELڰLFsQ. Usaribiti ca axa Jesucristomi
cuantëcëancëxa. 11An ca ax cuëëncësa catamëcë unicamax amanu amanu
RTXtDQEsWVLEsWVLxXڰDQXQDtQXQLFDPD VLQiQTXLQPD&ULVWRQsQڰDTXLQFs[
ڰLPLD. Bëtsi bëtsi unix ca aín bana camaxunbi bëWVLQVLQiQFsVDRTXLQ
xXL[XQXDQڰLPLFsڰLFsQ. Raírinën ca VLQiQFsڰLWLڰLFsQ. 8VDLڰLFD&ULVWRQs[
Nucën Papa Dios quicë bana unicama cuëëncësabi oi bëtsibë bëtsibë
ñuixunia. Raírinën ca axa Jesucristomi nuibanani, DQVLQiQFssaribi oquin sinani
catamëcëma unicama amia catamënun &ULVWRVDULELڰLD.
XStRTXLQڰDTXLQLD. Raírinën ca axa ami
catamëcë unicama upiti Jesucristo &ULVWRQDQڰDtVKDXQLEsWVLڰLWLEDQD
cuëëncëVDELRLtQXQiTXLQLD. Raírinën ca 171XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQڰsVLQiQPLێ
uisai cara Nucën Papa Diosan bana cësabi oquin cana mitsu cain, axa Nucën
cuëQsRFDPDTXLDTXL[XQXQLڰXQiQPLD. 3DSD'LRVPLVLQiQFsPDXQt[DڰLFssaribiti
12Axa ami catamëcë unicaman upí ڰLiڰDtVKELFDPLQDXVDLڰLWsFsQWLPDڰDLQ. A
RTXLQVLQinan ax cuëëncësabi oquin ñu unicamax ca Nucën Papa Dios cuëëncësa
upíVKLڰDWLڰDTXLQXQFD&ULVWRQsQDtQ RtPDDW~QELDVLQiQFsVDRtVKLڰLEXFXLD.
XQLFDPDEsWVLEsWVLxXڰDQXQڰLPLD. 188VDڰDLVKFDEsiQTXLEXFsڰDLQPDQFDVێ
138VDLڰDTXLDQDQLFDQDQXQDQLVKiQDێ matia uni bënëFۛ sVDULELRLڰLD. Cristo ñui
QLPDQXLEDQDQLXLVDxXFDUDڰLFsbëbi TXLFsEDQDFXDLVDPDWDQFsڰL[XQFD
aséUDELDPLFDWDPsWLڰDLQ. $LQDQڰL[XQ DLQDQڰLWLڰXQiQFsPDڰDLVK1XFsQ3DSD
Nucën Papa Diosan Bëchicë a asérabi 'LRVQDQڰLWVLDQ[ELDLQDQPDڰLFsQ. 19$ڰDL
ڰXQDQLFDQDQXQDDQڰLPLFs[DtQVLQiQVDێ xXQVKtQFsڰL[XQFDUDEtQTXLQPDXLVDxX
ULELڰLWLڰDLQ. 8VDڰDLVKFDQDQXQDFDPi[EL ڰDWLPDFDUDڰDLVDWDQLDDڰDLD. Aín
QXQVLQDQXStLUDXStڰDLVKD[FXssQFs [DQXPDڰDtQEL[DQXEsڰLWL, xanúxmabi
VDELRLڰLWLڰDLQ. 148VDLڰLFDQDQXQD XQLLWVLEsڰLWL, XVDxXFDPDڰDWLFXssnia.
bëUiPDQXڰLiVDULELWLEsUtڰLWLPDڰDLQ. 208VDtDDWX[ڰLFsbëtanbi ca Cristonën
258VDLڰLTXLQFDPLQDFsmëquin uni
5
banaquin min aintsicama asérabi 1Mitsux aín bëFKLFsڰLFsDQQXLEDFs
EDQiLQVKLFDTXLQSDUiQWLPDڰDLQ. ڰDLVKFDPLQDXVDLڰLWLVLQDQL1XFsQ
26Unibë nishanantancëxbi camina 3DSD'LRVڰLFsVDULELWLڰLWLڰDLQ. 2Nucën
ڰXFKDWLUDEDQDQ[snibutíma a nëtën ۛ bi Papa Dios cuëëncësabi oquin judíos
bënëWLVKLPDQ~WLڰDLQ. 27Nishtancë[XQێ XQLQDtQڰXFKDFXStUsFëxۛ a carnero
ELPLPDQXLDPDFDxXQVKLQڰDWLPDQsQ ڰLisaribiti ca bamatsianxmabi Cristo nu
PLWVXPDViVLQiQPLTXLQPLWVXQQXLWX QXLEDWLQXQڰXFKDFXStEDPDFs[D, ami
XStPDڰLPLWLڰLFsQ. 8VDTXLDQڰDWLQ catamëtíshinu iën ۛ un. Cristonëan nu
rabanan camina mitsun nishcë XVRTXLQQXLEDFsڰDLQFDPLQDPLWV~[ULEL
bënëQ ۛ TXLQVKLPDQXWLڰDLQ. usaribiti bëtsibë bëWVLEsQXLEDQDQWLڰDLQ.
28An ñu mëcamacë uni an ca usaquin 31XFsQ3DSD'LRVQDQڰL[XQFDPLQD
FDPLQDXVDULELWLXQLLWVLEsڰLWLڰDLQ. ڰXQiQFsPDڰDLVKXQtDQEsiQTXLEXFsQXێ
()(6,265 404
ڰDLQ. 18Mitsux camina paëQ ۛ WLPDڰDLQ. bërúancësaribi oquin ca unin aín xanu
Paën ۛ cë uni ax ca uisai cara banatisa QXLEDWLڰLFsQ. 8LQXڰLFsXQt[ELFDDtQ
tania usai bananan, DxXFDUDڰDLVDWDQLD namimi nishima. Usaribi oquin ca unin
405 ()(6,2656
XStڰDLVKFXVKLڰLWLFXStFDFKXSD PLWVXQFDPLQDXStRTXLQVLQiQTXLQDQ
pañuanan ñu upí oquin pianan axbi aín mi ñu mëëmicë unia cuëëntanun
nami bërúanracati upitax tsotia. Usaribi SDUiQTXLQPDDQFDFsVDELRTXLQڰDWLڰDLQ,
oquin ca Cristonën aín unicama &ULVWRULELPLڰD[XQFsVDڰLWinun.
bërúanquin upitax tsóQXQڰLPLD. 30Nux 6An mi iscëxuinshi camina axa
6
1Papañu titaxXWXicama, ësaquin ڰD[XQFsVDULELRTXLQXQLXStVLQiQñu
cana mitsu cain, min papan bana, ڰL[XQDPLQLVKTXLQxXFDTXtQPDxX
min titan bana cuaquin camina an mi mëëPLWLڰDLQ. &DPLQDڰXQDQLQ, Nucën
cacëVDELRTXLQڰDWLڰDLQ, 1XFsQڰ,EX ڰ,EX-HVXFULVWRDtQQsWsQXڰLFs, ax ca
Jesucristo cuëëncësabi oquin. Mitsux PLWVXQڰ,EXڰLDQDQDPLxXPssmicë
XVDLڰLWLFDDViELڰLFsQ. 2,3Ax quicësabi XQLFDPDQڰ,EXULELڰLFsQ. An ca aín
RTXLQڰDWLD1XFsQ3DSD'LRVDQڰLQDQ unicama bëtsibë sënën isia.
bana achúshinëx ca ësai quia: ´&KXiPDێ
UXDڰDLVK[snibuti ënë menu tsónuxun fXQVKLQڰDWLPDQsDQxXڰDWLPDڰDQXQ
camina min papan bana, min titan bana sinánmicëxbia uni Cristomi catamëti bana
upí oquin cuaquin, an mi cacësabi oquin ۛ ntu,
10ڰÊQ[XFëa ënë banaribi cana mitsu
ڰDWLڰDLQµ. Bëtsi bëtsi bana ax quicësabi ñuixunin. $[PLEsڰL[~DQPLVLQiQPLFs
RTXLQڰDWLڰDtQELFDsQsEDQD[sshi ësai VDELRTXLQڰDLFDPLQD1XFsQڰ,EX-HVXFULVێ
quia: 8VDLڰLFDXQLFKXiPDUXDڰDLVK tomi aséUDELFDWDPsWLڰDLQ. 8VDtPLڰLDFD
xëQLEXWLsQsPHQXWVyWLڰLFsQ. DtQFXVKtQELPLWVXFXVKLRWLڰLFsQ.
4Bëchicëñu unicama, mitsuribi cana 11fXQVKLQڰDWLPDQsDQSDUiQTXLQPLWVXxX
FXVKLRFsڰLQX[XStRTXLQVLQDQLDPL 16fXQVKLQڰDWLPDQsDQXLVDVKLRTXLQFDUD
DQsQsPHQX[XQxXDWLPDڰDFsXQLFDPD -HVXFULVWRFXStPLWVXQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë
ڰLEXDFsڰL[XQFDQXULELxXڰDWLPDڰDPLWLVD ڰDLVKFDPLQD1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XSt
tania. 13fXڰDWLPDڰDQXQDQVLQiQPLFs ڰDLVKDLQDQڰDLTXL[XQ. 8VDTXLQڰXQDQL
[XQELڰDTXLQPDxXQVKLQڰDWLPDDEiminux FDPLQDVXQWiUXPDQsPDxXWLQsQ
FXVKLڰLWLFXStFDPLQDPDQXWLPD, PDSXFsVDڰLWLڰDLQ. Aín Bëru Ñunshin
XLVRTXLQUDFDUDDQPLWVXFXVKLRWLڰLFs 8SLWDQڰXQiQPLFsxun Nucën Papa Diosan
usaquian Nucën Papa Diosan cushiocë bana cuëQsRXStRTXLQڰXQDQLFDPLQD
ڰLQX[XStRTXLQVLQDQLDPLFDWDPsWLڰDLQ. xXQVKLQڰDWLPDPLUDFXëWۛ LPDڰDLQ. A
8VDLFXVKLFsڰL[~QPLDEimicëxuan EDQDPLFDWDPsWLFDPLQDVXQWirunëan aín
xXQVKLQڰDWLPDQsQPLWVXWDQWscëncëxbi manë xëtocë ami catamëTXLQWXtQFsVDڰLWL
usabi Nucën Papa Diosmi catamëFsڰDLVK ڰDLQ. 188VDLڰLTXLQFDPLQDDtQ%sUX
FDPLQDXLVDtELڰLWLPDڰDLQ. 14Ñunshin fXQVKLQ8SLWDQVLQiQPLFssabi oquin añu
ڰDWLPDQXQQXLWXPs~QXDEsڰDFDQDQFsDQ FDUDPLQDڰDLDxXڰDL1XFsQ3DSD'LRVEs
tanquinbi uisabi otima cupí camina EDQDQDQDQPLWVXڰDTXLQXQxXFiWLڰDLQ.
Nucën Papa Diosmi catamëFsڰDLVK Usai abë bananux camina atsanima ami
5RPDQXڰLFsVXQWirunëan amia catamëti PDQ~D[PDڰLDQDQD[D-HVXFULVWRPL
DtQPDQsFKXSDSDxXFsVDڰLWLڰDLQ. Aín catamëcë unicamaribi Nucën Papa Dios
manë chupa pañuquin ca anúan tsitëcërë xXFi[XQWLڰDLQ. 19fXFi[XDQDQFDPLQDDtQ
quiti anun tsitëcërëquianan, aín shican bana unicama racuëq ۛ uinma ñuixunuan
bëSiQWLPDQsFKXSiQULELVKLPiSXFDQDQ, XLVRTXLQFDUDQDxXL[XQWLڰDLTXL[XQڰs
aín taxacaribi tañuanan, aín manë mañuti VLQiQPLQXQ1XFsQ3DSD'LRVڰsxXFixunti
mañuanan, DtQPDQsSDUiWXtDQDQDtQ ڰDLQ, Cristo ñui quicë bana a bëUiPDXQLQ
manë xëtocëribi tuinia. 6XQWiUXDtQPDQs XStRTXLQڰXQiQPDڰLFsELEsUtXQLQ
chupami catamëFsڰDtQELFDPLQD ڰXQinun. 20Cristo ñuiquin bana
mitsúxribi mitsun nuitu mëu upiti xXL[XQXDQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰLPLFs
ڰDFDQDQX[PDQsFKXSDDPLFDWDPsWL ڰDLVKFDQDDxXLTXLQXQLEDQDxXL[XQFs
SDxXFsVDڰLWLڰDLQ. 8QLSDUiQFsPDڰLDQDQ FXStVLSXDFsڰDLQ. 6LSXDFsڰL[XQELDQڰs
cëmëima aséUDELEDQDQEDQDFsڰDLVK cacësabi oquin racuëq ۛ uinma a bana upí
FDPLQDVXQWiUXDtQPDQsFKXSDSDxXD[ RTXLQxXL[XQXQFDPLQDڰs1XFsQ3DSD
upiti tsitëcërëTXLFsVDڰLWLڰDLQ. fXڰDWLPD 'LRVxXFi[XQWLڰDLQ.
ڰDWLsQFsڰL[XQXStxXLVKLڰDWLVLQiQFsڰDLVK
FDPLQDVXQWiUXDtQVKLFDQEsSiQWLPDQs %sU~DQ[ڰLQ~DQ3DEORQsQ(IHVRQXڰLFs
FKXSDQVKLPDSXFXFsVDڰLWLڰDLQ. 15—Cristo unicama ca
FXStQXQڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰDLVKFDQDQXQD 210LWV~QPLXLVDLFDUDQDڰs[ڰLTXL[XQ
xXFicë[XQFDQDڰsQ, Jesucristomi
Palonëan sipunuxunbi Filiposnuaxa FDWDPsWL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLEDQD
Jesucristomi catamëcë unicama quirica ax ca aséUDELڰLFsTXL[XQFDQ. Usaquin
cuënëoxuan ڰsQڰDPDLQXQFDPLQDPLWV~QULEL
1
1ڰÊ[3DEORڰL[XQFDQD7LPRWHREstan QXLEDTXLQ1XFsQ3DSD'LRVڰsDڰDTXLQXQ
PLWVXTXLULFDEXiQPLQ. -HVXFULVWRێ quixun ñucan. 8VDڰDLQFDڰsDڰDTXLQFs
nën casabi oquin aín bana uni ñuixuncë saribi oquin Nucën Papa Diosan
FDQDQXQDQX[ڰDLQ. Micamaxmi Filipos mitsuribi tëmëUDLDELQXLEDTXLQڰDTXLQLD.
sPDQXڰDLVK-HVXFULVWRPLVLQDQLDFDQD 8VDtPLPLWVX[ڰLFsbëtan cana nuibaquin
PLWVXQFXVKLFDPDڰLPDLQXQDQD[D PLWVXVLQiQTXLQ1XFsQ3DSD'LRV
Jesucristomi catamëFsXQLFDPDڰDTXLQFs —DViELFD—caquin mitsu ñuixunin.
XQLFDPDULELsQsTXLULFDEXiQPLQ. 81XFsQ3DSD'LRVDQFDڰXQDQLD,
2Nucën Papa DiosbëWDQ1XFsQڰ,EX Jesucristonëan unicama nuibacësaribi
Jesucristonën nuibacëxmi mitsux RTXLQFDQDڰsQPLWVXQXLEDTXLQ
FKXiPDUXDڰDLVKEXFXFDQWLFDQD ڰDLVDPDLUDVLQDQLTXL[XQ. 98VDڰDLQFDQD
cuëënin. mitsu nuibaquin Nucën Papa Dios mitsu
xXFixunin, PLWV~QPLڰDFssamaira
Axa Jesucristomi catamëcë unicama RTXLQPLXStVLQiQxXڰL[XQD[FXssQFs
Pablonën Nucën Papa Dios ñucáxuan VDELRTXLQڰDWLڰXQiQTXLQXQLQXLEDQXQ.
3Mitsux camina upiti Jesucristomi 10$QڰXQiQPLFs[XQPLxXڰDWLPD
408
409 ),/,3(16(61
2
10LWVX[DQڰDTXLQFs[&ULVWRPL ڰXQDQLFDPLQDڰs[PLWVXEsڰDLQ, ڰsQ
cushianan an nuibacëx cuëëni, Jesucristo ñuiquin mitsu cacë bana
Nucën Papa Diosan Bëru Ñunshin Upíñu quicëVDELRLڰLDQ. 8VDڰDLQFDPLQDڰs[
ڰLDQDQڰsQXLEDFsڰDLVK, 2FDPLQDڰs PLWVXEsڰDLQڰLFsVDPDLUDRLڰs[
FXssQPLQX[sVDLڰLWLڰDLQ, bëWVLQVLQiQFs PLWVXEsPDڰDLQ, ڰsQPLWVXFiVDELRLڰLWL
saribi oquin sinani aséUDELFDPi[EL ڰDLQ, Nucën Papa Dios cuëëncëma ñu
bëtsibë nuibananquin amanua ڰDWLPLUDFXsWL. 13Nucën Papa Diosanbi
VLQiQTXLQPDDFK~VKLRTXLQVKLVLQDQLڰLWL FDxXXStڰDtPLD[FXssQFsVDELRLڰLQXQ
ڰDLQ. 3%sWVLXQLڰDTXLQWLVLQiQTXLQPD PLWVXVLQiQPLD. 6LQiQPLDQDQFDDڰDWLPL
FDPLQDPLQiQVKLڰLWLxXڰDWLPDڰDLQ. ڰÊ[ VLQiQFsxXDڰDQXQPLWVXDtQFXVKL
FDQDEsWVLXQLVDPDڰDLTXL[XQVLQDQL ڰLQDQLD.
rabíquinma camina —uni raíULQs[FDڰs[ 148VDڰDLQFDPLQDDxXxXFDUDPLQDڰDL
xXڰDWLVKLVLQiQTXLQDڰDQ~DQ&ULVWR -HVXFULVWRPLFDWDPsWLVKLD
-HV~VFXssQFsxXڰDWLVLQDQLPD. XQLXStڰLWLEDQD
ۛ ntu,
3
22$FDPD[DXVDڰDtQELFDPLQD7LPRWHRێ 1ڰÊQ[XFëa ësaquinribi cana
nën ca Nucën Papa Dios cuëëncësabi mitsu cain, PLWVX[1XFsQڰ,EX
RTXLQڰDLDTXL[XQڰXQDQLQ. $QFDڰsbëtan -HVXFULVWRQDQڰDLVKFDPLQDFKXiPDVKLێ
Cristo ñuiquin bana ñuixuanxa. Aín UXDWDQLFXssQWLڰDLQ. ڰÊQFDFssabi oquin
bëchicëQsDQDtQSDSDڰDTXLQFssaribi mitsu catëcëni cana atsaniman,
RTXLQFD7LPRWHRQsQڰsڰDTXLDQ[D. PLWV~[PLXStڰLWLFXSt. 2$QxXڰDLVDPDLێ
238LVDTXLQFDUDDQڰsPLDXQLPDQiQFs VKLڰDWLVLQiQFsXQLڰLPDLQXQD[DڰDWLPDWL
[XQFXDFsڰDSXQڰsFDLDTXL[XQFXDWDQFs EDQDFsXQLFDPDڰLPDLQXQDQ—Nucën
xun Timoteo xuti cana sinanin. 3DSD'LRVDQXQLڰLQX[FDQDQXQD
246LQiQDQFDQD1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRێ ڰXQiQWLRUDFDFsڰLWLڰDL—TXL[XQVLQiQFs
QsDQڰDTXLQFs[ڰLWVDPDQsWsڰLFsbë mitsu uni, DFDPDQPLWVXFDFsVDRLڰLWLQ
isi cuanti sinanin. rabanan camina bëU~DQFDWLڰDLQ. 3Atúxa
25Nun xucën Epafrodito, ami mitsun MXGtRVXQLڰLFsڰXQiQWLRFsڰDtQEL
ڰsDڰDTXLQXQ[XFs, a mitsunu cuanun cananuna nux asérabi Nucën Papa
[XWLFDDViELڰLWLڰLFsTXL[XQFDQDVLQDQ. 'LRVDQXQLڰDLQ, aín Bëru Ñunshin
6XQWirunëan tëmëraquinbi aín 8SLWDQڰLPLFs[. 8VDڰL[XQFDQDQXQDD
capitanën bana tancësaribi oquin ca rabianan Cristo Jesúsmi catamëFsڰL[XQ
Epafroditonën Jesucristonën bana FXssQTXLQڰXQDQLQ, QX[ڰXQiQWLRUDFDFs
quicësabi oquin racuëT ۛ XLQPDڰDQDQ cupíma Cristo Jesúsmi catamëcë cupíshi
ڰsbëtan unicama bana ñuixuanxa. FDQDQXQD1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰDL
260LWV~QPLDڰLQVtQFsFXDFsDڰXQDQLFD quixun. 4ڰÊ[ڰXQiQWLRUDFDFsFXStFDQD
mitsu isi cuanti sinani bënëtia. 27ڰ,QVtQێ MXGtRVXQLڰDLVKXStڰDLTXL[XDQDWXQ
FsڰDLVKFDDVpUDELEDPDWLVDڰLD[D. Usa VLQiQFsڰDtQELFDQDڰs[ڰLLVDWDQLDW~[D
ڰLFsELFD1XFsQ3DSD'LRVDQ ڰLFssamairai rabítsian. 8LQXڰLFsXQtQEL
pëxcúmiaxa. ڰÊ[DVLQDQLPDViQXLWXWDQێ FDڰsQڰDFssamaira oquin usai judíos
cëx axa bamacëEsڰDLVDPDLUDLPDVi XQLFDPDڰLWL0RLVpVQsQFXsnëo bana
QXLWXWLUDEDQDQFDڰsribi nuibaquin quicëVDELRTXLQڰDFsPDڰLFsQ. 5ڰÊ[
Nucën Papa Diosan pëxcúmiaxa, ڰsQXSt mëcën achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ ڰLPDLQXQ
RTXLQVLQinun. 288VDڰDtQPLDVLQDQL achúVKLQsWsڰLFsFDMXGtRVXQLQEschicë
),/,3(16(63 412
ڰLFsڰsڰXQiQWLRFs[D. 8VDڰDLVKFDQD
Benjamínën rëE~QTXLڰDLVKڰsQDLQWVL $tQQsWsQXDEsڰLQX[-HVXFULVWRVDULELڰLWL
ڰLFssaribiti hebreo banan banain, ڰsQ FXStD[FXssQFsVDELRLڰLWLEDQD
SDSDڰsQWLWDڰLFssaribiti. 8VDڰDLVKFDQD 128VDڰDtQELFDQDDVprabi asaírama
ڰs[0RLVpVQsQFXsnëo bana fariseo SDLQڰDLQ. AsaíUDPDڰL[XQFDQDDVprabi
XQLFDPDQڰXQiQPLFsVDELRLڰLDFsQ. DQڰDFssaribi oquiinra sinaniman. Usa
6Judíos unicaman cuati Moisésnën ڰL[XQELFDQDڰXQDQLQ, D[DTXLisabi oi
cuënëo bana axëVKLFDDViELڰLFsTXL[XQ DVDULELڰLQXQFDڰsLëm ۛ iacëxa quixun.
xXQVKtQTXLQVLQiQTXLQFDQD—axa 8VDTXLQڰXQiQTXLQFDQDDVDULELڰLQX[XQ,
Jesucristomi catamëcë unicamax ca ënquinma aín bana quicëVDELRTXLQڰDLQ.
ڰDLVDPDڰLFs—TXL[XQVLQiQTXLQDWX 13ڰÊQ[XFëa ۛ ntu, ڰs[FDQD—asaribi cana
bëtsi bëtsi ocën. Axa quicësabi oquin ڰDL—quiman. 8VDTXLQVLQiQTXLQPDEL
ڰDWL0RLVpVQsQFXsnëo banacama FDQDڰsQڰixXFDPDVLQiQWscënquinma,
quicëVDELRTXLQFDQDڰsQڰDFsQ. 8VDڰDLQ asérabi ami catamëti ax cuëëncësa oíshi
FDDxXLTXLDQڰsڰXFKRWLxXELڰDtPD EsUtڰLWLVLQinan, uisai caranuna asaribi
ڰLDFs[D. 7—8VDxXFDPDڰDFsFXStFDQD ڰLWLڰDLTXL[XQVLQiQTXLQDQڰsVLQiQPLFs
1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰDL xXLVKLXStRTXLQڰDLQ. 14Usoquin
—TXL[XQVLQDQڰL[XQELFDQDEsUt&ULVWR ڰDWDQFsxun cananuna uisaira caranuna
ڰXQiQTXLQXVDLڰs[ڰLiD[FDxDQFiLVKL aín nëWsQXDEsڰDLVKDVpUDELDVDULELڰLWL
ڰLFsTXL[XQڰXQDQLQ. 8Judíos unicama ڰDLTXL[XQLVWLڰDLQ. Isanan cananuna
1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰLFsڰXQiQWLRFs XLVDLUDRTXLQFDUD&ULVWR-HV~VQDQڰLFs
ڰDLVKڰLiVDPDLUDFD1XFsQڰ,EX-HVXFULVWR 1XFsQ3DSD'LRVDQQXڰLPLWLڰLFsTXL[XQ
DPLVKLFDWDPsWLXStLUDڰLFsQ. 8VDڰDLQ LVWLڰDLQ.
FDQDڰsQڰixXFDPDxXڰDWLPDSXFsVD 15Usaquin cananuna nun Nucën Papa
Jesucristo, DQQXQڰXFKDWsUën ۛ quin Nucën bënëWۛ LPDڰDLQ. Bënëqۛ uinma camina abë
3DSD'LRVQDQڰLQXQQXLëm ۛ icë, axa uti banaquin Nucën Papa Dios a ñucama
cuëënquin cainin. 21Nux bamai chëquiti xXLTXLQFDWLڰDLQ. $QPLWVXڰDTXLQXQ
ڰLFsELFDD[XTXLQQXD[DEDPD[EDtVTXLDێ xXFiquin camina ami catamëquin
saribi oquin, DVDULELڰLQXQ, nu bëtsi oti —DViELFD—TXL[XQUDELTXLQFDWLڰDLQ.
ڰLFsQ. Usonan ca aín cushi anun ax camabi 7Usaquinmi cacëxun cuaquin ca Nucën
170LWV~QPLڰsFXUtTXLڰLQiQFsDVKL
)LOLSRVQXڰLFsXQLFDPDQ VLQDQLPDFDQDڰsPLڰDTXLQFsFXStPL
3DEORFXUtTXLڰLQDQ PLWVX[1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[XStڰLWL
100LWV~QPLڰsQXLEDTXLQFXUtqui cuëënin. 18ڰÊPLEsmicë curíquicama
EXiQPLTXLQڰDTXLQWLVLQiQWscëncëbë cana bian. $QXQڰsQFXssQFsxXELWLULEL
FDQD1XFsQڰ,EX-HVXFULVWR—DViELFD ca tëxëaxa. Epafroditonën ca mitsúnmi
—quixun cai cuëënin. BëUiPDFDD bëmicë curíTXLFDPDڰsڰLQiQ[D.
curíTXLPLPLWVXQڰsEsPLWLڰDtQELDQEsWL 0LWV~QPLDLQDQFXStQXLEDTXLQڰs
XQLڰDtPDڰLD[D. 118VDڰDLQFDQDXQL XVDTXLQڰLQDQLDLVLFD1XFsQ3DSD'LRV
ucëbëPDELDViELڰLDQ. fXxXڰDLVK cuëëanxa. 19$ڰsQUDELFs1XFsQ3DSD
ڰLFssaribiti cana ñuxXPDڰDtVKEL Dios, DQFDDPLFXssQFsxXPLWVXڰLQiQWL
bënëtiman. 12fXxXPDڰLWLڰXQinan cana ڰLFsQ. -HVXFULVWRQsDQPLWVXDLQDQڰLQXQ
ڰDLVDPDLUDxXxXڰLWLULELڰXQDQLQ. Uisa ñu ڰLPLFsڰLFsFD1XFsQ3DSD'LRVD[
FDUDڰLFsbëbi bënëWۛ LPDڰXQinan cana FDPDELxXQڰ,EXڰL[XQPLWV~QPLFXssQFs
pitixXڰDLVKSXFKiFsڰLDQDQSLWLñuma xXDڰLQiQDQPLWVXڰDTXLQWLڰLFsQ. 20Axa
ڰDLVKڰDFsxXPDڰLWLULELڰXQDQ. ڰ$LVDPDLUD asérabi Nucën Papa Dios a ca camabi
xXxXڰLDQDQxXxXPDڰLWLULELFDQDڰXQDQ. DtQXQLQUDELWLڰLFsQ, nëtë xëQLEXDڰDtQEL.
138VDڰL[XQFDQDXLVDxXFDUDڰLFsbëtanbi Usaquin ca aséUDELڰDWLڰLFsQ.
tënëquin Cristo cuëëncëVDELRTXLQڰDWL
ڰDLQ, XVDLڰLQXQDQFXVKLRFsڰL[XQ. 14Usa %sU~DQ[ڰLQXDQ3DEORQsQ
ڰDtQELFDPLWV~QPLڰs[Wsmëraia )LOLSRVQXڰLFsXQLFDPDFD
ڰDTXLQTXLQڰsFXUtqui bëPLFsDViELڰLD[D. 21$QXڰLFsD[D-HVXFULVWRQDQڰDtVK
150LWVX[)LOLSRVsPDQXڰLFsXQLڰL[XQ Nucën Papa Diosan unicama aribi,
FDPLQDڰXQDQLQ, anuxun Jesucristo camina bëU~DQ[DڰLQXQڰsFD[XQWLڰDLQ.
xXLTXLQxXL[XQWDEDTXLQEDQDxXL[XQێ ڰÊEsDڰLFsD[DQXEs-HVXFULVWRPLVLQiQFs
tancëx Macedonia menuax cuania, nucën xucëaۛ ntunribi ca bërúanxmi
camina mitsúinshi curíqui bëPLTXLQڰs ڰLFiQXQTXL[XQPLWVXFDQXQڰsFD[D.
ڰDTXLDQFsQ, ڰsQPLWVXڰDTXLQFsD 22Axa Jesucristomi catamëFssQXڰLFs
ڰDLVK[sQLEXDڰDtQEL1XFsQ3DSD'LRVEs
Pablonëan Colosasnuax Jesucristomi ڰLWLڰLFsTXL[XDQDtQXQLQPLWVXxXL[XQFs
catamëcë unicama quirica cuënëoxuan xun camina a bana cuaquin upí oquin
cuëëncësabi oquin aín bana uni usaquin nu nuibatia quixun unin ñuia
xXL[XQXQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ. Usa mitsun cuacë a banabi ca bëtsi bëtsi
ڰL[XQFDQDD[ULEL-HVXFULVWRPLVLQiQFs PHQXFXDQTXLQڰLWVDLUDXQLQxXLD. Usa
ڰDtsha nucën xucëQ ۛ VDڰDLQ, Timoteobëtan ڰDLQFDXQLQxXLDFXDWLVKLPLPLWVX[
PLWVXTXLULFDEXiQPLQ. 2Colosas ڰLFsVDULELWLFDPDELPHQXڰLFsXQLDEDQD
ëmanuaxmi Cristomi sinani ami cuati —asérabi ca —quixun sinani
FDWDPsWL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLFs, cana Jesucristomi catamëtia. 7A bana ca nun
sQsTXLULFDPLWVXEXiQPLQ. Nucën Papa nuibacë Epafrasnën, axribi nubëtan uni
Diosan mitsu nuibaquin upí oquin EDQDxXL[XQFsڰL[XQQX[FXDQFsbëWDQێ
VLQiQ[XQFs[PLFKXimarua bucucanti mabi ñuixunquin upí oquin mitsu
cana cuëënin. ڰXQiQPLD[D. 8$QFD&ULVWRQDQڰDLVK
camina mitsux bëtsibë bëtsibë
nuibanani upitax bucui quixun nu caxa.
I. &5,6721Ê;$&86+,,5$ڰ$,6+83,,5$ 9Epafrasnëan mitsu ñuiquin nu cacë
ڰ$,1&$$6$5,%,$f8f8%,ڰ$,0$ڰ,&Ê bana cuaxun cananuna ënquinma
48,&Ê%$1$(1.3-2.23) 1XFsQ3DSD'LRVPLWVXxXFixunin.
8LVDtPLڰLWLFDUD1XFsQ3DSD'LRV
Axa Jesucristomi catamëcë unicama cuëënia, DPLWVXڰXQiQPLQXQxXFi[XDێ
Pablonën Nucën Papa Dios ñucáxuan QDQFDQDQXQDDQDtQXQLFDPDڰXQiQPLWL
30LWVXxXFixuni abë banaquin xXFDPDPLWVXڰXQiQPLQXQDxXFDWLQ.
100LWVX[XVDLڰLFDPLQD1XFsQڰ,EX
FDQDQXQDQXQڰDFssabi oquin, Nucën
ڰ,EX-HVXFULVWRQsQ3DSD, ax Nucën Papa -HVXFULVWRQDQڰDtVKDXQLڰLFsVDLڰLWLڰDLQ.
'LRVڰLFs, a —DViELFD—quixun cain. 8VDڰDLVKFDPLQDD[FXssQFssabi
48VDڰL[XQFDQDQXQD-HVXFULVWRPL RTXLQVKLڰDTXLQ, XLVDxXFDUDXStڰLFs
asérabi catamëtími Nucën Papa Diosan DVKLڰDQDQ, asérabi mitsun nuitu mëu
unicamabë nuibanania ñuicania cuan. XStRTXLQ1XFsQ3DSD'LRVڰXQiQWLڰDLQ.
5Nucën Papa Diosan mëníosabi oi aín 11ڰ$QDQFDQDQXQDD[FXVKLLUDڰL[~DQ,
415
&2/26(16(61 416
2
1ÊQsxXFDPDڰXQinun cana ësoquin ڰLPLFs[PDFDiQJHOFDPDڰLPDLQXQ
mitsu cain: 0LWV~QPLڰDFssaribi xXQVKtQFDPDULELڰLPDLQXQXLVDxXQ
RTXLDQ/DRGLFHDQXڰLFsXQLFDPD cushi cara, DFDPD[ELxDQFiLVKLڰLWLڰLFsQ.
ڰLPDLQXQEsWVLEsWVLsPDQXڰLFs 8VDڰDLQFD&ULVWREsPLDFK~VKLVDڰDLQ,
XQLFDPDQULELڰsLVFsPDڰL[XQELFDQD aín cushi anúnmi Nucën Papa Dios
PLWVXڰLPDLQXQDWXULELVLQiQTXLQ1XFsQ cuëëncëVDELRTXLQڰDWLD[PLWVXEsڰLFsQ.
3DSD'LRVڰLWVDLUDxXFixunin. 2Mitsúnmi 11Mitsux usai Cristobë achúVKLVDڰDLVK
ڰDtQELFDXVDTXLQxXڰDtELDtQQXLWX
1XFsQ3DSD'LRVFXssQFsVDELRLڰLWLEDQD XVDELXStPDڰLD.
16$W~DQڰDFssaribi oquinmi ñu pianan
xX[sDLPDڰLDQDQFDPDELQsWsFDEsWVL
nëtëVDULELڰLFsTXL[XQVLQiQDQڰX[s II. $;$-(68&5,6720,&$7$0Ê&Ê
isícëEsDDWX[ڰLFsVDLڰLPDڰLDQDQDQXQ 81,&$0$;&$Ê6$,ڰ,7,ڰ,&Ê48,&Ê
WDQWLWLQsWsQDWX[ڰLFsVDULELWLڰLDPD BANA (3.1-4.6)
oquian unin ñuicëxunbi camina tantima
3
1&ULVWRQDQڰDLVKFDPLQDPLWVX[D[D
TXL[XQVLQiQTXLQXStRTXLQڰDWLڰDLQ.
238LVDxXFDUDPLQDڰDLQ, abi camina
4
1Mitsux an uni ñu mëëmicë uni
nuibanancë, aribi xutin. 8VDڰDLQFDD
ڰL[XQFDPLQDDQPLxXPssxuncë uni rabëWDQsQX[XQQXQڰDFsڰLPDLQXQ
XQLEsXStڰLDQDQXStRTXLQFXStRWLڰDLQ. sQXD[QXڰLFscama mitsu upí oquin
8VDڰL[XQFDPLQDXQLxXPssmiquin xXL[XQWLڰLFsQ.
VLQiQWLڰDLQ, —ڰs[ULELFDQD1XFsQ3DSD 10$FsxXQڰsVLSXDFDQFs$ULVWDUFR,
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFsTXL[XQ
3DEORQsDQDEsڰLFsXQLFDPDEsWDQ bana ñuixunquin cananuna nun
Tesalónicanuaxa ax Jesucristomi cuëbitainshi banaquinma, aín Bëru
catamëcë unicama quirica cuënëoxuan fXQVKLQ8SLWDQQXVLQiQPLFs[1XFsQ
1
1ڰÊ[3DEORڰL[XQFDQD6LOYDQR 3DSD'LRVPLFXVKLFsڰL[XQDtQEDQD
ڰLPDLQXQ7LPRWHREstan Tesalónica mitsu ñuixuan. Nun ñuicë banax ca
sPDQXD[PL1XFsQ3DSD'LRVڰLPDLQXQ cëPsPDڰDLVKDVpUDELڰLFsTXL[XQ
1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQDQڰLFs, mitsu ënë ڰXQiQFsڰL[XQFDQDQXQDXStRTXLQD
TXLULFDEXiQPLQ. Nucën Papa Dios bana mitsu ñuixuan. 0LWV~[PLXStڰLWL
ڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsDQ FXStFDQDQXQDPLWVXEsڰDLVKXVDLڰLD
QXLEDTXLQFKXiPDUXDڰDtVKPLEXFXQXQ TXL[XQFDPLQDڰXQiQFDQLQ.
PLWVXڰDTXLQWLFDQDQXQDFXssnin. 61X[ڰLFsVDULELWLڰLDQDQ1XFsQڰ,EX
422
423 17(6$/21,&(16(612
3
ڰDLQFDPLQDPLWVX[DFXDWL1XFsQ3DSD 1Mitsu istëFsQFsPDڰDLVKFDQDQXQD
1
1ڰÊ[3DEORڰL[XQFDQD6LOYDQR ڰDLQ, Nucën Papa Dios ax ca asérabi aín
ڰLPDLQXQ7LPRWHREstan, Tesalónica VLQDQXStڰLFsTXL[XQ.
sPDQXD[PL1XFsQ3DSD'LRVڰLPDLQXQ 6An mitsumi nishquin mitsu tëmëUDێ
428
429 27(6$/21,&(16(612
QXLWXXStڰLDQDQDtQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë
Pablonëan Timoteo quirica cuënëoxuan ڰL[XQڰDWsFsQWLVLQiQFsPDڰLDQDQ
1
1ڰÊ[FDQD3DEOR, aín bana uni Jesucristomi asérabi catamëFsڰL[XQ
xXL[XQXDQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ. unicama nuibati. 68VDtDڰLQXQڰXQiQPLێ
8VDڰLQXQFD1XFsQ3DSD'LRV, an nu nun ca Nucën Papa Dios cuëënia quixun
ۛ icë, abëtan Jesucristo,
DLQDQڰLQXQLëm sinanima ca bëtsi bëtsi uni amanu
DQQXDVDULELڰLPLQXQXQXQFDtQFsDQ amanua sinani banaia. 8VDڰL[XQFD
mëníocëxa. 2Timoteo, ڰsQFDQDsQs Nucën Papa Dios cuëëncëVDELRtDڰLQXQ
TXLULFDPLEXiQPLQ. ڰÊ[DPLVLQiQFsVDێ DtQXQLFDPDڰDTXLQLPD. 7Nucën Papa
ULELRLPL[-HVXFULVWRPLVLQiQFsڰDLVK 'LRVDQEDQDXQLFDPDڰXQiQPLVD
FDPLQDڰsQEsFKLFsVDڰDLQ. Nucën Papa tanquin ñuixunquinbi ca a bana —uisai
'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVWR, an cara quia —quixun cuatima. ڰ,PDLQXQ
QXDLQDQڰLQXQLëmۛ icë, an nuibaquin ca a ñuixuncë banacama —asérabi ca
PLQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë cupími ainan XVDڰLFs—quixun ñuixunquinbi uisai
ڰDLVKFKXiPDUXDڰLWLFDQDFXssnin. quicë cara quixun a bana anbi cuatima.
8&DPDELXQLDXStڰLWLRTXLQFD1XFsQ
Unin cëmëquin ñuicë bana cuatima bana 3DSD'LRVDQDtQEDQDXQLڰLQiQFs[D. Usa
3ڰÊ[0DFHGRQLDPHQXFXDQWiPDLێ ڰDLQFDDEDQDTXLFsVDELRLڰLTXLQXQLQ
nunmi Efeso ëmanu bërúnun quixun ڰXQiQWLڰLFsQ, DEDQD[FDXStLUDXStڰLFs
cana mi can, anuxunmi an Nucën Papa quixun. 9&DQDQXQDڰXQDQLQ, aín nuitu
Dios cuëëncëVDELRTXLQڰXQiQPLTXLQPD XStڰL[XQFDXQLQXVDLFDXQLڰLWLPDڰLFs
bëtsi bana uni ñuixuncë unicama quixun cuënëo bana isquinmabi ñu
XVRTXLQڰD[XQPDڰDQXQTXL[XQFDQXQ. ڰDLVDPDڰDLPD. ڰ$tQELFDDQsVDxXڰDFs
48VDڰDLQFDPLQDDXQLFDPDFDWLڰDLQ, unicaman —XVDTXLQڰDWLFDڰDLVDPDڰLFs
uni raíULQsDQQXQUDUDWVyDڰLPDLQXQ —TXL[XQڰXQiQWLFXsQsRFDDEDQDڰLFsQ:
XLVDLFDUDQXQUDUDڰLDFs[DTXL[XQxXLFs an Nucën Papa Diosan bana cuëëncëma,
EDQDFDPDDFXD[XQPDڰDQXQTXL[XQ. ڰLPDLQXQDQDtQEDQDWDQFsPD, ڰDWLPD
8VDEDQDFDPDFXDWLFDXQLxDQFiEL ڰDLVKڰDLVDPDVLQiQñu, ڰXFKDñuira, an
cuëbicanania. 8VDڰDLQFDDQD Nucën Papa Diosmi racuëq ۛ uinma aín
banacama ñuicë unicaman Jesucristomi bana quicëVDELRTXLQڰDFsPD, ڰLPDLQXQ
catamëquin Nucën Papa Dios cuëëncë DQDtQSDSDڰDFs, DQDtQWLWDڰDFs, an uni
VDELRTXLQڰDQXQQXڰDTXLQLPD. LWVLڰDFs, DFDPDڰLPDLQXQ, 10aín xanuma
5Nucën Papa Dios ca cuëënia aín ڰDtQEL[DQXEsڰLFsXQLFDPD, aín bënëma
XQLFDPD[DsVDLڰLQ~QXڰXQiQPLWL: aín ڰDtQELXQLEsڰLFs[DQXFDPD, xanúxmabi
432
433 17,0,7(212
2
ڰL[XQ, unicama upí oquin nuibanan upiti 1Ënë ñucama pain ñuiquin cana mi
ڰLDFs[DTXL[XQFDDtQXQLFDPDQ1XFsQ WXixXڰLDQDQ-HVXFULVWRPLFDWDPscë
Papa Diosan mëníosabi oquin unicama ڰL[XQ, bëWVLEsQXLEDQDQTXLQXStVLQiQñu
ñuixunia. 78VDڰDLQFDQDDQڰLPLFsڰL[XQ ڰL[XQڰDWLPDxXVLQiQTXLQPD, WXixX
judíos unicamaishima judíosma [DQ~DQڰDWLxXFDPDXStRTXLQڰDLD, a
unicamaribi Jesucristomi catamëtía xanux Nucën Papa Diosan upí oquin
Nucën Papa Dios cuëëncëVDELRLڰLQXQ ڰDTXLQFsڰLWLڰLFsQ.
ڰXQiQPLQ. 8VDTXLQXQLڰXQiQPLQXQFD
1XFsQ3DSD'LRVDQڰsFDtsacëxa quixun Axa Jesucristomi catamëcë unin
xXL[XQTXLQFDQD&ULVWRQDQڰL[XQ FXVKLFDPD[DXVDLڰLWLEDQD
3
cëmëTXLQSDUiQTXLQPDPLFDQ. 1Ënë bana ca aséUDELڰLFsQ: Axa
8ÊVDFDQDڰs[FXssnin, uinu cara axa Jesucristomi catamëcë unicaman
Jesucristomi catamëcë unicama timëtia FXVKLڰLLVDWDQFsXQLDQFDڰXQiQWLڰLFsQ,
anuax ca nucë bënë unix upí oquin sQsxXPssWLFDXStLUDڰLFsQ. —8VDڰDLQ
sinani, unimi nishi abë cuëbicananima, FDQDXStLUDRTXLQڰDWLڰDL—quixun
DtQPsFsQPDQiPLRL1XFsQ3DSD VLQiQWLڰLFsQ. 28VDڰDLQFDD[D-HVXFULVێ
'LRVEsEDQDWLڰLFsQ. 9Usaribiti ca axa tomi catamëcë unicaman cushi ax ësa
Jesucristomi catamëcë xanucamaxribi XQLڰLWLڰLFsQ: &DڰLWLڰLFsQ, —ڰDLVDPDFD
ax tanxëshi mëQtRFDWLڰLFsQ, ڰDLVDPDLUD —quixun unin ñuicëma, xanu achúshi
cupícë ñu, chupa, curi, ڰLPDLQXQSHUOD, ñuishi, XStVLQiQñu, cuaibë banacëma,
DFDPDFDSDxXWLPDڰLFsQ. Aín buribi ca XStRTXLQVLQiQFsڰL[XQxXڰDWLPD
XQLQLVQXQTXL[XQڰDLVDPDLUDRTXLQ ڰDFsPD. ڰ,DQDQFDDLVLDLDFXssQTXLQXQL
mëQtRWLPDڰLFsQ. 108VDLڰLTXLQPDFD ELFsڰLDQDQ1XFsQ3DSD'LRVDQEDQD
uisoquin cara axa Nucën Papa Diosmi ڰXQiQPLWLڰXQiQFsڰLWLڰLFsQ. 3Paën ۛ cëma
FDWDPsWLDPLFXVKLFs[DQXQxXڰDWLڰLFs, ڰLDQDQFDXQLEsPssDQDQWLVLQiQñuma
XVRTXLQVKLDtQQXLWXXStڰL[XQڰDQDQ ڰLWLڰLFsQ. 8VDڰDLVKFDEsnëtima cuëmëQLێ
QXLEDTXLQڰDTXLQVDڰLFsUDtULڰDTXLQWL nishi unibë bananan curíquixXڰLLVDWDQL
ڰLFsQ. 11Axa Jesucristomi catamëcë bënëWۛ LPDڰLFsQ. 4$tQ[XEXQXڰLFsDtQ
unicama timëFۛ sڰDLQFD[DQX[XQ DLQWVLFDPD[DXStڰLQXQEsrúanti ca
banaquinma nucë bënë unían Nucën ڰXQiQWLڰLFsQ. $QXStRTXLQڰXQiQPLFs
Papa Diosan bana ñuixunia cuaquin, a xuan aín bëchicënën aín bana cuacë ca
banaxa quicëVDELRTXLQڰDWLVLQiQWLڰLFsQ. ڰLWLڰLFsQ. 5$tQ[XEXQXڰLFsDtQ
12Cana mi cain, axa Jesucristomi DLQWVLFDPDXStڰLQXQEsrúanti
catamëcë unicama timëcۛ ëbëtan ca ڰXQiQFsPDڰL[XQFDXQLQD[D-HVXFULVێ
[DQX[XQEDQDxXL[XQWLPDڰLFsQ, nucë tomi catamëFsXQLFDPDXStڰLQXQ
bënë unían aín bana tanquin an bëU~DQWLPDڰLFsQ. 6Bëríratsu ami
435 17,0,7(23
4
1Nucën Papa Diosan Bëru Ñunshin maira oi ca camabi nëtën upíira oquin
8SLWDQFDQXXStRTXLQڰXQinun VLQiQTXLQ1XFsQ3DSD'LRVFXssQFssabi
ڰXQiQPLD, Jesucristo utëcënti nëtë RTXLQڰDL, uni ënë menuax upitax bucui
ڰXUDPDڰDLQFDxXQVKLQڰDWLPD, an uni FXssDQDQXVDLڰLWDQFs[1XFsQ3DSD
SDUiQFs, acaman sinananmicëxun, uni Diosan nëtëQXD[ULELDEsڰDLVKFXssQWL
raíULQsQڰDWLPDxXڰDTXLQ-HVXFULVWRPL ڰLFsQ. 98VDLFDڰLWLڰLFsTXLFsEDQD[FD
FDWDPsWLsQWLڰLFsTXL[XQ. 28VDLڰLTXLQFD aséUDELڰLFsQ. Usa ca quixun ca camabi
axa cëmëFsXQLQEDQDFXDWLڰLFsQ. A XQLQXStRTXLQڰXQiQWLڰLFsQ. 10Nucën
cëmëcë unicama an ca cëmëQ ۛ WDSXQڰDLVK Papa Dios, axa bamatimoi tsócë, an
cëmëquin, XVDLEDQDWLFDڰDLVDPDڰLFs FDPDELXQLDLQDQڰLQXQLëm ۛ isa tanquin
TXL[XQڰXQDQtPD. Usa unicamax ca Jesucristomia ax catamëcë unicama
DUiQSLڰLWVLVDQPsSsSsFDFëxۛ a mocënu iëmۛ icë, an ca axa quicësabi oquin ënë
ñun naxcacëxunbia paë tancëma PHQX[XQڰLPLDQDQDtQQstënuxunribi
XQLVDULELڰLFsQ. 3A unicamax ca axa DtQXQLFDPDXSLWD[ڰLQXQڰLPLWLڰLFs
Nucën Papa Diosmi catamëcë unicaman TXL[XQFDQDQXQDڰXQDQLQ. 8VDڰL[XQ
LVD[DQXELWLPDڰLFsTXLDQDQEsWVLEsWVL FDQDQXQDQXQڰDFssaribi oquian camabi
xXULELSLWLPDڰLFsTXLD[TXLD, an XQLQڰXQinun, tëmëranan uni numi
ڰLQiQFsxun aín unicama an aín bana ڰDWLPDWLEDQDFsڰL[XQELXQLFDPD1XFsQ
ڰXQiQFsڰL[XQD—DViELFD—caquin piti Papa Diosan bana ñuixunin.
oquian camabi ñu Nucën Papa Diosan 11ڰÊQPLFDFsEDQDFDPDsQsFDPLQD
5
18QLDSDQFDPLQDxXFDWLPDڰDLQ. casunamëcë, axa Jesucristomi catamëcë
Ñu caquinma camina min papami XQLFDPDQڰDTXLQWLڰLFsQ. ڰ$TXLQFsxun ca
ڰDFssaribi oquin uni apan upí banaishi DW~LQVKLDxXڰD[XQXQFDtQTXLQPD, anribi
xXL[XQTXLQڰsVsWLڰDLQ. Min xucën ۛ mi axa Jesucristomi catamëcë unicama
ڰDFsVDULELTXLQFDPLQDEsQiXQLFDPDULEL ڰDTXLQWLڰLFsQ. 8VDTXLDQڰDQXQDtQDQs
QXLEDTXLQڰsVsWLڰDLQ. 2Min titami TXLULFDQXڰDFs[DQX, ax ca sesenta
ڰDFssaribi oquin camina nuibaquin xanu baritiaxXPDSDQڰLWLPDڰLFsQ. Casunamë
xëQLFDPDڰsVsWLڰDLQ. ڰ$QDQFDPLQDPLQ FsPDڰDLVKDFK~shi bëQsxXLVKLڰLiFDڰLWL
FKLUDEDFsPLڰDFssaribi oquin xanu ڰLFsQ. 108StRTXLDQxXڰDLDXQLQڰXQiQFs
[XQWDFXFDPDULELڰDWLPDTXLQ FDڰLWLڰLFsQ. &DUDDtQWXiXStRTXLQ
VLQiQTXLQPDXStRTXLQVLQiQTXLQڰssëti canioxa, FDUDXQLڰLPDLQXQ[DQXDLVLDLD
ڰDLQ. upí oquin biaxa, cara axa Jesucristomi
3Casunamëcë xanucama camina an ñu catamëFsXQLFDPDڰDTXLDQ[D, cara axa
ڰDTXLQWLڰDtPDڰDLQ, ڰDTXLQWLڰDLQ. 4Usa tëmëUDFsXQLFDPDFKXiPDUXDڰLQXQ
ڰDtQELFD[DQXFDVXQDPscëQs[WXixX ڰDTXLDQ[D, ڰLPDLQXQFDUDXLVDxXXStribi
ڰLDQDQEDEDxXڰLFsDtQWXibëtan aín ڰD[DTXL[XQڰXQiQFsڰDLVKFDDtQDQsڰDFs
EDEDQڰDTXLQWLڰLFsQ, FKDPDUiڰLFsFDDtQ ڰLWLڰLFsQ.
papabëtan aín titan tëmëraquinbi 118VDڰDLQFDPLQDFDVXQDPscë xanu
6
XQLQFXStRLDµ. Usaribiti ca an Nucën 1An uni ñu mëëxuncë uni, ax
1
1ڰÊ[FDQD3DEOR, aín bana catamëTXLQDtQEDQDxXL[XQWLڰDLQ.
xXL[XQXDQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ, 7$LQDQڰDtVKQXUDFXë ۛ ڰLQXQFD1XFsQ
QXLEDTXLQFDQDsQsTXLULFDPLEXiQPLQ. 1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQDQڰDL—quixun
1XFsQ3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX XQLFDWLPLUDEtQWLPDڰDLQ. ڰ,PDLQXQ
Jesucristo, DQQXDLQDQڰLQXQLëmۛ icë, an camina Jesucristonën bana uni ñuixunia
QXLEDTXLQPLQڰXFKDFDPDWsUëncëۛ ڰsVLSXDFDQFsFXStUDEtQWLPDڰDLQ. Usai
FXStPLDLQDQڰDLVKFKXiPDVKLUXDڰLWL ڰLTXLQPDFDPLQDPLULELDXQL1XFsQ
cana cuëënin. Papa Diosan bana ñuixuncë cupí, unin
tëmëramicëxunbi rabínquinma tanshiti
Cristo ñuiquin uni cati bana ڰDLQ, Nucën Papa Diosan ax cuëëncësabi
31XFsQUDUDFDPDQڰDVDULELRTXLQ oquin mi cushiomainun. 9Nucën Papa
ڰsQULELDVpUDELDڰLQDPsFsڰL[XQUDELFs, Diosan ca nu iëP ۛ LTXLQDLQDQڰLPLDFs[D,
Nucën Papa Dios, a cana imëb ۛ i nëtën
ۛ bi nuxnu ax cuëëncëVDELRtVKLXStڰLQXQ.
DEsEDQDTXLQPLxXFixunquin —DViEL 1XQxXXStڰDFsFXStPD, axbi nuxnu
ca —quixun cain. 4Mixmi bëunan DLQDQڰLWLFXssQTXLQVKL, ca nu nuibaquin
mëscúFsDULELPDQXFsPDڰL[XQFDQD -HVXFULVWRFXStQXDLQDQڰLPLDFs[D.
FKXimarua tani cuëëinra cuëënuxun mi &DPDELxXXQLRFsPDSDLQڰL[XQFD
istëcëinsa tanin. 5ڰ,PDLQXQFDQDPL[PL Nucën Papa Diosan nuibaquin, Cristo
aséUDEL-HVXFULVWRPLVLQDQLDڰsQPLLVFs Jesusan nu iëm ۛ inun mëníocëxa. 10Mënío
a manuiman. Min chichi, Loida, ڰL[XQFDFDPDELXQtDQ—an ca nu
ڰLPDLQXQPLQWLWD, Eunice, D[DڰLFsVDULێ nuibatia —TXL[XQڰXQinuan nu iëm ۛ iti
biti camina mix asérabi Jesucristomi Jesucristo xuacëxa. ;XiڰDLVKFDD[DDPL
VLQiQFsڰDLTXL[XQFDQDڰXQDQLQ. catamëcë unicamaxa ax utëcëncëbë
68VDڰDLQFDQDPDQ~D[PDPLڰLQXQPL XVDULELWLڰLWLRLEDPDWDQFs[ELEDtVTXLDێ
cain, ڰsQPsFsQPLQXQDQFsbëtan ca cëxa. 8VDڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, ainan
Nucën Papa Diosan aín bana ñuixunun ڰDLVKFDXQLDtQQstënu cëñútimoi abë
DtQFXVKLPLڰLQiQFs[D. A cushia minuax ڰLWLڰLFsTXL[XQ.
441
27,027(212 442
2
1Timoteo, ڰsQEsFKLFsVDڰLFsFDQD -HV~VEsڰDLVK[sQLEXDڰDtQEL1XFsQ3DSD
mi cain, -HVXFULVWRQsDQQXEsڰL[XQ 'LRVQDQڰLQXQFDQDXQtDQWsmëramicë
QXLEDTXLQQXڰLQiQWLDtQFXVKLDELWVL xunbi tanshiti cuëënquin a bana ñuin.
443 27,027(22
3
1ÊVDTXLQULELFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ, 1XFsQ3DSD'LRVDQLVFs[DLQDQPDڰLFsQ.
anúan Jesucristo utëcënti nëtëa 98VDڰDtQELFD—cëmëQ ۛ WDSXQڰDLVKFD
ڰXUDPDڰDLQFDDtQXQLFDPD[ڰDLVDPDLUD VLQiQxXPDXQLڰLFs—TXL[XQVLQiQTXLQ
tëmëUDQX[XQڰDLD. 28VDtDڰLFsbë ca ësa XQLQDtQEDQDڰXUDQVLQiQTXLQPD
XQLULELڰLWLڰLFsQ: DQDLQDQVKLDڰLQXQxX PDQXWLڰLFsQ, bëUiPDXQLQ-DQQHV
cuëëncë, curíquishi biti cuëëncë, axa ڰLPDLQXQ-DPEUHVQsQEDQDPDQXDVDULEL
rabiacati —ڰs[FDQDXQLLWVLVDPDڰDL oquin.
—quicë, 1XFsQ3DSD'LRVPLڰDWLPDWL
$VKLTXLQXVDLڰLQXQ
banacë, an aín tita aín papan banabi
Pablonën Timoteo cá bana
cuacëma, D[DxXڰLQiQFs[EL—DViELFD
—canancëma, axa Nucën Papa Diosmi 100LQFDPLQDڰsQEDQDxXLDXStRTXLQ
RTXLQڰDWLPDڰLFsQ. RLڰLLVDWDQFsXQLFDPDXQLQEsWVL
8VDtDD[ڰLFsXQLFDPDPLڰXQDQL bëtsiocëx tëmëUDWLڰLFsQ. 13Usaía
camina bëU~DQFDWLڰDLQ. 6A unicama ڰLPDLQXQFDڰDLVDPDXQLFDPDڰLPDLQXQ
raírinëan xubu itsi xubu itsinu DQXQLSDUiQFsXQLFDPD, ax bëtsi unían
atsínbëquinquin, bana ñuixunquin SDUiQFsڰL[XQDW~QULELXVDULELRTXLQXQL
SDUiQFs[XQFDDQXDڰLFsDQxXڰDWLPD SDUiQFsڰDLVKD[DڰLiVDPDLUDڰLWLڰLFsQ.
ڰDFs[DQXFDPDQVLQiQxXPDVDڰL[XQ, aín 148VDڰDtQELFDPLQDDsQtPDPtQPL
ڰXQiQPLD[DTXL[XQFDPLQDڰXQDQLQ. WDQTXLQFDXQtDQDQELVLQiQTXLQxXLFs
15&KDPDUiڰL[XQELڰiڰL[XQFDPLQD EDQDLVKLFXDWLڰLFsQ. 58VDڰDtQELFDPLQD
1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDڰXQDQLQ. A PLQXStRTXLQUDVLQiQ[XQxXڰDWLڰDLQ.
EDQDFDPDڰXQiQTXLQFDPLQDXLVDL Tëmëraquinbi tanshiquin camina
FDUDPLQDڰLWLڰDLTXL[XQڰXQinan, uisari ënquinma —Jesucristomi catamëti ca
caramina Jesucristomi catamëti Nucën XQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFs
3DSD'LRVQDQڰLQX[LëWۛ LڰDLTXL[XQ —TXL[XQFDTXLQXQLEDQDxXL[XQWLڰDLQ.
ڰXQiQWLڰDLQ. 16Camabi Nucën Papa Nucën Papa Dios cuëëncësabi oquin
'LRVDQEDQD[FDDQELDVLQiQPLFsxuan camina sënëo ۛ nuxun ënquinma min ñu
aín unicaman cuëQsRڰLFsQ. 8VDڰDLQ PssWLڰDWLڰDLQ.
FDQDQXQDDEDQDLVTXLQڰXQiQWLڰDLQ, 6Nucën Papa Dios cuëënminuxun cana
4
11XFsQ3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQ ca asérabi aín quicëVDELRTXLQڰDWLڰLFsQ.
ڰ,EX-HVXFULVWR, D[ڰ$SXLUDڰDLVK 8VDڰL[XQFDڰsLVKLPD, an axa uti
uxuan uni bamacëPDFDPDڰLPDLQXQXQL cuëënquin caíncë unicamaribi,
bamacëcamaribi, XLVDFDUDRWLڰLFs utancëxun uisaira oquin cara aturibi
quixun isti, an cuamainun cana mi cain, ڰLPLWLڰLFsXVRTXLQڰLPLWLڰLFsQ.
2minmi ñuixuncëxuan min bana cuanan,
bënëq ۛ uinma camina minmi upí oquin camina Marcos barixun mërabëtsínquin
ڰXQiQFsEDQDxXL[XQTXLQXQLڰsVsWLڰDLQ. ڰsD1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDxXLTXtnun
3Jesucristo utëFsQWLQsWsڰXUDPDڰDLQFD EsWLڰDLQ. 12Tíquico cana Efeso ëmanu
unin Nucën Papa Diosan bana anúan xuan. 13Uquin camina Troas ëmanu
DWX[XStڰLWLDFXDLVDPDWDQWLڰLFsQ. A &DUSRQsQ[XEXQXڰsQQDQEstsíncë tari a
bana cuaisama tanquin ca unin, ainsa ڰsEs[XQWLڰDLQ. Bë[XDQDQFDPLQDڰsQ
atúan cuaisa tancë bana ñuixunun TXLULFDFDPDڰsEsxuanan quirica
27,027(24 446
1
1ڰÊ[FDQD3DEOR, an Nucën Papa cuanquin, XLFDPD[FDUDD[D-HVXFULVێ
Dios cuëëncëVDELRTXLQڰDQDQ tomi catamëFsXQLFDPDQFXVKLڰLWLڰLFs
Jesucristonëan a ñuiquin aín bana quixun caístancëxun anënun. 6Axa
xXL[XQXQFDtVDڰDLQ. 8VDڰDLVKFDQDڰs[, Jesucristomi catamëcë unicaman cushi
uisai cara a Nucën Papa Diosan ainan ڰLQXQFDPLQDsVDXQLFDtVWLڰDLQ: Unin
ڰLQXQFDtVDXQLFDPD-HVXFULVWRPL —ڰDLVDPDFD—TXL[XQxXLFsPDFDڰLWL
FDWDPsWLXStڰLWLڰLFsTXL[XQڰXQiQPLFs ڰLFsQ. 8VDڰLDQDQFD[DQXDFK~shiñuishi
XQLڰDLQ. 28VDڰL[XQFDQDDLQDQڰDLVKFD ڰLWLڰLFsQ. ڰ,DQDQFDDtQEschicëcamaxribi
uni xëQLEXDڰDtQELDtQQsWsQXDEsڰLWL XStRTXLQEDQDFXDFsڰLWLڰLFsQ. Aín
ڰLFsTXL[XQXQLFDPDڰXQiQPLQ. Ax bëchicëcamax ca —EDQDFXDFsPDڰL[XQ
asérabi cëPsPDڰDLVKFD1XFsQ3DSD FDڰDLVDPDxXڰDLD—quixuan unin
Dios bëUiPD, PHڰLPDLQXQFDPDELxX xXLFsPDڰLWLڰLFsQ. 78VDڰLFsPLPLWVXQ
XQLRVDPDSDLQڰDtVKEL, sVDLFDڰsQ FDtVFsXQLFDPDQFDDWXQFXVKLڰL[XQDtQ
XQLFDPDڰsQQsWsQXڰsEsڰLWLڰLFsTXLD[ unicama Nucën Papa Dios cuëëncësabi
quiacëxa. 3An mëníosabi oquin ca oquin bëU~DQWLڰLFsQ. 8VDڰDLVKFDXSt
DQ~DQXQLFDPDsQsxXFDPDڰXQiQWL xXLVKLڰDL—xXڰDLVDPDFDڰDLD
QsWsDڰLFsbëtan aín unicaman bana —TXL[XDQXQLQxXLFsPDڰLWLڰLFsQ.
ñuixuncëxun camabi unin cuanun ڰ,DQDQFDEsWVLXQLxXXPDFDTXL[XQ
mëníoquin, ڰsQULELXQLDtQEDQD VLQiQTXLQDVKLxXڰD[XQXQFDFsڰLWLPD
xXL[XQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰs ڰLFsQ. ڰ,DQDQFDEsnëWLVKLPDViquin
caísacëxa. An ca Cristomi catamëtia VLQDQLQLVKWLPDڰLFsQ. ڰ,DQDQFD
DLQDQڰLQXQXQLFDPDLsPLD. 4Tito, ڰsQ paëQ ۛ WLPDڰLFsQ. ڰ,DQDQFDXQLEs
cana ënë quirica mi buanmin. ڰÊ[DPL PssDQDQWLVLQiQxXڰLWLPDڰLFsQ. ڰ,DQDQ
VLQiQFssaribi oi mixribi Jesucristomi ca curíquixXڰLQX[XQXQLSDUiQWL
VLQiQFsڰDLVKFDPLQDڰsQEsFKLFsVDڰDLQ. VLQiQWLPDڰLFsQ. 88VDLڰLTXLQPDFDDLVL
1XFsQ3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX DLDFXssQTXLQXQLELWLڰLFsQ. Añu
Jesucristo, DQQXDLQDQڰLQXQLëmۛ icë, an xXFDPD[FDUDXStڰLFsDVKLڰDWLFDVLQiQWL
QXLEDFs[PLDLQDQڰDLVKFKXiPDUXDڰLWL ڰLFsQ. 8StRTXLQVLQiQFsڰL[XQxXڰDWLPD
cana cuëënin. ڰDFsPDFDڰLWLڰLFsQ. Nucën Papa Diosan
bana quicëVDELRLFDڰDLVDPDxXڰDtPD
&UHWDQDVtQX[XQ7LWRQXVRTXLQxXڰD upíVKLڰLWLڰLFsQ. 9Atun ca nun ñuixuncë
5Anuax uquin cana nun nu EDQDXStRTXLQFXDFsڰL[XQEsWVLXQLULEL
ۛ ncëma ñucama ami sënëo
sënëo ۛ nun DEDQDFXDQXQڰXQiQPLWLڰLFsQ.
447
7,7212 448
ڰ8QiQPLDQDQFDDEDQDFDFsPsڰLFs $XQLFDPDQFDEDQDFXDFsPDڰL[XQxX
TXL[XDQDQVLQiQFsXQLFDPDULEL XStڰDWLVLQDQLPD.
VLQDQDPLWLڰLFsQ.
10ڰ,WVDXQL[—ڰs[FDQD1XFsQ3DSD 8LVDLFDUDXQLXStڰLWLڰLFsTXLFsEDQD
2
Diosan bana cuati —TXLFsڰDtVKELFDD 18VDڰDtQELFDPLQD, an upí oquin
man cacë, ax ca aín aintsicama ñui ësai FDWLڰDLQ, ami sinani ca Nucën Papa Dios
quiaxa: ´&UHWDQXڰLFsXQLFDPD[FDXVDEL cuëëncësabi oi upí nuituxXڰLWLڰLFs
cëmëFsڰLDQDQ, xXLQDSLDQDQFsVDڰLDQDQ quixun. %sEXڰLPDLQXQ[DQXQELFDFsPs
ñu mëëWLVDPDWDQFsڰLDQDQڰDLVDPDLUD EDQDxXLWLPDڰLFsQ. Ca paëQ ۛ WLPDڰLFsQ.
RTXLQSLFsڰLFsQµ. 13A unían aín aintsi $W~DQDtQVLQDQXStڰL[XQxXXStڰDLD
ñuicë bana ax ca aséUDELڰLFsQ. 8VDڰDLQ LVTXLQFDDWXQ[DQXWXiFDPDڰLPDLQXQ
FDPLQDDXQLFDPDڰssëquin Nucën Papa DWXQxH[XWDFDPDQULELXVDULELRTXLQڰDWL
Diosan bana upí oquin cuatía a bana ڰLFsQ. 4;DQXDSiQFDPDQFDsVDLڰLTXLQ
quicëVDELRLڰLQXQXStRTXLQVLQDQDPLWL DtQWXiڰLPDLQXQDtQxH[XWDFDPDULEL
ڰDLQ. 148QLQVLQiQFsVDRTXLQVKLDMXGtRV sVDtDڰLQXQڰXQiQPLWLڰLFsQ: atun bënë
XQLFDPDQDQELVLQiQ[XQxXLiEDQD QXLEDQDQFDDWXQWXiribi nuibaquin
FXD[XQPDڰDQXQFDPLQDVLQiQPLWLڰDLQ. bëU~DQWLڰLFsQ. 5fXڰDLVDPDڰDFsPD
6LQiQPLDQDQFDPLQDDQ1XFsQ3DSD ڰLDQDQFDEsFiQWDSXQڰLWLPDڰLFsQ. ڰ,DQDQ
Diosan bana cuaisama tancë unin ca aín xubu upí oquin bëU~DQFsڰLDQDQ
cëmëquin ñuicë banaribi cuaxunma XSLWLDEsFDQDQTXLQEsWVL[DQXڰDTXLQFs
ڰDQXQXStRTXLQVLQiQPLWLڰDLQ. ڰLWLڰLFsQ. $tQEsQsQEDQDFDFXDWLڰLFsQ.
15ÊQs[FDsVDڰLFsQ. Ui unix cara aín Unínma Nucën Papa Diosan bana ca
VLQDQXStڰLFsDQFDxXXStPDLVTXLQEL XStPDڰLFsTXL[XQFDLD, XVDڰDLQFDDQ
upí oquinshi sinania. 8VDڰDtQELFDXL DtQEDQDFXDFs[DQXFDPD[XVDLڰLXStڰLWL
unix cara Nucën Papa Diosmi ڰLFsQ.
VLQiQFsPDڰLDQDQDtQVLQDQXStPDڰLFs, 6Usaribi oquin camina uni bëQiFDPDێ
DQXStxXLVTXLQELڰDWLPDxXLVKLVLQDQLD. ULELXStRTXLQVLQiQTXLDQxXXStshi
$tQQXLWXڰDLVDPDڰL[XQFDXVDXQLQ ڰDQXQFDWLڰDLQ. 7ڰ,PDLQXQFDPLQD
ڰDWLPDTXLQVLQDQLD. 16Atúxa —ڰs[FDQD PLQULELPLQڰDLDLVTXLDQXVDULELRTXLQ
1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰDL—quiabi ca XQLQڰDQXQXStxXLVKLڰDWLڰDLQ. Atu
DQxXڰDLVDPDڰDLDLVFsXQLFDPDQ ڰssëquin camina amanu amanua
—usama ca —TXL[XQڰXQDQLD. Atúan ñu VLQiQTXLQPDXStRTXLQ1XFsQ3DSD
ڰDLVDPDڰDFsFXStFDXQLQDWXFXssnima. Diosan bana quicëVDELRTXLQڰXQiQPLWL
449 7,7223
XQLڰLWLFDDViELLUDڰLFsQ. 8VDڰDLQ
camina axa ami catamëcë unicama Ësaquinribia Pablonën Tito cá bana
Nucën Papa Dios cuëëncësabi oi 12Nicópolisnuxun mita inúmiti cana
451
FILEMON 452
mëëPLFsXQLVKLڰLiڰDtVKELFDEsUt2Qpsimo 21ڰÊQFDFsVDRTXLQVKLڰDTXLQPD
XQLQڰDFsVRTXLQXStRTXLQVLQiQTXLQ, QXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLPLQVLQDQXSt
ڰs[ULELDLQDQڰLFsXStRTXLQVLQDQLFXssnun ڰDLVKFKXiPDUXDڰLWLFDQDFXssnin. Ashi,
ڰsڰLPLWLڰDLQ. Pablo.
UNIAN HEBREO BANAN BANACË UNICAMA
BUANMIA QUIRICA
nëWsQXFXDQڰDLVKDtQPsTXHXDEsڰ$SX
ڰLFsQ. 4Nucën Papa Diosan Bëchicë ax ca
I. &5,6721Ê;&$$1*(/&$0$ aín Papa cuëëncëVDELRLڰLFsFXSt, aín
ۛ
ڰ,0$,18102,6(6%Ê7$16Ê1ÊNMAIRA iQJHOFDPDVDPDLXStLUDڰLFsQ. 8VDڰDLQFD
ڰ,&Ê48,&Ê%$1$(1-4) aín Bëchicë Jesucristo axribi asaribi
ڰLFsQ. 8VDڰDLQFDXLVDFUDڰDLVKDtQ
Aín unicama pain xutancëxuan Nucën 3DSDEsڰ$SXڰLFsQ. 8VDڰDtsha ax aín
3DSD'LRVDQDtQ%sFKLFsLUD[XD 3DSDEsڰ$SXڰDLQFDiQJHOFDPDDEs
sënëQۛ PDڰLFsQ.
1
1BëUiPDFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
QXFsQUDUDFDPDQDtQFXVKLڰXQinan
1XFsQ3DSD'LRVDQ%sFKLFs, ca
XLVDLFDUDDtQXQLڰLWLڰLFsTXL[XQ ۛ maira
iQJHOFDPDEsWDQVsQën
ڰXQinun, Nucën Papa Dios, DQVLQiQPLێ
ڰLFsTXLFsEDQD
cë bana uni ñuixuncë unicamabë
51XFsQ3DSD'LRVDQFDXLQXڰLFs
EDQDQDQQDPimiquin canan, bëtsi bëtsi
ñu ismiquin canan, bëtsi bëtsi ñu iQJHOELFiPDڰLFsQ:
ڰDTXLQULELDWXLVPLDFs[D. 2BëUiPD 0L[FDPLQDڰsQ%sFKLFsڰDLVK
XVDTXLQQXFsQUDUDFDPDڰXQiQPLDڰDtQEL xëQLEXDڰDtQELڰsEsڰLWLڰDL
ca an xucëxun aín Bëchicë anbi aín quixun. ڰ,PDLQXQFDXLQXڰLFsiQJHOEL
Papan bana unicama ñuixuancëxa. ñuima, Jesúsëshi ñui, Nucën Papa Dios
Nucën Papa Diosan ca aín Bëchicë ësairibi quiacëxa:
camabi ñu uniomiacëxa. 8VDڰDLQFDDQ ڰÊ[FDQDDtQ3DSDڰLWLڰDLQ. $[FDڰsQ
camabi ñu, QDtXڰLFsiQJHOFDPD BëFKLFsڰLWLڰLFsQ.
68VDڰDLVKFDDtQ%sFKLFsDUDWVXVKLڰLFsEL
ڰLPDLQXQ, sQsPHQXڰLFsXQLFDPD
ڰLPDLQXQ, FDPDELxXXQLRڰLFsDtQ3DSDQ ënë menu xuti ësai quiacëxa:
DڰLEXDPLDFs[D. 3Nucën Papa Dios ax ca ڰÊQiQJHOFDPDQFDDUDELWLڰLFsQ.
7Angelcama ñui ca Nucën Papa Dios
XQLQVLQiQVDPDLUDڰDLVKXStLUDڰLFsQ. Usa
ڰDLQFDDtQ%schicë Jesucristo axribi ësai quiacëxa:
DVDULELڰLFsQ. 8VDڰDLQFDXLVDFDUDD[ ڰÊQڰDPLFs[XQFDڰsQiQJHOFDPDQڰsQ
ڰLDFs[DTXL[XQڰXQiQTXLQXQLQڰXQiQWL cacëVDELRTXLQxXڰDLD. 8VDڰDLQ
ڰLFsQ, aín Papa Dios ax ca asaribi upí FDQDڰDLVDWDQTXLQVXxXVDڰLPLDQDQ
ڰLFsTXL[XQ. $QXQLRڰL[XQFDDQXQLR ڰDLVDWDQTXLQWVLUsTXLUXFsVDڰLPLQ.
ñucama, DtQEDQiQELDXVDELڰLQXQڰLPLD. 8VDڰL[XQFDڰsxXڰD[XQLD.
8VDڰDLVKFDFDPDELXQLQڰXFKDWsUën ۛ cë 8Usai quiquinbi ca aín Bëchicë aira
453
+(%5(2612 454
0L[ULEL'LRVڰDLVKFDPLQDXVDELڰLWLRL ڰDTXLQPDLQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQQXFsQ
ڰsQQsWsQXڰ$SXڰDLQ. 0L[ڰ$SX raracama ñuixunun quixun, Moisés aín
XStLUDڰDtDQPLQEDQDULELXStڰDLQ EDQDڰLQiQFs[D. 8VDڰDLQFDUDtrinën a
FDPLQڰDWLxXFDPDULELXStڰLFsQ. bana quicëVDELRTXLQڰDPDLQXQELDDQD
98QtDQXStxXLVKLڰDWLFXssDQDQ bana quicëVDELRTXLQڰDFsPDXQLFDPD, a
FDPLQDDW~DQڰDLVDWDQFsڰDWLPD 1XFsQ3DSD'LRVDQDWXQڰXFKDFXStEL
xXDFXssQFsPDڰDLQ. 8VDڰLFs castícancëxa. 3¿AséUDELXVDڰDLQ
FDQDڰs['LRVڰDLVKPLQ'LRVڰL[XQ, caranuna nux —Jesucristomi catamëtia
XQLFDPDڰLPDLQXQiQJHOFDPDULEL XQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQXQLëtۛ i bana
ڰDFssamaira oquin, cuëëinra a cuatíbi, a bana quicëVDELRLڰLFsPD
cuëëQXQPLڰLPLDQ. ڰDLVKXLVDWDQFs[LëWۛ LڰDLQ? A bana anun
Usaquin canan ca Nucën Papa Diosan QXQڰXFKDWsUëQۛ FsڰDLVK1XFsQ3DSD
ësaquinribi aín Bëchicë caia: 'LRVQDQڰLQX[Lëtۛ i, DFD1XFsQڰ,EX
0L[FDPLQDFDPDELxXDtQڰLEXڰDLQ. -HVXFULVWRQsQSDLQXQLFDPDxXL[XDQێ
Min camina bëUiPDPHFDPD cëxa. 8VDڰDLQFDDQFXDFsXQLUDtrinën,
ڰLPDLQXQQDtڰLPDLQXQDQXڰLFs a bana ca aséUDELڰLFsTXL[XQڰXQiQTXLQ,
ñucamaribi uniocën. 11A QXULELڰXQiQPLDFs[D. 4A unicama ca
ñucamax ca nëtëWۛ LڰLFsQ. 1XFsQ3DSD'LRVDQXQLLWVLQڰDFsPDxX
Nëtëcۛ ëbëbi camina mix nëtëtۛ ima ڰDQXQڰDPLDFs[D, an aín bana ñuixunia
ڰDLQ. &KXSDڰLFssaribiti ca a cuacë unicaman, aséUDELFDDtQEDQDڰLFs
ñucama xëQLEXWLڰLFsQ. 12Usa TXL[XQڰXQinun. ڰ,PLDQDQFDDWXEsWVL
ڰLFsPLPLQ, FKXSD[sQLڰDFssaribi EsWVLxXDڰDQXQDtQ%sUXfXQVKLQ8St
RTXLQFDS~QFs[ELFDPHڰLPDLQXQ ڰLQiQFs[D, ax cuëëncësabi oquin.
naí iótëFsQFsڰLWLڰLFsQ. Acamaxa
XVDLڰLFsbëbi camina mix usabi Axa ami catamëti unicamasaribia
ڰLQ. 0L[FDPLQDXVDELڰLiڰDLVK -HVXFULVWRڰLiEDQD
XVDELڰLWLڰDLQ. 5$tQXQLFDPDFDUDXLVDLڰLWLڰLFsTXL[XQ
138tQVDUDQELFDXLQXڰLFsiQJHOEL1XFsQ ñuiquin cana mitsu cain, Nucën Papa
3DSD'LRVDQsVRTXLQFiPDڰLFsQ: 'LRVDQFDiQJHOFDPD—mitsux camina
$[DPLPLQLVKFsXQLFDPDڰsQPL ڰsQXQLFDPDQڰDSXڰLWLڰDL—TXL[XQFiPD
ڰLEXDPLPDLQXQFDPLQDPL[ڰsEs ڰLFsQ. 68VDPDڰDtQELFDEsUiPD1XFsQ
ڰ$SXڰDLVKڰsQPsTXHXڰLWLڰDLQ. Papa Diosan bana cuënëo ësai quia:
14&DPDELiQJHOQs[FDDQ1XFsQ3DSD Nucën Papa Dios, ¢D[DDxXڰLFs
'LRVxXڰD[XQFsڰLFsQ. 8VDڰL[XQFDDQ FDUDPLQDXQLVLQiQ[XQLQ? ¿Axa
xucëxun, uicamax cara an mëníosabi oi DxXڰDLQFDUDPLQDD[DFKsquiti
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[LëQ ۛ X[XQڰDLD, XQLFDPDڰDLVDPDLUDRTXLQ
DFDPDڰDTXLQLD. sinanin? 7Min camina usabi
ڰLQX[PDELDiQJHOFDPDEs
Jesucristomi catamëti sënëQۛ PDUDڰLQXQXQLڰLPLDFsQ.
iëtۛ isama tantima bana 8VDڰLPLTXLQELFDPLQDPLQDQ
2
18VDڰDLQFDQDQXQD1XFsQ3DSD ڰDtsha mibë xëQLEXDڰDtQEL
Diosan Bëchicë ñui quicë bana a ڰLWLRTXLQڰLPLDQDQPLQXQLR
upí oquinra bëmëTۛ XLQFXDWLڰDLQ, a bana xXFDPDULELڰLEXDPLDFsQ. 8Usonan
manuquinma ax quicësabi oquin camina unicama camabi ñu aín
ڰDQX[XQ. 2BëUiPDFDiQJHOFDPDQ ڰLEXڰLQXQڰLPLDFsQ.
455 +(%5(2623
cuënëo quia:
Nucën Papa Diosan unicamaxa abë Bëría Nucën Papa Diosan mitsu
FKXiPDUXDڰLWLEDQD cacëxun cuaquin camina
78VDڰDLQFDDEDQD1XFsQ3DSD cuacëPDVDRWLPDڰDLQ. Mitsun
'LRVDQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQڰDPLFsxun UDUDFDPDڰLiVDULELWLFDPLQDڰLWLPD
unin cuënëo, ax ësai quia: ڰDLQ. Atux ca Nucën Papa Diosan
Bëría Nucën Papa Diosan mitsu ڰDTXLQFs[ELDQFDFsEDQD
cacëxun cuaquin 8camina FXDLVDPDWDQLڰDWLPDWLEDQDFs[D.
cuacëPDVDRWLPDڰDLQ, mitsun 16¿Uicamax cara Nucën Papa Diosan
unicama ca Nucën Papa Diosan usaquin Nucën Papa Diosmi catamëti abë upí
cacëxa. 198VDڰDLQFDQDQXQDDxXFDPD ڰDLVKFKXiPDUXDڰLWL, ڰDtVKELUDtrinëx ami
VLQiQTXLQڰXQDQLQ, atúan aín bana ca VLQiQFsPDSDLQڰLFsQ. Usaribiti ca atun
aséUDELڰLFsTXL[XQVLQiQFsPDڰLDQDQ pain cuaquinbi a bana quicësabi oquin
ami catamëcëma cupí ca Nucën Papa ڰDFsPDڰDLVKD1XFsQ3DSD'LRVDQ
'LRVDQDXQLFDPDDQXDFKXimarua tani ñuixuncë menu bëEDPDڰLFsQ. 7A paían
ڰLWLDxXL[XQFsPHQXEsEDPLDPDڰLFsQ. xXL[XQFsXQLFDPDQDtQEDQDFXDPDڰDLQ
4
18VDڰDLQFDQDQXQD1XFsQ3DSD ca ënë nëWsQXڰLFsXQLFDPDQFXDWLRL
'LRVDQDLQDQڰLQXQQXڰLPLWLQsWs Nucën Papa Dios amiribishi quitëcëni,
inúFsPDڰDtQVKL, DLQDQڰLWLVLQiQWLڰDLQ. EsUtFDPLQDڰsPLFDWDPsFDQWLڰDLTXLD[
Mitsu raírinëxmi Nucën Papa Diosnanma quiacëxa, ësai:
ڰLWLQUDEDQDQFDPLQDEsU~DQFDWLڰDLQ. 2A Bëría Nucën Papa Diosan mitsu
PHDQXFKXiPDUXDڰLWLxXLTXLFsEDQDD cacëxun cuaquin camina
ca nucën raracaman cuacëxa. Cuaquinbi cuacëPDVDRWLPDڰDLQ.
ca —aséUDELFDDPHQXQXڰLQXQQX Usaquin ca Davitan, Josuénëan judíos
EXiQWLڰLFs—TXL[XQVLQiQPDڰLFsQ. Usa unicama Nucën Papa Diosan ñuixuan
ڰDLVKFDDxXL[XDQPHQXEsEDPDڰLFsQ. menu bëEDTXLtDQڰDLQ, a xënibucëbëtan
Anu nucën raracama bëEDPDڰDtQELFD cuënëocëxa. 8A unicama Nucën Papa
1XFsQ3DSD'LRVDQQXFsQUDUDFisaribi 'LRVDQDQXFKXiPDUXDڰDLVKEXFXWL
oquin nux Jesucristomi catamëti aín ñuixuncë menu bëEiPDڰDtQELFDDtQ
nëWsQXDEsڰLQX[Lëtۛ i bana ñuiquin nuribi bëchicëcamax JosuéQsQEXiQFs[DQX
caxa. 3Nucën raracama ñuiquin cuënëo bëbacëxa. Josuénëan anua atux
bana ca ësai quia: FKXiPDUXDڰDLVKEXFXWLPHQXEXiQFs[
Atumi nishi cana sinanatëcëntimoi a bëbatancëxuan ax quicëVDELRTXLQڰDL
unicama ñui quiacën: Atux ca a ami catamëFsڰDLQFD1XFsQ3DSD'LRV
ڰsQDWXxXL[XQFsPHDQXFKXiPDێ DPLULELVKLDQXQXQLFKXiPDUXDڰLWLEDQD
rua bucunux bëEDWLPDڰLFsQ. ñui quitëFsDQPDڰLWVtDQ[D. 98VDڰDLQ
$W~[DXVDLڰLiڰDtQELFDQDQXQDQX[1XFsQ FDQDQXQDڰXQDQLQ, Nucën Papa Diosan
3DSD'LRVPLFDWDPsWLD[QXEsڰDLQ FDDtQXQLFDPD[DDLQDQڰDLVKD[FXssQFs
FKXiPDUXDڰLFXssnin. 8VDtQXڰLWLRTXLQFD VDELRLsQsPHQXFKXiPDUXDڰLWDQFs[
Nucën Papa Diosan camabi ñu unioquin aín nëtëQXLUDFKXiPDUXDڰDLVKEXFXWL
mëníocëxa, 4aín bana cuënëo ësai oquin mëníocëxa quixun. 10Uicamax
quicësabi oquin: FDUDD[FXssQFsVDRtVKLڰLWLVLQDQLEsQëtۛ i
Camabi ñu mëcën achúVKLڰLPDLQXQ a ëni, ami catamëti Nucën Papa Dios
achúVKLQsWsFsxXTXLQXQLRWDQێ cuëëncëVDELRLڰLD, ax ca Nucën Papa
cëx ca Nucën Papa Dios nëtë itsin Dios ñucama uniotancëx cuëëansaribi oi
+(%5(2645 458
FKLTXLQDTXLQPDVLQiQFsxXELڰXQDQLD. VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSXڰLWLPD
ڰLFsQ. 1XFsQ3DSD'LRVDQڰLPLFs[FXQL
An aín unicama Nucën Papa Dios FDXVDLڰLWLڰLFsQ, Nucën Papa Diosan
ñucáxuncë, Jesucristo ñuicë bana —$DURQsQFDڰsQXQLFDPDڰsxXFixunti
14Jesús ax ca Nucën Papa Diosan ڰLFs—TXL[XQ0RLVpVFisaribi oi.
BëFKLFsڰLDQDQ, an nu Nucën Papa Dios 5Usaribiquin ca Cristonën anbi judíos
xXFi[XQFsڰDLVKDtQ3DSD'LRVDQQstënu VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSXڰLWL
DEsELڰLFsQ. 8VDڰLFsFDQDQXQDDPL VLQiQPDڰLFsQ. Nucën Papa Dios an
catamëTXLQDtQEDQDFXDWLsQWLPDڰDLQ. 0L[FDPLQDڰsQ%sFKLFsڰDLVK
15-HV~VDQQX1XFsQ3DSD'LRVxXFi[XQێ xëQLEXDڰDtQELڰsEsڰLWLڰDL,
cë, D[FDXQLڰDLVKQX[ڰLFssaribiti quixun cacë, anbi ca Cristo judíos
tëmëUDtELڰXFKDPDڰLFsQ. 8VDڰL[XQFD VDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSX
nuribi tëmëUDQDQxXQVKLQڰDWLPDQsQ ڰLPLDFs[D. 6Ësairibi ca cuënëo bananua
ڰDWLPDxXڰDPLWLVDWDQLDELQXLEDTXLQQX Nucën Papa Diosan aín BëFKLFsFiEDQD
ڰDTXLQWLڰLFsQ. 16AséUDELFDXVDڰLFsTXL[XQ quia:
ڰXQiQTXLQFDQDQXQDDPLUDFXëq ۛ uinma, an Mix camina nëtëtۛ imoi usabi
nu nuibacë Nucën Papa Dios a nun sacerdote, DQڰsQXQLFDPDڰs
ڰXFKDFDPDWsUëQ ۛ TXLQQXڰDTXLQXQxXFiWL xXFixunti, DڰDLQ, Melquisedec
ڰDLQ, an nu nuibacë cupí. Usaquin ڰLisaribi.
FDQDQXQDDQ~QXXLVDLFDUDڰLFsQsWsQ, 7-HVXVDQFDsQsPHQXڰDLVKDEs
QXLEDTXLDQQXڰDTXLQXQxXFiWLڰDLQ. EDQDTXLQDtQ3DSDxXxXFicëxa.
fXFiTXLQFDD[DEDPDWLPRTXLQDLëm ۛ iti
cushixXڰLFsڰXQiQTXLQ, munuma
II. /(9,7$15Ê%8148,ڰ,$6$0$&$ banaquin cacëxa. Usaquian ax cuëëncë
&5,672ڰ,&Ê48,&Ê%$1$(5-8) VDELRTXLQڰDTXLQXQTXL[XQxXFicë cupí
Nucën Papa Dios cuëëncësabi oquinshi mëcën nanquin Nucën Papa Dios
ڰDWLڰXQiQFs[D. 9Ax tëmëraibi aín Papa xXFixunti, ڰLPDLQXQFDPDELXQt[D
Dios cuëëncëVDELRLڰLiڰL[XQFDDQDtQ EDtVTXLDFD1XFsQ3DSD'LRVDQDQڰDFs
bana cuaquin ax quicëVDELRTXLQڰDFs xXFDPDڰXQiQTXLQXLVDFDUDRWLڰLFs
XQLFDPDDDtQڰXFKDWsUën ۛ quin Nucën quixun cati, acama. 3Ësa banacama
3DSD'LRVQDQڰDLVK[sQLEXDڰDtQELDEs mitsu ñuixuntëcënquinma cananuna
ڰLQXQLëmۛ ia. 10Ax ca ësaquian Nucën Nucën Papa Dios cuëëncëbëtan bëtsi ñu
3DSD'LRVDQFi, DڰLFsQ, —mix camina PLWVXxXL[XQWLڰDLQ.
sacerdote, DQڰsQXQLFDPDڰsxXFixunti, 4Ui unicamax cara Jesucristomi
6
18VDڰDLQFDQDQXQDWXi[XUDWVX ڰDLVDPDڰLFsQ. 8VDڰLFsFDDtQڰLEXQD[D
ڰLFsVDtPDXQLDSDQڰLFsVDLڰLQX[XQD corucë ñucama nëënia.
paínu cuacë bana Cristo ñui quicë,
;sQLEXDڰDtQEL1XFsQ3DSD'LRVEsڰLWL
aíVKLPDEsWVLxXULELڰXQiQWLڰDLQ.
FXStEsQsWLPDFKXiPDUXDڰLWL
&DQDQXQDDSDtQXڰXQDQEDQDFDPDsVDL
quicë, a ñuitëFsQWLPDڰDLQ: nunbi ñu ۛ ntu,
9ڰÊQQXLEDFs[XFëa uni raírinën ca
ڰDWLPDڰDFsFXSt1XFsQ3DSD'LRVQDQPD Nucën Papa Diosan Bëchicëmi
ڰDLVKEDPDWLڰDtVKELVLQDQDWL1XFsQ3DSD catamëtancë[XQELsQLDTXL[XQxXL[XQێ
Diosmi catamëtishi iëtۛ i, 2ڰLPDLQXQ-HV~V TXLQELFDQDQXQDڰXQDQLQ, mitsux
VLQDQLQDVKLPLFsڰLWL, ڰLPDLQXQ-HV~VQDQ FDPLQD-HVXFULVWRFXStDLQDQڰLQXQ
ڰL[XQD[DDPLFDWDPscë uni itsinu nun ۛ LFsڰL[XQsQFsPDڰDLVKDVprabi Nucën
iëP
+(%5(2667 460
7
sVDڰLFsQ. Unix ca uni itsían aín bana isa 1Mitsux Abrahamnën rëbúnqui
aséUDELڰLFsTXL[XQڰXQinun quiax, aín ڰL[XQFDPLQDڰXQDQLQ, Melquisedec
ڰDSXD[DDVDPDLUDڰDLQ, a ñui ësai quia: D[FD6DOHPFDFsPHQXڰLFsXQLFDPDQ
1XQڰDS~QELFDڰXQDQLD, ڰsQPLFDFs ڰDSXڰLDFs[D. Ax ca sacerdote, an
bana ënëx ca aséUDELڰLFsQ. Usai quicëbë XQLFDPD1XFsQ3DSD'LRVPDQiPLڰLFs
tan ca an aín bana ca aséUDELڰLFs DxXFi[XQFsڰLDFs[D. 8VDڰDLQFDEsWVL
TXL[XQڰXQiQTXLQDEsFXsELFDQiQWLPD PHQXڰLFsڰDSXFDPDQ$EUDKDPQsQ
ڰLFsQ. 17Usaribiti ca Nucën Papa Dios xucënan bëchicë Lot cacë, aín nëtënu
axribi, D[DDPLFDWDPsWLDLQDQڰLWL ڰLFsXQLFDPDEsڰDFinanquin ñusmotancë
unicaman —aín quicësabi oi ca asérabi [XQDtQxXFDPDFsxXQELڰLWVDXQL
ڰLWLڰLFs—TXL[XQڰXQinun, —xënibua ڰLPDLQXQ[DQXڰLPDLQXQWXiribi
ڰDtQELDVLQDQDWsFsQWLPRLXVDELڰLWLFDsQs EXiQFs[D. 8VRTXLQڰDFsFXDELDQLDtQ
EDQDڰLFs—quiax quiacëxa. 188VDڰDLQ XQLFDPDEXDQLFXDQ[XQFD$EUDKDPێ
cananuna an ca ax quicëVDELRTXLQڰDLD QsQULELDVXQWirucama ñusmoxun
461 +(%5(267
ڰLDFs[D, añu nëtën cara bacëaۛ ncëxa, añu ڰLFsQ: Levitan chaitiocë Abraham, an ca
nëtën cara bamacëxa, uicamax cara aín 0HOTXLVHGHFDtQxXPsV~ڰLQiQFs[D, ax
UDUDڰLDFs[D, DELXQLQڰXQiQPDڰLFsQ. Usa DPHXڰL[XQ. 8VDڰDLQFD/HYLWDQ
ڰDLQFDMXGtRVXQLEXQs[—Melquisedec rëbúnqui, sacerdotecama, a judíos
D[FDEDPDPDڰLFs—quia. Nucën Papa XQLFDPDQEsUtDtQxXPsV~ڰLQiQFs,
Diosan Bëchicënëx ca nëtëtۛ imoi xënibua acamaxribi Abrahambëtan aín ñu mësú
ڰDtQELVDFHUGRWH, an unicama Nucën 0HOTXLVHGHFڰLQiQVDڰLFsQ. 10Levitan
3DSD'LRVxXFi[XQFsڰLFsQ, XQL0HOTXLێ rëE~QTXLFDPDڰDtPDSDLQڰDtVKELFD
VHGHFxXLTXLisaribiti. $EUDKDPEsڰLFsVDڰLDFs[D, aín rëbúnqui
4Abraham a pain nucën rara, anbi ca ڰDLVK. 8VDڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ,
DEsDڰDFinancë unicama ñusmoxuan Melquisedec, ax ca Levitan rëbúnqui,
ELFsxXPsV~D[ڰDSXڰLFs, Melquisedec, sacerdotecama, acamabë sënën ۛ maira
ڰLQiQFs[D. 8VDڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, FXVKLڰLDFs[DTXL[XQ.
$EUDKDPD[FD0HOTXLVHGHFPHXڰLDFs[D 11BëUiPDFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
xXFDPDڰDQXQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
-HV~VxXLTXLFsEDQD mëníocëxa. 6—Nucën Papa Diosan
8
1ÊQsEDQD[DEsWVLEDQDVDPDڰLFsPL Moisés cuënëomia bana quicëVDELRLڰL
PLWVXQڰXQinun cananuna ënë FDXQL1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFs
ñuiquin mitsu cain, an Nucën Papa Dios —TXLi[DD[TXLFsEDQD, asamaira ca
DtQXQLFDPDxXFixunti, Jesús, ax ca usa —Jesúsmi catamëtishi ca uni Nucën
ڰDLVKEsUtDtQQsWsQXDEsڰDLVK, Nucën 3DSD'LRVQDQڰLWLڰLFs—quicë bana, ax
3DSD'LRVEsڰ$SXڰLFsQ. 27DEHUQiculo ڰLFsQ. 8VDڰDLQFD/HYLWDQUsbúnquinën
FDFs[XEXXQLQڰDFsDQX[XDQ/HYLWDQ XQLQڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰLQXQڰisamaira
rëbúnqui achúshinën judíos unicama RTXLQ-HVXVDQQXQڰXFKDWsUën ۛ quin
1XFsQ3DSD'LRVxXFi[XQFsڰDtQELFD 1XFsQ3DSD'LRVEsXStڰLQXQQXڰLPLD.
anuxunma, aín nëtë anu Nucën Papa 78VDLFDMXGtRVXQLFDPDڰLWLڰLFs
10
1Jesucristoa ënë menu utancëx
%DPD[&ULVWREDtVTXLDFXStVKLXQLQڰXFKD XQLFDPDQڰXFKDFXStXVDLڰLWL
ۛ FsڰLWLڰLFsTXLFsEDQD
tërëQ WDQTXLDQMXGtRVXQLFDPDQDtQڰXFKD
23Usaria Jesucristo anua Nucën Papa cupí castíFDQFsPDڰLQX[XQڰDUDFDFs
'LRVڰLFsDQXDWVtQWLWDQLFDXQLQڰDFs xXLQDڰDQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
WDEHUQiculo xubu aín Cata Upíira cacë, mëníocëxa. Usoquin mëQtRFsڰDLQFD
anu judíos sacerdotenën cushicaman judíos unicaman Nucën Papa Diosbë upí
ڰDSXDWVtDQFs[D. 8VDL-HVXFULVWRڰLWLڰDLQ ڰLLVDWDQTXLQFDPDELEDULWLDڰDUDFDFs
ca a ñucama Nucën Papa Diosan upí xXLQDڰD[XQ[DURLD. 8VRTXLQڰDFsڰDtQEL
LVQXQڰDUDFDFsxXLQDQsQLPLDQXD ca aín nuitu aséUDELڰXFKDWscëntimoquin
VDFHUGRWHQsQiQVFDFs[D. 8VDڰDtQEL XStڰLQXQPsQtRFsPDڰLFsQ. 2$tQڰXFKD
FDQDQXQDxXLQDQsQLPLiQVFDFsFXStPD, tërëQۛ FsڰLDQDQDtQQXLWXDVprabi upí
-HVXFULVWRQs[ELDtQLPLڰDSDWLEDPD ڰLPLFsڰDLQFDMXGtRVXQLFDPDQ1XFsQ
cupíVKLDQXD1XFsQ3DSD'LRVڰLFsDQX 3DSD'LRVDQLVQXQTXL[XQڰDUDFDFs
QX[DEsڰLWLڰDLQ. 24$[FDWDEHUQiculo, xXLQDDPLULELDPLULELڰiڰLWVtDQPD.
DQXD1XFsQ3DSD'LRVڰLFsWDQTXLDQ 8VRTXLQڰDUDFDFsxXLQDڰDFsFXStDDtQ
XQLQڰDFs, anuma, anua Nucën Papa ڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰDLVKDtQVLQDQDVprabi upí
'LRVڰLFsDQXELDWVtDQFs[D, anuxuan nu ڰDLQFDڰDUDFDFsxXLQDUsmitëcënti
1XFsQ3DSD'LRVxXFixuncë anu. VLQiQFsPDڰLWVtDQ[D. 3,4Vaca bacë
25-XGtRVVDFHUGRWHQsQFXVKLFDPDQڰDSX ڰLPDLQXQFKLYRUs[XQ[DURDQDQDtQLPL
D[FDWDEHUQiculo xubu aín Cata Upíira iQVFDFsڰDtQELFDDXQLFDPDDtQVLQDQ
anu camabi baritia achúshitishi, aín DVKLTXLQXStڰLQXQPsQtRFsPDڰLFsQ. Usa
imima, ڰDUDFDFsxXLQDQsQLPLiQVFDL ڰDLQFDMXGtRVXQLFDPDQFDPDELEDULWLD
atsinia. 8VDڰDtQELFD&ULVWR, anua Nucën ñuina rëmiquin —ڰsQVLQDQFDDVprabi
3DSD'LRVڰLFs, DQXڰLWVDLDWVtnima. XStPDڰLFs—TXL[XQVLQiQWscënia. 5Usa
26ڰ,WVDLDWVtQX[FDڰLWVDLEDPDڰLWVtDQ[D. ڰDLQFD&ULVWRQsQsQsQstënu uquin aín
8VDڰDtQELFD&ULVWRDtQXWLQsWs Papa Dios ësaquin cacëxa:
sënëQ ۛ FsEsXQLڰLQX[XiڰDLVKEDPDWVLDQێ Ñuina unin rëxun xaroti
xmabi achúVKLWLVKLXQLQڰXFKDFXSt FXssQTXLQPDFDPLQDڰs[XQLڰDLVK
bamacëxa. 27Ënë nëWsQXڰLFsFDPDEL XQLFDPDQڰXFKDFXStEDPDWL
unix ca achúVKLWLVKLEDPDWLڰLFsQ. Usa mëníon. 6$tQڰXFKDFXStDXQLQ
ڰLFsFDDtQxXڰDFsFDPDڰXQiQTXLQ1XFsQ ñuina rëxun mi xaroxuncë a
467 +(%5(2610
DPLULELDPLULELڰDLFDQDQXQDQXQڰXFKD FXDLTXLQڰLWVDXQLQLVPDLQXQPssFs
tërën ۛ un Jesucristomi catamëti ڰLDFsQ. 8VDLڰLPDLQXQFDD[D&ULVWRPL
FXssQFsPDFXStQXQڰXFKDWsUën ۛ cëma catamëcë uni raíULQsQPLWVX[XVDLڰLFs
ڰDLVKXVDELڰLWLڰDLQ. 278VDڰLFs, anun an LVLPDViQXLWXTXLQsQTXLQPDڰDTXLDQێ
FDPDELXQLQxXڰDFsLVWLQsWsQ1XFsQ cëxa. 348VDڰL[XQFDPLQD-HVXFULVWRPL
3DSD'LRVDQD[FXssQFsVDRLڰLLVDPD catamëcë cupía sipuacë unicama
WDQLDPLQLVKFsXQLFDPDڰDFssaribi QXLEDTXLQڰDTXLDQFsQ. Mitsumi
RTXLQQXULELڰXFKRTXLQPDQsWVLQX nishquian mitsun ñu bicancëbëbi
ڰLPLFs[FDQDQXQDQX[DEsڰLWLPRLڰLWL FDPLQDPDViQXLWXWtPDXVDELFXssDQێ
ڰDLQ. 28$QXVDLFDMXGtRVXQLFDPDڰLWLڰLFs cën. —Ënë nëtëQXD[xXxXڰDLVKFXssQFs
quixun Moisésnën cuënëo bana samaira oi cana Nucën Papa Diosnan
quicëVDELRTXLQڰDFsPDXQLDxXLD, rabë ۛ ڰDLVKDtQQstënu nëtëWۛ LPRLDEsڰLWLڰDL
ڰLPDLQXQDFK~shi uni —asérabi ca usa —quixun sinani camina cuëëancën.
ڰLFs—quicëbëtan ca nuibati 35—8VDLFDQDڰLDFs—quiax
bë bacamiquiacëxa. ڰLFsEL1XFsQ3DSD'LRVDQVLQDQsQ
30Judíos unicama Egiptonuax baísquiia biacëxa.
cuantancëx anu atux cuancë me anu Raíri unin ca unin Nucën Papa Diosan
bëbatancëxun, DPHFDPDڰLEXDQX[FD bana ënun quixun bëtsi bëtsi oquin paë
Nucën Papa Diosmi catamëti aín tanmicëxunbi, DPLVLQiQTXLQsQtPD—ڰs[
quicëVDELRLMXGtRVVXQWirucama siete masóFsڰDLVKEDPDLELFDQD-HVXFULVWREs
nëtë, Jericó cacë ëma ratanarati ڰLWLڰDL—TXL[XQVLQiQTXLQDPLFDWDPsWL
FXDLQicëti niacëxa. Nicëbë ca Nucën ënquinma tanshiacëxa. 36Raíri uni ca
Papa Diosan sinanënshi, a ëma anun Nucën Papa Diosmi catamëcë cupí unin
cënëcë, ax rurucubuacëxa. 31A cënë ami cuaianan rishquiacëxa. Raíri ca unin
rurucubúcëEsDDQXڰLFsXQLFDPDDQ manë risin nëaxun sipuacëxa. 37Nucën
1XFsQ3DSD'LRVDQEDQDFXDFsPDڰDLVK Papa Diosmi catamëcë uni raíri ca unin
cëñúPDLQXQFDڰDWLPD[DQX5DKDEFDFs, maxaxan rëacëxa. Raíri ca Nucën Papa
axëVKLڰLDFsDFs[D, an Nucën Papa 'LRVPLVLQiQ[PDڰLQXQTXL[XQXQLQEsWVL
'LRVPLVLQiQTXLQMXGtRVXQLEXQsQ[XFs bëtsi ocëxa. Raíri ca unin tëarabëocëxa.
uni rabë ۛ ڰDTXLQFsFXSt. Raíri ca manë xëWRFsQڰDFs[D. Raírinëx ca
32¢8LVDTXLQULELFDUDQDPLWVXFDWLڰDLQ? chupaxXPDڰL[XQFDUQHURUDQLSDxXDQDQ
Gideón, Barac, Sansón, Jefté, David, chivo rani pañuax cuaínbëquini niacëxa.
Samuel, DFDPDڰLiڰLPDLQXQDQ1XFsQ fXxXPDڰDLVKQXLEDFDFsڰLDQDQFDEsWVL
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë EsWVLRFsڰLDFs[D. 38A unicama aín nuitu
unicamaribi mitsu ñuixunquinbi cana XStLUDڰDLVKsQsQsWsQXڰLPD1XFsQ3DSD
sënëR ۛ QWLPDڰDLQ. 33Raíri unínribi ca Diosan nëtëQXLUDڰLLVDڰDtVKELFDDQXXQL
Nucën Papa Diosmi catamëquin —an ca ڰLFsPDPHQXQLWVLDtQEDVKLQXULELFXDtQEs
QXڰDTXLQLD—TXL[XQڰXQiQTXLQEsWVL quini xubuxXPDڰDLVKEDVKLTXLQLQX
ڰDSXQVXQWiUXFDPDEsڰDFDQDQTXLQ ڰLDFs[D. 39A unicama ñuiquin cuënëo bana
ñusmocëxa. 5DtULXQLULELڰDSXڰL[XQFD LVTXLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, Nucën Papa
1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQTXLQDXQLFDPD Diosmi ca asérabi catamëacëxa quixun.
upiti bucunun, XStRTXLQڰDTXLDQFs[D. Ami catamëquinbi ca uisaira oquin cara
Ami sinania ca a unicama ax quicësabi Nucën Papa Diosan, Cristo cupí, aín
RTXLQ1XFsQ3DSD'LRVDQڰDTXLDQFs[D. XQLFDPDڰLPLWLڰLFsTXL[XQڰXQiQPDڰLFsQ.
Raíriribi ca ami nishquian, XQLQڰLQXQ 40$xXFDPDڰXQiQPDڰDtVKELFDXWDQFs[D
12
ULELڰLQVtQFsڰDLVKFXVKLPDڰDtVKELFD 1$XQLFDPD[DڰLisaribiquin ca
XLVDxXQFDUDQXڰDWLPDTXLQVLQiQPLD, a ڰDLDRTXLQXStڰLQXQTXL[XQڰXQiQPLD.
sQWLڰDLQ. 2Jesús, a cupí nux ami 8VDڰDLQFDPLQDPLWVXQ1XFsQڰ,EX
catamëFsڰDLVKDLQDQڰLDQDQDVDULELXSt 'LRVDQxXڰDWLPDڰDLDRTXLQXLVDFDUD
ڰDLVKDtQQsWsQXDEsڰLWL, D[ڰLisaribiti ocë[XQELDWDQLPDViQXLWXTXLQPDXSt
ڰLQX[XQFDQDQXQDXLVDLFDUDD[ڰLDFs[D RTXLQVKLVLQiQWLڰDLQ, an ca mitsúxmi
TXL[XQVLQiQWLڰDLQ. ڰ8FKDñuira uni aín bëFKLFsڰLFsFXStXVRTXLQڰDLD
ڰDFsVDRTXLQFDXQLQLFXU~socënu a TXL[XQڰXQiQTXLQ. 8Nucën Papa Diosan
PDWiVWLڰLFsTXL[XQڰXQiQ[ELFDsQs FDDtQXQLFDPDxXڰDWLPDڰDLDRTXLQ
menu uacëxa, —ënë ñucama inúcëbë DPLULELVKLڰDWsFsQ[XQPDڰDQXQTXL[XQ
XQLFDPDXStڰLWLPsQtRWDQFs[FDQDڰsQ ڰXQiQPLTXLQXLVDRTXLQFDUDڰDWLڰLFs
3DSD'LRVEsڰLFXssQWsFsQWLڰDL—quixun XVRTXLQڰDLD. 8VRTXLQPLWVXڰDFsPD
ڰXQDQL. 8VDLEDPD[EDtVTXLDڰDLVKFD ڰDLVKFDPLQDPLWVX[DVprabi ainanma
Nucën Papa Diosan nëWsQXDEsڰ$SX ڰDLVKDtQEsFKLFsPDڰDLQ. 91X[[XڰL[XQ
ڰLFsQ. xXڰDWLPDڰDLDRTXLQFDDPLULELVKL
3Tëmëraquin —D[DDPLVLQiQFsPD ڰDWsFsQ[XQPDڰDQXQQXPLQLVKTXLQPDEL
XQLFDPDQFDڰs[-HVXFULVWRQDQڰLFsFXSt QXڰXQiQPLTXLQQXFsQSDSDQQX
ڰsEsWVLEsWVLRLD—TXL[XQVLQiQTXLQ mëëacëxa. Mëëcëxunbi cananuna ami
ami catamëti ëntin rabanan camina nishquinma ax cuëëncëVDELRTXLQڰDFsQ.
—usaribi oquian ami nishquin unin ¢8VDڰDLQFDUDQXQDXLVDFXSt1XFsQ
ڰDFsxunbi ca Jesucristonën tanshiacëxa 3DSD'LRVDQQX[DEsXStڰLQXQTXL[XQ,
—TXL[XQVLQiQWLڰDLQ. Usaquin sinani XLVDRTXLQFDUDQXڰDWLڰLFsXVRTXLQ
camina ami catamëtia unin bëtsi bëtsi ڰDFs[XQELXStRTXLQVLQiQWLPDڰDLQ?
ocëxun oquin a ënti sinanima ami 101X[FDQLWDQFs[QXXStڰLQXQTXL[XQFD
Anuaxa canacamëڰsRVKDUDTXLPDLQXQ
Jesucristo ñui quicë bana ca a bashix nëtë cuinan mapucë
WLPDWLUDEDQDQEsU~DQFDWL EsiQTXLEXFsڰLDFs[D. $tQEDVKLFDPDێ
128VDڰDLQFDPLQDWsmëUDLELPDVi nubi ca tsi rëTXLUXFsWtQEXڰLDFs[D. Anu
nuituquinma upí oquin sinani ami cushi FDPLQDPLWVX[ڰLiPDڰDLQ. 19Manë bana
&ULVWRPLFDWDPsWLڰDLQ. 138VDڰL[XQPL RFsVKDUDWLDFDPLQDFXDPDڰDLQ.
PLWVXQDtQFXssQFsVDRTXLQڰDLDLVTXLQ &XDWtPDڰLDQDQFDPLQD1XFsQ3DSD'LRV
ca raíri uniribi ami catamëti upí oquin EDQDLDULELFXDPDڰDLQ. Nucën Papa Dios
ڰXQiQFsPDڰDtVKELDsQtPDPLWVX[ banacëEsDڰDLVDPDLUDxXڰLDLVTXLQFD
ڰLFsVDULELWLڰLWLڰLFsQ. 8VDtDDWX[ڰLQXQ nucën raracaman racuëq ۛ uin Moisés
camina Jesucristomi catamëquin aín cacëxa:
FXssQFsVDRTXLQڰDWLڰDLQ. —Nux bamatima cupí camina minbi
14Nishananima camina upitaxëshi Nucën Papa Diosan cacë[XQQXFDWLڰDLQ.
EXFXWLڰDLQ. $tQڰXFKDsQFsPDXQL[FD 20Bananuxun ca Nucën Papa Diosan
PsQtRڰDLQFDPLFDPDXLXQt[ELDtQ DQXD[D1XFsQ3DSD'LRVEDQiDQX
[DQXPDڰDLQ, [DQXLWVLEsڰLWLPDڰLFsQ, FXDQPDڰDLQ. BëUiPDFDPLQDPLWVX[
bëE~[ULELFD[DQ~[PDELXQLLWVLEsڰLWLPD Nucën Papa Dios rabinux Sión cacë
ڰLFsQ. 1XFsQ3DSD'LRVFDXQLڰLPDLQXQ PDWi, DQXD-HUXVDOpQڰLFs, anu cuancën.
[DQXULELXVDLڰLWLFXssnima. 8VDLڰLWLQ 8VDLڰLiڰDtVKELFDPLQD-HVXFULVWRQDQ
UDEDQDQFDPLQDFDPi[ELXStVLQiQñu ڰDLVK, XLQXFDUDPLQDڰDLDQXD[, Nucën
ڰLQXQڰDTXLDQDQWLڰDLQ. Esaúnën ca Nucën 3DSD'LRVD[DEDPDWLPRLQDtQXڰLFs
3DSD'LRVDQFDFsEDQDVLQiQTXLQPD, ax Jerusalén aín nëtënu tsócë, abë banain.
rëFXsQڰL[XQELDtQSLWLFXssQFsFXStshi $QX[XQFDڰLWVDLUDڰL[XQDtQiQJHOFDPD
aín xucën aín rëFXsQڰLPLDFs[D. Ax piti timëxۛ un a rabia. 23Anuribi uicamax cara
FXssQFsFXStD(VD~ڰLisaribiti camina DLQDQڰLFs, DtQDQsڰDFs, acamanribi ca a
ڰLWLPDڰDLQ. 17&DPLQDڰXQDQLQ, ڰLWVD rabia. $QXFDD[ڰ$SXLUDڰL[XDQDQ
EDULWLDڰLFsbë ca Esaú aín papan rëcuën FDPDELXQLQڰDFsxXLVFs, Nucën Papa
bëFKLFsڰLWsFsQWLVLQiQFs[D. Usaquin Dios, D[ڰLFsQ. Anuribi ca Nucën Papa
VLQDQLPDViQXLWXWLLQtELFDڰLiPDڰLFsQ. 'LRVDQDLQDQڰLFsXStڰLPLFsڰDtsha
8VDڰDLQFD(VD~PD, aín xucën Jacob, EDPDFsXQLFDPDDtQEsUXxXQVKLQڰLFsQ.
axa aín rëcuën bëFKLFsVDڰLFs, aín papan 24$QXULELFDD[DtQLPLڰDSDWLEDPD
,VDDFQsQXStRTXLQVLQiQ[XQTXLQ1XFsQ ڰL[XDQDQQX[ULELQXDQXڰLQXQPsníocë,
3DSD'LRVxXFixuancëxa. Jesús, D[ڰLFsQ. —Cain, DQ$EHOڰDFsXQL,
18Mitsux camina aín bashi Sinaí, D[FDFXSLFsڰLWLڰLFs—quiax Nucën Papa
anuxuan nucën raracaman Nucën Papa Dios quicëEsFDXVDLڰLDFs[D. 8VDڰDtQEL
Diosan bana cua, DQXFXiQPDڰDLQ. FD-HV~VEDPDFsFXStXtQELDQڰDFsXQL
475 +(%5(261213
13
10LWVX[-HVXFULVWRQDQڰDLVK unicamax ca —bëtsi bëtsi ñu piquinbi
FDPi[EL[XFëQ ۛ VDڰDLVKFDPLQD FDPLQDEsWVLEsWVLxXSLWLPDڰDL—quia.
PLWVX[ڰLFssabi bëtsibë bëtsibë Atúxa usai quia a bana cuatibi ca uni
+(%5(2613 476
ڰXQiQFsڰDtQELFDMXGtRVVDFHUGRWHFDPDQ ڰDTXLQPDXStxXLVKLڰDLVDWDQLDFD1XFsQ
ڰDUDFDFsxXLQDUsFsDtQQDPLSLFsڰDtVKEL, Papa Diosan nu upí isia quixun. 8VDڰLFs
ami catamëFsPDڰL[XQ, —Jesucristo FDPLQDQX1XFsQ3DSD'LRVxXFixunti
EDPDFXStFDQDڰsQڰXFKDFDPDWsUën ۛ cë ڰDLQ. 19ڰÊ[PLWVXEsڰLWscëni bënëtishi
ڰDL—TXL[XQڰXQDQLPD. 11Unicaman cuanun camina manúquinma Nucën
ڰXFKDWsUëQ ۛ FsڰLQXQFDVDFHUGRWHQsQ 3DSD'LRVڰsxXFi[XQWLڰDLQ.
FXVKLFDPDQڰDSXQ, ڰDUDFDFsxXLQDUsFs
aín imi, anuxun Nucën Papa Dios rabiti 8StRTXLQVLQDQLDEsU~DQ[
[XEXڰXFsPsX, Cata Upíira cacë, anu ڰLQXDQ3DEORQsQFD
EXiQ[XQDQX[XQiQVFDLD. 8VRTXLQڰDQDQ 20Nucën Papa Dios, an aín unicama
FDDxXLQDFDQQDPLFDPDDsPDڰXUD DEsXStڰLQXQڰLPLFs, DQFD1XFsQڰ,EX
EXiQ[XQQssnia. 12Usaribiti ca Jesús, Jesucristo, an aín unicama bërúainracë,
-HUXVDOpQڰXULDtQLPLڰDSDWLL a bamacëbi baísquimiacëxa. An Jesús
curúsocënu, FDPDELXQt[DDtQڰXFKD DtQLPLڰDSDWLEDPDFsFXStQXQ
tërëQ ۛ FsڰDLVK1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQXQ, ڰXFKDFDPDWsUën ۛ quin nux xëQLEXDڰDtQEL
bamacëxa. 138VDڰDLQFDQDQXQD-HV~V, DLQDQڰLQXQڰLPLFs, 21anbia an iscëxۛ mi
D[DsPDڰXUDFsR[ڰXFKDxXLUDXQLڰLFssari XStڰLQXQڰLPLDQDQD[FXssQFssabi
bama, DQX[QXDLQDQڰLFsDXQLLWVLQ RTXLQPLXStxXLVKLڰDQXQPLWVXڰLPLWL
tëmëUDPLDQDQڰXViQFsxunbi, DLQDQڰLWL cana cuëënin. ڰ,DQDQFDQDDQ, Jesucristo
sQWLPDڰDLQ. 14Ënë nëtënu ca axa cupí, ax cuëëncëVDELRTXLQQXڰLPLWL
FsxXWLPDXVDELڰLFsEsQXDQXڰLWLsPD cuëënin. A ca aín unicaman xënibua
ڰDtPDڰLFsQ. 8VDڰDLQFDQDQXQDD[D ڰDtQELsQTXLQPDUDELWLڰLFsQ. Usaquin ca
cëñútima nëtë Nucën Papa Diosbënu ڰDWLڰLFsQ.
DQXڰLWLDFDLQLQ. 158VDڰDLQFDQDQXQD 22ڰÊQ[XFëaۛ ntu, ڰsQPLWVXڰssëquin,
Jesucristo cupí camabi nëtën abë banai ڰLWVDPDVKLFXsnëoxuncë banacama ënë
cuëënquin Nucën Papa Dios nun FDPLQDXStRTXLQVLQiQTXLQFXDWLڰDLQ.
cuëbitan rabianan —mix camina asérabi 230LWVXQFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ, nucën
ڰsڰDTXLQWLڰLFs, FDUDڰsڰDTXLQWLPDڰLFs
$tQPHQXPDڰLFsMXGtRVXQLFDPD TXL[XQVLQiQFsXQLD[FDVXxXQ
6DQWLDJRQsQTXLULFDFXsQsR[XDQ bëcacëxۛ a parúnpapa amami amamiqui
1 WXFiQTXLFsVDڰLFsQ. 70LWVX[XVDڰL[XQ
1ڰÊ[FDQD6DQWLDJR, an Nucën Papa
'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HVXFULVێ FDPLQD1XFsQ3DSD'LRVDQFDڰsQEDQD
tonën cacëVDELRTXLQxXڰDFsڰDLQ. FXDWLDTXL[XQVLQiQWLPDڰDLQ. 8Usaquin
Israelnën bëchicë mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQ VLQiQEsTXLQFsXQL[FDDQVLQiQFssabi oi
rabë ۛ aín rëE~QTXLڰDtVKPLEsWVLEsWVL ڰLPDFsmëbëquinia.
PHQXWVyWLFXDQڰLFsFDQDPLWVXsQs 9Uicamax cara unían —ñuumara ca
TXLULFDEXiQPLQ. —TXL[XQLVFsڰLD[EL-HVXFULVWRPL
catamëtia, 1XFsQ3DSD'LRVDQڰDTXLQFs[
1XFsQ3DSD'LRVDQVLQiQPLFsڰDtVKDDtQ bëUiPDڰLiVDPDڰLFs, D[FDFXssQWLڰLFsQ.
XQLFDPD[EsWVLVLQiQxXڰLWL 10ڰ,PDLQXQFDxXñuira ax Jesucristomi
2ڰÊQ[XFëaۛ ntu, cana mitsu cain, uisai catamëti ñuxXPDLELFXssQWLڰLFsQ. Axa
FDUDPLQDڰLWLڰDLQ, uisa ñu cara mitsumi ñuxXLUDXQLD[FDURXi[DXStLUDXSt
ڰLFsbëbi camina upí oquinshi sinani ڰLWDQFs[ELDtQXStEsnëtishi nëtëcۛ ësaribi
FXssQWLڰDLQ. 3&DPLQDڰXQDQLQ, XVDLڰL ڰLFsQ. 11Barin uruquin pëcaquin xarocëx
bënëq ۛ uinma tanshiquin camina uisa ñu FDURXiFKXVKLD. 8VDULڰLFDURXi
FDUDڰLFsbëbi bënëWLPDXSLWL-HVXFULVێ rëucuti aín upí nëtëtia. Usaribiti ca
WRPLFDWDPsWLڰXQiQWLڰDLQ. 4Mitsux usai ñuñu uni ax curíquixXLUDڰLWLVLQiQ[XQ
ڰLQX[FDPLQDsQtPD-HVXFULVWRPLVLQDQL xXڰDtELڰLWLڰLFsQ.
XLVDxXFDUDڰLFsEsELPDViQXLWXWLPD
8LVDxXFDUDڰLFsEsWDQEL-HVXFULVWRPL
ami catamëFDQWLڰDLQ.
58LVDLUDFDUDPLQDDPLFXVKLWLڰDL catamëti ëntima
TXL[XQڰXQiQFsPDڰL[XQFDPLQD1XFsQ 12$QXLVDxXFDUDڰLFsbëbi
477
6$17,$*212 478
Diosan bana a mitsun nuitu mëu mëníocanan, upí chupa pañuanan, curi
UDFDQDTXLQXStRTXLQVLQiQWLڰDLQ. manë mëñuax, anu mitsux timëcۛ ënu
Mitsúnmi cuacë bana ënëxۛ a quicësabi atsínmainun ca ñuñuma uníxribi chupa
oquin, Jesucristomi catamëFsڰL[XQ, ڰDFs ڰDWLPDUiSDxXD[DWVtQWLڰLFsQ. 3Atsiniami
ڰDLVKFDPLQD1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[ mitsun ñuñu uni a upí oquin biquin:
iëFۛ DQWLڰDLQ. Anu tsóti upí ënu ca tsót quixun canan
228VDڰDLQFDPLQDPLWVXQSDELWDLQVKL ñuñuma uni aribi: ڰ,LVDWDQLQLDQDQFD
FXDTXLQPDXStRTXLQVLQiQTXLQDEDQD menu tsóbut cati, D[FDڰDLVDPDڰLFsQ.
479 6$17,$*22
ڰDWLPDFDPDQULEL—usa ca —quixun
ڰXQDQLDPLUDFXstan bamai bërëruia. 8SLWLVKLFDQDQXQDEDQDWLڰDLTXLFsEDQD
ۛ ntu, mitsux camina
3
20¢0L[VLQiQxXPDVDڰL[XQFDUDPLQD 1ڰÊQ[XFëa
4
RTXLQWXDWLڰLF? &DڰDWLPDڰLFsQ. 1¿Uisa cupí caramina mitsúxbi
FXssQFsVDRTXLQVKLڰDWLFXssQLDµ. A D[ULELDDPLVLQiQFsXQLFDPDEsxXLDQDQێ
banax ca aséUDELڰLFsQ. 8VDFDD[ڰLFs WLPDڰDLQ. $[DDEsD-HVXFULVWRPLVLQiQFs
TXL[XQXڰXQiQWLRTXLQFD1XFsQ3DSD uni ñui —D[FDڰDLVDPDڰLFs—quicë uni
Diosan aín uni usoquin cuënëomiacëxa. ax ca —Nucën Papa Diosan banax ca
6$QQXVLQiQPLFsxXLVKLQXQڰDQXQFD ڰDLVDPDڰLFs—TXLFsVDڰLFsQ. Usai qui
1XFsQ3DSD'LRVDQQXڰDTXLQWDQFsxun camina mitsux Nucën Papa Diosan bana
QXLEDTXLQQXDڰDTXLQFsXVDPDLUDRTXLQ quicëVDELRTXLQڰDtPDDEDQD[FD
ڰDTXLQWscënia. 8VDڰDLQFDDtQEDQDsVDL FXDWLPDڰLFsTXLFsVDڰDLQ. 12Usai ca uni
quia: “Nucën Papa Diosan ca axa rabícë ڰLWLڰLFsTXLFsEDQDQXڰLQDQD[FD
unicama a timanan axa —ڰs[FDQDXVD achúshi, Nucën Papa Dios, DVKLڰLFsQ. A
ڰDL—quiax rabícëma unicama nuibaquin EDQDڰLQDQڰL[XQFDXQLQFDUDDEDQD
ڰDTXLQLDµ. 78VDڰDLQFDPLQD1XFsQ3DSD quicëVDELRTXLQڰDLDTXL[XQLVWLڰLFsQ.
Diosan bana cuati ami catamëti ax 8VDڰL[XQFDD[D[sQLEXDڰDtQELDEsڰLWL
cuëëncëVDELRLVKLڰLWLڰDLQ. 8VDLڰLTXLQ unicama a iëP ۛ LDQDQD[DDEsڰLWLPD
FDPLQDxXQVKLQڰDWLPDQsDQڰDWLPDxX unicama a xëQLEXDڰDtQELDEsڰLWLPRTXLQ
ڰDWLPLWVXVLQiQPLVDWDQFs[XQELDxXڰDWL sQWLڰLFsQ. ¢8VDڰDtQELFDUDPLQDPLQPL
tënëTXLQڰDWLPDڰDLQ. 8VDLڰLDFDxXQVKLQ XQLLWVLڰDWLPRQXQPL[DxXڰDLQ?
ڰDWLPDQsQXEtRTXLQPDPLWVXsQWLڰLFsQ.
8Asérabi upiti ami sinani Nucën Papa Uisai caranuna imëLۛ VKLڰLWLڰDLTXL[XQ
Diosbë banaquin camina an nuibaquin FDQDQXQDڰXQDQLPDTXLFsEDQD
VLQiQPLFsxun, D[FDPLWVXEsڰLFsTXL[XQ 13ÊQsEDQDULELڰsQPLWVXFDPDLQXQFD
1
1ڰÊ[FDQD3HGUR, aín bana unicama Jesucristoa utëcëncëbë aín nëtënu abë
xXL[XQXDQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ. tsónun.
Mitsun nëtënuax bëtsi bëtsi menu tsóti 6Acama sinani camina mitsux uisa ñu
485
13('521 486
2
18VDڰDLQFDPLQD1XFsQ3DSD 7Ami catamëFsڰL[XQFDPLQDPLWVXQ
'LRVQDQڰL[XQxXڰDWLPDFDPD, DQXQFXssQFsxXXStVLQiQFssamaira
cëmëti, XQLSDUiQWL, nutsiti, unibë RTXLQDVLQiQWLڰDLQ. 0LWVX[XVDLڰLFsbëbi
ñuiananti, DFDPDsQWLڰDLQ. 2Bërí ca axa ami catamëcëma unicamax
bacën ۛ cë tuacën ca anun caninuxun aín Nucën Papa Diosan bana cuënëo ësai
WLWDQ[XPDڰDWLFXssnia. Usaribi oquin TXLFsVDڰLFsQ:
camina Nucën Papa Diosan bana upí An maxax xubuacë unían bitancë
RTXLQڰXQiQWLFXssQWLڰDLQ, DLQDQڰDLVK [XQDFXssQTXLQPDUDFiQFs
aín cuëëcëVDELRTXLQڰDLDPLFXVKLFs ڰDtVKELFDDPD[D[EsUtDPLD
ڰLQX[XQ. 38VDLڰLFDPLQD1XFsQڰ,EX [XEXFXVKLFsڰLFsQ, LWiXStmia
'LRVPLVLQiQTXLQD[FDDVpUDELXStڰLFs xubu cushicë usaribiti.
TXL[XQڰXQiQFsڰDLVKDtQEDQDڰXQiQWL 8ڰ,PDLQXQFD1XFsQ3DSD'LRVDQEDQD
ca upí oquin isquin mëQtRWLڰLFs cain, min xanubë camina upí oquin
—TXL[XQVLQiQFs[D. 241XQڰXFKDFDPD VLQDQLQXLEDQDQWLڰDLQ. $[D[DQXڰDLVK
FsxXFsڰDtVKQXDPLULELVKLxXڰDWLPD cushima cupíshima, PL[ڰLFssaribitia ax
ڰDWscënima, ñu upíVKLڰDLWVynun ca Nucën Papa Diosmi catamëcë cupí
&ULVWRQXQڰXFKDFDPDELFsFXStL FDPLQDDQXLEDTXLQڰDTXLQWLڰDLQ,
curúsocënu bamacëxa. Mitsúxmi ñu PLWV~QPLXVRTXLQڰDLDLVTXLDQ1XFsQ
ڰDWLPDڰDLڰLQVtQFsVDڰDtVKELXStڰLQXQFD 3DSD'LRVDQPLWV~QPLDxXFicë bana
D[ڰDLVDPDLUDRTXLQSDsWsQsLEDPDFs[D. upí oquin cuati cupí.
25&DUQHURQs[DڰLEXxXPDڰDLVKڰLFssari
3
1Xanucama, mitsuribi cana cain, FDPi[ELQXLEDQDQLڰDTXLDQDQLUDEttima
min bënëaۛ n cacë[XQFXDTXLQڰDWLPDێ ڰDLQ. 9$QPLWVXڰDWLPRFsXQLFDPD
TXLQVLQDQLPDFDPLQDDEsXStڰLWLڰDLQ. FDPLQDFXSLTXLQDULELڰDWLPRWLPDڰDLQ.
8VDtPLPLWVX[ڰLFsbë ca min bënë, Cristo $[DPLWVXPLڰDWLPDWLEDQDFsXQLPL
xXLTXLFsEDQDFXDLVDPDWDQFsڰDtVKEL, FDPLQDPLWV~[ULELڰDWLPDWLEDQDWLPD
PLQFDFs[PDELXSLWD[ڰLDLVLVLQDQDWL ڰDLQ. 8VDLڰLPLEstsibë nuibanani upitax
ڰLFsQ, 2PL[PLXStVLQiQxXڰDLVKDEsXSt bucunun ca Nucën Papa Diosan ainan
ڰDLQ. 38StLUDXStڰLLVDWDQTXLQFDPLQDPLQ ڰLQXQPLWVXFDtsacëxa. 10Ësaribi ca
EXڰDLVDPDLUDRTXLQPsníonan, curi ñun Nucën Papa Diosan bana cuënëo quia:
mëníocanan, chupa cupíira cupícë Ax upitax tsótisa tancë unix ca ñu
SDxXWLPDڰDLQ. 48VDLڰLPDFDPLQDPLWVX[ ڰDLVDPDxXLEDQDLPDڰLDQDQFsPsL
XStVLQiQxXڰDLVKEstsibë nishananima EDQDWLPDڰLFsQ. 11fXڰDLVDPDڰDWL
XSLWLVKLEDQDWLڰDLQ. 8VDLڰLDLVTXLQFD ënquin ca ñu upíVKLڰDWLڰLFsQ.
bëWVLQVLQiQWLڰLFsQ—a xanux ca aín Nishananíma ca unibë upíVKLڰLWL
QXLWXXStڰLFs—quixun. 8VDLXStڰLWLD[ ڰLFsQ. 128VDLڰLTXLQFDڰXQiQWL
FXQLFDXLVDڰDtVKELFsxXWLPD. 8VDLڰtPL ڰLFsQ, 1XFsQڰ,EX'LRVDQFDDQXSt
PLWVX[XStڰLFsLVLFD1XFsQ3DSD'LRV xXڰDFsXQLFDPDEsrúanquin
cuëënia. 5Usairibi ca an Nucën Papa Dios ڰDTXLQTXLQDtQEDQDFXDTXLQDQ
cuëëncëVDELRTXLQڰDLVDWDQFs[DQXFDێ xXFicëVDELRTXLQڰDTXLQLDTXL[XQ.
PD[ULELڰLDFs[D. Nucën Papa Diosmi 8VDڰL[XQELFDDQxXڰDWLPDڰDFs
catamëanan aín bana cuaquin ca aín XQLFDPDDQڰDTXLQLPD.
bënë quicëVDELRTXLQڰDFs[D. 6Usaribi 130LWV~QPLXStxXڰDLDLVtDPLWVXxXL
4
FDPLQDFKXiPDVKLڰLWLڰDLQ. Usaími 18QLڰL[XQFD&ULVWRQsQWsmëraquin
5
tëmëraibi camina ratuti —uisa cupí 1Axa Jesucristomi catamëcë unin
FDUDQDsVDLڰL—quiax bënëWۛ LPDڰDLQ. FXVKLFDPDVDULELFDQDڰs[ڰDLQ. Usa
&DPLQDVLQiQWLڰDLQ, axa Jesucristomi ڰL[XQFDQDDW~DQڰDFssaribi oquin Cristo
catamëFsXQLFDPD[FDXVDULڰLDTXL[XQ. FDPDELXQLQڰXFKDFXStDWsmëra, a
13BënëTۛ XLQPDFDPLQDVLQiQWLڰDLQ, ami ñuiquin bana ñuixunin. ڰ$QDQFDQD
nishquian unin bëtsi bëtsi ocëxۛ a Cristo DW~[DڰLFssaribiti Cristo utëcëncëbë aín
tëmërasaribi oquin cananuna nunribi nëWsQXDEsڰLWLVLQDQLQ. 8VDڰL[XQFDQD
tëmërai quixun. Usaquin sinani camina axa Jesucristomi catamëcë unin
tëmëUDLELFXssQWLڰDLQ, XVDULELWLڰ$SXLUD cushicama mitsu ësaquin cain: 2Atun
ڰDtsha Cristo aia isi cuëënux. 14Cristonan FXVKLFDPDڰL[XQFDPLQD1XFsQ3DSD
FXStDXQLQPLWVXPLQLVKTXLQڰDWLPDTXLQ Diosan unicama bana ñuixunquin, atúxa
ñuicëxbi camina Nucën Papa Diosan upí nuituxXڰDLVKFKXimarua bucunun
Bëru Ñunshin Upí cushiira, axa mitsubë ڰDTXLQWLڰDLQ. An carnero bërúancë unin
ڰDLQ, FXssQWLڰDLQ. 8QtDQڰDWLPDTXLQ DtQFDUQHURڰDFssaribi oquin camina a
ñuiabi camina mitsun Cristo rabin. XQLFDPDXStDڰLQXQEsU~DQWLڰDLQ.
15Mitsua Jesucristonan cupí unin bëtsi 8VRTXLQPLڰDQ~DQPLWVXXQLQFDtVFs
bëtsi ocëx camina a sinani rabíntima cupíshima camina aséUDELڰDLVDWDQTXLQ
13('525 492
cuëëncëVDELRLFDUDPLQDXLVDLڰLWLڰDL
Pedronëan axa Jesucristomi catamëcë TXL[XQڰXQiQWLڰDLQ. 68VDLڰLWLڰXQiQFs
unicama quirica cuënëoxuan ڰL[XQFDPLQDxXڰDLVDPDڰDLVDWDQTXLQEL
1
1ڰÊ[FDQD6LPyQ3HGUR, ax cuëëncë tënëanan cushixun Nucën Papa Diosan a
VDELRTXLQڰDQDQDtQEDQDXQL ڰDQXQPLWVXڰLQiQFsxXDVpUDELڰDWLڰDLQ.
xXL[XQXDQ-HVXFULVWRQsQFDtVDڰDLQ. An 8VDTXLQڰDFsڰL[XQFDPLQDPLWVXPLXLVD
ۛ icë Jesucristo, axbi Nucën Papa
nu iëm xXFDUDڰLFsbëtanbi bënëq ۛ uinma tanshiti
'LRVULELڰDLVKXStڰL[XDQQXڰDFssaribi ڰDLQ. 8VDTXLQڰDLFDPLQD1XFsQ3DSD
RTXLQDLQDQڰLQXQLëm ۛ icë, mitsu cana Diosmi aséUDELVLQiQWLڰDLQ. 7Usaquin
sQsTXLULFDEXiQPLQ. 2Mitsux Nucën VLQiQFsڰDLVKFDPLQDEstsibë nuibananti
3DSD'LRVڰLPDLQXQ1XFsQڰ,EX-HV~VDQ ڰDLQ. 8VDLڰLTXLQFDPLQDFDPDELXQL
ڰXQiQPLFsڰDtVKPLPLWV~[PLڰLFssamaira QXLEDWLڰDLQ.
RLFKXiPDUXDڰDLVKEXFXFDQWLFDQD 8AséUDELXVDLڰLFDPLQDDQXQLLWVLQ
cuëënin. -HVXFULVWRPLVLQiQXQڰDTXLQFsPDXQLVD
ڰLWLPDڰDLQ. 8VDLڰLFDPLQDxDQFibimi
Uisai cara axa Cristomi catamëcë 1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRPLVLQiQFsڰLWLPD
XQLFDPDڰLWLڰLFsTXLFsEDQD ڰDLQ. 98VDڰDtQELFDD[DXVDLڰLFsPDXQL
31XFsQ3DSD'LRVFXVKLLUDڰLDQDQDtQ ax bëxuxXXQLVDڰLDQDQDxXEL
QXLWXXStLUDڰL[XDQDQQXDLQDQڰDLVK VLQiQFsPDXQLVDڰLFsQ. 8VDڰL[XQFDDtQ
DVDULELڰLQXQFDtVFs, an ca uisaira cara ڰXFKDFDWsUëQ ۛ FsڰLFsTXL[XQVLQDQLPD
DtQFXVKLڰLFsTXL[XQQXڰXQiQPLTXLQ manúaxa. 10ڰÊQ[XFëaۛ ntu, XVDڰDLQ
DQ~QXXSLWD[ڰLWLڰLPDLQXQDQ~QXD[ 1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLWLFDtVFs
FXssQFsVDRLڰLWLDQXڰLQiQ[D. 4Ainan ڰDLVKFDPLQDDQFDFsVDELRLڰLQX[
ڰLPLTXLQFDDtQEDQDڰLQiQTXLQ1XFsQ bëU~DQUDFDWLڰDLQ. 8VDڰLTXLQFDPLQD
Papa Diosan uisaira oquin cara nu 1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQWLsQTXLQxX
ڰDTXLQWLڰLFsTXL[XQQXڰXQiQPLD. ڰDWLPDڰDWLPDڰDLQ. 118VDLڰLWDQFs[
8VDTXLDQڰXQiQPLFs[, a banami FDPLQD1XFsQڰ,EX-HVXFULVWR, an nun
FDWDPsWLFDPLQDDQVLQiQPLFssabi ڰXFKDWsUën ۛ quin Nucën Papa Diosnan
RTXLQVLQinan uni itsían ñunshínquin ñu ڰLQXQQXLëm ۛ icë, an mëníosabi oi asérabi
ڰDWLPDڰDLDLVTXLQEL, usaribi oquin aín nëtënu abë cëñúWLPRLڰLWLڰDLQ.
ڰDTXLQPDXStxXLVKLVLQiQWLڰDLQ. 5Usai 12Uisai caramina Nucën Papa Dios
493
23('5212 494
13,141XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQڰXQiQPLFs VLQiQPLFsڰL[XQFD1XFsQ3DSD'LRVPL
[XQFDQDڰXQDQLQ, ڰsQEDPDWLQsWsFD upiti catamëFsڰL[XQD[FXssQFssabi
ڰXUDPDڰLFsTXL[XQ. 8VDڰDLQFDڰsQ oquin bana ñuixuancëxa. 8VDڰDLQ
VLQiQFs[EDPDTXLQsQsQsWssQFsPD camina aséUDELڰXQiQWLڰDLQ, unin ca anbi
SDQڰL[XLQVKLsQsxXFDPDڰsQPLWVX VLQiQWDQFsxun Jesucristo ñuiquin bana
VLQiQPLWsFsQWLDViELڰLFsQ. 15ڰÊ[EDPDFs cuëQsRPDڰLFsTXL[XQ.
bëWDQPLsQTXLQPDXVDELRTXLQڰDQXQ
quixun cana ënë banacama mitsu An Nucën Papa Diosan banama, bana itsi
cuënëoxunin. ñuixuncë uni ñui quicë
2
18VDڰDtQELFDڰLDFs[D, uni raíri, an
$Q1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQDtQFXVKtQEL
—Nucën Papa Dios ca usai quia
xXڰDLDLVDXQLFDPD
—quixun cëmëTXLQDQELVLQiQFsEDQD
161XFsQڰ,EX-HVXFULVWRQsQFXVKL nucën raracama ñuixuncë. Usaribiti ca
ñuixuanan aín utëcënti ñuiquin nun an mitsu bana ñuixunti uni cëmëquin
mitsu cacë bana ax ca unían anbi SDUDQLPLWVXEsڰLWLڰLFsQ. Atúnbi
VLQiQ[XQxXLFsEDQDPDڰLFsQ. Nucën VLQiQ[XQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
bëU~QELFDQDQXQD1XFsQڰ,EX-HVXFULVێ EDQDPDELڰDWLPDEDQDxXL[XQTXLQ,
WRQsDQDtQFXVKtQELxXڰDLDLVDFsQ. 1XFsQڰ,EX-HVXFULVWRDPLFDWDPstia uni
178VDTXLQLVFsڰL[XQFDQDQXQDFDPDEL 1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLWL, ami
XQLQڰXQinuan, a ñui, Nucën Papa Dios FDWDPsD[PDڰLQXQTXL[XQxXL[XQTXLQ
ësai quia cuacën: ´ÊQs[FDڰsQQXLEDLUDێ XQLVLQDQDPLWLڰLFsQ. 8VDTXLQڰDFsڰDLVK
FsڰsQ%DFs%sFKLFsڰLFsQ, a cupí cana ca a unicamax bënëWLVKLFsx~WLڰLFsQ. 2A
FKXiPDWDQLFXssQLQµ—quiax. 18Anua XQLFDPDQڰDLDLVTXLQFDڰLWVDXQLQ
1XFsQ3DSD'LRVDQFXVKLڰDLQFDQDQXQD XVDULELRTXLQxXڰDWLPDڰDWLڰLFsQ. Atúxa
PDWiQX1XFsQڰ,EX-HV~VEsڰL[XQ, Nucën XVDLڰLFsFXStFDXQL-HVXFULVWRxXLFs
Papa Dios naínuax usai Jesucristo rabi EDQDxXLڰDWLPDWLEDQDWLڰLFsQ. 3A
quia asérabi cuacën. unicaman ca mitsun curíqui biti cupíshi
19Usai banaia cuaquin cananuna cëmëTXLQSDUiQTXLQ1XFsQ3DSD'LRVDQ
ڰXQiQFsQ, an Nucën Papa Dios quicë banamabi, DQELVLQiQFsEDQDPLWVX
bana uni ñuixuncë unin cuënëo bana xXL[XQWLڰLFsQ. 8VDTXLDQڰDFsFXStFD
TXLiVDELRLFD-HVXFULVWRڰLD[DTXL[XQ. iëWۛ LPDFsx~WLڰLFsQ, XVDLDWX[ڰLWLD1XFsQ
0LWV~QPLXStRTXLQDEDQDVLQiQWLFD Papa Diosan mëníosabi oi.
DViELڰLFsQ. /DPSDULQsQEsiQTXLEXFsQXێ 41XFsQ3DSD'LRVDQFDD[DڰXFKDFs
Papa Dios quicë bana uni ñuixuncë VLQiQPDEL, an ñu mëcamacë uni imë ۛ
XQLFDPDQ-HVXFULVWRxXLTXLiEDQDFDPD XFsXVDULELWLXQtDQVLQiQPDEL-HVXFULVWR
DPDQXTXLQPDVLQinan, camina Nucën XWLڰLFsQ. A nëtë ucëbë ca canacamëڰsR
ڰ,EX-HVXFULVWR, an Nucën Papa Diosnan ڰLFssaía anuax banacëEsQDtXڰLFsڰX[s,
ڰLQXQXQLLëm ۛ icë, an aín bana ñuixunun bari, ڰLVSDDFDPD, PDQsWVLQFsxXPDLێ
caíscë unicaman mitsu ñuixuncë QXQDQXD[ڰLWLڰDtPDڰLWLڰLFsQ. 8VDULELێ
EDQDULELPDQXTXLQPDVLQiQWLڰDLQ. TXLQFDFDPDELPHFsxXQDQXDڰLFs
3ÊVRTXLQFDPLQDڰXQiQWLڰDLQ, anúan xXFDPDULELWVLQFsxXWLڰLFsQ.
Jesucristo utëFsQWLQsWsDڰXUDPDڰDLQFD 118VDLFDxXFDPDFsx~WLڰLFsTXL[XQ
ڰXFKDELDQXڰDtPDڰLFsQ. 6fXڰDLVDPD
$QXQ-HVXFULVWRQDQڰLWLEDQD ڰDtEL—DLQDQڰDLVKFDQD1XFsQ3DSD
1
1ÊQsPHFDPDXQLRLVDPDڰDtQELDDtQ 'LRVEsXStڰDL—qui cananuna cëmëin.
3DSDEsڰLiD[DsQsPHQXXi, a $LQDQFDQDڰDLTXLFsڰL[XQELD[
ñuiquin cananuna ënë quirica mitsu quicëVDELRTXLQڰDTXLQPDxXڰDWLPDڰDL
cuënëoxunin. A cananuna aín bana cananuna cëmëin. 78VDڰDtQELFDQDQXQD
cuanan nun bërúnbi isacën. Nun D[DڰLFsVDULELWLxXڰDWLPDڰDWLVLQiQFsPD
bërúnbi ñachaquin isanan cananuna ڰLDQDQ1XFsQ3DSD'LRVEsXStڰDLVK, axa
nun mëcënanribi ramëacën. $[EDPDWLێ ami catamëcë unicamabëribi upiti
PRLWVyFsڰL[XDQDtQXQLFDPDULELDEs nuibananin. 8VDtQXڰLDFDDQ, aín
ڰLQXQڰLPLFs, a ñuiquin cananuna mitsu BëFKLFs-HVXFULVWRDtQLPLڰDSDWLEDPD
cain. 2$FDQDQXQDQXVDULELڰDLVKXQLڰLFs cupí, XLVDxXڰDLFDUDQXQDڰXFKDL, abi nu
QXQڰXQiQFsQ. 8VDڰL[XQFDQDQXQD tërën ۛ xunia.
asérabi a isacën. ,ViڰL[XQFDQDQXQDD 8—ڰÊ[FDQDڰXFKDxXPDڰDL—qui
2
ڰL[XQFDQDQXQDsQsEDQDPLWVX 1ڰÊQEsFKLFsVDڰLFs,
cana ñu
ñuixunin: Nucën Papa Dios an ca ڰDWLPDPLڰDWLQUDEDQDQsQsxXFDPD
aséUDELXStLUDڰL[XQxXXStVKLڰDLD. An ca mitsu cuënëoxunin. 8VDڰDtQELDXLQXڰLFs
unë[ۛ XQxXڰDLPD. 8VDڰDLQFDXLVD XQL[FDUDڰXFKDLD, DDQxXFixunti ca
498
499 1-8$12
-HVXFULVWRڰLPDLQXQ1XFsQ3DSD'LRVULEL
An —-HV~VD[FDDVpUDEL&ULVWRڰLFsFDFs ڰLFsQ.
XQLFDPDڰLPDLQXQD[D—cëmë ca a bana 248VDڰDLQFDPLQD-HVXFULVWRPL
ڰLFs—quicë unicama ñuicë bana catamëtabaquinmi cua a bana
18ڰÊQEsFKLFsVDڰLFs, cana mitsu cain, PDQXTXLQPDXStRTXLQVLQiQWLڰDLQ. A
anúan ënë mecama cëñúti nëtë ca bana aséUDELVLQiQFsڰDLVKFDPLQDDEs
ڰXUDPDڰLFsQ. $QsWsDXFsPDSDQڰDLQFD XStڰDLVKsQLPDFDPDELQsWsQDtQ
D[D&ULVWRڰDWLPDTXLQxXLEDQDFsXQLXWL BëFKLFsڰLDQDQ1XFsQ3DSD'LRVEsribi
ڰLFsTXL[XQFDPLQDFXDQ. &DXWLڰLFs ڰLWLڰDLQ. 25Jesucristonëxbi ca quiacëxa, a
ڰDtQELFDEsUtELڰLWVDXQLQ&ULVWR cupíVKLFDQDQXQDDLQDQڰDLVK1XFsQ
ڰDWLPDTXLQxXLD. 8VDڰDLQFDQDQXQD Papa Diosbë xëQLEXDڰDtQELڰLWLڰDLTXLD[.
ڰXQDQLQ, anúan ënë mecama cëñúti nëtë 26$QPLWVXSDUiQWLVDWDQFsXQLFDPD
3
D[FD&ULVWRPDڰLFs—quicë uni ax ca a 1Nux cananuna Nucën Papa Diosan
XLVDLUDFDUDQXQDڰLQX[XQڰDLTXL[XQDQ ڰXQiQDQXLQXڰLFsXQL[FDUDxXQVKLQ
QXڰXQiQPLFsPDSDQڰLFsQ. 8VDڰDtQEL ڰDWLPDQsQڰDSXQDQڰLFsTXL[XQڰXQiQWL
FDQDQXQDڰXQDQLQ, Jesucristo utëcëncë ڰDLQ.
bëtan cananuna upí oquin uisa cara ax
ڰLFsTXL[XQLVWLڰDLQ. A isi cananuna Unicamaxa bëtsibë bëtsibë
DVDULELڰLWLڰDLQ. 3Uicaman cara —asaribi nuibananti bana
FDQDڰLWLڰDL—quixun sinania, a 11Jesucristomi catamëtabaquinbimi
unicama, ax Nucën Papa Diosan bana Cainan aín xucëQ ۛ ELڰDFs[D. Usaribi
quicëVDELRLڰLPDڰXFKDLD. Nucën Papa FDQDQXQDڰLWLPDڰDLQ. ¿Uisa cupí cara
Diosan bana quicëVDELRTXLQXڰDFsPD, &DLQDQDtQ[XFsQڰDFs[? Aín xucënan
D[FDڰXFKDڰLFsQ. 5&DPLQDڰXQDQLQ, unin ڰDFsxXXStڰLPDLQXDQDQڰDFsxXXStPD
ڰXFKDFDPDWsUën ۛ ux ca Jesucristo uacëxa, ڰDLQFD&DLQDQDtQ[XFsQڰDFs[D.
D[XLVDڰXFKDxXPDELڰL[XQ. 68VDڰDLQFD 13ڰÊQ[XFëaۛ ntu, axa Jesucristomi
XL[FDUDDLQDQڰDtsha, DsQtPDDEsڰLFsD catamëTXLQPDsQsPHQXڰLFsxXLVKL
1XFsQ3DSD'LRVDQVLQiQPLFsڰLFs, a VLQiQFsXQLFDPDQPLWVXPLQLVKTXLQ
XQLQxXڰDWLPDDPLULELDPLULELڰDLPD. An nuibacëxunmabi camina —uisacatsi
xXڰDWLPDDPLULELDPLULELڰDFsXQLD[FD FDUDڰsPLQLVKLD—TXL[XQPDVi
ami catamëFsPDڰLDQDQXLVDFDUDD[ڰLFs QXLWXTXLQVLQiQWLPDڰDLQ. 141X[ڰLFsVDULێ
TXL[XQ-HVXFULVWRڰXQiQFsPDڰLFsQ. 7ڰÊQ bitia ax Jesucristomi catamëcë unicama
bëFKLFsVDڰLFs, cana mitsu cain, unin QXLEDFsڰL[XQFDQDQXQDڰXQDQLQ, nux
SDUiQFsFDPLQDڰLWLPDڰDLQ. An upí ñu DLQDQPDڰLiڰDtVKELFDQDQXQDEsUt1XFsQ
ڰDFsXQLD[FD-HVXFULVWRVDULELڰDLVKDtQ 3DSD'LRVQDQڰDLTXL[XQ. An uni itsiribi
QXLWXXStڰLFsQ. 88VDڰDtQELFDDQxX nuibacëma uni ax ca Nucën Papa
ڰDWLPDڰDFsXQLFDPDD[xXQVKLQ 'LRVQDQPDڰDLVKXVDELڰLFsQ. 15An ami
ڰDWLPDQsQڰDSXQXQLڰLFsQ, ñunshin nishquin uni raíri nuibacëma uni ax ca
ڰDWLPDQsQڰDSXD[FDQsWsLyxXELڰXFKD DQXQLڰDFsXQLVDڰDLVKڰDLVDPDڰLFsQ.
ڰDLVKXVDELLEsUtQsWëQ ۛ ELڰXFKDLD, usa &DPLQDڰXQDQLQ, DQXQLڰDFsXQL[FD
ڰDLQ. 8VDڰDtQELFDxXQVKLQڰDWLPDQsQ 1XFsQ3DSD'LRVQDQPDڰDLVK[snibua
ڰDS~DQxXڰDWLPDڰDFscama cëñui Nucën ڰDtQELDEsڰLWLPDڰLFsTXL[XQ.
Papa Diosan Bëchicë uacëxa. 16Jesucristo nu nuibati bama cupí
9Uix cara asérabi Nucën Papa Diosan FDQDQXQDڰXQDQLQ, usari ca uni nuibati
bëFKLFsڰLFs, DQFDxXڰDWLPDڰDWL ڰLWLڰLFsTXL[XQ. 8VDTXLQڰXQiQTXLQ
sinanima. $QڰDFsVDULELRTXLQVLQinun FDQDQXQDڰXQDQLQ, -HVXFULVWRQsQڰisaribi
1XFsQ3DSD'LRVDQڰLPLFsڰL[XQFDDtQ RTXLQFDQDQXQDQXQULELDڰDTXLQFsFXSt
bëchicëFDPDQxXڰDWLPDڰDWLVLQDQLPD. EDPDQX[XQELڰDTXLQTXLQEsWVLXQL
8VDڰL[XQFDڰXFKDWscënti sinanima. QXLEDWLڰDLTXL[XQ. 17¢8VDڰDLQFDUDDQ
10ÊQs[FDsVDڰLFsQ. Ui unin cara ñu upí xXxXڰL[XQELD[DڰDTXLQVDڰLFsLVTXLQEL
ڰDLPDD[FD1XFsQ3DSD'LRVQDQPD XQLLWVLQXLEDTXLQڰDTXLQFsPDXQL, ax
ڰLFsQ, ui unin cara uni itsiribi nuibatima 1XFsQ3DSD'LRVPLVLQiQFsڰLF? Usama
D[ULELFD1XFsQ3DSD'LRVQDQPDڰLFsQ. ca. 18ڰÊQEsFKLFsVDڰLFs, cana mitsu cain,
8VDڰDLQFDQDQXQDXLQXڰLFsXQL[FDUD nun cuëbitanshi uni —ڰsQFDQDPL
Nucën Papa Diosan bëFKLFsڰLFsTXL[XQ nuibati —quixun caquinma cananuna
1-8$134 502
XQLD[1XFsQ3DSD'LRVڰXQiQFsPD VLQiQPLFsڰL[XQD[FXssQFsVDRTXLQ
ڰLFsQ. 9Nucën Papa Diosan ca aratsuishi 1XFsQ3DSD'LRVPLXSLWLVLQinan
ڰLFsELDtQ%sFKLFssQsPHQXXQLڰLQXQ unicama nuibatin. 8VDڰDLVKFDQDQXQD
xuacëxa, DFXStQXQX[DLQDQڰDLVK nux ënë nëtëQXD[DVDULELڰDLVK, anuan
nëtëWۛ LPRLDEsڰLQXQ. 8VRTXLDQڰiڰDLQ Jesucristo utëFsQWLQsWsQQX[PDVi
FDQDQXQDڰXQDQLQ, uisaira oquin cara QXLWXWLUDEtQWLPDڰDLQ. 188VDڰDLQFDDQ
Nucën Papa Diosan camabi uni nuibatia 1XFsQ3DSD'LRVPLVLQinan bëtsi
quixun. 10$PLVLQiQFsxunmabi unicama uniribi nuibacë uni, D[DPLڰXFKDFsPD
nuibaquin ca Nucën Papa Diosan, a cupí ڰDLVKXQLPLUDFXstima. Anuan Jesucristo
XQLQڰXFKDFDPDWsUëQ ۛ FsڰLQXDQsQs utëcënti nëtënۛ ribi ca racuëWۛ LPDڰLFsQ.
menuax bamanun aín Bëchicë xuacëxa. 8VDڰDtQELFDXQL[DVprabi bëtsi unibë
8VRTXLQ[XiڰDLQFDQDQXQDڰXQDQLQ, QXLEDQDQFsPDڰDLVKUDFXsWLڰDWLPDTXLQ
usaira oquin ca Nucën Papa Diosan sinani bënëtia. Usa unin ca upiti
unicama nuibatia quixun. QXLEDQDQWLڰXQDQLPD.
11ڰÊQQXLEDFs[XFëaۛ ntu, Nucën Papa 19$QSDtDQQXQXLEDڰDLQFDQDQXQD
Diosan unicama usaira oquin nuibacë nuxribi Nucën Papa Diosmi sinani ami
ڰDLQFDQDQXQDQX[ULELXVDULELWLEsWVL catamëtin. 20An —ڰs[FDQD1XFsQ3DSD
XQLFDPDEsQXLEDQDQWLڰDLQ. 12Nucën Diosmi sinani ami catamëti —quicë
3DSD'LRVFDXLQXڰLFsXQtQELLViPD ڰDtVKELDPLQLVKTXLQXQLLWVLQXLEDFsPD
ڰLFsQ. 8VDڰDtQELQXQX[Estsibë bëtsibë ڰDLVKFDDXQLFsmëia. 8VDڰL[XQFDD
nuibanancëEsFDD[QXEsڰLFsQ. Nubë LVTXLQELXQLLWVLQXLEDTXLQVLQiQFsPD
ڰL[XQFDDQڰDFssaribi oquinu unicama ڰL[XQDLVFsPD, Nucën Papa Dios, aribi
QXLEDQXQQXڰLPLD. 13An aín Bëru sinanima. 21Ënë bana ca Nucën Papa
fXQVKLQ8StQXEsDڰLQXQڰLQiQFsڰL[XQ 'LRVDQQXڰLQiQFs[D: D[DDPLVLQiQFs
FDQDQXQDڰXQDQLQ, QX[FDQDQXQDDEsڰDL XQLD[FDXQLLWVLPLULELVLQiQWLڰLFsQ.
quixun. ڰ8Qinan cananuna —ax ca nubë
ڰLFs—TXL[XQڰXQDQLQ. 14Nunbi fXڰDWLPDڰDFsFDPDsQTXLQ
cananuna, DQDWXQڰXFKDWsUën ۛ quin ënë ڰDWsFsQWLPDEDQD
5
PHQXڰLFsXQLFDPDDLQDQڰLQXQ 1An —Jesús ax ca Cristo, axa utia
iëPۛ LQXDQ1XFsQ3DSD'LRVDQ[Xi, aín judíos unicaman caían, Nucën Papa
Bëchicë a isacën. ,ViڰL[XQFDQDQXQDD Diosan Bëchicë, DڰLFs—TXL[XQVLQiQFs
ñuiquin mitsu cain. 15Uin cara unicamax ca Nucën Papa Diosan
—Jesucristo ax ca asérabi Nucën Papa bëchicëULELڰLFsQ. Uicamax cara Nucën
Diosan BëFKLFsڰDLVKDVDULELڰLFs Papa Diosmi sinania ax ca aín bëchicë
—TXL[XQڰXQiQTXLQXQLFDPDxXL[XQLD, camamiribi sinania. 28VDڰDLQFDQDQXQD
D[FD1XFsQ3DSD'LRVEsڰLFsQ. ڰ,PDLQXQ ڰXQDQLQ, QX[DPLVLQiQTXLQ1XFsQ3DSD
FD1XFsQ3DSD'LRVULELDXQLEsڰLFsQ. Dios quicëVDELRTXLQڰDFsڰDLVK
168VDڰDLQFDQDQXQDDVpUDELڰXQDQLQ, cananuna aín bëchicëcamamiribi sinani
Nucën Papa Diosan ca nu nuibatia quixun. 3Axa Nucën Papa Diosmi
1-8$15 504
&ULVWRxXLFsXQLDڰLFsQ. 88VDڰDtQELFDDQ
&ULVWRFXssQFsVDELRLڰLWLڰLPDLQXQ PLWVXQDڰDWLڰLQiQFsxXFDPDPLD[
unicama nuibati bana quicësabi oquin sënëR ۛ QTXLQڰDLDDFXStDtQ
1ڰÊ[D[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë nëtënuxun Nucën Papa Diosan an
XQLFDPDQFXVKLڰL[XQFDQDPL[PL1XFsQ mëQtRVDELRTXLQPLWVXڰLPLWLڰLFsQ. Uisaira
3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQFDtVFs[DQXڰLFs, RTXLQFDUDڰLPLWLڰLFsXVRTXLDQPLWVX
ڰsQDVpUDELDQXLEDFsPLQWXiFDPDFsێ ڰLPLQXQFDPLQDDQڰDWLPDTXLQ&ULVWRxXLFs
ñun, ënë quirica an Nucën Papa Diosan XQtDQPLWVXSDUinunma bëU~DQUDFDWLڰDLQ.
EDQDڰDFsXQLFDPDEstan, mi cuëQsR[Xێ 9Ui unin cara Cristonën bana quicësabi
506
JUANËAN ARIBI AMIRIBISHI
BUANMITËCËAN QUIRICA
VLQiQFsڰL[XQFDDtQEDQDxXL[XDQDQPL
Gayo upí oquin ñuia Juan quia isi cuanxa. 8VDڰDLVKFDDQ1XFsQ3DSD
1ڰÊ[D[D-HVXFULVWRPLFDWDPscë 'LRVPLVLQiQFsPDXQLFDPDQDWXxX
XQLFDPDQFXVKLڰL[XQFDQD, D[Dڰs[ ڰLQiQWLFXssQFsPDڰLFsQ. 88VDڰDLQ
ڰLFssaribiti asérabi Nucën Papa Diosan FDQDQXQDQXQELDWXڰDTXLQWLڰDLQ, Nucën
XQLڰDLVKڰsQXLEDFs*D\R, a ënë quirica Papa Diosan bana upí oquin ñuia ninun.
EXiQPLQ.
2ڰÊQQXLEDFs[XFsQ, mix Jesucristomi 'LyWUHIHVD[FDڰDLVDPD
XQLڰLFsTXLFsEDQD
catamëFsڰL[XQXStRTXLQVLQDQLPL
FKXiPDUXDڰLFsVDULELWLPLPLQQDPLFDێ 9Axa Jesucristomi catamëcë unicama
507
3 JUAN 508
RLPi. 8VDTXLQVLQiQTXLQFDڰDLVDPDxX
1XFsQ3DSD'LRVDQDLQDQڰLQXQFDtVFs ڰDLD. ڰ$LFD—ڰs[FDQD1XFsQ3DSD
unicama Judasnën cuënëoxuan quirica 'LRVQDQڰDL—quibi axëVKLQXQڰ,EX, ax
1ڰÊ[FDQD-XGDV, an Jesucristonën cuëëncëVDELRLڰLPD. —ڰÊ[FDQD1XFsQ
cacëVDELRTXLQxXڰDFsڰLDQDQ-DFRERQsQ ڰ,EX-HVXFULVWRQDQڰDL—quixunbi ca aín
xucën, DڰDLQ. 0LWV~[PLDLQDQڰLQXQ bana quicëVDELRTXLQڰDLPD. Usa uni ñui
FDtVFsڰLFsD1XFsQ3DSD'LRVDQ-HVXFULVێ ca Nucën Papa Diosan bana cuënëo
WRPLFXVKLFsڰLQXQڰLPLFsڰLFs, cana ënë quia, XVDtDڰLFsXQLFDPD[FDڰDLVDPDLUD
quirica mitsu cuënëoxunin. 2Nucën RTXLQڰXFKRFsڰLWLڰLFsTXLD[.
Papa Diosan nuibacëxmi mitsun 58StRTXLQPLڰXQiQFsELFDQDsQs
509
JUDAS 510
1
1Nucën Papa Diosan ca ënë ڰLFsDtQ%sUXfXQVKLQ8StDQULELDtQ
quiricanu cuënëocë ñucama EDQDXStRTXLQFXDQXQڰDTXLDQDQ, a
Jesucristo ismiaxa, xënibuiracëma bana quicëVDELRLڰLQXQڰDTXLQFs[PL
ڰDtQVKLFDsVDLڰLWLڰLFsTXL[XDQDtQ PLWVX[FKXimarua bucuti cuëënin. 5An
unicama isminun. Nucën Papa Diosan a XLVDLUDFDUD1XFsQ3DSD'LRVڰLFs
LVPLFsxXFDPDDtQXQLFDPDQڰXQinun TXL[XQXQLڰXQiQPLFs, -HVXFULVWRQsQULێ
FD-HVXFULVWRQsQDtQiQJHODFK~shi Juan ELDQXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLPLWVX[
isminun xuaxa. 2Xucëxuan ismicëxun ca FKXiPDUXDڰLWLFDQDFXssnin. Ax
Juanën uisa ñu cara isaxa quixun utëcëncëbë aín unicamaxribi bama
cëmëquinma a ñucama cuënëoxa. ڰDtVKELEDtVTXLQXQ, FDD[SDLQEDPDWDQێ
Usaquin ca Juanën Nucën Papa Dios cëx baísquiacëxa. Ax ca ënë nëWsQXڰLFs
quicësabi oquian Jesucristonën a ڰDSXFDPDQڰDSXDڰLFsQ. An ca nu
ismianan a ñuiquin cacë banacama QXLEDQDQQXQڰXFKDFXStDtQLPLڰDSDWL
cuënëoxa. EDPDڰL[XQQXQڰXFKDFDPDWsUëaۛ nan,
3Anun cuënëo banacama quicësabi oi 6QX[QXDLQDQڰDLVKD[ڰ$SXڰDLQQX[ULEL
512
513 $32&$/,36,61
ڰDLVKFDQDDSDLQڰXQiQWLEDQD´$µ ڰLPDLQXQFDDQ~DQVKLWscërëquicë ax
ڰLPDLQXQWVLiQTXLQULELڰXQiQWLEDQD´=µ FXULڰDFsڰLD[D. 14$XQLFDDtQPD[FiQX
DVDULELڰDLQ. ڰLFsDtQEXX[XDڰDLVKFDUQHURUDQL
X[XLUDLVFsVDڰLDQDQPDWVLX[XLUD
8StLUDڰDLVKFXVKLLUDڰLFsD iscëVDULELڰLD[D. ڰ,DQDQFDD[FXVKLLUD
Cristo Juanën isa ڰDLVKDtQEsUXUDEë ۛ tsi rëTXLUXFssQ[iLUD
9ڰÊ[-XDQڰDLVKFDQDPLWV~[PLڰLFsVDULێ LVFsVDڰLD[D. 15$tQWDs[FDFDVKWi
ELWL-HV~VQDQڰDLVKPLWVXQ[XFëQ ۛ VDڰDLQ. manë[ۛ DQLEDQLEDTXLFsڰDLVKLFK~cësa
0LWV~[PLڰLFssaribiti cana Jesucristonan ڰLD[D. ڰ,PDLQXQFDDtQEDQD[EDFD[XTXL
cupí, XQLQڰDWLPRFsڰDtVKELDVprabi FXVKtLQUDEDQDUXLDFXDFsVDڰLD[D. 16Aín
1XFsQ3DSD'LRVDQXQLڰDLQ. Mitsu mëcën mëqueunën mëcën achúshi
ڰDFssaribi oquian an cushiocëxun cana ڰLPDLQXQUDEë ۛ ڰLVSDWXtDQDQDtQ
XLVDxXFDUDڰLFsbëbi bënëq ۛ uin ami cuëbínuax machítusa manë xëtocë, amo
catamëti ëniman. 8VDڰL[XQ1XFsQ3DSD rabëb ۛ i cuëQXFsڰDLVK, chiquitia cana
Diosan bana ñuixuanan, Jesús ñui quicë isan. Isanan cana aín bëPinanëxa barin
banaribi uni ñuixuncë cupí cana Patmos cushíinra pëcacësaribiti pëquia isan.
FDFsQDVtQXVLSXDFsVDڰLQXQXQLQsQFs 17Usa isi cana racuëtan bamai a
2
1Catancë[XQFDsVDTXLQULELڰsFD[D: %sUXfXQVKLQ8SLWDQڰLQiQFsEDQD, ënë
—$QD[D(IHVRQXD[ڰsPLFDWDPscë DtQQXLWXQsQELVLQiQTXLQXStRTXLQFXDWL
XQLFDPDڰsxXLTXLFsEDQDxXL[XQFsXQL, ڰLFsQ. $QڰsPLFDWDPsTXLQڰs[FXssQFs
DEXiQPLQX[XQFDPLQDsVRTXLQ VDELRLڰLWLsQFsPDXQL, a cana Nucën
cuëQsRWLڰDLQ: An aín mëcën mëTXHXڰLFs Papa Diosan nëWsQXڰLFsL, aín bimi a
anun mëcën achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ ڰLVSD cüax bamatima, DFXQXQڰLQiQWLڰDLQ.
WXtQFsڰLDQDQD[DPsFsQDFK~shi
(VPLUQDQXڰLFsXQLFDPDTXLULFDEXiQPLD
ڰLPDLQXQUDEë ۛ anu lamparín nanti
nëbëtۛ si nicë, Jesús, an ca anuaxa timëcۛ ë 8Usaquin catancëxun ca ësaquinribi
'LRVDQ%sUXfXQVKLQ8SLWDQڰLQiQFs XQLFDPDQڰXQiQPLFsVDULELRTXLQڰDWL
EDQDsQsDtQQXLWXQsQELVLQiQTXLQXSt ëinsama tanin, DW~DQDڰXQiQPLFsEDQD
RTXLQFXDWLڰLFsQ. $QڰsPLFDWDPsquin ڰs[FXssQFsbëtanmabi. 16Usaquin
ڰs[FXssQFsVDELRLڰLWLsQFsPDXQL, ax ca ڰDTXLQELFDPLQDVLQDQDTXLQDFDPDsQWL
EDPDڰDtVKELEDtVTXLWDQFs[1XFsQ3DSD ڰDLQ. Usaquinmi ëncëbëtanma cana
Diosan nëtënu bamatëFsQWLPRLڰLWLڰLFsQ. xëQLEXLUDFsPDڰDtQVKLPLWVXQX
$XQLFDPD[FDDQXD[DڰsPL cuanquin, manë xëWRFsڰsQFXsbínuax
catamëcëma unicama bamatëFsQFsVDڰLWL chiquícë, DQXQXVDXQLFDPDڰDWLPRWL
DQXڰLWLPDڰLFsQ. ڰDLQ.
17$QFXDLVDWDQFsXQLFDPDQFDD[DڰsPL
3pUJDPRQXڰLFsXQLFDPDTXLULFDEXiQPLD catamëcë unicama Nucën Papa Diosan
12Usaquin catancëxun ca ësaquinribi %sUXfXQVKLQ8SLWDQڰLQiQFsEDQD, ënë
cuëQsRQXQ-HVXVDQڰsFD[D: DtQQXLWXQsQELVLQiQTXLQXStRTXLQFXDWL
—$QD[D3pUJDPRQXD[ڰsPLFDWDPscë ڰLFsQ. $QڰsPLFDWDPsTXLQڰs[FXssQFssabi
XQLFDPDڰsxXLTXLFsEDQDxXL[XQFsXQL, RLڰLWLsQFsPDXQLFDPDFDQDDQ~DQPDVi
DEXiQPLQX[XQFDPLQDsVRTXLQ QXLWXWtPDXSLWD[ڰLWLDڰLQiQWLڰDLQ. BëUiPD
cuëQsRWLڰDLQ: Axa machitusa manë 1XFsQ3DSD'LRVDQFDPDELQsWsQPDQi
xëtocë amo rabëb ۛ i cuënucëñu an ca FDFsSLWLMXGtRVXQLFDPDڰLQiQVDULELRTXLQ
ësaquin mi caia: 13ڰÊQFDQDڰXQDQLQ, FDQDPDQi, ڰsQQstënu unëcë, a unicama
DQXPLPLWVX[ڰLFsDQXFDxXQVKLQ ڰLQiQWLڰDLQ. ڰ,Qinan cana maxax uxua, a
ڰDWLPDQsQڰDSX, 6DWDQiV, D[FXVKLڰLFsQ. unicama achúshi achúshi, anu aín anë itsi
$QXڰLFsXQLFDPDDQVLQiQPLFsxun cuënëocë, DڰLQiQWLڰDLQ. Uni itsían
ڰDWLPDxXڰDFsbëtanbi camina mitsun ڰXQDQLDPDELFDDFDPDDFK~shi achúVKLێ
ڰsPLVLQiQWLsQFsPDڰDLQ. Micama QsQVKLDtQDQsڰXQiQWLڰLFsQ.
achúshi, Antipas cacë, D[ڰsPLVLQiQWL
sQFsPDڰL[XQڰsxXLTXLQEDQDxXL[XQFs 7LDWtUDQXڰLFsXQLFDPDTXLULFDEXiQPLD
FXStDD[DڰsPLVLQiQFsPDXQLFDPDQ 18Usaquin catancëxun ca ësaquinribi
[DQXڰDtVKELMXGtRVXQLFDPDQڰDSX 26$[DDtQEDPDWLQsWsXWiPDLQXQڰsPL
3
EDPDPLWLڰDLQ. ڰÊQXVDTXLQڰDFsbëtan ca 1Usaquin catancëxun ca ësaquinribi
FDPDELsPDQXڰLFsD[DڰsPLFDWDPscë cuëQsRQXQ-HVXVDQڰsFD[D:
XQLFDPDQڰXQiQWLڰLFsQ, ڰsQFDQDFDPDEL —$QD[D6DUGLVQXD[ڰsPLFDWDPscë
XQtDQVLQiQFsxXڰXQDQLQ, uisaquin cara XQLFDPDڰsxXLTXLFsEDQDxXL[XQFsXQL,
aín nuitu mëu sinania quixunribi cana DEXiQPLQX[XQFDPLQDsVRTXLQ
ڰXQDQLQ. ڰ8QiQTXLQFDQDDQXStRTXLQ cuëQsRWLڰDLQ: Axa Nucën Papa Diosan
VLQiQTXLQxXڰDFsXQLD[DXSLWD[ڰLQXQ %sUXfXQVKLQ8StxXڰLDQDQDQDtQ
ڰLPLDQDQ, DQڰDWLPDxXڰDFsXQLDDtQ mëcëQDQڰLVSDPsFsQDFK~VKLڰLPDLQXQ
ڰXFKDFXStXLVRTXLQFDUDQDڰDWLڰDL rabë ۛ tuíncë, an ca ësaquin mi caia:
XVRTXLQڰDWLڰDLQ. —0LWV~QPLxXڰDFscama cana
24ڰ,WVDXQt[DXVDLڰLFsbëtanbi camina ڰXQDQLQ. Unin ca mitsux camina Nucën
TiatíUDQXڰLFsPLWVXUDtrinën aín bana ca 3DSD'LRVEsXStڰDLTXL[XQxXLD.
FsPsڰLFsTXL[XQڰXQiQTXLQD[DQXQ fXLFs[ELFDPLQDXVDPDڰDLVKEDPDFs
EDQDFXDFsPDڰDLQ. Bëtsi bëtsi uníxa, XQLVDڰDLQ. 20LWVX[D[DڰX[FsXQLVD
QXQFDQDQXQDPLWVXQڰXQiQFsPDxX, ڰDtVKELFDPLQDEsVXFsVDڰLWLڰDLQ. ڰÊQ
xXQVKLQڰDWLPDQsQڰDS~DQQXڰXQiQPLFs, iscë[XQFDPLWV~QPLڰDFsxXFDPDڰsQ
DPLWVXڰXQiQPLWLڰDLTXLDELFDPLQDD Papa Diosan upí isima. 8VDڰDLQFDPLQD
ڰXQiQWLVDPDWDQ. 0LWV~[PLXVDLڰLWLFD PLWV~QPLEsUtڰDFsxXD[ULELDDQLVFs[
DViELڰLFsQ. 8VDtELFDPLQDڰLWLڰDLQ. Bëtsi ڰDLVDPDڰLWLQUDEDQDQ, upí oquin
xXPLڰDQXQFDQDPLWVXFDLPDQ. 25ڰÊ[ VLQiQTXLQD[FXssQFsVDELRTXLQڰDWLڰDLQ.
utëFsQWiPDLQXQFDPLQDXVDELLڰLWLڰDLQ. 38VRTXLQڰDTXLQFDPLQDPLWVXDڰsQ
517 $32&$/,36,63
180LWV~[PLXVDLڰLQ~QPDFDQDPLWVX
/DRGLFHDQXڰLFsXQLFDPDTXLULFDEXiQPLD ڰssëquin ësaquin cain: Curi manë ax ca
14Usaquin catancëxun ca ësaquinribi ڰLWVtsirocëx aín chuacama nëtëtia.
cuëQsRQXQ-HVXVDQڰsFD[D: Nëtëcۛ ëbë ca aín upíshi bërutia. Usaribi
—$[D/DRGLFHDQXD[ڰsPLFDWDPscë oquin aséUDELPLWVXQQXLWXXStڰLQXQڰsQ
unicama an Nucën Papa Diosan bana PLWVXڰLPLQXQFDPLQDڰsxXFiWLڰDLQ.
ñuixuncë, DEXiQPLQX[XQFDPLQD 0LWVXQڰDWLPDxXڰDFscama tërën ۛ cë
ësoquin cuëQsRWLڰDLQ: Ax upíira upí ڰLDQDQڰsPLVLQiQTXLQxXXStڰDFsڰDLVK
ڰL[XDQXLVDFDUD1XFsQ3DSD'LRVڰLFs FKXSDX[XDSDxXFsVDڰLQXQڰsQPLWVX
TXL[XQSDUiQTXLQPDXQLڰXQiQPLFs, an ڰLPLQXQFDPLQDڰsxXFiWLڰDLQ. Mitsun
Nucën Papa Diosbëtan camabi ñu unio, XLVDxXڰDWLFDUDڰDWLPDڰLFs, XLVDxXڰDWL
an ca ësaquin mi caia: 15ڰÊQFDQDXVDtPL FDUDXStڰLFsTXL[XQXStRTXLQ
PLWVX[ڰLFsDFDPDڰXQDQLQ. 8VDڰL[XQ ڰXQiQFsPDڰDLVKEsxuxXXQLVDڰL[XQEL,
FDQDڰsQڰXQDQLQ, mitsúnmi upí oquin DFDPDPLWVXڰXQiQPLQXQFDPLQDڰs
VLQiQ[XQD[FXssQFssabi oquinra Nucën xXFiWLڰDLQ. 19Uicama carana nuibatin,
3DSD'LRVڰD[XQLDPD. 8VDڰL[XQFDPLQD DFDPDFDQDxXڰDWLPDڰDWscënxunma
mitsun sinanin, PLWV~[ELXVDLڰLDLVTXLQ ڰDQXQڰsVsDQDQXLVRTXLQFDUDQDڰDWLڰDL
sapi isa Nucën Papa Diosan upí oquin XVRTXLQڰDLQ. 8VRTXLQڰsQڰDFs[PDVKL
sinania quixun. 8VDڰDLVKFDPLQDPLWVX[ FDPLQDVLQDQDWLڰs[FXssQFssabi oi
an Nucën Papa Diosan bana cuacë aséUDELڰLWLڰDLQ. 20ÊQs[FDsVDڰLFsQ.
XQLFDPDڰLFsVDLڰLPDQ. 8VDڰDLVKFDPLQD Bëtsi uni isi cuanxun ca unin aín xëpúti
a Nucën Papa Diosan bana cuacëma taxcaquin a xëocaxunun quixun caia. An
XQLFDPDڰLFsVDLULELڰLPDQ. 8VDڰDLQFDQD aín xëpúti taxcaquin uni itsi cuëncë uni
cuëënin, mitsux an asérabiira Nucën XVDULELFDQDڰs[ڰDLQ. $XQLVDULELڰL[XQ
3DSD'LRVDQEDQDFXDFsڰLWL. 8VDLڰLFsPD FDQDXLXQLQFDUDڰsPLVLQiQTXLQڰs[DEs
ڰL[XQ, PLWVXQڰDLVDPDxXڰDFsڰL[XQ, ڰLQXQڰsFDLDDXQLEsڰLWLڰDLQ. 8VDLڰLTXLQ
—ڰDLVDPDxXڰDFsFXStFDQDDLQDQPDڰDL cana unían abëtan piquin uni itsi
—TXL[XQڰXQiQFsڰLWLFDQDFXssnin. ڰXQiQFsVDULELRTXLDQڰsڰXQinun a uni
16Usoquinmi mitsun aséUDELLUDڰsQEDQD ڰLPLWLڰDLQ. 21ڰ$QDQFDQDD[DڰsPL
ڰDFsPDڰDLVKFDPLQDڰXQSD[ڰLWVtVWDQLVD catamëTXLQڰs[FXssQFsVDELRLڰLWL
ڰDLQ. ÊQs[FDڰsVDڰLFsQ. ڰ8QSD[PDWVL sQFsPDXQLFDPD[ڰsEsڰDSXڰLQXQڰLPLWL
[sDWLFDDViELڰLFsQ, ڰXQSD[ڰLWVtsocëribi ڰDLQ, ڰs[Wsmëraibi ax cuëëncëVDELRLڰLWL
[sDWLFDDViELڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDXQL sQFsPDڰLFsDڰsQ3DSDQڰsDEsڰDSXڰLQXQ
ڰXQSD[ڰLWVtVWDQLVKL[sD[DQibuisa tanti ڰLPLFssaribi oquin. 22An cuaisa tancë
ڰLFsQ. Usaribi cana mitsu isin. Mitsúxmi XQLFDPDQFDD[DڰsPLFDWDPscë
DViELWDQLVKLڰLWLFDQDFXssniman. Unían unicama Nucën Papa Diosan Bëru
ڰXQSD[ڰLWVtVWDQLVKL[sD[DtQSLFs fXQVKLQ8SLWDQڰLQiQFsEDQD, ënë aín
DQiquin chiquíncëVDULELRTXLQFDQDڰsEs QXLWXQsQELVLQiQTXLQXStRTXLQFXDWL
ڰLi[PDڰLQXQPLWVXFKLTXtQWLڰDLQ. ڰLFsQ.
17Mitsux camina quin, ڰs[FDQDDViEL
4
nëWsQXڰLFsxXxXڰDtVKELFDPLQD1XFsQ 1A ñucama pain cuatancëxun cana
3DSD'LRVDQLVFs[xXXPDVDڰLDQDQ [sFXs[sRFDFsVDڰLQXDQQDtSDQiUDێ
bëxuxXVDڰLDQDQFKXSDxXPDVDڰDLQ. bëcë isan. ,VTXLQFDQDDQXQSDtDQڰs
519 $32&$/,36,645
ڰDFsVDRTXLQڰDTXLDQXQLQDQXڰiDtQ DQX1XFsQ3DSD'LRVڰLFsDڰLPDLQXQ
QDPLFDPDLVWLVDELڰDLVKQLFsڰLD[D. ڰÊQ DQXDڰLWVDEsruñu ñu, axribia bamatimoi
iscëx ca ax mëcën achúVKLڰLPDLQXQ WVyFsDFDPDڰLFs, ڰLPDLQXQDQXDFDQLDFs
UDEڰsPDW~[FDxXڰLDQDQPsFsQDFK~shi FsXQLFDPDڰLFs, a nëbëtۛ sioratia
ڰLPDLQXQUDEë ۛ bëruxXڰLD[D. Aín bëru ڰDLVDPDLUDWXS~QWLVDPDڰDLVKiQJHOFDPD
mëcën achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ ax ca aín munuma banaia cuan. 12Ësai ca
Bëru Ñunshin Upí Nucën Papa Diosan munuma banai quiaxa:
FDPDELPHQXڰLFsXQLFDPDQXFXDQXQ —&DUQHURڰLFsVDULELWLDXQLQڰXFKD
[XFsDڰLFsQ. 7Anu cuanquin ca Carnero cupí bama, ax ca bëtsibë
ڰLFsVDULELWLDXQLQڰXFKDFXStEDPD, an sënëQ ۛ PDLUDڰLFsQ. $XQLQڰDFs, axa
axa tsócë Nucën Papa Dios aín mëcën FDPDELXQLFDPDQڰDSXڰLDQDQ,
521 $32&$/,36,656
6
1Usaquin istancëxun cana Carnero ڰLPDLQXQDFK~VKLNLORFHEDGDELWLڰDLQ.
ڰLFsVDULELWLDXQLQڰXFKDFXStEDPD, 8VDڰDtQELFDLELPLQ[sQLڰLPDLQXQ
DQDQ~DQTXLULFDWDFiVKFDFsPsFsQ YLQRULELDtQFXStXVDELڰLWLڰLFsQ.
achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ ñu a achúshi 78VDLڰLFsbëWDQFD&DUQHURڰLFssaribitia
chiquitia isan. Axa a caballonu tsócë curua, chiquitia isan. Axa anu tsócë uni
$32&$/,36,667 522
108VDLڰLFsbëWDQFDEsWVLiQJHOQsQULEL cuíQXD[FDڰDLVDPDLUDFKDQSXVDULELxX
aín manë banañu banoxa. Banocëbë ca chiquíaxa, mecamanu cuanux. Nucën
ڰLVSDFKDLUD, bimicëxa taban rëquirucësa 3DSD'LRVDQڰLPLFs[FDDFKDQSXFDPDQ
ڰDLVKQDtnuax rëquícuaianx nipacëaxa. paëx, nibantan paëVDULELڰLD[D. 4Tsin
8VDULڰLFDEDFDFDPDEsD[s[iFDPDڰLWVD cuínuax chiquitia ca Nucën Papa Diosan
ڰDtVKELQsEëtۛ si, rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi a chanpucama caxa: 0HQXڰLFsEDVL,
RTXLQWsDFsVDڰDLQ, DPRڰLFsDFK~shinu imaxu, chucu, ro, i acama camina
nipacëaxa. 11$ڰLVSD[FD0XFDLUDFDTXLQ ڰDWLPRWLPDڰDLQ. $ڰDTXLQPDFDPLQD, ax
DQsFsڰLD[D. $QXDڰLVSDQLSDFscë FDڰsQDQڰLFsTXL[XQڰXQinun aín
bacacamabë ca xë[icamaribi mucaxa. bëPiQDQXڰsQDQsڰDTXLQڰXQiQWLRFsPD
8VDLڰLDPXFDFsFXStFDڰDLVDPDLUDXQL XQLDFDPDFXQLڰDWLPRWLڰDLQ. 5Mëcën
bamaxa. achúVKLڰX[ëDۛ QSDsWDQXQڰDTXLQEL
128VDLڰLFsbëWDQFDEsWVLiQJHOQsQULEL FDPLQDDXQLFDPDEDPDPLWLPDڰDLQ.
aín manë banañu banoxa. Banocëbë ca Usoquian cacë[XQڰDFs[FDDtQSDs[
bari, ڰX[sڰLPDLQXQڰLVSDFDPDULELڰLWVD QLEDQWDQXQLڰDFsxuan paëocësa usaribi
ڰDtVKELQsEëtۛ si rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~shi ڰLD[D. 68VDtDڰLPDLQXQFDDڰDFs
RTXLQWsDFsVDڰDtVKELDPRڰLFsDFK~shi unicamax axbi bamatisa taníbi
bënamëti pëTXLFsPDڰLFsQ. 8VDڰDLQFD EDPDWLPDڰLFsQ. Asérabi cana bamatisa
QsWsڰLPDLQXQLPërۛ ibi nëbëtۛ si rabë WDQLTXLELFDڰDLVDPDLUDRTXLQSDsWDQtEL
ڰLPDLQXQDFK~VKLRTXLQWsDFsVDڰDtVKEL EDPDWLPDڰLFsQ.
DPRڰLFsDFK~shi bari, ڰX[s, ڰLVSDFDPDQ 7$FKDQSXFDPD[FDDQ~DQڰDFinani
9
18VDLڰLFsbëWDQFDEsWVLiQJHOQsQێ LQDVDULELڰLD[D. Ax ca anúan mëcën
ribi aín manë banañu banoxa. achúVKLڰX[sQXQLSDsWDQPLWLڰLD[D. 11A
Banocëbëtan cana naíQXD[DڰLVSD FKDQSXFDPDQڰDSXD[FDTXLQLFKDLUD
achúshi menu nipacëcë isan. Nucën ڰDLVKQsPtLQUDDQXڰLFsxXQVKtQFDPDQ
3DSD'LRVDQڰLQiQFsxun ca anun quini FXVKLڰLD[D. A ñunshinan anëx ca hebreo
FKDLUDڰDLVKQsmínra xëocati ñu bixun EDQDQFDFs$EDGyQڰLFsQ, griego banan
tuíanxa. 2A tuíncë ñu anun ca quini FDFsFD$SROLyQڰLFsQ.
FKDLUDڰDLVKQsmínra a xëocaxa. 12Usaquin ca rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ
10
iQJHODQQsDFsiQJHOFDPDWXEX[XQ 1%sWVLiQJHOFXVKLLUD,axribia
ëanxa. Usaquin ca a baritia, DڰX[s, a naínuax aia cana isan. Ax ca nëtë
nëtë, DKRUDELFDXQLDڰDQXQsQFsڰLWLڰLFs FXLQPsXQLFsVDڰLDQDQDtQPD[FiPDQiPL
quixuan Nucën Papa Diosan mëníosabi QyQEDLڰLPDLQXQDtQEsPinan bari
RTXLQڰD[D. 16A rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ pëTXLFsVDڰLD[D. ڰ,DQDQFDDtQTXLVLUDEë ۛ tsi
iQJHOFDPDDtQVXQWirucamax ca rëTXLUXLDLVFsVDڰLD[D. 2Aín mëcënan ca
ڰDLVDPDLUDFDEDOORQXWVyFsڰLD[D. bacacë quiricaratsu tuíanxa. 8VDLڰLTXLQFD
$FDPD[FDڰDLVDPDLUDڰDLVKGRVFLHQWRV aín taë mëTXHXQsQSDU~QSDSDDPinan
PLOORQHVڰLFsTXLi[DTXLDFDQDFXDQ. aín taë mëPLXQsQPHDPi[D. 3Usai
17ڰÊQLVFs[FDDFDEDOORFDPDsVDڰLD[D: ڰLWDQFs[FDڰLQ~DQPXQXPDEDQDFssari
DQXWVyFsVXQWirucaman manë chupa banaxa. Banacëbë ca mëcën achúshi
DWXQVKLFiQXڰLFsD[FDWVLUsquirucësa ڰLPDLQXQUDEë ۛ canacamëڰsRULELEDQD[D.
ڰLDQDQFXPDQEDWVLVDڰDtVKELWXQiQWDQL 4&DQiEDQDFsbëtan a banacama cuënëoti
11
18VDLڰLFsbëtan cana Nucën WDQLDXVRTXLQFDڰDWLڰLFsQ.
3DSD'LRVDQڰLQiQFsxun i tsatisa 7Atúan unicama bana ñuixuncë
ڰXFKDxXXQLڰLWLDQXFXDQWL 78VDtDڰLDQFD1XFsQ3DSD'LRVDQ
12
18VDLڰLFsbëtan cana achúshi ñu bëUiPD1XFsQ3DSD'LRVDQXQLRWDEDWLD
QDtQXڰLFsLVDQ, D[FD[DQXڰLD[D. XQLSDUDQڰDLVKxXQVKLQڰDWLPDQsQڰDSX,
;DQXڰDtVKELEDULPsXQLFsVDڰLDQDQFD 6DWDQiV, DQFDPDELPHQXڰLFsXQLFDPD
DtQWDsVKLP~ڰX[sڰLD[D. $tQPD[FiQXFD SDUiQFsDڰLFsQ.
mëcën rabë ۛ ڰLPDLQXQUDEë ۛ ڰLVSDPDxXWLRێ 108VDtDڰLFsbëtan cana Nucën Papa
ڰDWLPDQsQڰDSXڰDLVDPDLUDLQLVKD[D, SDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFsxXLQDFDQڰsR[
DQXQDQxXڰDWLQsWsFDڰLWVDPDڰLFs FDSDUXڰLQ~DQVDڰLDQDQDtQWDs[Dëo ۛ n
TXL[XQڰXQDQL. 1LVKTXLDQxXڰDFsbëtan WDsVDڰLDQDQDtQFXsELWD[ڰLQ~DQFXsbísa
FDPLQDڰDLVDPDLUDPDViQXLWXTXLQ ڰLD[D. $SDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFs
tëmëUDWLڰDLQ. ñuinacanڰsRFDFDSësۛ a ñuinacan aín
13Usaía naíQXD[EDQDLDڰsQFXDFsbë FXVKLڰLQinan, aín bana cuacësaribi
tan ca pianancë ñuina chaira maxë oquin aín bana cuanan unicaman an
capësۛ a an —naíQXDFKLTXtQ[XQFDڰs VLQiQPLFsVDRTXLQڰDQXQڰLPLD[D. 3ڰÊQ
menu niaxa —TXL[XQڰXQiQTXLQ, xanu LVFs[FDDSDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFs
D[DEsEXWXiEDFën ۛ cë, DڰDWLPRQX[XQ ñuinacanڰsRDtQPD[FiDFK~shi, unin
nuiaxa. 14Nuicëxbi ca a xanux Nucën PRWLVDPDRTXLQWsDFsVDڰDtVKELPRR[D.
3DSD'LRVDQڰLPLFs[, tëtëcamëڰsRQ Mocëbë ratúTXLQFDFDPDELPHQXڰLFs
pëchisa rabë ۛ ڰDLVKDtQSsFKLFKDLUDڰLD[D. unin —FXVKLLUDFDD[ڰLFs—quixun
$QXQDQXXQLڰLFsPDPH, anu a ñuina VLQiQ[D. 8VDTXLQVLQiQTXLQFDDtQEDQD
chaira capësۛ a ax cuantima, DQXQXiQWL cuaxa. 43DU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFs
cupí ca usaquin Nucën Papa Diosan ñuinacanڰsRD, DtQFXVKLڰLQiQFsFXSt, ca
ڰLPLD[D, anuxun an mëníosabi oquin capëVۛ DxXLQDFKDLUDDFDPDELPHQXڰLFs
rabë ۛ ڰLPDLQXQDFK~VKLEDULWLDڰLPDLQXQ unicaman rabiaxa. Rabianan ca
mëcën achúVKLڰLPDLQXQDFK~VKLڰX[sQ SDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFsxXLQDFDQڰsRێ
SLWLڰLQinuxun. 15Ñuina chaira capësۛ a an ribi rabi —DVDULELxXFDڰDtPDڰLFs
FDD[DQXDEDFDQEXiQWDQXQTXL[XQDtQ —quianan ca —D[DDEsڰDFDQDQWLFD
cuëELWDQڰXQSD[FKDLUD, a caxuxun ڰDtPDڰLFs—quiaxa.
xucaxa. 16Usocëbë ca me amo rabë ۛ 5Usai quicëbëtan ca parúnpapanuax uax
13
18VDLڰLFsbëtan cana parúnpapa bëtsi bëtsi unibu, bëtsi bëtsi banan
masinu nixun ñuinacanڰsR banacëcama, DtQEDQDFXDQXQڰLPLD[D.
SDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXLDLVDQ. A 8Ënë menu bucucë, ui unicamax cara me
ñui quicë bana cuëQsRFsڰLD[D. 2A tania an ca aín pabitan ënë bana
531 $32&$/,36,61314
FXDTXLQDtQQXLWXQsQELVLQiQTXLQFXDWL SDU~QSDSDQXD[XD[ڰLUXFsxXLQDFDQڰsRێ
ڰLFsQ, ësai quicë: 10Uicaman cara uni itsi QDQڰLQXQڰXQiQWLRTXLQFXsQsRFsڰLQXQ
VLSXDQXQڰLQDQLD, acamaxribi ca sipuacë ڰDPLD[D. ڰ$PLDQDQFDDtQPsFsQ
ڰLWLڰLFsQ. An uni itsi manë xëWRFsQڰDFs mëTXHXڰXQiQWLRFsPDڰLFs, aín
uni, DFDEsWVLXQtQULELXVDULELRTXLQڰDWL bëPiQDQXڰXQiQWLRTXLQFXsnëomiaxa.
ڰLFsQ. 8VDڰDtQELFDD[D1XFsQ3DSD 17ڰ8QiQWLRTXLQFXsnëocë bana ax ca
14
mëucüaxa ucë ñuinacanڰsRDQFDXQtDQ 1Usaquin istancëxun istëcënquin
ڰLD[D. 158VDLڰLPDLQXQFDDQX[XQ1XFsQ
3DSD'LRVUDELWL[XEXDQXD[EsWVLiQJHO $VKLTXLDQiQJHOQsQ, PsFsQDFK~VKL
chiquíaxa. Chiquiti munuma banaquin ڰLPDLQXQUDEë ۛ oquin unicama paë tanmia
15
ca axa nëtë cuínu tsócë a caxa: 18VDLڰLFsbëtan cana bëtsi ñuribi
—Bimicama ca pëcëti sënëaۛ nxa, anun QDtQXڰLFsLVDQ. A isi cana
a biti nëtë ca uaxa. Min manë cuënucë, ratúan. RatúTXLQFDQDiQJHOPsFsQ
DQXQFDPLQDELPLFDPDELWLڰDLQ, bixun achúVKLڰLPDLQXQUDEë ۛ isan. Acama
FDPLQDWLPsWLڰDLQ. achúshi achúVKLQs[FDDQXQPHQXڰLFs
8VDLELPLELWLxXLTXtELFDiQJHO, uni XQLFDPDDtQڰXFKDFXStFDVWtcanti ñuñu
biti ñui quiaxa. 16Quicëbëtainshi ca axa ڰLD[D. Usoquin ca anuishi sënëo ۛ nquin
nëtë cuínu tsócë an, unían manën aín nishcë sënën ۛ tanun Nucën Papa
tëaquin bimi upíbu bicësaribi oquin, 'LRVDQڰDPLD[D.
camabi uni upíbu biaxa. 28VRTXLQiQJHOFDPDLVDQDQFDQD
17Usoquian axa nëtë cuínu tsócë uni parúnpapa upí, Es[QDQEs[QiQTXLFs
an upí unibu bicëEsFDEsWVLiQJHOQDtQX LVFsVDڰDtVKELڰXQSi[PDڰDLVKWVLUsTXLUXێ
ڰLFsDQX[XQ1XFsQ3DSD'LRVUDELWL cëcëñun mëscucë iscësa isan. Anu ca
xubunuax chiquíaxa. Chiquíquiani ca ڰDLVDPDLUDXQL, arpa, anun Nucën Papa
anribi machíWXVDڰDtVKELWsQW~ñu manë Dios rabiti, a ñuñu sëtëaۛ xa. A unicamax
cuëQXFsEXiQ[D. 18Buania chiquícëbë ca FDSDU~QSDSDQXD[XD[DڰLUXFsxXLQDFDQ
iQJHOLWVL, an ñu tsi nëënmianan tsi ڰsR, a rabicëma, ڰLDQDQDWDQTXLQXQLQ
bëQiQWLFXVKLñu, ax anuxun sanutanun ڰDFsxXUDELFsPD, ڰLDQDQDtQQ~mero aín
tsëpasa ñu nëënti anuan chiquíaxa. bëPiQDQڰLPDLQXQDtQPsFëQ ۛ XڰDFsPD
Chiquítancëxun ca munuma banaquin ڰLD[D. 3Anuax ca Nucën Papa Dios rabi
axa manë cuëQXFsxXiQJHOFD[D: cantaxa. Moisés, an Nucën Papa Diosan
—Uvas bimicama ca pëcëti sënëaۛ nxa. cacëVDELRTXLQڰi, DVLQinan Carnero
8VDڰDLQFDPLQDPLQPDQsFXsnucë, ڰLFsVDULELWLDXQLQڰXFKDFXStEDPD, an
DQXQWsDTXLQXYDVELPLFDPDELWLڰDLQ, Nucën Papa Dios cuëëncëVDELRTXLQڰi,
EL[XQFDPLQDWLPsWLڰDLQ. aribi sinani ca Nucën Papa Dios rabi
19QuicëbëWDQFDiQJHOFDPDQDtQPDQs cantaxa. ÊVDLTXLFsFDDFDQWDڰLD[D:
cuënucë, anun tëaquin biquin timëtancë 0LQPLڰDFsxXFDPD[FDXStLUDڰLFsQ,
xun, DQX[XQFKLQtQWLDQXEXiQ[XQ XQLQVLQiQFssamaira oquin
bucúanxa. 8VRTXLQڰDFs, ax ca an aín VLQiQTXLQFDPLQDxXڰDFsQ. Mix
bana cuaisama tanquin Nucën Papa FDPLQD1XFsQڰ,EX'LRVڰDLQ. Min
'LRVQLVKPLDXQLFDPDDxXLTXLFsڰLFsQ. FXVKL[FDFKDLUDڰDLVKEsWVL
Ax ca uisaira oquinshi cara Nucën Papa FXVKLVDPDڰLFsQ. Mix cushiira
Diosan a unicama castíFDQWLڰLFsTXL ڰDLVKFDPLQDFDPDELPHQXڰLFs
TXLFsڰLFsQ. 20Usoquian anuxun uvas XQLFDPDQڰ$SXڰDLQ. 8VDڰDLVK
bimi chinínti anu bucunia cana isan. FDPLQDVLQiQxXLUDڰL[XQSDUiQێ
Iscëx ca ëmanuax anuxuan chiníncancëx TXLQPDDW~[ULELDXStڰLQXQ
ڰDLVDPDLUDLPLsEiQTXLDQ[D. A imi ڰLPLQX[DWXQڰ$SXڰDLQ. 4Nucën
sEDQTXLDQ[DUDFicë, aín nëmin ca ڰ,EX'LRV, ¿uix cara mimi
FDEDOORQLFsDtQFXsEtVsQsQڰLD[D. Usa racuëWۛ LPDڰLF? ¿Uin cara mi
ڰDLVKFDDLPLDPHPDSXELDQL UDELWLPDڰLF? Mixëshi camina
sEiQTXLDQFs, ax trescientos kilómetros XStLUDXStVLQiQxXڰDLQ. Mix upí
VsQsQڰLD[D. VLQiQxXڰL[XQxXXStVKLڰDLDLVFs
$32&$/,36,61516 534
ڰL[XQFDFDPDELPHQXڰLFsXQLFDێ ڰsRQDQڰLFsڰXQiQWLRTXLQFXsnëocë,
PDQPLPLVLQiQTXLQPLUDELWL ڰLDQDQDWDQTXLDQDLVFsVDRTXLQXQLQ
ڰLFsQ. ڰDFsxXUDELFsXQLFDPDQXڰDLVDPDLUD
5A unicama cantaia istancëxun FKDQFXڰLUXD[D. 8VDLڰLTXLQFDDtQQDPL
istëFsQTXLQFDQDQDtQXڰLFsDQX[XQ chëTXLPLTXLQڰDLVDPDLUDRTXLQSDsR[D.
Nucën Papa Dios rabiti xubu, aín xëcuëa 38VDLڰLFsbëWDQFDEsWVLiQJHOQsQDtQ
16
18VDLڰLFsbëtan cana anuxun FXVKLVDPDڰDLQ. 0LQVLQDQXStLUDڰL[XQ
Nucën Papa Dios rabiti xubu FDPLQDXLVDFDUDPLQDRWLڰDLXVRTXLQ
ڰXFsPs~FD[PXQXPDEDQDTXLQD ڰDQ. 0L[PLxXڰDWLPDFXssQFsPDFXSt
iQJHOFDPDFDtDsVDLTXLDFXDQ: FDPLQDXVRTXLQڰDQ.
—0LWVXQ[DQSDEXDQLFDPLQDDQXڰLFs 88VDLڰLFsbëWDQFDEsWVLiQJHOQsQULEL
—ڰ$LVDPDڰDLVKFD%DELORQLDsPDQX rabëWD[FDUDXLVDڰLFsTXL[XDQXQLQ
ڰLFsXQLFDPD[sQs[DQXVDڰLFsQ. Ca ut. ڰXQiQFsbëWDQPDELFDQDPLڰXQiQPLWL
0LFDQD[DQXڰDWLPD, axa parúnpapa ڰDLQ. 8A ñuinacanڰsRDPLQLVFs, ax ca
FDPinan tsócë, DFDUDDtQڰXFKDFXSt ڰLDFs[D, ڰDtVKELFDEsUtڰDtPDڰLFsQ. Ca
uisoquin Nucën Papa Diosan castícanti quini cha nëPtLQUDDQXڰLFsQ. Anu
ڰLFsTXL[XQPLLVPLWLڰDLQ. 2$sPDQXڰLFs ڰDtVKELFDDQX[sQLEXDڰDtQELSDsLUDWDQL
XQLFDPDQFDEsWVLPHQXڰLFsXQLFDPDFsێ tëmërati anu cuanux, quini cha
xXQDWXQڰDSXEXULEL, DWXQڰDFssaribi nëPtLQUDDQXD[FKLTXtWLڰLFsQ. A
RTXLDQxXQVKtQTXLQڰDWLPDxXڰDQXQ ñuinacanڰsRDQXD[DQXWVyFs, axa
ڰDPLD[D. SDU~QSDSDQXڰLD, D[DDQXڰLi, ڰDtVKEL
3Usaquin catancë[XDQiQJHOQsQ, nëtëDۛ ڰDLVKXWscënia isi ca a Nucën Papa
QDPiquin iscësa oquin isnun anu uni Diosan nëWsQXڰLWLRTXLQQsWsLyñubi aín
ڰLFsPDPHQXڰsEXiQFsxun cana xanu anë cuënëoma unicama, ax ratúira
achúshi ñuinacanڰsRXVKtDQDFDPinan UDW~WLڰLFsQ.
WVyFsڰLVDQ. A ñuinacanڰsRDQXFDڰLWVD 96LQiQxXڰL[XQFDPLQDڰsQPLFDFs
Jesucristo ñuiquin uni bana ñuixuncë rabë ۛ isquin camina mëcën rabë ۛ ڰDSX
FXStDXQLQڰDFs[EDPDFsXQLFDPDQLPL VLQiQWLڰDLQ. $[ڰDSXڰDtVKELFDڰDSX
xëax, anun paëaۛ nx cuëëinra cuëënia ڰLFsPDSDLQڰLFsQ. Atux ca a ñuinacanڰsR
cana isan. Isi, cana ratúira ratúan. DEsڰDSXڰLWLڰLFsQ, ڰDtVKELFD[snibuti
75DWXWLDELFD[DQSDWXtQFsiQJHOQsQڰs ڰLPDDFK~VKLKRUDLVKLڰDSXڰLWLڰLFsQ. 13A
caxa: mëcën rabë ۛ ڰDSXFDPDQFDUDtrinën
—¿Uisacatsi caramina ratutin? A xanu VLQiQFssaribi oquin sinania. Acaman ca
ڰLPDLQXQxXLQDFDQڰsRDQXD[DQXWVyFs, a ñuinacanڰsRQFDFsVDELRTXLQڰDQDQ
D[DDtQPD[FiPsFsQDFK~VKLڰLPDLQXQ DW~DQڰLEXDFsXQLFDPDXVDULELRTXLQ
rabë ۛ ڰLDQDQDtQPDW~[FDPsFsQUDEë,ۛ a ڰDQXQڰDPLWLڰLFsQ. 14Acamax ca Carnero
537 $32&$/,36,61718
19
18VDTXLDQڰDQFDQDڰDLVDPDLUD 6UsaiquicëbëWDQFDQDڰDLVDPDLUDXQL
uníxa naínuax munuma sharati munuma cushin banacësari banaia cuan.
banaia cuan, ësai qui: A banax ca baca xuqui cushíinra
Nucën Papa Dios cananuna banarucëVDULڰLDQDQFDQiPXQXPD
munuma banaquin rabin. Axa banacëVDULELڰLD[D. Ësai banaia cana
ڰ$SXLUDڰDLVKFXVKLLUDDQFDXQL cuan:
DLQDQڰLQXQLëmۛ iaxa quiquin ca 1XFsQڰ,EX'LRVD[DDtQFXVKLFKDLUD
FDPDELXQLQDUDELWLڰLFsQ. 2Ax ڰDLVKEsWVLFXVKLVDPD, ax ca
DtQVLQDQXStLUDڰL[XQFDXLVDFDUD ڰ$SXLUDڰLFsQ. A cananuna
RWLڰLFsXVRTXLQڰDLD. fXڰDWLPD munuma banaquin rabin.
FXssQTXLQPDFDXVRTXLQڰDLD. Usa 7Cuëëinra cuëënquin a rabinun ca
Nucën Papa Dios quicë bana unicama ribi ësaquin cuëQsRFsڰLD[D: ´ڰ$SXFDPDQ
ñuixunia an ca Jesús ñuiquin an ڰ$SXڰLDQDQڰLEXFDPDQڰ,EXµ.
ڰXQiQPLFsEDQDFDPDXQLxXL[XQLD. 17Usaquin istancë[XQFDQDiQJHO
20
1Usaquin istancë[XQFDQDiQJHO xëQLEXDڰDtQEL1XFsQ3DSD'LRVEsڰLWL
naínuax ubutia isan. $iQJHOQs[ ڰLFsQ. Bamatëcëntimoi ca Nucën Papa
ca quini chaira, anun aín xëcuë xëocati 'LRVڰLPDLQXQ&ULVWRFXssQTXLQ
ñu a tuíanan, manë risi chaira aribi UDELDQDQDEsPLOEDULWLDQڰDSXڰLWLڰLFsQ.
WXtQFsڰLD[D. 2Ubútancëxun ca a 7Mil baritia inúcëbë ca Nucën Papa
22
ڰDtVKELWXQiQWDQL, ڰLPDLQXQHVPHUDOGD, 18VDTXLQڰsLVPLWDQFsxun ca
baribëWDQڰX[sQDsPDSscaima. $QX[XQFD1XFsQڰ,EX'LRVDQELDsPD
24Usaquin pëcacëx ca camabi menuaxa pëFDWLڰLFsQ. 8VDڰDLQFDODPSDUtQ
1XFsQ3DSD'LRVQDQڰLQX[Lëcۛ ë unicama ڰLPDLQXQEDULQSsFDFsDQXڰDtPDڰLWL
aín pëFDFsQXQLWLڰLFsQ. ڰ,PDLQXQFDD[D ڰLFsQ. Nucën Papa Diosbë ca anuax aín
iëFۛ sڰDSXFDPD[ULELDQXڰLWLڰLFsQ. 25A unicama xëQLEXDڰDtQELڰDSXڰLWLڰLFsQ.
nëWsQXFDEDTXLVKڰDtPDڰLWLڰLFsQ. Usa
ڰDLVKFDDQsWsQXڰLFsDtQ[spúti ax Jesucristo utëcënti nëtë ca
xëQLEXDڰDtQELXVDEL[sRFDFsڰLWLڰLFsQ, a ڰXUDPDڰLFsTXLFsEDQD
nëtëx ca baquishima, XVDڰDLQ. 26Aín 6Ismitancë[XQFDDiQJHOQsQڰsFD[D:
DQXDEsڰLWLPRTXLQڰLPLDQDQDQXڰLFs PLWVXQXLEDTXLQڰDTXLQFs[PLXStڰLWL
ۛ WLڰLFsQ.
TXLULFDQXDڰLFsDtQDQsDWsUëQ cana cuëënin. 8VDLڰLWLFDQDFXssnin.
20$QsQsxXFDPDڰsLVPLFs, DQFDڰsFDLD: Ashi.